\id 1TI
\h 1 Timoteo
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n noo̱ Timoteo
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán xíʼín Timoteo
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo, chi̱ mií tatá Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá, xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ kúú iin ta̱ndeé iní káʼano noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo noo̱í.
\p
\v 2 Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín yoʼó, Timoteo. Miía̱n ndaa̱ kuiti kúúón táto̱ʼon de̱ʼi sa̱ʼá ña̱ kándéé ino̱n Jesús. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín yoʼó, ta ná kuʼu̱ ini na̱ sa̱ʼo̱n, ta ná ki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼón.
\s Ta yóʼo kétíʼa Pablo káʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ dao ka̱ ta̱a
\p
\v 3 Kakaa̱ ii̱ ní ñoo Éfeso xaa̱n, táto̱ʼon ni̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱o̱n tá ni̱ keei kuaʼi̱n chí kuendá Macedonia diʼa, ta kaʼa̱ndo̱n choon noo̱ ra̱ dánaʼa̱ ña̱ to̱ʼón ña̱ ná dáʼa ka̱ ni kee ra dión,
\v 4 ta ná dáʼa ka̱ ni dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá cuento yatá, xíʼín saʼa̱ ndá ti̱xi ni̱ kii iin rá iin na̱ yatá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá. Chi̱ ña̱ yóʼo kédaá xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús, dá kasáʼá ná dándichi̱ táʼan mií ná, ta ko̱ chíndeé taʼon ñaá ña̱ kaka choon Ndios kuaʼa̱n, chi̱ ko̱ xíʼoan ña̱ kandeé cháá ka̱ ini na̱ Ndios. Ta káʼi̱n xíʼón ña̱
\v 5 kaʼa̱ndo̱n choon yóʼo noo̱ ta̱a ñoó, dá ná kati̱ʼa ña̱yuu xaa̱n kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan na xíʼín iin nío̱ vii, xíʼín iin ña̱xintóni̱ va̱ʼa, ta sa̱ʼá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús xíʼín ndinoʼo ini na̱.
\v 6 Tído ni̱ ka̱nkuei xoo va ta̱a ñoó no̱ó ña̱ yóʼo, ta ndíʼi ini ra̱ dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ to̱ʼon ko̱ chóon.
\v 7 Ta kátoó ra̱ dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ ley Moisés, tído ni mií rá ko̱ kándaa̱ ini sa̱ʼá ña̱ dánaʼa̱ ra̱ xíʼín sa̱ʼá ña̱ kéndaa̱ téí ra̱.
\p
\v 8 Ta sa̱ náʼá vá yó ña̱ keva̱ʼa yó xíʼín ley Ndios tá ná kendaa̱ yo̱ choon saʼándáa̱n.
\v 9 Ta náʼá vá yó ña̱ ko̱ ní xi̱ʼo Ndios ley na̱ ña̱ kía̱n chituuan no̱ó ña̱yuu ndaa̱. Diʼa ni̱ xi̱ʼo na ley na̱ chituuan no̱ó ña̱yuu kíni, xíʼín na̱ do̱ʼó, xíʼín na̱ ko̱ nákoni Ndios, xíʼín na̱ kée kua̱chi, xíʼín na̱ ko̱ó ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, xíʼín na̱ káʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ Ndios, xíʼín na̱ saʼání tatá xíʼín naná, xíʼín ndidaá ka̱ na̱ saʼání ndi̱i,
\v 10 xíʼín na̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ o ñadiʼí, xíʼín ra̱ kátoó kudi̱ xíʼín ta̱a xi̱ʼín rá, xíʼín na̱ díkó ña̱yuu, xíʼín na̱ to̱ʼón, xíʼín na̱ náchinaʼá Ndios tein ña̱ to̱ʼón káʼa̱n na̱, xíʼín dao ka̱ kua̱chi ko̱ nákiʼin táʼan xíʼín ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱.
\v 11 Ki̱ʼo dión dándáki to̱ʼon ndato, ña̱ kúú to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ña̱ ni̱ chi̱náʼa̱ Ndios, na̱ kúú Ndios ndato kuaʼa̱ ió. Ta ni̱ saʼanda na̱ choon noo̱í ña̱ dánaʼi̱ ñá no̱ó ña̱yuu.
\s Yóʼo kásto̱ʼon taʼani Pablo saʼa̱ choon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios
\p
\v 12 Náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱, na̱ xíʼo ndeé yuʼu̱ noo̱ choon yóʼo. Chi̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná yuʼu̱ ña̱ kúúí iin ta̱a ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo na choon yóʼo noo̱í kechóoin noo̱ mií ná.
\v 13 Ta va̱ʼará ni̱ sa̱ kuu yuʼu̱ iin ra̱ sa̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ ná, ta va̱ʼará ni̱ sa̱ kuu yuʼu̱ iin ra̱ sa̱ kendava̱ʼa xíʼín na̱ kúú kuendá na̱, ta va̱ʼará kini sa̱ nda̱neʼe yuʼu̱ na̱, tído ni̱ kuʼu̱ va ini na̱ sa̱ʼí, chi̱ ko̱ ní sá naʼá taʼan vei ña̱ ni̱ sa̱ keei, ta ko̱ ñáʼa̱ kandísai mií ná.
\v 14 Tído ña̱ mani̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Ndios xíʼíín ni̱ sa̱ kuu iin ña̱ káʼano nda̱ʼo noo̱í, chi̱ ni̱ na̱kutí yuʼu̱ xíʼín ña̱ kándéé iníi̱ ná, xíʼín ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta dión ni̱ ndoʼi ni̱ kee Cristo Jesús.
\p
\v 15 Ta ndinoʼo ña̱ ndaa̱ kía̱n koʼi̱n kaʼi̱n, ta kánian kandísa ndidaá ña̱yuu ña̱. Ta ña̱ yóʼo kíán: miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ kii Cristo Jesús ñayuú yóʼo, dá kuu dáka̱ki na na̱ kómí kua̱chi, ta yuʼu̱ kúú ra̱ kini cháá ka̱ nákaa̱ tein na̱ kómí kua̱chi ni̱ da̱káki na.
\v 16 Tído ni̱ saʼa̱n Jesucristo ni̱ kuʼu̱ ini na̱ sa̱ʼá yuʼu̱, ra̱ kini cháá ka̱, dá dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ koʼo̱n na̱ ki̱ʼo ndeé iní na̱ sa̱ʼá ña̱yuu kándísa ñaá, dá koni na̱ natiin na ña̱ kataki chíchí ná táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín yuʼu̱.
\v 17 Ta iin tóʼón mií vá Ndios kúú rey ndidaá táʼa̱n tiempo. Ta ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú na̱, ta o̱ kúu taʼon koni yo̱ ndi káa na, ta kúú ná iin tóʼón dini̱ Ndios takí xíʼín Ndios ndi̱chí. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá ña̱ñóʼó, xíʼín to̱ʼon ndato kuaʼa̱n. Dión ná koo.
\p
\v 18 Ta choon yóʼo xíʼoi noo̱ yo̱ʼó, Timoteo, dá kandeéón na̱áo̱n xíʼín ña̱ kini, táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱n to̱ʼon ni̱ niʼi̱ na̱ sáʼano noo̱ Ndios tá sa̱ naʼá saʼa̱ choon keeón.
\v 19 Ta kuiin ndaa̱o̱n xíʼín ña̱ kándéé ino̱n Jesús, ta choʼon ino̱n koo vii ña̱xintóno̱n, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kée dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ tu̱ú ná no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo iin barco túu táʼan xíʼín yuu̱.
\v 20 Ta Himeneo xíʼín Alejandro kúú dao ta̱a ni̱ ndoʼo dión, ta ni̱ na̱ki̱ʼo va yuʼu̱ ra̱ noo̱ ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, dá ná nandikó iní ra̱, ta ná dándíʼi ra ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ra saʼa̱ Ndios.
\c 2
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo ña̱ ná kaka̱ yo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ndidaá ña̱yuu
\p
\v 1 Noo̱ ndidaá ña̱ʼa káʼa̱n niʼinii noo̱ ndidaá na̱ ndéi xaa̱n ña̱ ná koo ini na̱ kueí ndaʼí na̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ta̱ néʼe choon, ta ná kaka̱ taʼi̱ ná noo̱ ná saʼa̱ rá, ta ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ saʼa̱ rá, ta ná naki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ rá.
\v 2 Ta dión taʼani ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ta̱ néʼe choon náʼano, xíʼín saʼa̱ dao ka̱ ta̱a néʼe choon xi̱ʼín rá, dá kía̱n ná koni yo̱ kandei va̱ʼa yó, dá ná koni yo̱ kandei ñóchí yó kee yó ña̱ kóni̱ Ndios, ta ndúsáʼano ná kee yó noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 3 Dá chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n va̱ʼa, ña̱ kía̱n nátaʼan ini Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 4 Dá chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ ndidaá táʼa̱n ña̱yuu niʼi̱ ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na, ta naniʼi̱ ná ña̱ kanaʼá ná ña̱ ndaa̱ saʼa̱ mií Ndios.
\v 5 Dá chi̱ iin tóʼón dini̱ vá kúú Ndios, ta iin tóʼón taʼani kúú na̱ náchindei va̱ʼa ña̱yuu xíʼín Ndios, ta na̱ yóʼo kúú Jesucristo, na̱ ni̱ nduu iin ta̱a.
\v 6 Ta ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná ña̱ kía̱n ni̱ xiʼi̱ na̱, ta ki̱ʼo dión ni̱ chi̱ya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi ndidaá ña̱yuu. Ta ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ kuu tein kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios.
\v 7 Ta ni̱ xi̱ʼo Ndios choon noo̱ yúʼu̱ ña̱ kakuui iin na̱ kasto̱ʼon xíʼín ña̱yuu saʼa̱ Cristo, ta kakuui iin apóstol, na̱ kaneʼe to̱ʼon na, (ta náʼá Cristo ña̱ káʼi̱n ña̱ ndaa̱ xíʼín ndó, ta ko̱ káʼa̱n to̱ʼón taʼan vai.) Ta ni̱ xi̱ʼo taʼani na choon noo̱í ña̱ dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ná kandeé iní na̱ Jesús, ta ná kanaʼá ná ña̱ ndaa̱.
\s Diʼa kánian kee ta̱ kúú ta̱a, ta diʼa kánian kee na̱ ñáʼa̱
\p
\v 8 Ta kóni̱i̱ ña̱ ná kaʼa̱n ndidaá ta̱a xíʼín Ndios ndeí kúú mií vá noo̱ ndéi ra, ta ná ndaneʼe ra ndáʼa̱ ndáa vii noo̱ Ndios. Ná dáʼa ni kuido̱ ini ra̱, ta ná dáʼa ni dándichi̱ táʼan ra.
\p
\v 9 Dión taʼani, na̱ ñáʼa̱, ná dáʼa ni koo ini na̱ koo táyíí dáʼo̱n ná. Diʼa ná koo ndúsáʼano na, ndaʼí ni ná kandixi na. Ná dáʼa ni nachoʼon táyíí ná dini̱ ná, ná o̱ sa̱ káñoʼo ña̱ʼa oro ndáʼa̱ ná, ná o̱ sa̱ kándaki na̱ yuu̱ dío̱n, ni dáʼo̱n yaʼi ná o̱ sa̱ kándixi na.
\v 10 Va̱ʼa ka̱a̱n luu ná koo na xíʼín ña̱ va̱ʼa kée na, chi̱ ki̱ʼo dión kánian kee na̱ ñáʼa̱ ndúkú kee ña̱ kóni̱ Ndios.
\p
\v 11 Ta tádi̱ ní ná kandei na̱ ñáʼa̱ noo̱ dákuáʼa na to̱ʼon Ndios, ta xíʼín ña̱ñóʼó ná kandei na.
\v 12 Dá chi̱ ko̱ sónó yuʼu̱ ña̱ dánaʼa̱ na̱ ñáʼa̱, ni ko̱ sónó yuʼu̱ ña̱ kakomí ná choon sa̱tá ta̱a. Sa̱va̱ʼa choon saʼándái̱ noo̱ ná kíán ña̱ ná kandei tádi̱ ná kueídóʼo na.
\v 13 Dá chi̱ na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios kúú Adán, ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱va̱ʼa na Eva.
\v 14 Ta ko̱ ní dándaʼí kirí uʼu̱ Adán. Eva va ni̱ da̱nda̱ʼí ri̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱nkao Eva no̱ó kua̱chi.
\v 15 Tído ka̱ki vá na̱ ñáʼa̱ sa̱ʼá ña̱ xíʼo na mií ná kandei de̱ʼe na tá ná kandita toon na xíʼín ña̱ kándéé iní na̱ Jesús, tá ná kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ña̱yuu, tá ná koo vii ná noo̱ Ndios xíʼín ña̱ ió ndúsáʼano ini na̱.
\c 3
\s Ki̱ʼo diʼa níyi̱ká kee ta̱a kaʼán kaneʼe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 1 Miía̱n ndaa̱ kuiti iin ña̱ va̱ʼa kíán tá kátoó iin ñani yo̱ kaneʼe na choon ña̱ kía̱n kandaka na na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 2 Tído kánian koo vii ná no̱ó ña̱yuu, ta ná kakuu na yíi̱ iin tóʼón ñáʼa̱, iin ta̱a ñóʼo ini no̱ó ña̱ kée na, ta ná kakuu na iin ta̱a ndúsáʼano, iin na̱ ió ña̱ñóʼó ña̱yuu noo̱, iin na̱ nátiin va̱ʼa ña̱yuu veʼe na, iin na̱ ti̱ʼa va̱ʼa dánaʼa̱.
\v 3 Ta ko̱ kánian kakuu na iin na̱ kátoó koʼo, ta ko̱ káni taʼanian kakuu na iin na̱ to̱ndó. Diʼa kánian kakuu na iin na̱ va̱ʼa ini, iin na̱ kátoó koo va̱ʼa xíʼín ña̱yuu, ta ná o̱ kákuu na iin na̱ kátoó koo di̱ʼón.
\v 4 Ta kánian kakuu na iin na̱ ti̱ʼa va̱ʼa dándáki veʼe na, ta ná koo ña̱ñóʼó de̱ʼe na, ta ná kueídóʼo xi na̱ xíʼín ña̱ñóʼó.
\v 5 Dá chi̱, na̱ ko̱ tíʼa dándáki va̱ʼa na̱ veʼe na, ¿ndi koo ví kandeé ná dándáki va̱ʼa na na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndáka na?
\p
\v 6 Ta ko̱ kánian kaneʼe iin na̱ sa̱á, na̱ du̱ú ni̱ nduu kuendá Jesús, choon yóʼo, dá chi̱ oon ni ví kasáʼá kuryíí ná, ta kankao na ndoʼo nío̱ ná kee Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo ña̱ uʼu̱.
\v 7 Ta ná kananí va̱ʼa na no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n ná dáʼa ni ni̱ʼí ña̱yuu ndi kee na chínaní kini ñaá ná, ni ña̱ uʼu̱ o̱ níʼi̱ ndi keean dátu̱ú ñaá.
\s Ki̱ʼo diʼa níyi̱ká kee na̱ kaʼán kandita konkuáchí ini veʼe ño̱ʼo
\p
\v 8 Ki̱ʼo dión taʼani kánian kee ra̱ ndíta xíno kuáchí ini veʼe ño̱ʼo. Iin ra̱ kéndaa̱ ná kakuu ra, ta iin tóʼón ná kakuu to̱ʼon ra. Ta ná o̱ sa̱ kákuu ra iin ra̱ kátoó koʼo, ta ná o̱ sa̱ kákuu ra iin ra̱ kátoó di̱ʼón kuíʼíná.
\p
\v 9 Ta ná koo ini ra̱ tiin toon ra ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ Ndios, ña̱ kíán ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ná kee ra ña̱ xíʼín ña̱xintóni̱ vii.
\v 10 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian kande̱ʼé va̱ʼa ndó ra̱, dá ná kande̱ʼá á kúú rá iin ra̱ kéndísáʼano noo̱ ndidaá ña̱yuu. Tá dión kíán, dá kía̱n ná kaneʼe ra choon yóʼo.
\p
\v 11 Ta dión taʼani kánian kee na̱ ñáʼa̱, ná kakuu na iin na̱ ndaa̱, ná dáʼa ni kakuu na iin na̱ xíonoo káva̱ʼa ña̱ to̱ʼón, ta ná kakuu na iin na̱ ñóʼo ndiʼi ini no̱ó ña̱ kée na, ta ná kakuu na iin na̱ ñáʼa̱ kándéé inío̱.
\p
\v 12 Iin ra̱ xíno kuáchí ini veʼe ño̱ʼo, iin tóʼón ní ná kakuu ñadiʼí ra̱, ta kánian ti̱ʼa va̱ʼa ra dándáki ra veʼe ra xíʼín de̱ʼe ra.
\v 13 Dá chi̱ tá kendúsáʼano ra choon yóʼo, dá kía̱n natiin ra ña̱ñóʼó, ta kuaʼano cháá ka̱ ra̱ xíʼín ta̱ndeé iní kómí rá sa̱ʼá ña̱ kándéé ini ra̱ Cristo Jesús.
\s Ña̱ yóʼo kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó
\p
\v 14 Táai choon yóʼo ko̱saa̱a̱n no̱ó yo̱ʼó, va̱ʼará ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ yachi̱ vá saa̱i̱ kande̱ʼí yo̱ʼó.
\v 15 Tído tá ni̱ kueei̱, dá kía̱n sa̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon vei xíʼón ña̱ kánian keeón xíʼín na̱ kúú veʼe Ndios, chi̱ ña̱yuu yóʼo kúú veʼe ño̱ʼo mií Ndios takí, chi̱ kúú ná táto̱ʼon diʼi̱n ndíta ndío, táto̱ʼon diʼi̱n ndíta chíndeé ña̱ ndaa̱ sa̱ʼá Ndios.
\p
\v 16 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti iin ña̱ káʼano nda̱ʼo kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ʼé noo̱ Ndios, ta viti ni̱ naʼa̱ na̱án noo̱ yo̱, dá chi̱:
\q Ni̱ kii Jesús ñayuú yóʼo, ta ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú,
\q ta ni̱ ka̱ndo̱o ndaa̱ na̱ ni̱ kee Espíritu ii̱.
\q Ta nda̱ induú ni̱ sa̱ nde̱ʼé ñaá ángel.
\q Ta ni̱ dasa̱ to̱ʼon saʼa̱ ná no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\q Ta ni̱ ka̱ndísa ñaá na̱ ndéi ñayuú yóʼo,
\q ta xíʼín ña̱ñóʼó ni̱ na̱tiin ñaá Ndios nda̱ noo̱ ió na̱ induú.
\c 4
\s Tein kuu̱ noo̱ ndíʼí, dá dánaʼa̱ dao ta̱a ña̱ to̱ʼón
\p
\v 1 Káʼa̱n táʼí vá Espíritu ii̱ Ndios ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndíʼí, dá dánkoo dao ña̱yuu ña̱ ndaa̱ kándísa yó, dá koʼo̱n na̱ kueídóʼo na ña̱ to̱ʼón káʼa̱n espíritu mañá, ta ndiko̱ na̱ ña̱ dánaʼa̱ ta̱ kúú kuendá ña̱ uʼu̱,
\v 2 chi̱ kueídóʼo na ña̱ dánaʼa̱ ta̱a uu̱ noo̱, táʼa̱n ra̱ káʼa̱n ndinoʼo ña̱ to̱ʼón. Ta sa̱ʼá ña̱ nadana ña̱xintóni̱ ta̱a yóʼo,
\v 3 sa̱ʼá ño̱ó o̱ kónó rá tandaʼa̱ ña̱yuu, ta kaʼanda ra̱ choon ña̱ ná o̱ ke̱í na̱ dao ña̱ʼa, táʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa mií Ndios, tído ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús xíʼín na̱ náʼá ña̱ ndaa̱ kuu keí ná ña̱ nani naki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼán.
\v 4 Dá chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios kúú ña̱ va̱ʼa. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kánian kañóʼó yó ni iin tóʼón ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa na. Kuu va keí yo̱án xía̱n nani naki̱ʼo yó ndivéʼe noo̱ Ndios.
\v 5 Dá chi̱ sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Ndios, ta sa̱ʼá ña̱ náki̱ʼo yó ndivéʼe noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii vá ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa saxío̱.
\s Diʼa kánian kee na̱ kóni̱ kechóon va̱ʼa noo̱ Jesucristo
\p
\v 6 Tá ná dánaʼo̱n ña̱ yóʼo no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n kono̱n kakuuón iin ta̱a kéchóon va̱ʼa noo̱ Jesucristo, ta kono̱n kuaʼánón no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, xíʼín no̱ó ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱, táʼa̱n ña̱ kándísón nda̱ viti.
\v 7 Ta kánian kañóʼón ndidaá cuento to̱ʼón xíʼín ña̱ ko̱ ndáya̱ʼi nákani dao na̱ ñáʼa̱ sáʼano. Koo ino̱n ná koo ndakí nímo̱n, dá kandeéón keeón ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 8 Dá chi̱ tá ná ndukú yó ña̱ koo ndakí yikí ko̱ño yo̱, cháá vá chindeéán yó. Tído tá ná ndukú yó ña̱ koo ndakí nío̱ yo̱ xíʼín ña̱ kóni̱ Ndios, dá kía̱n chindeéán yó noo̱ ndidaá ña̱ʼa, dá chi̱ chindeéán yó nani ndéi yó ñayuú yóʼo, ta xíʼoan ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ña̱ kandei yó ñayuú ve̱i chí noo̱.
\p
\v 9 Ta miía̱n ndaa̱ ki̱ʼo dión kíán, sa̱ʼá ño̱ó kánian kandísa ndidaá ña̱yuu to̱ʼon yóʼo.
\v 10 Ta saʼa̱ mií ña̱ ndaa̱ yóʼo ndíʼi ini yo̱ kéchóon yó, ta sa̱ʼá mííán ndóʼo naní yo̱, dá chi̱ kándéé káʼano ini yo̱ Ndios ta̱kí, na̱ xíʼo ña̱ ka̱ki ndidaá táʼa̱n ña̱yuu, ta ña̱yuu kándísa Jesús kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti keva̱ʼa xíʼín ña̱ ka̱ki na.
\p
\v 11 Ta kánian kaʼa̱ndo̱n choon yóʼo no̱ó ña̱yuu, ta kánian dánaʼo̱n ñá noo̱ ná.
\v 12 Ta o̱ sa̱ kónón kenóo na yo̱ʼó sa̱ʼá ña̱ ko̱ kúúón iin ta̱a sa̱va̱ʼa. Diʼa ndi̱ʼi ino̱n kakuuón iin ta̱ ndísáʼano, dá ná kande̱ʼé na̱ kúú kuendá Jesús yo̱ʼó, dá ná kati̱ʼa na kee na ña̱ kóni̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ndísáʼano kaʼo̱n, ta ndísáʼano keeón, ta kuʼu̱ ino̱n saʼa̱ ña̱yuu, ta kuiin ndaa̱o̱n xíʼín ña̱ kándéé ino̱n Jesús, ta koo viio̱n noo̱ Ndios, xíʼín no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 13 Nani ko̱saa̱i̱, ndi̱ʼi ino̱n kaʼávón tuti ii̱ Ndios no̱ó ña̱yuu, ta kaʼa̱n niʼínón noo̱ ná, ta dánaʼo̱n noo̱ ná.
\v 14 O̱ sa̱ nándodóo̱n choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱o̱n, chi̱ mií ná ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ sáʼano sa̱ʼá choon keeón, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kodó ná ndáʼa̱ ná dino̱n.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó ndi̱ʼi ino̱n keeón choon yóʼo, ta kuiin toon xíʼán, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ndi ki̱ʼo sáʼánón kuaʼo̱n xíʼín ña̱ kándísón.
\v 16 Ta kaon kooón xíʼín miíón, ta kaon kooón xíʼín ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱, ta choʼon ino̱n kuiin toon xíʼán. Tá keeón dión, dá kía̱n ka̱ki miíón, ta ka̱ki taʼani na̱ seídóʼo to̱ʼon dánaʼo̱n.
\c 5
\p
\v 1 O̱ sa̱ kóo ino̱n dána̱nón iin na̱ sáʼano, diʼa kaʼa̱n niʼínón noo̱ ná xíʼín ña̱ñóʼó táto̱ʼon kéeón xíʼín tatá miíón. Ta kaʼa̱n niʼínón noo̱ takuáchí yíí táto̱ʼon ki̱ʼo kéeón xíʼín ñani miíón.
\v 2 Ta kaʼa̱n niʼini taʼánón no̱ó na̱ ñáʼa̱ sáʼano táto̱ʼon ki̱ʼo kéeón xíʼín naná miíón. Ta kaʼa̱n niʼínón noo̱ takuáchí diʼí tákí xíʼín ña̱ñóʼó, xíʼín ña̱xintóni̱ vii, táto̱ʼon ki̱ʼo kéeón xíʼín ki̱ʼo kuálí miíón.
\s Diʼa kánian koo ini yo̱ kee yó xíʼín na̱ kuáa̱n
\p
\v 3 Ta koo ino̱n chindeéón na̱ kuáa̱n, na̱ ko̱ íin kuií kaá ña̱ nda̱ʼí na̱.
\v 4 Tído na̱ kuáa̱n ió de̱ʼe o de̱ʼe ñání, ta yóʼo va kánian kati̱ʼa xi chindeé xí na̱ veʼe xi táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na̱ kúú kuendá Jesús, dá nandió néʼe xi ña̱ mani̱ no̱ó na̱ veʼe xi sa̱ʼá ña̱ ni̱ da̱kuáʼano ñaá ná, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n va̱ʼa, ña̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱.
\v 5 Ta na̱ kuáa̱n ndisa, na̱ ko̱ íin kuií kaá ña̱ nda̱ʼí na̱, sa̱va̱ʼa iin tóʼón mií Ndios kándéé iní na̱, ta xíka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, ta nduú ñoó káʼa̱n na̱ xíʼín ná.
\v 6 Tído na̱ kuáa̱n ndéi kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ xiʼi̱ noo̱ Ndios, va̱ʼará takí na̱ ndéi na.
\v 7 Ta kaʼa̱ndo̱n choon yóʼo noo̱ ná, dá kía̱n ná o̱ níʼi̱ ña̱yuu ndí ki̱án kaʼa̱n na̱ saʼa̱ ná.
\v 8 Chi̱ na̱ ko̱ xíto na̱ kúú táʼan na, víʼí ka̱ ri na̱ veʼe mií ná, no̱ón kúú na̱ ko̱ taó kuendá ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta kaʼí cháá ka̱ ví kée na o̱ du̱ú iin na̱ ko̱ kándísa.
\p
\v 9 Tá kuaʼo̱n nachikodóo̱n kuu̱ dao ka̱ na̱ kuáa̱n noo̱ kandodó ku̱ú na̱ kuáa̱n ndisa, dá kía̱n chikodóo̱n kuu̱ na̱ ió oni̱ diko kuia̱ chí noo̱, ñá kúú ná iin na̱ kuáa̱n ni̱ sa̱ io iin tóʼón yíi̱,
\v 10 iin na̱ xíʼo ndaa̱ ña̱yuu kuendá sa̱ʼá ña̱ kée na ña̱ va̱ʼa, iin na̱ ni̱ da̱kuáʼano va̱ʼa de̱ʼe, iin na̱ sa̱ na̱tiin va̱ʼa ña̱yuu sa̱ sáa̱ veʼe na, iin na̱ sa̱ na̱kata saʼa̱ ña̱yuu Ndios, iin na̱ miía̱n ndaa̱ sa̱ chi̱ndeé na̱ ndóʼo nío̱, iin na̱ miía̱n ndaa̱ kée ndidaá ka̱ ni ña̱ va̱ʼa xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ná.
\p
\v 11 Tído o̱ sa̱ chíkodóo̱n ku̱ú na̱ kuáa̱n kua̱lí, dá chi̱ kandeé vá ña̱ kóni̱ mií ná xíʼín ná, ta o̱ taó kuendá taʼon na to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ Cristo sa̱ʼá ña̱ katoó tuku na tandaʼa̱ ná.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó tái̱ kua̱chi na sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na noo̱ Ndios, ta ko̱ ní kée na ña̱.
\v 13 Chi̱ tá ná chikodóo̱n ku̱ú na̱ kuáa̱n kua̱lí, ta kúú kati̱ʼa na kandei dúsá ná, sa̱ʼá ño̱ó kanoo na tá veʼe tá veʼe. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni kee na, chi̱ kanoo na xíʼín ña̱ to̱ʼón ná, ta chinee chituu kakuu na kanoo na kaʼa̱n na̱ ña̱ ko̱ kánian kaʼa̱n na̱.
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná tandaʼa̱ na̱ kuáa̱n kua̱lí, ta ná kandei de̱ʼe na, ta ná koo veʼe mií ná dándáki na, dá ná dáʼa ni ni̱ʼí ña̱ xiní uʼu̱ ñaá ndi keean dátu̱ú ñaáán.
\v 15 Dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo va dao na̱ kuáa̱n kuaʼa̱n na̱ xoo ña̱ uʼu̱.
\p
\v 16 Tá ió iin na̱ kuáa̱n veʼe na̱ kúú kuendá Jesús, dá kía̱n kánian chindeé ñaá ná, dá kía̱n nda̱dá cháá ni choon ná kandido veʼe ño̱ʼo, dá ná kandeéán chindeéán na̱ kuáa̱n, na̱ ko̱ íin kuií chindeé ñaá.
\p
\v 17 Diʼa kánian kee ndó xíʼín na̱ sáʼano dándáki va̱ʼa noo̱ ndo̱: koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ná, ta chindeé ndó na̱, tído koo cháá ka̱ ña̱ñóʼó ndó no̱ó na̱ sáʼano dánaʼa̱ noo̱ ndo̱, xíʼín na̱ kásto̱ʼon xíʼín ndó sa̱ʼá to̱ʼon Ndios.
\v 18 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ taán ndo̱ ñóno̱ yuʼú che̱e tá sádi̱ ri̱ tirió, dá ná kuu keí ri̱ chááán.” Ta kaá taʼanian diʼa: “Miía̱n ndúsa̱ kánian ni̱ʼí ra̱ kéchóon ya̱ʼi ra.”
\p
\v 19 Ta o̱ sa̱ kándísón tá káʼa̱n kua̱chi iin ña̱yuu sa̱ʼá iin na̱ sáʼano néʼe choon, chi̱ kánian uu̱ o oni̱ kakuu ña̱yuu kaʼa̱n kua̱chi saʼa̱ ná.
\v 20 Na̱ kée kua̱chi, ta ko̱ kóni̱ na̱ dánkoo naa̱n, dá kía̱n dána̱nón na̱ noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, dá ná yu̱ʼú dao ka̱ na̱ kee na kua̱chi.
\p
\v 21 Ta noo̱ mií tatá Ndios, xíʼín noo̱ Jesucristo, xíʼín noo̱ ángel ni̱ ka̱xi Ndios, yuʼu̱ xíʼo choon yóʼo noo̱o̱n ña̱ koo ino̱n kaʼa̱ndo̱n choon yóʼo noo̱ ndidaá ña̱yuu. Ná dáʼa ni kando̱oón saʼa̱ dao ña̱yuu.
\v 22 O̱ sa̱ chínóoón ndáʼo̱n dini̱ ndi ndáa mií ní ña̱yuu, dá ki̱ʼón choon kaneʼe na, dá kía̱n ná dáʼa ni kandido nduúón kua̱chi xíʼín ná noo̱ Ndios. Choʼon ino̱n koo viio̱n noo̱ Ndios.
\p
\v 23 O̱ sa̱ kóʼo ka̱o̱n ta̱kui̱í oon. Koʼo lúʼu̱ vino, dá ná ya̱ʼa ña̱ kúʼu̱ ti̱ión, chi̱ tóo tóo nda̱ʼo kúʼo̱n.
\p
\v 24 Ió dao ña̱yuu sa̱ na̱tu̱u va kua̱chi kée na tá ko̱ ñáʼa̱ ví kasandaá kuu̱ keyíko̱ saʼa̱ ná. Tído ió dao ka̱ ña̱yuu, nda̱ kuu̱ keyíko̱ saʼa̱ vá ná, nda̱ daá ví, dá natu̱u ndiʼi kua̱chi ni̱ kee na.
\v 25 Ki̱ʼo dión taʼani natu̱u ña̱ va̱ʼa kée ña̱yuu. Táʼa̱n ña̱ ko̱ ñáʼa̱ natu̱u, o̱ kúu taʼon koo de̱ʼé kuií ña̱, daí ña̱ natu̱uan.
\c 6
\p
\v 1 Ndidaá na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, ná koo ini na̱ koo ña̱ñóʼó ná noo̱ rá, dá kía̱n ná dáʼa ni kaʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu sa̱ʼá kuu̱ Ndios, ni sa̱ʼá to̱ʼon dánaʼa̱ yo̱.
\v 2 Ta na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo kúú kuendá Jesús, ná o̱ sa̱ kénóo ñaá ná sa̱ʼá ña̱ kúú rá kuendá Jesús. Diʼa ná kechóon va̱ʼa cháá ka̱ na̱ noo̱ rá, chi̱ kéva̱ʼa iin ra̱ kúú kuendá Jesús sa̱ʼá ña̱ kéchóon va̱ʼa na. Ta dión taʼani kánian kee na sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ rá. Ta koo ino̱n dánaʼo̱n to̱ʼon yóʼo no̱ó ña̱yuu, ta kaʼa̱n niʼínón noo̱ ná ná kee na ña̱.
\s Kánian nataʼan inio̱ xíʼín ña̱ xíʼo ña̱ ndaa̱ kándísa yó noo̱ yo̱
\p
\v 3 Ió dao ta̱a dánaʼa̱ dao ka̱ ña̱ʼa, chi̱ ko̱ dánaʼa̱ ndaa̱ ra̱ táto̱ʼon kuaʼa̱n ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱. Ta ko̱ dánaʼa̱ ra̱ ña̱ ndaa̱, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi kee ña̱yuu, dá kandeé ná kee na ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 4 Dión kée ra, chi̱ ta̱a táyíí nda̱ʼo kúú rá, ta ni ña̱ʼa ko̱ náʼá rá, ta kátoó ra̱ kava̱ʼa ra ta̱ndóʼó xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ra̱, ta kátoó ra̱ na̱á táʼan ra xíʼín to̱ʼon. Ta sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ʼí na̱ seídóʼo ñaá kíán kásáʼá koo uʼu̱ ini na̱ kée ra, ta nándaki ta̱ndóʼó tein na, ta ndéineʼe táʼan na, ta nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ʼé sátáʼan ná.
\v 5 Dándichi̱ táʼan ta̱a yóʼo sa̱ʼá ña̱ kómí rá iin ña̱xintóni̱ ma̱ñá, ta ni lúʼu̱ ña̱ ndaa̱ ko̱ náʼá rá. Ta tíin ndaa ra̱ ña̱ ndaa̱ kándísa yó káʼa̱n ra̱, ta ki̱ʼo dión níʼi̱ rá di̱ʼón kekuíká rá mií rá. O̱ sa̱ káneʼe táʼón xíʼín rá.
\p
\v 6 Tído na̱ kui̱ká nda̱ʼo kúú yó noo̱ Ndios tá ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ na̱, ta nátaʼan ini yo̱ no̱ó ña̱ xíʼo na noo̱ yo̱.
\v 7 Dá chi̱ ni iin tóʼón ña̱ʼa ko̱ néʼe yó ni̱ ka̱sáa̱ yo̱ ñayuú yóʼo, ta ni iin tóʼón ña̱ʼa o̱ kúu kaneʼe yó koʼo̱ tá ni̱ xiʼi̱ yo̱.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó tá ió ña̱ʼa kasáʼan yó xíʼín ña̱ʼa kandixi yó, ná kadii̱ inio̱.
\v 9 Tído na̱ ndúkú ña̱ kui̱ká, no̱ón kúú na̱ kue̱i noo̱ kua̱chi, ta natiin ñaá ña̱ kini, chi̱ kátoó kini na di̱ʼón táto̱ʼon kée na̱ ndeé to̱ʼon, ta dárʼuʼu̱ nda̱ʼo ñaá, ta dánkoo ndaʼí ñaá, ta dánaá ñaá iin kuu̱.
\v 10 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kátoó téí ña̱yuu kakomí ná di̱ʼón, sa̱ʼá ño̱ó ndáki ndidaá ña̱ kini ió ñayuú yóʼo ini na̱. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xoo no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó sa̱ʼá ña̱ kátoó na̱ di̱ʼón. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó ni̱ ndoʼo na, ta ni̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión.
\s Kánian kandita ndaa̱ yo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó
\p
\v 11 Tído yoʼó, ta̱ kéchóon noo̱ Ndios, kuino noo̱ ndidaá ña̱ kini yóʼo, ta keeón ndinoʼo ña̱ ndaa̱, ta kuiin toon xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, kandeé káʼano ino̱n Jesús, kuʼu̱ ino̱n sa̱ʼá ña̱yuu, kueé ní koo ino̱n, ta ndaʼí koo ino̱n.
\v 12 Ta ndi̱ʼi ino̱n kechóon va̱ʼón sa̱ʼá ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta tiin toon ña̱ kataki chíchón noo̱ mií Ndios, chi̱ ni̱ kana na yo̱ʼó ña̱ kía̱n kataki chíchón tá ni̱ kaʼo̱n xíʼín ndinoʼo ino̱n no̱ó kua̱ʼá ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiión xoo Jesús.
\p
\v 13 Ta noo̱ mií Ndios, na̱ kédaá xíʼín ndidaá ña̱ʼa, dá takía̱n, xíʼín noo̱ Jesucristo, na̱ ko̱ ní yu̱ʼú kaʼa̱n saʼa̱ mií ná noo̱ Pilato, saʼándái̱ choon noo̱o̱n
\v 14 ña̱ koo ino̱n keeón ndidaá kúú choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱o̱n, ta o̱ sa̱ yáʼón noo̱ káʼa̱n ña̱, ta ná dáʼa ni ki̱ʼón ña̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu sa̱ʼán nani kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, kasaa̱ na̱.
\v 15 Chi̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱ tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ kaa mií Ndios, na̱ daá kuití kuaʼa̱ ió, na̱ néʼe choon saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa, na̱ kúú rey noo̱ ndidaá rey, na̱ kúú satoʼo noo̱ ndidaá satoʼo.
\v 16 Ta iin tóʼón mií ná kúú na̱ daá kuití ió, ta ió na̱ noo̱ náyeʼe̱ ndaa, ta ko̱ íin taʼon kuu natuu, ta ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu ko̱ ñáʼa̱ koni ñaá, ta ni iin tóʼón ná o̱ kúu koni ñaá. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó, ta daá ná dándáki na ndidaá ña̱ʼa. Dión ná koo.
\p
\v 17 Ta kaʼa̱ndo̱n choon no̱ó na̱ kui̱ká ñayuú yóʼo, ña̱ kía̱n ná dáʼa ni kuryíí ná, ta ná dáʼa ni kandeé iní na̱ ña̱ kui̱ká kómí ná, dá chi̱ ña̱ naá vá kíán. Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa cháá ka̱ noo̱ ndáʼa̱ Ndios ta̱kí ná chikodó ndíʼi na ta̱ndeé iní na̱, chi̱ mií ná xíʼo ndidaá kúú ña̱ʼa xínñóʼó yó, dá ndéi va̱ʼa yó.
\v 18 Ta kaʼa̱ndo̱n choon noo̱ ná ña̱ kía̱n ná kee na ña̱ va̱ʼa, ta ná ndukú ná ña̱ koo kuíká ná xíʼín ña̱ va̱ʼa kée na. Ta ná chindeé ná ña̱yuu kúndaʼí xíʼín ña̱ ió noo̱ ná, ta ná kemáni̱ va̱ʼa ñaá ná.
\v 19 Dión kánian kee na, dá kía̱n koo kuíká ndisa na iin ka̱ ñayuú ve̱i chí noo̱, dá natiin na ña̱ kataki chíchí ná.
\s Ña̱ yóʼo kúú choon noo̱ ndíʼi saʼándá Pablo noo̱ Timoteo
\p
\v 20 Káʼi̱n xíʼón, Timoteo, ña̱ koo ino̱n kandaa va̱ʼón choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱o̱n, ta keeón ña̱. O̱ sa̱ kóo ino̱n kueídóʼón no̱ó ndéi ña̱yuu ndátóʼón sa̱ʼá to̱ʼon ko̱ chóon, xíʼín na̱ ndátóʼón sa̱ʼá ña̱ chínaní ná kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo, chi̱ ko̱ ta̱ʼón dión kíán.
\v 21 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo dao na mií ná ni̱ nda̱tóʼón ná saʼa̱ to̱ʼon yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱nkuei xoo na no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\p Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Ndios xíʼín yoʼó. Dión ná koo.
