\id 1TH
\h I Tesalonicenses
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Tesalónica
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta yuʼu̱ xíʼín Silvano xíʼín Timoteo káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káʼano Tesalónica xaa̱n, ndoʼó na̱ ndíta xíʼín tatá yo̱ Ndios, xíʼín de̱ʼe na Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\p Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo ná ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Náʼa̱ na̱ ñoo Tesalónica ña̱ ndíta ndaa̱ na̱ xíʼín Ndios
\p
\v 2 Daá kuití vá náki̱ʼo nduʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ndoʼó, ta daá kuití vá ndíko̱ʼon ini ndu̱ ndo̱ʼó no̱ó káʼa̱n ndu̱ xíʼín ná,
\v 3 ta daá kuití ñóʼo ini ndu̱ noo̱ káʼa̱n ndu̱ xíʼín Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée ndó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, xíʼín saʼa̱ choon kée ndó sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ na̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ta̱ndeé iní kómí ndó saʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\p
\v 4 Náʼá nduʼu̱, ñani, ndoʼó na̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱, ña̱ mií ná ni̱ ka̱xi ñaá kakuu ndó ña̱yuu na̱.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú xíʼín to̱ʼon oon ni ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱, dá chi̱ ni̱ ke̱chóon ndu ndée̱ Ndios, ta mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ táʼí ini ndo̱ ña̱ kíán to̱ʼon ndaa̱. Ta náʼá va̱ʼa mií ndó ña̱ va̱ʼa va ni̱ sa̱ kee nduʼu̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ iní ndu̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 6 Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kée ndó táto̱ʼon kée mií ndú, ta ni̱ kasa̱ndaá taʼani ndó kée ndó táto̱ʼon sa̱ kee satoʼo yo̱ Jesús. Ta va̱ʼará ni̱ ndoʼo naní nío̱ ndo̱, tído ni̱ na̱tiin ndó to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ná xíʼa̱n kádii̱ iní ndo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios.
\v 7 Ta ki̱ʼo dión ni̱ ndoʼo ndó, dá ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ña̱yuu náʼa̱ mií noo̱ ndidaá na̱ kándísa Jesús ndéi chí kuendá Macedonia xíʼín kuendá Acaya.
\v 8 Chi̱ xíʼín ndoʼó ni̱ na̱ka̱ʼani to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ta o̱ du̱ú iin tóʼón ní Macedonia xíʼín Acaya ní náka̱ʼani to̱ʼon ñoó ni̱ kee ndoʼó, dá chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá xíán náʼá ña̱yuu ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xínñóʼó ka̱ ña̱ kasto̱ʼon ndu xíʼín ná.
\v 9 Chi̱ diʼa nákani va mií ná xíʼín nduʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱tiin ndó nduʼu̱, ta nákani taʼani na táto̱ʼon ni̱ kee ndó ni̱ da̱nkoo ndó ndidaá kúú yoko̱ ni̱ sa̱ nda̱ño̱ʼo ndó, dá ni̱ ka̱sáʼá ndáño̱ʼo ndó na̱ kúú Ndios takí, na̱ miía̱n ndaa̱ kuití kúú Ndios, ta kéchóon ndó noo̱ ná viti.
\v 10 Ta nákani taʼani na xíʼín nduʼu̱ ña̱ ndáti ndó nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, kii na chí induú, ta Jesús yóʼo kúú na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiʼi̱, ta na̱ yóʼo kúú na̱ dáka̱ki ñaá no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios ve̱i sata̱ ña̱yuu kée kua̱chi.
\c 2
\s Ki̱ʼo diʼa ni̱ ke̱chóon Pablo ñoo Tesalónica
\p
\v 1 Ta sa̱ náʼá ndó, ñani, ña̱ ko̱ ní naá óon taʼon choon ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ kee ndu noo̱ ndéi ndó.
\v 2 Dá chi̱ náʼá ndó ña̱ ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu ndéi ñoo Filipos xíʼín nduʼu̱, ta ni̱ kendava̱ʼa na xíʼín ndú. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ta̱ndeé iní noo̱ ndúʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní yuʼú taʼon ndu saa̱ ndu̱ kasto̱ʼon ndu xíʼín ndó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, va̱ʼará ni̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ndú ni̱ kee dao na̱ ñoo ndo̱.
\v 3 Ta ko̱ ní dánaʼa̱ ndu̱ ña̱ to̱ʼón noo̱ ndo̱, ta ko̱ ní dánaʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ kíni, ta ko̱ ní ndúkú ndú ña̱ dándaʼí ndu̱ ndo̱ʼó.
\v 4 Mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ na̱taʼan ini ni̱ xini na̱ nduʼu̱, ta ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ ndú ña̱ dánaʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús. Ta ko̱ ndúkú taʼon nduʼu̱ ña̱ kía̱n nataʼan ini ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ kée ndu. Diʼa ndúkú nduʼu̱ ña̱ nataʼan ini Ndios, na̱ náʼá táto̱ʼon nákani ini nío̱ iin rá iin yó.
\v 5 Ta náʼá ndó ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón ko̱ ní kéchóon nduʼu̱ to̱ʼon luu káʼa̱n, dá dánaʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱. Ta ko̱ ní ndúkú taʼon ndu ña̱ ki̱ʼo ndó di̱ʼón noo̱ ndú. Ta mií Ndios kúú na̱ xíʼo kuendá ña̱ ki̱ʼo dión kíán.
\v 6 Ta ni ko̱ ndúkú nduʼu̱ ña̱ kía̱n chindaya̱ʼi ñaá ña̱yuu, ni ña̱ chindaya̱ʼi ñaá ndoʼó, ta ni dao ka̱ na̱, va̱ʼará kánian koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ndúʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndú apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Cristo Jesús.
\v 7 Ni̱ sa̱ io leé ini ndu̱ xíʼín ndó, chi̱ sa̱ kee ndu xíʼín ndó táto̱ʼon kée iin ñáʼa̱ ndaá va̱ʼa de̱ʼán.
\v 8 Ta ndóʼo nda̱ʼo nduʼu̱ saʼa̱ ndo̱. Ta o̱ du̱ú to̱ʼon va̱ʼa Ndios oon ni ní chíkáa̱ ini ndu̱ ki̱ʼo ndu noo̱ ndo̱ daá ñóó, chi̱ ni̱ sa̱ io nduu taʼani ndu naki̱ʼo ndu mií ndú kuu ndu̱ saʼa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ kukáʼano nda̱ʼo ña̱ kúʼu̱ ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 9 Sa̱ náʼá vá mií ndó, ñani, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo ndu ni̱ sa̱ kechóon ndu. Nduú ñoó sa̱ ke̱chóon nduʼu̱, dá ná dáʼa ni dátaʼán ndu̱ ni iin ndoʼó xía̱n nani ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa Ndios noo̱ ndo̱.
\p
\v 10 Mií ndó xíʼo ndaa̱ kuendá xíʼín Ndios ña̱ vii ni̱ sa̱ ndei ndu, ta ni̱ kendaa̱ ndu̱ xíʼín ndó, ta ni iin ña̱ʼa ko̱ ní ya̱ʼa ndu kee ndu tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíʼín ndoʼó, na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 11 Ta náʼá taʼani mií ndó ña̱ táto̱ʼon kée iin tatá xíʼín de̱ʼe na, ki̱ʼo dión sa̱ káʼa̱n niʼini ndu noo̱ iin rá iin ndó, ta sa̱ xi̱ʼo nduʼu̱ ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱,
\v 12 ta sa̱ saʼanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios, chi̱ ni̱ na̱kana ñaá ná ña̱ kandei ndó noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa noo̱ ió na̱ dándáki na.
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ sá tuu taʼon ndu náki̱ʼo nduʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios, chi̱ tá ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ to̱ʼon Ndios noo̱ ndo̱, kúú ndato ni̱ na̱tiin ndóa̱n tá ni̱ seídóʼo ndóa̱n. Ta ko̱ ní nátiin ndóa̱n kíán to̱ʼon ni̱ kana tein ña̱xintóni̱ ta̱a. Diʼa ni̱ na̱tiin ndóa̱n ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kíán to̱ʼon Ndios, táʼa̱n ña̱ chíndeé ndoʼó ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándísa ndó.
\v 14 Ta ndoʼó, ñani, ni̱ ndoʼo taʼani ndó ta̱ndóʼó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo na̱ kúú ña̱yuu Ndios kúú kuendá Cristo Jesús ndéi chí kuendá Judea diʼa. Chi̱ ni̱ kendava̱ʼa taʼani na̱ ñoo mií ndó xíʼín ndó táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ kendava̱ʼa ta̱ ñoo Israel xíʼín mií ná.
\v 15 Ta ni̱ saʼání ta̱ ñoo Israel yóʼo satoʼo yo̱ Jesús táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼání rá profeta mií rá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá. Ta ni̱ taó xóo ra nduʼu̱ tein mií rá, ta ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní ñaá ná, ta xiní uʼu̱ ra̱ ndidaá ña̱yuu,
\v 16 chi̱ sadí ra̱ noo̱ ndú, dá ná dáʼa ni dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ná o̱ níʼi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱. Dión kée ra, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndukuaʼa̱ cháá ka̱ kua̱chi ra̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ nda̱ʼo ini na̱ sata̱ rá sa̱ʼá ña̱ kini kée ra.
\s Kóni̱ Pablo koʼo̱n tuku na koto niʼini ñaá ná
\p
\v 17 Ñani, tá ni̱ ya̱ʼa cháá kuu̱ ni̱ ke̱xoo nduʼu̱ tein ndó, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáʼá vá ndaʼí káʼa̱n nduʼu̱ nandió kuéi ndu kande̱ʼé ndú ndo̱ʼó, dá chi̱ va̱ʼará ndéi xoo ndu, tído daá kuití vá ñóʼo ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼán ndú saa̱ ndu̱ kande̱ʼé ndú ndo̱ʼó. Ta yuʼu̱ Pablo, kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ kaʼín saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, tído ni̱ ketéin ña̱ uʼu̱ noo̱ ndú.
\v 19 Dá chi̱ ¿á ko̱ náʼá ndó ndá yoo kakuu ta̱ndeé iní noo̱ ndú, ta ndá yoo ki̱ʼo ña̱ kadii̱ ini ndu̱, ta ndá yoo kakuu corona ndu̱, na̱ kaʼa̱n va̱ʼa ndu saʼa̱? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ñaá kakuu ndoʼó tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, kasaa̱ na̱?
\v 20 Chi̱ saʼa̱ ndo̱ʼó natiin ndu ña̱ñóʼó xíʼa̱n kadii̱ iní ndu̱.
\c 3
\s Ni̱ saʼa̱n Timoteo ñoo Tesalónica ni̱ xi̱to niʼini ñaá xí
\p
\v 1 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ xíʼo ndeé ka̱ iní ndu̱ ña̱ nákani ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ kía̱n kándo̱o ndu ñoo Atenas,
\v 2 dá ni̱ ta̱ndaʼá ndú ñani ndu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ kéchóon xi noo̱ Ndios, ta kéchóon dáó taʼani xi xíʼín ndú no̱ó xíonoo ndu dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús. Dá ná chindeé xí ndo̱ʼó kandita toon cháá ka̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ná ki̱ʼo taʼani xi ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱,
\v 3 dá kía̱n ná dáʼa ni kexoo ni iin ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó kée ta̱ndóʼó ndóʼo ndó, chi̱ sa̱ náʼá vá mií ndó ña̱ kánian kandoʼo yó ta̱ndóʼó.
\v 4 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíʼín ndoʼó, dá ni̱ ka̱sto̱ʼon ndu ña̱ kendava̱ʼa ña̱yuu xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Jesús, ta náʼá va̱ʼa mií ndó ña̱ ki̱ʼo dión ndóʼo yó viti.
\v 5 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní xi̱ʼo ndeé ka̱ inii̱ ña̱ nákani inii̱ saʼa̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼí Timoteo ko̱saa̱ xi̱ no̱ó ndéi ndó, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ʼá á ndíta ndaa̱ ii̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Dá chi̱ ni̱ yu̱ʼíi̱ ña̱ oon ni ví ni̱ kexíxi ña̱ uʼu̱ xíʼín ndó, ta ni̱ ka̱ndeéán ni̱ da̱nda̱ʼávía̱n ndo̱ʼó, ta ni̱ naá óon choon ni̱ kee ndu ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
\p
\v 6 Tído sa̱ ni̱ na̱ndió ko̱o va Timoteo ni̱ ndu̱sáa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndu. Ta va̱ʼa káʼa̱n xi̱ saʼa̱ ndo̱, ña̱ ndíta ndaa̱ ii̱ va ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta kúʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ii̱ va ndó. Ta kaá taʼani xi ña̱ daá vá ñóʼo va ini ndo̱ saʼa̱ ndú sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ndo̱ ndú, ta kóni̱ kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó nduʼu̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ taʼani nduʼu̱ koni ndu̱ ndo̱ʼó.
\p
\v 7 Ñani, ndóʼo ndu ta̱ndóʼó no̱ó ndéi ndu yóʼo, ta ndaʼí kúu ini ndu̱, tído ni̱ ndu̱ndeé iní ndu̱ tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ʼó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
\v 8 Ta kúú ni̱ na̱níʼi̱ ini ndu̱, xiní ndu̱, tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta toon ndó xíʼín satoʼo yo̱ Jesús.
\v 9 ¿Ndí ku̱ú ví ndivéʼe naki̱ʼo nduʼu̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱? Chi̱ kádii̱ nda̱ʼo ini nduʼu̱ noo̱ Ndios kée ndó,
\v 10 ta nduú ñoó xíka̱ nduʼu̱ noo̱ ná ña̱ ná konó ná saa̱ ndu̱ kande̱ʼé ndú ndo̱ʼó, dá dáxi̱nko̱o ndu ña̱ kómani̱ kandaa̱ ini ndo̱, dá kuaʼano cháá ka̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
\p
\v 11 Ta kóni̱ nduʼu̱ ña̱ mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná konó ná íchi̱ saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó.
\v 12 Ta na̱ kúú satoʼo yo̱ ná chindeé ná ndo̱ʼó, dá ná kuaʼano cháá ka̱ ña̱ kúʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱ xíʼín saʼa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kée nduʼu kúʼu̱ ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱,
\v 13 ta ná ki̱ʼo na ña̱ kandita toon ndó, dá ná koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o mií Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín ndidaá ña̱yuu na̱. Dión ná koo.
\c 4
\s Ki̱ʼo diʼa kánian kee yó, dá nataʼan ini Ndios koni na̱ yó
\p
\v 1 Ta viti, ñani, seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱, ta káʼa̱n niʼini ndu noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá satoʼo yo̱ Jesús. Chi̱ sa̱ ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó, dá nataʼan ini Ndios koni ñaá ná. Ta ki̱ʼo dión kée ndó viti, tído koo ini ndo̱ kati̱ʼa cháá ka̱ ndo̱ kee ndóa̱n.
\v 2 Chi̱ sa̱ náʼá vá ndó ndá choon ni̱ saʼanda ndu̱ noo̱ ndo̱ kee ndó, chi̱ noo̱ satoʼo yo̱ Jesús ni̱ ni̱ʼí nduʼu̱ choon yóʼo.
\p
\v 3 Chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n koo vii ndo̱ noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dáyako̱ ndo̱ mií ndó xíʼín kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱.
\v 4 Diʼa koo ini iin rá iin ndó kati̱ʼa ndó koo vii ndo̱ xíʼín na̱ kúú ñadiʼí mií ndó, ta koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ná.
\v 5 Ta o̱ sa̱ kátoó ndo̱ kee ndó ña̱ kaʼan noo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios.
\v 6 Ta ni iin tóʼón ndó o̱ sa̱ kóo ini koni xíxi ñani ndo̱ kuendá Jesús xíʼín ña̱ kini yóʼo, chi̱ kaʼí nda̱ʼo dándóʼo Ndios nío̱ ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi yóʼo táto̱ʼon sa̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon ndu xíʼín ndó, ta ni̱ xi̱ʼo ndu kuendá noo̱ ndo̱.
\v 7 Chi̱ ko̱ ní kána taʼon Ndios yó ña̱ kía̱n kandei yó kee yó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱. Diʼa ni̱ kana na yó ña̱ koo vii yo̱ noo̱ ná.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ndó kénóo to̱ʼon dánaʼa̱ ndu̱ yóʼo, kanaʼá ndó ña̱ ko̱ kénóo taʼon ndó ni iin ta̱a ñayuú yóʼo. Diʼa mií vá Ndios, na̱ ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ kénóo ndó.
\p
\v 9 Ko̱ káni ka̱a̱n ña̱ taa nduʼu̱ ña̱ kuʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱náʼa̱ va mií Ndios noo̱ ndo̱ ña̱ kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó.
\v 10 Ta dión taʼani kée ndó xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ndéi chí kuendá Macedonia diʼa. Tído seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ káʼano cháá ka̱ ná kakuu ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ná.
\v 11 Ta koo ini ndo̱ koo va̱ʼa ini ndo̱ xíʼín ndidaá ña̱yuu. Ta ndi̱ʼi ini ndo̱ noo̱ choon kée mií ndó, o̱ sa̱ chírnee ndó mií ndó noo̱ dao ka̱ ña̱ʼa. Ta ndi̱ʼi ini ndo̱ kechóon ndó, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ʼa kasáʼan ndó, táto̱ʼon ni̱ saʼanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱.
\v 12 Dá kía̱n ná koo ña̱ñóʼó ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios noo̱ ndo̱, ta ni iin ña̱ʼa ná o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱.
\s Diʼa koo, dá nandió ko̱o tuku Jesús kii na ñayuú yóʼo
\p
\v 13 Ta viti kóni̱ nduʼu̱ ña̱ kanaʼá ndó, ñani, saʼa̱ ndí ki̱án ndoʼo ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, dá ná o̱ kúndaʼí ini ndo̱ saʼa̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo na̱ ko̱ó ta̱ndeé iní noo̱.
\v 14 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ xiʼi̱ Jesús, ta ni̱ na̱taki na̱. Ta ki̱ʼo dión taʼani dákíʼin táʼan Ndios na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xiʼi̱ xíʼín mií Jesús.
\p
\v 15 Ta viti koʼo̱n ndu̱ kasto̱ʼon ndu xíʼín ndó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n mií satoʼo yo̱ Jesús, chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ yóó, na̱ ndéi takí ii̱ tá ná nandió ko̱o mií Jesús kii na ñayuú yóʼo, o̱ kuió no̱ó taʼon yó koʼo̱n yo̱ no̱ó na̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ koʼo̱ nakiʼin táʼan yó xíʼín Jesús.
\v 16 Chi̱ dinñóʼó taʼa̱nda̱ choon chí induú, dá tái̱ kayuʼú iin arcángel, ta tái̱ kaʼa̱n trompeta Ndios, dá ví noo satoʼo yo̱ Jesús nda̱ induú kii na. Ta kúú dinñóʼó ka̱ nataki na̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ kúú kuendá Jesús.
\v 17 Tá ni̱ ndiʼi, ndidaá yóó, na̱ ndéi takí ii̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo, nadi̱tá Ndios koʼo̱n dáó yó xíʼín na̱ ni̱ na̱taki ñoó noo̱ viko̱ káa nakiʼin táʼan yó xíʼín satoʼo yo̱ Jesús no̱ó tachi̱. Ta dión kandei kuií yo̱ xíʼín ná.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo ndó ta̱ndeé iní noo̱ iin rá iin ndó xíʼín to̱ʼon yóʼo.
\c 5
\s Ná kandei nduu yo̱, chi̱ ko̱ náʼá yó ndá oon nandió ko̱o Jesús
\p
\v 1 Ta saʼa̱ ndá oon koo dión xíʼín ndi kooan, ko̱ káni ka̱a̱n taai ña̱ saa̱ noo̱ ndo̱, ñani,
\v 2 dá chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa mií ndó ña̱ iin ndakána va kasandaá kuu̱ nandió ko̱o satoʼo yo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ta̱ kui̱ʼíná tá ve̱i ra sa̱kuaá kiʼin kuíʼíná ñaá rá.
\v 3 Mií kuu̱ kaʼa̱n ña̱yuu diʼa: “Va̱ʼa nda̱ʼo ndéi yó, ko̱ó ka̱ va ta̱ndóʼó noo̱ yo̱ viti”, kaa na̱, ta kúú iin ndakána va tiin ñaá ta̱ndóʼó kini ñoó, táto̱ʼon iin ndakána kásáʼá káki de̱ʼe na̱ ñáʼa̱. Ta ni iin tóʼón ná o̱ káki no̱ó ta̱ndóʼó yóʼo.
\p
\v 4 Tído ndoʼó, ñani, sa̱ náʼá ndó táto̱ʼon ki̱ʼo koo, chi̱ ko̱ íin naá ka̱ noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ tíin ndakána kuu̱ yóʼo ndo̱ʼó táto̱ʼon ki̱ʼo tíin ndakána iin ta̱ kui̱ʼíná ña̱yuu kiʼin kuíʼíná rá.
\v 5 Chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá ndoʼó kúú na̱ tóo̱n noo̱, chi̱ sa̱ ni̱ na̱too̱n noo̱ ndo̱. Ta ko̱ íin naá ka̱ noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúú ka̱ yo̱ kuendá noo̱ íin naá.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ná o̱ sa̱ kúdi̱ yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios. Diʼa ná kandei nduu yo̱, ta ná kañoʼo ini yo̱.
\v 7 Dá chi̱ na̱ kídi̱, sa̱kuaá kídi̱ na̱, ta na̱ xíʼi, sa̱kuaá xíʼi na.
\v 8 Tído yóó kúú na̱ sa̱ tóo̱n noo̱, sa̱ʼá ño̱ó ná kañoʼo ini yo̱. Ná koo ini yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús, ta ná kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ña̱ yóʼo ná kakuu táto̱ʼon iin ka̱a kandaʼa̱ yika̱ yo̱. Ta ta̱ndeé iní kómí yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuití ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ ná kakuu táto̱ʼon iin ka̱a kanóo dini̱ yo̱.
\v 9 Chi̱ ko̱ ní ka̱xi Ndios yó, dá kuido̱ ini na̱ koni na̱ yó. Diʼa ni̱ ka̱xi na yó, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱,
\v 10 na̱ ni̱ xiʼi̱ saʼa̱ yo̱, dá kía̱n, va̱ʼará ni̱ xiʼi̱ yo̱ o takí yo̱, tído kandei dáó yó xíʼín ná.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo táʼan ndó ta̱ndeé iní yóʼo noo̱ iin rá iin ndó, ta dákuáʼano táʼan ndó xíʼín to̱ʼon Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo kée ndó ndéi ndó.
\s Káʼa̱n niʼini Pablo no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 12 Ta seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ koo ini ndo̱ koo ña̱ñóʼó ndó no̱ó na̱ kéchóon noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Jesús choon noo̱ ná ña̱ kuita na noo̱ ndo̱, ta kaʼa̱n niʼini na noo̱ ndo̱.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ná, ta kuʼu̱ nda̱ʼo ini ndo̱ saʼa̱ ná saʼa̱ choon kée na noo̱ ndo̱. Ta ná koo ini ndo̱ kandei va̱ʼa ndó xíʼín iin rá iin ndó.
\p
\v 14 Ta seí ndaʼí taʼani ndu noo̱ ndo̱ ña̱ koo ini ndo̱ dána̱ni ndó na̱ du̱sá, na̱ ko̱ kóni̱ kechóon. Ta ki̱ʼo ndó ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ni̱ ndi̱ko, ta chindeé ndó na̱ vitá ini. Ta kueé koo ini ndo̱ xíʼín ndidaá kúú ña̱yuu.
\v 15 Ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nandió néʼe ndó ña̱ kini kée dao ka̱ ña̱yuu xíʼín ndó. Diʼa ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa xíʼín iin rá iin ndó. Ta dión taʼani kee ndó xíʼín ndidaá ka̱ ni ña̱yuu.
\p
\v 16 Ta daá kuití ná koo dii̱ i̱ní ndo̱.
\v 17 Ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ káʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios.
\v 18 Ta naki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ ná saʼa̱ ndidaá ña̱ ndóʼo ndó, chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ mií Ndios kee yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús.
\p
\v 19 O̱ sa̱ kadí ndo̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios kee na.
\v 20 O̱ sa̱ kúʼichi̱ ini ndo̱ kueídóʼo ndó to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo mií Ndios no̱ó ña̱yuu dánaʼa̱ noo̱ ndo̱.
\v 21 Korndodó va̱ʼa ndó ndidaá kúú ña̱ dánaʼa̱ na̱, dá nakiʼin va̱ʼa ndó ña̱ kía̱n va̱ʼa.
\v 22 Ta taó xóo ndó mií ndó no̱ó ndidaá ña̱ kini.
\p
\v 23 Ta mií Ndios, na̱ xíʼo ña̱ koo va̱ʼa ini yo̱, ná kevii níi ná ndo̱ʼó, ta ná taxí vii ná iin níí kúú ndó, espíritu ndo̱, xíʼín nío̱ ndo̱, xíʼín yikí ko̱ño ndo̱, dá kía̱n ná koo vii ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, kasaa̱ na̱.
\v 24 Dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ kana ndoʼó xoo mií ná, ta no̱ón kúú na̱ kee ña̱ yóʼo xíʼín ndó.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 25 Ñani, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndúʼu̱.
\p
\v 26 Ta chitó táʼan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóʼo ná kakuu iin ña̱ñóʼó kaʼa̱n táʼan ndó ndisáʼán xíʼín na̱ kúú ñani ndo̱.
\p
\v 27 Ta saʼándái̱ choon noo̱ ndo̱ xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱í ña̱ kaʼi ndó tuti yóʼo noo̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
\p
\v 28 Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo. 
