\id 1PE
\h 1 Pedro
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pedro ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\c 1
\s Káʼa̱n Pedro ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pedro, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo. Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ ni̱ xita̱ noo kuaʼa̱n ndéi chí kuendá Ponto, xíʼín Galacia, xíʼín Capadocia, xíʼín Asia, xíʼín Bitinia.
\v 2 Ndoʼó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií tatá Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na xíʼín ndó nda̱ míí saʼa̱, dá ná kakuu ndó ña̱yuu na̱ kee Espíritu ii̱ ná, dá kueídóʼo ndó na̱, ta ná nduvii ndo̱ kee nii̱ Jesucristo.
\p Ta ná koo kua̱ʼá ña̱ mani̱ Ndios xíʼín ndó, ta ná ki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Kómí ndisa yó iin ta̱ndeé iní
\p
\v 3 Na̱ káʼano kúú Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuʼu̱ káʼano ini na̱ saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kaki sa̱á yo̱ ni̱ kee na, dá ni̱ kuu ni̱ na̱tiin yó iin ta̱ndeé iní káʼano nda̱ʼo noo̱ ná, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoʼo yo̱ Jesucristo tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó natiin taʼani ndó iin ña̱ káʼano nda̱ʼo chí induú diʼa, chi̱ sa̱ ió nduu vaan natiin ndoʼó. Ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ téíʼi̱, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ túú, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíʼi.
\v 5 Ta táxi va̱ʼa Ndios ndo̱ʼó xíʼín ndée̱ míí ná sa̱ʼá ña̱ kándéé káʼano iní ndo̱ ná, dá kasandaá ndo̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, dá kandei ndó xíʼín ná, chi̱ sa̱ ió nduu va ña̱ʼa yóʼo natiin ndó tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱, va̱ʼará tein cháá kuu̱ kánian ndoʼo nío̱ ndo̱ kée kua̱ʼá noo̱ ta̱ndóʼó.
\v 7 Chi̱ ta̱ndóʼó ñoó kía̱n korndodó ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, nde̱ʼá á ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼán. Ta ndáya̱ʼi cháá ka̱ ña̱ kía̱n kándéé iní ndo̱ ná o̱ du̱ú oro, táʼa̱n ña̱ xíto ndodó ña̱yuu xíʼín ñóʼo̱, dá nde̱ʼá á miía̱n ndaa̱ kuiti oro ndinoʼo kíán o ko̱ó. Tído kasandaá iin kuu̱, ta naá vá oro ñoó. Tído ndoʼó, tá miía̱n ndaa̱ kuiti ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná tein ta̱ndóʼó, dá kía̱n chindaya̱ʼi ñaá Ndios, ta ki̱ʼo na ña̱ñóʼó, xíʼín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ tá ná naʼa̱ noo̱ tuku Jesucristo.
\v 8 Kóni̱ ndo̱ ná, va̱ʼará ko̱ ní xiní ndo̱ ná xíʼín noo̱ ndo̱. Ta va̱ʼará ko̱ ndéʼé ndó na̱ viti, tído kándísa ndó na̱. Ta ndato nda̱ʼo kádii̱ iní ndo̱, ta ni ko̱ níʼi̱ ndo̱ to̱ʼon kaʼa̱n ndo̱ saʼa̱ ndi ki̱ʼo kádii̱ ini ndo̱,
\v 9 chi̱ níʼi̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta ñoó kía̱n ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱.
\p
\v 10 Ni̱ kaʼa̱n profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá sa̱ʼá ña̱ mani̱ koʼo̱n Ndios kee na xíʼín ndó. Ni̱ da̱kuáʼa va̱ʼa ra sa̱ʼán, ta ni̱ kee ra tata̱ kandaa̱ ini ra̱ ndi koo kee Ndios dáka̱ki na ña̱yuu.
\v 11 Chi̱ ni̱ da̱kuáʼa ra saʼa̱ ndá yoo kakuu na̱ kee dión, ta ndá oon koo na, chi̱ ió Espíritu Cristo ini ra̱, ta ni̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín rá sa̱ʼán. Chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ Cristo, na̱ kii dáka̱ki ñaá, ndiʼi daá, dá naniʼi̱ ná ña̱ñóʼó noo̱ Ndios.
\v 12 Kúú ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ o̱ du̱ú mií rá keva̱ʼa xíʼín ña̱ dánaʼa̱ ra̱, sa̱va̱ʼa yóó vá kúú na̱ keva̱ʼa xíʼán. Ta mií to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ ra̱ tá sata̱, mií to̱ʼon yóʼo ii̱ vá kía̱n dánaʼa̱ na̱ noo̱ ndo̱ viti sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, ta dánaʼa̱ na̱ ñá xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ kii nda̱ induú. Ta nda̱ mií ángel ndéi induú kátoó kandaa̱ ini sa̱ʼá ña̱ yóʼo.
\s Kóni̱ Ndios ña̱ koo vii yo̱ noo̱ ná
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó kenduu ndo̱ ña̱xintóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, ta kañoʼo ini ndo̱, ta ndinoʼo ini ndo̱ koo ta̱ndeé iní ndo̱ ña̱ natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios tá ná nandió ko̱o tuku Jesucristo kasaa̱ na̱.
\v 14 Ta koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin de̱ʼe seídóʼo tatá, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ ña̱ kini, ña̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó tá ko̱ ñáʼa̱ kanaʼá ndó Ndios.
\v 15 Chi̱ táto̱ʼon na̱ vii kúú míí Ndios, na̱ ni̱ kana ndoʼó xoo mií ná, ki̱ʼo dión koo vii ndo̱ no̱ó ndidaá ña̱ kée ndó.
\v 16 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo vii ndo̱, chi̱ na̱ vii kúú yuʼu̱.”
\p
\v 17 Tá káʼa̱n ndo̱ tatá xíʼín Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ʼá ña̱ kée iin rá iin yó, dá kía̱n koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ná, ta kayu̱ʼú niʼini ndó na̱ xía̱n nani ndéi ndó ñoo tu̱kú xaa̱n.
\v 18 Ta náʼá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kuu ya̱ʼi, ña̱ ni̱ da̱káki ndoʼó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ ko̱ chóon sa̱ kee na̱ yatá veʼe ndó. Chi̱ ko̱ ní sá kian iin ña̱ʼa túú, táto̱ʼon ndóʼo oro xíʼín plata.
\v 19 Diʼa nii̱ ndato mií Cristo, táʼa̱n kirá ni̱ xita̱ sa̱ʼá kua̱chi ndo̱, ni̱ sa̱ kuu ya̱ʼi ni̱ da̱káki ñaá. Chi̱ ni̱ sa̱ kuu na táto̱ʼon ki̱ʼo iin léko, kirí dóko̱ ña̱yuu noo̱ Ndios, kirí káa vii, kirí ko̱ yáko̱.
\v 20 Chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá ñayuú yóʼo, nda̱ daá vá ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ koo dión. Ta ña̱ yóʼo ni̱ kuu tein tiempo viti, chi̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱.
\v 21 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kándísa ndó Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá tein na̱ ni̱ xiʼi̱. Ta ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ñóʼó noo̱ ná. Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná kandeé iní ndo̱ Ndios, ta ná koo ta̱ndeé iní ndo̱ noo̱ iin tóʼón dini̱ míí vá ná.
\p
\v 22 Chi̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ seídóʼo ndó ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios, dá kandeé ndó kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ sátáʼan ndó xíʼín ndinoʼo ini ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó ndinoʼo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ sátáʼan ndó xíʼín iin nío̱ vii.
\v 23 Dá chi̱ ndoʼó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, ta ko̱ ní káki ndó táto̱ʼon káki ña̱yuu, na̱ ndéi tóo, dá xíʼi̱ na̱. Dá chi̱ ndo̱ʼó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, dá kandei chíchí ndó kee to̱ʼon mií Ndios, chi̱ to̱ʼon takí kíán, ta daá kuití vá kooan.
\v 24 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ndidaá kúú ña̱yuu ndóʼo táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yuku̱ káa yúku̱,
\q ta ña̱ kúryíí ná kúú táto̱ʼon ita yuku̱ ñoó.
\q Chi̱ íchi̱ va yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n.
\q
\v 25 Tído to̱ʼon satoʼo yo̱ Ndios, daá koo kuií vaan.
\m Ta to̱ʼon yóʼo kúú to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱.
\c 2
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó dánkoo ndiʼi ndó ña̱ kini xíʼín ña̱ ma̱ñá kée ndó, ta ko̱ kánian kakuu ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, ta ni ko̱ kánian koo uʼu̱ ini ndo̱, ta kánian dánkoo taʼani ndó ndidaá ña̱ kini káʼa̱n ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu.
\v 2 Táto̱ʼon kée takuálí nándukú xí noo̱ chichí xí, ki̱ʼo dión nandukú ndó to̱ʼon Ndios, ña̱ kúú ña̱ ndaa̱, dá kuaʼano ndó xíʼán nani kasandaá kuu̱ ka̱ki ndó.
\v 3 Ta ki̱ʼo dión kee ndó sa̱ʼá ña̱ xíʼo ndaa̱ ndo̱ kuendá ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ini satoʼo yo̱ Jesús.
\s Mií vá Jesús kúú yuu̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱
\p
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó kuyati cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Jesús, na̱ kúú táto̱ʼon iin yuu̱ ta̱kí, táʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱ñóʼó ta̱a ñayuú yóʼo. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá, ta kúú ná yuu̱ ndato cháá ka̱.
\v 5 Ta mií ndó kúú taʼani táto̱ʼon yuu̱ ta̱kí. Sa̱ʼá ño̱ó konó ndó ná kava̱ʼa Ndios veʼe ño̱ʼo na̱ xíʼín ndó, dá kakuu taʼani ndó duti̱ ii̱ noo̱ mií ná, dá kuu doko̱ ndo̱ ña̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱, ta kúú natiin va̱ʼa na ña̱ dóko̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo.
\v 6 Chi̱ káʼa̱n taʼani tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q Koʼi̱n chindu̱ʼí iin yuu̱ ió tito̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ chí ñoo Sion,
\q dá chi̱ yuu̱ yóʼo kía̱n ni̱ ka̱xi miíí, ta kíán iin yuu̱ ndato.
\q Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandísa ñaá, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kákaʼan noo̱ ná.
\p
\v 7 Ta noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kándísa, yuu̱ yóʼo kúú yuu̱ ndato cháá ka̱. Tído ndidaá na̱ ko̱ kándísa ñaá, ndoʼo na táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q Táʼa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóʼó ta̱a káva̱ʼa veʼe,
\q ña̱ yóʼo diʼa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yu̱ú tito̱.
\m
\v 8 Ta káʼa̱n taʼanian diʼa:
\q Mií yuu̱ yóʼo kédaá xíʼín ná, dá kachiʼi sáʼá ná, chi̱ kíán iin yuu̱ kédaá xíʼín ná kue̱i na.
\m Ni̱ ka̱chiʼi sáʼá ná chi̱ ko̱ xi̱ín na̱ kueídóʼo na to̱ʼon va̱ʼa, chi̱ sa̱ ki̱ʼo dión ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ná ndoʼo na.
\s Kúú yó na̱ ñoo Ndios
\p
\v 9 Tído ndoʼó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios kakuu ña̱yuu na̱, ta kúú ndó duti̱ noo̱ mií Ndios, na̱ kúú rey, ta kúú ndó iin ñoo ii̱, ta kúú ndó ña̱yuu ni̱ taó xóo mií Ndios, dá kasto̱ʼon ndó sa̱ʼá ña̱ ndato kée na, chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱di̱tá ndoʼó íchi̱ noo̱ íin naá, ta ni̱ na̱chiʼi na ndo̱ʼó íchi̱ no̱ó ndato tóo̱n.
\v 10 Chi̱ tá sata̱ ko̱ ní sá kuu ndó iin ñoo, tído viti ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ñoo mií Ndios. Tá sata̱ ko̱ ní kándeé ndó ña̱ kuʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ndo̱, tído viti kía̱n ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱.
\s Kánian naʼa̱ yo̱ mií yó ña̱ kúú yó kuendá Ndios
\p
\v 11 Na̱ mani̱, seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ndéi tóo ñoo tu̱kú xaa̱n, ña̱ o̱ sa̱ náki̱ʼo ndó míí ndó no̱ó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ña̱ naá táʼan xíʼín ña̱ va̱ʼa kóni̱ nío̱ ndo̱ keean.
\v 12 Diʼa koo ini ndo̱ kendúsáʼano ndó no̱ó ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios, dá kía̱n va̱ʼará chínaní kini na ndo̱ʼó viti, tído ná kekáʼano na Ndios sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée ndó tá ná kasandaá kuu̱ dátoo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ná.
\p
\v 13 Ta sa̱ʼá ña̱ ió ña̱ñóʼó yó noo̱ satoʼo yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó ndidaá ta̱ néʼe choon ñayuú yóʼo, á mií rá kúú rá rey, ra̱ néʼe choon káʼano cháá ka̱,
\v 14 o á mií rá kúú rá ta̱ néʼe choon ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ rey ñoó, táʼa̱n ra̱ ni̱ niʼi̱ choon ña̱ kadi ra̱ ña̱yuu kíni veʼe ka̱a, ta néʼe taʼani ra choon ña̱ náki̱ʼo ra ña̱ñóʼó no̱ó na̱ kée ña̱ va̱ʼa.
\v 15 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n kee ndó ña̱ va̱ʼa, dá ná o̱ níʼi̱ ña̱yuu xi̱xi ko̱ó ña̱xintóni̱ ña̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ ndo̱.
\v 16 Ko̱ ñóʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ ni iin ley, tído ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kini. Diʼa nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 17 Koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ ndidaá ña̱yuu, ta kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá na̱ kúú kuendá Jesús, ta kayu̱ʼú niʼini ndó Ndios, ta koo ña̱ñóʼó ndó no̱ó ta̱ néʼe choon.
\s Naki̱ʼo ndeé iní yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo ndeé iní Jesús tein ta̱ndóʼó
\p
\v 18 Ta ndoʼó, na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, kueídóʼo ndó ra̱ kúú satoʼo ndo̱ xíʼín ña̱ñóʼó. Ta ná dáʼa ni kee ndó dión sa̱va̱ʼa xíʼín ra̱ kée ña̱ va̱ʼa xíʼín ndó. Ki̱ʼo dión taʼani kánian kee ndó xíʼín ra̱ kéndava̱ʼa xíʼín ndó.
\v 19 Dá chi̱ iin ña̱ va̱ʼa kíán noo̱ Ndios ña̱ sa̱ʼá ña̱ ñóʼo ini ndo̱ saʼa̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó xíʼo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ʼa satoʼo ndo̱ xíʼín ndó, va̱ʼará ni iin ña̱ kini ko̱ ní kée ndó.
\v 20 Chi̱, ¿ndí ki̱án va̱ʼa niʼi̱ ndo̱ tá xíʼo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ʼa satoʼo ndo̱ xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kée ndó ña̱ kini? Tído tá kéndava̱ʼa ra xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa, ta xíʼo ndeé iní ndo̱, dá kía̱n nátaʼan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ʼó.
\v 21 Chi̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ʼó ña̱ kee ndó dión, dá chi̱ ki̱ʼo dión taʼani ni̱ ndoʼo naní nío̱ mií Jesucristo saʼa̱ yo̱, ta ki̱ʼo dión ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ yo̱ kaka yó íchi̱ ni̱ xika mií ná.
\v 22 “Ni iin tóʼón kua̱chi ko̱ ní kée na, ta ni iin ña̱ to̱ʼón ko̱ ní kána yúʼu̱ ná kaʼa̱n na̱.”
\v 23 Ta va̱ʼará ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa ra xíʼín Jesús, tído ni iin tóʼón to̱ʼon ndava̱ʼa ko̱ ní nándió néʼe na kaʼa̱n na̱ xíʼín rá. Ta va̱ʼará ni̱ da̱ndóʼo ra nío̱ ná, tído ni iin ña̱ʼa ko̱ ní kaʼa̱n na̱ kee na xíʼín rá. Diʼa ni̱ na̱chiʼi na ndidaá ña̱ ni̱ ndoʼo na noo̱ ndáʼa̱ Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa.
\v 24 Ta ni̱ na̱kuido mií Jesús ndidaá kúú kua̱chi yó tá ni̱ sa̱rkaa na ndi̱ka cruz, dá ná kandeé yó dánkoo yó kua̱chi kée yó, dá ná koni yo̱ kee yó ña̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ta̱rkueʼe̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ʼa yó, ta ni̱ ndu̱vii yo̱.
\v 25 Dá chi̱ ni̱ sa̱ kuu ndó táto̱ʼon léko ni̱ sa̱ xi̱onoo ndava̱ʼa. Tído viti ni̱ na̱ndió kuéi ndó no̱ó na̱ ndáka ñaá, ta ndaá va̱ʼa na nío̱ ndo̱.
\c 3
\s Diʼa kánian kee na̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱
\p
\v 1 Ta ndoʼó, na̱ ñáʼa̱, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó yíi̱ ndo̱, dá kía̱n, tá ko̱ xi̱ín ra̱ kandísa ra to̱ʼon Ndios, kúú xino̱ ini ra̱ kandísa raa̱n sa̱ʼá ña̱ kéndúsáʼano ndó, dá kía̱n ko̱ kánian kaʼa̱n ndo̱ xíʼín rá, dá kandísa raa̱n,
\v 2 chi̱ koni ra̱ ña̱ va̱ʼa kée ndó, ta ió ña̱ñóʼó ndó noo̱ rá.
\v 3 Ta o̱ sa̱ ndíʼi téí ini ndo̱ ña̱ koo luu ñíi̱ ndo̱, á kíán ña̱ nachoʼon lándo̱ dini̱ ndo̱, o á kíán ña̱ keluu ndó mií ndó xíʼín oro, o á kíán ña̱ kandixi ndó dáʼo̱n táyíí ndáa.
\v 4 Va̱ʼa ka̱a̱n ndi̱ʼi ini ndo̱ koo vii nío̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kía̱n koo luu ndó xíʼín ña̱ va̱ʼa ini ndo̱, xíʼín ña̱ kueé ini ndo̱, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n o̱ kúyatá taʼon, ta ña̱ yóʼo kía̱n nátaʼan nda̱ʼo ini Ndios xiní na̱.
\v 5 Chi̱ diʼa luu ni̱ sa̱ ndaa na̱ ñáʼa̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá, sa̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios, ta ndinoʼo ini na̱ ni̱ sa̱ seídóʼo ná yíi̱ ná.
\v 6 Chi̱ ki̱ʼo dión sa̱ seídóʼo naná sáʼano yó Sara yíi̱ ná Abraham, ta sa̱ káʼa̱n na̱ ña̱ Abraham kúú satoʼo na̱. Ta kúú ndó táto̱ʼon de̱ʼe diʼí Sara sa̱ʼá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ko̱ xíʼo ndó mií ndó ña̱ yu̱ʼú ndo̱.
\p
\v 7 Ta dión ni ndoʼó, ra̱ ta̱a, kañoʼo ini ndo̱ kandei ndó xíʼín ñadiʼí ndo̱. Ta ki̱ʼo ndó ña̱ñóʼó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kúú ná iin na̱ vi̱tá, xíʼín sa̱ʼá ña̱ natiin nduú na̱ xíʼín ndó ña̱ mani̱ ña̱ kandei chíchí ndó xíʼín Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱ʼa o̱ kétéin noo̱ ndo̱ noo̱ káʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios.
\s Va̱ʼa ka̱a̱n ná ndoʼo nío̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ kée yó ña̱ va̱ʼa o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kée yó ña̱ kini
\p
\v 8 Ta noo̱ ndíʼi, káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ iin tóʼón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndidaá ní ndó, ta ndoʼo saʼa̱ sátáʼan ndó, ta koni̱ ndo̱ iin rá iin ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín na̱ veʼe mií ndó, ta kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó, ta ndaʼí koo ini ndo̱.
\v 9 O̱ sa̱ nándió kuéi ndó nandió néʼe ndó ña̱ kini no̱ó na̱ ni̱ kee ña̱ kini xíʼín ndó. Ta o̱ sa̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ndó xíʼín na̱ káʼa̱n ndava̱ʼa xíʼín ndó. Diʼa kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ná, dá chi̱ náʼá ndó ña̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ʼó ña̱ kía̱n natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná.
\v 10 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ndi ndáa ndoʼó katoó kandei va̱ʼa, ta kandei dii̱ ñayuú yóʼo,
\q dá kía̱n kánian kandaa ndo̱ yáa̱ ndo̱, dá ná o̱ yáʼa ña̱ kaʼa̱n ndava̱ʼan,
\q ta ni yúʼu̱ ndo̱ ná o̱ sa̱ káʼa̱n ni iin ña̱ to̱ʼón.
\q
\v 11 Kexoo ndó no̱ó ña̱ kini, ta kee ndó ña̱ va̱ʼa.
\q Ta nandukú ndó ña̱ kandei va̱ʼa ndó xíʼín ña̱yuu, ta ndiko̱ toon ndóa̱n.
\q
\v 12 Dá chi̱ ndéʼé va̱ʼa satoʼo yo̱ Ndios na̱ kée ña̱ ndaa̱,
\q ta ió nduu na̱ seídóʼo na ña̱ xíka̱ na̱ noo̱ ná.
\q Tído ko̱ nátaʼan ini na̱ xiní na̱ na̱ kée ña̱ kini.
\p
\v 13 ¿Ndá yoo kendava̱ʼa xíʼín ndó tá ná ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa?
\v 14 Tído ndikáʼán ndi kúu ví ndó tá kéndava̱ʼa na xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ʼa. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ʼú ndo̱ tá kée na dión xíʼín ndó, ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱.
\v 15 Diʼa naki̱ʼo ndó ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín ndinoʼo ini nío̱ ndo̱. Ta daá kuití kandei nduu ndo̱ ki̱ʼo va̱ʼa ndó kuendá xíʼa̱n kueé ió ini ndo̱, xíʼín ña̱ñóʼó noo̱ ndi ndáa mií ña̱yuu ndato̱ʼón ndoʼó sa̱ʼá ta̱ndeé iní kómí ndó.
\v 16 Ta koo ini ndo̱ kakomí ndó iin ña̱xintóni̱ vii, dá kía̱n tá káʼa̱n uʼu̱ na̱ saʼa̱ ndo̱ʼó, dá kía̱n ná xíkaʼan noo̱ mií ná sa̱ʼá ña̱ chínaní kini na ña̱ va̱ʼa kée ndó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo.
\v 17 Chi̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná ndoʼo nío̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ kée yó ña̱ va̱ʼa, tá ki̱ʼo dión kóni̱ mií Ndios, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kée yó ña̱ kini.
\v 18 Dá chi̱ ni̱ ndoʼo taʼani nío̱ Cristo tá ni̱ xiʼi̱ na̱ iin tóʼón ndée̱ sa̱ʼá kua̱chi yó. Iin na̱ ndaa̱ kúú ná, tído ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yóó, na̱ kómí kua̱chi, dá kuu kandaka na yó koʼo̱n na̱ noo̱ Ndios. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ xiʼi̱ yikí ko̱ño na̱, tído ió takí va Espíritu ná.
\p
\v 19 Ta ni̱ saʼa̱n Espíritu ná ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ espíritu ndadí niʼini noo̱ íin naá,
\v 20 ta ña̱ yóʼo ni̱ sa̱ kuu ña̱ ko̱ ní xíin kueídóʼo Ndios tá sa̱ naʼá, va̱ʼará kueé ni̱ sa̱ ndati Ndios xía̱n nani ni̱ ka̱va̱ʼa Noé arca. Ta cháá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ki no̱ó ta̱kui̱í kuaʼa̱ ñoó. Sa̱va̱ʼa ona̱ ni̱ sa̱ kuu na.
\v 21 Ta viti sódo̱ ndúta̱ yo̱ xíʼín ta̱kui̱í sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, dá ka̱ki yó, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ da̱káki Ndios Noé no̱ó ta̱kui̱í ñoó. Ko̱ kée yó dión sa̱ʼá ña̱ kóni̱ yo̱ nakata yó ñíi̱ yo̱, diʼa kée yóa̱n dá chi̱ ndinoʼo ini yo̱ kóni̱ yo̱ koo vii ña̱xintóni̱ yo̱, chi̱ ni̱ ka̱ki yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús.
\v 22 Ta ni̱ nana na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú. Ta viti ió na̱ xoo kuáʼa Ndios. Ta ti̱xi ndáʼa̱ míí ná ñóʼo ndidaá ángel, xíʼín ta̱ néʼe choon, xíʼín ta̱ dándáki.
\c 4
\s Ná dáʼa ka̱ ni kee yó ña̱ kini sa̱ kee yó tá ko̱ ñáʼa̱ ni̱ nduu yó kuendá Jesús
\p
\v 1 Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo nío̱ yikí ko̱ño Jesús, ki̱ʼo dión kánian kandei nduu ndo̱ ndoʼo taʼani nío̱ ndo̱, dá chi̱ na̱ ni̱ ndoʼo nío̱ yikí ko̱ño, no̱ón kúú na̱ ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi,
\v 2 dá kía̱n nani ndéi tóo ndó ndíxi ndó yikí ko̱ño ndo̱, ná dáʼa ka̱ ni kandei ndó kee ndó ña̱ kini kátoó dao ka̱ ña̱yuu. Diʼa kandei ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 3 Cháá dión ka̱ ni̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios, chi̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi xíʼín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi kaʼan noo̱ xíʼín ñíi̱ ndo̱, ta sa̱ kuu ndó na̱ xi̱ʼí, ta sa̱ kee ndó víko̱ kaʼan noo̱, ta sa̱ xiʼi lóko̱ ndo̱, ta sa̱ ndaño̱ʼo ndó yoko̱, ña̱ ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱.
\v 4 Ta naá ini na̱ sa̱ neʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ko̱ kée ka̱ ndo̱ ndidaá ña̱ kini yóʼo, ta káʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ ndo̱ viti.
\v 5 Tído iin kuu̱ kánian naki̱ʼo na kuendá noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kini kée na, dá chi̱ sa̱ io nduu va Ndios ña̱ kía̱n keyíko̱ na̱ sa̱ʼá na̱ ta̱kí, xíʼín sa̱ʼá na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ seídóʼo taʼani na̱ ni̱ xiʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, dá kía̱n, va̱ʼará ni̱ xiʼi̱ na̱ táto̱ʼon kánian ndoʼo ndidaá ña̱yuu, tído takí va nío̱ ná kée Ndios.
\s Ná kee yó choon ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ kati̱ʼa yó kee yó
\p
\v 7 Sa̱ kuaʼa̱n kuyati va ña̱ naá ndidaá ña̱ʼa. Sa̱ʼá ño̱ó ndito koo ini ndo̱, ta kañoʼo ini ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios.
\v 8 Ta ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ kánian kee ndó kía̱n ndinoʼo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ndó, chi̱ tá kúʼu̱ ndisa ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ʼo káʼano ini yo̱ saʼa̱ ná, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi kée na xíʼá.
\v 9 Ta koo ini ndo̱ natiin va̱ʼa ndó ñani ndo̱ tá ko̱saa̱ na̱ veʼe ndó, ta o̱ sa̱ káʼa̱n kuáchi̱ ndo̱ tá kée ndó dión.
\v 10 Ta noo̱ iin rá iin ndó ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ kati̱ʼa ndó kee ndó iin choon, sa̱ʼá ño̱ó dákuáʼano ndó dao ka̱ ña̱yuu xíʼán. Chi̱ ni̱ niʼi̱ ndo̱ choon ña̱ kechóon va̱ʼa ndó noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ndo̱.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó tá dánaʼa̱ iin ndó, dá kía̱n dánaʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n to̱ʼon Ndios. Tá xínkuáchí ndó noo̱ ñani ndo̱, dá kía̱n kechóon ndó xíʼín ndée̱ xíʼo mií Ndios noo̱ ndo̱. Ta sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó natiin Ndios ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó saʼa̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kómí ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó, ta daá dándáki na ndidaá ña̱ʼa. Dión ná koo.
\s Ná kadii̱ inío̱ tá ndóʼo nío̱ yo̱ saʼa̱ Jesús
\p
\v 12 Ñani mani̱, o̱ sa̱ na̱á ini ndo̱ sa̱ʼá ta̱ndóʼó kini ndóʼo ndó, táʼa̱n ña̱ xírndodó ndoʼó. O̱ sa̱ káʼán ndó ña̱ ko̱ kánian ndoʼo ndó dión.
\v 13 Diʼa kadii̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ndóʼo ndó táto̱ʼon ni̱ ndoʼo Cristo. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíʼín ndidaá ña̱ ndato kómí ná, dá kía̱n nakutí ndó xíʼa̱n kádii̱ iní ndo̱.
\v 14 Tá káʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu saʼa̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n ndikáʼán ndi kúu ví ndó, chi̱ ió Espíritu ndato Ndios xíʼín ndó. Miía̱n ndaa̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu saʼa̱ Espíritu, tído saʼa̱ ndo̱ʼó natiin na ña̱ñóʼó.
\v 15 Chi̱ iin ña̱ kaʼan noo̱ nda̱ʼo kíán tá ndóʼo nío̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ saʼání ndo̱ ndi̱i, o sa̱ʼá ña̱ kíʼin kuíʼíná ndó, o sa̱ʼá ña̱ kúú ndó na̱ kini, o sa̱ʼá ña̱ chírnee chítuu kúu ndó no̱ó ta̱ndóʼó dao ka̱ na̱.
\v 16 Tído tá ndóʼo nío̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, dá kía̱n ná dáʼa ni xíkaʼan noo̱ ndo̱. Diʼa kekáʼano ndó Ndios sa̱ʼá ña̱ ndóʼo ndó dión.
\p
\v 17 Dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu na̱. Ta tá dinñóʼó keyíko̱ na̱ saʼa̱ yóó, dá kía̱n, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoʼo na̱ ko̱ xi̱ín kueídóʼo to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús tá ná keyíko̱ saʼa̱ ná?
\v 18 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ndi ki̱ʼo ví kánian ndoʼo nío̱ na̱ kée ña̱ kóni̱ Ndios, dá ka̱ki na.
\q Sa̱ʼá ño̱ó, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoʼo na̱ ko̱ xi̱ín kandísa Ndios, xíʼín na̱ kée kua̱chi?
\m
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó tá kóni̱ Ndios ña̱ kía̱n ndoʼo nío̱ ndo̱, dá kía̱n naki̱ʼo ndó mií ndó noo̱ ndáʼa̱ ná, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ñayuú yóʼo. Ta daá koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa.
\c 5
\s Diʼa kánian kee na̱ sáʼano néʼe choon veʼe ño̱ʼo
\p
\v 1 Ta kóni̱i̱ kaka̱i̱ iin ña̱ mani̱ no̱ó na̱ sáʼano néʼe choon noo̱ ndo̱, chi̱ na̱ sáʼano taʼani kúú yuʼu̱. Ta ni̱ xini xíʼín no̱ói̱ táto̱ʼon ni̱ ndoʼo nío̱ Cristo, ta koo taʼani yuʼu̱ xíʼín ndó noo̱ ndato káa naʼa̱ noo̱ Ndios chí noo̱.
\v 2 Koo ini ndo̱ kandaka ndó ña̱yuu Ndios ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱, ta kandaa va̱ʼa ndó na̱, tído o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ʼá ña̱ kánian kee ndóa̱n, diʼa kee ndóa̱n xíʼín ndinoʼo ini ndo̱. Ta o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ʼá ña̱ kátoó ndo̱ di̱ʼón. Diʼa kee ndóa̱n sa̱ʼá ña̱ ndinoʼo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱.
\v 3 Ta o̱ sa̱ kée ndó míí ndó iin satoʼo no̱ó na̱ ndáka ndó. Va̱ʼa ka̱a̱n kee ndó ña̱ va̱ʼa noo̱ ná, dá ná kati̱ʼa taʼani na kee na dión.
\v 4 Dá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú míí satoʼo noo̱ ndidaá na̱ ndáka léko, dá natiin ndó iin corona, ña̱ kúú ña̱ñóʼó, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ na̱á.
\p
\v 5 Ta dión ni ndoʼó, takuáchí tákí, koo ini ndo̱ kueídóʼo ndó na̱ sáʼano néʼe choon veʼe ño̱ʼo ndo̱. Ta ndidaá ní ndó kánian kueídóʼo táʼan ndó xíʼa̱n nda̱ʼí ió ini ndo̱, chi̱:
\q Ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini,
\q ta diʼa xíʼo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaʼí ini.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ndaʼí koo ini ndo̱ kañoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, dá kía̱n ná ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná.
\v 7 Ta chikodó ndó ndidaá ta̱ndíʼi ini ndóʼo ndó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ ndíʼi ini saʼa̱ ndo̱.
\s Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ uʼu̱
\p
\v 8 Ta kaon koo ndó, ta kañoʼo ini ndo̱ kandei ndó, chi̱ ña̱ uʼu̱ kía̱n xiní uʼu̱ ndo̱ʼó. Táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ndikaʼa to̱ndó, ki̱ʼo dión kéean xíonooan ndúkúán ndá yoo kendava̱ʼa xíʼán.
\v 9 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dátu̱úán ndo̱ʼó. Kuita toon ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá kandeé ndó xíʼán. Chi̱ sa̱ náʼá vá ndó ña̱ ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo nío̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú ñayuú.
\v 10 Tído Ndios, na̱ xíʼo ndidaá ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ kana yó ña̱ kandei chíchí yó noo̱ ndato náyeʼe̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo. Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ndiʼi ni̱ ndoʼo nío̱ ndo̱ cháá, dá ndendaa̱ na̱ ndo̱ʼó, ta nachikata ndaa̱ na̱ ndo̱ʼó, ta ki̱ʼo na ndée̱ noo̱ ndo̱, ta ndendakí ná ndo̱ʼó xíʼín ña̱ kándísa ndó.
\v 11 Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóʼó, ta daá ná dándáki na ndidaá ña̱ʼa. Dión ná koo.
\s Yóʼo káʼa̱n Pedro ndisáʼán noo̱ ndiʼi
\p
\v 12 Ta xíʼín ñani yo̱ Silvano, táʼa̱n ra̱ kúú iin ta̱a náʼí íin ndaa̱ xíʼín Jesús, ni̱ taai cháá to̱ʼon noo̱ tuti yóʼo ko̱saa̱a̱n, dá kaʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱, ta xíʼo ndaa̱i̱ kuendá ña̱ ki̱ʼo dión kémani̱ Ndios ndo̱ʼó, ta sa̱ ñóʼo ndó ti̱xi ña̱ mani̱ yóʼo viti.
\v 13 Ta na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Babilonia, táʼa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱xi na ndo̱ʼó, xíʼín ñani yo̱ Marcos, na̱ kúú táto̱ʼon de̱ʼe mií yuʼu̱, tándaʼá ndisáʼán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
\v 14 Ta ña̱ kaʼa̱n táʼan ndó ndisáʼán ná kakuuan ña̱ chitó táʼan ndó noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó. Ta daá kuití ná koo va̱ʼa ini ndo̱ʼó, na̱ kúú kuendá Jesucristo. Dión ná koo. 
