\id COL
\h Colosenses
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Colosas
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios. Ta yuʼu̱ xíʼín ñani yo̱ Timoteo káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó,
\v 2 na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoʼó, na̱ ndíta ndaa̱ xíʼín Cristo, ndoʼó na̱ kúú ñani ndu̱ ndéi ñoo Colosas xaa̱n. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Xíka̱ Pablo noo̱ Ndios sa̱ʼá na̱ ndéi ñoo Colosas, dá niʼi̱ ná ña̱ ndi̱chí noo̱ Ndios
\p
\v 3 Daá kuití xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, saʼa̱ ndo̱ʼó, ta daá náki̱ʼo ndu ndivéʼe noo̱ ná saʼa̱ ndo̱,
\v 4 dá chi̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon ndu ña̱ kándéé káʼano iní ndo̱ Cristo Jesús, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini ndo̱ saʼa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
\v 5 Dión kée ndó sa̱ʼá ña̱ ió ta̱ndeé iní natiin ndó ña̱ va̱ʼa, táʼa̱n ña̱ sa̱ ió nduu natiin ndó induú. Ta kómí ndó ta̱ndeé iní yóʼo ni̱ kee to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ña̱ ni̱ seídóʼo ndó. Ta ndinoʼo to̱ʼon ndaa̱ kíán.
\v 6 Ta ni̱ kasa̱ndaá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo noo̱ ndo̱ʼó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kasa̱ndaáa̱n iin níí kúú ñayuú yóʼo, ta xíʼoan ña̱ va̱ʼa noo̱ ndo̱, ta xíʼoan ña̱ sáʼano cháá ka̱ ndo̱ʼó íchi̱ Ndios. Ta dión ní ndóʼo ndó nda̱ míí kuu̱ ni̱ seídóʼo ndóa̱n, ta ni̱ ka̱ndaa̱ ndisa ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saʼa̱ ndo̱.
\v 7 Ta ñani mani̱ ndú Epafras kúú na̱ ni̱ da̱náʼa̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo noo̱ ndo̱. Na̱ yóʼo kúú iin na̱ kéchóon dáó xíʼín ndú, ta kúú ná iin na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Cristo tein mií ndó xaa̱n.
\v 8 Ta mií ná ni̱ na̱kani xíʼín nduʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús kée Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín ndú sa̱ʼá ña̱ kée ndó, nda̱ daá, ta nda̱ viti ko̱ sá tuu ndu ña̱ xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱. Ta xíka̱ ndu̱ noo̱ ná ña̱ ná ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ndiʼi ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ mií ná, chi̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kía̱n ki̱ʼo na̱ kúú Espíritu ii̱ ndidaá ña̱ ndi̱chí noo̱ ndo̱, ta ki̱ʼo taʼani na ña̱ kaon koo ña̱xintóni̱ ndo̱ no̱ó ña̱ʼa mií ná,
\v 10 dá kati̱ʼa ndó kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na̱ kúú kuendá satoʼo yo̱ Jesús, ta kee ndó ndidaá ña̱ nátaʼan ini na̱, ta koo ña̱ va̱ʼa noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta kasandaá ndo̱ kanaʼá va̱ʼa cháá ka̱ ndo̱ Ndios.
\v 11 Ta xíka̱ taʼani ndu noo̱ ná ña̱ ná ki̱ʼo na ndée̱ noo̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndato ndée̱ kómí mií ná, dá koni ndo̱ koo kueé iní ndo̱, ta koni taʼani ndó koo ndeé iní ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ ndóʼo ndó,
\v 12 ta xíʼa̱n kadii̱ ini ndo̱ ná naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ni̱ kenduu ña̱ natiin yó ña̱ kánian natiin ndidaá ña̱yuu na̱, chi̱ ni̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ kandei yó noo̱ ndato tóo̱n.
\v 13 Chi̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini noo̱ íin naá, ta ni̱ na̱ki̱ʼo na yó noo̱ ndáʼa̱ de̱ʼe mani̱ mií ná, dá dándáki na yó,
\v 14 ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini xíʼín nii̱ míí ná, dá ni̱ kuu ni̱ xi̱ʼo káʼano ini Ndios saʼa̱ kua̱chi yó.
\s Ndéi va̱ʼa yó xíʼín Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo Jesús saʼa̱ yo̱
\p
\v 15 Táto̱ʼon ki̱ʼo kúú míí Ndios, na̱ o̱ kúu taʼon koni xíʼín noo̱ yo̱, ki̱ʼo dión kúú Cristo, ta no̱ón kúú na̱ mií noo̱, dá ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá ña̱ ió.
\v 16 Dá chi̱ xíʼín ndáʼa̱ míí ná ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá ña̱ʼa, á miíán ñóʼan induú, o no̱ñóʼo̱ yóʼo, á miíán túuan o ko̱ túuan, á miíán kíán ña̱ dándáki, o miíán kíán ña̱ kómí choon, o miíán kíán ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱, o miíán kíán ña̱ ndakí. Tído mií vá ná ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá ñá, ta saʼa̱ mií vá ná ni̱ ka̱va̱ʼan.
\v 17 Ta sa̱ daá ió va mií ná, dá ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá ña̱ʼa ió. Ta xíʼín ndée̱ mií ná ndaá na̱ ndidaá ña̱ʼa, dá ko̱ nátani̱a̱n.
\v 18 Ta mií Cristo kúú dini̱ noo̱ ndidaá yóó, na̱ kúú táto̱ʼon yikí ko̱ño na̱, chi̱ kúú yó kuendá na̱. Ta mií ná kúú na̱ kúú no̱ó noo̱ ndidaá ña̱ʼa. Ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki iin ndée̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱, dá kakuu na na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ña̱ʼa.
\v 19 Dá chi̱ ni̱ na̱taʼan ini mií tatá Ndios ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú míí ná, ki̱ʼo dión kúú Jesús.
\v 20 Saʼa̱ míí Jesús koʼo̱n Ndios nakiʼin táʼan va̱ʼa na xíʼín ndidaá ña̱ʼa, á miíán ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo o miíán ñóʼo induú, chi̱ ndidaá ña̱ yóʼo ni nandei va̱ʼa xíʼín ná sa̱ʼá nii̱ Jesús, kirá ni̱ xita̱ tá ni̱ xiʼi̱ na̱ ndi̱ka cruz.
\p
\v 21 Tá sata̱, ña̱yuu tu̱kú taʼani sa̱ kuu ndó noo̱ Ndios, ta sa̱ xini uʼu̱ ndo̱ ná, chi̱ sa̱ komí ndó iin ña̱xintóni̱ kini, ta sa̱ kee ndó ña̱ kini. Tído viti ni̱ saʼa̱n Cristo ni̱ da̱nákiʼin táʼan va̱ʼa na ndo̱ʼó xíʼín Ndios,
\v 22 chi̱ ni̱ xi̱ʼo na mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ ndo̱, dá kuu naki̱ʼo na ndo̱ʼó noo̱ Ndios kakuu ndó ña̱yuu ndáa vii, ña̱yuu ndaa̱, ña̱yuu ko̱ó kua̱chi noo̱ ná.
\v 23 Tído kánian kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta kuita toon ndó xíʼán, ta ndiko̱ toon ndó ta̱ndeé iní xíʼo to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús noo̱ ndo̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ seídóʼo ndó. Ta iin níí kúú ñayuú yóʼo náka̱ʼani to̱ʼon va̱ʼa yóʼo kuaʼa̱n. Ta yuʼu̱ Pablo kúú iin ra̱ ni̱ ka̱xi Ndios kasto̱ʼon to̱ʼon yóʼo xíʼín ña̱yuu.
\s Ni̱ xi̱ʼo Ndios choon noo̱ Pablo ña̱ kaneʼe na to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu
\p
\v 24 Ta viti kádii̱ inii̱, chi̱ ndóʼo níma̱í saʼa̱ ndo̱ʼó, ta xíʼín ña̱ ndóʼo nío̱ yikí ko̱ñoi̱, dión, dá dáxi̱nko̱oi ña̱ ni̱ ndoʼo Cristo sa̱ʼá na̱ kúú kuendá mií ná, ña̱yuu kúú táto̱ʼon yikí ko̱ño na̱.
\v 25 Ta ni̱ ka̱xi Ndios yuʼu̱ ña̱ kechóoin no̱ó ña̱yuu mií ná, ta mií ná ni̱ xi̱ʼo choon noo̱í ña̱ dánaʼa̱ ndiʼii to̱ʼon na noo̱ ndo̱.
\v 26 Ta ña̱ yóʼo kúú ña̱ ndi̱chí ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ míí Ndios nda̱ rá o̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa ñayuú yóʼo. Tído viti ni̱ naʼa̱ na̱ ñá no̱ó ña̱yuu mií ná.
\v 27 Ta ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná naʼa̱ na̱án no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndi ki̱ʼo káʼano kúú ña̱ ndi̱chí ndato yóʼo. Ta ña̱ ndi̱chí yóʼo kúú ña̱ ió Cristo Jesús ini ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ió ta̱ndeé iní ña̱ kandei ndó noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa noo̱ ió na̱.
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó kásto̱ʼon ndu xíʼín ndidaá ña̱yuu saʼa̱ Cristo Jesús, ta káʼa̱n niʼini ndu noo̱ ná, ta dánaʼa̱ ndu̱ noo̱ ná xíʼín ña̱ ndi̱chí ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ndú, dá koni ndu̱ naki̱ʼo ndu ndidaá ña̱yuu kakuu na ña̱yuu ndáa vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús.
\v 29 Sa̱ʼá ña̱ yóʼo taʼani ndíʼi inii̱ kéchóoin xíʼín ndée̱ ni̱ xi̱ʼo mií ná noo̱í, ta ndée̱ yóʼo kédaá xíʼíín, dá kandeéí keei choon ni̱ xi̱ʼo na noo̱í.
\c 2
\p
\v 1 Kóni̱i̱ ña̱ kanaʼá ndó ña̱ ndíʼi nda̱ʼo inii̱ kéchóoin saʼa̱ ndo̱, xíʼín sa̱ʼá na̱ ndéi ñoo Laodicea xíʼín saʼa̱ ndidaá ka̱ na̱ ko̱ ñáʼa̱ koni táʼan xíʼín yuʼu̱.
\v 2 Dión kéei, dá natiin ndó ta̱ndeé iní, ta iin ná kakuu ndó sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱, ta ná kandeé taʼani ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ndidaá ña̱ ndi̱chí xíʼo Ndios, dá koni ndo̱ kanaʼá ndó ña̱ ndi̱chí, ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ tatá Ndios, ta ña̱ ndi̱chí yóʼo kúú Cristo Jesús.
\v 3 Ta noo̱ ndáʼa̱ mií Cristo ndadí va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ ndi̱chí xíʼín ndidaá ña̱ ndaa̱.
\v 4 Káʼi̱n ña̱ yóʼo xíʼín ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni dándaʼí ni iin tóʼón ña̱yuu ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon mañá luu kuaʼa̱n,
\v 5 dá chi̱ va̱ʼará ko̱ iói̱ xíʼín ndó, tído kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíʼín ndó, chi̱ daá ñóʼo inii̱ saʼa̱ ndo̱, ta kádii̱ nda̱ʼo inii̱ sa̱ʼá ña̱ luu ndéi ndó, ta kádii̱ inii̱ sa̱ʼá ña̱ ndíta toon ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Cristo Jesús.
\p
\v 6 Ta viti, táto̱ʼon ndinoʼo ini ndo̱ ni̱ na̱tiin ndó Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, ki̱ʼo dión ndinoʼo ini ndo̱ kanoo ndó xíʼín ná.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ tiin toon ndó na̱, ta ndiko̱ toon ndó na̱, ta kandita toon ndó xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó táto̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ ndo̱, ta daá kuití naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ Ndios.
\s Ni̱ da̱ndóo Ndios ndidaá kúú kua̱chi yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús saʼa̱ yo̱
\p
\v 8 Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ kónó ndó dándaʼí ñaá ni iin tóʼón ña̱yuu xíʼín ña̱ ndi̱chí ko̱ ndáya̱ʼi dánaʼa̱ mií ná, ni xíʼín ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ na̱, chi̱ ini ña̱xintóni̱ mií vá ta̱a ni̱ ndaki ña, chi̱ dánaʼa̱ na̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, ta ko̱ kíán ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Cristo.
\v 9 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií Ndios, ki̱ʼo dión kúú Cristo, ta ni̱ nduu na iin ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 10 Ta sa̱ʼá ña̱ ndíta yó xíʼín Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ni ña̱ʼa ko̱ kómani̱ noo̱ yo̱, dá kee yó ña̱ kóni̱ Ndios, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ndakí cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá táʼa̱n ña̱ kómí choon xíʼín ña̱ dándáki noo̱ táchi̱ káa.
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ ndíta ndó xíʼín Cristo, sa̱ʼá ño̱ó kíán táto̱ʼon ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, va̱ʼará ko̱ ní taʼa̱nda̱ ndisa ñíi̱ ndo̱ xíʼín ndáʼa̱ ta̱a táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ Israel. Tído, sa̱ʼá ña̱ ni̱ taó xóo na ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó kíán táto̱ʼon ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándísa ndó Cristo.
\v 12 Chi̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱ kíán táto̱ʼon ni̱ ndu̱xi nduú ndo̱ xíʼín Jesús noo̱ Ndios. Ta ni̱ na̱taki nduú ndo̱ xíʼín ná sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ndée̱ Ndios, táʼa̱n ña̱ ni̱ da̱nátaki Jesús tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 13 Dá chi̱ tá sata̱ ni̱ sa̱ kuu ndó ndi̱i noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ta ko̱ ní sá kuu ndó na̱ ñoo Ndios sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱. Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín Jesús, ta ni̱ xi̱ʼo káʼano ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi ndó.
\v 14 Chi̱ ni̱ da̱ndóo na ndidaá ña̱ sa̱ tái̱ yo̱ kaá ley, táʼa̱n ña̱ sa̱ da̱tái̱ kua̱chi yó sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kée ndiʼi yó choon saʼándáa̱n. Tído ni̱ da̱ndóo na ña̱ sa̱ tái̱ yo̱, chi̱ kíán táto̱ʼon ni̱ chi̱rkaa naa̱n ndi̱ka cruz.
\v 15 Ta ki̱ʼo dión ni̱ di̱tá ná ndidaá choon néʼe ña̱ kómí choon xíʼín choon néʼe ña̱ dándáki noo̱ táchi̱ káa, ta ni̱ kenóo túu naa̱n, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo ndi̱ka cruz, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná xíʼán.
\s Díin va kée yó viti sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Jesús
\p
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ kékuendá ndo̱ tá kana̱ʼá ña̱yuu xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ seí ndo̱, o sa̱ʼá ña̱ xíʼi ndó, o sa̱ʼá ña̱ ko̱ kékáʼano ndó dao víko̱, o sa̱ʼá ña̱ ko̱ kékáʼano ndó yoo̱ sáá o sa̱ʼá ña̱ ko̱ kée ndó táto̱ʼon kée mií ná kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná.
\v 17 Dá chi̱ ndidaá ña̱ yóʼo kúú ko̱ndaʼi̱ iin ña̱ʼa ve̱i koo, tído tá ni̱ kii Cristo, dá ni̱ na̱níʼi̱ yo̱ ña̱ mií ná kúú na̱ ndaa̱ noo̱ ndidaá ña̱ yóʼo.
\v 18 O̱ sa̱ kónó ndó noo̱ ni iin ta̱a ña̱ dátu̱ú rá ndo̱ʼó no̱ó ña̱ kánian niʼi̱ ndo̱, chi̱ kée ra mií rá ña̱ ió ndaʼí ini ra̱, ta kékáʼano ra ángel, ta kuiin toon ra káʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ xiní ra̱ chí induú. Ta kúú rá ta̱a kúryíí nda̱ʼo sa̱ʼá ña̱ kómí rá iin ña̱xintóni̱ kini.
\v 19 Ta ko̱ ndíko̱ ra̱ Cristo, na̱ kúú dini̱ noo̱ yo̱. Ta mií Cristo kúú na̱ dákuáʼano ñaá táto̱ʼon ki̱ʼo dákuáʼano dini̱ yo̱ yikí ko̱ño yo̱, táʼa̱n ña̱ tíin táʼan kée tu̱chi, ta mií Ndios kúú na̱ dákuáʼano ñaá xíʼín ña̱ kándéé iní yo̱ ná.
\p
\v 20 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ nduú ndo̱ xíʼín Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ñóʼo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándáki ñayuú yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa nákani ii̱ ini ndo̱ táto̱ʼon nákani ini ta̱a ñayuú, ta kée ii̱ ndo̱ choon saʼándá ra̱?
\v 21 Chi̱ kaá ra̱ ña̱ o̱ kúu taʼon kako̱ʼon ndáʼa̱ ndo̱ ña̱ yóʼo, ta o̱ kúu katoó ndo̱ keí ndo̱ ña̱ káa, ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ tiin ndáʼa̱ ndó ña̱ xaa̱n, kaá ra̱.
\v 22 Ta ndidaá choon yóʼo kúú choon saʼándá ta̱a, ta ña̱ dánaʼa̱ mií vá rá kíán, tído kasandaá ndiʼi va sa̱ʼán, chi̱ ña̱ ko̱ chóon kíán.
\v 23 Ta káʼán ña̱yuu ña̱ choon yóʼo ni̱ kixian noo̱ iin ña̱xintóni̱ ndi̱chí, dá chi̱ káʼa̱n ndi kánian kee ña̱yuu kandaño̱ʼo na Ndios, ta kéndúsa̱a̱n xíʼín ña̱yuu ña̱ ndaʼí koo ini na̱, ta miía̱n dándóʼo na nío̱ ná, dá kandeé ná kee na ña̱. Tído o̱ chíndeéán yó, dá dánkoo yó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱.
\c 3
\p
\v 1 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki nduú ndo̱ xíʼín Cristo tá ni̱ ka̱ndísa ndó na̱, sa̱ʼá ño̱ó ndi̱ʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ió induú, ña̱ ve̱i noo̱ ió Cristo xoo kuáʼa Ndios.
\v 2 Ta koo ini ndo̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ió induú, ta ná dáʼa ni ndi̱ʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo.
\v 3 Chi̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta viti ió de̱ʼé táto̱ʼon ki̱ʼo koo ndó kandei ndó kée Ndios táto̱ʼon ndóʼo Cristo.
\v 4 Tído tá ná nandió ko̱o Cristo, na̱ xíʼo ña̱ kataki yo̱, dá natu̱u ndó ndáa ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndato náyeʼe̱ ndaa káa mií ná.
\s Ni̱ sa̱ kee yó ña̱ kini tá sata̱, tído viti sa̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu sa̱á
\p
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ka̱ ni kataki ndo̱ no̱ó ña̱ kaʼan noo̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱: o̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, ná dáʼa ni kee ndó ña̱ ti̱kíni̱ xíʼín ñíi̱ ndo̱, ná dáʼa ni kañoʼo ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kaʼan noo̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ná dáʼa ni katoó ndo̱ kee ndó ña̱ kaʼan noo̱, ta ná dáʼa ni katoó téí ndo̱ di̱ʼón, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n kanaʼá ndó ña̱ ndáño̱ʼo ndóa̱n.
\v 6 Ta ndidaá ña̱ kini yóʼo xído̱ ini Ndios xiní na̱, sa̱ʼá ño̱ó ve̱i na dándóʼo na nío̱ na̱ ko̱ xi̱ín kueídóʼo choon saʼándá na̱.
\v 7 Ta sa̱ xi̱onoo ndó sa̱ kee ndó ndidaá ña̱ kini yóʼo tá sa̱ naʼá tá sa̱ da̱ndákian ndo̱ʼó.
\p
\v 8 Tído viti kuaʼán ndo̱ dánkoo ndiʼi ndó ña̱ xído̱ ini ndo̱ xíʼín ña̱ yachi̱ xído̱ ini ndo̱, xíʼín ña̱ xiní uʼu̱ ndo̱ ñani táʼan ndó, xíʼín ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ndó saʼa̱ ná, xíʼín to̱ʼon kini kuaʼa̱n káʼa̱n ndo̱.
\v 9 Ta o̱ sa̱ kóo ka̱ ini ndo̱ kaʼa̱n to̱ʼón saʼa̱ sátáʼan ndó, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱nkoo ndó ña̱yuu yátá ni̱ sa̱ kuu ndó, ta ko̱ kée ka̱ ndo̱ ña̱ sa̱ kee ndó tá sata̱.
\v 10 Chi̱ viti ni̱ nduu ndó ña̱yuu sa̱á, ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sá ndúsa̱á cháá ka̱ ndo̱ kuaʼa̱n ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ña, dión, dá kasandaá ndo̱ kakomí ndó ña̱xintóni̱ Ndios.
\v 11 Ta ko̱ néʼe ta̱ndíni viti á kúú yó na̱ griego o na̱ Israel, o á ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ó, o á kúú yó na̱ tu̱kú o á kúú yó na̱ ko̱ó ña̱xintóni̱, o á kúú yó na̱ ió satoʼo o ko̱ó. Ko̱ néʼe ta̱ndíni ndá yoo kúú yó, dá chi̱ iin tóʼón míí vá Cristo kúú na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ña̱ʼa, ta kómí ná kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱yuu.
\p
\v 12 Kúú ndó ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios, ta kúú ndó ña̱yuu na̱, ta kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta va̱ʼa koo ini ndo̱, ta ndaʼí koo ini ndo̱, ta vitá koo ini ndo̱, ta kueé ni koo ini ndo̱.
\v 13 Ta ki̱ʼo ndeé iní saʼa̱ sátáʼan ndó, ta ki̱ʼo káʼano ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó tá ndáa ña̱ʼa ni̱ ya̱ʼa na noo̱ ndo̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo káʼano ini Cristo saʼa̱ ndo̱, ki̱ʼo dión taʼani koo ini ndo̱ kee ndó xíʼín iin rá iin ndó.
\v 14 Tído ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ña̱ yóʼo kía̱n kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó, dá chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ yóʼo kía̱n kedaá xíʼín ndó, dá iin kakuu ndó.
\v 15 Ta ná ki̱ʼo Ndios ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱, chi̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo ni̱ na̱kana na ndo̱ʼó ña̱ kakuu ndó iin tóʼón. Ta daá kuití naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ ná.
\v 16 Ta ná nakutí nío̱ ndo̱ xíʼín to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús, dá kuu dánaʼa̱ táʼan ndó noo̱ ndo̱, ta kuu kaʼa̱n niʼini noo̱ sátáʼan ndó xíʼín ña̱ ndi̱chí xíʼo Ndios. Ta kata ndó xíʼín ndinoʼo ini ndo̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios xíʼín salmo xíʼín yaa ii̱, xíʼín yaa xíʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱. Ta xíʼín ña̱ yóʼo naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ ná.
\v 17 Ta noo̱ ndidaá to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, kee ndóa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Jesús, na̱ kuu satoʼo yo̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ tatá Ndios sa̱ʼá Jesús.
\s Ki̱ʼo diʼa kánian kee yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Jesús
\p
\v 18 Ta ndoʼó, na̱ ñáʼa̱ xaa̱n, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó yíi̱ ndo̱, chi̱ ki̱ʼo dión kánian kee ndó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 19 Ta ndoʼó, ta̱ ta̱a xaa̱n, koo ini ndo̱ koni̱ ndo̱ ñadiʼí ndo̱, ta o̱ sa̱ kéndava̱ʼa ndó xíʼín ná.
\v 20 Ta ndoʼó, takuáchí yíí xíʼín takuáchí diʼí, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó tatá ndo̱ xíʼín naná ndo̱, dá chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n nátaʼan ini satoʼo yo̱ Jesús xiní na̱.
\v 21 Ta ndoʼó, na̱ kúú tatá xíʼín naná, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ tóo tóo dána̱ni ndó de̱ʼe ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kutúú ini xi̱.
\v 22 Ta ndoʼó, na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, kueídóʼo ndó ndidaá choon saʼándá ra̱ noo̱ ndo̱. Kechóon va̱ʼa ndó, va̱ʼará ko̱ íin ndéʼé, ta ná dáʼa ni kee ndó táto̱ʼon kée na̱ ndúkú ña̱ nataʼan ini ta̱a koni ñaá rá. Diʼa kee ndóa̱n xíʼín ndinoʼo ini ndo̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ió ña̱ñóʼó ndó noo̱ Ndios.
\v 23 Ta ndí ndáa mií vá ña̱ʼa kée ndó, ndinoʼo ini ndo̱ kee ndóa̱n. Ta kee ndó kuendá ña̱ noo̱ míí vá Ndios kée ndóa̱n, ta o̱ du̱ú no̱ó ta̱a ñayuú yóʼo,
\v 24 dá chi̱ sa̱ náʼá vá mií ndó ña̱ natiin ndó ña̱ va̱ʼa noo̱ tatá yo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kéchóon ndó noo̱ iin tóʼón Cristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 25 Tído na̱ kée ña̱ kini, no̱ón kúú na̱ niʼi̱ ya̱ʼi na sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee na, dá chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios.
\c 4
\p
\v 1 Ta ndoʼó, na̱ kúú satoʼo viti, kendaa̱ ndo̱ xíʼín na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱, ta kendúsáʼano ndó xíʼín ná. Ta kanaʼá ndó ña̱ ñóʼo taʼani ndó ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo ió induú, ta ndéʼé ná ndo̱ʼó.
\p
\v 2 Ta o̱ sa̱ kátuu ndó kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, ta daá kañoʼo ini ndo̱ noo̱ káʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, ta naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ ná.
\v 3 Ta kaka̱ taʼani ndó ña̱ mani̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱ ndúʼu̱, dá ná konó ná iin íchi̱ noo̱ ndúʼu̱, dá ná kuu dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon na noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá ná kanaʼá ná ña̱ ndi̱chí saʼa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ sa̱ io de̱ʼé. Ta sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó nákaa̱i̱ veʼe ka̱a.
\v 4 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ yúʼu̱, dá ná kati̱ʼai kasto̱ʼon ndaa̱i̱ ndi dándáki to̱ʼon yóʼo táto̱ʼon ki̱ʼo kánian keei.
\p
\v 5 Ta ndúsáʼano kee ndó no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú kuendá Jesús, ta daá kuití koo nduu ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná saʼa̱ Jesús iin rá iin taʼándá nónó noo̱ ndo̱.
\v 6 Ta koo ini ndo̱ va̱ʼa kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, ta to̱ʼon adi̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, ta ti̱ʼa kánian koo ndó, dá kandeé ndó nandió néʼe va̱ʼa ndó ña̱ ndáto̱ʼón ná ndo̱ʼó.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 7 Ta nakani Tíquico xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá ña̱ ndóʼo yuʼu̱ tá ná saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó. Ro̱ón kúú iin ñani mani̱ yo̱, ta íin toon ra chíndeé táʼan ra xíʼín yuʼu̱ kéchóoin noo̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 8 Chi̱ ni̱ ta̱ndaʼí ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndo̱ saʼa̱ choon yóʼo, dá nakani ra xíʼín ndó ndi ndóʼo ndu, dá ná ki̱ʼo taʼani ra ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱.
\v 9 Ta saa̱ nduú ra̱ xíʼín ñani mani̱ yo̱ Onésimo, ra̱ íin toon xíʼín to̱ʼon Ndios, ta kúú rá iin ta̱a ñoo mií ndó xaa̱n. Ta nakani ra xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá ña̱ kúu chí yóʼo.
\p
\v 10 Ta káʼa̱n Aristarco, ra̱ nákaa̱ nduú xíʼíi̱n veʼe ka̱a, ndisáʼán xíʼín ndó. Ta dión ni Marcos, ra̱ kúú daxi̱ Bernabé, káʼa̱n taʼani ra ndisáʼán xíʼín ndó. Ta sa̱ náʼá vá míí ndó ña̱ ni̱ saʼandai̱ choon ña̱ natiin va̱ʼa ndó ra̱ tá ná saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó.
\v 11 Ta káʼa̱n taʼani Jesús, ta̱a chínaní ná Justo, ndisáʼán xíʼín ndó. Sa̱va̱ʼa ndin oni̱ ta̱a yóʼo va kúú ta̱ Israel chíndeé táʼan xíʼín yuʼu̱ dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios. Ta ta̱a yóʼo kúú ta̱ndeé iní noo̱ yúʼu̱.
\p
\v 12 Dión ni Epafras, ta̱a ñoo mií ndó, káʼa̱n ra̱ ndisáʼán xíʼín ndó, ta kéchóon ra noo̱ Cristo. Ta daá kuití ndíʼi ini ra̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, dá kandita toon ndó íchi̱ Ndios, dá xi̱nkuei ndó koo ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Ndios, ta kasandaá ndo̱ kee ndó ndidaá ña̱ kóni̱ mií ná.
\v 13 Ta xíʼo yuʼu̱ kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ ndíʼi nda̱ʼo ini Epafras yóʼo saʼa̱ ndo̱, xíʼín sa̱ʼá na̱ ndéi ñoo Laodicea xíʼín sa̱ʼá na̱ ndéi ñoo Hierápolis.
\v 14 Ta káʼa̱n taʼani ñani mani̱ yo̱ Lucas, ta̱a kétátá ña̱yuu, ndisáʼán xíʼín ndó. Ta káʼa̱n taʼani ñani yo̱ Demas ndisáʼán xíʼín ndó.
\p
\v 15 Kee ndó ña̱ mani̱ kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Laodicea, ta kaʼa̱n taʼani ndó ndisáʼán xíʼín Ninfas, xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús nátaka dákuáʼa veʼe na.
\p
\v 16 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼi ndó tuti yóʼo tein mií ndó xaa̱n, dá tandaʼá ndóa̱n ná koʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Laodicea, dá ná kaʼi taʼani naa̱n. Ta kaʼi taʼani ndó tuti ni̱ ta̱ndaʼá ndú kuaʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Laodicea.
\p
\v 17 Ta kee ndó ña̱ mani̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Arquipo, kaá yuʼu̱, ña̱ kía̱n ná koo ini ra̱ dáxi̱nko̱o ra choon ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Ndios noo̱ rá.
\p
\v 18 Ta xíʼín ndáʼa̱ míí yuʼu̱, Pablo, táai ndisáʼán yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ nándodó ndo̱ ña̱ nákaa̱i̱ veʼe ka̱a.
\p Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Ndios xíʼín ndidaá ní ndó. Dión ná koo. 
