\id HEB
\h Hebreos
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n kuaʼa̱n no̱ó na̱ Israel kúú kuendá Jesús
\c 1
\s Káʼa̱n Ndios xíʼín yó xíʼín yúʼu̱ de̱ʼe na
\p
\v 1 Kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ sa̱ káʼa̱n Ndios xíʼín na̱ sáʼano veʼe yó tá sata̱, ta no̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ni̱ sa̱ kechóon na profeta na̱ sa̱ kasto̱ʼon na xíʼín ña̱yuu ñoó.
\v 2 Tído tein kuu̱ noo̱ ndiʼi yóʼo kéchóon na de̱ʼe mií ná, dá kaʼa̱n na̱ xíʼín yó, ta de̱ʼe na kúú na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na satoʼo noo̱ ndidaá ña̱ʼa, ta xíʼín ndáʼa̱ de̱ʼe na ni̱ ka̱va̱ʼa na ndidaá ña̱ ió ñayuú yóʼo xíʼín ña̱ ió induú.
\v 3 Ta na̱ yóʼo kúú na̱ náʼa̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndato káa mií Ndios, dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií Ndios, ki̱ʼo dión taʼani kúú de̱ʼe na, iin nóó kúú vá ná. Ta mií ná kúú na̱ xíto ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa xíʼín choon kómí to̱ʼon na. Tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáʼa Ndios noo̱ di̱kó ió na̱ dándáki na.
\v 4 Ta ndáya̱ʼi cháá ka̱ na̱ noo̱ ndidaá ángel ndéi induú, ta ni̱ na̱tiin na iin kuu̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú ángel ñoó.
\s Ndáya̱ʼi cháá ka̱ Jesús o̱ du̱ú ángel
\p
\v 5 Dá chi̱ ko̱ ní kaʼa̱n Ndios diʼa xíʼín ni iin tóʼón ángel:
\q Yoʼó kúú de̱ʼe yuʼu̱, ta viti náʼi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.
\m Ta ni ko̱ ní kaʼa̱n na̱ diʼa saʼa̱ ni iin ángel:
\q Yuʼu̱ kakuu tatá xi̱, ta mií xí kakuu de̱ʼe yuʼu̱.
\m
\v 6 Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani Ndios diʼa tá kuaʼa̱n na̱ tandaʼá ná iin tóʼón dini̱ de̱ʼe na kii na ñayuú yóʼo:
\q Ná kandaño̱ʼo ndidaá ángel de̱ʼi.
\m
\v 7 Miía̱n ndaa̱ diʼa kaá Ndios káʼa̱n na̱ saʼa̱ ángel:
\q Yuʼu̱ kúú na̱ kée ángel kéchóon noo̱í ña̱ kakuu na táto̱ʼon tachi̱, xíʼín ñoʼó ita̱.
\m
\v 8 Tído diʼa kaá na̱ sa̱ʼá de̱ʼe mií ná:
\q Yoʼó kúú Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíʼi noo̱ dándáki yoʼó.
\q Ta kéyíko̱ ndaa̱ yo̱ʼó noo̱ dándákón.
\q
\v 9 Chi̱ ndíko̱ yo̱ʼó iin íchi̱ ndaa̱, ta káñóʼó yoʼó ndidaá ña̱ kini kuaʼa̱n.
\q Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱xi Ndios yo̱ʼó, na̱ kúú Ndios miíón,
\q ta ni̱ xi̱ʼo cháá ka̱ na̱ ña̱ dii̱ iní noo̱o̱n o̱ du̱ú dao ka̱ na̱ xínkuáchí dáó xíʼón.
\m
\v 10 Ta kaá taʼani na diʼa:
\q Yoʼó, na̱ kúú satoʼo noo̱ ndidaá ña̱ʼa, nda̱ míí saʼa̱ ni̱ ka̱va̱ʼón no̱ñóʼo̱ yóʼo,
\q ta xíʼín ndáʼa̱ mííón ni̱ ka̱va̱ʼa induú.
\q
\v 11 Ta ná kasandaá iin kuu̱, ta naá ndíʼi vaan,
\q tído yoʼó, daá koo kuií vá yoʼó.
\q Ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa káa kuyatá iin kuu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúyatá dáʼo̱n.
\q
\v 12 Ta táto̱ʼon ki̱ʼo nátuú ña̱yuu dáʼo̱n ndíxi na,
\q ki̱ʼo dión natuú yoʼó ndidaá ña̱ʼa káa, ta ná nada̱món ña̱.
\q Tído yoʼó, o̱ náda̱on taʼan voón, daá koo kuií vóón.
\m
\v 13 Ta ko̱ ní kaʼa̱n Ndios diʼa xíʼín ni iin tóʼón ángel:
\q Kako̱o yoʼó xoo kuáʼi̱ nda̱ ná nataán ndíʼi yuʼu̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ti̱xi sa̱ʼo̱n.
\m
\v 14 Kánian kanaʼá ndó ña̱ choon kómí ángel kíán ña̱ koni kuáchí ná noo̱ Ndios, ta chíndaʼá ñaá ná chindeé ná ndidaá na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na.
\c 2
\s Iin ña̱ʼa ndáya̱ʼi nda̱ʼo kíán ña̱ ni̱ kii Jesús dáka̱ki ñaá
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kandiko̱ toon yó to̱ʼon ndaa̱ ni̱ seídóʼo yó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n oon ni ví kankuei xoo yó noo̱án.
\v 2 Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ ley ni̱ xi̱ʼo ángel noo̱ Moisés, ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ ya̱ʼa noo̱án, ta ndi ndáa mií ná ko̱ ní xíin kueídóʼo choon saʼándáa̱n, dá ni̱ ndoʼo nío̱ ná sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee na.
\v 3 Ta, ¿ndi koo ví ka̱ki yó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios tá ná o̱ ta̱ó kuendá yo̱ to̱ʼon ndáya̱ʼi cháá ka̱, ña̱ kía̱n káʼa̱n saʼa̱ ndi koo ka̱ki yó? Chi̱ dinñóʼó mií na̱ kúú satoʼo yo̱ ni̱ xi̱ʼo kuendá sa̱ʼá to̱ʼon yóʼo, ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱sto̱ʼon taʼani ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín ná to̱ʼon yóʼo xíʼín yó.
\v 4 Ta mií Ndios ni̱ xi̱ʼo taʼani kuendá sa̱ʼá to̱ʼon ndato yóʼo xíʼín ndáʼa̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín Jesús, dá chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ kee ra ña̱ʼa ndato xíʼín ndidaá ka̱ ña̱ʼa náʼano no̱ó ña̱yuu, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ na̱tiin iin rá iin ta̱a yóʼo choon ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná.
\s Jesús kúú na̱ xíʼo ña̱ ka̱ki yó
\p
\v 5 Dá chi̱ ko̱ ní xi̱ʼo Ndios choon noo̱ ndáʼa̱ ángel ña̱ kía̱n dándáki na ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱, ña̱ kía̱n káʼi̱n saʼa̱ xíʼín ndó.
\v 6 Dá chi̱ diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ taa iin ta̱a noo̱ tuti ii̱ Ndios:
\q ¿Ndí ki̱án kúú ta̱a ndéi ñayuú yóʼo ña̱ ñóʼo ini ní saʼa̱ rá, tatá Ndios?
\q Ta, ¿ndí ki̱án kúú rá ña̱ ndíʼi téí ini ní saʼa̱ rá?
\q
\v 7 Ta ni̱ ndee ní ra̱ sa̱ kuu ra iin ra̱ lóʼo̱ cháá noo̱ ángel,
\q ta ni̱ xi̱ʼo ní choon káʼano noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ʼo ní ña̱ñóʼó noo̱ rá,
\q ta ni̱ chi̱kani ní ra̱ ña̱ dándáki ra ndidaá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa ní,
\q
\v 8 ta ni̱ na̱taán ní ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa ti̱i saʼa̱ rá.
\m Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taán Ndios ndidaá ña̱ʼa ti̱i saʼa̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kándo̱o ni iin tóʼán, ndidaá ña̱ ñóʼo ti̱i saʼa̱ rá, tído kándaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱ʼa dándáki ra viti.
\v 9 Tído viti kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió iin na̱ ni̱ ndelóʼo̱ cháá mií noo̱ ángel, ta na̱ yóʼo kúú Jesús, ta ni̱ na̱tiin na choon káʼano, ta ni̱ na̱tiin taʼani na ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ Ndios kee na ña̱ mani̱ xíʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xiʼi̱ Jesús saʼa̱ yo̱.
\p
\v 10 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá ña̱ʼa ñóʼo ña̱yuu yóʼo, ta no̱ón kúú na̱ xíto ñaá, ta kóni̱ na̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa noo̱ ió na̱. Sa̱ʼá ño̱ó iin ña̱ va̱ʼa ni̱ sa̱ kian ña̱ ni̱ da̱xínko̱o va̱ʼa na Jesús xíʼín ña̱ ni̱ ndoʼo na, chi̱ mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 11 Dá chi̱ mií Jesús, na̱ ni̱ nde̱vii yó, xíʼín yóó, na̱ ni̱ ndu̱vii, iin tóʼón vá kúú tatá yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xíkaʼan taʼon noo̱ Jesús káʼa̱n na̱ ña̱ kúú yó ñani na̱.
\v 12 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ki̱ʼo yuʼu̱ kuendá saʼa̱ mií ní noo̱ ñanii̱ xíʼín ki̱ʼoi,
\q ta tein ndidaá ña̱yuu kuendá ní kekáʼano yuʼu̱ mií ní.
\m
\v 13 Ta kaá taʼanian:
\q Kandeé káʼano iníi̱ Ndios.
\m Ta kaá taʼanian:
\q Yóʼo íiin xíʼín ndidaá táʼa̱n de̱ʼe ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱í.
\p
\v 14 Ta de̱ʼe ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ko̱ño xíʼín nii̱ kúú de̱ʼe ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nduu taʼani mií Jesús ko̱ño xíʼín nii̱, dá ni̱ kuu ni̱ xiʼi̱ na̱. Ta ki̱ʼo dión ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ó ka̱ choon noo̱ ndáʼán kaʼáníán ña̱yuu.
\v 15 Dión, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ yuʼóo̱ kuu yo̱, dá chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki yó ni̱ ka̱sáʼá dándáki ñaá.
\v 16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ ní kíi Jesús chindeé ná ni iin ángel, sa̱va̱ʼa na̱ kúú na̱ veʼe Abraham ni̱ kii na ni̱ chi̱ndeé ná.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ ni̱ nduu na táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ñani na̱, dá ni̱ xi̱nko̱o na kúú ná duti̱ kúú no̱ó, iin duti̱ káʼano ini, iin duti̱ íin ndaa̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ doko̱ ná mií ná, dá ni̱ʼí ña̱yuu na̱ ña̱ kuʼu̱ káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi na.
\v 18 Ni̱ ndoʼo naní nío̱ ná tá ni̱ kaʼán ña̱ uʼu̱ dátu̱ú ñaáán, sa̱ʼá ño̱ó kuu va chindeé ná yó tá kéxíxi ña̱ uʼu̱ xíʼín yó.
\c 3
\s Ndáya̱ʼi cháá ka̱ Jesús o̱ du̱ú Moisés
\p
\v 1 Viti, ñani, ndoʼó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoʼó na̱ ni̱ na̱kana Ndios kandei induú, koo ini ndo̱ kande̱ʼé va̱ʼa ndó Cristo Jesús, na̱ néʼe to̱ʼon mií Ndios noo̱ yo̱, ta kúú ná duti̱ kúú no̱ó no̱ó ña̱ kándísa iin rá iin yó.
\v 2 Ta ni̱ da̱xínko̱o ndiʼi na choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ da̱xínko̱o ndiʼi Moisés choon ni̱ niʼi̱ ná koni kuáchí ná no̱ó na̱ kúú veʼe Ndios.
\v 3 Ta kánian natiin Jesús ña̱ñóʼó káʼano cháá ka̱ o̱ du̱ú Moisés, dá chi̱ ta̱a káva̱ʼa veʼe kánian natiin cháá ka̱ ña̱ñóʼó o̱ du̱ú veʼe ni̱ ka̱va̱ʼa ra.
\v 4 Dá chi̱ ió yoo káva̱ʼa iin rá iin veʼe, dá ndítaan, tído na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa kúú Ndios.
\v 5 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ íin ndaa̱ Moisés noo̱ Ndios tá ni̱ sa̱ xinkuáchí ná no̱ó na̱ veʼe Ndios, ta xíʼín ña̱ ni̱ kee na ni̱ naʼa̱ na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió ña̱ kaʼa̱n Ndios chí noo̱.
\v 6 Tído Cristo kúú mií de̱ʼe Ndios, na̱ kánian dándáki veʼe na. Ta veʼe na kúú yóó tá ná kandita toon yó xíʼín ña̱ kándéé iní yo̱ ná nda̱ noo̱ ndiʼi kuií, ta ná kadii̱ inío̱ xíʼín ta̱ndeé iní kómí yó.
\s Xíʼo Ndios no̱ó na̱ ñoo na̱ ña̱ nániʼi̱ ndée̱ ná
\p
\v 7 Chi̱ diʼa kaá Espíritu ii̱ Ndios:
\q Tá ná kueídóʼo ndó noo̱ káʼa̱n Ndios kuu̱ víti,
\q
\v 8 dá kía̱n o̱ sa̱ kédóʼó ndó mií ndó táto̱ʼon ni̱ kee na̱ sáʼano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ʼán na̱ Ndios,
\q chi̱ ni̱ xito iní ná Ndios no̱ó ni̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó.
\q
\v 9 Ta ñoó ni̱ da̱ta̱ʼán na̱ yuʼu̱, ta ni̱ xito iní ná yuʼu̱,
\q va̱ʼará uu̱ diko toon kuia̱ ni̱ xini na̱ ndidaá táʼa̱n ña̱ ndato ni̱ kee yuʼu̱ xíʼín ná.
\q
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní nátaʼan inii̱ ni̱ xinii̱ ña̱yuu ñoó,
\q dá ni̱ kaai̱ xíʼín mííí: “Daá kuití vá kéxoo xíká nío̱ ná no̱ó ña̱ kóni̱ yuʼu̱,
\q chi̱ ko̱ kóni̱ na̱ kañoʼo na íchi̱ yuʼu̱.”
\q
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ʼu na no̱ó ki̱ʼoi ña̱ naniʼi̱ ndée̱ ná,
\m kaá Ndios.
\p
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó, ñani, dá kía̱n ni iin tóʼón ndó ná o̱ kákomí iin nío̱ kini, iin nío̱ káxí, ña̱ kía̱n kedaá xíʼín ndó, dá kexoo xíká ndó noo̱ Ndios ta̱kí.
\v 13 Diʼa koo ini ndo̱ kaʼa̱n niʼini ndó noo̱ iin rá iin ndó iin rá iin kuu̱ kuu̱. Dá chi̱ káʼa̱n to̱ʼon ñoó ña̱ kánian kee ndó dión kuu̱ víti, dá kía̱n ná dáʼa ni kusaá ini ndo̱ koni ndo̱ to̱ʼon Ndios kee ña̱ dándaʼí ñaá kua̱chi.
\v 14 Dá chi̱ ió taʼani kuendá yo̱ xíʼín Jesucristo tá ná ndiko̱ toon yó ta̱ndeé iní ni̱ na̱tiin yó nda̱ míí saʼa̱.
\v 15 Dá chi̱ diʼa kaá to̱ʼon Ndios:
\q Tá ná kueídóʼo ndó noo̱ káʼa̱n Ndios kuu̱ víti,
\q dá kía̱n o̱ sa̱ kédóʼó ndó mií ndó táto̱ʼon ni̱ kee na̱ sáʼano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ʼán na̱ Ndios.
\p
\v 16 ¿Ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ ni̱ seídóʼo no̱ó ni̱ kaʼa̱n Ndios, ta vati̱ xía̱n daá ni̱ da̱ta̱ʼán ñaá ná? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ no̱ón kúú ndidaá na̱ ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndaʼá na̱ ñoo Egipto ni̱ kee Moisés?
\v 17 Ta, ¿ndá yoo ni̱ ka̱ryíí Ndios xíʼín ndin uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú yukú i̱chí ñoó? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, ta ni̱ kue̱i na ni̱ xiʼi̱ na̱ yukú i̱chí ñoó?
\v 18 Ta, ¿ndá yoo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios o̱ náchiʼi na noo̱ naniʼi̱ ndée̱ ná? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ko̱ ní xíin kueídóʼo ñaá?
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ko̱ ní kúu taʼon ndu̱ʼu na noo̱ naniʼi̱ ndée̱ ná sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kándísa ndaa̱ na̱ Ndios.
\c 4
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó ná kandaa yo̱ mií yó, viti íin ii̱ Ndios xíʼín to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na ña̱ kía̱n ki̱ʼo na ña̱ ndu̱ʼu yó noo̱ naniʼi̱ ndée̱ yo̱, dá chi̱ oon ni ví tu̱ú dao ndoʼó, ta o̱ ko̱ní ndo̱ ndu̱ʼu ndó ñoó.
\v 2 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱tiin yó to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ seídóʼo ña̱yuu ñoó to̱ʼon Ndios tá sata̱. Tído ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ seídóʼo na ña̱, dá chi̱ ko̱ ní kándeé iní na̱ Ndios.
\v 3 Tído yóó kúú na̱ kándísa ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios, sa̱ʼá ño̱ó koni yo̱ ndu̱ʼu yó naniʼi̱ ndée̱ yo̱ noo̱ ió na̱. Tído diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín na̱ ko̱ ní kándísa ñaá tá sata̱ ñoó:
\q Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ʼu na noo̱ ki̱ʼoi ña̱ naniʼi̱ ndée̱ ná.
\m Dión ni̱ kaa na̱, va̱ʼará sa̱ ni̱ da̱xíno ndiʼi na ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na nda̱ míí saʼa̱ ñayuú yóʼo.
\v 4 Dá chi̱ diʼa kaá taʼani tuti ii̱ Ndios sa̱ʼá kuu̱ úsa̱:
\q Kuu̱ úsa̱ ni̱ na̱níʼi̱ ndée̱ Ndios noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na.
\m
\v 5 Ta kaá taʼani tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q O̱ ko̱ní taʼon na ndu̱ʼu na no̱ó ki̱ʼoi ña̱ naniʼi̱ ndée̱ ná.
\m
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kómani̱ vá ndu̱ʼu dao ña̱yuu noo̱ naniʼi̱ ndée̱ ná, ta ko̱ ní ndu̱ʼu na̱ ni̱ na̱tiin to̱ʼon yóʼo mií no̱ó sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní seídóʼo na choon ni̱ saʼanda Ndios.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n tuti ii̱ ña̱ ni̱ saki Ndios iin ka̱ kuu̱, ta kuu̱ ñóó kúú kuu̱ víti. Chi̱ tá ni̱ ya̱ʼa kua̱ʼá nda̱ʼo tiempo, dá ni̱ taa David ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios saʼa̱ kuu̱ yóʼo:
\q Tá ná kueídóʼo ndó noo̱ káʼa̱n Ndios kuu̱ víti,
\q dá kía̱n o̱ sa̱ kédóʼó ndó mií ndó.
\m
\v 8 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ʼo Josué ña̱ kía̱n ndu̱ʼu na̱ sáʼano ñoo yo̱ noo̱ naniʼi̱ ndée̱ ndisa na, dá kía̱n o̱ káʼa̱n taʼon Ndios saʼa̱ iin ka̱ kuu̱.
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá koni ña̱yuu Ndios ndu̱ʼu na noo̱ miía̱n ndaa̱ kuiti naniʼi̱ ndée̱ ná.
\v 10 Dá chi̱ na̱ ndu̱ʼu ñoó, no̱ón kúú na̱ koni naniʼi̱ ndée̱ noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱níʼi̱ ndée̱ mií Ndios tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱va̱ʼa na ñayuú yóʼo.
\p
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó ná choʼon ini yo̱, dá ná konio̱ ndu̱ʼó noo̱ naniʼi̱ ndée̱ yo̱, ta ná dáʼa ni ki̱ʼo yó miíá ña̱ kusaá inio̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee na̱ sáʼano ñoo yo̱, chi̱ ko̱ ní seídóʼo na no̱ó ni̱ kaʼa̱n Ndios.
\v 12 Chi̱ to̱ʼon takí kúú to̱ʼon Ndios, ta to̱ʼon ndakí nda̱ʼo kíán. Ta dee̱n cháá ka̱ saʼándáa̱n o̱ du̱ú iin espada saʼándá ndi nduú xoo. Sa̱ʼá ño̱ó tá seídóʼo yóa̱n, xíno̱a̱n nda̱ ma̱á inio̱, ta sónó níʼinian nío̱ yo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sónó níʼini taʼanian tu̱chi yo̱, ta kásandaáa̱n nda̱ ma̱á noo̱ ñóʼo da̱ndiki lásá yo̱. Ta nádátu̱uan ndidaá ña̱ nákani inio̱ xíʼín ndidaá ña̱ʼa ñóʼo ini nío̱ yo̱.
\v 13 Ta ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo ko̱ i̱ó de̱ʼé noo̱ Ndios. Diʼa ndidaá táʼa̱n vaan túu noo̱ ná ndéʼé ná, ta ndidaá táʼa̱n vaan ndáa vichí noo̱ ná, ta iin kuu̱ nakui̱ta yó naki̱ʼo yó kuendá noo̱ ná.
\s Jesús kúú mií mií duti̱ kúú no̱ó
\p
\v 14 Ta viti ió iin duti̱ kúú no̱ó noo̱ yo̱, ta ni̱ kaa na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná noo̱ ió Ndios induú, ta na̱ yóʼo kúú Jesús, na̱ kúú de̱ʼe Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ná kandita toon yó xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 15 Dá chi̱ viti kómí yó iin duti̱ kúú no̱ó kandoʼo saʼa̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú yó ña̱yuu vitá ini no̱ó kua̱chi. Chi̱ ni̱ kaʼán taʼani ña̱ uʼu̱ dátu̱ú ñaá, dá ya̱ʼa na kee na kua̱chi, táto̱ʼon ki̱ʼo kéean xíʼín yó, tído ko̱ ní ya̱ʼa taʼon na kee na ni iin kua̱chi.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó ná natuu yati yó xíʼín ta̱ndeé iní noo̱ ió Ndios dándáki na, chi̱ nda̱ ñoó xíʼo na ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱, ta niʼi̱ taʼani yó ndée̱ ña̱ kía̱n chindeé ñaá noo̱ iin rá iin ta̱ndóʼó ve̱i noo̱ yo̱.
\c 5
\p
\v 1 Dá chi̱ iin rá iin duti̱ kúú no̱ó ni̱ ndukú Ndios tein ña̱yuu mií ná, dá kuiin ra kaʼa̱n niʼini ra sa̱ʼá ña̱yuu ñoo ra̱ noo̱ Ndios, dá doko̱ rá ña̱ʼa, ta dákei̱ ra̱ kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi ndidaá na̱ ñoo ra̱.
\v 2 Ta xíʼo ndeé iní ra̱ sa̱ʼá na̱ ko̱ kándaa̱ ini ndí ki̱án va̱ʼa kánian kee na, xíʼín na̱ xíonoo ndava̱ʼa kée kua̱chi, chi̱ kúú taʼani ra iin ta̱a vitá ini no̱ó kua̱chi.
\v 3 Ta sa̱ʼá ña̱ vitá ini ra̱, sa̱ʼá ño̱ó kánian doko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi mií rá, xíʼín sa̱ʼá kua̱chi ña̱yuu ñoo ra̱.
\v 4 Ta ko̱ íin taʼon kuu ka̱xi mií choon yóʼo, dá chi̱ sa̱va̱ʼa na̱ ni̱ kana mií Ndios kúú na̱ kuu kakomí choon yóʼo, táto̱ʼon ni̱ ndoʼo Aarón.
\p
\v 5 Ta ni Cristo ko̱ ní ka̱xi mií ña̱ natiin na ña̱ñóʼó ña̱ kakuu na duti̱ kúú no̱ó. Ndios vá ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo noo̱ ná, dá chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\q Yoʼó kúú de̱ʼe yuʼu̱, ta viti náʼi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.
\m
\v 6 Ta kaá taʼani na iin ka̱ xíán noo̱ tuti ii̱:
\q Daá kuití kakuu yoʼó duti̱,
\q táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
\p
\v 7 Tá ni̱ sa̱ kuu Cristo iin ta̱a ñayuú yóʼo, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta ndaʼí ni̱ saki na xíʼín ndutá noo̱ ná noo̱ Ndios, na̱ kándéé di̱tá ñaá no̱ó ña̱ kuu na̱. Ta ni̱ seídóʼo Ndios ndidaá ña̱ ni̱ xika̱ na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo ñaá ná xíʼín ña̱ ndaʼí ió ini na̱.
\v 8 Ta va̱ʼará kúú ná de̱ʼe Ndios, tído tein ña̱ ni̱ ndoʼo nío̱ ná ni̱ ka̱ti̱ʼa na ni̱ seídóʼo na ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 9 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiʼi na choon ni̱ kii na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná na̱ dáka̱ki chíchí ñaá, chi̱ dáka̱ki na ndi ndáa mií ña̱yuu seídóʼo ñaá.
\v 10 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kani ñaá kakuu na duti̱ kúú no̱ó táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naʼá.
\s Ná dáʼa ni dánkoo yó ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 11 Ió kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa nakani yuʼu̱ xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ yóʼo, tído kuáchi̱ nda̱ʼo nakanii ña̱, dá kandaa̱ ini ndo̱, dá chi̱ oon nda̱ʼo ini ndo̱.
\v 12 Sa̱ diʼa kánian kakuu ndó na̱ dánaʼa̱ noo̱ dao ka̱ na̱, dá chi̱ sa̱ naʼá nda̱ʼo dákuáʼa ndó saʼa̱ ña̱ yóʼo. Tído diʼa xínñóʼó ndó ña̱ dánaʼa̱ tuku na noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ da̱kuáʼa ndó nda̱ míí saʼa̱ sa̱ʼá to̱ʼon Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó kúú ndó táto̱ʼon takuálí leé, chi̱ xínñóʼó ii̱ vá ndó lechí, chi̱ o̱ kúu keí ndó ña̱ʼa káxí, ña̱ kúú ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saʼa̱ Ndios.
\v 13 Ta ndidaá na̱ xíʼi sa̱va̱ʼa lechí ñoó, no̱ón kúú na̱ ko̱ kátóni̱ ini ndí ki̱án va̱ʼa, ta ndí ki̱án ko̱ váʼa, chi̱ kúú ná táto̱ʼon takuálí no̱ó ña̱ʼa Ndios.
\v 14 Tído na̱ sa̱ ni̱ chi̱chi, no̱ón kúú na̱ seí ña̱ káxí, ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ saʼano na xíʼín ña̱ ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ ti̱ʼa na kandaa̱ ini na̱ ndí ki̱án va̱ʼa, ta ndí ki̱án ko̱ váʼa.
\c 6
\p
\v 1 Ná dáʼa ni katuu yó xíʼín sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ʼá to̱ʼon ndaa̱ Cristo, chi̱ ña̱ yóʼo kúú ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ʼa yó nda̱ míí saʼa̱. Va̱ʼa cháá ka̱ ná ndi̱ʼi ini yo̱ koʼo̱n yo̱ chí noo̱ xíʼín to̱ʼon na, ta ko̱ kánian nandió kuéi tuku yó dákuáʼa yó sa̱ʼá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ʼá ña̱ kini kée yó, o sa̱ʼá ña̱ kánian kandeé iní yo̱ Ndios.
\v 2 Ta ko̱ kánian dákuáʼa tuku yó saʼa̱ ndi kee yó kodo̱ ndúta̱ yo̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ chínóo yó ndáʼa̱ yo̱ dini̱ na̱ dákuáʼa xíʼá, xíʼín saʼa̱ ndi koo nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ miía̱n ndaa̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱yuu noo̱ ndiʼi.
\v 3 Ta ki̱ʼo dión kee yó tá kóni̱ mií Ndios.
\p
\v 4 Dá chi̱ ndi ndáa na̱ sa̱ ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱, ta sa̱ ni̱ xirndodó ná ña̱ ndato ve̱i noo̱ Ndios, ta sa̱ ió taʼani kuendá na̱ xíʼín Espíritu ii̱ Ndios,
\v 5 ta sa̱ ni̱ xirndodó ná to̱ʼon va̱ʼa Ndios, ta sa̱ ni̱ xirndodó taʼani na táto̱ʼon ki̱ʼo dándáki Ndios ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱,
\v 6 tído tá ná dánkoo na ña̱ ndaa̱ yóʼo, dá kía̱n ni iin tóʼón ka̱ ña̱ʼa o̱ kúu kee yó xíʼín ná, dá nandió kuéi na nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi na̱, dá chi̱ kíán táto̱ʼon ndéi tuku na chírkaa na Cristo, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, ndi̱ka cruz, ta xíʼo na ña̱ kedi̱ki ndaa ñaá ña̱yuu.
\v 7 Chi̱ kíán táto̱ʼon ñoʼó xítí, ña̱ xíʼi va̱ʼan ta̱kui̱í tá koon dai̱. Ta dao ñoʼó xítí, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa xíʼoan no̱ó na̱ ni̱ xiti ñaá, ta ió nda̱ʼo chooan noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó ndato ka̱ ví kémáni̱ ñaá Ndios.
\v 8 Tído ñoʼó xítí, táʼa̱n ña̱ xíʼo ndinoʼo ta̱ʼíón xíʼín ión títí, ño̱ó kúú ñóʼo̱ ko̱ chóon, ta ño̱ó kúú ñóʼo̱ ndéi ndáti tai̱ chiʼan kee Ndios, ta ndátian kei̱ ña̱ iin kuu̱.
\p
\v 9 Tído va̱ʼará ndátóʼón ndú saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo, na̱ mani̱ miíi̱, tído náʼá káxí vá ndú ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ndoʼo ndoʼó, ta kee ndó ña̱ va̱ʼa táto̱ʼon kánian kee ña̱yuu ni̱ da̱káki Ndios.
\v 10 Chi̱ kúú ná iin Ndios ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó o̱ nándodó taʼon na saʼa̱ choon ni̱ kee ndó noo̱ ná, ni sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, chi̱ ni̱ chi̱ndeé ndó ña̱yuu mií ná, ta ndéi ii̱ ndo̱ chíndeé ñaá ndó nda̱ viti.
\v 11 Tído kóni̱ nduʼu̱ ña̱ ná kandita toon ii̱ iin rá iin ndó xíʼín ndidaá ña̱ va̱ʼa kée ndó nda̱ noo̱ ndiʼi kuií, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin ndó ta̱ndeé iní kómí ndó noo̱ Ndios.
\v 12 Chi̱ ko̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kandei dúsá oon ndó. Diʼa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu, táʼa̱n na̱ kándéé káʼano ini Ndios, ta ndáti kueé ñaá ná, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kée na dión, sa̱ʼá ño̱ó natiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ ná.
\p
\v 13 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ Abraham ña̱ kía̱n kemáni̱ ñaá ná, dá ni̱ na̱chi̱naʼá ná mií ná, dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ yo̱ káʼano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná,
\v 14 ta ni̱ kaa na̱: “Miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ nda̱ʼo yuʼu̱ yo̱ʼó, ta ndekuaʼa̱ nda̱ʼo yuʼu̱ tata yo̱ʼó.”
\v 15 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ ndati kueé Abraham, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ ni̱ na̱tiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ ná.
\v 16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti náchinaʼá ña̱yuu ndéi ña̱yuu yóʼo iin yoo káʼano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná, dá kéndaa̱ na̱ noo̱ káʼa̱n na̱. Ta ki̱ʼo dión ndadí ña̱ ni̱ tiin táʼan na saʼa̱.
\v 17 Ta kóni̱ Ndios ña̱ kanaʼá na̱ ni̱ na̱tiin to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na ña̱ o̱ nándikó taʼon iní na̱ kee na ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱chi̱naʼá ná mií ná.
\v 18 Ta ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu taʼon nada̱on no̱ó uu̱ ña̱ʼa ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱chi̱naʼá ná mií ná, ta o̱ kúu taʼon kaʼa̱n to̱ʼón Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ió iin ta̱ndeé iní káʼano noo̱ yóó, na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, chi̱ kándéé iní yo̱ ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱.
\v 19 Ta ta̱ndeé iní yóʼo kía̱n tíin toon nío̱ yo̱ noo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo tíin toon ka̱a ve̱e iin barco, dá sá tuu ra ini ta̱ñoʼo̱. Ta mií ta̱ndeé iní yóʼo ndáka yó kuaʼa̱n yo̱ nda̱ sata̱ dáʼo̱n ndadí ini veʼe ño̱ʼo noo̱ ió Ndios,
\v 20 no̱ó ni̱ ku̱ʼu mií Jesús ni̱ sonó ná íchi̱ noo̱ yo̱, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o na kúú duti̱ kúú no̱ó táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naʼá.
\c 7
\s Ki̱ʼo diʼa ni̱ ke̱chóon ta̱ duti̱ sa̱ naní Melquisedec
\p
\v 1 Ta Melquisedec yóʼo ni̱ sa̱ kuu rey ñoo naní Salem, ta sa̱ kuu ra duti̱ noo̱ Ndios, na̱ ió induú. Ta kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ iin kuu̱ ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin ra Abraham íchi̱ nda̱ no̱ó ko̱ndii na no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ na̱á na̱ xíʼín dao rey, ta ñoó ni̱ kemáni̱ ñaá Melquisedec xíʼín to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n ra̱.
\v 2 Ta noo̱ mií rá ni̱ xi̱ʼo Abraham uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ ni̱ xi̱o ndaa na̱ no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ na̱á ná xíʼín rey ñoó. Ta kuu̱ Melquisedec ñoó kóni̱ kaá “rey kéndaa̱”. Ta mií rá ni̱ sa̱ kuu rey ñoo Salem, ta to̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa “rey náchíndei va̱ʼa ña̱yuu”.
\v 3 Ko̱ íin náʼá saʼa̱ tatá ra̱, ni saʼa̱ naná ra̱, ta ni ko̱ íin náʼá ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ sáʼano veʼe ra, ta ni ko̱ íin náʼá ndá oon ni̱ kaki ra, ta ni ko̱ íin náʼá ndá oon ni̱ xiʼi̱ ra̱. Ta ni̱ sa̱ kuu ra táto̱ʼon ki̱ʼo kúú de̱ʼe Ndios, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o ra kúú rá duti̱.
\p
\v 4 Taó kuendá mií ndó ña̱ káʼano nda̱ʼo choon ni̱ sa̱ neʼe Melquisedec, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n Abraham, na̱ kúú tatá ñoo yo̱, ni̱ xi̱ʼo na uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ʼa noo̱ Melquisedec, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xi̱o ndaa na̱ ndáʼa̱ dao ka̱ rey tu̱kú ñoó.
\v 5 Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱xi Ndios ta̱a tein na̱ veʼe Leví ña̱ kakuu ra duti̱, ña̱ kakomí rá choon ña̱ kiʼin ya̱ʼi ra uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ʼa níʼi̱ na̱ ñoo ra̱ noo̱ choon kée na, táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Ndios choon. Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kánian kiʼin ya̱ʼi ra noo̱ ñani ra̱, va̱ʼará iin tóʼón dáá kúú tatá ra̱, chi̱ na̱ veʼe Abraham kúú ndi ndiʼi ra.
\v 6 Ta va̱ʼará ko̱ ní kíi Melquisedec tein na̱ veʼe Leví, tído ni̱ na̱tiin ra uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ ió noo̱ Abraham, ta ni̱ kemáni̱ taʼani ra Abraham xíʼín to̱ʼon va̱ʼa ni̱ kaʼa̱n ra̱. Ta Abraham kúú na̱ kánian natiin ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ ná.
\v 7 Ta náʼá yó ña̱ na̱ lóʼo̱ kúú na̱ nátiin to̱ʼon va̱ʼa kée na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱.
\v 8 Ta kándaa̱ taʼani inio̱ ña̱ xíʼi̱ ta̱ veʼe Leví, táʼa̱n ra̱ kíʼin ya̱ʼi uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ʼa ió no̱ó na̱ ñoo ra̱, tído káʼa̱n to̱ʼon Ndios saʼa̱ Melquisedec ña̱ ta̱kí ii̱ vá rá.
\v 9 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱ya̱ʼi Abraham uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ʼa ñoó noo̱ Melquisedec, sa̱ʼá ño̱ó kuu kaa yo̱ ña̱ nda̱ Leví xíʼín ta̱ veʼe ra ni̱ chi̱ya̱ʼi taʼani, va̱ʼará mií rá kíʼin ya̱ʼi no̱ó na̱ ñoo ra̱.
\v 10 Dá chi̱ ñóʼo ii̱ vá na̱ veʼe Leví kúú ná nii̱ ini Abraham tá ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín Melquisedec íchi̱ ñoó.
\p
\v 11 Tá kuu koo vii ña̱yuu noo̱ Ndios saʼa̱ choon kée ta̱ duti̱ kuendá Leví, dá kía̱n, ¿ndiva̱ʼa ni̱ chi̱kani Ndios iin ka̱ duti̱? Ta va̱ʼará mií na̱ veʼe Leví ni̱ na̱tiin ley Ndios, tído duti̱ ni̱ na̱chi̱kani Ndios tiempo viti kúú ná táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec, ta ko̱ ní taó taʼon ñaá ná tein na̱ veʼe Aarón.
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian nada̱on taʼani ley, chi̱ sa̱ díin va kée duti̱ sa̱á yóʼo.
\v 13 Táʼa̱n duti̱ káʼa̱n ndu̱ saʼa̱, ko̱ ní kíi na tein na̱ veʼe Leví, chi̱ ni̱ kii na tein na̱ veʼe iin ka̱ ña̱yuu, ta ni iin taʼon na̱ veʼe yóʼo ko̱ ní sá kuu duti̱ Ndios.
\v 14 Dá chi̱ náʼá yó ña̱ ni̱ kii na̱ kúú satoʼo yo̱ tein na̱ veʼe Judá, ta ni iin tóʼón na̱ veʼe Judá ko̱ ní chíkani Moisés ña̱ kakuu na duti̱.
\p
\v 15 Ta kándaa̱ inio̱ ña̱ dión kíán, dá chi̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, ta kúú ná táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
\v 16 Chi̱ ko̱ kúú ná duti̱ saʼa̱ ley, chi̱ kaá ley ña̱ sa̱va̱ʼa na̱ veʼe Leví kuu kakuu duti̱. Diʼa kúú ná duti̱ sa̱ʼá ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ ná ña̱ kataki kuií na̱.
\v 17 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios saʼa̱ ná:
\q Daá kuití kakuu yoʼó duti̱,
\q táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.
\m
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱tuu Ndios ley yatá, chi̱ ko̱ ní kándeéán dáxi̱nko̱oan choon ni̱ sa̱ neʼan, chi̱ ko̱ nda̱kí taʼan vaan,
\v 19 chi̱ ko̱ ní kándeé taʼon ley ña̱ dánkoo viián ni iin tóʼón ña̱yuu noo̱ Ndios. Tído viti ni̱ niʼi̱ yo̱ iin ta̱ndeé iní va̱ʼa cháá ka̱, dá kuu kuyati cháá ka̱ yo̱ noo̱ Ndios.
\p
\v 20 Ta dión ni̱ kuu, dá chi̱ ni̱ chi̱naʼá Ndios mií ná ña̱ dión koo.
\v 21 Tído ko̱ ní kée taʼon Ndios dión tá ni̱ chi̱kata na ta̱ duti̱, ta̱ kúú kuendá Leví. Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ chi̱naʼá ná mií ná tá ni̱ chi̱kani na iin duti̱ sa̱á, dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ ná:
\q Ni̱ chi̱naʼá Ndios mií ná, ta o̱ nándikó taʼon iní na̱ no̱ó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱:
\q “Daá kuití kakuu yoʼó duti̱,
\q táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.”
\m
\v 22 Ta Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ xíʼín yó o̱ du̱ú ley ni̱ xi̱ʼo na noo̱ Moisés.
\p
\v 23 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ni̱ sa̱ kuu dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ tá ni̱ xiʼi̱ iin ra, dá ni̱ na̱kuíi̱n iin ka̱ ra̱.
\v 24 Tído Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o kakuu kuií duti̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xínñóʼó ka̱ nakuii̱n iin ka̱ duti̱ noo̱ ná.
\v 25 Sa̱ʼá ño̱ó ndá hora kúú mií vá kuu dáka̱ki na ña̱yuu, na̱ nónó natuu yati noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá chi̱ daá takí kuií na̱ ió na̱ seí ndaʼí na̱ saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios.
\p
\v 26 Ta iin duti̱ kúú no̱ó kée dión kúú na̱ xínñóʼó yó, chi̱ kúú ná iin na̱ vii, iin na̱ ko̱ó kua̱chi, iin na̱ ko̱ó yáko̱, iin na̱ ko̱ xíonoo íchi̱ na̱ kée kua̱chi, iin na̱ ni̱ chi̱ko̱o dikó cháá ka̱ Ndios nda̱ induú.
\v 27 Ta ko̱ xínñóʼó taʼon na kee na táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ dóko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi mií rá, ndiʼi, dá dóko̱ rá kíti̱ sa̱ʼá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído Jesús, iin tóʼón vá taʼándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yó, ta daá kuití vá ndáya̱ʼi ña.
\v 28 Ta ley Moisés chíkataan ta̱a, táʼa̱n ra̱ vitá ini no̱ó kua̱chi, kakuu ra duti̱ kúú no̱ó. Tído tá ni̱ ndiʼi ni̱ xi̱ʼo Ndios ley yóʼo, dá ni̱ na̱chi̱naʼá ná mií ná ña̱ chikani na de̱ʼe mií ná ña̱ daá kuití vá kakuu na duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiʼi na choon Ndios.
\c 8
\s Saʼa̱ Jesús ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíʼín yó
\p
\v 1 Ta viti, to̱ʼon ndáya̱ʼi cháá ka̱ kóni̱ yuʼu̱ kaʼi̱n xíʼín ndó kía̱n kanaʼá ndó ña̱ ki̱ʼo dión kée duti̱ kúú no̱ó íin noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáʼa Ndios, na̱ kúú rey ió dándáki nda̱ induú.
\v 2 Ta kéchóon na no̱ó ii̱ cháá ka̱ ini veʼe ño̱ʼo ndisa íin induú, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ʼa mií satoʼo yo̱ Ndios, ta ko̱ kíán ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a.
\v 3 Chi̱ ndidaá táʼa̱n ta̱ duti̱ kúú no̱ó níʼi̱ choon ña̱ doko̱ rá ña̱ʼa noo̱ Ndios, ta chíñóʼo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná. Ta sa̱ʼá ña̱ kúú Jesús duti̱ íin noo̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kánian doko̱ taʼani na ña̱ʼa noo̱ Ndios.
\v 4 Tá ni̱ ka̱ndo̱o na ñayuú yóʼo, dá kía̱n o̱ kákuu taʼon na duti̱, dá chi̱ sa̱ ndéi va duti̱ dóko̱ rá ña̱ʼa noo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Moisés choon.
\v 5 Chi̱ choon kée duti̱ yóʼo kúú táto̱ʼon ko̱ndaʼi̱ óon va ña̱ kúu induú. Dá chi̱ tá kuaʼa̱n Moisés kava̱ʼa na veʼe ño̱ʼo, dá ni̱ kaa Ndios xíʼín ná: “Miía̱n koo ino̱n kava̱ʼón veʼe ño̱ʼo yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió veʼe ño̱ʼo, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náʼi̱ noo̱o̱n dini̱ yúku̱ ñoó.”
\v 6 Tído choon va̱ʼa cháá ka̱ kée Jesús viti o̱ du̱ú dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ yó noo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ña̱ kee na iin ña̱ʼa va̱ʼa cháá ka̱ xíʼín yó, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na ña̱ ki̱ʼo na ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ noo̱ yo̱.
\v 7 Dá chi̱ tá ní kándeé ley Moisés ña̱ koo vii yo̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóʼó ka̱ Ndios kando̱o na kee na iin ña̱ʼa sa̱á xíʼín yó.
\v 8 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ nátaʼan ini Ndios ña̱ kée ley ñoó, sa̱ʼá ño̱ó diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín na̱ ñoo yo̱:
\q Ve̱i iin kuu̱, kaá satoʼo yo̱ Ndios,
\q ña̱ kía̱n kando̱oi keei ña̱ sa̱á xíʼín na̱ ñoo Israel, xíʼín na̱ kúú kuendá Judá.
\q
\v 9 Ta o̱ kándo̱o ka̱i̱ xíʼín ná táto̱ʼon ni̱ ka̱ndo̱oi xíʼín na̱ yatá veʼe na
\q tá ni̱ taóí na̱ xíʼín ndáʼí ñoo Egipto.
\q Chi̱ ko̱ ní sá ndita ndaa̱ na̱ xíʼín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱oi xíʼín ná,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáʼí na̱, kaá satoʼo yo̱ Ndios.
\q
\v 10 Ta viti kía̱n diʼa koʼi̱n kando̱oi xíʼín na̱ ñoo Israel
\q ña̱ keei iin ña̱ sa̱á xíʼín ná tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱, kaá satoʼo yo̱ Ndios:
\q Ta nda̱ ma̱á ini ña̱xintóni̱ ná koʼi̱n chikaa̱i̱ leyi̱,
\q ta nda̱ ma̱á ini nío̱ ná koʼi̱n taai ña̱,
\q Ta yuʼu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱.
\q
\v 11 Ta ni iin tóʼón taʼon na o̱ kánian dánaʼa̱ no̱ó na̱ ndéi yati xíʼín ná,
\q ni noo̱ ñani mií ná, ta kaa na̱:
\q “Nandukú ndó satoʼo yo̱ Ndios”,
\q dá chi̱ ndidaá táʼa̱n va na kanaʼá ña̱ yuʼu̱ kúú Ndios,
\q nda̱ na̱ kua̱lí cháá ka̱ xíʼín nda̱ na̱ sáʼano cháá ka̱.
\q
\v 12 Ta koʼi̱n ki̱ʼo káʼano inii̱ sa̱ʼá kua̱chi na, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíko̱ʼon inii̱ sa̱ʼán,
\q xíʼín saʼa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ sa̱ kee na.
\m Dión kaá tuti ii̱ Ndios.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó tá kaá Ndios ña̱ kando̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíʼín na̱ ñoo yo̱, dá kía̱n ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na mií no̱ó ni̱ ku̱yatá váán, ta ndidaá ña̱ʼa kúyatá, ndátian naá váán.
\c 9
\p
\v 1 Ta viti, ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín na̱ sáʼano veʼe yó tá sata̱ saʼándáa̱n choon táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kandaño̱ʼo yó na̱, ta saʼándáa̱n choon táto̱ʼon ki̱ʼo kánian koo veʼe ño̱ʼo na̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\v 2 Ta diʼa káa veʼe ño̱ʼo na̱: ini veʼe mií no̱ó kúú noo̱ ii̱ cháá, ta ñoó íin iin candilero, ta íin iin mesa noo̱ kándodó pan dóko̱ rá noo̱ Ndios.
\v 3 Ta sata̱ dáʼo̱n kúú uu̱ tákaa ñoó kúú míí noo̱ ii̱ cháá ka̱.
\v 4 Ta ñoó íin iin ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro noo̱ chíñóʼo̱ na̱ du̱sa támi sáʼa̱n, ta ñoó taʼani íin iin sato̱ ni̱ na̱kuchi ndinoʼo oro, ta yiróón dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ʼa xíʼín na̱ ñoo yo̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ki̱di oro noo̱ ñóʼo maná, ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios ni̱ seí na̱ ñoo yo̱, ta ñoó taʼani nákaa̱ vara Aarón, kirá ni̱ nana nóma̱ kuíi̱, ta ñóʼo taʼani yuu̱ dáʼándá noo̱ tándaa choon ni̱ saʼanda Ndios.
\v 5 Ta sa̱tá sato̱ ñoó ndíta uu̱ querubín oro ió ndixi̱, ta ño̱ó dándáki ña̱ nákaa̱ Ndios ñoó, ta xíʼín ndixi̱án dáda̱ʼi ña sa̱tá sato̱ ñoó, noo̱ sóʼono ndaa ra̱ nii̱ kíti̱ noo̱ Ndios, dá kuʼu̱ káʼano ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi na̱ ñoo yo̱. Tído ko̱ nónóí kaʼi̱n cháá ka̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo xíʼín ndó.
\p
\v 6 Dá tá ni̱ xi̱no ndidaá ña̱ yóʼo táto̱ʼon kánian kooan, dá ni̱ ka̱sáʼá tóo tóo ko̱kuʼu ta̱ duti̱ veʼe mií no̱ó ñoó, dá kechóon ra inia̱n táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley choon.
\v 7 Tído veʼe kúú uu̱, noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ñoó, sa̱va̱ʼa iin tóʼón dini̱ míí vá ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuu ku̱ʼu ini veʼe ñoó iin tóʼón kuu̱ noo̱ kuía̱. Ta o̱ kúu taʼon ku̱ʼu ra tá ko̱ néʼe ra nii̱ kuaʼa̱n ra̱, dá chi̱ nii̱ ñoó dóko̱ rá noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi mií rá xíʼín sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kenaá na̱ ñoo ra̱.
\v 8 Ta ña̱ yóʼo xíʼo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ o̱ kúu taʼon ku̱ʼu yó nda̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ xía̱n nani íin ii̱ vá veʼe mií no̱ó ñoó.
\v 9 Ta ndidaá ña̱ yóʼo xíʼo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ndóʼo ña̱yuu tiempo viti, dá chi̱ va̱ʼará dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ʼa noo̱ Ndios, ta va̱ʼará chíñóʼo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná, tído ko̱ kándo̱o vii taʼon ña̱xintóni̱ ña̱yuu xíʼo ña̱ʼa ñoó, chi̱ kútúú ii̱ vá ini na̱.
\v 10 Dá chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ʼa káʼa̱n ley yóʼo saʼa̱ kía̱n ndi ndáa ña̱ʼa kuu keí ña̱yuu, xíʼín ña̱ koʼo na, xíʼín saʼa̱ ndi kee na nduvii ná ñíi̱ ná noo̱ Ndios, ta dión ni̱ sa̱ kian nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ʼa.
\p
\v 11 Chi̱ sa̱ ni̱ kixi Cristo, ta mií ná kúú duti̱ kúú no̱ó, ta noo̱ ndáʼa̱ míí ná ió ndidaá táʼa̱n ña̱ va̱ʼa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ʼo na noo̱ yo̱. Ta mií ná nákaa̱ xínkuáchí ini veʼe ño̱ʼo ndáya̱ʼi cháá ka̱, iin veʼe ño̱ʼo va̱ʼa cháá ka̱, táʼa̱n ña̱ ko̱ ní káva̱ʼa xíʼín ndáʼa̱ ta̱a, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo kíán.
\v 12 Ta ko̱ ní ku̱ʼu Cristo doko̱ ná nii̱ kíti̱, ni ko̱ ní ku̱ʼu na doko̱ ná nii̱ chikerró noo̱ Ndios ini veʼe ño̱ʼo na̱. Diʼa nii̱ míí vá ná néʼe na ni̱ ku̱ʼu na ni̱ doko̱ ná noo̱ Ndios noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱, ta iin tóʼón dáá vá taʼándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ʼi ña. Ta ki̱ʼo dión ni̱ kee na, ta kúú iin íchi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios.
\v 13 Chi̱ nii̱ toro, xíʼín nii̱ chivato, xíʼín yaa̱ chikerró, kirí ni̱ chi̱ñóʼo̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, kúú ña̱ ni̱ soʼono niʼini ra ñíi̱ ña̱yuu ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, dá nduvii ñíi̱ ná noo̱ Ndios.
\v 14 Tído kándo̱o vii cháá ka̱ yo̱ ni̱ kee nii̱ Cristo, chi̱ xíʼín ndée̱ Espíritu, na̱ ió kuií, ni̱ doko̱ ná mií ná noo̱ Ndios, ta ni iin kua̱chi ko̱ ní sá komí ná. Sa̱ʼá ño̱ó nii̱ míí ná kándéé nduvii ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ná o̱ kée ka̱ yo̱ ña̱ kini kuaʼa̱n dánaá ñaá, dá koni yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ Ndios ta̱kí.
\p
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios, ta kúú ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíʼín yó. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Jesús saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱ya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee yó kaá ley ni̱ xi̱ʼo Ndios. Dión, dá koni ndidaá na̱ ni̱ kana Ndios natiin na ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na, ta ña̱ va̱ʼa yóʼo kúú ña̱ kataki chíchí ná.
\v 16 Dá chi̱ tá ni̱ ka̱ndo̱o iin ta̱a ki̱ʼo ra ña̱ʼa kómí rá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ xiʼi̱ ra̱, dá kía̱n tá ni̱ xiʼi̱ ra̱, dá kuu natiin na ña̱ʼa kómí rá.
\v 17 Dá chi̱ kuu natiin na ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ki̱ʼo ra noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ ra̱. Tído xía̱n nani takí ra̱, o̱ kúu taʼon natiin na ña̱.
\v 18 Tá kuaʼa̱n Ndios kando̱o na kee na ña̱ va̱ʼa xíʼín na̱ ñoo yo̱ tá sata̱, dá ni̱ kee ii̱ náa̱n xíʼín nii̱.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼi Moisés ndidaá choon saʼándá ley no̱ó na̱ sáʼano ñoo yo̱, dá ni̱ kiʼin na nii̱ chikerró, xíʼín nii̱ kíti̱, xíʼín ta̱kui̱í, xíʼín kachi̱ kuaʼá nii̱, xíʼín ndáʼa̱ yuku̱ hisopo, dá ni̱ soʼono ndaa na̱ nii̱ ñoó xíʼín yuku̱ yóʼo sa̱tá yuu̱ noo̱ káa ley, xíʼín sata̱ ndidaá ña̱yuu ñoó.
\v 20 Dá kaá Moisés xíʼín ná: “Nii̱ yóʼo dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín ndoʼó, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ choon ni̱ saʼanda na̱ noo̱ yo̱.”
\v 21 Ta ni̱ soʼono ndaa taʼani na nii̱ yóʼo veʼe ño̱ʼo ñoó, xíʼín sata̱ ndidaá ndaʼá choon kúchóon na inia̱n.
\v 22 Ta kaá ley ña̱ xíʼín nii̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa kando̱o vii noo̱ Ndios. Chi̱ tá ná o̱ kuíta̱ nii̱, dá kía̱n o̱ kúu taʼon kuʼu̱ káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi kée ña̱yuu.
\s Ni̱ ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo Jesús mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱
\p
\v 23 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ dión ni̱ kee na tá sata̱, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ndidaá ña̱ʼa ñoó. Ta ña̱ ni̱ kee na tá sata̱ ñoó kúú ko̱ndaʼi̱ ña̱ ndaa̱ ió induú. Ta ña̱ ndaa̱ ió induú kía̱n xínñóʼó nii̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú nii̱ kíti̱.
\v 24 Dá chi̱ ko̱ ní ku̱ʼu taʼon Cristo ini veʼe ño̱ʼo ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a ñayuú yóʼo, dá chi̱ sa̱va̱ʼa ko̱ndaʼi̱ óon va veʼe ño̱ʼo íin induú kúú veʼe ño̱ʼo ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a no̱ñóʼo̱ yóʼo. Diʼa ni̱ ku̱ʼu na mií mií noo̱ ió Ndios induú ni̱ doko̱ ná nii̱ míí ná saʼa̱ iin rá iin yó.
\v 25 Ta ko̱ ní nándió ko̱o tóo tóo taʼon na doko̱ ná nii̱ ná saʼa̱ yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó no̱ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ ro̱ón kúú ra̱ kúʼu tá noo̱ kuía̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ dóko̱ rá nii̱ kíti̱.
\v 26 Dá chi̱ tá dión kánian kee Jesús, dá kía̱n nda̱ míí saʼa̱ ñayuú kánian ndoʼo tóo tóo nío̱ ná saʼa̱ yo̱. Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, dá chi̱ tein kuu̱ noo̱ ndiʼi yóʼo iin tóʼón dini̱ vá taʼándá ni̱ kii na ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ iin rá iin yó, dá ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios, ta daá kuití vá ndáya̱ʼi ña̱ ni̱ kee na.
\v 27 Ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kía̱n kuu ndidaá ña̱yuu iin tóʼón taʼándá, dá keyíko̱ saʼa̱ ná.
\v 28 Dión taʼani ni̱ ndoʼo Cristo. Iin tóʼón dáá vá taʼándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ iin rá iin yó, dá ni̱ da̱ndóo na kua̱chi kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu noo̱ Ndios. Ndiʼi daá, naʼa̱ noo̱ ná taʼándá kúú uu̱ ñayuú yóʼo. Ta o̱ kíi ka̱ na̱ di̱tá ná kua̱chi yó, nda̱á kasaa̱ na̱ dáka̱ki na na̱ ndáti ñaá.
\c 10
\p
\v 1 Dá chi̱ ley ni̱ taa Moisés kíán sa̱va̱ʼa ko̱ndaʼi̱ óon ña̱ va̱ʼa ki̱ʼo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúu taʼan vaan mií mií ña̱ va̱ʼa koʼo̱n na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼará tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ʼa xíʼín kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi ña̱yuu ve̱i ñoó, o̱ kúu taʼon kando̱o vii ná noo̱ Ndios.
\v 2 Dá chi̱ tá ná kandeé ña̱ ni̱ doko̱ ná ñoó dánkoo viián na̱ iin íchi̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóʼó ka̱ na̱ koʼo̱n na̱ doko̱ ná ña̱ʼa noo̱ Ndios, dá chi̱ o̱ kútúú ka̱ ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi na.
\v 3 Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ chíñóʼo̱ na̱ kíti̱ noo̱ Ndios tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱, ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín ná, dá ñóʼo ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi noo̱ Ndios.
\v 4 Chi̱ ko̱ kándeé taʼon nii̱ chikerró xíʼín nii̱ chivato dándóo rá kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ku̱ʼu Jesús ñayuú yóʼo, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Ndios:
\q Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóʼo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ʼa noo̱ ní.
\q Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n ní ni̱ ka̱va̱ʼa ní yikí ko̱ñoi̱.
\q
\v 6 Chíñóʼo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta satá na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ʼá kua̱chi na̱, tído ko̱ nátaʼan ini ní xiní ní ña̱ kée na.
\q
\v 7 Dá ni̱ kaai̱ xíʼín ní: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios,
\q táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n tuti ii̱ mií ní saʼa̱ yúʼu̱.”
\m
\v 8 ¿Á ni̱ xini ndo̱ʼó? Ña̱ mií no̱ó ni̱ kaa na̱ káʼa̱n diʼa: “Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóʼo̱ ná kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ʼa noo̱ ní, ta ni ko̱ kóni̱ ní ña̱ kata na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ʼá kua̱chi na̱, ta ko̱ nátaʼan ini ní xiní ní ña̱ yóʼo.” Dión kaá na̱, va̱ʼará ki̱ʼo dión saʼándá ley choon.
\v 9 Dá ni̱ kaa taʼani na: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios.” Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ sadi Ndios íchi̱ yatá, ta ni̱ chi̱náʼa̱ sa̱á na̱ iin ka̱ íchi̱ noo̱ yo̱.
\v 10 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús ña̱ kóni̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ ndu̱vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ doko̱ ná yikí ko̱ño na̱ saʼa̱ iin rá iin yó, ta iin tóʼón dáá vá taʼándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ʼi ña̱ ni̱ kee na.
\p
\v 11 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ ndíta ta̱ duti̱ xínkuáchí rá ini veʼe ño̱ʼo, ta tóo tóo chíñóʼo̱ ra̱ kíti̱, ta tóo tóo dóko̱ rá ña̱ʼa noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído ko̱ kándeé taʼon ña̱ʼa ñoó dándóoan kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios.
\v 12 Tído Cristo, iin tóʼón dini̱ vá taʼándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ sa̱ʼá kua̱chi ndidaá ña̱yuu, ta daá kuití vá ndáya̱ʼi ña̱ ni̱ kee na. Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáʼa Ndios.
\v 13 Ta ñoó ió na̱ ndáti na nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán Ndios ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ti̱xi saʼa̱ ná.
\v 14 Iin tóʼón dáá vá taʼándá ni̱ doko̱ Jesús mií ná, ta kúú iin íchi̱ vá ni̱ da̱nkoo ndaa̱ na̱ ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná noo̱ Ndios.
\v 15 Ta ña̱ yóʼo taʼani xíʼo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ ini yo̱, dá chi̱ dinñóʼó ka̱ kaá na̱ diʼa:
\q
\v 16 Ki̱ʼo diʼa kando̱oi keei xíʼín na̱ ñoo Israel tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, kaá satoʼo yo̱ Ndios:
\q Chi̱ ini nío̱ ná koʼi̱n chikaa̱i̱ leyi̱, ta ini ña̱xintóni̱ ná taai ña̱.
\m
\v 17 Ta kaá taʼani na diʼa:
\q Koʼi̱n ki̱ʼo káʼano inii̱ sa̱ʼá kua̱chi na̱, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíko̱ʼon inii̱ sa̱ʼán, xíʼín saʼa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na.
\m
\v 18 Ta viti, sa̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xínñóʼó ka̱ yo̱ doko̱ yo̱ ña̱ʼa noo̱ ná sa̱ʼán.
\p
\v 19 Kanaʼá ndó, ñani miíi̱, ña̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ku̱ʼu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱, noo̱ ió mií Ndios sa̱ʼá nii̱ Jesucristo, kirá ni̱ xita̱ saʼa̱ yo̱.
\v 20 Chi̱ ni̱ nono̱ iin íchi̱ sa̱á noo̱ yo̱, iin íchi̱ ta̱kí, dá chi̱ ni̱ nono̱ vá noo̱ tákaa dáʼo̱n sadí noo̱ yo̱ ku̱ʼu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús yikí ko̱ño na̱ saʼa̱ yo̱.
\v 21 Viti kía̱n kómí yó iin duti̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱, na̱ ió dándáki na̱ veʼe Ndios,
\v 22 sa̱ʼá ño̱ó ná natuu yati yó noo̱ Ndios xíʼín iin nío̱ ndaa̱, ta ná kandeé káʼano ini yo̱ ña̱ natiin va̱ʼa na yó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kútúú ka̱ ini yo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee yó, ta sa̱ ni̱ ndu̱vii na ñíi̱ yo̱ xíʼín ta̱kui̱í vii.
\v 23 Sa̱ʼá ño̱ó ná kui̱ta toon yó xíʼín ta̱ndeé iní kómí yó, ta ná dáʼa ni nakani kuáchi̱ ini yo̱, dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ʼo kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ta̱ndeé iní yóʼo noo̱ yo̱.
\v 24 Ta ná kaʼi ini yo̱ ndi keeá kaʼa̱n niʼini yó noo̱ iin rá iin yó, dá ná kuʼu̱ sátáʼan ini yo̱ saʼa̱ yo̱, ta ná kee yó ña̱ va̱ʼa.
\v 25 Ta ná dáʼa ni koo ini yo̱ dánkoo yó ña̱ nditútí yó kandaño̱ʼo yó Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo kée dao ka̱ ña̱yuu. Diʼa ná kaʼa̱n niʼini yó noo̱ iin rá iin yó, víʼí ka̱ ví viti, chi̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ sa̱ kuaʼa̱n kuyati kuu̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱.
\s Ná dáʼa ni ki̱ʼo yó mií yó ña̱ kañoʼo tuku yó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi
\p
\v 26 Tído tá ná ki̱ʼo yó miíá ña̱ kañoʼo tuku yó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi xía̱n nani sa̱ náʼá yó to̱ʼon ndaa̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ ta̱ʼón iin ka̱ ña̱ʼa kuu doko̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
\v 27 Sa̱va̱ʼa ña̱ ndáti yó niʼi̱ yo̱ kúú ña̱ kaʼí nda̱ʼo ndoʼo yó tá ná kui̱ta yó keyíko̱ saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ñoó, dá kue̱i yó noo̱ sáʼano ita̱ ñóʼo̱, ña̱ kía̱n dánaá ndidaá na̱ xiní xíxi Ndios.
\v 28 Ta ndidaá ña̱yuu ko̱ ní xíin kueídóʼo ley Moisés, ni lúʼu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saʼa̱ ná xía̱n nani ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ o oni̱ ña̱yuu xíʼo to̱ʼon ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ ya̱ʼa na, dá kía̱n kaʼání ñaá ta̱ néʼe choon.
\v 29 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kaʼí ka̱ ví ndoʼo na̱ kénóo Jesús, na̱ kúú de̱ʼe Ndios? Chi̱ kíán táto̱ʼon ki̱ʼo séi̱n niʼini ñaá ná, ta ko̱ nákoni na̱ nii̱ Jesús, kirá ni̱ da̱xínko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼá, kirá ni̱ ndu̱vii ñaá noo̱ ná, ta yáʼa na dárʼuʼu̱ na̱ Espíritu ii̱, na̱ kée kua̱ʼá ña̱ mani̱ xíʼá.
\v 30 Dá chi̱ náʼá va̱ʼa yó ndá yoo kaá diʼa: “No̱ó yuʼu̱ ni̱ ya̱ʼa na, ta mií vá yuʼu̱ kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ ná”, kaá Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱. Ta kaá taʼani tuti mií ná: “Miía̱n keyíko̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, sa̱ʼá na̱ ñoo na̱.”
\v 31 Nandeé ka̱ vía̱n kaʼí ndoʼo ña̱yuu kée dión tá ná kue̱i na noo̱ ndáʼa̱ Ndios ta̱kí.
\p
\v 32 Ndiko̱ʼon ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo ndó nda̱ míí saʼa̱ tá ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱, chi̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ ndo̱ tein ta̱ndóʼó náʼano ni̱ sa̱ ndoʼo ndó.
\v 33 Chi̱ ni̱ kenóo kini ña̱yuu ndo̱ʼó, ta ni̱ kendava̱ʼa na xíʼín ndó no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱, ta dao ka̱ taʼándá ni̱ xi̱ʼo ndó mií ndó ña̱ ndoʼo dáó nío̱ ndo̱ xíʼín ñani ndo̱.
\v 34 Ta ni̱ saʼa̱n taʼani ndó ni̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ na̱ ñóʼo veʼe ka̱a. Ta ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ndo̱ tá ni̱ xi̱o ndaa ña̱yuu ña̱ʼa ndó, vati̱ daá ni̱ kadii̱ iní ndo̱, dá chi̱ náʼá ndó ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ʼa natiin ndó chí induú, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ túúán.
\v 35 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ dánkoo ndó ta̱ndeé iní kómí ndó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti káʼano nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa natiin ndó noo̱ Ndios.
\v 36 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian ki̱ʼo ndeé iní ndo̱, dión dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, nda̱ daá ví natiin ndó ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ ndo̱.
\v 37 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Sa̱ yati va kasaa̱ na̱ ni̱ kaai̱ tandaʼí saa̱, ta o̱ kue̱é ka̱ na̱.
\q
\v 38 Tído na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.
\q Tído o̱ nátaʼan taʼon inii̱ konii̱ ná tá ná dánkoo na ña̱ kándéé iní ná yuʼu̱.
\m
\v 39 Tído yóó, ko̱ kúú taʼon yó na̱ dánkoo ña̱ kándéé iní yo̱ ná, dá koʼo̱n yo̱ naá yó. Diʼa kúú yó na̱ kándéé káʼano iní ñaá, dá koni yo̱ ka̱ki nío̱ yo̱.
\c 11
\s Ki̱ʼo diʼa dándáki ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios
\p
\v 1 Dá chi̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios kóni̱ kaa ña̱ kándéé káʼano ini yo̱ natiin yó ña̱ ndáti yó niʼi̱ yo̱ noo̱ ná. Ta náʼá káxí yó ña̱ natiin yóa̱n, va̱ʼará ko̱ túuan viti.
\v 2 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ sáʼano ñoo yo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱taʼan ini Ndios ni̱ xini ñaá ná.
\v 3 Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ xíʼín to̱ʼon ni̱ kana yúʼu̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ʼa na ñayuú yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na ñayuú ndéʼé yó viti xíʼín ña̱ʼa ko̱ túu.
\p
\v 4 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abel Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ doko̱ rá ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ noo̱ ná o̱ du̱ú Caín, sa̱ʼá ño̱ó kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱, ta kaá taʼanian ña̱ ni̱ na̱taʼan ini Ndios ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ doko̱ rá noo̱ ná. Ta va̱ʼará ni̱ xiʼi̱ ra̱, tído ña̱ʼa ni̱ kee ra dánaʼa̱ ii̱ váán noo̱ yo̱ nda̱ viti.
\p
\v 5 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Enoc Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nda̱ñóʼó níʼini ra ñayuú yóʼo, chi̱ ko̱ ní xiʼi̱ taʼon ra, chi̱ ko̱ íin taʼon náʼá ndeí kuaʼa̱n ra̱, dá chi̱ ni̱ na̱kiʼin ñaá mií Ndios. Tído tá ko̱ ñáʼa̱ nakiʼin ñaá ná, kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ na̱taʼan nda̱ʼo ini na̱ sa̱ xini ñaá ná.
\v 6 Dá chi̱ tá ko̱ kándeé iní yo̱ Ndios, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ nátaʼan ini na̱ koni na̱ yó. Dá chi̱ tá kóni̱ yo̱ kaneʼe táʼan va̱ʼa yó xíʼín ná, dá kía̱n kánian kandísa ndaa̱ yo̱ ña̱ ió na̱, ta káni taʼanian kandísa yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ ná na̱ nándukú ñaá.
\v 7 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Noé Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ seídóʼo ra ña̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon Ndios xíʼín rá sa̱ʼá iin ña̱ʼa ko̱ xi̱ní ra̱ koo, chi̱ ni̱ ndi̱ʼi ini ra̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ra iin barco no̱ó ni̱ ka̱ki mií rá xíʼín ndidaá na̱ veʼe ra. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá ka̱ ña̱yuu kúú ná ña̱yuu kíni, ta ni̱ xiʼi̱ na̱, ta ni̱ niʼi̱ Noé ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ʼa ra noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá rá.
\p
\v 8 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ seídóʼo ra no̱ó ni̱ kaʼa̱n Ndios tá ni̱ kana na ra̱ ña̱ kía̱n koʼo̱n ra̱ natiin ra ñóʼo̱, ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ rá. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱, va̱ʼará ko̱ náʼá rá ndeí saa̱ ra̱.
\v 9 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sa̱ io ra̱ no̱ñóʼo̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ rá táto̱ʼon ki̱ʼo ió iin ta̱ tu̱kú, dá chi̱ ni̱ sa̱ io ra̱ veʼe ñíi̱ kíti̱, mií rá xíʼín de̱ʼe ra Isaac, xíʼín de̱ʼe ñání ra̱ Jacob, táʼa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin dáó xíʼín rá to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ rá.
\v 10 Ta ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ra̱, dá chi̱ ni̱ sa̱ ndati ra niʼi̱ rá iin ka̱ va ñoo noo̱ koo ra, ña̱ kía̱n ni̱ chi̱náʼa̱ mií Ndios saʼa̱, ña̱ kía̱n ni̱ na̱taó mií ná, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ʼa mií ná.
\p
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé taʼani iní Sara Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaáa̱n ñóʼo de̱ʼán, va̱ʼará o̱ kúu taʼon kandei de̱ʼán. Ta va̱ʼará iin ñá sáʼano kíán, tído ni̱ ka̱ndeé ii̱ váán ni̱ da̱kákián xi̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndísaán ña̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ʼo kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo to̱ʼon noo̱a̱n ña̱ koo de̱ʼán.
\v 12 Ta dión taʼani Abraham, va̱ʼará sa̱ yati kuu ra̱, tído ni̱ kasa̱ndaá ra̱ kúú rá tatá no̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱ kúú ti̱ñoo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱ kúú ño̱tí ndéi yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱.
\p
\v 13 Ta ndidaá vá ña̱yuu yóʼo ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios nda̱ no̱ó ni̱ xiʼi̱ na̱. Ta ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na, tído ni̱ xini na̱ ña̱ kee na chí noo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ ná. Ta ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ na̱ ña̱ dión koo, ta ni̱ kadii̱ ini na̱. Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ na̱ tu̱kú vá kúú ná, na̱ xíonoo ndava̱ʼa ñayuú yóʼo kúú ná.
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱koni na̱ ña̱ kúú ná na̱ tu̱kú ñayuú yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ iin ka̱ va ñoo ndáti na kakuu ñoo na̱.
\v 15 Dá chi̱ tá ní nákani ini na̱ saʼa̱ ñoo na̱, ña̱ ni̱ da̱nkoo na tá ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na, dá kía̱n vati̱ ii̱ vá nandió kuéi na noʼo̱ na̱, ní kúu.
\v 16 Tído iin ka̱ ñoo ndato cháá ka̱ va ni̱ ndi̱ʼi ini na̱ kandei na, ta ñoo ñoó kúú ñoo nákaa̱ induú. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xíkaʼan taʼon noo̱ Ndios chínaní ná mií ná ña̱ kúú ná Ndios no̱ó ña̱yuu yóʼo, dá chi̱ ni̱ kenduu na̱ iin ñoo chí induú noo̱ kandei na.
\p
\v 17 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kuaʼa̱n ra̱ doko̱ rá de̱ʼe ra Isaac táto̱ʼon ni̱ kaa Ndios xíʼín rá, nde̱ʼá á kándéé káʼano iní ñaá rá. Ta va̱ʼará ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ rá, tído ni̱ sa̱ io nduu ra̱ chiñóʼo̱ ra̱ iin tóʼón dini̱ de̱ʼe ra,
\v 18 chi̱ diʼa ni̱ kaa Ndios xíʼín rá: “Xíʼín sa̱va̱ʼa de̱ʼón Isaac kakuu na̱ veʼón.”
\v 19 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini Abraham ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ Ndios ña̱ dánátaki na̱ na̱ ni̱ xiʼi̱. Ta viti ná keeá kuendá ña̱ ni̱ xiʼi̱ va Isaac, ta ni̱ na̱taki va xi ni̱ kee Ndios, chi̱ ko̱ ní sónó taʼon na kuu xi̱.
\p
\v 20 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Isaac Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kemáni̱ rá de̱ʼe ra Jacob xíʼín Esaú xíʼín to̱ʼon va̱ʼa, ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín rá cháá ka̱ chí noo̱.
\v 21 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Jacob Ndios, sa̱ʼá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ kemáni̱ rá ndin nduú de̱ʼe José xíʼín to̱ʼon va̱ʼa. Ni̱ ndiʼi, dá xíʼín ndée̱ karrotí ra̱ ni̱ sa̱ tuu ra ni̱ sa̱ íi̱n ra̱, dá ni̱ kekáʼano ra Ndios.
\v 22 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní José Ndios, sa̱ʼá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon ra ndi koo kankuei na̱ ñoo Israel Egipto koʼo̱n na̱, ta ni̱ saʼanda ra̱ choon ndi kee na xíʼín lásá ra̱.
\p
\v 23 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ veʼe Moisés Ndios, sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ kaki ra, dá ni̱ chi̱káa̱ de̱ʼé ñaá ná oni̱ toon yoo̱, dá chi̱ luu nda̱ʼo ni̱ sa̱ kaa ra tá ni̱ sa̱ io leé ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní yu̱ʼú taʼon na kui̱o kao na choon ni̱ saʼanda rey Faraón ña̱ kánian kuu ndidaá takuálí yíí.
\v 24 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Moisés Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xíin ra kananí rá kakuu ra de̱ʼe no̱ó de̱ʼe diʼí rey Faraón tá ni̱ ku̱yatá rá.
\v 25 Diʼa ni̱ ndukú rá ndoʼo nío̱ rá xíʼín na̱ ñoo ra̱, na̱ kúú ñoo Ndios, ta ko̱ ní xi̱ʼo ra mií rá koo dii̱ tóo ra tein kua̱chi.
\v 26 Dá chi̱ ni̱ na̱kani ini ra̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ kee ra tá ná naki̱ʼo ra mií rá ndoʼo naní nío̱ rá saʼa̱ Cristo, na̱ tandaʼá Ndios kii dáka̱ki ñaá, o̱ du̱ú ka̱a̱n kakomí rá ña̱ kui̱ká ió no̱ó na̱ ñoo Egipto, dá chi̱ ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ rá.
\v 27 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kana ra ñoo Egipto, ta ko̱ ní yu̱ʼú taʼon ra, va̱ʼará xído̱ nda̱ʼo ini rey Faraón xiní ñaá rá. Ta ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ra̱, dá chi̱ kée ra táto̱ʼon xiní ra̱ Ndios, va̱ʼará ko̱ kándeé yó koni xíʼín noo̱ yo̱ ná.
\v 28 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱ndúʼu̱ rá ña̱ kía̱n kekáʼano na̱ Israel víko̱ pascua. Ta tein víko̱ pascua yóʼo ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná keʼi na̱ yúʼu̱ yéʼé ná xíʼín nii̱ borrego, dá ná dáʼa ni kuu de̱ʼe no̱ó na̱ kee ángel néʼe choon ña̱ kaʼání de̱ʼe no̱ó na̱ ñoo Egipto.
\p
\v 29 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Israel Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ya̱ʼa na no̱ó Ta̱ñoʼo̱ Kua̱ʼá táto̱ʼon yáʼa na no̱ñóʼo̱ i̱chí. Ta dión taʼani ni̱ kaʼán ta̱ Egipto chikaʼanda ra̱ táto̱ʼon ni̱ kee mií ná, tído ni̱ ka̱ndaa ra̱, dá ni̱ xiʼi̱ ra̱.
\v 30 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ ñoo Israel Ndios, sa̱ʼá ño̱ó tein usa̱ kuu̱ ni̱ kao̱ noo na sata̱ náo̱ ñoo Jericó, ta kúú ni̱ ko̱on vaan.
\v 31 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní iin ñáʼa̱ díkó míí naní Rahab Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xiʼa̱n xíʼín dao ka̱ na̱ ñooa̱n, na̱ ko̱ ní xíin kueídóʼo Ndios, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼán veʼán ta̱a Israel, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ na̱ní ñoo Jericó ñoó.
\p
\v 32 ¿Ndí ki̱án kaʼa̱n cháá ka̱i̱ xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ yóʼo? Chi̱ ko̱ nónóí nakani ndiʼii sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Gedeón, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Barac, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Sansón, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jefté, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee David, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Samuel xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee dao ka̱ profeta,
\v 33 chi̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱ndáki ra dao ka̱ ñoo, ta sa̱ kee ra ña̱ ndaa̱, ta sa̱ na̱tiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ rá, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ sadi ra̱ yúʼu̱ ndikaʼa,
\v 34 ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ndaʼo ra̱ ñóʼo̱ dee̱n kéi̱ ita̱, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ka̱ki ra noo̱ espada. Ta va̱ʼará ko̱ kuíí ka̱ ndée̱ rá, tído mií Ndios ni̱ xi̱ʼo ndée̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ níʼi̱ rá ndée̱ sa̱ na̱á ra̱ xíʼín dao ka̱ ñoo, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ taxí rá ta̱ xiní uʼu̱ táʼan xíʼín rá.
\v 35 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní dao na̱ ñáʼa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱taki táʼan na, na̱ ni̱ xiʼi̱.
\p Tído dao ka̱ ña̱yuu Ndios ni̱ ndoʼo naní nío̱ ná, ta ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ Ndios, tído ko̱ ní saʼa̱n na̱ dánkoo na ña̱ kándéé iní na̱ Ndios, dá chi̱ náʼá ná ña̱ nataki na̱ kandei va̱ʼa cháá ka̱ na̱ kee Ndios.
\v 36 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá ta̱ kini, ta ni̱ kani ñaá rá xíʼín chirrión, ta dao ka̱ na̱ ni̱ kató rá xíʼín cadena, ta ni̱ sadi ñaá rá veʼe ka̱a.
\v 37 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ saʼání rá xíʼín yuu̱, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saʼanda dao ra xíʼín espada, ta dao ka̱ na̱ ni̱ xirndodó rá, dá ná ya̱ʼa na kee na kua̱chi, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saʼání rá xíʼín espada. Ta yóʼo yóʼo ni̱ xi̱onoo na, ta nda̱ ñíi̱ borrego xíʼín ñíi̱ kíti̱ ni̱ sa̱ ndixi na. Ta ña̱yuu kúndaʼí nda̱ʼo ni̱ sa̱ kuu na, ta sa̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ná, ta sa̱ kendava̱ʼa nda̱ʼo ña̱yuu xíʼín ná.
\v 38 Ta ña̱yuu ndáya̱ʼi nda̱ʼo noo̱ Ndios ni̱ sa̱ kuu na̱ yóʼo, ta ko̱ kánian ni̱ʼí ña̱yuu ñayuú yóʼo ña̱ kandei na xíʼín ná, ta vati̱ xía̱n daá sa̱ xi̱onoo ndava̱ʼa na noo̱ kúú ñoʼó i̱chí, xíʼín noo̱ kúú yúku̱, xíʼín noo̱ kúú káo̱, xíʼín noo̱ kúú daʼo̱.
\p
\v 39 Ta ni̱ na̱koni Ndios ndidaá na̱ yóʼo sa̱ʼá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná, tído ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ ná,
\v 40 dá chi̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ koʼo̱n Ndios ki̱ʼo na noo̱ ná, ta ni̱ chi̱tuu tóo ña̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ natiin nduú yo̱ ña̱ dánkoo vii ná yó xíʼín ña̱yuu ñoó.
\c 12
\s Ná kande̱ʼé yó iin tóʼón Jesús, ta kee yó táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ná
\p
\v 1 Dión ví kuaʼa̱ ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ni̱ sa̱ ka̱ndeé iní Ndios, ta xíʼo na kuendá noo̱ yo̱, ta káo̱ noo na yó táto̱ʼon ki̱ʼo káo̱ noo ñaá viko̱. Sa̱ʼá ño̱ó ná taó xóo yó ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa kétéin noo̱ yo̱ xíʼín ndidaá kua̱chi ña̱ sadí noo̱ yo̱, ta ná koo ini yo̱ taxí táʼan yó xíʼín ta̱ndeé iní koʼo̱n yo̱ chí noo̱. Ná dáʼa ni katuu yó.
\v 2 Ná kande̱ʼé yó iin tóʼón dini̱ Jesús, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ kandeé iní yo̱ ná, ta mií ná dáxi̱nkuei yó nda̱ noo̱ kánian kasandaá yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ ná. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ náʼá ná ña̱ niʼi̱ ná ña̱ kadii̱ iní na̱ tá ná ndiʼi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo na mií ná ni̱ ndoʼo nío̱ ná ndi̱ka cruz, ta ko̱ ní sá neʼe na ta̱ndíni ña̱ kíán iin ña̱ kaʼan noo̱ kuu na̱ ndi̱ka cruz. Ndiʼi daá, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáʼa Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
\p
\v 3 Kande̱ʼé ndó ña̱ ki̱ʼo dión ni̱ ndoʼo Jesús ni̱ kee ña̱yuu kíni xiní uʼu̱ ñaá, dá kía̱n ná dáʼa ni kuitá ndo̱, ta ná dáʼa ni ndi̱ko ndó tá ndoʼo nío̱ ndo̱.
\v 4 Dá chi̱ va̱ʼará ndóʼo nío̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ xi̱ín ndo̱ kee ndó kua̱chi, tído ko̱ ñáʼa̱ taʼon kaʼání ná ndo̱ʼó táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín Jesús.
\v 5 ¿Á sa̱ ni̱ na̱ndodó va ndó ña̱ káʼa̱n niʼini tuti ii̱ Ndios noo̱ yo̱? Ta táto̱ʼon káʼa̱n niʼini iin tatá no̱ó de̱ʼe ra, ki̱ʼo dión káʼa̱n niʼinian noo̱ yo̱, dá chi̱ kaáa̱n:
\q De̱ʼe lóʼo̱ miíi̱, o̱ sa̱ kúʼichi̱ ino̱n tá ndéndaa̱ ñaá satoʼo yo̱ Ndios,
\q ta ná dáʼa ni kutúú ino̱n tá dána̱ni na yo̱ʼó,
\q
\v 6 dá chi̱ ndidaá na̱ kúʼu̱ ini satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱, ndéndaa̱ ñaá ná,
\q ta dándóʼo na nío̱ ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na de̱ʼe na.
\p
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo ndeé iní ndo̱ tá ndéndaa̱ ñaá Ndios, dá chi̱ ki̱ʼo dión kée na xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó de̱ʼe mií ná. Dá chi̱, ¿ndi káa iin de̱ʼe ko̱ ndéndaa̱ ñaá tatá ra?
\v 8 Tído tá ko̱ ndéndaa̱ Ndios ndo̱ʼó táto̱ʼon ki̱ʼo ndéndaa̱ na̱ dao ka̱ de̱ʼe na, dá kía̱n ko̱ kúú taʼon ndó de̱ʼe na, de̱ʼe ndaʼí va kúú ndó.
\v 9 Dión ni̱ ndoʼo yó xíʼín tatá yo̱ ñayuú yóʼo tá ni̱ sa̱ kuu yó takuálí, ni̱ ndendaa̱ na̱ yó, ta ni̱ sa̱ io ña̱ñóʼó yó noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kánian ndi̱ʼi cháá ka̱ ini yo̱ kueídóʼo yó tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, dá ná konio̱ kataki chíchí yó?
\v 10 Tatá yo̱ ñayuú yóʼo ni̱ ndendaa̱ ra̱ yó cháá tiempo táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼán mií rá. Tído tatá yo̱ Ndios kúú na̱ ndéndaa̱ na̱ yó, dá keva̱ʼa yó noo̱ ná, dá kati̱ʼa yó koo vii yo̱ noo̱ ná táto̱ʼon vii mií ná.
\v 11 Ta ko̱ íin taʼon nátaʼan ini tá ndéndaa̱ ñaá tatá xi̱, diʼa táʼuʼu̱ ini xi̱ tá ndóʼo xi dión. Tído ña̱ va̱ʼa mií vá xí kíán, dá chi̱ cháá ka̱ chí noo̱ kasandaá xi̱ koo va̱ʼa ini xi̱, ta kati̱ʼa xi kakuu xi ña̱yuu kendísáʼano sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo nío̱ xí.
\s Ki̱ʼo diʼa ndoʼo ña̱yuu ko̱ xi̱ín natiin ña̱ mani̱ xíʼo Ndios noo̱ ná
\p
\v 12 Ta viti ndaneʼe ndó ndáʼa̱ ndo̱ xíʼín ndée̱, ta ná chikata ndakí ndo̱ kondo̱ ndo̱. Ná dáʼa ni ndi̱ko ndó.
\v 13 Ná konó ndó iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ kaka ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni natani̱ cháá ka̱ saʼa̱ ndo̱, ña̱ ni̱ xió kodo̱, dá kía̱n ná ndaʼaan.
\p
\v 14 Ta koo ini ndo̱ kandei va̱ʼa ndó xíʼín ndidaá ña̱yuu, ta koo ini ndo̱ koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ na̱ ko̱ kée dión, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ko̱ní na̱ satoʼo yo̱ Ndios.
\v 15 Koo ini ndo̱ kandaa táʼan ndó, dá kía̱n ni iin ndó ná o̱ kána xoo no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saʼa̱ ndo̱. Chi̱ oon ni ví kakuu iin káa mií ndó táto̱ʼon iin yo̱ʼo ova̱, dá dátu̱ú ndó dao ka̱ ndo̱, dá kasáʼá ndi̱ko dao ka̱ na̱ kee ndó.
\v 16 Ta kaon koo ndó, dá ná dáʼa ni kee iin káa ndoʼó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Ta ná dáʼa ni kenóo ndó ña̱ʼa Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee Esaú, dá chi̱ saʼa̱ iin koʼo̱ ndéi̱ ni̱ da̱on táʼan ra ña̱ kánian natiin ra sa̱ʼá ña̱ kúú rá de̱ʼe no̱ó.
\v 17 Ta sa̱ náʼá vá mií ndó ña̱ tá ni̱ ndiʼi daá, dá ni̱ ka̱sáʼá ndaʼí sáki ra xíka̱ ra̱ taʼi̱ rá noo̱ tatá ra̱, ña̱ kía̱n ve̱i noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kúú rá de̱ʼe no̱ó, tído ko̱ ní kándeé taʼon ra natiin ra ña̱, ta ko̱ ní kúu taʼon nada̱on ra ña̱ ni̱ kee ra, va̱ʼará ni̱ saki ra xíʼín ndirá noo̱ rá.
\p
\v 18 Ta ko̱ ní kasandaá ndo̱ noo̱ íin iin yúku̱, ña̱ kía̱n kuu dákoʼo̱n ndáʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon ni̱ ndoʼo na̱ sáʼano veʼe yó tá sata̱, chi̱ tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin yúku̱ ñoó, de̱én nda̱ʼo kéi̱ ita̱a̱n, íin naá nda̱ʼo noo̱ íian, ta ñoʼo̱ma̱ tóón ndúchí ni̱ na̱ka̱ʼani dini̱án, ta níʼi xído̱ oon kána tachi̱ dée̱n ñoó.
\v 19 Tá ni̱ seídóʼo na̱ sáʼano veʼe yó ña̱ ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ tuu trompeta, ña̱ ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n tachi̱ Ndios, dá ni̱ seí ndaʼí ña̱yuu ñoó ña̱ ná dáʼa ka̱ ni kaʼa̱n na̱,
\v 20 dá chi̱ ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo na tá ni̱ seídóʼo na choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ kaʼa̱n ña̱ ni mií ná, ta ni iin tóʼón kíti̱ ndáka na o̱ kúu kako̱ʼon yúku̱ ñoó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kánian kuu na̱ xíʼín yuu̱, o xíʼín iin yúchi̱.
\v 21 Ta sa̱ʼá ña̱ xíxi nda̱ʼo kúu ña̱ ni̱ xini na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa Moisés: “Ndéi̱ ni̱no oon ví yuʼu̱ ña̱ yuʼíi̱”, kaá ra̱.
\p
\v 22 Tído ndoʼó, sa̱ ni̱ ku̱yati ndó noo̱ íin yúku̱ Sion noo̱ nákaa̱ ñoo Ndios ta̱kí, ña̱ kúú ñoo Jerusalén nákaa̱ induú, noo̱ ndéi kua̱ʼá nda̱ʼo mil ángel.
\v 23 Ta ñoó kúú noo̱ ndítútí ndiʼi na̱ mií no̱ó ni̱ kana Ndios, ta kándodó kuu̱ ná induú. Ta ñoó ió mií Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saʼa̱ ndidaá táʼa̱n ña̱yuu. Ta ñoó ndéi taʼani nío̱ na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ niʼi̱ ná ña̱ kakuu na táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Ndios.
\v 24 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati taʼani ndó noo̱ Jesús, na̱ ni̱ kaʼa̱n saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ ka̱ndo̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíʼín yó. Ta ió taʼani kuendá ndo̱ xíʼín nii̱ ná, kirá ni̱ xita̱ saʼa̱ ndo̱. Ta nii̱ va̱ʼa cháá ka̱ kúú rá o̱ du̱ú nii̱ Abel, chi̱ ko̱ xíka̱ ya̱ʼi ra sa̱ʼá kua̱chi táto̱ʼon ni̱ kee nii̱ Abel.
\p
\v 25 Ta ná dáʼa ni kedóʼó ndó mií ndó noo̱ káʼa̱n Ndios. Dá chi̱ ko̱ ní ka̱ki taʼon na̱ sáʼano ñoo yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kedóʼó ná mií ná no̱ó ni̱ kaʼa̱n Ndios no̱ñóʼo̱ yóʼo. Ta víʼí ka̱ ví ndoʼo yó tá ná kedóʼó yó mií yó noo̱ káʼa̱n Ndios nda̱ induú.
\v 26 Ta xíʼín to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n mií ná ni̱ da̱kídi niʼini na sa̱va̱ʼa no̱ñóʼo̱ yóʼo tá sata̱, tído viti kaá na̱ diʼa: “Koʼo̱n tukui keei dión, tído o̱ du̱ú no̱ñóʼo̱ yóʼo oon ni koʼi̱n dákídi niʼinii, nda̱ induú dákídi niʼini taʼanii.”
\p
\v 27 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaa na̱ “koʼo̱n tukui keei dión”, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ koʼo̱n na̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ kuu kidi niʼini, ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na ñayuú yóʼo, dá kando̱o ndidaá ña̱ o̱ kúu kidi niʼini.
\v 28 Ta viti, sa̱ʼá ña̱ ni̱ niʼi̱ yo̱ noo̱ Ndios iin ñayuú sa̱á noo̱ dándáki na, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ kídi niʼini, sa̱ʼá ño̱ó daá kuití ná naki̱ʼo yó ndivéʼe noo̱ Ndios. Ta ki̱ʼo dión ná koni kuáchí yó noo̱ ná, ta ná kayu̱ʼú niʼini yó na̱, ta ná koo ña̱ñóʼó yó noo̱ ná, dá ná nataʼan ini na̱ koni na̱ yó.
\v 29 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ñoʼó ita̱ chíñóʼo̱ ndidaá ña̱ʼa, ki̱ʼo dión kúú tatá yo̱ Ndios.
\c 13
\s Ki̱ʼo diʼa kánian kee yó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 1 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dánkoo ndó ña̱ kúʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 2 Ta ná dáʼa ni nandodó ndo̱ natiin va̱ʼa ndó ndi ndáa mií ña̱yuu tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ veʼe ndó, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá dao ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱tiin na ángel ni̱ kii noo̱ Ndios ni̱ saa̱ veʼe na, va̱ʼará ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndá yoo kúú ná.
\p
\v 3 Ta koo ini ndo̱ ndiko̱ʼon ini ndo̱ sa̱ʼá na̱ ñóʼo veʼe ka̱a, ta kee ndó kuendá ña̱ nákaa̱ nduú ndo̱ xíʼín ná. Ta dión taʼani kandoʼo ndó xíʼín na̱ kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín, ta kee ndó kuendá ña̱ ñíi̱ mií ndó kéndava̱ʼa na xíʼín.
\v 4 Ta kanaʼá ndó ña̱ iin ña̱ va̱ʼa kíán ña̱ tándaʼa̱ ña̱yuu. Ta iin ña̱ vii kíán ña̱ kídi̱ ta̱a xíʼín ñadiʼí ra̱. Tído ndidaá ña̱yuu kídi̱ xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, xíʼín na̱ kée dao ka̱ kua̱chi kaʼan noo̱ xíʼín ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoʼo nío̱ ná kee Ndios.
\v 5 Ta o̱ sa̱ kátoó téí ndo̱ ña̱ kui̱ká, kuaʼán ndo̱ kadii̱ iní ndo̱ xíʼín ña̱ʼa sa̱ ió noo̱ ndo̱, dá chi̱ diʼa ni̱ kaa mií Ndios: “Ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ dáyaa̱ ndáʼí yo̱ʼó, ta ni kuu̱ ta̱ʼón o̱ dánkoo ndava̱ʼi yo̱ʼó.”
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó kuu kaa yo̱ diʼa xíʼín ta̱ndeé iní:
\q Miía̱n ndaa̱ kuiti satoʼo yo̱ Ndios kúú na̱ chíndeé ñaá,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni ko̱ yu̱ʼíi̱ xiníi̱ ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ná kee ta̱a ñayuú yóʼo xíʼíín.
\p
\v 7 Daá kuití ndiko̱ʼon ini ndo̱ na̱ ni̱ da̱náʼa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ mií ná ni̱ da̱náʼa̱ to̱ʼon Ndios noo̱ ndo̱. Ta ndiko̱ʼon va̱ʼa ini ndo̱ ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa ni̱ kana no̱ó ña̱ sa̱ kee na, ta kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ʼon sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná.
\v 8 Táto̱ʼon ki̱ʼo kúú Jesucristo koni, ki̱ʼo dión kúú ná viti, ta ki̱ʼo dión kuií va kakuu na.
\v 9 Ná dáʼa ni koo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ dao ka̱ ta̱a, ta o̱ sa̱ kándía ndó tá díin dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ Jesús. Va̱ʼa cháá ka̱ kíán ña̱ koo ndeé ndo̱ xíʼín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saʼa̱ ndo̱, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ seí ndo̱ ña̱ yóʼo o ña̱ káa táto̱ʼon ki̱ʼo dánaʼa̱ dao ka̱ ra̱. Dá chi̱ va̱ʼará ndúndéé dao ña̱yuu kée na ña̱ yóʼo, tído ko̱ chíndeé taʼon ñaá.
\p
\v 10 Níʼi̱ yo̱ ña̱ va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús mií ná noo̱ Ndios tá ni̱ xiʼi̱ na̱. Ta ko̱ ta̱ʼón íchi̱ ta̱ duti̱ kéchóon ini veʼe ño̱ʼo na̱ Israel niʼi̱ rá ña̱ va̱ʼa yóʼo.
\v 11 Néʼe ta̱ duti̱ kúú no̱ó nii̱ kíti̱ kuaʼa̱n ra̱ ini veʼe ño̱ʼo noo̱ kúú no̱ó ii̱ cháá ka̱, ta dóko̱ ñaá rá noo̱ Ndios sa̱ʼá kua̱chi ña̱yuu. Ndiʼi, dá chíñóʼo̱ ra̱ yikí ko̱ño ri̱ nda̱ noo̱ kúú yuʼú ñoo.
\v 12 Dión taʼani ni̱ ndoʼo Jesús, dá chi̱ ni̱ xiʼi̱ na̱ nda̱ noo̱ kúú yuʼú ñoo, ta xíʼín nii̱ mií ná ni̱ ndu̱vii ña̱yuu na̱.
\v 13 Ta viti ná kankuei yó koʼo̱ no̱ó ni̱ ndoʼo nío̱ Jesús yuʼú ñoo, dá kía̱n táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kedi̱ki ñaá ña̱yuu, ki̱ʼo dión taʼani ná ndoʼo miíá.
\v 14 Dá chi̱ o̱ du̱ú ñayuú yóʼo nákaa̱ ñoo noo̱ kandei chíchí yó. Diʼa nandukú yó iin ka̱ ñoo, ña̱ koo chí noo̱.
\v 15 Ta saʼa̱ mií Jesús ná doko̱ yo̱ to̱ʼon va̱ʼa, to̱ʼon ñóʼó noo̱ Ndios ndidaá táʼa̱n kuu̱, dión dá nakoni yo̱ ná xíʼín to̱ʼon kánkuei yúʼu̱ yo̱.
\v 16 Ta ná o̱ sa̱ nándodó ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa, ta koo ini ndo̱ chindeé táʼan ndó xíʼín ña̱ ió noo̱ ndo̱, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n nátaʼan ini Ndios xiní na̱, ña̱ dóko̱ yo̱ noo̱ ná.
\p
\v 17 Ta koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó na̱ ndíta dánaʼa̱ noo̱ ndo̱, ta kee ndó choon saʼándá na̱, dá chi̱ nduú ñoó ndaá na̱ nío̱ ndo̱, chi̱ náʼá ná ña̱ miía̱n ndaa̱ naki̱ʼo na kuendá saʼa̱ ndo̱ noo̱ Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n xíʼo ndó ña̱ kádii̱ iní na̱, ta ná dáʼa ni kundaʼí ini na̱, chi̱ ni iin ña̱ va̱ʼa o̱ níʼi̱ ndo̱ tá ná dákúndaʼí ini ndo̱ ná.
\p
\v 18 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá nduʼu̱, dá chi̱ náʼá va̱ʼa ndu ña̱ ió vii ña̱xintóni̱ ndú noo̱ Ndios, ta kóni̱ nduʼu̱ kendúsáʼano ndu ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\v 19 Ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ daá kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼí, dá ná chindeé ná yuʼu̱ nandió ko̱o yachi̱i̱ koto niʼinii ndo̱ʼó noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
\s Káʼa̱n na̱ ndisáʼán noo̱ ndíʼi
\p
\v 20 Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ ió va̱ʼa ini yo̱, ta mií ná kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, ta Jesús kúú míí na̱ ndáka léko, ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo na nii̱ ná ni̱ xita̱ ra̱ saʼa̱ iin rá iin yó, dión, dá ni̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼá, ta daá kuití ndáya̱ʼi ña.
\v 21 Ta mií Ndios ná ki̱ʼo ña̱ kati̱ʼa ndó kee ndó ndidaá táʼa̱n ña̱ va̱ʼa, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta kee taʼani na xíʼín ndó ña̱ nátaʼan ini na̱ kee na sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Jesucristo saʼa̱ yo̱. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\p
\v 22 Ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ ki̱ʼo ndeé iní ndo̱ kueídóʼo ndó to̱ʼon káʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱, chi̱ cháá nda̱ʼo kúú to̱ʼon ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
\v 23 Ta kanaʼá ndó ña̱ sa̱ ni̱ yaa̱ va ñani yo̱ Timoteo veʼe ka̱a. Tá ná kasaa̱ yachi̱ xi yóʼo, dá kandakai xi̱ saa̱i̱ kande̱ʼí ndo̱.
\p
\v 24 Kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ndidaá na̱ ndíta dánaʼa̱ noo̱ ndo̱ xaa̱n kuendá nduʼu̱, xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios. Ta natiin ndó ndisáʼán tándaʼá ndidaá ñani yo̱ ndéi Italia yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱.
\p
\v 25 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Ndios xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo. 
