\id EPH
\h Efesios
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Éfeso
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo, táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios. Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ ndéi ñoo Éfeso, ndoʼó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoʼó na̱ ndíta toon xíʼín Cristo Jesús.
\v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Ki̱ʼo diʼa ni̱ kemáni̱ Ndios yo̱
\p
\v 3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó. Mií ná ni̱ kemáni̱ ná yó xíʼín ndidaá ña̱ va̱ʼa ió noo̱ ná, ta nda̱ noo̱ ió na̱ nda̱ induú ni̱ ta̱ndaʼá ná ña̱ ni̱ kixian sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo.
\v 4 Ta nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá saʼa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ni̱ ka̱xi na yó saʼa̱ Cristo, dá ná kakuu yó na̱ koo vii, na̱ ko̱ó kua̱chi noo̱ mií ná.
\v 5 Ta sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó nda̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ kakuu yó de̱ʼe mií ná saʼa̱ Jesucristo, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ na̱taʼan ini mií ná kee na.
\v 6 Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná naki̱ʼo yó ña̱ñóʼó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ mani̱ káʼano ni̱ kee na xíʼá, dá ná natiin va̱ʼa na yó sa̱ʼá de̱ʼe mani̱ ná.
\v 7 Chi̱ xíʼín nii̱ de̱ʼe na ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ kánian ndoʼo yó sa̱ʼá kua̱chi kée yó, ta ni̱ kuʼu̱ káʼano ini na̱ saʼa̱ yo̱, chi̱ káʼano nda̱ʼo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó.
\v 8 Ta sa̱ʼá ña̱ mani̱ káʼano ni̱ kee na xíʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ koo ndichí xíxi yó xíʼín ña̱ kaon koo ña̱xintóni̱ yo̱,
\v 9 dá chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, táʼa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ ná, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ na̱taʼan ini na̱. Ta ndidaá ña̱ yóʼo kúú ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na.
\v 10 Chi̱ tá ná xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná, koʼo̱n na̱ nachiʼi na ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa ti̱xi ndáʼa̱ Cristo, dá dándáki ñaá ná, miíán kíán ña̱ ñóʼo induú, o miíán kíán ña̱ ió no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\p
\v 11 Ta saʼa̱ mií Cristo ni̱ ka̱xi Ndios yóó, dá chi̱ nda̱ míí saʼa̱ ni̱ saki na̱ ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ va̱ʼa noo̱ ná, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱, chi̱ kée na ndidaá ña̱ʼa táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná,
\v 12 dá natiin na ña̱ñóʼó sa̱ʼá nduʼu̱, na̱ Israel, chi̱ nduʼu̱ kúú na̱ sa̱ daá ndáti kasaa̱ Cristo.
\v 13 Ta dión ni ndoʼó, saʼa̱ Cristo ni̱ seídóʼo ndó to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n ña̱ kuu ka̱ki ndó tá ni̱ ka̱ndísa ndó ña̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na noo̱ yo̱. Ta na̱ yóʼo kúú táto̱ʼon iin sello, ña̱ náʼa̱ ña̱ kúú taʼani ndó ña̱yuu Ndios.
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ió Espíritu ii̱ ná ini yo̱, ño̱ó kía̱n náʼa̱ ña̱ natiin yó ña̱ ni̱ kaa tatá yo̱ Ndios ki̱ʼo na noo̱ yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná kandei na noo̱ ió na̱, dá natiin na ña̱ñóʼó saʼa̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín ña̱yuu na̱.
\s Xíka̱ Pablo ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ ná ki̱ʼo na ña̱ koo ndichí yo̱ no̱ó ña̱ʼa mií ná
\p
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta kúʼu̱ taʼani ini ndo̱ saʼa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios,
\v 16 nda̱ daá, ta nda̱ viti ko̱ sá tuu taʼon yuʼu̱ ña̱ naki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, chi̱ daá kuití ndíko̱ʼon inii̱ ndo̱ʼó noo̱ káʼi̱n xíʼín ná,
\v 17 na̱ kúú Ndios noo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ kánian natiin ndidaá ña̱ñóʼó. Chi̱ xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ naki̱ʼo na ña̱ koo ndichí ndo̱, ta ki̱ʼo na ña̱ katóni̱ va̱ʼa ini ndo̱, dá kasandaá ndo̱ kanaʼá va̱ʼa ndó mií ná.
\v 18 Ta xíka̱ taʼanii noo̱ ná ña̱ ná dátoo̱n na̱ ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ná kanaʼá ndó sa̱ʼá ta̱ndeé iní, ña̱ kía̱n ni̱ na̱kana na ndo̱ʼó natiin ndó, ta kanaʼá taʼani ndó ndi ki̱ʼo ndato ña̱ va̱ʼa koʼo̱n na̱ ki̱ʼo na noo̱ ndo̱, táʼa̱n ña̱ koʼo̱n na̱ ki̱ʼo na no̱ó ña̱yuu mií ná,
\v 19 ta katóni̱ taʼani ini ndo̱ ndi ki̱ʼo káʼano ndée̱ kómí ná, táʼa̱n ña̱ kéchóon na, dá chindeé ná yóó, na̱ kándísa ñaá. Ta mií ndée̱ yóʼo ni̱ ke̱chóon Ndios,
\v 20 dá ni̱ da̱nátaki na̱ Cristo tein na̱ kúú ndi̱i, ta ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáʼa na̱ nda̱ noo̱ ió na̱ induú.
\v 21 Ta kómí ná choon sata̱ ndidaá táʼa̱n ta̱a néʼe choon náʼano, xíʼín sata̱ ndidaá ta̱ dándáki, xíʼín sata̱ ndidaá ta̱ ndíta noo̱, xíʼín sata̱ ndidaá ta̱ kúú satoʼo. Ta kómí ná iin kuu̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu. Ta o̱ du̱ú ñayuú yóʼo oon ni kíán dión, nda̱ ñayuú ve̱i chí noo̱ kakian dión.
\v 22 Chi̱ ni̱ na̱chiʼi Ndios ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa ti̱xi saʼa̱ Cristo, ta ni̱ chi̱kani ñaá ná kakuu na dini̱ noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá mií ná.
\v 23 Ta ña̱yuu yóʼo kúú yikí ko̱ño Cristo, ta dáxi̱no na ña̱ kóni̱ na̱ xíʼín ña̱yuu na̱, chi̱ iin tóʼón míí ná kúú na̱ dáxi̱no ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa táto̱ʼon kánian kooan.
\c 2
\s Ni̱ da̱káki Ndios yo̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée yó
\p
\v 1 Ta ni̱ saʼa̱n Ndios ni̱ da̱nátaki na̱ ndo̱ʼó, chi̱ ndi̱i va ni̱ sa̱ kuu ndó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní sá seídóʼo ndó choon saʼándá na̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ kee ndó kua̱chi.
\v 2 Chi̱ sa̱ kee ndó kua̱chi yóʼo tá sata̱ táto̱ʼon kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo, ta sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ néʼe choon noo̱ táchi̱ káa, táʼa̱n ña̱ dándáki ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ se̱ídóʼo choon saʼándá Ndios.
\v 3 Ta ndidaá vá yó ni̱ sa̱ kee dión tá sata̱, chi̱ sa̱ xi̱onoo yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ sa̱ kee yó ña̱ kini kóni̱a̱n xíʼín ña̱ kini sa̱ ka̱toó ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sa̱ʼá ña̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu kómí kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ xído̱ ini Ndios sa̱ xini na̱ yó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo taʼani ndidaá ka̱ ña̱yuu ko̱ náʼá ñaá.
\v 4 Tído káʼano nda̱ʼo ini Ndios, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱,
\v 5 dá chi̱ va̱ʼará ndi̱i ni̱ sa̱ kuu yó noo̱ ná sa̱ʼá kua̱chi sa̱ kee yó, tído ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ na̱taki yo̱ noo̱ ná, ta takí yo̱ xíʼín Cristo viti. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ki yó no̱ó ña̱ kánian ndoʼo yó sa̱ʼá kua̱chi kée yó.
\v 6 Ta ni̱ na̱taki dáó yó xíʼín ná ni̱ kee Ndios, ta ni̱ na̱chi̱nde̱i taʼani na yó nda̱ induú xíʼín Cristo Jesús.
\v 7 Ta dión ni̱ kee na xíʼá, dá daá kuití naʼa̱ na̱ ndi ki̱ʼo ví káʼano ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó, chi̱ ni̱ kee na ña̱ va̱ʼa xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús.
\v 8 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱káki na ndo̱ʼó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ xíʼín ndée̱ mií ndó, chi̱ kíán iin ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín ndó,
\v 9 chi̱ ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ʼó sa̱ʼá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa, dá kía̱n ni iin tóʼón ndó ná o̱ chíndaya̱ʼi mií ndó.
\v 10 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ñaá, ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱va̱ʼa na yó ña̱ kía̱n kee yó ña̱ va̱ʼa, táʼa̱n ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee yó nda̱ míí saʼa̱.
\s Ndéi va̱ʼa yó xíʼín iin rá iin yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús saʼa̱ yo̱
\p
\v 11 Ta o̱ sa̱ nándodó ndo̱ʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xaa̱n, ña̱ tá sata̱ ni̱ kaa na̱ Israel ña̱ kúú ndoʼó, “na̱ ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱.” Dión kaá na̱ chi̱ kúú ná na̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱, ta sa̱ʼá ño̱ó káʼán ná ña̱ kúú ná na̱ ñoo Ndios, tído xíʼín ndáʼa̱ ta̱a va ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná.
\v 12 Nda̱ tiempo sata̱ ñoó ko̱ ní sá kuu ndó kuendá Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ni iin kuu̱ vá ko̱ ní kasandaá ndo̱ kakuu ndó na̱ ñoo Ndios táto̱ʼon kúú na̱ Israel. Ta ni lúʼu̱ ví kuendá ko̱ ní sá komí ndó no̱ó to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios no̱ó ña̱yuu na̱. Ta ni lúʼu̱ ví ta̱ndeé iní ko̱ ní sá komí ndó ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóʼo, ta ni ko̱ ní sá naʼá ví ndó ndá yoo kúú Ndios ta̱kí.
\v 13 Tá sata̱ ko̱ ní sá naʼá ndó Ndios, xíká sa̱ ndei ndó noo̱ ná. Tído viti, ndíta ndó xíʼín Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱tuu yati ndó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ xita̱ nii̱ Cristo saʼa̱ ndo̱.
\p
\v 14 Chi̱ mií Cristo kúú na̱ ni̱ na̱chi̱ndei va̱ʼa yó, sa̱ʼá ño̱ó na̱ ñoo Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ni̱ nduu na iin tóʼón ñoo ni̱ kee Cristo, dá chi̱ ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ di̱tá ná ña̱ sa̱ kedaá xíʼín ná sa̱ xini uʼu̱ táʼan na.
\v 15 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱ndíʼi na ley xíʼín choon saʼándáa̱n. Ta ki̱ʼo dión ni̱ ndee na ña̱yuu Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel iin tóʼón vá, dá kakuu na iin tóʼón ña̱yuu sa̱á, dá ná koni na̱ kandei va̱ʼa na.
\v 16 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ na̱ ndi̱ka cruz, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱chi̱ndei va̱ʼa na ña̱yuu Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xíʼín Ndios, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo ndi̱ka cruz, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ sa̱ kedaá xíʼín ná sa̱ xini uʼu̱ táʼan na.
\p
\v 17 Ni̱ kii Cristo ñayuú yóʼo, ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa ña̱ xíʼo ña̱ kandei va̱ʼa yó xíʼín Ndios, ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱án noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ni̱ sa̱ ndei xíká noo̱ Ndios, xíʼín no̱ó nduʼu̱, na̱ ndéi yati noo̱ Ndios.
\v 18 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús, sa̱ʼá ño̱ó na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ niʼi̱ ña̱ ndu̱ʼu yó noo̱ ió tatá Ndios kée iin tóʼón na̱ kúú Espíritu ii̱.
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kúú ka̱ ndo̱ na̱ tu̱kú o na̱ xíonoo ndava̱ʼa. Dá chi̱ ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kakuu ndó ña̱yuu Ndios, ta ni̱ niʼi̱ taʼani ndó ña̱ kakuu ndó kuendá na̱ veʼe na.
\v 20 Ta no̱ó to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱ kúú apóstol, xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱ sa̱ kuu profeta ni̱ sa̱ kui̱ta iin rá iin ndó. Ta mií Jesucristo kúú yu̱ú tito̱ ndáya̱ʼi kúú do̱ʼo veʼe,
\v 21 chi̱ xíʼín míí yuu̱ ñoó luu kasáʼá káto̱ táʼan saʼa̱ véʼe káva̱ʼan kuaʼa̱n xi̱nko̱oan kakuuan iin veʼe ño̱ʼo ii̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 22 Ta xíʼín míí ná sá káva̱ʼa ndó kuaʼa̱n ndo̱, dá xi̱no ndó kakuu ndó iin veʼe noo̱ koo Ndios kée Espíritu ii̱ ná.
\c 3
\s Ni̱ chi̱kani Ndios Pablo ña̱ dánaʼa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel
\p
\v 1 Ta yuʼu̱, Pablo, kéchóon saʼa̱ choon yóʼo. Nákaa̱i̱ veʼe ka̱a viti sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon Cristo Jesús noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 2 Ta sa̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon ndó ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios choon noo̱ yúʼu̱ ña̱ kía̱n chindeéí ndo̱ʼó, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ mani̱ xíʼo na noo̱ ndo̱.
\v 3 Ta ni̱ naʼa̱ túu Ndios ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ ná noo̱ yúʼu̱. Ta sa̱ ni̱ taa va yuʼu̱ cháá sa̱ʼá ña̱ yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱.
\v 4 Tá kaʼi ndó ña̱, dá kandaa̱ va̱ʼa ini ndo̱ ña̱ náʼá yuʼu̱ ña̱ ió de̱ʼé noo̱ Ndios, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Cristo.
\v 5 Ta ko̱ ní xi̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu sa̱ ndei sa̱ naʼá sa̱ʼán. Tído viti kándaa̱ ini na̱ kúú apóstol xíʼín profeta na̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo kée Espíritu ii̱ Ndios.
\v 6 Táʼa̱n ña̱ sa̱ io de̱ʼé ñoó kía̱n kaá ña̱ natiin taʼani ndoʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ña̱ va̱ʼa koʼo̱n Ndios ki̱ʼo na no̱ó na̱ Israel, ta ndee na ndo̱ʼó iin tóʼón ñoo xíʼín na̱ ñoo Israel, ta koo taʼani taʼi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na no̱ó na̱ Israel sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n to̱ʼon va̱ʼa káʼa̱n saʼa̱ ná.
\v 7 Ta ni̱ chi̱kani Ndios yuʼu̱ ña̱ kía̱n dánaʼi̱ to̱ʼon yóʼo, chi̱ choon yóʼo ni̱ kemáni̱ ná yuʼu̱, ta xíʼín ndée̱ mií ná kándééí kéei ña̱.
\p
\v 8 Ta va̱ʼará kúú yuʼu̱ na̱ lóʼo̱ cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios, tído ni̱ xi̱ʼo na choon yóʼo no̱ó yuʼu̱, ña̱ kía̱n dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndi ki̱ʼo náʼano ña̱ va̱ʼa xíʼo Cristo,
\v 9 ta ki̱ʼoi ña̱ kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ míí saʼa̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ ná, ta mií ná kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\v 10 Ki̱ʼo dión, dá naʼa̱ yóó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndi ki̱ʼo káʼano ña̱ ndi̱chí kómí Ndios, dá kía̱n kandaa̱ ini ña̱ kómí choon xíʼín ña̱ dándáki chí induú sa̱ʼán.
\v 11 Chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa ñayuú yóʼo. Ta xíʼín ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱, ni̱ da̱xínko̱o na ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na.
\v 12 Ta viti ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, ta nónó noo̱ yo̱ nakui̱ta yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáʼa ni ndi̱ko ndó sa̱ʼá ña̱ ndóʼo nío̱í sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ noo̱ ndo̱ʼó, dá chi̱ ña̱ va̱ʼa mií ndó kíán.
\s Kóni̱ Pablo ña̱ kandaa̱ va̱ʼa ini yo̱ ndi ki̱ʼo kúʼu̱ ini Jesús saʼa̱ yo̱
\p
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó nákuii̱n xi̱tíí noo̱ Ndios, na̱ kuu tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, káʼi̱n xíʼín ná.
\v 15 Ta mií ná kúú na̱ xíʼo iin kuu̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu na̱, á mií ná ndéi na induú o no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\v 16 Ta xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ió kua̱ʼá ña̱ kui̱ká na̱ chí induú, ki̱ʼo dión kendakí ná ndo̱ʼó xíʼín ndée̱ káʼano kómí míí ná, dá ná koo ndeé iní ndo̱ kee Espíritu ii̱ ná,
\v 17 dá ná koo Cristo nío̱ ndo̱ dándáki na sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, dá ná kui̱ta toon ndó xíʼín ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱, ta kandiko̱ toon ndóa̱n,
\v 18 dá kandeé ndó kandaa̱ va̱ʼa ini ndo̱ xíʼín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndi ki̱ʼo káʼano ña̱ kúʼu̱ ini Cristo saʼa̱ yo̱, ta ndi ki̱ʼo káni̱án, ta ndi ki̱ʼo konóa̱n, ta ndi ki̱ʼo dikóa̱n,
\v 19 dá kasandaá ndo̱ kanaʼá va̱ʼa ndó ndi ki̱ʼo kúʼu̱ ini Cristo saʼa̱ yo̱, va̱ʼará ko̱ kándeé taʼon ña̱xintóni̱ yo̱ kandaa̱ ndiʼi inia̱n sa̱ʼán. Ta ki̱ʼo dión xíka̱i̱ noo̱ ná, dá nakutí ndó xíʼín ña̱xintóni̱ Ndios.
\p
\v 20 Ta mií ná kúú na̱ kómí ndée̱ káʼano, ta kándéé ná kée na cháá ka̱ ña̱ʼa noo̱ ndidaá ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná o ña̱ kasandaá ña̱xintóni̱ yo̱ nakani inia̱n, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ió ndée̱ ná ini yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kée na ña̱ʼa náʼano xíʼín yó.
\v 21 Ta ná natiin mií ná ndidaá ña̱ñóʼó no̱ó na̱ kúú kuendá na̱, ta saʼa̱ mií Jesús daá ná natiin na ña̱ñóʼó, ta ki̱ʼo dión daá kuití ná natiin naa̱n. Dión ná koo.
\c 4
\s Iin tóʼón vá ni̱ nduu yó ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 1 Nákaa̱ yuʼu̱ veʼe ka̱a sa̱ʼá ña̱ néʼi to̱ʼon Jesús, na̱ kuu satoʼo yo̱, ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ kendísáʼano ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na̱ ni̱ kana Ndios xoo mií ná.
\v 2 Ndaʼí koo ini ndo̱, ta va̱ʼa koo ini ndo̱, ta kueé ná koo ini ndo̱, ta ki̱ʼo ndeé iní ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 3 Ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóʼón ná kakuu ndó, chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ kandei ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei va̱ʼa ndó xíʼín iin rá iin ndó.
\v 4 Dá chi̱ iin tóʼón vá ni̱ nduu yó, ta iin tóʼón vá Espíritu kómí yó, ta iin tóʼón taʼani ta̱ndeé iní kía̱n ni̱ na̱kana ñaá Ndios natiin yó.
\v 5 Dión taʼani iin tóʼón vá kúú satoʼo yo̱, ta iin tóʼón kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús,
\v 6 ta iin tóʼón vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá ndidaá yó. Ta mií ná kúú na̱ kómí choon sata̱ ndidaá yó, ta mií ná kúú na̱ kédaá, dá kandá yo̱ noo̱ choon na, ta ió na̱ ini ndidaá yó.
\p
\v 7 Ta iin rá iin yó ni̱ na̱tiin ña̱ kati̱ʼa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Cristo dasá náa̱n noo̱ iin rá iin yó.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q Tá ni̱ kaa na nda̱ noo̱ díkó, dá ndáka na ta̱a sa̱ na̱á xíʼín ná kuaʼa̱n na̱.
\q Ta ni̱ dasá ná ña̱ va̱ʼa noo̱ iin rá iin ña̱yuu na̱.
\p
\v 9 ¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ kaa na noo̱ díkó, káʼán ndó? Dión kaáa̱n, dá chi̱ dinñóʼó ni̱ noo na ni̱ kii na nda̱ noo̱ nino̱ cháá ka̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\v 10 Ta mií ná kúú na̱ ni̱ noo ni̱ kixi no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta mií ná kúú na̱ ni̱ kaa tuku nda̱ noo̱ díkó, dá dákútí ná ndidaá kúú xíán xíʼín ña̱ ndato kée na.
\v 11 Ta mií vá ná kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo noo̱ iin rá iin yó ña̱ kati̱ʼa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ kee na dao yó ña̱ kakuu yó apóstol, dá kaneʼe yó to̱ʼon Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu profeta, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ xíonoo dánaʼa̱ saʼa̱ Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ ndáka na̱ kúú kuendá Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ kandita dánaʼa̱.
\v 12 Ta ki̱ʼo dión ni̱ kee na xíʼín yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá kati̱ʼa yó kechóon yó noo̱ ná, dá koni yo̱ dákuáʼano yó iin rá iin na̱ kúú kuendá Cristo xíʼín to̱ʼon Ndios,
\v 13 dá ví kasandaá yo̱ kakuu yó iin tóʼón no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ de̱ʼe Ndios, xíʼín no̱ó ña̱ náʼá yó saʼa̱ ná. Ndiʼi, dá koni yo̱ kasandaá yo̱ nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, chi̱ kasandaá yo̱ kakomí yó ña̱xintóni̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ña̱xintóni̱ Cristo.
\v 14 Dá kía̱n, ná dáʼa ni ndoʼo yó táto̱ʼon ndóʼo takuálí, chi̱ vitá ini xi̱, sa̱ʼá ño̱ó xoo diʼa xoo diʼa kuaʼa̱n ña̱xintóni̱ xí kée ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ dao ta̱ ma̱ñá. Chi̱ ta̱a yóʼo kúú ra̱ kéndaa̱ ra̱ ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ ra̱, dá kandeé rá dándaʼí ñaá rá xíʼín ña̱ ma̱ñá ti̱ʼa ra.
\v 15 Va̱ʼa ka̱a̱n ná ndiko̱ yo̱ ña̱ ndaa̱ xíʼín ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión keeá, dá ná kuaʼano yó koo yó táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Cristo, na̱ kúú dini̱ noo̱ yo̱.
\v 16 Ta kúú yó táto̱ʼon yikí ko̱ño na̱. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yó xíʼín yikí ko̱ño mií yó, ña̱ nákato̱ táʼan xíʼín tu̱chi yo̱, ta chíndeé táʼan, dá sáʼanoan kuaʼa̱n, ki̱ʼo dión ndóʼo yó xíʼín Jesús, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáʼano yó, dá kati̱ʼa yó kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó.
\s Ná koo inio̱ keeá táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Jesús
\p
\v 17 Xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Jesús no̱ói̱, saʼándái̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáʼa ka̱ ni kee ndó táto̱ʼon kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios, chi̱ kée na ndidaá ña̱ nóo ndáki ini na̱,
\v 18 chi̱ kómí ná iin ña̱xintóni̱ íin naá, ta xíká vá ndéi na no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios, chi̱ ko̱ náʼá taʼon na sa̱ʼá ña̱ʼa Ndios sa̱ʼá ña̱ káxí nda̱ʼo nío̱ ná.
\v 19 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ xíkaʼan ka̱ noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná noo̱ ndidaá ña̱ kini xíʼín ña̱ kaʼan noo̱, chi̱ ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ yakó noo̱ Ndios.
\p
\v 20 Tído ndoʼó, tá ni̱ seídóʼo ndó saʼa̱ Cristo, ko̱ ní dákuáʼa ndó ña̱ kee ndó dión
\v 21 tá miía̱n ndaa̱ ni̱ seídóʼo ndó to̱ʼon na, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ da̱kuáʼa ndó ña̱ ndaa̱ saʼa̱ ná, chi̱ noo̱ iin tóʼón dini̱ Jesús ió ña̱ ndaa̱.
\v 22 Tá sata̱ sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, tído viti dánkoo ndó ña̱yuu yátá ni̱ sa̱ kuu ndó, ña̱ ni̱ chitíán ñóʼo ña̱ kini, ña̱ dándaʼí ndo̱ʼó, dá kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
\v 23 Diʼa ki̱ʼo ndó mií ndó ña̱ ndusa̱á nío̱ ndo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ ndo̱,
\v 24 dá nduu ndó iin ña̱yuu sa̱á, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios koo táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná, dá kakuu ndisa ndó iin ña̱yuu ndaa̱, iin ña̱yuu vii noo̱ míí ná.
\p
\v 25 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ka̱ ni kaʼa̱n to̱ʼón ndó, ndinoʼo ña̱ ndaa̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ndó, dá chi̱ iin tóʼón vá kúú yó.
\v 26 Ta va̱ʼará xído̱ ini ndo̱, ná dáʼa ni ya̱ʼa ndó kee ndó kua̱chi. Ná dáʼa ni kandati ndó nda̱ keta ndi̱ndii, dá ya̱ʼa ña̱ xído̱ ini ndo̱,
\v 27 ta ná dáʼa ni konó ndó no̱ó ña̱ uʼu̱ ña̱ dátu̱ú ñaá.
\v 28 Ta ndoʼó, na̱ kíʼin kuíʼíná, ná dáʼa ka̱ ni kiʼin kuíʼíná ndó. Diʼa koo ini ndo̱ kechóon ndó, ta xíʼín ndáʼa̱ míí ndó kee ndó choon va̱ʼa, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ʼa kemáni̱ ndo̱ na̱ kúndaʼí.
\v 29 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ to̱ʼon kini kuaʼa̱n xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu. Diʼa ñóchí vii kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, dá ná niʼi̱ iní na̱ kuaʼano na íchi̱ Ndios. Tá kee ndó dión, dá kía̱n chindeé ndó ña̱yuu seídóʼo.
\v 30 Ná dáʼa ni dákúndaʼí iní ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ mií ná kúú táto̱ʼon iin sello ni̱ niʼi̱ ndo̱, ña̱ náʼa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu mií ná, dá nakiʼin na ndo̱ʼó tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka ñaá ná noo̱ ió na̱.
\v 31 Ná dáʼa ka̱ ni taʼuʼu̱ ini ndo̱ koni ndo̱ dao ka̱ ñani ndo̱, ta ná dáʼa ka̱ ni kuido̱ ini ndo̱, ta ná dáʼa ka̱ ni karyíí ndó, ta ná dáʼa ka̱ ni kayuʼú ni̱ʼi noo̱ sátáʼan ndó, ta ná dáʼa ka̱ ni chinaní kini ndó ñani ndo̱, ta ná dáʼa ni kee ndó ndidaá ña̱ kini yóʼo noo̱ dao ka̱ ñani ndo̱.
\v 32 Diʼa va̱ʼa koo ini ndo̱ xíʼín iin rá iin ndó, ta kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó, ta kuʼu̱ káʼano ini saʼa̱ sátáʼan ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kuʼu̱ káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi mií ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo.
\c 5
\s Miía̱n kánian koo vii yo̱, chi̱ kúú yó de̱ʼe Ndios
\p
\v 1 Kúú ndó de̱ʼe mani̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kee ndó táto̱ʼon kée mií ná,
\v 2 ta kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini Cristo saʼa̱ míí ndó, dá chi̱ ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱, ta ña̱ ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ sa̱ kuu táto̱ʼon iin ña̱ʼa támi sáʼa̱n noo̱ Ndios.
\p
\v 3 Ta o̱ sa̱ kíʼo ndó ña̱ kaʼa̱n ña̱yuu ña̱ kée ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o kée ndó ña̱ kaʼan noo̱, o ña̱ kátoó ndo̱ kakomí ndó kua̱ʼá ña̱ kui̱ká. Diʼa kee ndó ña̱ kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
\v 4 Ta ná dáʼa ni ya̱ʼa ndó kaʼa̱n ndo̱ to̱ʼon nóo, xíʼín to̱ʼon ko̱ chóon, xíʼín to̱ʼon kini, dá chi̱ ko̱ kánian kee yó dión sa̱ʼá ña̱ kúú yó ña̱yuu Ndios. Va̱ʼa ka̱a̱n daá naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ Ndios.
\v 5 Ta kanaʼá ndó ña̱ ni iin tóʼón taʼon na̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, xíʼín na̱ kée ña̱ kaʼan noo̱, xíʼín na̱ kátoó kakomí kua̱ʼá ña̱ kui̱ká, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní taʼon na natiin na taʼi̱ ná noo̱ dándáki Cristo xíʼín Ndios. Chi̱ na̱ kátoó téí ña̱ kui̱ká, ño̱ó kúú yoko̱ noo̱ ná.
\v 6 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ná o̱ sa̱ dándaʼí ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon mañá, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti noo̱ ña̱yuu kée dión ve̱i ña̱ xído̱ ini Ndios sa̱ʼá ña̱ ko̱ se̱ídóʼo na choon saʼándá na̱.
\v 7 Tído ndoʼó, ná dáʼa ni ndiko̱ ndo̱ ña̱ kée na̱ kée dión.
\p
\v 8 Dá chi̱ tá sata̱, dá sa̱ kuu ndó ña̱yuu sa̱ íi̱n naá ña̱xintóni̱. Tído viti ni̱ na̱too̱n va ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndó ña̱yuu satoʼo yo̱ Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée na̱ kúú ña̱yuu ni̱ na̱too̱n noo̱.
\v 9 Dá chi̱ ña̱ va̱ʼa xíʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱ kíán ña̱ kakuu yó ña̱yuu váʼa, ta kakuu yó ña̱yuu ndísáʼano, ta kanaʼá yó ña̱ ndaa̱.
\v 10 Kaʼi va̱ʼa ini ndo̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa, ná nde̱ʼá á kíán ña̱ nátaʼan ini satoʼo yo̱ Ndios kee ndó.
\v 11 Ta o̱ sa̱ kíʼo ndó mií ndó kee ndó ña̱ ko̱ ndáya̱ʼi kée ña̱yuu íin naá ña̱xintóni̱, diʼa koo ini ndo̱ kuñóʼó ndó ña̱ nóo kée na,
\v 12 dá chi̱ iin ña̱ kaʼan noo̱ kíán ña̱ kantóʼón yó sa̱ʼá ña̱ kini kéde̱ʼé na̱.
\v 13 Ndidaá vá ña̱ʼa nátu̱u tá nátoo̱n ñóʼo̱, ta xíʼoan ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndá ña̱ʼa kíán, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa nátu̱u tá nátoo̱n ñóʼo̱.
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n na̱ diʼa:
\q Ndoto yo̱ʼó, ta̱a kídi̱ xaa̱n.
\q Ndako̱o tein na̱ kúú táto̱ʼon ndi̱i xaa̱n,
\q dá dátoo̱n Cristo ña̱xintóno̱n.
\p
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó kuaʼán ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ iin rá iin ña̱ʼa kée ndó, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ʼon kée na̱ ndeé to̱ʼon, va̱ʼa ka̱a̱n kee ndó táto̱ʼon kée na̱ ió ña̱xintóni̱.
\v 16 Ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa viti nónó noo̱ ndo̱, dá chi̱ tiempo kini nda̱ʼo kía̱n ndéi yó viti.
\v 17 Ta ná dáʼa ni kakuu ndó ña̱yuu xi̱xi, diʼa ki̱ʼo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó.
\p
\v 18 Ná dáʼa ni koʼo ndó vino, dá dáxi̱ni ndó mií ndó, dá naá ini ndo̱ kee ndó ña̱ ko̱ váʼa. Va̱ʼa ka̱a̱n konó ndó ná nakutí ndó xíʼín Espíritu ii̱ Ndios.
\v 19 Ta kaʼa̱n ndo̱ tein iin rá iin ndó salmo xíʼín himno, xíʼín yaa ii̱. Ta ndinoʼo ini ndo̱ kata ndó yaa yóʼo kekáʼano ndó satoʼo yo̱ Jesús,
\v 20 ta daá kuití naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ʼá ndidaá ña̱ʼa ndóʼo ndó, chi̱ kúú ndó kuendá Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\s Káʼa̱n Pablo saʼa̱ ndí ki̱án kánian kee na̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱
\p
\v 21 Kueídóʼo táʼan ndó sa̱ʼá ña̱ ió ña̱ñóʼó ndó noo̱ Ndios.
\v 22 Ta dión ni ndoʼó, na̱ ñáʼa̱ xaa̱n, kueídóʼo ndó yíi̱ ndo̱ táto̱ʼon seídóʼo ndó satoʼo yo̱ Jesús.
\v 23 Dá chi̱ yíi̱ ndo̱ kúú dini̱ noo̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú Cristo dini̱ no̱ó ña̱yuu mií ná, na̱ kúú táto̱ʼon yikí ko̱ño na̱. Ta mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó táto̱ʼon ki̱ʼo seídóʼo ndó Cristo, ki̱ʼo dión kánian kueídóʼo ndó yíi̱ ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ʼa.
\p
\v 25 Ta ndoʼó, ra̱ ta̱a xaa̱n, kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ñadiʼí ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini Cristo saʼa̱ ña̱yuu na̱, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na mií ná ña̱ kía̱n ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yóó, na̱ kúú kuendá na̱,
\v 26 dá koo vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱kata na yó xíʼín ta̱kui̱í, ta kiróón kúú to̱ʼon na.
\v 27 Dión, dá kuu natiin na yó kakuu yó ña̱yuu mií ná, ta kakuu yó ña̱yuu ndato, ta ni lúʼu̱ taʼon yáko̱ o̱ káneʼe yó, ta ni o̱ kóo ti̱tii̱ taʼon yó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo dáʼo̱n, ta o̱ ndóʼo taʼon yó dao ka̱ ña̱ʼa kuaʼa̱n táto̱ʼon kuaʼa̱n ña̱ yóʼo. Diʼa kakuu yó na̱ ndáa vii, na̱ ñóchí ndáa noo̱ ná.
\p
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó kánian kuʼu̱ ini ndo̱ʼó, ta̱ ta̱a xaa̱n, saʼa̱ ñadiʼí ndo̱ táto̱ʼon kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ yikí ko̱ño mií ndó, dá chi̱ ta̱a kúʼu̱ ini saʼa̱ ñadiʼí ra̱, ro̱ón kúú ra̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ mií rá.
\v 29 Dá chi̱ ko̱ íin taʼon káñóʼó yikí ko̱ño mií ná. Diʼa ndaá na̱ ñá, ta xíto na ña̱. Dión taʼani kée Cristo xíʼín yó, na̱ kúú ña̱yuu na̱,
\v 30 chi̱ kúú yó yikí ko̱ño na̱.
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíʼín naná ra̱, dá nakiʼin táʼan ra xíʼín ñadiʼí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóʼón vá.
\v 32 Ndichí nda̱ʼo kuaʼa̱n ña̱ yóʼo, tído ni̱ kaʼi̱n sa̱ʼán, dá dákíʼin táʼin ña̱ xíʼín táto̱ʼon ndóʼo Cristo xíʼín ña̱yuu na̱.
\v 33 Sa̱ʼá ño̱ó iin rá iin mií vá ndó, ta̱ ta̱a xaa̱n, kánian kuʼu̱ ini saʼa̱ ñadiʼí ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín mií ndó. Ta ndoʼó, na̱ ñáʼa̱ xaa̱n, kánian koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ yíi̱ ndo̱.
\c 6
\p
\v 1 Ta ndoʼó, takuáchí yíí xíʼín takuáchí diʼí kuendá satoʼo yo̱ Jesús, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó tatá ndo̱ xíʼín naná ndo̱, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n va̱ʼa noo̱ Ndios.
\v 2 “Koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíʼín noo̱ naná ndo̱”, kaá choon saʼándá Ndios. Ta ña̱ yóʼo kúú choon mií no̱ó ña̱ kía̱n dánaʼa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nandió néʼe Ndios ña̱ va̱ʼa noo̱ yo̱ ñayuú yóʼo,
\v 3 chi̱ káʼa̱n taʼani na: “Tá kée ndó dión, dá kía̱n koni ndo̱ kandei va̱ʼa ndó, ta koni ndo̱ kuaʼano yatá ndó ñayuú yóʼo.”
\p
\v 4 Ta dión taʼani ndoʼó, na̱ kúú tatá xíʼín naná, ná dáʼa ni koo ini ndo̱ dákuido̱ ini ndo̱ de̱ʼe ndó. Diʼa koo ini ndo̱ dákuáʼano va̱ʼa ndó xi̱, ta va̱ʼa taó ndo̱ xí, ta dánaʼa̱ ndo̱ noo̱ xí ná kee xi táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 5 Dión ni ndoʼó, na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo ñayuú yóʼo, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó na̱ xíʼín ndinoʼo ini ndo̱, ta kayu̱ʼú niʼini ndó na̱ xíʼín ña̱ ndaʼí ió ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ndó xíʼín Cristo.
\v 6 Kechóon va̱ʼa ndó, va̱ʼará ko̱ íin satoʼo ndo̱ ndéʼé rá ndo̱ʼó, ta ná dáʼa ni kee ndó táto̱ʼon kée na̱ ndúkú ña̱ nataʼan ini ta̱a koni ñaá rá. Va̱ʼa ka̱a̱n kechóon ndó no̱ó na̱ kúú satoʼo ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kéchóon ndó noo̱ Cristo. Ndinoʼo ini ndo̱ kechóon ndó, chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ Ndios kee ndó.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ndinoʼo ini ndo̱ kechóon ndó noo̱ satoʼo ndo̱. Kee ndó kuendá ña̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios vá kéchóon ndó, ta o̱ du̱ú no̱ó ta̱a ñayuú yóʼo,
\v 8 chi̱ sa̱ náʼá vá míí ndó ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa iin rá iin ña̱ va̱ʼa ni̱ kee ndó, ki̱ʼo dión koo ña̱ va̱ʼa nandió néʼe Ndios noo̱ ndo̱, á mií ndó ñóʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo o ko̱ó.
\p
\v 9 Ta dión ni ndoʼó, na̱ kúú satoʼo, keva̱ʼa ndó xíʼín na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ dáyu̱ʼú ndo̱ ná xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, chi̱ sa̱ náʼá vá míí ndó ña̱ nda̱ induú ió satoʼo ndo̱, na̱ kúú taʼani satoʼo na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱. Ta sa̱ náʼá taʼani ndó ña̱ ko̱ íin taʼon mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná, iin nóó kúú ndiʼi va yó noo̱ ná.
\s Ná kandixi yó ndaʼá chóon, ña̱ kía̱n xíʼo Ndios noo̱ yo̱, dá kandeé yó xíʼín ña̱ uʼu̱
\p
\v 10 Ñani mani̱ miíi̱, noo̱ ndidaá ña̱ʼa, koo ini ndo̱ kendakí ndó mií ndó xíʼín ña̱ kándísa ndó satoʼo yo̱ Jesús, ta kendakí taʼani ndó mií ndó xíʼín ndée̱ káʼano mií ná.
\v 11 Ta nandixi ndó ndaʼá chóon, ña̱ kía̱n xíʼo Ndios noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kandita ni̱ sisa ndó kuió néʼe ndó ña̱ kini tándaʼá ña̱ uʼu̱ ve̱i noo̱ ndo̱.
\v 12 Dá chi̱ ko̱ na̱á taʼon yó xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín yó, diʼa naá yo̱ xíʼín ña̱ kini néʼe choon noo̱ táchi̱ káa, xíʼín ña̱ kini ndakí cháá ka̱ ndéi noo̱ táchi̱ káa, xíʼín ña̱ kini dándáki nío̱ ña̱yuu ndéi ñayuú íin naá yóʼo, xíʼín iin rá iin tuʼu ña̱ kini xíonoo noo̱ díkó káa.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó nandixi ndó ndidaá ndaʼá chóon xíʼo Ndios noo̱ ndo̱ kechóon ndó, dá kandeé ndó na̱á ndo̱ xíʼín ña̱ kini tein kuu̱ ve̱i ña̱ dándóʼoan nío̱ ndo̱, dá kía̱n kandeé ndó kuita toon ndó noo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoʼo ndó.
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó kuita toon ndó, dá chi̱ sa̱ ndíko̱ va cincho ti̱i ndó, ña̱ dándáki ña̱ ndíko̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios. Ta sa̱ ndíxi taʼani ndó ka̱a ndadí yuʼú ndíká ndo̱, ña̱ dándáki ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios.
\v 15 Ta sa̱ yíʼi taʼani ndó ndisa̱ ndo̱, táʼa̱n ña̱ dándáki ña̱ sa̱ ió nduu ndo̱ kanoo ndó dánaʼa̱ ndo̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús, ña̱ kía̱n nachindei va̱ʼa ña̱yuu xíʼín Ndios.
\v 16 Ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa natiin ndó ka̱a dáʼándá, ña̱ néʼe soldado chindeé rá míí rá, chi̱ ka̱a yóʼo dándáki ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta xíʼín ña̱ yóʼo kandeé ndó chituu ndó yiryókó kéi̱ ita̱ tándaʼá ña̱ kini ve̱i dándóʼo nío̱ ndo̱.
\v 17 Ta natiin taʼani ndó ka̱a kañoʼo ndó, dá chindeéán dini̱ ndo̱, ta ña̱ yóʼo dándáki ña̱ ni̱ ka̱ki ndó ni̱ kee Ndios. Ta natiin taʼani ndó espada, ña̱ kía̱n xíʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱. Ta espada yóʼo kúú to̱ʼon Ndios.
\v 18 Ta daá kuití koo ini ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, ta kueí ndaʼí ndo̱ noo̱ ná xíʼín to̱ʼon xíʼo Espíritu ii̱. Ta daá kañoʼo ini ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu kuendá mií ná.
\v 19 Ta kaka̱ taʼani ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ yúʼu̱, dá nani̱ʼí to̱ʼon kaʼi̱n, dá kía̱n ná dáʼa ni yu̱ʼíi̱ dánaʼi̱ no̱ó ña̱yuu ndi dándáki to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ Ndios,
\v 20 chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo noo̱í, ta sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó nákaa̱i̱ veʼe ka̱a. Ta kaka̱ taʼani ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná sa̱ʼí, dá ná koo ndeé iníi̱ kaʼi̱n sa̱ʼá to̱ʼon yóʼo táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 21 Tá ko̱saa̱ ñani mani̱ yo̱ Tíquico noo̱ ndéi ndó, dá nakani ra xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ndóʼi xíʼín sa̱ʼá ña̱ kéei. Ta iin ta̱a ndísáʼano nda̱ʼo kúú rá íin ra noo̱ choon satoʼo yo̱ Jesús.
\v 22 Ta saʼa̱ choon yóʼo tándaʼí ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndo̱, dá nakani ra xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá ña̱ ndóʼo ndu, ta ki̱ʼo ra ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱.
\p
\v 23 Ná ki̱ʼo tatá Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ña̱ ná koo va̱ʼa ini ndo̱ʼó, ñani, ta ná ki̱ʼo taʼani na ña̱ ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná.
\v 24 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Ndios xíʼín ndidaá ní ndoʼó, na̱ ndinoʼo ini kóni̱ satoʼo yo̱ Jesucristo. Dión ná koo.
