\id PHP
\h Filipenses
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Filipos
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kéchóoin xíʼín Timoteo noo̱ Jesucristo, ta káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndidaá ndoʼó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús, ndoʼó na̱ ndéi ñoo Filipos xaa̱n, xíʼín na̱ kómí choon ndáka na ndo̱ʼó, xíʼín na̱ ndíta xínkuáchí ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó.
\v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta ná ki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Káʼa̱n Pablo xíʼín Ndios sa̱ʼá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Filipos
\p
\v 3 Ta náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios, na̱ ndáño̱ʼo yó, saʼa̱ ndo̱ʼó tá iin rá iin ndíko̱ʼon inii̱ ndoʼó.
\v 4 Tá káʼi̱n xíʼín Ndios saʼa̱ ndo̱, daá kuití vá káʼi̱n xíʼín ná xíʼáa̱n kádii̱ inii̱ saʼa̱ ndidaá ndoʼó,
\v 5 chi̱ nda̱ mií saʼa̱, ta nda̱ viti chíndeé ndó yuʼu̱ kéchóon dáó yó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús.
\v 6 Sa̱ náʼá va̱ʼa va yuʼu̱ ña̱ mií Ndios, na̱ ni̱ kedaá xíʼín ndó, dá ni̱ ka̱sáʼá ndó kéchóon va̱ʼa ndó noo̱ ná, mií i̱í vá ná chíndeé ndó, dá xi̱nkuei va̱ʼa ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesucristo kasaa̱ na̱.
\v 7 Ta miía̱n kánian ña̱ dión nákani inii̱ saʼa̱ ndo̱, chi̱ kúʼu̱ nda̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndo̱. Tá nákaa̱i̱ veʼe ka̱a, o tá nákaa̱i̱ chíndeéí ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu, o tá nákaa̱i̱ dáxi̱no inii̱ ña̱yuu ña̱ to̱ʼon ndaa̱ kúú to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, chíndeé ndó yuʼu̱ noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée Ndios xíʼíín.
\v 8 Xíʼo mií Ndios kuendá sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini Jesucristo saʼa̱ iin rá iin yó.
\v 9 Ta xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kutí ndó xíʼín ña̱ kúʼu̱ cháá ka̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ná kutí taʼani ndó xíʼín cháá ka̱ ña̱ ndi̱chí xíʼo Ndios, ta ná koo cháá ka̱ ña̱xintóni̱ noo̱ ndo̱,
\v 10 dá ná kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án va̱ʼa cháá ka̱ kee ndó, dá koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, ña̱yuu ndáa vii nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱,
\v 11 dá xi̱nko̱o ndiʼi ndó xíʼín ña̱ va̱ʼa kée ndó sa̱ʼá ña̱ ió Jesucristo xíʼín ndó, dá ná naki̱ʼo ña̱yuu ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, ta ná kekáʼano ñaá ná.
\s Takí va Pablo kée na ña̱ kóni̱ Jesucristo
\p
\v 12 Kóni̱i̱ ña̱ kanaʼá ndó, ñanii̱, ña̱ ndidaá ta̱ndóʼó ndóʼi kía̱n kédaá, sa̱ʼá ño̱ó seídóʼo cháá ka̱ ña̱yuu to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús.
\v 13 Dá chi̱ ndidaá soldado ndéi noo̱ dándáki ta̱ néʼe choon yóʼo xíʼín dao ka̱ ña̱yuu náʼá va̱ʼa ña̱ nákaa̱i̱ veʼe ka̱a sa̱ʼá ña̱ kéchóoin noo̱ Cristo.
\v 14 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ñani yo̱ ni̱ na̱tiin cháá ka̱ ta̱ndeé iní noo̱ satoʼo yo̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ nákaa̱i̱ veʼe ka̱a, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱ndéé cháá ka̱ ini ra̱ dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ta ni ko̱ yu̱ʼú ra̱.
\p
\v 15 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ dánaʼa̱ dao ta̱a to̱ʼon Cristo xíʼín ña̱ uʼu̱ ini ra̱, ta sa̱ʼá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táʼan ra xíʼíi̱n. Tído ió dao ka̱ ra̱ dánaʼa̱ xíʼín ndinoʼo ini mií rá.
\v 16 Chi̱ ió dao ta̱a dánaʼa̱ to̱ʼon Cristo sa̱ʼá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táʼan ra xíʼín yuʼu̱, ta ko̱ dánaʼa̱ ra̱án xíʼín ndinoʼo ini ra̱, chi̱ ndúkú rá ña̱ dándi̱ʼi ini ra̱ yuʼu̱ nani nákaa̱i̱ veʼe ka̱a yóʼo.
\v 17 Tído dao ka̱ ra̱ dánaʼa̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini ra̱ saʼa̱ yúʼu̱, chi̱ náʼá rá ña̱ nákaa̱i̱ veʼe ka̱a sa̱ʼá ña̱ chíndeéí to̱ʼon va̱ʼa sa̱ʼá Jesús.
\v 18 ¿Ndi koo, tá dáá? Tído ko̱ néʼe ta̱ndíni á dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá ña̱ uʼu̱ ini ra̱, o sa̱ʼá ña̱ kúú rá ña̱yuu ndaa̱. Xía̱n nani dánaʼa̱ ra̱ ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Cristo, kádii̱ nda̱ʼo inii̱, ta daá ná kadii̱ va inii̱.
\p
\v 19 Dá chi̱ sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ sa̱ʼá ña̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼí, xíʼín sa̱ʼá ña̱ chíndeé ñaá Espíritu Jesucristo, sa̱ʼá ño̱ó xi̱nko̱o va̱ʼa va ndidaá ña̱ ndóʼi, dá kanai veʼe ka̱a,
\v 20 chi̱ ndáti kíi̱í, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ o̱ kákaʼan taʼon noo̱ yúʼu̱ sa̱ʼá ni iin ña̱ʼa kéei. Diʼa kóni̱i̱ koo ndeé iníi̱, táto̱ʼon ki̱ʼo daá kuití kéei, dá ná natiin taʼani Cristo ña̱ñóʼó saʼa̱ yúʼu̱ viti, á mií takíi̱ o á mií ni̱ xiʼi̱i̱.
\v 21 Dá chi̱ noo̱ mií yuʼu̱ kíán diʼa: xía̱n nani takíi̱, kéei ña̱ kóni̱ Cristo va, tído tá ni̱ xiʼi̱i̱, ni̱ ke̱va̱ʼa cháá ka̱i̱.
\v 22 Tído tá ió ña̱ kechóon cháá ka̱i̱ noo̱ Ndios xía̱n nani ndíxii yikí ko̱ño yóʼo, dá kía̱n ko̱ náʼí ndí ki̱án ka̱xii, á va̱ʼa ka̱ katakii̱, o á va̱ʼa diʼa ña̱ kuui̱.
\v 23 Chi̱ ko̱ ni̱ʼí ndá ki̱án nakani inii̱ saʼa̱ ndi nduú ña̱ yóʼo, chi̱ katoói̱ koʼi̱n noo̱ ió Cristo, dá kooi xíʼín ná, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n va̱ʼa cháá ka̱a̱n.
\v 24 Tído káni cháá ka̱a̱n ña̱ kooi ñayuú yóʼo, dá kuu chindeéí ndo̱ʼó.
\v 25 Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé inii̱ ña̱ ki̱ʼo dión kíán, sa̱ʼá ño̱ó náʼí ña̱ kooi cháá ka̱ ñayuú yóʼo, ta koo i̱í váí xíʼín ndidaá ní ndo̱ʼó, dá kuaʼano ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 26 Ta ki̱ʼo dión, dá kékáʼano ndó Cristo Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na xíʼín yuʼu̱, chi̱ ki̱ʼo na ña̱ saa̱ tukui kooi xíʼín ndó.
\p
\v 27 Tído noo̱ ndidaá ña̱ʼa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na̱ ndíta toon xíʼín to̱ʼon va̱ʼa Cristo, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó o o̱ sáa̱i̱, kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ ndíta toon ndó, ta iin tóʼón vá kúú ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóʼón ni̱ nduu ndiʼi ndó kéchóon ndó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, táʼa̱n ña̱ kándísa yó.
\v 28 Ta noo̱ ni iin ña̱ʼa o̱ sa̱ yuʼú ndo̱ kee na̱ xiní uʼu̱ ña̱ kándísa yó, dá chi̱ ño̱ó kía̱n xíʼo ña̱ kándaa̱ ini na̱ ña̱ naá vá ná. Ta ndoʼó kúú na̱ kándaa̱ ini ña̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, ta mií Ndios kúú na̱ kee ndidaá ña̱ yóʼo.
\v 29 Dá chi̱ saʼa̱ Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kándísa ndó mií ná, ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ni̱ niʼi̱ ndo̱, chi̱ ni̱ niʼi̱ taʼani ndó ña̱ ndóʼo nío̱ ndo̱ saʼa̱ ná.
\v 30 Chi̱ ndóʼo nío̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xini ndo̱ ni̱ ndoʼo nío̱ yuʼu̱, ta ndóʼo taʼani ndó táto̱ʼon ni̱ niʼi̱ tóʼon ndó ña̱ ndóʼo yuʼu̱ viti.
\c 2
\s Ki̱ʼo diʼa ni̱ kee Jesucristo saʼa̱ yo̱
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱, ta iin ni̱ nduu ndó ni̱ kee Espíritu ná, ta ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱, ta ni̱ niʼi̱ taʼani ndó ña̱ ni̱ kuʼu̱ káʼano ini na̱ saʼa̱ ndo̱,
\v 2 dá kía̱n dáxi̱nko̱o ndó ña̱ kádii̱ inii̱, ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóʼón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kuʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó, ta iin tóʼón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱.
\v 3 Ta o̱ sa̱ ndúkú ndó ña̱ chidáó táʼan ndó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ chíndaya̱ʼi ndó mií ndó. Diʼa ndaʼí koo ini ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ dao ka̱ ña̱yuu o̱ du̱ú mií ndó.
\v 4 Ta o̱ sa̱ ndíʼi téí ini ndo̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kóni̱ mií ndó, diʼa ndi̱ʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ xínñóʼó dao ka̱ ña̱yuu.
\v 5 Ta koo ini ndo̱ kandoʼo ndó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo Cristo Jesús xíʼín yó,
\v 6 dá chi̱ iin nóó kúú vá ná xíʼín Ndios, tído ko̱ ní taó kuendá taʼon na ña̱ iin nóó kúú ná xíʼín Ndios, chi̱ ko̱ ní kée na saʼa̱ mií ná,
\v 7 sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nkoo na ña̱ ndato kúú ná, dá ni̱ ndee na mií ná kúú ná iin na̱ xínkuáchí, chi̱ ni̱ ndee na mií ná ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú.
\v 8 Ta nani ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú yóʼo, dá ni̱ kenóo cháá ka̱ na̱ mií ná, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo na Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo na mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱, ta nda̱ ndi̱ka iin cruz ni̱ xiʼi̱ na̱.
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱ndaya̱ʼi ñaá Ndios ña̱ kakuu na na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱, ta ni̱ xi̱ʼo na iin kuu̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ ná noo̱ ndidaá ka̱ kuu̱.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó nata̱ʼa̱no̱ ndidaá táʼa̱n kondo̱ na̱ ndéi induú, xíʼín na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo, xíʼín na̱ ñóʼo ti̱xi ñóʼo̱ noo̱ Jesús,
\v 11 ta ndidaá táʼa̱n yúʼu̱ nakoni ña̱ Jesucristo kúú satoʼo noo̱ ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa, ta xíʼín mií ná natiin tatá Ndios ña̱ñóʼó.
\s Kúú yó de̱ʼe Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kánian koo vii yo̱
\p
\v 12 Ndoʼó, na̱ mani̱ miíi̱, daá seídóʼo ndó choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ seídóʼo ndó yuʼu̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó, ki̱ʼo dión seídóʼo cháá ka̱ ndo̱ yuʼu̱ viti nani nákaa̱ xíkáí. Sa̱ʼá ño̱ó ndi̱ʼi ini ndo̱ naʼa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ ka̱ki ni̱ kee Ndios. Ta kee ndóa̱n xíʼín ña̱ yu̱ʼú ndo̱ ná, ta xíʼín ña̱ ndéi ni̱no ndó.
\v 13 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱, ta xíʼo taʼani na ña̱ kándéé ndó kee ndóa̱n, chi̱ ki̱ʼo dión nátaʼan ini na̱.
\p
\v 14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa kée ndó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaʼa̱n kuáchi̱ ndo̱, ta ná dáʼa ni koo ini ndo̱ chidáó táʼan ndó,
\v 15 dá kía̱n koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi xíʼín ña̱yuu ndaa̱, dá kakuu ndó de̱ʼe Ndios ndáa vii tein ña̱yuu kíni, na̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱. Ta katoo̱n ndo̱ tein ña̱yuu ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo tóo̱n ti̱ñoo̱ tá íin naá.
\v 16 Dión, dá ndita toon ndó xíʼín to̱ʼon va̱ʼa ña̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó no̱ó ña̱yuu. Dá kía̱n, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱, ná kadii̱ iníi̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní ndóʼo oon níma̱í, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní naá óon choon ni̱ keei tein ndó.
\v 17 Ta va̱ʼará nakiʼin táʼan ña̱ ndóʼi xíʼín ña̱ dóko̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kúú ña̱ kéchóon ndó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, tído kádii̱ iníi̱, ta kádii̱ dáó ini yuʼu̱ xíʼín iin rá iin ndó.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ná kadii̱ taʼani ini ndo̱, ta kandei dii̱ ndo̱ xíʼín yuʼu̱.
\s Tandaʼá Pablo Timoteo xíʼín Epafrodito saa̱ ra̱ ñoo Filipos
\p
\v 19 Kándéé inii̱ satoʼo yo̱ Jesús ña̱ ná konó ná tandaʼá yachi̱i̱ Timoteo saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná kasto̱ʼon xi xíʼíi̱n ndí ndóʼo ndó, dá ndundeé iníi̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 20 Dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ta̱a nákaa̱ xíʼíi̱n nákani ini táto̱ʼon ki̱ʼo nákani ini mií xí, chi̱ ko̱ó iin ka̱ ra̱ ndíʼi ini saʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndíʼi ini xi̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 21 Chi̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu ndíʼi cháá ka̱ ini saʼa̱ choon mií ná, ta ko̱ ndíʼi taʼon ini na̱ saʼa̱ choon Cristo Jesús.
\v 22 Ta ndidaá vá ndoʼó náʼá ña̱ kéchóon ndaa̱ Timoteo, ta náʼá taʼani ndó ña̱ kéchóon nduú xi̱ xíʼín yuʼu̱ noo̱ xíonooi dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús táto̱ʼon ki̱ʼo kéchóon nduú iin tatá xíʼín de̱ʼe ra.
\v 23 Ta tandaʼí xi̱ saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ndi ndoʼi.
\v 24 Ta kándéé káʼano inii̱ satoʼo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n konó ná yachi̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
\p
\v 25 Tído ni̱ na̱kani inii̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ tandaʼí Epafrodito saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó. Ta ñanii̱ kuendá Jesús kúú rá, ta kéchóon nduú ra̱ xíʼíín, ta chíndeé táʼan ra xíʼíín naái̱ xíʼín ña̱ kini. Ta ndoʼó ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ni̱ kii ra ni̱ chi̱ndeé rá yuʼu̱ xíʼín ña̱ xínñóʼí.
\v 26 Tído ni̱ ta̱ndaʼí ra̱ ko̱saa̱ ra̱, dá chi̱ kóni̱ nda̱ʼo ra koo ra xíʼín ndidaá ní ndoʼó, ta víʼí ka̱ ví ni̱ ka̱sáʼá kúndaʼí ini ra̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon ndó ña̱ ni̱ sa̱ kúʼu̱ ra̱.
\v 27 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ kúʼu̱ kaʼí ra̱, sa̱ kuaʼa̱n kuu va ra, ní kúu. Tído ni̱ kuʼu̱ va ini Ndios saʼa̱ rá, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa saʼa̱ iin tóʼón mií rá ni̱ kuʼu̱ ini Ndios saʼa̱, chi̱ ni̱ kuʼu̱ taʼani ini na̱ saʼa̱ yúʼu̱, dá kía̱n ná dáʼa ni ndoʼo cháá ka̱ níma̱í sa̱ʼá ña̱ kundaʼí inii̱ saʼa̱ rá.
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndi̱ʼi inii̱ ni̱ ta̱ndaʼá kíi̱í ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá ná kadii̱ ini ndo̱ tá ná koni ndo̱ rá, dá ná koo va̱ʼa inii̱.
\v 29 Ta kadii̱ ini ndo̱ natiin ndó ra̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta naki̱ʼo ndó ña̱ñóʼó noo̱ ndidaá ka̱ ra̱ kée táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií rá,
\v 30 dá chi̱ sa̱ kuaʼa̱n kuu va ra noo̱ choon Cristo, chi̱ ni̱ xi̱ʼo ra mií rá ña̱ kía̱n ndoʼo ra dión, dá chindeé rá yuʼu̱ noo̱ iin rá iin ndoʼó.
\c 3
\s Kóni̱ Pablo kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱ saʼa̱ Jesús
\p
\v 1 Ta viti kía̱n, ñani miíi̱, ná kadii̱ ini ndo̱ xíʼín satoʼo yo̱ Jesús. Ko̱ kuáchi̱ taʼon kíán noo̱ yúʼu̱ nandió ko̱o tukui taai ña̱ sa̱ ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kendakí ndo̱ mií ndó xíʼín ña̱ kándísa yó.
\v 2 Ta kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ ta̱a kée táto̱ʼon kée ti̱na ndúríkueʼe̱, táʼa̱n ra̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíʼín ndó ña̱ kaʼanda ndo̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ʼon kée na̱ Israel.
\v 3 Ta viti nda̱á kúú yó na̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ Ndios, chi̱ ndinoʼo ini yo̱ kéchóon yó noo̱ ná kée Espíritu ná, ta sa̱va̱ʼa Cristo Jesús kúú na̱ kándéé káʼano ini yo̱, dá ka̱ki yó, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ ini yo̱ ña̱ kée mií yó,
\v 4 va̱ʼará ió ña̱ kandeé iníi̱ ña̱ ka̱kii xíʼín ndée̱ miíí. Tá ió dao ka̱ na̱ káʼán ña̱ xíʼín ndée̱ mií ná kandeé ná ka̱ki na, tído yuʼu̱, kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱ʼa ni̱ kee yuʼu̱,
\v 5 dá chi̱ tá ni̱ xi̱noi ona̱ kuu̱, dá ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱í, ta kúúí iin ra̱ ñoo Israel, ta ni̱ kixii tein na̱ veʼe Benjamín, ta káʼi̱n yúʼu̱ hebreo, ta íin tooin xíʼín ley, chi̱ kúúí iin ta̱ fariseo,
\v 6 ta ndíʼi inii̱ keei ña̱ kóni̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ kendava̱ʼi xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús, ta sa̱ kee ndiʼii choon saʼándá ley.
\v 7 Ta ni̱ kaʼín ña̱ ndidaá ña̱ yóʼo chindeé ñaá, dá kandaya̱ʼi noo̱ Ndios. Tído viti kíán ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ndidaá ña̱ yóʼo noo̱í sa̱ʼá ña̱ kándéé inii̱ Cristo.
\v 8 Ta miía̱n ndaa̱ dión kíán, chi̱ ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ndidaá ña̱ yóʼo noo̱í, chi̱ ña̱ ndáya̱ʼi noo̱í viti kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saʼa̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼi̱, dá kandeé cháá ka̱ inii̱ ná. Ta sa̱ʼá ña̱ kóni̱ nda̱ʼo yuʼu̱ na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nkooi ña̱ kandeé inii̱ ndidaá ña̱ yóʼo, ta kíán táto̱ʼon xeʼe̱ noo̱í viti, chi̱ kóni̱ kandaya̱ʼi cháá ka̱ Cristo noo̱í,
\v 9 dá konii̱ iin nduúí xíʼín Cristo, chi̱ ko̱ ndúkú ka̱ yuʼu̱ ña̱ kía̱n kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kéei choon saʼándá ley Moisés. Diʼa ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iníi̱ Cristo, chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo ña̱ kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ mií ná sa̱ʼá ña̱ kándéé iníi̱ ná.
\v 10 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuʼu̱ kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saʼa̱ Cristo Jesús, chi̱ kóni̱i̱ korndodóí ndée̱, ña̱ ni̱ da̱nátaki ñaá. Ta kóni̱ taʼanii ña̱ ndoʼo níma̱í táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo mií ná, dá kasandaái̱ ndoʼi táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo na ndi̱ka cruz no̱ó ni̱ xiʼi̱ na̱,
\v 11 chi̱ ió ta̱ndeé iní no̱ói̱ ña̱ ni̱ʼí ña̱ natakii̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\s Kóni̱ Pablo xi̱nko̱o na nda̱ noo̱ ni̱ chi̱náʼa̱ Ndios
\p
\v 12 Ko̱ kóni̱ kaa ña̱ yóʼo ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ niʼi̱ ndidaá ña̱ yóʼo, o sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, tído xíka i̱í váí kuaʼi̱n, dá kasandaái̱ natiiin ndidaá ña̱ kánian natiiin saʼa̱ ña̱ ni̱ kana Cristo Jesús yuʼu̱ noo̱ choon na̱.
\v 13 Ñanii̱, ko̱ káʼi̱n ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaái̱ ni̱ na̱tiin ndidaá ña̱ yóʼo, tído ña̱ kée yuʼu̱ kía̱n ni̱ da̱nkoo yuʼu̱ ndidaá ña̱ sa̱ ka̱ndeé inii̱ tá sata̱, ta viti ndíʼi cháá ka̱ inii̱ kasandaái̱ chí noo̱,
\v 14 ta chóʼon inii̱ xi̱nko̱oi nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náʼa̱ mií Ndios, dá natiiin ña̱ va̱ʼa, táʼa̱n ña̱ ni̱ kana na yuʼu̱ natiiin sa̱ʼá ña̱ iin ni̱ nduúí xíʼín Cristo Jesús.
\v 15 Ta ndidaá yóó, na̱ ni̱ sisa xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ki̱ʼo dión kánian koo ini yo̱. Tá díin kándaa̱ ini dao ka̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo, dá kía̱n mií Ndios ná dátoo̱n noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó.
\v 16 Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱, ki̱ʼo dión ná kaka yó koʼo̱ chí noo̱, ta ná ndi̱ʼi ini yo̱ kee yóa̱n.
\p
\v 17 Ñanii̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon kée yuʼu̱. Kande̱ʼé va̱ʼa ndó na̱ kée táto̱ʼon kée nduʼu̱, ta dión taʼani kee ndó.
\v 18 Dá chi̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ ka̱sto̱ʼin xíʼín ndó ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi xaa̱n káñóʼó ña̱ ni̱ kee Cristo saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. Ta xíʼín ndutá noo̱í nandió ko̱o tukui náchinaʼí ndo̱ʼó saʼa̱ ná.
\v 19 Ta niʼi̱ ná ña̱ naá ná sa̱ʼá ña̱ kée na dión. Chi̱ ña̱ʼa sásáʼan va na kúú ndios noo̱ ná, ta ña̱ chíndaya̱ʼi na mií ná kúú ña̱ kaʼan noo̱, ta ndíʼi ini na̱ sa̱ʼá ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo va.
\v 20 Tído yóó, chí induú vá nákaa̱ ñoo yo̱, ta ñoó ndáti yó kixi satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá,
\v 21 dá nadaon na yikí ko̱ño ndíxi yó, táʼa̱n ña̱ náta̱ni̱ mií, ta ndee na ña̱ kakian yikí ko̱ño ndato táto̱ʼon ki̱ʼo kúú yikí ko̱ño ndíxi mií ná. Ta kee naa̱n xíʼín ndée̱ mií ná, táʼa̱n ña̱ kéchóon na dándáki na ndidaá ña̱ʼa.
\c 4
\s Daá kuití ná kadii̱ ini yo̱ xíʼín Ndios
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kóni̱ kíi̱ yuʼu̱ kande̱ʼí ndoʼó. Ta kádii̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱, ta ndoʼó kúú iin ña̱ ndato natiin yuʼu̱ saʼa̱ choon kéei. Kuita toon ii̱ ndo̱, na̱ mani̱ miíi̱, xíʼín ña̱ kándísa ndó satoʼo yo̱ Jesús.
\v 2 Ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ Evodia, xíʼín noo̱ Síntique ña̱ iin tóʼón ní ná kakuu ña̱xintóni̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 3 Ta seí ndaʼí taʼanii noo̱ yo̱ʼó, ta̱ kéchóon ndaa̱ xíʼín miíi̱, ña̱ kía̱n koo ino̱n chindeéón na̱ ñáʼa̱ yóʼo, chi̱ ni̱ chi̱ndeé táʼan dáó ná xíʼín yuʼu̱ no̱ó ni̱ xi̱onooi ni̱ da̱náʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa sa̱ʼá Jesús. Ta ni̱ xi̱onoo taʼani Clemente xíʼín yuʼu̱, xíʼín dao ka̱ ta̱a kéchóon dáó xíʼíín. Ta sa̱ kándodó vá kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ iin rá iin na̱ niʼi̱ ña̱ kataki chíchí.
\p
\v 4 Daá kuití ná kadii̱ ini ndo̱ xíʼín satoʼo yo̱ Jesús. Káʼa̱n tukui xíʼín ndó, ná kadii̱ ini ndo̱.
\v 5 Ta ki̱ʼo ndó ña̱ ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ va̱ʼa ini ndo̱, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ nandió ko̱o satoʼo yo̱ Jesús, kasaa̱ na̱.
\v 6 Ta o̱ sa̱ ndíʼi téí ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ndóʼo nío̱ ndo̱. Diʼa ndi̱ʼi ini ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱ ndóʼo ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, ta daá kuití naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ ná.
\v 7 Ta naki̱ʼo Ndios ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱, ta ni ko̱ íin kandeé kandaa̱ ini ndi ki̱ʼo káʼano ña̱ va̱ʼa ini xíʼo Ndios noo̱ ndo̱. Ta xíʼín ña̱ yóʼo kandaa na̱ nío̱ ndo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ iin ni̱ nduu ndó xíʼín Cristo Jesús.
\s Nakani ini ndo̱ saʼa̱ ndinoʼo ña̱ ndaa̱
\p
\v 8 Nda̱á ña̱ yóʼo va ná kaʼi̱n xíʼín ndó, ñanii̱. Koo ini ndo̱ nakani ini ndo̱ saʼa̱ ndinoʼo ña̱ ndaa̱, sa̱ʼá ndidaá ña̱ kánian natiin ña̱ñóʼó, saʼa̱ ndidaá ña̱ kúú ña̱ va̱ʼa, saʼa̱ ndidaá ña̱ vii kuaʼa̱n, saʼa̱ ndidaá ña̱ ñóchí kuaʼa̱n, xíʼín sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa no̱ó ña̱yuu. Sa̱ʼá ño̱ó tá kíán iin ña̱ va̱ʼa, o tá kíán iin ña̱ kánian natiin ña̱ñóʼó, dá kía̱n nakani ini ndo̱ sa̱ʼán.
\v 9 Koo ini ndo̱ kee ndó ndidaá ña̱ ni̱ ka̱ti̱ʼa ndó ti̱xi ndáʼí, xíʼín ña̱ ni̱ na̱tiin ndó no̱ói̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ seídóʼo ndó noo̱ ni̱ kaʼi̱n, xíʼín ña̱ ni̱ xini ndo̱ ni̱ keei. Ta mií Ndios, na̱ xíʼo ña̱ koo va̱ʼa ini yo̱, daá koo va na xíʼín ndó.
\s Nátaʼan ini Pablo noo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ndóʼo na
\p
\v 10 Ni̱ kadii̱ nda̱ʼo inii̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Jesús, dá chi̱ ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó ni̱ chi̱ndeé ndó yuʼu̱. Ta kátóni̱ va̱ʼa inii̱ ña̱ daá kóni̱ ndo̱ʼó chindeé ñaá ndó, tído ko̱ ní níʼi̱ ndo̱ ndi kee ndó chindeé ndó yuʼu̱.
\v 11 Ko̱ káʼi̱n ña̱ yóʼo xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ xínñóʼí dao ka̱ ña̱ʼa, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ʼa va yuʼu̱ nátaʼan inii̱ noo̱ ndi ndáa mií ña̱ ndóʼi.
\v 12 Dá chi̱ náʼá vá yuʼu̱ koo ndaʼávíi̱, ta náʼá taʼani yuʼu̱ koo va̱ʼi. Sa̱ ni̱ ka̱ti̱ʼa va yuʼu̱ nátaʼan inii̱ no̱ó ndidaá ña̱ ndóʼi, dá chi̱ nátaʼan va inii̱ va̱ʼará ko̱ó ña̱ʼa kaxíí o ió ña̱, ta nátaʼan taʼani inii̱ va̱ʼará ko̱ó ña̱ʼa noo̱í o ió ña̱,
\v 13 chi̱ ndidaá ña̱ yóʼo kándéé yuʼu̱ kéei, chi̱ mií Cristo kúú na̱ chíndeé ñaá.
\s Ko̱ kámani̱ ni iin ña̱ʼa noo̱ Pablo sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuʼu̱ ini na̱ Filipos saʼa̱ ná
\p
\v 14 Tído va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ kee ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱ndeé ndó yuʼu̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼi.
\v 15 Ta sa̱ náʼá vá mií ndoʼó, na̱ ñoo Filipos, ña̱ nda̱ rá mií saʼa̱, tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ ni̱ da̱náʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús tein mií ndó, dá ni̱ ketai kuendá Macedonia kuaʼi̱n, ta ni iin tóʼón taʼon dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi dao ka̱ ñoo ko̱ ní chíndeé taʼon na yuʼu̱, sa̱va̱ʼa ndoʼó va kúú na̱ ni̱ chi̱ndeé ñaá.
\v 16 Dá chi̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Tesalónica ni̱ kemáni̱ ndo̱ yuʼu̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaʼá ndó ña̱ xínñóʼí ni̱ saa̱a̱n, ta o̱ du̱ú iin tóʼón ni taʼándá ni̱ kee ndó dión.
\v 17 Ko̱ ndúkú taʼon yuʼu̱ ña̱ kía̱n daá kemáni̱ ndo̱ yuʼu̱. Ña̱ kóni̱ yuʼu̱ kíán ña̱ mií Ndios ná nandió néʼe na ña̱ va̱ʼa noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ chíndeé ndó yuʼu̱.
\v 18 Chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin yuʼu̱ ndidaá vá ña̱ʼa ni̱ ta̱ndaʼá ndó ve̱i no̱ói̱, ta ko̱ kámani̱ ni iin ka̱ ña̱ʼa no̱ói̱, sa̱ ió va̱ʼa vei xíʼín ndidaá ña̱ʼa néʼe Epafrodito ni̱ kixi na, ña̱ kía̱n ni̱ ta̱ndaʼá ndó ve̱i no̱ói̱. Táʼa̱n ña̱ ni̱ xi̱ʼo ndó kúú táto̱ʼon iin ña̱ támi sáʼa̱n noo̱ Ndios, iin ña̱ ni̱ doko̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios, ña̱ kía̱n nátaʼan ini na̱ xiní na̱.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó mií Ndios, na̱ ndáño̱ʼo yó, ná naki̱ʼo ndidaá ña̱ xínñóʼó ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ió kua̱ʼá ña̱ kui̱ká ió noo̱ mií ná noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús.
\v 20 Ta daá kuití ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 21 Kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, na̱ kúú kuendá Cristo Jesús. Ta káʼa̱n taʼani ñani yo̱ ndéi xíʼín yuʼu̱ yóʼo ndisáʼán xíʼín iin rá iin ndoʼó.
\v 22 Ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi yóʼo káʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ndó, ta na̱ veʼe César kúú na̱ natiin va̱ʼa ndó ndisáʼán káʼa̱n na̱ xíʼín ndó.
\p
\v 23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo. 
