\id 2TH
\h 2 Tesalonicenses
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Tesalónica
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta yuʼu̱ xíʼín Silvano xíʼín Timoteo káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káʼano Tesalónica, ndoʼó na̱ ndíta xíʼín tatá yo̱ Ndios, xíʼín de̱ʼe na Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Dándóʼo Ndios nío̱ ndidaá na̱ kée kua̱chi tá ná natu̱u satoʼo yo̱ Jesús kii na chí induú
\p
\v 3 Daá kuití vá kánian naki̱ʼo nduʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, ñani. Ta ki̱ʼo dión níyi̱ká ndú kee ndu, chi̱ iin iin kuu̱ kuu̱ sá sáʼano cháá ka̱ ndo̱ kuaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, ta sáʼano taʼani ndó xíʼín ña̱ kúʼu̱ cháá ka̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó.
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n va̱ʼa ndu saʼa̱ ndo̱ʼó noo̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Ndios nátaka dao ka̱ veʼe ño̱ʼo, chi̱ va̱ʼará kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín ndó, ta va̱ʼará ndóʼo ndó ta̱ndóʼó, tído xíʼo ndeé vá iní ndo̱, ta ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
\p
\v 5 Ta sa̱ʼá ña̱ xíʼo ndeé iní ndo̱, ñoó kía̱n náʼa̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ió íchi̱ ndo̱ ña̱ ndu̱ʼu ndó no̱ó dándáki na, chi̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo kía̱n ndóʼo nío̱ ndo̱.
\v 6 Ta ña̱ ndaa̱ vá kíán noo̱ mií Ndios ña̱ dándóʼo na nío̱ ña̱yuu kéndava̱ʼa xíʼín ndoʼó.
\v 7 Ta noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ndóʼo nío̱ viti, naki̱ʼo Ndios ña̱ naniʼi̱ ndée̱ dáó ndoʼó xíʼín nduʼu̱ tá ná natu̱u satoʼo yo̱ Jesús kii na chí induú xíʼín ndidaá ángel ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ná
\v 8 tein ñoʼó kéi̱ ita̱, dá chiya̱ʼi na ña̱yuu ko̱ ní xíin nakoni Ndios, xíʼín na̱ ko̱ ní xíin kueídóʼo to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 9 Ta ña̱yuu yóʼo kúú na̱ ndoʼo naní nío̱ ndidaá táʼa̱n kuu̱, chi̱ ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ʼu na noo̱ ió satoʼo yo̱ Ndios, ta ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní na̱ táto̱ʼon ndato ndée̱ kómí ná.
\v 10 Dión koo kuu̱ tá ná nandió ko̱o Jesús, dá kía̱n ndato nda̱ʼo natiin na ña̱ñóʼó kee ña̱yuu mií ná, ta naá iní ndidaá kúú ña̱yuu kándísa ñaá. Ta dión taʼani ndoʼo mií ndó, chi̱ kándísa ndó to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
\p
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó daá kuití vá xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, ña̱ ná ki̱ʼo na ña̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo ni̱ ka̱xi na ndo̱ʼó. Ta xíka̱ taʼani ndu noo̱ ná ña̱ xíʼín ndée̱ mií ná ná kandeé ndó kee ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa, xíʼín ndidaá kúú choon ni̱ chi̱káa̱ ini ndo̱ kee ndó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná,
\v 12 dá ná niʼi̱ satoʼo yo̱ Jesucristo ña̱ñóʼó saʼa̱ ndo̱. Ta dión taʼani natiin ndó ña̱ñóʼó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta dión koo sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín yó.
\c 2
\s Dinñóʼó ka̱ ta̱a kini kasandaá, dá ví kasaa̱ Jesús
\p
\v 1 Ta viti kásto̱ʼon ndu xíʼín ndó ndi koo tá ná nandió ko̱o Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, kasaa̱ na̱, ta ndi koo, dá nakiʼin táʼan yó xíʼín ná. Ta seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱ʼó, ñani,
\v 2 ña̱ ná dáʼa ni konó ndó ña̱ vitá oon nadaká ña̱yuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱, va̱ʼará kaá na̱ ña̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kaʼa̱n xíʼín ná ña̱ sa̱ ni̱ ya̱ʼa va kuu̱ ni̱ na̱ndió ko̱o satoʼo yo̱ Jesús, o tá dánaʼa̱ na̱ ña̱ dión kíán o tá kaá na̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaʼá nduʼu̱ iin tuti káʼa̱n dión.
\v 3 O̱ sa̱ kándía ndó ña̱ dándaʼí ni iin ña̱yuu ndo̱ʼó, dá chi̱ tá o̱ ñáʼa̱ kasandaá kuu̱ yóʼo, dá kía̱n kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kasáʼá dánkoo íchi̱ Ndios, ta kasandaá iin ta̱a kini, táʼa̱n ra̱ ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ na̱á rá noo̱ Ndios.
\v 4 Ta ndakuii̱n ra̱, ta kenóo ra ndidaá ña̱ʼa chínaní ña̱yuu kúú ndios, xíʼín ndidaá ña̱ʼa ndáño̱ʼo na. Ta nda̱ noo̱ ii̱ cháá ka̱ ini veʼe ño̱ʼo káʼano kako̱o ra, dá kee ra mií rá ña̱ kúú rá ndios.
\p
\v 5 ¿Á ko̱ ndúsaa̱ taʼon ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaʼi̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó?
\v 6 Ta sa̱ náʼá vá ndoʼó ndí ki̱án chítuu no̱ó ta̱ kini ñoó, sa̱ʼá ño̱ó o̱ nátu̱u taʼon ra nda̱ ná kasandaá hora kánian naʼa̱ noo̱ rá.
\v 7 Ta kanaʼá ndó ña̱ sa̱ kéchóon va ña̱ kini ñoó, tído ió de̱ʼé ii̱ váán, dá chi̱ ió ña̱ chítuu va ña viti, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ñáʼa̱ natu̱uan. Tído nda̱ ná kasandaá kuu̱ kuxoo ña̱ chítuu ñaá, nda̱ daá ví, dá natu̱uan.
\v 8 Nda̱ daá ví, dá naʼa̱ noo̱ mií ta̱a kini ñoó. Dá kaʼání ñaá Jesús xíʼín tachi̱ yúʼu̱ ná, dá dánaá ñaá ná kee ña̱ nayeʼe̱ ndato no̱ó nandió ko̱o na kii na.
\p
\v 9 Chi̱ tá ná kasandaá ta̱ kini ñoó, kakomí rá ndée̱ mií ña̱ uʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó káʼano nda̱ʼo choon kaneʼe ra kasaa̱ ra̱ xíʼín ña̱ ma̱ñá, ta kandeé rá kee ra ña̱ʼa náʼano xíʼín ña̱ʼa ndato.
\v 10 Ta xíʼín ndidaá ña̱ ma̱ñá yóʼo dándaʼí ra̱ ña̱yuu xíonoo íchi̱ kuaʼa̱n indayá, chi̱ ko̱ ní xíin na natiin na xíʼín ndinoo ini na̱ ña̱ ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó o̱ káki taʼon na no̱ó kua̱chi na̱.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo Ndios ña̱ dándaʼí ñaá iin ña̱ to̱ʼón káʼano, dá kandísa na ndidaá kúú ña̱ to̱ʼón kaʼa̱n ra̱,
\v 12 dá kía̱n nandoʼo nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ ní xíin kandísa ña̱ ndaa̱, chi̱ diʼa ni̱ ka̱toó cháá ka̱ na̱ ndiko̱ na̱ ña̱ kini.
\s Sa̱ ni̱ ka̱xi va Ndios yo̱ ña̱ dáka̱ki ñaá ná
\p
\v 13 Tído nduʼu̱, daá kánian naki̱ʼo ndu ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱ʼó, ñani, na̱ kúʼu̱ ini satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱. Chi̱ ndoʼó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií ná nda̱ mií saʼa̱, dá natiin ndó ña̱ ka̱ki ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndu̱vii Espíritu ii̱ ná ndo̱ʼó, xíʼín sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ña̱ ndaa̱.
\v 14 Chi̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ʼó ña̱ natiin ndó ña̱ ka̱ki ndó xíʼín to̱ʼon va̱ʼa ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá natiin taʼani ndó ña̱ñóʼó táto̱ʼon ki̱ʼo natiin Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, ña̱ñóʼó.
\p
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó kandita toon ndó, ñani, ta tiin toon ndó ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱náʼa̱ nduʼu̱ noo̱ ndo̱, á kíán ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ xíʼín yúʼu̱ ndú noo̱ ndo̱, o á kíán ña̱ ni̱ taa ndu noo̱ tuti ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱.
\p
\v 16 Ta mií Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín mií Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, kúú na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱, ta ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní kakomí yó ndidaá táʼa̱n kuu̱, ta ni̱ xi̱ʼo taʼani na iin ta̱ndeé iní káʼano noo̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼá,
\v 17 ta naki̱ʼo na ña̱ ndeé koo ini ndo̱, ta ná dákuáʼano na ndo̱ʼó, dá kati̱ʼa ndó kaʼa̱n ndo̱ ndidaá to̱ʼon va̱ʼa, ta kati̱ʼa ndó kee ndó ndidaá ña̱ va̱ʼa.
\c 3
\s Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndú, dá ná natiin va̱ʼa ña̱yuu to̱ʼon Ndios
\p
\v 1 Viti, ñani, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá nduʼu̱, dá kía̱n ná naka̱ʼani kíi̱ to̱ʼon Ndios ndidaá kúú xíán kee nduʼu̱, ta ná natiin ndato ña̱yuu to̱ʼon Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ndato ni̱ na̱tiin mií ndóa̱n.
\v 2 Ta kaka̱ taʼani ndó noo̱ ná ña̱ ná kandaa na̱ nduʼu̱ no̱ó ña̱yuu kíni, no̱ó na̱ kóni̱ kendava̱ʼa xíʼín ndú, chi̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu kándéé iní Jesús.
\v 3 Tído iin na̱ ndaa̱ kúú satoʼo yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo na ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱, ta kandaa na̱ ndo̱ʼó no̱ó ña̱ kini.
\v 4 Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ satoʼo yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándéé iní ndu̱ ña̱ kée ii̱ vá ndó choon ni̱ saʼanda nduʼu̱ noo̱ ndo̱, ta dión kee va ndó.
\v 5 Ta ná chindeé ñaá satoʼo yo̱ Jesús, dá kati̱ʼa ndó kuʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini mií Ndios saʼa̱ yo̱. Dá kati̱ʼa taʼani ndó koo ndeé iní ndo̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼo ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo ndeé iní Cristo Jesús.
\s Kánian kechóon yó, dá kataki yo̱
\p
\v 6 Saʼándá ndu̱ choon noo̱ ndo̱, ñani, xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Jesucristo noo̱ ndú, ña̱ o̱ sa̱ káneʼe táʼan ndó xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ko̱ xíin kechóon, táʼa̱n na̱ ko̱ kóni̱ kee choon ni̱ saʼanda ndu̱ noo̱ ndo̱.
\v 7 Ta sa̱ náʼá vá mií ndó ndí ki̱án kánian kee ndó, dá kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ kee ndu, chi̱ ko̱ ní sá ndei dúsá ndú tein mií ndó.
\v 8 Chi̱ ko̱ ní seí óon taʼon ndu pan ni iin tóʼón ña̱yuu. Diʼa nduú ñoó va ni̱ sa̱ ndi̱ʼi ini ndu̱ sa̱ kee ndu choon ndeé, dá kía̱n ná dáʼa ni dátaʼán ndu̱ ni iin ndoʼó sa̱ʼá ña̱ kasáʼan ndu.
\v 9 Ió íchi̱ ndú ña̱ koto ndó nduʼu̱, tído ko̱ ní xíka̱ taʼon ndu ña̱ kee ndó dión. Diʼa sa̱ ke̱chóon va nduʼu̱, chi̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kía̱n kati̱ʼa ndó kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée nduʼu̱.
\v 10 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíʼín ndó, dá ni̱ saʼanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ ndi ndáa ña̱yuu ko̱ xíin kechóon, ná dáʼa ni kasáʼan na.
\p
\v 11 Chi̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon nduʼu̱ ña̱ tein ndó xaa̱n ndéi dao ña̱yuu dúsá, na̱ ko̱ kóni̱ kechóon, ta chírnee chítuu kúu na noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó saʼándá ndu̱ choon no̱ó na̱ kée dión xíʼín choon ni̱ niʼi̱ ndú noo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, ña̱ ná ndi̱ʼi ini iin rá iin mií ná kechóon ndúsáʼano ná, dá niʼi̱ ná ña̱ kataki na̱.
\v 13 Ta ndoʼó, ñani, o̱ sa̱ kúkuitá iní ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa.
\p
\v 14 Tá ndéi dao ña̱yuu ko̱ kékuendá choon saʼándá ndu̱ noo̱ tuti yóʼo, dá kía̱n kande̱ʼé va̱ʼa ndó ndá yoo kúú ná, ta o̱ sa̱ kóo ka̱ ini ndo̱ kaneʼe táʼan ndó xíʼín ná, dá ná xikaʼan noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kée na dión.
\v 15 Tído ná dáʼa ni taó kuendá ndo̱ ña̱ kúú ná na̱ xiní uʼu̱ ndo̱, diʼa koo ini ndo̱ kaʼa̱n niʼini ndó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kúú ná ñani ndo̱ kuendá Jesús.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 16 Ta mií satoʼo yo̱ Jesús, na̱ xíʼo ña̱ ió va̱ʼa ini yo̱, ná naki̱ʼo ña̱ daá kuití vá koo va̱ʼa ini ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ʼa. Ta daá kuití ná koo na xíʼín ndidaá ndó.
\p
\v 17 Ta ndisáʼán yóʼo táa mií yuʼu̱ Pablo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ʼó xíʼín ndáʼa̱ miíi̱. Ta dión kée yuʼu̱ noo̱ ndidaá tuti táai, ta dión ndáa letrai̱.
\p
\v 18 Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo. 
