\id REV
\h Apocalipsis
\mt To̱ʼon yóʼo nákani saʼa̱ ndidaá ña̱ ve̱i koo
\c 1
\s Xíʼo Juan kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini na̱
\p
\v 1 Ña̱ yóʼo kúú ña̱ ni̱ naʼa̱ Jesucristo noo̱ ndidaá na̱ xínkuáchí noo̱ ná, ña̱ ni̱ xi̱ʼo mií Ndios noo̱ ná saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa yachi̱ ve̱i koo. Ta ni̱ ta̱ndaʼá ná iin ángel nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ná, ni̱ kii na ni̱ naʼa̱ na̱ ndidaá ña̱ yóʼo noo̱ yúʼu̱, Juan, na̱ xínkuáchí noo̱ Jesucristo.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó xíʼo ndaa̱ yuʼu̱ kuendá saʼa̱ ndidaá to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱í, xíʼín saʼa̱ to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesucristo, ña̱ kía̱n ni̱ xinii̱ xíʼín noo̱í.
\v 3 Ndikáʼán ví na̱ káʼi tuti yóʼo, ta ndikáʼán ví na̱ seídóʼo ña̱ nákanian sa̱ʼá ña̱ ve̱i koo, ta nátaán váʼa na ña̱ ini nío̱ ná, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ ve̱i koo ndidaá ña̱ káʼa̱n saʼa̱.
\s Káʼa̱n Juan ndisáʼán xíʼín ndin usa̱ veʼe ño̱ʼo kuendá Jesús ñóʼo chí kuendá Asia
\p
\v 4 Yuʼu̱ kúú Juan, ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín ndin usa̱ veʼe ño̱ʼo kuendá Jesús ñóʼo chí kuendá Asia. Ta ná kee Ndios ña̱ mani̱ xíʼín ndoʼó, ta ná ki̱ʼo na ña̱ kandei va̱ʼa ndó. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱. Ta dión taʼani ná kee ndin usa̱ espíritu xíʼín ndoʼó, táʼa̱n espíritu ió noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
\v 5 Ta dión taʼani ná kee Jesucristo xíʼín ndoʼó. Ta no̱ón kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá sa̱ʼá ña̱ ndaa̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki iin íchi̱ no̱ó na̱ ni̱ xiʼi̱, ta iin tóʼón mií ná kúú dini̱ noo̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóʼo̱ yóʼo. Ta mií ná kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱, ta ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó xíʼín nii̱ ná,
\v 6 ta ni̱ ndee na yó kakuu yó rey xíʼín duti̱, dá koni kuáchí yó noo̱ tatá na̱ Ndios. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóʼó, ta ná dándáki na ndidaá ña̱ʼa. Dión ná koo.
\v 7 ¡Kande̱ʼé ndó! ¡Tein viko̱ káa kixi Jesús! Ta ndidaá táʼa̱n ña̱yuu koni ñaá xíʼín noo̱ ná, ta nda̱ ta̱a ni̱ saʼání ñaá koni túu ñaá rá noo̱ kii na. Ta ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo noo̱ kúú ñayuú yóʼo kuaki na xíʼín ndirá noo̱ ná tá ná kasandaá kuu̱ yóʼo. Dión ná koo.
\p
\v 8 “Yuʼu̱ kúú to̱ʼon mií no̱ó xíʼín to̱ʼon noo̱ ndíʼi, ta kúúí na̱ míí saʼa̱ xíʼín na̱ noo̱ ndíʼi”, kaá na̱ kúú satoʼo yo̱. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱, ta mií ná kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\s Ni̱ xini Juan Jesús, ta ndato nda̱ʼo káa na
\p
\v 9 Ta yuʼu̱ kúú Juan, na̱ kúú ñani ndo̱, ta ndóʼo taʼani nío̱ yuʼu̱ táto̱ʼon ndóʼo nío̱ ndo̱ʼó, ta nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ Ndios táto̱ʼon ñóʼo taʼani ndoʼó, ta xíʼo ndeé inii̱ tein ta̱ndóʼó táto̱ʼon xíʼo ndeé taʼani ini ndo̱ʼó sa̱ʼá ña̱ ndíta yó xíʼín Jesucristo. Ta sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon Ndios, xíʼín sa̱ʼá ña̱ káʼi̱n saʼa̱ Jesucristo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n ta̱ néʼe choon ni̱ da̱nkoo ra yuʼu̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ noo̱ naní Patmos.
\p
\v 10 Tein iin kuu̱ ni̱ ka̱xi mií satoʼo yo̱ Ndios kekáʼano yó na̱, daá ñoó nákaa̱ yuʼu̱ ti̱xi ndáʼa̱ Espíritu ii̱ ná. Ta kúú ni̱ seídóʼi chí sata̱ díʼai ña̱ ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n iin tachi̱ ña̱yuu. Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ʼi káʼa̱n trompeta, ki̱ʼo dión ni̱ʼi ni̱ kaʼa̱n tachi̱ ñoó.
\v 11 Dá ni̱ kaʼa̱n xíʼíín:
\p ―Yuʼu̱ kúú to̱ʼon mií no̱ó xíʼín to̱ʼon noo̱ ndíʼi, ta kúúí na̱ míí saʼa̱ xíʼín na̱ noo̱ ndíʼi. Ta taa kíi̱ yo̱ʼó noo̱ tuti ndidaá ña̱ ndéʼón kúu, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ndin usa̱ veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia, noo̱ kúú ñoo Éfeso, xíʼín ñoo Esmirna, xíʼín ñoo Pérgamo, xíʼín ñoo Tiatira, xíʼín ñoo Sardis, xíʼín ñoo Filadelfia xíʼín ñoo Laodicea ―kaá na̱ xíʼíín.
\p
\v 12 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱oi ni̱ sa̱ nde̱ʼí, nde̱ʼá ndá yoo káʼa̱n xíʼíín, ta kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ candelero ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro, noo̱ sá ndodó ña̱ tóo̱n.
\v 13 Ta tein ndin usa̱ candelero ñoó íin iin na̱ káa táto̱ʼon káa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo. Ta ndíxi na iin dáʼo̱n káni̱, ta xíno̱a̱n nda̱ saʼa̱ ná, ta nákaa̱ iin vati̱ oro yuʼú ndíká na̱.
\v 14 Ta dini̱ ná xíʼín idí dini̱ ná kuxí kachi̱a̱n, ta ndéʼán táto̱ʼon ndéʼé yiʼo̱, ta nduchí nóó na̱ kúú táto̱ʼon ki̱ʼo ñoʼó ita̱.
\v 15 Ta táto̱ʼon yéʼe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, ki̱ʼo dión yéʼe̱ saʼa̱ ná. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi no̱ó kuaʼa̱n ta̱kui̱í kuaʼa̱, ki̱ʼo dión níʼi tachi̱ ná.
\v 16 Ta noo̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼa na̱ ñóʼo usa̱ ti̱ñoo̱, ta yúʼu̱ ná tánee iin espada, ta ndi nduú xooa̱n dee̱n. Ta ndato yéʼe̱ noo̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo ndato yéʼe̱ tá ndií dee̱n.
\p
\v 17 Tá ni̱ xinii̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa na, kúú ni̱ yaa̱i̱ nda̱ no̱ñóʼo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kuéi na̱ ni̱ xiʼi̱. Dá ni̱ chi̱nóo na ndaʼá kuáʼa na̱ sata̱í, dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―O̱ sa̱ yúʼóo̱n. Yuʼu̱ kúú na̱ míí saʼa̱, ta yuʼu̱ kúú na̱ noo̱ ndíʼi.
\v 18 Ta kúú taʼanii na̱ daá ió takí. Ni̱ xiʼi̱i̱, tído takíi̱ viti, ta daá kuií vá katakii̱. Dión ná koo. Ta mií yuʼu̱ kómíí ndaʼá ka̱a noo̱ ñóʼo na̱ kúú ndi̱i, ta kómí taʼani yuʼu̱ choon no̱ó ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱.
\v 19 Ta taa ndidaá ña̱ ni̱ xino̱n, ta taa taʼani ndidaá ña̱ kúu tiempo viti, xíʼín ña̱ koo chí noo̱.
\v 20 Ná koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼón ndi dándáki ndin usa̱ ti̱ñoo̱, táʼa̱n kirí ni̱ xino̱n ñóʼo noo̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼi̱, xíʼín ndin usa̱ candelero oro ñoó. Ndin usa̱ ti̱ñoo̱ ñoó kúú ndin usa̱ ángel kómí choon sata̱ ndin usa̱ veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia, ta ndin usa̱ candelero oro ni̱ xino̱n ñoó kúú ndin usa̱ veʼe ño̱ʼo ñoó.
\c 2
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Éfeso
\p
\v 1 ’Taa ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Éfeso, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Na̱ ñóʼo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼa, na̱ xíonoo tein ndin usa̱ candelero oro ñoó kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 2 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndoʼó, ta náʼá taʼani yuʼu̱ ña̱ ndíʼi ini ndo̱ kéchóon ndó, ta náʼá taʼanii ña̱ xíʼo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóʼó ndóʼo ndó. Ta náʼá taʼanii ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱yuu kíni. Ta xírndodó ndó ta̱a kaá kúú apóstol, tído ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú rá, ta kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúú rá ta̱ to̱ʼón.
\v 3 Ta ndóʼo nío̱ ndo̱, ta xíʼo ndeé iní ndo̱, ta ndíʼi ini ndo̱ kéchóon ndó noo̱ yúʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, ta ko̱ sá tuu taʼon ndó.
\v 4 Tído káʼa̱n kua̱chii noo̱ ndo̱ saʼa̱ iin ña̱ʼa, chi̱ ko̱ kóni̱ ka̱ ndo̱ yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱ nda̱ míí saʼa̱.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ndisaa̱ ini ndo̱ ndeí ni̱ kue̱i ndó no̱ó ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, ta nandikó iní ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión. Ta nandió kuéi ndó kee ndó ña̱ va̱ʼa táto̱ʼon ni̱ sa̱ kee ndó nda̱ míí saʼa̱. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱ yachi̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ta di̱tá vá yuʼu̱ candelero ndo̱ noo̱ íian.
\v 6 Tído iin ña̱ va̱ʼa kée ndó kíán ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱ kée na̱ kúú kuendá nicolaítas, ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo yuʼu̱ xíʼín ná.
\v 7 Ta na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, no̱ón kúú na̱ ki̱ʼoi ña̱ keí ná kui̱ʼi kána noo̱ yíto̱, yiró xíʼo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta yíto̱ yóʼo kúú ra̱ íin me̱ʼí noo̱ ndato káa noo̱ ió Ndios.”
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Esmirna
\p
\v 8 ’Ta taa taʼani ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Esmirna, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Na̱ kúú míí saʼa̱, na̱ kúú noo̱ ndíʼi, na̱ ni̱ xiʼi̱, ta ni̱ na̱taki na̱ kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 9 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndoʼó, ta náʼá taʼani yuʼu̱ táto̱ʼon kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín ndó. Ta náʼá taʼani yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúndaʼí ndo̱ ñayuú yóʼo, va̱ʼará na̱ kui̱ká vá kúú ndó noo̱ Ndios. Ta náʼá taʼanii ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼa na̱ kaá kúú na̱ Israel xíʼín ndó, tído ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú ná, dá chi̱ kúú ná iin tuʼu ndíta xíʼín ña̱ uʼu̱.
\v 10 O̱ sa̱ yu̱ʼú ndo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoʼo ndó. Ta kaá taʼani yuʼu̱ xíʼín ndó ña̱ koʼo̱n taʼani ña̱ uʼu̱ taán dao ndoʼó veʼe ka̱a, dá kexíxian xíʼín ndó, ta uxi̱ kuu̱ kendava̱ʼan xíʼín ndó. Kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼíín nda̱ noo̱ kuu ndo̱ sa̱ʼí, dá kía̱n ki̱ʼoi iin corona noo̱ ndo̱, ña̱ kúú ña̱ kataki chíchí ndó.
\v 11 Ta na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, no̱ón kúú na̱ o̱ ku̱ú taʼon taʼándá kúú uu̱.”
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Pérgamo
\p
\v 12 ’Ta taa taʼani ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Pérgamo, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Na̱ tánee espada yúʼu̱, ña̱ dee̱n ndi nduú xoo, mií ná kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 13 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náʼá taʼani yuʼu̱ ña̱ ndéi ndó mií ñoo noo̱ dándáki ña̱ uʼu̱. Tído ndíta toon ii̱ vá ndó xíʼín yuʼu̱, ta ko̱ ní dánkoo taʼon ndó ña̱ kándéé iní ndo̱ yuʼu̱, va̱ʼará ni̱ xini xíʼín noo̱ ndo̱ ni̱ saʼání ña̱yuu Antipas, táʼa̱n ra̱ sa̱ ka̱sto̱ʼon ndaa̱ to̱ʼin no̱ó ña̱yuu. Dión ni̱ ndoʼo ra ñoo ña̱ uʼu̱ xaa̱n.
\v 14 Tído káʼa̱n kua̱chi yuʼu̱ noo̱ ndo̱ saʼa̱ dao ña̱ʼa, dá chi̱ ñóʼo dao na̱ kúú kuendá Balaam tein ndoʼó. Ta sa̱ náʼá vá ndó ña̱ ta̱a yóʼo sa̱ da̱náʼa̱ noo̱ Balac ndi kee ra kexíxi ra xíʼín na̱ ñoo Israel, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ya̱ʼa na ni̱ seí ná ko̱ño kíti̱, ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱ ná, ta ni̱ ya̱ʼa taʼani na ni̱ kee na kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná, xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱.
\v 15 Ta ñóʼo taʼani na̱ kúú kuendá nicolaítas tein ndó, ta kékini ini yuʼu̱ xiníi̱ ña̱ dánaʼa̱ na̱.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó nandikó kíi̱ ini ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ tá ko̱ó, yachi̱ va saa̱ yuʼu̱ noo̱ ndéi ndó, dá kaʼáníí ña̱yuu yóʼo xíʼín espada tánee yúʼí.
\v 17 Ta na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, koʼi̱n ki̱ʼoi maná, ña̱ ió de̱ʼé induú, keí ná, ta ki̱ʼo taʼanii iin yuu̱ kuxí lóʼo̱ noo̱ iin rá iin na, ta noo̱ yuu̱ ñoó kandaʼa̱ iin kuu̱ sa̱á. Ta ni iin tóʼón taʼon dao ka̱ ña̱yuu o̱ kánaʼá ndá kuu̱ kíán, sa̱va̱ʼa iin tóʼón na̱ ni̱ na̱tiin ña kanaʼá.”
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Tiatira
\p
\v 18 ’Ta taa ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Tiatira, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Na̱ kúú de̱ʼe Ndios, na̱ tóo̱n nduchí nóó táto̱ʼon tóo̱n ñoʼó ita̱ kéi̱, na̱ yéʼe̱ saʼa̱ táto̱ʼon ki̱ʼo yéʼe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, no̱ón kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 19 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náʼá taʼani yuʼu̱ ña̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, ña̱ kándéé iní ndo̱ yuʼu̱, ña̱ xínkuáchí ndó no̱ó yuʼu̱, ña̱ xíʼo ndeé ini ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ʼa. Ta va̱ʼa ka̱ ví kéchóon ndó noo̱ yúʼu̱ viti o̱ du̱ú tá míí saʼa̱.
\v 20 Tído káʼa̱n kua̱chi yuʼu̱ noo̱ ndo̱ saʼa̱ dao ña̱ʼa, dá chi̱ sónó ndó noo̱ Jezabel, ñá kúú profeta to̱ʼón, ñá kía̱n dánaʼa̱n noo̱ ndo̱. Ta sónó taʼani ndó ña̱ dándaʼí ñáʼa̱ yóʼo ta̱ xínkuáchí noo̱í, dá ya̱ʼa ra kee ra kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ra̱. Ta dándaʼí taʼanián ra̱, dá ya̱ʼa ra seí ra̱ ko̱ño kíti̱, kirí dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱.
\v 21 Ta ni̱ sonóí ña̱ kía̱n ná nandikó inía̱n, tído ko̱ kóni̱ taʼan vaán nandikó inía̱n, chi̱ kée ii̱ váán kua̱chi xíʼín ta̱a ko̱ kúú yíi̱a̱n.
\v 22 Sa̱ʼá ño̱ó koʼi̱n dánkao ñaáí noo̱ xíto kanduʼa̱n ndoʼán kueʼe̱, ta ki̱ʼo taʼanii ña̱ ndoʼo nío̱ ndidaá ra̱ kée kua̱chi xíʼán tá ná o̱ nándikó iní ra̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ra xíʼán.
\v 23 Ta koʼi̱n dárkueʼi̱ ndidaá na̱ ndíta xíʼán, dá kuu na̱. Ta ndidaá ña̱yuu kúú kuendá yuʼu̱ ná kandaa̱ ini ña̱ yuʼu̱ kúú na̱ kátóni̱ ini ndi nákani ini ña̱yuu xíʼín ña̱ kátoó na̱ kee na, ta ná chiya̱ʼavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo káa choon ni̱ kee na.
\p
\v 24 ’“Tído dao ka̱ ndo̱ʼó ndéi ñoo Tiatira, ko̱ tái̱ taʼon ndó sa̱ʼá ña̱ kée na̱ kúú kuendá Jezabel, ta ko̱ kándísa ndó ña̱ chínaní ña̱yuu ña̱ ndi̱chí xíʼo ña̱ uʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ saʼándá ka̱i̱ ni iin ka̱ choon noo̱ ndo̱.
\v 25 Sa̱va̱ʼa ña̱ kóni̱i̱ kíán koo ini ndo̱ kuita toon ndó xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ yuʼu̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tukui.
\v 26 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, táʼa̱n na̱ sa̱ kee ña̱ kóni̱ yuʼu̱ nda̱ noo̱ ndíʼi kuií, no̱ón kúú na̱ koʼo̱n yuʼu̱ ki̱ʼoi choon noo̱, dá dándáki na iin rá iin ñoo ñayuú yóʼo.
\v 27 Ta xíʼín vara ka̱a dándáki na ñoo ñoó, ta koʼo̱n na̱ dákuáchi naa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo cháchi ki̱di ñóʼo̱, chi̱ ki̱ʼoi choon noo̱ ná táto̱ʼon ni̱ xi̱ʼo tatái̱ choon noo̱ miíí,
\v 28 ta koʼi̱n ki̱ʼoi iin ki̱mi ndato tóo̱n naʼa̱ noo̱ ná.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia.”
\c 3
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Sardis
\p
\v 1 ’Ta taa taʼani ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Sardis, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Na̱ kómí ndin usa̱ espíritu Ndios, na̱ ñóʼo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáʼa̱, no̱ón kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó: Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náʼá taʼanii ña̱ kaá ña̱yuu ña̱ takí ndo̱ xíʼín ña̱ kándísa ndó, tído ko̱ ta̱kí taʼon ndó noo̱ yúʼu̱.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó kañoʼo ini ndo̱, ta kandaa ndo̱ ña̱ kuaʼa̱n naá noo̱ ndo̱, dá ná o̱ na̱á chíchíán, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ko̱ kéndísáʼano taʼon ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ na̱ kee ndó.
\v 3 Kuaʼán ndo̱ ndisaa̱ ini ndo̱ ndá ki̱án ni̱ na̱tiin ndó, ta ndá ki̱án ni̱ seídóʼo ndó, ta kuaʼán ndo̱ kee ndó ña̱, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ʼa ndó noo̱ Ndios. Kandei nduu ndo̱, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó táto̱ʼon kée iin ta̱ kui̱ʼíná, ta natiin ndakánai ndo̱ʼó.
\v 4 Tído ndéi taʼani dao ña̱yuu ñoo Sardis xaa̱n, ta ko̱ ní dáyako̱ taʼon na dáʼo̱n ná, chi̱ ko̱ ní dáyako̱ na̱ mií ná xíʼín kua̱chi. Sa̱ʼá ño̱ó kandii na dáʼo̱n ku̱xí kanoo na xíʼín yuʼu̱, dá chi̱ ió íchi̱ ná koo na dión sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ ndaa na̱ mií ná.
\v 5 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, no̱ón kúú na̱ nandixi dáʼo̱n ku̱xí, ta o̱ dándóo taʼon yuʼu̱ kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí, ta nakoni yuʼu̱ na̱, ña̱ kúú ná ña̱yuu miíí, noo̱ tatái̱ Ndios xíʼín noo̱ ángel kéchóon noo̱ ná.
\v 6 Na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia.”
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndeí ñoo Filadelfia
\p
\v 7 ’Ta taa taʼani ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá na̱ kúú kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Filadelfia, ta kaao̱n xíʼín ná: “Diʼa káʼa̱n na̱ ii̱, na̱ kúú na̱ ndaa̱, na̱ kómí ndaʼá ka̱a rey David, na̱ sónó, ta ko̱ íin taʼon kandeé kadi, na̱ sadí, ta ko̱ íin taʼon kandeé konó, no̱ón kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 8 Ta sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndó. Sa̱ʼá ño̱ó kaái̱ xíʼín ndó ña̱ sa̱ ni̱ nono̱ vá yéʼé noo̱ ndo̱, ta ko̱ íin taʼon kandeé kadi ña̱. Náʼí ña̱ cháá vá ndakí ndo̱, tído ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín to̱ʼin, ta ko̱ ní ndata̱ ndo̱ saʼa̱ yúʼu̱.
\v 9 Kanaʼá ndó ña̱ koʼi̱n naki̱ʼoi na̱ kúú kuendá ña̱ uʼu̱ noo̱ ndáʼa̱ ndo̱, táʼa̱n na̱ kaá ña̱ kúú ná na̱ Israel, tído ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú ná, ña̱yuu to̱ʼón vá kúú ná. Ta tandaʼí na̱ kasaa̱ na̱ kakui̱ta xi̱tí ná no̱ó saʼa̱ ndo̱, ta nakoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 10 Ni̱ kee ndó choon ni̱ saʼandai̱ noo̱ ndo̱, chi̱ xíʼo ndeé iní ndo̱ ndíta toon ndó xíʼín yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó kandaa va̱ʼa mií yuʼu̱ ndo̱ʼó no̱ó ta̱ndóʼó kini ve̱i no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, chi̱ xíʼín ta̱ndóʼó yóʼo koʼi̱n korndodóí ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱.
\v 11 Yachi̱ vá saa̱i̱. Kuaʼán ndo̱ tiin toon ndó ña̱ ndaa̱ kándísa ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé dao ka̱ na̱ nakiʼin na corona kánian niʼi̱ ndo̱.
\v 12 Ta na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, na̱ yóʼo kúú na̱ koʼo̱n yuʼu̱ chikatai kakuu na táto̱ʼon iin diʼi̱n kandita katuu veʼe ño̱ʼo Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kándo̱o na sata̱ véʼe. Ta sata̱ mií ná koʼi̱n taai kuu̱ Ndios xíʼín kuu̱ ñoo Ndios, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú noo̱ ió Ndios, ta taa taʼanii kuu̱ sa̱á kakomí miíí sata̱ ná.
\v 13 Na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia.”
\s Tándaʼá Juan to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Laodicea
\p
\v 14 ’Ta taa taʼani ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaʼón ña̱ ná koʼa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuʼu̱ ndéi ñoo Laodicea, ta kaʼo̱n xíʼín ná: “Mií na̱ dáxi̱nko̱o to̱ʼon Ndios, no̱ón kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini na̱, ta káʼa̱n na̱ ndinoʼo ña̱ ndaa̱, ta kúú ná yo̱ʼo ndidaá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa ió ñayuú yóʼo ni̱ kee Ndios, na̱ yóʼo kúú na̱ kaá diʼa xíʼín ndó:
\v 15 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta ko̱ víxi ndó xíʼín to̱ʼin, ta ni ko̱ íʼíní ndó xíʼán. Va̱ʼa ka̱a̱n iin íchi̱ ná koo vi̱xi ndó, o iin íchi̱ ná koo iʼíní ndó xíʼán.
\v 16 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ vaá óon yíʼi yókó ndó xíʼín to̱ʼin, sa̱ʼá ño̱ó koʼi̱n ndusai ndo̱ʼó, chi̱ ko̱ víxi ndó, ta ni ko̱ íʼíní ndó xíʼán.
\v 17 Dión kaái̱ xíʼín ndó, dá chi̱ kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ kui̱ká, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ kekuíká ndó mií ndó, ta ni iin ña̱ʼa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, kaá ndo̱. Tído ko̱ xíʼo taʼon ndó kuendá ña̱ kúú ndó na̱ ndéi ndava̱ʼa, na̱ noo̱ ndóʼo̱, na̱ kúndaʼí, na̱ kóʼó noo̱, na̱ ndáa vichí.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n niʼinii yuʼu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kuiin ndó oro ndinoʼo, ña̱ ni̱ xirndodó ná xíʼín ñóʼo̱ kéi̱, noo̱ yúʼu̱, dá kakuu ndisa ndó na̱ kui̱ká, ta kuiin taʼani ndó dáʼo̱n ku̱xí noo̱ yúʼu̱ kandixi ndó, dá dáda̱ʼi ndó mií ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kakaʼan noo̱ ndo̱ ña̱ ndáa vichí ndó, ta taán ndo̱ tata nduchí nóó ndo̱, dá ná natu̱u cháá noo̱ ndo̱.
\v 19 Dá chi̱ dána̱ni va yuʼu̱ na̱ kúʼu̱ ini yuʼu̱ saʼa̱, ta ndaá yúʼu̱ vá yuʼu̱ na̱. Sa̱ʼá ño̱ó kuaʼán ndo̱ ndinoʼo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ʼa ndó noo̱ yúʼu̱.
\v 20 Yóʼo íin dákásáí yéʼé ndó, ta ndi ndáa ndo̱ ni̱ seídóʼo noo̱ káʼi̱n, ta ni̱ sonó ndó yéʼé ndó, dá kía̱n ku̱ʼi veʼe ndó, ta kadíni yuʼu̱ xíʼín ndó, ta ndoʼó kadíni xíʼín yuʼu̱.
\v 21 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíʼi, koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ kía̱n kandei dáó ná xíʼín yuʼu̱ noo̱ iói̱ dándákii, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱ndeé yuʼu̱ ni̱ xi̱nko̱oi, dá ni̱ sa̱ ko̱o nduúi̱ xíʼín tatái̱ Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na.
\v 22 Na̱ ió do̱ʼo, ná kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíʼín iin rá iin veʼe ño̱ʼo ñóʼo chí kuendá Asia.”
\c 4
\s Kékáʼano na̱ ndéi induú tatá Ndios
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ iin yéʼé chí induú, ta tachi̱, ña̱ ni̱ sei̱do̱ʼi míí saʼa̱, ña̱ kía̱n níʼi táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ʼi káʼa̱n trompeta, ño̱ó ni̱ kaa tuku xíʼíín:
\p ―Kuaʼán kaa, nakíi̱, dá ná koʼi̱n dánaʼi̱ noo̱o̱n ndidaá ña̱ ve̱i koo cháá ka̱ chí noo̱ ―kaáa̱n.
\p
\v 2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ na̱kutíí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Ta chí induú ni̱ xinii̱ íin iin téi̱ ta̱ néʼe choon, ta noo̱ téi̱ ñoó ió iin na̱ dándáki.
\v 3 Táto̱ʼon ndéʼé yuu̱ ndato naní jaspe xíʼín yuu̱ ndato naní cornalina, ki̱ʼo dión ndéʼé ñíi̱ na̱ ió dándáki ñoó. Ta íin iin chi̱yángí noo̱ ió na̱, ta chi̱yángí ñoó ndéʼé táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé yuu̱ kuíi̱ ndato naní esmeralda.
\v 4 Ta noo̱ íin téi̱ noo̱ ió na̱ dándáki ñoó ni̱ kao̱ noo oko̱ komi̱ téi̱ noo̱ ndéi oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano, ni̱ xini yuʼu̱, ta ndíxi ra dáʼo̱n ku̱xí kachi̱, ta kándodó corona oro dini̱ rá.
\v 5 Ta téi̱ íin me̱ʼí ñoó kánkuei tasa, ta níʼi xído̱ kúu kaʼándí, ta tái̱ ndátóʼón kua̱ʼá ña̱yuu. Ta saʼa̱ mií téi̱ yóʼo ndíta usa̱ ñóʼo̱ tóo̱a̱n, ta ña̱ yóʼo kúú ndin usa̱ espíritu Ndios.
\p
\v 6 Ta noo̱ íin téi̱ yóʼo ndéʼé táto̱ʼon ndéʼé ta̱ñoʼo̱ dío̱n táto̱ʼon dío̱n yuu̱ ta̱tá, ta yéʼe̱ ra̱ táto̱ʼon yéʼe̱ iin yuu̱ dío̱n ndato naní cristal. Ta díi̱n téi̱ yóʼo ndíta komi̱ ña̱ʼa takí, ta iin níí ñíi̱án tándaa nduchí nóóa̱n, chi̱ tándaaa̱n chí sata̱án, chí noo̱án.
\v 7 Táʼa̱n ña̱ mií no̱ó ñoó káa táto̱ʼon káa iin ndikaʼa, ta ña̱ kúú uu̱ ñoó káa táto̱ʼon káa iin chikerró, ta ña̱ kúú oni̱ ñoó káa noo̱án táto̱ʼon káa noo̱ iin ta̱a, ta ña̱ kúú komi̱ ñoó káa táto̱ʼon káa iin kirí yaʼa̱ tánee noo̱ táchi̱.
\v 8 Ta iño̱ kúú ndixi̱ iin rá iin ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta iin níí ndixi̱án tándaa nduchí nóóa̱n. Ta ko̱ sá tuu taʼan vaan nduú ni ñoó ña̱ kía̱n káʼa̱n diʼa:
\q Na̱ ii̱, na̱ ii̱, na̱ ii̱ kúú Ndios,
\q na̱ kúú satoʼo yo̱, ta mií ná kúú Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ʼa.
\q Ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú ná, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱.
\p
\v 9 Ta daá kékáʼano ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta xíʼoan ña̱ñóʼó noo̱ ná, ta náki̱ʼoan ndivéʼe noo̱ na̱ daá takí kuií. Ta iin rá iin taʼándá káʼa̱n dión,
\v 10 dá sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ñoó noo̱ sáʼa̱ na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta kékáʼano ra na̱ daá takí kuií, ta taó ra̱ corona kándodó dini̱ rá chindei ra noo̱ sáʼa̱ ná, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\q
\v 11 Satoʼo ndu̱, ió íchi̱ ní ña̱ kía̱n kekáʼano na mií ní,
\q ña̱ kía̱n ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ ní, ña̱ kía̱n natiin ní ndidaá táʼa̱n choon,
\q dá chi̱ mií ní ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\q Ta sa̱ʼá ña̱ dión ni̱ koni̱ mií ní, sa̱ʼá ño̱ó ió ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa,
\q ta sa̱ʼá ño̱ó taʼani ni̱ ndaki ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa ni̱ kee ní.
\c 5
\s Niʼi̱ Jesús, na̱ kúú léko, iin tuti ndadí xíʼín sello
\p
\v 1 Ta ni̱ xini taʼanii kánóo iin tuti ni̱ na̱tuu̱ noo̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼa na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta ndi nduú xooa̱n káa to̱ʼon, ta ndadí yúʼán xíʼín usa̱ sello.
\v 2 Ta kúú ni̱ xini taʼanii iin ángel ndakí nda̱ʼo, ta ni̱ʼi nda̱ʼo káʼa̱n na̱:
\p ―¿Ndá yoo ió íchi̱ ña̱ kaʼanda na̱ ndin usa̱ sello, ta konó ná tuti yóʼo? ―kaá na̱.
\p
\v 3 Ta ni iin tóʼón na̱ ndéi induú, ta ni na̱ ndéi no̱ñóʼo̱, ta ni na̱ ndéi ti̱xi ñóʼo̱ ko̱ ní kándeé konóán, ta ni ko̱ ní kándeé ná kaʼi naa̱n.
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndeiʼi̱ nda̱ʼo yuʼu̱, dá chi̱ ko̱ ní nániʼi̱ ná ni iin tóʼón na̱ ió íchi̱ ña̱ kía̱n konó ná tuti ñoó, ni ña̱ kaʼi na ña̱, ni ña̱ kande̱ʼé náa̱n.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáʼano ñoó xíʼín yuʼu̱:
\p ―O̱ sa̱ kuákón, dá chi̱ na̱ kúú ndikaʼa ni̱ kii tein na̱ veʼe Judá, na̱ ni̱ kii tein na̱ veʼe David, na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ ka̱ndeé noo̱ ndidaá ña̱ʼa, sa̱ʼá ño̱ó ió íchi̱ ná konó ná tuti káa, ta kaʼanda na̱ ndin usa̱ sello ndadí yúʼán.
\p
\v 6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼí, ta yati noo̱ íin téi̱ ñoó, xíʼín tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta me̱ʼí ta̱ sáʼano ndéi ñoó ni̱ xinii̱ íin iin na̱ kúú léko. Ta káa na táto̱ʼon káa kirí ni̱ saʼání ná. Ta usa̱ kúú ndíki̱ ná, ta usa̱ taʼani kúú nduchí nóó na̱, ta ña̱ yóʼo kúú ndin usa̱ Espíritu Ndios ni̱ ta̱ndaʼá ná kuaʼa̱n iin níí kúú ñayuú.
\v 7 Dá ni̱ ta̱tuu yati na̱ kúú léko ñoó ni̱ tiin na tuti kánóo noo̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó.
\p
\v 8 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ tiin na libro ñoó, dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó xíʼín ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ñoó no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndidaá vá rá néʼe arpa xíʼín copa oro ni̱ chití ñóʼo du̱sa chíñoʼómá, ta ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon xíka̱ taʼi̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná.
\v 9 Ta xíta ra iin yaa sa̱á káʼa̱n diʼa:
\q Ió íchi̱ ní natiin ní libro, ta kaʼanda ní selloa̱n,
\q chi̱ ni̱ saʼání rá mií ní, ta xíʼín nii̱ mií ní ni̱ chi̱ya̱ʼi ní saʼa̱ ndúʼu̱,
\q dá ni̱ nduu ndu ña̱yuu Ndios.
\q Chi̱ ni̱ kee ní dión xíʼín ña̱yuu ni̱ kii iin rá iin tata, xíʼín na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱, xíʼín na̱ ndéi iin rá iin ñoo, xíʼín na̱ ndéi iin rá iin nación.
\q
\v 10 Ta ni̱ kee ní iin rá iin nduʼu̱ kakuu ndu rey xíʼín duti̱ noo̱ Ndios,
\q ta kaneʼe ndu choon sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱.
\p
\v 11 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ kao̱ noo kua̱ʼá nda̱ʼo ángel noo̱ ió Ndios dándáki na, xíʼín noo̱ ndéi ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíʼín noo̱ ndéi ta̱ sáʼano ñoó. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo mil millón kúú ángel ni̱ kao̱ noo ndíta ñoó.
\v 12 Ta ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ʼi ni̱ kaʼa̱n na̱:
\q Ió íchi̱ na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saʼání rá,
\q ña̱ kía̱n natiin na ndidaá táʼa̱n choon, xíʼín ndidaá táʼa̱n ña̱ kui̱ká,
\q xíʼín ndidaá táʼa̱n ña̱ ndi̱chí, xíʼín ndidaá táʼa̱n ndée̱,
\q xíʼín ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó, xíʼín ndidaá táʼa̱n to̱ʼon ndato kekáʼano ña̱yuu na̱.
\p
\v 13 Ta ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios, ña̱ ndéi induú, xíʼín ña̱ ndéi no̱ñóʼo̱ xíʼín ña̱ ñóʼo ti̱xi ñóʼo̱, xíʼín ña̱ ñóʼo ini ta̱ñoʼo̱, xíʼín ndidaá ka̱ ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios, ta kaáa̱n diʼa:
\q Na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa xíʼín na̱ kúú léko káa
\q kúú na̱ kánian natiin to̱ʼon xíʼo ña̱yuu kekáʼano ñaá ná,
\q ta ná natiin na ña̱ñóʼó, xíʼín to̱ʼon ndato, xíʼín ndée̱,
\q ta daá kuití dión ná koo.
\p
\v 14 Ta diʼa káʼa̱n ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó:
\p ―Dión ná koo.
\p Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ñoó, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóʼo̱ ndáño̱ʼo ra na̱ daá takí kuií.
\c 6
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda Jesús sello ñoó
\p
\v 1 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ saʼanda na̱ kúú léko ñoó iin sello ndadí yúʼu̱ libro ñoó. Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n iin ña̱ ta̱kí ñoó, ta ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n. Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ʼi káyuʼú dai̱, ki̱ʼo dión ni̱ʼi ni̱ kaʼa̱n, ta kaáa̱n:
\p ―Nakíi̱.
\p
\v 2 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n dión, dá ni̱ xinii̱ ni̱ keta iin kuéi̱ ku̱xí ve̱i rí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néʼe ra iin kúxi̱. Ta ni̱ na̱tiin ra iin corona, ta kúú rá iin ta̱a ni̱ ka̱ndeé, ta kuaʼa̱n ra̱ kandeé rá cháá ka̱.
\p
\v 3 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼanda na̱ sello kúú uu̱, dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n iin ka̱ ña̱ ta̱kí ñoó:
\p ―Nakíi̱.
\p
\v 4 Dá ni̱ keta iin ka̱ kuéi̱ ve̱i rí, ta kúú rí iin kuéi̱ kua̱ʼá. Ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n di̱tá rá ña̱ ndéi va̱ʼa ña̱yuu ndéi ñayuú, dá kasáʼá kaʼání táʼan iin rá iin na. Ta ni̱ niʼi̱ rá iin espada káʼano.
\p
\v 5 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼanda na̱ sello kúú oni̱, dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n ña̱ ta̱kí kúú oni̱ ñoó:
\p ―Nakíi̱.
\p Dá ni̱ xinii̱ íin iin kuéi̱ nde̱i̱ʼí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néʼe ra noo̱ chíki̱ʼó ra̱ ndi ki̱ʼo ve̱e ña̱ʼa.
\v 6 Dá ni̱ seídóʼi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaʼa̱n tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta kaáa̱n diʼa:
\p ―Iin kilo va tirió niʼi̱ ná saʼa̱ choon kée na iin níí kuu̱, ta oni̱ kilo va cebada niʼi̱ ná saʼa̱ choon kée na iin níí kuu̱. Tído ná dáʼa ni dándáa yoʼó ya̱ʼi sití xíʼín vino.
\p
\v 7 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼanda na̱ sello kúú komi̱, dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n ña̱ ta̱kí kúú noo̱ ndíʼi ñoó:
\p ―Nakíi̱.
\p
\v 8 Dá ni̱ xinii̱ ve̱i iin kuéi̱ xiʼi̱ kuaan, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní rá Kueʼe̱ Dee̱n Saʼání Ndi̱i. Ta sata̱ mií rá ve̱i iin ka̱ ra̱ naní Yái̱ Ndi̱i. Ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n kaʼání rá iin ña̱yuu noo̱ iin iin komi̱ ná. Dao na kaʼání rá xíʼín espada, dao ka̱ na̱ kaʼání rá xíʼín do̱ko, dao ka̱ na̱ kaʼání rá xíʼín kueʼe̱, ta dao ka̱ na̱ kaʼání rá xíʼín kirí dee̱n ndéi no̱ñóʼo̱.
\p
\v 9 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼanda na̱ sello kúú oʼo̱n, dá ni̱ xinii̱ ña̱ ti̱xi noo̱ náa̱ ñoó ñóʼo nío̱ ndidaá na̱ ni̱ xiʼi̱ sa̱ʼá ña̱ kándísa na to̱ʼon Ndios xíʼín sa̱ʼá ña̱ sa̱ káʼa̱n na̱ ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu.
\v 10 Ta káyuʼú ndidaá na̱ yóʼo, ta kaá na̱ xíʼín Ndios:
\p ―Mií ní kúú na̱ néʼe choon káʼano cháá ka̱, mií ní kuu na̱ ii̱, na̱ ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndá oon keyíko̱ ní saʼa̱ ndúʼu̱, dá nakiʼin ya̱ʼi ní sa̱ʼá nii̱ ndúʼu̱, kirá ni̱ sata na̱ ndéi no̱ñóʼo̱? ―kaá na̱.
\p
\v 11 Dá ni̱ niʼi̱ ná dáʼo̱n ku̱xí kandixi na, ta ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱ ná ña̱ ná naniʼi̱ ndée̱ ná lúʼu̱ ka̱ tiempo nda̱ ná kuu ndidaá na̱ kánian kuu sa̱ʼá ña̱ kándísa na to̱ʼon Ndios, na̱ kúú ña̱yuu xínkuáchí noo̱ Ndios táto̱ʼon ni̱ kee mií ná.
\p
\v 12 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ saʼanda na̱ sello kúú iño̱ ñoó. Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ta̱an, ta ni̱ ndu̱nde̱i̱ʼí ndi̱ndii táto̱ʼon ki̱ʼo ndeiʼí dáʼo̱n ndíxi na tá xíʼi̱ ndi̱i noo̱ ná, ta yoo̱ ni̱ ndu̱kua̱ʼá nii̱.
\v 13 Ta nda̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ kue̱i ti̱ñoo̱ ñóʼo induú, táto̱ʼon ki̱ʼo kuéi ti̱ño̱ʼó nda̱ no̱ñóʼo̱ kée tachi̱.
\v 14 Ta ni̱ na̱tuu̱ induú táto̱ʼon ki̱ʼo nátuu̱ iin yúu̱ tá ko̱ xínñóʼó ka̱ na̱án. Ta ndidaá yúku̱ ndíta no̱ñóʼo̱, ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoʼo̱ ni̱ na̱da̱on ña, ta ko̱ ndíta ka̱a̱n xoo no̱ó ni̱ sa̱ nditaan.
\v 15 Ta ni̱ taxí táʼan ndidaá rey ndéi no̱ñóʼo̱, xíʼín ndidaá na̱ ndáya̱ʼi, xíʼín ndidaá na̱ kui̱ká, xíʼín ndidaá ta̱ dándáki soldado, xíʼín ndidaá na̱ náʼano, xíʼín ndidaá na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, xíʼín ndidaá na̱ ko̱ó satoʼo, ta ni̱ chi̱de̱ʼé ná mií ná ini káo̱ náʼano, xíʼín ti̱xi yuu̱ náʼano tánee ndi̱ka yúku̱,
\v 16 dá ni̱ kaa na̱ xíʼín yúku̱ ñoó, xíʼín káo̱ ñoó:
\p ―Kue̱i ndó kodó ndó sata̱ ndúʼu̱, ta dáda̱ʼi ndó nduʼu̱ no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, xíʼín no̱ó na̱ kúú léko káa, chi̱ xído̱ ini na̱ xiní na̱ nduʼu̱,
\v 17 chi̱ viti kía̱n sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ xído̱ nda̱ʼo ini na̱, ¿ta ndá yoo ví ki̱ʼo ndeé iní kuita noo̱ ná?
\c 7
\s Karndaa sello taan iin ciento uu̱ diko komi̱ mil na̱ Israel
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ndíta komi̱ ángel ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo. Ta ndin komi̱ ángel yóʼo ndíta chítuu tachi̱, dá ná o̱ kána ka̱a̱n no̱ñóʼo̱ yóʼo, ni no̱ó ta̱ñoʼo̱, ni noo̱ ni iin yíto̱.
\v 2 Ta ni̱ xini taʼanii iin ka̱ ángel ko̱kaa ve̱i chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, ta néʼe na sello Ndios ta̱kí. Dá ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú ná noo̱ ndin komi̱ ángel, na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ kía̱n kendava̱ʼa na xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo, xíʼín ta̱ñoʼo̱.
\v 3 Ña̱ yóʼo ni̱ ka̱yuʼú ángel ñoó:
\p ―O̱ sa̱ kéndava̱ʼa ndó xíʼín no̱ñóʼo̱ xaa̱n, ni ta̱ñoʼo̱ xaa̱n, ni yíto̱ xaa̱n xía̱n nani ko̱ ñáʼa̱ kani ndu sello taan na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios yo̱.
\p
\v 4 Ta ni̱ seídóʼo taʼani yuʼu̱ ndidaá kúú na̱ ni̱ niʼi̱ sello ñoó. Ta kúú ná iin ciento uu̱ diko komi̱ mil na̱ ñoo Israel, ta ni̱ kii na ti̱xi ndin uxi̱ uu̱ de̱ʼe ta̱a naní Israel.
\v 5 Dá chi̱ tein na̱ veʼe Judá uxi̱ uu̱ mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Rubén uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Gad, uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
\v 6 ta tein na̱ veʼe Aser uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Neftalí uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Manasés uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
\v 7 ta tein na̱ veʼe Simeón uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Leví uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Isacar uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello,
\v 8 ta tein na̱ veʼe Zabulón uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe José uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veʼe Benjamín uxi̱ uu̱ taʼani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello.
\s Ndíxi kuxí kua̱ʼá nda̱ʼo mil ña̱yuu, ta ndíta na kékáʼano na Ndios
\p
\v 9 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ndíta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu, ta ko̱ íin taʼon kandeé kaʼi na, dá chi̱ kúú ná ña̱yuu ni̱ kii ndidaá nación, na̱ ni̱ kii ndidaá ñoo kuálí, xíʼín ñoo náʼano, na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱. Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, xíʼín no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndíxi kuxí na̱, ta tánee ñoo̱ ndáʼa̱ ná.
\v 10 Ta ña̱ yóʼo káyuʼú ná ndíta na:
\q Iin tóʼón na̱ kándéé dáka̱ki ñaá kúú Ndios yo̱, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa,
\q xíʼín na̱ kúú léko káa.
\m
\v 11 Ta ni̱ kao̱ noo ndidaá táʼa̱n ángel, xíʼín ndidaá ta̱ sáʼano ñoó, xíʼín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ndíta na saʼa̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ná noo̱ téi̱ ñoó, ta ni̱ ka̱sáʼá ná ndáño̱ʼo na Ndios,
\v 12 ta kaá na̱:
\q Dión ná koo, tatá Ndios.
\q Ná natiin ní to̱ʼon va̱ʼa, xíʼín to̱ʼon ndato,
\q xíʼín ña̱ ndi̱chí, xíʼín ndivéʼe, xíʼín ña̱ñóʼó,
\q xíʼín ndidaá choon, xíʼín ndée̱ viti,
\q ta daá kuití dión ná koo.
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáʼano ñoó xíʼín yuʼu̱:
\p ―¿Ndá yoo kúú na̱ ndíxi dáʼo̱n ku̱xí káa, ta ndeí ni̱ kii na̱ káa?
\p
\v 14 Dá ni̱ kaai̱ xíʼín rá:
\p ―Mií ní náʼá, tatá.
\p Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼíín:
\p ―Na̱ káa kúú na̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii tein ta̱ndóʼó kini. Ta ni̱ na̱kata na dáʼo̱n ná xíʼín nii̱ na̱ kúú léko, dá ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱án.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó ndíta na noo̱ ió Ndios dándáki na, ta nduú ñoó xínkuáchí ná noo̱ ná ini veʼe ño̱ʼo na̱. Sa̱ʼá ño̱ó mií Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, kúú na̱ koo xíʼín ná, ta kandaka va̱ʼa ñaá ná.
\v 16 Ta o̱ kíxi ka̱ ña̱ kuiko na, ta ni o̱ íchi̱ ka̱ na̱ ta̱kui̱í, ta ni o̱ ndíi̱ ka̱ na̱ kee ndi̱ndii, ta ni o̱ kóo iʼíní ka̱ koni na̱,
\v 17 dá chi̱ mií vá na̱ kúú léko íin me̱ʼí no̱ó na̱ ió dándáki káa kandaka na ña̱yuu yóʼo, ta kandaka ñaá ná koʼo̱n na̱ koʼo na noo̱ kána ndita ta̱kui̱í, kirá xíʼo ña̱ kataki chíchí yó. Ta nadáyaa mií Ndios ndidaá ndírnoo̱ ná ―kaá ta̱ sáʼano ñoó xíʼíi̱n.
\c 8
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda Jesús sello kúú usa̱
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ saʼanda na̱ sello kúú usa̱ ñoó, ta kúú tádi̱ óon ni̱ kuu induú noo̱ ió Ndios táto̱ʼon ti̱xi dao hora.
\v 2 Ndiʼi, dá kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ ángel noo̱ ió Ndios, ta iin rá iin na ni̱ niʼi̱ iin trompeta.
\v 3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ángel, ta ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ náa̱, ta néʼe na iin copa oro noo̱ kéi̱ du̱sa ni̱ saa̱ na̱. Ta ni̱ niʼi̱ ná kua̱ʼá nda̱ʼo du̱sa, dá dákíʼin táʼan na ña̱ xíʼín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná, dá kei̱ ña̱ noo̱ náa̱ oro ñoó, ña̱ íin no̱ó na̱ ió dándáki ñoó.
\v 4 Ta ini copa néʼe ángel yóʼo kána ñoʼo̱ma̱ du̱sa xíʼín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ ná ko̱kaaan kuaʼa̱n noo̱ ió mií Ndios.
\v 5 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ da̱kútí ná copa yóʼo xíʼín ñóʼo̱ kéi̱ noo̱ náa̱ ñoó. Ta nda̱ induú ni̱ da̱kána na ña̱ nda̱ no̱ñóʼo̱, ta kúú ni̱ kaʼandi, ta tái̱ káʼa̱n ña̱yuu, kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ta̱an.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tuu ángel ñoó usa̱ trompeta
\p
\v 6 Ta ndin usa̱ ángel ñoó ni̱ na̱kui̱ta nduu xíʼín usa̱ trompeta ñoó, ta kuaʼa̱n na̱ tuu na̱ ró.
\p
\v 7 Tá ni̱ tuu ángel mií no̱ó ñoó trompeta na̱, kúú ni̱ koon ñíñí xíʼín ñoʼó kéi̱ néʼe táʼan xíʼín nii̱ nda̱ no̱ñóʼo̱. Ná keeá kuendá ña̱ oni̱ taʼándá kúú yíto̱ káa no̱ñóʼo̱, ta iin taʼándá ra̱ ni̱ kei̱, ta uu̱ taʼándá ra̱ ko̱ ní kéi̱. Ta ni̱ kei̱ ndiʼi yukú kuíi̱.
\p
\v 8 Ta ni̱ tuu ángel kúú uu̱ ñoó trompeta na̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo káa iin yúku̱ ñóʼó kéi̱ ita̱, dión káa ña̱ ni̱ ka̱nkao no̱ó ta̱ñoʼo̱. Ta iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá ta̱ñoʼo̱ ñoó ni̱ nduu nii̱.
\v 9 Ta iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá kirí ñóʼo ini ta̱ñoʼo̱ ni̱ xiʼi̱, ta iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá barco ni̱ naá.
\p
\v 10 Ta ni̱ tuu ángel kúú oni̱ ñoó trompeta na̱. Ta nda̱ induú ni̱ ka̱nkao iin ti̱ñoo̱ kéi̱ ita̱ nda̱ no̱ñóʼo̱, ta kéi̱ ri̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kéi̱ iin tirñoʼó. Ta ni̱ ka̱nkao rí noo̱ iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá yu̱ta, xíʼín noo̱ iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá noo̱ kána ta̱kui̱í.
\v 11 Ta ti̱ñoo̱ yóʼo kúú rí naní Ova̱. Ta iin taʼándá noo̱ oni̱ taʼándá ta̱kui̱í ñóʼo no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ nduu ova̱. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ xiʼi̱ ni̱ kee ta̱kui̱í ñoó, dá chi̱ ni̱ nduu ova̱ ra̱.
\p
\v 12 Dá ni̱ tuu ángel kúú komi̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú ni̱ ndaʼo̱ va iin táʼí ndi̱ndii, ta tóo̱n ii̱ vá uu̱ táʼí ñá. Ta dión taʼani ni̱ ndoʼo yoo̱ xíʼín ti̱ñoo̱, chi̱ ni̱ ndaʼo̱ taʼani iin táʼí rí. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n naá iin taʼándá nduú noo̱ oni̱ taʼándáa̱n, ta dión taʼani ni̱ kuu sa̱kuaá.
\p
\v 13 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼí, ta kúú ni̱ xinii̱ iin ángel tánee na xíonoo na nda̱ me̱ʼí induú, ta ni̱ seídóʼi ña̱ ni̱ʼi ni̱ ka̱yuʼú ná:
\p ―¡Ndaʼí kúu ví na̱ ndéi no̱ñóʼo̱! ¡Ndaʼí kúu ví ná! ¡Ndeé ví ndaʼí ndoʼo na tá ná tuu ndin oni̱ ka̱ ángel yóʼo trompeta na̱!
\c 9
\p
\v 1 Tá ni̱ tuu ángel kúú oʼo̱n ñoó trompeta na̱, dá ni̱ xinii̱ iin ti̱ñoo̱ ni̱ yaa̱ nda̱ induú, ta ni̱ xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóʼo̱, ta ni̱ na̱tiin rí ndaʼá ka̱a ña̱ sónó yúʼu̱ yái̱ ko̱nó, ña̱ ko̱ó noo̱ sá tuu.
\v 2 Dá ni̱ sonó rí yúʼu̱ yái̱ ñoó, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ñoʼo̱ma̱ ko̱kaa kuaʼa̱n induú táto̱ʼon ki̱ʼo kána ñoʼo̱ma̱ yúʼu̱ iin xito̱ káʼano. Ta kúú ni̱ da̱ʼi va no̱ó ndi̱ndii ni̱ kee ñoʼo̱ma̱ ñoó, chi̱ iin níí ni̱ na̱ka̱ʼani ña.
\v 3 Ta tein ñoʼo̱ma̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ti̱ka kanoo rí iin níí kúú no̱ñóʼo̱. Ta ni̱ niʼi̱ ri̱ choon ña̱ kía̱n kee rí táto̱ʼon ki̱ʼo kée ti̱dóʼo̱ma̱ ndéi no̱ñóʼo̱.
\v 4 Ta ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱ ri̱ ña̱ ná dáʼa ni kendava̱ʼa rí xíʼín ita, ni yuku̱ kuíi̱, ni yíto̱ káa no̱ñóʼo̱. Sa̱va̱ʼa ni̱ niʼi̱ ri̱ choon ña̱ kendava̱ʼa rí xíʼín ña̱yuu ko̱ó sello Ndios tándaa taan.
\v 5 Ta ko̱ ní taʼa̱nda̱ taʼon choon noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n kaʼání ri̱ ña̱yuu. Sa̱va̱ʼa choon ni̱ niʼi̱ ri̱ kía̱n kendava̱ʼa rí xíʼín ná oʼo̱n toon yoo̱, ta dárʼuʼu̱ ñaá rí táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ti̱dóʼo̱ma̱ dárʼuʼu̱ ri̱ ña̱yuu xíʼín ío̱n ndóʼo̱ ri̱.
\v 6 Ta katoó ña̱yuu kuu na̱ daá ñóó, tído o̱ ku̱ú taʼon na. Ta va̱ʼará ndaʼí ná kaʼán ná kuu na̱, tído o̱ ku̱ú taʼon na.
\p
\v 7 Ta táto̱ʼon ndáa kuéi̱, kirí sa̱ ió nduu kandodó ra̱ na̱á, ki̱ʼo dión ndáa ti̱ka ñoó. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa corona oro, ki̱ʼo dión ndáa ña̱ kandodó dini̱ ri̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa no̱ó ña̱yuu, ki̱ʼo dión ndáa noo̱ ri̱.
\v 8 Ta táto̱ʼon ki̱ʼo náni̱ idí dini̱ na̱ ñáʼa̱, ki̱ʼo dión náni̱ idí dini̱ ri̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa no̱ʼo ndikaʼa, ki̱ʼo dión ndáa no̱ʼo rí.
\v 9 Táto̱ʼon iin ka̱a kía̱n ndadí yuʼú ndíká ri̱. Táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi xído̱ taxí táʼan kuaʼa̱ kuéi̱ ñoʼo carreta kuaʼa̱n ri̱ xíʼín ta̱ kuaʼa̱n na̱á, ki̱ʼo dión níʼi xído̱ oon kée ndixi̱ ri̱.
\v 10 Táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa ndóʼo̱ ti̱dóʼo̱ma̱, ki̱ʼo dión ndáa ndóʼo̱ ri̱, dá chi̱ ió ío̱n ñá. Ta ni̱ na̱tiin rí choon ña̱ xíʼín ndóʼo̱ ri̱ dárʼuʼu̱ kaʼí ri̱ ña̱yuu oʼo̱n toon yoo̱.
\v 11 Ta mií ángel dándáki nda̱ ma̱á ini yái̱ konó ñoó kúú satoʼo ri̱, ta Abadón naníán xíʼín to̱ʼon hebreo, ta xíʼín to̱ʼon griego naníán Apolión. To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa, ña̱ dánaá ñaá.
\p
\v 12 Ni̱ ya̱ʼa va iin ta̱ndóʼó, tído ve̱i uu̱ ka̱a̱n.
\p
\v 13 Tá ni̱ tuu ángel kúú iño̱ ñoó trompeta na̱, dá ni̱ sei̱do̱ʼi tachi̱ iin ña̱yuu, ta tachi̱ yóʼo ni̱ kixi chí me̱ʼí ndin komi̱ ndíki̱ ndíta iin iin tito̱ noo̱ náa̱ oro íin noo̱ Ndios,
\v 14 ta ni̱ kaaa̱n xíʼín ángel kúú iño̱, na̱ ni̱ tuu trompeta ñoó:
\p ―Kuaʼán ndasón ndin komi̱ ángel ndíko̱ yuʼú yu̱ta káʼano naní Eufrates ―kaáa̱n.
\p
\v 15 Dá ni̱ ndaxí ndin komi̱ ángel ndíko̱ ñoó, ta ángel yóʼo kía̱n sa̱ daá ió nduu ndáti kasandaá hora yóʼo, xíʼín kuu̱ yóʼo, xíʼín yoo̱ yóʼo, xíʼín kuia̱ yóʼo, dá kaʼáníán iin taʼándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taʼándá na̱.
\v 16 Ta ña̱ yóʼo ndáka iin tuʼu káʼano soldado kándodó kuéi̱. Ta ni̱ sei̱do̱ʼo yuʼu̱ ña̱ kúú rá uu̱ ciento millón soldado.
\v 17 Ta ña̱ yóʼo ni̱ xinii̱ ni̱ kee Ndios, ta ndidaá kuéi̱ ñoó xíʼín ndidaá ta̱ kándodó ri̱ níʼino doʼo̱no̱ ka̱a, ta ndéʼán táto̱ʼon ndéʼé ñoʼó ita̱. Ta ndíʼí taʼanian táto̱ʼon ndéʼé yuu̱ ndato naní zafiro. Ta kuaán taʼanian táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé azufre. Táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa dini̱ ndikaʼa, ki̱ʼo dión ndáa dini̱ kuéi̱ ñoó. Ta ini yúʼu̱ ri̱ kánkuei ñoʼó ita̱, xíʼín ñoʼo̱ma̱ xíʼín azufre.
\v 18 Ta ni̱ xiʼi̱ iin taʼándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taʼándá na̱ ni̱ kee ñoʼó ita̱ xíʼín ñoʼo̱ma̱ xíʼín azufre, táʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱nkuei yúʼu̱ kuéi̱ ñoó.
\v 19 Ta xíʼín ndée̱ yúʼu̱ ri̱, ta xíʼín ndée̱ ndóʼo̱ ri̱ dárkueʼe̱ ri̱ ña̱yuu, dá chi̱ táto̱ʼon ndáa dini̱ koo̱, dión ndáa dini̱ ndóʼo̱ ri̱, ta xíʼín ña̱ yóʼo dárkueʼe̱ ri̱ ña̱yuu.
\p
\v 20 Ta ña̱yuu, na̱ ko̱ ní xiʼi̱ ni̱ kee ndin oni̱ ta̱ndóʼó yóʼo, ko̱ ní xíin ii̱ vá ná nandikó iní na̱, ta dánkoo na ña̱ kini kée na, ni ko̱ ní dándíʼi na ña̱ kía̱n kandaño̱ʼo na ña̱ uʼu̱, ta ko̱ ní dándíʼi na ña̱ kía̱n kandaño̱ʼo na yoko̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro, xíʼín plata, xíʼín bronze, xíʼín yuu̱ o xíʼín yíto̱, va̱ʼará ko̱ túu noo̱án, va̱ʼará ko̱ tái̱ do̱ʼan, va̱ʼará ko̱ kándaa̱a̱n, tído ndáño̱ʼo ii̱ vá náa̱n.
\v 21 Ta ko̱ ní nándikó iní na̱ sa̱ʼá ña̱ saʼání ná ndi̱i, ta ni sa̱ʼá ña̱ kétadí na̱ xíʼín ña̱yuu, ta ni sa̱ʼá ña̱ kídi̱ na̱ xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, ta ni sa̱ʼá ña̱ kíʼin kuíʼíná ná.
\c 10
\s Kárxóo iin ángel ndakí, ta tárnee iin libro lóʼo̱ ndáʼa̱ ná
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ndakí nda̱ʼo ve̱i na nda̱ induú, ta ni̱ kii na tein iin viko̱, ta íin iin chi̱yángí dini̱ ná. Táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé ndi̱ndii, ki̱ʼo dión ndéʼé noo̱ ná. Táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé ñóʼo̱ sáʼano ita̱, ki̱ʼo dión ndéʼé saʼa̱ ná.
\v 2 Ta tárnee iin libro lóʼo̱ ndáʼa̱ ná, ta nónó noo̱án. Ta xíʼín saʼa̱ xoo kuáʼa na̱ séi̱n na̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱, ta xíʼín saʼa̱ xoo íti na̱ séi̱n na̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí.
\v 3 Ta táto̱ʼon ki̱ʼo káyuʼú ndikaʼa to̱ndó, ki̱ʼo dión ni̱ ka̱yuʼú ná. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱yuʼú ná, dá ni̱ kaʼandi usa̱ taʼándá.
\v 4 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼandi ñoó, dá kuaʼa̱n yuʼu̱ taai ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaʼandi ñoó. Tído ni̱ sei̱do̱ʼi iin tachi̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n xíʼíín nda̱ induú, ta kaáa̱n:
\p ―Ná dáʼa ni taaón ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaʼandi káa. Va̱ʼa ka̱a̱n ná koo de̱ʼé nian noo̱ mííón.
\p
\v 5 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nda̱neʼe ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoʼo̱ ñoó xíʼín no̱ñóʼo̱ i̱chí ñoó ndáʼa̱ xoo kuáʼa na̱ chí induú diʼa,
\v 6 dá ni̱ na̱chi̱naʼá ná Ndios, na̱ daá takí kuií, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa induú xíʼín no̱ñóʼo̱ xíʼín ta̱ñoʼo̱, xíʼín ndidaá ña̱ʼa ió noo̱án, ña̱ o̱ kándati ka̱ na̱ cháá ka̱ tiempo,
\v 7 dá chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ kasáʼá tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, dá natu̱u ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ʼé ni̱ kee mií Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaa na̱ xíʼín profeta, táʼa̱n na̱ sa̱ xino kuáchí noo̱ ná, kaá ángel ñoó.
\p
\v 8 Ta mií tachi̱ na̱ ni̱ seídóʼi ni̱ kaʼa̱n xíʼíín nda̱ induú, ño̱ó kía̱n ni̱ kaʼa̱n tuku xíʼíín, ta kaáa̱n:
\p ―Kuaʼán kiʼón libro lóʼo̱ nónó noo̱ tánee ndáʼa̱ ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoʼo̱ xíʼín no̱ñóʼo̱ i̱chí káa.
\p
\v 9 Dá ni̱ keei kuaʼi̱n noo̱ íin ángel ñoó. Dá ni̱ kaai̱ xíʼín ná ña̱ ná tei na libro lóʼo̱ ñoó noo̱í. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Jóʼon, keí ñá viti, dá ná kankao ova̱ ña̱ ini ti̱són, tído kankao vidi̱a̱n táto̱ʼon vidi̱ ndu̱dí ini yúʼo̱n ―kaá na̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ na̱tiiin libro lóʼo̱ tánee ndáʼa̱ ángel ñoó. Dá ni̱ seíí ña̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao vidi̱a̱n ini yúʼí táto̱ʼon ki̱ʼo vidi̱ ndu̱dí, tído ini ti̱xi ni̱ ka̱nkao ova̱ ña̱.
\v 11 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Miía̱n ndúsa̱ kánian kasto̱ʼón xíʼín ña̱yuu sa̱ʼá ndí ki̱án ndoʼo kua̱ʼá nda̱ʼo ñoo xíʼín nación, xíʼín na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱, xíʼín rey dándáki ñaá.
\c 11
\s Diʼa ni̱ ndoʼo uu̱ ta̱a ni̱ xi̱ʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ Ndios
\p
\v 1 Dá ni̱ niʼi̱ yuʼu̱ iin ndoo̱, ta káa rá táto̱ʼon káa iin vara chíki̱ʼó na̱. Dá ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱í, chi̱ kaá na̱ xíʼíín:
\p ―Kuaʼán chiki̱ʼóo̱n veʼe ño̱ʼo Ndios, xíʼín noo̱ náa̱, ta nakaʼávón ndidaá kúú na̱ ndéi ndáño̱ʼo Ndios.
\v 2 Tído ná dáʼa ni chiki̱ʼóo̱n yéʼé sata̱ véʼe, dá chi̱ na̱ tu̱kú, na̱ ko̱ kúú ña̱yuu Ndios, ni̱ na̱tiin yéʼé sata̱ véʼe, ta koʼo̱n na̱ koni xíxi na ñoo ii̱ ñoó tein uu̱ diko uu̱ yoo̱.
\v 3 Ta koʼi̱n tandaʼí uu̱ ta̱a xíʼo ndaa̱ kuendá sa̱ʼí, dá kaʼa̱n ra̱ xíʼín ña̱yuu saʼa̱ ndidaá ña̱ koo. Ta dión kee ra iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱, ta kandixi ndaʼí ra̱.
\p
\v 4 Ta ndin nduú ta̱a yóʼo kúú ndin nduú yíto̱ olivo, ta kúú taʼani ra ndin nduú candelero ndíta tóo̱n noo̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo ñayuú yóʼo.
\v 5 Tá ió iin káa na kaʼán kendava̱ʼa xíʼín rá, ta kúú kankuei ñoʼó ita̱ yúʼu̱ rá, dá dándúta ra ta̱a xiní uʼu̱ ñaá. Ta ndi ndáa mií na̱ kóni̱ kendava̱ʼa xíʼín rá, ki̱ʼo dión taʼani kánian kuu na̱.
\v 6 Ta ta̱a yóʼo kakomí choon ña̱ kía̱n kadi ra̱ induú, dá o̱ kóon dai̱ xíʼín ndidaá tein kuu̱ dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ ndí ki̱án koo. Ta kaneʼe ra choon ña̱ ndee ra ta̱kui̱í nii̱, ta kaneʼe taʼani ra choon ña̱ dándóʼo ra nío̱ ña̱yuu ndidaá taʼándá káʼán mií rá.
\p
\v 7 Tá ná dándíʼi ra choon ni̱ niʼi̱ rá, dá keta kíti̱ tondó káʼano yuʼú yái̱ ko̱nó ñoó, ta na̱á ri̱ xíʼín ndin nduú ta̱a yóʼo, dá kandeé rí xíʼín rá, ta kaʼání ñaá rí.
\v 8 Ta yikí ko̱ño ra̱ kandei noo̱ yáʼi ñoo káʼano, táʼa̱n ña̱ káʼa̱n na̱ xíʼín Sodoma xíʼín Egipto. Ta ñoo yóʼo taʼani kúú no̱ó ni̱ chi̱rkaa na satoʼo yo̱ Jesús ndi̱ka cruz.
\v 9 Ta na̱ ndéi ndidaá ñoo náʼano xíʼín ndidaá ñoo kuálí, xíʼín na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱, xíʼín na̱ ndéi ndidaá nación koni kandei yikí ko̱ño ra̱ noo̱ yáʼi ñoó oni̱ kuu̱ dao, ta ko̱ íin konó ña̱ ndu̱xian.
\v 10 Ta kadii̱ nda̱ʼo ini ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ ra̱, ta kee na iin víko̱ káʼano, ta dasá táʼan na ña̱ʼa noo̱ ná, dá chi̱ ni̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ na̱ ndéi ñayuú yóʼo ni̱ kee ndin nduú profeta ñoó.
\p
\v 11 Tído tá ná ya̱ʼa oni̱ kuu̱ dao, dá nataki ndin nduú ra̱ kee Ndios, ta kúú ndakuei va ra. Ta kúú yu̱ʼú nda̱ʼo ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo tá ná koni na̱ ña̱ ni̱ na̱taki ra̱.
\v 12 Dá kueídóʼo ra tachi̱ iin na̱ kaʼa̱n ni̱ʼi chí induú, ta diʼa kaaa̱n xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán kaa ndó naʼa kíi̱ ndo̱.
\p Ta sata̱ iin viko̱ kaa ra koʼo̱n ra̱ induú, ta ndidaá na̱ xiní uʼu̱ ñaá koni xíʼín noo̱ ná ña̱ dión koo.
\v 13 Ta mií hora daá ni̱ʼi nda̱ʼo ta̱an, ta noo̱ iin iin ciento veʼe ndíta ñoó, koon uxi̱a̱n, ta kuu usa̱ toon mil ña̱yuu. Ta dao ka̱ ña̱yuu kando̱o ñoó, yu̱ʼú nda̱ʼo na kee ña̱ kuu ñoó, dá kasáʼá ná kekáʼano na Ndios, na̱ ió induú.
\p
\v 14 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ ya̱ʼa ta̱ndóʼó kúú uu̱, tído ve̱i iin ka̱a̱n, ña̱ kúú oni̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱
\p
\v 15 Tá ni̱ tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú tái̱ ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú kua̱ʼá tachi̱ chí induú, ta kaáa̱n:
\q Ni̱ na̱tiin Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín Cristo ndidaá choon,
\q ta dándáki kuií na̱.
\m
\v 16 Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ndéi díi̱n Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóʼo̱ ndáño̱ʼo ñaá rá,
\v 17 ta kaá ra̱:
\q Náki̱ʼo ndu ndivéʼe noo̱ ní, satoʼo Ndios,
\q mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa,
\q ta mií ní kúú ní, ta mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú na̱ kasaa̱.
\q Ndivéʼe ní, dá chi̱ mií ní kúú na̱ ni̱ na̱tiin ndiʼi choon viti,
\q ta ni̱ ka̱sáʼá dándáki ní.
\q
\v 18 Ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini ndidaá nación,
\q tído viti kía̱n ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ ini mií ní,
\q dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ ní sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ xiʼi̱.
\q Ta koʼo̱n ní kemáni̱ ní profeta, táʼa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ ní,
\q ta kemáni̱ taʼani ní ndidaá ña̱yuu mií ní,
\q xíʼín ndidaá ka̱ na̱ yu̱ʼú niʼini ñaá,
\q á mií ná kuálí ná o á mií ná náʼano na.
\q Ta sa̱ ni̱ kasa̱ndaá taʼani kuu̱ dánaá ní na̱ kéndava̱ʼa xíʼín no̱ñóʼo̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ nono̱ yéʼé veʼe ño̱ʼo Ndios induú, ta túu íin iin sato̱, kirá dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná ña̱yuu na̱. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káʼa̱n ña̱yuu, ta níʼi xído̱ kúu kaʼandi, ta ni̱ ka̱sáʼá táan, ta náʼano nda̱ʼo ñíñí ni̱ ka̱sáʼá kóon.
\c 12
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱á koo̱ kuaʼá káʼano xíʼín iin ñáʼa̱
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ʼa xíxi kuaʼa̱n chí induú, chi̱ ni̱ xinii̱ iin ta̱ʼáná ñáʼa̱, ta dáʼo̱n ndíxián kúú ndi̱ndii, ta ti̱xi sa̱ʼa̱n nákaa̱ yoo̱, ta kánóo iin corona ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín uxi̱ uu̱ ti̱ñoo̱ dini̱a̱n.
\v 2 Ta ñóʼo de̱ʼán, ta káyuʼán, chi̱ sáxía̱n ti̱xián, dá chi̱ sa̱ káki de̱ʼán, sa̱ʼá ño̱ó ndóʼo nío̱a̱n.
\v 3 Ta ni̱ xini taʼanii iin ka̱ ña̱ʼa káʼano chí induú, ta ña̱ yóʼo kúú iin koo̱ kua̱ʼá káʼano, ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin dini̱ ri̱ ñóʼo tika̱ta̱ kua̱án.
\v 4 Ta xíʼín ndóʼo̱ ri̱ ni̱ ya̱kó ri̱ iin táʼí noo̱ ndin oni̱ táʼí ti̱ñoo̱ ñóʼo induú, ta ni̱ da̱kuéi ñaá rí nda̱ no̱ñóʼo̱. Ta ni̱ sa̱rtuu koo̱ káʼano yóʼo mií no̱ó ta̱ʼáná ñáʼa̱ sa̱ kuaʼa̱n kaki de̱ʼe ñoó, dá kokó rí de̱ʼán tá ná kaki xi.
\v 5 Ta kúú ni̱ kaki va de̱ʼe ñáʼa̱ yóʼo, ta kúú xí iin tayií. Ta kasandaá xi̱ dándáki xi ndidaá táʼa̱n nación xíʼín vara ka̱a. Tído ni̱ di̱tá níʼini ñaá Ndios yuʼú koo̱ ñoó, dá koo xi xíʼín ná noo̱ ió na̱ dándáki na.
\v 6 Dá ni̱ xino ñáʼa̱ yóʼo no̱ó koo̱ ñoó kuaʼa̱n no̱ñóʼo̱ i̱chí no̱ó ni̱ kenduu Ndios kooán, ta ñoó koto ñaá ná iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱.
\p
\v 7 Ni̱ ndiʼi daá, dá ni̱ kuu iin ña̱ʼa chí induú, chi̱ ni̱ nda̱kuíi̱n Miguel xíʼín ndidaá ka̱ ángel ndíta xíʼín ná, dá ni̱ na̱á na̱ xíʼín koo̱ káʼano ñoó, xíʼín ndidaá ángel kini ndíta xoo mií rí.
\v 8 Tído ko̱ ní kándeé rí na̱á ri̱ xíʼín ná, ta ko̱ ní niʼi̱ ka̱ ri̱ noo̱ koo rí xíʼín ángel ri̱ induú.
\v 9 Dá ni̱ da̱kána na koo̱ káʼano ñoó kuaʼa̱n ri̱ nda̱ sata̱ véʼe, kirí kúú koo̱ sáʼano, kirí kúú ti̱míʼá, kirí naní Satanás, ta kirí yóʼo kúú rí xíonoo dándaʼí ña̱yuu iin níí kúú ñayuú. Ta ni̱ da̱kána niʼini na ri̱ ni̱ na̱xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóʼo̱ xíʼín ndidaá ángel ti̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ ka̱yuʼú iin na chí induú, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá kuu̱ dáka̱ki Ndios ña̱yuu na̱, ta ni̱ na̱tiin na ndidaá ndée̱, ta dándáki na ndidaá kúú ña̱yuu viti. Ta kómí Cristo choon viti, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱kána va na kirí dátai̱ kua̱chi na̱ kándísa xi̱ʼín yó noo̱ Ndios, táʼa̱n kirí sa̱ dátai̱ kua̱chi ñaá nduú ñoó.
\v 11 Tído ni̱ ka̱ndeé vá ña̱yuu ñoó xíʼín rí ni̱ kee nii̱ na̱ kúú léko, kirá ni̱ xita̱ saʼa̱ ná, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱ʼo ndaa̱ na̱ kuendá sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús, chi̱ ko̱ ní ndi̱ʼi taʼon ini na̱ sa̱ʼá ña̱ kataki na̱, diʼa ni̱ xi̱ʼo na mií ña̱ kía̱n kuu na̱ saʼa̱ Ndios.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ná kadii̱ iní yo̱ʼó, induú, ta ná kadii̱ iní ndo̱ʼó, na̱ ndéi xaa̱n. Tído ndaʼí kúu ví ndoʼó, na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ xaa̱n, xíʼín ndoʼó, kirí ñóʼo ini ta̱ñoʼo̱ xaa̱n, dá chi̱ xído̱ nda̱ʼo ini kirí uʼu̱ ko̱noo rí ko̱saa̱ ri̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ náʼá rí ña̱ nda̱dá cháá vá kuu̱ koo rí ―kaá na̱.
\p
\v 13 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini koo̱ káʼano ñoó ña̱ ni̱ da̱kána ñaá Ndios kuaʼa̱n ri̱ nda̱ no̱ñóʼo̱, dá ni̱ kee rí tákaa rí sata̱ ñáʼa̱, ñá ni̱ da̱káki tayií lóʼo̱ ñoó, kuaʼa̱n ri̱.
\v 14 Dá ni̱ niʼi̱ ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó uu̱ ndixi̱ náʼano kirí yaʼa̱, dá kuu nda̱rneeán koʼa̱n nda̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí, dá kando̱o koo ñoó, dá kasandaáa̱n no̱ó ni̱ kenduu Ndios kakaa̱ de̱ʼáa̱n, noo̱ koto ñaá ná oni̱ kuia̱ dao.
\v 15 Dá ni̱ ndusa rí kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱kui̱í sata̱ ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó, dá dátáni ñaá rí, ni̱ kaʼán rí, dá chi̱ ta̱kui̱í ni̱ ka̱nkuei yúʼu̱ ri̱ kúú táto̱ʼon iin yu̱ta.
\v 16 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá no̱ñóʼo̱ yóʼo, dá chi̱ ni̱ nono̱ yúʼán, ta kúú ni̱ xiʼi ndiʼan ta̱kui̱í yu̱ta ni̱ ka̱nkuei yúʼu̱ koo̱ káʼano ñoó.
\v 17 Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini koo̱ káʼano ñoó ni̱ xini ri̱ ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee rí kuaʼa̱n ri̱ na̱á ri̱ xíʼín ndidaá ka̱ de̱ʼán, táʼa̱n na̱ néʼe va̱ʼa choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná, chi̱ na̱ yóʼo kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ Jesucristo.
\c 13
\s Diʼa ni̱ kee uu̱ kirí kini
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n yuʼu̱ no̱ó ño̱tí yuʼú ta̱ñoʼo̱, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin kití dee̱n ve̱i rí no̱ó ta̱ñoʼo̱ ñoó. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin ndíki̱ ri̱ ñóʼo tika̱ta̱ kua̱án, ta iin rá iin dini̱ ri̱ tándaa kuu̱ káʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ Ndios.
\v 2 Ta táto̱ʼon ki̱ʼo káa chitó dee̱n naní leopardo, ki̱ʼo dión káa kirí kini yóʼo. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa saʼa̱ oso, ki̱ʼo dión ndáa saʼa̱ ri̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo káʼano yúʼu̱ ndikaʼa, ki̱ʼo dión ndáa yúʼu̱ ri̱. Ta ni̱ na̱ki̱ʼo mií koo̱ káʼano ñoó ndée̱ ri̱ noo̱ kíti̱ yóʼo, ta ni̱ na̱ki̱ʼo taʼani rí téi̱ noo̱ dándáki rí noo̱ ri̱, ta ni̱ xi̱ʼo taʼani rí ndidaá táʼa̱n choon sa̱ neʼe rí noo̱ ri̱.
\v 3 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ ni̱ ta̱rkueʼe̱ iin dini̱ ri̱, ta kuaʼa̱n ri̱ kuu ri̱ keean. Tído ni̱ ndu̱va̱ʼa va dini̱ ri̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, ta ko̱ ní xiʼi̱ taʼon rí. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ naá téí ini ña̱yuu ni̱ xini na̱, ta ni̱ ka̱sáʼá ná ndíko̱ na̱ rí.
\v 4 Ta ni̱ ka̱sáʼá ná ndáño̱ʼo na koo̱ káʼano, kirí ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ kíti̱ yóʼo, ta ni̱ ka̱sáʼá ndáño̱ʼo taʼani na mií rí, ta diʼa kaá na̱ kékáʼano na ri̱:
\p ―¿Ndá yoo kándéé kée táto̱ʼon kée kirí chi̱káʼano yóʼo? Ta, ¿ndá yoo kandeé na̱á xíʼín rí? ―kaá na̱.
\p
\v 5 Ta ni̱ niʼi̱ taʼani rí ña̱ kaʼa̱n ri̱ ndidaá to̱ʼon táyíí, dá chindaya̱ʼi rí mií rí, ta kaʼa̱n ndava̱ʼa rí saʼa̱ Ndios. Ta ni̱ niʼi̱ ri̱ choon ña̱ dándáki rí uu̱ diko uu̱ toon yoo̱.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá rí káʼa̱n ndava̱ʼa rí saʼa̱ Ndios, ta kénóo rí kuu̱ ná, ta káʼa̱n ndava̱ʼa rí saʼa̱ veʼe ño̱ʼo noo̱ ió Ndios, xíʼín saʼa̱ ndidaá na̱ ndéi induú.
\v 7 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n na̱á ri̱ xíʼín ña̱yuu Ndios, ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kandeé rí xíʼín ná. Ta ni̱ niʼi̱ taʼani rí choon ña̱ kía̱n dándáki rí ndidaá ñoo kuálí, xíʼín ndidaá ñoo náʼano, xíʼín na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱, xíʼín na̱ ndéi ndidaá nación.
\v 8 Ta ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo ni̱ ka̱sáʼá ndáño̱ʼo na ri̱, chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá saʼa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ko̱ kándodó kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí. Ta ña̱ yóʼo kúú libro na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saʼání ná.
\p
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa ndoʼó ió do̱ʼo, ná kueídóʼo ndó noo̱ káʼi̱n.
\v 10 Dá chi̱ na̱ ni̱ kanian kakaa̱ veʼe ka̱a, veʼe ka̱a va kasandaá na̱, ta na̱ ni̱ kanian kuu xíʼín espada, ki̱ʼo dión kuu na̱. Sa̱ʼá ño̱ó kánian kandei nduu ña̱yuu Ndios ndoʼo nío̱ ná xíʼín ña̱ ndeé iní na̱, ta kánian kandita toon na xíʼín ña̱ kándéé iní na̱ Ndios.
\p
\v 11 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin ka̱ kíti̱ chi̱káʼano chí ti̱xi ñóʼo̱ diʼa, ta uu̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa ndíki̱ borrego, ki̱ʼo dión ndáaan. Tído táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n koo̱ káʼano ñoó, ki̱ʼo dión káʼa̱n kirí ñoó.
\v 12 Ta néʼe taʼani rí choon táto̱ʼon néʼe kíti̱ mií no̱ó ñoó, ta noo̱ mií rí kée kirí yóʼo ndidaá ña̱ʼa. Ta dákaʼa̱n ri̱ ndidaá ña̱yuu, dá kandaño̱ʼo na kirí mií no̱ó ñoó, kirí ni̱ ndaʼa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ kaʼí ñoó.
\v 13 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa náʼano kée ri, dá chi̱ nda̱ induú dákóon rí ñoʼó ita̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 14 Dándaʼí ri̱ ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱, chi̱ ni̱ niʼi̱ ri̱ ña̱ kandeé rí kee rí ña̱ náʼano noo̱ kíti̱ mií no̱ó ñoó. Ta ni̱ saʼanda ri̱ choon no̱ó na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ ña̱ ná kava̱ʼa na iin naʼáná, ña̱ káa táto̱ʼon káa kirí mií no̱ó ñoó, táʼa̱n kirí ni̱ ndaʼa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ kaʼí xíʼín espada.
\v 15 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n ki̱ʼo rí tachi̱ noo̱ naʼáná ni̱ ka̱va̱ʼa ñoó, dá kuu kaʼa̱n. Ta kómíán choon kaʼáníán ndidaá ña̱yuu ko̱ kándía kandaño̱ʼo ñaá.
\v 16 Ta ni̱ saʼanda ri̱ choon ña̱ ná ña̱ni tóni̱ ndáʼa̱ xoo kuáʼa ndidaá ña̱yuu o taan na̱, ta ko̱ néʼe ta̱ndíni á mií ná kuálí ná o mií ná yatá ná, á mií ná kuíká ná o mií ná kúndaʼí na̱, á mií ná kúú ná satoʼo o na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo.
\v 17 Ta ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu o̱ kúu kuiin na ña̱ʼa, ta ni o̱ kúu taʼon di̱kó náa̱n tá ko̱ó tóni̱ ñoó o kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱ tándaa ndáʼa̱ ná o taan na̱.
\v 18 Yóʼo kóni̱ ña̱xintóni̱, ta kóni̱ dini̱, dá taó kuendá ndo̱ número kíti̱ chi̱káʼano yóʼo, chi̱ número yóʼo káʼa̱n saʼa̱ iin ta̱a, ta número yóʼo kúú iño̱ ciento oni̱ diko iño̱.
\c 14
\s Xíta iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ña̱yuu
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ íin ndichi na̱ kúú léko ñoó dini̱ yúku̱ naní Sión, ta díi̱n ná ndíta iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ña̱yuu, ta taan iin rá iin na tándaa kuu̱ léko ñoó xíʼín kuu̱ tatá na̱.
\v 2 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ʼi káʼa̱n na̱ chí induú. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi xído̱ ta̱kui̱í kuaʼa̱, ki̱ʼo dión ni̱ʼi káʼa̱n na̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo káyuʼú dai̱, ki̱ʼo dión ni̱ʼi káʼa̱n na̱. Ta kádíán táto̱ʼon ki̱ʼo kúu tá dákáʼa na arpa, ki̱ʼo dión kúu noo̱ káʼa̱n na̱.
\v 3 Ta xíta na iin yaa sa̱á no̱ó na̱ ió dándáki ñoó, xíʼín noo̱ ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíʼín noo̱ ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ndéi díi̱n ná ñoó. Ta ni ko̱ íin taʼon kandeé kati̱ʼa yaa xíta na, sa̱va̱ʼa iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ñayuú ni̱ da̱káki Ndios tein ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo kúú na̱ xíta ña.
\v 4 Dá chi̱ ndidaá na̱ yóʼo ko̱ ní ya̱ʼa taʼon na kee na kua̱chi xíʼín na̱ ñáʼa̱, sa̱ʼá ño̱ó ndáa vii vá ná. Ta ndidaá na̱ yóʼo ndíko̱ na̱ sa̱tá na̱ kúú léko kuaʼa̱n na̱ ndeí kúú míí vá noo̱ ná koʼo̱n na̱. Ta ndidaá na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ da̱káki Ndios tein ndidaá ña̱yuu, dá kakuu na na̱ mií no̱ó natiin Ndios xíʼín na̱ kúú léko ñoó.
\v 5 Ta ni iin tóʼón taʼon ña̱ to̱ʼón ko̱ ní kánkuei yúʼu̱ ná, chi̱ kúú ná ña̱yuu ndáa vii noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na.
\s Oni̱ ángel xíʼo ndaa̱ kuendá
\p
\v 6 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ tánee iin ka̱ ángel xíonoo na me̱ʼí induú, ta néʼe na to̱ʼon va̱ʼa Jesús, ña̱ daá kuití koo, dá dánaʼa̱ na̱ ñá no̱ó ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱, noo̱ ndidaá nación, noo̱ ndidaá ñoo kuálí, no̱ó na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱, xíʼín no̱ó na̱ ndéi iin rá iin ñoo náʼano.
\v 7 Ta kaá na̱ diʼa káyuʼú ná:
\p ―Kayu̱ʼú niʼini ndó Ndios, ta ki̱ʼo ndó ña̱ñóʼó noo̱ ná, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱yuu. Ta kandaño̱ʼo ndó Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa induú xíʼín no̱ñóʼo̱, xíʼín ta̱ñoʼo̱ xíʼín iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í.
\p
\v 8 Ta sata̱ ángel yóʼo tánee iin ka̱ ángel ve̱i na, ta diʼa káyuʼú ná ve̱i na:
\p ―Ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ña̱ kúú ñoo káʼano, dá chi̱ ni̱ da̱xínián ndidaá táʼa̱n nación xíʼín ña̱ kini xíʼín ña̱ kaʼan noo̱ kée de̱ʼé ñooa̱n.
\p
\v 9 Ta sata̱ ángel yóʼo tánee iin ka̱ ángel kúú oni̱ ve̱i na, ta diʼa káyuʼú ná ve̱i na:
\p ―Ndi ndáa mií vá na̱ ni̱ ka̱ndía ndáño̱ʼo kíti̱ chi̱káʼano ñoó xíʼín naʼáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía taʼani na ni̱ ña̱ni tóni̱ ndáʼa̱ ná o taan na̱,
\v 10 dá kía̱n kánian koʼo na vino ova̱, ña̱ kúú ña̱ xído̱ ini Ndios xiní ñaá ná, chi̱ koʼo̱n Ndios kuei ndiʼi na ña̱ xído̱ ini na̱ sa̱tá ña̱yuu ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ndoʼo kini nío̱ ná kee ñoʼó kéi̱ xíʼín azufre noo̱ ángel xíʼín no̱ó na̱ kúú léko.
\v 11 Ta daá kuití kuiin ndichi ñoʼo̱ma̱ noo̱ ñóʼo na ndóʼo nío̱ ná, ta ni nduú ni ñoó o̱ ko̱ní na̱ naniʼi̱ ndée̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na kíti̱ chi̱káʼano ñoó xíʼín naʼáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía na tándaa tóni̱ ri̱ ndáʼa̱ ná o taan na̱.
\p
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó kánian ki̱ʼo ndeé iní ndidaá ña̱yuu Ndios, táʼa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíʼín choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná, na̱ kándéé káʼano iní Jesús.
\p
\v 13 Ta ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n iin tachi̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n nda̱ induú:
\p ―Ta taa diʼa noo̱ tuti xaa̱n: “Ta yóʼo chí noo̱ ndikáʼán ndi kúu ví na̱ kuu sa̱ʼá ña̱ kúú ná kuendá satoʼo yo̱ Jesús.” Jaa̱n, dión kíán, kaá Espíritu ii̱ Ndios. Miía̱n ndaa̱ koni na̱ naniʼi̱ ndée̱ ná, dá chi̱ naʼa̱ ii̱ vá choon ni̱ kee na.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda iin ángel tirió xíʼín uva no̱ñóʼo̱ yóʼo
\p
\v 14 Ta ni̱ xinii̱ tánee iin viko̱ ku̱xí ndato nda̱ʼo, ta noo̱án ñoó ió iin ta̱a, ta kóni̱ koo ra táto̱ʼon ki̱ʼo káa iin ta̱a ñayuú yóʼo. Ta kánóo iin corona oro dini̱ rá, ta néʼe ra iin hoz dee̱n.
\v 15 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veʼe ño̱ʼo Ndios, ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú ná no̱ó ra̱ ió no̱ó viko̱ ñoó:
\p ―Chikaa̱ yo̱ʼó hoz saʼa̱ tirió xaa̱n viti, ta kaʼandaa̱n, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ taʼa̱nda̱ ña̱, dá chi̱ sa̱ ndidaá vá tirió káa no̱ñóʼo̱ xaa̱n ni̱ ichi̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ chi̱káa̱ ra̱ ió noo̱ viko̱ ñoó hoz saʼa̱ tirió káa ñoó, dá ni̱ saʼanda ndiʼi ra tirió káa noo̱án.
\p
\v 17 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veʼe ño̱ʼo Ndios, ña̱ íin induú, ta tánee taʼani iin hoz dee̱n ndáʼa̱ ná ve̱i na.
\v 18 Dá ni̱ keta taʼani iin ka̱ ángel chí noo̱ náa̱ Ndios diʼa, ta na̱ yóʼo kómí choon sata̱ ñoʼó kéi̱. Dá ni̱ ka̱yuʼú ná iin ka̱ ángel néʼe hoz dee̱n ñoó, ta kaá na̱:
\p ―Chikaa̱ hoz dee̱n néʼón xaa̱n saʼa̱ iin rá iin tuʼu uva íin noo̱ yíto̱ káa no̱ñóʼo̱ xaa̱n, dá chi̱ sa̱ ni̱ chi̱chi va rí.
\p
\v 19 Dá ni̱ chi̱káa̱ ángel ñoó hoz dee̱n néʼe na saʼa̱ iin rá iin tuʼu uva íin yíto̱ káa no̱ñóʼo̱. Dá ni̱ taán ná ri̱ noo̱ kañoʼo rí koʼo̱ni̱ ri̱ no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios.
\v 20 Ta nda̱ yuʼú ñoo ñoó ni̱ soʼo̱ni̱ uva yóʼo, ta no̱ó ni̱ soʼo̱ni̱ ri̱ ni̱ xita̱ kua̱ʼá nda̱ʼo nii̱, ta ni̱ kaa rá chí ni̱no táto̱ʼon dikó tánee yúʼu̱ kuéi̱, ta ni̱ na̱ka̱ʼani rá táto̱ʼon oni̱ ciento kilómetro.
\c 15
\s Kásaa̱ usa̱ ka̱ ángel, ta néʼe na ndin usa̱ ta̱ndóʼó noo̱ ndíʼi
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ʼa ndato, ña̱ káʼano, ña̱ naá inío̱ xinío̱ chí induú. Ta ña̱ yóʼo kúú usa̱ ángel, ta néʼe na ndin usa̱ ta̱ndóʼó noo̱ ndíʼi kandoʼo ña̱yuu, dá ndiʼi ña̱ xído̱ ini Ndios.
\v 2 Dá ni̱ xini taʼanii iin ña̱ʼa káa táto̱ʼon káa ta̱ñoʼo̱, ta yéʼe̱ ra̱ táto̱ʼon yéʼe̱ yuu̱ ta̱tá, ta ni̱ na̱kiʼin táʼan rá xíʼín ñoʼó kéi̱ ita̱. Ta ni̱ xini taʼanii ndidaá na̱ ni̱ ka̱ndeé xíʼín kíti̱ chi̱káʼano ñoó, xíʼín naʼáná ri̱, chi̱ ko̱ ní sá ndaño̱ʼo ñaá ná, ta ko̱ ní kándía na ña̱ni tóni̱ ná xíʼín kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱. Ndidaá na̱ yóʼo ndíta no̱ó ta̱ñoʼo̱ yéʼe̱ táto̱ʼon yéʼe̱ yuu̱ ta̱tá ñoó, ta ndidaá na̱ yóʼo néʼe arpa Ndios ndíta na.
\v 3 Ta xíta na yaa ni̱ xita Moisés, táʼa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ Ndios, xíʼín yaa xíta na̱ kúú léko, ta diʼa xíta na:
\q Ña̱ náʼano kée ní, ta ña̱ ndato nda̱ʼo kée ní, satoʼo ndu̱.
\q Mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\q Ta mií ní kúú na̱ kéndúsáʼano, ta mií ní kúú na̱ kée ña̱ ndaa̱.
\q Ta iin tóʼón dini̱ mií ní kúú rey dándáki ndidaá táʼa̱n ña̱yuu.
\q
\v 4 ¿Ndá yoo ví ná kaa ña̱ o̱ yu̱ʼú na̱ mií ní,
\q ña̱ o̱ kékáʼano na mií ní, satoʼo ndu̱?
\q Ko̱ íin taʼon, dá chi̱ iin tóʼón dini̱ mií ní vá kúú na̱ ii̱.
\q Sa̱ʼá ño̱ó ná kuita ndidaá táʼa̱n nación noo̱ mií ní, ta kandaño̱ʼo na mií ní,
\q dá chi̱ sa̱ ni̱ naʼa̱ ní ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní ndidaá ña̱.
\p
\v 5 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ña̱ chí induú ni̱ nono̱ yéʼé noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ini veʼe ño̱ʼo, ña̱ náʼa̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná yó.
\v 6 Ta ini veʼe ño̱ʼo ñoó ni̱ ka̱nkuei usa̱ ángel, ta ndin usa̱ ángel ñoó néʼe iin rá iin kueʼe̱ kandoʼo ña̱yuu. Ta ndíxi na dáʼo̱n ku̱xí kachi̱, ta náyeʼe̱ ndaa oon víán, ta ni̱ kao̱ noo iin cincho oro yuʼú ndíká na̱.
\v 7 Ta tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni kana iian, ta néʼan usa̱ copa oro. Dá ni̱ xi̱ʼoan iin rá iian noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta ni̱ chití inia̱n ñóʼo ña̱ xído̱ ini Ndios, na̱ daá takí kuií.
\v 8 Ta kúú ni̱ na̱kutí veʼe ño̱ʼo ñoó xíʼín ñoʼo̱ma̱, ta dión, dá ni̱ naʼa̱ Ndios ndi ki̱ʼo káʼano na, ta ni̱ naʼa̱ na̱ ndi ki̱ʼo nda̱kí na̱. Ta ni ko̱ íin taʼon kuu ku̱ʼu ini veʼe ño̱ʼo Ndios nda̱ ná xi̱nko̱o ndin usa̱ kueʼe̱ néʼe ndin usa̱ ángel ñoó.
\c 16
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kuei ángel ñoó copa na̱
\p
\v 1 Ta nda̱ ini veʼe ño̱ʼo ñoó ni̱ sei̱do̱ʼi káyuʼú ná noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta kaá na̱:
\p ―Kuaʼán ndo̱ kata ndo̱ nda̱ no̱ñóʼo̱ káa ña̱ ñóʼo ini ndin usa̱ copa néʼe ndó xaa̱n, ña̱ dándáki ña̱ xído̱ ini Ndios.
\p
\v 2 Dá ni̱ kuei ángel mií no̱ó ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta kúú ni̱ ndaki iin kueʼe̱ kini no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndía ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ chi̱káʼano, ta ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na naʼáná ri̱. Ta kueʼe̱ yóʼo ni̱ da̱táni̱ ñii̱ ná, ta ni̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ná ni̱ keean.
\p
\v 3 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú uu̱ ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱. Ta kúú ni̱ nduu ta̱ñoʼo̱ ñoó nii̱, ta ndéʼé rá táto̱ʼon ndéʼé nii̱ ndi̱i. Ta kúú ni̱ naá ndíʼi va ña̱ʼa takí xíʼín kirí takí ñóʼo ini ta̱ñoʼo̱ ñoó.
\p
\v 4 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú oni̱ ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ ini iin rá iin yu̱ta xíʼín ini iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í. Ta kúú ni̱ nduu ta̱kui̱í ñoó nii̱.
\v 5 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n ángel dándáki ta̱kui̱í ñoó, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Iin na̱ ndaa̱ nda̱ʼo kúú ní, satoʼo ndu̱, mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú ní, ta mií ní kúú na̱ ii̱, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa,
\v 6 ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ sati na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ nii̱ ña̱yuu mií ní, xíʼín nii̱ profeta ní, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n ní ni̱ ndee ní ta̱kui̱í xíʼi na kúú rá nii̱, chi̱ ki̱ʼo dión kánian ndoʼo na sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee na.
\p
\v 7 Ta ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ ka̱yuʼú iin ka̱ ángel nda̱ noo̱ náa̱ Ndios, ta kaá na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti dión kíán, satoʼo ndu̱, mií ní kúú Ndios kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa, ta kéyíko̱ ndaa̱ ní, ta kéyíko̱ va̱ʼa ní sa̱ʼá ña̱yuu.
\p
\v 8 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú komi̱ ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ndudee̱n cháá ka̱a̱n, dá ni̱ chi̱ñóʼa̱n ndidaá ña̱yuu xíʼín ñóʼo̱.
\v 9 Ta ni̱ kei̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee káʼa̱ni̱ ndi̱ndii, ta ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa na sa̱ʼá kuu̱ Ndios, na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ta̱ndóʼó yóʼo, ta ko̱ ní xíin na nandikó iní na̱, ta ko̱ ní xíin na ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios.
\p
\v 10 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú oʼo̱n ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ noo̱ ió kíti̱ chi̱káʼano ñoó dándáki rí. Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú vá noo̱ ió ri̱ dándáki rí. Ta ña̱yuu ndéi ñoó ni̱ ka̱sáʼá seí yi̱ʼí na̱ yáa̱ ná sa̱ʼá ña̱ ndóʼo téí nío̱ ná,
\v 11 ta ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ndóʼo nda̱ʼo nío̱ ná sa̱ʼá ña̱ táni̱ ñíi̱ ná. Tído ko̱ ní nándikó taʼon iní na̱ sa̱ʼá ña̱ kini kée na.
\p
\v 12 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú iño̱ ñoó ndúta̱ ñóʼo ini copa na̱ ini yu̱ta káʼano naní Eufrates, ta kúú ni̱ ichi̱ va ta̱kui̱í yu̱ta ñoó. Ta kúú ni̱ nono̱ vá íchi̱ noo̱ ya̱ʼa ndidaá rey ndéi chí noo̱ xi̱nko̱o ndi̱ndii.
\v 13 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ ka̱nkuei espíritu kini yúʼu̱ koo̱ káʼano xíʼín yúʼu̱ kíti̱ chi̱káʼano kuendá ña̱ uʼu̱ ñoó, xíʼín yúʼu̱ ta̱ kúú profeta to̱ʼón. Ta ndin oni̱ espíritu kini yóʼo ndáa táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa láʼo̱,
\v 14 dá chi̱ espíritu ña̱ uʼu̱ vá kíán, ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ náʼano kándéé espíritu yóʼo kéean. Ta koʼa̱n noo̱ ndéi ndidaá rey no̱ñóʼo̱ yóʼo, dá nditútíán ra̱, dá koʼo̱n ra̱ na̱á ra̱ xíʼín Ndios tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\p
\v 15 Ta diʼa kaá Ndios: “Yóʼo káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kasaa̱i̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ta̱ kui̱ʼíná. Sa̱ʼá ño̱ó ndikáʼán ndi kúu ví na̱ ndéi nduu, xíʼín na̱ ndaá dáʼo̱n ndíxi na, chi̱ no̱ón kúú na̱ o̱ kóo vichí taʼon, ta o̱ túu taʼon ña̱ kedaá xíʼín ná xíkaʼan noo̱ ná”, kaá na̱.
\p
\v 16 Ta ni̱ ndi̱tútí espíritu kini ndidaá rey ñoó iin xíán noo̱ naní Armagedón, ta to̱ʼon yóʼo kúú to̱ʼon hebreo.
\p
\v 17 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kuei ángel kúú usa̱ ñoó copa na̱ no̱ó tachi̱, ta tái̱ ni̱ ka̱yuʼú iin na ini veʼe ño̱ʼo Ndios induú, nda̱ noo̱ ió na̱ dándáki na ñoó, ta kaá na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ kuu va viti.
\p
\v 18 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, ta kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káʼa̱n ña̱yuu, ta níʼi xído̱ kúu kaʼandi. Ta ni̱ ka̱sáʼá táan no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta kúú kini nda̱ʼo ni̱ ta̱an. Ni kuu̱ ni hora ko̱ ní ta̱an taʼon dión no̱ñóʼo̱ yóʼo nda̱ ni̱ ka̱sáʼá ndéi ña̱yuu nda̱ viti.
\v 19 Ta ni̱ chachi ñoo káʼano sa̱ʼá ña̱ ni̱ʼi téí ni̱ ta̱an, ta oni̱ táʼí ni̱ chachi ña. Ta ndidaá ñoo náʼano ñóʼo iin rá iin nación ni̱ koon ndiʼan. Dá ni̱ ndu̱sáa̱ ini Ndios ñoo káʼano naní Babilonia, ña̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ki̱ʼo na vino ova̱ koʼo de̱ʼe ñooa̱n, kirá dándáki ña̱ xído̱ nda̱ʼo ini na̱ xiní ñaá ná.
\v 20 Ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoʼo̱ xíʼín yúku̱ ndíta no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ nda̱ñóʼó níʼini.
\v 21 Ta kúú náʼano nda̱ʼo ñíñí ni̱ koon nda̱ induú sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱, ta iin iin ña ve̱e táto̱ʼon oko̱ saʼo̱n kilo. Ta kúú ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu saʼa̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ koon ñíñí sata̱ ná, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ta̱ndóʼó káʼano nda̱ʼo ni̱ sa̱ kian.
\c 17
\s Kuaʼa̱n iin ángel dándóʼo na nío̱ iin ñáʼa̱ díkó mií no̱ó ta̱a
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kii iin ángel tein ndin usa̱ ángel, na̱ ni̱ sa̱ neʼe usa̱ copa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Nakíi̱ chí yóʼo, dá ná dánaʼi̱ noo̱o̱n ndí kee Ndios dándóʼo na nío̱ ta̱ʼáná ñáʼa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a, ñá ió no̱ó ta̱kui̱í kuaʼa̱.
\v 2 Xíʼín ñáʼa̱ ñoó ni̱ ya̱ʼa ndidaá rey ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ kee ra kua̱chi, ta ndidaá na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ da̱xíni mií ná xíʼín ndidaá kua̱chi kéeán ―kaá na̱.
\p
\v 3 Dá xíʼín ña̱xintóni̱í ndáka na yuʼu̱ kuaʼa̱n na̱ iin no̱ñóʼo̱ i̱chí. Ta ñoó ni̱ xinii̱ kánóo iin ta̱ʼáná ñáʼa̱ sata̱ iin kíti̱ chi̱káʼano, ta kuaʼá nii̱ ndéʼé rí, ta iin níí ñíi̱ ri̱ ni̱ na̱taʼan tándaa to̱ʼon kini ña̱ kía̱n káʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ Ndios. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱.
\v 4 Ta ndíxi ñáʼa̱ ñoó dáʼo̱n ndíʼí, ña̱ dáka̱ táʼan xíʼín ña̱ kua̱ʼá tóo̱n, ta ni̱ na̱taʼan iin níí ñíi̱a̱n ñóʼo ña̱ʼa oro, xíʼín yuu̱ luu ndáa xíʼín perla. Ta tánee iin copa oro ndáʼa̱n, ta ni̱ chití inia̱n ñóʼo ndidaá ña̱ kini xíʼín ndidaá ña̱ kaʼan noo̱ kéeán xíʼín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n.
\v 5 Ta taan ñáʼa̱ yóʼo ndáʼa̱ iin kuu̱, ta ni ko̱ íin kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaaa̱n. Ta diʼa kuaʼa̱n kuu̱ yóʼo: “Káʼano nda̱ʼo ñoo Babilonia, ña̱ kúú naná ndidaá na̱ ñáʼa̱ díkó mií, xíʼín naná ndidaá ña̱ kini kuaʼa̱n ió no̱ñóʼo̱.”
\p
\v 6 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ xíni ñáʼa̱ ñoó, chi̱ ni̱ da̱xínián miíán xíʼín nii̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíʼín nii̱ na̱ ni̱ xiʼi̱ saʼa̱ Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iníi̱ tá ni̱ xinii̱ ñá, chi̱ iin ña̱ʼa naá inío̱ kía̱n kéeán.
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín yuʼu̱:
\p ―¿Ndiva̱ʼa naá inóo̱n? Viti kía̱n ná koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼón ndi kuaʼa̱n sa̱ʼá ñáʼa̱ káa, xíʼín saʼa̱ kíti̱ chi̱káʼano kánóoán káa, xíʼín saʼa̱ ndin usa̱ dini̱ ri̱ xíʼín saʼa̱ ndin uxi̱ ndíki̱ ri̱. Ta ko̱ íin taʼon náʼá ña̱ koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼón.
\v 8 Táʼa̱n kirí ni̱ xino̱n káa sa̱ taki ri̱, tído ko̱ takí ka̱ ri̱ viti. Vati̱ xía̱n daá, keta ii̱ ri̱ ini yái̱ konó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu. Ndiʼi ví, dá dánaá ñaá Ndios. Ta ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo, na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro nda̱ rá ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú yóʼo, táʼa̱n libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí, no̱ón kúú na̱ naá iní tá ná koni na̱ ña̱ kee kíti̱ ñoó, dá chi̱ ni̱ sa̱ taki ri̱, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, tído nataki tuku va rí.
\p
\v 9 ’Ta ña̱ yóʼo xínñóʼó ña̱xintóni̱, dá kandaa̱ ino̱n ndi dándákian. Ndin usa̱ dini̱ ri̱ kúú usa̱ yúku̱, ta dini̱ yúku̱ ñoó ió ñáʼa̱ káa.
\v 10 Ta kúú taʼanian usa̱ rey. Ta sa̱ ni̱ kue̱i va oʼo̱n rey yóʼo, ta viti dándáki iin ra, ta iin ka̱ ra̱ kámani̱ natiin ra choon. Tído tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, cháá nda̱ʼo tiempo kánian dándáki ra.
\v 11 Ta mií kíti̱ ni̱ sa̱ taki ñoó, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, kirí yóʼo̱ kúú rey kúú ona̱, chi̱ nákaa̱ ri̱ tein ndin usa̱ rey yóʼo, ta naá ri̱ kee Ndios.
\p
\v 12 ’Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n káa kúú uxi̱ rey, ta ko̱ ñáʼa̱ taʼon natiin ra choon. Tído nda̱dá iin hora va kaneʼe ra choon xíʼín kíti̱ chi̱káʼano káa.
\v 13 Ta iin tóʼón vá nakani ini ndin uxi̱ rey ñoó, sa̱ʼá ño̱ó naki̱ʼo ra choon néʼe ra noo̱ ndáʼa̱ kíti̱ chi̱káʼano ñoó.
\v 14 Ta rey yóʼo xíʼín kíti̱ yóʼo na̱á xíʼín na̱ kúú léko Ndios, tído kandeé vá léko xíʼín rá, dá chi̱ mií ná kúú satoʼo noo̱ ndidaá satoʼo, ta mií ná kúú rey noo̱ ndidaá rey. Ta na̱ ndíta xoo na̱ kúú na̱ ni̱ kana mií ná xíʼín na̱ ni̱ ka̱xi mií ná, xíʼín na̱ ndíta toon xíʼín ná.
\p
\v 15 Ta ni̱ kaa taʼani ángel ñoó xíʼín yuʼu̱:
\p ―Ta̱kui̱í ni̱ xino̱n ñóʼo noo̱ ió ñáʼa̱ díkó mií ñoó, kúú ndidaá táʼa̱n ñoo, xíʼín ña̱yuu kuaʼa̱, xíʼín iin rá iin nación, xíʼín na̱ káʼa̱n iin rá iin yúʼu̱.
\v 16 Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n dini̱ kíti̱ ñoó, xíʼín mií rí kúú ra̱ koni uʼu̱ ñáʼa̱ díkó mií no̱ó ta̱a ñoó, ta dánkoo ndaʼí ñaá rá, ta taxí vichí ñaá rá, ta keí yi̱ʼí ra̱ ko̱ñoa̱n, ta chiñóʼo̱ ñaá rá.
\v 17 Dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱káa̱ Ndios ini ra̱ ña̱ kía̱n kee ra ña̱ kóni̱ mií ná. Sa̱ʼá ño̱ó nakiʼin táʼan ña̱ nakani ini ra̱, dá naki̱ʼo ra choon néʼe ra noo̱ ndáʼa̱ kíti̱ chi̱káʼano ñoó, dá ná xi̱nko̱o to̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n to̱ʼon Ndios.
\v 18 Ta ñáʼa̱ ni̱ xino̱n káa kúú ñoo káʼano, ña̱ kía̱n kómí choon sata̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\c 18
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naá ñoo Babilonia
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ve̱i na nda̱ induú, ta káʼano nda̱ʼo choon néʼe na ve̱i na, ta kúú ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa oon ví no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ kee na, dá chi̱ ndato nda̱ʼo yéʼe̱ na̱.
\v 2 Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo tái̱ ni̱ ka̱yuʼú ná, ta kaá na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káʼano Babilonia, sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káʼano Babilonia. Ta ni̱ nduuan choʼo̱ ña̱ uʼu̱, ta ni̱ nduuan káo̱ noo̱ ñóʼo ndidaá tachi̱ kini, ta ni̱ nduuan táka̱ ndidaá táʼa̱n laa kini ndáa, kirí kúú laa ti̱kíni̱.
\v 3 Dión ni̱ ndoʼo ñoo ñoó, dá chi̱ ni̱ xi̱ʼoan vino, kirá kúú kua̱chi kaʼan noo̱, no̱ó na̱ ndéi iin rá iin nación, dá ni̱ xiʼi na ra̱. Ta ndidaá rey ñayuú yóʼo ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi xíʼín ñoo yóʼo. Ta ndidaá ta̱a nákaʼán ndaʼi̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo ni̱ kekuíká rá mií rá, dá chi̱ ni̱ xiin ñoo ñoó ndidaá ña̱ʼa xínñóʼán noo̱ rá, dá keean kua̱chi kaʼan noo̱, dá ndinoo inia̱n.
\p
\v 4 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n tachi̱ iin ka̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n chí induú, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Ndoʼó, na̱ kúú ña̱yuu miíi̱, kankuei ndó ñoo xaa̱n, dá ná dáʼa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi kée na̱ ndéi xaa̱n, dá kía̱n ná dáʼa ni ndoʼo nío̱ ndo̱ kee ta̱ndóʼó ve̱i ndoʼo ña̱yuu xaa̱n.
\v 5 Dá chi̱ ndidaá kua̱chi kée na ni̱ xi̱nko̱o nda̱ induú, tído viti ndékuendá Ndios saʼa̱ iin rá iin ña̱ kini kée na.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó kuaʼán ndo̱ nandió néʼe ndó no̱ó na̱ ñoo káa ndidaá ña̱ʼa ni̱ kee na xíʼín ndó. Ta noo̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na̱ ñoo ñoó xíʼín ndó, kuaʼán ndo̱ kee ndóa̱n uu̱ taʼándá xíʼín ná. Ta kuaʼán taʼani ndó taán ndo̱ uu̱ taʼándá ndirá ova̱ cháá ka̱ o̱ du̱ú ndiróón ni̱ xi̱ʼo na noo̱ míí ndó, ta naki̱ʼo ndó ra̱ noo̱án.
\v 7 Ta sa̱ chi̱ndaya̱ʼi ñoo yóʼo miíán, ta sa̱ ka̱toóa̱n keeán kua̱chi kaʼan noo̱. Táto̱ʼon sa̱ keeán kua̱chi, ki̱ʼo dión ki̱ʼo ndó ña̱ ndoʼo níma̱n, ta ki̱ʼo dión taʼani ki̱ʼo ndó ña̱ ná kuakián. Dá chi̱ sa̱ kuryíí ñoo yóʼo xíʼín miíán, ta kaáa̱n: “Yóʼo iói̱ kúúí iin reina, ta ko̱ kúú taʼoin iin ña̱ kuáa̱n, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kuákii.”
\v 8 Ta sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n dión, sa̱ʼá ño̱ó iin tóʼón daá vá kuu̱ kasaa̱ kueʼe̱ sata̱a̱n, ta kuu ndiʼi de̱ʼe ñooa̱n, ta ndaʼí kuakián, ta ndaʼí kuikoán, ta xíʼín ñóʼo̱ kéi̱ ita̱ kei̱ ña̱, dá chi̱ náʼano nda̱ʼo ña̱ʼa kee Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, ta mií ná keyíko̱ sa̱ʼa̱n.
\p
\v 9 Ta ndidaá rey dándáki no̱ñóʼo̱ yóʼo, táʼa̱n ra̱ ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi xíʼín ñoo yóʼo, táʼa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndei dii̱ xíʼán, ro̱ón kúú ra̱ kuaki, ta ndaʼí kaʼa̱n ra̱ sa̱ʼa̱n tá ná koni ra̱ ña̱ íin ndichi ñoʼo̱ma̱ tóón kéi̱ ña̱.
\v 10 Ta xíká nda̱ʼo kuita ra sa̱ʼá ña̱ yu̱ʼú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta kaa ra̱:
\p ―Ndaʼí kúu ví ñoo káʼano Babilonia káa, ndaʼí kúú víán, ña̱ kúú ñoo ndakí, dá chi̱ iin hora diʼa ni̱ naá ndíʼan ni̱ kee Ndios.
\p
\v 11 Ta ndaʼí kuaki ndidaá ta̱ nákaʼán ndaʼi̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta ndaʼí kaʼa̱n ra̱ saʼa̱ ñoo yóʼo, dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuiin ña̱ di̱kó rá táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ kee ñoo yóʼo,
\v 12 dá chi̱ va̱ʼa ni̱ sa̱ xiian ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín plata, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ luu ndáa, xíʼín perla, xíʼín dáʼo̱n táyíí ndáa, xíʼín dáʼo̱n kua̱ʼá to̱ón, xíʼín dáʼo̱n seda, xíʼín dáʼo̱n kua̱ʼá nii̱, xíʼín yíto̱ támi sáʼa̱n, xíʼín ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín no̱ʼo yokó elefante, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yíto̱ va̱ʼa, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ka̱a kua̱án, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ka̱a oon, xíʼín ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ ndato naní marmol,
\v 13 xíʼín canela, xíʼín ndúta̱ támi sáʼa̱n, xíʼín du̱sa, xíʼín du̱ku támi sáʼa̱n, xíʼín du̱sa ku̱xí támi sáʼa̱n, xíʼín vino, xíʼín sití, xíʼín harina ndato, xíʼín tirió, xíʼín kirí xío ve̱e, xíʼín borrego, xíʼín kuéi̱, xíʼín carreta, xíʼín ña̱yuu kéchóon, xíʼín nío̱ ña̱yuu.
\v 14 Ndidaá kui̱ʼi va̱ʼa sa̱ ka̱toó ñoo káa ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n viti. Ta ndidaá ña̱ va̱ʼa xíʼín ña̱ ndáya̱ʼi ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ ko̱nía̱n ndidaá ña̱ yóʼo.
\p
\v 15 Ta ndidaá ta̱ nákaʼán ndaʼi̱ xíʼín ña̱ va̱ʼa yóʼo ni̱ kekuíká rá mií rá ni̱ kee ñoo ñoó, dá chi̱ sa̱ xiin va̱ʼán noo̱ rá. Ta xíká nda̱ʼo kakui̱ta ra sa̱ʼá ña̱ yu̱ʼú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta ndaʼí kuaki ra, ta ndaʼí kaʼa̱n ra̱,
\v 16 chi̱ kaa ra̱:
\p ―Ndaʼí kúu ví ñoo káʼano káa, ndaʼí kúú ví ñoo sa̱ ndixi dáʼo̱n táyíí ndáa, xíʼín dáʼo̱n kua̱ʼá to̱ón xíʼín dáʼo̱n kua̱ʼá nii̱, ta ni̱ sa̱ komíán ña̱ʼa oro xíʼín yuu̱ luu ndáa xíʼín perla, ta sa̱ kaa táyííán.
\v 17 Ndaʼí kúu víán, dá chi̱ iin hora diʼa ni̱ naá ndíʼi ña̱ kui̱ká sa̱ komíán ―kaa ra̱.
\p Ta ndidaá ra̱ dákáka barco xíʼín ra̱ chíndeé táʼan xi̱ʼín rá, xíʼín ndidaá ka̱ ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ñoʼo̱ kakui̱ta nda̱ noo̱ xíká ñoó
\v 18 kande̱ʼé rá íin ñoʼo̱ma̱ tóón kéi̱ ñoo ñoó, dá kaa ra̱:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon ñoo ko̱ ní kándeé kiʼin táʼan xíʼín ñoo káʼano káa.
\p
\v 19 Ta chikodó rá ño̱ya̱ká ñóʼo̱ dini̱ rá, ta kayuʼú rá, ta kuaki ra, ta ndaʼí kaʼa̱n ra̱, chi̱ kaa ra̱:
\p ―Ndaʼí kúu ví ñoo káʼano káa, ndaʼí kúu víán, chi̱ ñoo káa ni̱ kedaá xíʼín ndidaá ta̱ kómí barco, dá ni̱ kekuíká rá mií rá xíʼín ña̱ kui̱ká ió noo̱án. Tído iin hora diʼa ni̱ naá ñá ―kaa ra̱.
\p
\v 20 Sa̱ʼá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱ʼó, na̱ ndéi induú, sa̱ʼá ña̱ ndóʼo ñoo ñoó dión, ta kadii̱ iní ndo̱ʼó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíʼín ndoʼó, na̱ kúú apóstol, xíʼín ndoʼó, na̱ kúú profeta, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱ndóʼo Ndios nío̱ ñoo ñoó sa̱ʼá ña̱ ni̱ keeán xíʼín ndó.
\p
\v 21 Dá ni̱ tiin iin ángel ndakí nda̱ʼo iin yuu̱ káʼano, ña̱ káa táto̱ʼon ki̱ʼo káa iin yuu̱ molino. Dá ni̱ da̱kána na ña̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Táto̱ʼon ki̱ʼo ndée̱ téí ni̱ ka̱nkao yuu̱ káa, ki̱ʼo dión ndoʼo ñoo káʼano Babilonia, dá naá ñá, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ nándió ko̱oan.
\v 22 Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kueídóʼo yó dákáʼa na̱ ñoo káa yaa xíʼín arpa, ni o̱ káta ka̱ na̱, ni flauta ni trompeta ka̱ o̱ tu̱ú na̱, ta ni ra̱ ti̱ʼa káva̱ʼa ña̱ luu ndáa o̱ kándei ka̱, ta ni ña̱ xído̱ molino o̱ kueídóʼo ka̱ yo̱ ñoo ñoó.
\v 23 Ta ni ñóʼo̱ íti̱ ka̱ o̱ kéi̱ ñoo káa, ta ni o̱ kueídóʼo ka̱ yo̱ kantóʼón na̱ koʼo̱n tandaʼa̱. Dión ndoʼan, chi̱ ta̱ sa̱ nakaʼán ndaʼi̱ sa̱ ndei ñoo ñoó sa̱ kuu ra ta̱a ndáya̱ʼi no̱ó na̱ ndéi ñayuú yóʼo, ta ni̱ da̱ndaʼí na̱ ñoo ñoó ndidaá táʼa̱n nación xíʼín ña̱ ta̱dí.
\v 24 Ta ñoo káa sa̱ sati na nii̱ ndidaá profeta xíʼín nii̱ ña̱yuu Ndios xíʼín nii̱ ndidaá na̱ ni̱ saʼání ná ñayuú yóʼo.
\c 19
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ sei̱do̱ʼi tái̱ káʼa̱n kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu chí induú, ta kaá na̱:
\q ¡Aleluya, na̱ káʼano kúú Ndios, satoʼo mií yó!
\q Mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá,
\q mií ná natiin ña̱ñóʼó xíʼín to̱ʼon ndato xíʼín ndidaá choon,
\q
\v 2 dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta kéyíko̱ va̱ʼa na saʼa̱ iin rá iin ña̱yuu,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee ñáʼa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a,
\q dá chi̱ ni̱ da̱túúán ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ya̱ʼa na ni̱ kee na kua̱chi.
\q Ta ni̱ na̱kiʼin ya̱ʼi Ndios noo̱ ñáʼa̱ ñoó
\q sa̱ʼá ña̱ ni̱ sataa̱n nii̱ ña̱yuu sa̱ xino kuáchí noo̱ ná.
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa tuku ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―¡Aleluya! Chi̱ ñoʼo̱ma̱ tóón kána noo̱ kéi̱ ñoo káʼano ñoó. Ta daá kuití kana ña.
\p
\v 4 Ta ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáʼano ñoó xíʼín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí, dá ni̱ sa̱ nda̱ño̱ʼo na Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱:
\p ―¡Dión ná koo! ¡Aleluya!
\p
\v 5 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ nda̱ noo̱ ió Ndios dándáki na noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱:
\q Ndidaá táʼa̱n ndo̱ʼó, na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios, kekáʼano ndó Ndios.
\q Ta kekáʼano taʼani ñaá ndo̱ʼó, na̱ yuʼú niʼini ñaá,
\q á mií ndó yatá ndó, o á mií ndó kuálí ndó.
\p
\v 6 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ sei̱do̱ʼi tái̱ káʼa̱n kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu, ta noo̱ káʼa̱n na̱ níʼi táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi xído̱ xíka ta̱kui̱í ini yu̱ta, ta níʼi taʼani táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi tá káyuʼú dai̱, ta kaá na̱:
\q Aleluya, dá chi̱ dándáki satoʼo yo̱ Ndios,
\q na̱ kándéé kée ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\q
\v 7 Ná kadii̱ inío̱, ta ná kandei dii̱ yo̱, ta naki̱ʼo yó ña̱ñóʼó noo̱ ná,
\q dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ tandaʼa̱ na̱ kúú léko xíʼín ñadiʼí na̱,
\q ta sa̱ io nduu va ñadiʼí na̱ ña̱ kía̱n tandaʼa̱ ná xíʼín ná.
\q
\v 8 Chi̱ ni̱ na̱tiin ñadiʼí na̱ dáʼo̱n táyíí ndáa, ta ndato kuxí ña̱, ta ndato yéʼa̱n.
\m Dá chi̱ ña̱ dándáki dáʼo̱n táyíí ndáa ñoó kúú ndidaá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee ña̱yuu Ndios.
\s Ndikáʼán ví na̱ koʼo̱n kadíni víko̱ noo̱ tandaʼa̱ na̱ kúú léko
\p
\v 9 Dá ni̱ kaʼa̱n ángel ñoó xíʼín yuʼu̱:
\p ―Taa ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón: “Ndikáʼán ví na̱ ni̱ na̱kana Ndios koʼo̱n kadíni víko̱ noo̱ tandaʼa̱ na̱ kúú léko.”
\p Dá ni̱ kaa taʼani na xíʼíín:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ʼon mií Ndios kía̱n káʼi̱n xíʼón ―kaá na̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí noo̱ ná, dá ni̱ kaʼín kandaño̱ʼi na̱. Tído ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Ná dáʼa ni keeón dión, dá chi̱ iin ta̱ xíno kuáchí dáó xíʼín vóón noo̱ Ndios kúú yuʼu̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ Jesús. Kuaʼán kandaño̱ʼo iin tóʼón dini̱ Ndios. Chi̱ to̱ʼon ndaa̱ Jesús kía̱n dátoo̱n ña̱xintóni̱ profeta, dá káʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ ve̱i koo.
\s Yóʼo ni̱ ka̱rxóo iin na̱ kánóo iin kuéi̱ ku̱xí
\p
\v 11 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ induú, ta kúú ni̱ xinii̱ iin kuéi̱ ku̱xí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní ná, Na̱ Kéndúsáʼano, Na̱ Ndaa̱. Dión naní ná, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta ko̱ na̱á ndava̱ʼa na xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu.
\v 12 Táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé ñoʼó ita̱, ki̱ʼo dión ndéʼé nduchí nóó na̱. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo corona kándodó dini̱ ná. Ta néʼe na iin kuu̱, tído ko̱ íin taʼon kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaa kuu̱ ñoó, sa̱va̱ʼa iin tóʼón mií vá ná náʼá.
\v 13 Ta ndíxi na iin dáʼo̱n ni̱ na̱kuchi nii̱. Ta naní ná, To̱ʼon Mií Ndios.
\v 14 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo tuʼu soldado Ndios ndéi induú tákuei ra ve̱i ra sa̱tá na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Táyíí nda̱ʼo ndáa dáʼo̱n ndato kuxí ndíxi ra ve̱i ra, ta kándodó taʼani ra kuéi̱ ku̱xí ve̱i ra sata̱ ná.
\v 15 Tárnee iin espada dee̱n yúʼu̱ ná dárkueʼe̱ na̱ ña̱yuu ndéi iin rá iin nación xíʼán. Ta xíʼín vara ka̱a dándáki ñaá ná. Ta mií ná koʼóní uva xíʼín saʼa̱ ná, dá kana ndúta̱ ri̱. Ta kirá yóʼo̱ dándáki ña̱ xído̱ nda̱ʼo ini Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ʼa.
\v 16 Ta dáʼo̱n ndíxi na ndáʼa̱ iin kuu̱, ta di̱ʼin na viti ndáʼa̱ ña̱. Ta kuu̱ yóʼo kaá diʼa: “Rey noo̱ ndidaá kúú rey, Satoʼo noo̱ ndidaá kúú satoʼo.”
\p
\v 17 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ íin iin ka̱ ángel no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ka̱yuʼú ángel ñoó, dá kaá na̱ xíʼín ndidaá laa tánee me̱ʼí induú:
\p ―Nakíi̱ ndidaá ndoʼó nditútí ndiʼi ndó kadíni va̱ʼa ndó ko̱ño kee Ndios,
\v 18 dá chi̱ koʼo̱n na̱ ki̱ʼo na ko̱ño rey keí ndo̱, xíʼín ko̱ño ta̱ dándáki soldado, xíʼín ko̱ño ta̱ ndakí xíʼín ko̱ño kuéi̱ xíʼín ko̱ño ra̱ ni̱ sa̱ ndodó rí, xíʼín ko̱ño ndi ndáa mií vá ña̱yuu, á mií ná kúú ná satoʼo o mií ná kúú ná na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ satoʼo, á mií ná kuálí ná o á mií ná náʼano na.
\p
\v 19 Ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ kíti̱ chi̱káʼano ñoó xíʼín ndidaá rey dándáki no̱ñóʼo̱ yóʼo xíʼín soldado ra̱. Ndidaá ta̱a yóʼo ni̱ ndi̱tútí na̱á xíʼín na̱ kánóo sata̱ kuéi̱ ku̱xí ñoó, xíʼín soldado Ndios ve̱i xíʼín ná ñoó.
\v 20 Dá ví ni̱ ka̱nkao kíti̱ chi̱káʼano ñoó xíʼín profeta to̱ʼón ñoó noo̱ ndáʼa̱ ná. Ta profeta ñoó kúú ra̱ sa̱ kandeé sa̱ kee ña̱ náʼano no̱ó ña̱yuu ni̱ kee kíti̱ káʼano ñoó, ta dión sa̱ da̱ndaʼí ra̱ na̱ ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ ñoó, ta ni̱ sa̱ nda̱ño̱ʼo na naʼáná ri̱. Dá ni̱ da̱kána niʼini Ndios kíti̱ ñoó xíʼín profeta to̱ʼón ñoó ini ta̱kui̱í kúú ñoʼó ita̱ xíʼín azufre.
\v 21 Ta dao ka̱ ta̱a ñoó ni̱ xiʼi̱ ni̱ kee espada tánee yúʼu̱ na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Dá ni̱ ndutúʼu ndidaá laa ni̱ seí ri̱ ko̱ño ta̱a ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo ini ri̱.
\c 20
\s Dándáki Cristo Jesús iin mil kuia̱
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ángel ve̱i na nda̱ induú, ta néʼe na ndaʼá ka̱a yéʼé yái̱ ko̱nó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu, ta néʼe na iin cadena chi̱káni̱ ve̱i na.
\v 2 Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ tiin na kirí kúú koo̱ káʼano ñoó, kirí naní Satanás, kirí kúú ti̱míʼá, ta ni̱ soʼoni na̱ rí xíʼín cadena néʼe na ñoó, dá ná kandiko̱ ri̱ iin mil toon kuia̱.
\v 3 Ta ni̱ da̱kána na ri̱ nda̱ ma̱á ini yái̱ ko̱nó ñoó, ta ni̱ sadi na̱ yéʼán, ta ni̱ kani na sello yéʼán, dá ná dáʼa ni konó ni iin tóʼón ña̱yuu no̱ó ni̱ sadi na̱, dá kía̱n ná dáʼa ka̱ ni keta rí dándaʼí ri̱ ni iin ka̱ nación nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱. Tá ni̱ ndiʼi, dá kánian ndaxi̱ ri̱ cháá tiempo.
\p
\v 4 Dá ni̱ xinii̱ ndíta téi̱ ta̱ saʼándá choon, ta ñoó ni̱ na̱ndei ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ keyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱yuu. Ta ni̱ xini taʼanii nío̱ na̱ ni̱ taʼa̱nda̱ diko̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱ xíʼo ndaa̱ na̱ kuendá saʼa̱ Jesús, xíʼín sa̱ʼá ña̱ kándísa na to̱ʼon Ndios. Na̱ yóʼo kúú na̱ ko̱ ní sá ndáño̱ʼo kíti̱ chi̱káʼano ñoó, ta ni naʼáná ri̱, ta ni tóni̱ ri̱ ko̱ ní ña̱ni taan na̱ ni ndáʼa̱ ná. Ndidaá na̱ yóʼo ni̱ na̱taki, ta ni̱ niʼi̱ ná ña̱ dándáki na xíʼín Cristo iin mil toon kuia̱.
\v 5 Chi̱ na̱ yóʼo kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki. Tído dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i, o̱ nátaki taʼon na nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱.
\v 6 Ndikáʼán ví na̱ nataki mií no̱ó, ta kakuu taʼani na na̱ ii̱, dá chi̱ o̱ ko̱ní taʼon na kuu na̱ taʼándá kúú uu̱. Diʼa niʼi̱ táʼi̱ ná kakuu na duti̱ mií Ndios xíʼín duti̱ Cristo, ta dándáki na xíʼín ná iin mil toon kuia̱.
\s Diʼa koo tá dákána Ndios ti̱míʼá nda̱ ma̱á ini ta̱ñoʼo̱ noo̱ kéi̱ ita̱ ñóʼo̱ xíʼín azufre
\p
\v 7 Tá ná xi̱nko̱o iin mil toon kuia̱ ñoó, dá ví ndaxi̱ ti̱míʼá yái̱ ko̱nó noo̱ ndadi niʼini rí.
\v 8 Dá ví keta rí kanoo rí dándaʼí ri̱ na̱ ndéi ndidaá nación ñóʼo ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóʼo̱. Nda̱ noo̱ kúú kuendá Gog xíʼín nda̱ noo̱ kúú kuendá Magog kanoo rí dándaʼí ri̱ ña̱yuu, dá nditútí rí na̱, dá koʼo̱n na̱ xíʼín rí na̱á ri̱ xíʼín ña̱yuu Ndios. Táto̱ʼon kuaʼa̱ kúú ño̱tí ndéi yuʼú ta̱ñoʼo̱, ki̱ʼo dión ví kuaʼa̱ kakuu ña̱yuu nditútí rí.
\v 9 Chi̱ ni̱ kii na iin rá iin xoo ñayuú, nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱, dá kao̱ noo na ñoo noo̱ ndéi tuʼu ña̱yuu Ndios, noo̱ kúú ñoo mani̱ noo̱ Ndios. Tído dákóon Ndios ñoʼó kéi̱ ita̱ sata̱ ná, dá naá ndíʼi na.
\v 10 Ta ti̱míʼá, kirí ni̱ da̱ndaʼí ña̱yuu ñoó, dákána ñaá Ndios koʼo̱n ri̱ nda̱ ma̱á ini ta̱ñoʼo̱ noo̱ sáʼano ita̱ ñóʼo̱ xíʼín azufre, noo̱ nákaa̱ kíti̱ chi̱káʼano ñoó xíʼín profeta to̱ʼón ñoó. Ta daá kuití ndoʼo naní nío̱ ri̱ nduú ñoó xíʼín profeta ñoó.
\s Ió Ndios iin téi̱ ku̱xí, ta kéyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱yuu
\p
\v 11 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ iin téi̱ ku̱xí káʼano, ta ni̱ xini taʼanii na̱ ió dándáki ñoó. Ta ni̱ naá no̱ñóʼo̱ xíʼín induú no̱ó na̱ ió ñoó, ta ni iin tóʼón taʼon xíán ko̱ ní nátu̱u ka̱a̱n.
\v 12 Dá ni̱ xinii̱ ndíta ndidaá na̱ ni̱ xiʼi̱, na̱ ndáya̱ʼi xíʼín na̱ ko̱ ndáya̱ʼi noo̱ Ndios. Dá ví ni̱ nono̱ ndidaá libro ñoó. Ta ni̱ nono̱ taʼani iin ka̱ libro, ta ña̱ yóʼo kúú libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná. Dá ví ni̱ keyíko̱ saʼa̱ iin rá iin na̱ ni̱ xiʼi̱ ñoó táto̱ʼon káa rá ió ña̱ kándodó noo̱ dao ka̱ libro ñoó, chi̱ ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na.
\v 13 Ta ni̱ na̱ki̱ʼo ta̱ñoʼo̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ xiʼi̱ ñóʼo noo̱ ra̱. Ta ni̱ na̱ki̱ʼo taʼani ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱, ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ñóʼo ti̱xi ndáʼán. Ta ni̱ na̱ki̱ʼo taʼani yái̱ ndi̱i ndidaá ndi̱i ñóʼo inia̱n. Dá ví ni̱ keyíko̱ saʼa̱ iin rá iin na táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió ña̱ʼa ni̱ kee na.
\v 14 Ta ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱, xíʼín yái̱ ndi̱i ni̱ sata Ndios ña̱ kuaʼa̱n ini ta̱kui̱í kúú ñoʼó ita̱. Ña̱ yóʼo dándáki ña̱ kuu ña̱yuu ñoó taʼándá kúú uu̱.
\v 15 Táʼa̱n na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱kána Ndios ini ta̱kui̱í kúú ñoʼó ita̱.
\c 21
\s Kava̱ʼa Ndios iin no̱ñóʼo̱ sa̱á xíʼín induú sa̱á
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xinii̱ iin induú sa̱á xíʼín iin no̱ñóʼo̱ sa̱á, dá chi̱ induú mií no̱ó xíʼín no̱ñóʼo̱ mií no̱ó ni̱ ya̱ʼa vaan kuaʼa̱n, ta ko̱ó ka̱ va ta̱ñoʼo̱ nákaa̱.
\v 2 Dá ni̱ xini mií yuʼu̱, Juan, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kúú ñoo ii̱. Ta ni̱ xinii̱ ko̱nooan ve̱i ña nda̱ induú ni̱ kee mií Ndios, ta luu ni̱ kenduua̱n miíán táto̱ʼon kée iin ñáʼa̱ ni̱ kenduu mií ve̱i natiin yíi̱a̱n.
\v 3 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ ka̱yuʼú iin na nda̱ induú, ta kaá na̱:
\p ―Kande̱ʼé, ña̱ xaa̱n kúú veʼe ño̱ʼo Ndios, ta viti íian noo̱ ndéi ña̱yuu na̱, dá chi̱ koo na xíʼín ña̱yuu na̱, ta kakuu na na̱ ñoo mií Ndios, ta kanoo mií Ndios tein na, ta kakuu na Ndios noo̱ ná.
\v 4 Ta dánayaa Ndios ndírnoo̱ ña̱yuu na̱. Ta o̱ ku̱ú ka̱ na̱, ta ni o̱ kúndaʼí ka̱ ini na̱, ta o̱ kuáki ka̱ na̱, ta o̱ ndóʼo ka̱ nío̱ ná, dá chi̱ ndidaá ña̱ʼa sa̱ ndoʼo na tá sata̱ ni̱ ke̱xoo vaan.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó:
\p ―Kande̱ʼé ndó, yuʼu̱ kúú na̱ ndésa̱á ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín yuʼu̱:
\p ―Taa ndidaá ña̱ yóʼo, dá chi̱ ndinoʼo ña̱ ndaa̱ kía̱n káʼi̱n, ta miía̱n ndaa̱ kooan.
\p
\v 6 Ta ni̱ kaa taʼani na xíʼín yuʼu̱:
\p ―Sa̱ ni̱ kuu va viti. Yuʼu̱ kúú to̱ʼon mií no̱ó xíʼín to̱ʼon noo̱ ndíʼi, ta kúúí na̱ míí saʼa̱ xíʼín na̱ noo̱ ndíʼi. Tá ió iin káa na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ na̱ no̱ó yuʼu̱, dá ki̱ʼo oon yuʼu̱ ta̱kui̱í kána ndita koʼo na, kirá xíʼo ña̱ kataki chíchí ná.
\v 7 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ xi̱nkuei, no̱ón kúú na̱ natiin ndidaá táʼa̱n ña̱ va̱ʼa no̱ó yuʼu̱, dá chi̱ yuʼu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu de̱ʼe no̱ó yuʼu̱.
\v 8 Tído ña̱yuu ko̱ ndéé iní, xíʼín na̱ ko̱ kándísa yuʼu̱, xíʼín na̱ kée ña̱ kaʼan noo̱, xíʼín na̱ saʼání ndi̱i, xíʼín na̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, xíʼín na̱ ta̱dí, xíʼín na̱ ndáño̱ʼo yoko̱ xíʼín ndidaá na̱ to̱ʼón, no̱ón kúú na̱ ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ kañoʼo na ini ta̱kui̱í kúú ñoʼó ita̱ xíʼín azufre. Ña̱ yóʼo dándáki ña̱ kuu na̱ taʼándá kúú uu̱ ―kaá Ndios.
\s Kava̱ʼa Ndios iin ñoo Jerusalén sa̱á
\p
\v 9 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kixi iin ángel nákaa̱ tein ndin usa̱ ángel ni̱ sa̱ neʼe ndin usa̱ copa ni̱ chití ni̱ sa̱ ñoʼo ta̱ndóʼó sa̱ ni̱ ya̱ʼa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Nakíi̱ chí yóʼo diʼa, dá koʼi̱n dánaʼi̱ noo̱o̱n na̱ koʼo̱n tandaʼa̱, na̱ kakuu ñadiʼí na̱ kúú léko ñoó.
\p
\v 10 Dá ndáka na̱ kúú Espíritu Ndios yuʼu̱ ni̱ saʼa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ káʼano dikó íin ñoó, dá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ iin ñoo káʼano nda̱ʼo noo̱í, ta ñoo ñoó kúú ñoo ii̱, ña̱ kúú ñoo Jerusalén, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú ni̱ kee Ndios.
\v 11 Ta ndato oon ví náyeʼe̱ ndaa ñoo ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo ndato náyeʼe̱ ndaa mií Ndios. Ta nádío̱n ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo nádío̱n yuu̱ ndato xíxi dío̱n, ta ndéʼán táto̱ʼon ki̱ʼo ndéʼé yuu̱ naní jaspe, chi̱ yéʼa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo yéʼe̱ yuu̱ ta̱tá.
\v 12 Ta ndíka̱ nda̱ʼo náo̱ ni̱ kao̱ noo ñoo ñoó, ta dikó nda̱ʼo ña, ta uxi̱ uu̱ kúú yéʼán, ta ndíta iin iin ángel yéʼán, ta iin rá iin yéʼán ñoó tándaa iin rá iin kuu̱ ndin uxi̱ uu̱ de̱ʼe ta̱a naní Israel.
\v 13 Ta chí xoo noo̱ xínko̱o ndi̱ndii ñóʼo oni̱ yéʼán, ta chí xoo norte ñóʼo taʼani oni̱ yéʼán, ta chí xoo sur ñóʼo taʼani oni̱ yéʼán, ta chí xoo noo̱ sá nóo ndi̱ndii ñóʼo taʼani oni̱ yéʼán.
\v 14 Ta uxi̱ uu̱ kúú yuu̱ saʼa̱ náo̱ ñoo ñoó, ta iin rá iin yuu̱ saʼa̱ náo̱ ñoó tándaa iin iin kuu̱ na̱ kúú apóstol, na̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín na̱ kúú léko.
\p
\v 15 Ta néʼe ángel ñoó iin vara oro, dá chiki̱ʼó na̱ ñoo ñoó, xíʼín yéʼán xíʼín náo̱ ñá.
\v 16 Ta komi̱ xoo kúú ñoo ñoó, ta ña̱ ndíka̱a̱n xíʼín ña̱ káni̱án, iin nóó vá ndáaan. Dá ni̱ chi̱ki̱ʼó na̱ ñá xíʼín vara oro ñoó, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ káni̱án, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ di̱kóa̱n, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ ndíka̱a̱n.
\v 17 Ta ni̱ chi̱ki̱ʼó na̱ náo̱ ñá, ta kíán oni̱ diko uxi̱ komi̱ metro táto̱ʼon ki̱ʼo chíki̱ʼó ña̱yuu, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱ki̱ʼó ñaá ángel ñoó.
\v 18 Ta yuu̱ ni̱ ka̱va̱ʼa náo̱ ñoó kúú yuu̱ naní jaspe. Tído mií ñoo ñoó ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín oro ndinoʼo, ta dío̱n ña̱ táto̱ʼon ndato dío̱n yuu̱ ta̱tá.
\v 19 Ta yuu̱ saʼa̱ náo̱ ñoó ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ luu ndáa, ta yuu̱ saʼa̱ náo̱ mií no̱ó ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní jaspe, ta ña̱ kúú uu̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní zafiro, ta ña̱ kúú oni̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní ágata, ta ña̱ kúú komi̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní esmeralda,
\v 20 ta ña̱ kúú oʼo̱n ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní ónice, ta ña̱ kúú iño̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní cornalina, ta ña̱ kúú usa̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní crisólito, ta ña̱ kúú ona̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní berilo, ta ña̱ kúú ii̱n ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní topacio, ta ña̱ kúú uxi̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní crisopraso, ta ña̱ kúú uxi̱ iin ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní jacinto, ta ña̱ kúú uxi̱ uu̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱ naní amatista.
\v 21 Ta uxi̱ uu̱ yéʼé ñoó ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín uxi̱ uu̱ perla, sa̱ʼá ño̱ó iin rá iin yéʼé ñoó kúú iin perla. Ta keí oro kúú keí ñóʼo ñoo ñoó, ta yéʼa̱n táto̱ʼon yéʼe̱ yuu̱ ta̱tá.
\p
\v 22 Ta ni iin tóʼón veʼe ño̱ʼo ko̱ ní xiníi̱ íin ñoo ñoó, dá chi̱ satoʼo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ʼa, no̱ón vá kúú veʼe ño̱ʼo ió ñoo ñoó, xíʼín na̱ kúú léko.
\v 23 Ta ko̱ xínñóʼó taʼon ñoo ñoó ndi̱ndii, ni yoo̱, dá katoo̱n, dá chi̱ mií vá Ndios dáyeʼe̱ sa̱ʼá ña̱ ndato téí na̱, ta mií léko ñoó kúú ñóʼo̱ dátoo̱n iin níí ñoo ñoó.
\v 24 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱ki ndéi iin rá iin nación kanoo noo̱ náyeʼe̱ ndaa ñoo ñoó, ta ndidaá táʼa̱n ña̱ kui̱ká xíʼín ña̱ñóʼó naki̱ʼo ta̱ sa̱ kuu rey no̱ñóʼo̱ yóʼo noo̱ ñoo ñoó.
\v 25 Ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ nda̱dí yéʼán, dá chi̱ ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kuaá ñoó.
\v 26 Ta kaneʼe na ndidaá ña̱ kui̱ká xíʼín ña̱ñóʼó ni̱ sa̱ komí iin rá iin nación koʼo̱n na̱ naki̱ʼo naa̱n noo̱ ñoo ñoó.
\v 27 Ta ni iin tóʼón taʼon ña̱ yakó o̱ kúu ku̱ʼu ñoo ñoó, ni na̱ kée ña̱ kini, ni na̱ to̱ʼón. Sa̱va̱ʼa na̱ kataki chíchí kándodó kuu̱ noo̱ libro na̱ kúú léko, no̱ón vá kúú na̱ kuu ndu̱ʼu ñoo ñoó.
\c 22
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ da̱náʼa̱ ángel ñoó iin yu̱ta ndato nda̱ʼo noo̱í. Ta yu̱ta ñoó xíka ta̱kui̱í xíʼo ña̱ kataki yo̱, ta ndato yéʼe̱ ra̱ táto̱ʼon ki̱ʼo yéʼe̱ yuu̱ ta̱tá. Ta ta̱kui̱í yóʼo kána mií ti̱xi téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na xíʼín na̱ kúú léko.
\v 2 Ta me̱ʼí keí nákaa̱ mií ñoo ñoó nákaa̱ yu̱ta ñoó. Ta ndíta yíto̱ ndin nduú xoo yuʼú yu̱ta ñoó, ta yíto̱ ñoó xíʼo ña̱ kataki yo̱. Ta iin rá iin yoo̱ xíʼo rá kui̱ʼi, chi̱ uxi̱ uu̱ taʼándá xíʼo rá kui̱ʼi noo̱ kuía̱. Ta ndáʼa̱ yíto̱ ñoó kúú tata̱ nduva̱ʼa ña̱yuu ndéi iin rá iin nación.
\v 3 Ta ni iin ka̱ chiʼan o̱ kóo no̱ó ña̱yuu kandei ñoó. Ta ñoó kuiin téi̱ noo̱ koo Ndios dándáki na xíʼín na̱ kúú léko, ta koni kuáchí ña̱yuu na̱ noo̱ ná.
\v 4 Ta koni túu na noo̱ Ndios, ta kandaʼa̱ kuu̱ mií Ndios taan na̱.
\v 5 Ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kuaá ñoo ñoó. Ta ni o̱ kónñóʼó ka̱ na̱ ni iin tóʼón ñóʼo̱ katoo̱n noo̱ ná, ni ndi̱ndii, dá chi̱ mií vá Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, katoo̱n noo̱ ná. Ta daá dándáki kuií Ndios.
\s Sa̱ kuyati va ña̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱
\p
\v 6 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼíín:
\p ―Ña̱ ndaa̱ kúú to̱ʼon yóʼo, ta miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó satoʼo yo̱ Ndios, na̱ kúú Ndios xíʼo ña̱ kándaa̱ ini na̱ kúú profeta na̱ saʼa̱ ndí ki̱án koo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá iin ángel kéchóon noo̱ ná noo̱ yo̱ʼó, dá dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu mií ná saʼa̱ ndidaá ña̱ yati ve̱i koo, ña̱ kúú ña̱ kánian koo.
\p
\v 7 ―Kanaʼón ña̱ sa̱ yati ñóʼó vá kasaa̱i̱ ―kaá Jesús.
\p Ndikáʼán ví na̱ néʼe va̱ʼa ndidaá to̱ʼon nákani libro yóʼo sa̱ʼá ña̱ ve̱i koo.
\p
\v 8 Ta mií yuʼu̱, Juan, kúú na̱ ni̱ seídóʼo ndidaá ña̱ yóʼo, ta ni̱ xinii̱ xíʼín noo̱í ña̱. Tá ni̱ ndiʼi ni̱ seídóʼi ña̱, ta ni̱ xinii̱ ñá, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí kuaʼi̱n kandaño̱ʼi ángel, na̱ ni̱ dánaʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo noo̱í.
\v 9 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín:
\p ―Ko̱ó, ná dáʼa ni keeón dión, dá chi̱ iin na̱ xínkuáchí dáó xíʼón kúú yuʼu̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ kúú profeta, xíʼín to̱ʼon kée na̱ ndíta toon xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ libro yóʼo. Kuaʼán kandaño̱ʼo iin tóʼón dini̱ mií Ndios.
\p
\v 10 Ta ni̱ kaa taʼani na xíʼíín:
\p ―Ná dáʼa ni kado̱n libro yóʼo xíʼín sello, dá chi̱ sa̱ yati ñóʼó vá ve̱i koo ña̱ kásto̱ʼan saʼa̱.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó na̱ ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱, ta ki̱ʼo dión ná kakuu ii̱ vá ná. Ta na̱ kúú ña̱yuu kíni, ná kee ii̱ vá ná ña̱ kini. Ta na̱ kéndaa̱, ná kendaa̱ ii̱ vá ná. Ta na̱ ió vii noo̱ Ndios, ná koo vii ii̱ vá ná.
\p
\v 12 ―¡Kanaʼón ña̱ sa̱ yati ñóʼó vá kasaa̱i̱! Ta chiya̱ʼavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo káa choon ni̱ kee na.
\v 13 Yuʼu̱ kúú to̱ʼon mií no̱ó xíʼín to̱ʼon noo̱ ndíʼi, ta kúúí na̱ míí saʼa̱ xíʼín na̱ noo̱ ndíʼi. Yuʼu̱ kúú na̱ míí no̱ó, ta yuʼu̱ kúú na̱ noo̱ ndíʼi ―kaá Jesús.
\p
\v 14 Ndikáʼán ví na̱ ni̱ da̱ndóo dáʼo̱n ndíxi na, dá chi̱ ió íchi̱ ná ña̱ kía̱n keí ná kui̱ʼi kána noo̱ yíto̱, kirá xíʼo ña̱ kataki yo̱. Ta ió taʼani íchi̱ ná ku̱ʼu na iin rá iin yéʼé ñoo ñoó.
\v 15 Tído sata̱ véʼe va kando̱o ti̱na, xíʼín na̱ ta̱dí, xíʼín na̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, xíʼín na̱ saʼání ndi̱i, xíʼín na̱ ndáño̱ʼo yoko̱, xíʼín ndidaá na̱ kátoó dándaʼí dao ka̱ ña̱yuu.
\p
\v 16 ―Mií yuʼu̱, Jesús, kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá iin ángel kéchóon noo̱í, dá ki̱ʼo ndaa̱ na̱ kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá miíí. Yuʼu̱ kúú na̱ ni̱ kii tein na̱ veʼe rey David, ta yuʼu̱ kúú ti̱ñoo̱ ndato xínko̱o tá kuaʼa̱n tu̱u ―kaá na̱.
\p
\v 17 Ta kaá na̱ kúú Espíritu Ndios:
\p ―Nakíi̱.
\p Ta kaá taʼani yó, na̱ kúú ñadiʼí Jesús:
\p ―Nakíi̱ ní.
\p Ta ndoʼó, na̱ seídóʼo to̱ʼon yóʼo, kaa taʼani ndó:
\p ―Nakíi̱ ní.
\p Ta ndoʼó, na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ ndo̱. Ta ndi ndáa ndó káʼán koʼo ta̱kui̱í, dá kía̱n koʼo oon ndó ta̱kui̱í xíʼo ña̱ kataki yo̱.
\p
\v 18 Sa̱ kásto̱ʼin xíʼín ndidaá táʼa̱n na̱ seídóʼo to̱ʼon tándaa noo̱ libro yóʼo, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndí ki̱án koo chí noo̱, ña̱ tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ chi̱kodó ná cháá ka̱ to̱ʼon noo̱ tuti yóʼo, dá kía̱n tandaʼá Ndios ndidaá táʼa̱n kueʼe̱ kiian noo̱ ná, ña̱ kía̱n káʼa̱n libro yóʼo saʼa̱.
\v 19 Ta tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ di̱tá ná dao to̱ʼon tándaa noo̱ libro yóʼo, ña̱ káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ ve̱i koo, dá kía̱n koʼo̱n taʼani Ndios di̱tá ná kuu̱ ná, ña̱ kánóo noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ kataki chíchí, ta o̱ kónó ná ña̱ kandei na ñoo ii̱ ñoó, ña̱ káʼa̱n libro yóʼo saʼa̱.
\p
\v 20 Mií na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ña̱ yóʼo kúú na̱ kaá diʼa:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti yachi̱ va kasaa̱i̱.
\p ¡Dión ná koo! ¡Nakíi̱ ní, Jesús, mií ní na̱ kúú satoʼo ndu̱!
\p
\v 21 Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo. 
