\id 1JN
\h 1 Juan
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Juan ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús
\c 1
\s Yóʼo káʼa̱n San Juan saʼa̱ Jesús, na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó
\p
\v 1 Kásto̱ʼon nduʼu̱ xíʼín ndoʼó sa̱ʼá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ʼa ñayuú yóʼo. Chi̱ ni̱ seídóʼo ndu ña̱ ni̱ kaʼa̱n mií ná, ta ni̱ xini ñaá ndú xíʼín noo̱ ndú, ta ni̱ xini va̱ʼa ndu ndidaá ña̱ ni̱ kee na, ta kúú ni̱ tiin ñaá ndú xíʼín ndáʼa̱ mií ndú. Ta na̱ yóʼo kúú to̱ʼon xíʼo ña̱ kataki chíchí yó.
\v 2 Ta ni̱ naʼa̱ no̱ó na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó noo̱ mií ndú, ta ni̱ xini ñaá ndú. Sa̱ʼá ño̱ó xíʼo ndaa̱ ndu̱ kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ndu̱, ta kásto̱ʼon ndu sa̱ʼá na̱ daá takí kuií, na̱ sa̱ daá ió xíʼín tatá yo̱ Ndios. Ta ni̱ kixi na, ta ni̱ naʼa̱ noo̱ ná noo̱ ndú.
\v 3 Ta kásto̱ʼon ndu xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo ndu, dá kía̱n iin tóʼón ná kakuu ndó xíʼín nduʼu̱, táto̱ʼon ki̱ʼo iin tóʼón kúú nduʼu̱ xíʼín tatá yo̱ Ndios, xíʼín de̱ʼe na Jesucristo.
\v 4 Ta táa ndu to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ʼó, dá kía̱n ndinoʼo ini ndo̱ ná kadii̱ ini ndo̱.
\s Miía̱n kánian nakoni yo̱ ña̱ yáʼa yó kée yó kua̱chi noo̱ Ndios
\p
\v 5 Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesucristo noo̱ ndúʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó kásto̱ʼon ndu xíʼín ndó. Chi̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ ndú ña̱ ndato tóo̱n Ndios, chi̱ na̱ vii kúú ná, ta ni lúʼu̱ ko̱ íin naá ná.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó tá kaá yo̱ ña̱ iin ni̱ nduu yó xíʼín ná, ta xíonoo ii̱ yo̱ íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ʼón, ta ko̱ kée yó ña̱ ndaa̱.
\v 7 Tído tá xíonoo yó íchi̱ ndato tóo̱n, ña̱ kúú íchi̱ vii, táto̱ʼon ki̱ʼo ndato vii kúú mií Ndios, dá kía̱n iin ni̱ nduu iin rá iin yó, ta ni̱ ndoo kua̱chi yó ni̱ kee nii̱ de̱ʼe na Jesucristo.
\v 8 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n dándaʼí yo̱ mií vá yó, ta ko̱ ta̱ʼón ña̱ ndaa̱ nákaa̱ ini nío̱ yo̱.
\v 9 Tído tá ná naʼo̱ yo̱ kua̱chi yó noo̱ Ndios, dá kía̱n ki̱ʼo káʼano ini na̱ saʼa̱ yo̱, ta nduvii ná yó noo̱ ndidaá ña̱ kini kée yó, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú ná, ta íin ndaa̱ na̱ xíʼín to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱.
\v 10 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n ketóʼón yó Ndios, ta ko̱ ta̱ʼón to̱ʼon na nákaa̱ nío̱ yo̱.
\c 2
\s Jesús kúú na̱ ni̱ chi̱ya̱ʼi saʼa̱ kua̱chi yó ndi̱ka cruz
\p
\v 1 De̱ʼe kuálí miíi̱, táai ndidaá kúú to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná dáʼa ni kee ndó kua̱chi. Tído tá ni̱ ya̱ʼa iin káa ndó ni̱ kee ndó kua̱chi, kanaʼá ndó ña̱ ió iin na̱ seí ndaʼí saʼa̱ yo̱ noo̱ tatá Ndios. Ta na̱ yóʼo kúú Jesucristo, na̱ kúú na̱ ndaa̱.
\v 2 Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ chi̱ya̱ʼi saʼa̱ kua̱chi yó, dá kuu kuʼu̱ káʼano ini Ndios saʼa̱ yo̱. Ta o̱ du̱ú saʼa̱ kua̱chi yó oon ni ni̱ chi̱ya̱ʼi na saʼa̱, nda̱ saʼa̱ kua̱chi ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo ni̱ chi̱ya̱ʼi na.
\s Tá miía̱n ndaa̱ náʼá yó Ndios, dá kía̱n kánian kueídóʼo yó choon saʼándá na̱
\p
\v 3 Tá kée yó choon saʼándá Ndios, ñoó kía̱n xíʼo ña̱ kandaa̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa náʼá yó na̱.
\v 4 Ta ndi ndáa mií na̱ kaá ña̱ náʼá ná Ndios, ta ko̱ kée na choon saʼándá na̱, dá kía̱n kúú ná ña̱yuu to̱ʼón, ta ni lúʼu̱ ña̱ ndaa̱ ko̱ nákaa̱ ini nío̱ ná.
\v 5 Tído na̱ kée choon saʼándá to̱ʼon Ndios, no̱ón ndisa kúú na̱ ni̱ kasa̱ndaá kúʼu̱ ini saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kée Ndios. Ta ña̱ yóʼo xíʼo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ ná.
\v 6 Tá kaá yo̱ ña̱ ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, dá kía̱n kánian kee yó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee na tá sa̱ xi̱onoo na ñayuú yóʼo.
\s Táa Juan iin choon sa̱á
\p
\v 7 Ñani, ko̱ ta̱ʼón choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Diʼa choon yatá kíán, táʼa̱n ña̱ sa̱ daá ió noo̱ ndo̱ nda̱ mií saʼa̱, chi̱ ña̱ yóʼo kúú choon yatá ni̱ seídóʼo ndó nda̱ mií saʼa̱.
\v 8 Tído kuu va kaa yo̱ ña̱ iin choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ kee Jesús choon yóʼo, ta nda̱ mií ndó kée ña. Chi̱ sa̱ kuaʼa̱n ndañóʼó vá ña̱ íin naá no̱ó ña̱yuu, ta sa̱ kuaʼa̱n natu̱u va noo̱ ná kée mií Ndios.
\v 9 Ta ndi ndáa na̱ kaá ña̱ nákaa̱ na̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta xiní uʼu̱ i̱í vá ná ñani na̱, dá kía̱n nákaa̱ i̱í vá ná íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini.
\v 10 Tído na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa kédaá xíʼín ná, dá kankao na no̱ó kua̱chi.
\v 11 Tído na̱ xiní uʼu̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ noo̱ íin naá, ta xíonoo na íchi̱ noo̱ íin naá, ta ko̱ náʼá ná ndeí chí koʼo̱n na̱, dá chi̱ ni̱ sadi va ña̱ íin naá nduchí nóó na̱.
\p
\v 12 De̱ʼe kuálí, táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano va ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús.
\v 13 Ta táa taʼani yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kúú tatá, dá chi̱ sa̱ náʼá vá ndó sa̱ʼá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ʼa ñayuú yóʼo. Ta táa taʼani yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, takuáchí tákí, dá chi̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíʼín ña̱ uʼu̱. Ta táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, de̱ʼe kuálí, dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ náʼá va̱ʼa ndó tatá Ndios.
\v 14 Ta táa taʼani yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kúú tatá, chi̱ sa̱ náʼá vá ndó sa̱ʼá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ʼa ñayuú yóʼo. Ta táa taʼani yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, takuáchí tákí, dá chi̱ ndíta toon ndó xíʼín Ndios, ta ni̱ na̱tiin ndó to̱ʼon na ini nío̱ ndo̱, ta ni̱ ka̱ndeé ndó xíʼín ña̱ uʼu̱.
\s O̱ sa̱ ndíʼi ini yo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo
\p
\v 15 O̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo, ni sa̱ʼá ña̱ʼa ió noo̱án. Ta ió iin káa ndó ndíʼi ini sa̱ʼá ña̱ ió ñayuú yóʼo, dá kía̱n ko̱ kóni̱ taʼon ndó tatá Ndios.
\v 16 Dá chi̱ ndidaá ña̱ʼa kúú kuendá ñayuú yóʼo, ña̱ kúú kua̱chi kátoó ña̱yuu kée na xíʼín ñíi̱ ná, xíʼín ña̱ kátoó na̱ kakomí ná ndidaá ña̱ʼa xiní na̱, xíʼín ña̱ kátoó na̱ kandaya̱ʼi mií ná, ni iin ña̱ yóʼo ko̱ véi noo̱ Ndios, ña̱ʼa kuendá ñayuú yóʼo va kíán.
\v 17 Ta sá ndíʼi va ñayuú yóʼo kuaʼa̱n xíʼín ndidaá ña̱ kini kátoó ña̱yuu kée na. Tído na̱ ndéi kée ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.
\s Kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ ndeí kúú míí vá xíonoo ta̱a xiní uʼu̱ Jesucristo
\p
\v 18 De̱ʼe kuálí, sa̱ kuaʼa̱n kasandaá va tiempo noo̱ ndíʼi. Sa̱ ni̱ seídóʼo vá ndó ña̱ kasaa̱ iin ta̱a xiní uʼu̱ Cristo, ta ndee ra mií rá kúú rá Cristo. Ta sa̱ ni̱ ka̱sáʼá vá xíonoo kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a xiní uʼu̱ Cristo. Sa̱ʼá ño̱ó sa̱ kátóni̱ va inio̱ ña̱ sa̱ kuaʼa̱n kasandaá tiempo noo̱ ndíʼi.
\v 19 Ta tein mií vá yó ni̱ ka̱nkuei ra, tído o̱ du̱ú kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra. Dá chi̱ tá kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra, dá kía̱n kandita toon ra xíʼín yó, ní kúu. Dión ni̱ kee ra, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndi ndiʼi ra kúú kuendá yo̱.
\v 20 Tído ni̱ na̱kutí ndó xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ va̱ʼa ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱.
\v 21 Ta ko̱ táa taʼon yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ náʼá ndó ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. Diʼa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ náʼá ndóa̱n. Chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa ndó ña̱ ni iin tóʼón ña̱ to̱ʼón o̱ kúu kakaa̱ tein ña̱ ndaa̱.
\v 22 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ to̱ʼón? Na̱ to̱ʼón kúú na̱ ko̱ nákoni ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Táʼa̱n na̱ kée dión, no̱ón kúú na̱ xiní uʼu̱ Cristo, chi̱ ko̱ nákoni na̱ tatá Ndios, ta ni de̱ʼe na.
\v 23 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ nákoni de̱ʼe Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ ta̱ʼón tatá Ndios ió xíʼín ná. Tído na̱ nákoni de̱ʼe Ndios, no̱ón kúú na̱ ió tatá Ndios xíʼín ná.
\v 24 Koo ini ndo̱ kandita toon ndó xíʼín ña̱ ni̱ seídóʼo ndó saʼa̱ Jesús nda̱ rá mií saʼa̱. Dá chi̱ tá ndíta toon ndó xíʼín ña̱ ni̱ seídóʼo ndó, dá kía̱n ñóʼo ndó noo̱ ndáʼa̱ de̱ʼe Ndios, ta ñóʼo taʼani ndó noo̱ ndáʼa̱ tatá na̱.
\v 25 Chi̱ ni̱ xi̱ʼo Jesús to̱ʼon na noo̱ yo̱ ña̱ kía̱n ki̱ʼo na ña̱ kandei chíchí yó xíʼín mií ná.
\p
\v 26 Ta táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi kée ta̱a kátoó dándaʼí ñaá.
\v 27 Tído sa̱ ni̱ na̱kutí ndó xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, ta daá ió va na xíʼín ndó. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xínñóʼó ka̱ ndo̱ ña̱ dánaʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱kutí ndó xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ dánaʼa̱ na̱ noo̱ ndo̱ saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa. Ta ña̱ dánaʼa̱ na̱ noo̱ ndo̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kíán ña̱ to̱ʼón. Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ dánaʼa̱ Espíritu ii̱ noo̱ ndo̱, ki̱ʼo dión koo ini ndo̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼín Jesús.
\p
\v 28 Ta viti, de̱ʼe kuálí, kandita toon ndó xíʼín Jesús, dá kía̱n koo ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ná naʼa̱ noo̱ tuku na noo̱ yo̱. Ta ni iin ña̱ʼa o̱ kédaá xíʼín ndó, dá xíkaʼan noo̱ ndo̱ tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱.
\v 29 Ta sa̱ náʼá ndó ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, ta kánian kanaʼá taʼani ndó ña̱ ndi ndáa na̱ kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú de̱ʼe Ndios.
\c 3
\s Kúú yó de̱ʼe Ndios
\p
\v 1 Kande̱ʼé ndó ndi ki̱ʼo ví kúʼu̱ ini tatá Ndios saʼa̱ yo̱, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ kía̱n kuu kananí yó de̱ʼe mií ná, ta miía̱n ndaa̱ dión kíán. Sa̱ʼá ño̱ó na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo ko̱ nákoni na̱ yó, ña̱ kúú yó de̱ʼe Ndios, dá chi̱ ni mií Ndios ko̱ nákoni na̱.
\v 2 Na̱ mani̱í, sa̱ kúú vá yó de̱ʼe Ndios viti, ta kámani̱ vá kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kasandaá yo̱ kakuu yó. Tído sa̱ náʼá yó ña̱ tá ná nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱, dá kía̱n kakuu yó táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií ná, dá chi̱ koni túu yó na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió na̱.
\v 3 Ta ndidaá kúú na̱ kómí ta̱ndeé iní yóʼo, no̱ón kúú na̱ ndúvii mií, táto̱ʼon ki̱ʼo vii mií Jesús.
\p
\v 4 Ta ndi ndáa ña̱yuu yáʼa kée kua̱chi, no̱ón kúú na̱ xío̱ kao na choon ni̱ saʼanda Ndios. Dá chi̱ ndidaá táʼa̱n kua̱chi xío̱ kao choon ni̱ saʼanda Ndios.
\v 5 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa ndó ña̱ ni̱ kii Jesús ñayuú yóʼo ni̱ di̱tá ná yó noo̱ kua̱chi, ta ni iin tóʼón kua̱chi mií ná ko̱ ní sá io.
\v 6 Ta ndidaá ña̱yuu ñóʼo noo̱ ndáʼa̱ Jesús ko̱ yáʼa taʼon na kée na kua̱chi. Tído ndidaá na̱ yáʼa kée kua̱chi, ni iin kuu̱ ko̱ ní xini na̱ Jesús, ta ni ko̱ náʼá ñaá ná.
\p
\v 7 De̱ʼe kuálí, o̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dándaʼí ñaá ña̱yuu, chi̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú ña̱yuu ndaa̱, táto̱ʼon ki̱ʼo ndaa̱ mií Jesús.
\v 8 Tído na̱ kée kua̱chi, no̱ón kúú kuendá ña̱ uʼu̱, dá chi̱ ña̱ uʼu̱ kía̱n kée kua̱chi ndá rá ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú yóʼo, ta nda̱ viti kée i̱íán dión. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kixi de̱ʼe Ndios ni̱ da̱naá ná ña̱ kini kéean.
\v 9 Ta ña̱yuu ni̱ nduu de̱ʼe Ndios ko̱ kée ka̱ kua̱chi, dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios nákaa̱ ini nío̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon ya̱ʼa na kee na kua̱chi sa̱ʼá ña̱ ni̱ nduu na de̱ʼe Ndios.
\v 10 Ta ki̱ʼo dión kándaa̱ inio̱ ndá yoo kúú de̱ʼe Ndios, ta ndá yoo kúú de̱ʼe ña̱ uʼu̱. Chi̱ ña̱yuu ko̱ kée ña̱ ndaa̱, xíʼín na̱ ko̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ ña̱yuu xi̱ʼín ná, no̱ón kúú na̱ ko̱ kúú de̱ʼe Ndios.
\s Ná koo ini yo̱ kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó
\p
\v 11 Ta ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon va̱ʼa ni̱ seídóʼo ndó nda̱ mií saʼa̱, ña̱ ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó.
\v 12 Ta ná dáʼa ni kee yó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee Caín tá sa̱ naʼá, chi̱ ni̱ sa̱ íi̱n ra̱ xoo ña̱ uʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼání rá ñani lóʼo̱ mií rá. Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ saʼání ñaá rá, káʼán ndoʼó? Dá chi̱ ndinoʼo ña̱ kini va sa̱ kee ra, ta ndinoʼo ña̱ va̱ʼa ni̱ sa̱ kee ñani ra̱ noo̱ Ndios.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, o̱ sa̱ náá iní ndo̱ tá xiní uʼu̱ ñaá ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios.
\v 14 Ta náʼá yó ña̱ sa̱ ni̱ kanxoo yó noo̱ kúú íchi̱ noo̱ kuaʼa̱n yo̱ kuu yo̱, ta viti ñóʼo yó íchi̱ noo̱ kataki chíchí yó, chi̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ñani yo̱. Ta na̱ ko̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ ñóʼo i̱í vá íchi̱ noo̱ kuu na̱.
\v 15 Ta ndidaá ña̱yuu xiní uʼu̱ ñani na̱, no̱ón kúú iin na̱ saʼání ndi̱i noo̱ Ndios. Ta sa̱ náʼá vá ndó ña̱ ndidaá na̱ saʼání ndi̱i ko̱ ñáʼa̱ taʼon niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná noo̱ Ndios.
\v 16 Ta sa̱ kándaa̱ va̱ʼa ini yo̱ ndí ki̱án keeá, dá kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ñani yo̱. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱ki̱ʼo Jesús mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱, ki̱ʼo dión taʼani kánian naki̱ʼo yó mií yó kuu yo̱ saʼa̱ ñani yo̱.
\v 17 Tído tá ió ña̱ʼa noo̱ yo̱ ñayuú yóʼo, ta ndéʼé yó ña̱ xínñóʼó ñani yo̱ ñá, ta kediʼi̱nda̱ yo̱án noo̱ ná, dá kía̱n, ¿ndí kaá yo̱ ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo kée Ndios, tá dáá?
\v 18 De̱ʼe kuálíí, ná dáʼa ni kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu xíʼín to̱ʼon káʼa̱n oon ni yó, o̱ xíʼín to̱ʼon kánkuei yúʼu̱ óon ni yó. Va̱ʼa ka̱a̱n ná kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ná xíʼín ña̱ va̱ʼa kée yó, ta ná chindeé ndisa yó na̱.
\p
\v 19 Tá kée yó dión, dá kía̱n kándaa̱ inio̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú yó kuendá ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kútúú ini yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée yó.
\v 20 Tído tá kutúú ini yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee yó, dá kía̱n ná kanaʼá yó ña̱ káʼano cháá ka̱ Ndios o̱ du̱ú nío̱ yo̱, chi̱ náʼá va̱ʼa ná saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa kée yó.
\p
\v 21 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ko̱ kútúú ini yo̱, dá kía̱n ió ta̱ndeé iní yo̱ xíʼín Ndios,
\v 22 ta ndi ndáa miíó ña̱ʼa ná kaka̱ yo̱ noo̱ ná, ta kúú niʼi̱ vá yóa̱n, dá chi̱ kée yó choon saʼanda na̱, ta kée yó ña̱ kóni̱ na̱.
\v 23 Ta ña̱ yóʼo kúú choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ yo̱ ña̱ ná kandísa yó de̱ʼe na Jesucristo, ta ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼanda na̱ choon noo̱ yo̱.
\v 24 Chi̱ ndi ndáa na̱ kée choon saʼándá Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóʼo noo̱ ndáʼa̱ Ndios, ta ió Ndios xíʼín ná. Ta sa̱ʼá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios ini nío̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió Ndios xíʼín yó.
\c 4
\s Ta ki̱ʼo diʼa kándaa̱ ini yo̱ ndá yoo kómí Espíritu Ndios
\p
\v 1 Na̱ mani̱ miíi̱, o̱ sa̱ kándísa ndó ndidaá ña̱yuu, na̱ káʼa̱n ña̱ kómí ná Espíritu Ndios. Dinñóʼó ka̱ korndodó ndó na̱, ná kande̱ʼá á miía̱n ndaa̱ kómí ná Espíritu Ndios o ko̱ó. Dá chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo profeta to̱ʼón xíonoo iin níí kúú ñayuú.
\v 2 Diʼa kee ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ tá miía̱n ndaa̱ kuiti kómí ná Espíritu Ndios: tá nákoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóʼo, dá kía̱n no̱ón kúú na̱ kómí Espíritu Ndios.
\v 3 Ta ña̱yuu ko̱ nákoni ña̱ ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóʼo, no̱ón kúú na̱ ko̱ kómí Espíritu Ndios, chi̱ nákani ini na̱ táto̱ʼon ta̱a xiní uʼu̱ Cristo. Sa̱ ni̱ seídóʼo vá mií ndó ña̱ kii ra, ta sa̱ xíonoo va ra ñayuú yóʼo viti.
\p
\v 4 De̱ʼe kuálí, kanaʼá ndó ña̱ ndoʼó kúú ña̱yuu Ndios, ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíʼín ra̱ kátoó dándaʼí ñaá, chi̱ káʼano cháá ka̱ Ndios, na̱ ió xíʼín ndó, o̱ du̱ú ña̱ kini ió ñayuú yóʼo.
\v 5 Ta̱a yóʼo kúú kuendá ñayuú yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá ña̱ ió ñayuú yóʼo va. Ta kúú kándísa vá ñaá ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios.
\v 6 Tído yóó, kúú yó kuendá Ndios. Ta na̱ náʼá Ndios, no̱ón kúú na̱ seídóʼo ña̱ dánaʼa̱ yo̱. Ta na̱ ko̱ kúú kuendá Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ kóni̱ kueídóʼo ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ yo̱, chi̱ ko̱ náʼá ná Ndios. Ta ki̱ʼo dión kándaa̱ ini yo̱ ndá yoo kómí Espíritu ndaa̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ʼón.
\s Ndios kúú na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱
\p
\v 7 Na̱ mani̱ miíi̱, ná koo ini yo̱ kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó, chi̱ ña̱ kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ iin rá iin yó, ña̱ yóʼo kúú ña̱ʼa Ndios. Ta ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ nduu de̱ʼe Ndios, ta náʼá ná Ndios.
\v 8 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ko̱ náʼá Ndios, chi̱ Ndios kúú na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱.
\v 9 Mií Ndios ni̱ da̱náʼa̱ noo̱ yo̱ ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaʼá ná iin tóʼón dini̱ de̱ʼe na ñayuú yóʼo ni̱ kii na, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó saʼa̱ ná.
\v 10 Ta ña̱ yóʼo xíʼo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ki̱ʼo kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ yo̱, ta ña̱ káʼano cháá ka̱ kía̱n yóʼo o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ yo̱ mií ná. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá ná de̱ʼe na ni̱ kii na ñayuú yóʼo, ta ni̱ chi̱ya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi yó.
\v 11 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ki̱ʼo dión kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ yo̱, dá kía̱n ki̱ʼo dión taʼani kánian kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó.
\v 12 Ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu ko̱ ní kúu koni xíʼín noo̱ ná Ndios, tído tá ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó, dá kía̱n ió Ndios xíʼín yó, ta ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ná.
\p
\v 13 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo na Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, ta ió na̱ xíʼín yó.
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ndu̱, sa̱ʼá ño̱ó xíʼo ndu kuendá noo̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ ta̱ndaʼá tatá Ndios de̱ʼe na ni̱ kii na, ta no̱ón kúú na̱ dáka̱ki ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo.
\v 15 Ta ndi ndáa ña̱yuu nákoni ña̱ Jesús kúú de̱ʼe Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóʼo noo̱ ndáʼa̱ Ndios, ta ió Ndios xíʼín ná.
\v 16 Ta sa̱ kándaa̱ ini yo̱, ta kándísa yó ña̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ yo̱. Ndios kúú na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ná, dá kía̱n ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, ta ió na̱ xíʼín yó.
\p
\v 17 Ta xíʼín ña̱ yóʼo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúʼu̱ ndisa ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó koo ta̱ndeé iní yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ yo̱, dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ná, ki̱ʼo dión kée yó ñayuú yóʼo.
\v 18 Tá kúʼu̱ ndisa ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kían ko̱ kánian yu̱ʼú yo̱ noo̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ yo̱. Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúʼu̱ ndisa ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ko̱ káni ka̱a̱n yu̱ʼú yo̱. Chi̱ ña̱ yu̱ʼú yo̱ kíán kóni̱ kaa ña̱ káʼán yó ña̱ dándóʼo Ndios nío̱ yo̱. Ta ndi ndáa na̱ yuʼú, no̱ón kúú na̱ ko̱ ñáʼa̱ kasandaá na̱ kuʼu̱ ndisa ini na̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\p
\v 19 Kóni̱ yo̱ Ndios, chi̱ dinñóʼó mií ná ni̱ kuʼu̱ ini saʼa̱ yo̱.
\v 20 Tá kaá yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta xiní uʼu̱ yo̱ ñani yo̱, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ʼón. Dá chi̱ tá ko̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ñani yo̱, táʼa̱n na̱ ndéʼé yó ndéi xíʼá, ¿ndi koo ví kaa yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, na̱ ko̱ xíni yo̱?
\v 21 Dá chi̱ mií Jesús ni̱ saʼanda choon yóʼo noo̱ yo̱, ña̱ tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kánian kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ñani yo̱.
\c 5
\s Kúú yó de̱ʼe Ndios tá kándísa yó ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios dáka̱ki ñaá
\p
\v 1 Ndi ndáa ña̱yuu kándísa ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu de̱ʼe Ndios. Ta ndi ndáa na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ iin tatá, ta nda̱ de̱ʼe na kúʼu̱ taʼani ini na̱ saʼa̱.
\v 2 Ta ki̱ʼo dión kándaa̱ ini yo̱ ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ndidaá na̱ kúú de̱ʼe Ndios, chi̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta kée yó choon saʼándá na̱.
\v 3 Tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kee yó choon saʼándá na̱. Ta ko̱ ta̱ʼón ña̱ kuáchi̱ kíán kee yó choon saʼándáa̱n,
\v 4 dá chi̱ ndidaá na̱ ni̱ nduu de̱ʼe Ndios, no̱ón kúú na̱ kándéé xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándéé yó xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo.
\v 5 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ kándéé xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo? No̱ón kúú na̱ kándísa ña̱ Jesús kúú de̱ʼe Ndios.
\s Xíʼo Espíritu ii̱ Ndios kuendá saʼa̱ Jesús
\p
\v 6 Táʼa̱n ña̱ xíʼo kuendá ña̱ ni̱ kii ndisa Jesucristo noo̱ Ndios kúú ta̱kui̱í xíʼín nii̱. Ta o̱ du̱ú ta̱kui̱í oon ni xíʼo kuendá, dá chi̱ nii̱ xíʼín ta̱kui̱í kúú ra̱ xíʼo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ʼo dión kíán. Ta Espíritu ii̱ Ndios taʼani kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ʼo dión kíán, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Espíritu.
\v 7 [Ta na̱ xíʼo kuendá chí induú kúú tatá Ndios, xíʼín de̱ʼe, xíʼín Espíritu ii̱. Ta iin tóʼón vá kúú ndin oni̱ na̱ yóʼo.] Ta oni̱ taʼani kúú ña̱ xíʼo kuendá chí no̱ñóʼo̱ yóʼo ña̱ ni̱ kii Jesús noo̱ Ndios.
\v 8 Iin na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta iin ka̱ ra̱ kúú ta̱kui̱í, ta iin ka̱ ra̱ kúú nii̱. Ta iin nóó xíʼo ndaa̱ Espíritu ii̱ kuendá xíʼín ta̱kui̱í xíʼín nii̱ ña̱ ki̱ʼo dión kíán.
\v 9 Tá nátiin va̱ʼa yó kuendá xíʼo ta̱a, ná kanaʼá yó ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ kuendá xíʼo Ndios, chi̱ kuendá xíʼo mií ná kía̱n káʼa̱n sa̱ʼá de̱ʼe na.
\v 10 Ta ña̱yuu kándísa de̱ʼe Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ taxi va̱ʼa to̱ʼon yóʼo nío̱ ná. Ta na̱ ko̱ kándísa noo̱ káʼa̱n Ndios, no̱ón kúú na̱ kétóʼón Ndios, chi̱ ko̱ kándísa na to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ de̱ʼe na.
\v 11 Ta ña̱ yóʼo kúú kuendá ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ yo̱, ña̱ sa̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ kataki chíchí yó, ta sa̱va̱ʼa noo̱ iin tóʼón de̱ʼe na niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó.
\v 12 Ta ndi ndáa ña̱yuu ni̱ na̱tiin Jesús, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, ini nío̱ ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. Tído ndi ndáa na̱ ko̱ ní xíin natiin ñaá, no̱ón kúú ná o̱ níʼi̱ taʼon na ña̱ kataki chíchí ná.
\s Sa̱ʼá ña̱ kándísa yó Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kataki chíchí yó
\p
\v 13 Táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kándísa de̱ʼe Ndios, dá kanaʼá ndó ña̱ sa̱ kómí ndó ña̱ kataki chíchí ndó.
\v 14 Ta ña̱ yóʼo kúú ta̱ndeé iní kómí yó noo̱ Ndios, chi̱ tá xíka̱ yo̱ iin ña̱ʼa noo̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná, ta kúú seídóʼo na ña̱ xíka̱ yo̱.
\v 15 Ta sa̱ʼá ña̱ náʼá yó ña̱ seídóʼo va̱ʼa ñaá Ndios tá xíka̱ yo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ʼa noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó náʼá taʼani yó ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná.
\p
\v 16 Tá ni̱ xini iin káa ndó iin ñani yo̱ kée na kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kúú kua̱chi ko̱ kánian kuu na̱, dá kía̱n kánian kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ná, ta kúú ki̱ʼo vá Ndios ña̱ kía̱n kataki na̱. Dión kee ndó tá ko̱ ní ya̱ʼa na kee na kua̱chi ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu na̱. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió kua̱chi, ña̱ kía̱n kánian kuu yo̱. Tído ko̱ káʼa̱n taʼoin xíʼín ndó ña̱ ná kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ña̱yuu kée dión.
\v 17 Ndidaá kúú vá ña̱ʼa kini kúú kua̱chi noo̱ Ndios. Tído ió kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu yo̱.
\p
\v 18 Sa̱ náʼá vá yó ña̱ ndi ndáa ña̱yuu ni̱ nduu de̱ʼe Ndios, ko̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi, dá chi̱ ndaá va ñaá mií de̱ʼe Ndios no̱ó ña̱ uʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon kendava̱ʼa ña̱ uʼu̱ xíʼín ná.
\v 19 Ta sa̱ náʼá taʼani yó ña̱ ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, va̱ʼará iin níí kúú ñayuú yóʼo nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱.
\v 20 Ta sa̱ náʼá taʼani yó ña̱ ni̱ kixi de̱ʼe Ndios, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱xintóni̱ yo̱, dá ná kanaʼá yó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios. Ta ñóʼo yó noo̱ ndáʼa̱ na̱ kúú Ndios ndaa̱, ta ñóʼo taʼani yó noo̱ ndáʼa̱ de̱ʼe na Jesucristo. Na̱ yóʼo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios, ta xíʼo na ña̱ kataki chíchí yó.
\p
\v 21 De̱ʼe kuálí miíi̱, kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱. Dión ná koo. 
