\id HEB
\h Hebreos
\toc1 Hebreos
\mt DIDZAʼ RUZÉAJNIʼI YUGUʼ BÖNACHI HEBREO
\c 1
\s Dios bë́ʼlenëʼ rëʼu didzaʼ lu ruʼë Zxíʼini cazëʼ
\p
\v 1 Zián luzuí, en zián ca benëʼ Dios, bë́ʼlenëʼ xuz xtóʼoruʼ
didzaʼ dza niʼte lu ruáʼagaquiëʼ bönniʼ guluʼë didzaʼ
uláz queëʼ.
\v 2 Naʼa, ga ruúdxi xtídzëʼë, dza ni zóaruʼ naʼa, Dios
bë́ʼlenëʼ rëʼu didzaʼ lu ruʼë Zxíʼini cazëʼ. Dios buzóëʼ
Lëʼ para guequi queëʼ Zxíʼinëʼ yúguʼtë le nequi queëʼ
Lëʼ, ateʼ lu nëʼë Zxíʼinëʼ naʼ, Dios benëʼ yödzölió ni.
\v 3 Zxíʼinëʼ naʼ náquiëʼ ca tu le ruluíʼi lahui yöl-laʼ
zxön queëʼ Dios, en ca náquiëʼ Zxíʼinëʼ ruluíʼi lahui
idú le náquiëʼ Dios caz. Run cazëʼ ga nacuáʼticaʼsö
yúguʼtë, rugunëʼ dxin didzaʼ ruʼë, en yöl-laʼ huáca queëʼ.
Cateʼ budxi benëʼ le ruún rëʼu dxiʼa que le naca dul-laʼ
nabágaʼruʼ, yöjchöʼë cuita lëʼë ibëla Dios, Nu röʼö rinná
bëʼ xitsáʼtërö.
\s Zxíʼinëʼ Dios nayë́pisëtërëʼ ca yuguʼ gubáz láʼayi
\p
\v 4 Zxíʼinëʼ Dios nayë́pisëtërëʼ ca yuguʼ gubáz láʼayi
queëʼ Dios, tuʼ nácatërö lo le lëʼ, lë naʼ Dios guluʼë
Lëʼ tuʼ náquiëʼ Zxíʼini cazëʼ, ca lágaquiëʼ gubáz láʼayi
queëʼ naʼ.
\v 5 Dios catu caz gudxëʼ tuëʼ gubáz láʼayi queëʼ ca
naʼ gudxëʼ Zxíʼinëʼ. Gunnë́ʼ:
\q Zxíʼinaʼ nacuʼ. Buzóaʼ Liʼ naʼa.
\p Catu caz bëʼë didzaʼ queëʼ tuëʼ gubáz láʼayi ca naʼ
bëʼë didzaʼ ca naca queëʼ Zxíʼinëʼ. Gunnë́ʼ:
\q Nacaʼ Xuzëʼ, ateʼ Lëʼ náquiëʼ Zxíʼinaʼ.
\p
\v 6 Lëscaʼ caní, cateʼ Dios buzóëʼ Biʼi que cazëʼ lu
yödzölió ni, gunnë́ʼ:
\q Yúguʼtë gubáz láʼayi queëʼ Dios ilaʼyéaj ládxiʼgaquiëʼ
Lëʼ.
\p
\v 7 Ca nácagaquiëʼ gubáz láʼayi queëʼ, rnna:
\q Lëʼ runëʼ ga nácagaquiëʼ gubáz láʼayi queëʼ ca böʼ
recja,
\q ateʼ gubáz láʼayi huen dxin queëʼ, runëʼ ga nácagaquiëʼ
ca guíʼ.
\p
\v 8 Naʼa, ca naca cazëʼ Zxíʼinëʼ, rnnëʼ:
\q Ga röʼu rinná bëʼu, inná bë́ʼticaʼsuʼ, Dios.
\q Tsahuiʼ naca ca rinná bëʼu.
\q
\v 9 Nadxíʼinuʼ le naca tsahuiʼ, en calëga le ruáʼ döʼ.
\q Que lë ni naʼ Dios budödëʼ lu noʼo yöl-laʼ unná bëʼ,
\q en benëʼ ga ruzíʼitëruʼ Liʼ xibé yöl-laʼ unná bëʼ
\q ca le tuʼzíʼi xibé luzóʼo.
\p
\v 10 Lëscaʼ caní rnnëʼ:
\q Liʼ, Xan, cateʼ gusí lo, benuʼ yödzölió,
\q ateʼ len náʼasuʼ buzúʼ lúzxiba.
\q
\v 11 Huadödi quéguequi, pero Liʼ, tsaz idíʼu.
\q Yúguʼtë itë́bigaca ca ritëbi lariʼ,
\q
\v 12 en ca lariʼ utubuʼ léguequi, en utsóʼo léguequi,
\q pero Liʼ, catu caz utsáʼ cuinuʼ
\q en catu caz iguluʼ.
\p
\v 13 Dios catu caz gudxëʼ tuëʼ gubáz láʼayi queëʼ ca
gudxëʼ Zxíʼinëʼ, gunnë́ʼ:
\q Gurö́ʼö cuita lëʼa ibëla
\q cateʼ gunraʼ ga uluʼzechu zxíbigaca loʼ
\q nupa bitiʼ taʼléʼe Liʼ dxiʼa.
\p
\v 14 Yúguʼtë gubáz láʼayi queëʼ Dios nácagaquiëʼ böʼ
huen dxin queëʼ Dios, ateʼ nasö́l-lëʼë légaquiëʼ para ilácalenëʼ
nupa ni nulágaca.
\c 2
\s Bitiʼ ral-laʼ ucáʼanaruʼ cáʼasö yöl-laʼ rusölá
\p
\v 1 Que lë ni naʼ, ral-laʼ güíʼi ládxiʼröruʼ le chibiyö́niruʼ,
para cabí gaca chopa ládxiʼruʼ.
\v 2 Guca bëʼ naca idútë li didzaʼ naʼ, le bidxín dza
niʼte lu náʼagaquiëʼ gubáz láʼayi queëʼ Dios, ateʼ yúguʼtë
nupa gulaʼdödi bëʼ ca rnna didzaʼ naʼ, en bitiʼ gulún
ca rnna, Dios benëʼ léguequi xíguiaʼ ca naʼ röjlö́z le
gulúngaca.
\v 3 Lëscaʼ caní bitiʼ caʼ uláruʼ rëʼu lu xíguiaʼ naʼ
channö ucáʼanaruʼ cáʼasö yöl-laʼ rusölá ni, le benëʼ Lë
cazëʼ Xanruʼ libán que zíʼalö, ateʼ nupa bilaʼyöni Lëʼ
buluʼluíʼi rëʼu naca idútë li.
\v 4 Lëscaʼ caní Dios caz benëʼ tsözxö́n légaquiëʼ ba
nalí, tuʼ benëʼ le nácagaca bëʼ, en le tun ga rubániruʼ,
en yuguʼ yöl-laʼ huáca zxön. Gudísiëʼ caʼ yuguʼ le runödzjëʼ
Dios Böʼ Láʼayi quégaquiëʼ tsca gúʼuni quézinëʼ Dios.
\s Dios benëʼ ga böáquiëʼ Jesús idú ca nácaruʼ rëʼu
\p
\v 5 Dios bitiʼ budödëʼ yödzölió siʼ zaʼ lu náʼagaquiëʼ
gubáz láʼayi que yehuaʼ yubá queëʼ, lë naʼ ruíʼiruʼ didzaʼ
que.
\v 6 Naʼa, ca naca lë ni, nazúaj lu guichi láʼayi didzaʼ
bëʼ nu run ba nalí le rnna:
\q Dios, rubánideʼedaʼ tuʼ ruíʼi ládxuʼu bönachi.
\q Rubánideʼedaʼ tuʼ rácalenuʼ léguequi.
\q
\v 7 Iaʼlátiʼsö cáʼasö ca yuguʼ gubáz láʼayi que yehuaʼ
yubá quiuʼ benuʼ bönachi.
\q Buzúʼ quéguequi yöl-laʼ zxön, en yöl-laʼ run bal,
\q en budöduʼ yúguʼtë le benuʼ Liʼ lu në́ʼeguequi.
\q
\v 8 Yúguʼtë budöduʼ lu në́ʼeguequi para ilaʼnná beʼe le.
\p Nazúaj lu guichi láʼayi lë naʼ rnna: “Budöduʼ lu në́ʼeguequi
yúguʼtë.” Bitiʼ bi bucáʼanëʼ le cabí budödëʼ lu në́ʼeguequi,
pero ga ridxintë naʼa dza, bitiʼ riléʼeruʼ yuʼu lu në́ʼeguequi
yúguʼtë.
\v 9 Réquibeʼeruʼ le guca queëʼ Jesús. Tu chíʼisö, Dios
benëʼ ga böáquiëʼ iaʼlátiʼsö cuidiʼ ca yuguʼ gubáz láʼayi
que yehuaʼ yubá queëʼ. Guljëʼ bönachi para gútiëʼ, ateʼ
gudíʼi guzxáquëʼë Jesús lu yöl-laʼ guti uláz quégaca
yúguʼtë bönachi, tuʼ buzáʼ ládxëʼë Dios queë́ruʼ caní.
Tuʼ benëʼ Jesús caní, Dios benëʼ ga rataʼ queëruʼ yöl-laʼ
zxön, en yöl-laʼ run bal.
\p
\v 10 Dios benëʼ yúguʼtë le riléʼeruʼ, en runëʼ ga nacuáʼticaʼsö.
Dios benëʼ ca ral-laʼ gunëʼ cateʼ benëʼ ga naca bëʼ náquiëʼ
Cristo idú tsahuiʼ niʼa que le gudíʼi guzxáquëʼë. Caní
benëʼ Dios queëʼ Cristo, Nu bideliʼ yöl-laʼ rusölá para
gaca ichë́ʼë bönachi zián yehuaʼ yubá queëʼ.
\v 11 Cristo ruúnëʼ tsahuiʼ bönachi para ilequi quez
queëʼ Dios. Tuzëʼ náquiëʼ Xúzguequi nupa naʼ ruúnëʼ
Cristo tsahuiʼ, en Xuz cazëʼ. Que lë ni naʼ, bitiʼ caʼ
rutuíʼinëʼ Zxíʼinëʼ Dios cateʼ rnnëʼ nácagaquiëʼ böchiʼ
luzë́ʼë.
\v 12 Ca naca lë ni nazúaj lu guichi láʼayi le rnna:
\q Usiyöndaʼ böchiʼ luzáʼa ca nacuʼ Liʼ, Dios.
\q Gatsaj láhuiʼlö bönachi tuʼdubi quiuʼ,
\q gul-laʼ yöl-laʼ ba quiuʼ.
\p
\v 13 Lëscaʼ caní rnnëʼ:
\q Uzxöni ládxaʼa-nëʼ Dios.
\p Ga yúbölö nazúaj le rnnëʼ:
\q ¡Buliʼyútsöcaʼ nedaʼ, en yuguʼ zxíʼinëʼ,
\q nupa naʼ Dios bennëʼ quiaʼ!
\p
\v 14 Que lë ni naʼ, tuʼ néquiguequinëʼ bëlaʼ en rön
yuguʼ zxíʼinëʼ naʼ, lëscaʼ caní Cristo ben cuinëʼ ca
nácagaquiëʼ. Guljëʼ bëlaʼ en rön. Caní guljëʼ para guca
gútiëʼ, en caní guca busunítiëʼ yöl-laʼ huáca unná bëʼ
que tuʼ xihuiʼ, nu naʼ dë lu nëʼe guti bönachi.
\v 15 Caní benëʼ Cristo para guca busanëʼ yúguʼtë nupa
gulaca ca bönniʼ nadóʼogaquiëʼ tsanni ni nacuáʼ nabángaca,
tuʼ guladxi yöl-laʼ guti.
\v 16 Naca bëʼ bitiʼ benëʼ caní para gácalenëʼ yuguʼ
gubáz láʼayi que yehuaʼ yubá queëʼ Dios, pero para gúcalenëʼ
yuguʼ zxíʼini xiʼsóëʼ Abraham.
\v 17 Que lë ni naʼ, ben bayudxi böáquiëʼ Cristo idú
ca nácagaquiëʼ böchiʼ luzë́ʼë naʼ, para gáquiëʼ lahuëʼ
Dios tu bixúz lo, tu bixúzi runëʼ ca rnnëʼ, en ruhuéchiʼ
ládxëʼë bönachi, encaʼ para gunëʼ le gun ga gataʼ lu
nëʼë ugǘëʼ dul-laʼ nabágaʼgaca bönachi.
\v 18 Naʼa, tuʼ gudíʼi guzxáquëʼë Lë cazëʼ Cristo, ateʼ
guzxíʼ bëʼ tuʼ xihuiʼ Lëʼ, que lë ni naʼ napëʼ yöl-laʼ
huáca gácalenëʼ nupa ni, rizíʼ bëʼ tuʼ xihuiʼ léguequi.
\c 3
\s Jesús nayë́pisëtërëʼ ca Moisés
\p
\v 1 Que lë ni naʼ, böchiʼ luzáʼadoʼ, libíʼiliʼ naʼ nácaliʼ
quez queëʼ Dios tuʼ bulidzëʼ Dios libíʼiliʼ, buliʼyú
dxiʼa ca náquiëʼ Jesucristo. Náquiëʼ gubáz nasö́l-lëʼë
Dios, encaʼ bixúz lo que le nazíʼ lu náʼaruʼ.
\v 2 Jesús ni runëʼ ca rnna xtídzëʼë Dios, Nu naʼ buzóa
Lëʼ xilatjëʼ, ca naʼ benëʼ caʼ Moisés, benëʼ ca rnna xtídzëʼë
Dios lógaca yúguʼtë bönachi queëʼ Dios.
\v 3 Nayë́pisëtërëʼ Jesús ca Moisés, para gaca queëʼ yöl-laʼ
ba, ca naʼ nácarëʼ lo bönniʼ nequi queëʼ tu yuʼu ca naca
huen dxin zoëʼ lu yuʼu naʼ.
\v 4 Yúguʼtë yuʼu, zoa nu ben le, pero Dios náquiëʼ Nu
ben yúguʼtë le riléʼeruʼ.
\v 5 Le nácatë Moisés benëʼ ca rnna xtídzëʼë Dios lógaca
bönachi queëʼ Dios, pero gúquiëʼ ca tu bönniʼ huen dxin,
ateʼ benëʼ ba nalí que didzaʼ ral-laʼ guʼë Dios,
\v 6 pero Cristo runëʼ ca rnna xtídzëʼë Dios, en náquiëʼ
Zxíʼini cazëʼ, ateʼ nacuáʼ lu nëʼë bönachi queëʼ Dios.
Rëʼu ni, nácaruʼ bönachi naʼ queëʼ Dios channö gácaruʼ
tsutsu ga idxinrö dza údxi. Ral-laʼ gácaruʼ tsutsu ca
ridipa ládxiʼruʼ, encaʼ ca rudzéjalenruʼ lë naʼ runruʼ
löza.
\s Dë lataj ga uluʼzíʼ ládxiʼgaca bönachi queëʼ Dios
\p
\v 7 Que lë ni naʼ, nazúaj lu guichi ca rnnëʼ Dios Böʼ
Láʼayi le rnna:
\q Naʼa, channö riyö́niliʼ didzaʼ ruʼë Dios,
\q
\v 8 bitiʼ gácaliʼ zidi lu icja ládxiʼdoʼoliʼ
\q ca naʼ gulaca nupa niʼ gulaʼdáʼbagaʼ Dios
\q cateʼ niʼ gulaʼzíʼ bëʼ Lëʼ lu lataj cáʼasö.
\q
\v 9 Gulaʼzíʼ bëʼë xuz xtóʼoliʼ nedaʼ niʼ
\q sal-laʼ bilaʼléʼenëʼ le benaʼ idú ca choáʼ iz.
\q
\v 10 Que lë ni naʼ gulédaʼ bönachi dza niʼ, en gunníaʼ:
\q “Taʼchíxiticaʼsinëʼ ca taʼzáʼ ládxiʼgaquiëʼ.
\q Bitiʼ të́ʼënnëʼ ilaʼnö́zinëʼ le rë́ʼëndaʼ ilunëʼ.”
\q
\v 11 Que lë ni naʼ gulédaʼ légaquiëʼ, en benaʼ tsutsu
xtídzaʼa, gunníaʼ:
\q “Bitiʼ ilaʼyáziëʼ ga uluʼzíʼ ládxiʼgaquiëʼ tsözxö́n
len nedaʼ.”
\p
\v 12 Guliʼgún chiʼi cuinliʼ, böchiʼ luzáʼadoʼ, para cabí
gácaliʼ nituliʼ libíʼiliʼ tu bönniʼ xihuiʼ cabí réajlëʼë,
en para cabí usanliʼ-nëʼ Dios ban.
\v 13 Naʼa, buliʼzéajniʼi tuliʼ iaʼtuliʼ yúguʼtë dza,
tsanni ni naca dza ni zóaruʼ naʼa, para cabí siʼ yeʼe
le naca xihuiʼ libíʼiliʼ, en para cabí gácaliʼ nituliʼ
libíʼiliʼ zidi lu icja ládxiʼdoʼoliʼ.
\v 14 Yúguʼtëruʼ gunruʼ tsözxö́n Cristo channö gácaruʼ
tsutsu ga idxinrö dza údxi, ca naʼ gusí lo ridipa ládxiʼruʼ.
\p
\v 15 Caní ral-laʼ gunruʼ tsanni ni rnna:
\q Naʼa, channö riyö́niliʼ chiʼë Dios,
\q bitiʼ gácaliʼ zidi lu icja ládxiʼdoʼoliʼ,
\q ca naʼ gulaca nupa niʼ gulaʼdáʼbagaʼ Dios.
\p
\v 16 ¿Nupxi naʼ bilaʼyöni xtídzëʼë Dios, en gulaʼdáʼbagaʼ
Lëʼ? Gulún caní yúguʼtë nupa niʼ bubéajëʼ Moisés léguequi
luyú Egipto.
\v 17 ¿Nupxi naʼ gulénëʼ Dios idú ca choáʼ iz? Gulaca
nupa niʼ gulún dul-laʼ, ateʼ gulati lu lataj cáʼasö.
\v 18 ¿Nupxi niʼ benëʼ tsutsu xtídzëʼë Dios, gunnë́ʼ bitiʼ
ilaʼyaza ga uluʼzíʼ ládxiʼguequi tsözxö́n len Lëʼ? Gulaca
nupa niʼ bitiʼ gulún ca rnna xtídzëʼë Dios.
\v 19 Naʼa, réquibeʼeruʼ bitiʼ guca ilaʼyáziëʼ tuʼ cabí
gulaʼyéajlëʼë Dios.
\c 4
\p
\v 1 Naʼa, tsanni ni nagáʼana le guzxíʼ lu nëʼë Dios
queë́ruʼ para gaca tsúʼuruʼ lataj queëʼ ga uzíʼ ládxiʼruʼ,
ral-laʼ gádxiruʼ para cabí unítiruʼ lataj tsúʼuruʼ niʼ.
\v 2 Biyönruʼ rëʼu didzaʼ dxiʼa ca naʼ bilaʼyönnëʼ légaquiëʼ,
pero légaquiëʼ bitiʼ buluʼziʼë xibé didzaʼ naʼ bilaʼyönnëʼ,
tuʼ cabí gulaʼyéajlëʼë Dios cateʼ bilaʼyönnëʼ le.
\v 3 Rëʼu ni réajlëʼëruʼ Dios, en tsúʼuruʼ lataj queëʼ
ga uzíʼ ládxiʼruʼ. Raca ca naʼ gunnë́ʼ Dios:
\q Que lë ni naʼ gulédaʼ légaquiëʼ
\q en benaʼ tsutsu xtídzaʼa, gunníaʼ:
\q Bitiʼ tsúʼugaquiëʼ ga uluʼzíʼ ládxiʼlenëʼ nedaʼ.
\p Dë lataj tsúʼuruʼ rëʼu ga uzíʼ ládxiʼlenruʼ-nëʼ Dios,
sal-laʼ budxi benëʼ Dios xichinëʼ dza niʼte cateʼ niʼ
benëʼ yödzölió ni, en chiruzíʼ ládxëʼë.
\v 4 Nazúaj lu guichi láʼayi ga ruíʼi didzaʼ ca naca
que dza igadxi, le rnna: “Buzíʼ ládxëʼë Dios dza igadxi
yuguʼ lu dxin benëʼ.”
\v 5 Ga yúbölö rnna: “Bitiʼ tsúʼugaquiëʼ ga uluʼzíʼ
ládxiʼlenëʼ nedaʼ.”
\v 6 Nupa niʼ bilaʼyöni zíʼalö didzaʼ dxiʼa, bitiʼ guyúʼugaca
niʼ tuʼ cabí gulún ca rnna xtídzëʼë Dios. Que lë ni
naʼ, ral-laʼ tsúʼugaca bönachi yúbölö niʼ.
\v 7 Que lë ni naʼ caʼ, Dios buluʼe tu dza yúbölö, gunnë́ʼ:
“Naʼa dza.” Caní naca, cateʼ chigudödi iz zián, bëʼë didzaʼ
Dios lu ruʼë David, ca naʼ nazúaj lu guichi láʼayi le
rnna:
\q Naʼa dza, channö riyö́niliʼ didzaʼ ruʼë Dios,
\q bitiʼ gácaliʼ zidi lu icja ládxiʼdoʼoliʼ.
\p
\v 8 Laʼtuʼ benëʼ Josué ga buluʼzíʼ ládxiʼgaquiëʼ cateʼ
gulaʼyuʼë lu xiyúgaquiëʼ, bitiʼ bëʼë Dios didzaʼ gudödi
niʼ que iaʼturö dza cateʼ nu uzíʼ ládxiʼlen Lëʼ.
\v 9 Que lë ni naʼ, nagáʼana quégaca bönachi queëʼ Dios
lataj ilaʼdéliʼnëʼ ga uluʼzíʼ ládxiʼgaquiëʼ.
\v 10 Nupa tsúʼugaca ga uluʼzíʼ ládxiʼlengaca Dios, uluʼzíʼ
ládxiʼgaquiëʼ lu dxin tunëʼ, ca naʼ buzíʼ ládxëʼë Dios
yuguʼ lu dxin benëʼ Lëʼ.
\v 11 Que lë ni naʼ, ral-laʼ güíʼi ládxiʼruʼ tsúʼuruʼ
ga niʼ uzíʼ ládxiʼlenruʼ-nëʼ Dios. Bitiʼ ral-laʼ táʼbagaʼruʼ
xtídzëʼë ca naʼ gulún nupa niʼ bitiʼ gulaʼyéajlëʼ Dios,
en bitiʼ gulaʼyuʼë niʼ.
\p
\v 12 Xtídzëʼë Dios naca ban caz, en napa caz yöl-laʼ
huáca. Richúgurö ga rëʼ ca guíë tuchiʼ natuchiʼ iropa
ruíʼi. Richugu ridxín ga taʼdzaga böʼ naca cázaruʼ, en
le zoa lu icja ládxiʼdoʼoruʼ, encaʼ röxaj ga ridxintë
lu dxita lu bin. Run ga naca bëʼ le ribequi ícjaruʼ,
en le rizáʼ ládxiʼruʼ.
\v 13 Bitiʼ bi gaca ucáchiʼruʼ ga bitiʼ gaca iléʼenëʼ
Dios le. Yúguʼtë le nun cazëʼ Dios naláʼ lahui, en narúaj
ga lináʼ lahuëʼ Dios. Lahuëʼ Lëʼ run bayudxi quíxjöʼöruʼ
le nunruʼ.
\s Jesús náquiëʼ bixúz lo, Nu nácatërö zxön
\p
\v 14 Zoa queë́ruʼ tu bixúz lo, nácatërëʼ zxön, Nu naʼ
gudödi niʼ yehuaʼ yubá, Jesús, Zxíʼinëʼ Dios. Que lë ni
naʼ ral-laʼ ugáʼanaruʼ tsutsu ca naca le nazíʼ lu náʼaruʼ.
\v 15 Zoa queë́ruʼ tu bixúz lo, Nu gaca huéchiʼ ladxiʼ
rëʼu ca nácagaca le raca queë́ruʼ, tuʼ guzxíʼ bëʼ tuʼ
xihuiʼ Lë cazëʼ idútë ca naʼ rizíʼ bëʼ tuʼ xihuiʼ naʼ
rëʼu, pero bitiʼ bi dul-laʼ benëʼ Lëʼ.
\v 16 Que lë ni naʼ, idú ládxiʼruʼ ral-laʼ ibígaʼruʼ galaʼ
ga röʼë rinná bëʼë Dios, Bönniʼ ruzáʼ ladxëʼë queë́ruʼ,
en inábaruʼ lahuëʼ huéchiʼ ládxëʼë rëʼu, en uzáʼ ládxëʼë
queë́ruʼ, para gácalenëʼ rëʼu cateʼ bi raca queë́ruʼ.
\c 5
\p
\v 1 Dios ribö́ cazëʼ nútiʼtës bixúz lo ladaj bönachi,
en ruzóëʼ lëʼ para gunëʼ yuguʼ le runëʼ lahuëʼ Dios
uláz quégaca bönachi, en cuʼë lahuëʼ Dios yuguʼ le tuʼnödzaj
bönachi, en yuguʼ böaʼ bëdxi tútigaquiëʼ-baʼ lu bucugu
láʼayi tuʼ nözi dul-laʼ nabágaʼgaquiëʼ.
\v 2 Bixúz lo naʼ, tuʼ raca queëʼ lë́bisö ca raca quégaca
bönachi, gaca gáquiëʼ zxön ladxiʼ len nupa nácagaca yuguʼ
bönniʼ canö́z, en nupa taʼchixi taʼnigui.
\v 3 Que lë ni naʼ, tuʼ náquiëʼ bixúz lo naʼ bönáchisö,
ral-laʼ cuʼë lahuëʼ Dios böaʼ bëdxi naʼ tútigaquiëʼ-baʼ
lu bucugu láʼayi niʼa que dul-laʼ nabagaʼ cazëʼ, ca naʼ
runëʼ caʼ niʼa que dul-laʼ nabágaʼgaca bönachi.
\p
\v 4 Cuntu nu gaca gun cuini bixúz lo, pero Dios rulidzëʼ
nu ral-laʼ gaca bixúz lo, ca naʼ bulidzëʼ Aarón.
\v 5 Lëscaʼ caní guca queëʼ Cristo. Bitiʼ ben cuinëʼ
bixúz lo, pero Dios buzóëʼ Lëʼ ca bixúz lo. Ca naca lë
ni, Dios gudxëʼ Lëʼ:
\q Liʼ nacuʼ Zxíʼinaʼ.
\q Buzóaʼ Liʼ naʼa.
\p
\v 6 Lëscaʼ caní gudxëʼ Lëʼ le nazúaj ga yúbölö, gunnë́ʼ:
\q Liʼ nácaticaʼsuʼ bixúz,
\q ca naʼ gúquiëʼ Melquisedec bixúz.
\p
\v 7 Cristo, cateʼ niʼ zoa cazëʼ yödzölió ni, bulidzëʼ
Dios, en gútaʼyuëʼ lahuëʼ. Gurö́dxiʼë, en gurödxëʼ lahuëʼ
Dios, Bönniʼ guca usölë́ʼ Lëʼ lu yöl-laʼ guti, ateʼ Dios
biyönnëʼ Lëʼ tuʼ gúdxinëʼ Lëʼ idú ládxëʼë.
\v 8 Sal-laʼ gúquiëʼ Zxíʼinëʼ Dios, bizë́dëʼ gunëʼ ca rnna
xtídzëʼë Dios tuʼ gulaca queëʼ yuguʼ le gudíʼi guzxáquëʼë.
\v 9 Cateʼ chigúquiëʼ Cristo idú ca ral-laʼ gáquiëʼ tu
bixúz lo, Dios benëʼ Lëʼ Bönniʼ rusölë́ʼ tsaz yúguʼtë
nupa tun ca rnna xtídzëʼë.
\v 10 Níʼirö Dios buzóëʼ Lëʼ para gáquiëʼ bixúz lo ca
naʼ gúquiëʼ Melquisedec naʼ bixúz lo.
\s Zoa bönadxi queë́ruʼ huö́aj ládxiʼruʼ, en táʼbagaʼruʼ-nëʼ Cristo
\p
\v 11 Ca naca lë ni, zián le ral-laʼ güíʼilentuʼ libíʼiliʼ
didzaʼ, le naca böniga quíxjöiʼituʼ libíʼiliʼ, tuʼ cabí
réajniʼiniliʼ.
\v 12 Chigudödi dza ral-laʼ gaca usédiliʼ bönachi xtídzëʼë
Dios, tuʼ chibiyö́niliʼ xidzé, pero riquíniliʼ nu quíxjöiʼi
libíʼiliʼ leyúbölö yuguʼ le cabí naca böniga nazíʼ lu
nëʼe nu siʼ réajlëʼ. Nagáʼanaliʼ ca yuguʼ biʼi huë́ʼënidoʼ
taʼquínibiʼ nidxiʼ, en calëga laʼ huagu tsutsu.
\v 13 Yúguʼtë bönniʼ naquíniguequinëʼ nu usedi légaquiëʼ
lë naʼ bitiʼ naca böniga, nácagaquiëʼ ca yuguʼ bíʼidoʼ
téʼajbiʼ nidxiʼ. Bitiʼ nazë́dagaquiëʼ ca saʼyéaj le naca
tsahuiʼ.
\v 14 Laʼ huagu tsutsu tuʼzíʼ xibé nupa chinál-lágaca,
nupa naʼ gaca iléquibeʼe le naca dxiʼa, en le cabí naca
dxiʼa, tuʼ nugúngaquiëʼ dxin yöl-laʼ réajniʼi quégaquiëʼ.
\c 6
\p
\v 1 Que lë ni naʼ, bitiʼ ral-laʼ usë́daticaʼsiruʼ yuguʼ
xibá buzë́daruʼ cateʼ siʼ gusí lo riyö́niruʼ ca naca queëʼ
Cristo. Ral-laʼ tsöjnö́röruʼ para gácaruʼ idú bönachi
queëʼ Cristo. Bitiʼ naquíni usë́daruʼ leyúbölö yuguʼ
xibá bitiʼ naca böniga:
\q ca ral-laʼ ubíʼi ládxiʼruʼ,
\q en ca bítiʼrö gunruʼ le ruáʼ döʼ,
\q en ca ral-laʼ tséajlëʼëruʼ-nëʼ Dios,
\q
\v 2 en ca naca xibá que le ridílaruʼ nisa,
\q en ca rixóa náʼaruʼ bönachi taʼyéajlëʼ Cristo,
\q en ca ral-laʼ uluʼbán nupa nátigaca,
\q en ca gunëʼ Dios, ichúguiëʼ quégaca bönachi tuáʼ döʼ.
\m
\v 3 Caní gunruʼ channö gunnëʼ Dios rëʼu lataj.
\p
\v 4-6 ¿Naruʼ huácatsö gunruʼ ga uluʼbíʼi ládxiʼgaca
leyúbölö nupa tuʼhuö́aj ladxiʼ, en taʼdáʼbagaʼ Dios? Channö
bidxín quéguequi beníʼ queëʼ Dios, en buluʼzíʼ xibé le
runödzjëʼ Dios zoëʼ yehuaʼ yubá, en gulaca tuz len Dios
Böʼ Láʼayi, en channö buluʼzíʼ xibé didzaʼ dxiʼa queëʼ
Dios en yöl-laʼ huáca que dza siʼ zaʼ, en channö níʼirö
tuʼhuö́aj ladxiʼ, en taʼdáʼbagaʼ Dios, bitiʼ caʼ gaca nu
gun ga uluʼbíʼi ládxiʼgaca leyúbölö, tuʼ gaca tsca uluʼdáʼ
leyúbölö Zxíʼinëʼ Dios lëʼe yaga cruz en ilún tsca uluʼtitaj
Lëʼ lahuiʼ lógaca bönachi.
\v 7 Nupa tun caní nácagaca ca yu naʼ ruzíʼ xibé nisa
guiö́j le ribixi láhuilö zián luzuí. Channö yu naʼ runödzaj
le tuʼzíʼ xibé nupa táʼana yu naʼ, raza ládxëʼë Dios
le,
\v 8 pero channö ruzóasö yu naʼ lubá yötsiʼ, en bësigáʼ,
naca ditaj, en nabía döʼ, en naca para nu uzegui le.
\s Le runruʼ löza le run ga nácaruʼ tsutsu
\p
\v 9 Sal-laʼ ruíʼituʼ caní didzaʼ, libíʼiliʼ naʼ nadxíʼituʼ,
réquituʼ ruzíʼiliʼ xibé le nácagacarö dxiʼa, le tuʼzíʼ
xibé nupa nulágaca.
\v 10 Dios náquiëʼ tsahuiʼ, en bitiʼ gal-la ládxëʼë dxin
tsahuiʼ benliʼ, en yuguʼ le benliʼ tuʼ nadxíʼiliʼ Lëʼ.
Gúcalenliʼ nupa néquiguequi quez queëʼ Dios, en runliʼ
xichínguequi.
\v 11 Naʼa, rë́ʼënituʼ güíʼi ládxiʼliʼ luzáʼaliʼ tu iaʼtuliʼ,
en gunliʼ caní ga idxinrö dza údxi, para gataʼ idú queë́liʼ
lë naʼ runliʼ löza.
\v 12 Rë́ʼënituʼ cabí gácaliʼ xöhuëdi, pero gunliʼ ca
tun nupa taʼyéajlëʼ Dios, en taʼböza zxön ladxiʼ, para
idéliʼliʼ yuguʼ le guzxíʼ lu nëʼë Dios gunnëʼ queë́ruʼ.
\p
\v 13 Caní gaca, tuʼ benëʼ tsutsu Dios xtídzëʼë cateʼ
guzxíʼ lu nëʼë bi gunnëʼ queëʼ Abraham. Tuʼ cabí zoa
nu nácarö lo ca Dios, que lë ni naʼ buzetaj cuinëʼ, cateʼ
niʼ benëʼ tsutsu xtídzëʼë.
\v 14 Caní gunnë́ʼ Dios: “Le nácatë gunaʼ ga gaca dxiʼa
quiuʼ, en gunaʼ ga ilaʼyándaʼabiʼ zxíʼini xiʼsúʼ.”
\v 15 Gulözëʼ Abraham zxön ladxiʼ, ateʼ bidéliʼnëʼ le
guzxíʼ lu nëʼë Dios gunnëʼ queëʼ.
\v 16 Cateʼ tu bönniʼ runëʼ tsutsu xtídzëʼë, ruzötjëʼ
nu nácatërö lo ca lëʼ, ateʼ lë ni ruzóa dxisö yúguʼtë
didzaʼ bizxaj, tuʼ nunëʼ tsutsu xtídzëʼë.
\v 17 Que lë ni naʼ Dios benëʼ tsutsu le guzxíʼ lu nëʼë
gunëʼ, en buzötaj cuinëʼ, tuʼ gúʼunnëʼ uluíʼinëʼ nupa
uluʼzíʼ xibé le guzxíʼ lu nëʼë unödzjëʼ quéguequi, nácadaʼ
löza, en tsaz naca le nuzóa lahuëʼ gunëʼ.
\v 18 Le guzxíʼ lu nëʼë Dios, en le benëʼ tsutsu, chopa
ni catu caz idzáʼgaca, en ca naca quégaca chopa ni, bitiʼ
gaca siʼ yëʼë Dios. Caní benëʼ Dios para gácadaʼ löza
queë́ruʼ tu le huë tsahuiʼ rëʼu. Ruzxöni ládxiʼruʼ Lëʼ
idéliʼruʼ lë naʼ runruʼ löza le gunnë́ʼ síʼiruʼ.
\v 19 Lë naʼ runruʼ löza ruzóaticaʼsö tsutsu icja ládxiʼdoʼoruʼ,
en naca ca tu du guíë ruzóa dxisö barco. Lë naʼ runruʼ
löza run chiʼë Cristo niʼa queë́ruʼ ga niʼ zoëʼ Dios
yehuaʼ yubá, le nadxín lu lataj láʼayi naʼ zoa cúdziʼlö
lariʼ nalaʼ lu yudoʼ röʼö yehuaʼ yubá.
\v 20 Guyáziëʼ Jesús uláz queë́ruʼ ca Nu röjnöru loruʼ
ga niʼ zoëʼ Dios, ateʼ Dios nuzóëʼ Lëʼ náquiëʼ tsaz bixúz
lo ca naʼ gúquiëʼ Melquisedec bixúz lo.
\c 7
\s Jesús náquiëʼ bixúz lo ca gúquiëʼ Melquisedec
\p
\v 1 Melquisedec gúquiëʼ bönniʼ naʼ gunná bëʼë lu yödzö Salem, encaʼ bixúz queëʼ Dios, nayë́pisëtërëʼ. Cateʼ suzë́ʼë Abraham, söhuö́jëʼ gudödi guca gudil-la cateʼ bucul-lëʼ yuguʼ bönniʼ taʼnná bëʼë, birúajëʼ Melquisedec naʼ, yöjtságuiëʼ Abraham, en gunábinëʼ Dios gun láʼayëʼ Abraham.
\v 2 Abraham bëʼë queëʼ tu cöʼ tuʼ chi cöʼ que yúguʼtë le bidéliʼnëʼ lu gudil-la naʼ. Ca lëʼ Melquisedec naʼ rnna lu didzaʼ xidzaʼ: “Bönniʼ Unná Bëʼ Tsahuiʼ”, en náquiëʼ caʼ Bönniʼ unná bëʼ que yödzö Salem, le rnna lu didzaʼ xidzaʼ: “Bönniʼ Unná Bëʼ Ribequi Dxíëʼ.”
\v 3 Bitiʼ zoa lu guichi le rnna gulaʼcuʼë xuz xinë́ʼë, o xuz xtáʼahuëʼ, en bitiʼ nazúaj dza guljëʼ o dza gútiëʼ, pero náquiëʼ ca náquiëʼ Zxíʼinëʼ Dios tuʼ náquiëʼ tsaz bixúz lo.
\p
\v 4 Buliʼyútsöcaʼ naʼa, ca naʼ gúquiëʼ zxön Melquisedec naʼ, tuʼ lë cazëʼ xúziruʼ Abraham bëʼë queëʼ tu cöʼ tuʼ chi cöʼ que lë naʼ guléajëʼ lu náʼagaquiëʼ bönniʼ taʼnná bëʼë niʼ bucul-lëʼ lu gudil-la.
\v 5 Lu xibá queëʼ Moisés, Dios rinná béʼenëʼ yuguʼ zxíʼini xiʼsóëʼ Leví, nupa nácagaca bixúz, ilaʼziʼë tu cöʼ tuʼ chi cöʼ que le taʼzíʼ bönachi Israel, sal-laʼ nácagaca diʼa dza quégaquiëʼ, tuʼ nácagaquiëʼ yúguʼtëʼ zxíʼini xiʼsóëʼ Abraham.
\v 6 Melquisedec naʼ bitiʼ náquiëʼ diʼa dza quégaquiëʼ, pero guzxiʼë tu cöʼ tuʼ chi cöʼ lu nëʼë Abraham, nu naʼ bideliʼ yuguʼ le guzxíʼ lu nëʼë Dios gunnëʼ queëʼ. Lëscaʼ Melquisedec naʼ gunábinëʼ Dios gun láʼayëʼ Abraham,
\v 7 ateʼ cuntu nu gaca táʼbagaʼ lë naʼ rnna: Nu nadéliʼrö lahuëʼ Dios rinábini Dios gun láʼayëʼ nu nacuídiʼrö.
\v 8 Naʼa, dza ni zóaruʼ naʼa, nupa taʼzíʼ tu cöʼ tuʼ chi cöʼ lu náʼagaca bönachi nácagaca caʼ bönachi tati caz, pero Melquisedec naʼ, zoa le run ba nalí queëʼ le rnna zoëʼ nabanëʼ.
\v 9 Naʼa, huáca innaruʼ queëʼ Leví, en quégaca zxíʼini xiʼsóëʼ, nupa naʼ taʼzíʼ tu cöʼ tuʼ chi cöʼ lu náʼagaca bönachi, lëscaʼ gulaʼguízxjëʼ tu cöʼ tuʼ chi cöʼ cateʼ niʼ Melquisedec naʼ guzxiʼë tu cöʼ tuʼ chi cöʼ lu nëʼë Abraham, xuz gula gudödi quégaquiëʼ.
\v 10 Caní naca, tuʼ huáca innaruʼ Abraham niʼ nuʼë lëʼë Leví, en yuguʼ zxíʼini xiʼsóëʼ cateʼ niʼ yöjtságuiëʼ Melquisedec lëʼ, tuʼ cabí náljaniguequinëʼ.
\p
\v 11 Taʼzíʼ bönachi Israel xibá gunná bëʼë Moisés lu náʼagaca bixúz, nupa nácagaca zxíʼini xiʼsóëʼ Leví ga nababëʼ caʼ Aarón, bixúz lo. Naʼa, laʼtuʼ guca uluʼhuöáca bönachi idú tsahuiʼ lahuëʼ Dios tuʼ tun ca rinná bëʼ xibá queëʼ Moisés, bitiʼ ben bayudxi soa iaʼtúëʼ bixúz ca gúquiëʼ Melquisedec, en calëga ca gúquiëʼ Aarón.
\v 12 Channö rutsë́ʼë Dios ca ral-laʼ gáquiëʼ bixúz, run bayudxi utsë́ʼë caʼ ca naca xibá queëʼ.
\v 13 Xanruʼ, Nu naʼ nazúaj lu guichi ca naca queëʼ yuguʼ lë ni, nababëʼ iaʼturö cöʼ zxíʼini xiʼsóëʼ Israel ca le nababëʼ Leví naʼ, ateʼ que cöʼ zxíʼini xiʼsóëʼ ga nababëʼ Xanruʼ, cuntu nu guca bixúz lahuëʼ Dios.
\v 14 Naca caní tuʼ naca bëʼ guljëʼ Xanruʼ lu cöʼ diʼa dza queëʼ Judá, ateʼ Moisés bitiʼ bëʼë didzaʼ queëʼ Judá naʼ cateʼ bëʼë didzaʼ quégaca nupa ral-laʼ ilaca bixúz.
\p
\v 15 Nácatërö bëʼ lë ni niʼa que le raca naʼa. Ca naʼ gúquiëʼ Melquisedec bixúz, chibuluíʼi lahuëʼ iaʼturëʼ bixúz, Jesús.
\v 16 Bönniʼ ni, bitiʼ gúquiëʼ bixúz tuʼ rinná bëʼ xibá ca ral-laʼ ilaca diʼa dza queëʼ, pero náquiëʼ bixúz tuʼ napëʼ yöl-laʼ huáca que yöl-laʼ naʼbán le catu caz údxi.
\v 17 Nazúaj lu guichi láʼayi le run ba nalí queëʼ le rnna:
\q Tsaz nacuʼ bixúz
\q ca naʼ gúquiëʼ Melquisedec bixúz.
\p
\v 18 Naʼa, nadúa xibá gula niʼ, tuʼ cabí gudapa yöl-laʼ huáca unná bëʼ, en bitiʼ bi guca gun.
\v 19 Xibá queëʼ Moisés naʼ bitiʼ guca un bönachi idú tsahuiʼ. Naʼa, chiguyúʼu tu le runruʼ löza le nácarö dxiʼa, le run ga gaca ibígaʼruʼ galaʼ ga zoëʼ Dios.
\p
\v 20 Cateʼ benëʼ Dios ga náquiëʼ Jesús bixúz, benëʼ tsutsu xtídzëʼë.
\v 21 Dios bitiʼ benëʼ tsutsu xtídzëʼë cateʼ bucuʼë bönachi niʼ ca bixúz, pero cateʼ benëʼ ga náquiëʼ Jesús bixúz, benëʼ tsutsu xtídzëʼë, gunnë́ʼ:
\q Benaʼ tsutsu xtídzaʼa nedaʼ, Xanuʼ, gunníaʼ:
\q “Bitiʼ utsáʼa ca gunaʼ.
\q Tsaz nacuʼ bixúz
\q ca naʼ gúquiëʼ Melquisedec bixúz.”
\p
\v 22 Que lë ni naʼ, Cristo náquiëʼ Nu run ga naca löza didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ le nácarö dxiʼa ca lë naʼ guca zíʼalö.
\v 23 Yuguʼ bixúz niʼ guláquiëʼ bönniʼ zián, tuʼ cabí guca uluʼgáʼanëʼ yödzölió ni tuʼ gulátiëʼ,
\v 24 pero tuʼ zóaticaʼsëʼ Jesús, tsaz náquiëʼ bixúz, en bitiʼ gaca nu huöáza xilatjëʼ para gaca bixúz.
\v 25 Que lë ni naʼ, tsaz gaca usölë́ʼ nupa taʼbigaʼ galaʼ ga zoëʼ Dios, nupa tuʼgún dxin Lëʼ, tuʼ zóaticaʼsëʼ nabanëʼ, en rnnëʼ dxiʼa uláz quégaquiëʼ lahuëʼ Dios.
\p
\v 26 Ben bayudxi soa tu bixúz lo caní queë́ruʼ. Náquiëʼ láʼayi, en idú tsahuiʼ, en bitiʼ náquiëʼ tsözxö́n bönachi dul-laʼ, pero nayë́pisëtërëʼ ca yúguʼtë le nacuáʼ niʼ yehuaʼ yubá.
\v 27 Jesús ni, bitiʼ náquiëʼ ca yuguʼ bixúz lo yödzölió ni, tuʼ ben bayudxi gulaʼguʼë rön lahuëʼ Dios yuguʼ dza, ateʼ gulútiëʼ-baʼ böaʼ bëdxi lahuëʼ Lëʼ tuʼ nözi dul-laʼ nabágaʼgaca cazëʼ, ateʼ gudödi niʼ gulunëʼ caní tuʼ nözi dul-laʼ nabágaʼgaca bönachi. Naʼa, Jesús, tsaz guluʼë rön lahuëʼ Dios, cateʼ niʼ budödi cuinëʼ lahuëʼ Dios, en bulaljëʼ xichö́n cazëʼ tuʼ nözi dul-laʼ nabágaʼgaca yúguʼtë bönachi.
\v 28 Lu xibá queëʼ Moisés bönachi bitiʼ nácagaca idú dxiʼa nácagaca bixúz, pero gudödi bidxín xibá queëʼ Moisés, Dios benëʼ tsutsu xtídzëʼë, cateʼ benëʼ ga náquiëʼ Zxíʼini cazëʼ bixúz lo, tuʼ náquiëʼ idú tsahuiʼ ca ral-laʼ gáquiëʼ bixúz.
\c 8
\s Jesús náquiëʼ Bixúz Lo queë́ruʼ
\p
\v 1 Naʼa, ca rnna lë naʼ siʼ gunníaʼ, naca caní: Zoa
queë́ruʼ tu Bixúz Lo caní. Guröʼë cuita lëʼë ibëla Dios,
ateʼ röʼë, rinná bëʼë yehuaʼ yubá niʼ.
\v 2 Lëʼ runëʼ dxin ca Bixúz Lo lu lataj nácatërö láʼayi,
le naca yudoʼ le naca idútë, lë naʼ buchisëʼ Xanruʼ, en
calëga bönachi.
\v 3 Dios rucuʼë yúguʼtë bixúz lo para ilaʼguʼë yuguʼ
le tuʼnödzaj bönachi, encaʼ xichö́ngacabaʼ böaʼ bëdxi
lahuëʼ Dios. Que lë ni naʼ ben bayudxi soa bi guluʼë
Cristo lahuëʼ Dios.
\v 4 Laʼtuʼ zoëʼ luyú ni, bitiʼ caʼ gáquiëʼ bixúz, tuʼ
nacuáʼticaʼsëʼ bixúz ni, nupa taʼgúʼu yuguʼ le tuʼnödzaj
bönachi lahuëʼ Dios ca rinná bëʼ xibá queëʼ Moisés.
\v 5 Yuguʼ bixúz ni tunëʼ dxin que tu le ruluíʼisö, en
le naca ca tu bixín que lë naʼ röʼö yehuaʼ yubá. Caní
naca, tuʼ gúdxidëʼë Dios Moisés cateʼ siʼ uchisëʼ yúʼudoʼ
naʼ néquini guídi, gunnë́ʼ: “Buyútsöcaʼ, ben yúguʼtë idú
ca naca lë naʼ buluíʼidaʼ liʼ lu guíʼa niʼ.”
\v 6 Naʼa, Bixúz Lo queë́ruʼ ni runëʼ dxin que le nácatërö
lesacaʼ, ateʼ niʼa que le benëʼ Lëʼ zoa tu didzaʼ rucáʼana
tsahuiʼ queë́ruʼ le nácatërö lesacaʼ, en le ruíʼi didzaʼ
que le nácatërö lesacaʼ guzxíʼ lu nëʼë Dios gataʼ queë́ruʼ.
\p
\v 7 Laʼtuʼ gudapa didzaʼ naʼ rucáʼana tsahuiʼ le guzóa
zíʼalö idútë yöl-laʼ huáca, bitiʼ ben bayudxi soa didzaʼ
buropi ni rucáʼana tsahuiʼ.
\v 8 Naʼa, Dios ruluʼë bitiʼ gulaca bönachi niʼ idú dxiʼa
cateʼ bëʼë didzaʼ ca naʼ nazúaj lu guichi láʼayi, gunnë́ʼ:
\q Buliʼyútsöcaʼ, gunnë́ʼ Xanruʼ: Záʼgaca dza
\q cateʼ uzóaʼ tu didzaʼ cubi ucáʼana tsahuiʼ,
\q le gúnlenaʼ bönachi Israel, en bönachi Judá.
\q
\v 9 Bitiʼ gaca ca guca didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ naʼ,
\q lë naʼ bénlenaʼ xuz xtóʼogaquiëʼ,
\q dza niʼ gudélaʼa náʼagaquiëʼ,
\q en bubéajaʼ légaquiëʼ luyú Egipto.
\q Tuʼ buluʼcáʼanëʼ didzaʼ quiaʼ rucáʼana tsahuiʼ,
\q nedaʼ bucáʼanaʼ légaquiëʼ, rnnëʼ Xanruʼ.
\q
\v 10 Que lë ni naʼ, caní gaca didzaʼ ucáʼana tsahuiʼ
\q gúnlenaʼ bönachi Israel
\q tödi yuguʼ dza niʼ, rnnëʼ Xanruʼ.
\q Uchíziaʼ icja ládxiʼdoʼgaquiëʼ xibá quiaʼ
\q en uzúajaʼ le lu icja ládxiʼdoʼgaquiëʼ.
\q Níʼirö gacaʼ Dios quégaquiëʼ
\q ateʼ légaquiëʼ iláquiëʼ bönachi quiaʼ.
\q
\v 11 Bitiʼ gun bayudxi nu usedi luzë́ʼe, inná:
\q Bénbëʼë Xanruʼ, tuʼ ilúnbëʼë yúguʼtëʼ nedaʼ,
\q ga isí lo nu naca cáʼasö, ga idxintë nu naca lo.
\q
\v 12 Huéchiʼ ládxaʼa légaquiëʼ,
\q en uniti lahuaʼ le cabí naca tsahuiʼ gulunëʼ,
\q en bítiʼrö tsöjnedaʼ dul-laʼ nabágaʼgaquiëʼ.
\p
\v 13 Cateʼ niʼ ruʼë Dios didzaʼ que tu didzaʼ cubi
rucáʼana tsahuiʼ, naca tuʼ chibigula lë naʼ guzóa zíʼalö,
ateʼ chizóa idúa lë naʼ nagula, en chinaca gulasi.
\c 9
\s Lataj láʼayi dë luyú, en lataj láʼayi dë yehuaʼ yubá
\p
\v 1 Naʼa, didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ naʼ guzóa zíʼalö, dzágagaca
xibá le ca ral-laʼ ilaʼyéaj ládxiʼgaca bönachi Dios, en
lataj láʼayi bidzága le guca que luyú ni.
\v 2 Caní naca lataj láʼayi naʼ néquini guídi. Lu lataj
naʼ dë láhuilö, nazíʼi le Lataj Láʼayi, gulaʼcuáʼ le nuáʼ
guíʼ, en bucugu láʼayi ga niʼ gulaʼguʼë yuguʼ yöta xtildoʼ
lahuëʼ Dios.
\v 3 Cúdziʼlö le buropi lariʼ nal-laʼ lu yuʼu naʼ zoa
lataj niʼ nazíʼi le, Lataj Idú Láʼayi,
\v 4 ateʼ lu lataj niʼ gulaʼcuáʼ tu bucugu néquini oro
ga naʼ buluʼzéguiʼë nöri, encaʼ tu guíʼina ga yuʼu didzaʼ
rucáʼana tsahuiʼ, en nacu guíʼina naʼ oro. Lu guíʼina
naʼ gulaʼcuáʼ zxígaʼdoʼ naʼ néquini oro, le nadzáʼ yöta
xtildoʼ naʼ nazíʼi le maná, encaʼ xuyaga queëʼ Aarón,
lë naʼ bubö́ʼ niʼa nëʼe, encaʼ yuguʼ guiö́j blaga naʼ, nazúaj
láhuilöguequi didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ.
\v 5,6 Lahui guíʼina naʼ gulaʼcuáʼ chopa gubáz láʼayi
néquiguequini oro, lë́gaca querubín que lataj ga buluíʼi
lahuëʼ Dios, ateʼ buluʼzxóa xíliguequi láhuilö lataj
ga niʼ guluʼë bixúz lo rön tuʼ nözi dul-laʼ. Caní buluʼcuʼë
yuguʼ lë ni. Bitiʼ dë lataj uzúajaʼ naʼa idútë ca nácagaca
lë ni.
\p Taʼyázaticaʼsëʼ yuguʼ bixúz lu lataj zoa láhuilö, ga
naʼ tunëʼ dxin quégaquiëʼ que le taʼyéaj ládxiʼgaquiëʼ
Dios.
\v 7 Tuzëʼ bixúz lo guyáziëʼ lu lataj buropi niʼ tu
luzuísö tu iz, en biʼë rön le guluʼë lahuëʼ Dios tuʼ
nözi dul-laʼ nabagaʼ cazëʼ, encaʼ tuʼ nözi dul-laʼ nabágaʼgaca
bönachi, dul-laʼ gulunëʼ le cabí guléquibeʼenëʼ.
\v 8 Caní ruzéajniʼinëʼ Dios Böʼ Láʼayi rëʼu, bitiʼ caʼ
guca idxinruʼ lahuëʼ Dios caz tsanni niʼ tuʼgunëʼ dxin
lataj láʼayi naʼ zoa láhuilö lu yuʼu láʼayi naʼ néquini
guídi, lë naʼ bidzága didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ le guzóa
zíʼalö.
\v 9 Yuguʼ lë ni naca tu le ruluíʼisö que le raca naʼa
dza. Yuguʼ le gulaʼguʼë lahuëʼ Dios, en rön quégacabaʼ
böaʼ bëdxi naʼ gulútiëʼ-baʼ lahuëʼ Dios bitiʼ guca uluʼún
idú dxiʼa icja ládxiʼdoʼgaquiëʼ bönniʼ niʼ gulaʼyéaj
ládxiʼgaquiëʼ Dios caní.
\v 10 Yuguʼ lë ni buluíʼi lahui quégacasö le gulëʼaj
gulahuëʼ, en ca ral-laʼ ilaʼguíbi cuíngaquiëʼ, en quégaca
xibá ca ral-laʼ gaca que idú ca zeaj naca cazëʼ. Yuguʼ
lë ni buzóëʼ Dios quégaquiëʼ ga bidxintë dza ral-laʼ
utsë́ʼë yúguʼtë.
\p
\v 11 Naʼa, chibuduluíʼi lahuëʼ Cristo, en náquiëʼ Bixúz
Lo que le naca idú dxiʼa, le biláʼ lahui niʼa que le
benëʼ Lëʼ. Lataj láʼayi ga naʼ guyáziëʼ Lëʼ nácarö lo,
en nácarö idú, en bitiʼ néquini lu niʼa lu náʼagaca bönachi,
en bitiʼ naca que luyú ni.
\v 12 Naʼa, chiguyáziëʼ Cristo lu lataj láʼayi naʼ, calëga
len xichö́ngacabaʼ bë́dxidoʼ, en xichö́ngacabaʼ chivo, pero
len rön queë cazëʼ. Guyáziëʼ lu lataj idú láʼayi tu
luzuísö, ateʼ caní guca, benëʼ ga nuláruʼ tsaz.
\v 13 Le nácatë xichö́ngacabaʼ bëdxi, en chivo, en dö queë́baʼ
bë́dxidoʼ buluʼzéguiʼë-baʼ, yuguʼ le gulaʼguʼë lu ícjagaca
nupa nabágaʼgaca dul-laʼ, guca uluʼgúa dul-laʼ naʼ nabágaʼgaca
bönachi para uluʼún légaquiëʼ dxiʼa idú ca zeaj naca
cazëʼ ca naca que yöl-laʼ yudoʼ quégaquiëʼ.
\v 14 Naʼa, gúntërö caʼ xichönëʼ Cristo, tuʼ budödi cuinëʼ
queëʼ Dios, en gúquiëʼ idú tsahuiʼ, ateʼ zóalenëʼ Dios
Böʼ Láʼayi Lëʼ, Nu zóaticaʼsö. Naʼa, xichönëʼ Cristo ruún
idú dxiʼa icja ládxiʼdoʼoruʼ lu yuguʼ le gubágaʼruʼ
le tun ga nu gati, para gaca gunruʼ xichinëʼ Dios ban.
\p
\v 15 Que lë ni naʼ náquiëʼ Jesucristo Nu ben tsutsu
didzaʼ cubi rucáʼana tsahuiʼ, tuʼ gútiëʼ Lëʼ, en bugǘëʼ
dul-laʼ gulaʼbagaʼ bönachi cateʼ niʼ zoa didzaʼ gula
rucáʼana tsahuiʼ. Gútiëʼ caʼ para gaca ilaʼziʼë lë naʼ
guzxíʼ lu nëʼë Dios unödzjëʼ quégaquiëʼ bönniʼ bulidzëʼ,
le zóaticaʼsö.
\v 16 Cateʼ ratiëʼ nu bönniʼ, en nucáʼanëʼ tu didzaʼ
ca ral-laʼ ilaʼguísiëʼ le nequi queëʼ, run bayudxi gaca
bëʼ chinátiëʼ bönniʼ naʼ para gaca ilunëʼ ca rnna didzaʼ
naʼ nucáʼanëʼ.
\v 17 Cateʼ chinátiëʼ bönniʼ naʼ, gaca ilunëʼ ca rnna
didzaʼ naʼ, pero tsanni ni zoëʼ nabanëʼ, bitiʼ caʼ gaca
ilunëʼ ca rnna didzaʼ naʼ.
\v 18 Que lë ni naʼ, didzaʼ naʼ rucáʼana tsahuiʼ le guzóa
zíʼalö guca lesacaʼ tuʼ bidzága rön didzaʼ naʼ, le ruluíʼisö
zoa nu guti.
\v 19 Cateʼ niʼ gudíxjöiʼinëʼ Moisés bönachi niʼ ca
nácagaca yúguʼtë xibá queëʼ Dios, gudélëʼë rön quégacabaʼ
bë́dxidoʼ, en quégacabaʼ chivo, le nutsiʼ nisa, ateʼ len
tu guíxiʼdoʼ nazíʼi le hisopo, en lítsaʼbaʼ böʼcuʼ zxilaʼ
le nëʼaj xiná, buchéajëʼ rön, en nisa naʼ lahui guichi
ga naʼ nazúaj xibá naʼ, encaʼ láhuigaca bönachi.
\v 20 Níʼirö gudxëʼ légaquiëʼ: “Lë ni naca rön le run
tsutsu didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ le gunná béʼenëʼ Dios
rëʼu para gunruʼ ca rnna.”
\v 21 Lëscaʼ caní buchéajëʼ Moisés rön naʼ lu lataj
láʼayi néquini guídi, en lahui yúguʼtë le tuʼgunëʼ dxin
para ilaʼyéaj ládxiʼgaquiëʼ Dios.
\v 22 Ca naʼ rinná bëʼ xibá naʼ, látuʼbiquiʼ yúguʼtë
ral-laʼ un dxiʼa rön léguequi, ateʼ channö cabí tuʼlaljëʼ
rön, bitiʼ udúa dul-laʼ.
\s Xichönëʼ Jesucristo rugúa dul-laʼ
\p
\v 23 Caní naca, ben bayudxi guzóa le bun dxiʼa yudoʼ
luyú ni le naca tu le ruluíʼisö ca naca lë naʼ röʼö
yehuaʼ yubá, pero ca naca lë naʼ röʼö yehuaʼ yubá, ben
bayudxi soa le un dxiʼa nupa ilaʼyaza le, le nácarö lesacaʼ
ca xichö́ngacabaʼ böaʼ bë́dxidoʼ caní.
\v 24 Bitiʼ guyáziëʼ Cristo lataj láʼayi néquini lu
niʼa lu náʼagaca bönachi, lë naʼ naca tu le ruluíʼisö
ca naca le naca idú, pero guyáziëʼ yehuaʼ yubá caz para
gaca uluíʼi lahuëʼ naʼa lahuëʼ Dios uláz queë́ruʼ.
\v 25 Bixúz lo zoëʼ luyú ni raziëʼ lataj nácatërö láʼayi
tu tu iz len rön quégacabaʼ böaʼ bëdxi, pero bitiʼ run
bayudxi tsáziëʼ Cristo zián luzuí para udödi cuinëʼ
lahuëʼ Dios.
\v 26 Laʼtuʼ guca caní, gun bayudxi quiʼi sáquëʼë Cristo,
en gátiëʼ zián luzuí dza niʼte cateʼ gutaʼ yödzölió
ga ridxintë naʼa dza, pero naʼa cateʼ naca dza údxi, tsaz
buluíʼi lahuëʼ tu luzuísö, en budödi cuinëʼ lahuëʼ Dios,
cateʼ gútiëʼ para bugǘëʼ dul-laʼ nabágaʼruʼ.
\v 27 Ca naʼ run bayudxi ilátigaca bönachi tu luzuísö
ateʼ tödi niʼ uchiʼa usörö́ëʼ Dios léguequi,
\v 28 lëscaʼ caní, gútiëʼ Cristo tu luzuísö, cateʼ budödi
cuinëʼ lahuëʼ Dios para bugǘëʼ dul-laʼ nabágaʼgaca bönachi
zián. Naʼa, uluíʼi lahuëʼ le buropi luzuí, calëga para
ugǘëʼ dul-laʼ, pero para usölë́ʼ tsaz nupa taʼböza Lëʼ.
\c 10
\p
\v 1 Xibá naʼ gunná bëʼë Moisés guca tu le ruluíʼisö
ca zeaj naca le tsahuiʼ siʼ záʼgaca, en bitiʼ guca idú
ca nácagaca. Que lë ni naʼ, xibá naʼ queëʼ Moisés bitiʼ
guca un idú tsahuiʼ nupa niʼ bilaʼdxín lahuëʼ Dios, en
biáʼgaca rön quégacabaʼ böaʼ bë́dxidoʼ, lë naʼ gulaʼgúʼuticaʼsëʼ
lahuëʼ Dios yuguʼ iz.
\v 2 Laʼtuʼ guca un légaquiëʼ idú tsahuiʼ, bitiʼ gulaʼgúʼuticaʼsëʼ
rön niʼ lahuëʼ Dios, tuʼ cabirö iléquibeʼenëʼ bönniʼ
guca caní quégaquiëʼ nabágaʼgaquiëʼ dul-laʼ channö chibuluʼhuöáquiëʼ
idú tsahuiʼ.
\v 3 Rön niʼ gulaʼguʼë lahuëʼ Dios yuguʼ iz busáʼ ládxiʼgaquiëʼ
nabágaʼgaquiëʼ dul-laʼ.
\v 4 Caní guca, tuʼ cabí guca xichö́ngacabaʼ bëdxi, en
chivo ugúa dul-laʼ.
\p
\v 5 Que lë ni naʼ, cateʼ bidxinëʼ Cristo yödzölió ni,
gudxëʼ Dios ca naʼ nazúaj lu guichi láʼayi le rnna:
\q Bitiʼ rë́ʼënuʼ nu cuʼu rön quégacabaʼ böaʼ bëdxi loʼ
\q pero benuʼ ga nacaʼ bönáchisö.
\q
\v 6 Bitiʼ raza ládxuʼu nu uzeguiʼ-baʼ böaʼ bëdxi loʼ,
\q o nu cuʼu xichö́ngacabaʼ loʼ tuʼ nözi dul-laʼ.
\q
\v 7 Níʼirö gunníaʼ: Ni zoaʼ para gunaʼ ca rë́ʼënuʼ Liʼ,
Dios.
\q Naca ca naʼ nazúaj lu guichi láʼayi ca gaca quiaʼ.
\p
\v 8 Lë naʼ nazúaj zíʼalö rnna: “Bitiʼ rë́ʼënëʼ Dios
nu cuʼu rön quégacabaʼ böaʼ bëdxi lahuëʼ.” Didzaʼ ni
ruluíʼi rëʼu bítiʼrö raza ládxëʼë Dios lë ni sal-laʼ
lu xibá queëʼ Moisés rinná béʼenëʼ Dios nu gun caní.
\v 9 Gudödi niʼ rnna: “Ni zoaʼ para gunaʼ ca rë́ʼënuʼ
Liʼ, Dios.” Didzaʼ ni ruluíʼi rëʼu rugǘëʼ Dios lë naʼ
gulaʼguʼë lahuëʼ zíʼalö, en ruzóëʼ xilataj le guluʼë
Zxíʼini cazëʼ lahuëʼ.
\v 10 Naʼa, Dios ruúnëʼ rëʼu idú tsahuiʼ tuʼ benëʼ Cristo
ca rë́ʼënëʼ Dios cateʼ niʼ budödi cuinëʼ lahuëʼ Dios
uláz queë́ruʼ, en gútiëʼ tu luzuísö.
\p
\v 11 Le nácatë yúguʼtë bixúz luyú ni zuíguequinëʼ yuguʼ
dza, en tunëʼ xichíngaquiëʼ, en laʼ tuz ca tunëʼ, taʼguʼë
lahuëʼ Dios zián luzuí xichö́ngacabaʼ böaʼ bëdxi, yuguʼ
le cabí gaca uluʼgúa dul-laʼ.
\v 12 Naʼa, Cristo, tu le guluʼë tsaz lahuëʼ Dios tu luzuísö
tuʼ nözi dul-laʼ, ateʼ níʼirö yöjchöʼë cuita lëʼë ibëla
Dios.
\v 13 Ribözëʼ niʼ dza gunëʼ Dios ga uluʼzechu zxíbigaca
lahuëʼ nupa bitiʼ taʼléʼe Lëʼ dxiʼa.
\v 14 Niʼa que tuz le guluʼë lahuëʼ Dios, tsaz benëʼ
ga nácagaca idú tsahuiʼ nupa naʼ bunëʼ dxiʼa, en bubéajëʼ
léguequi quez queëʼ Dios.
\v 15 Lëscaʼ caní Dios Böʼ Láʼayi runëʼ ba nalí loruʼ,
tuʼ gunnë́ʼ zíʼalö lë naʼ nazúaj lu guichi le rnna:
\q
\v 16 Caní gaca didzaʼ ucáʼana tsahuiʼ gúnlenaʼ légaquiëʼ
\q tödi yuguʼ dza niʼ, rnnëʼ Xanruʼ.
\q Uchíziaʼ icja ládxiʼdoʼgaquiëʼ xibá quiaʼ,
\q en uzúajaʼ le lu icja ládxiʼdoʼgaquiëʼ.
\p
\v 17 Gudödi naʼ gunnë́ʼ:
\q Bítiʼrö tsöjnedaʼ dul-laʼ nabágaʼgaquiëʼ
\q en döʼ biáʼgaquiëʼ.
\p
\v 18 Que lë ni naʼ, channö chinadúa dul-laʼ, bítiʼrö run
bayudxi nu bi cuʼu lahuëʼ Dios tuʼ nözi dul-laʼ.
\s Huáca ibígaʼruʼ galaʼ ga zoëʼ Dios
\p
\v 19 Naʼa, yuguʼ böchiʼ luzáʼadoʼ, idú ládxiʼruʼ gaca
idxinruʼ lahuëʼ Dios caz, niʼa que xichönëʼ Jesucristo.
\v 20 Tséajlenruʼ tu nöza cubi, en idú tsahuiʼ le nuzóëʼ
Cristo, le ridxín cúdziʼlö lariʼ naʼ busayaj ga nu riyaza
lataj idú láʼayi naʼ, o huáca innaruʼ, nöza naʼ gusaljëʼ
Cristo niʼa queë́ruʼ tuʼ budödëʼ idútë le naca cazëʼ.
\v 21 Jesús náquiëʼ queë́ruʼ tu bixúz nayë́pisëtërëʼ, en
rinná béʼenëʼ bönachi queëʼ Dios.
\v 22 Que lë ni naʼ huáca ibígaʼruʼ galaʼ ga zoëʼ Dios
idú ládxiʼruʼ, en lu yöl-laʼ run löza queë́ruʼ, tuʼ réajlëʼëruʼ
Cristo, tuʼ chibunëʼ dxiʼa icja ládxiʼdoʼoruʼ, para cabí
uxösa ládxiʼdoʼoruʼ rëʼu, ateʼ gudibëʼ idútë le naca
cázaruʼ len le naca tu nisa nácatërö idú.
\v 23 Ral-laʼ gácaruʼ tsutsu, en cabí gaca chopa ládxiʼruʼ
ca naca le runruʼ löza que le nazíʼ lu náʼaruʼ, le guzxíʼ
lu nëʼë Dios gunnëʼ queë́ruʼ, ateʼ Lëʼ runëʼ ca rnnëʼ.
\v 24 Ral-laʼ utipa ládxiʼruʼ turuʼ iaʼturuʼ, para gunruʼ
ga idxíʼiröruʼ luzáʼaruʼ, en gúnröruʼ caʼ le naca tsahuiʼ.
\v 25 Bal-la bönachi bítiʼrö tuʼdubi len rëʼu. Bitiʼ
ral-laʼ gunruʼ ca tun bönachi naʼ, pero ral-laʼ utipa ládxiʼruʼ
turuʼ iaʼturuʼ, en gúnröruʼ caní tuʼ riléʼeruʼ chizóa
idxín dza huödëʼ Xanruʼ.
\p
\v 26 Channö zéajlenruʼ runruʼ dul-laʼ tödi núnbëʼëruʼ
le naca idútë li, bitiʼ caʼ nagáʼana bi gaca cúʼuruʼ
lahuëʼ Dios le ugúa dul-laʼ.
\v 27 Yuguʼ bönniʼ tunëʼ caní, lu yöl-laʼ radxi ridzöbi
quégaquiëʼ taʼbözëʼ dza ichúguiëʼ Dios quégaquiëʼ ilaʼyáziëʼ
lu guíʼ gabila, lë naʼ uzéguiticaʼsö nupa taʼdáʼbagaʼ
Dios.
\v 28 Cateʼ nu bönniʼ buzóëʼ xibá queëʼ Moisés tsöláʼalö,
gulútiëʼ lëʼ channö chopa tsonna bönachi gulún ba nalí
que le benëʼ, ateʼ cuntu nu buéchiʼ ladxiʼ bönniʼ naʼ.
\v 29 Naʼa, nu bönniʼ uzóëʼ tsöláʼalö Zxíʼinëʼ Dios, en
uzóëʼ tsöláʼalö caʼ xichönëʼ le run tsutsu didzaʼ rucáʼana
tsahuiʼ, le ruún rëʼu dxiʼa, ibágaʼrëʼ caʼ xíguiaʼ. Nu
bönniʼ gunëʼ caní ucáʼanëʼ cáʼasö Dios Böʼ Láʼayi, Nu
ruzáʼ ladxiʼ queë́ruʼ le riquíniruʼ.
\v 30 Caní gaca, tuʼ núnbëʼëruʼ-nëʼ Dios, Nu gunná: “Quiaʼ
nedaʼ nequi yöl-laʼ ruzíʼ lëbi. Nedaʼ ubiʼa quégaca bönachi,
rnnëʼ Xanruʼ.” Lëscaʼ caní gunnë́ʼ: “Xanruʼ uchiʼa usörö́ëʼ
bönachi queëʼ.”
\v 31 Ral-laʼ gadxi idzöbi nu ral-laʼ siʼ xíguiaʼ lu nëʼë
Dios ban.
\p
\v 32 Guliʼtsöjné yuguʼ dza chigulaʼdödi cateʼ niʼ siʼ
bidxín queë́liʼ beníʼ, ateʼ biáʼ gulenliʼ zián le buluʼsacaʼ
ziʼë libíʼiliʼ.
\v 33 Buluʼlidza ditaj bönachi libíʼiliʼ, en buluʼdxía
libíʼiliʼ döʼ lahuiʼ lógaca bönachi, ateʼ benliʼ tsözxö́n
caʼ nupa gulaʼguíʼi gulaʼzacaʼ caní.
\v 34 Caní guca, tuʼ buéchiʼ ládxiʼliʼ nupa nadzúngaca
lidxi guíë, en lu yöl-laʼ rudzeja queë́liʼ biáʼ gulenliʼ
nupa gulaʼbéaj lídxiliʼ yuguʼ le gutaʼ queë́liʼ. Caní
benliʼ tuʼ nö́ziliʼ nequi queë́liʼ le nácarö dxiʼa, en
le zóaticaʼsö niʼ yehuaʼ yubá.
\v 35 Naʼa, bitiʼ ucáʼanaliʼ lë naʼ runliʼ löza, le nachë́ʼ
tu le zxön ubiʼë Dios queë́liʼ.
\v 36 Run bayudxi cö́zaliʼ zxön ladxiʼ, para cateʼ chibenliʼ
ca rë́ʼënëʼ Dios, síʼiliʼ le guzxíʼ lu nëʼë gunnëʼ queë́liʼ,
ca naʼ nazúaj lu guichi láʼayi, ca gunnë́ʼ Dios le rnna:
\q
\v 37 Iaʼtú chíʼidoʼosö idxinëʼ Bönniʼ naʼ ral-laʼ guídëʼ.
\q Bitiʼ caʼ tsenëʼ.
\q
\v 38 Níʼirö nu naca tsahuiʼ lahuaʼ nedaʼ,
\q ulá nu naʼ tuʼ réajlëʼ nedaʼ.
\q Channö huö́aj ladxiʼ, en táʼbagaʼ nedaʼ,
\q bítiʼrö tsaz ládxaʼa nu naʼ.
\p
\v 39 Naʼa, rëʼu ni, bitiʼ nácaruʼ ca nupa tuʼhuö́aj ladxiʼ,
en taʼdáʼbagaʼ Dios, en ilaʼniti, pero réajlëʼëruʼ Cristo,
en nadéliʼruʼ yöl-laʼ rusölá.
\c 11
\s Ca naca yöl-laʼ réajlëʼ queë́ruʼ Dios
\p
\v 1 Naʼa, tuʼ réajlëʼëruʼ Dios, naca löza queë́ruʼ síʼiruʼ
le runruʼ löza, ateʼ naca bëʼ zoa le cabí gaca iléʼeruʼ.
\v 2 Caní gulaʼyéajlëʼë xuz xtóʼoruʼ Dios, ateʼ que lë
ni naʼ nazúaj lu guichi láʼayi ca guca quégaquiëʼ le
rnna: Buluʼrúajëʼ tsahuiʼ lahuëʼ Dios.
\p
\v 3 Tuʼ réajlëʼëruʼ Dios, réquibeʼeruʼ benëʼ Lëʼ yödzölió
ni len didzaʼ bë́ʼësëʼ. Lëscaʼ caní, cateʼ benëʼ Dios
yúguʼtë le riléʼeruʼ, bugunëʼ dxin le cabí naláʼ.
\p
\v 4 Tuʼ guyéajlëʼë Abel Dios, guluʼë rön queë́baʼ böaʼ
bë́dxidoʼ lahuëʼ Dios, tu le nácatërö lesacaʼ ca le guluʼë
Caín lahuëʼ Dios, en que lë ni naʼ Dios benëʼ ba nalí
queëʼ Abel naʼ, gunnë́ʼ náquiëʼ tsahuiʼ, en benëʼ bal lë
naʼ guluʼë lahuëʼ. Sal-laʼ chinátiëʼ Abel naʼ, ga ridxintë
naʼa dza, naca tsca ruʼë didzaʼ, tuʼ guyéajlëʼë Dios.
\p
\v 5 Tuʼ guyéajlëʼë Enoc Dios, gudödëʼ niʼ yehuaʼ yubá,
en bitiʼ caʼ gútiëʼ, ateʼ bítiʼrö nu budzöli lëʼ, tuʼ
buchë́ʼë Dios lëʼ, ateʼ nazúaj lu guichi láʼayi ca naca
queëʼ le rnna: “Zíʼalö ca buchë́ʼë Dios lëʼ, benëʼ Enoc
le raza ládxëʼë Dios.”
\v 6 Naʼa, channö cabí réajlëʼëruʼ Dios, bitiʼ gaca gunruʼ
le raza ládxëʼë Lëʼ, ateʼ para ibígaʼruʼ galaʼ ga zoëʼ
Dios, run bayudxi tséajlëʼëruʼ zoa cazëʼ Lëʼ, en rubiʼë
que nu ruíʼi ladxiʼ Lëʼ.
\p
\v 7 Cateʼ niʼ Dios buzéajniʼinëʼ Noé ca ral-laʼ ilaca
le cabí riléʼeninëʼ Noé naʼ, tuʼ guyéajlëʼë Noé Dios,
benëʼ ca rnna xtídzëʼë Dios. Bupë́ʼë barco zxön naʼ nazíʼi
le Arca, ateʼ lëʼe barco naʼ buluʼlá bönachi diʼa dza
queëʼ Noé. Tuʼ guyéajlëʼë Noé Dios, benëʼ ga naca bëʼ
narugu quégaca bönachi yödzölió ilátigaca, ateʼ bidéliʼnëʼ
gúquiëʼ tsahuiʼ lahuëʼ Dios, le taʼdeliʼ nupa taʼyéajlëʼ
Lëʼ.
\p
\v 8 Cateʼ niʼ Dios bulidzëʼ Abraham, tuʼ guyéajlëʼë
Abraham Lëʼ, benëʼ ca rnna xtídzëʼë Dios, en buzë́ʼë ladzëʼ
para tsejëʼ lataj niʼ ral-laʼ siʼë ca tu le guequi tsaz
queëʼ, ateʼ birúajëʼ ladzëʼ sal-laʼ bitiʼ nö́zinëʼ gazxi
naʼ ral-laʼ tsejëʼ.
\v 9 Tuʼ guyéajlëʼë Abraham Dios, gúquiëʼ ca tu bönniʼ
ziʼtuʼ, en guzóëʼ luyú naʼ Dios guzxíʼ lu nëʼë unödzjëʼ
queëʼ. Guzóëʼ lu yuʼu guídidoʼ, en lë́bisö ca gulunëʼ
Isaac, en Jacob, zxíʼini xiʼsóëʼ Abraham, nupa niʼ guzxíʼ
lu nëʼë Dios unödzjëʼ quéguequi lë naʼ guzxíʼ lu nëʼë
unödzjëʼ queëʼ Abraham.
\v 10 Caní benëʼ Abraham, tuʼ benëʼ löza idéliʼnëʼ yödzö
naʼ röʼö tsaz xilibi zöʼö que, le nuzóëʼ Dios xilibi
zöʼö que, ateʼ guluʼë le ga naʼ zoëʼ Lë cazëʼ.
\p
\v 11 Lëscaʼ caní Sara, sal-laʼ chinácanu nigula huödx,
guyéajlëʼënu Dios, ateʼ Lëʼ bëʼë queë́nu yöl-laʼ huáca
buzóanu-biʼ bíʼidoʼ. Buzóanu-biʼ biʼi bö́nniʼdoʼ sal-laʼ
chigudödi izi queë́nu, tuʼ guyéajlëʼënu Dios gunëʼ ca
rnna xtídzëʼë naʼ guzxíʼ lu nëʼë queë́nu.
\v 12 Que lë ni naʼ, sal-laʼ chibigúladëʼë Abraham, gulaʼcuáʼabiʼ
ziántëröbiʼ zxíʼini xiʼsóëʼ. Gulaʼcuáʼabiʼ tsca rö́ʼöbaʼ
bölaj lúzxiba, en tsca röʼö yuzxi tu raʼ nisa zxön, cuntu
nu gaca ulaba légacabiʼ.
\p
\v 13 Yúguʼtë bönniʼ ni gulátiëʼ, en bitiʼ gulaʼziʼë
lë naʼ guzxíʼ lu nëʼë Dios unödzjëʼ quégaquiëʼ, pero
gulaʼyéajlëʼë Dios, ateʼ ziʼtuʼ zíʼtuʼsö bilaʼléʼenëʼ
lë naʼ ral-laʼ ilaʼziʼë. Gulaʼyéajlëʼë Dios, en gulunëʼ
ba nalí que lë ni. Caní guca, buluʼluʼë nácagaquiëʼ ca
bönniʼ ziʼtuʼ, en bönniʼ taʼdazëʼ yödzölió ni.
\v 14 Yuguʼ bönniʼ tuʼë caní didzaʼ, tuʼluʼë taʼguiljëʼ
tu lataj le gaca ládzagaquiëʼ.
\v 15 Laʼtuʼ gulaʼzáʼ ládxiʼgaquiëʼ caní que luyú ga
niʼ bilaʼrúajëʼ, le nácatë uluʼdzö́linëʼ nacxi huö́ajgaquiëʼ
niʼ,
\v 16 pero gulaʼzáʼ ládxiʼgaquiëʼ que luyú naʼ nácarö
dxiʼa, le röʼ yehuaʼ yubá. Que lë ni naʼ bitiʼ rutuíʼinëʼ
Dios cateʼ taʼnnë́ʼ náquiëʼ Dios quégaquiëʼ, tuʼ chinupë́ʼë
tu yödzö quégaquiëʼ.
\p
\v 17 Tuʼ guyéajlëʼë Abraham Dios, cateʼ guzxíʼ bëʼë
Dios lëʼ, budödëʼ-biʼ biʼi Isaac queëʼ lahuëʼ Dios ca
naʼ tuʼdödëʼ-baʼ yuguʼ böaʼ bëdxi tútigaquiëʼ-baʼ lahuëʼ
Dios. Guzóëʼ sinaʼ Abraham gútiëʼ-biʼ biʼi bönniʼ zíʼalö
queëʼ naʼ lahuëʼ Dios sal-laʼ nácabiʼ biʼi naʼ guzxíʼ
lu nëʼë Dios unödzjëʼ queëʼ.
\v 18 Caní benëʼ sal-laʼ gudxëʼ Dios lëʼ, gunnë́ʼ: “Lu
náʼabiʼ biʼi Isaac quiuʼ ichísagacaʼ-biʼ zxíʼini xiʼsúʼ.”
\v 19 Caní benëʼ Abraham, tuʼ gúquibeʼenëʼ napëʼ Dios
yöl-laʼ huáca usubanëʼ-biʼ lu yöl-laʼ guti, ateʼ ca tu lugáʼa
luséquiʼ, huáca innaruʼ buziʼë-biʼ lu yöl-laʼ guti sal-laʼ
bitiʼ guti cázabiʼ.
\p
\v 20 Tuʼ guyéajlëʼë Isaac Dios, gunábinëʼ Dios gun láʼayëʼ-biʼ
biʼi Jacob, encaʼ biʼi Esaú ca zeaj naca le uluʼzíʼibiʼ
xibé dza siʼ zaʼ.
\v 21 Tuʼ guyéajlëʼë Jacob Dios, cateʼ niʼ chizóa gátiëʼ
gunábinëʼ Dios gun láʼayëʼ-biʼ tu tubiʼ zxíʼinëʼ José,
ateʼ guyéaj ládxëʼë Dios, niʼ nayéchuëʼ lu xiyaga queëʼ.
\v 22 Tuʼ guyéajlëʼë José Dios, cateʼ niʼ chizóa gátiëʼ,
bëʼë didzaʼ que dza naʼ ilaʼrúajëʼ zxíʼini xiʼsóëʼ Israel
luyú Egipto, ateʼ gunná bëʼë ca ral-laʼ iluʼë dxita queëʼ
luyú ga naʼ tsöjcuʼë.
\p
\v 23 Tuʼ gulaʼyéajlëʼë Dios, cateʼ gúljabiʼ bíʼidoʼ
Moisés, xuz xináʼabiʼ buluʼcáchëʼë-biʼ idú ca tsonna beoʼ,
tuʼ bilaʼléʼenëʼ nácabiʼ biʼi bö́nniʼdoʼ naʼ lachi, en
bitiʼ guládxinëʼ bönniʼ rinná béʼenëʼ bönachi Egipto,
bönniʼ naʼ gunná bëʼë ilútiëʼ-biʼ yuguʼ biʼi bö́nniʼdoʼ
naʼ.
\v 24 Tuʼ guyéajlëʼëbiʼ Moisés Dios, cateʼ guzxönbiʼ,
bítiʼrö bë́ʼëbiʼ lataj nu uzóa lëbiʼ biʼi bönniʼ queë́nu
nigula zxíʼinëʼ Faraón, bönniʼ naʼ rinná béʼenëʼ bönachi
Egipto.
\v 25 Caní benbiʼ tuʼ gúquibiʼ nácarö dxiʼa nu usacaʼ
ziʼ lëbiʼ tsözxö́n len bönachi queëʼ Dios ca uzíʼibiʼ
xibé tu chíʼisö yuguʼ le tuʼzíʼ xibé nupa tun dul-laʼ.
\v 26 Gúquibiʼ nácarö lesacaʼ nu ulidza ditaj lëbiʼ,
ca naʼ gaca caʼ queëʼ Cristo, ca idéliʼbiʼ yuguʼ yöl-laʼ
tsahuiʼ quégaca bönachi Egipto, tuʼ guzáʼ ládxiʼbiʼ ca
naca le ubiʼë Dios queë́biʼ.
\v 27 Gudödi niʼ, tuʼ guyéajlëʼë Moisés Dios, birúajëʼ
luyú Egipto, en bitiʼ gúdxinëʼ yöl-laʼ rilé queëʼ bönniʼ
rinná béʼenëʼ bönachi Egipto, ateʼ biáʼ gulénëʼ ca run
nu riléʼe Dios, Nu naʼ bitiʼ gaca iléʼeruʼ.
\p
\v 28 Tuʼ guyéajlëʼë Moisés Dios, benëʼ Laní Pascua ca
gunná béʼenëʼ Dios lëʼ, en buchéajëʼ rön raʼ yuʼu lídxigaquiëʼ,
para cabí guti zxíʼinigaquiëʼ nu naʼ ral-laʼ usuniti
yuguʼ biʼi bönniʼ zíʼalö quégaca bönachi Egipto.
\v 29 Tuʼ gulaʼyéajlëʼë yuguʼ bönniʼ Israel Dios, gulaʼdödëʼ
luyú bidxi gatsaj láhuiʼlö nísadoʼ nazíʼi le Nisa Xiná.
Cateʼ gulë́ʼënnëʼ ilaʼdödëʼ caʼ bönniʼ Egipto niʼ, gulaʼyë́pinëʼ
nisa, en gulátigaquiëʼ lu Nisa Xiná naʼ.
\p
\v 30 Tuʼ gulaʼyéajlëʼë bönniʼ Israel Dios, cateʼ budxi
gulaʼdödëʼ idú gásibiʼilö yödzö Jericó yuguʼ dza idú
gadxi dza, bilaʼguínnaj yuguʼ zöʼö gulún chiʼi yödzö
naʼ.
\v 31 Tuʼ guyéajlëʼënu Rahab Dios, nigula ruíʼinu lataj
bönachi, bitiʼ gútinu tsözxö́n len bönachi Jericó naʼ
bitiʼ gulún ca rnna xtídzëʼë Dios, tuʼ bennu bal bönniʼ
Israel naʼ buduyúlangaquiëʼ le rácalen bönachi Jericó.
\p
\v 32 ¿Bízxirö ral-laʼ inníaʼ? Riyadzaj lataj uzúajaʼ
ca gulunëʼ Gedeón, en Barac, en Sansón, en Jefté, en David,
en Samuel, encaʼ yuguʼ bönniʼ guluʼë didzaʼ uláz queëʼ
Dios.
\q
\v 33 Tuʼ gulaʼyéajlëʼë Dios, buluʼzötjëʼ zián yödzö zxön.
\q Gulunëʼ le naca tsahuiʼ, ateʼ gulaʼdéliʼnëʼ
\q le guzxíʼ lu nëʼë Dios unödzjëʼ quégaquiëʼ.
\q Buluʼsayjëʼ ruáʼagacabaʼ bëdxi guixiʼ.
\q
\v 34 Buluʼlë́ʼ yuguʼ lu guíʼ zxön.
\q Bilaʼrúajëʼ lu náʼagaca nupa gulë́ʼëni iluti légaquiëʼ
len guíë tuchiʼ.
\q Dios bunëʼ légaquiëʼ tsutsu cateʼ niʼ gulaʼcuídiʼnëʼ.
\q Buluʼhuöáquiëʼ caʼ tsutsu lu gudil-la.
\q Buluʼláguiëʼ bönniʼ guizxi yu röjáquiëʼ gudil-la quégaquiëʼ
bönniʼ ziʼtuʼ.
\q
\v 35 Yuguʼ nigula dza niʼ buluʼzíʼinu biʼi que queë́gacanu
nubángacabiʼ lu yöl-laʼ guti.
\p Iaʼbal-lëʼ bönniʼ niʼ gulátiëʼ lu náʼagaquiëʼ bönniʼ
niʼ buluʼsacaʼ ziʼë légaquiëʼ, en tuʼ cabí gulë́ʼënnëʼ
uluʼcáʼanëʼ Dios, bitiʼ gulaʼziʼë lataj nu usán légaquiëʼ.
Caní gulunëʼ para ilaʼdéliʼnëʼ yöl-laʼ rubán lu yöl-laʼ
guti, lë naʼ guléquinëʼ nazácaʼrö.
\v 36 Iaʼbal-lëʼ biáʼ guléngaquiëʼ yöl-laʼ rutitaj, en
xíguiaʼ que gubáʼayi, ateʼ gulaʼdzunëʼ lidxi guíë, nágaʼgaquiëʼ
du guíë.
\v 37 Buluʼladxiʼ bönachi bal-lëʼ guiö́j, en gulaʼchözëʼ
iaʼbal-lëʼ. Gulaʼzíʼ bëʼë légaquiëʼ, en gulútigaca ziángaquiëʼ
len guíë tuchiʼ. Gulaʼdödëʼ náʼalö níʼilö, nácugaquiëʼ
guídi zxágacabaʼ böʼcuʼ zxilaʼ, en chivo. Guláquiëʼ yechiʼ,
en gulaʼguíʼi gulaʼzáquëʼë, ateʼ buluʼdxía bönachi légaquiëʼ
döʼ.
\v 38 Caní guláquiëʼ bönniʼ naʼ, ateʼ bitiʼ gulaca bönachi
yödzölió ni lesacaʼ uluʼzíʼ xibégaquiëʼ. Gulaʼdasëʼ
lu lataj cáʼasö, en yuguʼ lu guíʼa, ateʼ gulaʼcuáʼasëʼ
yuguʼ zxan bulóaj, en yuguʼ yeru luyú.
\v 39 Yúguʼtëʼ buluʼrúajëʼ tsahuiʼ lahuëʼ Dios tuʼ gulaʼyéajlëʼë
Lëʼ, sal-laʼ bitiʼ gulaʼziʼë luyú ni le guzxíʼ lu nëʼë
Dios unödzjëʼ quégaquiëʼ.
\v 40 Caní guca, tuʼ nupë́ʼë Dios niʼa queë́ruʼ tu le nácarö
dxiʼa para cateʼ únëʼ légaquiëʼ idú dxiʼa, rëʼu ni gunruʼ
légaquiëʼ tsözxö́n.
\c 12
\s Ral-laʼ uyuruʼ-nëʼ Cristo
\p
\v 1 Que lë ni naʼ, lëscaʼ rëʼu, tuʼ nacuáʼ idú gásibiʼilö
ga ni zóaruʼ ziántërö nupa tun ba nalí ca taʼyéajlëʼ
Dios, ral-laʼ ucáʼanaruʼ yúguʼtë le ruáʼ döʼ le naca ca
tu le naca ziʼi nuáʼaruʼ, encaʼ yúguʼtë dul-laʼ nazö́ngaca
rëʼu, ateʼ lu yöl-laʼ riböza zxön ladxiʼ queë́ruʼ, ral-laʼ
gunruʼ xichinëʼ Dios, le naca tsca xítiʼruʼ lu huitaj
le zoa loruʼ.
\v 2 Ral-laʼ uyuruʼ-nëʼ Jesús, Nu naʼ run ga gaca tséajlëʼëruʼ
Dios, en Nu run ga raca idú yöl-laʼ réajlëʼ queë́ruʼ Lëʼ.
Jesús gudíʼi guzxáquëʼë lëʼe yaga cruz, en biáʼ gulénëʼ
yöl-laʼ rutuíʼi que, tuʼ gúʼunnëʼ idéliʼnëʼ yöl-laʼ rudzeja
naʼ uziʼë xibé, ateʼ yöjchöʼë cuita lëʼë ibëla Dios, ga
niʼ röʼë rinná bëʼë.
\p
\v 3 Buliʼyúëʼ Jesús, ca naʼ gudíʼi guzxáquëʼë le buluʼsacaʼ
ziʼë bönniʼ dul-laʼ Lëʼ, para cabí icuídiʼliʼ, en para
cabí gaca chopa ládxiʼliʼ.
\v 4 Ga ridxintë naʼa dza, bitiʼ bi biáʼ gulenliʼ ga
idxintë nu gun libíʼiliʼ huëʼ tuʼ ridáʼbagaʼliʼ le naca
dul-laʼ.
\v 5 Nadxi caʼ chizáʼ ral-la ládxiʼliʼ lë naʼ ruzéajniʼinëʼ
Dios libíʼiliʼ. Nácaliʼ ca yuguʼ zxíʼini cazëʼ, ca naʼ
nazúaj lu guichi le rnnëʼ:
\q Zxíʼinaʼ, bitiʼ uzúʼ tsöláʼalö le gunëʼ Xanruʼ,
\q cateʼ usëdi uzéajniʼinëʼ liʼ,
\q en bitiʼ huö́aj ládxuʼu cateʼ uníʼinëʼ liʼ.
\q
\v 6 Xanruʼ runíʼinëʼ nu nadxíʼinëʼ,
\q en rusëdi ruzéajniʼinëʼ yúguʼtë nupa taʼzíʼ lu nëʼe
ilaca zxíʼini cazëʼ.
\p
\v 7 Ral-laʼ guáʼ ilenliʼ le uníʼinëʼ Dios libíʼiliʼ,
tuʼ runëʼ Dios caní queë́liʼ tsca nácaliʼ zxíʼini cazëʼ.
Bitiʼ caʼ zóabiʼ tubiʼ bíʼidoʼ bitiʼ uníʼinëʼ-biʼ xúzibiʼ.
\v 8 Naʼa, channö cabí runíʼinëʼ Dios libíʼiliʼ ca naʼ
runëʼ quégaca yúguʼtë zxíʼini cazëʼ, níʼirö nácaliʼ ca
yuguʼ biʼi lan, en bitiʼ nácaliʼ idú zxíʼinëʼ Dios.
\v 9 Iaʼstú, cateʼ niʼ nácaruʼ bíʼidoʼ, gulaʼcuʼë xuz
xináʼaruʼ luyú ni, buluʼníʼinëʼ rëʼu, pero runruʼ légaquiëʼ
bal. Caʼ naca, ral-laʼ gúnröruʼ ca rnna xtídzëʼë Xúziruʼ
zoëʼ yehuaʼ yubá para sóaruʼ ibanruʼ tsaz.
\v 10 Yuguʼ xuz xináʼaruʼ, tu chíʼisö buluʼníʼinëʼ rëʼu
tsca le guléquisinëʼ naca dxiʼa, pero cateʼ runíʼinëʼ
Dios rëʼu, naca para gaca tu le uzíʼiruʼ xibé, para gácaruʼ
idú láʼayi ca naca cazëʼ Lëʼ.
\v 11 Le nácatë bitiʼ naláʼ lahui naʼa le uzíʼiruʼ xibé
que le runíʼinëʼ rëʼu, pero run ga ruhuíʼiniruʼ. Channö
güíʼiruʼ lataj usëdi rëʼu le runíʼinëʼ rëʼu, gun ga cö́zaruʼ
dxíʼadoʼ, en ga gácaruʼ tsahuiʼ.
\s Soa bönadxi queë́ruʼ channö cabí uzë́ nágaruʼ chiʼë Dios
\p
\v 12 Que lë ni naʼ buliʼún tsutsu náʼaliʼ le röjxéquiʼguequi,
encaʼ zxíbiliʼ le taʼzxizi, en idipa ládxiʼliʼ para gunliʼ
le naca dxiʼa.
\v 13 Guliʼsóa nöza tsahuiʼ, para cabí gunliʼ ga ucáʼana
nu ricuidiʼ ladxiʼ nöza naʼ, pero guliʼgún ga huöáca
ladxiʼ nu naʼ.
\p
\v 14 Guliʼgüíʼ ládxiʼliʼ cö́zalenliʼ dxiʼa yúguʼtë bönachi,
en gácaliʼ tsahuiʼ lahuëʼ Dios, tuʼ channö cabí gunliʼ
caní, bitiʼ gaca iléʼeliʼ-nëʼ Xanruʼ.
\v 15 Guliʼgún chiʼi cuinliʼ para cabí soa nu ucáʼana
le ruzáʼ ládxëʼë Dios queë́ruʼ, en para cabí soa nu gaca
ca tu guixiʼ siláʼ, para cabí utsáʼ libíʼiliʼ, en cabí
gun ga cabí gácaliʼ tsahuiʼ zianliʼ libíʼiliʼ.
\v 16 Guliʼgún chiʼi cuinliʼ para cabí gun nu dzaga
libíʼiliʼ le ruáʼ döʼ, o le cabí naca tsahuiʼ, ca naʼ
benëʼ Esaú, zxíʼinëʼ Isáac. Esaú naʼ bë́tiʼë le ral-laʼ
gataʼ lu nëʼë tuʼ náquiëʼ biʼi bönniʼ huaca queëʼ xuzëʼ
para guzxiʼë tu le doʼ gudahuëʼ.
\v 17 Chinö́z quéziliʼ ca naʼ guca queëʼ Esaú gudödi
niʼ cateʼ gúʼunnëʼ idéliʼnëʼ le inabëʼ xuzëʼ lahuëʼ
Dios para gaca le tsahuiʼ queëʼ. Buéchiʼ ládxëʼë xuzëʼ
lëʼ, pero bitiʼ gutaʼ lataj ubíʼi ládxëʼë Esaú naʼ sal-laʼ
gudilaj ládxëʼë le len yöl-laʼ ribödxi queëʼ.
\p
\v 18 Ca raca queë́liʼ bitiʼ naca ca guca quégaquiëʼ
bönniʼ Israel. Légaquiëʼ gulaʼbiguëʼë galaʼ ga zoa tu
guíʼa le gaca nu can, ateʼ guyegui guíʼa niʼ, en böáca
chul-la lahuiʼ dza tuʼ gurö́ʼö böaj gasaj, en guyécjadaʼ
böʼ.
\v 19 Bilaʼyönnëʼ taʼbödxi lúzubaʼ böaʼ, encaʼ chiʼë
Dios Nu bëʼ didzaʼ. Cateʼ bilaʼyönnëʼ lë ni, gulátaʼyuëʼ
lahuëʼ Moisés para cabirö güíʼilenëʼ Dios légaquiëʼ
didzaʼ.
\v 20 Caní gulunëʼ tuʼ cabí guca guáʼ iléngaquiëʼ lë
naʼ gunná béʼenëʼ Dios légaquiëʼ, gunnë́ʼ: “Channö tsöjlíbibaʼ
tubaʼ böaʼ guíxiʼdoʼos guíʼa ni, ral-laʼ uluʼládxëʼë-baʼ
guiö́j, o uluʼdödëʼ-baʼ yaga tuchiʼ.”
\v 21 Lë naʼ bilaʼléʼenëʼ ben gádxidaʼ légaquiëʼ, ateʼ
Moisés gunnë́ʼ: “Radxi ridzö́bidaʼ, en rizxízidaʼa.”
\p
\v 22 Naʼa, libíʼiliʼ ral-laʼ gádxitëröliʼ tuʼ ribígaʼliʼ
galaʼ tu lu guíʼa nazíʼi le Sión, en ga zoa yödzö queëʼ
Dios ban, le nazíʼi le Jerusalén que yehuaʼ yubá, ga naʼ
nacuʼë gubáz láʼayi guizxi yu queëʼ Dios.
\v 23 Ribígaʼliʼ galaʼ ga niʼ nudúbigaca zxíʼini cazëʼ
Dios lahuëʼ Lëʼ, nupa naʼ nazúajgaca láguequi lu guichi
niʼ yehuaʼ yubá, encaʼ ga zoëʼ Dios Nu ruchiʼa rusörö́ëʼ
yúguʼtë bönachi, en ga naʼ nacuáʼ yuguʼ böʼ gulaca cazëʼ
yuguʼ bönniʼ tsahuiʼ, tuʼ bunëʼ Dios légaquiëʼ tsahuiʼ.
\v 24 Ribígaʼliʼ caʼ ga zoëʼ Jesús, Nu ben tsutsu didzaʼ
cubi naʼ rucáʼana tsahuiʼ, encaʼ ga naguʼë Jesús rön
queëʼ le run ga runiti lahuëʼ Dios rëʼu, rön naʼ run
le nácarö dxiʼa ca le ben xichönëʼ Abel, lë naʼ ben ga
guchúguiëʼ Dios queë́biʼ biʼi bö́chëʼë.
\p
\v 25 Que lë ni naʼ, guliʼgún chiʼi cuinliʼ para cabí
táʼbagaʼliʼ Nu naʼ ruíʼi didzaʼ. Bitiʼ caʼ buluʼlá nupa
niʼ gulaʼdáʼbagaʼ nu naʼ bulidza légaquiëʼ luyú ni.
Nácatërö löza bitiʼ caʼ uláruʼ rëʼu channö táʼbagaʼruʼ
Nu naʼ rulidza rëʼu, zoëʼ yehuaʼ yubá.
\v 26 Dza niʼ guzxizi luyú ni tuʼ biyö́n chiʼë Dios, pero
naʼa chiguzxíʼ lu nëʼë, gunnë́ʼ: “Iaʼtú luzuísö, en calë́gasö
luyú uxíziaʼ, pero lúzxiba caʼ uxíziaʼ.”
\v 27 Cateʼ niʼ rnnëʼ: “Iaʼtú luzuísö”, lë ni ruluíʼi
rëʼu ral-laʼ udúa yuguʼ le gaca ilaʼzxízi, lë naʼ röʼö
yödzölió ni, ateʼ uluʼgáʼana le cabí gaca ilaʼzxízi, lë
naʼ röʼ yehuaʼ yubá.
\v 28 Que lë ni naʼ, tuʼ ral-laʼ idéliʼruʼ tu lataj ga
inná bë́ʼëruʼ, le cabí izxizi, ral-laʼ guië́ruʼ-nëʼ Dios:
“Xclenuʼ”, ateʼ lu yöl-laʼ baʼa ladxiʼ, en lu yöl-laʼ radxi
Lëʼ tseaj ládxiʼruʼ Lëʼ ca naʼ raza ládxëʼë Lëʼ,
\v 29 tuʼ náquiëʼ Dios queë́ruʼ ca tu guíʼ le rusuniti
le cabí naca idú tsahuiʼ.
\c 13
\s Le ral-laʼ gunruʼ le raza ládxëʼë Dios
\p
\v 1 Ral-laʼ idxíʼiticaʼsiliʼ luzáʼaliʼ tuliʼ iaʼtuliʼ.
\v 2 Guliʼtsöjné ral-laʼ uzóaliʼ lídxiliʼ nu idxín ga
zóaliʼ. Cateʼ gulún caní bal-la bönachi, buluʼcuáʼ lídxiguequi
gubáz láʼayi que yehuaʼ yubá queëʼ Dios, sal-laʼ bitiʼ
guléquibeʼe nácagaquiëʼ gubáz láʼayi.
\p
\v 3 Guliʼtsöjné nupa nadzúngaca lidxi guíë tsca nunliʼ
légaquiëʼ tsözxö́n, nadzunliʼ caʼ lidxi guíë. Guliʼgüíʼ
ládxiʼliʼ yuguʼ bönniʼ taʼbía ládxiʼgaca bönachi légaquiëʼ,
tsca libíʼiliʼ riguíʼi rizácaʼlenliʼ légaquiëʼ tsözxö́n.
\p
\v 4 Ral-laʼ gunliʼ bal yöl-laʼ nutsaga naʼ, ateʼ tu tuëʼ
bönniʼ ral-laʼ sóalenëʼ-nu nigula queëʼ lu yöl-laʼ baʼa
ladxiʼ queëʼ, tuʼ ichúguiëʼ Dios quégaca nupa tun le
ruáʼ döʼ, en nupa taʼguítsaj xibá que yöl-laʼ nutsaga
naʼ.
\p
\v 5 Bitiʼ bi uhuídiʼliʼ, pero guliʼtsaza ládxiʼliʼ tsca
le dë queë́liʼ naʼa, tuʼ chigunnë́ʼ Dios: “Catu caz ucáʼanaʼ
liʼ, en bitiʼ caʼ ubéaj ládxaʼa liʼ.”
\v 6 Caní naca, huáca innaruʼ idú ládxiʼruʼ lë naʼ rnna:
\q Xanruʼ náquiëʼ Nu rácalen nedaʼ.
\q Bitiʼ caʼ gádxidaʼ bi gun bönachi quiaʼ.
\p
\v 7 Guliʼtsöjné yuguʼ bönniʼ tuʼyúëʼ libíʼiliʼ, nupa
naʼ tuʼsédinëʼ libíʼiliʼ xtídzëʼë Dios. Buliʼyú ca nadéliʼgaquiëʼ,
en guliʼgún ca tunëʼ lu yöl-laʼ réajlëʼ quégaquiëʼ Dios.
\p
\v 8 Lë́bisö ca náquiëʼ Jesucristo, néaje, en naʼa, en cáʼticaʼsö.
\v 9 Bitiʼ güíʼiliʼ lataj yuguʼ xibá izáʼa, en xibá nadzáʼ
ichë́ʼgaca libíʼiliʼ nöza yúbölö. Naca dxiʼa gunliʼ tsutsu
icja ládxiʼdoʼoliʼ ca naca le ruzáʼ ládxëʼë Dios queë́liʼ,
en calëga ca nácagaca xibá que le rëʼaj ráguruʼ, lë naʼ
bitiʼ uluʼzíʼ xibé nupa tuíʼi ládxiʼgaca léguequi.
\p
\v 10 Zoa queë́ruʼ tu bucugu láʼayi, le cabí uluʼzíʼ xibé
nupa tun dxin que didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ naʼ biláʼ
zíʼalö.
\v 11 Bixúz lo que yuʼu láʼayi naʼ guluʼë xichö́ngacabaʼ
böaʼ bëdxi lu lataj idú láʼayi tuʼ nözi dul-laʼ, pero
buluʼzéguië bëlaʼ cáʼasö quégacabaʼ ga naca níʼilö raʼ
yödzö.
\v 12 Lëscaʼ caní gudíʼi guzxáquëʼë Jesús níʼilö raʼ
yödzö para bunëʼ bönachi dxiʼa len rön queë cazëʼ.
\v 13 Tsöjtáʼaruʼ-nëʼ Jesús, sal-laʼ ilaʼbéaj bönachi rëʼu
lu yödzö, en síʼiruʼ tsözxö́n len Lëʼ lë naʼ buluʼlidza
ditaj bönachi Lëʼ.
\v 14 Bitiʼ zoa tu yödzö queë́ruʼ yödzölió ni le soa
tsaz, pero riguíljaruʼ lë naʼ siʼ zaʼ.
\v 15 Que lë ni naʼ, ral-laʼ cúʼuticaʼsiruʼ-nëʼ Dios yöl-laʼ
ba, ugunruʼ dxin Lëʼ Jesucristo. Yöl-laʼ ba naʼ naca ca
tu le rigúʼuruʼ lahuëʼ Dios. Len ruáʼa cuinruʼ guië́ruʼ-nëʼ
Dios: “Xclenuʼ” niʼa que le náquiëʼ Lëʼ.
\v 16 Bitiʼ gal-la ládxiʼliʼ gunliʼ le naca dxiʼa, en
gácalenliʼ luzáʼaliʼ tuliʼ iaʼtuliʼ, tuʼ naca lë ni ca
tu le rigúʼuruʼ lahuëʼ Dios le raza ládxëʼë Lëʼ.
\p
\v 17 Guliʼgún ca rnna xtídzaʼgaquiëʼ bö́chiʼruʼ tuʼyúëʼ
libíʼiliʼ, en guliʼgüíʼ lataj ilaʼnná béʼenëʼ libíʼiliʼ,
tuʼ tapa chiʼë böʼ naca cázaliʼ, ca tunëʼ yuguʼ bönniʼ
ral-laʼ ilaʼguíxjöʼë lahuëʼ Dios le núngaquiëʼ. Guliʼgún
caní para ilunëʼ dxin naʼ lu yöl-laʼ rudzeja quégaquiëʼ,
en calëga lu yöl-laʼ risëbi ladxiʼ quégaquiëʼ, tuʼ cabí
uzíʼiliʼ xibé dxin naʼ ilunëʼ lu yöl-laʼ risëbi ladxiʼ
quégaquiëʼ.
\p
\v 18 Buliʼlidzëʼ Dios, inábiliʼ-nëʼ gácalenëʼ netuʼ, tuʼ
runtuʼ löza soa dxi icja ládxiʼdoʼotuʼ, para cabí uxösa
netuʼ, ateʼ ruíʼi ládxiʼtuʼ gúnticaʼsituʼ le naca dxiʼa.
\v 19 Le nácarö lo, rátaʼyuaʼ loliʼ inábiliʼ-nëʼ Dios
uguʼë nedaʼ tu nöza para udxinaʼ ga zóaliʼ bayö́ntë.
\s Dios uzáʼ ládxëʼë queë́ruʼ le gácalen rëʼu
\p
\v 20 Naʼa, rinábituʼ-nëʼ Dios, Nu run le rucáʼana rëʼu
tsahuiʼ, en Nu busubán Xanruʼ Jesucristo lu yöl-laʼ guti,
Nu naʼ naca Bönniʼ Lo Uyú Böʼcuʼ Zxilaʼ, tuʼ bulaljëʼ
rön queëʼ le run tsutsu didzaʼ rucáʼana tsahuiʼ, le zoa
tsaz,
\v 21 rinábituʼ-nëʼ gunëʼ ga gácaliʼ idú tsahuiʼ, para
gaca gunliʼ yúguʼtë dxin dxiʼa, en gunliʼ ca rë́ʼënëʼ
Lëʼ, ateʼ gunëʼ queë́liʼ le raza ládxëʼë Lëʼ, tuʼ néquiliʼ
queëʼ Jesucristo. ¡Queëʼ Cristo gácaticaʼsö yöl-laʼ ba!
¡Caʼ gaca!
\p
\v 22 Rátaʼyuaʼ loliʼ, böchiʼ luzáʼadoʼ, güíʼi ládxiʼliʼ
didzaʼ ni ruzéajniʼi libíʼiliʼ, tuʼ naca látiʼdoʼos lë
ni ruzúajaʼ queë́liʼ.
\v 23 Ral-laʼ inö́ziliʼ chiburúajbiʼ biʼi Timoteo, biʼi
bö́chiʼruʼdoʼ, lidxi guíë, ateʼ channö idxíntëbiʼ ga zoaʼ
ni, gunbiʼ nedaʼ tsözxö́n uduyútuʼ libíʼiliʼ.
\p
\v 24 Buliʼgapa Dios bö́chiʼruʼ tuʼyúëʼ libíʼiliʼ, encaʼ
yúguʼtë bönachi rö queëʼ Dios. Tuʼgapa Dios libíʼiliʼ
bönachi taʼyéajlëʼ Cristo nacuáʼ luyú Italia.
\p
\v 25 ¡Dios uzáʼ ládxëʼë queë́liʼ yúguʼtëliʼ! ¡Caʼ gaca!
