\id 2TI
\h 2 Timoteo
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n noo̱ Timoteo
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán xíʼín Timoteo
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na noo̱ yo̱ ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
\v 2 Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín yoʼó, Timoteo, de̱ʼe mani̱ miíi̱. Mií tatá yo̱ Ndios, xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín yoʼó, ta ná kuʼu̱ ini na̱ sa̱ʼo̱n, ta ná ki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ino̱n.
\s Ná dáʼa ni kakaʼan noo̱ yo̱ dánaʼa̱ yo̱ saʼa̱ Jesús
\p
\v 3 Náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios, na̱ kéchóon yuʼu̱ noo̱ xíʼín iin ña̱xintóni̱ vii, táto̱ʼon sa̱ kee na̱ sáʼano veʼi, chi̱ daá kuití ndíko̱ʼon inii̱ yo̱ʼó noo̱ káʼi̱n xíʼín ná nduú ñoó.
\v 4 Daá ndaʼí va ndísaa̱ inii̱ yo̱ʼó, táto̱ʼon ndaʼí ni̱ sakón tá ni̱ keei ve̱ii. Sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ kíi̱í saa̱i̱ kande̱ʼí yo̱ʼó, dá ná ndinoo inii̱ xíʼín ña̱ kádii̱ inii̱.
\v 5 Ta daá ñóʼo inii̱ ña̱ ndinoʼo ino̱n kándéé ino̱n Jesús táto̱ʼon ki̱ʼo kándéé iní ñaá Loida, na̱ kúú naná paʼo̱n, xíʼín Eunice, na̱ kúú naná miíón. Ta kátóni̱ ndaa̱ inii̱ ña̱ ki̱ʼo dión taʼani kándéé iní ñaá miíón.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n niʼinii noo̱o̱n ña̱ ndinoʼo ino̱n keeón choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱o̱n, chi̱ kíán táto̱ʼon iin ñóʼo̱ kéi̱, o̱ sa̱ kónón ña̱ ndaʼo̱ ña̱, diʼa ndato cháá ka̱ ná nakei̱ ña̱. Chi̱ choon yóʼo ni̱ ni̱ʼo̱n noo̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóoi ndáʼí dino̱n.
\v 7 Chi̱ ko̱ ní xi̱ʼo Ndios iin espíritu, táʼa̱n ña̱ kédaá xíʼín yó, dá yu̱ʼú yo̱. Diʼa ni̱ xi̱ʼo na Espíritu mií ná noo̱ yo̱, dá kía̱n ná koo ndeé cháá ka̱ ini yo̱, ta ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó, ta ná kendísáʼano yó.
\p
\v 8 Ná dáʼa ni kakaʼan noo̱o̱n dánaʼo̱n no̱ó ña̱yuu saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta o̱ sa̱ kákaʼan noo̱o̱n sa̱ʼá ña̱ nákaa̱ yuʼu̱ veʼe ka̱a saʼa̱ ná. Diʼa koo ino̱n ná ki̱ʼón miíón ndoʼo naní nímo̱n táto̱ʼon ndóʼo yuʼu̱ saʼa̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús dánaʼa̱ yo̱, ta keeón ña̱ xíʼín ndée̱ mií Ndios,
\v 9 na̱ ni̱ da̱káki ñaá, ta mií ná ni̱ na̱kana ñaá keeá choon ii̱ mií ná. Ta ko̱ ní kée na dión xíʼín yó saʼa̱ ña̱ kée yó ña̱ va̱ʼa. Diʼa ni̱ kee na xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná, xíʼín sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó sa̱ʼá Cristo Jesús nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa ñayuú yóʼo.
\v 10 Tído nda̱ viti ni̱ naʼa̱ Ndios ña̱ mani̱ yóʼo noo̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kii Jesucristo, na̱ kúú na̱ dáka̱ki ñaá, ñayuú yóʼo. Ta ni̱ di̱tá ná choon néʼe ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱. Ta ki̱ʼo dión ni̱ da̱nátu̱u na noo̱ yo̱ ña̱ kuu va kataki yo̱, ta ni kuu̱ ka̱ o̱ ku̱ú yo̱. Ta dión dándáki to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ mií ná.
\v 11 Ta ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ kía̱n kasto̱ʼin sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, ña̱ kakuui iin apóstol, dá kaneʼi ña̱, ta dánaʼi̱ ñá no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 12 Ta saʼa̱ choon yóʼo ndóʼo nío̱í, tído ko̱ xíkaʼan taʼon noo̱í, chi̱ náʼá va̱ʼa mií yuʼu̱ ndá yoo kúú na̱ kándísai, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ kándeé ná kandaa va̱ʼa na choon ni̱ xi̱ʼo na noo̱í nda̱ ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼí.
\p
\v 13 Ta natiin toon to̱ʼon va̱ʼa ni̱ da̱náʼi̱ noo̱o̱n. Sa̱ʼá ño̱ó kuiin ndaa̱ xíʼín ña̱ kándéé ino̱n Cristo Jesús, ta kuʼu̱ ino̱n saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\v 14 Ta kandaa va̱ʼón ña̱ ndaa̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱o̱n xíʼín ndée̱ xíʼo na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ ió ini yo̱.
\p
\v 15 Ta sa̱ náʼá va̱ʼón ña̱ ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diʼa ni̱ da̱nkoo ndava̱ʼa na yuʼu̱, ta dao ro̱ón kúú Figelo xíʼín Hermógenes.
\p
\v 16 Ná kuʼu̱ ini satoʼo yo̱ Jesús sa̱ʼá na̱ veʼe Onesíforo, dá chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ xi̱ʼo ra ta̱ndeé iní noo̱í, ta ko̱ ní xíkaʼan noo̱ rá koni ra̱ yuʼu̱, va̱ʼará ndíko̱ sa̱ʼí, ndíko̱ ndáʼí nákaa̱i̱ veʼe ka̱a.
\v 17 Dá chi̱ tá ni̱ kii ra ñoo Roma, ni̱ ndi̱ʼi nda̱ʼo ini ra̱ ni̱ na̱ndukú rá yuʼu̱, ta kúú ni̱ na̱níʼi̱ vá ñaá rá.
\v 18 Ta naki̱ʼo satoʼo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n kuʼu̱ ini satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ na̱ saʼa̱ yo̱. Ta sa̱ náʼá va̱ʼa miíón ña̱ ni̱ chi̱ndeé nda̱ʼo ra yó ñoo Éfeso xaa̱n.
\c 2
\s Ndeé ná koo ini yo̱ tá ndóʼo yó ta̱ndóʼó
\p
\v 1 Ta yoʼó, de̱ʼe lóʼo̱ miíi̱, choʼon ino̱n kuiin tooón xíʼín ña̱ mani̱ ni̱ kee Cristo Jesús saʼa̱ yo̱.
\v 2 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa miíón to̱ʼon va̱ʼa ni̱ da̱náʼi̱ no̱ó kua̱ʼá ña̱yuu. Ña̱ yóʼo koo ino̱n dánaʼo̱n no̱ó ta̱a ndíta toon xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, dá ná kati̱ʼa va̱ʼa ra dánaʼa̱ ra̱ ñá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\v 3 Ta ndeé koo ino̱n tá ndóʼo nímo̱n sa̱ʼá ña̱ kúúón táto̱ʼon iin soldado nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ Jesucristo.
\v 4 Dá chi̱ ko̱ ndíʼi taʼon ini iin ra̱ kúú soldado sa̱ʼá ña̱ ndíʼi ini ña̱yuu óon. Diʼa ndíʼi ini ra̱ ña̱ kía̱n nataʼan ini ta̱ dándáki ñaá.
\v 5 Ta dión taʼani ndóʼo ra̱ chídáó táʼan, tá ko̱ ní kéndaa̱ ra̱ noo̱ taxí táʼan ra, dá kía̱n o̱ níʼi̱ taʼon ra ña̱ va̱ʼa, ña̱ ni̱ʼí ra̱ kándéé.
\v 6 Ta dión taʼani ndóʼo iin ta̱ kéchóon, dinñóʼó ka̱ mií rá kánian natiin kui̱ʼi ni̱ kana no̱ñóʼo̱ xíti ra.
\v 7 Nakani va̱ʼa ino̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼón, ta mií satoʼo yo̱ Jesús naki̱ʼo ña̱ kandaa̱ táʼí ino̱n ndi dándáki ña.
\p
\v 8 Ndiko̱ʼon ino̱n saʼa̱ Jesucristo, ña̱ kúú ná na̱ veʼe rey David, ta ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱. Ta ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon va̱ʼa dánaʼa̱ yuʼu̱.
\v 9 Ta saʼa̱ mií to̱ʼon va̱ʼa yóʼo ndóʼo naní níma̱í, nda̱ veʼe ka̱a sadí na̱ yuʼu̱, ta kátó ná sa̱ʼíi̱ táto̱ʼon kée na xíʼín iin ta̱ kini. Tído to̱ʼon Ndios, o̱ kúu taʼon kató náa̱n, ta chikaa̱ na̱ veʼe ka̱a.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó xíʼo ndeé vá inii̱ ndóʼi ndidaá vá ña̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios, dá niʼi̱ ná ña̱ ka̱ki na sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, dá koni na̱ kandei chíchí ná noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa.
\p
\v 11 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ʼon ndaa̱ kía̱n yóʼo:
\q Tá ni̱ na̱ki̱ʼo yó mií yó ni̱ xiʼi̱ nduú yo̱ xíʼín ná,
\q dá kía̱n kataki chíchí yó xíʼín ná.
\q
\v 12 Tá xíʼo ndeé ini yo̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼo yó,
\q dá kía̱n koni yo̱ dándáki nduú yo̱ xíʼín ná.
\q Ta tá ni̱ ndata̱ yo̱ saʼa̱ ná,
\q dá kía̱n ndata̱ taʼani na saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios.
\q
\v 13 Ta va̱ʼará ko̱ kúú yó ña̱yuu ndaa̱,
\q daá kuití vá íin ndaa̱ na̱ xíʼín to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ yo̱,
\q dá chi̱ o̱ kúu taʼon tu̱ú ná no̱ó ni̱ kaʼa̱n na̱.
\s Kánian kakuu yó iin na̱ kechóon va̱ʼa noo̱ Ndios
\p
\v 14 Dándisaa̱ ino̱n ña̱yuu ndéi xaa̱n sa̱ʼá to̱ʼon yóʼo, ta noo̱ mií satoʼo yo̱ Jesús kaʼa̱ndo̱n choon noo̱ ná ña̱ ná dáʼa ni dándichi̱ táʼan mií ná sa̱ʼá to̱ʼon ko̱ ndáya̱ʼi, dá chi̱ o̱ chíndeé taʼon ñaá. Diʼa dátu̱ú váán ña̱yuu ndéi seídóʼan.
\v 15 Choʼon ino̱n kechóon va̱ʼón, dá ná nataʼan ini Ndios koni na̱ yo̱ʼó. Kakuuón iin ra̱ kéchóon ndaa̱, iin ra̱ ko̱ xíkaʼan noo̱ saʼa̱ choon kée ra, chi̱ dánaʼa̱ ra̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió ña̱ ndaa̱.
\v 16 Taó xóo miíón no̱ó to̱ʼon kini xíʼín ña̱ ko̱ chóon, ña̱ dánaʼa̱ dao ta̱a, dá chi̱ ña̱ yóʼo kédaá xíʼín ña̱yuu, dá kuxíká cháá ka̱ na̱ noo̱ Ndios,
\v 17 ta kíán táto̱ʼon iin kueʼe̱ kaon xíka. Ta̱a ñóʼo tein ra̱ dánaʼa̱ ña̱ yóʼo kúú Himeneo xíʼín Fileto.
\v 18 Ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ nda̱ñóʼó no̱ó to̱ʼon ndaa̱, dá chi̱ káʼa̱n ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ na̱taki va ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, ta kándeé rá nadaká rá ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu no̱ó to̱ʼon ndaa̱ kándísa yó.
\v 19 Tído ña̱ ndaa̱ ni̱ chi̱náʼa̱ Ndios kíán táto̱ʼon iin saʼa̱ véʼe toon kánduʼu̱, ta noo̱ miíán tándaa to̱ʼon káʼa̱n diʼa: “Náʼá vá satoʼo yo̱ Ndios ndá yoo kúú ña̱yuu na̱.” Ta kaá taʼanian: “Ndidaá na̱ nákoni ña̱ kúú ná kuendá Cristo kánian dánkoo ndiʼi na kua̱chi kée na.”
\p
\v 20 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa yó ña̱ iin veʼe kui̱ká, ko̱ kómí taʼon na sa̱va̱ʼa ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro xíʼín plata, chi̱ ió taʼani ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yíto̱ xíʼín ñóʼo̱ noo̱ ná. Ña̱ va̱ʼa ñoó kía̱n ió choon kéchóon na xíʼín ña̱ñóʼó. Ta ña̱ nóo ñoó, ndá choon kúú mií vá kéchóon na ña̱.
\v 21 Ta ki̱ʼo dión taʼani, tá ná taó xóo yó mií yó no̱ó to̱ʼon ko̱ chóon dánaʼa̱ ta̱a ñoó, dá kakuu yó táto̱ʼon iin ña̱ʼa ndáya̱ʼi xíʼo ña̱ñóʼó noo̱ satoʼo yo̱ Jesús, xíʼín iin ña̱ʼa vii, xíʼín iin ña̱ʼa ió choon noo̱ ná, dá koo nduu yo̱ kee yó ndidaá ña̱ va̱ʼa.
\p
\v 22 Kuino no̱ó ña̱ ko̱ váʼa kátoó takuáchí tákí kée xi. Ta tiin kíi̱ ña̱ ndaa̱, ta kandeé káʼano ino̱n Jesús, ta kuʼu̱ ino̱n saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta koo va̱ʼón xíʼín ná. Ta ndidaá ña̱ yóʼo ndi̱ʼi ino̱n keeón xíʼín dao ka̱ na̱ ndinoʼo ini káʼa̱n xíʼín satoʼo yo̱ Jesús.
\v 23 Ta o̱ sa̱ chíneeón miíón noo̱ ndéi ña̱yuu ndatóʼón kuáchi̱ saʼa̱ to̱ʼon ko̱ chóon, saʼa̱ to̱ʼon ko̱ ndáya̱ʼi, chi̱ sa̱ náʼá vóón ña̱ ño̱ó kédaá xíʼín ña̱yuu, dá kasáʼá ná dárʼuʼu̱ táʼan na.
\v 24 Dá chi̱ iin na̱ kéchóon noo̱ satoʼo yo̱ Jesús, ko̱ kánian kakuu na iin na̱ kátoó ta̱ndóʼó. Diʼa kánian koo va̱ʼa ini na̱ xíʼín ndidaá ña̱yuu, ta kánian koo ti̱ʼa na dánaʼa̱ na̱, ta kánian ndeé koo ini na̱.
\v 25 Ta kánian koo ti̱ʼa na kaʼa̱n niʼini na no̱ó ña̱yuu na̱á xíʼín ná, ta kánian kee na ña̱ xíʼín ña̱ ndaʼí ió ini na̱, chi̱ ndá ndi kuu konó vá Ndios ña̱ kía̱n nandikó iní ña̱yuu ñoó sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá koni na̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱,
\v 26 dá yaa̱ na̱ noo̱ ndadí niʼini na ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, chi̱ ñóʼo na kée na ña̱ kóni̱a̱n.
\c 3
\s Diʼa kee ta̱ kini tein kuu̱ noo̱ ndíʼí
\p
\v 1 Kánian kanaʼón ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndíʼí, dá koo nda̱ʼo ta̱ndóʼó.
\v 2 Dá chi̱ kandei ña̱yuu nakani ini sa̱va̱ʼa saʼa̱ mií vá ná, xíʼín na̱ katoó di̱ʼón, xíʼín na̱ kaʼa̱n táyíí, xíʼín na̱ ió táyíí ini, xíʼín na̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ Ndios, xíʼín na̱ ko̱ koni̱ kueídóʼo tatá xíʼín naná, xíʼín na̱ ko̱ó ndivéʼe noo̱, xíʼín na̱ o̱ kékuendá sa̱ʼá ña̱ʼa Ndios,
\v 3 xíʼín na̱ o̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, xíʼín na̱ o̱ kíʼo káʼano ini, xíʼín na̱ kava̱ʼa ña̱ to̱ʼón, xíʼín na̱ o̱ kándeé chituu mií, xíʼín na̱ to̱ndó, xíʼín na̱ kuñóʼó ña̱ va̱ʼa,
\v 4 xíʼín na̱ dikó na̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ná, xíʼín na̱ chindaa̱ noo̱, xíʼín na̱ chindaya̱ʼi mií, xíʼín na̱ ndukú ña̱ kóni̱ mií ná o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 5 Ta kee na mií ná ña̱ kúú ná ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ Ndios, tído xíʼín ña̱ kee na naʼa̱ na̱ mií ná ña̱ ko̱ kándísa na ndée̱ Ndios. O̱ sa̱ kíʼin táʼón xíʼín ña̱yuu kée dión.
\p
\v 6 Ta dao ta̱a kée dión kúú ra̱ ko̱kuʼu dao veʼe, ta kándéé rá dándaʼí ra̱ na̱ ñáʼa̱ vitá ini, na̱ ndído kua̱ʼá kua̱chi, chi̱ ñóʼo na ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini kóni̱ mií ná.
\v 7 Ta daá kuití vá dákuáʼa na, tído ni kuu̱ ta̱ʼón o̱ kásandaá na̱ katóni̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱.
\p
\v 8 Tá sa̱ naʼá, Janes xíʼín Jambres ni̱ na̱kui̱ta ni̱ xió néʼe táʼan ra xíʼín Moisés. Dión taʼani kée ta̱a kini yóʼo xíó néʼe táʼan ra xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ ña̱xintóni̱ kini va kómí rá, ta ni̱ nda̱ñóʼó rá no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 9 Tído yachi̱ vá kue̱i ra, dá chi̱ yachi̱ vá kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ kúú rá ta̱a ndeé to̱ʼon táto̱ʼon ni̱ ndoʼo ta̱a ni̱ na̱á xíʼín Moisés.
\p
\v 10 Tído sa̱ náʼá miíón ndá saʼa̱ dánaʼa̱ yuʼu̱, ta ni̱ xino̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱ xíʼín ña̱yuu, ta náʼón ndí ki̱án ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ keei, ta ni̱ xino̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱ kándéé káʼano inii̱ Jesús, ta sa̱ náʼón ña̱ kueé ió inii̱, ta ni̱ xino̱n ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta náʼón ña̱ xíʼo ndeé iníi̱ noo̱ ndidaá ña̱ʼa,
\v 11 ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ kendava̱ʼa ña̱yuu xíʼín yuʼu̱ saʼa̱ Ndios, ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ ndoʼo nda̱ʼo níma̱í. Ta náʼón ña̱ ni̱ ndoʼi ñoo Antioquía, ñoo Iconio, ñoo Listra viti. Ta noo̱ ndidaá ña̱ ni̱ ndoʼi, ni̱ chi̱ndeé nda̱ʼo ñaá satoʼo yo̱ Jesús.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa miíó na̱ kóni̱ kuita ndaa̱ xíʼín Cristo Jesús, ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ná kee ña̱yuu ko̱ kándísa.
\v 13 Tído iin rá iin kuu̱ kuu̱, ndúkini cháá ka̱ ta̱ kini xíʼín ta̱ to̱ʼón kuaʼa̱n ra̱, ta dándaʼí ra̱ ña̱yuu, ta dándaʼí táʼan mií rá.
\p
\v 14 Tído yoʼó, kuaʼán kuiin toon xíʼín ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱kuáʼón, chi̱ sa̱ náʼá vá miíón ña̱ kíán ña̱ ndaa̱, ta náʼá taʼánón ndá yoo ni̱ da̱náʼa̱ ña̱ noo̱o̱n.
\v 15 Chi̱ nda̱ rá ni̱ sa̱ kuuón iin tayií lóʼo̱, nda̱ daá vá náʼón ndí dánaʼa̱ tuti ii̱ Ndios, ta saʼa̱ miíán kándaa̱ ino̱n ña̱ ka̱ki yó saʼa̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
\v 16 Chi̱ mií vá Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ dao ta̱a, dá ni̱ taa ra ndidaá to̱ʼon tándaa noo̱ tuti ii̱ ná. Ta to̱ʼon yóʼo kía̱n va̱ʼan dánaʼa̱a̱n no̱ó ña̱yuu, va̱ʼan kuió néʼan na̱, va̱ʼan ná chikani ndaa̱a̱n ná, va̱ʼan dákuáʼanoan na̱, dá ná kee na ña̱ ndaa̱,
\v 17 dá xi̱nkuei ña̱yuu Ndios kakuu na táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Ndios, dá kati̱ʼa na kee na ndidaá ña̱ va̱ʼa.
\c 4
\s Ndi̱ʼi ino̱n dánaʼo̱n to̱ʼon Ndios noo̱ ña̱yuu
\p
\v 1 Ta noo̱ Ndios xíʼín noo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ keyíko̱ sa̱ʼá na̱ ndéi takí xíʼín sa̱ʼá na̱ ni̱ xiʼi̱ tá nandió ko̱o tuku na ñayuú yóʼo dándáki na, ta no̱ó na̱ yóʼo saʼándái̱ choon noo̱o̱n ña̱
\v 2 koo ino̱n dánaʼo̱n to̱ʼon Ndios. Ta daá kuití koo nduuo̱n dánaʼo̱n ñá nani nónó o ko̱ nónó. Dáxino̱ ino̱n ña̱yuu, ta dána̱nón na̱, ta kaʼa̱n niʼínón noo̱ ná xíʼín ña̱ kueé ió ino̱n, ta dánaʼo̱n noo̱ ná to̱ʼon ndaa̱ kándísa yó.
\v 3 Chi̱ ve̱i kuu̱ o̱ kándía ka̱ ña̱yuu kueídóʼo na ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱, chi̱ sa̱ʼá ña̱ katoó na̱ kueídóʼo na dao ka̱ to̱ʼon, sa̱ʼá ño̱ó ndukú ná kuaʼa̱ ta̱ to̱ʼón dánaʼa̱ noo̱ ná, táʼa̱n ra̱ dánaʼa̱ ña̱ nataʼan ini mií ná kueídóʼo na.
\v 4 Ta kedóʼó ná mií ná no̱ó ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱, dá natiin va̱ʼa na cuento to̱ʼón.
\v 5 Tído yoʼó, kañoʼo táʼí ino̱n, ndeé koo ino̱n tá ndóʼón ta̱ndóʼó, ndi̱ʼi ino̱n dánaʼo̱n to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, ta dáxi̱nko̱o va̱ʼón xíʼín choon ni̱ ni̱ʼo̱n noo̱ Ndios.
\p
\v 6 Dión koo ino̱n keeón, dá chi̱ sa̱ ió va yuʼu̱ ña̱ kuui̱ saʼa̱ Ndios, chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va hora ña̱ kía̱n kuui̱ dánkooi ñayuú yóʼo.
\v 7 Sa̱ ni̱ ke̱chóoin noo̱ Ndios xíʼín ndidaá ndée̱í. Ni̱ ka̱nkono va̱ʼi, ta ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ ni̱ chi̱náʼa̱ Ndios, ta ni̱ sa̱ íi̱n ndaa̱i̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 8 Ta viti sa̱ ió nduu va iin corona natiin yuʼu̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ʼí na̱ kúú na̱ ndaa̱, ña̱ kía̱n ki̱ʼo na̱ kúú satoʼo yo̱ noo̱ yúʼu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá, chi̱ kúú ná iin na̱ kéyíko̱ ndaa̱. Ta o̱ du̱ú noo̱ iin tóʼón yuʼu̱ ki̱ʼo naa̱n, chi̱ ki̱ʼo taʼani naa̱n noo̱ ndidaá ka̱ na̱ ndáti kíi̱ kasaa̱ na̱.
\s Yóʼo xíka̱ Pablo iin ña̱ mani̱ noo̱ Timoteo
\p
\v 9 Yachi̱ koo ino̱n kiión kande̱ʼón yuʼu̱.
\v 10 Dá chi̱ ni̱ da̱nkoo ndava̱ʼa va Demas yuʼu̱, chi̱ kátoó nda̱ʼo ra ña̱ ió ñayuú yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ ñoo Tesalónica. Ta Crescente ni̱ kiʼin kuaʼa̱n chí kuendá Galacia diʼa, ta Tito ni̱ kiʼin kuaʼa̱n chí kuendá Dalmacia.
\v 11 Sa̱va̱ʼa iin tóʼón Lucas vá kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o ió xíʼín yuʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó nakuaka Marcos kandakón kisón, dá chi̱ xínñóʼí xi̱ noo̱ chóon.
\v 12 Ta Tíquico ni̱ ta̱ndaʼí ko̱saa̱ ñoo Éfeso.
\v 13 Tá va̱són, dá kaneʼón kotói̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ da̱nkooi ñoo Troas noo̱ kúú veʼe Carpo, ta kaneʼe taʼánón libroi̱, ta o̱ sa̱ nándodóo̱n kaneʼón libro ñíi̱ kisón.
\p
\v 14 Alejandro, ta̱ kéchóon xíʼín ka̱a, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa kini ni̱ kee ra xíʼín yuʼu̱. Tído satoʼo yo̱ Jesús ná chiya̱ʼi ra saʼa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee ra xíʼíín.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó kandaao̱n miíón noo̱ rá, chi̱ xiní uʼu̱ nda̱ʼo ra to̱ʼon va̱ʼa dánaʼa̱ yo̱.
\p
\v 16 Tá ni̱ chi̱ndeéí miíí no̱ó ta̱ néʼe choon taʼándá mií no̱ó, ko̱ íin taʼon ní sá íi̱n xíʼín yuʼu̱. Ndidaá vá rá ni̱ da̱nkoo mií ñaá. Tído ná dáʼa ni taó kuendá Ndios ña̱ ni̱ kee ra.
\v 17 Tído ni̱ sa̱ íi̱n va mií satoʼo yo̱ Jesús xíʼín yuʼu̱, ta ni̱ xi̱ʼo na ndée̱í, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndeéí ni̱ da̱náʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa, dá ni̱ seídóʼo ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saʼa̱ Jesús. Ta dión ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ki yuʼu̱, dá ko̱ ní xíʼi̱i̱ yúʼu̱ ndikaʼa.
\v 18 Ta chindeé vá satoʼo yo̱ Jesús yuʼu̱ noo̱ ndidaá ña̱ kini kóni̱ ña̱yuu kee na xíʼíín, dá kandaka na yuʼu̱ nda̱ kuu̱ ná kasandaái̱ noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱ xíʼín Timoteo
\p
\v 19 Káʼo̱n ndisáʼán xíʼín Prisca xíʼín Aquila, xíʼín na̱ veʼe Onesíforo.
\v 20 Ni̱ ka̱ndo̱o va Erasto ñoo Corinto, ta ni̱ da̱nkoo yuʼu̱ Trófimo ñoo Mileto, chi̱ kúʼu̱ va ra.
\v 21 Ta koo ino̱n kisón tá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá yoo̱ vi̱xi. Ta káʼa̱n Eubulo ndisáʼán xíʼón, xíʼín Pudente, xíʼín Lino, xíʼín Claudia viti xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi yóʼo.
\p
\v 22 Ná kuiin Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼón. Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo na xíʼín iin rá iin ndoʼó. Dión ná koo. 
