\id XXA - Copala Trique
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala/Primera parte (Secciones 1–6)/Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj chumii̱ ga̱ xta̱ꞌ ne̱ da̱j vaa cayáán nij yuvii̱ ga̱a naá ndoꞌo a /En el principio: de la creación a la torre de Babel/Basada en el libro de Génesis, capítulos 1–11 Primera edición 1996, 1C, LA LIGA BÍBLICA/Segunda edición 1997, .5C, LA LIGA BÍBLICA/Reimpresión 2006, .5C
\c 1
\s Quiꞌyaj Yaꞌanj chumii̱ ga̱ xta̱ꞌ a
\r Génesis 1:1–2:4
\p Asi̱j naá ndoꞌo me se taj vaj chumii̱ maꞌ. Dan me se taj quij do̱ꞌ, chráá do̱ꞌ, na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, coj do̱ꞌ, cuêj do̱ꞌ, xcuu do̱ꞌ, yuvii̱ do̱ꞌ maꞌ. Nuviꞌ a̱ ꞌó rasu̱u̱n a̱ maꞌ. Ne̱ taj vaj rej xta̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nuviꞌ güii nuviꞌ yavii nuviꞌ yatiꞌ nuviꞌ maꞌ. Ma̱an se o̱rúnꞌ Yaꞌanj me síí nicu̱nꞌ a.
\p Ne̱ Yaꞌanj me se guun rá quiꞌya̱j chumii̱ ga̱ xta̱ꞌ, ne̱ dan me se quiꞌyaj soꞌ chumii̱ ga̱ xta̱ꞌ, ne̱ asino ya̱a̱n me se vaa u̱u̱n chumii̱, ne̱ rmi̱ꞌ uxrá rihaan chumii̱, ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n nuviꞌ maꞌ. Ne̱ rihaan chumii̱ me se naj na, ne̱ vaj Nimán Yaꞌanj rej xta̱ꞌ do̱j rihaan na a.
\s2 Güii ꞌo̱ a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cuchugu̱u̱n rihaan chumii̱, ne̱ síj caꞌmii Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cuchuguu̱n ado̱nj. Ne̱ dan me se quiꞌyaj Yaꞌanj rej ranga̱ꞌ do̱ꞌ, rej nii̱ do̱ꞌ, ne̱ asino rasu̱u̱n nihánj quiꞌyaj Yaꞌanj güii ꞌo̱ a.
\s2 Güii vi̱j a
\p Ga̱a ne̱ ꞌó güii uún me se tacavii Yaꞌanj taꞌa̱j na rej xta̱ꞌ, ne̱ veé dan síj vi̱j güii a.
\s2 Güii vaꞌnu̱j a
\p Ne̱ ꞌó güii uún me se caꞌneꞌ tanu̱u̱ Yaꞌanj yoꞌóó ga̱ na yaꞌa̱nj, ne̱ ino̱ vaa rej ta̱j yoꞌóó, ne̱ ino̱ vaa rej ta̱j na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cuma̱n coj do̱ꞌ, cuêj do̱ꞌ, chruun do̱ꞌ, rihaan yoꞌóó, ne̱ quiri̱i̱ ꞌo̱ ꞌo̱ yoꞌ scaân yoꞌ, ne̱ caꞌve̱e quixra̱ꞌ tuviꞌ nij yoꞌ quiꞌya̱j scaân nij yoꞌ, taj Yaꞌanj a. Ne̱ xcaj Yaꞌanj cuentá se vaa cuna̱j uxrá vaa nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ ado̱nj. Veé dan síj vaꞌnu̱j güii a.
\s2 Güii caꞌa̱nj a
\p Ne̱ ꞌó güii uún me se quiꞌyaj Yaꞌanj güii do̱ꞌ, yavii do̱ꞌ, yatiꞌ do̱ꞌ, ne̱ cachrón Yaꞌanj rej xta̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj nij yoꞌ cheꞌé rej ranga̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé rej nii̱ do̱ꞌ, cheꞌé daj a̱ nij tiempó do̱ꞌ, cheꞌé nij yoꞌ do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ queneꞌen Yaꞌanj se vaa cuna̱j uxrá vaa nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ ado̱nj. Veé dan síj caꞌa̱nj güii a.
\s2 Güii ꞌu̱nꞌ a
\p Ga̱a ne̱ ꞌó güii uún me se quiꞌyaj Yaꞌanj nij xcuu ma̱n rá na do̱ꞌ, nij xcuaj do̱ꞌ, nij xtâj do̱ꞌ a. Ne̱ queneꞌen Yaꞌanj se vaa cuna̱j uxrá vaa cunuda̱nj nij xoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij xoꞌ se vaa xnaꞌa̱nj nij xoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj cache̱e̱ nij xoꞌ rihaan nu̱ꞌ caxra̱ꞌ chumii̱, ne̱ veé dan síj ꞌu̱nꞌ güii a.
\s2 Güii vata̱nꞌ a
\p Ne̱ ꞌó güii uún me se quiꞌyaj Yaꞌanj nij xcuu ma̱n rihaan yoꞌóó a. Dan me se xcuu qui̱j do̱ꞌ, xcuáá do̱ꞌ, xcuu tumé yuvii̱ do̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ veé ma̱an güii yoꞌ me se quiꞌyaj uún Yaꞌanj man vi̱j yuvii̱ uún a. Dan me se guun rá Yaꞌanj qui̱ꞌnij raꞌa yuvii̱ man cunuda̱nj nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱, ne̱ gu̱un chij yuvii̱ rihaan nij xcuu uún a. Ne̱ dan me se snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, me ro̱j yuvii̱ quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ nij xcuu me se ino̱ uxrá vaa nij xcuu ga̱ Yaꞌanj, tza̱j ne̱ ro̱j yuvii̱ me se ase vaa maꞌa̱n Yaꞌanj roꞌ, da̱nj vaa ro̱j yuvii̱ uún a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan ro̱j yuvii̱ se vaa caꞌa̱nj coto̱j ro̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnga̱a̱ taꞌníí ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌa̱nj ca̱yáán taꞌníí ro̱j soꞌ rihaan nu̱ꞌ caxra̱ꞌ chumii̱, taj Yaꞌanj rihaan ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj rihaan ro̱j soꞌ se vaa caꞌve̱e cha̱ ro̱j soꞌ cuêj xraꞌ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ xcaj Yaꞌanj cuentá se vaa cuna̱j uxrá vaa nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ a. Veé dan síj vata̱nꞌ güii a.
\s2 Güii chi̱j a
\p Dan me se rque vata̱nꞌ nij güii yoꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj nu̱ꞌ chumii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ do̱ꞌ, nij rasu̱u̱n ma̱n rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ güii chi̱j me se naránj rá Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan me cataj Yaꞌanj se vaa güii gue̱e̱ doj me güii chi̱j rihaan ꞌó nij güii a.
\c 2
\s Da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj man snóꞌo ga̱ chana̱ a
\r Génesis 2:5‑25
\s2 Cuneꞌ Yaꞌanj man snóꞌo rej cuꞌna̱j Edén a
\p Snóꞌo quiꞌyaj Yaꞌanj asino ya̱a̱n roꞌ, nica̱j Yaꞌanj yoꞌóó quiꞌyaj Yaꞌanj man soꞌ, ga̱a ne̱ caraa Yaꞌanj nana̱ nimán snóꞌo cheꞌé rej cunu̱u iꞌna̱ꞌ snóꞌo a. Síj quiꞌyaj Yaꞌanj man snóꞌo, ga̱a ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj ꞌo̱ rej sa̱ꞌ rej ma̱n ndoꞌo chruun sa̱ꞌ do̱ꞌ, cuêj sa̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo vaa nu̱ꞌ rej sa̱ꞌ yoꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ Edén cuꞌna̱j rej sa̱ꞌ yoꞌ a. Ne̱ cachrón Yaꞌanj man snóꞌo rque rej sa̱ꞌ cuꞌna̱j Edén, ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan snóꞌo se vaa cana̱a̱ snóꞌo ne̱ tu̱mé snóꞌo nu̱ꞌ rej sa̱ꞌ yoꞌ a.
\p Ne̱ caꞌve̱e cha̱ snóꞌo chruj ma̱n raa̱ cunuda̱nj nij chruun nicu̱nꞌ rej sa̱ꞌ yoꞌ, tza̱j ne̱ nicu̱nꞌ o̱rúnꞌ chruun, ne̱ se̱ caꞌvee cha̱ snóꞌo chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ, taj Yaꞌanj a. Ne̱ chruun yoꞌ me se chruun ꞌyaj acaj yuvii̱ cuentá cheꞌé tucuáán sa̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé tucuáán chiꞌi̱i̱ do̱ꞌ, me chruun yoꞌ, ne̱ sese cha̱ snóꞌo chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ cavi̱ꞌ snóꞌo, taj Yaꞌanj rihaan snóꞌo a.
\s2 Quiꞌyaj Yaꞌanj man chana̱ a
\p Dan me se guun rá Yaꞌanj se vaa achiin tuviꞌ snóꞌo ca̱yáán ga̱ snóꞌo, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ nica̱j Yaꞌanj man cunuda̱nj nij xcuu rihaan snóꞌo, ne̱ quirii snóꞌo se‑chuvi̱i ꞌo̱ ꞌo̱ xcuu da̱j cuꞌna̱j ꞌo̱ ꞌo̱ xcuu, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij xcuu ne caꞌve̱e gu̱un tuviꞌ ga̱ snóꞌo a̱ maꞌ. Cheꞌé dan cotoj snóꞌo, quiꞌyaj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ quirii Yaꞌanj ꞌo̱ cúú rcua̱a̱ snóꞌo, ne̱ nica̱j Yaꞌanj cúú quiꞌyaj Yaꞌanj man chana̱ a. Ga̱a ne̱ nanuû rá snóꞌo, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nica̱j Yaꞌanj man chana̱ rihaan snóꞌo, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá snóꞌo niꞌya̱j soꞌ chana̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Cúú manj guún so̱ꞌ, ne̱ chana̱ cuꞌna̱j so̱ꞌ, cheꞌé se nee̱ man snóꞌo quiꞌyaj Yaꞌanj mán so̱ꞌ á ―taj snóꞌo rihaan chana̱ a.
\p Ne̱ asi̱j nica̱j tuviꞌ snóꞌo ga̱ chana̱ yoꞌ nda̱a cuano̱ roꞌ, ne̱ tanáj nij snóꞌo man rej soꞌ do̱ꞌ, man nii soꞌ do̱ꞌ, ne̱ xcaj soꞌ man chana̱, ne̱ ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ vaa ro̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj asino ya̱a̱n me se cánj u̱u̱n vaa ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ taj rej naꞌa̱j nó rihaan ro̱j soꞌ maꞌ.
\c 3
\s Ne cuno̱ snóꞌo ga̱ chana̱ rihaan Yaꞌanj maꞌ
\r Génesis 3
\p Dan me se cayáán snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, rej sa̱ꞌ ndoꞌo quiꞌyaj Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ xcuáá me xcuu tihaꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij xcuu a.
\s2 Taꞌyunj xcuáá man ro̱j ni̱ca̱ snóꞌo a
\p Dan me se caꞌnaꞌ xcuáá rihaan chana̱, ne̱ xnáꞌanj xcuáá man chana̱, cataj xcuáá a:
\p ―Ya̱ uxrá cataj Yaꞌanj se vaa a̱ ꞌó chruj ma̱n raa̱ nij chruun nicu̱nꞌ rej sa̱ꞌ nihánj se̱ caꞌvee cha̱ ro̱j soj naꞌ ―taj xcuáá, xnáꞌanj xcuáá man chana̱ a.
\p ―Taj maꞌ ―taj noꞌ―, caꞌve̱e cha̱ núj chruj ma̱n raa̱ cunuda̱nj nij chruun nicu̱nꞌ nihánj, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ chruun yoꞌ me se cataj Yaꞌanj se̱ chá núj chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ maꞌ. Ne̱ sese cano̱ raꞌa núj chruj yoꞌ, ne̱ cavi̱ꞌ núj, taj Yaꞌanj na̱nj á ―taj chana̱ rihaan xcuáá a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii ne̱ xcuáá rihaan chana̱, cataj xcuáá a:
\p ―Se̱ caviꞌ ro̱j so̱j maꞌ. Ma̱an se a̱j neꞌen Yaꞌanj se vaa sese cha̱ ro̱j so̱j chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ xca̱j ro̱j so̱j cuentá cheꞌé tucuáán sa̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé tucuáán chiꞌi̱i̱ do̱ꞌ, ne̱ ase vaa maꞌa̱n Yaꞌanj roꞌ, veé da̱nj ga̱a̱ gue̱e̱ ro̱j so̱j ado̱nj ―taj xcuáá, caꞌmii ne̱ xcuáá a.
\s2 Cuno ro̱j ni̱ca̱ snóꞌo snana̱ xcuáá a
\p Veé dan ne̱ cuno chana̱ snana̱ xcuáá, ne̱ niꞌya̱j ndoꞌo chana̱ chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ a. Ne̱ veꞌé ndoꞌo vaa chruj, niꞌya̱j chana̱, ne̱ chruj sa̱ꞌ chá me chruj, rá chana̱, ne̱ guun niha̱ꞌ rá noꞌ ga̱a cuno noꞌ se vaa ase vaa maꞌa̱n Yaꞌanj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gue̱e̱ noꞌ uún a. Cheꞌé dan taꞌaa noꞌ ꞌo̱ chruj chá noꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j noꞌ chruj rihaan nica̱ noꞌ, ne̱ chá soꞌ uún a. Ga̱a ne̱ cachríj rá ro̱j soꞌ se vaa cánj u̱u̱n vaa ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan taꞌaa ro̱j soꞌ coj chruun higó guun saga̱nꞌ ro̱j soꞌ a.
\p Dan me se da̱j doj cata̱ꞌ güii, ne̱ cuno snóꞌo ga̱ chana̱ se vaa vaj Yaꞌanj rej sa̱ꞌ yoꞌ ne̱ nacúún Yaꞌanj man ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj yuve̱ ro̱j soꞌ a.
\s2 Xnáꞌanj Yaꞌanj man yuvii̱ a
\p Ga̱a ne̱ nacúún Yaꞌanj man snóꞌo, taj Yaꞌanj a:
\p ―Me rej vaj so̱ꞌ ga̱ ―taj Yaꞌanj, nacúún Yaꞌanj man snóꞌo a.
\p Ga̱a ne̱ cataj snóꞌo a:
\p ―Cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii so̱ꞌ, ne̱ cuchuꞌvíꞌ ꞌu̱nj, cheꞌé se cánj u̱u̱n vaa ꞌu̱nj a. Cheꞌé dan catúj yuve̱ ꞌu̱nj ―taj snóꞌo rihaan Yaꞌanj a.
\p ―Asa̱ꞌ neꞌén so̱ꞌ vaa ca̱nj so̱ꞌ ga̱. Chá so̱ꞌ chruj naꞌvej ꞌu̱nj cha̱ so̱ꞌ naꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan snóꞌo a.
\p ―Veé da̱nj vaa ya̱, tza̱j ne̱ chana̱ rqué so̱ꞌ manj roꞌ, rqué noꞌ chruj chaj a ―taj snóꞌo rihaan Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Yaꞌanj man chana̱ da̱j quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ cataj noꞌ a:
\p ―Xcuáá me se tihaꞌ manj, ne̱ chaj chruj á ―taj chana̱ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Quiꞌyaj Yaꞌanj sayuun man yuvii̱ a
\p Cheꞌé dan caꞌnaꞌ sayuun rihaan xcuáá do̱ꞌ, rihaan snóꞌo do̱ꞌ, rihaan chana̱ do̱ꞌ a.
\p Cataj Yaꞌanj rihaan xcuáá a:
\p ―Cheꞌé se tiháꞌ so̱ꞌ man chana̱, ne̱ nu̱cuaj ri̱i̱ so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan yoꞌóó a. Ne̱ gu̱un rá so̱ꞌ cha̱ so̱ꞌ xtucua̱ꞌ taꞌníí chana̱, ne̱ curuꞌma̱an cheꞌé soꞌ raá so̱ꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan xcuáá a.
\p Xa̱ꞌ chana̱, tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa queꞌe̱e̱ ndoꞌo rque chana̱ asa̱ꞌ síj cuchru̱j chana̱ neꞌej, ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ nica̱ chana̱ rihaan chana̱, taj Yaꞌanj rihaan chana̱ a.
\p Xa̱ꞌ snóꞌo, tza̱j ne̱ ma̱an cheꞌé se cuno snóꞌo snana̱ nica̱ soꞌ, ne̱ chá soꞌ chruj, cheꞌé dan quiꞌya̱j suun uxrá soꞌ quiri̱ꞌ soꞌ se cha̱ soꞌ, ne̱ quixra̱ꞌ ndoꞌo tanj do̱ꞌ, coj nij do̱ꞌ, rihaan yoꞌóó a. Yoꞌóó me soꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan vaa güii cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ nahu̱un soꞌ yoꞌóó, taj Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\p Dan me se snóꞌo roꞌ, se‑chuvi̱i soꞌ me Adán, ne̱ nana̱ Adán me raj cata̱a yoꞌóó me soꞌ a. Ne̱ tucuꞌnáj Adán Eva man nica̱ soꞌ, ne̱ da̱nj cuꞌna̱j noꞌ cheꞌé se nii cunuda̱nj nij síí vaa iꞌna̱ꞌ me noꞌ a. Quirii Yaꞌanj man ro̱j ni̱ca̱ Adán rej Edén a.
\p Nica̱j Yaꞌanj nuj xcuu quiꞌyaj Yaꞌanj saga̱nꞌ Adán ga̱ Eva, ga̱a ne̱ quirii Yaꞌanj man ro̱j soꞌ rej Edén a. ꞌO̱ se naꞌvej rá Yaꞌanj cha̱ ro̱j soꞌ chruj ma̱n raa̱ ꞌó chruun nicu̱nꞌ tanu̱u̱ Edén maꞌ. Chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ ꞌyaj ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ yuvii̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj man se‑mo̱zó soꞌ síí querubín ca̱ráán nij soꞌ rej catu̱u̱ ro̱j yuvii̱ cha̱ ro̱j soꞌ chruj a.
\c 4
\s Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé taꞌníí Adán ga̱ Eva a
\r Génesis 4–5
\s2 Caꞌngaa vi̱j taꞌníí Adán a
\p Cotoj síí cuꞌna̱j Adán ga̱ nica̱ soꞌ Eva, ga̱a ne̱ nariꞌ noꞌ neꞌej, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ Caín cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchruj noꞌ ꞌó neꞌej sno̱ꞌo uún, ne̱ Abel cuꞌna̱j soꞌ, quiꞌyaj ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun noco̱o ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ, ne̱ síí tumé naa̱ me Caín, ne̱ síí tumé matzinj me Abel a.
\s2 Cunuꞌ ro̱j taꞌníí Adán a
\p Dan me se guun rá Caín ga̱ Abel rque̱ ro̱j soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ man Yaꞌanj, ne̱ xa̱ꞌ Caín, tza̱j ne̱ chruj do̱ꞌ, ꞌnúú do̱ꞌ, rqué soꞌ man Yaꞌanj, ne̱ xa̱ꞌ Abel, tza̱j ne̱ ticaviꞌ soꞌ matzinj rqué soꞌ man Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ caranꞌ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj rasu̱u̱n rqué Abel man soꞌ, tza̱j ne̱ ne cara̱nꞌ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ rasu̱u̱n rqué Caín man soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá Caín a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Caín a:
\p ―Taj cheꞌé caꞌma̱an rá so̱ꞌ maꞌ. Veꞌé qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un niha̱ꞌ raj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á. Tza̱j ne̱ sese se̱ quiꞌyaj sa̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ quiꞌya̱j canaán chrej chiꞌi̱i̱ mán so̱ꞌ ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Caín a.
\p Tza̱j ne̱ ne cuno̱ Caín rihaan Yaꞌanj a̱ maꞌ. Tana̱nj cataj soꞌ rihaan Abel a:
\p ―Caꞌa̱nj níꞌ tacaan ―taj soꞌ rihaan tinúú soꞌ Abel a.
\p Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ tacaan, ne̱ ticaviꞌ Caín man tinúú soꞌ a.
\s2 Quiꞌyaj Yaꞌanj sayuun man Caín a
\p Ga̱a ne̱ caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man Caín, ne̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Me rej vaj tinúú so̱ꞌ ga̱ ―taj Yaꞌanj, xnáꞌanj Yaꞌanj man Caín a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii ne̱ Caín rihaan Yaꞌanj, cataj soꞌ a:
\p ―Ne neꞌenj me rej vaj soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se né si̱j tumé man soꞌ mej maꞌ ―taj soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Chiꞌi̱i̱ ndoꞌo quiꞌyáá so̱ꞌ á. A̱j neꞌenj se vaa ticavíꞌ so̱ꞌ man tinúú so̱ꞌ á. Cheꞌé dan quira̱nꞌ ndoꞌo so̱ꞌ sayuun, ne̱ se̱ cavii sa̱ꞌ xnaá so̱ꞌ, ne̱ ga̱nꞌ uxrá caꞌa̱nj so̱ꞌ nano̱ꞌ so̱ꞌ rej ca̱yáán so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Caín a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Caín rihaan Yaꞌanj a:
\p ―Se̱ guun nu̱cuáj qui̱ránj sayuun vaa da̱nj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se me maꞌa̱n yuvii̱ nari̱ꞌ manj gu̱un rá ticavi̱ꞌ manj nanj ado̱nj ―taj soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\p Cheꞌé dan cutaꞌ Yaꞌanj taꞌngaꞌ rihaan Caín, cheꞌé rej se̱ ticaviꞌ yuvii̱ man Caín a. Ga̱a ne̱ cavii Caín caꞌanj Caín rej ga̱nꞌ ndoꞌo, ga̱a ne̱ xcaj soꞌ chana̱, ne̱ cuchruj chana̱ taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Enoc, ga̱a ne̱ cuchruj Caín chumanꞌ cayáán soꞌ a. Ne̱ síí cuꞌna̱j Enoc me se caꞌngaa taꞌníí soꞌ uún, ga̱a ne̱ guun ri̱i̱ ndoꞌo nij taꞌnij siꞌno̱ Caín a. Ne̱ taꞌa̱j nij taꞌnij siꞌno̱ Caín me síí tumé matzinj, ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me síí achráá yaꞌánj, ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ uún me síí titaa agaꞌ a.
\s2 Caꞌngaa ꞌó taꞌníí Adán a
\p Dan me se nanó rá Adán ga̱ Eva se vaa caviꞌ síí cuꞌna̱j Abel, tza̱j ne̱ caꞌngaa ꞌó taꞌníí ro̱j soꞌ, ne̱ tucuꞌnáj ro̱j soꞌ Set man soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun noco̱o Set, ne̱ xcaj soꞌ chana̱, ne̱ caꞌngaa taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Enós, ne̱ nij tuvi̱ꞌ Enós me nij síí guun cheꞌe̱ cachíín niꞌya̱j rihaan Yaꞌanj a.
\p Ne̱ ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Enós me ꞌó síí cuꞌna̱j Enoc, ne̱ soꞌ roꞌ, me síí cuno sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé se ꞌo̱ cuno soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan ne cavi̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj; tana̱nj nacaj Yaꞌanj man soꞌ, tacavii Yaꞌanj man soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e nari̱ꞌ nij yuvii̱ man soꞌ maꞌ.
\p Ne̱ taꞌníí Enoc síí chava̱ꞌ roꞌ, me síí cuꞌna̱j Matusalén a. Ne̱ Matusalén me se quisíj soꞌ u̱u̱n cientó táá vaꞌnu̱j chiha̱a̱ u̱u̱n (969) yoꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ a. Ne̱ ꞌo̱ taꞌnij siꞌno̱ Matusalén me síí cuꞌna̱j Noé a.
\c 5
\s Caráán na yaꞌa̱nj rihaan chumii̱, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\r Génesis 6–9
\p Dan me se queneꞌen Yaꞌanj se vaa nij ndoꞌo quiꞌyaj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱, ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ caꞌne̱ꞌ rá nij yuvii̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ nanó rá Yaꞌanj se vaa quiꞌyaj soꞌ man yuvii̱, ne̱ guun rá Yaꞌanj ticavi̱ꞌ soꞌ man cunuda̱nj yuvii̱ do̱ꞌ, cunuda̱nj xcuu do̱ꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Noé me síí sa̱ꞌ nimán yáán rihaan chumii̱ a. Síí uno sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj me soꞌ a. Ne̱ vaa vaꞌnu̱j taꞌníí Noé, ne̱ Sem do̱ꞌ, Cam do̱ꞌ, Jafet do̱ꞌ, cuꞌna̱j nij soꞌ a.
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Noé quiꞌya̱j soꞌ rihoo a
\p Dan me se cataj Yaꞌanj rihaan Noé a:
\p ―A̱j neꞌen yaj se vaa chiꞌi̱i̱ ndoꞌo vaa nimán nij yuvii̱ ya̱nj rihaan chumii̱, ne̱ cheꞌé dan ti̱cavíꞌ ꞌu̱nj man nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan ni̱caj so̱ꞌ chruun qui̱ꞌyáá so̱ꞌ rihoo chéé rihaan na, ne̱ ca̱ráán so̱ꞌ siguiꞌ macáá xráá yoꞌ a. Xi̱j ndoꞌo ga̱a̱ rihoo, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ ga̱a̱ queꞌe̱e̱ veꞌ rque rihoo a. Ase vaa xráá veꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ xráá yoꞌ, ne̱ cachro̱n so̱ꞌ taꞌyaa rihaan rihoo a. ꞌO̱ se caꞌna̱ꞌ na yaꞌa̱nj, ca̱ráán na yaꞌa̱nj nu̱ꞌ chumii̱, qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ cavi̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ a.
\p ’Ne̱ nihánj me se cata̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáj cheꞌé tucuá so̱ꞌ a. Dan me se ni̱caj nij tucua̱ soj daj a̱ xcuu do̱ꞌ, xcuáá do̱ꞌ, xtâj do̱ꞌ, ma̱n rihaan chumii̱, catu̱u̱ soj rque rihoo a. Xa̱ꞌ nij xcuu rqué soj manj, tza̱j ne̱ ni̱caj soj chi̱j xcuu sno̱ꞌo ga̱ tuviꞌ xoꞌ xcuu cha̱na̱, ne̱ xa̱ꞌ ꞌó nij xcuu, tza̱j ne̱ ni̱caj soj o̱rúnꞌ xcuu sno̱ꞌo ga̱ tuviꞌ xoꞌ a.
\p ’Ne̱ cara̱a soj se cha̱ soj do̱ꞌ, se cha̱ nij xcuu do̱ꞌ, rá rihoo, ne̱ dan me se veꞌé ca̱yáán soj ga̱ nij xcuu rá rihoo, ne̱ se̱ caviꞌ nij soj maꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Noé a.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Noé nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\s2 Caꞌnaꞌ na yaꞌa̱nj rihaan chumii̱ a
\p Dan me se navij quisíj rihoo, quiꞌyaj Noé, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan soꞌ se vaa catu̱u̱ nij tucua̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ, rá rihoo a. Ga̱a ne̱ catúj Noé do̱ꞌ, nica̱ Noé do̱ꞌ, vaꞌnu̱j nij taꞌníí Noé do̱ꞌ, vaꞌnu̱j nij choco̱ꞌ Noé do̱ꞌ, rá rihoo, ne̱ catúj nij xcuu ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ caráán Yaꞌanj taꞌyaa rihaan rihoo a. Dan me se vata̱nꞌ cientó yoꞌ vaj síí cuꞌna̱j Noé, ga̱a ne̱ catúj nij tucua̱ nij soꞌ rá rihoo a.
\p Ga̱a ne̱ camanꞌ ndoꞌo maa̱n rihaan yoꞌóó, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ quisíj vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ güii nuvi̱i niga̱nꞌ camanꞌ maa̱n, ne̱ nda̱a nasíj na rihaan yoꞌóó uún a. Ne̱ quisíj caráán na yaꞌa̱nj nu̱ꞌ yoꞌóó, ne̱ táá rihoo rihaan na, ne̱ nda̱a raa̱ quij caráán na a. Ne̱ canó xráá cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱, ne̱ cunuda̱nj nij xcuu do̱ꞌ, nij xtâj do̱ꞌ, caviꞌ uún a. Ma̱an ina̱nj nij tucua̱ Noé do̱ꞌ, nij xcuu ma̱n rque rihoo do̱ꞌ, ne cavi̱ꞌ nij yoꞌ maꞌ.
\p Dan me se cachén do̱j yavii, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ na nanij na, quiꞌyaj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cataꞌ rihoo raa̱ quij a. Ga̱a ne̱ guun rá Noé xca̱j Noé cuentá sese ya̱ ya̱ cutunꞌ na yaꞌa̱nj, ne̱ cheꞌé dan nuxraꞌ soꞌ ꞌo̱ taꞌyaa cunii, ga̱a ne̱ tacavii soꞌ ꞌo̱ xcaa caꞌanj xcaa, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j xoꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ tacavii soꞌ chaꞌaa̱n, tza̱j ne̱ canica̱j chaꞌaa̱n yoꞌ a. ꞌO̱ se aráán ndoꞌo na chumii̱, ne̱ ne nari̱ꞌ xoꞌ rej sa̱ꞌ cuta̱ꞌ tacóó xoꞌ maꞌ. Cachén tu̱nj güii, ga̱a ne̱ tacavii uún Noé chaꞌaa̱n, ga̱a ne̱ canica̱j xoꞌ, ne̱ ꞌnij scúj xoꞌ ꞌo̱ coj chruun olivó a. Cachén ꞌó tu̱nj güii uún, ga̱a ne̱ tacavii uún Noé man chaꞌaa̱n yoꞌ, ne̱ dan me se síj vaꞌnu̱j caꞌanj chaꞌaa̱n, ga̱a ne̱ ne ca̱nica̱j xoꞌ maꞌ.
\p Cheꞌé dan xcaj Noé cuentá se vaa nacoo̱ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ nuxraꞌ Noé taꞌyaa, niꞌya̱j soꞌ xeꞌ, tza̱j ne̱ ne cu̱riha̱nj raꞌya̱nj soꞌ, ma̱an se guun ra̱a̱n soꞌ ꞌó tu̱nj güii rque rihoo a.
\s2 Curiha̱nj nij tucua̱ Noé rque rihoo a
\p Dan me se quisíj ꞌo̱ yoꞌ táá doj yáán Noé rque rihoo, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan soꞌ se vaa cu̱riha̱nj nij tucua̱ soꞌ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ, xeꞌ, ne̱ coto̱j nij yuvii̱ ga̱ nica̱ nij yuvii̱, ne̱ caꞌnga̱a̱ taꞌníí nij yuvii̱, ne̱ xnaꞌa̱nj nij xcuu, ne̱ dan me se cuma̱n nij yuvii̱ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ, nu̱ꞌ rihaan chumii̱ a.
\p Veé dan, ne̱ curiha̱nj nij yuvii̱ curiha̱nj nij xcuu curiha̱nj xeꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j Noé yahij cuneꞌ Noé ꞌo̱ chraan altar caca̱a̱ xcuu rihaan Yaꞌanj, ga̱a ne̱ taꞌaa soꞌ do̱j nij xcuu vaa sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj, ticaviꞌ soꞌ, ne̱ cacaa nij xcuu rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ caranꞌ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj nij xcuu rqué Noé, ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj se vaa se̱ ticaviꞌ uún soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ nda̱a se caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa rej riha̱a̱n soꞌ me se cuchuꞌvi̱ꞌ nij xcuu ni̱ꞌyaj nij xcuu man nij yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij yuvii̱ nee̱ xcuu, tza̱j ne̱ se̱ guun cha̱ nij soꞌ ton a̱ maꞌ, taj Yaꞌanj rihaan yuvii̱ a.
\p Ne̱ sese ticavi̱ꞌ yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱, ne̱ cavi̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ sese ticavi̱ꞌ xcuu man yuvii̱, ne̱ cavi̱ꞌ xoꞌ uún, taj Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Noé do̱ꞌ, cheꞌé nij xcuu do̱ꞌ a. Dan me se cataj Yaꞌanj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ caviꞌ uún nij yuvii̱ quiꞌya̱j na yaꞌa̱nj maꞌ. Ga̱a ne̱ cachrón Yaꞌanj xcuáá cuꞌlúú xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱, ga̱a ne̱ gu̱un ya̱ rá nij yuvii̱ se vaa ya̱ caꞌmii Yaꞌanj ado̱nj.
\c 6
\s Guun ino̱ xnaꞌánj aꞌmii ꞌo̱ ꞌo̱ nij yuvii̱, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\r Génesis 11:1‑9
\p Ga̱a naá me se cuya̱a̱n vaa xnaꞌánj aꞌmii cunuda̱nj nij yuvii̱, ne̱ caꞌanj ca̱yáán nij yuvii̱ rej cuꞌna̱j Sinar, ne̱ guun rá nij yuvii̱ cune̱ꞌ nij yuvii̱ ꞌo̱ veꞌ xca̱a̱n ndoꞌo quisi̱j nda̱a rej xta̱ꞌ a. ꞌO̱ se síí xta̱ꞌ nimán me nij yuvii̱, ne̱ guun rá nij soꞌ gu̱un chij ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá nij soꞌ caꞌa̱nj yaníj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ maꞌ.
\p Ne̱ Yaꞌanj me se ne cara̱nꞌ rá Yaꞌanj ni̱ꞌyaj Yaꞌanj nda̱a vaa ꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan guun queꞌe̱e̱ xnaꞌánj aꞌmii nij yuvii̱, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱e cuno̱ nij soꞌ xnaꞌánj aꞌmii tuviꞌ nij soꞌ maꞌ. Veé dan tichaꞌnuu̱ Yaꞌanj man nij yuvii̱ nu̱ꞌ rihaan chumii̱, ne̱ rej guun rá nij yuvii̱ cune̱ꞌ nij yuvii̱ veꞌ xca̱a̱n yoꞌ cuꞌna̱j Babel a.
\c 7
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de CopalaSegunda parte (Secciones 7-17)Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa narii Yaꞌanj man síí cuꞌna̱j Abraham ne̱ da̱j vaa cayáán nij tucua̱ Abraham aDios escoge a una familia: historias de Abraham e IsaacBasada en el libro de Génesis 12:1–25:18 Primera edición 1996, 1CLA LIGA BÍBLICA
\s Cataj Yaꞌanj se vaa canoco̱ꞌ síí cuꞌna̱j Abram man soꞌ a
\r Génesis 11:10–12:20
\p Scaꞌnúj nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Sem taꞌníí Noé yáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Taré, ne̱ taꞌníí Taré roꞌ, cuꞌna̱j Abram do̱ꞌ, Nacor do̱ꞌ, Harán do̱ꞌ a. Ne̱ ya̱nj ta̱ranꞌ nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Ur a. Ne̱ caꞌngaa taꞌníí Harán, ne̱ Lot cuꞌna̱j taꞌníí soꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ Harán a.
\p Dan me se nica̱j Taré man Abram do̱ꞌ, man Lot do̱ꞌ, cavii soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ cuchi̱ꞌ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Canaán ca̱yáán nij soꞌ, ma̱an se nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Harán cuchiꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ guun rá nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ cayáán nij soꞌ chumanꞌ Harán a. Ne̱ caviꞌ síí cuꞌna̱j Taré a. Ne̱ vaa nica̱ Abram chana̱ cuꞌna̱j Sarai, tza̱j ne̱ chana̱ itu̱un me noꞌ a.
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Abram caꞌa̱nj soꞌ rej Canaán a
\p Dan me se ya̱nj nij tuvi̱ꞌ Abram chumanꞌ Harán, ne̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan Abram, taj Yaꞌanj a:
\p ―Ta̱náj so̱ꞌ tuvíꞌ so̱ꞌ ta̱náj so̱ꞌ chiháán so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ rej yaníj rej ti̱haán ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á. Ne̱ ga̱a̱ ri̱i̱ uxrá taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj a. Xa̱ꞌ nij síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ veꞌé qui̱ꞌyáj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ nij síí me rá quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ mán so̱ꞌ, tza̱j ne̱ quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun, qui̱ꞌyáj a. Ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ ya̱nj rihaan chumii̱ cheꞌé nij tuvi̱ꞌ nij soj, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\p Dan me se cuno Abram rihaan Yaꞌanj, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ a. Vaꞌnu̱j chiha̱a̱ xnu̱ꞌ (75) yoꞌ vaj soꞌ ga̱a caꞌanj soꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱ soꞌ Sarai do̱ꞌ, xticunꞌ soꞌ Lot do̱ꞌ, ga̱ soꞌ, ne̱ nica̱j nij soꞌ cunuda̱nj siꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, se‑mo̱zó nij soꞌ do̱ꞌ, caꞌanj nij soꞌ a. Ne̱ dan me se cavii nij soꞌ chumanꞌ Harán caꞌanj nij soꞌ Canaán a.
\s2 Cuchiꞌ Abram rej Canaán a
\p Dan me se cuchiꞌ nij soꞌ rej Canaán, rej ya̱nj nij síí cananeo, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Cam taꞌníí Noé me nij soꞌ a. Ne̱ cuchiꞌ nij tucua̱ Abram chumanꞌ cuꞌna̱j Siquem a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Abram a:
\p ―Rque̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ rej nihánj gu̱un toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\p Cheꞌé dan cuneꞌ Abram chraan altar chumanꞌ Siquem caca̱a̱ xcuu rihaan Yaꞌanj, ne̱ cavii uún soꞌ cuchiꞌ soꞌ toꞌóó nij síí ma̱n chumanꞌ Bet-el, ne̱ cuneꞌ soꞌ ꞌó chraan altar uún a. Ga̱a ne̱ cavii uún soꞌ caꞌanj soꞌ rej cuꞌna̱j Neguev a. Ne̱ guun ndoꞌo xꞌnaa nu̱ꞌ rej yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj Abram nda̱a rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ cayáán soꞌ Egiptó nda̱a se quisíj cachén xꞌnaa, ga̱a ne̱ caꞌanj uún soꞌ nda̱a rej cuꞌna̱j Neguev cayáán soꞌ a.
\c 8
\s Caꞌanj yaníj Abram ga̱ síí cuꞌna̱j Lot a
\r Génesis 13
\p Ruꞌve̱e̱ ndoꞌo síí cuꞌna̱j Abram, ne̱ ruꞌve̱e̱ ndoꞌo xticunꞌ soꞌ Lot uún a. Vaa ndoꞌo saꞌanj platá do̱ꞌ, saꞌanj oró do̱ꞌ, rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ ndoꞌo daán ro̱j soꞌ xcuu a. Canica̱j uún ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ rej nichru̱nꞌ chumanꞌ Bet-el rej cuneꞌ Abram chraan altar rihaan Yaꞌanj asi̱j rque̱ a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij se‑mo̱zó Abram cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij se‑mo̱zó Lot, cheꞌé se ne quisi̱j coj chri̱nꞌ cha̱ daán ro̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Abram rihaan xticunꞌ soꞌ a:
\p ―Se̱ cunuꞌ níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se tuvi̱ꞌ níꞌ, ne̱ ma̱n ndoꞌo tacaan sa̱ꞌ rej nihánj a. Rasu̱u̱n quiꞌya̱j níꞌ me se nari̱i̱ so̱ꞌ rej aranꞌ rá so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ ga̱ daán so̱ꞌ xcuu do̱ꞌ, ga̱ se‑mo̱zó so̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj níchrej a ―taj Abram rihaan Lot a.
\p Dan me se xcaj Lot cuentá se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa taa na̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, ne̱ ma̱n ndoꞌo rej avii na, ne̱ vaa sa̱ꞌ ndoꞌo yoꞌóó a. Cheꞌé dan narii soꞌ taa yoꞌ ca̱yáán soꞌ, ga̱a ne̱ cuneꞌ soꞌ tucuá soꞌ veꞌ mantá nichru̱nꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma a. Síí ꞌyaj ndoꞌo cacunꞌ rihaan Yaꞌanj me síí ma̱n Sodoma, ne̱ ne aráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj maꞌ.
\p Tza̱j ne̱ Abram me se caꞌanj soꞌ rej Canaán cayáán soꞌ a.
\s2 Cataj Yaꞌanj se vaa quiri̱ꞌ Abram nu̱ꞌ yoꞌóó Canaán a
\p Síj caꞌanj yaníj Abram ga̱ Lot, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Abram a:
\p ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó na̱j nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ so̱ꞌ á. Vaa güii, ne̱ rque̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ yoꞌóó nihánj gu̱un toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ gu̱un ri̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ se̱ quisíj nij yuvii̱ naquiꞌya̱j cuentá yuvii̱ man cunuda̱nj nij soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ cache̱e̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ rej nihánj maꞌ. ꞌO̱ se vaa güii, ne̱ gu̱un nihánj toꞌóó so̱ꞌ ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\p Cheꞌé dan caꞌanj Abram chumanꞌ cuꞌna̱j Hebrón, ne̱ cuneꞌ soꞌ ꞌó chraan altar caca̱a̱ xcuu rihaan Yaꞌanj a.
\c 9
\s Tinanii Abram man Lot rihaan nij síí taꞌaa man Lot a
\r Génesis 14
\s2 Quiꞌyaj canaán nij síí nica̱j suun man Lot a
\p Ne̱ vaa ꞌu̱nꞌ síí nica̱j suun rey, ne̱ vi̱j tuviꞌ nij soꞌ me ro̱j síí uun chij rihaan ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma ga̱ Gomorra a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ ꞌu̱nꞌ nij soꞌ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Quedorlaomer, ne̱ síí uun chij rihaan rej cuꞌna̱j Elam me soꞌ a.
\p Dan me se racuíj vaꞌnu̱j tuviꞌ Quedorlaomer síí nica̱j suun rey man soꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán caꞌa̱nj nij tuvi̱ꞌ Quedorlaomer rihaan ꞌó ꞌu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ nda̱a taꞌaa nij soꞌ nu̱ꞌ daán nij síí ma̱n Sodoma ga̱ Gomorra xcuu do̱ꞌ, cunuda̱nj siꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ a. Ne̱ ya̱nj xticunꞌ Abram síí cuꞌna̱j Lot chumanꞌ Sodoma, ne̱ nica̱j nij soꞌ man Lot do̱ꞌ, man daán Lot xcuu do̱ꞌ, caꞌanj nij soꞌ a.
\s2 Tinanii Abram man Lot a
\p Dan me se ꞌo̱ síí nanii rihaan Quedorlaomer cataj xnaꞌanj rihaan Abram nu̱ꞌ se vaa guun, ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ Abram man nij se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ canocoꞌ cunuda̱nj nij soꞌ man nij tuvi̱ꞌ Quedorlaomer a.
\p Nariꞌ nij tuvi̱ꞌ Abram man nij tuvi̱ꞌ Quedorlaomer, ne̱ cunuꞌ nij soꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán nij tuvi̱ꞌ Abram a. Ne̱ quiriꞌ Abram cunuda̱nj nij yuvii̱ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ, quiꞌyaj canaán Quedorlaomer, ne̱ nda̱a nij tuvi̱ꞌ Lot nanii quiꞌyaj soꞌ a. Ne̱ vaa queꞌe̱e̱ doj siꞌyaj nij tuvi̱ꞌ Quedorlaomer quiꞌyaj canaán uún Abram, ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ a.
\s2 Nariꞌ tuviꞌ Abram ga̱ Melquisedec a
\p Dan me se vaa ꞌó síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Melquisedec, ne̱ uun chij soꞌ rihaan chumanꞌ cuꞌna̱j Salem a. Dan me se nana̱ Melquisedec me raj cata̱a rey aꞌneꞌ nica̱ cacunꞌ, ne̱ nana̱ Salem me raj cata̱a dínj mán nij yuvii̱ a. Ne̱ Melquisedec roꞌ, veé soꞌ me xrej rihaan Yaꞌanj, ne̱ nica̱j soꞌ se chá do̱ꞌ, na vinó do̱ꞌ, caꞌanj nari̱ꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ Abram a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Melquisedec rihaan Abram a:
\p ―Yaꞌanj si̱j quiꞌyaj chumii̱ ga̱ xta̱ꞌ roꞌ, racuíj ndoꞌo soꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa racuíj Yaꞌanj mán so̱ꞌ quiꞌyaj canaán so̱ꞌ man nij síí ta̱j riꞌyunj mán so̱ꞌ á ―taj Melquisedec rihaan Abram a.
\p Ga̱a ne̱ rqué Abram ꞌo̱ rasu̱u̱n man Melquisedec rihaan daj a̱ chi̱ꞌ rasu̱u̱n caꞌnéj soꞌ man nij tuvi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Quedorlaomer a. Naꞌvej Abram ta̱ꞌaa soꞌ rasu̱u̱n maꞌ Ne̱ síí uun chij rihaan chumanꞌ Sodoma me se guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá soꞌ cheꞌé se tinanii Abram man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ a.
\p Ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ a:
\p ―Ma̱an ina̱nj nij tuvíꞌ ꞌu̱nj narque̱ so̱ꞌ manj, ne̱ caꞌve̱e quina̱j cunuda̱nj rasu̱u̱n siꞌyaj núj do̱ꞌ, cunuda̱nj siꞌyaj Quedorlaomer do̱ꞌ, rihaan so̱ꞌ á ―taj soꞌ rihaan Abram a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Abram rihaan soꞌ a:
\p ―Naꞌvej raj qui̱taꞌaj a̱ ꞌó rasu̱u̱n siꞌyaj nij soj cheꞌé se naꞌvej raj cata̱j soj vaa güii, ne̱ maꞌa̱n soj quiꞌyaj guun ruꞌvej a. Ma̱an chraa chá nij mozó ni̱caj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij rasu̱u̱n se̱ nica̱j maꞌ. Ne̱ caꞌve̱e na̱ruꞌvee so̱ꞌ do̱j tuꞌvee nij síí tachru̱u̱ amorreo nihánj a ―taj Abram rihaan rey uun chij rihaan chumanꞌ Sodoma a.
\c 10
\s Cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj se vaa caꞌnga̱a̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Abram a
\r Génesis 15
\p Guun naá do̱j, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Abram a:
\p ―Quiꞌya̱j ndoꞌo ꞌu̱nj se lu̱j rihaan so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\p ―Taj me cheꞌé qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se lu̱j rihaan ꞌu̱nj, raj maꞌ. ꞌO̱ se taj va̱j taꞌníj, ne̱ asa̱ꞌ cavij, ne̱ se‑mo̱zó ꞌu̱nj me síí quiri̱ꞌ cunuda̱nj siꞌyáj nanj ado̱nj ―taj Abram rihaan Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Taj maꞌ. Caꞌnga̱a̱ taꞌníí ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ ase vaa mán ri̱i̱ uxrá yatiꞌ xta̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cuma̱n ri̱i̱ uxrá taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\p Dan me se cuchumán rá Abram cuno Abram nana̱ nataꞌ Yaꞌanj rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caranꞌ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man Abram a. Cheꞌé se cuchumán rá Abram cuno Abram snana̱ Yaꞌanj roꞌ, cheꞌé dan cataj Yaꞌanj se vaa si̱j cunuu sa̱ꞌ nimán me Abram a. Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj rihaan Abram a:
\p ―Se̱ niꞌyón so̱ꞌ se vaa ꞌu̱nj me Yaꞌanj, ne̱ ꞌu̱nj me síí quirii mán so̱ꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Ur, ne̱ caꞌnáꞌ so̱ꞌ rej nihánj, quiꞌyáj, cheꞌé rej gu̱un toꞌóó so̱ꞌ cunuda̱nj rej nihánj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\s2 Cataj Yaꞌanj se vaa caꞌa̱nj nij taꞌnij siꞌno̱ Abram rej ga̱nꞌ a
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Abram man Yaꞌanj, cataj Abram a:
\p ―Da̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ queneꞌe̱n yá ꞌu̱nj se vaa gu̱un toꞌo̱j ꞌu̱nj man nu̱ꞌ rej nihánj ga̱ ―taj Abram, xnáꞌanj soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa caꞌna̱ꞌ do̱j xcuu, quiꞌya̱j Abram, ne̱ rque̱ Abram man Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ da̱nj quiꞌyaj Abram, ticaviꞌ Abram man nij xcuu rihaan Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌnuꞌ Abram quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Caꞌa̱nj nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ rej yaníj, ga̱a ne̱ gu̱un nij soꞌ se‑mo̱zó ꞌó nij yuvii̱, ne̱ caꞌa̱nj cientó yoꞌ quira̱nꞌ ndoꞌo nij soꞌ sayuun, tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij síí ma̱n rej yaníj yoꞌ, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj uún nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ rej yoꞌ, ne̱ gu̱un ruꞌve̱e̱ ndoꞌo nij soꞌ, ga̱a cu̱riha̱nj nij soꞌ a.
\p ’Ga̱a ne̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij yuvii̱ amorreo ya̱nj rej Canaán, ga̱a ne̱ gu̱un toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ rej Canaán ado̱nj. Tza̱j ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ taj sayuun quira̱nꞌ maꞌ. Cachi̱j ndoꞌo so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱ꞌ so̱ꞌ ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abram a.
\c 11
\s Caꞌngaa taꞌníí Abram síí cuꞌna̱j Ismael a
\r Génesis 16
\p Taj va̱j taꞌníí nica̱ Abram chana̱ cuꞌna̱j Sarai, ne̱ cheꞌé dan cataj noꞌ rihaan Abram se vaa caꞌa̱nj coto̱j soꞌ ga̱ se‑mo̱zó noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Agar a. Da̱nj quiꞌya̱j Abram, ga̱a ne̱ caꞌnga̱a̱ taꞌníí Abram, quiꞌya̱j Agar, rá Sarai a. Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Abram nda̱a vaa cataj nica̱ soꞌ, ne̱ nariꞌ Agar neꞌej a.
\p Tza̱j ne̱ guun xta̱ꞌ nimán Agar, ne̱ tihaꞌ ndoꞌo noꞌ man Sarai, ne̱ cheꞌé dan quiꞌyaj ndoꞌo Sarai sayuun man noꞌ nda̱a se cunánj noꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj ra̱cuíj soꞌ man Agar, ne̱ veé dan me nariꞌ soꞌ man noꞌ rej ta̱j yuꞌuj na, ne̱ cataj soꞌ rihaan noꞌ se vaa na̱nica̱j noꞌ rihaan Sarai, ne̱ neꞌej sno̱ꞌo cuchru̱j noꞌ cuꞌna̱j Ismael a.
\p Veé dan ne̱ canica̱j Agar, nucuiꞌ noꞌ rihaan Sarai, ne̱ cuchruj noꞌ man neꞌej cuꞌna̱j Ismael a. Ne̱ caꞌa̱nj chiha̱a̱ vata̱nꞌ (86) yoꞌ vaj Abram ga̱a caꞌngaa Ismael a.
\c 12
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Abram da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé soꞌ a
\r Génesis 17:1–18:15
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Abram caꞌne̱ꞌ soꞌ taꞌngaꞌ nee̱ man nij snóꞌo a
\p Dan me se quisíj Abram caꞌa̱nj chiha̱a̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj (99) yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan Abram, taj Yaꞌanj a:
\p ―ꞌO̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ cacunꞌ, ne̱ nihánj me cata̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáj cheꞌé so̱ꞌ á. Caꞌnga̱a̱ ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj, ne̱ natuna̱ ꞌu̱nj se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ ga̱a rque̱ roꞌ, cuꞌna̱j so̱ꞌ Abram, ne̱ síí chij gu̱un rej yuvii̱ taj nana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ rej riha̱a̱n nihánj cuꞌna̱j so̱ꞌ Abraham, ne̱ Abraham me raj cata̱a rej queꞌe̱e̱ xꞌneꞌ yuvii̱ a.
\p ’Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me Yaꞌanj, ne̱ ꞌu̱nj me síí ra̱cuíj man nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ rque̱ ꞌu̱nj rej cuꞌna̱j Canaán ca̱yáán nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Da̱nj qui̱ꞌyáj, ne̱ xa̱ꞌ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ taꞌngaꞌ man cunuda̱nj nij snóꞌo ma̱n tucuá so̱ꞌ, ne̱ nda̱a se‑mo̱zó so̱ꞌ a. Cunuda̱nj nij neꞌej quisíj tu̱nj güii roꞌ, da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ a.
\p ’Ne̱ xa̱ꞌ nica̱ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ na̱tunaj se‑chuvi̱i noꞌ uún, ne̱ ga̱a rque̱ me se Sarai cuꞌna̱j noꞌ, tza̱j ne̱ rej riha̱a̱n nihánj me se Sará cuꞌna̱j noꞌ a. ꞌO̱ se qui̱ꞌyáj se lu̱j rihaan noꞌ, ne̱ dan me se caꞌnga̱a̱ taꞌníí so̱ꞌ, quiꞌya̱j noꞌ, ne̱ gu̱un noꞌ nii yuvii̱ ma̱n queꞌe̱e̱ ndoꞌo chumanꞌ do̱ꞌ, nii queꞌe̱e̱ ndoꞌo síí nica̱j suun do̱ꞌ a ―taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\s2 Ne cuchuma̱n rá Abraham snana̱ Yaꞌanj maꞌ
\p Dan me se cuno Abraham snana̱ Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ soꞌ a. ꞌO̱ se cientó yoꞌ vaj soꞌ, ne̱ nica̱ soꞌ vaj caꞌa̱nj chiha̱a̱ chi̱ꞌ (90) yoꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee caꞌnga̱a̱ taꞌníí ro̱j soꞌ, rá soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Yaꞌanj a:
\p ―Seꞌvee, ne̱ quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ snana̱ so̱ꞌ quiꞌya̱j taꞌníj Ismael ―taj Abraham rihaan Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Ra̱cuíj yá ꞌu̱nj man síí cuꞌna̱j Ismael, ne̱ caꞌnga̱a̱ ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ, tza̱j ne̱ ya̱ ya̱ caꞌnga̱a̱ taꞌníí maꞌa̱n ro̱j ni̱ca̱ ro̱j so̱j rque ꞌo̱ yoꞌ, ne̱ tu̱cuꞌnáj so̱ꞌ Isaac man soꞌ a. Ne̱ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Isaac me nij síí quisi̱j ya̱ nana̱ cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ a ―taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj Yaꞌanj a.
\s2 Caꞌneꞌ Abraham taꞌngaꞌ nee̱ man nij snóꞌo a
\p Dan me se cuno Abraham snana̱ Yaꞌanj, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ taꞌngaꞌ man cunuda̱nj nij síí ya̱nj tucuá soꞌ a. Dan me se maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ Ismael do̱ꞌ, nij mozó caꞌngaa tucuá soꞌ do̱ꞌ, nij mozó quiránj soꞌ do̱ꞌ, cunuda̱nj nij soꞌ caꞌneꞌ soꞌ taꞌngaꞌ a.
\s2 Caꞌmii Yaꞌanj ga̱ Sará cheꞌé rej caꞌnga̱a̱ taꞌníí noꞌ a
\p Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ yáán Abraham rihaan taꞌyaa veꞌ tucuá soꞌ veꞌ mantá, niꞌya̱j soꞌ, ne̱ dan me se nicunꞌ vaꞌnu̱j snóꞌo nichru̱nꞌ rej ya̱nj soꞌ, ne̱ caꞌanj caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan veꞌ tucuá soꞌ, ne̱ rque̱ soꞌ do̱j se chá cha̱ nij soꞌ a. “ꞌEj”, taj nij soꞌ, ne̱ caꞌanj Abraham, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nica̱ soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Sará se vaa quiꞌya̱j noꞌ rachrúún cha̱ nij síí caꞌnaꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan ꞌo̱ mozó quiꞌya̱j chuvi̱i soꞌ cha̱ nij soꞌ nee̱ a.
\p Veé dan ne̱ chá nij soꞌ rachrúún chá nij soꞌ nee̱ chá nij soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Abraham me rej vaj chana̱ cuꞌna̱j Sará, ne̱ cataj Abraham se vaa ne̱ noꞌ rá veꞌ mantá a. Ne̱ ꞌo̱ síí caꞌnaꞌ me se Yaꞌanj me soꞌ, ne̱ ase vaa snóꞌo roꞌ, da̱nj vaa soꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cache̱n ꞌo̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ uún soꞌ, ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ ga̱a̱ taꞌnij sno̱ꞌo chana̱ cuꞌna̱j Sará, taj soꞌ rihaan Abraham a.
\p Dan me se cuno Sará nana̱ caꞌmii Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ noꞌ a. ꞌO̱ se vichij me noꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee caꞌnga̱a̱ taꞌníí noꞌ daj chiha̱a̱ míj, rá noꞌ maꞌ. Ne̱ cuno Yaꞌanj se vaa caꞌngaꞌ noꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj Yaꞌanj a:
\p ―Me cheꞌé caꞌngaꞌ Sará ga̱. Vaa rasu̱u̱n sayu̱u̱n ndoꞌo quiꞌya̱j Yaꞌanj, rá noꞌ naꞌ. Cache̱n ꞌo̱ yoꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, ne̱ ga̱a̱ taꞌnij sno̱ꞌo Sará ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\p Ne̱ cheꞌé se cuno Yaꞌanj se vaa caꞌngaꞌ Sará, cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ noꞌ, ne̱ cataj noꞌ se vaa ne caꞌnga̱ꞌ noꞌ, tza̱j ne̱:
\p ―Ya̱ caꞌngáꞌ so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan noꞌ ado̱nj.
\c 13
\s Tiriꞌ Yaꞌanj ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma ga̱ Gomorra a
\r Génesis 18:16–19:38
\s2 Chéé Abraham ga̱ nij snóꞌo cuchiꞌ tucuá soꞌ a
\p Dan me se nij síí cuchiꞌ tucuá Abraham roꞌ, cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma, ne̱ caꞌanj Abraham ga̱ nij soꞌ taꞌa̱j chrej a. Ne̱ ꞌo̱ soꞌ me se Yaꞌanj me ya̱ soꞌ, ne̱ ase vaa snóꞌo roꞌ, da̱nj vaa soꞌ, ne̱ xcaj soꞌ cuentá a: “Vaa cheꞌé ndoꞌo cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Abraham da̱j qui̱ꞌyáj man chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma do̱ꞌ, man chumanꞌ cuꞌna̱j Gomorra do̱ꞌ a. ꞌO̱ se xi̱i cunuda̱nj nij síí canoco̱ꞌ manj me soꞌ, ne̱ a̱j narii ꞌu̱nj man soꞌ, ne̱ tumej man soꞌ, cheꞌé rej tu̱cuꞌyón soꞌ man nij tuviꞌ soꞌ canoco̱ꞌ xraan nij soꞌ manj, ne̱ ina̱nj sa̱ꞌ ndoꞌo quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ”, rá Yaꞌanj a. Ne̱ cheꞌé dan caꞌmii Yaꞌanj rihaan Abraham, ne̱ cataj xnaꞌanj Yaꞌanj rihaan Abraham se vaa caꞌa̱nj xca̱j soꞌ cuentá da̱j si̱j me nij síí ma̱n Sodoma ga̱ Gomorra a. ꞌO̱ se a̱j caꞌnaꞌ nana̱ rihaan Yaꞌanj se vaa chiꞌi̱i̱ ndoꞌo ꞌyaj nij soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\s2 Cachíín niꞌya̱j Abraham cheꞌé nij síí ma̱n Sodoma a
\p Dan me se yavíj ro̱j síí chéé ga̱ Yaꞌanj roꞌ, se‑mo̱zó Yaꞌanj me ro̱j soꞌ, ne̱ ꞌo̱ caꞌanj ro̱j soꞌ chumanꞌ Sodoma, ne̱ o̱rúnꞌ Yaꞌanj nicunꞌ ga̱ Abraham, ne̱ xnáꞌanj Abraham man Yaꞌanj, taj soꞌ a:
\p ―Ne̱ sese vaa vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) síí sa̱ꞌ nimán ya̱nj chumanꞌ Sodoma, ne̱ ya̱ tiri̱ꞌ xa̱ꞌ so̱ꞌ chumanꞌ naꞌ. ꞌO̱ se taj cheꞌé cavi̱ꞌ nij síí sa̱ꞌ nimán ga̱ nij síí tumé cacunꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se síí aꞌneꞌ cacunꞌ cheꞌé cunuda̱nj nij síí ma̱n rihaan chumii̱ mé so̱ꞌ, ne̱ sa̱ꞌ ina̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ cacunꞌ á ―taj Abraham rihaan Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Sese vaa vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) síí sa̱ꞌ nimán yáán chumanꞌ Sodoma, ne̱ se̱ tiríꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ maꞌ ―taj Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ quisíj rá Abraham xnáꞌanj soꞌ man Yaꞌanj sese ya̱ tiri̱ꞌ Yaꞌanj man chumanꞌ Sodoma sese vi̱j chiha̱a̱ ꞌu̱nꞌ (45) gue̱e̱ síí sa̱ꞌ nimán yáán chumanꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj se̱ tiriꞌ soꞌ chumanꞌ sese ya̱ yáán vi̱j chiha̱a̱ ꞌu̱nꞌ síí sa̱ꞌ nimán chumanꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ doj a̱ xnáꞌanj uún Abraham man Yaꞌanj sese tiri̱ꞌ Yaꞌanj chumanꞌ sese ya̱nj vi̱j chiha̱a̱ (40) gue̱e̱ síí sa̱ꞌ nimán chumanꞌ do̱ꞌ, sese ya̱nj ico̱ chi̱ꞌ (30) síí sa̱ꞌ nimán chumanꞌ do̱ꞌ, sese ya̱nj ico̱ síí sa̱ꞌ nimán chumanꞌ do̱ꞌ, sese ya̱nj chi̱ꞌ gue̱e̱ síí sa̱ꞌ nimán chumanꞌ do̱ꞌ ado̱nj.
\p Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Sese nda̱a chi̱ꞌ gue̱e̱ síí sa̱ꞌ nimán yáán chumanꞌ, ne̱ se̱ tiríꞌ ꞌu̱nj man yoꞌ maꞌ ―taj Yaꞌanj a.
\p Síj caꞌmii Yaꞌanj da̱nj, ga̱a ne̱ cavii Yaꞌanj caꞌanj Yaꞌanj, ne̱ quinanꞌ Abraham a.
\s2 Quirii se‑mo̱zó Yaꞌanj man Lot rihaan sayuun a
\p Ga̱a ne̱ rej cataꞌ güii me se cuchiꞌ ro̱j se‑mo̱zó Yaꞌanj yoꞌ chumanꞌ Sodoma, ne̱ queneꞌen ro̱j soꞌ man síí cuꞌna̱j Lot, ne̱ dan me se yáán Lot rej atúj yuvii̱ rque chumanꞌ a. Dan me se cavii Lot nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa cara̱nꞌ ro̱j soꞌ veꞌ tucuá soꞌ ꞌo̱ yanꞌ a.
\p “ꞌEj”, taj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ tucuá Lot chá nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ ataa coto̱j nij soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ cunuda̱nj nij snóꞌo ma̱n chumanꞌ Sodoma rihaan veꞌ tucuá Lot, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa quiri̱i̱ Lot man ro̱j síí caꞌnaꞌ rihaan soꞌ, cheꞌé rej coto̱j nij soꞌ ga̱ ro̱j síí caꞌnaꞌ a.
\p Dan me se cataj Lot rihaan cunuda̱nj nij soꞌ se vaa caꞌne̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun da̱nj, ne̱ cataj soꞌ se vaa quiri̱i̱ soꞌ man ro̱j taꞌníí soꞌ chana̱ ya̱a̱n rihaan nij soꞌ sese me rá nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ snana̱ Lot, ne̱ nda̱a caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Lot, ne̱ guun rá nij soꞌ ta̱cuanee nij soꞌ taꞌyaa veꞌ tucuá soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ cuxuun ro̱j se‑mo̱zó Yaꞌanj man Lot catúj nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ caráán ro̱j soꞌ taꞌyaa a. Ne̱ caráán rihaan cunuda̱nj nij síí ma̱n Sodoma, quiꞌyaj ro̱j soꞌ, dan ne caꞌve̱e nari̱ꞌ nij soꞌ taꞌyaa maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ cataj ro̱j se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan Lot se vaa cu̱riha̱nj nij tucua̱ soꞌ chumanꞌ, ne̱ nichrunꞌ caca̱a̱ nu̱ꞌ chumanꞌ Sodoma, quiꞌya̱j ro̱j soꞌ, taj ro̱j soꞌ a. Cheꞌé dan caꞌanj Lot cataj xnaꞌanj Lot rihaan ro̱j síí guun ya̱ xca̱j taꞌníí soꞌ chana̱ ya̱a̱n se vaa caꞌa̱nj ro̱j soꞌ cu̱riha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ ga̱ soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá ro̱j soꞌ se vaa caca̱a̱ chumanꞌ Sodoma quiꞌya̱j Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌa̱nj ro̱j soꞌ ga̱ Lot maꞌ.
\p Dan me se ga̱a tiha̱j chuguu̱n cuanꞌ, ne̱ guun rá ro̱j se‑mo̱zó Yaꞌanj se vaa cuaj cu̱riha̱nj Lot do̱ꞌ, nica̱ Lot do̱ꞌ, ro̱j taꞌníí Lot do̱ꞌ, chumanꞌ Sodoma, tza̱j ne̱ guun ra̱a̱n ndoꞌo Lot, ne̱ cheꞌé dan taꞌaa ro̱j soꞌ raꞌa Lot cuxuun ro̱j soꞌ man soꞌ, ne̱ dan me se quirii ro̱j soꞌ man nij tuvi̱ꞌ Lot chumanꞌ a. Cataj ro̱j soꞌ rihaan Lot se vaa caꞌa̱nj soꞌ quij ne̱ se̱ niꞌya̱j soꞌ rej xco̱ soꞌ maꞌ.
\s2 Tiriꞌ Yaꞌanj ro̱j chumanꞌ Sodoma ga̱ Gomorra a
\p ꞌO̱ se tiri̱ꞌ Yaꞌanj nu̱ꞌ taa nu̱ꞌ chumanꞌ na̱j taa nu̱ꞌ, taj ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ Lot, ne̱ cachíín niꞌya̱j Lot man ro̱j soꞌ se vaa caꞌve̱j ro̱j soꞌ caꞌa̱nj soꞌ ꞌó chumanꞌ cunii cuꞌna̱j Zoar chumanꞌ na̱j taa yoꞌ a. “ꞌEj”, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj, tza̱j ne̱ yo̱o caꞌa̱nj nij soꞌ, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Zoar, tza̱j ne̱ nica̱ Lot me se canica̱j noꞌ niꞌya̱j noꞌ rej xco̱ noꞌ cheꞌé se me rá noꞌ queneꞌe̱n noꞌ da̱j ranꞌ chumanꞌ Sodoma, ga̱a ne̱ nahuun noꞌ chraan yaan ado̱nj.
\p Ga̱a ne̱ Lot do̱ꞌ, ro̱j taꞌníí Lot do̱ꞌ, cuchiꞌ nij soꞌ chumanꞌ Zoar rej síj güii, ga̱a ne̱ ma̱an orá dan tucuayuu Yaꞌanj yaꞌan do̱ꞌ, yoꞌóó azufré acaa do̱ꞌ, xráá chumanꞌ Sodoma do̱ꞌ, chumanꞌ Gomorra do̱ꞌ, ꞌó nij chumanꞌ na̱j taa do̱ꞌ, ne̱ o̱rúnꞌ chumanꞌ Zoar nanii, quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ caviꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n ꞌó nij chumanꞌ, ne̱ o̱rúnꞌ nij tucua̱ Lot me síí nanii rihaan yaꞌan, quiꞌyaj Yaꞌanj a. ꞌO̱ se xticunꞌ Abraham me Lot, ne̱ síí ꞌe̱e̱ rá Yaꞌanj man me Abraham ado̱nj.
\p Cachén ꞌo̱ güii cacaa ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma ga̱ Gomorra, ga̱a ne̱ caꞌanj Abraham niꞌya̱j soꞌ taa rej na̱j ro̱j chumanꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa avii ndoꞌo yachruu̱ a.
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ nica̱j Lot man ro̱j taꞌníí soꞌ caꞌanj soꞌ quij ca̱yáán soꞌ yuꞌuj yuvej a. Ga̱a ne̱ nanó rá ro̱j taꞌníí Lot se vaa taj síí xca̱j man ro̱j noꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ caꞌa̱nj niꞌya̱ nij tucua̱ soꞌ a. Cheꞌé dan tocoꞌo ro̱j noꞌ man soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj cotoj níí chij ga̱ soꞌ a. Ga̱a ne̱ ꞌó güii veé da̱nj guun xno̱ uún soꞌ quiꞌyaj ro̱j noꞌ, ga̱a ne̱ cotoj níí cuni̱j ga̱ soꞌ uún a.
\p Ga̱a ne̱ nariꞌ ro̱j noꞌ neꞌej, ne̱ níí chij me se cuchruj noꞌ neꞌej, ne̱ Moab cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj noꞌ, ne̱ dan me se xi̱i nij síí moabita me neꞌej cuchruj noꞌ a. Ne̱ níí cuni̱j me se cuchruj noꞌ neꞌej, ne̱ Ben‑ammi cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj noꞌ, ne̱ dan me se xi̱i nij síí amonita me neꞌej cuchruj noꞌ a.
\c 14
\s Caꞌngaa taꞌníí Abraham síí cuꞌna̱j Isaac a
\r Génesis 21
\p Dan me se quiꞌyaj Yaꞌanj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé chana̱ cuꞌna̱j Sará, ne̱ dan me se nariꞌ noꞌ neꞌej, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo a. Ne̱ tucuꞌnáj Abraham ga̱ Sará Isaac man neꞌej, ne̱ ga̱a quisíj Isaac tu̱nj güii, ne̱ caꞌneꞌ Abraham taꞌngaꞌ man taꞌníí soꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\p Dan me se quisíj Abraham cientó yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌngaa Isaac, ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ se vaa caꞌngaa taꞌníí ro̱j soꞌ a.
\p Dan me se quisíj güii caꞌne̱e̱ Sará tzii tuꞌva neꞌej, ga̱a ne̱ quiꞌyaj Abraham chaꞌanj cheꞌé taꞌníí soꞌ Isaac a. Ne̱ dan me se anuû chaꞌanj, ne̱ niꞌya̱j Sará, ne̱ xcaj noꞌ cuentá se vaa caꞌngaꞌ naco̱o̱ Ismael niꞌya̱j Ismael man taꞌníí noꞌ Isaac a. Cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá noꞌ, ne̱ cataj noꞌ rihaan Abraham se vaa quiri̱i̱ Abraham man ro̱j ni̱i ro̱j soꞌ caꞌa̱nj ro̱j soꞌ rej yaníj a. Ne̱ Agar me se‑mo̱zó Sará, tza̱j ne̱ tucunánj Sará man noꞌ cheꞌé se ne caꞌve̱j rá Sará quina̱j taꞌa̱j siꞌyaj Abraham rihaan taꞌníí Agar maꞌ. Rihaan o̱rúnꞌ maꞌa̱n taꞌníí noꞌ quina̱j cunuda̱nj siꞌyaj Abraham, rá noꞌ a.
\p Nanó rá Abraham ga̱a cuno soꞌ snana̱ nica̱ soꞌ a. ꞌO̱ se ꞌe̱e̱ rá soꞌ man taꞌníí soꞌ Isaac, ne̱ ꞌe̱e̱ rá uún soꞌ man taꞌníí soꞌ Ismael a. Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa caꞌve̱e quiri̱i̱ soꞌ man ro̱j ni̱i Ismael, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cuma̱n ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Isaac, ne̱ cuma̱n ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Ismael uún a. Cheꞌé dan cataj Abraham se vaa caꞌa̱nj Agar ga̱ Ismael rej yaníj, ne̱ veé da̱nj caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ tumé Yaꞌanj man ro̱j soꞌ a.
\c 15
\s Xcaj Yaꞌanj cuentá sese ya̱ cuno̱ síí cuꞌna̱j Abraham rihaan soꞌ a
\r Génesis 22
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj ꞌo̱ suun rihaan Abraham a
\p Dan me se guun noco̱o Isaac do̱j, ga̱a ne̱ me rá Yaꞌanj queneꞌe̱n Yaꞌanj sese ya̱ ya̱ cuchuma̱n rá Abraham snana̱ soꞌ do̱ꞌ, sese ya̱ ya̱ cuno̱ Abraham rihaan soꞌ do̱ꞌ a. Cheꞌé dan cataj Yaꞌanj rihaan Abraham se vaa caꞌa̱nj ni̱caj Abraham taꞌníí soꞌ Isaac raa̱ quij cuꞌna̱j Moríah a. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa ticavi̱ꞌ Abraham man Isaac, ne̱ caca̱a̱ nee̱ man Isaac rihaan Yaꞌanj, nda̱a vaa ꞌyaj síí ticaviꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj, taj Yaꞌanj rihaan Abraham a. Veé dan ne̱ guun rá Abraham cuno̱ Abraham rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan vaꞌnu̱j güii cachéé soꞌ ga̱ taꞌníí soꞌ, ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ rej cuꞌna̱j Moríah a.
\p Dan me se da̱j doj cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Isaac rihaan Abraham a:
\p ―Nihánj me se nica̱j níꞌ chruun do̱ꞌ, yaꞌan do̱ꞌ, tza̱j ne̱ me rej vaj matzinj cavi̱ꞌ ga̱ ―taj Isaac rihaan Abraham a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Abraham rihaan Isaac a:
\p ―Yaꞌanj me síí rque̱ xcuu achiin man níꞌ á ―taj Abraham rihaan Isaac a.
\s2 Rqué Yaꞌanj matzinj man Abraham a
\p Dan me se cavii ro̱j soꞌ quij, ga̱a ne̱ nica̱j Abraham yahij cuneꞌ Abraham chraan altar, ga̱a ne̱ cutaꞌ soꞌ chruun acaa ruvaj rihaan chraan yoꞌ, ga̱a ne̱ numíj soꞌ man Isaac, cutaꞌ soꞌ xráá chruun, ne̱ naxcaj soꞌ neê a.
\p Ne̱ ma̱an orá dan nacúún Yaꞌanj man Abraham, cataj Yaꞌanj a:
\p ―Abraham ―taj Yaꞌanj a.
\p ―Nihánj nicúnꞌ ꞌu̱nj á ―taj Abraham rihaan Yaꞌanj a.
\p ―Se̱ guun ti̱cavíꞌ so̱ꞌ taꞌníí so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nihánj me se queneꞌén ꞌu̱nj se vaa mé so̱ꞌ síí uno ya̱ rihanj á. ꞌO̱ se nda̱a caꞌvej rá so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ maꞌa̱n taꞌníí so̱ꞌ rihanj á ―taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\p Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Abraham, ne̱ dan me se queneꞌen soꞌ ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo cuꞌluꞌ rque chruun tanj, ga̱a ne̱ ticaviꞌ soꞌ matzinj rihaan Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii uún Yaꞌanj rihaan Abraham, cataj Yaꞌanj a:
\p ―Cheꞌé se caꞌvej rá so̱ꞌ ti̱cavíꞌ so̱ꞌ taꞌníí so̱ꞌ rihanj, ne̱ cheꞌé dan quiꞌya̱j ndoꞌoj se lu̱j rihaan so̱ꞌ á. Ne̱ ase vaa yatiꞌ ma̱n rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, ase vaa yoꞌóó chru̱u̱ na̱j tuꞌva na yaꞌa̱nj do̱ꞌ roꞌ, veé da̱nj ga̱a̱ cuma̱n ri̱i̱ uxrá taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ, ne̱ cheꞌé nij soꞌ me se cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ a. Da̱nj gu̱un cheꞌé se cunó so̱ꞌ snana̱j ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Abraham a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán Abraham chumanꞌ Beerseba a.
\c 16
\s Caviꞌ Sará, ne̱ xcaj Isaac man Rebeca a
\r Génesis 23–24
\s2 Caviꞌ Sará a
\p Guun naá, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán nij tucua̱ Abraham chumanꞌ cuꞌna̱j Hebrón, ne̱ chumanꞌ Hebrón me rej caviꞌ chana̱ cuꞌna̱j Sará a. ꞌO̱ cientó táá ꞌó ico̱ chi̱j (127) yoꞌ vaj noꞌ ga̱a caviꞌ noꞌ, ne̱ nanó rá Abraham se vaa caviꞌ noꞌ a. Dan me se achiin rej cachi̱nꞌ soꞌ man noꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj soꞌ caꞌmii soꞌ ga̱ nij síí heteo síí ya̱nj rej yoꞌ, ne̱ quiránj soꞌ yuꞌuj yuvej rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Efrón, ne̱ caꞌa̱nj cientó saꞌanj agaꞌ platá goꞌ soꞌ cheꞌé yuꞌuj, ne̱ Macpela cuꞌna̱j yuꞌuj cachinꞌ soꞌ nica̱ soꞌ a.
\s2 Caꞌneꞌ Abraham suun rihaan se‑mo̱zó soꞌ a
\p Dan me se nanoꞌ Abraham chana̱ xca̱j taꞌníí soꞌ Isaac a. Dan me se ne caꞌve̱j rá soꞌ xca̱j Isaac man chana̱ ya̱nj rej cuꞌna̱j Canaán a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnéé soꞌ man se‑mo̱zó soꞌ síí nucua̱j doj rá soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Harán chiháán nij tuviꞌ Abraham nano̱ꞌ soꞌ chana̱ xca̱j Isaac a. Ne̱ nucua̱j ndoꞌo caꞌneꞌ Abraham suun rihaan mozó se vaa caꞌa̱nj nano̱ꞌ soꞌ chana̱ xca̱j Isaac caꞌna̱ꞌ soꞌ a:
\p ―Daj chiha̱a̱ míj se̱ guun caꞌa̱nj Isaac chumanꞌ Harán ca̱yáán soꞌ ga̱ nij tuviꞌ chana̱, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ maꞌ ―taj Abraham rihaan se‑mo̱zó soꞌ a.
\s2 Caꞌanj mozó Harán a
\p Dan me se nica̱j mozó chi̱ꞌ xcuu camelló, caraa soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ ndoꞌo xráá camelló nago̱ꞌ soꞌ man nij tuvi̱ꞌ chana̱, ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Harán chiháán tinúú Abraham síí cuꞌna̱j Nacor a. Nichrunꞌ cata̱ꞌ güii cuchiꞌ se‑mo̱zó Abraham yuꞌuj nu̱u̱ na tuꞌva chumanꞌ a. Dan me se nacoo̱ daán soꞌ camelló na, ne̱ cheꞌé dan canicunꞌ ru̱j nij camelló, quiꞌyaj soꞌ a. Ne̱ nij chana̱ ya̱a̱n ya̱nj chumanꞌ Harán me se cavii nij noꞌ chumanꞌ caꞌnaꞌ xca̱j nij noꞌ na a. Cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j se‑mo̱zó Abraham rihaan Yaꞌanj, cataj soꞌ a:
\p ―Yaꞌanj noco̱ꞌ se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj Abraham mé so̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan achíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ suun caꞌnáꞌ ꞌu̱nj, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Nihánj me se nicúnꞌ ꞌu̱nj tuꞌva yuꞌuj na, ne̱ ꞌnaꞌ nij chana̱ ma̱n chumanꞌ nihánj quiri̱i̱ nij noꞌ na, ne̱ cachi̱nj ꞌu̱nj na coꞌo̱j man nij chana̱, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ chana̱ ya̱a̱n rque̱ na coꞌo̱ daán ꞌu̱nj roꞌ, gu̱un chana̱ xca̱j Isaac, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Ga̱a ne̱ queneꞌe̱n yá ꞌu̱nj se vaa ra̱cuíj so̱ꞌ man se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj nanj ado̱nj ―taj se‑mo̱zó Abraham, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Racuíj Rebeca man mozó a
\p Ataa navi̱j cachi̱nj niꞌya̱j se‑mo̱zó Abraham rihaan Yaꞌanj, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa ꞌnaꞌ ꞌo̱ chana̱ sa̱ꞌ quiri̱i̱ noꞌ na, ne̱ ga̱a quisíj caraa noꞌ na, ne̱ cachíín soꞌ na man noꞌ a. Veé dan ne̱ rqué noꞌ na coꞌo̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cataj noꞌ se vaa quiri̱i̱ noꞌ na coꞌo̱ daán soꞌ xcuu uún a. Síj coꞌo daán soꞌ xcuu camelló na, quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ rqué soꞌ vi̱j agaꞌ oró cu̱nuû chihá raꞌa noꞌ do̱ꞌ, ꞌo̱ seꞌej oró do̱ꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj soꞌ man noꞌ me síí taꞌni̱j me noꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ sese vaa rej cara̱nꞌ soꞌ tucuá noꞌ a.
\p ―ꞌU̱nj me taꞌníí síí cuꞌna̱j Betuel, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Nacor me réj, ne̱ vaa ndoꞌo coꞌyo̱o̱ cha̱ daán so̱ꞌ camelló rihaan núj, ne̱ vaa rej coto̱j so̱ꞌ á ―taj chana̱ ya̱a̱n rihaan se‑mo̱zó Abraham a.
\p Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Abraham guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa racuíj Yaꞌanj man se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ síí cuꞌna̱j Abraham se vaa cuchiꞌ soꞌ tucuá nij tuviꞌ Abraham quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Ne̱ Rebeca cuꞌna̱j chana̱ ya̱a̱n, ne̱ cunánj ndoꞌo noꞌ, ne̱ nataꞌ noꞌ rihaan nij tuviꞌ noꞌ se vaa guun a. Ga̱a ne̱ cavii raꞌvij noꞌ síí cuꞌna̱j Labán, veꞌé caꞌmii soꞌ ga̱ se‑mo̱zó Abraham, ga̱a ne̱ caꞌanj se‑mo̱zó Abraham tucuá nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ rqué soꞌ rej coto̱j se‑mo̱zó Abraham a.
\s2 Guun ya̱ caꞌmii mozó ga̱ nij tuvi̱ꞌ Rebeca a
\p Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ chraa cha̱ se‑mo̱zó Abraham, quiꞌyaj Labán, tza̱j ne̱ cataj se‑mo̱zó Abraham se vaa asino cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ me cheꞌé caꞌnaꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cha̱ soꞌ ga̱ nij soꞌ, taj soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa se‑mo̱zó Abraham me soꞌ, ne̱ caꞌnéé Abraham man soꞌ caꞌnaꞌ soꞌ nano̱ꞌ soꞌ chana̱ xca̱j taꞌníí Abraham síí cuꞌna̱j Isaac a. Ne̱ cataj soꞌ se vaa cachíín niꞌya̱j soꞌ man Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ se vaa rqué Rebeca na coꞌo soꞌ do̱ꞌ, daán soꞌ xcuu do̱ꞌ, taj soꞌ a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ se vaa quiꞌya̱j nij soꞌ se ndoꞌo caꞌa̱nj chana̱ Rebeca ga̱ soꞌ, ne̱ xca̱j Isaac man noꞌ a.
\p Ne̱ rej Rebeca síí cuꞌna̱j Betuel do̱ꞌ, raꞌvij Rebeca síí cuꞌna̱j Labán do̱ꞌ, xcaj ro̱j soꞌ cuentá se vaa Yaꞌanj me síí me rá gu̱un ni̱ca̱ Isaac man chana̱ Rebeca, ne̱ cheꞌé dan caꞌvej rá ro̱j soꞌ se vaa caꞌa̱nj noꞌ a. Ga̱a ne̱ quirii ndoꞌo se‑mo̱zó Abraham rasu̱u̱n sa̱ꞌ rqué soꞌ man nij tuvi̱ꞌ Rebeca, ga̱a ne̱ chá cunuda̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj cotoj nij soꞌ a.
\s2 Xcaj Isaac man Rebeca a
\p Rangaꞌ, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j se‑mo̱zó Abraham man nij tuviꞌ Rebeca se vaa caꞌve̱j nij soꞌ caꞌa̱nj Rebeca ga̱ soꞌ quina̱nꞌ soꞌ rihaan Abraham a. Dan me se guun rá nij soꞌ gu̱un ra̱a̱n soꞌ doj, tza̱j ne̱ me ndoꞌo rá soꞌ quina̱nꞌ soꞌ, ne̱ caꞌvej rá Rebeca caꞌa̱nj noꞌ, ne̱ cheꞌé dan ma̱an güii dan cavii ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ ga̱a cuchiꞌ ro̱j soꞌ rej ne̱ Abraham, ne̱ xcaj Isaac man noꞌ, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ ndoꞌo rá soꞌ man noꞌ nanj ado̱nj.
\c 17
\s Caviꞌ Abraham a
\r Génesis 25:1‑18
\p Síj caviꞌ chana̱ cuꞌna̱j Sará, ga̱a ne̱ xcaj Abraham ꞌó chana̱, ga̱a ne̱ ꞌó chana̱ roꞌ, cuchruj noꞌ ꞌó vata̱nꞌ taꞌníí Abraham a. Tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ Isaac me síí guun chij doj rihaan tinúú, ne̱ soꞌ me síí quiri̱ꞌ doj rasu̱u̱n siꞌyaj rej a. Dan me se caviꞌ Abraham, ne̱ cachinꞌ taꞌníí soꞌ Isaac ga̱ Ismael man soꞌ rque yuꞌuj yuvej cuꞌna̱j Macpela, rej na̱j nica̱ soꞌ Sará a.
\p Ne̱ dan me se vaa ndoꞌo taꞌníí síí cuꞌna̱j Ismael, ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a rej síj güii ca̱yáán nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Isaac roꞌ, soꞌ me síí quiꞌyaj ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan a.
\c 18
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala Tercera parte (Secciones 18–22) Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j vaa cayáán taꞌnij siꞌno̱ Abraham síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, taꞌníí Jacob síí cuꞌna̱j José a La familia escogida se multiplica: historias de Jacob y José Basada en el libro de Génesis 25:19–50:26 Primera edición 1996, 1CLA LIGA BÍBLICA
\s Tihaꞌ síí cuꞌna̱j Jacob man tinúú soꞌ síí cuꞌna̱j Esaú a
\r Génesis 25:19 – 28:22
\s2 Caꞌngaa vi̱j taꞌníí Isaac neꞌej cuaté a
\p Ne̱ nica̱ Isaac chana̱ cuꞌna̱j Rebeca me se quisíj ico̱ yoꞌ ne cuchru̱j noꞌ neꞌej, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j Isaac rihaan Yaꞌanj, ne̱ dan me se cachíín soꞌ man Yaꞌanj se vaa caꞌnga̱a̱ taꞌníí soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj a. Ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj nda̱a vaa cachíín Isaac man soꞌ, ne̱ nariꞌ Rebeca neꞌej ado̱nj. Ne̱ nasquiꞌ ndoꞌo neꞌej rque noꞌ, rá noꞌ, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj noꞌ man Yaꞌanj me cheꞌé nasquiꞌ ndoꞌo neꞌej rque noꞌ a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan noꞌ se vaa nu̱u̱ rque noꞌ neꞌej cuaté, ne̱ vi̱j chumanꞌ gu̱un ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ gu̱un chij doj síí cuni̱j rihaan síí chava̱ꞌ, taj Yaꞌanj rihaan noꞌ a.
\p Ne̱ veé da̱nj guun nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan noꞌ, ne̱ dan me se cuchruj noꞌ vi̱j neꞌej sno̱ꞌo a. Ne̱ síí caꞌngaa asino ya̱a̱n roꞌ, mare̱e ndoꞌo nee̱ man soꞌ, ne̱ ma̱n ndoꞌo cutziin xráá soꞌ, ne̱ tucuꞌnáj ro̱j soꞌ Esaú man soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ caꞌngaa Esaú, ne̱ nu̱ꞌ caꞌngaa scueꞌe̱e̱ soꞌ, ne̱ nda̱a coro̱ꞌ scueꞌe̱e̱ soꞌ xtucua̱ꞌ soꞌ ga̱a caꞌngaa ro̱j soꞌ a. Ne̱ tucuꞌnáj ro̱j soꞌ Jacob man síí caꞌngaa uún a.
\p Ne̱ guun noco̱o ro̱j soꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Esaú me síí niha̱ꞌ rá ticavi̱ꞌ xcuu quij, ne̱ Jacob me síí niha̱ꞌ rá ca̱yáán veꞌ a. Doj a̱ ꞌe̱e̱ rá Isaac man Esaú, ese niha̱ꞌ rá soꞌ cha̱ soꞌ nee̱ xcuu ticaviꞌ Esaú, tza̱j ne̱ Rebeca me se doj a̱ ꞌe̱e̱ rá noꞌ man Jacob a.
\s2 Tuꞌvéj Esaú se lu̱j rihaan tinúú soꞌ Jacob a
\p ꞌO̱ güii me se quináj Jacob rá veꞌ nda̱a vaa ina̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i soꞌ do̱j nihaa a. Dan me se caꞌnaꞌ nique Esaú caꞌanj soꞌ quij, ne̱ naꞌaan ndoꞌo rque soꞌ, ne̱ cachíín soꞌ do̱j nihaa man Jacob, tza̱j ne̱ cataj Jacob a:
\p ―Vaa tuꞌvee nihaa nihánj á. Ne̱ tuꞌvee nihaa me se cheꞌé ya̱ caꞌve̱j rá so̱ꞌ guún ꞌu̱nj síí chava̱ꞌ, quiri̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n quina̱j rihaan síí chava̱ꞌ ―taj Jacob rihaan Esaú a.
\p Ga̱a ne̱ canica̱j Esaú cataj soꞌ rihaan Jacob a:
\p ―Caꞌve̱e a. Cheꞌé se naꞌaan ndoꞌo rquej, ne̱ rque̱ so̱ꞌ do̱j nihaa cha̱j, ne̱ caꞌve̱e nayo̱n ca̱chríí so̱ꞌ rihaan ꞌu̱nj na̱nj á ―taj Esaú a.
\p Ga̱a ne̱ rqué Jacob rachrúún do̱ꞌ, nihaa do̱ꞌ, man soꞌ chá soꞌ a.
\s2 Quiꞌyaj Yaꞌanj se lu̱j rihaan Isaac a
\p ꞌO̱ güii guun xꞌnaa, ne̱ curiha̱nj Yaꞌanj rihaan Isaac, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa se̱ caꞌanj Isaac rej cuꞌna̱j Egiptó nano̱ꞌ soꞌ se chá maꞌ. Ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Ca̱nicúnꞌ ꞌu̱nj ga̱ so̱ꞌ, ne̱ ra̱cuíj ndoꞌo ꞌu̱nj mán so̱ꞌ a. Ne̱ qui̱ꞌyáj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌvaj rihaan réé so̱ꞌ Abraham, ne̱ nda̱a rque̱j nu̱ꞌ yoꞌóó na̱j rej Canaán man nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa mán queꞌe̱e̱ yatiꞌ xta̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cuma̱n queꞌe̱e̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáj nu̱ꞌ nihánj cheꞌé se uno réé so̱ꞌ Abraham rihanj nanj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Isaac a.
\p Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj Yaꞌanj se lu̱j rihaan Isaac, ne̱ nda̱a guun Isaac síí ruꞌve̱e̱ ndoꞌo, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ vaa ndoꞌo daán soꞌ xcuu, ne̱ vaa ndoꞌo se‑mo̱zó soꞌ ado̱nj.
\p Dan me se quisíj Esaú vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ, ne̱ xcaj soꞌ vi̱j chana̱, ne̱ cheꞌé se chana̱ heteo me ro̱j chana̱ xcaj soꞌ, cheꞌé dan nanó ndoꞌo rá Isaac ga̱ Rebeca niꞌya̱j ro̱j soꞌ man chana̱ xcaj taꞌníí ro̱j soꞌ a.
\s2 Me rá Isaac cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé Esaú a
\p Ne̱ cachij ndoꞌo Isaac, ne̱ ne ruviꞌ sa̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa nichrunꞌ cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá soꞌ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j Yaꞌanj se lu̱j rihaan taꞌníí soꞌ síí chava̱ꞌ a. Na̱nj da̱nj vaa tucuáán quiꞌyaj nij síí ma̱n ga̱a naá a. Cheꞌé dan nacúún Isaac caꞌna̱ꞌ Esaú rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan Esaú se vaa caꞌa̱nj Esaú quij ticavi̱ꞌ soꞌ ꞌo̱ xcuu, ne̱ quiꞌya̱j chuvi̱i soꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ do̱j nihaa rihaan Isaac cha̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j Isaac rihaan Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan Esaú, taj Isaac rihaan Esaú a.
\s2 Tihaꞌ Jacob man rej soꞌ Isaac a
\p Tza̱j ne̱ Rebeca roꞌ, cuno noꞌ cunuda̱nj nana̱ cataj Isaac rihaan Esaú a. Ne̱ cheꞌé se ꞌe̱e̱ rá noꞌ man taꞌníí noꞌ Jacob, cheꞌé dan ga̱a quisíj caꞌanj Esaú quij nano̱ꞌ soꞌ xcuu, ne̱ caꞌneꞌ noꞌ suun rihaan Jacob se vaa caꞌa̱nj naca̱j soꞌ vi̱j tana leꞌe̱j ne̱ quiꞌya̱j chuvi̱i noꞌ cha̱ Isaac a. Ga̱a ne̱ cuno Jacob rihaan nii soꞌ a.
\p Síj quiꞌyaj chuvi̱i Rebeca nihaa, ga̱a ne̱ naꞌnéé noꞌ saga̱nꞌ Esaú man Jacob, ne̱ numíj noꞌ nuj tana raꞌa soꞌ do̱ꞌ, chihá soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé rej gu̱un rá Isaac se vaa Esaú me soꞌ a. Ga̱a ne̱ rqué noꞌ nihaa man Jacob, cataj noꞌ se vaa caꞌa̱nj ni̱caj soꞌ rihaan rej soꞌ cheꞌé rej gu̱un rá rej soꞌ se vaa Esaú me soꞌ, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j rej soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan maꞌa̱n soꞌ a.
\p Veé dan ne̱ catúj Jacob rihaan rej soꞌ Isaac, ne̱ naquiꞌyaj soꞌ Esaú man maꞌa̱n soꞌ a. Dan me se ino̱ doj vaa snana̱ Jacob ga̱ snana̱ Esaú, tza̱j ne̱ cheꞌé se ta̱j nuj tana raꞌa Jacob do̱ꞌ, cheꞌé se saga̱nꞌ Esaú nuû soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé dan cuchumán rá Isaac se vaa Esaú me Jacob a. Ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j Isaac rihaan Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan taꞌníí soꞌ síí nicu̱nꞌ rihaan soꞌ a.
\p Dan me se cachíín niꞌya̱j soꞌ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo xnaa̱ taꞌníí soꞌ síí chava̱ꞌ yoꞌ, ne̱ gu̱un chij ndoꞌo soꞌ, ne̱ nda̱a gu̱un chij soꞌ rihaan nij tinúú soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j Yaꞌanj se lu̱j rihaan nij síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij síí gu̱un rá quiꞌya̱j sayuun man soꞌ, taj Isaac, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ guun rá soꞌ se vaa Esaú me síí nicu̱nꞌ rihaan soꞌ, ne̱ ne cachri̱i̱ rá soꞌ se vaa Jacob me soꞌ a̱ maꞌ.
\s2 Quináj yu̱u̱n Esaú a
\p Dan me se nu̱ꞌ quisíj cachíín niꞌya̱j Isaac ne̱ curiha̱nj Jacob, ga̱a ne̱ catúj Esaú, nica̱j soꞌ nihaa xcuu quiriꞌ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan rej soꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j rej soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé soꞌ a. Ga̱a ne̱ cachríj rá Isaac se vaa né Esaú me síí caꞌnaꞌ rihaan soꞌ asino ya̱a̱n, ne̱ quiriꞌ ndoꞌo rá soꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee natuna̱ soꞌ snana̱ soꞌ nana̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a̱ maꞌ.
\p Ne̱ nucua̱j ndoꞌo cachíín niꞌya̱j Esaú rihaan rej soꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j rej soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé maꞌa̱n soꞌ uún a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cataj Isaac se vaa caꞌa̱nj ca̱yáán Esaú rej ga̱nꞌ ndoꞌo rej ne amanꞌ, ne̱ gu̱un soꞌ síí ta̱j riꞌyunj ndoꞌo yuvii̱ a. Ne̱ gu̱un chij tinúú soꞌ Jacob rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un chij soꞌ rihaan maꞌa̱n soꞌ, taj Isaac rihaan Esaú a.
\s2 Cunánj Jacob rihaan tinúú soꞌ a
\p Veé dan ne̱ cheꞌé se caꞌnéj ndoꞌo Jacob se lu̱j rihaan Esaú, cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá Esaú niꞌya̱j soꞌ Jacob, ne̱ guun rá Esaú se vaa, asa̱ꞌ quisíj caviꞌ rej soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man Jacob a. Tza̱j ne̱ xcaj Rebeca cuentá da̱j guun rá Esaú, ne̱ cheꞌé dan guun rá noꞌ caꞌa̱nj yaníj Jacob a. Cheꞌé dan cataj noꞌ se vaa caꞌa̱nj Jacob nda̱a rej ne̱ raꞌvij noꞌ síí cuꞌna̱j Labán ca̱yáán soꞌ nda̱a se naꞌma̱a̱n rá Esaú a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj noꞌ rihaan Isaac, cataj noꞌ se vaa naꞌvej rá noꞌ xca̱j taꞌníí noꞌ Jacob man chana̱ heteo, ne̱ cheꞌé dan cataj Isaac rihaan Jacob se vaa caꞌa̱nj soꞌ rej tucuá nii soꞌ nano̱ꞌ soꞌ chana̱ xca̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cavii Jacob caꞌanj soꞌ a.
\p Veé da̱nj vaj Jacob taꞌa̱j chrej, ne̱ otoj soꞌ rej nii̱, ne̱ caꞌnuꞌ soꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ dan me se nicunꞌ ꞌo̱ escalerá xca̱a̱n ndoꞌo, ne̱ tacóó escalerá roꞌ, nicunꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ raa̱ escalerá roꞌ, quisíj nda̱a rej xta̱ꞌ, ne̱ rihaan escalerá roꞌ, avii nanij se‑mo̱zó Yaꞌanj, rá soꞌ, aꞌnuꞌ soꞌ a.
\p Ne̱ nicunꞌ Yaꞌanj rihaan soꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―ꞌU̱nj me Yaꞌanj noco̱ꞌ xií so̱ꞌ Abraham do̱ꞌ, réé so̱ꞌ Isaac do̱ꞌ, ne̱ dan me se ga̱a̱ ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ, ne̱ rque̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ rej Canaán gu̱un toꞌóó nij soꞌ, ne̱ nihánj me se xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa ta̱j yaꞌanj ꞌu̱nj mán so̱ꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ nucui̱ꞌ sa̱ꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Jacob a.
\p Ne̱ ga̱a nanuû rá Jacob, ne̱ cachríj rá soꞌ se vaa rej ya̱nj Yaꞌanj me rej cotoj soꞌ, ne̱ cheꞌé dan tucuꞌnáj soꞌ Bet-el man rej cotoj soꞌ, ne̱ nana̱ Bet-el me raj cata̱a tucuá Yaꞌanj a.
\p Dan me se cataꞌ tuꞌva Jacob rihaan Yaꞌanj a:
\p ―Sese ya̱ tu̱mé so̱ꞌ mán ꞌu̱nj, ne̱ sese ya̱ nucui̱ꞌ sa̱ꞌ ꞌu̱nj tucuá ꞌu̱nj vaa güii qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ ꞌo̱ cara̱a̱ gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, ne̱ ꞌo̱ rque̱ ꞌu̱nj ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan daj a̱ chi̱ꞌ rasu̱u̱n quiri̱ꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ―taj Jacob rihaan Yaꞌanj a.
\c 19
\s Caꞌanj ca̱yáán Jacob ga̱ taꞌnuꞌ soꞌ Labán, ne̱ xcaj Jacob vi̱j taꞌnij cha̱na̱ Labán a
\r Génesis, capítulos 29 – 33; 35 – 36
\s2 Xcaj Jacob vi̱j chana̱ a
\p Veé dan me cuchiꞌ Jacob chumanꞌ Harán, ne̱ cuchiꞌ soꞌ tucuá taꞌnuꞌ soꞌ Labán, ne̱ ꞌo̱ yavii cayáán soꞌ tucuá Labán, ne̱ quiꞌyaj suun ndoꞌo soꞌ racuíj soꞌ man Labán a. Ne̱ vaa vi̱j taꞌnij cha̱na̱ Labán chana̱ ya̱a̱n, ne̱ Lea cuꞌna̱j níí chij, tza̱j ne̱ ne veꞌé vaa noꞌ maꞌ. Ne̱ níí cuni̱j roꞌ, Raquel cuꞌna̱j noꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo vaa noꞌ a.
\p Veé dan me quisíj ꞌo̱ yavii quiꞌyaj suun Jacob rihaan taꞌnuꞌ soꞌ Labán, ga̱a ne̱ cataj Labán se vaa ꞌo̱ quiꞌya̱j suun Jacob rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj Labán man Jacob me daj ga̱a̱ tuꞌvee Jacob, ne̱ cataj Jacob se vaa chi̱j ya̱ yoꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ rihaan Labán, ne̱ rque̱ Labán taꞌníí soꞌ Raquel gu̱un nica̱ Jacob, taj Jacob rihaan Labán a.
\p “Caꞌve̱e”, taj Labán, ne̱ dan me se chi̱j yoꞌ quiꞌyaj suun Jacob rihaan Labán cheꞌé Raquel a.
\p Quisíj chi̱j ya̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ xca̱j Jacob man Raquel, rá soꞌ a. Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Labán chaꞌanj cheꞌé yan xca̱j taꞌnij cha̱na̱ soꞌ man Jacob, tza̱j ne̱ tihaꞌ yuꞌunj soꞌ man Jacob a. Dan me se rej nii̱ caꞌnaꞌ chana̱ cuꞌna̱j Lea rihaan Jacob, quiꞌyaj Labán, ne̱ ne cachri̱i̱ rá Jacob se vaa Lea me chana̱ caꞌnaꞌ rihaan soꞌ maꞌ. Raquel me chana̱, rá soꞌ, ne̱ dan me se cotoj soꞌ ga̱ noꞌ a. Tza̱j ne̱ ga̱a rangaꞌ niꞌya̱j soꞌ, ne̱ do̱ꞌ Lea me noꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Jacob rihaan Labán se vaa ne chiha̱nꞌ uxrá quiꞌyaj Labán man soꞌ, tza̱j ne̱ cataj Labán se vaa ne cuna̱j vaa xca̱j níí cuni̱j chii ga̱a ataa xca̱j níí chij chii maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj uún Labán se vaa caꞌve̱e xca̱j Jacob man Raquel uún, sese quiꞌya̱j suun soꞌ ꞌó chi̱j yoꞌ cheꞌé noꞌ a. Cheꞌé dan xcaj Jacob man Raquel uún, ne̱ rqué Labán ꞌo̱ mozó cha̱na̱ cu̱nuû rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌníí soꞌ ga̱a xcaj tuviꞌ ro̱j noꞌ a. Ne̱ dan me se mozó cha̱na̱ nu̱u̱ rihaan Lea me se Zilpa cuꞌna̱j noꞌ, ne̱ mozó cha̱na̱ nu̱u̱ rihaan Raquel me se Bilha cuꞌna̱j noꞌ a.
\s2 Caꞌngaa taꞌníí Jacob a
\p Dan me se doj a̱ ꞌe̱e̱ rá Jacob man Raquel rihaan Lea, tza̱j ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man Lea, ne̱ nariꞌ ndoꞌo noꞌ neꞌej, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ caꞌa̱nj neꞌej sno̱ꞌo cuchruj noꞌ a. Ne̱ síí chava̱ꞌ roꞌ, me síí cuꞌna̱j Rubén, ne̱ síí vi̱j roꞌ, me síí cuꞌna̱j Simeón, ne̱ síí vaꞌnu̱j roꞌ, me síí cuꞌna̱j Leví, ne̱ síí caꞌa̱nj roꞌ, me síí cuꞌna̱j Judá a.
\p Ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Raquel me se taj vaj taꞌníí noꞌ, ne̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá noꞌ niꞌya̱j noꞌ chuꞌvij noꞌ Lea, ne̱ cheꞌé dan cataj noꞌ se vaa coto̱j Jacob ga̱ mozó cha̱na̱ nu̱u̱ rihaan noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Bilha, ne̱ gu̱un taꞌni̱j noꞌ man neꞌej cuchru̱j Bilha, rá noꞌ a. Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Jacob nda̱a vaa cataj noꞌ, ne̱ nariꞌ Bilha neꞌej, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ Dan cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj Raquel a. Ga̱a ne̱ cuchruj Bilha ꞌó neꞌej sno̱ꞌo uún, ne̱ Neftalí cuꞌna̱j soꞌ, quiꞌyaj Raquel a.
\p Síj caꞌngaa síí cuꞌna̱j Judá, ne̱ veé da̱nj taj neꞌej nariꞌ Lea, ne̱ cheꞌé dan cataj noꞌ rihaan Jacob se vaa coto̱j soꞌ ga̱ mozó cha̱na̱ nu̱u̱ rihaan noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Zilpa, ne̱ da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ nariꞌ Zilpa neꞌej, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej, ne̱ Gad cuꞌna̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cuchruj noꞌ ꞌó neꞌej uún, ne̱ Aser cuꞌna̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ yavíj neꞌej sno̱ꞌo cuchruj Lea, ne̱ Isacar do̱ꞌ, Zabulón do̱ꞌ, cuꞌna̱j ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cuchruj noꞌ ꞌo̱ neꞌej cha̱na̱, ne̱ Dina cuꞌna̱j noꞌ a.
\p Veé da̱nj caꞌngaa cunuda̱nj neꞌej yoꞌ, ga̱a ne̱ cuno Yaꞌanj nana̱ cachíín niꞌya̱j Raquel rihaan soꞌ, ne̱ nariꞌ noꞌ neꞌej, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ José cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj noꞌ a.
\s2 Quinanꞌ nij tucua̱ Jacob Canaán a
\p Síj caꞌngaa José, ne̱ guun rá Jacob quina̱nꞌ soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ, ne̱ caꞌmii ndoꞌo Jacob ga̱ Labán cheꞌé tuꞌvee Jacob, tza̱j ne̱ na̱nj tihaꞌ yuꞌunj Labán man Jacob a. Tza̱j ne̱ Yaꞌanj racuíj doj man Jacob, ne̱ guun ruꞌvee soꞌ doj rihaan Labán a.
\p Nda̱a síj, ga̱a ne̱ ꞌo̱ güii cataj Yaꞌanj rihaan Jacob se vaa quina̱nꞌ soꞌ cuaj, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé Jacob nana̱ rihaan nica̱ soꞌ do̱ꞌ, rihaan taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, se vaa caꞌna̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ rihaan soꞌ tacaan rej tumé soꞌ daán soꞌ matzinj a. Síj caꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cavii cunuda̱nj nij soꞌ xráá xcuu camelló, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan Labán se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ maꞌ.
\p Ga̱a xcaj Raquel cuentá se vaa caꞌa̱nj cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ quiꞌyaj itu̱u̱ n oꞌ taꞌanj rej noꞌ, tza̱j ne̱ ne cata̱j noꞌ rihaan Jacob da̱j quiꞌyaj noꞌ maꞌ.
\p Ga̱a xcaj Labán cuentá se vaa caꞌanj Jacob do̱ꞌ, se vaa nuviꞌ taꞌanj soꞌ do̱ꞌ, ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ canocoꞌ soꞌ man Jacob a. Dan me se cuchiꞌ soꞌ nda̱a rej vaj nij tuvi̱ꞌ Jacob, ne̱ nanoꞌ soꞌ taꞌanj soꞌ, tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ soꞌ maꞌ. Ma̱an xráá taꞌanj soꞌ roꞌ, táá Raquel a. Ga̱a ne̱ guun ya̱ caꞌmii Labán ga̱ Jacob se vaa dínj ca̱yáán ro̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ quinanꞌ Labán, ne̱ nayón Jacob chrej quinanꞌ soꞌ rej cuꞌna̱j Canaán a.
\p Dan me se ꞌo̱ chuꞌviꞌ Jacob niꞌya̱j soꞌ tinúú soꞌ Esaú, ne̱ cheꞌé dan cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ se‑mo̱zó soꞌ do̱ꞌ, daán soꞌ xcuu do̱ꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ narii soꞌ queꞌe̱e̱ daán soꞌ tana do̱ꞌ, matzinj do̱ꞌ, xcuu camelló do̱ꞌ, scúj do̱ꞌ, burró do̱ꞌ, rque̱ u̱u̱n soꞌ man tinúú soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan do̱j se‑mo̱zó soꞌ se vaa ni̱caj nij soꞌ xcuu quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj Jacob cheꞌé se naꞌma̱a̱n rá Esaú asa̱ꞌ niꞌya̱j soꞌ xcuu, rá soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ guun ya̱a̱n nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, ne̱ quináj xco̱ o̱rúnꞌ soꞌ a.
\s2 Tuguáj tuviꞌ Jacob ga̱ snóꞌo a
\p Dan me se rej nii̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ snóꞌo, ne̱ tuguáj tuviꞌ ndoꞌo soꞌ ga̱ Jacob, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soꞌ man Jacob maꞌ. Nda̱a se nichrunꞌ rá ranga̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan cachíín snóꞌo se vaa naꞌne̱j Jacob man soꞌ, tza̱j ne̱ cataj Jacob a:
\p ―Asino qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se lu̱j rihaan ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ naꞌne̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á ―taj Jacob rihaan snóꞌo a.
\p Ne̱ cataj snóꞌo a:
\p ―Ga̱a rque̱ cuꞌna̱j so̱ꞌ Jacob, tza̱j ne̱ ya̱j me se cuꞌna̱j so̱ꞌ Israel, cheꞌé se a̱j tuguáj tuvíꞌ so̱ꞌ ga̱ Yaꞌanj do̱ꞌ, ga̱ yuvii̱ do̱ꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán so̱ꞌ ado̱nj ―taj snóꞌo a.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jacob man síí caꞌnaꞌ da̱j cuꞌna̱j soꞌ, tza̱j ne̱ ne cata̱j xnaꞌanj soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cataj soꞌ se vaa ya̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo Jacob ado̱nj. Ga̱a ne̱ cachríj rá Jacob se vaa Yaꞌanj me síí caꞌnaꞌ tuguáj tuviꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ ase vaa snóꞌo roꞌ, da̱nj vaa Yaꞌanj ga̱a caꞌnaꞌ soꞌ nanj ado̱nj.
\s2 Nariꞌ tuviꞌ Jacob ga̱ Esaú a
\p Dan me se cavii Jacob caꞌanj soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ tinúú soꞌ Esaú, ne̱ nica̱j Esaú caꞌa̱nj cientó snóꞌo caꞌnaꞌ Esaú rihaan soꞌ a. Ne̱ quitáá ya̱a̱n Jacob rihaan nica̱ soꞌ ga̱ taꞌníí soꞌ, ne̱ canicunꞌ cuyu̱u̱ soꞌ rihaan tinúú soꞌ a. Ga̱a ne̱ yo̱o caꞌanj cara̱nꞌ Esaú man soꞌ a. Guun niha̱ꞌ uxrá rá ro̱j soꞌ nariꞌ tuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ nanánj chihá tuviꞌ ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ xcaj Esaú cuentá cheꞌé nica̱ Jacob do̱ꞌ, taꞌníí Jacob do̱ꞌ, ga̱a ne̱ rqué Jacob nij xcuu narii soꞌ man Esaú, ne̱ dan me se naꞌmii sa̱ꞌ ro̱j tinu̱j soꞌ a.
\p Quinanꞌ Esaú tucuá soꞌ, ne̱ caꞌanj nij tucua̱ Jacob chumanꞌ cuꞌna̱j Sucot ca̱yáán nij soꞌ, ne̱ quiránj Jacob yoꞌóó rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Siquem, ne̱ ꞌo̱ cientó saꞌanj platá goꞌ soꞌ cheꞌé yoꞌóó a.
\p Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Jacob se vaa caꞌa̱nj ca̱yáán Jacob chumanꞌ cuꞌna̱j Bet-el, ne̱ cune̱ꞌ Jacob chraan altar chumanꞌ Bet-el yoꞌ rihaan Yaꞌanj, taj Yaꞌanj rihaan Jacob a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ Jacob suun rihaan tuviꞌ soꞌ se vaa riꞌi̱j nij soꞌ cunuda̱nj taꞌanj nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan quirii nij soꞌ cunuda̱nj taꞌanj nij soꞌ, ne̱ nagoꞌ nij soꞌ man Jacob, ne̱ cachinꞌ soꞌ rque yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Bet-el, ne̱ chumanꞌ Bet-el me rej caꞌnuꞌ Jacob quiꞌyaj Yaꞌanj ga̱a cunánj Jacob rihaan tinúú soꞌ Esaú asi̱j rque̱ ndoꞌo, ne̱ cuneꞌ Jacob chraan altar rihaan Yaꞌanj rej yoꞌ a.
\p Cachén queꞌe̱e̱ güii, ga̱a ne̱ cavii uún nij soꞌ chumanꞌ Bet-el, caꞌanj nij soꞌ, ne̱ dan me se nu̱u̱ rque Raquel, ne̱ vaj nij soꞌ chrej, ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo, tza̱j ne̱ caviꞌ maꞌa̱n noꞌ nanj ado̱nj. Ne̱ Benjamín cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj Jacob, ne̱ cachinꞌ Jacob man Raquel tuꞌva chrej, ne̱ caꞌanj uún soꞌ chumanꞌ Hebrón, ne̱ dan me se ya̱nj rej soꞌ Isaac chumanꞌ yoꞌ a. Tza̱j ne̱ rque do̱j güii caviꞌ Isaac, ga̱a ne̱ cachinꞌ Jacob ga̱ Esaú man rej ro̱j soꞌ a.
\p Ne̱ Esaú me se caꞌanj ca̱yáán soꞌ rej quij rej cuꞌna̱j Seir cheꞌé se vaa ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ do̱ꞌ, vaa ndoꞌo daán soꞌ xcuu do̱ꞌ, ne̱ ne síj coj chri̱nꞌ cha̱ daán ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ xcuu rej Canaán maꞌ.
\c 20
\s Caꞌanj taꞌníí Jacob síí cuꞌna̱j José rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ guun chij ndoꞌo soꞌ a
\r Génesis, capítulos 37; 39 – 41
\s2 Cutuꞌvéj nij tinúú José man soꞌ a
\p Cayáán Jacob rej cuꞌna̱j Canaán a. Dan me se doj a̱ ꞌe̱e̱ rá soꞌ man taꞌníí soꞌ José rihaan cunuda̱nj ꞌó nij taꞌníí soꞌ, ne̱ cheꞌé dan nachriꞌ ndoꞌo nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man José a. Ne̱ caꞌmii nej rihaan José se vaa gu̱un chij ndoꞌo soꞌ vaa güii, ne̱ cheꞌé dan doj a̱ quitáá riꞌyunj nij tinúú soꞌ man soꞌ a.
\p ꞌO̱ güii tumé nij tinúú José daán rej nij soꞌ matzinj do̱ꞌ, tana do̱ꞌ, rej tacaan, ne̱ caꞌnéé Jacob man José caꞌa̱nj nano̱ꞌ soꞌ man nij soꞌ ne̱ ni̱ꞌyaj José da̱j vaa mán nij soꞌ a. Dan me se nichrunꞌ José rej va̱j nij soꞌ, ne̱ queneꞌen nij soꞌ man José se vaa ꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan nij tinu̱j soꞌ a:
\p ―Nihánj me ꞌnaꞌ síí aꞌnuꞌ ina̱nj se vaa gu̱un chij soꞌ a. Ticavi̱ꞌ níꞌ man soꞌ riꞌi̱j níꞌ man soꞌ rque yuꞌuj, ne̱ cata̱j níꞌ rihaan rej níꞌ se vaa chá xcuu qui̱j man soꞌ á ―taj nij tinu̱j soꞌ a.
\p Ne̱ Rubén me se síí chava̱ꞌ me soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa ne nó xcúún nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man José, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéj nij soꞌ yatzíj nu̱u̱ José, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ man José rque yuꞌuj a.
\p Gaa do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ síí naránj natuꞌvéj rasu̱u̱n, ne̱ dan me se vaj nij soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ queneꞌen Judá man nij soꞌ, ne̱ cavii raa̱ soꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ a:
\p ―Taj cheꞌé ticavi̱ꞌ níꞌ man José, maan tinu̱j. Ma̱an se cutuꞌve̱e̱ níꞌ man soꞌ rihaan nij síí ꞌnaꞌ nihánj, ga̱a ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, cutuꞌve̱e̱ nij soꞌ man soꞌ gu̱un soꞌ mozó rihaan nij síí ma̱n Egiptó a ―taj Judá rihaan nij tinúú soꞌ a.
\p ―Caꞌve̱e ―taj nij soꞌ, ne̱ dan me se cutuꞌvéj nij soꞌ man José rihaan nij síí ꞌnaꞌ naránj natuꞌvéj rasu̱u̱n, ne̱ dan me se ico̱ saꞌanj platá quiriꞌ nij soꞌ cheꞌé José a.
\p Dan me se nuviꞌ síí cuꞌna̱j Rubén ga̱a cutuꞌvéj nij soꞌ man José, ne̱ gaa do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ nanoꞌ soꞌ man José rque yuꞌuj, tza̱j ne̱ nuviꞌ José maꞌ. Ga̱a ne̱ nanó rá Rubén cuno soꞌ nana̱ se vaa caneꞌ José a. Ga̱a ne̱ nica̱j cunuda̱nj nij tinúú José saga̱nꞌ José, ticaviꞌ nij soꞌ tana, ne̱ caxríj nij soꞌ ton tana man yatzíj a.
\p Ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ rej ya̱nj rej nij soꞌ, ne̱ tihaa̱n nij soꞌ yatzíj rihaan soꞌ, ne̱ Jacob me se cunuu ya̱a̱n soꞌ yatzíj se vaa saga̱nꞌ José me yatzíj, ne̱ guun rá soꞌ se vaa chá xcuu qui̱j man José a. Dan me se caviꞌ José rá soꞌ, ne̱ cheꞌé dan nanó ndoꞌo rá soꞌ cheꞌé José a. Ne̱ ꞌó nij taꞌníí soꞌ roꞌ, naꞌvej rá nano̱ rá soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ nanó rá soꞌ nanj ado̱nj.
\s2 Caꞌanj ca̱yáán José rej Egiptó a
\p Ne̱ nij síí naránj natuꞌvéj rasu̱u̱n me se cuchiꞌ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ga̱a ne̱ cutuꞌvéj nij soꞌ man José rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Potifar, ne̱ soꞌ me tanuu tumé man Faraón rey uun chij rej Egiptó a. Dan me se mozó me José, tza̱j ne̱ racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man José, ne̱ cavii sa̱ꞌ nu̱ꞌ suun quiꞌyaj José a. Ne̱ síí cuꞌna̱j Potifar xcaj cuentá se vaa racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man José, ne̱ cheꞌé dan me cuneꞌ soꞌ man José gu̱un chij José rihaan cunuda̱nj ꞌó nij mozó rihaan Potifar a. Ne̱ ꞌo̱ racuíj Yaꞌanj man José, ne̱ cheꞌé dan uxrá cavii sa̱ꞌ nij tucua̱ Potifar a.
\s2 Me rá nica̱ Potifar coto̱j noꞌ ga̱ José a
\p Tza̱j ne̱ ꞌo̱ güii xcaj nica̱ Potifar cuentá se vaa veꞌé ndoꞌo vaa José, ne̱ cheꞌé dan cataj noꞌ rihaan José se vaa coto̱j José ga̱ noꞌ a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá José quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, ne̱ cataj soꞌ se vaa nij uxrá vaa quiꞌya̱j ro̱j soꞌ da̱nj ni̱ꞌyaj nica̱ noꞌ, ne̱ cacunꞌ me yoꞌ rihaan Yaꞌanj, taj José rihaan noꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ ꞌo̱ caꞌmii noꞌ da̱nj rihaan José, ne̱ ꞌo̱ güii nuviꞌ a̱ ꞌó yuvii̱ rá veꞌ; ma̱an se o̱rúnꞌ José ga̱ nica̱ Potifar ne rá veꞌ a. Ga̱a ne̱ taꞌaa noꞌ yatzíj nu̱u̱ José, ne̱ nucua̱j ndoꞌo cataj noꞌ se vaa coto̱j soꞌ ga̱ noꞌ a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j uxrá rá José quiꞌya̱j soꞌ cacunꞌ, ne̱ cheꞌé dan quirii soꞌ yatzíj ro̱ꞌ noꞌ, ne̱ tanáj soꞌ, ne̱ cunánj ndoꞌo soꞌ nanj ado̱nj.
\p Cheꞌé dan caꞌmaan uxrá rá nica̱ Potifar niꞌya̱j noꞌ José, ne̱ cavii raa̱ noꞌ, ne̱ dan me se cataj noꞌ rihaan ꞌó nij mozó se vaa caꞌnaꞌ maꞌa̱n José guun rá José coto̱j soꞌ ga̱ noꞌ, taj noꞌ, caꞌmii ne̱ noꞌ a. Ne̱ ga̱a namán Potifar, ne̱ caꞌmii noꞌ nana̱ ne̱ yoꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cuchumán rá Potifar, ne̱ caꞌmaan rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man José, ne̱ cheꞌé dan caxríj soꞌ tagaꞌ man José a.
\p Dan me se ꞌni̱j José tagaꞌ, ne̱ ꞌo̱ racuíj Yaꞌanj man José, ne̱ xcaj tanuu uun chij rihaan tagaꞌ cuentá se vaa cuna̱j uxrá quiꞌyaj José, ne̱ cheꞌé dan guun chij José rihaan ꞌó nij síí ꞌni̱j tagaꞌ quiꞌyaj soꞌ a.
\s2 Caꞌmii nej rihaan vi̱j se‑mo̱zó Faraón a
\p Ne̱ síí cuꞌna̱j Faraón, rey uun chij rej Egiptó roꞌ, ꞌo̱ güii caꞌmaan rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ vi̱j se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ caxríj soꞌ tagaꞌ man ro̱j soꞌ a. Ne̱ dan me se rej uun chij José me rej catúj ro̱j soꞌ a. ꞌO̱ soꞌ me síí ꞌyaj rachrúún chá Faraón, ne̱ ꞌó soꞌ roꞌ, me síí rqué na vinó coꞌo Faraón a.
\p ꞌO̱ güii me se caꞌmii nej rihaan ro̱j soꞌ rej nii̱, ne̱ ne queneꞌe̱n ro̱j soꞌ da̱j taj nej rihaan ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ racuíj Yaꞌanj man José xcaj José cuentá da̱j taj nej rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ veé da̱nj cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ da̱j me cheꞌé caꞌmii nej rihaan ro̱j soꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ síí rqué na vinó coꞌo Faraón, tza̱j ne̱ cu̱riha̱nj soꞌ tagaꞌ, quiꞌya̱j Faraón, ne̱ natu̱u̱ uún soꞌ rihaan Faraón quiꞌya̱j suun soꞌ, taj José a. Tza̱j ne̱ síí rii rachrúún roꞌ, cavi̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j Faraón, taj José a. Ne̱ veé da̱nj guun nda̱a vaa cataj José ado̱nj.
\p Nataꞌ José rihaan síí rqué na vinó coꞌo Faraón se vaa cheꞌé cacunꞌ rmi̱ꞌ catúj soꞌ tagaꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j José rihaan soꞌ se vaa caꞌa̱nj nata̱ꞌ soꞌ da̱nj rihaan Faraón asa̱ꞌ curiha̱nj soꞌ tagaꞌ a. Tza̱j ne̱ ga̱a curiha̱nj síí rqué na vinó tagaꞌ, ne̱ vi̱j ya̱ yoꞌ niꞌyón soꞌ nana̱ cachíín niꞌya̱j José man soꞌ a.
\s2 Caꞌmii nej rihaan Faraón quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii nej rihaan maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Faraón, ne̱ dan me se vaa chi̱j scúj vacá ramii ndoꞌo, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌó chi̱j scúj vacá ninaj, ne̱ chá scúj ninaj man scúj ramii a. Ne̱ caꞌmii uún nej rihaan soꞌ, ne̱ dan me se queneꞌen soꞌ chi̱j caa trigó sa̱ꞌ xi̱j ndoꞌo, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌó chi̱j caa cunii cuchrii, ne̱ chá caa cunii cuchrii caa xi̱j a.
\p Ga̱a ne̱ canacúún Faraón man cunuda̱nj nij síí chru̱u̱n ma̱n Egiptó caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ da̱j me cheꞌé caꞌmii nej da̱nj rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne nari̱ꞌ maꞌ. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ síí rqué na vinó coꞌo soꞌ me se nanuj rá soꞌ da̱j quiꞌyaj José cheꞌé soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Faraón se vaa síí cuꞌna̱j José me síí cataj xnaꞌanj rihaan maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, rihaan síí ꞌyaj rachrúún do̱ꞌ, da̱j me cheꞌé caꞌmii nej rihaan ro̱j soꞌ a.
\p Cheꞌé dan caꞌnéé Faraón nana̱ se vaa caꞌna̱ꞌ José rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan José nu̱ꞌ se vaa queneꞌen soꞌ ga̱a caꞌmii nej rihaan soꞌ a.
\p Veé dan, ga̱a ne̱ cataj José rihaan Faraón a:
\p ―Cuya̱a̱n me ro̱j rasu̱u̱n queneꞌén so̱ꞌ ga̱a caꞌmii nej rihaan so̱ꞌ á. ꞌO̱ se veé da̱nj tihaa̱n Yaꞌanj mán so̱ꞌ da̱j gu̱un rej riha̱a̱n níꞌ a. Ne̱ chi̱j scúj ramii do̱ꞌ, chi̱j caa xi̱j do̱ꞌ, taj xnaꞌanj se vaa chi̱j yoꞌ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo naa̱, ne̱ chi̱j scúj ninaj do̱ꞌ, chi̱j caa cunii do̱ꞌ, taj xnaꞌanj se vaa chi̱j yoꞌ se̱ cavii sa̱ꞌ naa̱, ne̱ gu̱un ndoꞌo xꞌnaa rej nihánj a. Asino caꞌna̱ꞌ chi̱j yoꞌ cavi̱i̱ sa̱ꞌ naa̱, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ ꞌó chi̱j yoꞌ se̱ cavii sa̱ꞌ naa̱ a. Vi̱j caꞌmii nej rihaan so̱ꞌ cheꞌé se me ndoꞌo rá Yaꞌanj quisi̱j rasu̱u̱n a. Ne̱ raꞌya̱nj quisi̱j rasu̱u̱n yoꞌ ado̱nj.
\p ’Cheꞌé dan nano̱ꞌ so̱ꞌ ꞌo̱ síí sa̱ꞌ gu̱un síí ni̱caj suun, ne̱ gu̱un chij soꞌ, ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soꞌ taꞌa̱j ꞌnúú trigó cavi̱i̱ rque chi̱j yoꞌ sa̱ꞌ, ne̱ cara̱a sa̱ꞌ soꞌ ꞌnúú trigó, cha̱ níꞌ ga̱ yuvii̱ rque ꞌó chi̱j yoꞌ gu̱un xꞌnaa á ―taj José rihaan Faraón a.
\s2 Guun chij José rej Egiptó a
\p Xcaj Faraón cuentá se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa nana̱ caꞌmii José, ne̱ cheꞌé dan cuneꞌ soꞌ man maꞌa̱n José gu̱un José síí ni̱caj suun gu̱un chij rihaan ꞌnúú, ne̱ dan me se o̱rúnꞌ Faraón me síí gu̱un chij doj rihaan José a. Ne̱ rqué Faraón chana̱ ya̱a̱n ya̱nj Egiptó gu̱un nica̱ José a. Dan me se ico̱ chi̱ꞌ (30) yoꞌ vaj José ga̱a guun chij soꞌ a.
\p Ne̱ quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa cataj maꞌa̱n soꞌ rihaan Faraón, ne̱ dan me se caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij yuvii̱ ꞌnúú cara̱a sa̱ꞌ nij soꞌ rque veꞌ a. Ne̱ dan me se cavii ndoꞌo ꞌnúú, ne̱ ne gu̱un nucua̱j nij soꞌ quiꞌya̱j contá nij soꞌ maꞌ. Dan me se chi̱j yoꞌ sa̱ꞌ me se cuchruj nica̱ José vi̱j neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ síí chava̱ꞌ roꞌ, cuꞌna̱j Manasés, ne̱ síí cuni̱j roꞌ, cuꞌna̱j Efraín, quiꞌyaj José a.
\p Quisíj chi̱j yoꞌ sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌó chi̱j yoꞌ ne cavi̱i̱ sa̱ꞌ naa̱, ne̱ guun ndoꞌo xꞌnaa Egiptó do̱ꞌ, ꞌó chumanꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ rej Egiptó me rej nu̱u̱ sa̱ꞌ ꞌnúú cha̱ yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan yuvii̱ ne̱ chumanꞌ ga̱nꞌ ndoꞌo caꞌnaꞌ rej Egiptó quira̱a̱n nij soꞌ ꞌnúú a.
\c 21
\s Nariꞌ nij tinúú José man soꞌ a
\r Génesis, capítulos 42 – 45
\s2 Caꞌanj nij tinúú José rej Egiptó a
\p Dan me se rej José síí cuꞌna̱j Jacob me se ꞌo̱ yáán soꞌ ga̱ nij tinúú José rej cuꞌna̱j Canaán a. Ne̱ ga̱a guun xꞌnaa rej Canaán, ne̱ caꞌnéé Jacob man chi̱ꞌ tinúú José nij síí noco̱o doj caꞌa̱nj nij soꞌ rej Egiptó quira̱a̱n nij soꞌ ꞌnúú a.
\p Ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ Egiptó, ne̱ canicunꞌ nij soꞌ rihaan José cheꞌé se me rá nij soꞌ quira̱a̱n nij soꞌ ꞌnúú, tza̱j ne̱ ne cu̱nuu ya̱a̱n nij soꞌ man José a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ cunuu ya̱a̱n José man nij soꞌ, ne̱ caꞌmii yuva̱a̱ José rihaan nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌnaꞌ nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j vaa Egiptó, ne̱ gu̱un rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man rej Egiptó a. Né si̱j quiꞌya̱j da̱nj me nij soꞌ, taj nij soꞌ rihaan José, ga̱a ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan José cheꞌé tuviꞌ nij soꞌ síí ya̱nj rej Canaán a. Ga̱a cataj nij soꞌ se vaa vaa ꞌó tinúú nij soꞌ síí cuꞌna̱j Benjamín, ga̱a ne̱ cataj José se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ cuchumán rá soꞌ snana̱ nij soꞌ sese se̱ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Benjamín rihaan soꞌ a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caxríj soꞌ tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Simeón, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj naca̱j ꞌó nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Benjamín a. Ne̱ rqué soꞌ ꞌnúú achiin man nij soꞌ, ne̱ saꞌanj goꞌ nij soꞌ cheꞌé ꞌnúú roꞌ, caꞌnéé soꞌ rque nanj ꞌnúú a. Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ quinanꞌ nij soꞌ Canaán a.
\s2 Caꞌanj uún nij tinúú José rej Egiptó a
\p Cachén do̱j yavii, ga̱a ne̱ navij uún ꞌnúú rihaan nij tucua̱ Jacob, ga̱a ne̱ cataj uún Jacob rihaan nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj uún nij soꞌ rej Egiptó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j uxrá rá soꞌ caꞌa̱nj Benjamín ga̱ nij soꞌ, ese o̱rúnꞌ Benjamín me taꞌníí Raquel síí quináj rihaan soꞌ a. Tza̱j ne̱ ꞌó nij taꞌníí soꞌ roꞌ, cataj nij soꞌ se vaa sese se̱ caꞌanj Benjamín ga̱ nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee caꞌa̱nj nij soꞌ rej Egiptó a̱ maꞌ.
\p Ne̱ cataj Judá se vaa maꞌa̱n soꞌ tu̱mé man Benjamín se̱ quiranꞌ Benjamín sayuun, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá Jacob, ne̱ caꞌanj Benjamín ga̱ nij soꞌ a. Ne̱ naꞌnéé uún Jacob saꞌanj caꞌnaꞌ ga̱ nij taꞌníí soꞌ, ne̱ caꞌnéé soꞌ doj saꞌanj quira̱a̱n nij soꞌ doj ꞌnúú a. Caꞌnéé uún soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ rque̱ nij soꞌ man síí tuꞌvéj ꞌnúú síí caꞌmii yuva̱a̱ rihaan nij soꞌ a. ꞌO̱ se ne neꞌen soꞌ sese maꞌa̱n taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j José me síí tuꞌvéj ꞌnúú yoꞌ a̱ maꞌ.
\p Dan me se cavii uún cunuda̱nj nij taꞌníí Jacob caꞌanj nij soꞌ rej Egiptó a. Queneꞌen José se vaa ꞌnaꞌ uún nij tinúú soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij se‑mo̱zó soꞌ se vaa quiꞌya̱j chuvi̱i nij se‑mo̱zó soꞌ cha̱ nij síí ꞌnaꞌ a. Ne̱ curiha̱nj Simeón tagaꞌ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan nij tinúú soꞌ, quiꞌyaj José, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ca̱yáán nij soꞌ cha̱ nij soꞌ, ne̱ dan me se cataj José rej ca̱yáán nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ a. Ne̱ dan me se asino síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ scueꞌe̱e̱ síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ veé da̱nj nda̱a síí cuni̱j doj do̱ꞌ, cayáán nij soꞌ, quiꞌyaj José a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ maꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ a. ꞌO̱ se asa̱ꞌ caꞌvee queneꞌen síí nihánj me síí me síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, síí cuni̱j do̱ꞌ, rá nij soꞌ a.
\s2 Quiranꞌ nij tinúú José sayuun a
\p Quisíj chá nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ José suun rihaan se‑mo̱zó soꞌ se vaa cara̱a soꞌ ꞌnúú rque xnánj nij síí caꞌnaꞌ, ne̱ naꞌne̱j soꞌ se‑saꞌa̱nj nij soꞌ rque nanj ꞌnúú, ne̱ raa̱ xnánj Benjamín caꞌne̱j mozó se‑aga̱ꞌ maꞌa̱n José agaꞌ ꞌo soꞌ na vinó, taj José rihaan mozó yoꞌ a. Veé da̱nj quiꞌyaj se‑mo̱zó José, ga̱a ne̱ síj caꞌanj cunuda̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé José man se‑mo̱zó soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ man nij soꞌ, cata̱j soꞌ se vaa quiꞌyaj itu̱u̱ nij soꞌ se‑aga̱ꞌ José a.
\p Veé da̱nj quiꞌyaj mozó, cataj mozó rihaan nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ se vaa quiꞌyaj itu̱u̱ nij soꞌ se‑aga̱ꞌ José a. A̱j neꞌen nij tinúú José se vaa taj va̱j rasu̱u̱n quiꞌyaj itu̱u̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj nij soꞌ se vaa síí quiꞌyaj itu̱u̱ se‑aga̱ꞌ síí tuꞌvéj ꞌnúú roꞌ, gu̱un se‑mo̱zó síí tuꞌvéj ꞌnúú nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, taj nij soꞌ ado̱nj. Veé dan ne̱ nanoꞌ se‑mo̱zó José agaꞌ, ne̱ nariꞌ soꞌ rque xnánj Benjamín a. Ne̱ quiriꞌ ndoꞌo rá nij soꞌ, ese ne caꞌve̱j rá rej nij soꞌ caꞌna̱ꞌ Benjamín ga̱ nij soꞌ, ne̱ nihánj me se quiranꞌ ndoꞌo Benjamín sayuun, ne̱ dan me se canica̱j cunuda̱nj nij soꞌ tucuá síí tuꞌvéj ꞌnúú, ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ ne̱ caxríj yuva̱a̱ José man nij soꞌ, ne̱ ꞌo̱ cataj soꞌ se vaa gu̱un se‑mo̱zó soꞌ man síí cuꞌna̱j Benjamín yoꞌ, ne̱ caꞌve̱e quina̱nꞌ ꞌó da̱nj nij soꞌ, taj José a.
\p Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá Judá rihaan José se vaa caꞌve̱j rá José quina̱nꞌ Benjamín rihaan rej soꞌ a. Cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa ꞌe̱e̱ ndoꞌo rá rej nij soꞌ Jacob man Benjamín, ne̱ nda̱a cataj soꞌ se vaa nayo̱n maꞌa̱n soꞌ rihaan Benjamín quina̱j soꞌ gu̱un soꞌ mozó rihaan José, ga̱a ne̱ se̱ nanó rá rej nij soꞌ, taj soꞌ rihaan José a.
\s2 Nataꞌ José rihaan nij tinúú soꞌ me si̱j me soꞌ a
\p Ga̱a cuno José snana̱ Judá, ne̱ guun ndoꞌo rá soꞌ taꞌve̱e soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa cu̱riha̱nj cunuda̱nj nij síí ma̱n rej Egiptó xeꞌ, ne̱ ga̱a quisíj curiha̱nj nij soꞌ, ne̱ caꞌmii José rihaan nij tinúú soꞌ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa José me ya̱ soꞌ a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj soꞌ a:
\p ―Ya̱ vaa iꞌna̱ꞌ réj naꞌ ―taj José xnáꞌanj soꞌ man nij tinúú soꞌ a.
\p Ne̱ cataj soꞌ se vaa nda̱ꞌ se cutuꞌvéj nij soꞌ man soꞌ gu̱un soꞌ mozó rihaan nij síí ma̱n Egiptó, tza̱j ne̱ Yaꞌanj me síí caꞌnéé man soꞌ cheꞌé rej naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soꞌ ꞌnúú cha̱ nij soꞌ ga̱a gu̱un xꞌnaa chiháán nij soꞌ ado̱nj. Ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man soꞌ, ne̱ guun chij ndoꞌo soꞌ rej Egiptó a. Ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Ne̱ caꞌa̱nj soj cata̱j xnaꞌanj soj rihaan rej níꞌ Jacob se vaa caꞌna̱ꞌ nij tuvi̱ꞌ soꞌ caꞌna̱ꞌ daán nij soꞌ caꞌna̱ꞌ nihánj ca̱yáán soj, ga̱a ne̱ ra̱cuíj ꞌu̱nj man soj, ne̱ ꞌó ꞌu̱nꞌ yoꞌ ga̱a̱ xꞌnaa me se a̱ doj se̱ cachiin se chá cha̱ soj ne̱ a̱ doj se̱ quiranꞌ soj sayuun a̱ maꞌ, cata̱j soj rihaan rej níꞌ ―taj José rihaan nij tinúú soꞌ a.
\p Ne̱ Faraón síí uun chij rej Egiptó me se guun niha̱ꞌ rá soꞌ cuno soꞌ nana̱ se vaa caꞌnaꞌ nij tinúú José Egiptó, ne̱ guun ndoꞌo rá soꞌ caꞌna̱ꞌ cunuda̱nj nij tuvi̱ꞌ José Egiptó ca̱yáán nij soꞌ a. Nda̱a racuíj soꞌ cuchriꞌ nucua̱j scúj man nij tinúú José cara̱a nij soꞌ siꞌyaj nij soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ quinanꞌ nij tinúú José rej cuꞌna̱j Canaán, ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan Jacob se vaa vaa iꞌna̱ꞌ José, ne̱ síí uun chij ndoꞌo rej Egiptó me José, taj nij soꞌ rihaan rej nij soꞌ a.
\c 22
\s Caꞌanj nij tuvi̱ꞌ Jacob rej cuꞌna̱j Egiptó a
\r Génesis, capítulos 46 – 50
\p Caꞌanj nij tuvi̱ꞌ Jacob rej cuꞌ Egiptó ca̱yáán nij soꞌ a. Ga̱a vaj nij soꞌ taꞌa̱j chrej, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj, ne̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan Jacob, cataj Yaꞌanj a:
\p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó maꞌ. ꞌO̱ se ꞌo̱ ca̱yáán ꞌu̱nj ga̱ so̱ꞌ rej Egiptó, ne̱ caꞌnga̱a̱ ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ rej yoꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ cavi̱i̱ uún nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ rej Canaán á ―taj Yaꞌanj rihaan Jacob a.
\p Ne̱ nayón nij tuvi̱ꞌ Jacob chrej caꞌanj nij soꞌ rej Egiptó a. Dan me se vaj nij taꞌníí Jacob do̱ꞌ, nij taꞌnij siꞌno̱ Jacob do̱ꞌ, nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Jacob do̱ꞌ, ne̱ ne quiꞌya̱j contá nii chana̱, tza̱j ne̱ quisíj vaꞌnu̱j chiha̱a̱ vata̱nꞌ (66) nij soꞌ caꞌanj Egiptó, ne̱ José do̱ꞌ, ro̱j taꞌníí José do̱ꞌ, a̱j ya̱nj rej Egiptó, ne̱ vaj maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Jacob uún a. Dan me se cuchiꞌ cunuda̱nj nij soꞌ Egiptó, ne̱ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj José rihaan Faraón síí uun chij rej Egiptó a. Cataj Faraón se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj ca̱yáán nij soꞌ estadó cuꞌna̱j Gosén rej ma̱n ndoꞌo coj chri̱nꞌ cha̱ daán nij soꞌ a. Veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ rqué ndoꞌo José nu̱ꞌ se achiin man nij soꞌ a. Ne̱ ga̱a yáán nij soꞌ Gosén, ne̱ caꞌngaa ndoꞌo nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Jacob a.
\s2 Cachíín niꞌya̱j Jacob cheꞌé ro̱j taꞌníí José a
\p Dan me se ꞌo̱ cientó táá ꞌó ico̱ chi̱ꞌ (130) yoꞌ vaj Jacob ga̱a caꞌanj ca̱yáán soꞌ rej Egiptó, ga̱a ne̱ ꞌó xnu̱ꞌ vi̱j (17) yoꞌ cayáán soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa nichrunꞌ cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ José rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa cata̱ꞌ tuꞌva José se̱ guun cachi̱nꞌ José man soꞌ rej Egiptó, tana̱nj cachi̱nꞌ soꞌ man soꞌ rque yuꞌuj yuvej cuꞌna̱j Macpela rej na̱j rej soꞌ do̱ꞌ, xi̱i soꞌ do̱ꞌ a. Ne̱ cataꞌ tuꞌva José da̱nj quiꞌya̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j José man ro̱j taꞌníí José Manasés ga̱ Efraín rihaan Jacob a. Cataj Jacob rihaan José se vaa ase vaa taꞌníí maꞌa̱n soꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ro̱j taꞌníí José rihaan soꞌ a. Ne̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ yoꞌóó quina̱j rihaan Manasés ga̱ Efraín ga̱ yoꞌóó quina̱j rihaan ꞌó da̱nj nij taꞌníí Jacob asa̱ꞌ cuchiꞌ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Canaán vaa güii a.
\p Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jacob raꞌa Jacob raa̱ ro̱j taꞌníí José, cheꞌé rej quiꞌya̱j Yaꞌanj se lu̱j rihaan ro̱j soꞌ a. Dan me se a̱j guun rá José se vaa cuta̱ꞌ Jacob raꞌa soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ raa̱ síí chava̱ꞌ síí cuꞌna̱j Manasés ne̱ cuta̱ꞌ soꞌ raꞌa soꞌ rej nichru̱un soꞌ raa̱ síí cuꞌna̱j Efraín, ne̱ veé da̱nj cachrón José man ro̱j soꞌ rihaan Jacob cheꞌé rej quira̱nꞌ ro̱j soꞌ da̱nj a.
\p Tza̱j ne̱ ino̱ quiꞌyaj Jacob, ne̱ dan me se quiꞌyaj raꞌa soꞌ rcutze̱, ne̱ raꞌa soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ roꞌ, cutaꞌ soꞌ raa̱ Efraín, ne̱ raꞌa soꞌ rej nichru̱un soꞌ roꞌ, cutaꞌ soꞌ raa̱ Manasés a. ꞌO̱ se queneꞌen Jacob se vaa nda̱ꞌ se síí cuni̱j doj me Efraín, tza̱j ne̱ gu̱un chij soꞌ doj rihaan tinúú soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj, ne̱ dan me se cataj Jacob se vaa quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan vi̱j ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ Efraín me síí gu̱un chij doj rihaan Manasés, quiꞌyaj Jacob a.
\p Veé da̱nj quiꞌyaj Jacob, ne̱ doj a̱ gaa toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ José rihaan toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ nij tinúú soꞌ a.
\s2 Cachíín niꞌya̱j Jacob cheꞌé nij taꞌníí maꞌa̱n soꞌ a
\p Ga̱a ne̱ canacúún Jacob caꞌna̱ꞌ cunuda̱nj nij taꞌníí soꞌ rej na̱j soꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ da̱j quira̱nꞌ nij soꞌ a.
\p Xa̱ꞌ Rubén, tza̱j ne̱ nda̱ꞌ se síí chava̱ꞌ me soꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌnaꞌ ndoꞌo se lu̱j rihaan soꞌ cheꞌé se cotoj soꞌ ga̱ nii caꞌa̱a̱n soꞌ a. Xa̱ꞌ Simeón ga̱ Leví, tza̱j ne̱ ticaviꞌ ro̱j soꞌ man cunuda̱nj nij snóꞌo ma̱n ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee cavi̱i̱ sa̱ꞌ ro̱j soꞌ maꞌ.
\p Ne̱ xa̱ꞌ Judá, tza̱j ne̱ cataj Jacob se vaa gu̱un chij soꞌ doj rihaan nij tinúú soꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ Zabulón, tza̱j ne̱ caꞌa̱nj ca̱yáán soꞌ tuꞌva na yaꞌa̱nj, ne̱ xa̱ꞌ Isacar, tza̱j ne̱ se̱ guun rá soꞌ cache̱e̱ ndoꞌo soꞌ, ne̱ cheꞌé dan gu̱un nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ mozó, ne̱ xa̱ꞌ Dan, tza̱j ne̱ do̱j ga̱a̱ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ, ne̱ se̱ guun chij ndoꞌo nij soꞌ maꞌ.
\p Ne̱ xa̱ꞌ Gad, tza̱j ne̱ caꞌna̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n yaníj cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Gad a. Ne̱ nda̱a síj, ga̱a ne̱ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n yaníj, ne̱ caꞌne̱e̱ nij soꞌ siꞌyaj nij síí ma̱n yaníj a. Ne̱ xa̱ꞌ Aser, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ ndoꞌo nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ se chá a. Ne̱ xa̱ꞌ Neftalí, tza̱j ne̱ ase vaa xtaj chéé quij vaa soꞌ a.
\p Ne̱ José, tza̱j ne̱ ase vaa ꞌo̱ chruun sa̱ꞌ avii ndoꞌo chruj raa̱ vaa José, ne̱ nda̱ꞌ se cunu̱ꞌ yuvii̱ ga̱ José, tza̱j ne̱ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan nij yuvii̱ ta̱j riꞌyunj man soꞌ, ne̱ ꞌo̱ ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ a. Ne̱ Benjamín me se síí niha̱ꞌ rá cunu̱ꞌ ga̱ tuviꞌ me soꞌ a.
\p Da̱nj cataj Jacob cheꞌé nij taꞌníí soꞌ a.
\s2 Caviꞌ Jacob, ne̱ cuchuꞌviꞌ nij tinúú José a
\p Veé da̱nj síj cataj xnaꞌanj Jacob da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ nij taꞌníí soꞌ, ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij taꞌníí soꞌ se vaa cachi̱nꞌ nij soꞌ man soꞌ rá yuꞌuj yuvej cuꞌna̱j Macpela rej cuꞌna̱j Canaán a. Ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ a.
\p Dan me se caꞌneꞌ José suun se vaa cachri̱i̱ nii rmedió man xnangá cheꞌé rej se̱ riꞌyuj xnangá, ga̱a ne̱ nanó rá cunuda̱nj nij síí ma̱n Egiptó cheꞌé se caviꞌ rej José a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j José rihaan Faraón se vaa caꞌve̱j Faraón caꞌa̱nj soꞌ cachi̱nꞌ soꞌ man rej soꞌ a. Caꞌvej Faraón, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj cachi̱nꞌ nij tinu̱j José man rej nij soꞌ rá yuꞌuj yuvej cuꞌna̱j Macpela, ga̱a ne̱ canica̱j uún nij soꞌ rej Egiptó a.
\p Nihánj me se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij tinúú José niꞌya̱j nij soꞌ man José a. ꞌO̱ se nihánj me se caviꞌ Jacob, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa ticavi̱ꞌ José man nij soꞌ cheꞌé se cutuꞌvéj nij soꞌ man José asi̱j rque̱ ndoꞌo a.
\p Tza̱j ne̱ cataj José se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ maꞌ. Nda̱ꞌ se guun rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man José ga̱a naá, tza̱j ne̱ Yaꞌanj me síí quiꞌyaj se lu̱j ga̱ José, ne̱ nanii ndoꞌo nij yuvii̱ rihaan xꞌnaa a. Cheꞌé dan xcaj nij tinúú José cuentá se vaa ya̱ ya̱ caráj xꞌnaa José niꞌya̱j José man nij soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun nanó rá a.
\s2 Caviꞌ José a
\p Dan me se ga̱a quisíj José ꞌo̱ cientó táá chi̱ꞌ (110) yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij tinúú soꞌ se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj uún nij soꞌ rej Canaán ca̱yáán nij soꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj a. Ne̱ cataj José se vaa cata̱ꞌ tuꞌva nij tinúú soꞌ asa̱ꞌ caꞌanj uún nij soꞌ rej Canaán, ne̱ ni̱caj nij soꞌ cúú man soꞌ, cachi̱nꞌ nij soꞌ nda̱a Canaán a. Da̱nj cataj José, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ a.
\c 23
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de CopalaCuarta parte (Secciones 23–28)Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Yaꞌanj man nij síí israelitá yoꞌóó Egiptó a Libertad de la esclavitud: Dios saca a los israelitas de EgiptoBasada en el libro de Éxodo, 1:1–15:21 Primera edición 1996, 1CLA LIGA BÍBLICA
\s Quiꞌyaj ndoꞌo nij síí ma̱n Egiptó sayuun man nij yuvii̱ israelitá a
\r Éxodo 1
\s2 Guun ri̱i̱ ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá a
\p Dan me se síj caviꞌ nij tinu̱j José, ga̱a ne̱ ꞌo̱ cayáán nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j cunuda̱nj nij soꞌ a. Caꞌngaa ndoꞌo taꞌníí nij soꞌ, ne̱ cachén ndoꞌo yoꞌ, ne̱ guun ri̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ a. Ne̱ vaa ꞌó Faraón guun chij rihaan Egiptó, ne̱ né si̱j queneꞌen man José me soꞌ, ne̱ ne gu̱un niha̱ꞌ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man nij yuvii̱ israelitá maꞌ. ꞌO̱ se queꞌe̱e̱ nij soꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ se vaa gu̱un chij doj nij soꞌ rihaan maꞌa̱n nij síí ma̱n Egiptó vaa güii a.
\s2 Guun nij yuvii̱ israelitá se‑mo̱zó Faraón a
\p Cheꞌé dan caꞌneꞌ uxrá Faraón suun rihaan nij síí israelitá quiꞌya̱j suun uxrá nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ dan me se guun nij yuvii̱ israelitá mozó rihaan soꞌ a. Ne̱ cuneꞌ soꞌ man do̱j síí ma̱n Egiptó gu̱un chij rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ dan me se guun rá Faraón cuchru̱j soꞌ vi̱j chumanꞌ cuma̱n sa̱ꞌ ꞌnúú trigó, ne̱ quiꞌyaj nij síí israelitá chumanꞌ quiꞌyaj soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ Yaꞌanj me síí racuíj man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ nda̱ꞌ se quiꞌyaj ndoꞌo nij síí ma̱n Egiptó sayuun man nij soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ caꞌngaa ndoꞌo taꞌníí nij soꞌ a. Cheꞌé dan doj a̱ nachriꞌ nij yuvii̱ ma̱n Egiptó niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ doj a̱ quiꞌyaj nij soꞌ sayuun man nij soꞌ ado̱nj.
\s2 Me rá Faraón cavi̱ꞌ neꞌej a
\p Caꞌneꞌ Faraón suun rihaan vi̱j chana̱ israelitá chana̱ tacaꞌngaa neꞌej se vaa asa̱ꞌ caꞌngaa neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ ticavi̱ꞌ ro̱j noꞌ a. Tza̱j ne̱ chana̱ uno rihaan Yaꞌanj me ro̱j noꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne ticavi̱ꞌ ro̱j noꞌ neꞌej sno̱ꞌo maꞌ. Cheꞌé dan caranꞌ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man ro̱j noꞌ, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo Yaꞌanj se lu̱j rihaan ro̱j noꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Faraón suun rihaan nij yuvii̱ riꞌi̱j nij soꞌ man neꞌej sno̱ꞌo israelitá rque chráá Nilo a.
\c 24
\s Me rá Moisés ra̱cuíj soꞌ man tuviꞌ soꞌ nij yuvii̱ israelitá a
\r Éxodo 2:1‑22
\s2 Caꞌngaa Moisés, ne̱ racuíj nii soꞌ man soꞌ a
\p Dan me se vaa ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Leví taꞌníí Jacob, ne̱ ꞌo̱ güii cuchruj nica̱ soꞌ neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ cuna̱j uxrá vaa neꞌej, rá noꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱j rá noꞌ riꞌi̱j nii man neꞌej rque chráá cuꞌna̱j Nilo a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caxríj yuve̱ noꞌ man neꞌej rá veꞌ tucuá noꞌ vaꞌnu̱j yavii a.
\p Ga̱a ne̱ xcaj noꞌ cuentá sese quina̱j neꞌej rá veꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ caꞌna̱ꞌ nij síí ma̱n Egiptó nari̱ꞌ nij soꞌ man neꞌej, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man neꞌej a. Cheꞌé dan nica̱j noꞌ scaa, quiꞌyaj noꞌ rihoo leꞌe̱j chéé rihaan na, ne̱ caxríj noꞌ siguiꞌ macáá xráá scaa, cheꞌé rej se̱ catúj na rque scaa a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé noꞌ neꞌej rá scaa, cutaꞌ noꞌ rihaan na rej ma̱n ndoꞌo coj tuꞌva chráá a. Ne̱ nichru̱nꞌ nicunꞌ raꞌvij neꞌej, tumé noꞌ man neꞌej, queneꞌe̱n noꞌ da̱j quira̱nꞌ neꞌej a.
\s2 Nariꞌ taꞌníí Faraón man neꞌej cuꞌna̱j Moisés a
\p Dan me se caꞌnaꞌ taꞌníí síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Faraón, cane̱ noꞌ rá chráá, ne̱ queneꞌen noꞌ scaa, ne̱ caꞌnéé noꞌ man mozó cha̱na̱ caꞌa̱nj quiri̱i̱ mozó scaa ta̱j rihaan na a. Dan me se quirii noꞌ yatzíj ta̱j xráá scaa, niꞌya̱j noꞌ rá scaa, ne̱ queneꞌen noꞌ neꞌej a. Taꞌvee taꞌvee neꞌej, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá noꞌ niꞌya̱j noꞌ neꞌej a.
\p Dan me se caꞌnaꞌ raꞌvij neꞌej cataj raꞌvij neꞌej se vaa caꞌa̱nj nano̱ꞌ noꞌ chana̱ tucutzi̱i man neꞌej cheꞌé taꞌníí Faraón, ne̱ cataj taꞌníí Faraón caꞌve̱e quiꞌya̱j noꞌ da̱nj a. Ga̱a ne̱ caꞌanj raꞌvij neꞌej cataj noꞌ rihaan nii noꞌ, ne̱ dan me se caꞌnaꞌ maꞌa̱n nii neꞌej rihaan taꞌníí Faraón, ne̱ goꞌ taꞌníí Faraón saꞌanj man nii neꞌej cheꞌé rej ta̱j yaꞌanj noꞌ man neꞌej a.
\p Dan me se guun noco̱o neꞌej do̱j, ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nii neꞌej man neꞌej rihaan taꞌníí Faraón, ne̱ guun taꞌni̱j taꞌníí Faraón man neꞌej, ne̱ Moisés cuꞌna̱j soꞌ, quiꞌyaj noꞌ a.
\s2 Ticaviꞌ Moisés man ꞌo̱ yuvii̱ a
\p Dan me se guun noco̱o Moisés, ne̱ ꞌo̱ güii vaj soꞌ chéé soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa uxrá ꞌyaj suun nij tuviꞌ soꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ nanó rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ se vaa ranꞌ ndoꞌo nij soꞌ sayuun a. Ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa goꞌ ꞌo̱ síí ma̱n Egiptó man ꞌo̱ yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ a. Ga̱a ne̱ niꞌya̱j soꞌ, ne̱ taj va̱j yuvii̱ nicunꞌ, rá soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan ticaviꞌ soꞌ man síí ma̱n Egiptó, ne̱ caxríj yuve̱ soꞌ man xnangá rque yoꞌóó chru̱u̱ a.
\p Dan me se ꞌó güii cavii uún soꞌ cache̱e̱ soꞌ, rá soꞌ, ne̱ dan me se unuꞌ vi̱j yuvii̱ israelitá niꞌya̱j soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man síí tumé cacunꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan Moisés a:
\p ―Taj síí cuneꞌ mán so̱ꞌ guún so̱ꞌ cuese̱ caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé núj maꞌ. Ti̱cavíꞌ so̱ꞌ mán ꞌu̱nj nda̱a vaa ticavíꞌ so̱ꞌ man síí ma̱n Egiptó naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Moisés a.
\p Dan me se cuno Moisés nana̱ da̱nj, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ a. Xcaj yuvii̱ cuentá se vaa ticaviꞌ soꞌ man síí ma̱n Egiptó, rá soꞌ a.
\p Ga̱a cuno Faraón se vaa ticaviꞌ Moisés man ꞌo̱ síí ma̱n Egiptó, ne̱ guun rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man Moisés a. Tza̱j ne̱ nanii Moisés, cunánj soꞌ, caꞌanj soꞌ nda̱a rej cuꞌna̱j Madián ado̱nj.
\p Ne̱ caꞌanj ca̱yáán Moisés ga̱ xrej nu̱u̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ xcaj soꞌ taꞌníí xrej chana̱ cuꞌna̱j Séfora, ne̱ caꞌngaa taꞌníí ro̱j soꞌ síí cuꞌna̱j Gersón a.
\c 25
\s Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Moisés caꞌa̱nj ra̱cuíj soꞌ man nij tuviꞌ soꞌ nij yuvii̱ israelitá a
\r Éxodo 2:23‑4:31
\s2 Me rá Yaꞌanj ra̱cuíj soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a
\p Cachén ndoꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ síí nica̱j suun rey uun chij rej Egiptó, ne̱ guun rá Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá, ese yuvii̱ narii soꞌ canoco̱ꞌ man soꞌ me nij soꞌ a. Queneꞌen soꞌ se vaa ꞌyaj ndoꞌo nij yuvii̱ ma̱n Egiptó sayuun man nij soꞌ, ne̱ cuno soꞌ nana̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ se vaa ti̱nanii soꞌ man nij soꞌ a. Cheꞌé dan guun rá Yaꞌanj caꞌne̱j Yaꞌanj man síí cuꞌna̱j Moisés quiri̱i̱ Moisés man nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó a.
\s2 Nacúún Yaꞌanj man Moisés a
\p ꞌO̱ güii vaj Moisés rej tacaan tumé soꞌ daán rej che̱j soꞌ xcuu, ne̱ cuchiꞌ soꞌ quij cuꞌna̱j Horeb, ne̱ raa̱ quij yoꞌ roꞌ, queneꞌen soꞌ coj tanj acoꞌ yaꞌan, tza̱j ne̱ ne acaa yoꞌ maꞌ. Ma̱an se acoꞌ maꞌa̱n yaꞌan coj, ne̱ cheꞌé dan nichrunꞌ Moisés xca̱j soꞌ cuentá me cheꞌé ne acaa coj a.
\p Ga̱a ne̱ Yaꞌanj nacúún man Moisés a:
\p ―Moisés ―taj Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\p Dan me se caꞌmii Yaꞌanj ga̱ Moisés, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa quiri̱i̱ Moisés canj ꞌni̱j tacóó soꞌ, cheꞌé se rej gue̱e̱ me rej nicu̱nꞌ Moisés a. Veé da̱nj quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Taꞌanj xií so̱ꞌ Abraham do̱ꞌ, Isaac do̱ꞌ, Jacob do̱ꞌ, mej, ne̱ a̱j neꞌenj se vaa ranꞌ ndoꞌo nij tuvíꞌ so̱ꞌ yuvii̱ israelitá sayuun, ꞌyaj nij síí ma̱n Egiptó a.
\p ’Ne̱ cheꞌé dan ti̱nanii ꞌu̱nj man nij soꞌ, raj, ne̱ quiri̱i̱ ꞌu̱nj man nij soꞌ rej Egiptó, ga̱a ne̱ quita̱j ya̱a̱n ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, caꞌa̱nj ni̱caj ꞌu̱nj man nij soꞌ rej Canaán a. Ne̱ yoꞌóó sa̱ꞌ ina̱nj me Canaán, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá nij soꞌ, ca̱yáán nij soꞌ rej yoꞌ ado̱nj.
\p ’Vaa suun rihaan so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Faraón cheꞌé se ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí quiri̱i̱ man nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó á ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés a:
\p ―Né si̱j ata̱ suun mej, ne̱ se̱ caꞌvee caꞌa̱nj ꞌu̱nj rihaan Faraón maꞌ ―taj Moisés rihaan Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a:
\p ―Ni̱caj tuvíꞌ ꞌu̱nj caꞌa̱nj ga̱ so̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan gu̱un nu̱cuáá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Cataj Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j Moisés a
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Moisés man Yaꞌanj, cataj Moisés a:
\p ―Tza̱j ne̱ xna̱ꞌanj nij síí israelitá me síí caꞌnéé manj rihaan nij soꞌ, ne̱ da̱j cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ ga̱ ―taj Moisés, xnáꞌanj soꞌ man Yaꞌanj a.
\p ―Cata̱j so̱ꞌ se vaa Taꞌanj Abraham do̱ꞌ, Isaac do̱ꞌ, Jacob do̱ꞌ, mej, ne̱ Jehová síí vaa iꞌna̱ꞌ ya̱ mej, cata̱j so̱ꞌ rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ caꞌa̱nj cunuda̱nj nij soj rihaan Faraón, ne̱ cata̱j nij soj rihaan soꞌ se vaa ꞌu̱nj me síí caꞌneꞌ suun rihaan nij soj caꞌa̱nj nij soj vaꞌnu̱j güii rej tacaan, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soj xcuu rihaan ꞌu̱nj a.
\p ’Se̱ caꞌvej rá Faraón caꞌa̱nj soj, tza̱j ne̱ quira̱nꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n Egiptó sayuun, qui̱ꞌyáj a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱j rá soꞌ caꞌa̱nj soj nanj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ne̱ cataj Moisés a:
\p ―Tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá nij síí uun chij snana̱j maꞌ ―taj Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa riꞌi̱j Moisés chruun ro̱ꞌ soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ da̱nj quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ guun chruun yoꞌ xcuáá a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa ta̱ꞌaa Moisés taneꞌ xcuáá, ne̱ da̱nj quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ nahuun xcuáá chruun a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa caxri̱i̱ Moisés raꞌa Moisés rque saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ quiri̱i̱ uún soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj Moisés, ne̱ canó ndoꞌo luj riꞌyuj raꞌa Moisés a. Ga̱a ne̱ caxríj uún Moisés raꞌa soꞌ rque saga̱nꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ quirii uún soꞌ, ne̱ dan me se nahuun sa̱ꞌ raꞌa soꞌ ado̱nj.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a:
\p ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ ro̱j suun sa̱ꞌ noco̱o nihánj ni̱ꞌyaj nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ cuchuma̱n rá nij soꞌ se vaa ꞌu̱nj me síí caꞌneꞌ suun rihaan so̱ꞌ quiri̱i̱ so̱ꞌ man nij soꞌ rej Egiptó a. Tza̱j ne̱ sese ꞌo̱ ga̱a̱ nichra̱j rá nij soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj quiri̱i̱ so̱ꞌ do̱j na rque chráá cuꞌna̱j Nilo, tu̱cuayanj so̱ꞌ rihaan yoꞌóó, ga̱a ne̱ gu̱un na ton a ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Naꞌvej Moisés caꞌa̱nj Moisés rej Egiptó maꞌ
\p Tza̱j ne̱ chuꞌviꞌ Moisés quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa taj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ a:
\p ―Tza̱j ne̱ né si̱j neꞌen caꞌmi̱i̱ natáj mé ꞌu̱nj maꞌ. Síí aꞌmii raꞌya̱nꞌ mej ado̱nj ―taj soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Me cheꞌé niꞌyón so̱ꞌ, ne̱ ꞌu̱nj nihánj me Yaꞌanj, ne̱ ꞌu̱nj me síí quiꞌyaj tuꞌvá so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, ne̱ ra̱cuíj ꞌu̱nj mán so̱ꞌ caꞌmi̱i̱ natáj so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Tza̱j ne̱ a̱ doj ne gu̱un rá Moisés quiꞌya̱j Moisés nda̱a vaa cataj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa nano̱ꞌ Yaꞌanj ꞌó síí caꞌa̱nj a. Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá Yaꞌanj cuno Yaꞌanj nana̱ caꞌmii Moisés, tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Ra̱cuíj tinúú so̱ꞌ Aarón mán so̱ꞌ á. Dan me se caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan Aarón da̱j caꞌmii ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ nata̱ꞌ soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Dan me se ga̱a caꞌa̱nj so̱ꞌ rej Egiptó, ne̱ nari̱ꞌ tuvíꞌ so̱ꞌ ga̱ soꞌ taꞌa̱j chrej a ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Caꞌanj uún Moisés rej Egiptó a
\p Dan me se rej che̱j Moisés me síí cuꞌna̱j Jetro, ne̱ cuchiꞌ Moisés rihaan Jetro cachíín niꞌya̱j soꞌ sese caꞌve̱j rá Jetro caꞌa̱nj soꞌ rej Egiptó cheꞌé rej caꞌa̱nj ni̱ꞌyaj soꞌ yan ma̱n tuviꞌ soꞌ a. “Caꞌve̱e”, taj Jetro, ne̱ caꞌanj nica̱j Moisés man nica̱ soꞌ ga̱ taꞌníí soꞌ rej Egiptó a. Curiha̱nj Yaꞌanj taꞌa̱j chrej, ne̱ da̱j doj se ticaviꞌ Yaꞌanj man Moisés, cheꞌé se ataa caꞌne̱ꞌ Moisés taꞌngaꞌ man taꞌníí soꞌ a. Tza̱j ne̱ cuaj caꞌneꞌ nica̱ Moisés taꞌngaꞌ man taꞌníí Moisés, ne̱ cheꞌé dan caꞌvej rá Yaꞌanj caꞌa̱nj nij soꞌ a.
\p Dan me se a̱j cataj Yaꞌanj rihaan síí cuꞌna̱j Aarón se vaa nari̱ꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ Moisés taꞌa̱j chrej, ne̱ cheꞌé dan nariꞌ tuviꞌ ro̱j soꞌ taꞌa̱j chrej a. Cataj xnaꞌanj Moisés rihaan Aarón nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\s2 Caꞌmii Moisés ga̱ nij síí israelitá a
\p Ga̱a cuchiꞌ ro̱j soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ canacúún ro̱j soꞌ cunuda̱nj nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Aarón rihaan nij soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a. Ga̱a ne̱ tihaa̱n Moisés suun sa̱ꞌ noco̱o rihaan nij soꞌ se vaa guun chruun nica̱j soꞌ xcuáá do̱ꞌ, se vaa nahuun xcuáá chruun do̱ꞌ, se vaa canó luj riꞌyuj raꞌa Moisés do̱ꞌ, se vaa nahuun sa̱ꞌ raꞌa Moisés do̱ꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ guun ya̱ rá nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa ya̱ ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\c 26
\s Ne caꞌve̱j Faraón caꞌa̱nj nij yuvii̱ israelitá rej yaníj maꞌ
\r Éxodo 5‑10
\s2 Caꞌmii Moisés ga̱ Faraón a
\p Dan me se cuchiꞌ Moisés ga̱ Aarón rihaan Faraón, síí uun chij rej Egiptó, ne̱ cataj ro̱j soꞌ a:
\p ―Yaꞌanj noco̱ꞌ núj a̱j caꞌneꞌ suun rihaan núj nij yuvii̱ israelitá cheꞌé rej caꞌa̱nj núj tacaan quiꞌya̱j núj chaꞌanj rihaan soꞌ ―cataj ro̱j soꞌ rihaan Faraón a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Faraón rihaan ro̱j soꞌ a:
\p ―Taj se uun Taꞌanj ro̱j so̱j rihanj maꞌ. Ne̱ se̱ caꞌanj soj maꞌ. Ne̱ xa̱ꞌ ro̱j so̱j, tza̱j ne̱ me ina̱nj rá ro̱j so̱j quiꞌya̱j ro̱j so̱j sayuun, ne̱ caxri̱i̱ ro̱j so̱j rej rmi̱i̱ man nij yuvii̱ israelitá se̱ quiꞌyaj suun nij soꞌ a̱ maꞌ ―taj Faraón rihaan ro̱j soꞌ a.
\s Quiranꞌ nij síí israelitá doj sayuun a
\p Ga̱a ne̱ cataj Faraón rihaan nij síí ma̱n Egiptó uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa doj a̱ quiꞌya̱j suun nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ a. Ne̱ cataj Faraón se vaa caꞌne̱ꞌ rá nij síí ma̱n Egiptó ga̱ suun rqué coj chri̱nꞌ achiin man yuvii̱ israelitá quiri̱i̱ nij soꞌ chraan nachij, tza̱j ne̱ nano̱ꞌ maꞌa̱n nij síí israelitá coj chri̱nꞌ achiin man nij soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chraan se̱ nanij quiꞌya̱j nij soꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ güii maꞌ, taj Faraón a.
\p Ne̱ síí rmi̱i̱ me nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan guun rá nij soꞌ cache̱e̱ nij soꞌ tacaan, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ chaꞌanj cheꞌé taꞌanj nij soꞌ, taj soꞌ nanj ado̱nj.
\p Ne̱ nij síí israelitá me se ne gu̱un nucua̱j nij soꞌ nano̱ꞌ nij soꞌ coj ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ nu̱ꞌ chraan nda̱a vaa quiꞌyaj nij soꞌ asi̱j rque̱, ne̱ cheꞌé dan cayuun nij soꞌ quiꞌyaj nij síí ma̱n Egiptó ado̱nj. Cheꞌé dan caxríj yuva̱a̱ ndoꞌo nij síí israelitá man Moisés ga̱ Aarón a. ꞌO̱ se ne ti̱nanii ro̱j soꞌ man nij soꞌ rihaan suun ꞌe̱e̱ a̱ maꞌ. Tana̱nj suun ꞌe̱e̱ doj quiꞌyaj suun nij soꞌ ado̱nj.
\s2 Xnáꞌanj Moisés man Yaꞌanj a
\p Cheꞌé dan caꞌanj Moisés xnáꞌanj Moisés man Yaꞌanj, ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Señor, me cheꞌé me quiꞌyáá so̱ꞌ da̱nj man núj ga̱. ꞌO̱ se chiꞌi̱i̱ doj ranꞌ nij yuvii̱ israelitá cuano̱, quiꞌyáá so̱ꞌ á ―taj Moisés rihaan Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Na̱ꞌvi̱j so̱ꞌ do̱j, ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá á. Gu̱un nu̱ꞌ nda̱a vaa ya̱ cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ a. Caꞌne̱j ya̱ Faraón man nij soj caꞌa̱nj nij soj, ne̱ quita̱j ya̱a̱n ꞌu̱nj rihaan nij soj caꞌa̱nj nij soj rej Canaán, ga̱a ne̱ gu̱un toꞌo̱j soj man Canaán, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Quiranꞌ nij síí ma̱n Egiptó sayuun, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Cheꞌé dan caꞌanj Moisés cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá nda̱a vaa caꞌmii Yaꞌanj rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ nihánj me se a̱ doj ne cuno̱ nij soꞌ snana̱ Moisés a̱ maꞌ.
\p Cuchiꞌ uún Moisés ga̱ Aarón rihaan Faraón, ne̱ riꞌíj Aarón chruun ro̱ꞌ soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ guun yoꞌ xcuáá, tza̱j ne̱ a̱ doj ne cuno̱ Faraón snana̱ ro̱j soꞌ a̱ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Aarón se vaa go̱ꞌ ro̱j soꞌ chruun yoꞌ rihaan chráá cuꞌna̱j Nilo, ga̱a ne̱ gu̱un ton man nu̱ꞌ na nu̱u̱ rque chráá a.
\p Veé da̱nj quiꞌyaj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ guun to̱n man na, ga̱a ne̱ caviꞌ cunuda̱nj nij xcuaj ma̱n rque chráá, ne̱ taj a̱ doj na sa̱ꞌ coꞌo̱ nij yuvii̱ a. Ne̱ nda̱ꞌ se quiranꞌ nij soꞌ da̱nj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Faraón caꞌa̱nj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé Yaꞌanj doj sayuun rihaan nij síí ma̱n Egiptó a.
\p Dan me se asino riqui̱j caꞌnéé Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj chaꞌvii do̱ꞌ, xtáán do̱ꞌ, tza̱j ne̱ rej cuꞌna̱j Gosén taj xtáán, quiꞌyaj Yaꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se rej ne̱ nij yuvii̱ israelitá me Gosén a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj chiꞌii̱ canó daán nij yuvii̱ ma̱n Egiptó, ne̱ caviꞌ ndoꞌo nij xcuu, tza̱j ne̱ daán nij yuvii̱ israelitá me se ne cavi̱ꞌ nij xoꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ quiranꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ ma̱n Egiptó luj yuva̱a̱, quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ camanꞌ uxrá maa̱n yahi̱j, ne̱ quiriꞌ ndoꞌo xnaa̱ nij yuvii̱ ma̱n Egiptó, quiꞌyaj maa̱n yahi̱j, tza̱j ne̱ ne cama̱nꞌ maa̱n yahi̱j rej ne̱ nij yuvii̱ israelitá maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé ndoꞌo Yaꞌanj rquíí chá ndoꞌo xnaa̱ nij síí ma̱n Egiptó, ne̱ veé da̱nj navij xnaa̱ nij soꞌ, quiꞌyaj rquíí a. Ga̱a ne̱ guun rmi̱ꞌ ndoꞌo nu̱ꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, quiꞌyaj Yaꞌanj, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ rej Gosén ne gu̱un rmi̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se rej ma̱n nij yuvii̱ israelitá me yoꞌ a. Dan me se síj vaꞌnu̱j ya̱ güii nuvi̱i niga̱nꞌ vaa rmi̱ꞌ rej ya̱nj nij síí ma̱n Egiptó, ne̱ veé da̱nj síj guun sayuun caꞌnéé Yaꞌanj xráá nij soꞌ, cheꞌé rej caꞌne̱ꞌ rá nij síí ma̱n Egiptó, ne̱ caꞌve̱j rá Faraón caꞌa̱nj nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Caꞌmii Faraón ga̱ Moisés cheꞌé sayuun a
\p Ne̱ ga̱a ranꞌ nij soꞌ sayuun, ne̱ guun rá Faraón caꞌa̱nj nij yuvii̱ israelitá, tza̱j ne̱ nu̱ꞌ xꞌnéj sayuun xráá nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ natuná Faraón snana̱ soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ a̱ maꞌ.
\p Ne̱ ꞌo̱ güii me se rqué Yaꞌanj ꞌo̱ nana̱ caꞌmi̱i̱ Moisés rihaan Faraón, ne̱ dan me se cataj Moisés rihaan Faraón se vaa ma̱an cheꞌé se me rá Yaꞌanj xca̱j cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ cuentá se vaa si̱j nucua̱j ndoꞌo me Yaꞌanj roꞌ, cheꞌé dan ne cavi̱ꞌ Faraón quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\c 27
\s Caꞌnéé Faraón man nij yuvii̱ israelitá cu̱riha̱nj nij soꞌ rej Egiptó a
\r Éxodo 11:1‑13:16
\s2 Caviꞌ nij síí chava̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Dan me se Faraón síí uun chij rej Egiptó me se ꞌo̱ naꞌvej rá soꞌ cavi̱i̱ nij síí israelitá rej Egiptó caꞌa̱nj nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá Yaꞌanj caꞌne̱j Yaꞌanj ꞌó sayuun rihaan nij síí ma̱n Egiptó, ga̱a ne̱ caꞌve̱e a.
\p Dan me se guun rá Yaꞌanj cavi̱ꞌ taꞌníí cunuda̱nj nij síí ma̱n Egiptó síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, daán nij soꞌ xcuu caꞌngaa asino ya̱a̱n do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó taꞌníí nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, a̱ ꞌó daán nij yuvii̱ israelitá xcuu do̱ꞌ, se̱ caviꞌ, rá Yaꞌanj maꞌ.
\p Cataj Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá nani̱i̱ nij soꞌ a Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Aarón da̱j quiꞌya̱j ro̱j soꞌ ga̱a ne̱ se̱ quiranꞌ nij yuvii̱ israelitá sayuun ga̱a cavi̱ꞌ nij síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ a.
\p Dan me se güii chi̱ꞌ chéé yavii ni̱caj ꞌo̱ ꞌo̱ nij tucua̱ nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ xcuu a. Ne̱ dan me se caꞌve̱e tana caꞌve̱e matzinj caꞌve̱e, taj Yaꞌanj, tza̱j ne̱ xcuu sno̱ꞌo ni̱caj nij soꞌ, ne̱ xcuu sa̱ꞌ ina̱nj vaj ꞌo̱ yoꞌ ni̱caj nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ sese do̱j nij soꞌ yáán ꞌo̱ veꞌ, ne̱ caꞌve̱e cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n ꞌó veꞌ, ne̱ ni̱caj nij soꞌ o̱rúnꞌ xcuu cheꞌé ro̱j tucua̱ nij soꞌ a.
\p Dan me se veꞌé tu̱mé nij soꞌ xcuu, ne̱ güii xcaꞌa̱nj chéé yavii ga̱a quisíj cataꞌ güii roꞌ, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij tucua̱ soꞌ xcuu a. Ne̱ caxri̱i̱ nij soꞌ ton xꞌnúú taꞌyaa veꞌ tucuá nij soꞌ do̱ꞌ, rej xta̱ꞌ raa̱ taꞌyaa do̱ꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ catu̱u̱ cunuda̱nj nij síí tucua̱ yoꞌ rá veꞌ, ne̱ ꞌo̱ ca̱yáán nij soꞌ rá veꞌ cunu̱ꞌ yanꞌ nda̱a síj güii a.
\p Ne̱ ti̱nitón nij soꞌ nee̱ xcuu, ga̱a ne̱ nee̱ do̱ꞌ, cuêj e̱ꞌ do̱ꞌ, chraa yoꞌóó trigó do̱ꞌ, cha̱ nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó cúú man xcuu se̱ guun tacuachra̱nꞌ nij soꞌ maꞌ. Ne̱ sese quináj nee̱ tuꞌva nij soꞌ, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ nee̱, quiꞌya̱j nij soꞌ a.
\p Ne̱ ga̱a cha̱ nij soꞌ nee̱, ne̱ qui̱ꞌnij tacóó nij soꞌ canj, ne̱ gu̱un rá nij soꞌ se vaa ase vaa síí cavi̱i̱ caꞌa̱nj rej yaníj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Aarón a.
\p Veé dan me cataj xnaꞌanj Moisés nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ quiꞌyaj nij síí israelitá nda̱a vaa cataj Yaꞌanj, ne̱ veé dan caráán nij soꞌ rihaan sayuun cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ a.
\s2 Caviꞌ taꞌníí nij síí ma̱n Egiptó síí chava̱ꞌ a
\p Ga̱a ne̱ dan me se caviꞌ taꞌníí cunuda̱nj nij síí ma̱n Egiptó síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, daán nij soꞌ xcuu caꞌngaa asino ya̱a̱n do̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ queneꞌen Yaꞌanj ton xíj xꞌnúú taꞌyaa do̱ꞌ, rej xta̱ꞌ raa̱ taꞌyaa do̱ꞌ, rihaan veꞌ tucuá nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ cheꞌé dan cachén yaníj chiꞌii̱ rihaan veꞌ tucuá nij soꞌ, ne̱ a̱ ꞌó taꞌníí nij soꞌ do̱ꞌ, a̱ ꞌó daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ, ne cavi̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj maꞌ. Asi̱j dan guun cheꞌe̱ Chaꞌanj Pascuá, quiꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj.
\p Dan me se rej ya̱nꞌ roꞌ, caviꞌ cunuda̱nj taꞌníí nij yuvii̱ ma̱n Egiptó síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ, ne̱ nda̱a taꞌníí maꞌa̱n Faraón síí chava̱ꞌ caviꞌ, ne̱ cheꞌé dan ma̱an yanꞌ yoꞌ roꞌ, caꞌnéé ya̱ Faraón man nij yuvii̱ israelitá caꞌa̱nj nij soꞌ rej yaníj a.
\s2 Cavii nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó a
\p Cheꞌé dan cuaj taꞌaa nij yuvii̱ israelitá cunj vaa rihaan nij soꞌ, ne̱ navij orá man nij soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e nache̱j nij soꞌ se cuꞌna̱j levadura se ꞌyaj nuu na̱na̱ cunj rque cunj maꞌ. Ne̱ taꞌaa nij soꞌ ꞌó siꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cuaj cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ a.
\p Ne̱ cachíín nij soꞌ ticuu do̱ꞌ, seꞌej do̱ꞌ, caquíí noco̱ꞌ xréé chana̱ do̱ꞌ, man nij síí ma̱n Egiptó, ne̱ yatzíj sa̱ꞌ cachíín nij soꞌ, ne̱ rqué nij síí ma̱n Egiptó man nij soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ ma̱an rej nii̱ yoꞌ cavii nij yuvii̱ israelitá curiha̱nj nij soꞌ rej Egiptó caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Sucot a.
\p Dan me se vata̱nꞌ cientó míj (600,000) snóꞌo me nij soꞌ ga̱a caꞌanj nij soꞌ, ne̱ cunuda̱nj nij tucua̱ nij soꞌ do̱ꞌ, daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ, caꞌanj ga̱ nij soꞌ a. Ne̱ dan me se síj caꞌa̱nj cientó táá ꞌó ico̱ chi̱ꞌ (430) yoꞌ cayáán nij síí israelitá rej Egiptó ado̱nj.
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun navi̱j rá nij yuvii̱ israelitá chaꞌanj a
\p Dan me se cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa ꞌo̱ ꞌo̱ yoꞌ navi̱j rá nij soꞌ Chaꞌanj Pascuá, ne̱ ninu̱j rá nij soꞌ da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ yanꞌ tinanii Yaꞌanj man nij soꞌ rej Egiptó a.
\p Dan me se ticavi̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ matzinj se ꞌo̱ tana do̱ꞌ, ꞌo̱ ꞌo̱ yoꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj nij soꞌ asino ya̱a̱n a. Ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ nu̱ꞌ se cuꞌna̱j levadura rá veꞌ tucuá nij soꞌ ga̱a ataa ca̱nuû chaꞌanj, ga̱a ne̱ tu̱nj ya̱ güii ina̱nj chraa yoꞌóó trigó cha̱ nij soꞌ a. Da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ ninu̱j rá nij soꞌ se vaa raꞌya̱nj ndoꞌo curiha̱nj nij soꞌ rej Egiptó a.
\p Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá navi̱j rá chaꞌanj yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan taꞌníí nij soꞌ me cheꞌé navij rá nij soꞌ chaꞌanj yoꞌ, taj uún Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a.
\s2 Guun nij síí chava̱ꞌ siꞌyaj Yaꞌanj a
\p Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa quiri̱i̱ yaníj nij soꞌ man cunuda̱nj taꞌníí nij soꞌ síí chava̱ꞌ do̱ꞌ, cunuda̱nj daán nij soꞌ xcuu caꞌngaa asino ya̱a̱n do̱ꞌ, gu̱un cunuda̱nj yoꞌ siꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ cheꞌé se caráán Yaꞌanj rihaan sayuun cheꞌé nij soꞌ yanꞌ guun cheꞌe̱ Chaꞌanj Pascuá a.
\p Ne̱ xcuu yoꞌ me se sese xcuu sa̱ꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj me xoꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ sese né xcu̱u sa̱ꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj me xoꞌ, ne̱ caꞌve̱e ticavi̱ꞌ nij soꞌ man xoꞌ caꞌve̱e ticavi̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ tana se ꞌo̱ matzinj nayo̱n rihaan xoꞌ a.
\p Ne̱ xa̱ꞌ taꞌníí nij soꞌ, tza̱j ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ matzinj se tana se rihaan Yaꞌanj, nayo̱n xoꞌ rihaan taꞌníí maꞌa̱n nij soꞌ a. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cata̱j xnaꞌanj nij yuvii̱ rihaan taꞌníí nij yuvii̱ me cheꞌé ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ se̱ niꞌyón taꞌníí nij soꞌ suun noco̱o ndoꞌo quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a.
\c 28
\s Racuíj Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá cachén nij soꞌ Na Yaꞌa̱nj Veꞌe̱j a
\r Éxodo 13:17‑15:21
\s Caꞌanj nij yuvii̱ israelitá nda̱a tuꞌva na yaꞌa̱nj a
\p Dan me se chrej nica̱ doj caꞌa̱nj rej Canaán achén toꞌóó nij síí filisteo, tza̱j ne̱ ne caꞌa̱nj nij yuvii̱ israelitá chrej yoꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé se naꞌvej rá Yaꞌanj go̱ꞌ nij yuvii̱ filisteo man nij soꞌ, ne̱ se̱ gaa na̱nj nano̱ ndoꞌo rá nij soꞌ, ne̱ gu̱un rá nij soꞌ ca̱nica̱j nij soꞌ rej Egiptó a.
\p Ne̱ cheꞌé dan caꞌanj nij yuvii̱ israelitá ꞌó chrej xca̱a̱n doj, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ chrej yoꞌ vaj rej na̱j Na Yaꞌa̱nj Veꞌe̱j a.
\p Dan me se ga̱a curiha̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Sucot, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ ꞌo̱ ngaa, quiꞌyaj Yaꞌanj rej ranga̱ꞌ, ne̱ nicunꞌ caya̱ ndoꞌo ngaa yoꞌ, ne̱ quitáá ya̱a̱n ngaa yoꞌ rihaan nij soꞌ a. Ne̱ rej nii̱ me se guun ngaa yoꞌ yaꞌan, ne̱ chuguu̱n yaꞌan chrej chéé nij yuvii̱ a.
\p Ne̱ nica̱j nij soꞌ cúú man síí cuꞌna̱j José, nda̱a vaa cataj soꞌ rihaan nij soꞌ ga̱a ataa cavi̱ꞌ soꞌ a. Nica̱j nij soꞌ cúú man José caꞌanj nij soꞌ rej Canaán, ne̱ nda̱a yoꞌ cachi̱nꞌ nij soꞌ cúú rque yuꞌuj, nda̱a vaa cataj José rihaan nij soꞌ a. Dan me se cuchiꞌ nij yuvii̱ israelitá rej cuꞌna̱j Etam, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj cara̱nꞌ nij soꞌ tuꞌva na yaꞌa̱nj a. ꞌO̱ se guun rá Yaꞌanj queneꞌe̱n síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Faraón, ne̱ cata̱j Faraón se vaa ranꞌ nij yuvii̱ israelitá sayuun ne̱ canoco̱ꞌ nij stanu̱u Faraón man nij soꞌ a. Veé da̱nj quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá, caranꞌ nij soꞌ tuꞌva na yaꞌa̱nj a.
\s2 Canocoꞌ stanu̱u Faraón man nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ dan me se guun rá nij tuvi̱ꞌ Faraón a: “Snúú rmaꞌa̱n níꞌ se vaa caꞌanj u̱u̱n nij yuvii̱ israelitá quiꞌyaj níꞌ chugua̱nj”, cataj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ tanuu ta̱j cuchriꞌ nucua̱j cuayó, ne̱ quitáá ya̱a̱n Faraón rihaan nij tanuu, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ veé da̱nj queneꞌen nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá se vaa aranꞌ nij soꞌ tuꞌva na yaꞌa̱nj a.
\p Dan me se queneꞌen nij yuvii̱ israelitá man nij tanuu caꞌnaꞌ, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Moisés, ne̱ cataj nij soꞌ a:
\p ―Nihánj me cavi̱ꞌ níꞌ á. Sese quináj níꞌ rej Egiptó, ne̱ cavii sa̱ꞌ níꞌ doj asuun tza̱j a ―taj nij yuvii̱ a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Moisés rihaan nij soꞌ a:
\p ―Se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. Ma̱an se ni̱ꞌyaj soj, ne̱ xca̱j soj cuentá da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj ti̱nanii Yaꞌanj man soj rihaan sayuun güii cuanꞌ á. ꞌO̱ se nichrunꞌ caꞌa̱nj niꞌya̱ nij tanuu avii rej Egiptó, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ queneꞌen uún soj man nij soꞌ maꞌ ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Racuíj Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cata̱j Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij yuvii̱ siꞌyaj nij soꞌ, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ da̱nj cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa ticu̱nꞌ Moisés chruun rihaan na yaꞌa̱nj cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ na, ga̱a ne̱ ga̱a̱ chrej naco̱o̱ ta̱j rque na a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj ngaa rej riha̱a̱n nij yuvii̱, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ caꞌanj ngaa canicunꞌ ngaa rej xco̱ nij yuvii̱, ne̱ caráán ngaa xráá nij yuvii̱ cheꞌé rej se̱ caꞌvee nari̱ꞌ nij tanuu man nij soꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ ticunꞌ Moisés chruun rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ niga̱nꞌ goꞌ nana̱ rihaan na, quiꞌyaj Yaꞌanj nda̱a se xraꞌ taꞌa̱j na yaꞌa̱nj a. Ne̱ cachéé nij yuvii̱ israelitá rihaan yoꞌóó naco̱o̱ nu̱u̱ tanu̱u̱ na, cachén nij soꞌ nda̱a níchrej na yaꞌa̱nj, ne̱ ase vaa chraan xca̱a̱n roꞌ, da̱nj vaa na, nicunꞌ na xꞌnúú nij soꞌ cachén nij soꞌ a.
\s2 Caviꞌ nij tanuu quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Dan me se queneꞌen nij tanuu avii rej Egiptó chrej naco̱o̱ ta̱j tanu̱u̱ na, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj sayuun man nij soꞌ a. Dan me se cuꞌnuꞌ tacóó daán nij soꞌ cuchriꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e caꞌa̱nj nij soꞌ maꞌ. Dan me se ga̱a cuchiꞌ sa̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá níchrej na yaꞌa̱nj, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa ticu̱nꞌ uún soꞌ raꞌa soꞌ rihaan na, taj Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ da̱nj quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nayón uún na rej na̱j na, ne̱ caráán na xráá nij tanuu ꞌnaꞌ rej Egiptó, ne̱ canó xráá cunuda̱nj nij soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ nij yuvii̱ israelitá me se nanii nij soꞌ rihaan nij tanuu quiꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj.
\s2 Guun niha̱ꞌ uxrá rá nij yuvii̱ israelitá a
\p Dan me se queneꞌen nij yuvii̱ israelitá da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ, ga̱a ne̱ caráj yaꞌa̱nj ndoꞌo nij soꞌ se vaa nucua̱j ndoꞌo Yaꞌanj, ga̱a ne̱ guun nucua̱j rá nij soꞌ man Yaꞌanj do̱ꞌ, man Moisés síí nu̱u̱ rihaan Yaꞌanj do̱ꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj nij soꞌ chraꞌ achráá nij soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ chraꞌ yoꞌ taj a:
\q Cheꞌé se tinanii Yaꞌanj man níꞌ,
\q cheꞌé dan cata̱j ꞌu̱nj se vaa sa̱ꞌ uxrá vaa Yaꞌanj a.
\q Nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ síí avii rej Egiptó roꞌ,
\q canó xráá nij soꞌ rque na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj.
\q Taj a̱ ꞌó síí quiꞌya̱j da̱j se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj maꞌ.
\q ꞌO̱ se o̱rúnꞌ soꞌ me síí tumé man níꞌ,
\q ne̱ quita̱j ya̱a̱n soꞌ rihaan níꞌ caꞌa̱nj níꞌ rej Canaán á.
\m Da̱nj taj chraꞌ yoꞌ a.
\c 29
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Quinta parte (Secciones 29–35). Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nariꞌ nij yuvii̱ israelitá da̱j ga̱a̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ man Yaꞌanj a; Los israelitas aprenden cómo seguir a Dios: los diez mandamientos y el tabernáculo; Basada en el libro de Éxodo, 15:22–40:38; Primera edición 1996, 1C, LA LIGA BÍBLICA
\s Caꞌanj nij yuvii̱ israelitá quij cuꞌna̱j Sinaí a
\r Éxodo 15:22–17:16
\s2 Chéé nij yuvii̱ israelitá tacaan naco̱o̱ ndoꞌo a
\p Dan me se cavii nij yuvii̱ israelitá tuꞌva Na Yaꞌa̱nj Veꞌe̱j caꞌanj nij soꞌ, quiꞌyaj Moisés, ne̱ dan me se vaj nij soꞌ tacaan naco̱o̱ ndoꞌo a. Vaꞌnu̱j ya̱ güii vaj nij soꞌ nanoꞌ nij soꞌ na coꞌo̱ nij soꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j na nariꞌ nij soꞌ a̱ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Mara, ne̱ ta̱j yuꞌuj na rej Mara yoꞌ, tza̱j ne̱ e̱ꞌ ndoꞌo na a. Ga̱a ne̱ cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Moisés cheꞌé na e̱ꞌ a.
\p Cheꞌé dan xnáꞌanj Moisés man Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ tihaa̱n Yaꞌanj ꞌo̱ chruun rihaan Moisés ta̱güéj Moisés rque na, ga̱a ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ na, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Veé da̱nj quiꞌyaj Moisés nda̱a vaa cataj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cunuu sa̱ꞌ na, ga̱a ne̱ coꞌo nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ veé ma̱an rej Mara yoꞌ me cataj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ se vaa ꞌo̱ cuno̱ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quiranꞌ nij soꞌ sayuun nda̱a vaa quiranꞌ nij yuvii̱ ma̱n rej Egiptó quiꞌyaj soꞌ a. Ga̱a ne̱ cavii nij yuvii̱ israelitá caꞌanj nij soꞌ rej cuꞌna̱j Elim, ne̱ rej yoꞌ me se ta̱j chuvi̱j rej avii na, ne̱ veé ma̱an dan naránj rá nij yuvii̱ a.
\s2 Caꞌmii nij yuvii̱ israelitá nana̱ nij cheꞌé Yaꞌanj a
\p Dan me se cavii nij soꞌ rej Elim caꞌanj nij soꞌ rej quij, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ uún nij yuvii̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Moisés a. Cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj sese quináj nij soꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó asuun tza̱j ado̱nj. ꞌO̱ se rej Egiptó ma̱n ndoꞌo se chá, tza̱j ne̱: “Rej nihánj me se cavi̱ꞌ níꞌ quiꞌya̱j xꞌnaa chugua̱nj”, taj nij yuvii̱ rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés se vaa né rihaan maꞌa̱n soꞌ me aꞌmii nij yuvii̱ nana̱ nij; ma̱an se rihaan maꞌa̱n Yaꞌanj aꞌmii nij soꞌ nana̱ da̱nj a. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n Yaꞌanj me síí rque̱ cha̱ nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnéé ndoꞌo Yaꞌanj gua̱ꞌ rej ya̱nj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ taꞌaa ndoꞌo nij yuvii̱ gua̱ꞌ chá nij soꞌ a.
\s2 Rqué Yaꞌanj se cuꞌna̱j maná cha̱ nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ ꞌó güii ga̱a nacoo̱ nihaa̱ me se queneꞌen nij yuvii̱ israelitá se vaa na̱j ndoꞌo se catzi̱i̱ rihaan yoꞌóó, ne̱ se catzi̱i̱ yoꞌ me se ase vaa yuꞌveꞌ vaa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa se catzi̱i̱ yoꞌ me rachrúún caꞌnéé Yaꞌanj cha̱ nij soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés a:
\p ―No̱ xcúún soj cu̱riha̱nj soj rej naꞌya̱a̱n naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soj vi̱j litró se catzi̱i̱ cha̱ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soj a. Tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soj doj a̱ maꞌ. Ne̱ se̱ guun cara̱a sa̱ꞌ nij soj taꞌa̱j se catzi̱i̱ cha̱ nij soj ꞌó güii maꞌ. Sese quiꞌya̱j soj da̱nj, ne̱ nayo̱n ndoꞌo xlúú rque se catzi̱i̱, ne̱ quiri̱ꞌ yoꞌ a.
\p ’Ne̱ güii naránj rá me se se̱ guun cu̱riha̱nj nij soj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soj se catzi̱i̱ maꞌ. Ma̱an se güii vata̱nꞌ xca̱j nij soj cuentá se vaa aꞌyuj me güii naránj rá, ne̱ vi̱j taꞌa̱j se catzi̱i̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soj, ne̱ se̱ nayón xlúú rque yoꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj maꞌ ―taj Moisés rihaan yuvii̱ a.
\p Cheꞌé dan curiha̱nj nij yuvii̱, naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ se catzi̱i̱ a. Síj naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá me daj se catzi̱i̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ dan me se cuya̱a̱n vaa se catzi̱i̱ quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ a. Caꞌve̱e se noco̱o naquiꞌyaj chre̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ, caꞌve̱e se do̱j tzínꞌ naquiꞌyaj chre̱ꞌ ꞌó soꞌ, tza̱j ne̱ cuya̱a̱n vaa se catzi̱i̱ quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ ne cuno̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ rihaan Moisés, ne̱ nij soꞌ me se cutaꞌ sa̱ꞌ nij soꞌ taꞌa̱j se catzi̱i̱ cha̱ nij soꞌ ꞌó güii, ne̱ veé dan nayón ya̱ xlúú rque se catzi̱i̱, ne̱ quiriꞌ yoꞌ nanj ado̱nj. Ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ me se ne naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ vi̱j taꞌa̱j se catzi̱i̱ güii vata̱nꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ güii chi̱j naránj rá nij soꞌ me curiha̱nj nij soꞌ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ taj vaj a̱ doj se catzi̱i̱ naj rihaan yoꞌóó nariꞌ nij soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se guun rá Yaꞌanj nara̱a̱n rá nij soꞌ ado̱nj.
\p Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cuchumán rá nij yuvii̱ nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé se catzi̱i̱ a. Ne̱ maná cuꞌna̱j se catzi̱i̱ quiꞌyaj nij yuvii̱, ne̱ da̱j se chá galletá rii nii man catziꞌ xtaan chá yoꞌ a. Ne̱ caꞌve̱e riꞌya̱ yoꞌ rihaan xoo do̱ꞌ, rque na do̱ꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cara̱a nij soꞌ maná rque ꞌo̱ xruj, cuta̱ꞌ sa̱ꞌ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n taꞌníí nij soꞌ da̱j vaa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ da̱nj quiꞌyaj Moisés a. Dan me se ꞌo̱ ꞌo̱ güii naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá maná cha̱ nij soꞌ, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ güii naránj rá me se ne naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ maꞌ. Ne̱ ina̱nj da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ nda̱a se cuchiꞌ nij soꞌ rej Canaán a.
\s2 Rqué Yaꞌanj na coꞌo̱ nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj nij yuvii̱ israelitá rej cuꞌna̱j Refidim, ne̱ caranꞌ nij soꞌ a. Ne̱ nuviꞌ na coꞌo̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cutaꞌ uún nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Moisés a. Cavi̱ꞌ nij soꞌ cheꞌé se achiin na coꞌo̱ nij soꞌ, taj nij soꞌ rihaan Moisés a. Ga̱a ne̱ cataj Moisés se vaa taj cheꞌé caꞌmi̱i̱ nij soꞌ da̱nj rihaan Yaꞌanj maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Moisés man Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa ni̱caj soꞌ chruun goꞌ soꞌ rihaan chráá Nilo asi̱j rque̱, ne̱ go̱ꞌ soꞌ rihaan ꞌo̱ yuvej ti̱haa̱n Yaꞌanj rihaan soꞌ a. Dan me se goꞌ Moisés rihaan yuvej, niꞌya̱j nij síí guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ cavii na coꞌo nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Cunuꞌ nij yuvii̱ amalecita ga̱ nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ curiha̱nj nij yuvii̱ amalecita goꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ nij síí amalecita me se taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Esaú tinúú Jacob me nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Moisés man Josué do̱ꞌ, tanuu do̱ꞌ, cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí amalecita, ga̱a ne̱ quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man nij soꞌ a.
\p ꞌO̱ se caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij yuvii̱ amalecita, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cata̱j Moisés rihaan Josué se vaa ticavi̱ꞌ nij tuvi̱ꞌ Josué man cunuda̱nj nij yuvii̱ amalecita a.
\c 30
\s Rqué Yaꞌanj chi̱ꞌ nana̱ me rá soꞌ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a
\r Éxodo 19:1–20:20
\s2 Caꞌmii Yaꞌanj ga̱ Moisés quij Sinaí a
\p Dan me se caꞌanj nij yuvii̱ israelitá rej cuꞌna̱j Sinaí, ne̱ caranꞌ nij soꞌ tacóó quij Sinaí a. Ga̱a ne̱ cavii Moisés raa̱ quij, ga̱a ne̱ caꞌmii Yaꞌanj ga̱ Moisés, cataj Yaꞌanj a:
\p ―Caꞌa̱nj so̱ꞌ cata̱j so̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa ninu̱j rá nij soꞌ sayuun quiꞌyáj man nij yuvii̱ ma̱n Egiptó cheꞌé rej cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj si̱j israelitá a. Ne̱ cata̱j so̱ꞌ ninu̱j rá nij soꞌ se vaa tumé sa̱ꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rej nihánj, quiꞌyáj a.
\p ’Ne̱ nihánj me rej cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ da̱j qui̱ꞌyáj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ cata̱j ꞌu̱nj da̱j me rá ꞌu̱nj quiꞌya̱j maꞌa̱n nij soꞌ a. Ne̱ sese veꞌé cuno̱ nij soꞌ snana̱j, ne̱ veꞌé qui̱ꞌnij raꞌá ꞌu̱nj man nij soꞌ a.
\p ’ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí rii taꞌngaꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ nij yuvii̱ israelitá gu̱un síí qui̱ꞌnij raꞌaj ado̱nj. Ga̱a ne̱ ni̱ꞌyaj ꞌó nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ xca̱j nij yuvii̱ cuentá da̱j si̱j mej ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Veé dan ne̱ caꞌanj Moisés, ne̱ cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱ da̱j caꞌmii Yaꞌanj, ga̱a ne̱ guun rá nij yuvii̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj a. Cheꞌé dan caꞌanj uún Moisés raa̱ quij, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Yaꞌanj da̱j me rá nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Guaj xton. Nihánj me rá ꞌu̱nj quiꞌya̱j soj ꞌo̱ chingá nu̱ꞌ anica̱j quij nihánj, ga̱a ne̱ se̱ guun cavi̱i̱ nij yuvii̱ quij, ne̱ se̱ guun nichru̱nꞌ nij yuvii̱ tacóó quij maꞌ. Ne̱ síí cano̱ raꞌa quij nihánj me se go̱ꞌ ꞌó nij soj yahij man soꞌ nda̱a se cavi̱ꞌ soꞌ a.
\p ’Ne̱ cata̱j so̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa quina̱nj nij yuvii̱ saga̱nꞌ nij yuvii̱, ne̱ se̱ cotoj nij snóꞌo ga̱ nica̱ nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ nani̱j ꞌu̱nj nda̱a raa̱ quij nihánj ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj Moisés cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱, ga̱a ne̱ dan me se cachén vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ caráán ndoꞌo ngaa maruu̱ quij, ne̱ caguáj ndoꞌo tuꞌvii do̱ꞌ, raa̱n ndoꞌo do̱ꞌ, cavii ndoꞌo yachruu̱ do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ cuno nij yuvii̱ se vaa caꞌyánj ꞌo̱ soꞌ chruun aꞌyánj, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ tacóó quij quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa caꞌa̱nj Moisés raa̱ quij a.
\s2 Rqué Yaꞌanj chi̱ꞌ nana̱ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a quisíj Moisés raa̱ quij, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa nani̱j uún Moisés cata̱j Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ guun cavi̱i̱ nij yuvii̱ quij a. Cheꞌé dan nanij uún Moisés a. Ga̱a ne̱ veé dan nicunꞌ Yaꞌanj raa̱ quij, ne̱ caꞌmii maꞌa̱n Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱, cataj Yaꞌanj a:
\p “ꞌU̱nj nihánj me Yaꞌanj noco̱ꞌ soj ado̱nj. ꞌU̱nj me síí tinanii man soj ga̱a guun soj mozó rihaan nij yuvii̱ ma̱n Egiptó a.
\p ’Se̱ guun cara̱a̱ gue̱e̱ soj rihaan ꞌó yaꞌanj maꞌ.
\p ’Se̱ guun quiꞌya̱j soj yaꞌanj cara̱a̱ gue̱e̱ soj rihaan maꞌ. Se̱ caꞌvej ꞌu̱nj cara̱a̱ gue̱e̱ soj rihaan ꞌó yaꞌanj maꞌ.
\p ’Se̱ guun cata̱ꞌ tuꞌva rmaꞌa̱n soj se‑chu̱vií ꞌu̱nj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se síí ꞌyaj da̱nj roꞌ, me síí tumé ndoꞌo cacunꞌ rihanj ado̱nj.
\p ’Ne̱ güii naránj rá soj me se ya̱ nara̱a̱n rá soj á. Vata̱nꞌ güii me se quiꞌya̱j suun soj, tza̱j ne̱ güii chi̱j me se se̱ quiꞌyaj suun a̱ ꞌó yuvii̱ ma̱n tucuá nij soj do̱ꞌ, a̱ ꞌó daán nij soj xcuu do̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ cu̱nuû rá soj se vaa rque vata̱nꞌ güii quiꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ chumii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ güii chi̱j naránj rá ꞌu̱nj, ne̱ asi̱j dan me se güii gue̱e̱ doj me güii chi̱j a.
\p ’Cara̱a̱ cochro̱j soj rihaan rej soj do̱ꞌ, rihaan nii soj do̱ꞌ, ga̱a ne̱ queꞌe̱e̱ yoꞌ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ soj ca̱yáán soj yoꞌóó rque̱ ꞌu̱nj man soj a.
\p ’Se̱ guun ticavi̱ꞌ soj man tuviꞌ soj maꞌ.
\p ’Síí vaa nica̱ roꞌ, o̱rúnꞌ nica̱ soꞌ coto̱j ga̱ soꞌ á.
\p ’Se̱ guun quiꞌya̱j itu̱u̱ soj siꞌyaj tuviꞌ soj maꞌ.
\p ’Se̱ guun cuta̱ꞌ soj cacunꞌ rmi̱ꞌ xráá tuviꞌ soj maꞌ.
\p ’Se̱ guun rá soj gu̱un siꞌyaj soj a̱ ꞌó siꞌyaj tuviꞌ soj maꞌ. Veꞌ tucuá tuviꞌ soj do̱ꞌ, nica̱ tuviꞌ soj do̱ꞌ, se‑mo̱zó tuviꞌ soj do̱ꞌ, daán tuviꞌ soj xcuu do̱ꞌ, a̱ ꞌó siꞌyaj tuviꞌ soj do̱ꞌ, se̱ guun rá soj gu̱un siꞌyaj soj maꞌ.”
\p Veé dan me nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Cuchuꞌviꞌ nij yuvii̱ a
\p Cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ ga̱a cuno nij yuvii̱ nana̱ caꞌmii maꞌa̱n Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo nij yuvii̱ rihaan Moisés se vaa rej riha̱a̱n nihánj me se o̱rúnꞌ Moisés cata̱j xnaꞌanj rihaan nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ a. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ se vaa sese caꞌmi̱i̱ Yaꞌanj doj nana̱ xréé nij soꞌ, ne̱ cavi̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj.
\p Tza̱j ne̱ cataj Moisés se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se guun ina̱nj rá Yaꞌanj se vaa cuchuꞌvi̱ꞌ nij yuvii̱ cheꞌé rej naꞌvej rá soꞌ quiꞌya̱j nij yuvii̱ cacunꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\c 31
\s Cataj Yaꞌanj nana̱ rihaan Moisés cheꞌé mozó do̱ꞌ, cheꞌé síí itu̱u̱ do̱ꞌ a
\r Éxodo 20:21–23:33
\s2 Da̱j ga̱a̱ cara̱a̱ gue̱e̱ nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj a
\p Ga̱a ne̱ cavii uún Moisés quij cuꞌna̱j Sinaí, ne̱ nicunꞌ Yaꞌanj rque ngaa, ga̱a ne̱ caꞌmii uún Yaꞌanj ga̱ Moisés, cataj Yaꞌanj a:
\p ―Cata̱j so̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ nana̱ caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ cuano̱ á. Cata̱j so̱ꞌ se vaa neꞌen nij soꞌ se vaa ꞌu̱nj me síí caꞌmii rihaan nij soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ se̱ guun ni̱caj nij soꞌ agaꞌ oró do̱ꞌ, agaꞌ platá do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij soꞌ yaꞌanj cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan maꞌ.
\p ’Ne̱ ga̱a me rá soj cara̱a̱ gue̱e̱ nij soj rihanj, ne̱ yoꞌóó do̱ꞌ, yahij do̱ꞌ, ni̱caj nij soj cune̱ꞌ nij soj chraan altar, ne̱ se̱ gaa chraan nataꞌ avii nij yuvii̱ rihaan chraan altar maꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ga̱ se‑mo̱zó nij soꞌ a
\p Ga̱a ne̱ rqué Yaꞌanj nana̱ da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá man nij se‑mo̱zó nij soꞌ do̱ꞌ, da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱a quiꞌya̱j nij soꞌ cacunꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ do̱ꞌ a. Ne̱ dan me se cataj Yaꞌanj a:
\p ―Ga̱a xca̱j soj ꞌo̱ tuviꞌ soj síí israelitá gu̱un mozó rihaan soj, ne̱ vata̱nꞌ yoꞌ cu̱nuû soꞌ rihaan soj, ga̱a ne̱ quisíj chi̱j yoꞌ ga̱a ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj soꞌ a. Tza̱j ne̱ sese rqué soj chana̱ guun nica̱ soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee caꞌa̱nj nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, ga̱ soꞌ maꞌ.
\p ’Tza̱j ne̱ sese ꞌe̱e̱ rá soꞌ man nica̱ soꞌ do̱ꞌ, man taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, man se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e quina̱j soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a. Ne̱ cuta̱ꞌ se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ yuꞌuj nuj xréé soꞌ, ne̱ ꞌo̱ cu̱nuû soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ nda̱a se cavi̱ꞌ soꞌ a.
\p ’Sese xca̱j snóꞌo man mozó cha̱na̱, ne̱ sese coto̱j soꞌ ga̱ noꞌ, ga̱a ne̱ rque̱ soꞌ cunuda̱nj rasu̱u̱n achiin man noꞌ a. Se chá do̱ꞌ, yatzíj do̱ꞌ, rque̱ soꞌ man noꞌ, ne̱ ꞌo̱ coto̱j soꞌ ga̱ noꞌ a. Caꞌve̱e se xca̱j soꞌ man ꞌó chana̱ vaa güii, tza̱j ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá soꞌ ga̱ suun otoj ga̱ chana̱ yoꞌ maꞌ.
\p ’Sese rque̱ ꞌo̱ snóꞌo man ꞌo̱ mozó cha̱na̱ gu̱un nica̱ taꞌníí soꞌ, ne̱ ya̱ gu̱un noꞌ choco̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ a. Se̱ guun ticavi̱ꞌ soj man mozó nu̱u̱ rihaan soj maꞌ. Ne̱ sese go̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ man mozó nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ sese cu̱riha̱nj chruj rihaan mozó do̱ꞌ, cúú yanꞌ mozó do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e cu̱riha̱nj mozó cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj soꞌ man mozó ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a
\p Ne̱ cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Síí ticaviꞌ man tuviꞌ roꞌ, ticavi̱ꞌ nii man maꞌa̱n soꞌ a. Tza̱j ne̱ sese ta̱j niꞌyo̱n caviꞌ tuviꞌ soꞌ quiꞌyaj soꞌ, ne̱ ne gu̱un rá soꞌ cavi̱ꞌ tuviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cuna̱nj soꞌ caꞌa̱nj soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ rej caꞌve̱e nani̱i̱ soꞌ rihaan tuviꞌ síí caviꞌ a.
\p ’Ne̱ síí oꞌ man rej do̱ꞌ, man nii do̱ꞌ, síí aꞌmii chiꞌi̱i̱ cheꞌé rej do̱ꞌ, cheꞌé nii do̱ꞌ, ticavi̱ꞌ soj man soꞌ, ne̱ síí ꞌyaj itu̱u̱ man ꞌo̱ yuvii̱ roꞌ, ticavi̱ꞌ soj man soꞌ do̱ꞌ á.
\p ’Sese quiꞌyaj itu̱u̱ ꞌo̱ soꞌ daán tuviꞌ soꞌ xcuu, ne̱ sese caviꞌ xoꞌ do̱ꞌ, sese caneꞌ xoꞌ do̱ꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee soꞌ a. Sese scúj me xcuu quiꞌyaj itu̱u̱ soꞌ, ne̱ ꞌu̱nꞌ scúj na̱ruꞌvee soꞌ cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ scúj, ne̱ sese matzinj me xcuu, ne̱ na̱ruꞌvee soꞌ caꞌa̱nj matzinj cheꞌé ꞌo̱ matzinj quiꞌyaj itu̱u̱ soꞌ a.
\p ’Ne̱ sese nu̱u̱ xcuu quiꞌyaj itu̱u̱ soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ narque̱ soꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee soꞌ ꞌó xcuu a.
\p ’Sese caxríj yaꞌan ꞌo̱ soꞌ rihaan toꞌóó soꞌ, ne̱ sese cacaa xnaa̱ tuviꞌ soꞌ quiꞌyaj yaꞌan, ne̱ síí caxríj yaꞌan roꞌ, na̱ruꞌvee soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ cheꞌé naa̱ cacaa a.
\p ’Dan me se me maꞌa̱n sayuun quiꞌyaj nij soj rihaan tuviꞌ soj, ne̱ na̱ruꞌvee soj cheꞌé sayuun quiꞌyaj soj a. Síí ticaviꞌ man tuviꞌ roꞌ, cavi̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ a. Síí quiꞌyaj sayuun man tuviꞌ roꞌ, cuya̱a̱n ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ maꞌa̱n soꞌ a ―taj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\p Veé da̱nj vaa tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱ israelitá, cheꞌé rej veꞌé quiꞌya̱j nij soꞌ cheꞌé tuviꞌ nij soꞌ a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj a
\p Vaa tucuáán cuchruj uún Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱ israelitá da̱j cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan soꞌ a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa nata̱ꞌ Moisés nana̱ nihánj rihaan nij yuvii̱ israelitá uún a. Dan me se cataj soꞌ a:
\p ―O̱rúnꞌ ꞌu̱nj cara̱a̱ gue̱e̱ soj rihaan á. Ne̱ sese vaa síí israelitá ticaviꞌ xcuu rihaan ꞌó yaꞌanj, ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j soj a. Ne̱ sese vaa síí ꞌyaj chru̱u̱n scaꞌnúj soj, ne̱ ticavi̱ꞌ soj man soꞌ á.
\p ’Ne̱ güii naránj rá soj roꞌ, nara̱a̱n ya̱ rá soj, ne̱ yoꞌ naránj rá yoꞌóó roꞌ, se̱ guun cuno̱ soj maꞌ. Ne̱ vaꞌnu̱j ca̱nuû chaꞌanj noco̱o ꞌo̱ ꞌo̱ yoꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ cunuda̱nj nij snóꞌo nuvií mantá gue̱e̱ nicu̱nꞌ ꞌu̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Veꞌé quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá man ꞌó yuvii̱ a
\p Cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Veꞌé quiꞌya̱j soj man nij síí yaníj a. ꞌO̱ se síí yaníj me maꞌa̱n soj rihaan nij yuvii̱ ma̱n rej Egiptó ga̱a rque̱ a.
\p ’Se̱ guun cata̱j soj se vaa nata̱ꞌ saꞌanj ra̱cuíj soj man nij tuviꞌ soj síí israelitá síí nique̱ a. Se̱ guun quiꞌya̱j soj sayuun man chana̱ caviꞌ nica̱ do̱ꞌ, man xnii nique̱ do̱ꞌ maꞌ.
\p ’Se̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ soj ni̱ꞌyaj soj Yaꞌanj, ne̱ se̱ caꞌmii chre̱e soj ni̱ꞌyaj soj síí uun chij rihaan soj a. Ne̱ se̱ chá soj nee̱ man xcuu caviꞌ maꞌa̱n maꞌ. Veꞌé quiꞌya̱j soj rihaan síí ruꞌvee do̱ꞌ, rihaan síí nique̱ do̱ꞌ, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n quiꞌya̱j soj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a. Se̱ caꞌvej rá soj ca̱ráán yuvii̱ saꞌanj rihaan soj ―taj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá rej Canaán a
\p Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Caꞌne̱j ꞌu̱nj man ꞌo̱ se‑mo̱zó ꞌu̱nj qui̱ꞌnij raꞌa soꞌ man soj, ne̱ cuchi̱ꞌ sa̱ꞌ soj rej cuꞌna̱j Canaán quiꞌya̱j se‑mo̱zó ꞌu̱nj, ne̱ Canaán me rej cataꞌ tuꞌvá ꞌu̱nj asi̱j naá se vaa rque̱j gu̱un toꞌóó soj ado̱nj. Sese cuno̱ soj rihaan se‑mo̱zó ꞌu̱nj, ne̱ quiꞌya̱j canaán soj man cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n Canaán cuano̱ a. Ga̱a ne̱ gu̱un toꞌo̱j soj cunuda̱nj Canaán á.
\p ’Tza̱j ne̱ se̱ guun rá soj veꞌé caꞌmi̱i̱ soj ga̱ nij síí ma̱n Canaán maꞌ. Se̱ caráj gue̱e̱ soj rihaan yaꞌanj noco̱ꞌ nij soꞌ maꞌ. Rihaan o̱rúnꞌ ꞌu̱nj cara̱a̱ gue̱e̱ soj ado̱nj. Ta̱cuanee soj cunuda̱nj nij chraan altar siꞌyaj taꞌanj nij soꞌ do̱ꞌ, rej gue̱e̱ do̱ꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soj man cunuda̱nj nij yuvii̱ uún a. Se taj, ne̱ vaa güii tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man maꞌa̱n soj, ne̱ cara̱a̱ gue̱e̱ soj rihaan nij taꞌanj nij soꞌ ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés raa̱ quij cuꞌna̱j Sinaí a.
\c 32
\s Tamanꞌ Moisés ton scúj man nij yuvii̱ israelitá a
\r Éxodo 24
\p Ga̱a ne̱ nataꞌ Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá cunuda̱nj nij nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ raa̱ quij Sinaí nana̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun rá nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cachrón Moisés cunuda̱nj nana̱ rihaan yanj a.
\p Ga̱a ne̱ ꞌó güii cuneꞌ Moisés ꞌo̱ chraan altar tacóó quij Sinaí, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa ticavi̱ꞌ nij síí tachru̱u̱ scúj toró rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ, ne̱ taꞌa̱j ton scúj tamanꞌ Moisés rihaan chraan altar, ne̱ ꞌó taꞌa̱j ton caraa soꞌ rque agaꞌ rcoꞌo̱o a. Ga̱a ne̱ nayaa soꞌ rihaan nij yuvii̱ cunuda̱nj nana̱ da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé yuvii̱, ne̱ ꞌo̱ guun rá nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ cunuda̱nj nana̱ a.
\p Cheꞌé dan nica̱j Moisés ton scúj, tamanꞌ soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Cheꞌé ton nihánj me gu̱un ya̱ cunuda̱nj nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan soj da̱j quiꞌya̱j soj do̱ꞌ, da̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé soj do̱ꞌ ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\s2 Cavii nij tuvi̱ꞌ Moisés raa̱ quij a
\p Ga̱a ne̱ nica̱j Moisés man tinúú soꞌ síí cuꞌna̱j Aarón do̱ꞌ, man taꞌníí Aarón ro̱j síí cuꞌna̱j Nadab ga̱ Abiú do̱ꞌ, man vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (70) nij síí guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, caꞌanj soꞌ taꞌa̱j chrej raa̱ quij a. ꞌO̱ se a̱j cataj Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee cavi̱i̱ ꞌó nij yuvii̱, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Dan me se caꞌanj Moisés ga̱ ꞌó nij soꞌ taꞌa̱j chrej, ga̱a ne̱ queneꞌen nij soꞌ da̱j vaa maꞌa̱n Yaꞌanj, quiꞌyaj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ taꞌa̱j nee̱ xcuu rqué nij soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cavi̱i̱ soꞌ nda̱a raa̱ quij, ga̱a ne̱ rque̱ Yaꞌanj vi̱j yahij caxra̱ꞌ xi̱j yan no̱ snana̱ Yaꞌanj a. Cheꞌé dan cavii Moisés, ne̱ Yaꞌanj roꞌ, nicunꞌ rque ngaa, ne̱ nacúún Yaꞌanj man Moisés a. Ga̱a ne̱ catúj Moisés rque ngaa, ne̱ ꞌo̱ cayáán soꞌ rque ngaa vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ güii a. Ne̱ síí cuꞌna̱j Aarón do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Hur do̱ꞌ, guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá ga̱a taj va̱j Moisés yáán a.
\c 33
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ nuvií mantá a
\r Éxodo 25:1–31:11, Levítico 24:1‑9
\p Ga̱a nicunꞌ Moisés raa̱ quij Sinaí, ne̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan soꞌ cheꞌé nuvií mantá me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Cataj Yaꞌanj a:
\p ―Caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ suun rihaan nij yuvii̱ israelitá naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ rasu̱u̱n achiin quiꞌya̱j nij soꞌ nuvií mantá do̱ꞌ, mesá nicu̱nꞌ rque nuvií do̱ꞌ a. Da̱j se vaa rasu̱u̱n ti̱haán ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ roꞌ, veé da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j soj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ rcuchra̱ꞌ ga̱ mantá cortiná a
\p Cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Na̱nj ga̱a̱ chingá ca̱yáán nuvií a. Rej caxra̱ꞌ roꞌ, ga̱a̱ ico̱ ꞌu̱nꞌ (25) metró rej xra̱j nda̱a rej rque̱ a. Rej xca̱a̱n roꞌ, ga̱a̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) metró rej síj güii nda̱a rej ataꞌ güii a. Rej síj güii quita̱j taꞌyaa a.
\p ’Ne̱ dan me se nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chingá roꞌ, canicu̱nꞌ chruun, ne̱ canoco̱ꞌ mantá cortiná catzi̱i̱, ne̱ cachij linó sa̱ꞌ ra̱suun soj gu̱un cortiná a.
\p ’Maꞌa̱n nuvií mantá ca̱yáán rque chingá roꞌ, ga̱a̱ xnu̱ꞌ metró rej xca̱a̱n ga̱ ꞌu̱nꞌ metró rej caxra̱ꞌ a. Tacóó nuvií gu̱un rcuchra̱ꞌ nicu̱nꞌ caya̱, ne̱ ga̱a̱ vi̱j tacóó ꞌo̱ ꞌo̱ rcuchra̱ꞌ catu̱u̱ rque yoꞌóó a. Ne̱ cu̱ꞌnuj chruun xca̱a̱n seꞌej aga̱ꞌ cano̱ rcuchra̱ꞌ, ne̱ veꞌé canicu̱nꞌ rcuchra̱ꞌ a. Ne̱ xráá rcuchra̱ꞌ ga̱ chruun xca̱a̱n roꞌ, cano̱ agaꞌ oró a.
\p ’Xráá nuvií roꞌ, ca̱ráán caꞌa̱nj rasu̱u̱n a. Rej rque̱ quita̱j mantá linó cano̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj querubín a. Rej xráá linó quita̱j mantá cutziin tana, ne̱ rej xráá cutziin tana quita̱j nuj matzinj sno̱ꞌo nuj veꞌe̱j a. Ga̱a ne̱ quita̱j ꞌó nuj xráá cunuda̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ chruun nicu̱nꞌ rque nuvií a
\p Cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Rej rque̱ nuvií ga̱a̱ vi̱j veꞌ a. Canoco̱ꞌ ꞌo̱ mantá cortiná catzi̱i̱ tanu̱u̱ nuvií a. Veꞌ xraan doj rihaan taꞌyaa me rej gue̱e̱ doj rej ca̱yáán se‑chru̱nj ꞌu̱nj chrúún gue̱e̱ a. Chruun gu̱un chrúún yoꞌ, ne̱ cano̱ agaꞌ oró xráá yoꞌ a. Rque chrúún yoꞌ caꞌne̱j so̱ꞌ vi̱j yahij caxra̱ꞌ xi̱j yan no̱ snana̱ ꞌu̱nj a.
\p ’Ga̱a̱ ꞌo̱ se ca̱ráán tuꞌva chrúún yoꞌ, ne̱ agaꞌ oró gu̱un yoꞌ, ne̱ ga̱a̱ vi̱j querubín quita̱j xráá yoꞌ a. Canicu̱nꞌ ro̱j querubín, ne̱ ni̱ꞌyaj tuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ cano̱ tuviꞌ scache̱e roj soꞌ a. Rej ra̱a̱ se aráán tuꞌva chrúún caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cata̱j ꞌu̱nj da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ a.
\p ’Rque veꞌ nichru̱nꞌ doj rihaan taꞌyaa me se canicu̱nꞌ vaꞌnu̱j rasu̱u̱n a. ꞌO̱ rasu̱u̱n roꞌ, me mesá quita̱j rachrúún gue̱e̱ a. ꞌÓ rasu̱u̱n roꞌ, me ꞌo̱ agaꞌ yaꞌan ta̱j chi̱j raꞌa a. Ne̱ ase vaa ꞌo̱ chruun yâj ga̱a̱ yoꞌ, ne̱ ꞌo̱ ꞌo̱ yâj quita̱j ꞌo̱ agaꞌ yaꞌan a. Rasu̱u̱n vaꞌnu̱j me mesá altar caca̱a̱ squíí xlá a.
\p ’Güii naránj rá me se cuta̱ꞌ nij xrej chuvi̱j rachrúún rihaan mesá, ne̱ tama̱nꞌ xrej squíí xlá gunꞌ da̱j xráá rachrúún a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij xrej rachrúún quitáá rihaan Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ ꞌó nij yuvii̱ ne̱ nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ maꞌ.
\p ’Tu̱mé nij xrej chi̱j agaꞌ yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ yoꞌ nuvi̱i niga̱nꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Da̱j ga̱a̱ rihaan nuvií a
\p Cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Rihaan nuvií ca̱yáán vi̱j rasu̱u̱n a. ꞌO̱ rasu̱u̱n me ꞌo̱ mesá altar xi̱j ticavi̱ꞌ yuvii̱ xcuu rihaan ꞌu̱nj a. Chruun gu̱un altar, ne̱ cano̱ agaꞌ cuꞌna̱j bronce xráá chruun a. ꞌÓ rasu̱u̱n ca̱yáán rihaan nuvií me rej naꞌya̱ꞌ yuvii̱, ne̱ agaꞌ bronce gu̱un yoꞌ uún a.
\p ’Nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj me se ca̱ta̱ nij yuvii̱ israelitá me rej maꞌa̱n caꞌa̱nj nij soꞌ a. Cheꞌé dan ꞌo̱ ꞌo̱ rasu̱u̱n cano̱ seꞌej rej catu̱u̱ chruun ni̱caj nij yuvii̱ a ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 ꞌÓ rasu̱u̱n uún a
\p Cataj uún Yaꞌanj a:
\p ―Quiꞌya̱j soj ꞌó rasu̱u̱n achiin caca̱a̱ nee̱ xcuu rihaan mesá altar xi̱j a. Ni̱caj soj agaꞌ oró quiꞌya̱j soj coꞌoo do̱ꞌ, sihuu̱ do̱ꞌ a. Ni̱caj soj agaꞌ bronce quiꞌya̱j soj palá do̱ꞌ, se tiguíj nee̱ do̱ꞌ, scuu̱ do̱ꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j soꞌ ꞌo̱ squíí xlá nachej caca̱a̱ rque nuvií mantá a. ꞌÓ nij yuvii̱ ne nó xcúún ra̱suun squíí xlá nihánj maꞌ.
\s2 Xrej do̱ꞌ, síí quiꞌya̱j suun gu̱un nuvií do̱ꞌ a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa gu̱un Aarón ga̱ nij taꞌníí Aarón do̱ꞌ, nij taꞌnij siꞌno̱ Aarón do̱ꞌ, nij xrej navi̱j rá chaꞌanj rque nuvií mantá a. Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé yatzíj cu̱nuû nij xrej ga̱a catu̱u̱ nij soꞌ rque nuvií quiꞌya̱j suun nij soꞌ cheꞌé Yaꞌanj a. Yatzíj mantá linó cu̱nuû nij soꞌ a.
\p Aarón me xrej ni̱caj suun noco̱o doj, ne̱ soꞌ cu̱nuû raa̱ ꞌo̱ nave̱ sa̱ꞌ uxrá a. Cu̱nuû soꞌ ꞌo̱ yatzíj tintá, ne̱ ꞌo̱ yatzíj cunii cano̱ rucua̱a̱ soꞌ do̱ꞌ, xráá soꞌ do̱ꞌ a. Nuu rcuaꞌa̱a̱n ro̱j yoꞌ vi̱j xcóó Aarón, ne̱ ꞌo̱ xcóó soꞌ roꞌ, cano̱ ꞌo̱ yahij cano̱ se‑chuvi̱i vata̱nꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá, ne̱ ꞌó xcóó soꞌ cano̱ ꞌó yahij cano̱ se‑chuvi̱i ꞌó vata̱nꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá a. Rucua̱a̱ Aarón ca̱ráán ꞌó yatzíj cunii cano̱ chuvi̱j yahij tuꞌve̱e̱ ndoꞌo a. ꞌO̱ yahij cano̱ rihaan yatzíj cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá a.
\p Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j soꞌ ꞌo̱ casté sa̱ꞌ gunꞌ da̱j ra̱suun soꞌ ga̱a catu̱u̱ xrej se‑su̱u̱n Yaꞌanj a. ꞌÓ nij yuvii̱ ne nó xcúún ra̱suun casté yoꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés da̱j ga̱a̱ navi̱j rá nij soꞌ ga̱a catu̱u̱ nij taꞌni̱j Aarón se‑su̱u̱n Yaꞌanj a.
\p ꞌÓ nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés me se‑chuvi̱i vi̱j snóꞌo ni̱caj suun quiꞌya̱j nuvií do̱ꞌ, rasu̱u̱n cuma̱n rque nuvií do̱ꞌ a. Síí ni̱caj suun cuꞌna̱j Bezaleel, ne̱ síí ra̱cuíj man soꞌ me Aholiab a.
\c 34
\s Quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ yaꞌanj scúj a
\r Éxodo 31:18–34:35
\p Vi̱j chiha̱a̱ (40) güii quináj Moisés raa̱ quij Sinaí, ne̱ nu̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ güii me se cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ nu̱ꞌ se me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá a. Tza̱j ne̱ guun rmi̱i̱ nij síí naꞌvi̱j tacóó quij, ne̱ quiriꞌ rá nij soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ namán Moisés, rá nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj nij soꞌ quiꞌya̱j Aarón yaꞌanj ni̱caj man nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ Canaán a.
\p Dan me se cuno Aarón snana̱ nij soꞌ, ne̱ cataj Aarón rihaan nij soꞌ se vaa rque̱ nij soꞌ caquíí agaꞌ oró noco̱ꞌ xréé chana̱ a. Veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ nacune Aarón agaꞌ oró, ne̱ quiꞌyaj soꞌ ꞌo̱ scúj leꞌe̱j a.
\p ―Scúj nihánj me yaꞌanj tinanii man soj rej Egiptó ―taj Aarón a.
\p Ne̱ cataj soꞌ se vaa navi̱j rá nij soꞌ chaꞌanj noco̱o uxrá ꞌó güii a. Veé dan ne̱ navij ndoꞌo rá nij soꞌ chaꞌanj, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan yaꞌanj scúj a.
\s2 Caꞌmaan rá Yaꞌanj a
\p Queneꞌen Yaꞌanj da̱j vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa raꞌya̱nj nani̱j soꞌ nda̱a tacóó quij cheꞌé se tucuáá nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj se vaa ne uno nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj maꞌ. Caꞌmaan ndoꞌo rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij yuvii̱, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa me rá Yaꞌanj ticavi̱ꞌ Yaꞌanj man ta̱ranꞌ nij yuvii̱, ne̱ gu̱un nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ maꞌa̱n Moisés ꞌo̱ chumanꞌ yuvii̱ a.
\p Tza̱j ne̱ cachíín niꞌya̱j Moisés rihaan Yaꞌanj se vaa se̱ quiꞌyaj Yaꞌanj da̱nj maꞌ. Quiꞌyaj Moisés se vaa ninuj rá Yaꞌanj nana̱ cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj rihaan Abraham do̱ꞌ, rihaan Isaac do̱ꞌ, rihaan Jacob do̱ꞌ, se vaa ga̱a̱ queꞌe̱e̱ ndoꞌo taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ nij soꞌ a. Ne̱ cataj Moisés sese ticavi̱ꞌ Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cata̱j nij síí ma̱n Egiptó se vaa quirii Yaꞌanj man nij soꞌ rej Egiptó cheꞌé rej quiꞌya̱j soꞌ sayuun man nij soꞌ a. Dan ga̱a ne̱ cuno Yaꞌanj nana̱ caꞌmii Moisés, ne̱ cataj soꞌ se̱ ticaviꞌ soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Caxríj yuva̱a̱ Moisés man nij yuvii̱ a
\p Guun cheꞌe̱ Moisés nanij soꞌ, ne̱ nica̱j soꞌ vi̱j yahij caxra̱ꞌ yan no̱ snana̱ Yaꞌanj a. Cuchiꞌ soꞌ tacóó quij yan ma̱n nij yuvii̱, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa raꞌánj nij yuvii̱ rihaan ꞌo̱ yaꞌanj scúj, ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ a. Tagüéj soꞌ vi̱j yahij nica̱j soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ xraꞌ nu̱ꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ taꞌaa Moisés yaꞌanj scúj, ne̱ tiriꞌ soꞌ man yoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caxríj yuva̱a̱ ndoꞌo soꞌ man tinúú soꞌ Aarón a. Tza̱j ne̱ cataj Aarón se vaa naxuma̱a̱n nij yuvii̱, ne̱ achiin yaꞌanj canoco̱ꞌ nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan taꞌaa soꞌ caquíí tagüéj soꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ cavii maꞌa̱n yaꞌanj scúj, taj Aarón caꞌmii ne̱ soꞌ rihaan Moisés a.
\p Queneꞌen Moisés se vaa ne uno nij yuvii̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌna̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ me rá cuno̱ rihaan Yaꞌanj canicu̱nꞌ nij soꞌ rej xꞌnu̱j soꞌ a. Ne̱ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví me caꞌnaꞌ rej xꞌnu̱j Moisés a. Cachén nij soꞌ nu̱ꞌ rej ma̱n yuvii̱, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man vaꞌnu̱j míj yuvii̱ a.
\s2 Cachíín niꞌya̱j Moisés cheꞌé nij yuvii̱ israelitá a
\p Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Moisés man Yaꞌanj tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ tumé nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa caꞌvej soꞌ tinavi̱j soꞌ cacunꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j soꞌ cache̱e̱ soꞌ ga̱ nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cachíín niꞌya̱j Moisés, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá Yaꞌanj cataj soꞌ se vaa cache̱e̱ soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Cavii uún Moisés raa̱ quij a
\p Dan me se cataj Yaꞌanj rihaan Moisés caꞌne̱ꞌ soꞌ yavíj yahij caxra̱ꞌ ne̱ caꞌa̱nj uún soꞌ raa̱ quij, ne̱ cachro̱n uún Yaꞌanj snana̱ soꞌ rihaan yahij a. Cavii Moisés, ne̱ ꞌó yuún cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa se̱ guun tuvi̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá ga̱ nij síí ma̱n Canaán, ne̱ se̱ canocoꞌ nij soꞌ taꞌanj nij síí ma̱n Canaán maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj ꞌó taꞌa̱j snana̱ soꞌ rihaan Moisés a.
\p Ga̱a quisíj vi̱j chiha̱a̱ (40) güii caꞌanj Moisés raa̱ quij, ga̱a ne̱ cachrón soꞌ chi̱ꞌ nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij yuvii̱ israelitá rihaan yahij, ne̱ nanij soꞌ tacóó quij a.
\s2 Chuguu̱n rihaan Moisés a
\p Chuguu̱n rihaan Moisés cheꞌé se caꞌmii soꞌ ga̱ Yaꞌanj, tza̱j ne̱ ne cachri̱i̱ rá soꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ queneꞌen Aarón ga̱ ꞌó nij yuvii̱ se vaa chuguu̱n rihaan Moisés, ne̱ chuꞌviꞌ nij soꞌ nichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ a. Tza̱j ne̱ nichrunꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱ nu̱ꞌ nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij soꞌ a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caráán soꞌ mantá rihaan soꞌ a. Me maꞌa̱n güii caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ Yaꞌanj, ne̱ quiri̱i̱ soꞌ mantá, tza̱j ne̱ ca̱ráán uún soꞌ ga̱a queneꞌen nij yuvii̱ se vaa chuguu̱n rihaan soꞌ a.
\c 35
\s Quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá nuvií mantá a
\r Éxodo 35–40
\s2 Naquiꞌyaj chre̱ꞌ yuvii̱ rasu̱u̱n gu̱un nuvií a
\p Naquiꞌyaj chre̱ꞌ Moisés cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ cheꞌé nuvií mantá me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j nij soꞌ a. Cataj soꞌ rque̱ nij soꞌ rasu̱u̱n achiin gu̱un nuvií sese me nimán nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ ra̱cuíj nij yuvii̱ man ro̱j síí cuꞌna̱j Bezaleel ga̱ Aholiab quiꞌya̱j nij soꞌ rasu̱u̱n a.
\p Guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ nica̱j nij soꞌ rasu̱u̱n caꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan Moisés a. Me rá queꞌe̱e̱ nij soꞌ quiꞌya̱j suun nij soꞌ a. Caꞌnaꞌ ndoꞌo rasu̱u̱n quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj Moisés rihaan nij soꞌ a:
\p ―Veé da̱nj quisíj rasu̱u̱n na̱nj á ―taj Moisés a.
\s2 Quiꞌyaj nij yuvii̱ nuvií mantá a
\p Quiꞌyaj suun ro̱j maestró do̱ꞌ, nij mozó do̱ꞌ, ne̱ quisíj rasu̱u̱n quiꞌyaj nij soꞌ a. Da̱j se vaa tihaa̱n Yaꞌanj man Moisés ga̱a caꞌanj soꞌ rej raa̱ quij roꞌ, da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ a. Quiꞌyaj nij soꞌ rcuchra̱ꞌ do̱ꞌ, mantá cortiná do̱ꞌ, mesá do̱ꞌ, altar do̱ꞌ, agaꞌ yaꞌan do̱ꞌ, chrúún gue̱e̱ do̱ꞌ, casté do̱ꞌ, squíí xlá do̱ꞌ a. Rásuun nij soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n caꞌnaꞌ quiꞌyaj nij yuvii̱, ne̱ rásuun nij soꞌ saꞌanj platá goꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ yuvii̱ impuestó do̱ꞌ a. Quiꞌyaj nij soꞌ yatzíj cu̱nuû nij xrej uún a. Ga̱a quisíj nu̱ꞌ suun, ne̱ niꞌya̱j Moisés, ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj suun nij soꞌ a.
\s2 Cuneꞌ yuvii̱ nuvií mantá a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cune̱ꞌ nij soꞌ nuvií mantá a. Cataj soꞌ rihaan Moisés tama̱nꞌ Moisés casté gunꞌ da̱j xráá nuvií, ne̱ gu̱un gue̱e̱ nuvií rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés gu̱un cheꞌe̱ chaꞌanj catu̱u̱ xrej se‑su̱u̱n Yaꞌanj a. Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj Moisés a.
\p Ataa doj tzínꞌ quisi̱j ꞌo̱ yoꞌ cavii nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó a. Ga̱a quisíj quiꞌyaj nij soꞌ cunuda̱nj, ne̱ nanij ngaa cachéé rihaan nij soꞌ ga̱a caꞌnaꞌ nij soꞌ quij Sinaí, ne̱ caráán ngaa xráá nuvií mantá a. Ne̱ ngaa roꞌ, tihaa̱n rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa nicu̱nꞌ Yaꞌanj rej yoꞌ a. Tihaa̱n ngaa yoꞌ man nij soꞌ me güii caꞌa̱nj nij soꞌ, ne̱ me güii quina̱j nij soꞌ a. ꞌO̱ se güii me rá Yaꞌanj caꞌa̱nj nij soꞌ me se naxuun ngaa xráá nuvií mantá ya̱nj rej ma̱n nij soꞌ a.
\c 36
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Sexta parte (Secciones 36–46); Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij rasu̱u̱n rqué nij yuvii̱ israelitá man Yaꞌanj a; Leyes, ofrendas y fiestas: lo que Dios requería de los israelitas; Basada en el libro de Levítico; Inédita
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé nij rasu̱u̱n rque̱ nij síí israelitá man Yaꞌanj a
\r Levítico 1–7; 17; Números 5; 15:1‑31; 28:1‑15
\p Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa ꞌu̱nꞌ rasu̱u̱n gue̱e̱ caꞌve̱e rque̱ yuvii̱ man soꞌ a.
\s2 Rasu̱u̱n gue̱e̱ rque̱ yuvii̱ israelitá caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a
\p ꞌO̱ rasu̱u̱n gue̱e̱ me se cuꞌna̱j xcuu acaa a. Caꞌve̱e ꞌo̱ scúj toró, caꞌve̱e ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo, caꞌve̱e ꞌo̱ tana xcuató, caꞌve̱e ꞌo̱ chaꞌaa̱n, caꞌve̱e ꞌo̱ culuj caꞌve̱e a. Ina̱nj xcuu sa̱ꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p Síí nica̱j scúj caꞌnaꞌ roꞌ, cano̱ raꞌa soꞌ raa̱ scúj, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man scúj a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ tama̱nꞌ xrej ton man scúj rihaan mesá altar xi̱j, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ scúj quiꞌya̱j xrej noco̱ꞌ tucuáán rqué Yaꞌanj man nij síí israelitá a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ veꞌé ni̱ꞌyaj Yaꞌanj man yuvii̱ cheꞌé se caviꞌ xcuu cheꞌé cacunꞌ tumé yuvii̱ a.
\s2 Suun rque̱ nij yuvii̱ israelitá ꞌnúú trigó rihaan Yaꞌanj a
\p ꞌÓ rasu̱u̱n rque̱ nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj me ꞌnúú trigó a. Taꞌa̱j ꞌnúú rque̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj me yoꞌóó uun tuvi̱ꞌ ga̱ casté chá, ne̱ guun yoꞌ cunj a. ꞌÓ ꞌnúú rque̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj me ꞌnúú trigó nitón uun tuvi̱ꞌ ga̱ casté chá a. Ne̱ utaꞌ nii squíí xlá gunꞌ da̱j rihaan yoꞌ a. ꞌÓ ꞌnúú rque̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj me se riꞌya rque chrúún do̱ꞌ, se riꞌya rihaan xoo do̱ꞌ, se riꞌya rque cazuelá do̱ꞌ a. Cunuda̱nj nij ꞌnúú rque̱ nij so̱ꞌ rihaan Yaꞌanj me se uun tuvi̱ꞌ casté chá ga̱ yaan ga̱ nij yoꞌ, tza̱j ne̱ cunj ꞌyaj naꞌmanꞌ rachrúún ga̱ catziꞌ roꞌ, naꞌvej Yaꞌanj gu̱un tuvi̱ꞌ yoꞌ ga̱ se rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj maꞌ.
\p Ga̱a ꞌnaꞌ ꞌnúú rihaan xrej ꞌyaj yuvii̱, ne̱ ta̱ꞌaa xrej do̱j tzínꞌ caca̱a̱ yoꞌ rihaan mesá altar cheꞌé se se rqué yuvii̱ rihaan Yaꞌanj me yoꞌ a. Ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ squíí xlá caꞌnaꞌ ga̱ ꞌnúú a. Síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij xrej rasu̱u̱n quináj rihaan yaꞌan a. Sese maꞌa̱n xrej rqué ꞌnúú, ne̱ caca̱a̱ cunuda̱nj yoꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a
\p ꞌÓ rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj me se cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a. Caꞌve̱e ꞌo̱ scúj toró caꞌve̱e ꞌo̱ scúj vacá caꞌve̱e ꞌo̱ matzinj caꞌve̱e ꞌo̱ tana caꞌve̱e a.
\p Síí nica̱j xcuu caꞌnaꞌ roꞌ, cano̱ raꞌa soꞌ raa̱ xcuu, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ xcuu a. Síj, ga̱a ne̱ tama̱nꞌ xrej ton man xcuu rihaan mesá altar a. Síj, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ rune̱e̱ do̱ꞌ, taꞌa̱j raya̱j do̱ꞌ, nu̱ꞌ ramii rque xcuu do̱ꞌ, ne̱ caca̱a̱ yoꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\p Síí nica̱j xcuu caꞌnaꞌ roꞌ, no̱ xcúún soꞌ rque̱ soꞌ rucua̱a̱ xcuu, ne̱ taꞌmaa̱n xcuu rej nuva̱ꞌ xcuu man xrej a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ soꞌ nee̱ quináj a.
\p Vaa vaꞌnu̱j rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a. ꞌO̱ rasu̱u̱n yoꞌ me se taj yuvii̱ guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj a. Síí nica̱j rasu̱u̱n nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ rachrúún ga̱ chraa yoꞌóó trigó, ne̱ taꞌa̱j rachrúún uun tuvi̱ꞌ ga̱ cunj ꞌyaj naꞌmanꞌ rachrúún, ne̱ ꞌó taꞌa̱j rachrúún taj maꞌ. Maꞌa̱n güii aviꞌ xcuu me cha̱ yuvii̱ nee̱ se taj yuvii̱ guun niꞌya̱j níꞌ a.
\p ꞌÓ rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj me se quiꞌya̱j ya̱ yuvii̱ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ ꞌó rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ soꞌ me se rque̱ yuvii̱ man Yaꞌanj cheꞌé se ina̱nj me rá yuvii̱ a. Vi̱j rasu̱u̱n nihánj me se caꞌve̱e cha̱ yuvii̱ maꞌa̱n güii aviꞌ xcuu caꞌve̱e nda̱a vi̱j güii, tza̱j ne̱ güii vaꞌnu̱j taj maꞌ. Cunuda̱nj nij yuvii̱ cha̱ nee̱ man xcuu me se ina̱nj nij síí cunuu sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj caꞌve̱e cha̱ yoꞌ a.
\p Naꞌvej Yaꞌanj cha̱ nij síí israelitá ramii man rque xcuu, ne̱ ton man xcuu maꞌ. Naꞌvej Yaꞌanj ticavi̱ꞌ nij síí israelitá scúj do̱ꞌ, matzinj do̱ꞌ, tana do̱ꞌ, me rej maꞌa̱n maꞌ. Sese me rá nij soꞌ cha̱ nij soꞌ nee̱, ne̱ caꞌa̱nj xcuu rihaan xrej ticavi̱ꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj gu̱un xcuu rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n nij soꞌ ga̱ Yaꞌanj a. Sese me rá nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ xtâj chéé xta̱ꞌ, ne̱ caya̱nj ton man xtâj rihaan yoꞌóó, ne̱ ca̱ráán nij soꞌ yoꞌóó man ton yoꞌ a.
\s2 Se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a
\p ꞌÓ rasu̱u̱n me se cuꞌna̱j se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ cheꞌé se ticaviꞌ yuvii̱ xcuu yoꞌ rihaan Yaꞌanj ga̱a tumé yuvii̱ cacunꞌ a.
\p Sese ꞌyaj ꞌo̱ xrej cacunꞌ, ne̱ ni̱caj xrej ꞌo̱ scúj toró caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan nuvií mantá, cuta̱ꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ scúj, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ scúj a. Ni̱caj soꞌ do̱j tzínꞌ ton scúj catu̱u̱ soꞌ rá nuvií, ne̱ cuta̱a̱ soꞌ ton rihaan caꞌa̱nj scúj mesá altar acaa squíí xlá a. Tama̱nꞌ soꞌ ton rihaan mantá cortiná aráán rihaan se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ tu̱cuayanj soꞌ ton quináj rej tacóó mesá altar xi̱j a.
\p Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caca̱a̱ rune̱e̱ do̱ꞌ, taꞌa̱j raya̱j do̱ꞌ, ramii ma̱n rque scúj do̱ꞌ, rihaan mesá altar xi̱j quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ ni̱caj soꞌ nee̱ quináj caꞌa̱nj soꞌ rej ga̱nꞌ do̱j tzínꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱, ne̱ caca̱a̱ nee̱, quiꞌya̱j soꞌ a.
\p Sese quiꞌya̱j nu̱ꞌ nij síí israelitá cacunꞌ, ne̱ ni̱caj nij síí guun chij rihaan nij yuvii̱ ꞌo̱ scúj toró, cuta̱ꞌ nij soꞌ raꞌa nij soꞌ raa̱ scúj, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ scúj a. Ne̱ quiꞌya̱j xrej da̱j se vaa ꞌyaj soꞌ ga̱ scúj sese ꞌyaj ꞌo̱ xrej cacunꞌ a.
\p Sese quiꞌya̱j ꞌo̱ síí nica̱j suun cacunꞌ, ne̱ ni̱caj soꞌ ꞌo̱ tana a. Ne̱ sese quiꞌya̱j ꞌo̱ síí noco̱ꞌ doj cacunꞌ, ne̱ caꞌve̱e se ni̱caj soꞌ ꞌo̱ tana cha̱na̱ caꞌve̱e ꞌo̱ matzinj cha̱na̱ caꞌve̱e a. Sese taj saꞌanj rihaan yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj soꞌ vi̱j chaꞌaa̱n caꞌve̱e vi̱j culuj caꞌve̱e a. ꞌO̱ chaꞌaa̱n gu̱un se acaa rihaan Yaꞌanj, ne̱ ꞌó chaꞌaa̱n gu̱un se rqué yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a. Ne̱ sese síí nique̱ ndoꞌo me yuvii̱, ne̱ ni̱caj soꞌ yoꞌóó trigó, tza̱j ne̱ se̱ guun tuvi̱ꞌ yoꞌ ga̱ casté ne̱ squíí xlá maꞌ.
\p Síj nica̱j yuvii̱ rasu̱u̱n caꞌnaꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ quiꞌyaj yuvii̱ a.
\p Sese tamanꞌ xrej ton man xcuu rque nuvií mantá, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ nee̱ a. Sese taj ton tamanꞌ xrej, ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij xrej nee̱ a.
\s2 Se rque̱ yuvii̱ cheꞌé ꞌó cacunꞌ a
\p ꞌÓ rasu̱u̱n uún me se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ ꞌyaj yuvii̱ ne̱ ne neꞌen soꞌ maꞌ. ꞌO̱ yuvii̱ ne xcaj cuentá, ne̱ ꞌyaj yuvii̱ cacunꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ no̱ xcúún soꞌ rque̱ soꞌ ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo man Yaꞌanj cheꞌé cacunꞌ yoꞌ a.
\p Yuvii̱ caꞌmii nana̱ ne̱ ne̱ cataꞌ tuꞌva soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ya̱ ya̱ vaa nana̱ yoꞌ cheꞌé yan caꞌne̱e̱ soꞌ siꞌyaj tuviꞌ soꞌ me se rque̱ soꞌ ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo cheꞌé se rásuun soꞌ se‑chuvi̱i Yaꞌanj ga̱a aꞌmii soꞌ nana̱ ne̱ a.
\p Síj nica̱j yuvii̱ matzinj, ne̱ síj ticaviꞌ yuvii̱ matzinj, ne̱ tama̱nꞌ xrej ton man matzinj rihaan mesá altar xi̱j a. Ne̱ caca̱a̱ rune̱e̱ do̱ꞌ, raya̱j do̱ꞌ, ramii do̱ꞌ a. Síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij xrej nee̱ quináj a. Veé güii aviꞌ matzinj rihaan Yaꞌanj me se narque̱ soꞌ rasu̱u̱n caꞌnéj soꞌ, ne̱ nata̱ꞌ soꞌ ꞌó rasu̱u̱n cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ ꞌu̱nꞌ rasu̱u̱n a.
\s2 Rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ man Yaꞌanj ꞌo̱ ꞌo̱ güii a
\p ꞌO̱ ꞌo̱ güii ticavi̱ꞌ nij soꞌ vi̱j matzinj sno̱ꞌo va̱j ꞌo̱ yoꞌ gu̱un yoꞌ se caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a. ꞌO̱ matzinj ticavi̱ꞌ nij soꞌ rej naꞌya̱a̱n, ne̱ ꞌó matzinj ticavi̱ꞌ nij soꞌ rej tiꞌnuu a. Gu̱un tuvi̱ꞌ ꞌnúú ga̱ na vinó ga̱ ꞌo̱ ꞌo̱ matzinj a. Güii naránj rá, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ vi̱j matzinj rej naꞌya̱a̱n, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ yavíj matzinj rej tiꞌnuu a. Güii ꞌo̱ chéé yavii, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ tana xcuató gu̱un yoꞌ se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ vi̱j scúj leꞌe̱j do̱ꞌ, ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo do̱ꞌ, chi̱j matzinj sno̱ꞌo va̱j ꞌo̱ yoꞌ do̱ꞌ, gu̱un nij xcuu yoꞌ se caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a.
\c 37
\s Catúj nij xrej se‑su̱u̱n Yaꞌanj a
\r Levítico 8–9
\p Ga̱a caranꞌ Moisés raa̱ quij Sinaí, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ cheꞌé chaꞌanj catu̱u̱ nij xrej se‑su̱u̱n Yaꞌanj a. Cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan nuvií mantá quiꞌyaj Moisés a. Tucuane soꞌ man nij taꞌni̱j Aarón, ga̱a ne̱ cunuû Aarón saga̱nꞌ xrej ata̱ suun naco̱o doj, quiꞌyaj Moisés a. Cunuû nij taꞌníí Aarón saga̱nꞌ xrej u̱u̱n a.
\p Ga̱a ne̱ tamanꞌ Moisés casté gunꞌ da̱j rihaan nuvií mantá do̱ꞌ, rihaan rasu̱u̱n nu̱u̱ rque nuvií do̱ꞌ, rihaan nij xrej naca̱ do̱ꞌ a.
\p Síj, ga̱a ne̱ cutaꞌ nij taꞌni̱j Aarón raꞌa nij soꞌ raa̱ ꞌo̱ scúj, ne̱ ticaviꞌ Moisés scúj guun yoꞌ se rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé cacunꞌ a. Cacaa ramii rihaan mesá altar, ne̱ cacaa nu̱ꞌ nee̱ man scúj rej ga̱nꞌ do̱j tzínꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱ a.
\p Síj, ga̱a ne̱ ticaviꞌ Moisés ꞌo̱ matzinj caca̱a̱ xoꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ ticaviꞌ soꞌ ꞌó matzinj cheꞌé nij xrej naca̱ a. Nica̱j Moisés ton matzinj cutáj soꞌ nuj xréé xrej do̱ꞌ, cúú xi̱j raꞌa xrej do̱ꞌ, cúú xi̱j tacóó xrej do̱ꞌ, rej nuva̱ꞌ xrej a. Ne̱ ton quináj tucuayanj soꞌ tacóó mesá altar xi̱j a.
\p Nica̱j Moisés rune̱e̱ do̱ꞌ, taꞌa̱j raya̱j do̱ꞌ, ramii do̱ꞌ, yane̱j scu̱j matzinj rej nuva̱ꞌ rej taqui̱i matzinj do̱ꞌ, chraa yoꞌóó trigó do̱ꞌ; ne̱ nica̱j nij taꞌni̱j Aarón nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj rqué nij soꞌ man Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ caxríj yaꞌan soꞌ man cunuda̱nj yoꞌ a. Ne̱ rqué Aarón rucua̱a̱ matzinj man Yaꞌanj uún a. Síj, ga̱a ne̱ riꞌya nee̱ quináj man matzinj vi̱j, ne̱ chá nij soꞌ ga̱ chraa yoꞌóó trigó a. Tu̱nj güii navij rá nij soꞌ chaꞌanj catúj nij xrej se‑su̱u̱n Yaꞌanj a.
\p Síj tu̱nj güii, ne̱ rqué Aarón ꞌó rasu̱u̱n cheꞌé cacunꞌ ga̱ ꞌó se acaa rihaan Yaꞌanj cheꞌé maꞌa̱n soꞌ a. Ne̱ cheꞌé nij yuvii̱ rqué Aarón rasu̱u̱n cheꞌé cacunꞌ do̱ꞌ, ꞌnúú rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj do̱ꞌ, rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej nu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj do̱ꞌ a.
\p Da̱j se vaa cataj Yaꞌanj ro̱ꞌ, da̱nj vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ suun, ne̱ cheꞌé dan cavii yaꞌan rque ngaa nani̱j yaꞌan rihaan yoꞌóó, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ cacaa nij rasu̱u̱n rqué nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a queneꞌen nij yuvii̱, ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá se vaa síí nucua̱j ndoꞌo me Yaꞌanj a.
\c 38
\s Tucuáán no̱ xcúún nij xrej canoco̱ꞌ nij soꞌ a
\r Levítico 21–22
\p Xa̱ꞌ nij xrej, tza̱j ne̱ quiꞌyaj suun nij soꞌ se‑su̱u̱n Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan vaa tucuáán no̱ xcúún ina̱nj nij xrej canoco̱ꞌ nij soꞌ a. Ga̱a cavi̱ꞌ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cachi̱nꞌ nij soꞌ xnangá maꞌ. Na̱nj rej nij soꞌ do̱ꞌ, nii nij soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí nij soꞌ do̱ꞌ, tinúú nij soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij nij soꞌ chana̱ ya̱a̱n do̱ꞌ, caꞌve̱e cachi̱nꞌ nij soꞌ a. ꞌO̱ se sese cano̱ raꞌa nij soꞌ xnangá, ne̱ quiri̱ꞌ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ síí quiriꞌ roꞌ, se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun soꞌ se‑su̱u̱n Yaꞌanj nda̱a se cunu̱u sa̱ꞌ uún soꞌ a. Ne̱ nij xrej roꞌ, ina̱nj ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n, se ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱, caꞌve̱e xca̱j nij soꞌ a.
\p Xa̱ꞌ xrej uun chij doj roꞌ, sayu̱u̱n doj vaa nana̱ no̱ xcúún soꞌ cuno̱ soꞌ a. Ne nó xcúún soꞌ cachi̱nꞌ soꞌ xnangá maꞌ. Caꞌve̱e se rej soꞌ caꞌve̱e nii soꞌ, tza̱j ne̱ ne nó xcúún soꞌ cachi̱nꞌ soꞌ maꞌ. Ne nó xcúún soꞌ xca̱j soꞌ chana̱ caviꞌ nica̱ maꞌ.
\p Ne̱ síí tuchri̱i do̱ꞌ, síí soꞌo̱ do̱ꞌ, síí chéé rengo̱ do̱ꞌ, síí ranꞌ ꞌó chiꞌii̱ do̱ꞌ, se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun soꞌ se‑su̱u̱n xrej maꞌ.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa ina̱nj nij xrej nuu sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj roꞌ, caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ se rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj atúj rihaan nij xrej a. Nij tucua̱ nij xrej caꞌve̱e cha̱ uún a.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa se̱ taꞌaa nij xrej xcuu raꞌa yuvii̱ gu̱un xcuu se rque̱ nii rihaan Yaꞌanj sese ne vaa sa̱ꞌ xcuu a.
\c 39
\s Tucuáá vi̱j taꞌníí Aarón rihaan Yaꞌanj, ne̱ caviꞌ ro̱j soꞌ a
\r Levítico 10:1‑7
\p Nadab cuꞌna̱j taꞌníí Aarón síí chava̱ꞌ, ne̱ Abiú cuꞌna̱j scueꞌe̱e̱ soꞌ a. ꞌO̱ güii, ne̱ ne xca̱j ro̱j soꞌ cuentá, ne̱ ne cuno̱ sa̱ꞌ ro̱j soꞌ nana̱ cataj Yaꞌanj cuno̱ nij xrej a. Caraa ro̱j soꞌ squíí xlá ga̱ yaꞌan rque cuu̱, ne̱ rqué ro̱j soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Tza̱j ne̱ ne cara̱nꞌ rá Yaꞌanj queneꞌen soꞌ se vaa rqué ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ, cheꞌé se ino̱ quiꞌyaj roj soꞌ ga̱ tucuáán cuchruj maꞌa̱n Yaꞌanj a. Ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé Yaꞌanj yaꞌan rihaan nuvií mantá, ne̱ caviꞌ ro̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés a:
\p ―Ya̱ uxrá aꞌmii Yaꞌanj ga̱a cuchruj soꞌ ꞌo̱ tucuáán cuno̱ níꞌ si̱j israelitá a ―taj Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Moisés suun caꞌna̱ꞌ nij tinúú tachru̱u̱ Aarón ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ xnangá xeꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱ a. Ne̱ rihaan maꞌa̱n Aarón, ne̱ rihaan yavíj taꞌníí soꞌ Eleazar ga̱ Itamar cataj Moisés se̱ curiha̱nj nij soꞌ xeꞌ rihaan nuvií mantá cachi̱nꞌ nij soꞌ tuviꞌ nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se tiha̱j tamanꞌ Moisés casté gunꞌ da̱j man nij soꞌ cheꞌé rej catu̱u̱ nij soꞌ se‑su̱u̱n Yaꞌanj rej nuvií mantá a. Ga̱a ne̱ cuno nij taꞌni̱j Aarón rihaan Moisés a.
\c 40
\s Naꞌvej Yaꞌanj cha̱ nij yuvii̱ israelitá nee̱ taꞌa̱j nij xcuu a
\r Levítico 11
\p Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Moisés ga̱ Aarón cata̱j ro̱j soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá me xcuu caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ a. Xcuu ma̱n rihaan yoꞌóó caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ me xcuu chá coj ne̱ xcuu vaa vi̱j raa̱ tacanj a. Scúj do̱ꞌ, matzinj do̱ꞌ, tana do̱ꞌ, xtaj do̱ꞌ, me xcuu caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ a. Xa̱ꞌ ꞌó nij xcuu chéé rihaan yoꞌóó, tza̱j ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ maꞌ. Xcáá do̱ꞌ, tucuya do̱ꞌ, camelló do̱ꞌ, me xcuu se̱ caꞌvee cha̱ nij soꞌ maꞌ. Nda̱a se ne nó xcúún nij soꞌ cano̱ raꞌa nij soꞌ nee̱ man xcuu yoꞌ ga̱a caviꞌ xoꞌ maꞌ. Xcuu canique̱ vaa me xcuu, ne̱ ne nó xcúún nij yuvii̱ israelitá cha̱ nij soꞌ maꞌ.
\p Xa̱ꞌ nij xcuu ma̱n rá na yaꞌa̱nj, tza̱j ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ nee̱ man xcuaj va̱a̱ xcóó ga̱ squíj, tza̱j ne̱ nee̱ man ꞌó nij xcuu ma̱n rá na ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ maꞌ. Xa̱ꞌ nij xtâj chéé xta̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ nee̱ man xtâj a. Ina̱nj nee̱ man xtaa ga̱ nee̱ man yachrúú me se ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ maꞌ. Caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ nee̱ rquíí, tza̱j ne̱ ꞌó nij xcuu leꞌe̱j nii taj a̱ maꞌ. Ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ nee̱ rcaj ga̱ nee̱ xcuáá maꞌ.
\p Sese cavi̱ꞌ ꞌo̱ xcuu canique̱ vaa ne̱ quini̱j xcuu rihaan siꞌyaj nij soꞌ, ne̱ quiri̱ꞌ rasu̱u̱n uún a. Sese quinij xcuu rihaan agaꞌ, ne̱ na naꞌnu̱ꞌ yuvii̱ agaꞌ a. Tza̱j ne̱ sese quinij xcuu rihaan xruj, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ xra̱ꞌ xruj yoꞌ a.
\c 41
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés me se ꞌyaj riꞌ yuvii̱, ne̱ me se ꞌyaj nuu sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a
\r Levítico 12–15; Números 19
\p Vaa güii, ne̱ quiri̱ꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rasu̱u̱n quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ cheꞌé rasu̱u̱n quira̱nꞌ nij soꞌ a. Yuvii̱ quiriꞌ rihaan Yaꞌanj nó xcúún cu̱riha̱nj xeꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱ a. Ne nó xcúún soꞌ nichru̱nꞌ soꞌ rihaan ꞌó nij yuvii̱ israelitá, ne̱ ne nó xcúún soꞌ catu̱u̱ soꞌ nuvií mantá maꞌ.
\p Me maꞌa̱n rasu̱u̱n cano̱ man síí quiriꞌ roꞌ, quiri̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ uún a. Síí quiriꞌ roꞌ, caꞌve̱e cane̱ soꞌ caꞌve̱e quina̱nj soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Taꞌa̱j nij síí quiriꞌ roꞌ, no̱ xcúún nij soꞌ rque̱ nij soꞌ xcuu man Yaꞌanj, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ achiin naquiꞌya̱j sa̱ꞌ xrej man nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Chana̱ caꞌma̱nj a
\p Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés me se rque̱ chana̱ caꞌma̱nj man Yaꞌanj a. Níí cuchruj snóꞌo nii roꞌ, vi̱j chiha̱a̱ (40) güii quiri̱ꞌ noꞌ a. Ga̱a síj neꞌej tu̱nj güii, ne̱ cuta̱ꞌ nii taꞌngaꞌ nee̱ man soꞌ a.
\p Síj vi̱j chiha̱a̱ (40) güii, ne̱ ni̱caj chana̱ ꞌo̱ matzinj caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, se ꞌo̱ chaꞌaa̱n se ꞌo̱ culuj gu̱un se rque̱ noꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé cacunꞌ, ne̱ ni̱caj noꞌ caꞌa̱nj noꞌ rihaan xrej, ne̱ rque̱ xrej man Yaꞌanj a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún chana̱ rihaan Yaꞌanj a. Sese chana̱ nique̱ me noꞌ, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj noꞌ se vi̱j chaꞌaa̱n se vi̱j culuj a. Sese cuchruj noꞌ ꞌo̱ neꞌej cha̱na̱, ne̱ na̱ꞌvi̱j noꞌ caꞌa̱nj chiha̱a̱ (80) güii, ga̱a ne̱ caꞌve̱e rque̱ noꞌ xcuu man Yaꞌanj, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún noꞌ a.
\s2 Luj riꞌyuj a
\p Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Aarón da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ anó luj a. Cataj Yaꞌanj rihaan ro̱j soꞌ cheꞌé rej queneꞌe̱n ro̱j soꞌ sese luj riꞌyuj me yoꞌ a. Sese luj riꞌyuj anó man yuvii̱, ne̱ cata̱j xrej se vaa quiriꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a. Yuvii̱ anó luj riꞌyuj roꞌ, ca̱yáán xeꞌ, ne̱ se̱ catúj soꞌ rej ma̱n yuvii̱ maꞌ. Ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ se̱ caꞌvee nichru̱nꞌ rihaan soꞌ maꞌ.
\p Tza̱j ne̱ sese va̱j tiꞌinj luj riꞌyuj rá yuvii̱ ranꞌ, ne̱ ni̱ꞌyaj xrej, ne̱ xca̱j xrej cuentá sese ya̱ ya̱ va̱j tiꞌinj luj a. Sese ya̱, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ xrej naquiꞌya̱j sa̱ꞌ xrej man yuvii̱ a. Cu̱riha̱nj xrej xeꞌ ni̱caj soꞌ vi̱j xtâj chéé xta̱ꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ ꞌo̱ xtâj rihaan ꞌo̱ rcoꞌo̱o na, ne̱ chi̱j tama̱nꞌ xrej ton man yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ man xtâj vaa iꞌna̱ꞌ rá na, ne̱ güe̱j xoꞌ a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ quina̱nj yuvii̱ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ caca̱ nu̱ꞌ soꞌ, ne̱ cane̱ soꞌ a.
\p Cache̱n vata̱nꞌ güii, ne̱ quina̱nj uún soꞌ, caca̱ uún soꞌ, cane̱ uún soꞌ, ne̱ cache̱n ꞌó yanꞌ, ne̱ ni̱caj soꞌ vi̱j matzinj sno̱ꞌo ga̱ ꞌó matzinj cha̱na̱ a. Sese síí nique̱ me soꞌ, ne̱ ni̱caj soꞌ ꞌo̱ matzinj sno̱ꞌo ga̱ se vi̱j chaꞌaa̱n se vi̱j culuj, ga̱ ꞌnúú ga̱ do̱j casté a. ꞌO̱ xcuu gu̱un se rque̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ, ne̱ ꞌó xcuu gu̱un se rque̱ soꞌ cheꞌé ꞌó cacunꞌ, ne̱ ꞌó xcuu uún gu̱un se rque̱ soꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p Nda̱a síj, ga̱a ne̱ quisi̱j naquiꞌya̱j sa̱ꞌ xrej man yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a. Do̱j tzínꞌ ton man xcuu rqué soꞌ cheꞌé cacunꞌ caxri̱i̱ xrej nuj xréé yuvii̱ do̱ꞌ, cúú xi̱j raꞌa yuvii̱ do̱ꞌ, cúú xi̱j tacóó yuvii̱ do̱ꞌ, rej nuva̱ꞌ yuvii̱ a. Ne̱ tama̱nꞌ xrej do̱j tzínꞌ ton rihaan mesá altar xi̱j, ne̱ ꞌó yuún caxri̱i̱ xrej ton man yuvii̱ a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 ꞌÓ luj a
\p Ga̱a ané cuej rque ꞌo̱ luj, ne̱ riꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ riꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n anó raꞌa soꞌ uún a. Ne̱ sese cano̱ raꞌa ꞌó yuvii̱ rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ quiri̱ꞌ ꞌó yuvii̱ uún a. Ma̱an se o̱rúnꞌ güii riꞌ soꞌ a. Quina̱nj soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ cane̱ soꞌ, ne̱ ga̱a cata̱ꞌ güii, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún soꞌ rihaan Yaꞌanj a. ꞌO̱ se tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá me se uun cheꞌe̱ güii orá ataꞌ güii raa̱ quij a.
\p Ga̱a nahuun luj ané cuej, ne̱ ni̱caj yuvii̱ se vi̱j chaꞌaa̱n, se vi̱j culuj, ne̱ ꞌo̱ xcuu gu̱un se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ, ne̱ ꞌó xcuu caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Síí otoj ga̱ chana̱ a
\p Ga̱a otoj ꞌo̱ snóꞌo ga̱ chana̱, ne̱ riꞌ ro̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj nda̱a se cata̱ꞌ güii a. Cane̱ ro̱j soꞌ, ne̱ ga̱a cataꞌ güii raa̱ quij, ne̱ cunuu sa̱ꞌ roj soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ chana̱ me se nu̱ꞌ güii namán taꞌngaꞌ man chana̱, ne̱ riꞌ chana̱ rihaan Yaꞌanj a. Yuvii̱ quiriꞌ roꞌ, se̱ catúj nuvií mantá maꞌ.
\s2 Nij síí canó raꞌa man xnangá a
\p Síí canó raꞌa man xnangá, ne̱ síí atúj rá veꞌ na̱j xnangá, me síí riꞌ rihaan Yaꞌanj ꞌo̱ tu̱nj güii a. ꞌO̱ yuvii̱ vaa sa̱ꞌ rihaan Yaꞌanj roꞌ, tama̱nꞌ na uun tuvi̱ꞌ ga̱ yaj güii vaꞌnu̱j ga̱ güii chi̱j a. Na yoꞌ gu̱un tuvi̱ꞌ ga̱ yaj quináj ga̱a cacaa nu̱ꞌ nee̱ man ꞌo̱ scúj vacá mare̱e a. Güii chi̱j, ne̱ cane̱ yuvii̱, ne̱ quina̱nj yuvii̱ saga̱nꞌ yuvii̱, ne̱ ga̱a cataꞌ güii raa̱ quij, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ uún yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a.
\c 42
\s Cataj Yaꞌanj ꞌó nana̱ me rá soꞌ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a
\r Levítico 18–20
\p Cataj Yaꞌanj queꞌe̱e̱ ꞌó nana̱ me rá soꞌ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a. Cataj Yaꞌanj sese uno nij yuvii̱ israelitá snana̱ Yaꞌanj, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Yaꞌanj nu̱ꞌ caꞌanj a.
\p ꞌO̱ nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij yuvii̱ israelitá me se ne nó xcúún nij soꞌ coto̱j nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n tuviꞌ nij soꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ cotoj snóꞌo ga̱ tuviꞌ sno̱ꞌo soꞌ, ne̱ se̱ cotoj chana̱ ga̱ tuviꞌ cha̱na̱ noꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ cotoj yuvii̱ ga̱ xcuu maꞌ. Ne̱ se̱ cotoj snóꞌo ga̱ chana̱ namán taꞌngaꞌ man maꞌ.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa nij síí ya̱nj Canaán ꞌyaj nu̱ꞌ se nij nihánj, ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱e̱ soꞌ toꞌóó nij soꞌ, ne̱ rque̱ soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a. Me rá Yaꞌanj cuno̱ nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ nana̱ se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij soꞌ a.
\p Cataj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa ꞌo̱ quiꞌya̱j nij soꞌ se sa̱ꞌ, ne̱ ino̱ quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱ nij síí chiꞌi̱i̱ a. Cuno̱ nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj cheꞌé se síí sa̱ꞌ ina̱nj me Yaꞌanj a.
\p Nataꞌ uún soꞌ se vaa veꞌé caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ rej nij soꞌ do̱ꞌ, ga̱ nii nij soꞌ do̱ꞌ, se vaa nara̱a̱n rá nij soꞌ güii naránj rá do̱ꞌ, se̱ cacój nij soꞌ ꞌo̱ yaꞌanj do̱ꞌ, se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ nij soꞌ do̱ꞌ, se̱ taꞌyunj nij soꞌ do̱ꞌ maꞌ.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa go̱ꞌ nij soꞌ tuꞌvee se‑mo̱zó nij soꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ güii, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱ nij síí soꞌo̱ do̱ꞌ, nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, nij síí nique̱ do̱ꞌ, nij síí yaníj do̱ꞌ a.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa se̱ quitáá riꞌyunj nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ síí israelitá, ne̱ se̱ quiꞌyaj nij soꞌ rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj yuvii̱ man nij soꞌ maꞌ.
\p Da̱j se ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ man maꞌa̱n nij soꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ man ꞌó yuvii̱ a. Ne̱ se̱ caꞌmii nij soꞌ ga̱ nij síí chru̱u̱n ne̱ ga̱ nij síí aꞌmii ga̱ nimán síí caviꞌ maꞌ.
\p Veꞌé xca̱j taꞌngaꞌ nij soꞌ a. ꞌO̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ taꞌngaꞌ ra̱suun nij soꞌ tuꞌve̱e̱ nij soꞌ rasu̱u̱n ga̱ taꞌngaꞌ ra̱suun nij soꞌ quira̱a̱n nij soꞌ rasu̱u̱n a. Ne̱ sese vaa ꞌo̱ síí ticavi̱ꞌ taꞌníí rihaan ꞌo̱ yaꞌanj chraan, ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ a. Cataj Yaꞌanj se vaa cuno̱ nij soꞌ nu̱ꞌ nana̱ cataj soꞌ yan ca̱yáán nij soꞌ yoꞌóó Canaán a.
\c 43
\s Chaꞌanj navi̱j rá nij yuvii̱ israelitá a
\r Levítico 16; 23; Números 28:16–29:40
\p Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés nata̱ꞌ Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá nara̱a̱n rá nij soꞌ güii nasíj smaná a. ꞌÓ vata̱nꞌ güii me güii quiꞌya̱j suun nij soꞌ nu̱ꞌ se‑su̱u̱n nij soꞌ, ne̱ güii chi̱j me cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ taꞌyaa nuvií mantá cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Chaꞌanj pascuá a
\p Chaꞌanj navi̱j rá nij yuvii̱ asino ya̱a̱n me pascuá, ne̱ navi̱j rá nij soꞌ xcaꞌa̱nj chéé yavii ꞌo̱ a. Navi̱j rá nij soꞌ Chaꞌanj Pascuá ninu̱j rá nij soꞌ se vaa tinanii Yaꞌanj man nij soꞌ rej yoꞌóó Egiptó a. ꞌÓ chaꞌanj gu̱un cheꞌe̱ xnu̱ꞌ chéé yavii, ne̱ navi̱j chaꞌanj ico̱ ya̱a̱n (21) chéé yavii a. Chaꞌanj chá yuvii̱ chraa yoꞌóó trigó cuꞌna̱j yoꞌ a. Ne̱ güii xnu̱ꞌ nda̱a güii ico̱ ya̱a̱n me güii nara̱a̱n rá nij soꞌ a.
\p Nu̱ꞌ güii navij rá nij yuvii̱ israelitá chaꞌanj yoꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj a. ꞌO̱ ꞌo̱ güii ticavi̱ꞌ nij soꞌ vi̱j scúj leꞌe̱j do̱ꞌ, ꞌo̱ matzinj naco̱o do̱ꞌ, chi̱j matzinj va̱j ꞌo̱ yoꞌ do̱ꞌ, caca̱a̱ nu̱ꞌ xcuu yoꞌ rihaan Yaꞌanj a. ꞌO̱ rasu̱u̱n rque̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj gu̱un ꞌnúú gu̱un tuvi̱ꞌ ga̱ ꞌo̱ ꞌo̱ xcuu a. Ne̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii ticavi̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ tana gu̱un yoꞌ se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a.
\s2 ꞌNúú naca̱ rque̱ yuvii̱ man Yaꞌanj a
\p Ga̱a chá nij soꞌ chraa yoꞌóó trigó ne atúj cunj ꞌyaj naꞌmanꞌ rachrúún, ne̱ navi̱j rá nij soꞌ chaꞌanj rque̱ ꞌnúú naca̱ man Yaꞌanj a. Cachén güii chi̱j, güii naránj rá yuvii̱, ne̱ ꞌó güii cotungó ni̱caj yuvii̱ ꞌo̱ nánj ꞌnúú, ne̱ rque̱ nij soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Ne̱ tu̱cuacaa nij soꞌ ꞌo̱ matzinj rihaan Yaꞌanj, ne̱ rque̱ nij soꞌ ꞌnúú ga̱ do̱j na vinó a. Asino rque̱ nij soꞌ ꞌnúú ga̱ xcuu man Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ nij soꞌ ꞌnúú, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ rachrúún a. Ga̱a chéé nij yuvii̱ israelitá yoꞌóó naco̱o̱, ne̱ ne caꞌve̱e navi̱j rá nij soꞌ chaꞌanj nihánj maꞌ. ꞌO̱ se taj xnaa̱ nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ me rá Yaꞌanj navi̱j rá nij soꞌ chaꞌanj nihánj ga̱a cuchi̱ꞌ nij soꞌ nda̱a yoꞌóó Canaán a.
\s2 Chaꞌanj vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) güii a
\p Gu̱un cheꞌe̱ nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j cuentá nij soꞌ güii rqué nij soꞌ ꞌnúú naca̱ man Yaꞌanj, ne̱ ga̱a quisíj vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) güii, ne̱ quisi̱j ꞌó chaꞌanj a. Rque̱ nij yuvii̱ taꞌa̱j ꞌnúú trigó caꞌneꞌ nij soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Ga̱a̱ xcuu rque̱ nij soꞌ man Yaꞌanj uún a. Chi̱j matzinj va̱j ꞌo̱ yoꞌ do̱ꞌ, ꞌo̱ scúj toró do̱ꞌ, vi̱j matzinj naco̱o do̱ꞌ, caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ ꞌo̱ tana gu̱un se rque̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé cacunꞌ, ne̱ vi̱j matzinj va̱j ꞌo̱ yoꞌ gu̱un rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé rej nu̱u rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a. Ne̱ güii gue̱e̱ güii naránj rá nij yuvii̱ me güii anuû chaꞌanj yoꞌ a.
\p ꞌÓ nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij yuvii̱ israelitá me se ga̱a rii nij yuvii̱ naa̱, ne̱ se̱ quirii nij soꞌ cunuda̱nj maꞌ. Ne̱ sese quini̱j do̱j, ne̱ se̱ naxcaj nij soꞌ maꞌ. Quina̱j do̱j tzínꞌ se chá naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij yuvii̱ nique̱ ado̱nj.
\s2 Chaꞌanj nij chruun aꞌyánj a
\p ꞌO̱ chéé yavii chi̱j me se ca̱nuû chaꞌanj nij chruun aꞌyánj a. Güii gue̱e̱ nara̱a̱n rá nij yuvii̱ me güii yoꞌ, ne̱ cunu̱u chre̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ rihaan nuvií mantá, ne̱ cavi̱ꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj a. Xcuu ticavi̱ꞌ nij soꞌ me ꞌo̱ scúj leꞌe̱j do̱ꞌ, ꞌo̱ matzinj naco̱o do̱ꞌ, chi̱j matzinj va̱j ꞌo̱ yoꞌ do̱ꞌ, caca̱a̱ nij xcuu yoꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ rque̱ nij soꞌ ꞌnúú ga̱ nij xcuu a. Ne̱ ꞌo̱ tana gu̱un se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a.
\s2 Güii nanó rá yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a
\p Chi̱ꞌ chéé yavii chi̱j ca̱nuû chaꞌanj nanó rá yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a. Vaa ndoꞌo se uun chaꞌanj nihánj rihaan nij síí israelitá a. Nata̱ꞌ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj nij soꞌ nu̱ꞌ yoꞌ cachén, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj tinavi̱j soꞌ cacunꞌ tumé nij soꞌ a. Ne̱ güii gue̱e̱ güii nara̱a̱n rá nij yuvii̱ me yoꞌ a.
\p Güii nanó rá vaa suun rihaan nij xrej catu̱u̱ nij soꞌ rá nuvií mantá cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ tumé nij yuvii̱ a. O̱rúnꞌ güii nanó rá caꞌve̱e catu̱u̱ xrej veꞌ gue̱e̱ doj, rej nu̱u̱ chrúún gue̱e̱ a. O̱rúnꞌ xrej uun chij doj caꞌve̱e catu̱u̱ rej gue̱e̱ doj, tza̱j ne̱ no̱ xcúún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj a. Se taj, ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ a.
\p Güii yoꞌ me se cane̱ xrej uun chij doj, ne̱ cu̱nuû soꞌ yatzíj linó naruvii a. Ni̱caj soꞌ scúj leꞌe̱j gu̱un se rque̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ, ga̱ matzinj caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé maꞌa̱n soꞌ ga̱ ꞌó nij xrej a. Ne̱ vi̱j tana ni̱caj soꞌ gu̱un se rque̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ, ne̱ ꞌo̱ matzinj caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj cheꞌé cunuda̱nj nij síí israelitá a.
\p Ga̱a ne̱ quiri̱i̱ nij soꞌ suerté cheꞌé rej nari̱i̱ Yaꞌanj ꞌo̱ tana ticavi̱ꞌ nij soꞌ gu̱un se rque̱ nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ a. ꞌÓ tana cache̱e̱ u̱u̱n cuna̱nj rihaan yoꞌóó naco̱o̱ a.
\p Ga̱a catu̱u̱ xrej uun chij rá veꞌ nu̱u̱ chrúún gue̱e̱, ne̱ ni̱caj soꞌ scuu̱ caca̱a̱ ruꞌviꞌ ga̱ vi̱j raꞌa squíí xlá a. Ni̱caj soꞌ ton scúj tama̱nꞌ soꞌ se aráán tuꞌva chrúún a. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj xrej rihaan nuvií, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ tana gu̱un se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a. Ga̱a ne̱ catu̱u̱ uún soꞌ rque nuvií, ne̱ tama̱nꞌ soꞌ ton tana rihaan se aráán tuꞌva chrúún a. Ne̱ tama̱nꞌ soꞌ ton scúj ga̱ ton tana rá veꞌ nichru̱nꞌ doj rihaan taꞌyaa, ne̱ tama̱nꞌ soꞌ ton mesá altar xi̱j ne̱ xeꞌ rihaan nuvií a.
\p Síj, ga̱a ne̱ cano̱ raꞌa soꞌ raa̱ tana vaa iꞌna̱ꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ nu̱ꞌ cacunꞌ quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá yoꞌ cachén a. Ga̱a ne̱ quiri̱i̱ soꞌ man tana rej naco̱o̱, ne̱ cache̱e̱ u̱u̱n xoꞌ a. Da̱nj quiꞌya̱j xrej tihaa̱n xrej rihaan yuvii̱ se vaa xꞌnéj cacunꞌ xráá nij yuvii̱, ne̱ ataꞌ yoꞌ xráá tana, ne̱ nica̱j tana caꞌanj xoꞌ ga̱nꞌ a.
\p Síj, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ xrej uun chij yatzíj linó, ne̱ cu̱nuû soꞌ yatzíj nu̱u̱ xrej a. Ne̱ cu̱riha̱nj soꞌ xeꞌ, ne̱ quisi̱j soꞌ suun rque̱ xcuu man Yaꞌanj a. Caca̱a̱ nu̱ꞌ nee̱ man xcuu caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ caca̱a̱ ramii xcuu guun se rqué yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a.
\p Síj, ga̱a ne̱ ni̱caj yuvii̱ nee̱ man xcuu guun se rqué yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ cu̱riha̱nj yuvii̱ xeꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱, ne̱ caca̱a̱ nee̱ xcuu a. Güii yoꞌ ticavi̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá ꞌó scúj leꞌe̱j do̱ꞌ, ꞌo̱ matzinj naco̱o do̱ꞌ, chi̱j matzinj va̱j ꞌo̱ yoꞌ do̱ꞌ, caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ rque̱ yuvii̱ ꞌnúú ga̱ ꞌo̱ ꞌo̱ xcuu a. Ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ tana gu̱un se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a.
\s2 Chaꞌanj Veꞌ Yacataj a
\p Xnu̱ꞌ chéé yavii chi̱j, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ Chaꞌanj Veꞌ Yacataj a. Tu̱nj güii ca̱nuû chaꞌanj yoꞌ, ne̱ güii ꞌo̱ ga̱ güii tu̱nj me güii gue̱e̱ güii nara̱a̱n rá nij yuvii̱, ne̱ cunu̱u chre̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan nuvií mantá a.
\p Ga̱a gu̱un cheꞌe̱ chaꞌanj, ne̱ quiꞌya̱j yuvii̱ veꞌ yacataj, ne̱ rque ꞌo̱ tu̱nj güii ca̱yáán nij soꞌ veꞌ yacataj a. ꞌO̱ se da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ ninu̱j rá nij soꞌ da̱j vaa cayáán nij soꞌ ga̱a curiha̱nj nij soꞌ rej Egiptó, ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rej Canaán a.
\p Chaꞌanj niha̱ꞌ ndoꞌo rá nij yuvii̱ me chaꞌanj yoꞌ, ne̱ cata̱j nij yuvii̱ guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé se cavii xnaa̱ nij soꞌ ne̱ cheꞌé ꞌó nij se lu̱j quiꞌyaj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a. Ne̱ chaꞌanj yoꞌ roꞌ, rque̱ ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá xcuu caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj ga̱ xcuu gu̱un se rque̱ yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ a.
\c 44
\s Caꞌmii ꞌo̱ yuvii̱ nana̱ qui̱j cheꞌé Yaꞌanj, ne̱ caviꞌ soꞌ a
\r Levítico 24:10‑23
\p ꞌO̱ güii me se cunuꞌ vi̱j yuvii̱, ne̱ ꞌo̱ síí cunuꞌ me se rej soꞌ me síí avii Egiptó, ne̱ nii soꞌ me chana̱ israelitá a. Cunuꞌ soꞌ ne̱ caꞌmii soꞌ nana̱ qui̱j cheꞌé Yaꞌanj a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a: “Ni̱caj so̱ꞌ man síí nihánj caꞌa̱nj so̱ꞌ xeꞌ rihaan rej ma̱n yuvii̱, ne̱ ni̱caj soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno nana̱ qui̱j caꞌmii soꞌ a. Ne̱ cano̱ raꞌa nij soꞌ raa̱ soꞌ, ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ yahij man soꞌ nda̱a se cavi̱ꞌ soꞌ a. Ne̱ veé da̱nj quiꞌya̱j soj ga̱ me maꞌa̱n yuvii̱ caꞌmi̱i̱ nana̱ qui̱j cheꞌej”, taj Yaꞌanj a. Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ a.
\c 45
\s Rqué Yaꞌanj tucuáán cheꞌé toꞌóó yuvii̱ ga̱ tucuá yuvii̱ a
\r Levítico 25
\s2 Yoꞌ naránj rá yoꞌóó a
\p Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Moisés cata̱j soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá cheꞌé yoꞌ nara̱a̱n rá yoꞌóó a. Da̱j se vaa naránj rá nij yuvii̱ ꞌo̱ ꞌo̱ tu̱nj güii roꞌ, veé da̱nj nara̱a̱n rá yoꞌóó uún a. Vata̱nꞌ yoꞌ quiꞌya̱j suun soj rihaan yoꞌóó, ne̱ yoꞌ chi̱j me se nara̱a̱n rá yoꞌóó a. Yoꞌ chi̱j roꞌ, ne nó xcúún nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ do̱ꞌ, cana̱a̱ nij soꞌ do̱ꞌ, caꞌne̱ꞌ nij soꞌ raꞌa chruun do̱ꞌ, quiri̱i̱ nij soꞌ do̱ꞌ maꞌ.
\p Caꞌve̱e catu̱u̱ nij síí nique̱ toꞌóó nij soꞌ, ne̱ nara̱nꞌ nij síí nique̱ se xraꞌ maꞌa̱n, ne̱ caꞌve̱e catu̱u̱ nij xcuu cha̱ nij xoꞌ uún a. Ne̱ maꞌa̱n síí toꞌo̱j caꞌve̱e nara̱nꞌ soꞌ se xraꞌ maꞌa̱n, tza̱j ne̱ cha̱ soꞌ güii naranꞌ soꞌ a. Ne nó xcúún soꞌ nara̱nꞌ soꞌ ne̱ cara̱a sa̱ꞌ soꞌ maꞌ.
\s2 Yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) a
\p ꞌO̱ ꞌo̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) yoꞌ, ga̱a̱ ꞌo̱ yoꞌ nara̱a̱n rá yoꞌóó, ne̱ jubileo cuꞌna̱j yoꞌ a. Na̱ꞌvi̱j nij soꞌ cache̱n chi̱j yoꞌ nara̱a̱n rá yoꞌóó, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ a. Yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nara̱a̱n rá yoꞌóó, ꞌo̱ se taj unô ne̱ taj rii maꞌ.
\p Ne̱ vaa nana̱ me rá Yaꞌanj cuno̱ nij soꞌ yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) uún a. Sese tuꞌvéj ꞌo̱ síí israelitá yoꞌóó rihaan tuviꞌ soꞌ, ne̱ yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ me se ca̱nica̱j yoꞌóó rihaan síí toꞌo̱j asino ya̱a̱n a. Veé da̱nj ꞌo̱ quina̱j yoꞌóó rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ veꞌ ne̱ chumanꞌ raꞌa̱ ca̱nica̱j rihaan síí tucua̱ asino ya̱a̱n, tza̱j ne̱ veꞌ ne̱ chumanꞌ naco̱o roꞌ, taj maꞌ. Sese tuꞌvéj ꞌo̱ síí israelitá ꞌo̱ veꞌ ya̱nj chumanꞌ naco̱o, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ quina̱j veꞌ rihaan síí quiránj a.
\p Ne̱ yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) me se me maꞌa̱n síí israelitá síí nique̱ catúj uun mozó, ne̱ yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nani̱i̱ mozó cache̱e̱ u̱u̱n soꞌ quiꞌya̱j se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a.
\c 46
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé rasu̱u̱n rque̱ yuvii̱ man Yaꞌanj a
\r Levítico 27
\p Sese vaa yuvii̱ me rá rque̱ rasu̱u̱n man Yaꞌanj, ne̱ se yuvii̱, se xcuu, se veꞌ, se yoꞌóó caꞌve̱e rque̱ soꞌ a.
\p Sese me rá soꞌ rque̱ soꞌ yuvii̱ man Yaꞌanj, ne̱ go̱ꞌ soꞌ tuꞌvee yuvii̱ man nij xrej a. Vaa doj tuꞌvee snóꞌo rihaan tuꞌvee chana̱, ne̱ vaa doj tuꞌvee yuvii̱ naco̱o rihaan tuꞌvee xnii a.
\p Sese me rá soꞌ rque̱ soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ xcuu rque̱ soꞌ man Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ sese me rá soꞌ rque̱ soꞌ ꞌó xcuu man Yaꞌanj, ne̱ cutuꞌve̱e̱ soꞌ xcuu, ne̱ rque̱ soꞌ tuꞌvee xcuu man nij xrej a. Caꞌve̱e go̱ꞌ soꞌ tuꞌvee xcuu man nij xrej ga̱ doj saꞌanj ne̱ quina̱j xcuu rihaan soꞌ a.
\p Sese me rá yuvii̱ rque̱ yuvii̱ ꞌo̱ veꞌ man Yaꞌanj, ne̱ cutuꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ rque̱ soꞌ tuꞌvee veꞌ man nij xrej a. Caꞌve̱e go̱ꞌ soꞌ tuꞌvee veꞌ ga̱ doj saꞌanj, ne̱ quina̱j veꞌ rihaan soꞌ a.
\p Sese me rá soꞌ rque̱ soꞌ taꞌa̱j toꞌóó soꞌ man Yaꞌanj, ne̱ xca̱j nij xrej cuentá da̱j nó yoꞌóó a. Xca̱j nij soꞌ cuentá me daj yoꞌ quina̱j nda̱a yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (50) a. Ga̱a ne̱ ra̱suun nij xrej yoꞌóó rqué yuvii̱ nda̱a yoꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ , ga̱a ne̱ ca̱nica̱j yoꞌóó rihaan síí toꞌo̱j asino ya̱a̱n a. Caꞌve̱e go̱ꞌ yuvii̱ tuꞌvee yoꞌóó ga̱ doj saꞌanj man nij xrej, ne̱ quina̱j yoꞌóó rihaan soꞌ a.
\p Vaa rasu̱u̱n ne caꞌve̱e rque̱ nij yuvii̱ israelitá man Yaꞌanj cheꞌé se a̱j siꞌyaj Yaꞌanj me nij rasu̱u̱n yoꞌ a. Xcuu caꞌngaa asino ya̱a̱n me siꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj. Ne̱, suun rque̱ ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan daj a̱ chi̱ꞌ rasu̱u̱n ꞌyaj canaán yuvii̱ ga̱ rasu̱u̱n avii rihaan toꞌóó yuvii̱ roꞌ, nij rasu̱u̱n yoꞌ me siꞌyaj Yaꞌanj uún ado̱nj.
\p ꞌÓ rasu̱u̱n ne caꞌve̱e rque̱ yuvii̱ man Yaꞌanj me síí chiꞌi̱i̱ ga̱ tanuu ta̱ꞌaa nij tanuu israelitá a. A̱j cataj Yaꞌanj se vaa cavi̱ꞌ nij soꞌ a. Daj chiha̱a̱ míj se̱ cachéé u̱u̱n nij soꞌ maꞌ. Nda̱ꞌ se rque̱ yuvii̱ saꞌanj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ nda̱ꞌ se ticavi̱ꞌ yuvii̱ xcuu cheꞌé nij soꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cachéé u̱u̱n nij soꞌ maꞌ. Yu̱u̱n cheꞌe̱ cavi̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj.
\c 47
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Séptima parte (Secciones 47–61); Sayuun quiranꞌ nij síí israelitá ga̱a va̱j nij soꞌ rej tacaan naco̱o̱ a; El castigo de los israelitas: viaje por el desierto; Basada en el libro de Números; Inédita
\s Cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa quiꞌya̱j cuentá soꞌ yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rej ca̱yáán ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá a
\r Números 1–2
\p Quisíj ꞌo̱ yoꞌ asi̱j cavii nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa quiꞌya̱j cuentá Moisés ga̱ Aarón man nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá a. Ne̱ narii Yaꞌanj man ꞌo̱ síí gu̱un chi̱j rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ ra̱cuíj man ro̱j soꞌ a.
\p Veé dan ne̱ quiꞌyaj cuentá nij soꞌ man nij snóꞌo va̱j ico̱ yoꞌ táá doj a. Quiꞌyaj cuentá nij soꞌ nij xꞌneꞌ Rubén do̱ꞌ, Simeón do̱ꞌ, Judá do̱ꞌ, Isacar do̱ꞌ, Zabulón do̱ꞌ, Efraín do̱ꞌ, Manasés do̱ꞌ, Benjamín do̱ꞌ, Dan do̱ꞌ, Aser do̱ꞌ, Gad do̱ꞌ, Neftalí do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ ne quiꞌya̱j cuentá nij soꞌ xꞌneꞌ Leví maꞌ. Ne̱ quisíj vata̱nꞌ cientó táá vaꞌnu̱j míj táá ꞌu̱nꞌ cientó táá vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (603,550) snóꞌo a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cune̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá veꞌ mantá tucuá nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva nuvií mantá a. Rej riha̱a̱n nuvií me rej síj güii, ne̱ rej riha̱a̱n nuvií me rej ca̱yáán nij xꞌneꞌ Judá do̱ꞌ, Isacar do̱ꞌ, Zabulón do̱ꞌ a. Ga̱a natuna̱ nij síí israelitá rej caꞌanj ca̱yáán nij soꞌ, ne̱ asino ya̱a̱n cache̱e̱ nij soꞌ a. Rej nuva̱ꞌ nij soꞌ me rej sur nuvií, ne̱ yoꞌ me rej ca̱yáán nij xꞌneꞌ Rubén do̱ꞌ, Simeón do̱ꞌ, Gad do̱ꞌ a. Ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ xcó nij xꞌneꞌ chéé asino ya̱a̱n a. Rej xco̱ nuvií me rej ataꞌ güii, ne̱ rej yoꞌ ca̱yáán nij xꞌneꞌ Efraín do̱ꞌ, Manasés do̱ꞌ, Benjamín do̱ꞌ, ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ xcó nij tuviꞌ Rubén a. Ne̱ rej nichru̱un nuvií me rej norté, ne̱ rej yoꞌ ca̱yáán nij xꞌneꞌ Dan do̱ꞌ, Aser do̱ꞌ, Neftalí do̱ꞌ, ne̱ nda̱a taquii cache̱e̱ nij soꞌ a.
\c 48
\s Narii Yaꞌanj man xꞌneꞌ Leví ra̱cuíj man nij xrej a
\r Números 3–4; 7–8
\p Ga̱a curiha̱nj nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa nij síí chava̱ꞌ gu̱un siꞌyaj Yaꞌanj a. ꞌO̱ se nanii nij taꞌníí nij síí israelitá síí chava̱ꞌ ga̱a ticaviꞌ Yaꞌanj man nij taꞌníí nij síí Egiptó síí chava̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ rej quij Sinaí me se cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa nayo̱n nij síí ma̱n xꞌneꞌ Leví rihaan nij síí chava̱ꞌ a. Nij síí ma̱n xꞌneꞌ Leví roꞌ, cuꞌna̱j levita, ne̱ Moisés ne̱ Aarón me síí levita uún a.
\p Cataj Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj nij síí levita man Aarón ne̱ man ꞌó nij xrej a. Tza̱j ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ rque̱ nij soꞌ rasu̱u̱n gue̱e̱ man Yaꞌanj maꞌ. Ina̱nj nij xrej caꞌve̱e rque̱ rasu̱u̱n gue̱e̱ a. Se‑su̱u̱n nij síí levita me ca̱ta̱ nij soꞌ nuvií mantá ga̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rque nuvií a. Ne̱ me maꞌa̱n ꞌó suun achiin quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ ra̱cuíj nij soꞌ man nij xrej a.
\s2 Vaa vaꞌnu̱j xꞌneꞌ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví a
\p Vaa vaꞌnu̱j xꞌneꞌ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví a. ꞌO̱ xꞌneꞌ nij soꞌ roꞌ, me nij taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Coat a. Ne̱ taꞌnij siꞌno̱ Coat me Moisés do̱ꞌ, Aarón do̱ꞌ, ꞌó nij xrej do̱ꞌ, ne̱ vaa suun ꞌyaj suun nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. ꞌÓ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Coat ni̱caj suun ca̱ta̱ chrúún gue̱e̱ ga̱ mesá ma̱n rque nuvií a.
\p Nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ ꞌó taꞌníí Leví, síí cuꞌna̱j Gersón, me ꞌó xꞌneꞌ nij soꞌ a. Ne̱ ni̱caj nij soꞌ suun ca̱ta̱ mantá cortiná ga̱ nuj aráán xráá nuvií a. Ne̱ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ ꞌó taꞌníí Leví, síí cuꞌna̱j Merari, me ꞌó xꞌneꞌ nij soꞌ uún a. Ne̱ suun ni̱caj nij soꞌ me se ca̱ta̱ nij soꞌ chruun ga̱ rcuchra̱ꞌ a.
\p Ne̱ nij síí uun chij rihaan ꞌó chuvi̱j xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá roꞌ, nica̱j nij soꞌ vata̱nꞌ cuchriꞌ ga̱ vata̱nꞌ yuntá scúj nucua̱j cuchriꞌ, ne̱ rqué nij soꞌ man nij síí levita cheꞌé rej ra̱cuíj cuchriꞌ man nij soꞌ a. Caꞌa̱nj cuchriꞌ roꞌ, ra̱suun nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Merari cheꞌé se ꞌe̱e̱ ndoꞌo chruun a. Ne̱ yavíj cuchriꞌ ra̱suun nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Gersón a.
\p Tza̱j ne̱ taj cuchriꞌ ra̱suun nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Coat cheꞌé se gue̱e̱ ndoꞌo chrúún ne̱ gue̱e̱ ndoꞌo mesá, ne̱ gue̱e̱ ndoꞌo ꞌó nij rasu̱u̱n rásuun nij xrej rque nuvií mantá a. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa canoco̱ꞌ mesá vi̱j chruun, ne̱ quita̱j chihá yuvii̱ chruun cache̱e̱ yuvii̱ a.
\p Ne̱ navij rá nij soꞌ ꞌo̱ chaꞌanj cunu̱u sa̱ꞌ nij síí levita rihaan Yaꞌanj, ne̱ gu̱un yaníj nij soꞌ rihaan ꞌó nij yuvii̱, quiꞌya̱j suun nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Vi̱j scúj ticaviꞌ nij síí levita, ne̱ ꞌo̱ scúj cacaa rihaan Yaꞌanj, ne̱ ꞌó scúj rqué nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ a.
\p Cayáán nij síí levita nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva nuvií mantá nichru̱nꞌ doj rihaan ꞌó nij yuvii̱ israelitá a. Rej síj güii nichru̱nꞌ rihaan taꞌyaa cayáán Moisés do̱ꞌ, Aarón do̱ꞌ, ꞌó nij xrej do̱ꞌ a. Rej ataꞌ güii cayáán ꞌó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Coat, ne̱ rej sur ca̱yáán nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Gersón, ne̱ rej norté cayáán nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Merari a.
\c 49
\s Caꞌmii Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé nana̱ cata̱ꞌ tuꞌva nij síí nazareo a
\r Números 6; 30
\p Caꞌmii Yaꞌanj rihaan Moisés cheꞌé da̱j quiꞌya̱j ꞌo̱ yuvii̱ me rá cu̱nuû quiꞌya̱j suun rihaan Yaꞌanj se do̱j güii, se nu̱ꞌ güii vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ a.
\p Nu̱ꞌ güii ꞌyaj suun soꞌ rihaan Yaꞌanj me se ne nó xcúún soꞌ coꞌo̱ soꞌ na vinó, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cha̱ soꞌ chruj uvá maꞌ. Ne̱ ne nó xcúún soꞌ caca̱ raa̱ soꞌ maꞌ. Ne̱ ne nó xcúún soꞌ nichru̱nꞌ soꞌ rihaan xnangá maꞌ. Ta̱ꞌ se̱ tuviꞌ soꞌ me síí caviꞌ, tza̱j ne̱ ne nó xcúún soꞌ nichru̱nꞌ soꞌ se̱ gaa na̱nj quiri̱ꞌ soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Nu̱ꞌ güii ꞌyaj suun soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ ꞌo̱ ga̱a̱ sa̱ꞌ soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ sese quiri̱ꞌ soꞌ rihaan Yaꞌanj quiꞌya̱j me maꞌa̱n rasu̱u̱n, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ uún soꞌ quiꞌya̱j cuentá soꞌ güii a.
\p Ga̱a síj güii quiꞌyaj suun soꞌ, ne̱ ni̱caj soꞌ ꞌo̱ matzinj caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj do̱ꞌ, ꞌo̱ matzinj cha̱na̱ gu̱un se rque̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ do̱ꞌ, ꞌó matzinj gu̱un se rque̱ soꞌ naquiꞌya̱j rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj do̱ꞌ, rachrúún do̱ꞌ a. Ne̱ rque̱ ꞌo̱ xrej nu̱ꞌ rasu̱u̱n man Yaꞌanj a. Síj, ga̱a ne̱ rej taꞌyaa nuvií caca̱ ca̱an raa̱ soꞌ ne̱ cara̱a soꞌ yuvé raa̱ soꞌ rihaan yaꞌan ga̱ se rque̱ cheꞌé yan naquiꞌya̱j rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a.
\p Síj, ga̱a ne̱ cuta̱ꞌ xrej yane̱j scu̱j matzinj rej xcóó matzinj ga̱ rachrúún raꞌa soꞌ, ne̱ rque̱ soꞌ man Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ rque̱ soꞌ yane̱j scu̱j matzinj rej nuva̱ꞌ rej taqui̱i matzinj man xrej a. Veé yoꞌ me se quiꞌya̱j soꞌ ga̱ nu̱ꞌ se rque̱ cheꞌé yan naquiꞌya̱j rcuaꞌa̱a̱n yuvii̱ ga̱ Yaꞌanj a. Quisíj quiꞌyaj soꞌ nu̱ꞌ nihánj, ga̱a ne̱ quisi̱j nana̱ ataꞌ tuꞌva soꞌ a. Ne̱ caꞌve̱e coꞌo̱ uún soꞌ na vinó a.
\p Sese ataꞌ tuꞌva yuvii̱ se vaa quiꞌya̱j suun soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ no̱ xcúún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ se vaa cataj Yaꞌanj cheꞌé nana̱ ataꞌ tuꞌva soꞌ a. Se taj, ne̱ cuta̱ꞌ Yaꞌanj cacunꞌ xráá soꞌ cheꞌé se ne quisi̱j snana̱ soꞌ maꞌ.
\p Sese ataꞌ tuꞌva ꞌo̱ chana̱ quiꞌya̱j suun noꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ sese naꞌvej rej noꞌ, ne̱ níí vaa nica̱ sese naꞌvej nica̱ noꞌ quiꞌya̱j noꞌ da̱nj, ne̱ tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ tumé noꞌ a. Tza̱j ne̱ sese aꞌvej rej noꞌ se nica̱ noꞌ se ne aꞌmii soꞌ, ne̱ no̱ xcúún chana̱ quiꞌya̱j noꞌ nu̱ꞌ se vaa ataꞌ tuꞌva noꞌ ado̱nj.
\c 50
\s Tanáj nij yuvii̱ israelitá quij Sinaí caꞌa̱nj nij soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Canaán a
\r Números 9:15–10:36
\p Asi̱j cuneꞌ nij yuvii̱ nuvií mantá cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ caráán ꞌo̱ ngaa xráá nuvií mantá yoꞌ rej ranga̱ꞌ, ne̱ cuchuguu̱n ꞌo̱ yaꞌan xráá yoꞌ rej nii̱ a. Ne̱ queneꞌen nij yuvii̱ israelitá se vaa ga̱a aráán ngaa xráá nuvií mantá yoꞌ, ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cavi̱i̱ nij soꞌ chrej, ne̱ ga̱a va̱j ngaa yoꞌ ꞌanj yoꞌ, ne̱ no̱ xcúún nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ man ngaa yoꞌ a.
\p Quisíj ꞌo̱ yoꞌ táá doj curiha̱nj nij soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Egiptó a. Ne̱ güii ico̱ chéé yavii vi̱j me se naxuun ngaa yoꞌ xráá nuvií mantá, ga̱a ne̱ cavii nij yuvii̱ israelitá va̱j nij soꞌ chrej a. Táá ya̱a̱n nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá do̱ꞌ, Isacar do̱ꞌ, Zabulón do̱ꞌ a. Rej xco̱ nij soꞌ canocoꞌ nij síí levita ata̱ nij rucuchra̱ꞌ ga̱ mantá cortiná noco̱ꞌ rihaan nuvií mantá a. Ne̱ rej xco̱ nij soꞌ canocoꞌ nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Rubén do̱ꞌ, Simeón do̱ꞌ, Gad do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌó nij síí levita síí ata̱ nij rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií mantá a. Da̱j quiꞌyaj nij soꞌ cheꞌé rej cuma̱n nij rasu̱u̱n yoꞌ rej cuchi̱ꞌ nij yuvii̱ ca̱yáán nij soꞌ, ne̱ asino ya̱a̱n cuneꞌ nii nuvií mantá yoꞌ, ne̱ caꞌve̱e cara̱a nij yuvii̱ man nij rasu̱u̱n yoꞌ rá nuvií mantá a.
\p Ga̱a ne̱ cavii nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Efraín do̱ꞌ, Manasés do̱ꞌ, Benjamín do̱ꞌ, ga̱a ne̱ nij xꞌneꞌ cuꞌna̱j Dan do̱ꞌ, Aser do̱ꞌ, Neftalí do̱ꞌ, me nij síí canocoꞌ xcó cunuda̱nj nij soꞌ a.
\c 51
\s Vi̱j ya̱ cutaꞌ nij yuvii̱ israelitá cacunꞌ xráá Yaꞌanj a
\r Números 11
\s2 Cutaꞌ nij yuvii̱ israelitá cacunꞌ xráá Yaꞌanj, ga̱a ne̱ quinij yaꞌan yan ma̱n nij soꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ cutaꞌ nij yuvii̱ israelitá cacunꞌ xráá Yaꞌanj cheꞌé sayuun ranꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj yaꞌan, ne̱ guun cheꞌe̱ cacaa rej ya̱nj nij yuvii̱ israelitá quiꞌyaj yaꞌan a. Cheꞌé dan cuchiꞌ nij yuvii̱ rihaan Moisés, ne̱ cataj nij yuvii̱ rihaan Moisés se vaa caꞌa̱nj soꞌ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa naꞌa̱j yaꞌan a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Moisés rihaan Yaꞌanj, ga̱a ne̱ naꞌáj yaꞌan a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (70) nij chii nga̱ ne̱ cheꞌé nij gua̱ꞌ a
\p ꞌÓ güii me se guun rmi̱i̱ nij yuvii̱ israelitá cha̱ nij soꞌ se cuꞌna̱j maná yoꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ cha̱ nij soꞌ nij rasu̱u̱n chá nij soꞌ ga̱a cayáán nij soꞌ rej Egiptó a. Cheꞌé dan cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Yaꞌanj cheꞌé se chá, ga̱a ne̱ caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij soꞌ a. Ne̱ caꞌmaan rá uún Moisés niꞌya̱j soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ cataj Moisés rihaan Yaꞌanj se vaa ne guun nucua̱j soꞌ qui̱ꞌnij raꞌa maꞌa̱n soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j soꞌ man Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa naquiꞌya̱j chre̱ꞌ Moisés man vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (70) chii nga̱, ne̱ cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa rque̱ Yaꞌanj nana̱ cu̱u raa̱ nij chii nga̱ cheꞌé rej gu̱un nucua̱j nij soꞌ ra̱cuíj nij soꞌ man Moisés a.
\p Ne̱ cataj uún Yaꞌanj se vaa rque̱ Yaꞌanj nee̱ cha̱ nij yuvii̱ israelitá rque ꞌo̱ yavii, nda̱a se guun rmi̱i̱ nij yuvii̱ cha̱ nij yuvii̱ nee̱ a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e cuchuma̱n rá Moisés se vaa ya̱ caꞌne̱j Yaꞌanj nee̱ cha̱ vata̱nꞌ cientó míj (600,000) snóꞌo rque ꞌo̱ yavii, ne̱ cheꞌé dan cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Gu̱un nu̱cuáá ꞌu̱nj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj me maꞌa̱n rasu̱u̱n á. Nihánj me que̱neꞌén so̱ꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Dan me se naquiꞌyaj chre̱ꞌ Moisés man vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (70) nij chii nga̱, ne̱ racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ cavi̱i̱ raa̱ nij soꞌ ra̱cuíj nij soꞌ man Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj queꞌe̱e̱ ndoꞌo millón gua̱ꞌ va̱j xta̱ꞌ do̱j tzínꞌ rihaan yoꞌóó rej ya̱nj nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ taꞌaa nij yuvii̱ man nij gua̱ꞌ ticaviꞌ nij soꞌ, ne̱ tinacoo̱ nij soꞌ nee̱ gua̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ cheꞌé cacunꞌ a̱j cutaꞌ nij yuvii̱ xráá Yaꞌanj me se caꞌmaan rá Yaꞌanj, ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj chiꞌii̱ rej ya̱nj nij yuvii̱, ne̱ canó chiꞌii̱ man queꞌe̱e̱ nij soꞌ, ne̱ caviꞌ queꞌe̱e̱ nij soꞌ a.
\c 52
\s Guun xco̱j ruva̱a̱ rá Mariá ga̱ Aarón niꞌya̱j ro̱j soꞌ man Moisés a
\r Números 12
\p Síj caꞌnéé Yaꞌanj gua̱ꞌ, ne̱ cachén do̱j, ga̱a ne̱ raꞌvij Moisés Mariá ga̱ tinúú Moisés Aarón guun cheꞌe̱ ro̱j soꞌ caꞌmii chiꞌi̱i̱ ro̱j soꞌ niꞌya̱j ro̱j soꞌ man Moisés a. ꞌO̱ se nachriꞌ ro̱j soꞌ niꞌya̱j ro̱j soꞌ chana̱ chro̱n xcaj soꞌ, ne̱ guun rá uún ro̱j soꞌ se vaa síí sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj ꞌó nij yuvii̱ me Moisés, rá maꞌa̱n soꞌ a. Tza̱j ne̱ taj maꞌ. ꞌO̱ se né si̱j xta̱ꞌ nimán me Moisés maꞌ. Si̱j nica̱ꞌ nimán me soꞌ ado̱nj.
\p Dan me se queneꞌen Yaꞌanj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Mariá ga̱ Aarón, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ Yaꞌanj suun se vaa cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ Moisés rihaan soꞌ rej ya̱nj soꞌ rá nuvií mantá a. Ga̱a ne̱ caxríj yuva̱a̱ Yaꞌanj man ro̱j soꞌ cheꞌé nana̱ qui̱j caꞌmii ro̱j soꞌ cheꞌé Moisés a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan ro̱j soꞌ se vaa aꞌmii soꞌ rihaan maꞌa̱n Moisés cheꞌé se veꞌé ꞌyaj suun Moisés rihaan Yaꞌanj, ne̱ ino̱ uxrá vaa Moisés rihaan cunuda̱nj ꞌó nij yuvii̱ niꞌya̱j Yaꞌanj, taj Yaꞌanj rihaan ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ canó luj riꞌyuj man Mariá quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Cachíín niꞌya̱j Moisés rihaan Yaꞌanj se vaa caꞌne̱e̱ Yaꞌanj luj xráá raꞌvij soꞌ Mariá, ne̱ veé dan nahuun noꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj, tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj ma̱an cheꞌé se chana̱ tumé cacunꞌ me noꞌ, cheꞌé dan quina̱j noꞌ xeꞌ, ne̱ se̱ catúj noꞌ rej ma̱n ꞌó nij yuvii̱ rque ꞌo̱ tu̱nj ya̱ güii, taj Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man noꞌ a.
\c 53
\s Caꞌnéé nij yuvii̱ israelitá man chuvi̱j síí caꞌa̱nj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó cuꞌna̱j Canaán a
\r Números 13–14
\s2 Caꞌanj nij snóꞌo ni̱ꞌyaj yuve̱ nij soꞌ yoꞌóó Canaán a
\p Síj catúj uún Mariá rej ma̱n nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ va̱j nij yuvii̱ israelitá caꞌa̱nj nij soꞌ rej cuꞌna̱j Parán a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa caꞌne̱j Moisés man chuvi̱j snóꞌo caꞌa̱nj ni̱ꞌyaj yuve̱ nij soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Canaán a. ꞌO̱ snóꞌo cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ chuvi̱j xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá caꞌa̱nj, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé Moisés man chuvi̱j nij snóꞌo, ne̱ cataj soꞌ se vaa xca̱j nij soꞌ cuentá da̱j vaa nij yuvii̱ ya̱nj rihaan yoꞌóó, ne̱ da̱j vaa nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan yoꞌóó, ne̱ sese avii sa̱ꞌ rasu̱u̱n rihaan yoꞌóó, taj Moisés rihaan chuvi̱j nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ a.
\s2 Notaꞌ nij síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó cheꞌé se vaa queneꞌen nij soꞌ a
\p Cachén vi̱j chiha̱a̱ (40) güii, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ uún chuvi̱j nij snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan ꞌó nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ a.
\p Cataj nij soꞌ se vaa veꞌé ndoꞌo vaa nu̱ꞌ rej yoꞌ, tza̱j ne̱ nucua̱j ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ me síí xca̱a̱n ndoꞌo a. Ne̱ nij chumanꞌ me se ta̱j chingá xca̱a̱n xraan nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ, taj chuvi̱j nij soꞌ a.
\p Ne̱ vaa síí cuꞌna̱j Josué ꞌo̱ tuviꞌ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Efraín ga̱ síí cuꞌna̱j Caleb tuviꞌ xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá, ne̱ o̱rúnꞌ vi̱j ro̱j soꞌ me síí cataj se vaa no̱ xcúún nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaj gu̱un rá nij soꞌ, ne̱ catu̱u̱ nij soꞌ caꞌne̱e̱ nij soꞌ yoꞌóó gu̱un toꞌo̱j maꞌa̱n nij soꞌ a. ꞌO̱ se cuchumán rá ro̱j soꞌ se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá a. Tza̱j ne̱ ꞌó chi̱ꞌ nij síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ me se cataj nij soꞌ se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ guun nucua̱j nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ yoꞌóó yoꞌ a̱ maꞌ.
\s2 Ne cuchuma̱n rá nij yuvii̱ israelitá snana̱ Josué ga̱ Caleb maꞌ
\p Dan me se cuno ndoꞌo nij yuvii̱ snana̱ chi̱ꞌ nij síí caꞌanj niꞌya̱j yuve̱, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij soꞌ snana̱ Josué ga̱ Caleb maꞌ. Ne̱ guun cheꞌe̱ uún nij yuvii̱ cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Moisés ga̱ Aarón cheꞌé sayuun ranꞌ nij soꞌ a. Cataj nij yuvii̱ se vaa sa̱ꞌ doj sese quináj nij soꞌ rej Egiptó asuun tza̱j a. Ne̱ nda̱a guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ cuneꞌ nij soꞌ ꞌó síí gu̱un chij rihaan nij soꞌ caꞌa̱nj ni̱caj man nij soꞌ rej Egiptó a.
\s2 Caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa me rá Yaꞌanj ticavi̱ꞌ Yaꞌanj man cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ ni̱caj Yaꞌanj man nij taꞌníí maꞌa̱n Moisés, quiꞌya̱j Yaꞌanj ꞌó xꞌneꞌ yuvii̱ canoco̱ꞌ man soꞌ a.
\p Dan me se caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá cheꞌé se nda̱ꞌ se quiꞌyaj ndoꞌo Yaꞌanj suun sa̱ꞌ naco̱o cheꞌé nij yuvii̱, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij soꞌ se vaa rque̱ Yaꞌanj yoꞌóó Canaán gu̱un toꞌo̱j nij soꞌ maꞌ.
\p Tza̱j ne̱ cataj Moisés rihaan Yaꞌanj se vaa sese quiꞌya̱j Yaꞌanj da̱nj ga̱a ne̱ xca̱j nij síí ma̱n Egiptó cuentá se vaa caviꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ cata̱j nij síí ma̱n Egiptó se vaa ne gu̱un nucua̱j Yaꞌanj rque̱ Yaꞌanj yoꞌóó Canaán man nij yuvii̱ israelitá ne̱ cheꞌé dan ticaviꞌ Yaꞌanj man nij soꞌ, cata̱j nij síí ma̱n Egiptó, taj Moisés rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ cachíín niꞌya̱j Moisés se vaa tinavi̱j Yaꞌanj cacunꞌ tumé nij yuvii̱ israelitá ꞌó yuún a.
\s2 Vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ yoꞌ cachéé nij yuvii̱ israelitá tacaan naco̱o̱, quiꞌyaj Yaꞌanj a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a:
\p ―Cuna̱j uxrá, tza̱j ne̱ vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ cache̱e̱ nij yuvii̱ tacaan naco̱o̱, qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj, ne̱ ga̱a va̱j nij soꞌ rej tacaan naco̱o̱ yoꞌ ne̱ cavi̱ꞌ cunuda̱nj nij síí naꞌvej rá cuchuma̱n rá se vaa caꞌve̱e rque̱ ꞌu̱nj yoꞌóó Canaán man nij soꞌ a. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ ro̱j síí cuꞌna̱j Josué ga̱ Caleb me ro̱j síí ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ ne̱ gu̱un nucua̱j catu̱u̱ rihaan yoꞌóó ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Dan me se cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ nanó ndoꞌo rá nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cavii raa̱ nij soꞌ cavi̱i̱ nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ ma̱n yoꞌóó Canaán, tza̱j ne̱ ne ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne quisi̱j nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ maꞌ. Da̱nj guun cheꞌé se caꞌnéé nimán Yaꞌanj se vaa cache̱e̱ nij soꞌ rej tacaan naco̱o̱ vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ yoꞌ a.
\c 54
\s Tucuáá ndoꞌo síí cuꞌna̱j Coré do̱ꞌ, Datán do̱ꞌ, Abiram do̱ꞌ, rihaan Yaꞌanj a
\r Números 16–17
\s2 Cutaꞌ Coré do̱ꞌ, Datán do̱ꞌ, Abiram do̱ꞌ, cacunꞌ xráá Moisés a
\p ꞌO̱ güii me se cataj ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Coré se vaa se̱ guun doj rá soꞌ cuno̱ soꞌ rihaan Moisés a̱ maꞌ. Ne̱ Coré me se ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Coat taꞌníí Leví me soꞌ, ne̱ dan me se tuviꞌ maꞌa̱n Moisés me soꞌ a. Ga̱a ne̱ síí cuꞌna̱j Datán ga̱ síí cuꞌna̱j Abiram me se ꞌo̱ caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ Coré, ne̱ síí ma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Rubén me ro̱j soꞌ a. Ne̱ canocoꞌ ya̱ vi̱j cientó táá vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (250) ꞌó nij síí nica̱j suun snana̱ vaꞌnu̱j nij soꞌ a.
\p Cheꞌé dan cuchiꞌ cunuda̱nj nij soꞌ rihaan Moisés ga̱ Aarón, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá ro̱j soꞌ se vaa maꞌa̱n ro̱j soꞌ me síí gu̱un rá se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan ꞌó nij síí israelitá me ro̱j soꞌ rá Yaꞌanj, taj nij soꞌ a.
\p Cheꞌé dan cataj Moisés se vaa güii aꞌyuj me se cata̱j maꞌa̱n Yaꞌanj me síí narii Yaꞌanj tu̱cuacaa xcuu rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ caxríj yuva̱a̱ Moisés man Coré cheꞌé se nda̱ꞌ se si̱j levita narii Yaꞌanj ca̱ta̱ nij rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj me soꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Coré quiꞌya̱j soꞌ da̱nj ese me ina̱nj rá Coré gu̱un soꞌ xrej uún a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Moisés suun caꞌa̱nj nacu̱nj nii man Datán ga̱ Abiram caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá ro̱j soꞌ caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ maꞌ. Ma̱an se caꞌnéé ro̱j soꞌ nana̱ se vaa a̱j tihaꞌ yuꞌunj Moisés man nij yuvii̱ israelitá cataj Moisés se vaa nari̱ꞌ nij soꞌ yoꞌóó sa̱ꞌ ndoꞌo ca̱yáán nij soꞌ, tza̱j ne̱ na̱nj tacaan naco̱o̱ va̱j nij yuvii̱ chéé nij yuvii̱, quiꞌyaj Moisés a. Ne̱ cataj uún ro̱j soꞌ se vaa ne nó xcúún Moisés cune̱ꞌ Moisés man maꞌa̱n Moisés gu̱un chij soꞌ rihaan nij yuvii̱ a̱ maꞌ, taj ro̱j soꞌ a.
\s2 Quiꞌyaj Yaꞌanj sayuun man Coré do̱ꞌ, Datán do̱ꞌ, Abiram do̱ꞌ a
\p Cataj Moisés rihaan Coré se vaa güii aꞌyuj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ Coré man cunuda̱nj nij tuviꞌ soꞌ síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ Moisés taꞌyaa nuvií mantá, ne̱ canoco̱ꞌ raꞌa ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ scuu̱, ne̱ cara̱a nij soꞌ squíí xlá rque scuu̱ a. Veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan ꞌó nij yuvii̱ se vaa ga̱nꞌ canicu̱nꞌ nij yuvii̱ rihaan veꞌ mantá ya̱nj nij tucua̱ vaꞌnu̱j nij síí guun chij rihaan nij síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ Moisés a.
\p Veé da̱nj quiꞌyaj nij yuvii̱, ga̱a ne̱ quixraꞌ yoꞌóó rej nicu̱nꞌ nij tucua̱ vaꞌnu̱j nij síí guun chij, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ quinij nij tucua̱ vaꞌnu̱j nij soꞌ ga̱ cunuda̱nj siꞌyaj nij soꞌ rque yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj yaꞌan avii rque ngaa aráán xráá se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱, ne̱ dan me se caxríj yaꞌan Yaꞌanj man vi̱j cientó táá yavíj chiha̱a̱ chi̱ꞌ (250) nij síí gu̱un rá tu̱cuacaa squíí xlá rihaan soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj Yaꞌanj tihaa̱n Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ se vaa Aarón me síí narii Yaꞌanj gu̱un chij rihaan cunuda̱nj nij xrej nu̱u̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p ꞌÓ güii guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Moisés cheꞌé se vaa caviꞌ taꞌa̱j nij síí israelitá a. Cheꞌé dan caꞌmaan rá Yaꞌanj, ne̱ guun cheꞌe̱ Yaꞌanj ticavi̱ꞌ Yaꞌanj man cunuda̱nj nij yuvii̱, tza̱j ne̱ cataj Moisés rihaan Aarón se vaa tu̱cuacaa Aarón squíí xlá rej nicu̱nꞌ nij yuvii̱, ne̱ queneꞌe̱n ro̱j soꞌ sese caꞌne̱ꞌ rá Yaꞌanj ga̱ suun ticaviꞌ man nij yuvii̱, taj Moisés a. Quiꞌyaj Aarón nda̱a vaa cataj Moisés rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ a̱j caviꞌ xcaꞌa̱nj míj yuvii̱ táá doj a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chruun vará ꞌni̱j raꞌa Aarón a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ chruun vará cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ nij xꞌneꞌ nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cachro̱n nij yuvii̱ se‑chuvi̱i síí uun chij rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ rihaan chruun, ne̱ se‑chuvi̱i Aarón cano̱ rihaan chruun vará cheꞌé xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Leví, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a. Ga̱a ne̱ cataj uún Yaꞌanj se vaa cuta̱ꞌ Moisés nij chruun vará rá nuvií mantá ya̱nj maꞌa̱n Yaꞌanj, ne̱ nda̱a rej gue̱e̱ doj cuma̱n nij chruun vará ne̱ xráá chruun vará siꞌyaj síí narii Yaꞌanj gu̱un xrej rihaan Yaꞌanj roꞌ, naca̱ coj, taj Yaꞌanj a.
\p Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ, ne̱ nij yuvii̱ ma̱n ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ caꞌnaꞌ nica̱j ꞌo̱ chruun vará a. Ga̱a ne̱ cutaꞌ Moisés man nij chruun vará rá nuvií mantá, ne̱ güii aꞌyuj me se queneꞌen Moisés se vaa naca coj xráá chruun vará no̱ se‑chuvi̱i Aarón, tza̱j ne̱ né ina̱nj coj naca maꞌ. ꞌO̱ se nda̱a yâj nda̱a chruj cumán xráá chruun vará yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j Moisés nij chruun vará yoꞌ xeꞌ, cheꞌé rej queneꞌe̱n rihaan maꞌa̱n nij yuvii̱ israelitá a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cuta̱ꞌ uún Moisés xrúún Aarón chruun vará rá nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n nij síí caꞌma̱an rá cheꞌé se né nij soꞌ gu̱un xrej rihaan Yaꞌanj, taj Yaꞌanj a. Veé dan cutaꞌ Moisés chruun vará yoꞌ rá nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj a.
\c 55
\s Quiꞌyaj Moisés ga̱ Aarón se vaa naꞌvej Yaꞌanj quiꞌya̱j nij soꞌ a
\r Números 20:1–13; 22–29
\p Cuchiꞌ nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ rej cuꞌna̱j Cades, ne̱ rej yoꞌ nuviꞌ na coꞌo̱ nij soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Moisés cataj nij soꞌ a:
\p ―Sa̱ꞌ a̱ doj sese ticaviꞌ Yaꞌanj man cunuda̱nj níꞌ ga̱a ticaviꞌ soꞌ man nij síí cuꞌna̱j Coré, ne̱ Datán, ne̱ Abiram, asuun tza̱j á. ꞌO̱ se quirii rmaꞌa̱n nij soj man níꞌ rej Egiptó, ne̱ rej nihánj me se yoꞌóó naco̱o̱ ndoꞌo me rej nihánj, ne̱ nda̱a nuviꞌ na coꞌo̱ níꞌ rej nihánj a̱ maꞌ ―taj nij yuvii̱ rihaan Moisés a.
\p Cheꞌé dan caꞌanj Moisés ga̱ Aarón taꞌyaa nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés a:
\p ―Ni̱caj so̱ꞌ xrúún so̱ꞌ chruun vará, ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ so̱ꞌ ga̱ Aarón man cunuda̱nj nij yuvii̱ á. Ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ rihaan yuvej ne̱ rej yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ na yuvej coꞌo̱ nij yuvii̱ á ―taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ Moisés ga̱ Aarón man nij yuvii̱, tza̱j ne̱ caꞌmaan rá Moisés ga̱ nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
\p ―Yuvii̱ tucuáá ndoꞌo me nij soj, ne̱ ne neꞌej uxrá me cheꞌé me nó xcúún ꞌu̱nj quiri̱i̱ ꞌu̱nj na yuvej nihánj coꞌo̱ nij soj a̱ maꞌ ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ vi̱j goꞌ Moisés xrúún soꞌ chruun vará rihaan yuvej, ne̱ cavii na yuvej, ne̱ quisíj na coꞌo̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ ga̱ daán nij soꞌ xcuu a.
\p Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man Moisés ga̱ Aarón cheꞌé se ne cuchuma̱n rá ro̱j soꞌ ni̱ꞌyaj ro̱j soꞌ man Yaꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se a̱j cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa caꞌmi̱i̱ Moisés rihaan yuvej, tza̱j ne̱ ne caꞌmi̱i̱ Moisés rihaan yuvej maꞌ. Tana̱nj caxríj yuva̱a̱ Moisés man nij yuvii̱, ne̱ goꞌ soꞌ yuvej a.
\p Cheꞌé dan cataj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Aarón se vaa se̱ guun quita̱j ya̱a̱n ro̱j soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá asa̱ꞌ catúj nij yuvii̱ yoꞌóó Canaán maꞌ. Tana̱nj cavi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan tacaan naco̱o̱ yoꞌ, taj Yaꞌanj a. Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caviꞌ Aarón, ne̱ Eleazar taꞌníí soꞌ síí noco̱o doj quináj roꞌ, guun síí uun chij rihaan nij xrej a.
\c 56
\s Cutaꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Yaꞌanj ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj xcuáá cha̱ xcuáá man nij yuvii̱ a
\r Números 20:14‑21; 21:4‑9
\p Cavii uún nij yuvii̱ israelitá chrej caꞌa̱nj nij yuvii̱ nda̱a yoꞌóó Canaán, tza̱j ne̱ chrej xca̱a̱n doj caꞌanj nij soꞌ a. ꞌO̱ se yuvii̱ ma̱n yoꞌóó cuꞌna̱j Edom me se taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Esaú tinúú Jacob me nij soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cache̱n nij yuvii̱ israelitá toꞌóó nij soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan navij se na̱j nimán nij yuvii̱ israelitá, ne̱ guun cheꞌe̱ uún nij yuvii̱ cuta̱ꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá Yaꞌanj ga̱ Moisés a.
\p Dan me se cataj nij yuvii̱ israelitá se vaa guun rmi̱i̱ nij soꞌ chéé nij soꞌ tacaan naco̱o̱, ne̱ guun rmi̱i̱ nij soꞌ chá nij soꞌ se cuꞌna̱j maná yoꞌ, taj nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé Yaꞌanj xcuáá rej ma̱n nij soꞌ, ne̱ chá xcuáá man nij yuvii̱, ne̱ caviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ cheꞌé se chá xcuáá man nij soꞌ a.
\p Guun rá nij yuvii̱ se vaa Yaꞌanj me síí caꞌnéé man nij xcuáá cha̱ nij xcuáá man nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ se vaa caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan cavii nij yuvii̱ cataj nij yuvii̱ rihaan Moisés se vaa cachi̱nj niꞌya̱j Moisés rihaan Yaꞌanj se vaa quiri̱i̱ Yaꞌanj man nij xcuáá rej ma̱n nij soꞌ a.
\p Dan me se cachíín niꞌya̱j Moisés rihaan Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa ni̱caj Moisés agaꞌ bronce quiꞌya̱j Moisés ꞌo̱ xcuáá aga̱ꞌ toco̱ꞌ soꞌ raa̱ chruun ti̱cavii xta̱ꞌ soꞌ, ne̱ me maꞌa̱n síí chá xcuáá me se ni̱ꞌyaj soꞌ man xcuáá aga̱ꞌ, ga̱a ne̱ se̱ caviꞌ soꞌ maꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a. Ga̱a ne̱ nica̱j Moisés agaꞌ bronce quiꞌyaj Moisés xcuáá, ne̱ queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ chá xcuáá me se niꞌya̱j nij soꞌ xcuáá aga̱ꞌ ga̱a ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij soꞌ a.
\c 57
\s Quiꞌyaj canaán nij yuvii̱ israelitá man vi̱j chumanꞌ ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ a
\r Números 21:21‑35
\p Caꞌnéé nij yuvii̱ israelitá nana̱ rihaan síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij síí amorreo síí ya̱nj rej xco̱ chráá cuꞌna̱j Jordán nda̱a rej síj güii, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ se vaa caꞌve̱j soꞌ cache̱e̱ dínj nij soꞌ toꞌóó soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ maꞌ. Tana̱nj naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ man stanu̱u soꞌ, ne̱ cavii soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij síí israelitá man nij tanuu nu̱u̱ rihaan maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí amorreo a. Ne̱ quiꞌyaj canaán nij síí israelitá, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij síí amorreo, ne̱ taꞌaa nij soꞌ toꞌóó nij síí amorreo, ne̱ ꞌo̱ cayáán nij soꞌ rihaan yoꞌóó yoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cavii uún nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a yoꞌóó cuꞌna̱j Basán, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ rey uun chij rihaan nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ man nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cavii soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n soꞌ ra̱cuíj man nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí ma̱n Basán a. Ga̱a ne̱ quiꞌyaj canaán nij síí israelitá, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ ma̱n Basán, ne̱ cayáán nij soꞌ rej yoꞌ uún a.
\c 58
\s Balaam ga̱ rey uun chij rihaan Moab a
\r Números 22–25; 31
\s2 Cayáán nij yuvii̱ israelitá yoꞌóó Moab a
\p Síj quiꞌyaj canaán nij síí israelitá rihaan nij síí amorreo ga̱ nij síí ma̱n Basán, ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ ca̱yáán nij soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Moab yoꞌóó ta̱j rej rihaan yoꞌóó Canaán rej xco̱ chráá Jordán a. Cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ moabita niꞌya̱j nij soꞌ nij yuvii̱ israelitá a. ꞌO̱ se queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ israelitá, ne̱ síj vi̱j ꞌyaj canaán nij yuvii̱ israelitá ga̱a cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ a.
\s2 Canacúún rey uun chij rihaan Moab caꞌna̱ꞌ Balaam rihaan soꞌ a
\p Ga̱a ne̱ canacúún rey uun chij rihaan Moab caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ síí chru̱u̱n cuꞌna̱j Balaam rihaan soꞌ cheꞌé rej quiꞌya̱j chre̱e soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí ma̱n Madián racuíj nij soꞌ man nij síí moabita a. Síj xcaj síí cuꞌna̱j Balaam cuentá se vaa me rá nij soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa na̱ꞌvi̱j nij soꞌ nda̱a se cata̱j Yaꞌanj rihaan soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Balaam se vaa se̱ guun caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man nij yuvii̱ israelitá, ese me rá Yaꞌanj cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj a. Cheꞌé dan cataj Balaam rihaan nij síí caꞌnaꞌ nacu̱nj man soꞌ se vaa se̱ caꞌanj soꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé rey uun chij rihaan Moab ꞌó taꞌa̱j nij síí caꞌa̱nj suun síí nica̱j suun noco̱o doj rihaan nij síí caꞌanj asino ya̱a̱n, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo nij soꞌ rihaan Balaam se vaa caꞌa̱nj soꞌ a. Cataj nij soꞌ rihaan Balaam se vaa rque̱ ndoꞌo rey uun chij rihaan Moab rasu̱u̱n sa̱ꞌ man Balaam sese caꞌa̱nj soꞌ caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan xnáꞌanj uún Balaam rihaan Yaꞌanj da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj soꞌ, tza̱j ne̱ quiꞌya̱j soꞌ ina̱nj nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Balaam a.
\s2 Da̱j quiꞌyaj Balaam ga̱a táá soꞌ burró cha̱na̱ a
\p Dan me se ya̱ ne gu̱un rá Yaꞌanj caꞌa̱nj Balaam a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnéé soꞌ man ꞌo̱ se‑mo̱zó maꞌa̱n soꞌ ca̱ráán chrej rihaan Balaam se̱ cachén Balaam chrej a. Dan me se va̱j Balaam táá soꞌ daán soꞌ burró cha̱na̱ ne̱ queneꞌen burró se vaa nicu̱nꞌ se‑mo̱zó Yaꞌanj tanu̱u̱ chrej, tza̱j ne̱ Balaam me se ne queneꞌe̱n soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan cavii burró tuꞌva chrej, ne̱ goꞌ Balaam xráá daán soꞌ burró a.
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ canicunꞌ se‑mo̱zó Yaꞌanj rej nicu̱nꞌ chingá nu̱ꞌ niha̱ tuꞌva chrej a. Queneꞌen burró man se‑mo̱zó Yaꞌanj, ga̱a ne̱ guun rá xoꞌ ca̱nica̱j xoꞌ, tza̱j ne̱ canó xꞌnúú burró chingá, ne̱ nda̱a quiranꞌ chiꞌii̱ tacóó Balaam, ne̱ cheꞌé dan goꞌ uún Balaam man xoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj uún se‑mo̱zó Yaꞌanj canicunꞌ soꞌ rej catu̱u̱n ndoꞌo chrej a. Ne̱ nihánj me se güéj burró ga̱a queneꞌen xoꞌ man se‑mo̱zó Yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌmaan uxrá rá Balaam, ne̱ goꞌ soꞌ chruun xráá daán soꞌ burró a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii burró, quiꞌyaj Yaꞌanj, xnáꞌanj burró man Balaam me cheꞌé me goꞌ Balaam man xoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan burró se vaa goꞌ soꞌ man xoꞌ cheꞌé se tumé burró cacunꞌ se vaa gu̱un rá nij yuvii̱ neꞌen man soꞌ se vaa síí niꞌyo̱n me soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj burró man Balaam sese vaa güii ne cuno̱ xoꞌ snana̱ Balaam, ne̱ cataj Balaam se vaa ꞌo̱ cuno xoꞌ snana̱ soꞌ na̱nj á.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj se vaa queneꞌen Balaam se‑mo̱zó Yaꞌanj nicu̱nꞌ tanu̱u̱ chrej, ne̱ queneꞌen Balaam se vaa ꞌni̱j raꞌa se‑mo̱zó Yaꞌanj neê espadá a. Ga̱a ne̱ caxríj yuva̱a̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj man Balaam cheꞌé se goꞌ Balaam daán soꞌ burró cha̱na̱, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌnaꞌ soꞌ cheꞌé rej ca̱ráán soꞌ chrej se̱ cachén Balaam a.
\p Cataj Balaam se vaa caꞌve̱j rá soꞌ ca̱nica̱j soꞌ quina̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj soꞌ ga̱ nij síí caꞌanj suun, tza̱j ne̱ ina̱nj caꞌa̱nj soꞌ sese caꞌmi̱i̱ soꞌ ina̱nj nij nana̱ rque̱ Yaꞌanj caꞌmi̱i̱ soꞌ a.
\s2 Rquee̱ Balaam caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\p Dan me se caꞌanj Balaam rej ne̱ rey uun chij rihaan yoꞌóó Moab, ne̱ güii aꞌyuj me se cavii ro̱j soꞌ raa̱ quij xca̱a̱n rej ruviꞌ sa̱ꞌ nu̱ꞌ rej ya̱nj nij yuvii̱ israelitá rihaan yoꞌóó a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Balaam rihaan rey uun chij rihaan Moab se vaa cune̱ꞌ soꞌ chi̱j ya̱ chraan altar ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ ꞌo̱ scúj toró ga̱ ꞌo̱ matzinj caca̱a̱ rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ nij chraan altar a. Ne̱ quiꞌyaj rey uun chij rihaan Moab nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Balaam a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Balaam rihaan rey se vaa canicu̱nꞌ rey na̱ꞌvi̱j rey do̱j tzínꞌ, ga̱a ne̱ caꞌa̱nj Balaam rej yaníj do̱j tzínꞌ xca̱j soꞌ cuentá sese vaa nana̱ caꞌmi̱i̱ Yaꞌanj rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ naxuun Balaam man soꞌ do̱j tzínꞌ, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ da̱j cata̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan rey uun chij rihaan Moab a:
\p ―Caꞌnéé so̱ꞌ síí canacúún mán ꞌu̱nj cheꞌé rej guun rá so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj caꞌmi̱i̱ chreé ꞌu̱nj rihaan nij yuvii̱ israelitá, tza̱j ne̱ naꞌvee qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j Yaꞌanj cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ a. Ne̱ xnaꞌanj nij soꞌ, ne̱ nihánj me se naꞌvee quiꞌya̱j cuentá nii man nij soꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se me ina̱nj rá ꞌu̱nj guún ꞌu̱nj tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ ―taj Balaam rihaan rey a.
\p Cuno rey snana̱ Balaam, ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ, tza̱j ne̱ cataj uún Balaam rihaan soꞌ se vaa ina̱nj nana̱ rqué Yaꞌanj man soꞌ caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ soꞌ a.
\s2 Síj vi̱j rquee̱ Balaam caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ cheꞌé nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ nica̱j rey uun chij rihaan Moab man Balaam cavii ro̱j soꞌ xráá ꞌó quij xca̱a̱n uún, ne̱ cuneꞌ soꞌ ꞌó chi̱j nij chraan altar, ne̱ ticaviꞌ soꞌ doj scúj toró ga̱ matzinj caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ nihánj me se cataj Balaam rihaan soꞌ a:
\p ―Xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa né yuvi̱i̱ me Yaꞌanj maꞌ. Ne̱ ne noná Yaꞌanj nda̱a vaa ꞌyaj nij yuvii̱ a̱ maꞌ. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa me rá soꞌ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan cavi̱i̱ sa̱ꞌ ya̱ nij soꞌ quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ ma̱an nana̱ yoꞌ me nana̱ me rá Yaꞌanj caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj, ne̱ se̱ caꞌvee naquiꞌya̱j ino̱ ꞌu̱nj nana̱ yoꞌ a̱ maꞌ. Taj vaa cacunꞌ tumé nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j Yaꞌanj maꞌ. Ne̱ va̱j Yaꞌanj ga̱ nij soꞌ na̱nj á. Taj vaa nana̱ chre̱e caꞌve̱e quiꞌya̱j quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun a̱ maꞌ ―taj Balaam rihaan rey a.
\p Ne̱ a̱ doj ne gu̱un niha̱ꞌ rá rey uun chij rihaan Moab quiꞌyaj snana̱ Balaam maꞌ. Ne̱ cataj soꞌ rihaan Balaam se vaa caꞌve̱e se se̱ caꞌvee caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ nij yuvii̱ israelitá, tza̱j ne̱ da̱j chiha̱a̱ míj se̱ guun tuvi̱ꞌ soꞌ ga̱ nij soꞌ a̱ maꞌ, taj rey yoꞌ rihaan Balaam a.
\s2 Síj vaꞌnu̱j rquee̱ Balaam caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ cheꞌé nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ nica̱j rey uun chij rihaan Moab man Balaam cavii ro̱j soꞌ raa̱ ꞌó quij xca̱a̱n uún, ne̱ cuneꞌ soꞌ ꞌó chi̱j nij chraan altar, ne̱ doj scúj toró ga̱ matzinj ticaviꞌ soꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ nihánj me se ne gu̱un rá Balaam quiꞌya̱j chru̱u̱n soꞌ xca̱j soꞌ cuentá da̱j me rá Yaꞌanj, ese a̱j neꞌen soꞌ se vaa ya̱ me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j Yaꞌanj cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan niꞌya̱j Balaam nda̱a rej cayáán nij yuvii̱ israelitá, ne̱ rqué Nimán Yaꞌanj nana̱ man soꞌ caꞌmi̱i̱ soꞌ cheꞌé nij soꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Nihánj me se racuíj Yaꞌanj manj, ne̱ sca̱ꞌ ndoꞌo ruviꞌ rihanj da̱j quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé nij yuvii̱ israelitá na̱nj á. Ne̱ nari̱ꞌ nucuaj ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé se Yaꞌanj me síí ra̱cuíj ndoꞌo man nij soꞌ a. Quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj á. Ne̱ nij síí naꞌvej rá cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá me se se̱ cavii sa̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj, tza̱j ne̱ nij síí me rá cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá me se cavi̱i̱ sa̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ uún quiꞌya̱j Yaꞌanj ado̱nj ―taj Balaam niꞌya̱j soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a.
\p Cuno rey uun chij rihaan Moab snana̱ Balaam, ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ caꞌnéé soꞌ man Balaam quina̱nꞌ Balaam tucuá Balaam a. Ne̱ cataj soꞌ se vaa ga̱a rque̱ gu̱un rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ gu̱un ruꞌvee Balaam ne̱ gu̱un Balaam síí sa̱ꞌ cuno̱ cunuda̱nj nij yuvii̱, tza̱j ne̱ nihánj me se se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj maꞌ, taj soꞌ rihaan Balaam a.
\p Ga̱a ne̱ cataj uún Balaam rihaan soꞌ se vaa ina̱nj nana̱ rqué Yaꞌanj man soꞌ caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ soꞌ a. Caꞌvej rá soꞌ quina̱nꞌ soꞌ tucuá soꞌ, tza̱j ne̱ vaa o̱rúnꞌ ꞌó nana̱ me rá soꞌ caꞌmi̱i̱ soꞌ, taj soꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ a:
\p ―Nihánj me se racuíj Yaꞌanj manj, ne̱ sca̱ꞌ ndoꞌo ruviꞌ rihanj da̱j quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé nij yuvii̱ israelitá na̱nj á. Ne̱ ruviꞌ ꞌo̱ síí israelitá caꞌnga̱a̱ rej rihaan níꞌ, ne̱ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan nij síí moabita, ne̱ rihaan nij síí edomita, ne̱ rihaan nij síí amalecita, ne̱ rihaan nij síí ceneo, ne̱ da̱j quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj ―taj Balaam a.
\p Ga̱a ne̱ quinanꞌ Balaam tucuá Balaam a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chrej nago̱ꞌ síí cuꞌna̱j Balaam a
\p Tza̱j ne̱ nagoꞌ Balaam chrej man nij chana̱ ma̱n Moab ga̱ Madián se vaa nano̱ꞌ nij noꞌ ꞌó chrej quiꞌya̱j nij noꞌ sayu̱u̱n man nij síí israelitá a. Dan me se chana̱ avii ndoꞌo raa̱ me nij chana̱ yoꞌ, ne̱ caꞌanj nij chana̱ nanó nij noꞌ cuentó ga̱ nij síí israelitá, ne̱ canacúún nij chana̱ man nij síí israelitá caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rej anuû chaꞌanj, ne̱ aviꞌ xcuu caca̱a̱ rihaan nij yaꞌanj noco̱ꞌ nij chana̱ a. Ne̱ cuno taꞌa̱j nij síí israelitá snana̱ nij chana̱, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ, ne̱ nda̱a caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan taꞌanj nij chana̱, ne̱ cotoj nij soꞌ ga̱ nij chana̱ uún a.
\p Cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Moisés ga̱ ꞌó nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa ticavi̱ꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ a̱j caráj cochro̱j rihaan nij yaꞌanj yaníj a. Ne̱ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ madianita, quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man nij soꞌ cheꞌé se tihaꞌ yuꞌunj nij soꞌ man nij síí israelitá, taj Yaꞌanj a.
\p Naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá man nij tanuu ma̱n scaꞌnúj nij soꞌ, ne̱ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí madianita, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ a. Ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man Balaam ga̱ nij síí madianita, ne̱ nica̱j nij soꞌ man nij chana̱ do̱ꞌ, nij xnii do̱ꞌ, nij xcuu do̱ꞌ, ꞌó nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan nij yuvii̱ madianita do̱ꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ taꞌaa nij soꞌ ga̱ nij rasu̱u̱n rihaan Moisés ga̱ Eleazar síí uun chij rihaan nij xrej a.
\p Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá Moisés niꞌya̱j Moisés man nij soꞌ cheꞌé se ne ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij chana̱, ese maꞌa̱n nij chana̱ me níí tihaꞌ yuꞌunj man nij síí israelitá, ne̱ nda̱a caráj gue̱e̱ nij síí israelitá rihaan taꞌanj nij chana̱ madianita, quiꞌyaj nij noꞌ a. Cheꞌé dan me ticaviꞌ nij síí israelitá man ta̱ranꞌ nij xnii sno̱ꞌo ga̱ nij chana̱, ne̱ o̱rúnꞌ nij chana̱ ya̱a̱n ataa coto̱j ga̱ snóꞌo me níí nanii, ne̱ ne ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij chana̱ ya̱a̱n maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij soꞌ se vaa quiriꞌ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé se a̱j nichrunꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí caviꞌ, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj cheꞌé rej cunu̱u sa̱ꞌ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ ga̱ cunuda̱nj siꞌyaj nij soꞌ uún, ne̱ dan me se cuta̱ꞌ nij soꞌ man taꞌa̱j nij rasu̱u̱n rihaan yaꞌan, ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij rasu̱u̱n quina̱nj nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j Moisés ga̱ Eleazar man nij rasu̱u̱n caꞌnéj nij síí israelitá man nij yuvii̱ madianita; rqué ro̱j soꞌ man nij tanuu do̱ꞌ, nij síí levita do̱ꞌ, ꞌó nij yuvii̱ do̱ꞌ a.
\c 59
\s Quiꞌyaj cuentá uún Moisés man nij yuvii̱ israelitá a
\r Números 26
\p Ga̱a va̱j nij yuvii̱ israelitá yoꞌóó cuꞌna̱j Moab na̱j tuꞌva chráá Jordán, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés ga̱ Eleazar se vaa a̱j cachén vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ, ne̱ quiꞌya̱j cuentá ro̱j soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan quiꞌyaj cuentá ro̱j soꞌ man nij snóꞌo vaj ico̱ yoꞌ táá doj, ne̱ vata̱nꞌ cientó táá ꞌó míj táá chi̱j cientó táá ico̱ chi̱ꞌ (601,730) snóꞌo me nij soꞌ a.
\p Cataj Yaꞌanj vaa se gu̱un número̱ rihaan nij yuvii̱ xca̱j nij soꞌ cuentá me daj yoꞌóó gu̱un toꞌóó ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ xꞌneꞌ noco̱o doj roꞌ, quiri̱ꞌ yoꞌóó noco̱o doj, ne̱ xꞌneꞌ do̱j doj roꞌ, quiri̱ꞌ yoꞌóó cunii doj, taj Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ ne quiꞌya̱j cuentá nii man nij síí levita maꞌ. ꞌO̱ se se̱ cumán toꞌóó maꞌa̱n nij síí levita a̱ maꞌ. Cheꞌé dan quiꞌyaj cuentá yaníj nij soꞌ man nij síí levita va̱j ꞌo̱ yavii táá doj, ne̱ ico̱ vaꞌnu̱j míj (23,000) snóꞌo me nij soꞌ a.
\p Síj quiꞌyaj cuentá Moisés ga̱ Eleazar man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ xcaj ro̱j soꞌ cuentá se vaa a̱j caviꞌ cunuda̱nj nij síí israelitá quiꞌyaj cuentá Moisés asi̱j rque̱ ga̱a cayáán nij yuvii̱ tacóó quij cuꞌna̱j Sinaí a. Ma̱an o̱rúnꞌ Josué, ne̱ Caleb, ne̱ Moisés, me nij síí quináj a. Ne̱ a̱j caviꞌ cunuda̱nj ꞌó nij soꞌ rej tacaan naco̱o̱ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ cuchuma̱n rá nij soꞌ se vaa rque̱ Yaꞌanj yoꞌóó Canaán man nij soꞌ maꞌ.
\c 60
\s Vi̱j xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá táá yanéé cachíín niꞌya̱j yoꞌóó na̱j tuꞌva chráá Jordán rej síj güii rihaan Moisés a
\r Números 32
\p Nij síí ma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Rubén ga̱ Gad me se ma̱n ndoꞌo daán nij soꞌ xcuu, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cuna̱j vaa yoꞌóó na̱j tuꞌva chráá Jordán rej síj güii quiri̱ꞌ daán nij soꞌ coj cha̱ nij xoꞌ a. Cheꞌé dan cataj nij soꞌ rihaan Moisés se vaa me rá nij soꞌ quina̱j nij soꞌ rihaan yoꞌóó yoꞌ ne̱ sa̱ꞌ doj vaa yoꞌóó yoꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ se̱ cachiin taꞌa̱j yoꞌóó Canaán man nij soꞌ, taj nij soꞌ a.
\p Nu̱ꞌ cuno Moisés snana̱ nij soꞌ, ne̱ nanó rá soꞌ do̱j cheꞌé se cuchuꞌviꞌ soꞌ se vaa quiri̱ꞌ rá ꞌó nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ nana̱ yoꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ asi̱j rque̱ ga̱a cuno nij yuvii̱ snana̱ chi̱ꞌ nij síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó Canaán a. Tza̱j ne̱ cataꞌ tuꞌva nij síí ma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Rubén ga̱ Gad se vaa cuchru̱j nij soꞌ chumanꞌ gu̱un chiháán nij soꞌ, ne̱ cachro̱n nij soꞌ chingá nicu̱nꞌ nu̱ꞌ anica̱j nij chumanꞌ, ga̱a ne̱ tanáj nij soꞌ man nu̱ꞌ nij tucuá nij soꞌ chumanꞌ, ne̱ caꞌa̱nj nij soꞌ ra̱cuíj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ nij síí ma̱n ꞌó nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n Canaán nda̱a se quiꞌya̱j canaán nij soꞌ, taj nij soꞌ rihaan Moisés a.
\p Cheꞌé dan cataj Moisés se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, tza̱j ne̱ ya̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva nij soꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ rqué soꞌ yoꞌóó na̱j tuꞌva chráá Jordán nda̱a rej síj güii gu̱un toꞌóó xꞌneꞌ Rubén do̱ꞌ, Gad do̱ꞌ, taꞌa̱j xꞌneꞌ Manasés do̱ꞌ a.
\c 61
\s Caꞌne̱ꞌ Moisés suun rihaan nij yuvii̱ israelitá cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó Canaán a
\r Números 27:1‑11; 34–36
\p Cataj Yaꞌanj me rej me ranꞌ toꞌóó nij yuvii̱ israelitá rej Canaán, ne̱ cataj soꞌ se vaa cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó a. Dan me se quirii nij soꞌ suerté xca̱j nij soꞌ cuentá quiꞌya̱j Yaꞌanj me taꞌa̱j yoꞌóó gu̱un toꞌóó ꞌo̱ ꞌo̱ u̱u̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ táá yanéé caꞌa̱nj ca̱yáán níchrej chráá Jordán nda̱a rej ataꞌ güii a. Ne̱ cheꞌé se Josué guun síí qui̱ꞌnij raꞌa man nij yuvii̱ israelitá asa̱ꞌ quisíj cavi̱ꞌ Moisés, cheꞌé dan cataj Yaꞌanj se vaa Josué ga̱ Eleazar síí uun chij rihaan nij xrej roꞌ, gu̱un ro̱j soꞌ síí cuxra̱ꞌ taꞌa̱j yoꞌóó, taj Yaꞌanj, ne̱ cuneꞌ Yaꞌanj ꞌo̱ yuvii̱ raa̱ ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ ra̱cuíj man ro̱j soꞌ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé se vaa quina̱j siꞌyaj síí caviꞌ rihaan nij taꞌnij cha̱na̱ soꞌ a
\p Ne̱ ꞌó nana̱ caꞌmii Yaꞌanj rihaan Moisés me se vaa sese cavi̱ꞌ ꞌo̱ síí nuviꞌ taꞌnij sno̱ꞌo ne̱ sese vaa taꞌnij cha̱na̱ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj taꞌnij cha̱na̱ soꞌ siꞌyaj soꞌ rasu̱u̱n quináj, ne̱ nda̱a toꞌóó síí caviꞌ gu̱un toꞌóó taꞌnij cha̱na̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ no̱ xcúún chana̱ xca̱j chana̱ man snóꞌo ma̱n maꞌa̱n xꞌneꞌ ya̱nj maꞌa̱n chana̱, ga̱a ne se̱ guun toꞌóó chana̱ toꞌóó nij yuvii̱ ma̱n ꞌó xꞌneꞌ maꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\s2 Chumanꞌ gu̱un chiháán nij síí levita a
\p Se̱ quiriꞌ nij síí levita taꞌa̱j yoꞌóó Canaán gu̱un toꞌóó nij soꞌ, tza̱j ne̱ no̱ xcúún ꞌó nij yuvii̱ israelitá rque̱ nij soꞌ vi̱j chiha̱a̱ tu̱nj (48) chumanꞌ gu̱un chiháán nij síí levita, ne̱ rque̱ nij soꞌ yoꞌóó cha̱ daán nij síí levita coj nichru̱nꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ chumanꞌ a. ꞌO̱ ꞌo̱ nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá rque̱ taꞌa̱j nij chumanꞌ na̱j rque toꞌóó maꞌa̱n nij soꞌ gu̱un yoꞌ chumanꞌ ca̱yáán nij síí levita yoꞌóó Canaán, ne̱ nij xꞌneꞌ naco̱o doj rque̱ doj chumanꞌ, ne̱ nij xꞌneꞌ cunii doj rque̱ do̱j chumanꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\p Ne̱ vata̱nꞌ nij chumanꞌ gu̱un chiháán nij síí levita roꞌ, gu̱un rej caꞌve̱e cuna̱nj síí chuꞌviꞌ rihaan sayuun a. Veé dan ne̱ sese vaa síí caviꞌ tuviꞌ ta̱j niꞌyo̱n quiꞌyaj, ne̱ caꞌve̱e cuna̱nj soꞌ catu̱u̱ soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ nij tuviꞌ síí caviꞌ roꞌ, se̱ caꞌvee ticavi̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ síí me ya̱ rá ticavi̱ꞌ man tuviꞌ roꞌ, caꞌve̱e se cuna̱nj soꞌ catu̱u̱ soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ, tza̱j ne̱ caꞌne̱ꞌ nii cacunꞌ cheꞌé soꞌ ne̱ quiꞌya̱j nii sayuun man soꞌ ne̱ nda̱a ticavi̱ꞌ nii man soꞌ sese ya̱ ya̱ si̱j tumé cacunꞌ me soꞌ a. Na̱nj síí ne gu̱un rá ticavi̱ꞌ man tuviꞌ nani̱i̱ rihaan sayuun rque nij chumanꞌ yoꞌ, taj Yaꞌanj a.
\p Ne̱ síí cunánj nda̱a ꞌo̱ chumanꞌ me se ꞌo̱ quina̱j soꞌ ca̱yáán soꞌ chumanꞌ nda̱a güii cavi̱ꞌ síí uun chij rihaan nij xrej, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cu̱riha̱nj síí cunánj cavi̱i̱ soꞌ cache̱n soꞌ me rej maꞌa̱n me rá soꞌ, ne̱ nda̱a chiháán maꞌa̱n soꞌ caꞌve̱e quina̱nꞌ soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j yuvii̱ sayuun man soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ sese ataa cavi̱ꞌ síí uun chij rihaan nij xrej, ne̱ sese curiha̱nj síí cunánj rihaan sayuun, ne̱ sese nari̱ꞌ tuviꞌ síí caviꞌ man soꞌ ne̱ ticavi̱ꞌ tuviꞌ síí caviꞌ man soꞌ, ne̱ né cacu̱nꞌ me yoꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa nari̱i̱ nij soꞌ vaꞌnu̱j chumanꞌ na̱j nda̱a rej síj güii ne̱ nari̱i̱ nij soꞌ yaꞌnúj chumanꞌ na̱j nda̱a rej ataꞌ güii gu̱un chumanꞌ yoꞌ rej caꞌve̱e nani̱i̱ nij síí cunánj rihaan sayuun, taj Yaꞌanj rihaan Moisés a.
\c 62
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Octava parte (Secciones 62–65); Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nagoꞌ Moisés chrej man nij síí israelitá se vaa ꞌo̱ xra̱a̱n canoco̱ꞌ nij soꞌ man Yaꞌanj a; Los últimos consejos de Moisés: sigan fieles a Dios; Basada en el libro de Deuteronomio; Inédita
\s Nagoꞌ Moisés chrej sa̱ꞌ cuno nij yuvii̱ israelitá cachij rej tacaan naco̱o̱ a
\r Deuteronomio 1–11
\p Síj cachén vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ curiha̱nj nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó, ne̱ a̱j vaa chuvi̱i nij soꞌ catu̱u̱ nij soꞌ yoꞌóó Canaán yoꞌóó cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj se vaa rque̱ Yaꞌanj gu̱un toꞌóó nij soꞌ a. Ne̱ a̱j queneꞌen Moisés se vaa se̱ caꞌvee catu̱u̱ maꞌa̱n soꞌ ga̱ ꞌó nij soꞌ, cheꞌé se a̱j cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ga̱a ataa catu̱u̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ ga̱a ataa cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ guun rá soꞌ tinanu̱j rá soꞌ man nij yuvii̱ israelitá da̱j taj tucuáán cuchruj Yaꞌanj ga̱a cayáán nij soꞌ tacóó quij Sinaí a. ꞌO̱ se taꞌníí nij yuvii̱ cuno nana̱ asino ya̱a̱n me nij yuvii̱ israelitá cuano̱, ne̱ guun naco̱o nij soꞌ ga̱a va̱j nij soꞌ tacaan naco̱o̱ a.
\s2 Tinanuj rá Moisés man nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a
\p Dan me se notaꞌ Moisés rihaan nij yuvii̱ cataj soꞌ se vaa ga̱a naá guun rá Yaꞌanj ca̱yáán nij rej nij yuvii̱ israelitá yoꞌóó Canaán, ne̱ caꞌnéé nij yuvii̱ man nij síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó ne̱ cuchuꞌviꞌ nij rej nij yuvii̱ catu̱u̱ nij soꞌ rej yoꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱, ne̱ cataj uún soꞌ se vaa cheꞌé dan vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ yoꞌ cachéé nij yuvii̱ rej tacaan naco̱o̱, quiꞌyaj Yaꞌanj, nda̱a síj ga̱a ne̱ caviꞌ cunuda̱nj nij síí naꞌvej rá catu̱u̱ yoꞌóó Canaán, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ne̱ vaa o̱rúnꞌ vi̱j síí quináj, ne̱ Josué ga̱ Caleb me ro̱j soꞌ, ne̱ ꞌo̱ vaa iꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ cheꞌé se maꞌa̱n ro̱j soꞌ me ro̱j síí cuchumán rá se vaa no̱ xcúún nij yuvii̱ israelitá catu̱u̱ nij soꞌ, taj Moisés a.
\p Ne̱ cataj uún Moisés se vaa vi̱j cunuꞌ nij yuvii̱ ga̱ nij síí ta̱j riꞌyunj man nij yuvii̱, ne̱ dan me se cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí amorreo ne̱ ga̱ nij síí ma̱n yoꞌóó Basán, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan toꞌóó nij yuvii̱ yoꞌ yoꞌóó na̱j tuꞌva chráá Jordán nda̱a rej síj güii roꞌ, a̱j guun toꞌóó xꞌneꞌ Rubén do̱ꞌ, xꞌneꞌ Gad do̱ꞌ, taꞌa̱j xꞌneꞌ Manasés do̱ꞌ a. Ne̱ cataj uún Moisés se vaa a̱j cataj Yaꞌanj rihaan maꞌa̱n soꞌ se vaa se̱ caꞌvee catu̱u̱ maꞌa̱n soꞌ yoꞌóó Canaán ga̱ ꞌó nij soꞌ, ne̱ asa̱ꞌ quisíj cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un Josué síí uun chij rihaan nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa ꞌo̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá stucua̱nj Yaꞌanj a
\p Cataj uún Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa asa̱ꞌ cayáán nij yuvii̱ yoꞌóó Canaán, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo ꞌo̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ nu̱ꞌ tucuáán cuchruj Yaꞌanj a. Ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa no̱ xcúún ndoꞌo nij soꞌ tu̱cuꞌyón nij soꞌ stucua̱nj Yaꞌanj man taꞌníí nij soꞌ, ne̱ ga̱ taꞌnij siꞌno̱ nij soꞌ, taj Moisés a.
\p Ne̱ cataj uún Moisés rihaan nij soꞌ se vaa daj chiha̱a̱ míj a̱ doj se̱ caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj quiꞌyaj nij yuvii̱, ne̱ rihaan nij yaꞌanj yaníj a. ꞌO̱ se ga̱a caꞌmii Yaꞌanj rihaan rej nij soꞌ cuchruj Yaꞌanj chi̱ꞌ tucuáán me rá Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ne curuvi̱ꞌ a̱ doj rasu̱u̱n rihaan nij yuvii̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ ne̱ se̱ caꞌvee nari̱i̱ nij soꞌ ꞌo̱ yaꞌanj vaa da̱nj maꞌ. Cheꞌé dan a̱ doj ne nó xcúún nij soꞌ cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan a̱ ꞌó yaꞌanj cacój nij yuvii̱ do̱ꞌ, rihaan güii do̱ꞌ, rihaan yavii do̱ꞌ, rihaan nij yatiꞌ do̱ꞌ maꞌ. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa sese cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj chraan, ne̱ quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij soꞌ quiri̱i̱ soꞌ man nij soꞌ yoꞌóó Canaán a. Nda̱a síj ga̱a ne̱ gu̱un rá nij soꞌ cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan maꞌa̱n Yaꞌanj, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Tinanuj rá Moisés man nij yuvii̱ israelitá cheꞌé nana̱ caꞌmii ya̱ Yaꞌanj rihaan nij soꞌ, ne̱ cheꞌé chi̱ꞌ tucuáán me rá Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij soꞌ a
\p Tinanuj rá Moisés man nij yuvii̱ israelitá se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Yaꞌanj suun sa̱ꞌ naco̱o cheꞌé nij rej nij soꞌ, ne̱ ina̱nj nij soꞌ me nij yuvii̱ cuno caꞌmii Yaꞌanj rihaan maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ dan me se ina̱nj nij soꞌ me nij yuvii̱ tinanii Yaꞌanj man, ne̱ quirii Yaꞌanj man nij soꞌ rej guun nij soꞌ mozó rihaan ꞌó nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Moisés se vaa nana̱ caꞌmii ya̱ Yaꞌanj rihaan xi̱i nij soꞌ roꞌ, ꞌo̱ vaa ya̱ nana̱ yoꞌ cheꞌé maꞌa̱n nij soꞌ uún ado̱nj. Ese nana̱ caꞌmii ya̱ Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱ israelitá nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj me nana̱ yoꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ nataꞌ uún Moisés chi̱ꞌ tucuáán me rá Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá nana̱ caꞌmii Yaꞌanj raa̱ quij Sinaí asi̱j rque̱ ndoꞌo a. Ne̱ nataꞌ Moisés ꞌó nij nana̱ cataj uún Yaꞌanj, ne̱ caꞌmii Moisés cheꞌé cunuda̱nj nij güii tucuáá nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj asi̱j curiha̱nj nij yuvii̱ rej Egiptó nda̱a güii yoꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ guun ca̱nica̱j nij soꞌ tucuáá uún nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a̱ maꞌ. Ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quiꞌyaj nij soꞌ se nij cheꞌé rej queneꞌe̱n nij soꞌ sese ya̱ quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij soꞌ maꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\s2 A̱j tumé Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá cheꞌé rej xca̱j soꞌ cuentá sese ya̱ ya̱ cuno̱ nij soꞌ rihaan soꞌ a
\p Ne̱ cataj Moisés se vaa vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ me se tumé Yaꞌanj man nij yuvii̱ cheꞌé rej xca̱j Yaꞌanj cuentá sese ya̱ ya̱ cuno̱ nij yuvii̱ rihaan soꞌ a. Dan me se taꞌa̱j güii quiranꞌ nij soꞌ xꞌnaa, tza̱j ne̱ cachén do̱j, ga̱a ne̱ rqué Yaꞌanj se cuꞌna̱j maná chá nij soꞌ a. Da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé rej xca̱j nij yuvii̱ cuentá se vaa né na̱nj chraa cha̱ níꞌ me se ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, tana̱nj nana̱ aꞌmii Yaꞌanj rihaan níꞌ me se ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ nimán níꞌ na̱nj ado̱nj, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\s2 No̱ xcúún nij yuvii̱ israelitá cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a:
\p ―Cuno̱ soj si̱j israelitá nana̱ caꞌmi̱j á. O̱rúnꞌ Yaꞌanj cuꞌna̱j Jehová me Yaꞌanj noco̱ꞌ níꞌ á. O̱rúnꞌ soꞌ me Yaꞌanj ya̱ a. Cheꞌé dan no̱ xcúún níꞌ caꞌne̱j nimán níꞌ cara̱a̱ gue̱e̱ níꞌ rihaan soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ orá cu̱nuû rá níꞌ tucuáán cuchruj soꞌ canoco̱ꞌ níꞌ a. Ne̱ tu̱cuꞌyón níꞌ tucuáán yoꞌ rihaan taꞌníí níꞌ, ne̱ caꞌmi̱i̱ níꞌ cheꞌé tucuáán yoꞌ nu̱ꞌ orá me rej maꞌa̱n va̱j níꞌ a. Ne̱ cachro̱n níꞌ nana̱ yoꞌ rihaan yanj cara̱a níꞌ rque chrúún leꞌe̱j, ne̱ ti̱numíj níꞌ chrúún leꞌe̱j yoꞌ raꞌa níꞌ, ne̱ caan rihaan níꞌ a. Ne̱ cachro̱n níꞌ nana̱ yoꞌ tucuaꞌánj nicu̱nꞌ rque tucuá níꞌ, ne̱ rihaan taꞌyaa rej atúj níꞌ rá veꞌ ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ca̱yáán nij soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Canaán a
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa asa̱ꞌ cuchiꞌ nij soꞌ yoꞌóó Canaán, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ ya̱nj rej yoꞌ, ese qui̱j ndoꞌo vaa tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ yoꞌ a. Ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un tuvi̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá ga̱ ꞌó nij yuvii̱ yoꞌ, ne̱ se̱ xcaj tuviꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ maꞌ. Ne̱ sese quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, ne̱ vaa güii ne̱ rquee̱ nij síí cananeo se vaa cara̱a̱ cochro̱j nij síí israelitá rihaan nij yaꞌanj noco̱ꞌ maꞌa̱n nij síí cananeo a. Ne̱ cataj Moisés se vaa tiri̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá man nij chraan altar do̱ꞌ, nij yaꞌanj cacój nij yuvii̱ do̱ꞌ, ꞌó nij rasu̱u̱n rásuun nij yuvii̱ cananeo ga̱a caráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan taꞌanj nij soꞌ do̱ꞌ a. Da̱nj ga̱a ne̱ se̱ catúj chrej chiꞌi̱i̱ nimán nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj nij síí cananeo maꞌ. Ma̱an se o̱rúnꞌ Yaꞌanj cuꞌna̱j Jehová canoco̱ꞌ nij soꞌ, ese o̱rúnꞌ soꞌ me Yaꞌanj ya̱, taj Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ cataj uún Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa né cheꞌe̱ se sa̱ꞌ quiꞌyaj maꞌa̱n nij soꞌ me narii Yaꞌanj man nij soꞌ maꞌ. Tana̱nj cheꞌé se cunuu ꞌe̱e̱ rá Yaꞌanj man nij soꞌ me narii Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ guun rá Yaꞌanj quiꞌya̱j Yaꞌanj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj rihaan xi̱i nij soꞌ, síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, Isaac do̱ꞌ, Jacob do̱ꞌ a. Ne̱ cataj Moisés se vaa asa̱ꞌ caꞌanj ca̱yáán nij yuvii̱ yoꞌóó Canaán, ne̱ asa̱ꞌ quiriꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ rasu̱u̱n gu̱un siꞌyaj nij soꞌ, ne̱ se̱ guun niꞌyo̱n nij soꞌ man Yaꞌanj maꞌ, taj Moisés a.
\p Ne̱ cataj uún Moisés se vaa guun rá Yaꞌanj rque̱ Yaꞌanj yoꞌóó Canaán man nij síí israelitá cheꞌé se yuvii̱ ꞌyaj ndoꞌo cacunꞌ me nij yuvii̱ cananeo, ne̱ se̱ guun rá nij yuvii̱ israelitá se vaa cheꞌé se yuvii̱ sa̱ꞌ ina̱nj me nij soꞌ me se no̱ xcúún Yaꞌanj rque̱ Yaꞌanj yoꞌóó man nij soꞌ maꞌ. Ne̱ tinanuj rá Moisés man nij soꞌ cheꞌé queꞌe̱e̱ nij güii tucuáá ndoꞌo nij soꞌ rihaan Yaꞌanj ga̱a va̱j nij soꞌ tacaan naco̱o̱ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Yaꞌanj Jehová noco̱ꞌ níꞌ roꞌ, taj rasu̱u̱n naco̱o cataj soꞌ rihaan níꞌ quiꞌya̱j níꞌ maꞌ. Cataj soꞌ se vaa caꞌne̱j nimán níꞌ cara̱a̱ gue̱e̱ nu̱ꞌ man níꞌ rihaan soꞌ do̱ꞌ, canoco̱ꞌ níꞌ tucuáán cuchruj soꞌ do̱ꞌ, quiꞌya̱j níꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa me rá soꞌ do̱ꞌ, quiꞌya̱j níꞌ cunuda̱nj nij nana̱ cataj soꞌ quiꞌya̱j níꞌ do̱ꞌ a. Xca̱j soj cuentá se vaa cunuda̱nj nij nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan níꞌ roꞌ, cheꞌé rej cavi̱i̱ sa̱ꞌ maꞌa̱n níꞌ me caꞌmii Yaꞌanj nana̱ yoꞌ a. Nuchru̱j ra̱a̱ soj á. Ese Yaꞌanj me síí quiꞌyaj nu̱ꞌ chumii̱ ga̱ nu̱ꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ narii maꞌa̱n Yaꞌanj man nij xi̱i nij soj gu̱un soj yuvii̱ ꞌni̱j raꞌa maꞌa̱n Yaꞌanj á ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa sese cuno̱ nij yuvii̱ nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ, ne̱ quiri̱i̱ Yaꞌanj man nij síí cananeo, ne̱ rque̱ Yaꞌanj cunuda̱nj yoꞌóó Canaán gu̱un yoꞌ toꞌóó maꞌa̱n nij yuvii̱ israelitá, ne̱ rihaan yoꞌóó yoꞌ caꞌne̱j Yaꞌanj maa̱n cama̱nꞌ maa̱n cheꞌé rej cachi̱j sa̱ꞌ xnaa̱ nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\c 63
\s Tinanuj rá Moisés man nij yuvii̱ israelitá cheꞌé nij tucuáán cuchruj Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij soꞌ a
\r Deuteronomio 12–26
\p Tinanuj rá Moisés man nij yuvii̱ israelitá cheꞌé tucuáán cuchruj Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa no̱ xcúún nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ tucuáán yoꞌ a. Caꞌmii uún soꞌ queꞌe̱e̱ nij nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ rej quij Sinaí, ne̱ rqué soꞌ doj nana̱ naca̱ uún rqué Yaꞌanj cuno̱ nij soꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé rey gu̱un chij rihaan nij yuvii̱ a
\p Caꞌmii Moisés rihaan nij yuvii̱ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa no̱ xcúún nij yuvii̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ sese quisi̱j güii gu̱un rá nij yuvii̱ cune̱ꞌ nij yuvii̱ síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj nij yuvii̱ yaníj a. Dan me se cataj Moisés se vaa se̱ guun cune̱ꞌ nij soꞌ síí yaníj gu̱un rey uun chij rihaan nij soꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ guun rá rey naquiꞌya̱j chre̱ꞌ rey queꞌe̱e̱ daán soꞌ cuayó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ chana̱ gu̱un nica̱ soꞌ do̱ꞌ, saꞌanj do̱ꞌ maꞌ. Ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ guun ca̱nica̱j nij yuvii̱ nda̱a yoꞌóó Egiptó quiꞌya̱j rey maꞌ. Ne̱ ni̱caj rey ꞌo̱ yanj no̱ nu̱ꞌ tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱ ne̱ naya̱a̱ soꞌ yanj yoꞌ daj a̱ güii, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé nij síí chru̱u̱n a
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii Moisés rihaan nij yuvii̱ cheꞌé nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ se vaa no̱ xcúún nij yuvii̱ tu̱mé nij yuvii̱ man nij síí taj se vaa síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj me maꞌa̱n nij so̱ꞌ, ne̱ xca̱j nij yuvii̱ cuentá sese quisi̱j ya̱ nana̱ nataꞌ nij síí vaa da̱nj a. Ga̱a ne̱ caꞌve̱e queneꞌe̱n nij yuvii̱ sese ya̱ ya̱ si̱j nataꞌ snana̱ Yaꞌanj me síí aꞌmii da̱nj niꞌ, sese si̱j aꞌmii nana̱ avii raa̱ maꞌa̱n me soꞌ niꞌ, queneꞌe̱n nij yuvii̱ a. Ne̱ xa̱ꞌ síí tihaꞌ yuꞌunj man nij yuvii̱ taj soꞌ se vaa si̱j nataꞌ snana̱ Yaꞌanj me soꞌ, tza̱j ne̱ quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj sayuun man soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij síí nataꞌ snana̱ ꞌó nij yaꞌanj uún, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ne̱ cataj uún soꞌ se vaa se̱ caꞌanj caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí chru̱u̱n maꞌ. ꞌO̱ se yoꞌ me tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ yaníj, tza̱j ne̱ ne aranꞌ rá Yaꞌanj ni̱ꞌyaj Yaꞌanj man tucuáán vaa da̱nj maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ cataj Moisés rihaan nij yuvii̱ se vaa vaa güii, ne̱ caꞌne̱ꞌ Yaꞌanj ꞌó síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj maꞌa̱n Moisés, ne̱ cata̱j ꞌó síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj yoꞌ nu̱ꞌ se vaa gu̱un rá Yaꞌanj quiꞌya̱j nij soꞌ a. Ne̱ sese se̱ nanó xre̱j nij yuvii̱ snana̱ soꞌ, ne̱ maꞌa̱n Yaꞌanj xna̱ꞌanj man nij soꞌ me cheꞌé ne nanó xre̱j nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé ꞌó nana̱ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii Moisés nana̱ nihánj uún a:
\p Se̱ caꞌvee quiꞌya̱j nij yuvii̱ sayuun man ꞌo̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ sese o̱rúnꞌ síí queneꞌen maꞌ. Achiin vi̱j síí queneꞌen, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quira̱nꞌ soꞌ sayuun a.
\p Sese toco̱ꞌ va̱j nii man ꞌo̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ ne̱ ma̱an güii tocoꞌ va̱j nii man soꞌ, ma̱an güii yoꞌ ta̱nij nii man soꞌ cachi̱nꞌ nii man soꞌ rque yoꞌóó a. ꞌO̱ se síí a̱j noco̱ꞌ rihaan chruun cheꞌé cacunꞌ me síí quiriꞌ nimán rihaan Yaꞌanj ado̱nj.
\p Sese saca̱ꞌ xtâj nu̱u̱ chruj ase saca̱ꞌ nu̱u̱ xtâj leꞌe̱j nari̱ꞌ nij yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj nij soꞌ man chruj caꞌve̱e ni̱caj nij soꞌ xtâj leꞌe̱j a. Tza̱j ne̱ ta̱náj nij soꞌ man maꞌa̱n xtâj yoꞌ caꞌa̱nj xoꞌ a.
\p Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee gu̱un síí amonita ne̱ síí moabita tuviꞌ nij yuvii̱ israelitá maꞌ. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ na̱ruꞌvee nij soꞌ saꞌanj rihaan síí cuꞌna̱j Balaam cheꞌé rej caꞌmi̱i̱ chre̱e soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man nij yuvii̱ israelitá a.
\p Sese cache̱e̱ nij yuvii̱ israelitá rej nu̱u̱ chruun uvá siꞌyaj ꞌó yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e cuta̱ nij soꞌ do̱j chruj uvá cha̱ nij soꞌ ma̱n rej nicu̱nꞌ chruun yoꞌ, ne̱ né rasu̱u̱n quiꞌyaj itu̱u̱ nij soꞌ me chruj uvá yoꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee cuta̱ nij soꞌ chruj uvá ni̱caj nij soꞌ cha̱ nij soꞌ maꞌ. Ne̱ veé dan quiꞌyaj uún nij soꞌ ga̱ ꞌnúú trigó ne̱ ga̱ ꞌó rasu̱u̱n achríj yuvii̱ a.
\p Sese ta̱náj snóꞌo man chana̱ nica̱ soꞌ cheꞌé se chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj noꞌ, ne̱ sese quiri̱i̱ soꞌ man noꞌ tucuá soꞌ, ne̱ rque̱ soꞌ ꞌo̱ yanj man noꞌ taj se vaa tanáj soꞌ man noꞌ, ne̱ rej riha̱a̱n me se né ni̱ca̱ soꞌ me noꞌ a̱ maꞌ.
\p Se̱ caꞌvee quiꞌya̱j nii sayuun man ꞌo̱ soꞌ cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj rej soꞌ ne̱ cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj taꞌníí soꞌ maꞌ. Ma̱an ina̱nj cheꞌé cacunꞌ tumé maꞌa̱n soꞌ me caꞌve̱e quira̱nꞌ soꞌ sayuun ado̱nj.
\p Caꞌve̱e vi̱j chiha̱a̱ (40) go̱ꞌ nii rutzii̱ xráá síí tumé cacunꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee go̱ꞌ nii doj man soꞌ maꞌ.
\p Se̱ caꞌvee numíj nii tuꞌva scúj ga̱a tuguáj cheꞌé xoꞌ ꞌnúú trigó maꞌ. ꞌO̱ se sese naꞌaan rque scúj, ne̱ no̱ xcúún scúj cha̱ scúj do̱j ꞌnúú trigó a.
\p Sese cavi̱ꞌ ꞌo̱ síí vaa nica̱ ne̱ sese nuviꞌ taꞌníí soꞌ, ne̱ no̱ xcúún tinúú soꞌ xca̱j tinúú soꞌ man chana̱ quináj, ne̱ neꞌej cuchru̱j noꞌ asino ya̱a̱n me se gu̱un neꞌej yoꞌ taꞌníí síí caviꞌ, cata̱j nij yuvii̱ a. Ne̱ dan me se cuma̱n taꞌnij sno̱ꞌo síí caviꞌ rihaan toꞌóó soꞌ a.
\p Nu̱ꞌ nana̱ sa̱ꞌ nihánj caꞌmii Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\c 64
\s Síj nagoꞌ Moisés chrej man nij yuvii̱ israelitá a
\r Deuteronomio 27–30
\p Ne̱ ga̱a quisíj nagoꞌ Moisés chrej man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ nihánj me chrej nagoꞌ soꞌ a:
\p ―Caꞌne̱j nimán soj cuno̱ soj cunuda̱nj nij tucuáán cataj Yaꞌanj rihaan soj, ese quiꞌya̱j ndoꞌo Yaꞌanj sayuun man nij síí ne cuno̱ cunuda̱nj snana̱ soꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan güii cache̱n soj chráá cuꞌna̱j Jordán catu̱u̱ soj yoꞌóó Canaán, ne̱ cachro̱n soj do̱j yuvej xi̱j raa̱ quij cuꞌna̱j Ebal, ne̱ ni̱caj soj naꞌanj cachri̱i̱ soj nu̱ꞌ rihaan yuvej, ne̱ cachro̱n soj nij tucuáán me rá Yaꞌanj canoco̱ꞌ nij soj rihaan yuvej a. Ga̱a ne̱ cune̱ꞌ soj ꞌo̱ chraan altar rej yoꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soj xcuu caca̱a̱ nu̱ꞌ rihaan Yaꞌanj ne̱ ticavi̱ꞌ soj doj xcuu caca̱a̱, ne̱ cha̱ soj taꞌa̱j nee̱, ne̱ ca̱nuû chaꞌanj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá soj rihaan Yaꞌanj ado̱nj ―taj Moisés rihaan nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ canica̱j Moisés cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱ cheꞌé cunuda̱nj se sa̱ꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ sese cuno̱ nij soꞌ nana̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ cheꞌé sayuun caꞌve̱j rá Yaꞌanj quira̱nꞌ nij soꞌ sese se̱ cuno nij soꞌ snana̱ soꞌ a. Dan me se sese cuno̱ nij soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ xnaa̱ nij soꞌ do̱ꞌ, xnaꞌa̱nj ndoꞌo daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ, caꞌnga̱a̱ ndoꞌo taꞌníí nij soꞌ do̱ꞌ a. Ne̱ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ nu̱ꞌ güii cunu̱ꞌ nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ sese se̱ cuno nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj, ne̱ caꞌve̱j rá Yaꞌanj cano̱ chiꞌii̱ man nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cachi̱in maa̱n cama̱nꞌ rej ma̱n nij soꞌ do̱ꞌ, quiri̱ꞌ xnaa̱ nij soꞌ do̱ꞌ, naꞌa̱an ndoꞌo rque nij soꞌ do̱ꞌ a. Ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ, ne̱ caꞌve̱j rá Yaꞌanj caꞌa̱nj ni̱caj nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ nda̱a ꞌó nij yoꞌóó ga̱nꞌ ndoꞌo ca̱yáán todo̱ꞌ nij soꞌ ꞌó nij chumanꞌ yoꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee ca̱yáán dínj nij soꞌ a̱ maꞌ, taj Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Moisés man nij soꞌ sese caꞌve̱j rá nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj xi̱i nij soꞌ asi̱j naá a. Ne̱ tihaa̱n Moisés rihaan nij soꞌ se vaa nij stucua̱nj Yaꞌanj roꞌ, né sayu̱u̱n me quiꞌya̱j nij soꞌ da̱j taj nij yoꞌ maꞌ. Ne̱ a̱j vaa snana̱ Yaꞌanj yoꞌ rihaan nij soꞌ a. ꞌO̱ se a̱j nariꞌ nij soꞌ stucua̱nj Yaꞌanj ne̱ neꞌen nij soꞌ se vaa caꞌve̱e quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa taj tucuáán yoꞌ a.
\p Ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e nano̱ꞌ nij soꞌ chrej sa̱ꞌ ne̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ se taj, ne̱ nano̱ꞌ nij soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ ne̱ cavi̱ꞌ nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n soꞌ nagoꞌ chrej man nij soꞌ se vaa nano̱ꞌ nij soꞌ chrej sa̱ꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ se vaa cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa taj soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa sese ta̱náj xco̱ nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj ne̱ cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj cacój nij yuvii̱, ne̱ caꞌne̱j Yaꞌanj sayuun rihaan nij soꞌ, ne̱ dan me se xca̱j cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ cuentá se vaa cheꞌé se ne cuno̱ nij soꞌ tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ roꞌ, cheꞌé dan quira̱nꞌ toꞌóó nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n nij soꞌ sayuun ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese ca̱nica̱j nij soꞌ cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj uún, ne̱ sese ca̱nica̱j nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj, ga̱a ne̱ veꞌé ina̱nj quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj uún Yaꞌanj man nij soꞌ yoꞌóó Canaán, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uún nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj ado̱nj, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\c 65
\s Caviꞌ Moisés ne̱ guun Josué síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\r Números 27:12–23; Deuteronomio 31–34
\p Síj nagoꞌ Moisés chrej man nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa síí va̱j ꞌo̱ cientó táá ico̱ (120) yoꞌ me soꞌ cuano̱ ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ soꞌ a. Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Josué me síí ca̱yáán se‑su̱u̱n soꞌ, ne̱ quita̱j ya̱a̱n Josué rihaan nij soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ yoꞌóó Canaán a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Josué ga̱ ꞌó nij síí israelitá se vaa ga̱a̱ nucua̱j nimán nij soꞌ, ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ maꞌ, taj Moisés a.
\p Ne̱ nica̱j Moisés ꞌo̱ yanj xca̱a̱n cachrón soꞌ cunuda̱nj nij nana̱ caꞌmii Yaꞌanj ne̱ rqué soꞌ yanj xca̱a̱n man nij síí levita ga̱ nij síí chij nagoꞌ chrej man nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ꞌo̱ ꞌo̱ chi̱j yoꞌ ga̱a síj yoꞌ nara̱a̱n rá nij soꞌ, ne̱ naya̱a̱ nij soꞌ yanj yoꞌ ga̱a anuû Chaꞌanj Veꞌ Yacataj a. Ne̱ dan me se nucua̱j naya̱a̱ nij soꞌ cuno̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá, ne̱ nda̱a snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, xnii do̱ꞌ, cuno̱ nana̱ yoꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ, taj Moisés rihaan nij soꞌ a.
\p Dan me se cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa da̱j doj cavi̱ꞌ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa canacu̱nj Moisés man Josué, ne̱ caꞌa̱nj ro̱j soꞌ catu̱u̱ ro̱j soꞌ nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj a. Veé da̱nj quiꞌyaj Moisés, ga̱a ne̱ curuviꞌ Yaꞌanj rque ngaa nu̱u̱ rque nuvií mantá yoꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa ga̱a̱ nucua̱j nimán soꞌ, ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ꞌo̱ cache̱e̱ Yaꞌanj ga̱ soꞌ, ne̱ ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ ti̱haa̱n soꞌ chrej man nij yuvii̱ israelitá catu̱u̱ nij soꞌ yoꞌóó Canaán a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Moisés se vaa cuta̱ꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ Josué rej queneꞌe̱n cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá man ro̱j soꞌ, ne̱ dan me se queneꞌe̱n nij síí israelitá se vaa natúj Josué se‑su̱u̱n Moisés, taj Yaꞌanj, ne̱ da̱nj quiꞌyaj Moisés a.
\p Ga̱a ne̱ nataꞌ Moisés ga̱ Josué ꞌo̱ chraꞌ cuno̱ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ chraꞌ yoꞌ taj se vaa síí sa̱ꞌ ndoꞌo me Yaꞌanj, ne̱ ne nó xcúún níꞌ ta̱náj xco̱ níꞌ snana̱ soꞌ, taj chraꞌ nataꞌ ro̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmii Moisés cheꞌé se lu̱j quiꞌya̱j Yaꞌanj cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ nij xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá a.
\p Síj ga̱a ne̱ cavii soꞌ raa̱ quij cuꞌna̱j Nebo, ne̱ tihaa̱n Yaꞌanj rihaan soꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó Canaán a. Ga̱a ne̱ caviꞌ Moisés, ne̱ cachinꞌ Yaꞌanj man soꞌ rque yoꞌóó a. Ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ ne neꞌen me rej me cachinꞌ Yaꞌanj man soꞌ maꞌ. Ne̱ Moisés me se si̱j sa̱ꞌ doj me soꞌ rihaan cunuda̱nj ꞌó nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\p Dan me se nanó rá nij yuvii̱ israelitá cheꞌé se a̱j caviꞌ Moisés, ne̱ ga̱a quisíj nij güii nanó rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ guun Josué síí uun chij rihaan nij soꞌ, ne̱ guun soꞌ síí cu̱u ndoꞌo raa̱ quiꞌyaj Yaꞌanj ado̱nj.
\c 66
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Novena parte (Secciones 66–78); Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man nij yuvii̱ ma̱n yoꞌóó Canaán, ne̱ cheꞌé nij sij uun chij rihaan nij síí israelitá a; Victoria para los israelitas, la conquista de Canaán, y los Jueces; Basada en los libros de Josué, Jueces y Rut; Inédita
\s Cachén nij yuvii̱ israelitá chráá cuꞌna̱j Jordán, quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Josué a
\r Josué 1–5
\p Ga̱a quisíj caviꞌ Moisés, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa ta̱cuachén soꞌ man nij síí israelitá níchrej chráá Jordán nda̱a yoꞌóó Canaán rej cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj gu̱un toꞌóó nij soꞌ a. Ne̱ cataꞌ tuꞌva Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij yuvii̱ cunu̱ꞌ ga̱ nij soꞌ cheꞌé yoꞌóó Canaán a.
\p Cheꞌé dan cataj Josué rihaan nij soꞌ ina̱nj nanu̱j rá nij soꞌ stucua̱nj Yaꞌanj, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa taj yoꞌ, ga̱a ne̱ ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\p Síj ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Josué suun rihaan nij yuvii̱ se vaa cuma̱n naꞌvi̱j nij soꞌ cache̱n nij soꞌ níchrej chráá Jordán, ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n vi̱j xꞌneꞌ táá yanéé nij síí a̱j navij quiriꞌ yoꞌóó na̱j tuꞌva chráá Jordán nda̱a rej síj güii a. Ga̱a ne̱ tinanuj rá soꞌ man nij soꞌ se vaa cataꞌ tuꞌva nij soꞌ se vaa ra̱cuíj nij soꞌ man ꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n Canaán a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé vi̱j síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ Jericó a
\p Ga̱a ne̱ caꞌnéé soꞌ vi̱j síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó Canaán a. Ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ chumanꞌ Jericó, ne̱ catúj yuve̱ ro̱j soꞌ rej nii̱ yoꞌ tucuá ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Rahab, chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ nij snóꞌo, tza̱j ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun rey ya̱nj Jericó se vaa caꞌnaꞌ do̱j síí israelitá tucuá Rahab, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ cata̱j nij soꞌ rihaan Rahab nari̱i̱ noꞌ man nij síí caꞌnaꞌ tucuá noꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ a̱j cuno Rahab se vaa caꞌna̱ꞌ nij síí nano̱ꞌ man ro̱j síí caꞌnaꞌ tucuá noꞌ a. Cheꞌé dan caxríj yuve̱ noꞌ man ro̱j soꞌ rque coj linó na̱j raa̱ tucuá noꞌ a. Ga̱a caꞌnaꞌ nij síí nu̱u̱ rihaan rey xnáꞌanj nij soꞌ cheꞌé ro̱j síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó, ne̱ cataj Rahab rihaan nij soꞌ se vaa a̱j curiha̱nj ro̱j soꞌ chumanꞌ Jericó yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cuaj caꞌanj canoco̱ꞌ nij soꞌ man ro̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj caꞌmi̱i̱ Rahab ga̱ ro̱j síí cuchiꞌ ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó, ne̱ cataj noꞌ rihaan ro̱j soꞌ se vaa neꞌen noꞌ Yaꞌanj me síí rque̱ cunuda̱nj yoꞌóó Canaán man nij síí israelitá a. Cachíín niꞌya̱j noꞌ se vaa ase vaa racuíj noꞌ man ro̱j soꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j ro̱j soꞌ ra̱cuíj ro̱j soꞌ man noꞌ a. Dan me se nani̱i̱ nij tucua̱ noꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ nij síí israelitá cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jericó, taj noꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ da̱nj ga̱a̱ cataj ro̱j soꞌ a.
\p Tucuá Rahab táá raa̱ chraan nu̱u̱ nu̱ꞌ anica̱j chumanꞌ a. Dan me se curiha̱nj ro̱j síí cuchiꞌ ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó ventaná quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j noꞌ ꞌo̱ neꞌ, ne̱ tananij noꞌ man ro̱j soꞌ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ cataj noꞌ se vaa caꞌa̱nj caxri̱i̱ yuve̱ ro̱j soꞌ man ro̱j soꞌ rej quij rque vaꞌnu̱j güii a. Síj ga̱a ne̱ quina̱nꞌ ro̱j soꞌ rej ma̱n nij tuviꞌ ro̱j soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ se vaa numi̱i̱ noꞌ ꞌo̱ neꞌ mare̱e canoco̱ꞌ ventaná yoꞌ a. Ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ noꞌ cunuda̱nj nij tuvi̱ꞌ noꞌ tucuá noꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌve̱e queneꞌe̱n nij síí israelitá me veꞌ me tucuá noꞌ a. Dan ga̱a ne̱ se̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij síí ma̱n rá veꞌ yoꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj Rahab se vaa da̱nj quiꞌya̱j noꞌ a. Ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j síí niꞌya̱j yuve̱ yoꞌóó a.
\p Ga̱a quisíj catúj yuve̱ ro̱j soꞌ rque vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ rej nu̱u̱ Josué ga̱ ꞌó nij síí israelitá, ne̱ nataꞌ ro̱j soꞌ se vaa cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n Canaán niꞌya̱j nij soꞌ man nij síí israelitá, quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cachén nij síí israelitá chráá Jordán a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa caꞌne̱ꞌ Josué suun rihaan nij xrej ca̱ta̱ nij xrej chrúún gue̱e̱ caꞌa̱nj nij xrej tuꞌva chráá Jordán a. Da̱nj quiꞌyaj Josué ne̱ nu̱ꞌ canó tacóó nij xrej na ne̱ naxraꞌ taꞌa̱j na chráá a. Tiempó yoꞌ me se na xe̱e̱ ndoꞌo caꞌnaꞌ chráá, tza̱j ne̱ nu̱ꞌ canicu̱nꞌ na a. Ne̱ nij xrej nica̱j chrúún gue̱e̱ canicu̱nꞌ nij soꞌ tanu̱u̱ chráá nda̱a quisíj cachén cunuda̱nj nij yuvii̱ nda̱a níchrej chráá a.
\p Caꞌnéé Josué man chuvi̱j snóꞌo, ne̱ ꞌo̱ snóꞌo raa̱ ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij síí israelitá me nij síí caꞌnéé soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa catu̱u̱ nij soꞌ rá chráá rej vaa naco̱o̱ ne̱ naca̱j ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ ꞌo̱ yuvej xi̱j ma̱n rej nicu̱nꞌ nij xrej a. Ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ yuvej yoꞌ rej cuma̱n nij soꞌ a. Caꞌneꞌ Josué suun quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj cheꞌé rej nanu̱j rá cunuda̱nj nij síí israelitá rasu̱u̱n naco̱o quiꞌyaj Yaꞌanj niꞌya̱j nij soꞌ güii yoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ nij xrej ata̱ chrúún gue̱e̱ roꞌ, cachén nij soꞌ níchrej tuꞌva chráá rej ataꞌ güii, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ curiha̱nj nij soꞌ tanu̱u̱ rá chráá, ne̱ guun cheꞌe̱ na cachén uún na rá chráá a.
\p Ga̱a ne̱ nij neꞌej sno̱ꞌo caꞌngaa ga̱a cachéé nij síí israelitá vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ rej tacaan naco̱o̱ roꞌ, ne cuta̱ꞌ nij síí israelitá taꞌngaꞌ man nij neꞌej nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan Abraham maꞌ. Cheꞌé dan ga̱a navij cachén nij síí israelitá chráá Jordán, ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Josué se vaa cuta̱ꞌ nij soꞌ taꞌngaꞌ man cunuda̱nj nij snóꞌo a.
\p Yavii guun cheꞌe̱ tacóó yoꞌ me yoꞌ a. Ne̱ nij síí israelitá navij rá Chaꞌanj Pascuá güii xcaꞌa̱nj chéé yavii a. Rásuun nij soꞌ ꞌnúú trigó cavii rihaan yoꞌóó Canaán quiꞌyaj nij soꞌ chraa a. Tza̱j ne̱ ne ra̱suun nij soꞌ cunj ꞌyaj naꞌmanꞌ rque rachrúún maꞌ. Ne̱ chá nij soꞌ chraa ꞌo̱ tu̱nj güii a. Asi̱j güii dan ne ayuu a̱ doj maná rihaan yoꞌóó ese ne achiin yoꞌ man nij yuvii̱ maꞌ.
\c 67
\s Quiꞌyaj canaán nij yuvii̱ israelitá man nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó a
\r Josué 6
\p Cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó niꞌya̱j nij soꞌ man nij síí israelitá a. Cunuda̱nj nij síí ma̱n Jericó ne rque chumanꞌ, ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne curiha̱nj chumanꞌ ne̱ ne atúj rque chumanꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ aráán taꞌyaa rej atúj nij yuvii̱ rque chumanꞌ a.
\s2 Cataj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó a
\p Ga̱a ne̱ tihaa̱n Yaꞌanj man Josué da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá ga̱a ne̱ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Cata̱j so̱ꞌ rihaan nij tanuu, ne̱ rihaan taꞌa̱j nij xrej se vaa ca̱ta̱ nij soꞌ chrúún gue̱e̱ ne̱ cache̱e̱ nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j chumanꞌ Jericó o̱rúnꞌ yu̱u̱n rque ꞌo̱ güii, ne̱ da̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ rque vata̱nꞌ güii a. Ne̱ dínj tuꞌva nij soꞌ ga̱a chéé nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ a. Güii chi̱j, ga̱a ne̱ chi̱j ca̱nica̱j nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ a. Síj chi̱j ca̱nica̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌya̱nj nij xrej scúú matzinj a. Ne̱ asa̱ꞌ cuno nij tanuu aꞌyánj scúú matzinj, ga̱a ne̱ cagua̱j cunuda̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ cane̱e̱ nu̱ꞌ chraan nu̱u̱ nu̱ꞌ anica̱j chumanꞌ Jericó a.
\p ’ꞌU̱nj me síí tiri̱ꞌ man cunuda̱nj se ma̱n rque chumanꞌ a. Ticavi̱ꞌ soj man cunuda̱nj nij yuvii̱ ga̱ nij xcuu a. Ne̱ cara̱a soj cunuda̱nj nij agaꞌ rque nuvií mantá ga̱a ne̱ caxri̱i̱ yaꞌan soj chumanꞌ ne̱ se̱ quináj a̱ doj se ma̱n rque chumanꞌ Jericó rihaan soj maꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Josué a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Josué rihaan nij yuvii̱ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ a:
\p ―Se̱ caráj xꞌnaa soj rihaan a̱ ꞌó nij yuvii̱ ma̱n Jericó maꞌ. Tza̱j ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé nij tucua̱ Rahab ese noꞌ me níí racuíj man ro̱j síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó a ―taj Josué rihaan nij yuvii̱ a.
\s2 Quiꞌyaj canaán nij yuvii̱ israelitá rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó a
\p Quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá nda̱a vaa cataj Yaꞌanj a. Cachéé nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ Jericó o̱rúnꞌ yu̱u̱n rque ꞌo̱ güii, ne̱ da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ vata̱nꞌ güii a. Ne̱ güii chi̱j canica̱j nij soꞌ chi̱j tuꞌva chumanꞌ, ga̱a ne̱ caꞌyánj nij xrej scúú matzinj, ga̱a ne̱ caguáj nij tanuu, ne̱ nu̱ꞌ canee chraan nu̱u̱ nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva chumanꞌ Jericó a.
\p Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ catúj nij tanuu israelitá rque chumanꞌ Jericó, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ ga̱ nij xcuu, tza̱j ne̱ ne ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij tucua̱ Rahab maꞌ. Vi̱j ro̱j síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ yoꞌóó roꞌ, caꞌanj quiri̱i̱ man nij tucua̱ Rahab, ne̱ caꞌanj nica̱j ro̱j soꞌ man nij tucua̱ Rahab rej ma̱n nij síí israelitá a. Ga̱a ne̱ caxríj yaꞌan nij síí israelitá man chumanꞌ Jericó a.
\c 68
\s Me rá nij síí israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Hai a
\r Josué 7 y 8
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé cacunꞌ tumé síí cuꞌna̱j Acán a
\p Ne cuno̱ ꞌo̱ síí israelitá nana̱ cataj Yaꞌanj se vaa se̱ quináj a̱ ꞌó rasu̱u̱n ma̱n rque chumanꞌ Jericó rihaan nij soꞌ maꞌ. Síí cuꞌna̱j Acán me soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ ꞌo̱ chraan agaꞌ oró, ne̱ saꞌanj platá, ne̱ ꞌo̱ yatzéj veꞌé ndoꞌo vaa, ne̱ guun ndoꞌo rá soꞌ quina̱j cunuda̱nj nij rasu̱u̱n rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ caxríj yuve̱ soꞌ rque yoꞌóó rá veꞌ tucuá soꞌ veꞌ mantá a. Ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ ne queneꞌe̱n maꞌ.
\s2 Ne quiꞌya̱j canaán nij síí israelitá maꞌ
\p Cachén doj, ga̱a ne̱ caꞌanj nij tanuu israelitá cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ cuꞌna̱j Hai a. Cheꞌé se né chuma̱nꞌ naco̱o me yoꞌ, cheꞌé dan ne caꞌa̱nj cunuda̱nj nij tanuu maꞌ. Ne̱ ga̱a cunuꞌ nij tanuu israelitá ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Hai, ne̱ quiꞌyaj canaán nij síí ma̱n chumanꞌ Hai man nij soꞌ a.
\s2 Quiranꞌ Acán sayuun a
\p Cheꞌé dan quiriꞌ ndoꞌo rá nij síí israelitá, ne̱ cachíín niꞌya̱j Josué rihaan Yaꞌanj cheꞌé rasu̱u̱n yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa ne quiꞌya̱j canaán nij síí israelitá cheꞌé se vaa ꞌo̱ síí ne cuno̱ ga̱a cataj Yaꞌanj se vaa a̱ ꞌó nij soꞌ se̱ quináj rasu̱u̱n ma̱n Jericó rihaan maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ ꞌó güii rej naꞌya̱a̱n me se ase ꞌyaj síí rii suerté quiꞌyaj nij soꞌ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ti̱haa̱n Yaꞌanj me síí tumé cacunꞌ a. Asino ya̱a̱n tihaa̱n Yaꞌanj xꞌneꞌ yuvii̱ cuꞌna̱j Judá a. Síj ga̱a ne̱ tihaa̱n Yaꞌanj man ꞌo̱ tucua̱ nij síí ma̱n xꞌneꞌ yuvii̱ yoꞌ a. Ne̱ veé dan quiꞌyaj nij soꞌ nda̱a se tihaa̱n Yaꞌanj man Acán a.
\p Xnáꞌanj Josué man Acán da̱j quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cataꞌ tuꞌva soꞌ se vaa tumé soꞌ cacunꞌ a. Ga̱a ne̱ quirii nij síí israelitá man soꞌ xeꞌ rej ma̱n nij soꞌ ga̱ cunuda̱nj rasu̱u̱n siꞌyaj soꞌ ga̱ rasu̱u̱n quiꞌyaj itu̱u̱ soꞌ, ne̱ goꞌ nij síí israelitá yahij man soꞌ nda̱a se caviꞌ soꞌ a.
\s2 Quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man chumanꞌ Hai a
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij síí israelitá cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ vi̱j xꞌneꞌ tanuu ne̱ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n Hai a. Tza̱j ne̱ tihaꞌ ꞌo̱ xꞌneꞌ tanuu ne̱ cunánj nij soꞌ ase ꞌyaj nij soꞌ ga̱a ne̱ canoco̱ꞌ nij síí ma̱n Hai man nij soꞌ, ne̱ ꞌó xꞌneꞌ tanuu israelitá ꞌni̱j yuve̱ nichru̱nꞌ chumanꞌ, ne̱ curiha̱nj nij soꞌ rej ꞌni̱j yuve̱ nij soꞌ, ne̱ catúj nij soꞌ chumanꞌ Hai, ne̱ caxríj yaꞌan nij soꞌ a.
\p Ma̱an orá dan ne̱ canica̱j nij tanuu israelitá síí cunánj, ne̱ goꞌ nij soꞌ man nij síí ma̱n Hai, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij soꞌ a. Ya̱j me se cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ caꞌve̱e quina̱j nij xcuu ga̱ nda̱a ꞌó nij rasu̱u̱n caꞌnéj nij soꞌ man nij síí ma̱n Hai, ga̱ nij soꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chraan altar ya̱nj quij cuꞌna̱j Ebal a
\p Síj, ga̱a ne̱ nica̱j Josué yahij cuneꞌ soꞌ chraan altar rej quij Ebal, ne̱ rej yoꞌ ticaviꞌ nij síí israelitá xcuu vaa gue̱e̱ acaa rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij xcuu roꞌ, taꞌa̱j yoꞌ cacaa rihaan Yaꞌanj ne̱ ꞌó taꞌa̱j yoꞌ chá nij soꞌ a.
\p Veé ma̱an dan cachrón Josué tucuáán rqué Yaꞌanj man Moisés rihaan yahij a. Ne̱ nucua̱j nayaa soꞌ cuno̱ cunuda̱nj nij síí israelitá a. Nayaa soꞌ cheꞌé rej da̱j cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj sese cuno̱ nij soꞌ stucua̱nj Yaꞌanj a. Ne̱ nayaa soꞌ cheꞌé sayuun caꞌna̱ꞌ rihaan nij soꞌ sese se̱ cuno nij soꞌ stucua̱nj Yaꞌanj a. Caꞌneꞌ Josué suun quiꞌya̱j nij síí israelitá da̱nj, ese ga̱a ataa cavi̱ꞌ Moisés, ne̱ cataj soꞌ rihaan Josué quiꞌya̱j Josué da̱nj a.
\c 69
\s Taꞌyunj nij síí ma̱n chumanꞌ Gabaón man nij síí israelitá a
\r Josué 9
\p Ne̱ na̱j ꞌo̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Gabaón yoꞌóó Canaán a. Ne̱ chuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n Gabaón niꞌya̱j nij soꞌ man nij síí israelitá a. Ne̱ cuno nij soꞌ se vaa racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man nij síí israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ queꞌe̱e̱ chumanꞌ ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij soꞌ man nij yuvii̱ ma̱n ꞌo̱ ꞌo̱ chumanꞌ a. Ne̱ cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ quira̱nꞌ nij soꞌ da̱nj, ne̱ taꞌyunj nij soꞌ man nij síí israelitá a. Nayón nij soꞌ yatzíj tachri̱nj, ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ rachrúún guun sca̱ꞌ coto, ne̱ caꞌanj caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá a. Yuvii̱ caꞌnaꞌ ga̱nꞌ ndoꞌo me nij soꞌ, taj nij soꞌ a. Ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Josué se vaa gu̱un tuvi̱ꞌ nij síí israelitá ga̱ nij soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱, ne cachi̱nj niꞌya̱j nij síí israelitá rihaan Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n nihánj a̱ maꞌ. Ma̱an se guun tuvi̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Gabaón, ne̱ cataꞌ tuꞌva nij soꞌ se vaa se̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij síí ma̱n Gabaón maꞌ. Cachén vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ xcaj nij síí israelitá cuentá se vaa síí ma̱n Canaán me nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ a̱j cataꞌ tuꞌva nij soꞌ se vaa se̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij síí ma̱n Gabaón maꞌ. Cheꞌé dan ne cavi̱ꞌ nij síí ma̱n Gabaón, tza̱j ne̱ güii yoꞌ rej riha̱a̱n me se guun nij soꞌ se‑mo̱zó nij síí israelitá, ne̱ aꞌneꞌ nij soꞌ chruun ne̱ ꞌanj xca̱j nij soꞌ na rásuun nij síí israelitá a.
\c 70
\s Quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man queꞌe̱e̱ ndoꞌo chumanꞌ a
\r Josué 10–12
\s2 Quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man rey uun chij rihaan chumanꞌ Jerusalén a
\p Cuno rey uun chij rihaan chumanꞌ Jerusalén se vaa guun tuvi̱ꞌ nij síí ma̱n Gabaón ga̱ nij síí israelitá, ne̱ ne gu̱un niha̱ꞌ rá soꞌ ga̱a cuno soꞌ da̱nj maꞌ. Ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ man ꞌó caꞌa̱nj rey, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij soꞌ cunuda̱nj nij tanuu, ne̱ caꞌanj cunuda̱nj nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n Gabaón a.
\p Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij síí ma̱n Gabaón rihaan nij síí israelitá se vaa ra̱cuíj nij síí israelitá man nij soꞌ ese a̱j guun tuvi̱ꞌ nij soꞌ a. Ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij síí israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan naquiꞌyaj chre̱ꞌ Josué man nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cavii nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ a. Cheꞌé se Yaꞌanj me síí racuíj man nij yuvii̱ israelitá, cheꞌé dan quiꞌyaj canaán nij soꞌ man nij tanuu nu̱u̱ rihaan ꞌu̱nꞌ nij rey, ne̱ nda̱a cunánj ꞌó nij tanuu quináj a. Ga̱a ne̱ canocoꞌ ndoꞌo nij tanuu israelitá man nij soꞌ, ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij tanuu israelitá man nij soꞌ a. Ne̱ racuíj Yaꞌanj man nij síí israelitá, ne̱ camanꞌ maa̱n yahij naco̱o quiꞌyaj Yaꞌanj, nda̱a se doj a̱ vaa yuvii̱ caviꞌ quiꞌyaj maa̱n yahij rihaan yuvii̱ caviꞌ quiꞌyaj nij tanuu israelitá a.
\p Ne̱ vaa ꞌó rasu̱u̱n uún quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij yuvii̱ israelitá güii yoꞌ, ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j Josué rihaan Yaꞌanj se vaa gu̱un ra̱a̱n doj güii yoꞌ cheꞌé rej caꞌve̱e cunu̱ꞌ nij soꞌ doj a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ güii rej xta̱ꞌ queꞌe̱e̱ doj orá a. Ga̱a quisíj quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ, ne̱ caꞌanj nij síí israelitá taꞌa̱j nij chumanꞌ guun chij ꞌu̱nꞌ nij rey rihaan, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ꞌó nij chumanꞌ uún, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ man cunuda̱nj nij chumanꞌ cunuꞌ ga̱ nij soꞌ a. Ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ ya̱nj ꞌo̱ ꞌo̱ nij chumanꞌ ga̱ ꞌu̱nꞌ nij rey uun chij a.
\s2 Quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man rey uun chij rihaan chumanꞌ Hazor a
\p Síí nica̱j suun rey uun chij rihaan chumanꞌ Hazor roꞌ, xcaj soꞌ cuentá cheꞌé nu̱ꞌ se vaa guun, ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ queꞌe̱e̱ tuviꞌ soꞌ rey a. Ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ man nij tanuu nu̱u̱ rihaan nij soꞌ, ne̱ nij cuayó, ne̱ cuchriꞌ nucua̱j cuayó, ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Josué se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ Josué ni̱ꞌyaj soꞌ man nij soꞌ maꞌ. Ese güii aꞌyuj me quiꞌya̱j canaán nij síí israelitá rihaan nij síí ꞌnaꞌ, taj Yaꞌanj a. Cheꞌé dan curiha̱nj Josué ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ ta̱j niꞌyo̱n curiha̱nj nij soꞌ a. Quiꞌyaj canaán nij síí israelitá, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ caxríj yaꞌan nij soꞌ man nij cuchriꞌ nucua̱j cuayó, ne̱ caꞌneꞌ nij soꞌ yaꞌaâ xráá tacanj nij cuayó a. Ga̱a ne̱ nica̱j Josué man nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Hazor, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ man nij yuvii̱ ma̱n Hazor a. Ticaviꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ ne̱ caxríj yaꞌan nij soꞌ chumanꞌ a.
\p Síj ga̱a ne̱ caꞌanj tiri̱ꞌ nij soꞌ man ꞌó da̱nj nij chumanꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱, ne̱ quináj nij soꞌ ga̱ cunuda̱nj nij xcuu ga̱ ꞌó nij rasu̱u̱n quiriꞌ nij soꞌ a. Da̱nj guun quiꞌyaj Josué ga̱ nij tanuu israelitá quiꞌyaj canaán nij soꞌ toꞌóó nij síí ma̱n queꞌe̱e̱ chumanꞌ a.
\c 71
\s Cuxraꞌ taꞌa̱j nij yuvii̱ yoꞌóó Canaán a
\r Josué 13–22
\p Guun chij Josué rihaan nij yuvii̱ israelitá, tza̱j ne̱ guun ra̱a̱n nij soꞌ queꞌe̱e̱ yoꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nu̱ꞌ yoꞌóó Canaán a. Cachén ndoꞌo yoꞌ, ne̱ cachij Josué a. Cheꞌé dan cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa caꞌve̱e se ataa quiꞌya̱j canaán nij soꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó Canaán, tza̱j ne̱ no̱ xcúún soꞌ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ yoꞌóó gu̱un toꞌóó u̱u̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá táá yanéé nij síí ataa quiri̱ꞌ yoꞌóó a. Síí cuꞌna̱j Eleazar me síí uun chij rihaan nij xrej, ne̱ soꞌ me síí racuíj man Josué cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ yoꞌóó ne̱ racuíj uún nij síí uun chij rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ tucua̱ nij yuvii̱ israelitá a. Dan me se quirii nij soꞌ suerté cheꞌé rej cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó a.
\s2 Guun toꞌo̱j síí cuꞌna̱j Caleb man chumanꞌ Hebrón a
\p Ne̱ ga̱a caꞌanj chuvi̱j nij síí niꞌya̱j yuve̱ rej Canaán ga̱a asino ya̱a̱n, ne̱ síí cuꞌna̱j Caleb me ꞌo̱ soꞌ ne̱ veé dan vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ a. Cheꞌé se Caleb me síí aꞌmii rej nucua̱j ga̱ nij síí israelitá caꞌa̱nj quiꞌya̱j canaán nij soꞌ yoꞌóó Canaán, ne̱ ya̱ cataj Moisés se vaa quiri̱ꞌ soꞌ yoꞌóó caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Caleb rihaan Josué se vaa gu̱un toꞌo̱j soꞌ yoꞌóó caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ soꞌ quiꞌya̱j Josué a. Caꞌve̱e, taj Josué, ga̱a ne̱ rqué soꞌ chumanꞌ Hebrón gu̱un toꞌóó Caleb a. Ga̱a ne̱ caꞌanj Caleb cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Hebrón, ne̱ caꞌnéj soꞌ yoꞌóó a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé yoꞌóó cuxraꞌ taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá a
\p Caleb me ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Judá a. Yoꞌóó quiriꞌ Caleb me taꞌa̱j toꞌóó xꞌneꞌ yuvii̱ Judá a. Yoꞌóó yoꞌ roꞌ, naj rej sur yoꞌóó Canaán a. Ne̱ rihaan yoꞌóó yoꞌ roꞌ, naj chumanꞌ Jerusalén a. Tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j yuvii̱ xꞌneꞌ Judá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij jebuseo ya̱nj chumanꞌ Jerusalén ne̱ cheꞌé dan nichru̱nꞌ yáán nij soꞌ ga̱ nij síí jebuseo a.
\p Ne̱ yoꞌóó na̱j rej norté yoꞌóó Canaán quiriꞌ xꞌneꞌ yuvii̱ Efraín ga̱ xꞌneꞌ yuvii̱ Manasés nij síí ataa quiri̱ꞌ yoꞌóó a. Tza̱j ne̱ vi̱j xꞌneꞌ yuvii̱ nihánj guun rá se vaa né yoꞌo̱j noco̱o quiri̱ꞌ nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cataj Josué rihaan nij soꞌ se vaa caꞌve̱e gu̱un toꞌo̱j nij soꞌ tacaan na̱j nichru̱nꞌ sese quiri̱i̱ nij soꞌ man nij yuvii̱ ya̱nj tacaan yoꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cuneꞌ nij síí israelitá nuvií mantá chumanꞌ Silo, ne̱ guun rá nij soꞌ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó quina̱j yoꞌ rihaan ꞌó chi̱j xꞌneꞌ yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé nij soꞌ taꞌa̱j nij yuvii̱ caꞌa̱nj cuxra̱ꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó gu̱un toꞌóó chi̱j xꞌneꞌ nij yuvii̱ a. Quirii nij soꞌ suerté ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó gu̱un toꞌo̱j chi̱j xꞌneꞌ nij yuvii̱ a. Nichru̱nꞌ rej na̱j xꞌneꞌ nij yuvii̱ Judá quináj yoꞌóó quiriꞌ xꞌneꞌ yuvii̱ Simeón ga̱ xꞌneꞌ yuvii̱ Benjamín a. Ne̱ nda̱a rej norté doj quiriꞌ Zabulón do̱ꞌ, Isacar do̱ꞌ, Aser do̱ꞌ, Neftalí do̱ꞌ, Dan do̱ꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij chumanꞌ guun chiháán nij xrej ga̱ nij síí levita racuíj man nij xrej a
\p Ga̱a ne̱ rqué nij soꞌ vi̱j chiha̱a̱ tu̱nj (48) chumanꞌ gu̱un chiháán nij xrej ga̱ nij síí levita racuíj man nij xrej cheꞌé se taj vaa yoꞌóó gu̱un toꞌóó nij soꞌ maꞌ. Ne̱ narii nij soꞌ vata̱nꞌ nij chumanꞌ yoꞌ caꞌve̱e catu̱u̱ nij síí unánj rihaan sayuun a. Ne̱ sese vaa síí tuna̱ raꞌa ne̱ cavi̱ꞌ tuviꞌ soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ sese ne gu̱un rá soꞌ cavi̱ꞌ tuviꞌ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e cuna̱nj soꞌ catu̱u̱ soꞌ chumanꞌ yoꞌ ne̱ nani̱i̱ soꞌ raꞌa tuviꞌ síí caviꞌ a.
\s2 Canica̱j nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Rubén do̱ꞌ, Gad do̱ꞌ, Manasés do̱ꞌ, tucuá nij soꞌ a
\p Síj cuxraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ yoꞌóó, ga̱a ne̱ cataj Josué rihaan xꞌneꞌ Rubén do̱ꞌ, xꞌneꞌ Gad do̱ꞌ, taꞌa̱j xꞌneꞌ Manasés do̱ꞌ, se vaa quisíj ya̱ racuíj nij soꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva nij soꞌ rihaan ꞌó taꞌa̱j nij síí israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ yoꞌóó Canaán a. Cheꞌé dan caꞌve̱e quina̱nꞌ nij soꞌ rej toꞌóó nij soꞌ yoꞌóó na̱j níchrej chráá Jordán nda̱a rej síj güii, taj Josué rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj uún Josué rihaan nij soꞌ se vaa cuno̱ nij soꞌ nu̱ꞌ stucua̱nj Yaꞌanj a. Ne̱ cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ gu̱un nimán nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ man Yaꞌanj, taj Josué rihaan nij soꞌ a.
\c 72
\s Orúnꞌ yuún narqué Josué chrej man nij síí israelitá a
\r Josué 23–24
\p Cachij ndoꞌo Josué, ga̱a ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ orúnꞌ yuún narqué soꞌ chrej man nij soꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Neꞌen cunuda̱nj soj se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj racuíj soꞌ quiriꞌ níꞌ yoꞌóó sa̱ꞌ nihánj ca̱yáán níꞌ a. Ya̱j me se ꞌo̱ cu̱nuû rá soj se vaa cuno̱ soj cunuda̱nj nij tucuáán narqué Yaꞌanj man níꞌ a. Se̱ guun tuvi̱ꞌ soj ga̱ nij síí cananeo ya̱nj taꞌa̱j rej yoꞌóó yoꞌ maꞌ. Se̱ xcaj tuviꞌ soj ga̱ a̱ ꞌó nij soꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ caráj cochro̱j soj rihaan taꞌanj nij soꞌ maꞌ. Sese quiꞌya̱j soj nij rasu̱u̱n nij nihánj, ne̱ se̱ racuíj Yaꞌanj man soj quiri̱i̱ soj man nij yuvii̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌve̱j rá Yaꞌanj quina̱j nij yuvii̱ yoꞌ, ne̱ gu̱un nij soꞌ síí quiꞌya̱j quini̱j soj rihaan sayuun ado̱nj.
\p ’Guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ina̱nj avii sa̱ꞌ níꞌ a. Tza̱j ne̱ sese se̱ quiꞌyaj níꞌ nda̱a vaa cataj níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ sese cara̱a̱ cochro̱j níꞌ rihaan ꞌó yaꞌanj, ga̱a ne̱ caꞌma̱an rá soꞌ, ne̱ caꞌne̱e̱ soꞌ yoꞌóó rqué soꞌ man níꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Josué rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\p Notaꞌ Josué nu̱ꞌ se lu̱j quiꞌyaj Yaꞌanj ga̱ xi̱i nij soꞌ síí cumán ga̱a rque̱ a. Guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ cheꞌé Abraham, ne̱ notaꞌ soꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ uún a. Síj ga̱a ne̱ rquee̱ soꞌ se vaa se̱ caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan ꞌó yaꞌanj maꞌ. Ma̱an se rihaan o̱rúnꞌ Yaꞌanj si̱j nicu̱nꞌ xta̱ꞌ roꞌ, cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ a. Ne̱ cataꞌ tuꞌva nij yuvii̱ se vaa rihaan o̱rúnꞌ Yaꞌanj si̱j nicu̱nꞌ xta̱ꞌ cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ a. Síj ga̱a ne̱ caꞌnéé Josué man nij soꞌ quina̱nꞌ nij soꞌ tucuá nij soꞌ a. Nda̱a toꞌóó ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ quina̱nꞌ nij soꞌ a. Cheꞌé se guun yoꞌóó yoꞌ toꞌóó nij síí israelitá cheꞌé dan ne cuꞌna̱j yoꞌ Canaán maꞌ. Israel cuꞌna̱j yoꞌ ya̱j a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caviꞌ Josué a
\p Ga̱a do̱j, ga̱a ne̱ caviꞌ Josué, ne̱ cachinꞌ nii man soꞌ rque chumanꞌ chiháán soꞌ toꞌóó xꞌneꞌ nij yuvii̱ Efraín a. Síí cavii xꞌneꞌ yoꞌ me soꞌ a. Ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ Josué, ne̱ aráj gue̱e̱ nij síí israelitá rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ ꞌo̱ aráj gue̱e̱ nij síí israelitá rihaan Yaꞌanj nu̱ꞌ yoꞌ ga̱a cayáán nij chii nga̱ queneꞌen da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj rqué soꞌ yoꞌóó man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ güii yoꞌ me se cachinꞌ nij síí israelitá cúú man José se nica̱j nij soꞌ ga̱a caꞌnaꞌ nij soꞌ rej Egiptó a. Cachinꞌ nij soꞌ cúú man José rihaan toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ a.
\c 73
\s Caꞌneꞌ rá nij yuvii̱ israelitá ga̱ suun uno rihaan Yaꞌanj a
\r Jueces 1:1–3:6
\p Nu̱ꞌ caviꞌ Josué ga̱ cunuda̱nj nij síí queneꞌen da̱j racuíj Yaꞌanj man nij síí israelitá quiꞌyaj canaán nij soꞌ yoꞌóó Canaán, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ taꞌníí nij soꞌ caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun uno nij tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a.
\p Cheꞌé dan ne quiꞌya̱j canaán nij soꞌ cunuda̱nj nij chumanꞌ ya̱nj nij síí cananeo, ne̱ ne ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij yuvii̱ ma̱n nij chumanꞌ yoꞌ a. Ne rquee̱ nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan ꞌó nij chumanꞌ; ma̱an se cuya̱a̱n caꞌmii nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ ya̱nj nij chumanꞌ, ne̱ caꞌnéj nij soꞌ saꞌanj man nij yuvii̱ cheꞌé rej se̱ quiꞌyaj nij soꞌ sayuun man nij yuvii̱ yoꞌ a. Cheꞌé dan me ꞌo̱ cayáán taꞌa̱j nij síí cananeo yoꞌóó Israel a. Ne̱ nana̱ Israel me nana̱ aꞌmii níꞌ cuano̱ cheꞌé yoꞌóó Canaán a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ israelitá caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj yaníj taꞌanj nij síí cananeo, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ xcaj nij soꞌ man nij yuvii̱ cananeo guun nica̱ nij soꞌ a.
\s2 Caꞌnéé Yaꞌanj man ꞌo̱ se‑mo̱zó maꞌa̱n soꞌ cuchi̱ꞌ rihaan nij síí israelitá a
\p Cheꞌé dan caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij síí israelitá cheꞌé se ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ a̱j cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a. ꞌO̱ se a̱j cataj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij síí cananeo, ne̱ se vaa se̱ xcaj nij soꞌ man nij síí cananeo gu̱un nica̱ nij soꞌ, ne̱ se vaa se̱ guun cuya̱a̱n caꞌmii nij soꞌ ga̱ nij síí cananeo, ne̱ se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan taꞌanj nij síí cananeo maꞌ. Ne̱ cheꞌé se ne cuno̱ nij síí israelitá rihaan soꞌ roꞌ, cheꞌé dan caꞌnéé Yaꞌanj ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj cata̱j soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa rej riha̱a̱n me se se̱ racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ quiri̱i̱ nij soꞌ man nij síí cananeo maꞌ.
\p Ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa ra̱suun Yaꞌanj man nij síí cananeo quináj rihaan yoꞌóó, ga̱a ne̱ xca̱j Yaꞌanj cuentá sese cuno̱ nij yuvii̱ israelitá rihaan soꞌ a. Güii yoꞌ rej riha̱a̱n me se quita̱j riꞌyunj nij síí cananeo man nij síí israelitá, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj a. Nanó rá nij síí israelitá cuno nij soꞌ snana̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj a.
\s2 Ne cuno̱ nij síí israelitá rihaan Yaꞌanj maꞌ
\p ꞌO̱ cayáán nij yuvii̱ israelitá yoꞌóó Israel yoꞌ ga̱ nij síí cananeo síí cayáán rej yoꞌ asi̱j naá ndoꞌo a. Dan me se guun cheꞌe̱ nij síí israelitá caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj noco̱ꞌ nij yuvii̱ cananeo, ne̱ xcaj nij soꞌ man yuvii̱ cananeo gu̱un nica̱ nij soꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan quiranꞌ nij soꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ, ne̱ caꞌvej rá Yaꞌanj quiꞌya̱j canaán nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ man nij síí israelitá a. Cheꞌé se quiranꞌ ndoꞌo nij síí israelitá sayuun, cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ síí uun chij rihaan nij soꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Dan me se ga̱a cayáán ꞌo̱ sij, ne̱ caráj gue̱e̱ nij yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ ga̱a caviꞌ sij, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ caráj cochro̱j uún nij soꞌ rihaan yaꞌanj yaníj a. Ne̱ veé dan quiꞌyaj nij soꞌ rque queꞌe̱e̱ ndoꞌo yoꞌ a.
\c 74
\s Guun chij nij sij rihaan nij yuvii̱ israelitá quiꞌyaj Yaꞌanj a
\r Jueces 3:7–5:31
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cuꞌna̱j Otoniel a
\p Nij síí ma̱n yoꞌóó cuꞌna̱j Mesopotamia me nij síí quiꞌyaj canaán asino ya̱a̱n ga̱a cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá a. Caꞌvej rá Yaꞌanj quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá cheꞌé se a̱j guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ israelitá caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj yaníj a. Ga̱a ne̱ guun chij rey uun chij rihaan yoꞌóó Mesopotamia rihaan nij yuvii̱ israelitá rque tu̱nj yoꞌ a. Cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj, ga̱a ne̱ narii Yaꞌanj man síí cuꞌna̱j Otoniel xticu̱nꞌ Caleb se vaa ti̱nanii soꞌ man nij soꞌ rihaan sayuun a. Cunuꞌ Otoniel ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan rey ya̱nj Mesopotamia, ne̱ cheꞌé se racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun Otoniel sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ guun chij soꞌ rihaan nij soꞌ vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cuꞌna̱j Aod a
\p Caviꞌ sij cuꞌna̱j Otoniel, ga̱a ne̱ canica̱j nij yuvii̱ israelitá caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun uno rihaan Yaꞌanj a. Tza̱j ne̱ nihánj me se caꞌvej rá Yaꞌanj quiri̱ꞌ nij síí israelitá quiꞌyaj rey uun chij rihaan yoꞌóó cuꞌna̱j Moab, ga̱a ne̱ veé soꞌ guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá rque xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j (18) yoꞌ a. Cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j uún nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan síí cuꞌna̱j Aod ticavi̱ꞌ Aod man rey uun chij rihaan yoꞌóó Moab, ne̱ ra̱cuíj Aod man nij síí israelitá quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí ma̱n Moab a. Síj ga̱a ne̱ dínj cayáán nij yuvii̱ israelitá caꞌa̱nj chiha̱a̱ (80) ya̱ yoꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cuꞌna̱j Samgar a
\p Ne̱ vaa ꞌó síí racuíj man nij yuvii̱ israelitá asi̱j rque̱, ne̱ soꞌ me sij cuꞌna̱j Samgar a. Nica̱j soꞌ ꞌo̱ chruun garrochá ticaviꞌ soꞌ vata̱nꞌ ya̱ cientó síí filisteo a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cha̱na̱ cuꞌna̱j Débora a
\p Síj caviꞌ síí cuꞌna̱j Aod, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ uún rá nij yuvii̱ israelitá ga̱ suun uno rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ nihánj me se caꞌvej rá Yaꞌanj quiri̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j rey uun chij rihaan nij síí cananeo, ga̱a ne̱ guun chij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Tanuu capitán uun chij rihaan nij tanuu cananeo me síí cuꞌna̱j Sísara a. Ne̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soꞌ man nij yuvii̱ israelitá rque ico̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\p Ne̱ sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá ga̱a quiranꞌ nij soꞌ da̱nj me ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Débora a. Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan noꞌ se vaa caꞌa̱nj noꞌ cata̱j xnaꞌanj noꞌ rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Barac se vaa naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soꞌ taꞌa̱j nij tanuu, ne̱ caꞌa̱nj soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ Sísara, ne̱ cataꞌ tuꞌva noꞌ rihaan soꞌ se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan Sísara a. Tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ Barac quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cataj Débora rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan noꞌ se vaa sese caꞌa̱nj noꞌ ga̱ soꞌ ne̱ caꞌa̱nj cunu̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ sese se̱ caꞌanj noꞌ ne̱ se̱ caꞌanj soꞌ a̱ maꞌ, taj soꞌ a. Caꞌvéj rá noꞌ caꞌa̱nj noꞌ tza̱j ne̱ cataj noꞌ rihaan soꞌ se vaa cheꞌé se ꞌyaj soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj síí chuꞌviꞌ nimán roꞌ, cheꞌé dan cavi̱ꞌ Sísara quiꞌya̱j ꞌo̱ chana̱, ne̱ se̱ caꞌvej rá Yaꞌanj ticavi̱ꞌ maꞌa̱n Barac man Sísara a̱ maꞌ.
\p Veé dan ne̱, caꞌanj Barac ga̱ sij Débora, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ ro̱j soꞌ taꞌa̱j nij tanuu israelitá, ne̱ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij tanuu cananeo, ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ man nij tanuu cananeo a. Tza̱j ne̱ nanii Sísara rihaan nij soꞌ a.
\s2 Ticaviꞌ chana̱ cuꞌna̱j Jael man Sísara a
\p Cunánj Sísara, ne̱ catúj yuve̱ soꞌ rá veꞌ mantá rej ya̱nj ꞌo̱ síí ceneo cheꞌé se a̱j guun tuvi̱ꞌ síí ceneo yoꞌ ga̱ nij yuvii̱ cananeo a. Tza̱j ne̱ tuviꞌ Moisés me uún nij yuvii̱ ceneo cheꞌé se tuviꞌ nij soꞌ me nica̱ Moisés, ne̱ a̱j caꞌanj yaníj síí ceneo rihaan tuviꞌ soꞌ caꞌanj ca̱yáán soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Nuviꞌ síí ceneo yáán tucuá soꞌ veꞌ mantá; ma̱an o̱rúnꞌ nica̱ soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Jael yáán rá veꞌ, ne̱ cataj noꞌ rihaan Sísara catu̱u̱ soꞌ rá veꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ rqué noꞌ do̱j too coꞌo̱ soꞌ, ne̱ caxríj yuve̱ noꞌ man soꞌ rá veꞌ a. Ne̱ cuchumán rá soꞌ se vaa ra̱cuíj noꞌ man soꞌ, tza̱j ne̱ tihaꞌ noꞌ man soꞌ, ne̱ ne cachri̱i̱ rá soꞌ se vaa racuíj ya̱ noꞌ man nij yuvii̱ israelitá maꞌ. Veé dan ne̱ cotoj Sísara, ne̱ nica̱j chana̱ Jael agaꞌ martilló goꞌ noꞌ caquíí cúú yave̱ Sísara, ne̱ nu̱ꞌ caviꞌ soꞌ a.
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ Barac nanoꞌ soꞌ man Sísara, ga̱a ne̱ tihaa̱n chana̱ yoꞌ man soꞌ rej na̱j Sísara rihaan yoꞌóó, ne̱ a̱j caviꞌ soꞌ a. Ne̱ dan me se güii yoꞌ roꞌ, ꞌo̱ ya̱ quiꞌyaj canaán nij síí israelitá man nij síí cananeo a.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Débora ga̱ Barac ꞌo̱ chraꞌ taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Yaꞌanj racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ dínj cayáán nij yuvii̱ israelitá vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ yoꞌ a.
\c 75
\s Tinanii síí cuꞌna̱j Gedeón man nij yuvii̱ israelitá rihaan nij síí madianita a
\r Jueces 6:1–8:29
\s2 Quiꞌyaj canaán nij síí madianita man nij síí israelitá a
\p Caviꞌ sij cha̱na̱ Débora, ga̱a ne̱ tanáj xco̱ uún nij yuvii̱ israelitá man nij tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a. Cheꞌé dan racuíj Yaꞌanj man nij síí madianita ga̱a cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá, ne̱ quiꞌyaj canaán nij síí madianita a. Ne̱ dan me se guun chij nij síí madianita rihaan nij yuvii̱ israelitá rque chi̱ꞌ yoꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj a. Ne̱ caꞌnaꞌ nij síí madianita, ne̱ nij síí amalecita, ne̱ ꞌó nij yuvii̱ uún tiriꞌ nij soꞌ naa̱ quiri̱i̱ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan navij se chá rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\p Cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá rihaan Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj Yaꞌanj se vaa nanuj rá nij soꞌ se vaa ma̱an cheꞌé se ne uno nij soꞌ rihaan Yaꞌanj ne̱ cheꞌé se aráj cochro̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj yaníj, ne̱ cheꞌé dan quiranꞌ nij soꞌ sayuun ado̱nj.
\s2 Narii Yaꞌanj man síí cuꞌna̱j Gedeón gu̱un soꞌ síí ti̱nanii man nij yuvii̱ israelitá rihaan sayuun a
\p Tza̱j ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj man ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj cuchiꞌ soꞌ rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Gedeón, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj Gedeón cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij tanuu madianita a. Ne̱ cataj uún soꞌ se vaa tiri̱ꞌ Gedeón chraan altar quiꞌyaj rej soꞌ caca̱a̱ xcuu ticaviꞌ nij soꞌ cheꞌé yaꞌanj Baal, ne̱ quiꞌya̱j Gedeón ꞌó chraan altar naca̱ caca̱a̱ nij xcuu narque̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ Gedeón ꞌo̱ scúj toró, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ scúj toró rihaan Yaꞌanj, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan Gedeón a.
\p Guun ndoꞌo rá Gedeón cuno̱ soꞌ rihaan Yaꞌanj, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ niꞌya̱j soꞌ tucuá rej soꞌ ga̱ nij síí ma̱n chiháán soꞌ a. Cheꞌé dan rej nii̱ canicunꞌ soꞌ quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan soꞌ a.
\p Rangaꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen nij síí ma̱n chumanꞌ da̱j quiꞌyaj Gedeón rej nii̱, ne̱ guun rá nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Gedeón, tza̱j ne̱ caꞌmii rej Gedeón rihaan nij yuvii̱ a. Cataj soꞌ se vaa sese yaꞌanj ya̱ me Baal, ne̱ gu̱un nucua̱j soꞌ ra̱cuíj soꞌ man maꞌa̱n soꞌ, taj rej Gedeón, ne̱ dan me se nanii Gedeón rihaan sayuun, quiꞌyaj rej soꞌ a.
\s2 Naquiꞌyaj chre̱ꞌ Gedeón nij tanuu a
\p Veé dan ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij síí madianita do̱ꞌ, nij síí amalecita do̱ꞌ, nij tanuu ma̱n ꞌó nij chumanꞌ do̱ꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ nij soꞌ cunuu chre̱ꞌ, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ca̱yáán nij soꞌ rihaan toꞌóó nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man Gedeón, ne̱ guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij tanuu israelitá naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ uún a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa cachén ndoꞌo guun queꞌe̱e̱ nij tanuu yoꞌ ne̱ se̱ cachiin cunuda̱nj nij tanuu maꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Gedeón a. Cheꞌé dan cataj Gedeón rihaan nij tanuu se vaa síí chuꞌviꞌ caꞌa̱nj cunu̱ꞌ roꞌ, caꞌve̱e quina̱nꞌ soꞌ tucuá soꞌ a. Quinanꞌ taꞌa̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ cataj uún Yaꞌanj se vaa cachén queꞌe̱e̱ nij tanuu, ne̱ cheꞌé dan nica̱j Gedeón man nij tanuu caꞌanj soꞌ yuꞌuj nu̱u̱ na rej coꞌo̱ nij tanuu na a. O̱rúnꞌ vaꞌnu̱j cientó nij soꞌ cayáán yu̱ꞌ tuꞌva na ne̱ tiguíj raꞌa nij soꞌ na coꞌo nij soꞌ a. ꞌÓ nij soꞌ roꞌ, canicu̱nꞌ ru̱j tuꞌva na ne̱ coꞌo nitu̱u̱ nij soꞌ na a. Ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Gedeón se vaa caꞌne̱j soꞌ man cunuda̱nj nij síí canicu̱nꞌ ru̱j coꞌo na quina̱nꞌ nij soꞌ tucuá nij soꞌ, ne̱ o̱rúnꞌ vaꞌnu̱j cientó nij soꞌ caꞌa̱nj cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan Gedeón, ne̱ da̱j quiꞌyaj Gedeón a.
\s2 Tiriꞌ nij tuvi̱ꞌ Gedeón man nij síí madianita a
\p Rej nii̱ me se rqué Gedeón chruun aꞌyánj do̱ꞌ, caꞌ do̱ꞌ, ꞌo̱ xruj aráán rá caꞌ do̱ꞌ, man ꞌo̱ ꞌo̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ a. Nica̱j nij soꞌ rasu̱u̱n cuchi̱ꞌ nij soꞌ tuꞌva rej cayáán nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ a. Caꞌyánj Gedeón chruun aꞌyánj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌyánj cunuda̱nj ꞌó nij soꞌ xrúún nij soꞌ, ne̱ cuxraꞌ nij soꞌ xruj cheꞌé rej cuchugu̱u̱n caꞌ rej rihaan nij soꞌ a. Ne̱ cuya̱a̱n caguáj cunuda̱nj nij soꞌ a:
\p ―Yaꞌanj ga̱ Gedeón a ―taj nij soꞌ caguáj nij soꞌ a.
\p ꞌO̱ quináj nij tanuu israelitá rej canicunꞌ nij soꞌ tuꞌva rej cayáán nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo cunuda̱nj nij tanuu ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ a. ꞌO̱ se ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ da̱j quiꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ raꞌya̱nj cunánj nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
\p ꞌÓ taꞌa̱j nij tanuu israelitá síí quinanꞌ tucuá nij soꞌ roꞌ, caꞌnaꞌ nij soꞌ ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man nij síí cunánj, ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ roꞌ, tumé man rej guun rá nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ cache̱n nij soꞌ chráá Jordán cuna̱nj nij soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man queꞌe̱e̱ nij tanuu madianita ga̱ vi̱j rey uun chij rihaan nij yuvii̱ madianita a. Ga̱a ne̱ cachén Gedeón ga̱ vaꞌnu̱j cientó nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ chráá Jordán, ne̱ taꞌaa nij soꞌ man yavíj rey uun chij rihaan nij yuvii̱ madianita, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man ro̱j soꞌ uún a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé yatzíj xcóó cuntó quiꞌyaj Gedeón a
\p Síj quiꞌyaj canaán Gedeón man nij síí madianita, ga̱a ne̱ guun rá nij yuvii̱ israelitá cune̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ rey gu̱un chij rihaan nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa maꞌa̱n Yaꞌanj me síí gu̱un rey rihaan nij soꞌ ne̱ se̱ guun maꞌa̱n soꞌ rey a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa rque̱ nij yuvii̱ man soꞌ nij caquíí agaꞌ oró nari̱ꞌ nij yuvii̱ scaꞌnúj nij rasu̱u̱n caꞌnéj nij yuvii̱ man nij síí madianita yoꞌ a. Rqué nij yuvii̱ nij caquíí man Gedeón, ne̱ nica̱j soꞌ agaꞌ oró quiꞌyaj soꞌ ꞌo̱ yatzíj xcóó cundó da̱j se vaa nuû nij xrej a.
\p Síj ga̱a ne̱ vi̱j chiha̱a̱ (40) ya̱ yoꞌ dínj cayáán nij yuvii̱ israelitá nda̱a se caviꞌ Gedeón a. Tza̱j ne̱ ga̱a caviꞌ soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ israelitá caráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan yatzíj xcóó cuntó, tza̱j ne̱ ne cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj maꞌ.
\c 76
\s Cumán doj nij sij guun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá quiꞌyaj Yaꞌanj a
\r Jueces 8:30–12:15
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cuꞌna̱j Abimelec a
\p Síí cuꞌna̱j Gedeón me se vaa vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ (70) nij taꞌníí soꞌ cuchruj nij chana̱ nica̱ soꞌ, ne̱ vaa o̱rúnꞌ taꞌníí soꞌ cuchruj mozó cha̱na̱ cotoj ga̱ soꞌ, ne̱ Abimelec cuꞌna̱j soꞌ a. Síj caviꞌ Gedeón, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ uún nij yuvii̱ caráj cochro̱j nij yuvii̱ rihaan nij yaꞌanj yaníj a. Caꞌanj Abimelec chumanꞌ Siquem chumanꞌ ya̱nj nii soꞌ, ga̱a ne̱ nagoꞌ soꞌ chrej man nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ se vaa cune̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ rey gu̱un chij soꞌ rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ cuchumán rá nij soꞌ quiꞌyaj soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ man taꞌa̱j nij síí noco̱ꞌ man soꞌ caꞌanj soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij tinúú soꞌ taꞌníí nica̱ rej soꞌ, ne̱ o̱rúnꞌ Jotam me síí quiꞌnij yuve̱ ne̱ nanii soꞌ rihaan Abimelec a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj Jotam canicunꞌ soꞌ nichru̱nꞌ chumanꞌ Siquem, ga̱a ne̱ caguáj soꞌ cuno nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ se vaa a̱j quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nij soꞌ man nij tucua̱ rej soꞌ, ne̱ me rá soꞌ na̱ruꞌvee Abimelec ga̱ nij síí noco̱ꞌ man soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, taj soꞌ caguáj soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n Siquem a.
\p Dan me se cachén vaꞌnu̱j yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌvej rá Yaꞌanj cunu̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ Siquem ga̱ maꞌa̱n Abimelec, ga̱a ne̱ tiriꞌ nij tuvi̱ꞌ Abimelec man nij síí ma̱n chumanꞌ Siquem, ne̱ caxríj yaꞌan nij soꞌ ꞌo̱ veꞌ nataꞌ ne̱ chumanꞌ Siquem, ne̱ navij queꞌe̱e̱ yuvii̱ ma̱n rá veꞌ yoꞌ cacaa a. Cachén doj, ga̱a ne̱ caꞌanj Abimelec goꞌ soꞌ man ꞌó chumanꞌ uún, ga̱a ne̱ ꞌo̱ chana̱ ne̱ chumanꞌ yoꞌ tanij ꞌo̱ yuvej váj ꞌnúú trigó raa̱ soꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé ro̱j sij cuꞌna̱j Tola ga̱ Jair a
\p Síj caviꞌ Abimelec, ga̱a ne̱ guun Tola sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá rque ico̱ vaꞌnu̱j (23) yoꞌ a. Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ guun Jair sij rque ico̱ vi̱j (22) yoꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sij cuꞌna̱j Jefté a
\p Síj ga̱a ne̱ tiriꞌ ndoꞌo nij síí filisteo ga̱ nij síí amonita man nij yuvii̱ israelitá, ne̱ guun chij nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ nij soꞌ man nij yuvii̱ israelitá rque xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j (18) yoꞌ a. Dan me se caꞌvej Yaꞌanj quira̱nꞌ nij yuvii̱ israelitá sayuun vaa da̱nj cheꞌé se a̱j canica̱j nij soꞌ caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan yaꞌanj yaníj a. Ne̱ nihánj me se cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ, tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan nij yaꞌanj aráj cochro̱j nij soꞌ rihaan se vaa ra̱cuíj nij yaꞌanj yoꞌ man nij soꞌ, ga̱a ne̱ xca̱j nij soꞌ cuentá sese gu̱un nucua̱j nij yaꞌanj yoꞌ ra̱cuíj yoꞌ man nij soꞌ, taj Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ rá nij yuvii̱ ga̱ suun aráj cochro̱j rihaan nij yaꞌanj yaníj, ga̱a ne̱ racuíj uún Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\p Ne̱ güii yoꞌ me se cayáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Jefté, ne̱ tanuu sa̱ꞌ nucua̱j me soꞌ a. Ne̱ ꞌó nij taꞌníí rej soꞌ roꞌ, nachriꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ cheꞌé se taꞌníí ꞌo̱ chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ nij snóꞌo me soꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌnaꞌ nij síí amonita cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij tinúú Jefté rihaan Jefté cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ se vaa gu̱un chij soꞌ rihaan nij tanuu israelitá a. Ne̱ sese quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan nij síí amonita, ga̱a ne̱ cune̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ gu̱un soꞌ sij gu̱un chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, taj nij soꞌ rihaan Jefté a.
\p Caꞌvej rá Jefté, ga̱a ne̱ caꞌnéé Jefté nana̱ rihaan rey guun chij rihaan nij síí amonita xnáꞌanj soꞌ man soꞌ me cheꞌé me unuꞌ soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ cataj rey yoꞌ se vaa ꞌyaj soꞌ da̱nj cheꞌé se asi̱j rque ndoꞌo caꞌnéj nij síí israelitá yoꞌóó man nij soꞌ, taj soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Jefté se vaa ne caꞌne̱e̱ nij yuvii̱ israelitá toꞌóó nij síí amonita a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ ne cuno̱ rey yoꞌ rihaan Jefté maꞌ. Cheꞌé dan racuíj Yaꞌanj man Jefté quiꞌyaj canaán soꞌ man nij yuvii̱ amonita a.
\p Ne̱ nij síí ma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Efraín roꞌ, caꞌmaan ndoꞌo rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jefté cheꞌé se ne nacu̱nj soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ gu̱un nij soꞌ tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ nij tuvi̱ꞌ Jefté nij síí ma̱n xꞌneꞌ Manasés roꞌ, cunuꞌ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ nij síí ma̱n xꞌneꞌ Efraín, ga̱a ne̱ caviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n xꞌneꞌ Efraín a. Ne̱ guun Jefté sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá rque vata̱nꞌ yoꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij sij cuꞌna̱j Ibzán do̱ꞌ, Elón do̱ꞌ, Abdón do̱ꞌ a
\p Cachén sij cuꞌna̱j Jefté suun, ga̱a ne̱ cayáán síí cuꞌna̱j Ibzán sij, ne̱ guun chij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá chi̱j yoꞌ a. Ga̱a ne̱ catúj síí cuꞌna̱j Elón ne̱ guun Elón sij rque chi̱ꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Abdón ne̱ guun chij soꞌ tu̱nj yoꞌ a.
\c 77
\s Tinanii síí cuꞌna̱j Sansón man nij yuvii̱ israelitá raꞌa nij síí filisteo a
\r Jueces 13–16
\p Síj caviꞌ sij cuꞌna̱j Abdón, ga̱a ne̱ tanáj xco̱ uún nij yuvii̱ israelitá nij tucuáán cuchruj Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a. Ne̱ nihánj me se caꞌvej Yaꞌanj quiꞌya̱j canaán nij síí filisteo man nij soꞌ ne̱ guun chij nij síí filisteo rihaan nij soꞌ a.
\s2 Caꞌnga̱a̱ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Sansón, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj a
\p Güii yoꞌ me se caꞌnéé Yaꞌanj ꞌo̱ se‑mo̱zó maꞌa̱n soꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan ꞌo̱ chana̱ israelitá chana̱ itu̱un, ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan noꞌ se vaa cuchru̱j noꞌ neꞌej quiꞌya̱j Yaꞌanj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌve̱e coꞌo̱ noꞌ a̱ doj na vinó maꞌ. ꞌO̱ se neꞌej cuchru̱j noꞌ gu̱un siꞌyaj maꞌa̱n ya̱ Yaꞌanj nu̱ꞌ güii ca̱yáán soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ꞌo̱ síí nazareo gu̱un soꞌ a. Ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌneꞌ noꞌ yuvé raa̱ taꞌníí noꞌ, ne̱ gu̱un noco̱o soꞌ ne̱ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí filisteo, taj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan chana̱ a.
\p Caꞌanj se‑mo̱zó Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj chana̱ rihaan nica̱ noꞌ nu̱ꞌ se vaa cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan noꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé uún Yaꞌanj man se‑mo̱zó Yaꞌanj caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ cheꞌé rej cuchuma̱n rá nica̱ chana̱ se vaa ya̱ vaa nana̱ cataj xnaꞌanj chana̱ rihaan soꞌ a.
\s2 Caꞌngaa Sansón ne̱ guun noco̱o soꞌ guun soꞌ sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\p Ase vaa nana̱ cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan chana̱ yoꞌ roꞌ, da̱j guun, ne̱ caꞌngaa taꞌníí chana̱, ne̱ tucuꞌnáj noꞌ Sansón man neꞌej cuchruj noꞌ a. Racuíj Yaꞌanj man Sansón, ne̱ guun noco̱o soꞌ guun soꞌ síí nucua̱j ndoꞌo a. Ticaviꞌ soꞌ man queꞌe̱e̱ nij síí filisteo ne̱ caxríj yaꞌan soꞌ xnaa̱ nij soꞌ a. Guun soꞌ sij, ne̱ guun chij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá rque ico̱ yoꞌ a.
\s2 Sansón ga̱ Dalila a
\p Guun rá nij síí filisteo ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Sansón, ne̱ cheꞌé dan cataj nij soꞌ rihaan chana̱ cuꞌna̱j Dalila xca̱j noꞌ cuentá me cheꞌé me nucua̱j ndoꞌo Sansón a. ꞌO̱ se me rá Sansón niꞌya̱j soꞌ man Dalila a. Ne̱ cataj nij soꞌ se vaa rque̱ ndoꞌo nij soꞌ saꞌanj man noꞌ sese quiꞌya̱j noꞌ da̱nj a. Cheꞌé dan nanoꞌ noꞌ da̱j quiꞌya̱j noꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱j rá Sansón cata̱j soꞌ rihaan noꞌ me cheꞌé me nucua̱j ndoꞌo soꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌmii ne̱ Sansón rihaan noꞌ cataj soꞌ a:
\p ―Sese ni̱caj ꞌo̱ soꞌ chi̱j nuj correá naca̱ vaa tze̱n ti̱nimíj soꞌ manj, ne̱ navi̱j se‑nucua̱j manj, ne̱ gu̱un ꞌu̱nj ase vaa na̱j guun snóꞌo ―taj soꞌ caꞌmii ne̱ soꞌ rihaan noꞌ a.
\p Veé dan ga̱a ne̱ cataj noꞌ rihaan nij síí filisteo se vaa caꞌna̱ꞌ chi̱j nuj correá rihaan noꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j noꞌ chi̱j nuj numíj noꞌ man Sansón, ne̱ dan me se ꞌni̱j yuve̱ taꞌa̱j nij síí filisteo rá veꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj chana̱ rihaan Sansón se vaa ma̱n nij síí filisteo ne̱ ta̱ꞌaa nij soꞌ man soꞌ, tza̱j ne̱ cuaj canuu̱ nuj correá ne̱ nachen soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun rá uún noꞌ se vaa caꞌve̱j rá Sansón cata̱j soꞌ rihaan noꞌ, ne̱ cataj noꞌ a:
\p ―Asi̱j rque me se caꞌmii ne̱ so̱ꞌ rihanj a. Cuano̱ nihánj me se cata̱j yá so̱ꞌ rihaan ꞌu̱nj me cheꞌé me nucua̱j ndoꞌo so̱ꞌ á ―cataj noꞌ rihaan soꞌ a.
\p Tza̱j ne̱ canica̱j Sansón caꞌmii ne̱ uún soꞌ rihaan noꞌ cataj soꞌ a:
\p ―Sese ni̱caj so̱ꞌ neꞌ naca̱ neꞌ ata̱ ra̱suun nij yuvii̱ ti̱numíj so̱ꞌ manj, ga̱a ne̱ navi̱j se nucua̱j manj, ne̱ guún ꞌu̱nj ase vaa na̱guun snóꞌo a ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
\p Veé dan ne̱ quiriꞌ noꞌ neꞌ naca̱ tinumíj noꞌ man Sansón ga̱a ma̱n nij síí filisteo rá veꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj uún noꞌ rihaan soꞌ se vaa nicu̱nꞌ nij soꞌ rá veꞌ ne̱ ta̱ꞌaa nij soꞌ man soꞌ, tza̱j ne̱ cuaj canuu̱ neꞌ naca̱ quiꞌyaj Sansón a. Cheꞌé dan rquee̱ uún Dalila rihaan soꞌ se vaa cata̱j soꞌ me cheꞌé me nucua̱j ndoꞌo soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii ne̱ uún soꞌ rihaan noꞌ cataj soꞌ a:
\p ―Sese cana̱nj soꞌ man yuvé raá ꞌu̱nj rque xnáán ne̱ sese ra̱a̱n ndoꞌo ga̱a̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un ꞌu̱nj ase vaa na̱guun snóꞌo ado̱nj ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ quiꞌyaj uún noꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ ga̱a cataj noꞌ se vaa ta̱ꞌaa nij síí filisteo man soꞌ, ne̱ naxaga̱a̱ soꞌ, ne̱ naxca̱j soꞌ nu̱ꞌ yatzíj ga̱ nu̱ꞌ xnáán anáj yuvé raa̱ soꞌ a. Cheꞌé dan guun cheꞌe̱ uún noꞌ rquee̱ noꞌ cata̱j ya̱ soꞌ rihaan noꞌ me cheꞌé me nucua̱j ndoꞌo soꞌ, ne̱ guun rmi̱i̱ ndoꞌo soꞌ quiꞌyaj noꞌ, ne̱ cataj noꞌ a:
\p ―Nihánj me se xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa ne ꞌe̱e̱ ya̱ rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se sese síí ꞌe̱e̱ rá mán ꞌu̱nj mé so̱ꞌ, ne̱ cata̱j yá so̱ꞌ rihaan ꞌu̱nj asuun tza̱j á ―taj noꞌ rihaan Sansón a.
\p Nda̱a síj ga̱a ne̱ guun rmi̱i̱ uxrá soꞌ nda̱a se cataj soꞌ rihaan noꞌ da̱j quiꞌya̱j noꞌ a:
\p ―Síí nucua̱j ndoꞌo mé ꞌu̱nj cheꞌé se asi̱j ataa caꞌnga̱a̱ ꞌu̱nj ne̱ guún ꞌu̱nj siꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan a̱ doj ne caꞌne̱ꞌ nii yuvé raá ꞌu̱nj a̱ maꞌ. Sese caꞌne̱ꞌ nii yuvé raá ꞌu̱nj, ne̱ navi̱j se nucua̱j mán ꞌu̱nj, ne̱ guún ꞌu̱nj ase vaa na̱guun snóꞌo ado̱nj ―taj Sansón rihaan chana̱ a.
\p Cheꞌé dan canacúún uún noꞌ man nij síí filisteo, ne̱ cotoj Sansón quiꞌyaj noꞌ a. Ne̱ nariꞌ noꞌ ꞌo̱ síí caca nu̱ꞌ yuvé raa̱ Sansón, ga̱a ne̱ tinanuû rá noꞌ man Sansón, ne̱ cataj noꞌ rihaan soꞌ se vaa ta̱ꞌaa nij síí filisteo man soꞌ a. Canicunꞌ Sansón, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n soꞌ se vaa nuviꞌ Yaꞌanj racuíj man soꞌ maꞌ. Ne̱ nihánj me se taꞌaa nij síí filisteo man soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ rlij rihaan soꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man soꞌ nda̱a chiháán nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ agaꞌ ne̱ꞌ tinumíj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ caxríj nij soꞌ tagaꞌ man soꞌ, ne̱ quiꞌyaj suun soꞌ váj soꞌ ꞌnúú trigó quiꞌyaj nij soꞌ a.
\s2 Caviꞌ Sansón a
\p Cachén ndoꞌo yoꞌ ꞌni̱j Sansón tagaꞌ, ga̱a ne̱ cachij uún yuvé raa̱ soꞌ a. Ne̱ dan me se ꞌo̱ güii canuû chaꞌanj cheꞌé taꞌanj nij yuvii̱ filisteo quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ nij soꞌ suun se vaa caꞌna̱ꞌ Sansón rihaan nij soꞌ cheꞌé rej caꞌve̱e tiha̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ a. Ne̱ tihaa̱n ꞌo̱ xnii chrej rihaan soꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ rej ma̱n nij yuvii̱ filisteo, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan xnii se vaa cuchi̱ꞌ soꞌ rej nicu̱nꞌ ro̱j chraan ꞌni̱j yuꞌunj veꞌ ma̱n nij yuvii̱ quiꞌya̱j xnii a.
\p Veé dan ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Sansón rihaan Yaꞌanj se vaa orúnꞌ yuún ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ taꞌaa soꞌ ro̱j chraan, ga̱a ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ a. Ga̱a ne̱ canee nu̱ꞌ veꞌ quiꞌyaj soꞌ, ne̱ quinij nu̱ꞌ veꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ a. Dan me se caviꞌ Sansón, tza̱j ne̱ caviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ filisteo quiꞌyaj soꞌ, ne̱ doj a̱ caviꞌ nij síí filisteo güii yoꞌ rihaan ꞌó nij güii ticaviꞌ soꞌ man nij síí filisteo ga̱a cayáán soꞌ rihaan chumii̱ a.
\c 78
\s Nariꞌ chana̱ cuꞌna̱j Rut da̱j quiꞌya̱j noꞌ ga̱a̱ nucua̱j rá noꞌ man Yaꞌanj a
\r Rut 1–4
\s2 Caꞌanj nij tucua̱ síí cuꞌna̱j Elimelec rej cuꞌna̱j Moab a
\p Ga̱a guun chij nij sij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ guun ndoꞌo xꞌnaa rej ya̱nj nij soꞌ a. Ne̱ güii guun xꞌnaa me se cayáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Elimelec, ne̱ ꞌo̱ tuviꞌ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá me soꞌ a. Ne̱ nica̱j soꞌ nica̱ soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Noemí ne̱ ro̱j taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Mahlón ga̱ Quelión cavii soꞌ caꞌanj soꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Moab nano̱ꞌ soꞌ se cha̱ nij tucua̱ soꞌ a. Ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ rej Moab, ne̱ xcaj ro̱j taꞌníí soꞌ man chana̱ ma̱n Moab guun nica̱ ro̱j soꞌ a. Ne̱ nica̱ Mahlón roꞌ, me chana̱ cuꞌna̱j Rut, ne̱ nica̱ Quelión me chana̱ Orfa a. Tza̱j ne̱ caviꞌ ro̱j taꞌníí Noemí, ne̱ quináj o̱rúnꞌ noꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá noꞌ a.
\s2 Quinanꞌ Noemí yoꞌóó Israel ne̱ caꞌanj choco̱ꞌ noꞌ Rut ga̱ noꞌ a
\p Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ xcaj chana̱ cuꞌna̱j Noemí cuentá se vaa ma̱n se chá yoꞌóó cuꞌna̱j Israel, ne̱ cheꞌé dan cavii raa̱ noꞌ se vaa quina̱nꞌ noꞌ chiháán noꞌ a. Cheꞌé dan cataj noꞌ rihaan ro̱j choco̱ꞌ noꞌ se vaa quina̱nꞌ ro̱j noꞌ tucuá tuviꞌ ro̱j noꞌ, ne̱ caꞌve̱e xca̱j ro̱j noꞌ man ꞌó snóꞌo ma̱n chiháán ro̱j noꞌ a. Ga̱a ne̱ guun rá Orfa quina̱nꞌ noꞌ rej ya̱nj nij tuviꞌ noꞌ, tza̱j ne̱ guun rá Rut quina̱nꞌ noꞌ ga̱ nii che̱j noꞌ Noemí a. Ne̱ cataꞌ tuꞌva Rut se vaa ꞌo̱ ca̱yáán noꞌ ga̱ Noemí, ne̱ gu̱un nij tuviꞌ Noemí tuviꞌ maꞌa̱n noꞌ, ne̱ gu̱un yaꞌanj noco̱ꞌ Noemí taꞌanj maꞌa̱n noꞌ, taj noꞌ rihaan Noemí a. Veé dan ne̱ caꞌvej rá Noemí quina̱nꞌ Rut ga̱ noꞌ, ne̱ caꞌanj Rut ga̱ noꞌ nda̱a chumanꞌ Belén chiháán Noemí a.
\p Cuchiꞌ noꞌ ga̱ choco̱ꞌ noꞌ chumanꞌ Belén, ne̱ yavii yoꞌ me guun cheꞌe̱ yuvii̱ rii nij soꞌ ꞌnúú cebada a. Cheꞌé dan xnáꞌanj Rut man Noemí sese caꞌve̱e caꞌa̱nj noꞌ rej rii nij yuvii̱ naa̱, ne̱ nara̱nꞌ noꞌ ꞌnúú cebada quináj rihaan yoꞌóó a. Dan me se tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá me se caꞌve̱e quiꞌya̱j nij síí nique̱ da̱nj, ne̱ cheꞌé dan caꞌvej rá Noemí, ne̱ cavii Rut caꞌanj noꞌ nara̱nꞌ noꞌ ꞌnúú cebada a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé Rut ga̱ síí cuꞌna̱j Booz a
\p Dan me se yoꞌóó caꞌanj Rut nano̱ꞌ noꞌ do̱j ꞌnúú cebada nara̱nꞌ noꞌ me se toꞌóó ꞌo̱ ruꞌvee cuꞌna̱j Booz me yoꞌ, ne̱ tuviꞌ nica̱ Rut síí caviꞌ me soꞌ a. Queneꞌen Booz man Rut, ne̱ xcaj soꞌ cuentá me chana̱ me noꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo quiꞌyaj soꞌ ga̱ noꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e nara̱nꞌ noꞌ ꞌnúú cebada xnaa̱ soꞌ, ne̱ se̱ guun chuꞌviꞌ noꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ xnáꞌanj noꞌ man soꞌ me cheꞌé me veꞌé quiꞌyaj soꞌ ga̱ noꞌ a. Ese chana̱ yaníj me noꞌ ne̱ né cha̱na̱ cavii chiháán Booz me noꞌ, taj noꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan noꞌ se vaa a̱j caꞌnaꞌ nana̱ rihaan soꞌ se vaa veꞌé ndoꞌo ꞌyaj Rut cheꞌé nii che̱j noꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa na̱ruꞌvee Yaꞌanj rihaan noꞌ cheꞌé se vaa nucua̱j rá noꞌ man Yaꞌanj, taj Booz rihaan Rut a.
\p Ga̱a ne̱ rqué Booz do̱j se chá niꞌyánj Rut, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ se vaa tucuayu̱u nij soꞌ do̱j ꞌnúú cebada rihaan yoꞌóó nara̱nꞌ Rut a. Veé dan ne̱ quisíj naranꞌ Rut ꞌnúú cebada nda̱a guun nucua̱j noꞌ ca̱ta̱ noꞌ, ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj noꞌ tucuá nii che̱j noꞌ a.
\p Guun niha̱ꞌ rá Noemí cuno Noemí nana̱ se vaa caꞌanj Rut xnaa̱ Booz, ne̱ cataj noꞌ se vaa na̱nj xnaa̱ Booz caꞌa̱nj Rut rej riha̱a̱n a. ꞌO̱ se guun rá Noemí se vaa xca̱j Booz man Rut cheꞌé se stucua̱nj nij yuvii̱ israelitá me se, sese cavi̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ ne̱ sese nuviꞌ taꞌníí soꞌ, ne̱ no̱ xcúún tuviꞌ soꞌ xca̱j soꞌ man chana̱ caviꞌ nica̱ a.
\p Dan me se caꞌnéé Noemí man Rut cachi̱nj niꞌya̱j Rut man Booz se vaa xca̱j Booz man noꞌ, ne̱ cataj Booz se vaa me ina̱nj rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, tza̱j ne̱ vaa ꞌó tuviꞌ nica̱ Rut uún, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún soꞌ nano̱ soꞌ cuentó asino ya̱a̱n ga̱ ꞌó tuviꞌ nica̱ Rut, taj soꞌ rihaan Rut a. Ga̱a ne̱ rqué soꞌ do̱j ꞌnúú cebada caꞌa̱nj ni̱caj noꞌ rihaan Noemí, ne̱ caꞌnéé soꞌ man noꞌ quina̱nꞌ noꞌ a.
\p Ma̱an güii dan cavii Booz caꞌanj soꞌ taꞌyaa xi̱j ta̱j rihaan chumanꞌ ne̱ naꞌvi̱j soꞌ cache̱n ꞌó tuviꞌ nica̱ Rut síí caviꞌ a. Cachén soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj Booz man soꞌ sese gu̱un rá soꞌ xca̱j soꞌ toꞌóó síí caviꞌ síí cuꞌna̱j Mahlón yoꞌ, ne̱ sese gu̱un rá soꞌ xca̱j soꞌ man maꞌa̱n Rut a. Ne̱ síí yoꞌ roꞌ, cataj soꞌ se vaa me rá soꞌ xca̱j soꞌ yoꞌóó, tza̱j ne̱ naꞌvej rá soꞌ xca̱j soꞌ man Rut maꞌ.
\p Cheꞌé dan xcaj Booz man toꞌóó nica̱ Rut síí caviꞌ, ne̱ xcaj soꞌ man Rut uún a. Ga̱a ne̱ cuchruj Rut ꞌo̱ neꞌej sno̱ꞌo, ne̱ tucuꞌnáj ro̱j soꞌ Obed man neꞌej, ne̱ guun neꞌej yoꞌ taꞌníí Mahlón niꞌya̱j nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá Noemí cheꞌé se guun neꞌej taꞌnij siꞌno̱ noꞌ, ne̱ tumé noꞌ man neꞌej a. Ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij chana̱ ma̱n chumanꞌ Belén cheꞌé se caꞌngaa taꞌnij siꞌno̱ Noemí quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ ta̱j yaꞌanj soꞌ man Noemí asa̱ꞌ cachij noꞌ a.
\p Síj guun noco̱o Obed, ne̱ caꞌngaa taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Isaí, ne̱ guun Isaí rej síí cuꞌna̱j David, ne̱ David me síí guun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\c 79
\rem Resumen del Antiguo Testamento en el triqui de Copala, Décima parte (Secciones 79–89); Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé orúnꞌ sij cuꞌna̱j Samuel ga̱ asino ya̱a̱n rey uun chij cuꞌna̱j Saúl a; El último juez y el primer rey: historias de Samuel y Saúl; Basada en el libro de I Samuel; Inédita
\s Guun síí cuꞌna̱j Samuel ꞌo̱ síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ a
\r I Samuel 1–3
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cachíín niꞌya̱j ndoꞌo chana̱ cuꞌna̱j Ana rihaan Yaꞌanj se vaa nari̱ꞌ noꞌ neꞌej quiꞌya̱j Yaꞌanj a
\p Síí cuꞌna̱j Elcana me ꞌo̱ soꞌ, ne̱ ya̱nj soꞌ toꞌóó xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Efraín, ne̱ vaa vi̱j nica̱ soꞌ a. ꞌO̱ nica̱ soꞌ roꞌ, me chana̱ cuꞌna̱j Ana, ne̱ chana̱ itu̱un me noꞌ, ne nanó ndoꞌo rá noꞌ cheꞌé se ꞌó chana̱ roꞌ, caꞌngaꞌ naco̱o̱ niꞌya̱j man noꞌ a. Dan me se daj a̱ yoꞌ nica̱j síí cuꞌna̱j Elcana man nij tucua̱ soꞌ caꞌanj soꞌ nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Silo rej ne̱ nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj, ne̱ rej yoꞌ me se ticaviꞌ soꞌ xcuu caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p Dan me se ꞌo̱ güii ne nij soꞌ chumanꞌ Silo, ne̱ cuchiꞌ Ana rihaan nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo noꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa nari̱ꞌ noꞌ neꞌej quiꞌya̱j Yaꞌanj a. Ne̱ cataꞌ tuꞌva noꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa sese nari̱ꞌ noꞌ neꞌej quiꞌya̱j Yaꞌanj, ne̱ narque̱ noꞌ neꞌej man Yaꞌanj, ne̱ gu̱un neꞌej yoꞌ síí nazareo rihaan Yaꞌanj nu̱ꞌ güii ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ a. ꞌÓ güii quinanꞌ nij tucua̱ Elcana, ne̱ cachén doj ne̱ xcaj Ana cuentá se vaa nu̱u̱ rque noꞌ neꞌej a. Cachén doj yavii, ga̱a ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii, ne̱ tucuꞌnáj noꞌ Samuel man soꞌ a.
\p Síj caꞌnéj Ana tzii man Samuel, ne̱ caꞌanj nica̱j noꞌ man soꞌ nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj a. Rqué noꞌ neꞌej yoꞌ man síí cuꞌna̱j Elí ese síí uun chij rihaan nij xrej me soꞌ, ne̱ cataj noꞌ rihaan soꞌ se vaa neꞌej cuꞌna̱j Samuel roꞌ, me neꞌej cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan cu̱nuû neꞌej yoꞌ rihaan maꞌa̱n Yaꞌanj, taj noꞌ a. Caꞌmii noꞌ ga̱ Yaꞌanj, ne̱ cataj noꞌ guun niꞌya̱j níꞌ rihaan soꞌ cheꞌé se rqué soꞌ neꞌej cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ a. Síj ga̱a ne̱ quinanꞌ nij tucua̱ Elcana tucuá nij soꞌ, tza̱j ne̱ quináj neꞌej Samuel rihaan Elí a. Ga̱a ne̱ daj a̱ yoꞌ ga̱a caꞌanj nii Samuel rihaan nuvií mantá ga̱ nica̱ noꞌ Elcana, ne̱ caꞌanj nica̱j noꞌ yatzíj naca̱ quiꞌyaj noꞌ cu̱nuu Samuel a.
\s2 Caꞌmii Yaꞌanj rihaan Samuel a
\p Ne̱ vaa vi̱j taꞌníí Elí, ne̱ Ofni ga̱ Finees cuꞌna̱j ro̱j soꞌ, ne̱ ne uno ro̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ga̱a caꞌnaꞌ nica̱j nij yuvii̱ israelitá xcuu ticavi̱ꞌ nij soꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, ne̱ ne naꞌvi̱j ro̱j soꞌ caca̱a̱ ramii, ma̱an se nu̱ꞌ ticaviꞌ nij yuvii̱ xcuu, ne̱ nu̱ꞌ cataj ro̱j soꞌ se vaa rque̱ nij yuvii̱ do̱j nee̱ xcuu rihaan ro̱j soꞌ a. Dan me se cotoj ro̱j soꞌ ga̱ nij chana̱ ꞌyaj suun taꞌyaa nuvií mantá a. Caxríj yuva̱a̱ rej ro̱j soꞌ man ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuno̱ ro̱j soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ Samuel me se ino̱ uxrá vaa soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ soꞌ me síí guun ndoꞌo rá cuno̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p ꞌO̱ güii me se cuchiꞌ ꞌo̱ síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan Elí, ne̱ cataj soꞌ se vaa a̱j caꞌnéé Yaꞌanj man soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan Elí se vaa tinavi̱j Yaꞌanj nu̱ꞌ nij tucua̱ Elí cheꞌé se caꞌvej rá soꞌ ta̱náj xco̱ ro̱j taꞌníí soꞌ man Yaꞌanj a. Ne̱ cataj uún soꞌ rihaan Elí se vaa queneꞌe̱n Elí se vaa ya̱ vaa nana̱ caꞌmii soꞌ cheꞌé se rque o̱rúnꞌ güii cavi̱ꞌ ro̱j taꞌníí Elí, taj soꞌ a.
\p Dan me se cachij ndoꞌo Elí, ne̱ ꞌo̱ güii ga̱a cotoj Samuel rá nuvií mantá rej nii̱, ne̱ nanuû rá Samuel cheꞌé se cuno soꞌ caꞌmii ꞌo̱ soꞌ se‑chuvi̱i soꞌ a. Dan me se guun rá soꞌ se vaa Elí me síí nacúún man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cunánj soꞌ nda̱a rej na̱j Elí otoj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Nihánj nicúnꞌ ꞌu̱nj á ―taj Samuel rihaan Elí a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Elí rihaan soꞌ se vaa ne nacu̱nj Elí man soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ veé dan guun yavíj uún a. Síj vaꞌnu̱j caꞌnaꞌ Samuel rihaan Elí, ne̱ cachríj rá Elí se vaa Yaꞌanj me síí nacúún man Samuel, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Samuel se vaa ca̱nica̱j Samuel rej otoj soꞌ, ne̱ nano̱ xre̱j soꞌ, ne̱ sese nacúún uún Yaꞌanj man soꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ a: “Caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ cu̱noj, síí chij”, cata̱j Samuel rihaan Yaꞌanj, taj Elí a.
\p Canica̱j Samuel rej na̱j soꞌ cotoj soꞌ, ne̱ nacúún uún Yaꞌanj man soꞌ caꞌmii Yaꞌanj se‑chuvi̱i maꞌa̱n soꞌ, ne̱ nihánj me se cataj Samuel rihaan Yaꞌanj nda̱a vaa cataj Elí rihaan soꞌ, ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Samuel a:
\p ―Nu̱ꞌ sayuun cataj ꞌu̱nj rihaan Elí se vaa caꞌna̱ꞌ rihaan nij tucua̱ soꞌ roꞌ, ya̱ ya̱ caꞌna̱ꞌ sayuun yoꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan me rá ꞌu̱nj cata̱j so̱ꞌ rihaan Elí se vaa caꞌna̱ꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj ro̱j taꞌníí soꞌ, ne̱ cheꞌé se ne ca̱ráán so̱ꞌ rihaan ro̱j soꞌ se̱ quiꞌyaj ro̱j soꞌ da̱j maꞌ ―taj Yaꞌanj rihaan Samuel a.
\p ꞌÓ güii rej naꞌya̱a̱n me se cuchuꞌviꞌ Samuel cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan Elí se vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ guun ndoꞌo rá Elí cata̱j xnaꞌanj soꞌ ne̱ cheꞌé dan cataj Samuel rihaan soꞌ a. Síj cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Elí, ne̱ cataj Elí se vaa quiꞌya̱j Yaꞌanj nu̱ꞌ chrej nica̱ me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j soꞌ, taj Elí a.
\p Guun naco̱o Samuel ne̱ rqué Yaꞌanj nana̱ cu̱u man soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ cheꞌé nij rasu̱u̱n caꞌna̱ꞌ rej riha̱a̱n, ne̱ ya̱ guun rasu̱u̱n da̱j vaa cataj Samuel, ne̱ cheꞌé dan xcaj nij yuvii̱ cuentá se vaa síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj me Samuel a.
\c 80
\s Quiꞌyaj canaán nij síí filisteo man nij síí israelitá a
\r I Samuel 4–7
\p Güii dan me se cunuu chre̱ꞌ nij síí filisteo guun tanuu cheꞌé rej cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij tanuu israelitá uún a. Ne̱ ma̱an güii yoꞌ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cunuꞌ nij soꞌ quiꞌyaj nij síí filisteo a.
\p Cheꞌé dan guun rá nij síí israelitá se vaa quiri̱i̱ nij soꞌ man se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ rque nuvií mantá, ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man yoꞌ rej cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí filisteo a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ se vaa sese quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, ne̱ ra̱cuíj Yaꞌanj man nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ man nij síí filisteo a. Cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man do̱j yuvii̱ caꞌa̱nj naca̱j man chrúún gue̱e̱ yoꞌ chumanꞌ Silo caꞌna̱ꞌ chrúún gue̱e̱ yoꞌ rej ma̱n nij tanuu israelitá a. Ne̱ ro̱j taꞌníí Elí roꞌ, cheꞌé se xrej me ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ro̱j soꞌ ga̱ chrúún gue̱e̱ a.
\s2 Caviꞌ nij taꞌni̱j Elí a
\p Veé dan ne̱ cunuꞌ uún nij síí israelitá ga̱ nij síí filisteo, tza̱j ne̱ güii nihánj me se yuun cheꞌe̱ quiꞌyaj canaán nij síí filisteo man nij síí israelitá a. Ticaviꞌ nij soꞌ man ico̱ chi̱ꞌ míj (30,000) nij tanuu israelitá, ne̱ ticaviꞌ uún nij soꞌ man ro̱j taꞌníí Elí a. Dan me se caꞌnéj nij soꞌ se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ a.
\p Caꞌnaꞌ nana̱ rihaan Elí cheꞌé sayuun yoꞌ, ne̱ quinij xco̱ soꞌ rihaan chruun xlá, ne̱ cachranꞌ chihá soꞌ ne̱ caviꞌ soꞌ a. Síj vi̱j chiha̱a̱ (40) yoꞌ a̱j guun soꞌ sij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé se vaa quiranꞌ se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ scaꞌnúj nij yuvii̱ filisteo a
\p Caꞌanj nica̱j nij síí filisteo man se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ chiháán nij soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ rihaan taꞌanj nij soꞌ yaꞌanj yuvej a. ꞌÓ güii rej naꞌya̱a̱n cuchiꞌ nij soꞌ nuvií, ne̱ niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ náj u̱u̱n taꞌanj nij soꞌ rihaan yoꞌóó a. Canica̱j nij soꞌ nachrón nij soꞌ man yoꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌ, tza̱j ne̱ ꞌó güii uún caꞌnaꞌ nij soꞌ, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa quinij uún taꞌanj nij soꞌ, ne̱ veé dan me se cachranꞌ cúú yave̱ yoꞌ ga̱ raꞌa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ xtuu caꞌnaꞌ ndoꞌo nij xoꞌ rej ya̱nj nij síí filisteo, ne̱ canó ndoꞌo yaꞌvii man nij soꞌ a. Da̱nj quiranꞌ nij soꞌ cheꞌé se guun rá Yaꞌanj quiꞌya̱j Yaꞌanj sayuun man nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ se vaa taꞌaa nij soꞌ se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ raꞌa nij yuvii̱ israelitá a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij síí filisteo man chrúún gue̱e̱ yoꞌ nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ nij chumanꞌ chiháán nij soꞌ, tza̱j ne̱ me rej maꞌa̱n caꞌanj nica̱j nij soꞌ man chrúún gue̱e̱ me se canó ndoꞌo yaꞌvii man nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ a. Nda̱a síj ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man nij xrej ga̱ nij síí chru̱u̱n nu̱u̱ rihaan nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ a. Nij xrej ga̱ nij síí chru̱u̱n cataj rihaan nij soꞌ se vaa ni̱caj nij soꞌ vi̱j scúj vaa taꞌníí, ne̱ caꞌne̱e̱ nij soꞌ man scúj leꞌe̱j rihaan nij xoꞌ, ne̱ numíj nij soꞌ man scúj xcuꞌa̱an cuchriꞌ carretá, ne̱ caꞌne̱j nij soꞌ chrúún gue̱e̱ ga̱ rasu̱u̱n sa̱ꞌ tuꞌve̱e̱ ndoꞌo rque cuchriꞌ carretá nucua̱j ro̱j scúj cheꞌé rej naꞌma̱a̱n rá Yaꞌanj noco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá ni̱ꞌyaj Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\s2 Canica̱j uún se‑chru̱nj Yaꞌanj chrúún gue̱e̱ rej Israel a
\p Veé dan quiꞌyaj nij síí filisteo ga̱ chrúún gue̱e̱, ne̱ tanáj nij soꞌ man ro̱j scúj caꞌa̱nj ro̱j xoꞌ me rej maꞌa̱n me rá ro̱j xoꞌ a. Ga̱a ne̱ ne ca̱nica̱j ro̱j scúj rej ma̱n taꞌníí ro̱j xoꞌ a̱ maꞌ. Tana̱nj cavii ro̱j xoꞌ caꞌanj ro̱j xoꞌ nda̱a chumanꞌ chiháán nij síí israelitá chumanꞌ nichru̱nꞌ doj a. Veé dan ne̱ xcaj nij síí filisteo cuentá se vaa ne quira̱nꞌ rmaꞌa̱n nij soꞌ sayuun quiranꞌ nij soꞌ a̱ maꞌ. Tana̱nj cheꞌé chrúún gue̱e̱ me quiranꞌ nij soꞌ sayuun ado̱nj.
\p Ne̱ chumanꞌ caꞌanj ro̱j scúj roꞌ, chumanꞌ yoꞌ me rej ya̱nj nij xrej nu̱u̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Queneꞌen nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ se vaa caꞌnaꞌ chrúún gue̱e̱ nu̱u̱ rque cuchriꞌ ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá nij soꞌ a. Ticaviꞌ nij soꞌ man ro̱j scúj, ne̱ caxríj yaꞌan nij soꞌ caca̱a̱ nu̱ꞌ ro̱j scúj yoꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ cuchriꞌ nucua̱j scúj guun chruun cacaa scúj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ man nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ tuꞌve̱e̱ ndoꞌo caꞌnaꞌ ga̱ chrúún gue̱e̱ xráá ꞌo̱ yuvej na̱j rej nichru̱nꞌ rej cacaa scúj a.
\p Taꞌa̱j nij síí ya̱nj rej yoꞌ niꞌya̱j rque chrúún gue̱e̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌmaan rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ queꞌe̱e̱ nij soꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj a.
\p Ga̱a queneꞌen nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ se vaa caviꞌ tuviꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ nanó rá nij soꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj caꞌne̱j nij soꞌ man chrúún gue̱e̱ nda̱a ꞌó chumanꞌ a. Cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan nij síí ya̱nj chumanꞌ Quiriat‑jearim se vaa caꞌa̱nj naca̱j nij soꞌ man chrúún gue̱e̱, ga̱a ne̱ caꞌanj naca̱j nij soꞌ man chrúún gue̱e̱ nda̱a chiháán nij soꞌ a. Nda̱a síj ga̱a ne̱ quináj chrúún gue̱e̱ chiháán nij soꞌ ico̱ yoꞌ a.
\s2 Guun Samuel sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a caviꞌ síí cuꞌna̱j Elí, ga̱a ne̱ guun Samuel sij uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Cayáán soꞌ chumanꞌ Ramá, tza̱j ne̱ daj a̱ yoꞌ va̱j soꞌ cachéé soꞌ vaꞌnu̱j chumanꞌ rej naquiꞌyaj cu̱u soꞌ cheꞌé cacunꞌ a.
\p Síj ico̱ yoꞌ canica̱j chrúún gue̱e̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá, ga̱a ne̱ guun rá nij yuvii̱ caꞌne̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun aráj cochro̱j rihaan nij yaꞌanj yaníj ne̱ rihaan o̱rúnꞌ Yaꞌanj ya̱ cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Samuel rihaan nij soꞌ se vaa cuchi̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ chumanꞌ Mizpa a. Síj cuchiꞌ nij soꞌ chumanꞌ Mizpa, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ya̱ tumé nij soꞌ cacunꞌ a.
\p Ne̱ ga̱a quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ne̱ guun rá nij síí filisteo cunu̱ꞌ nij síí filisteo ga̱ nij soꞌ a. Cuno nij yuvii̱ israelitá se vaa ꞌnaꞌ nij síí filisteo, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Samuel se vaa cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ ticaviꞌ soꞌ ꞌo̱ matzinj cacaa nu̱ꞌ rihaan Yaꞌanj a.
\p Quiꞌyaj Yaꞌanj nda̱a vaa cachíín niꞌya̱j nij yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ caguáj ndoꞌo tuꞌvii quiꞌyaj Yaꞌanj, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí filisteo a. Ga̱a ne̱ canocoꞌ ndoꞌo nij tanuu israelitá man nij síí filisteo, ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij soꞌ man nij soꞌ a. Nda̱a síj ga̱a ne̱ quináj nij síí filisteo chiháán maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ guun queꞌe̱e̱ güii ne cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá maꞌ.
\c 81
\s Cuneꞌ Yaꞌanj man Saúl gu̱un Saúl rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\r I Samuel 8:1–13:2
\s2 Cachíín nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ rey gu̱un chij rihaan nij soꞌ a
\p Cachij Samuel guun soꞌ chii nga̱, ga̱a ne̱ cuneꞌ soꞌ man ro̱j taꞌníí soꞌ gu̱un ro̱j soꞌ sij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Tza̱j ne̱ ne gu̱un ro̱j soꞌ síí sa̱ꞌ ase vaa rej ro̱j soꞌ maꞌ. Caráán saꞌanj rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ ne caꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ ro̱j soꞌ cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnaꞌ nij chii nga̱ uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá rihaan Samuel, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ se vaa cune̱ꞌ soꞌ rey gu̱un chij rihaan nij soꞌ a. Ne cuya̱a̱n guun rá Samuel ga̱ nij soꞌ, tza̱j ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ queneꞌe̱n soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a.
\p Cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ se vaa quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cachíín niꞌya̱j nij yuvii̱ a. Ne̱ cataj uún Yaꞌanj rihaan Samuel se vaa ga̱a uun da̱nj rá nij yuvii̱, ne̱ dan me se riꞌíj yaníj nij yuvii̱ man maꞌa̱n soꞌ se vaa ne uun chij maꞌa̱n soꞌ rihaan yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cheꞌé dan quira̱nꞌ nij yuvii̱ sayuun vaa güii asa̱ꞌ cachíín rey rque̱ ndoꞌo yuvii̱ impuestó man soꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ suun quiꞌya̱j suun nij yuvii̱ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ nanó rá nij yuvii̱ cheꞌé rey cachíín nij soꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee nani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun a̱ maꞌ.
\p Cheꞌé dan me caꞌanj Samuel nata̱ꞌ soꞌ rihaan nij yuvii̱ nu̱ꞌ se vaa cataj Yaꞌanj rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij yuvii̱ nana̱ caꞌmii soꞌ, tana̱nj ꞌo̱ cachíín cachíín nij soꞌ rey gu̱un chij rihaan nij soꞌ, nda̱a vaa guun chij rey rihaan ꞌó nij chumanꞌ a.
\s2 Cuneꞌ Samuel man Saúl rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\p Tza̱j ne̱ caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Samuel se vaa quiꞌya̱j Samuel nda̱a vaa me rá nij yuvii̱ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ cataj Yaꞌanj me síí cune̱ꞌ Samuel rey gu̱un chij rihaan nij yuvii̱ a:
\p ―Aꞌyuj orá nihánj me se caꞌne̱j ꞌu̱nj ꞌo̱ snóꞌo tuviꞌ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Benjamín cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ tu̱cuayuú so̱ꞌ casté raa̱ soꞌ cheꞌé rej xca̱j nij yuvii̱ cuentá se vaa soꞌ me síí gu̱un rey uun chij rihaan nij soꞌ a. Soꞌ me síí ti̱nanii man nij yuvii̱ israelitá rihaan nij síí filisteo ―taj Yaꞌanj rihaan Samuel a.
\p Ga̱a ne̱ da̱nj guun, ga̱a ne̱ güii aꞌyuj me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Saúl rihaan Samuel xnáꞌanj soꞌ man Samuel me rej va̱j daán rej Saúl burró caꞌanj niꞌya̱, ga̱a ne̱ ma̱an orá dan me cataj Yaꞌanj rihaan Samuel se vaa síí nihánj me síí gu̱un rey uun chij asino ya̱a̱n rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan cataj Samuel rihaan Saúl se vaa a̱j nariꞌ nii man daán rej soꞌ burró, ne̱ cataj soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ Saúl chaꞌanj ca̱nuû ma̱an güii yoꞌ cheꞌé Yaꞌanj cha̱ niꞌyánj soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ rej ya̱nj chraan altar, ne̱ rqué Samuel nee̱ sa̱ꞌ doj cha̱ Saúl a. Ga̱a ne̱ rej nii̱ me se canacúún Samuel man Saúl coto̱j soꞌ rá veꞌ tucuá Samuel a. Güii aꞌyuj me se cavii ro̱j soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ, ga̱a ne̱ tucuayuu Samuel do̱j casté raa̱ Saúl, ne̱ cataj soꞌ se vaa Saúl me síí gu̱un rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Saúl nu̱ꞌ se vaa cache̱n güii yoꞌ, ne̱ dan me se cachén nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Samuel rihaan Saúl a.
\p Ne̱ güii yoꞌ me se rqué Yaꞌanj snana̱ Yaꞌanj nimán Saúl nda̱a vaa ꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ a. Ne̱ racuíj soꞌ man Saúl nari̱ꞌ Saúl gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí sa̱ꞌ doj rá a. Síj quinanꞌ Saúl tucuá soꞌ, tza̱j ne̱ ne cata̱j soꞌ rihaan nij tuviꞌ soꞌ se vaa cataj Samuel se vaa gu̱un soꞌ rey maꞌ. Ma̱an se na̱nj cataj xnaꞌanj soꞌ nana̱ caꞌmii Samuel cheꞌé nij burró a.
\s2 Guun Saúl rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\p Ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá se vaa cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Mizpa a. Rej yoꞌ rii nij soꞌ suerté cheꞌé rej ti̱haa̱n Yaꞌanj man nij soꞌ me síí gu̱un rey rihaan nij soꞌ a. Síj quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ne̱ curiha̱nj suerté cheꞌé xꞌneꞌ Benjamín a. Quirii uún nij soꞌ, ne̱ curiha̱nj suerté cheꞌé nij tucua̱ Saúl a. Ga̱a ne̱ quirii uún nij soꞌ, ne̱ curiha̱nj suerté cheꞌé Saúl a. Ga̱a ne̱ nanoꞌ nij yuvii̱ man Saúl, ne̱ dan me se nariꞌ nij soꞌ man soꞌ rej ꞌni̱j yuve̱ soꞌ scaꞌnúj yaꞌ nanj, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj do̱j síí quiri̱i̱ man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan nij yuvii̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa quiꞌya̱j rey yoꞌ, ga̱a ne̱ cachrón soꞌ nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ rihaan ꞌo̱ yanj xca̱a̱n, ne cutaꞌ sa̱ꞌ soꞌ rá nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj a. Síj ga̱a ne̱ naꞌnéé soꞌ chrej man nij yuvii̱ quina̱nꞌ nij yuvii̱, ne̱ quinanꞌ Saúl uún, tza̱j ne̱ caꞌanj nica̱j soꞌ man taꞌa̱j nij tanuu israelitá a.
\p Cachén ꞌo̱ yavii ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ cunu̱ꞌ nij tanuu amonita ga̱ ꞌo̱ chumanꞌ chiháán taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá a. Caꞌnaꞌ nana̱ rihaan Saúl, ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ taꞌa̱j nij tanuu, ga̱a ne̱ cheꞌé se racuíj Yaꞌanj man soꞌ roꞌ, cheꞌé dan guun nucua̱j soꞌ tinanii soꞌ man nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ a. Güii yoꞌ me se guun rá nij yuvii̱ israelitá ticavi̱ꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij síí ne caꞌve̱j rá gu̱un Saúl rey uun chij rihaan nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Saúl quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, cheꞌé se neꞌen soꞌ se vaa Yaꞌanj me síí racuíj man nij soꞌ quiꞌyaj canaán nij soꞌ a.
\p Cavii nij yuvii̱ israelitá rej yoꞌ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Gilgal, ne̱ rej yoꞌ me se ticaviꞌ nij soꞌ do̱j xcuu cacaa rihaan Yaꞌanj, ne̱ chá nij soꞌ taꞌa̱j nee̱ xcuu rihaan Yaꞌanj a. Ga̱a ne̱ navij rá nij soꞌ chaꞌanj cheꞌé Saúl, ne̱ cuneꞌ nij soꞌ man Saúl rey uun chij rihaan nij soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cachriin coroná raa̱ soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ nu̱ꞌ güii yoꞌ a.
\s2 Tacuachén Samuel suun rihaan Saúl a
\p Dan me se va̱j nij yuvii̱ israelitá chumanꞌ Gilgal, ne̱ narqué Samuel chrej man nij soꞌ a. Asino ya̱a̱n cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e cuta̱ꞌ nij yuvii̱ cacunꞌ xráá soꞌ sese vaa cacunꞌ tumé soꞌ rihaan yuvii̱, tza̱j ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa a̱ doj ne tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man a̱ do̱j nij yuvii̱ a̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ tinanuj rá soꞌ rihaan nij soꞌ cheꞌé cunuda̱nj se sa̱ꞌ quiꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé xi̱i nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ tinanuj rá soꞌ rihaan nij soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Yaꞌanj ga̱a tinanii Yaꞌanj man nij soꞌ yoꞌóó Egiptó ne̱ caꞌanj nica̱j Yaꞌanj man nij soꞌ yoꞌóó Canaán a.
\p Ga̱a ne̱ tinanuj rá soꞌ se vaa guun queꞌe̱e̱ caráj cochro̱j nij soꞌ rihaan yaꞌanj yaníj, ne̱ cheꞌé dan guun queꞌe̱e̱ caꞌvej rá Yaꞌanj ya̱ quiꞌya̱j canaán nij síj ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ tinanuj rá soꞌ se vaa ga̱a caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun aráj cochro̱j rihaan yaꞌanj yaníj ne̱ ga̱a cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ti̱nanii Yaꞌanj man nij soꞌ, ga̱a ne̱ ya̱ racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ a.
\p Ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa toná nij soꞌ ga̱a cachíín nij soꞌ rey rihaan Yaꞌanj, tza̱j ne̱ nihánj me se no̱ xcúún rey ga̱ maꞌa̱n nij yuvii̱ caꞌne̱j sa̱ꞌ nimán nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ quisíj Samuel cataꞌ tuꞌva Samuel se vaa ꞌo̱ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ cheꞌé nij yuvii̱ a.
\p Ga̱a ne̱ narii rey Saúl man vaꞌnu̱j míj tanuu cu̱nuû rihaan maꞌa̱n soꞌ ga̱ taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Jonatán, ga̱a ne̱ quinanꞌ cunuda̱nj ꞌó nij yuvii̱ tucuá n ij yuvii̱ a.
\c 82
\s Ne cuno̱ rey Saúl rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéj Yaꞌanj suun raꞌa soꞌ a
\r I Samuel 13:3–15:35
\p Cachén do̱j ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij síí filisteo queꞌe̱e̱ ndoꞌo tanuu, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ va̱j rey Saúl ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ chumanꞌ Gilgal naꞌvi̱j nij soꞌ caꞌna̱ꞌ Samuel cheꞌé rej ticavi̱ꞌ Samuel xcuu caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj a.
\p A̱j cataj Samuel rihaan Saúl se vaa chi̱j ya̱ güii na̱ꞌvi̱j Saúl caꞌna̱ꞌ soꞌ a. Tza̱j ne̱ quisíj güii chi̱j, ne̱ ataa caꞌna̱ꞌ Samuel, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ cavii nij soꞌ quinanꞌ nij soꞌ a. Cheꞌé dan cavii raa̱ rey Saúl da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ ticaviꞌ maꞌa̱n soꞌ nij xcuu, ne̱ cacaa nij xcuu rihaan Yaꞌanj quiꞌyaj soꞌ a.
\p Cachén do̱j ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ Samuel, ne̱ xcaj soꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj Saúl, ne̱ cheꞌé dan caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ a. Ne̱ cataj soꞌ rihaan Saúl se vaa cheꞌé se vaa quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa cavii raa̱ maꞌa̱n soꞌ, cheꞌé dan nano̱ꞌ Yaꞌanj man ꞌó síí cune̱ꞌ Yaꞌanj gu̱un rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Gaa do̱j ga̱a ne̱ quinanꞌ Samuel tucuá soꞌ a.
\s2 Ticaviꞌ ndoꞌo Jonatán man nij tanuu filisteo a
\p Cavii Saúl chumanꞌ Gilgal, ne̱ cayáán soꞌ ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ naꞌvi̱j nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí filisteo a. Tza̱j ne̱ taꞌníí soꞌ Jonatán ga̱ síí ya̱a̱n ata̱ taneê Jonatán neê espadá roꞌ, cavii ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ nda̱a rej tumé nij tanuu filisteo man chrej catu̱u̱n chrej va̱j rque yuvej xi̱j a. Ne̱ nucua̱j rá Jonatán niꞌya̱j soꞌ man Yaꞌanj se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man nij tanuu a. Ne̱ guun rá soꞌ se vaa ti̱haa̱n Yaꞌanj man ro̱j tuvi̱ꞌ soꞌ se vaa ra̱cuíj Yaꞌanj man ro̱j soꞌ quiꞌya̱j Yaꞌanj se vaa caꞌve̱j nij tanuu filisteo cavi̱i̱ ro̱j soꞌ nda̱a rej nicu̱nꞌ nij soꞌ a.
\p Ne̱ da̱nj quiꞌyaj nij tanuu filisteo cataj nij soꞌ se vaa cavi̱i̱ ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ cavii ro̱j soꞌ, ne̱ racuíj Yaꞌanj man ro̱j soꞌ ticaviꞌ ro̱j soꞌ man nij tanuu filisteo a. Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo cunuda̱nj ꞌó nij tanuu filisteo, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cunánj nij soꞌ nu̱ꞌ rihaan tacaan ese ne queneꞌe̱n nij soꞌ da̱j quiꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ.
\p Rej ya̱nj Saúl me se niꞌya̱j soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa guun, ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j soꞌ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ cheꞌé rej ra̱cuíj nij soꞌ man ꞌó nij síí noco̱ꞌ man nij tanuu filisteo a. Güii yoꞌ me se racuíj Yaꞌanj man nij soꞌ nda̱a síj ga̱a ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij soꞌ man nij tanuu filisteo ado̱nj.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nana̱ cataꞌ tuꞌva Saúl a
\p Güii yoꞌ cataꞌ tuꞌva rey nana̱ nihánj se vaa cuanꞌ me se ne nó xcúún nij yuvii̱ cha̱ nij yuvii̱ a̱ doj rasu̱u̱n nda̱a se quisíj narqué Saúl sayuun man nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ, ne̱ síí chá me maꞌa̱n rasu̱u̱n me se quiri̱ꞌ nimán soꞌ rihaan Yaꞌanj ado̱nj, taj rey Saúl a. Ne̱ cuno cunuda̱nj nij tanuu nana̱ caꞌmii Saúl, ne̱ nda̱ꞌ se naꞌaan ndoꞌo rque nij soꞌ ta̱ꞌ asuun, tza̱j ne̱ a̱ doj rasu̱u̱n ne cha̱ nij soꞌ güii yoꞌ maꞌ. Ne̱ ga̱a cachén nij soꞌ rej ma̱n ndoꞌo xtaan caraa ndoꞌo catziꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne quisi̱j rá cha̱ do̱j catziꞌ maꞌ. Ma̱an se o̱rúnꞌ Jonatán chá catziꞌ, ese nuviꞌ soꞌ rej cataꞌ tuꞌva rej soꞌ cheꞌé se chá, ne̱ ne cuno̱ soꞌ nana̱ caꞌmii rej soꞌ, ne̱ cheꞌé dan taꞌaa soꞌ do̱j catziꞌ chá soꞌ a.
\p Rej nii̱ me se guun rá Saúl ca̱nica̱j soꞌ cunu̱ꞌ uún soꞌ ga̱ nij síí filisteo a. Cheꞌé dan xnáꞌanj xrej man Yaꞌanj sese caꞌve̱e caꞌa̱nj nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, tza̱j ne̱ ne cata̱j Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se tumé Jonatán cacunꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé catziꞌ chá soꞌ a. Ga̱a ne̱ quirii nij yuvii̱ suerté cheꞌé rej xca̱j nij soꞌ cuentá me síí tumé cacunꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa Jonatán me síí tumé cacunꞌ a. Ne̱ guun rá Saúl ticavi̱ꞌ soꞌ man taꞌníí soꞌ Jonatán, tza̱j ne̱ cataj cunuda̱nj nij síí israelitá se vaa ne no̱ xcúún Jonatán cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se soꞌ me síí guun cheꞌe̱ ticaviꞌ man nij tanuu filisteo, taj nij síí israelitá, ne̱ veé dan nanii Jonatán rihaan sayuun quiꞌyaj snana̱ nij soꞌ a.
\p Guun chij ndoꞌo Saúl, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ ndoꞌo soꞌ tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cunuꞌ nij tanuu ga̱ cunuda̱nj nij síí ta̱j riꞌyunj man nij yuvii̱ israelitá a. Tza̱j ne̱ ꞌo̱ quiranꞌ nij soꞌ sayuun quiꞌyaj nij síí filisteo a.
\s2 Caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan Saúl ticavi̱ꞌ soꞌ man nij yuvii̱ amalecita a
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan Saúl a:
\p ―Me rá Yaꞌanj cunu̱ꞌ so̱ꞌ ga̱ nij yuvii̱ amalecita, ne̱ ti̱cavíꞌ so̱ꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ ga̱ daán nij yuvii̱ xcuu, ese a̱j cataj Yaꞌanj se vaa cavi̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ ―taj Samuel rihaan Saúl a.
\p Veé da̱j guun rá Yaꞌanj quira̱nꞌ nij yuvii̱ amalecita sayuun cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ se vaa, ga̱a cavii nij yuvii̱ israelitá rej Egiptó va̱j nij soꞌ chrej ꞌanj nij soꞌ nda̱a yoꞌóó Canaán, ne̱ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Cheꞌé dan naquiꞌyaj chre̱ꞌ ndoꞌo Saúl man nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cavii soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij yuvii̱ amalecita a. Ne̱ quiꞌyaj canaán soꞌ, ne̱ ticaviꞌ soꞌ man cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ o̱rúnꞌ rey uun chij rihaan nij soꞌ quináj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ taꞌaa nij soꞌ man rey yoꞌ a. Ne̱ daán nij yuvii̱ amalecita xcuu sa̱ꞌ doj quináj, ne̱ ne ticavi̱ꞌ nij síí israelitá man nij xoꞌ a̱ maꞌ. Na̱nj xcuu nij doj caviꞌ quiꞌyaj nij soꞌ ado̱nj.
\s2 Caxríj yuva̱a̱ Samuel man Saúl a
\p A̱j cataj Yaꞌanj rihaan Samuel se vaa ne cuno̱ Saúl rihaan Yaꞌanj, ne̱ nihánj me se nanó rá Yaꞌanj se vaa cuneꞌ Yaꞌanj man Saúl gu̱un Saúl rey a. Cheꞌé dan cavii Samuel nano̱ꞌ soꞌ man Saúl a. Ne̱ chumanꞌ Gilgal me rej nariꞌ Samuel man Saúl, ne̱ asino ya̱a̱n Saúl me síí caꞌmii ga̱ Samuel ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Síj quiꞌyáj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihanj na̱nj á ―taj Saúl rihaan Samuel a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan Saúl a:
\p ―Se da̱nj, ne̱ me cheꞌé uno ndoꞌo ꞌu̱nj se vaa taꞌvee xcuu ga̱ ―taj Samuel xnáꞌanj soꞌ man Saúl a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Saúl a:
\p ―Ma̱an se narii núj man nij xcuu sa̱ꞌ doj cavi̱ꞌ caca̱a̱ rihaan Yaꞌanj, tza̱j ne̱ ticaviꞌ núj man cunuda̱nj ꞌó nij xcuu na̱nj á ―taj Saúl rihaan Samuel a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan soꞌ a:
\p ―Dínj tuꞌvá so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nii̱ cuaꞌa̱a me se cataj Yaꞌanj rihanj se vaa se̱ caꞌvee ꞌo̱ ca̱yáán so̱ꞌ rey a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ne qui̱ꞌyáá so̱ꞌ suun caꞌneꞌ Yaꞌanj rihaan so̱ꞌ maꞌ. Dan me se cataj Yaꞌanj se vaa ti̱cavíꞌ so̱ꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ ga̱ cunuda̱nj nij xcuu, tza̱j ne̱ quináj taꞌa̱j nij xcuu rihaan so̱ꞌ a ―taj Samuel caxríj yuva̱a̱ Samuel man Saúl a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Saúl a:
\p ―Tza̱j ne̱ ya̱ ya̱ cunoj rihaan Yaꞌanj a. ꞌO̱ se cavii ꞌu̱nj cunúꞌ ꞌu̱nj ga̱ nij síí amalecita ne̱ ticavíꞌ ꞌu̱nj man cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ taꞌaa ꞌu̱nj man rey uun chij rihaan nij soꞌ, ne̱ nij yuvii̱ me se caꞌnaꞌ nica̱j nij yuvii̱ man taꞌa̱j nij xcuu cheꞌé rej ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij xcuu caca̱a̱ xcuu rihaan Yaꞌanj a ―taj Saúl rihaan Samuel a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Samuel rihaan soꞌ a:
\p ―Suun naco̱o doj rihaan so̱ꞌ me suun qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa taj Yaꞌanj, ne̱ naco̱o doj vaa suun nihánj rihaan suun narqué xcuu rihaan Yaꞌanj, rá Yaꞌanj a. Suun aꞌneꞌ Yaꞌanj rihaan níꞌ quiꞌya̱j níꞌ roꞌ, yoꞌ me gu̱un suun naco̱o doj rihaan níꞌ a. Ne̱ sese se̱ quiꞌyaj níꞌ nda̱a vaa me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ ase vaa síí chru̱u̱n ne̱ ase vaa síí aráj cochro̱j rihaan yaꞌanj yaníj vaa níꞌ rihaan Yaꞌanj na̱nj ado̱nj. Ne̱ cheꞌé se ne qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa cataj Yaꞌanj rihaan so̱ꞌ roꞌ, cheꞌé dan se̱ caꞌvej rá Yaꞌanj ꞌo̱ ca̱yáán so̱ꞌ rey a̱ maꞌ ―taj Samuel rihaan Saúl a.
\p Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo Saúl ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ man Samuel se vaa cara̱a̱ xꞌnaa Samuel cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ, tza̱j ne̱ cataj Samuel rihaan soꞌ se vaa xa̱ꞌ Yaꞌanj, tza̱j ne̱ ne natuná Yaꞌanj snana̱ Yaꞌanj nda̱a vaa natuná nij yuvii̱ snana̱ nij yuvii̱ a̱ maꞌ. Ne̱ cheꞌé dan ya̱ uxrá cune̱ꞌ Yaꞌanj ꞌó síí gu̱un rey rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ ticaviꞌ Samuel man rey uun chij rihaan nij yuvii̱ amalecita, ga̱a ne̱ quinanꞌ soꞌ tucuá soꞌ a. Ga̱a ne̱ quinanꞌ uún Saúl, ne̱ asi̱j güii yoꞌ nda̱a rej riha̱a̱n me se ne nari̱ꞌ tuvi̱ꞌ ro̱j soꞌ a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ Samuel me se nanó rá soꞌ cheꞌé Saúl cheꞌé se se̱ caꞌvee ca̱yáán Saúl rey a.
\c 83
\s Cuneꞌ Yaꞌanj man David gu̱un David rey naca̱ gu̱un chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a
\r I Samuel 16:1–13
\p ꞌÓ güii cataj Yaꞌanj rihaan Samuel se vaa caꞌne̱ꞌ rá Samuel ga̱ suun nanó rá cheꞌé sayuun quiranꞌ rey Saúl a. Tana̱nj cavi̱i̱ soꞌ caxri̱i̱ soꞌ do̱j casté raa̱ ꞌó soꞌ cheꞌé rej queneꞌe̱n nij yuvii̱ israelitá se vaa ꞌó soꞌ roꞌ, gu̱un rey naca̱ gu̱un chij rihaan nij soꞌ a. Ne̱ caꞌnéé Yaꞌanj man soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Belén caxri̱i̱ soꞌ casté raa̱ ꞌo̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Isaí tuviꞌ xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá a.
\p Veé dan ne̱ caꞌanj Samuel chumanꞌ Belén, ne̱ ga̱a queneꞌen soꞌ taꞌníí síí cuꞌna̱j Isaí síí chava̱ꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa síí xca̱a̱n veꞌé ndoꞌo vaa me síí chava̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá soꞌ se vaa síí chava̱ꞌ me síí nano̱ꞌ soꞌ gu̱un rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
\p Tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj a:
\p ―Taj maꞌ. Nda̱ꞌ se síí xca̱a̱n veꞌé vaa me soꞌ, tza̱j ne̱ né si̱j gu̱un rey me soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nij yuvii̱ me se ina̱nj se vaa ruviꞌ rlij rihaan maꞌa̱n nij soꞌ neꞌen nij soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se nda̱a nimán nij yuvii̱ neꞌén ꞌu̱nj, ne̱ narii ꞌu̱nj man nij yuvii̱ niꞌya̱j ꞌu̱nj nimán nij yuvii̱ ado̱nj ―taj Yaꞌanj rihaan Samuel a.
\p Veé dan canacúún Isaí man ꞌó nij taꞌníí soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cachén ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rej nicu̱nꞌ Samuel, tza̱j ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa a̱ ꞌó nij soꞌ me síí nanoꞌ soꞌ man a̱ maꞌ. Cheꞌé dan xnáꞌanj Samuel man Isaí sese vaa ꞌó taꞌníí soꞌ, ne̱ cataj Isaí se vaa vaa ꞌó taꞌníí soꞌ cuꞌna̱j David, tza̱j ne̱ síí cuni̱j me soꞌ ne̱ va̱j soꞌ tacaan tumé soꞌ matzinj, taj Isaí a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Samuel man Isaí se vaa nacu̱nj soꞌ caꞌna̱ꞌ David a. Namán David, ga̱a ne̱ cataj Yaꞌanj rihaan Samuel a:
\p ―Síí nihánj roꞌ, me ya̱ síí nanóꞌ ꞌu̱nj a. Cuta̱a̱ so̱ꞌ casté raa̱ soꞌ á ―taj Yaꞌanj rihaan Samuel a.
\p Ga̱a ne̱ cutáj Samuel casté raa̱ David, ne̱ queneꞌen nij tinúú David a. Ne̱ David me se síí veꞌé vaa me soꞌ, ne̱ nucua̱j soꞌ, ne̱ síí cui̱j raa̱ me soꞌ a. Asi̱j güii yoꞌ rej riha̱a̱n ꞌo̱ cayáán nimán Yaꞌanj ga̱ David a. Ga̱a ne̱ quinanꞌ Samuel tucuá soꞌ a.
\c 84
\s Cachráá David yaꞌánj arpá cuno̱ rey Saúl a
\r I Samuel 16:14–23
\p Caꞌneꞌ rá Yaꞌanj ga̱ suun ra̱cuíj man Saúl, ne̱ cheꞌé dan vaa orá ꞌnaꞌ nana̱ chre̱e nimán Saúl a. Cheꞌé dan cataj nij mozó nu̱u̱ rihaan soꞌ se vaa nano̱ꞌ soꞌ ꞌo̱ síí achráá yaꞌánj arpá, ne̱ asa̱ꞌ anó nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ cuno̱ soꞌ yaꞌánj, ne̱ cunu̱u dínj nimán soꞌ quiꞌya̱j yaꞌánj, taj nij mozó a. Ne̱ cataj ꞌo̱ mozó se vaa David taꞌníí síí cuꞌna̱j Isaí me síí neꞌen cachra̱a̱ yaꞌánj, ne̱ cheꞌé dan canacúún Saúl caꞌna̱ꞌ David rihaan soꞌ a. Ne̱ ga̱a anó nana̱ chre̱e man rey Saúl, ne̱ achráá David taꞌánj soꞌ a.
\p Si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo me David, rá rey Saúl, ne̱ cachén doj, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rey Saúl suun rihaan David se vaa tu̱mé David agaꞌ rásuun soꞌ ga̱a unuꞌ soꞌ, ne̱ ca̱ta̱ David agaꞌ yoꞌ cheꞌé rey Saúl ga̱a caꞌa̱nj rey Saúl rej cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ta̱j riꞌyunj man nij yuvii̱ israelitá a.
\c 85
\s Ticaviꞌ David man ꞌo̱ tanuu filisteo síí xca̱a̱n ndoꞌo a
\r I Samuel 17:1–18:5
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nana̱ aꞌmii raꞌyunj síí cuꞌna̱j Goliat cuno nij tanuu israelitá a
\p ꞌO̱ güii me se cunuꞌ nij tanuu israelitá ga̱ nij tanuu filisteo, ne̱ yáán cunuda̱nj nij soꞌ rej tacaan, ne̱ rej tacaan yoꞌ roꞌ, me ꞌo̱ rej ruviꞌ niꞌya̱j nij soꞌ tuviꞌ nij soꞌ a. Ne̱ curiha̱nj ꞌo̱ tanuu filisteo rej cayáán tuviꞌ tanu̱u soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij tanuu israelitá sese vaa ꞌo̱ síí gu̱un nucua̱j cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ a. Vaꞌnu̱j metró xca̱a̱n soꞌ ta̱ꞌ asuun, ne̱ nu̱u̱ soꞌ agaꞌ ꞌe̱e̱ ndoꞌo aráán nee̱ man soꞌ a. Ne̱ Goliat cuꞌna̱j soꞌ a.
\p Ne̱ caguáj soꞌ rihaan nij síí israelitá cataj soꞌ se vaa nano̱ꞌ nij soꞌ ꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ síí cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ a. Ne̱ sese quiꞌya̱j canaán Goliat, ne̱ gu̱un chij nij síí filisteo rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ sese quiꞌya̱j canaán tanuu israelitá man Goliat, ga̱a ne̱ gu̱un chij nij síí israelitá rihaan nij yuvii̱ filisteo, taj Goliat caguáj soꞌ a. Tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí israelitá, ne̱ a̱ doj ne caꞌve̱j rá a̱ ꞌó nij soꞌ cu̱riha̱nj nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ Goliat maꞌ.
\s2 Caꞌnéé nimán David cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ Goliat a
\p Vaꞌnu̱j tinúú David síí noco̱o doj roꞌ, me tanuu nu̱u̱ rihaan rey Saúl, ne̱ maꞌa̱n David quináj rihaan rej soꞌ síí cuꞌna̱j Isaí tumé soꞌ daán rej soꞌ matzinj a. ꞌO̱ güii cataj Isaí rihaan David se vaa caꞌa̱nj David queneꞌe̱n David da̱j ranꞌ tinúú David, ne̱ caꞌa̱nj ni̱caj David se chá rque̱ soꞌ man tinúú soꞌ, taj rej soꞌ rihaan soꞌ a.
\p Cuchiꞌ David rej ya̱nj nij tanuu, ne̱ dan me se quisíj ꞌo̱ yavii táá doj se vaa daj a̱ güii curiha̱nj síí xca̱a̱n cuꞌna̱j Goliat caꞌmii xta̱ꞌ soꞌ rihaan nij síí israelitá a. Xcaj David cuentá da̱j ꞌyaj Goliat, ne̱ cataj David se vaa ne nó xcúún síí xca̱a̱n yoꞌ caꞌmi̱i̱ soꞌ da̱nj rihaan nij tanuu nu̱u̱ rihaan se‑chuma̱nꞌ Yaꞌanj a̱ maꞌ. Cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa cu̱riha̱nj maꞌa̱n soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ Goliat, taj soꞌ a.
\p Cuno Saúl snana̱ David, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa caꞌna̱ꞌ David rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Se̱ caꞌvee cunu̱ꞌ so̱ꞌ ga̱ síí xca̱a̱n yoꞌ maꞌ. Ese síj queꞌe̱e̱ yoꞌ me soꞌ tanuu, ne̱ xnii mé so̱ꞌ a ―taj Saúl rihaan David a.
\p Tza̱j ne̱ cataj David a:
\p ―ꞌU̱nj nihánj me síí tumé daán réj matzinj, ne̱ dan me se ticavíꞌ ꞌu̱nj man chuvaa̱, ga̱ osó ga̱a guun rá nij xoꞌ cha̱ nij xoꞌ matzinj a. Ne̱ Yaꞌanj me síí caráán rihaan sayuun cheꞌé ꞌu̱nj ga̱a quiꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj, ne̱ cheꞌé dan amán ya̱ rá ꞌu̱nj se vaa gu̱un nucua̱j Yaꞌanj ca̱ráán Yaꞌanj rihaan sayuun cheꞌé ꞌu̱nj cuano̱ asa̱ꞌ cunúꞌ ꞌu̱nj ga̱ síí filisteo nihánj cuano̱ ado̱nj ―taj David rihaan Saúl a.
\s2 Ticaviꞌ David man Goliat a
\p Veé dan taj nana̱ caꞌmii rey, ne̱ cheꞌé dan cavii raa̱ soꞌ rque̱ soꞌ yatzéj aga̱ꞌ nu̱u̱ soꞌ cunu̱ꞌ David a. Ga̱a ne̱ cunuû David yatzéj aga̱ꞌ yoꞌ, tza̱j ne̱ ne nari̱j cu̱nuû David yatzéj agaꞌ, ne̱ quirii uún soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ rej nu̱u̱ chráá nanoꞌ soꞌ ꞌu̱nꞌ yahij luꞌve̱ uxrá naxca̱j soꞌ caraa soꞌ rque nanj noco̱ꞌ xcóó soꞌ, ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ rej nicu̱nꞌ Goliat cheꞌé rej cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ Goliat, ne̱ taj vaa a̱ doj agaꞌ ꞌni̱j raꞌa soꞌ, ma̱an se na̱nj ꞌo̱ lalenj nocoꞌ raꞌa soꞌ ado̱nj.
\p Queneꞌen Goliat se vaa caꞌnaꞌ David rihaan soꞌ, ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ soꞌ niꞌya̱j soꞌ man David, tza̱j ne̱ caꞌmii David rihaan soꞌ cataj David a:
\p ―Yaꞌanj vaa iꞌna̱ꞌ me síí aráj gue̱e̱ núj si̱j israelitá rihaan, ne̱ soꞌ me síí ra̱cuíj manj a. Ne̱ güii nihánj me güii queneꞌe̱n cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ se vaa Yaꞌanj me síí racuíj ya̱ man núj na̱nj á ―taj David rihaan Goliat a.
\p Guun cheꞌe̱ Goliat cachéé soꞌ nda̱a rej nicu̱nꞌ David, ne̱ nichrunꞌ David rihaan Goliat uún a. Ga̱a ne̱ quirii David ꞌo̱ yahij rque xnánj soꞌ caxríj soꞌ rque lalenj, ne̱ tucuanica̱j David lalenj ne̱ goꞌ soꞌ yahij man Goliat a. Catúj yahij yoꞌ caan rihaan Goliat, ne̱ nu̱ꞌ naxru̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cunánj David nda̱a rej na̱j Goliat rihaan yoꞌóó, taꞌaa David neê espadá ꞌni̱j raꞌa Goliat, ne̱ tagüéj David nu̱ꞌ cúú yave̱ Goliat a.
\p Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij tanuu filisteo, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cunánj nij soꞌ, tza̱j ne̱ cavii nij tanuu israelitá canocoꞌ nij soꞌ man nij soꞌ nda̱a chiháán maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij tanuu israelitá man nij soꞌ a.
\p Queneꞌen rey Saúl se vaa guun, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Abner tanuu general uun chij rihaan ꞌó nij tanuu se vaa caꞌna̱ꞌ David rihaan soꞌ, quiꞌya̱j Abner a. Quiꞌyaj Abner nda̱a vaa me rá Saúl, ne̱ dan me caꞌnaꞌ David rihaan Saúl, ne̱ nica̱j David cúú yave̱ Goliat a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Saúl rihaan David se vaa quina̱j David rihaan soꞌ a. Ne̱ taꞌníí Saúl síí cuꞌna̱j Jonatán roꞌ, guun tuvi̱ꞌ ndoꞌo soꞌ ga̱ David, ne̱ rqué soꞌ ꞌo̱ neê espadá gu̱un siꞌyaj David a.
\p Ne̱ asi̱j güii yoꞌ rej riha̱a̱n me se guun cheꞌe̱ rey yoꞌ caꞌnéé rey man David nu̱ꞌ rej cunu̱ꞌ nij tanuu a. Sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj David, ne̱ nda̱a guun soꞌ síí uun chij rihaan ꞌó nij tanuu, quiꞌyaj rey Saúl a. Ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno nij yuvii̱ nana̱ se vaa quiꞌyaj canaán ndoꞌo David, ne̱ nda̱a nij síí sa̱ꞌ doj guun chij rihaan rey Saúl guun niha̱ꞌ rá cheꞌé David a.
\c 86
\s Guun xco̱j ruva̱a̱ rá rey Saúl, ne̱ guun rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man David a
\r I Samuel 18:6–20:42
\p ꞌO̱ güii ticaviꞌ ndoꞌo David man nij síí filisteo, ne̱ canica̱j soꞌ namán soꞌ, ne̱ nariꞌ nij chana̱ israelitá man David ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cachráá nij noꞌ ne̱ raꞌánj nij noꞌ a. Ne̱ cachráá nij noꞌ chraꞌ cheꞌé rey Saúl ga̱ David a. Ne̱ xa̱ꞌ Saúl, tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ míj tanuu ticaviꞌ soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ David, tza̱j ne̱ uxrá doj vaa nij tanuu ticaviꞌ soꞌ rihaan nij tanuu ticaviꞌ rey Saúl me nana̱ cachráá nij chana̱ a.
\p Cuno Saúl nana̱ cachráá nij chana̱, ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ se vaa da̱j doj gu̱un rá nij yuvii̱ cune̱ꞌ nij yuvii̱ rey man David a. Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá soꞌ ga̱ suun nucua̱j rá man David a.
\s2 Guun rá Saúl ticavi̱ꞌ soꞌ man David a
\p ꞌÓ güii canó nana̱ chre̱e man Saúl, ne̱ caꞌnaꞌ David cachráá soꞌ chraꞌ rihaan taꞌánj soꞌ yaꞌánj arpá cuno̱ Saúl a. Ne̱ ꞌni̱j raꞌa Saúl ꞌo̱ chruun lanzá, ne̱ goꞌ soꞌ chruun lanzá rej nicu̱nꞌ David, tza̱j ne̱ vi̱j ya̱ güéj soꞌ nanii soꞌ, ne̱ ne quira̱nꞌ chiꞌii̱ soꞌ maꞌ.
\p Dan me se xcaj Saúl cuentá se vaa racuíj Yaꞌanj man David, tza̱j ne̱ a̱j tanáj Yaꞌanj man soꞌ, ne̱ ne racuíj Yaꞌanj man soꞌ cuano̱ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cuneꞌ soꞌ síí uun chij rihaan ꞌo̱ xꞌneꞌ nij tanuu man David, ese guun rá soꞌ se vaa caꞌa̱nj cunu̱ꞌ David ga̱ nij síí filisteo, ne̱ ticavi̱ꞌ nij síí filisteo man soꞌ a. Tza̱j ne̱ ina̱nj quiꞌyaj canaán David man nij síí filisteo, cheꞌé se racuíj Yaꞌanj man soꞌ a. Cheꞌé dan doj a̱ cuchuꞌviꞌ Saúl niꞌya̱j Saúl man David, tza̱j ne̱ nij yuvii̱ israelitá me se cunuu ꞌe̱e̱ rá cunuda̱nj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man David a.
\p Cachén doj, ga̱a ne̱ cavii uún raa̱ Saúl da̱j quiꞌya̱j soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ David a. Dan me se a̱j cunuu ꞌe̱e̱ rá taꞌnij cha̱na̱ Saúl níí cuni̱j cuꞌna̱j Mical man David, ne̱ cheꞌé dan cataj Saúl rihaan David se vaa caꞌve̱e xca̱j soꞌ man noꞌ a. Ne̱ nij síí ata̱ suun ga̱ Saúl roꞌ, rquee̱ nij soꞌ man David se vaa xca̱j soꞌ man Mical, quiꞌyaj Saúl a. Ne gu̱un rá David xca̱j soꞌ man taꞌnij cha̱na̱ rey maꞌ. Tza̱j ne̱ cataj nij síí ata̱ suun se vaa o̱rúnꞌ cientó síí filisteo ticavi̱ꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e xca̱j soꞌ man chana̱ a. Dan me se guun rá Saúl se vaa cavi̱ꞌ David quiꞌya̱j nij síí filisteo, ne̱ veé dan navi̱j David, rá Saúl a. ꞌO̱ se síí ta̱j riꞌyunj man Saúl me David, rá Saúl a.
\p Caꞌvej rá David quiꞌya̱j David nda̱a vaa cataj nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ dan me se cavii soꞌ ticaviꞌ soꞌ man vi̱j ya̱ cientó nij síí filisteo a. Ga̱a ne̱ xcaj soꞌ man Mical a. Dan me se doj a̱ cuchuꞌviꞌ Saúl niꞌya̱j Saúl man David cuano̱, ese xcaj soꞌ cuentá se vaa ya̱ ꞌe̱e̱ rá taꞌníí soꞌ niꞌya̱j noꞌ man David, ne̱ racuíj ndoꞌo Yaꞌanj man David a.
\s2 Racuíj Jonatán man David a
\p Ga̱a ne̱ quisíj rá Saúl se vaa ya̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man David, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij tucua̱ soꞌ ga̱ nij síí ata̱ suun cheꞌé soꞌ a. Tza̱j ne̱ taꞌníí Saúl Jonatán me se tuviꞌ David me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan David a. Ga̱a ne̱ guun rá Jonatán naquiꞌya̱j ino̱ soꞌ snana̱ rej soꞌ se vaa se̱ ticaviꞌ rej soꞌ man David a. Síj ga̱a ne̱ cuchumán rá Saúl, ne̱ cataj soꞌ se vaa se̱ ticaviꞌ soꞌ man David a. Cheꞌé dan me ꞌo̱ quiꞌyaj suun David ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan Saúl, ne̱ cunuꞌ uún soꞌ ga̱ nij síí filisteo, ne̱ quiꞌyaj canaán uún soꞌ a.
\s2 Cunánj David nda̱a veꞌ tucuá soꞌ a
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ canó uún nana̱ chre̱e man Saúl, ga̱a ne̱ cachráá David chraꞌ rihaan yaꞌánj arpá cuno̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ ꞌó yuún goꞌ Saúl xrúún soꞌ chruun lanzá rej nicu̱nꞌ David a. Nanii David, ne̱ cunánj soꞌ nda̱a veꞌ tucuá soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj nica̱ soꞌ chana̱ Mical se vaa cavi̱i̱ soꞌ cuna̱nj soꞌ rej nii̱ ma̱an güii yoꞌ, ne̱ se taj, ne̱ ticavi̱ꞌ rej noꞌ man soꞌ, taj noꞌ a. Dan me se a̱j caꞌnéé Saúl man síí tu̱mé veꞌ tucuá David, ne̱ cheꞌé dan curiha̱nj David ꞌo̱ taꞌyaa ventaná, ne̱ tanij Mical man soꞌ rihaan yoꞌóó a. Ne̱ cutaꞌ noꞌ ꞌo̱ yaꞌanj cacój yuvii̱ rihaan yana rej otoj David, ne̱ veꞌé caráán noꞌ roto̱ xráá yaꞌanj yoꞌ, ga̱a ne̱ ase vaa maꞌa̱n David otoj rihaan camá roꞌ, da̱nj ruviꞌ yaꞌanj yoꞌ, quiꞌyaj Mical a.
\p Ga̱a ne̱ nij síí nu̱u̱ rihaan Saúl roꞌ, catúj nij soꞌ rá veꞌ ta̱ꞌaa nij soꞌ man David, tza̱j ne̱ ranꞌ David, taj Mical rihaan nij soꞌ a. Corá xcaj rey Saúl cuentá se vaa tihaꞌ yuꞌunj taꞌníí soꞌ Mical man soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man noꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌmii ne̱ noꞌ rihaan soꞌ cataj noꞌ a:
\p ―Cataj David rihaan ꞌu̱nj se vaa sese se̱ racuíj ꞌu̱nj man soꞌ nani̱i̱ soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ manj a ―taj noꞌ caꞌmii ne̱ noꞌ rihaan rej noꞌ a.
\p Veé dan nicunꞌ ro̱j taꞌni̱j soꞌ caꞌmii ro̱j soꞌ, ne̱ David me se cunánj soꞌ nanoꞌ soꞌ man Samuel, ne̱ dan me se cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Samuel nu̱ꞌ se vaa guun a. Ga̱a ne̱ nanoꞌ Saúl man David, tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ soꞌ maꞌ.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé David ga̱ Jonatán a
\p Ga̱a ne̱ caꞌanj David nanoꞌ soꞌ tuviꞌ soꞌ Jonatán, ga̱a ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Jonatán cataj soꞌ a:
\p ―Me cheꞌé aꞌmaan rá réé so̱ꞌ niꞌya̱j soꞌ manj ga̱ ―taj David xnáꞌanj soꞌ man Jonatán a.
\p Ga̱a ne̱ cataj Jonatán se vaa ne ya̱ vaa nana̱ caꞌmii David maꞌ. Tza̱j ne̱ cataj David rihaan soꞌ a:
\p ―Ya̱ uxrá aꞌmaan rá réé so̱ꞌ niꞌya̱j soꞌ manj ado̱nj. Tza̱j ne̱ cheꞌé se neꞌen soꞌ se vaa tuvi̱ꞌ níꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ ―taj uún David rihaan Jonatán a.
\p Ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j David rihaan Jonatán se vaa caꞌa̱nj soꞌ xca̱j soꞌ cuentá sese ya̱ vaa snana̱ David, ne̱ caꞌna̱ꞌ uún soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan David a. Ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva Jonatán rihaan David se vaa caꞌa̱nj xca̱j soꞌ cuentá, ne̱ cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan David nu̱ꞌ se vaa nari̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cavii Jonatán, ne̱ xcaj ya̱ soꞌ cuentá se vaa ya̱ ya̱ me rá rej soꞌ ticavi̱ꞌ rej soꞌ man David a. Ga̱a ne̱ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan David, tza̱j ne̱ tadó ndoꞌo soꞌ se̱ queneꞌen nij yuvii̱ se vaa caꞌanj caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ David a. Dan me sayuun quira̱nꞌ ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ cataꞌ tuꞌva ro̱j soꞌ rihaan tuvi̱ꞌ ro̱j soꞌ se vaa ꞌo̱ gu̱un tuvi̱ꞌ ro̱j soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ cataꞌ tuꞌva ro̱j soꞌ se vaa veꞌé tu̱mé ꞌo̱ ꞌo̱ ro̱j soꞌ man nij tucuá tuviꞌ soꞌ a. Síj ga̱a ne̱ caꞌanj David cheꞌé se a̱j neꞌen soꞌ se vaa sese se̱ cunánj soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nii man soꞌ a.
\c 87
\s Cunánj David rihaan rey Saúl, ne̱ guun cheꞌe̱ nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ David a
\r I Samuel 21–23
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé David ga̱ xrej cuꞌna̱j Ahimelec a
\p Dan me se vaj David cunánj David rihaan Saúl, ne̱ caꞌanj caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ xrej cuꞌna̱j Ahimelec, ne̱ cachíín soꞌ rachrúún cha̱ soꞌ a. Caráyaꞌa̱nj Ahimelec se vaa o̱rúnꞌ David ꞌnaꞌ rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man David me cheꞌé ꞌnaꞌ o̱rúnꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌmii ne̱ David cataj David se vaa ꞌanj soꞌ suun yuve̱ cheꞌé rey Saúl a.
\p Ga̱a ne̱ cataj xrej Ahimelec rihaan David se vaa na̱nj rachrúún gue̱e̱ a̱j ta̱j rihaan mesá nu̱u̱ rque nuvií mantá ya̱nj Yaꞌanj me rachrúún vaa rihaan soꞌ a. Ne̱ o̱rúnꞌ nij xrej me síí no̱ xcúún cha̱ rachrúún gue̱e̱ yoꞌ a. Tza̱j ne̱ rqué Ahimelec rachrúún gue̱e̱ man David caꞌa̱nj ni̱caj David rihaan nij síí naꞌvi̱j caꞌna̱ꞌ soꞌ cheꞌé rej cha̱ rcuaꞌa̱a̱n cunuda̱nj nij soꞌ, rá Ahimelec a.
\p Ga̱a ne̱ xnáꞌanj David man Ahimelec sese vaa neê espadá ga̱ chruun lanzá rihaan soꞌ, ne̱ rqué Ahimelec man soꞌ taneê Goliat neê espadá a. Taꞌaa David rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ cavii soꞌ yoꞌóó Israel caꞌanj soꞌ chumanꞌ yaníj a.
\s2 Naquiꞌyaj chre̱ꞌ David man síí gu̱un tanuu rihaan soꞌ a
\p Cayáán David chumanꞌ Gat do̱j güii, ne̱ chumanꞌ Gat me ꞌo̱ chumanꞌ chiháán nij síí filisteo, ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ ꞌo̱ yuꞌuj ta̱j yuvej cuꞌna̱j Adulam cayáán soꞌ a. Xcaj nij tuviꞌ soꞌ cuentá me rej yáán soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ soꞌ a. Ne̱ caꞌnaꞌ uún queꞌe̱e̱ nij síí quiranꞌ sayuun quiꞌyaj rey Saúl do̱ꞌ, nij síí vaa xcúún rihaan do̱ꞌ, nij síí ranꞌ ꞌó sayuun do̱ꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ David, ne̱ dan me se quisíj caꞌa̱nj cientó ya̱ nij snóꞌo canocoꞌ man soꞌ a.
\p Caꞌanj nica̱j David man ro̱j rej soꞌ rihaan rey uun chij rihaan yoꞌóó Moab cheꞌé rej se̱ quiranꞌ ro̱j soꞌ sayuun a. Ga̱a ne̱ ꞌo̱ síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj cuꞌna̱j Gad cataj rihaan David se vaa cavi̱i̱ soꞌ yuꞌuj ta̱j yuvej caꞌa̱nj soꞌ quij toꞌóó xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá a.
\p Ne̱ nu̱ꞌ nij güii va̱j Saúl nano̱ꞌ soꞌ rej caꞌve̱e ta̱ꞌaa soꞌ man David, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ da̱nj maꞌ. Ne̱ caꞌmaan rá soꞌ ga̱ nij síí ata̱ suun nu̱u̱ rihaan soꞌ cheꞌé se a̱ ꞌó nij soꞌ ne cata̱j xnaꞌanj rihaan soꞌ se vaa veꞌé nica̱j tuvi̱ꞌ David ga̱ Jonatán a.
\s2 Ticaviꞌ Saúl man nij xrej a
\p Ne̱ ꞌo̱ síí ata̱ suun rihaan Saúl me soꞌ, ne̱ Doeg cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ síí cavii yoꞌóó Edom me soꞌ, ne̱ dan me se ga̱a cachíín David rachrúún ga̱ neê espadá rihaan xrej cuꞌna̱j Ahimelec, ne̱ nicu̱nꞌ síí cuꞌna̱j Doeg neꞌen soꞌ cunuda̱nj se vaa guun, ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ rihaan Saúl, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ a. Ga̱a ne̱ canacúún rej Saúl caꞌna̱ꞌ xrej Ahimelec rihaan soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man Ahimelec cheꞌé se racuíj Ahimelec man David a. Cataj Ahimelec rihaan Saúl se vaa na̱nj cheꞌé se síí nu̱u̱ rihaan Saúl me David roꞌ, cheꞌé dan racuíj soꞌ man David, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ caꞌne̱ꞌ rá Saúl, ne̱ caꞌneꞌ Saúl suun rihaan nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ se vaa ticavi̱ꞌ nij tanuu man Ahimelec do̱ꞌ, man ꞌó nij xrej ya̱nj suun ga̱ Ahimelec do̱ꞌ, man nij tucua̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n taꞌníí nij soꞌ neꞌej do̱ꞌ, man daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ nij tanuu me se cataj nij soꞌ se vaa se̱ quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ Saúl suun rihaan síí cuꞌna̱j Doeg quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, ne̱ da̱nj quiꞌyaj Doeg ado̱nj.
\p Ne̱ o̱rúnꞌ taꞌníí Ahimelec síí cuꞌna̱j Abiatar nanii, ne̱ caꞌanj nano̱ꞌ soꞌ man David, ne̱ cataj David rihaan soꞌ se vaa cheꞌé se nanoꞌ rey Saúl man ro̱j soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man ro̱j soꞌ roꞌ, cheꞌé dan sa̱ꞌ doj sese quina̱j Abiatar ga̱ soꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé David ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Keila a
\p Güii dan me se cunuꞌ nij síí filisteo ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Keila chumanꞌ ya̱nj taꞌa̱j nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cunuꞌ David ga̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé se racuíj Yaꞌanj man David, cheꞌé dan quiꞌyaj canaán nij tuvi̱ꞌ David man nij síí filisteo a. Xcaj Saúl cuentá se vaa ya̱nj David chumanꞌ Keila, ga̱a ne̱ cavii raa̱ soꞌ se vaa caꞌa̱nj soꞌ ta̱ꞌaa soꞌ man David a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj David man Yaꞌanj da̱j me rá Yaꞌanj quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ Yaꞌanj quiꞌyaj cachríj rá David se vaa ꞌyaj chuvi̱i Saúl caꞌna̱ꞌ Saúl chumanꞌ Keila, ne̱ sese quina̱j David chumanꞌ, ne̱ ta̱cuachén nij síí ma̱n chumanꞌ man soꞌ raꞌa rey Saúl a.
\p Cheꞌé dan curiha̱nj David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ chumanꞌ Keila va̱j nij soꞌ yoꞌ taꞌyaj a. Caꞌnaꞌ nana̱ rihaan Saúl se vaa curiha̱nj David chumanꞌ Keila, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá Saúl a. Ne̱ güii yoꞌ me se a̱j naquiꞌyaj chre̱ꞌ David vata̱nꞌ ya̱ cientó nij síí guun tanuu rihaan soꞌ a.
\p ꞌO̱ nanoꞌ Saúl man David, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e nari̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj maꞌ.
\s2 Nanó Jonatán cuentó ga̱ David a
\p ꞌO̱ güii caꞌanj yuve̱ Jonatán nanoꞌ soꞌ man David, ne̱ cataj soꞌ rihaan David a:
\p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ, maan David. Se̱ caꞌvee quiꞌya̱j réé ꞌu̱nj sayuun mán so̱ꞌ maꞌ. Ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un ma̱ꞌán so̱ꞌ rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cu̱nuû ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. Ne̱ a̱j neꞌen réé ꞌu̱nj se vaa ya̱ guún so̱ꞌ rey ―taj Jonatán rihaan David a.
\p Ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva uún ro̱j soꞌ se vaa gu̱un tuvi̱ꞌ ro̱j soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ga̱a ne̱ quinanꞌ Jonatán tucuá soꞌ a.
\p Ga̱a ne̱ va̱j David quiꞌnij yuve̱ soꞌ rej quij, tza̱j ne̱ xcaj nij yuvii̱ ne̱ nichru̱nꞌ rej yoꞌ cuentá se vaa va̱j David rej yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ se vaa ra̱cuíj nij soꞌ man Saúl ta̱ꞌaa soꞌ man David a. Tza̱j ne̱ caꞌnaꞌ nana̱ rihaan David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ canocoꞌ rey Saúl ga̱ nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ man nij tuvi̱ꞌ David, ne̱ da̱j doj se nariꞌ nij soꞌ man soꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí caꞌanj suun rihaan rey Saúl, ne̱ cataj soꞌ se vaa unuꞌ nij síí filisteo ga̱ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ rá Saúl ga̱ suun nocoꞌ man David, ne̱ caꞌanj soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí filisteo a.
\c 88
\s Vi̱j ya̱ gaa rej ticavi̱ꞌ David man rey Saúl, tza̱j ne̱ ne ticavi̱ꞌ soꞌ maꞌ
\r I Samuel 24–27
\s2 Gaa rej ticavi̱ꞌ David man rey Saúl, tza̱j ne̱ ne ticavi̱ꞌ soꞌ maꞌ
\p Síj cunuꞌ rey Saúl ga̱ nij síí filisteo, ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ canocoꞌ uún soꞌ man David a. Xcaj ya̱ soꞌ cuentá me rej vaj David, ne̱ nica̱j soꞌ vaꞌnu̱j míj ya̱ snóꞌo caꞌanj soꞌ a. Dan me se cayáán nij tuvi̱ꞌ David rque yuꞌuj ta̱j yuvej rej yoꞌ, ne̱ rej cunu̱u̱ ndoꞌo nuû nij soꞌ a. Ne̱ dan me se catúj rey Saúl rque yuꞌuj nanoꞌ soꞌ rej re̱ꞌé soꞌ a. Ne̱ nij snóꞌo nu̱u̱ rihaan David roꞌ, cataj nij soꞌ rihaan David se vaa nihánj me rej caꞌve̱e ticavi̱ꞌ soꞌ man rey Saúl ma̱an rej yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa quiꞌya̱j soꞌ da̱nj a. Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá David quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, ese rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me Saúl, ne̱ cheꞌé dan síí uun chij rihaan David me Saúl, rá David a. Cheꞌé dan nanaj nichrunꞌ David rej ya̱nj Saúl, ne̱ dínj va̱j David nica̱j soꞌ taneê soꞌ neê espadá caꞌneꞌ soꞌ do̱j tuꞌva roto̱ nique̱e̱ Saúl a.
\p Síj curiha̱nj Saúl rque yuꞌuj, ne̱ caꞌanj soꞌ ga̱nꞌ do̱j tzínꞌ, ne̱ curiha̱nj David, ne̱ caguáj soꞌ man Saúl a. Ga̱a ne̱ cayáán ru̱j David, ne̱ canó rihaan soꞌ rihaan yoꞌóó nda̱a rej nicu̱nꞌ rey yoꞌ, ne̱ tihaa̱n soꞌ rihaan rey do̱j yatzíj caꞌneꞌ soꞌ tuꞌva roto̱ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan rey se vaa gaa rej ticavi̱ꞌ soꞌ man rey, tza̱j ne̱ ne quiꞌya̱j soꞌ da̱nj maꞌ, taj soꞌ rihaan rey a. Ne̱ cataj soꞌ se vaa Yaꞌanj me síí cata̱j me tuviꞌ ro̱j soꞌ me síí ꞌyaj chiꞌi̱i̱ man tuviꞌ, taj David a. Cuno Saúl nana̱ caꞌmii David rihaan soꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ cataj soꞌ a:
\p ―Cuna̱j ꞌyáá so̱ꞌ, David. Nihánj me se síí tumé cacunꞌ mé ꞌu̱nj se vaa nij quiꞌyáá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. Ne̱ nuviꞌ queꞌe̱e̱ síí ꞌyaj sa̱ꞌ nda̱a vaa quiꞌyáá so̱ꞌ se vaa ne ti̱cavíꞌ so̱ꞌ manj maꞌ. Na̱ruꞌvee Yaꞌanj rihaan so̱ꞌ á. A̱j neꞌén ꞌu̱nj se vaa guún so̱ꞌ rey vaa güii, ne̱ gu̱un nucua̱j nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ asa̱ꞌ guun chij so̱ꞌ rihaan nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ me rá ꞌu̱nj cata̱ꞌ tuꞌvá so̱ꞌ se vaa ina̱nj se lu̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ cheꞌé tucuá ꞌu̱nj ―taj Saúl rihaan David a.
\p Ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva David se vaa veꞌé quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé nij tucuá Saúl, ne̱ quinanꞌ rey Saúl tucuá soꞌ a. Tza̱j ne̱ quinanꞌ David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ rej ꞌni̱j yuve̱ nij soꞌ rej quij a.
\p Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caviꞌ Samuel síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ nanó rá cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá se vaa caviꞌ soꞌ, ne̱ taꞌvee ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé soꞌ a.
\s2 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj David ga̱ síí cuꞌna̱j Nabal a.
\p ꞌO̱ güii caꞌnéé David man taꞌa̱j nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ cachi̱nj nij soꞌ do̱j se chá rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Nabal a. Ne̱ Nabal me síí ruꞌve̱e̱ ndoꞌo, ne̱ güii yoꞌ me se aca nij mozó nu̱u̱ rihaan soꞌ cachij xráá daán soꞌ matzinj a. Cataj David rihaan nij síí nu̱u̱ rihaan maꞌa̱n soꞌ se vaa cata̱j nij soꞌ rihaan Nabal se vaa ga̱a cayáán nij síí tumé daán Nabal matzinj rej xꞌnu̱j nij síí nu̱u̱ rihaan David, ne̱ ne caꞌa̱nj niꞌya̱ a̱ ꞌó daán soꞌ matzinj quiꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ. Veé da̱nj quiꞌyaj nij síí nu̱u̱ rihaan David, tza̱j ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ Nabal rihaan nij soꞌ, ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne rque̱ soꞌ maꞌ.
\p Ga̱a ne̱ caꞌmaan rá David se vaa ne cata̱j Nabal guun niꞌya̱j níꞌ cheꞌé se veꞌé tumé nij síí nu̱u̱ rihaan David man nij síí tumé daán soꞌ matzinj a. Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ se vaa quiꞌya̱j chuvi̱i nij soꞌ caꞌa̱nj cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij tucua̱ Nabal a.
\p Ne̱ vaa nica̱ Nabal chana̱ cuꞌna̱j Abigail, ne̱ veꞌé ndoꞌo vaa noꞌ, ne̱ chana̱ cavii ndoꞌo raa̱ me noꞌ a. Dan me se cataj xnaꞌanj ꞌo̱ se‑mo̱zó Nabal rihaan noꞌ nana̱ caꞌmii Nabal rihaan nij tuvi̱ꞌ David, ne̱ cavii raa̱ noꞌ caꞌne̱j noꞌ do̱j rasu̱u̱n rque̱ u̱u̱n noꞌ man David a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ noꞌ queꞌe̱e̱ se chá cutaꞌ noꞌ xráá burró, ne̱ cavii noꞌ nari̱ꞌ tuviꞌ noꞌ ga̱ David a. Nariꞌ noꞌ man David, ne̱ rqué u̱u̱n noꞌ rasu̱u̱n man soꞌ, ne̱ cataj noꞌ se vaa sa̱ꞌ doj ni̱caj soꞌ rasu̱u̱n rque̱ noꞌ, ne̱ se̱ guun caꞌa̱nj soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man nij tucua̱ Nabal cheꞌé nana̱ qui̱j tuꞌva Nabal rihaan soꞌ a. Xcaj David cuentá se vaa nica̱ caꞌmii Abigail, ne̱ nica̱j soꞌ rasu̱u̱n rqué noꞌ a.
\p Ataa quisi̱j xnu̱ꞌ güii caꞌmii Abigail da̱nj ga̱ David, ne̱ caviꞌ Nabal, ne̱ cachríj rá David se vaa Yaꞌanj me síí quiꞌyaj quiranꞌ soꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj David rihaan Abigail se vaa xca̱j tuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ caꞌvéj rá noꞌ, ne̱ dan me se xcaj tuviꞌ ro̱j soꞌ ado̱nj. Dan me se chana̱ cuꞌna̱j Abigail ga̱ chana̱ cuꞌna̱j Ahinoam me ro̱j chana̱ guun nica̱ David ga̱a quisíj cunánj David rihaan rey Saúl a. Ne̱ nica̱ ya̱a̱n David chana̱ cuꞌna̱j Mical roꞌ, a̱j rqué Saúl man noꞌ guun noꞌ nica̱ ꞌó soꞌ a.
\s2 Vaa ꞌó rej ticavi̱ꞌ David man rey Saúl, tza̱j ne̱ ne ticavi̱ꞌ soꞌ maꞌ
\p Guun ino̱ rá rey Saúl, ne̱ nanoꞌ uún soꞌ rej ticavi̱ꞌ soꞌ man David a. Naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ vaꞌnu̱j míj snóꞌo, ne̱ caꞌanj nano̱ꞌ soꞌ man David a. Ne̱ caꞌnéé David síí caꞌa̱nj ni̱ꞌyaj yuve̱ me rej va̱j nij tanuu nu̱u̱ rihaan rey Saúl, ne̱ nariꞌ nij síí caꞌanj ni̱ꞌyaj yuve̱ rej cayáán nij tanuu, ne̱ caꞌanj David ga̱ o̱rúnꞌ tuviꞌ soꞌ nda̱a rej ya̱nj nij soꞌ a. Dan me se cotoj sa̱ꞌ cunuda̱nj nij síí nu̱u̱ rihaan rey Saúl, quiꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne queneꞌe̱n se vaa catúj ro̱j soꞌ rej ya̱nj nij soꞌ a.
\p Ne̱ síí catúj ga̱ David roꞌ, me rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man rey Saúl, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá David quiꞌya̱j soꞌ da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n Yaꞌanj ata̱ suun quiꞌya̱j sayuun man Saúl, taj David rihaan tuviꞌ soꞌ a. Dan me se na̱nj se‑sihu̱u̱ Saúl ga̱ xrúún Saúl chruun lanzá unuꞌ soꞌ ga̱ yuvii̱ taꞌaa ro̱j soꞌ, ne̱ curiha̱nj ro̱j soꞌ cavii ro̱j soꞌ raa̱ quij xca̱a̱n nicu̱nꞌ ga̱nꞌ do̱j tzínꞌ a.
\p Veé raa̱ quij yoꞌ nicunꞌ David, ne̱ caguáj soꞌ man síí cuꞌna̱j Abner síí rii taꞌngaꞌ rihaan cunuda̱nj nij tanuu nu̱u̱ rihaan Saúl, ne̱ tihaꞌ David man soꞌ cataj David se vaa no̱ xcúún Abner tu̱mé sa̱ꞌ soꞌ doj man rey a. Ne̱ cataj David se vaa ni̱ꞌyaj Abner, ne̱ xca̱j soꞌ cuentá se vaa nuviꞌ se‑sihu̱u̱ rey ga̱ xrúún rey chruun lanzá xꞌnúú rey a̱ maꞌ. Ne̱ ma̱an orá dan cunuu ya̱a̱n rey Saúl snana̱ David, ne̱ maꞌa̱n soꞌ caꞌmii ga̱ David a. Tza̱j ne̱ cataj David rihaan soꞌ se vaa a̱ ꞌó güii ne gu̱un rá David quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ David man Saúl maꞌ. Ne̱ cheꞌé dan ne queneꞌe̱n uxrá David me cheꞌé me canocoꞌ ndoꞌo Saúl man nij tuvi̱ꞌ David, ne̱ guun rá Saúl ticavi̱ꞌ soꞌ man David maꞌ, taj David rihaan Saúl a.
\p Cheꞌé dan cataj rey Saúl se vaa cara̱a̱ xꞌnaa David cheꞌé cacunꞌ tumé Saúl se vaa guun rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ man David a. Ga̱a ne̱ cataj David se vaa caꞌne̱j Saúl man ꞌo̱ síí caꞌna̱ꞌ naca̱j xrúún Saúl chruun lanzá a. Ne̱ cataj David se vaa ase vaa caráán maꞌa̱n soꞌ rihaan sayuun cheꞌé Saúl roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ca̱ráán Yaꞌanj rihaan sayuun cheꞌé maꞌa̱n David, taj David rihaan Saúl a.
\p Ga̱a ne̱ quinanꞌ Saúl tucuá soꞌ, ne̱ caꞌanj nij tuvi̱ꞌ David uún a.
\s2 Cayáán David chumanꞌ Siclag a
\p Tza̱j ne̱ caꞌneꞌ rá David ga̱ suun nucua̱j rá man Saúl, ne̱ cheꞌé dan nica̱j soꞌ man ro̱j nica̱ soꞌ ga̱ cunuda̱nj nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ caꞌanj uún soꞌ nda̱a yoꞌóó chumanꞌ chiháán nij síí filisteo chumanꞌ cuꞌna̱j Gat a. Caꞌnaꞌ nana̱ rihaan Saúl se vaa caꞌanj David chumanꞌ Gat, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ rá soꞌ ga̱ suun noco̱ꞌ man David a. Ne̱ cachíín niꞌya̱j David rihaan rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat se vaa rque̱ rey ꞌo̱ rej caꞌa̱nj ca̱yáán nij tuvi̱ꞌ David a. Ga̱a ne̱ rqué rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat ꞌo̱ chumanꞌ cunii cuꞌna̱j Siclag ca̱yáán David, ne̱ dan me se ꞌo̱ yoꞌ táá doj cayáán David chumanꞌ Siclag a. Ga̱a ne̱ curiha̱nj soꞌ ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ta̱j riꞌyunj man nij yuvii̱ israelitá a. Ga̱a ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱, ne̱ quináj saga̱nꞌ nij yuvii̱ ga̱ daán nij yuvii̱ xcuu rihaan nij tuvi̱ꞌ David a. Ne̱ caꞌmii ne̱ David rihaan rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat cataj David se vaa caꞌanj cunu̱ꞌ David ga̱ nij chumanꞌ chiháán nij síí israelitá ne̱ ga̱ chiháán nij tuviꞌ nij síí israelitá, ne̱ cheꞌé dan guun rá rey se vaa a̱j guun nij yuvii̱ israelitá síí ta̱j riꞌyunj man David a.
\c 89
\s Caviꞌ nij taꞌni̱j Saúl ga̱a unuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí ta̱j riꞌyunj man nij soꞌ a
\r I Samuel 28–31; I Crónicas 10
\p Ne̱ güii yoꞌ me se naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij síí filisteo man nij tanuu nu̱u̱ rihaan nij soꞌ cheꞌé rej cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat me se guun rá soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan David ga̱ nij tanuu filisteo caꞌa̱nj nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá a. Ne̱ cataj David se vaa caꞌa̱nj soꞌ a.
\s2 Cachíín niꞌya̱j Saúl ra̱cuíj nimán Samuel man soꞌ a
\p Dan me se cunuu chre̱ꞌ nij síí filisteo cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ Saúl man nij tanuu nu̱u̱ rihaan maꞌa̱n soꞌ a. Ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij tanuu filisteo, ne̱ cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ a. Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj se vaa ti̱haa̱n Yaꞌanj rihaan soꞌ da̱j quira̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Yaꞌanj rihaan soꞌ a̱ maꞌ. Dan me se ga̱a caꞌmii nej rihaan soꞌ do̱ꞌ, ga̱a quirii nii suerté ga̱ yahij gue̱e̱ do̱ꞌ, ga̱a guun rá soꞌ caꞌmi̱i̱ nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ, ne a̱ doj nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Yaꞌanj cuno̱ Saúl maꞌ.
\p Cheꞌé dan me guun rá Saúl nano̱ꞌ soꞌ man ꞌo̱ yuvii̱ aꞌmii ga̱ nimán nij yuvii̱ a̱j caviꞌ cheꞌé rej xca̱j soꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j soꞌ a. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n soꞌ me síí a̱j quirii man cunuda̱nj nij yuvii̱ aꞌmii ga̱ nimán nij yuvii̱ a̱j caviꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó Israel, tza̱j ne̱ nij mozó nu̱u̱ rihaan soꞌ me se cataj nij soꞌ se vaa ta̱j o̱rúnꞌ chana̱ quináj chana̱ aꞌmii ga̱ nimán nij yuvii̱ a̱j caviꞌ, ne̱ ya̱nj chana̱ yoꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Endor, taj nij soꞌ a.
\p Cheꞌé dan cunuû Saúl saga̱nꞌ ꞌó yuvii̱ cheꞌé rej se̱ cunuu ya̱a̱n nij yuvii̱ man soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ man chana̱ yoꞌ a. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá chana̱ nacu̱nj noꞌ caꞌna̱ꞌ nimán nij yuvii̱ a̱j caviꞌ, ese chuꞌviꞌ noꞌ se vaa cuchi̱ꞌ nana̱ rihaan rey Saúl se vaa quiꞌyaj noꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ rey Saúl suun se vaa cavi̱ꞌ noꞌ a. Tza̱j ne̱ cataꞌ tuꞌva Saúl rihaan noꞌ se vaa a̱ doj sayuun se̱ quiranꞌ noꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan noꞌ se vaa nacu̱nj noꞌ caꞌna̱ꞌ nimán síí cuꞌna̱j Samuel rihaan soꞌ a. Dan me se queneꞌen chana̱ man nimán, ne̱ nu̱ꞌ xcaj noꞌ cuentá se vaa maꞌa̱n rey Saúl me síí caꞌnaꞌ rihaan noꞌ a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nimán Samuel rihaan Saúl cataj soꞌ a:
\p ―Me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj ga̱ ―taj nimán Samuel rihaan Saúl a.
\p Ne̱ cataj Saúl rihaan nimán Samuel a:
\p ―ꞌO̱ se a̱j quiranꞌ ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun, ne̱ a̱j caꞌnaꞌ nij síí filisteo cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ ne aꞌmii Yaꞌanj rihanj maꞌ. Ne̱ nihánj me se nacúún ꞌu̱nj mán so̱ꞌ cheꞌé rej cata̱j so̱ꞌ rihanj da̱j qui̱ꞌyáj á ―taj Saúl rihaan nimán Samuel a.
\p Tza̱j ne̱ cataj nimán Samuel rihaan Saúl a:
\p ―Taj cheꞌé nacu̱nj so̱ꞌ manj maꞌ. Nuviꞌ Yaꞌanj chéé ga̱ so̱ꞌ ya̱j maꞌ. ꞌO̱ se ga̱a caꞌneꞌ Yaꞌanj suun rihaan so̱ꞌ ti̱cavíꞌ so̱ꞌ man cunuda̱nj nij síí amalecita, ne̱ ne cu̱nó so̱ꞌ rihaan Yaꞌanj a̱ maꞌ. Cheꞌé dan ta̱j riꞌyunj Yaꞌanj niꞌya̱j soꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ a̱j cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa rej riha̱a̱n níꞌ me se se̱ caꞌvej rá Yaꞌanj ꞌo̱ ca̱yáán so̱ꞌ rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá maꞌ. Ne̱ aꞌyuj me se quiꞌya̱j canaán nij síí filisteo mán so̱ꞌ, ne̱ cavi̱ꞌ nij taꞌni̱j soj a ―taj nimán Samuel rihaan Saúl a.
\p Dan me se cuno Saúl snana̱ nimán Samuel, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ a.
\s2 Ne caꞌve̱j rá nij síí filisteo caꞌa̱nj David ga̱ nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ maꞌ
\p Ga̱ quisíj cunuu chre̱ꞌ nij tanuu filisteo, ne̱ ꞌó nij rey uun chij rihaan nij yuvii̱ filisteo me se cataj nij soꞌ rihaan rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat se vaa ne nó xcúún soꞌ cata̱j soꞌ se vaa caꞌa̱nj David ga̱ nij soꞌ cunu̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá maꞌ. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ se vaa asa̱ꞌ cunuꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí israelitá, ne̱ ca̱nica̱j David, ne̱ ra̱cuíj soꞌ man nij síí israelitá cunu̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n nij síí filisteo a. Cheꞌé dan rquee̱ nij soꞌ man rey uun chij rihaan chumanꞌ Gat se vaa caꞌne̱ꞌ soꞌ suun se vaa ca̱nica̱j David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ quina̱nꞌ nij soꞌ chiháán nij soꞌ chumanꞌ Siclag a.
\s2 Cunuꞌ David ga̱ nij síí amalecita a
\p Namán David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan soꞌ, ne̱ nariꞌ nij soꞌ se vaa a̱j cunuꞌ nij síí amalecita ga̱ chumanꞌ chiháán nij soꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij síí amalecita man cunuda̱nj siꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, chana̱ nica̱ nij soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cachríj yaꞌan nij síí amalecita man veꞌ tucuá nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj David man Yaꞌanj sese caꞌa̱nj canoco̱ꞌ nij soꞌ man nij síí amalecita, ne̱ cataj Yaꞌanj se vaa canoco̱ꞌ nij soꞌ a. Cheꞌé dan cavii nij soꞌ canocoꞌ nij soꞌ man nij síí amalecita, ne̱ nariꞌ nij soꞌ man nij soꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man queꞌe̱e̱ nij síí amalecita, ne̱ tinanii nij soꞌ man nica̱ nij soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí nij soꞌ do̱ꞌ, daán nij soꞌ xcuu do̱ꞌ a. Ne̱ caꞌnéj ndoꞌo nij soꞌ rasu̱u̱n man nij síí amalecita, ne̱ dan me se nica̱j David caꞌnéé soꞌ taꞌa̱j daán nij síí amalecita xcuu ga̱ taꞌa̱j rasu̱u̱n siꞌyaj nij síí amalecita rqué u̱u̱n soꞌ man nij síí chij ꞌni̱j raꞌa xꞌneꞌ nij yuvii̱ israelitá cuꞌna̱j Judá, ese tuviꞌ nij soꞌ me David a.
\s2 Caviꞌ rey Saúl ga̱a cunuꞌ soꞌ ga̱ nij síí filisteo a
\p Quisíj caꞌneꞌ nij síí filisteo suun rihaan David ga̱ nij síí nu̱u̱ rihaan David se vaa ca̱nica̱j nij soꞌ quina̱nꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ cunuꞌ nij síí filisteo ga̱ nij yuvii̱ israelitá a. Nda̱a síj ga̱a ne̱ quiꞌyaj canaán nij soꞌ, ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij soꞌ man nij síí israelitá a. Ne̱ quiranꞌ chiꞌii̱ rey Saúl quiꞌyaj nij soꞌ, ga̱a ne̱ ticaviꞌ Saúl man maꞌa̱n soꞌ ga̱ neê espadá a. Ne̱ caviꞌ vaꞌnu̱j nij taꞌníí Saúl, quiꞌyaj nij síí filisteo a. Veé dan guun caviꞌ Saúl quiranꞌ soꞌ sayuun cheꞌé se ne cuno̱ soꞌ rihaan Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé se cachíín soꞌ rihaan chana̱ aꞌmii ga̱ nimán nij yuvii̱ a̱j caviꞌ se vaa caꞌmi̱i̱ noꞌ ga̱ nimán Samuel a.
