\id 2PE
\h 2 Pedro
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pedro ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\c 1
\s Káʼa̱n Pedro ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Simón Pedro, na̱ kéchóon noo̱ Jesucristo. Ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon na. Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kéndaa̱ Ndios, na̱ kúú Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo kándéé iní ñaá mií ndú.
\v 2 Ná kemáni̱ cháá ka̱ Ndios ndo̱ʼó, ta ná ki̱ʼo cháá ka̱ na̱ ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kándaa̱ va̱ʼa ini ndo̱ saʼa̱ míí ná, xíʼín saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\s Ndi̱ʼi ini ndo̱ naʼa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ni̱ kana Ndios
\p
\v 3 Ta xíʼín ndée̱ míí ná xíʼo na ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa xínñóʼó yó, dá kataki yo̱ kandei yó, ta kee yó ña̱ kóni̱ mií ná, dá chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa yó saʼa̱ míí Ndios, na̱ ni̱ kana ñaá sa̱ʼá ña̱ ndato na̱ xíʼín sa̱ʼá ña̱ kúú ná na̱ ndaa̱.
\v 4 Ta sa̱ʼá ña̱ ki̱ʼo dión kúú ná, sa̱ʼá ño̱ó náʼá yó ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ ndato xíʼín ña̱ náʼano ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na dión xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó koni ndo̱ kankuei xoo ndó no̱ó ña̱ kini kátoó ñíi̱ ndo̱ keean ñayuú yóʼo, dá kasandaá ndo̱ koo vii ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo vii mií ná.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ndi̱ʼi ini ndo̱ ña̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, ná dáʼa ni kandeé oon ini ndo̱ ná. Ta ná dáʼa ni kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱ oon ni, ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ ña̱ kía̱n kanaʼá cháá ka̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ Ndios,
\v 6 ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó, diʼa ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ chituu ndó mií ndó, dá ná o̱ yáʼa ndó kee ndó kua̱chi. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó, diʼa ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ koo kueé iní ndo̱. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó, diʼa ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ kandita toon ndó xíʼín to̱ʼon Ndios.
\v 7 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó, diʼa ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ koni̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín na̱ veʼe mií ndó. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó, diʼa ndi̱ʼi taʼani ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ná.
\v 8 Tá kée ndó ndidaá ña̱ yóʼo, ta ni̱ na̱kutí ndó xíʼán, dá kía̱n o̱ kándei oon taʼon ndó, ta o̱ kákuu ndó na̱ ko̱ chóon. Diʼa kanaʼá cháá ka̱ ndo̱ saʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 9 Tído na̱ ko̱ kée ndidaá ña̱ yóʼo, no̱ón kúú na̱ ndadí noo̱, ta kúú ná táto̱ʼon iin na̱ ko̱ túu noo̱, ta ni̱ na̱ndodó na̱ ña̱ ni̱ da̱ndóo Ndios ndidaá kua̱chi ni̱ kee na tá sata̱.
\p
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, ndi̱ʼi ini ndo̱ naʼa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ni̱ kana Ndios, ña̱ kúú ndó ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná. Dá chi̱ tá kee ndó dión, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kána xoo ndó noo̱ ná.
\v 11 Ta kúú natiin va̱ʼa ñaá satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, noo̱ dándáki kuií na̱ xíʼa̱n kádii̱ ini na̱.
\p
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ dándíʼi taʼon yuʼu̱ ña̱ kía̱n dándusaa̱ inii̱ ndo̱ʼó saʼa̱ iin rá iin ña̱ʼa yóʼo, va̱ʼará sa̱ náʼá va̱ʼa ndó ña̱, ta va̱ʼará ndíta toon ndó xíʼín ña̱ ndaa̱.
\v 13 Chi̱ iin ña̱ va̱ʼa kíán noo̱ yúʼu̱ ña̱ dándusaa̱ inii̱ ndo̱ʼó saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo xía̱n nani takíi̱ ndíxii ko̱ño yóʼo.
\v 14 Dá chi̱ náʼí ña̱ sa̱ yati va kasandaá ña̱ dánkooi yikí ko̱ño yóʼo táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼíín ña̱ kía̱n kánian ndoʼi.
\v 15 Tído chóʼon nda̱ʼo inii̱ kásto̱ʼon yíko̱i̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo, dá kía̱n, tá ni̱ xiʼi̱i̱, dá kía̱n daá kañoʼo ini ndo̱ sa̱ʼán.
\s Nda̱ induú tái̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios ni̱ chi̱ndaya̱ʼi na Jesús
\p
\v 16 Tá ni̱ ka̱sto̱ʼon ndu xíʼín ndó saʼa̱ choon kómí satoʼo yo̱ Jesucristo, xíʼín sa̱ʼá ña̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱, ko̱ ní kéchóon ndu cuento to̱ʼón, ña̱ ni̱ ndaki ini mií ndú. Diʼa ni̱ ka̱sto̱ʼon ndu ña̱ ni̱ xini xíʼín noo̱ ndú ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kómí ná choon káʼano.
\v 17 Chi̱ ni̱ na̱tiin na ña̱ñóʼó noo̱ tatá Ndios, ta ni̱ kekáʼano ñaá ná, dá chi̱ nda̱ induú noo̱ ió na̱ xíʼín ña̱ñóʼó tái̱ ni̱ kaʼa̱n na̱: “Ta yóʼo kúú de̱ʼe mani̱ yuʼu̱, ta nátaʼan nda̱ʼo inii̱ xiníi̱ xí.”
\v 18 Ni̱ seídóʼo nduʼu̱ to̱ʼon yóʼo, ña̱ ni̱ kii chí induú káa, tá ni̱ saʼa̱n ndu̱ xíʼín Jesús dini̱ iin yúku̱ ii̱.
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ taa profeta tá sa̱ naʼá. Ta va̱ʼa kee ndó tá ná ki̱ʼo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kueídóʼo ndóa̱n, chi̱ kíán táto̱ʼon iin ña̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱ xía̱n nani íin naá nda̱ natu̱u noo̱, dá dátoo̱n Jesús nío̱ ndo̱ táto̱ʼon ndato tóo̱n ki̱mi tá ni̱ xi̱no rí naʼa.
\v 20 Tído noo̱ ndidaá ña̱ʼa kánian kanaʼá ndó ña̱ ni iin tóʼón to̱ʼon ni̱ taa profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios ko̱ ní ndáki ini ña̱xintóni̱ mií rá,
\v 21 chi̱ ni iin tóʼón to̱ʼon ni̱ taa ra ko̱ ní ndáki ña dini̱ ni iin ta̱a ñayuú yóʼo. Mií vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná, dá ni̱ taa ra ña̱.
\c 2
\s Kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ kasaa̱ ta̱a dánaʼa̱ ña̱ to̱ʼón, ta katoó ra̱ dándaʼí ra̱ ndo̱ʼó
\p
\v 1 Tído ni̱ sa̱ ndei taʼani profeta to̱ʼón ñoo Israel tá sa̱ naʼá. Dión taʼani kañoʼo ta̱a dánaʼa̱ ña̱ to̱ʼón tein ndoʼó, ta chiʼi ra cháá ña̱ to̱ʼón tein ña̱ dánaʼa̱ ra̱ noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n dátu̱ú ñaá. Ta o̱ nákoni taʼon ra satoʼo yo̱ Jesús, na̱ ni̱ chi̱ya̱ʼi sa̱ʼá kua̱chi ra. Ta sa̱ʼá ña̱ kee ra dión, sa̱ʼá ño̱ó iin ndakána vá naá rá.
\v 2 Ta kasáʼá kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kee na ña̱ kaʼan noo̱ kee ta̱a ñoó, ta saʼa̱ míí rá kaʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 3 Ta sa̱ʼá ña̱ kúú rá ta̱a kátoó di̱ʼón, sa̱ʼá ño̱ó ndukú rá ndi kee ra dándaʼí ra̱ ndo̱ʼó xíʼín ña̱ to̱ʼón. Tído nda̱ rá sa̱ naʼá nda̱ʼo ió nduu Ndios dándóʼo na nío̱ rá, ta sa̱ kuyati va ña̱ naá rá ve̱i ña.
\p
\v 4 Dá chi̱ ko̱ ní xi̱ʼo káʼano taʼon ini Ndios saʼa̱ ángel ni̱ kue̱i no̱ó kua̱chi, diʼa ni̱ da̱kuéi ñaá ná nda̱ indayá, ta ni̱ sadi niʼini ñaá ná ini káo̱ ko̱nó noo̱ íin naá yái̱, ta ñoó ñóʼan ndátian keyíko̱ sa̱ʼán.
\p
\v 5 Ta ni ko̱ ní xi̱ʼo káʼano taʼon ini Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá. Sa̱va̱ʼa iin tóʼón ta̱a ni̱ da̱káki Ndios ni̱ sa̱ naní Noé, táʼa̱n ra̱ sa̱ da̱náʼa̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ kendísáʼano na, ta ni̱ da̱káki taʼani Ndios usa̱ ka̱ na̱ veʼe ra. Dá ni̱ da̱naá na̱ ndidaá ña̱yuu ko̱ ní xíin nakoni ñaá ñoó xíʼín ta̱kui̱í kuaʼa̱.
\p
\v 6 Ta ni̱ da̱naá taʼani na ñoo Sodoma xíʼín Gomorra, chi̱ nda̱á yaa̱ óon ni̱ da̱nkoo naa̱n, dá ná kanaʼá yó ndí ki̱án ndoʼo ña̱yuu ko̱ xi̱ín nakoni Ndios.
\v 7 Tído ni̱ da̱káki na Lot no̱ó ta̱ndóʼó ñóó, chi̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱, chi̱ sa̱ kekini ini ra̱ sa̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ kini sa̱ kee ña̱yuu ñoo ñoó.
\v 8 Chi̱ iin ta̱ ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu ra, ta ni̱ sa̱ io ra̱ tein ña̱yuu ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ kómí rá iin nío̱ va̱ʼa, sa̱ʼá ño̱ó tá kuu̱ tá kuu̱ sa̱ ku̱ndaʼí ini ra̱ sa̱ʼá iin rá iin ña̱ kini sa̱ xini ra̱ xíʼín ña̱ sa̱ seídóʼo ra sa̱ kee ña̱yuu ñoó.
\p
\v 9 Chi̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios dáka̱ki na ña̱yuu ndíta xoo na no̱ó ta̱ndóʼó. Ta taó xóo na ña̱yuu kíni kañoʼo na ndadí va̱ʼa na nda̱ ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ saʼa̱ ná.
\v 10 Tído kaʼí ka̱ ví ndoʼo na̱ kée ndidaá ña̱ kini kóni̱ mií ná, xíʼín ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, chi̱ ni na̱ saʼándá choon ko̱ nákoni na̱.
\p Maestro to̱ʼón yóʼo kúú ra̱ ndeé to̱ʼon, ta chíndaa̱ noo̱ rá, chi̱ ni ko̱ chítuu ini ra̱ kenóo ra ña̱ kómí choon náʼano.
\v 11 Ndakí cháá ka̱ ángel o̱ du̱ú ta̱a to̱ʼón yóʼo, ta kómí ná cháá ka̱ choon o̱ du̱ú mií rá, tído ko̱ chíndaa̱ noo̱ ná kenóo na ña̱ kómí choon náʼano ñoó, ta ko̱ dátai̱ kua̱chi ñaá ná noo̱ Ndios.
\v 12 Tído ta̱a to̱ʼón yóʼo kúú ra̱ káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ra̱. Ta kúú rá táto̱ʼon kíti̱ ndéi ndava̱ʼa, chi̱ ni̱ kaki rí ña̱ kía̱n tiin ña̱yuu ri̱, dá kaʼání ná ri̱. Ta ki̱ʼo dión ndoʼo ta̱a yóʼo, chi̱ naá rá tein ña̱ kini kée ra.
\v 13 Ta miía̱n chiya̱ʼi ra saʼa̱ ndidaá ña̱ kini kée ra, chi̱ va̱ʼará nduú kíán, kátoó ra̱ kée ra ndidaá táʼa̱n ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ rá, ta ni lúʼu̱ ko̱ kákaʼan noo̱ rá kée ra dión. Sa̱ʼá ño̱ó kúú rá ña̱ ni̱ tu̱ú, ña̱ ni̱ teiʼi̱ tein ndoʼó. Ta nda̱ noo̱ sásáʼan dáó rá xíʼín ndó, kádii̱ iní ra̱ kée ra ña̱ kini.
\v 14 Ta ko̱ ku̱ú kande̱ʼé oon ra na̱ ñáʼa̱, kúú sa̱ yáʼa va ra nákani lóko̱ ini ra̱ xiní ñaá rá. Ta ko̱ sá tuu ra ña̱ kía̱n kée ra kua̱chi. Ta kándéé rá dáxino̱ ini ra̱ na̱ vitá ini, dá kee na ña̱ kini. Ta kúú rá ta̱a ni̱ ka̱ti̱ʼa kátoó di̱ʼón. Ta kúú rá ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o ndoʼo nío̱ kee Ndios.
\v 15 Ta ni̱ da̱nkoo ra íchi̱ ndaa̱, ta ni̱ ndiko̱ ra̱ íchi̱ kini, táʼa̱n ña̱ ni̱ ndiko̱ Balaam, de̱ʼe ta̱a naní Beor, chi̱ sa̱ʼá di̱ʼón ni̱ kee ra, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndiko̱ ra̱ íchi̱ kini.
\v 16 Ta ni̱ na̱ni ra sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee ra ni̱ kee burro ra̱, kirí ko̱ káʼa̱n. Chi̱ ni̱ kaʼa̱n ri̱ xíʼín rá táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ña̱yuu, ta ki̱ʼo dión ni̱ chi̱tuu rí ña̱ kini kuaʼa̱n ta̱a ñoó kee ra.
\p
\v 17 Ta ndidaá ta̱a to̱ʼón yóʼo kúú táto̱ʼon pozo i̱chí, ta kúú rá táto̱ʼon viko̱ táchí kuaʼa̱n xoo diʼa, xoo diʼa. Ta sa̱ io nduu va iin yái̱ noo̱ íin naá kañoʼo chíchí rá chiya̱ʼi ra sa̱ʼá ña̱ kini kée ra.
\v 18 Ta káʼa̱n ra̱ to̱ʼon táyíí xíʼín to̱ʼon xíxi. Ta dákaʼa̱n ra̱ ña̱yuu kee na ña̱ kini xíʼín ñíi̱ ná xíʼín ña̱ kaʼan noo̱, ta ki̱ʼo dión dáxino̱ ini ra̱ ña̱yuu du̱ú ni̱ taó xóo mií ná tein ña̱ kini, dá nandió kuéi tuku na kee na ña̱.
\v 19 Chi̱ káʼa̱n ra̱ xíʼín ná ña̱ tá kee na dión, dá kía̱n o̱ dándáki ñaá ni iin ña̱ʼa. Tído ñóʼo ii̱ vá rá ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kaʼan noo̱, ta dándáki ñaá. Dá chi̱ tá kándéé iin ña̱ʼa dándákian yó, dá kía̱n ñóʼo yó ti̱xi ndáʼán.
\p
\v 20 Ta sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ña̱yuu ñoó tein ndidaá ña̱ kini ió ñayuú yóʼo sa̱ʼá ña̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ náʼá ná saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ ni̱ da̱káki ñaá. Tído tá ná nandió kuéi na nachiʼi tuku na mií ná tein ña̱ kini, dá kía̱n kaʼí ka̱ ví yako̱ na̱ o̱ du̱ú táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ ndaa na tá ko̱ ñáʼa̱ kanaʼá ná Jesús.
\v 21 Va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ ní xi̱o dáʼa ni kanaʼá ná ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios, o̱ du̱ú ka̱a̱n ni̱ kasa̱ndaá na̱ náʼá ná ña̱, ta ni̱ xi̱o kao na choon ii̱ ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná.
\v 22 Dá chi̱ ndóʼo na táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱n to̱ʼon ndi̱chí káʼa̱n ña̱yuu ña̱ kía̱n kaá diʼa: “Nandió kuéi ti̱na seí ri̱ ña̱ ni̱ ndusa rí, ta nandió kuéi taʼani kochí ni̱ chichi ko̱ndee rí no̱ó ndeiʼi̱.”
\c 3
\s Diʼa koo tá ná nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱
\p
\v 1 Na̱ mani̱, ña̱ yóʼo kúú tuti kúú uu̱ táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, ta noo̱ ndi nduúa̱n káʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱, dá dándótoi ña̱xintóni̱ vii ndo̱,
\v 2 dá ná ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n ndidaá profeta Ndios tá sata̱, ta ndusaa̱ taʼani ini ndo̱ saʼa̱ choon ni̱ saʼanda na̱ kúú satoʼo yo̱, na̱ dáka̱ki yó no̱ó kua̱chio̱, chi̱ ni̱ da̱náʼa̱ ta̱a néʼe to̱ʼon na noo̱ ndo̱ saʼa̱ choon yóʼo.
\p
\v 3 Dinñóʼó kóni̱i̱ ña̱ kanaʼá ndó ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndiʼi ndakuei ta̱a kedi̱ki ndaa ra̱ ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ kakuu ra ta̱a kandei kee ña̱ kaʼan noo̱ kóni̱ mií rá.
\v 4 Ta kaa ra̱ xíʼín ndó: “¿Ndiva̱ʼa o̱ ñáʼa̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na? Dá chi̱ nda̱ rá ni̱ xiʼi̱ na̱ yatá veʼe yó, ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ko̱ náda̱on. Chi̱ nda̱ rá ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú yóʼo, ta nda̱ viti, ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ko̱ náda̱on”, kaa ra̱.
\v 5 Ta o̱ kóni̱ ra̱ nakoni ra̱ ña̱ nda̱ míí saʼa̱ ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios induú káa xíʼín to̱ʼon na, ta ni̱ ka̱va̱ʼa taʼani na no̱ñóʼo̱ yóʼo, táʼa̱n ña̱ ni̱ ndaki tein ta̱kui̱í ni̱ kee na, ta xíto na ña̱ xíʼín ta̱kui̱í.
\v 6 Ta xíʼín ta̱kui̱í taʼani ni̱ da̱naá Ndios no̱ñóʼo̱ yóʼo tá sa̱ naʼá.
\v 7 Ta ndaá na̱ induú xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo xíʼín to̱ʼon mií ná, chi̱ ni̱ taó xóo na ña̱, ña̱ kía̱n kei̱ ña̱ kee ñoʼó ita̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa, ta dánaá ndíʼi na ña̱yuu kíni.
\p
\v 8 Ta kóni̱i̱ ña̱ kanaʼá ndó, na̱ mani̱, ña̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios, iin kuu̱ kíán táto̱ʼon iin mil kuia̱, ta iin mil kuia̱ kíán táto̱ʼon iin kuu̱.
\v 9 Ta ko̱ kúkueé taʼon satoʼo yo̱ Ndios no̱ó to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ yo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo nákani ini dao ña̱yuu. Diʼa ndáti kueé na̱ yó, chi̱ ko̱ kóni̱ na̱ ña̱ naá ni iin tóʼón yó, diʼa kóni̱ na̱ ña̱ ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na.
\v 10 Tído táto̱ʼon ki̱ʼo iin ndakána kasaa̱ ta̱ kui̱ʼíná sa̱kuaá, ki̱ʼo dión iin ndakána taʼani kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoʼo yo̱ Jesús. Tá ná kasandaá kuu̱ yóʼo, ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ʼi induú káa, dá naáán. Ta kei̱ ndiʼi ña̱ʼa ñóʼo noo̱ di̱kó káa, dá nduti̱ ndiʼan. Ta naá ndíʼi no̱ñóʼo̱ yóʼo xíʼín ndidaá ña̱ʼa ió noo̱án kee ñoʼó ita̱.
\p
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ naá ndidaá ña̱ yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ndi ki̱ʼo ví kánian koo vii ndo̱, ta kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 12 Dión kee ndó xía̱n nani ndáti ndó, ta ndundéé ndó kee ndóa̱n, dá ná kasandaá kíi̱ kuu̱ ni̱ ka̱xi Ndios ña̱ nandió ko̱o satoʼo yo̱ kasaa̱ na̱. Chi̱ kuu̱ dáá ñóó kei̱ ndiʼi induú káa, dá naáán, ta ndidaá ña̱ʼa ñóʼo káa kei̱ ita̱ ndiʼan, ta nduti̱ ndiʼan.
\v 13 Tído yóó, ndáti yó xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ kava̱ʼa na induú sa̱á xíʼín no̱ñóʼo̱ sa̱á noo̱ koo ndinoʼo ña̱ ndaa̱.
\p
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ mani̱, xía̱n nani ndéi ndó ndáti ndó ña̱ dión koo, koo ini ndo̱ xíʼín ndinoʼo ini ndo̱ koo vii ndo̱, kandei ndúsáʼano ndó, ta kandei va̱ʼa ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesús.
\v 15 Ta kanaʼá ndó ña̱ ndáti kueé satoʼo yo̱ Jesús, dá kasaa̱ na̱, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ ka̱ki kua̱ʼá ka̱ ña̱yuu. Ta dión taʼani ni̱ ka̱ndaa̱ ini ñani mani̱ yo̱ Pablo, chi̱ mií Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ taa na dión, dá kandaa̱ ini ndo̱.
\v 16 Ta káʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo noo̱ ndidaá tuti ni̱ ta̱ndaʼá ná ni̱ saʼa̱n noo̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta kuáchi̱ nda̱ʼo kándaa̱ ini yo̱ dao to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱. Ta náda̱on dao ña̱yuu ko̱ náʼá, xíʼín na̱ vitá ini, to̱ʼon ni̱ taa Pablo, ta nádaká náa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo nádaká ná dao ka̱ to̱ʼon, ña̱ káa noo̱ tuti ii̱ Ndios. Ta niʼi̱ ná ña̱ naá ná sa̱ʼá ña̱ kée na dión.
\p
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó, ndoʼó, na̱ mani̱ miíi̱, sa̱ náʼá vá ndó sa̱ʼá ndidaá ña̱ yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáʼa ni kandía ndó ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ ña̱yuu yako ña̱xintóni̱, chi̱ oon ni ví kankuei xoo ndó no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\v 18 Diʼa koo ini ndo̱ kuaʼano ndó no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saʼa̱ yo̱. Ta koo taʼani ini ndo̱ kanaʼá cháá ka̱ ndo̱ saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Ta mií ná ná natiin ña̱ñóʼó kuu̱ víti xíʼín ndidaá táʼa̱n kuu̱. Dión ná koo. 
