\id JAS
\h Santiago
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa Santiago ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\c 1
\s Káʼa̱n Santiago ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Santiago, ta kéchóoin noo̱ Ndios xíʼín noo̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱. Ta táai tuti yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kúú ndin uxi̱ uu̱ tuʼu na̱ ñoo Israel, ndoʼó na̱ ni̱ xita̱ noo kuaʼa̱n ndéi iin níí ñayuú. Ta káʼi̱n ndisáʼán xíʼín ndó.
\s Ná kadii̱ inío̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼo yó
\p
\v 2 Ñani miíi̱, kadii̱ nda̱ʼo ini ndo̱ tá ñóʼo ndó tein ndi ndáa mií ta̱ndóʼó.
\v 3 Chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa ndó ña̱ tá ndóʼo ndó ta̱ndóʼó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dión dá kati̱ʼa ndó koo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóʼó.
\v 4 Tá naki̱ʼo ndó mií ndó ki̱ʼo ndeé iní ndo̱ noo̱ ndi ndáa ta̱ndóʼó ndoʼo ndó, dá xi̱nko̱o ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kánian koo ndó, ta chi̱chi ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, ta ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱.
\s Ki̱ʼo Ndios ña̱xintóni̱ noo̱ yo̱ tá ná kaka̱ yo̱án noo̱ ná
\p
\v 5 Tá ió iin káa ndoʼó kámani̱ ña̱xintóni̱, dá kía̱n kaka̱ ndo̱án noo̱ Ndios, dá chi̱ ió nduu na̱ ña̱ kía̱n ki̱ʼo na ña̱ xíka̱ ndo̱, chi̱ kúú ná iin Ndios xíʼo kua̱ʼá ña̱ʼa no̱ó ña̱yuu na̱, ta ko̱ ka̱á na̱ ña̱ ko̱ó.
\v 6 Tído kaka̱ ndo̱án xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná. Ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n kúú ndó táto̱ʼon no̱ó ta̱ñoʼo̱, ña̱ kuaʼa̱n xoo yóʼo xoo káa kée tachi̱.
\v 7 Ta iin ña̱yuu kée dión ná o̱ sa̱ kándati na natiin na ni iin ña̱ʼa xíka̱ na̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios,
\v 8 dá chi̱ kúú ná iin ña̱yuu nákani uu̱ ini, ta ko̱ kúú taʼon na iin ña̱yuu iin tóʼón ña̱xintóni̱.
\p
\v 9 Ta ñani yo̱, na̱ kúndaʼí, kánian kadii̱ ini na̱ chi̱ chindaya̱ʼi ñaá Ndios.
\v 10 Ta na̱ kúú na̱ kui̱ká, kánian kadii̱ ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kenóo ñaá Ndios, dá chi̱ ña̱ kui̱ká ió noo̱ ná kúúán táto̱ʼon ita yuku̱, chi̱ tóó vá ndato sáaan, ta dión taʼani ndoʼo ña̱ kui̱ká kómí ná.
\v 11 Dá chi̱ tá xíno ndia̱ndii, ta ndúdee̱n káʼa̱ni̱án, ta kúú íchi̱ vá yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n, ta kúú ndáñóʼó vá ña̱ luu ndáaan. Dión taʼani ndoʼo na̱ kui̱ká xíʼín ña̱ʼa kómí ná nani ndúkú ná cháá ka̱ ña̱ kui̱ká.
\s Yáʼa yó kée yó kua̱chi kée ña kini ñóʼo ini ña̱xintóni̱ yo̱
\p
\v 12 Ndikáʼán ndi kúu ví ña̱yuu, na̱ xíʼo ndeé ini tá ndóʼo na ta̱ndóʼó, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ʼo ndeé iní na̱ noo̱ ndidaá ta̱ndóʼó, dá kía̱n natiin na ña̱ kataki chíchí ná noo̱ ió Ndios. Dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na ña̱ kía̱n kee na xíʼín ña̱yuu kóni̱ ñaá.
\v 13 Tá kasáʼá katoó ndo̱ kee ndó iin kua̱chi, o̱ sa̱ káʼán ndo̱ ña̱ Ndios kúú na̱ dákaʼa̱n ñaá, dá chi̱ o̱ kándeé taʼon ña̱ kini ña̱ kía̱n ya̱ʼa Ndios kee na kua̱chi, ta ko̱ dákaʼa̱n Ndios ni iin tóʼón ña̱yuu ña̱ kía̱n ya̱ʼa na kee na kua̱chi.
\v 14 Ña̱ kini ñóʼo ña̱xintóni̱ yo̱, ño̱ó vá kía̱n dákaʼa̱n yo̱, dá yáʼa yó kée yó kua̱chi noo̱ Ndios, ta ño̱ó taʼani kía̱n dákátoó ñaá.
\v 15 Ta sa̱ʼá ña̱ kátoó yo̱ kée yó ña̱ kini ñóʼo ini ña̱xintóni̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kásáʼá yáʼa yó kée yó kua̱chi. Tá náki̱ʼo yó mií yó kañoʼo yó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín yó, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ kuu yo̱.
\p
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó, ná dáʼa ni dándaʼí ndo̱ mií ndó, ñani mani̱ miíi̱.
\v 17 Dá chi̱ ndidaá ña̱ va̱ʼa, xíʼín ndidaá ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ xíʼo oon Ndios noo̱ yo̱ ve̱i nda̱ induú. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ tóo̱n ñóʼo induú. Ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ náda̱on Ndios, táto̱ʼon ki̱ʼo náda̱on ña̱ tóo̱n ñóʼo káa.
\v 18 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini ña̱ kía̱n ndee na yó de̱ʼe mií ná ni̱ kee to̱ʼon ndaa̱ na̱. Ta ki̱ʼo dión ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúú yó na̱ mií no̱ó ni̱ na̱kana Ndios kakuu de̱ʼe na.
\s Ná kueídóʼo yó choon saʼándá Ndios, dá kía̱n koni yo̱ kandei va̱ʼa yó
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kaon koo ndó kueídóʼo va̱ʼa ndó noo̱ káʼa̱n dao ka̱ ña̱yuu. Ná dáʼa ni yachi̱ téí kaʼa̱n ndo̱, ta ni o̱ sa̱ kuído̱ yachi̱ téí ini ndo̱.
\v 20 Dá chi̱ ña̱ xído̱ ini yo̱ ko̱ chíndeéán yó, dá kee yó ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 21 Sa̱ʼá ño̱ó dánkoo ndó ndidaá kúú ña̱ kini kée ndó, xíʼín ña̱ kini nákani ini ndo̱, ta natiin ndó to̱ʼon Ndios, táʼa̱n ña̱ ni̱ seídóʼo ndó, xíʼín ña̱ ndaʼí ió ini ndo̱. Dá chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n kándéé dáka̱ki nío̱ ndo̱.
\p
\v 22 Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n to̱ʼon va̱ʼa ni̱ seídóʼo ndó. O̱ sa̱ kue̱ídóʼo oon ndóa̱n, dá chi̱ tá seídóʼo oon ndóa̱n, dá kía̱n dándaʼí ndo̱ mií vá ndó.
\v 23 Chi̱ na̱ seídóʼo oon to̱ʼon va̱ʼa Ndios, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ʼon iin ta̱a ndéʼé mií noo̱ espejo.
\v 24 Dá chi̱ tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá to̱ʼon káa ra, ta kúú kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú tóó vá, kúú sa̱ na̱ndodó va ra táto̱ʼon ki̱ʼo káa ra.
\v 25 Tído na̱ ndinoʼo ini seídóʼo to̱ʼon ndaa̱ Ndios, táʼa̱n ña̱ taó xóo ñaá ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ta ndíko̱ toon naa̱n, no̱ón kúú na̱ ko̱ nándodó ña̱ ni̱ seídóʼo na. Diʼa kée na choon saʼándáa̱n. Na̱ yóʼo kúú na̱ chíndeé Ndios noo̱ ndidaá ña̱ kée na.
\p
\v 26 Ta ndidaá na̱ káʼán ndíta ndaa̱ xíʼín Ndios, ta ko̱ kándéé ná chituu na yúʼu̱ ná, no̱ón kúú na̱ dándaʼí mií, ta ni ña̱ kándísa na ko̱ ndáya̱ʼi.
\v 27 Dá chi̱ ña̱ ndaa̱, ña̱ vii kúú ña̱ kándísa yó noo̱ tatá Ndios tá ná chindeé yó takuálí ko̱ó tatá xíʼín naná, xíʼín na̱ kuáa̱n tein ta̱ndóʼó ndóʼo na, ta ná kandaa yo̱ mií yó no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóʼo.
\c 2
\s Ná dáʼa ni chindaya̱ʼi yó dao ña̱yuu, ta kenóo yó dao ka̱ na̱
\p
\v 1 Ñani miíi̱, ndoʼó na̱ kándéé iní satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ñóʼó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ chindaya̱ʼi ndó dao ña̱yuu, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱.
\v 2 Ná keeá kuendá ña̱ ni̱ saa̱ iin ta̱a kui̱ká noo̱ ndéi ndó dákuáʼa ndó, ta ñóʼo déʼe̱ oro ndáʼa̱ rá, ta táyíí ndíxi ra. Ta mií hora daá ni̱ saa̱ taʼani iin ta̱a kúndaʼí, ta ndíxi ra dáʼo̱n yatá.
\v 3 Ta nátiin va̱ʼa ndó ta̱ ndíxi dáʼo̱n va̱ʼa ñoó, ta kaá ndo̱ xíʼín rá: “Kako̱o ní noo̱ téi̱ va̱ʼa yóʼo.” Ta kaá ndo̱ xíʼín ta̱ kúndaʼí ñoó: “Xaa̱n ní kuiión, o kako̱o no̱ñóʼo̱ xaa̱n kooón.”
\v 4 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó káxi ndó ña̱yuu, ta kéyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ná xíʼín ña̱xintóni̱ kini kómí ndó?
\p
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kueídóʼo va̱ʼa ndó ña̱ yóʼo. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ mií vá Ndios ni̱ ka̱xi ña̱yuu kúndaʼí ndéi ñayuú yóʼo ña̱ kía̱n koo kuíká ná xíʼín ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá natiin na taʼi̱ ná noo̱ ió Ndios dándáki na, dá chi̱ mií Ndios ni̱ kaa ña̱ ki̱ʼo na ña̱ no̱ó ña̱yuu kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ná?
\v 6 Tído ndoʼó, diʼa kénóo va ndó na̱ kúndaʼí. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ saʼání ndaʼí ñaá, ta ñóʼo ra ndo̱ʼó kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon?
\v 7 Ta, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ káʼa̱n ndava̱ʼa sa̱ʼá kuu̱ ndato Jesús, ña̱ kándísa yó?
\p
\v 8 Dá chi̱ tá miía̱n ndaa̱ kée ndó choon saʼándá ley Ndios, dá kía̱n va̱ʼa va kée ndó. Chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ mií ná: “Kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín mií ndó.”
\v 9 Tído tá káxi ndó ña̱yuu, dá kía̱n yáʼa ndó kée ndó kua̱chi, ta tái̱ ndo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ xi̱o kao ndó ley na̱.
\v 10 Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée choon saʼándá ley Ndios, tído tá ni̱ xi̱o kao na iin choon saʼándáa̱n, dá kía̱n kándo̱o na tái̱ kua̱chi na noo̱ ndidaá choon saʼándáa̱n.
\v 11 Dá chi̱ diʼa kaá Ndios noo̱ ley na̱: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o̱ yíi̱ ndo̱.” Ta kaá taʼani na: “O̱ sa̱ kaʼání ndó ndi̱i.” Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼará ko̱ ní kée ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, tído ni̱ saʼání ndó ndi̱i, dá kía̱n noo̱ ndidaá kúú vá ley ni̱ ya̱ʼa ndó.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó kaʼa̱n ndo̱ to̱ʼon va̱ʼa, ta kee ndó ña̱ va̱ʼa, chi̱ nakui̱ta ndó noo̱ Ndios, ta keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndo̱ xíʼín iin ka̱ ley, ña̱ kía̱n ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi.
\v 13 Tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ó ña̱ mani̱ koo sa̱ʼá na̱ ko̱ ní xi̱ʼo káʼano ini sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ná. Tído na̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano ini sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ná, no̱ón kúú na̱ koo ña̱ mani̱ saʼa̱ tá ná keyíko̱ saʼa̱ ná.
\s Tá miía̱n ndaa̱ kándéé iní yo̱ Jesús, dá kía̱n kánian kee yó ña̱ va̱ʼa
\p
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó ñani miíi̱, ¿ndá choon kíán ña̱ kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa? ¿Á káʼán ndó ña̱ ka̱ki ndó sa̱ʼá ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ ná?
\v 15 Dá chi̱ tá ió iin ñani ndo̱, o iin ki̱ʼo ndó, ta náʼá ndó ña̱ kámani̱ ña̱ʼa kandixi na, xíʼín ña̱ʼa keí ná iin iin kuu̱ kuu̱,
\v 16 dá kaá ndo̱ xíʼín ná: “Kuaʼán nóʼo̱ ní, ta koo va̱ʼa ní, ta kasáʼan va̱ʼa ní, ta kandixi va̱ʼa ní.” Tá kaá ndo̱ dión xíʼín ná, tído ko̱ chíndeé ndó na̱ xíʼín ña̱ xínñóʼó ná, dá kía̱n, ¿ndi kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ kee ndó xíʼín ná, tá dáá?
\v 17 Dión taʼani, tá kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios, ta ko̱ kée ndó ña̱ʼa va̱ʼa xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ndó, dá kía̱n ko̱ chóon taʼon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná.
\p
\v 18 Ndá ndi kuu ió iin káa ndó kaa diʼa xíʼín yuʼu̱: “Kándéé iní yo̱ʼó Ndios, tído yuʼu̱ kúú ra̱ kée ña̱ va̱ʼa.” Tído yuʼu̱ kaái̱ xíʼín na̱ káʼa̱n dión: “O̱ kúu taʼon naʼa̱ ní ña̱ kándéé iní ní Ndios, chi̱ ko̱ kée ní ña̱ va̱ʼa. Tído ña̱ va̱ʼa kéei náʼa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kándéé iníi̱ Ndios.”
\v 19 Tá kándísa ndó ña̱ iin tóʼón dini̱ kúú Ndios, dá kía̱n va̱ʼa va kée ndó. Tído kanaʼá ndó ña̱ nda̱ ña̱ uʼu̱ taʼani kándísa ña̱ iin tóʼón kúú Ndios, ta ndéi̱ ni̱noan noo̱ ná.
\p
\v 20 O̱ sa̱ kákuu ndó ña̱yuu xi̱xi. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa, dá kía̱n ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ Ndios?
\v 21 ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ʼa tatá sáʼano yo̱ Abraham noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee na, chi̱ kuaʼa̱n na̱ doko̱ ná de̱ʼe na noo̱ Ndios táto̱ʼon ni̱ saʼanda mií ná choon?
\v 22 Ta kanaʼá ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee na choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ keva̱ʼa na choon ni̱ saʼanda Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o va̱ʼa na no̱ó ña̱ kándéé iní ñaá ná.
\v 23 Dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ kaáa̱n ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná. Ta káʼa̱n taʼanian ña̱ ni̱ sa̱ kuu na amigo Ndios.
\p
\v 24 Ta kanaʼá ndó ña̱ kándo̱o vii ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na ña̱ va̱ʼa, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé óon iní ñaá ná.
\v 25 Ta dión taʼani ni̱ ndoʼo iin ñáʼa̱ sa̱ naní Rahab, ñá sa̱ di̱kó mií no̱ó ta̱a. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ʼán noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ keeán ña̱ va̱ʼa, chi̱ ni̱ xi̱ʼoán veʼán ni̱ kidi̱ ta̱a ni̱ saʼa̱n ni̱ na̱ní ñooa̱n, ta ni̱ da̱kíʼin ñaá iin ka̱ íchi̱ kuaʼa̱n ra̱? Ta ki̱ʼo dión, dá ni̱ ka̱ki ra.
\v 26 Ta sa̱ náʼá vá yó ña̱ tá ko̱ó nío̱ nákaa̱ ini yikí ko̱ño iin ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ ta̱kí taʼon na. Ki̱ʼo dión taʼani ko̱ ta̱kí ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios tá ko̱ kée yó ña̱ va̱ʼa.
\c 3
\s Ná koo ini yo̱ dándáki yó yáa̱ yo̱
\p
\v 1 Ñani miíi̱, ná dáʼa ni kuaʼa̱ téí ndo̱ katoó kakuu na̱ dánaʼa̱, dá chi̱ sa̱ náʼá ndó ña̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ kuendá kánian naki̱ʼo na̱ dánaʼa̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ ña̱yuu.
\v 2 Ta ndidaá vá yó yáʼa nda̱ʼo noo̱ Ndios. Tá ió iin na̱ ko̱ yáʼa xíʼín to̱ʼon káʼa̱n na̱, dá kía̱n kúú ná iin na̱ ndaa̱, chi̱ nda̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná kándéé ná dándáki na.
\p
\v 3 Dá chi̱ tá ná chikaa̱ yo̱ ka̱a yúʼu̱ kuéi̱ yo̱, dá kandeé yó dándáki yó ri̱, chi̱ kanóo yó ri̱ kuaʼa̱ noo̱ káʼán mií yó.
\v 4 Ta kande̱ʼé taʼani ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo barco, va̱ʼará ndi ki̱ʼo ví náʼano rá, ta va̱ʼará ndi ki̱ʼo ví ndakí tachi̱ chíndaʼá ñá, tído xíʼín iin tóʼón yíto̱ lóʼo̱ tárnee ti̱i rá kándéé iin ta̱a kaó ra̱ rá kuaʼa̱n ra̱ noo̱ kóni̱ mií rá.
\v 5 Ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo yó xíʼín yáa̱ yo̱, chi̱ kíán iin ña̱ lóʼo̱, tído chíndaa̱ noo̱án kéean ña̱ʼa náʼano nda̱ʼo. Chi̱ kíán táto̱ʼon iin ñoʼó ita̱ le̱é lóʼo̱, dá chi̱ va̱ʼará ndi ki̱ʼo ví káʼano yúku̱, tído vaá óon kándééán chíñóʼo̱ ndiʼi ñaá.
\v 6 Ta yáa̱ yo̱ kúú táto̱ʼon iin ñoʼó kéi̱, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ kini kándééán kéean. Ta kíán iin ña̱ nákaa̱ tein yikí ko̱ño yo̱, ta kándééán dáyako̱a̱n iin níí yó noo̱ Ndios. Ta nda̱ ni̱ kaki yó nda̱ ni̱ xiʼi̱ yo̱ kándééán dátu̱úán yó. Ta kíán táto̱ʼon mií ñóʼo̱ ni̱ kii nda̱ indayá.
\p
\v 7 Kándéé vá ña̱yuu dándáki na ndidaá kirí xíka no̱ñóʼo̱, xíʼín kirí nárnee induú, xíʼín kirí xíka ti̱i no̱ñóʼo̱, xíʼín kirí ñóʼo ini ta̱kui̱í.
\v 8 Tído ni iin tóʼón yó o̱ kándéé dándáki yó yáa̱ yo̱, chi̱ ña̱ kini nda̱ʼo kíán, ta o̱ kúu taʼon chituu yóa̱n. Ta daá kuití dárʼuʼa̱n ña̱yuu xíʼín ndutá dee̱án.
\v 9 Ta xíʼín yáa̱ yo̱ kékáʼano yó Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ta xíʼín mií taʼanian ndáneʼe kini yó ña̱yuu xi̱ʼín yó, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo káa mií ná.
\v 10 Ta xíʼín yúʼu̱ yo̱ káʼa̱n yo̱ ña̱ va̱ʼa, ta xíʼín mií taʼani yúʼu̱ yo̱ káʼa̱n kini yó. Káʼi̱n xíʼín ndó, ñani miíi̱, ña̱ ko̱ kánian kee yó dión.
\v 11 ¿Á iin tóʼón vá yái̱ kána ta̱kui̱í vidi̱ xíʼín ta̱kui̱í ova̱, káʼán ndó?
\v 12 Ñani miíi̱, ¿á kúu taʼani xíʼo ta̱ño̱ʼó aceituna, káʼán ndó? Ta, ¿á kúu taʼani xíʼo yitó uva ti̱ño̱ʼó, káʼán ndó? Ta dión taʼani o̱ kúu taʼon kana ta̱kui̱í oʼo̱va̱ noo̱ kána ta̱kui̱í vidi̱.
\s Tá miía̱n ndaa̱ kómí yó ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Ndios, dá kía̱n ñóchí ví kandei yó xíʼín dao ka̱ ñani yo̱
\p
\v 13 ¿Á ió iin káa na̱ ndi̱chí, o na̱ ió ña̱xintóni̱ tein ndoʼó? Dá kía̱n kánian naʼa̱ na̱ ña̱ dión kíán xíʼín ña̱ va̱ʼa kée na, xíʼín ña̱ ndaʼí ió ini na̱.
\v 14 Tído tá nákaa̱ ña̱ uʼu̱ ini ini nío̱ ndo̱, ta chídáó táʼan mií ndó xíʼín dao ka̱ ñani ndo̱, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ʼi ndó mií ndó, ta o̱ sa̱ kétóʼón ndó ña̱ ndaa̱.
\v 15 Dá chi̱ o̱ du̱ú noo̱ Ndios ní kixi ña̱ ndi̱chí kómí na̱ kée dión, chi̱ ña̱ ndi̱chí kómí ná kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo, xíʼín ña̱ ni̱ taʼi̱ ña̱xintóni̱ ta̱a, xíʼín ña̱ ndi̱chí xíʼo ña̱ uʼu̱.
\v 16 Dá chi̱ noo̱ ndéi ña̱yuu uʼu̱ ini, xíʼín noo̱ ndéi na̱ chídáó táʼan mií xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ñoó kúú noo̱ ió ta̱ndóʼó, ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa kini ió noo̱ ndéi na.
\v 17 Tído ña̱yuu kómí ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ió vii, ta va̱ʼa ndéi na xíʼín iin rá iin na, ta kúú ná ña̱yuu va̱ʼa xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ná, ta va̱ʼa ini na̱, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa kée na, ta ko̱ káxi na ña̱yuu, ta ko̱ kúú ná ña̱yuu uu̱ noo̱.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kúú na̱ ndíʼi ini ña̱ kandei va̱ʼa xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ xíonoo chíʼi ña̱ va̱ʼa, ta kasandaá na̱ natiin na ña̱ va̱ʼa kandei na xíʼín dao ka̱ ña̱yuu.
\c 4
\s Ná dáʼa ni katoó ndo̱ ña̱ kini ió ñayuú yóʼo
\p
\v 1 ¿Ndeí ve̱i ña̱ naá ndo̱, xíʼín ña̱ ndáneʼe táʼan ndó tein mií ndó, káʼán ndó? ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ ve̱i ña tein ña̱ kini kátoó ndo̱ kée ndó, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n naá táʼan xíʼín ña̱ va̱ʼa nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ndo̱?
\v 2 Kóni̱ ndo̱ ña̱ koo ña̱ʼa noo̱ ndo̱, tído ko̱ níʼi̱ taʼon ndóa̱n. Saʼání ndó ndi̱i, ta uʼu̱ kini ini ndo̱, tído ko̱ kándéé ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱. Naá táʼan ndó, ta ndáneʼe táʼan ndó, tído ko̱ kándéé taʼon ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱, chi̱ ko̱ xíka̱ ndo̱án noo̱ Ndios.
\v 3 Tá xíka̱ ndo̱án noo̱ ná, ko̱ níʼi̱ taʼon ndó ña̱, dá chi̱ ko̱ xíka̱ va̱ʼa ndóa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kaka̱ ndo̱án. Chi̱ xíka̱ ndo̱án, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kini kóni̱ mií ndó.
\p
\v 4 ¡Ndoʼó kúú na̱ kée táto̱ʼon kée iin ñáʼa̱ xiní xíxi yíi̱ xíʼín iin ka̱ ta̱a! Chi̱, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ tá xiní xíxi yó Ndios xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo, dá kía̱n nduu yó na̱ xiní uʼu̱ táʼan xíʼín Ndios? Ta ndi ndáa na̱ ndíʼi cháá ka̱ ini sa̱ʼá ña̱ ió ñayuú yóʼo o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ʼa Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu na̱ xiní uʼu̱ táʼan xíʼín Ndios.
\v 5 ¿Á káʼán ndó ña̱ káʼa̱n oon tuti ii̱ Ndios? Dá chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ xi̱ʼo na Espíritu na̱ koo na ini yóó, ta kékuión nda̱ʼo na saʼa̱ yóó ña̱ koni̱ yo̱ ná.
\v 6 Tído kua̱ʼá ka̱ ña̱ mani̱ kée Ndios xíʼá, dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ ná: “Ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini, ta diʼa xíʼo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaʼí ini.”
\s Kenóo ndó mií ndó noo̱ Ndios, dá ná chindaya̱ʼi na ndo̱ʼó
\p
\v 7 Naki̱ʼo ndó mií ndó kañoʼo toon ndó ti̱xi ndáʼa̱ Ndios. Ta o̱ sa̱ kándía ndó kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ uʼu̱, ta kuino mií váán koʼa̱n noo̱ ndo̱.
\v 8 Ta koo ini ndo̱ nandukú ndó Ndios ndidaá kuu̱, dá ná kuyati cháá ka̱ na̱ koo na xíʼín ndó. Ta ndoʼó, na̱ kómí kua̱chi, nduvii ndo̱ ndáʼa̱ ndó, dá chi̱ ña̱ kini nda̱ʼo kía̱n kée ndó xíʼán. Ta ndoʼó, na̱ nákani uu̱ ini, koo ini ndo̱ nduvii ndo̱ nío̱ ndo̱.
\v 9 Kundaʼí ini ndo̱, ta ndaʼí kuaki ndó, ta ndeiʼi̱ ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó. Ta ña̱ sáki̱ ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ ndeiʼi̱ ndo̱. Ta ña̱ kádii̱ ini ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ kundaʼí ini ndo̱.
\v 10 Kenóo ndó mií ndó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, dá ná chindaya̱ʼi na ndo̱ʼó.
\s Ná dáʼa ni chinóo kua̱chi ndó ñani ndo̱
\p
\v 11 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaʼa̱n kua̱chi ndó saʼa̱ iin rá iin ndó. Dá chi̱ tá káʼa̱n kua̱chi ndó saʼa̱ ñani ndo̱, ta kéyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ná, dá kía̱n káʼa̱n kua̱chi ndó saʼa̱ ley Ndios, ta kéyíko̱ ndo̱ sa̱ʼán. Tído tá kéyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ley, dá kía̱n ko̱ kée ndó choon saʼándáa̱n, diʼa kée ndó mií ndó kúú ndó iin na̱ kéyíko̱ sa̱ʼán.
\v 12 Iin tóʼón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ ni̱ xi̱ʼo ley. Ta iin tóʼón mií vá ná kúú na̱ kándéé dáka̱ki ña̱yuu, ta iin tóʼón mií taʼani na kúú na̱ dándóʼo nío̱ yo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée yó. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndá yoo kúú ndoʼó, káʼán ndó? ¿Ndiva̱ʼa yáʼa ndó kéyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ñani ndo̱?
\s Ná dáʼa ni kaʼa̱n táyíí ndó sa̱ʼá ña̱ kee ndó taa̱n
\p
\v 13 Ta kueídóʼo va̱ʼa ndoʼó, na̱ káʼa̱n diʼa: “Viti o taa̱n koʼo̱n ndu̱ iin ñoo, ta ñoó kandei ndu iin níí kuia̱ kechóon ndu, ta nakaʼán ndaʼi̱ ndu̱, dá niʼi̱ ndú kua̱ʼá di̱ʼón”, kaá ndo̱ʼó.
\v 14 Tído ko̱ náʼá taʼon ndó ndí ki̱án ndoʼo ndó taa̱n, dá chi̱ kúú ndó táto̱ʼon viko̱ nóʼó náka̱ʼani tóó víʼí, ta kúú ndáñóʼó niʼini vaan.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa ka̱a̱n diʼa kánian kaʼa̱n ndo̱: “Tá kóni̱ satoʼo yo̱ Ndios, dá kataki ndu̱ cháá ka̱, dá kee ndu ña̱ yóʼo o ña̱ káa.”
\v 16 Tído diʼa káʼa̱n táyíí ndó sa̱ʼá ña̱ kúryíí ndó, ta sa̱ʼá ña̱ kúryíí ndó, sa̱ʼá ño̱ó kée ndó ña̱ kini.
\v 17 Dá chi̱ na̱ náʼá ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ʼa kánian kee na, ta ko̱ kée na ña̱, na̱ yóʼo kúú na̱ yáʼa kée kua̱chi noo̱ Ndios.
\c 5
\s Diʼa ndoʼo na̱ kui̱ká sa̱ʼá ña̱ kini kée na
\p
\v 1 Kueídóʼo va̱ʼa ndoʼó, na̱ kúú na̱ kui̱ká viti. Ndeiʼi̱ ndo̱, ta kayuʼú kóʼó ndó, chi̱ ve̱i ña̱ kía̱n ndoʼo naní nío̱ ndo̱.
\v 2 Dá chi̱ ndidaá kúú ña̱ kui̱ká kómí ndó ni̱ teiʼi̱ vaan. Ta ndidaá kúú dáʼo̱n ndo̱ ni̱ ku̱ʼu ti̱kidi.
\v 3 Ta ndidaá kúú di̱ʼón oro xíʼín di̱ʼón plata kómí ndó ni̱ nana da̱yeʼe ña̱, ta da̱yeʼe yóʼo náʼa̱ kua̱chi saʼa̱ ndo̱, chi̱ ko̱ ní kéchóon va̱ʼa ndóa̱n. Ta dánaáa̱n ndo̱ʼó táto̱ʼon chíñóʼo̱ ñoʼó kéi̱ iin ña̱ʼa, chi̱ ni̱ ketútí ndó ña̱ kui̱ká tein kuu̱ noo̱ ndíʼi yóʼo.
\v 4 Ta vitíʼón ndéíʼi̱ kua̱chi ta̱ kéchóon no̱ñóʼo̱ ndo̱ sa̱ʼá ya̱ʼi ra, chi̱ xíʼín ña̱ mañá ndo̱ ko̱ ní chíya̱ʼi ndó ra̱. Ta mií satoʼo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá kúú ña̱ʼa, ni̱ seídóʼo ña̱ ndéíʼi̱ kua̱chi ra saʼa̱ ndo̱.
\v 5 Va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóʼo, ni̱ sa̱ komí ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ ka̱toó ndo̱, ta ni̱ ndaʼa ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndaʼá iin che̱e kakuu ko̱ño, chi̱ viti ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kuu ndo̱.
\v 6 Ta dátai̱ kua̱chi ndó ña̱yuu ndaa̱, ta saʼání ndo̱ ná, ta ni iin ña̱ʼa ko̱ kée ná chíndeé ná mií ná.
\s Kandita ndaa̱ ndo̱ nani ndáti ndó nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱
\p
\v 7 Ta viti, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kandati kueé ndo̱ nda̱ ná nandió ko̱o tuku satoʼo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. Kande̱ʼé ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ta̱a xíti, ndáti kueé ra̱ dákée ra ña̱ ni̱ xiti ra, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ no̱ó, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ noo̱ ndíʼi, dá dákée ra.
\v 8 Dión taʼani kandati kueé ndo̱, ta kandita ndaa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ yati ñóʼó vá nandió ko̱o tuku satoʼo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
\p
\v 9 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ sátáʼan ndó, dá kía̱n ná o̱ dándóʼo Ndios nío̱ ndo̱. Dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati nda̱ʼo kuu̱ kasaa̱ Ndios, na̱ keyíko̱ saʼa̱ yo̱.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee na̱ sa̱ kuu profeta, na̱ sa̱ ka̱sto̱ʼon xíʼín ña̱yuu to̱ʼon ni̱ niʼi̱ ná noo̱ satoʼo yo̱ Ndios. Chi̱ va̱ʼará ni̱ sa̱ ndoʼo nío̱ ná, tído ni̱ sa̱ ndati kueé na̱ nda̱ ni̱ ya̱ʼa ta̱ndóʼó na̱.
\v 11 Ndikáʼán ndi kúu ví na̱ xíʼo ndeé ini tá ndóʼo na ta̱ndóʼó, kaá yo̱. Chi̱ sa̱ náʼá vá yó ña̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé nda̱ʼo ini Job tá ni̱ ndoʼo na ta̱ndóʼó. Sa̱ʼá ño̱ó ndato nda̱ʼo ni̱ na̱chindeé ñaá satoʼo yo̱ Ndios, dá chi̱ kúú ná iin Ndios va̱ʼa nda̱ʼo ini, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱.
\p
\v 12 Ta viti, ñani miíi̱, ná koʼi̱n kaʼi̱n iin to̱ʼon ndáya̱ʼi cháá ka̱ xíʼín ndó. O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nachinaʼá ndó Ndios tá kuaʼa̱n ndo̱ ki̱ʼo ndó to̱ʼon ndó noo̱ iin ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ ka̱á ndo̱: “Náʼá induú”, o: “Náʼá no̱ñóʼo̱ yóʼo”, ta o̱ sa̱ káʼa̱n ndo̱ ña̱ náʼá dao ka̱ ña̱ʼa. Sa̱ʼá ño̱ó tá káʼa̱n ndo̱ “Jaa̱n”, ta dión ná kakian. Ta rá káʼa̱n ndo̱ “Ko̱ó”, ta dión ná kakian, dá kía̱n ná dáʼa ni kakomí ndó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n ndo̱ dión.
\s Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ iin rá iin ndó
\p
\v 13 ¿Á ió iin na̱ ndóʼo nío̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios. ¿Á ió iin na̱ kádii̱ ini tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kata na yaa kekáʼano na Ndios.
\v 14 ¿Á ió iin na̱ kúʼu̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n nakana ndó na̱ sáʼano dákuáʼa xíʼín ndó, dá ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá na̱ kúʼu̱ ñoó, ta ná chikodó ná sití dini̱ ná xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 15 Dá chi̱ tá kándéé káʼano ini yo̱ Jesús tá xíka̱ yo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, dá kía̱n nduva̱ʼa va na̱ kúʼu̱, ta ndako̱o na kee satoʼo yo̱ Jesús. Tá ni̱ ya̱ʼa na̱ kúʼu̱ ñoó ni̱ kee na kua̱chi, ta kúú kuʼu̱ káʼano va ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi na̱.
\v 16 Naʼo̱ ndo̱ kua̱chi ndó noo̱ iin rá iin ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ iin rá iin ndó, dá nduva̱ʼa ndó kee Ndios. Dá chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa kúu tá xíka̱ iin na̱ ndíta ndaa̱ xíʼín Ndios ña̱ mani̱ noo̱ ná.
\v 17 Profeta Elías ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií yó. Ta ni̱ xika̱ na̱ xíʼín ndinoʼo ini na̱ noo̱ Ndios ña̱ ná o̱ kóon dai̱. Ta kúú oni̱ kuia̱ dao ko̱ ní kóon rá no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\v 18 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xika̱ tuku na noo̱ Ndios ña̱ koon dai̱, ta kúú ni̱ ka̱sáʼá kóon tuku rá. Dá ni̱ ka̱sáʼá kána tuku ña̱ʼa no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\p
\v 19 Ñani miíi̱, tá ió iin káa ndoʼó ni̱ ku̱xoo kuaʼa̱n no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ió iin ka̱ ndo̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ na̱ndió néʼe tuku na no̱ó ña̱ ndaa̱,
\v 20 dá kía̱n kanaʼá ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱ndíko ini ndo̱ ná noo̱ kúú íchi̱ kini kuaʼa̱n na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱káki ndó na̱, chi̱ o̱ ku̱ú taʼon na noo̱ Ndios. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi na̱ ndoo sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ndó dión. 
