\id MAT
\h San Mateo
\toc1 San Mateo
\mt1 San Mateo
\mt2 Vøjpø Ote San Mateoꞌis Jyayuse
\c 1
\s Jesucristoꞌis pyeca jata tzuꞌṉguy
\p
\v 1 Yøn lista viꞌnataꞌmbø pøꞌnis chacyajupø ꞌyune jutipøꞌomo pøꞌnaj Jesucristo. Davijdis y Abrahaꞌmis chacyajupø ꞌyuneꞌomo pøꞌnaj Jesucristo.
\p
\v 2 Oy Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac y Isaajquis ꞌyune Jacob, y oy Jacojbis ꞌyune Judá, y ityajqueꞌtuti Judaꞌis ꞌyatzi y myuqui.
\v 3 Oyaj Judaꞌis ꞌyune Fares y Zara; y Zaraꞌis myama Tamar. Oy Faresis ꞌyune Esrom y Esroꞌmis ꞌyune Aram.
\v 4 Oyajqueꞌt Araꞌmis ꞌyune Aminadab, y Aminadajbis ꞌyune Naasón, Naasoꞌnis ꞌyune Salmón,
\v 5 Salmoꞌnis ꞌyune Booz; y Boosis myama Rahab. Entonces oy Boojsis ꞌyune Obed y Obejdis myama Rut. Ocyeꞌt Obejdis ꞌyune Isaí,
\v 6 y Isaiꞌis ꞌyune aṉguiꞌmba David, Davijdis ꞌyune Salomón, y Salomoꞌnis myama Uriasisnaꞌṉe yomo.
\p
\v 7 Entonces oy Salomoꞌnis ꞌyune Roboam, Roboaꞌmis ꞌyune Abías, Abiasis ꞌyune Asa.
\v 8 Asaꞌis ꞌyune Josafat, Josafajtis ꞌyune Joram, Joraꞌmis ꞌyune Uzías,
\v 9 Uziajsis ꞌyune Jotam, Jotaꞌmis ꞌyune Acaz, Acasis ꞌyune Ezequías,
\v 10 Ezequiasis ꞌyune Manasés, Manasesis ꞌyune Amón, Amoꞌnis ꞌyune Josías.
\v 11 Josiasis ꞌyune Jeconías; y ityajqueꞌtuti Jeconiasis myuqui jic tiempo cuando obligado ñømaṉyajtøj Israel pøndaꞌm Balilonia nasomo.
\p
\v 12 Y jøsicam cuando jenaꞌṉ ityajuꞌc Babilonia nasomo, oy Jeconiasis ꞌyune Salatiel, y Salatiejlis ꞌyune Zorobabel,
\v 13 Zorobabejlis ꞌyune Abiud, Abiujdis ꞌyune Eliaquim, Eliaquiꞌmis ꞌyune Azor,
\v 14 Azojris ꞌyune Sadoc, Sadojquis ꞌyune Aquim, y Aquiꞌmis ꞌyune Eliud,
\v 15 Eliujdis ꞌyune Eleazar, Eleasaris ꞌyune Matán, y Mataꞌnis ꞌyune Jacob.
\v 16 Y Jacojbis ꞌyune José; y José Mariaꞌis jyaya, y María Jesusis myama, Jesús ñøjayajpapø Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
\p
\v 17 Así que desde Abraham hasta David it catorce nac oy viꞌna pøꞌnis ꞌyune. Oy ꞌyuneꞌis ꞌyune, y entonces je ꞌyuneꞌis ꞌyune hasta taꞌn catorce nac. Y desde David hasta que nømaṉyajtøju Babilonia nasomo itqueꞌt catorce nac oy viꞌnapø pøꞌnis ꞌyuneꞌis ꞌyune, y eyapa catorce nac hasta que pøꞌnaj Cristo.
\s Pøꞌnaju Jesucristo
\p
\v 18 Cuando maṉbaꞌcnaꞌṉ pøꞌnaj Jesucristo, yøꞌcse o tucnømi: ijtunaꞌṉ myama Mariaꞌis cyompromiso Josejiꞌṉ para que vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø. Pero antes quenaꞌṉ vaꞌc ityaj tyumøꞌomo, min chiꞌyaj cuenta que jiꞌndame tyumbø María; pero Masanbø Espiritu Santoꞌis milagropit oy une paꞌte.
\v 19 Como jyaya José tum pøn siempre chøcpapøꞌis vøjpø tiyø, quiꞌpsu vaꞌcø yaj cyompromiso Mariajiꞌṉ; pero vaꞌcø ñuꞌmdzacø, vaꞌcø jana syijcatyøj María.
\v 20 Mientras que jetsenaꞌṉ nø quiꞌpsu, Joseꞌis cyønapasyiꞌøy tum angeles ndø Comi Diosis cyøꞌvejupø, y aṉgelesis ñøjayu:
\p ―José; mitz Davijdis mi ꞌyune: U mi ñaꞌṉdzu vaꞌcø mi mbøjcøchoṉ María como mi yomo, porque je une maṉbapø isi, Masanbø Espiritu Santoꞌise milagropit maṉba isi.
\v 21 Y je maṉba is une, maṉba mi yac nøyiꞌaj JESUS. Y jetse ñøyi porque maṉbapø yaj cotzocyaj cyojapit ñe pyøn.
\p
\v 22 Y cuando jetse tujcu, viyuꞌṉaju lo que chamuse tzaꞌmaṉvajcopapø pøꞌnis ndø Comi Diosis chiꞌuse quiꞌpsocuy vaꞌcø chamø. Y lo que chamuse, viyuꞌṉaju. Ndø Comi Dios nømu:
\q
\v 23 Je papiñomo jiꞌname tyumbø, y maṉba is une.
\q Y maṉba ñøyiꞌaj Emanuel.  Y je palabra Emanuel nømbapøte: que Dios tø øtzjiꞌṉdaꞌm.
\p
\v 24 Y  José møꞌṉdonsaꞌu ñapasyiꞌomo, y chøjcu lo que ndø Comi Diosis ꞌyaṉgelesis chajmayuse, y ñøtøjcøy María  tyøjcomo.
\v 25 Pero ja ñøꞌitøtøcnaꞌṉ como yomose hasta que is Mariaꞌis viꞌna pønbø ꞌyune, y cyojtayaj ñøyi JESUS.
\c 2
\s Oy tyuꞌnisyaj Jesus ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza
\p
\v 1 Jesús pøꞌnaj tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Belén, Judea nasombø cumguy cuando Herodes Judea nasombø aṉguiꞌmba. Entonces nuꞌcyaj Jerusalén cumguꞌyomo pøn tzuꞌṉyajupø jama quiꞌmgucyøsi, y matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis.
\v 2 Y cyøꞌocvacyaju jeꞌis:
\p ―¿Jut it jic Israel pøꞌnis ꞌyaṉguiꞌmbataꞌm jic pøꞌnajupøtøc? Porque jama quiꞌmgucyøsi isatyam jeꞌis myatza, y mindamupøm chønø yøꞌqui vaꞌcø ṉgujnejatyamø vaꞌcø ṉgønaꞌtzøtyamø.
\p
\v 3 Pero cuando aṉguiꞌmbapø Herodesis myusu que pøꞌnaj eyapø aṉguiꞌmba, entonces hasta jujchese tujcu; y mumu pøn jic Jerusaleꞌnombøꞌis jetseti oꞌca jujchese tucyajqueꞌtu.  
\v 4 Entonces jic aṉguiꞌmbaꞌis vyejayaj paneꞌis cyoviꞌnajøtaꞌm y lo que ꞌyaṉmayajpapøꞌsnaꞌṉ Israel pøꞌnis ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm, y ꞌyocvaꞌcyaju aṉguiꞌmbaꞌis jujnaꞌṉ ma pøꞌnaj Cristo.
\v 5 Entonces jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Maṉba pøꞌnaje Beleꞌṉomo, Judá nasombø cumguꞌyomo, porque jetse jachøꞌy chaꞌmaṉvacpapøꞌis Diosis ꞌyote, porque jyay yøꞌcse:
\q
\v 6 Y mitz Belén gumguy pøndaꞌm Judea nasomdaꞌmbø,  jiꞌn menos mi ꞌyaṉguiꞌmi que eyataꞌmbø coviꞌnajø Judea nasomo. Porque mi ṉgumguꞌyomo mijtzaṉgøꞌm it más ijtuꞌis aṉguiꞌmguy, maṉbaꞌis ꞌyaꞌm ø ṉgumguy Israel.
\m Jetse jyay chaꞌmaṉvacpapøꞌis.
\p
\v 7 Entonces Herodesis ñuꞌmvejayaj matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis y ꞌyocvaꞌcyaju mero jujchøc quejtzoꞌtz matza.
\v 8 Entonces Herodesis cyøꞌvejyaju matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis Belén gumguꞌyomo, y ñøjayaju:
\p ―Maṉdam jiṉø, y cøꞌocvactam vøjø jic une. Y cuando mi mbaꞌjtamba, tø tzajmatyamø, vaꞌcø maṉgueꞌtati øjtzi vaꞌcø maṉ ṉgujnejacyeꞌta.
\p
\v 9 Cyømaꞌnøyajuꞌcam je aṉguiꞌmba, maṉyaj matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis. Y isyaju jama quiꞌmgucyøsi matza viꞌnajpa maṉu hasta que ijtumø je une, y jen teꞌṉdzøꞌyu.
\v 10 Cuando jic pøꞌnis isyaj matza, tziꞌṉbøꞌyaj vøti.
\v 11 Cuando nømnaꞌṉ cyaꞌṉdøjcøyaj tøjcomo, isyaj une myama Mariajiꞌṉ. Entonces cutquecyaju y vyaꞌṉjamyaju je une. Luego ꞌyaṉvacyaj cyaja y vyactziꞌyaj oro y pomo y suñi viquicpapø perfume.
\v 12 Y jøsicam Diosis chajmayaj cyønapasyiꞌomo que vaꞌcø jana vituꞌyaj ijtumø Herodes; por eso eyapø tuꞌṉom vituꞌyaju para vaꞌcø ñuꞌcyaj ñasomdaꞌm.
\s Poyaj para Egipto nasomo
\p
\v 13 Y maṉyajuꞌcam jic ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza, ndø Comi Diosis ꞌyaṉgeles cyønapasyiꞌøy Joseꞌis. Y aṉgelesis ñøjayu:
\p ―Teꞌnchuꞌṉø y pøc yøṉ une myamajiꞌṉ y maṉ Egipto nasomo hasta que øtz mi nøjambacsyeꞌṉomo. Porque Herodesis mapø myeꞌtz je une para que vaꞌ yaj caꞌø.
\p
\v 14 Entonces teꞌnchuꞌṉ José y pyøc je une myamajiꞌṉ y tzuꞌṉyaj tzuꞌi, maṉyaj Egipto nasomo.
\v 15 Jen o ityaju hasta que caꞌ Herodes. Entonces jetse tujcu que maṉyaj Egiptoꞌomo para que vaꞌcø tyucø ndø Comi Diosis chiꞌuse tzaꞌmaṉvajcopyapø quiꞌpscocuy vaꞌcø chamø: “Egipto nasomo ⁿvejaꞌyø ø ⁿUne vaꞌcø chuꞌṉø”.
\s Herodesis cyøꞌveyaj soldado vaꞌcø yaj caꞌyaj une
\p
\v 16 Cuando Herodesis chiꞌ cuenta que ꞌyaṉgømaꞌcøyaj ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza, quiꞌscaꞌcomøꞌnu. Por eso chiꞌ orden vaꞌcø yaj caꞌyaj mumu une metza ametaꞌmbø y mas cheꞌtaꞌmbø lo que ityajupønaꞌṉ Belén gumguꞌyomo y riberaꞌomo. Jic metza ame tiempo chajmayajuꞌcsyeꞌṉomo ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza cuando quej matza.
\v 17 Jetse viyuꞌṉaju jachøꞌyuse tzaꞌmaṉvajcopapø Jeremiasis, jeꞌis chamu:
\q
\v 18 Mandøj ote Ramá cumguꞌyomo,
\q voꞌyajpa y vejyajpa pømi,
\q y Raquejlisnaꞌṉe nø cyøveju ꞌyune.
\q Jiꞌnamnaꞌṉ syun vaꞌcø chambasenciaꞌajtøjø porque caꞌyajupømete.
\p
\v 19 Pero jøsiꞌcam caꞌu Herodes, y entonces tum ndø Comi Diosis ꞌyaṉgelesis cyejay napasyiꞌomo José jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu:
\p
\v 20 ―Teꞌnchuꞌṉø, pøc je une myamajiꞌṉ y vituꞌ Israel nasomo; porque caꞌyajuꞌam maṉbapøꞌsnaꞌṉ yaj caꞌyaje.
\p
\v 21 Entonces José teꞌñchuꞌṉu y ñømaṉ je une myamajiꞌṉ Israejlis ñasomdaꞌm.
\v 22 Pero Joseꞌis myusu que cuando caꞌu Herodes, tzøꞌcyeꞌt ꞌyune Arquelao vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø Judea nasomo jyataꞌis itcuꞌyomo. Y por eso José naꞌtzu vaꞌ maṉ jiṉø. Entonces tzajmatyøj ñapasyiꞌomo Galilea nasomo vaꞌcø myavø. Y jiṉ o maṉ José cyoꞌunejiꞌn y myamajiꞌṉ.
\v 23 Cuando nuꞌc jeni, maṉ it Nazaret cumguꞌyomo. Jetse viyuꞌṉaju lo que chamyaju chaꞌmaṉvacpapøꞌis que Jesús ma ñøyiꞌaj nazareno.
\c 3
\s Juan nøꞌyøꞌopyapø min chamgøpucs ja ijnømømø
\p
\v 1 Jic tiempoꞌomo min Juan nøyøꞌopyapø, min chamgøpucs ja ijnømømø Judea nasomo.
\v 2 Nømu:
\p ―Quiꞌpsvituꞌtamø porque prontoꞌam maṉba aṉguiꞌm tzajpomopø Dios.
\p
\v 3 Tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis o chame que maṉba it pøn; y Juanete jic pøn Isaiasis chamupø. Isaías nømu:
\q Nø vyejnøm ni i ja ityømø, nømba:
\q “Como ndø vøjø tzøjcatyamba tuṉ møjaꞌn aṉguiꞌmbapøcøtoya,
\q jetse mi ndzocoy hay que vaꞌcø mi vøjø ndzøcatyamø porque maṉba min ndø Comi”.
\p
\v 4 Juaꞌnis tyucu, camello copøꞌnisnaꞌṉe pyøcpø. Y chec vatcuy nacapøte, y vyiꞌcpanaꞌṉ aju y cyuꞌtpanaꞌṉ yumi tzinu.
\v 5 Y Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø, y jic Judea nasomdaꞌmbø, y tome Jordán nøꞌom ityajupø; mumu miñaju vaꞌcø cyømaꞌnøyaj Juan.
\v 6 Cuando chamyajpanaꞌṉ cyoja, Juaꞌnis ñøꞌyøyaju Jordán nøꞌomo.
\p
\v 7 Juaꞌnis isu que nø ñuꞌcyaju vøti fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis y saduceo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis. Miñaju vaꞌcø ñøꞌyøyajø. Y ñøjayaju Juaꞌnis:
\p ―¡Tzanse mi yandzitaꞌm mijtzi! ¿Tiꞌajcuy mi ṉguiꞌpstamba oꞌca muspa mi mbyotyamø vaꞌcø jana mi ṉgyastigatzøctam Diosis cuando quiꞌsycaꞌpa ñeꞌcø? Jiꞌn mus mi mbojyatyam Dios.
\v 8 ”Tzøctam vøjø jujche syunbase cuando mi ṉguiꞌpsvituꞌtamuꞌjcam;
\v 9 y u mi ṉguiꞌpstamu que maṉba mi ṉgyotzoctame porque Abraham mi mbeca jata tzuꞌṉgutyaꞌm. Porque øtz mi nøjandaꞌmbøjtzi que hasta yøṉ tzaꞌ Diosis muspa yac pønvituyajø vaꞌcø Abrahaꞌmis ꞌyuneꞌajyajø.
\v 10 Como tum pøn ñøꞌijtuꞌis jacha listo vaꞌcø tyøṉyaj cuy jiꞌn tyøꞌmayajepø vaꞌcø pyoṉbøꞌyajø juctyøjcomo, jetse  Dios listo yøti vaꞌcø cyastigatzøcyaj pøn jiꞌn chøcyajepøꞌis  vøjpø tiyø.
\v 11 Øtz viyuṉse mi nøꞌyøndyaꞌmbøjtzi nøꞌjiꞌṉ porque mi nguiꞌpsvituꞌtamuꞌam vøjpø ticøsi. Pero ma min øjtzaṉgøꞌmø mas pømiꞌøyupø que jiꞌn øjtzi. Øtz jiꞌnchø vøjpø como jicse. Vaꞌcø chøjcay nuꞌcsocuy jicø myøjaꞌṉombø pøngøtoya syunba más vøjpø pøn que øjtzi, porque jiꞌn aunque iꞌis mus chøjcaye. Jeꞌis maṉba mi nøꞌyøndyam Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ y juctyøcjiꞌṉ.
\v 12 Como tum pøn ñøꞌijtuꞌis cyøꞌomo yemguy listo vaꞌcø cyøsujø trigo pyuj vaꞌcø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, jeꞌis maṉba cyøpiṉyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tuꞌmba vaꞌcø ndø aṉneꞌṉgø, y ñaca ndø pyoṉbøꞌjapya; jetse jeꞌis maṉba yac tuꞌmyaj vøjtaꞌmbø pøn tyøjcomo y yatzitaꞌmbø maṉba pyoṉbøꞌyaj nunca jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
\s Nøꞌyøy Jesús
\p
\v 13 Entonces Jesús tzuꞌṉ Galilea nasomo y nuꞌc Jordán nøꞌomo ijtumø Juan, para que vaꞌcø ñøꞌyøyø Juaꞌnis.
\v 14 Primero ja syun Juaꞌnis vaꞌcø ñøꞌyøy ndø Comi Jesús. Juaꞌnis ñøjay ndø Comi:
\p ―Øjtzi vøjø vaꞌ mi ndø nøꞌyøy mijtzi y mitz mi min para que øtz vaꞌcø mi ⁿnøꞌyøyø.
\v 15 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Yaj jetsepø mi ṉguiꞌpsocuy; porque jetse tiene que vaꞌcø ndø tzøcø vaꞌcø ndø tzøc Diosis syunbase.
\p Entonces Juaꞌṉis vyoꞌmøjayu vaꞌcø ñøꞌyøy Jesús.
\p
\v 16 Cuando Jesús nøꞌyøyu, put je nøꞌcøꞌmø, y tumø hora aṉvac tzap; y Jesusis isu Diosis ꞌYespiritu nø myøꞌnu como palomase y jetcøsi nuꞌcu.
\v 17 Entonces mandøju nø vyejmøꞌn ote tzajpomo, nømu:
\p ―Yøṉø ø Une sunbapø øjtzi, jetcøtoya casøpyøjtzi.
\c 4
\s Yatziꞌajcuyꞌis o chøjquis Jesús
\p
\v 1 Luego Espirituꞌis ñømaṉ Jesús ni i jyaꞌityømø para que vaꞌcø chøjquis yatziꞌajcuꞌis a ver oꞌca muspa yac tocoy Jesús.
\p
\v 2 Jesús o it jana cuꞌti cuarenta dias chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ,  y jøsiꞌcam osu.
\v 3 Entonces tyoꞌmøy Jesús yatziꞌajcuꞌis vaꞌcø chøjquis a ver oꞌca muspa chøctocoya. Yatziꞌajcuꞌis ñøjay Jesús: 
\p ―Si de veras oꞌca Diosise mi ꞌyune, yac panvitu yøṉ tzaꞌ.
\p
\v 4 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Jiꞌnø maṉ mbaṉdzøqui porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø, nømba: “Jiꞌn solo cuꞌtcujiꞌṉdi queñaje pøn, sino mumu lo que chambapø ote Diosis, jetjiꞌṉ jamacøtyajpa”. 
\p 
\v 5 Entonces yatzipøꞌis ñømaṉ Jesús masan gumguy Jerusaleꞌnomo y ñøquiꞌm møji masandøj copajcomo.
\v 6 Y ñøjayu:
\p ―Viyuṉse oꞌca Diosis mi ꞌyune, locsmøꞌnø, tøjpaṉqueꞌc nasomo; porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø nømba:
\q Diosis ma chiꞌ orden aṉgeles para que vaꞌcø mi ṉgüendatzøcø,
\q maṉba mi ñømaṉ cyøꞌjiꞌṉ
\q vaꞌcø jana mi nejpinduc ni jutipø tzaꞌcøsi, ni ti jana mi ndzøcø.
\p
\v 7 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―También it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø: “U mi ndzøjquis a prueba ndø Comi Dios”.
\p
\v 8 Otra vez yatzipøꞌis ñømaṉ Jesús yeꞌṉupø cotzøjcøsi y cøyin isindzi mumu ijtuse cumguy nascøsi y myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
\v 9 Y yatziꞌajcuꞌis ñøjayu Jesús:
\p ―Ma mi ndziꞌ aṉguiꞌmguy mumu yøṉgøsi oꞌca mi ṉgyujnepya vaꞌcø mi ndø vaꞌṉjam øjtzi.
\p
\v 10 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Mavø, Satanás, jiꞌna mi ṉgujnejaye; porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø, nømba: “Vaꞌṉjam ndø Comi Dios, y solo jeꞌis ñuꞌcsocuy tzøjcayø”.
\p
\v 11 Entonces je yatziꞌajcuy tzuꞌṉu, chac jen Jesús y miñaj angeles vaꞌcø cyotzoṉyajø.
\s Yoschoꞌtz Jesús
\p
\v 12 Cuando Jesusis myanu que Juan presoꞌomnaꞌṉ ijtu, maṉ Galilea nasomo.
\v 13 Pero ja chøꞌy jic Nazaret cumguꞌyomo, sino maṉ it Capernaum cumguꞌyomo. Je cumguy mar sayaꞌom ijtu, Zabulón y Neftalí nasomo.
\v 14 Jetse viyuꞌṉaju lo que jyachøꞌyuse tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis; jeꞌis jyayu:
\q
\v 15 Jic Zabulón nasomo y jic Neftalí nasomo,
\q jic Majraṉvinpø tuꞌṉombø; Jordán nøꞌcøtuꞌmøṉ,
\q Galilea nasomo ityajumø lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm;
\q
\v 16 Piꞌtzøꞌajcuꞌyomo ityajupø pøꞌnis isyaj møjapø søꞌṉgø.
\q Jetsenaꞌṉe ma caꞌyaj piꞌtzøꞌajcuꞌyomo, pero min syøꞌṉocpacyaj møja søꞌṉgøꞌis.
\p
\v 17 Entonces Jesusis chaꞌmaṉvactzoꞌtzu, nømu:
\p ―Quiꞌpsvituꞌtamø, porque prontoꞌam maṉba aṉguiꞌmi tzajpomopø Dios.
\s Jesusis vyejayaj macsycuy ataraya nacsyajpapø
\p
\v 18 Jesús nømnaꞌṉ cyøjtu Galilea mar sayaꞌomo cuando isyaj nø cyoque nucyaju tum pøn myuquijiꞌṉ. Tum ñøyinaꞌṉ Simón, y mismo tumbøꞌis ñøyinaꞌṉ Pedro. Y eyapø Andresnaꞌṉ ñøyi. Coque nuctayutaꞌmete y nømnaꞌṉ ñacsyaj ataraya nøꞌcøꞌmø.
\v 19 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ma tø paꞌjtamø. Yøti jiꞌn ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcøꞌmø. Porque øtz jetse maṉba mi yac yostame.
\p
\v 20 Entonces luego chacyaj ꞌyataraya y maṉyaj Jesusjiꞌṉ vaꞌcø vityajø.
\p
\v 21 Usy vit Jesús y isyaj metzcuy Zebedeoꞌis ꞌyune, tum ñøyipøꞌis Jacobo, y tum ñøyipøꞌis Juan. Barcoꞌomnaꞌṉ ityaj jyatajiꞌṉ nømnaꞌṉ vyøjøtzøcyaj ꞌyataraya.
\v 22 Cuando Jesusis vyejayaju, chacyaj byarco jeni jyatajiꞌṉ maṉyaj Jesusjiꞌn vaꞌcø vityajø.
\s Jesusis nømnaꞌṉ isindziꞌyaj vøtipøṉ
\p
\v 23 Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyocvit Galilea nas y tumdumbø Israel pøꞌnis tyuꞌmgutyøjcomo nømnaꞌṉ chaꞌmindziꞌyaj vøjpø ote jujche aṉguiꞌmbase Dios. Y yac tzocyajpanaꞌṉ aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌityajuꞌis.
\v 24 Y mumu Siria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis myusyajqueꞌtu que Jesús yac tzojcopya, y ñømijnayaj mumu toya nø isyajupøꞌis caꞌcujiꞌṉ, jiꞌn tumø cuentataꞌmbøꞌis cyaꞌcuy. Ñømiñaj yatziꞌajcuꞌis yacsutzøcyajupø y tuꞌyajpapø y ñømijnayajqueꞌt jiꞌn musi vityajø. Y Jesusis yac tzocyaju mumu.
\v 25 Maṉ pyaꞌtyaj Jesús vøti pøꞌnis; Galilea nasomdaꞌmbøꞌis y Decápolis nasomdaꞌmbøꞌis, y Jerusalén gumguyomdaꞌmbøꞌis, y Judea nasomdaꞌmbøꞌis y Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉdaꞌmbøꞌis. Mumu maṉ pyaꞌtyaje Jesús.
\c 5
\s Chamgøpuṉ vøpø aṉmaꞌyocuy cotzøjcøsi
\p
\v 1 Cuando Jesusis isyaj vøti pøṉ, quiꞌm cotzøjcøsi y jen poꞌcschøꞌyu. Y vyocøtøjcøyaj ñøtuṉdøvøꞌis.
\v 2 Y Jesusis ꞌyaṉmachoꞌchaj yøꞌcse:
\s I contento itpa
\p
\v 3 ―Contento ityajpa cyønøctøyøyajpaꞌis que ja it vøjpø tiyø chocoꞌyomo, porque jetsetaꞌmbø ꞌyaṉguiꞌmyajpa y cuidatzøcyajpa Diosis.
\p
\v 4 ”Contento ityajpa mayaꞌyajpapø, porque Diosis maṉba yajayaj myayaꞌcuy.
\p
\v 5 ”Contento ityajpa jiꞌn cyoquipiꞌis vyin, porque jeꞌis ma  pyøjcøchoṉyaj nasacopac Diosis chamdziꞌyajupø.
\p
\v 6 ”Contento ityajpa ityajuꞌis gyanas vaꞌcø chøcyaj Diosis syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj Diosis vaꞌcø chøcyaj vøjpø tiyø.
\p
\v 7 ”Contento ityajpa lo que tyoyaꞌṉøyajpapøꞌis tyøvø, porque ñeꞌc Diosis maṉba tyoyaꞌṉøyajqueꞌte.
\p
\v 8 ”Contento ityajpa los que limpiotaꞌmbøꞌis chocoy, porque jeꞌis ma isyaj Dios.
\p
\v 9 ”Contento ityajpa jic cojecsyajpapøꞌis vaꞌ yaj quipcuy, porque jet maṉba ñøjayaj Diosis: Øjchøṉ mi unendaꞌm.
\p
\v 10 ”Contento ityajpa los que yacsutzøcyajtøjupø nø chøcyaju aṉcø Diosis syunbase, porque tzajpombø itcuy jeꞌis ñeꞌayajpa.
\p
\v 11 ”Contento mi ijtamba cuando pøꞌnis mi ndyopaꞌoꞌnøtyamba y mi yacsutzøctamba y mi ṉgyøꞌoꞌnøndyamba cosa jiꞌn vyiyuṉdaꞌmbø ticøsi. Oꞌca jetse mi ⁿyacsutzøctamba porque øtz mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø,
\v 12 casøtyamø y contento ijtamø; porque maṉba mi ṉgyoyojtam Diosis tzajpomo. Porque jetseti yacsutzøcyajqueꞌt tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøn viꞌna antes que mitz mi ijtamba.
\s Cana y søꞌngø nascøstaꞌmbø pøngøtoya
\p
\v 13 ”Mitz ṉgyana cuentataꞌmete yøꞌc nascøsi. Pero oꞌca jic cana jiꞌn cyanaꞌome, entonces jiꞌn mus ndø yac yosa. Tiene que vaꞌcø ndø patzpøꞌ vaꞌcø myaṉvituꞌyaj pøꞌnis. Jetse mitz oꞌca jiꞌn mi yostam vøjø Dioscøtoya, igual mi mbyatzpøꞌtandøjpa.
\p
\v 14 ”Mitz syøꞌṉgø cuentataꞌmete nascøsi. Tum cumguy lomacøsi ijtu donde quiera quejpa.
\v 15 Ni jiꞌn ndø jaꞌmbay noꞌa vaꞌcø ndø cot cajacøtøjcøꞌmø; mejor ndø cotpa yeꞌṉumø vaꞌcø cyøsøꞌṉoy ityajuse tøjcomo.
\v 16 También mitztaꞌm tzøjqueꞌtati vøjø y jetse por cuenta mi søꞌṉdaṉgueꞌtpati pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. Entonces cuando pøꞌnis isyapa que mi ndzøctamba vøj mitztaꞌm, maṉba vyøcotzøcyaj ndø Janda tzajpom ijtupø.
\s Jesusis chaꞌmaṉvac aṉguiꞌmocuy
\p
\v 17 ”U mi ṉguiꞌpstamu oꞌca miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿyajay Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy, o vaꞌcø yajay tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Ja miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿyajayø, sino vaꞌcø ⁿyaj coputa.
\v 18 Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba, hasta que yajpa tzap y nas, ni tum letra, ni tum punto Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuꞌis ñe jiꞌn ma yaje hasta tucpa tiyø chamba.
\v 19 Por eso oꞌca ndø tzacpa aunque sea tum aṉguiꞌmocuy más jiꞌn myøjaꞌṉombø, y jetse ndø aṉmayajpa eyataꞌmbø vaꞌcø chøcyajqueꞌta; entonces tø øtz jiꞌn ma tø valetzøjqueꞌt Diosis itcuꞌyomo. Pero oꞌca ndø yaj coputpa, y ndø aṉmayajpa eyataꞌmbø vaꞌcø chøcyajqueꞌta, entonces maṉba tø møjaꞌṉoꞌmajø tzajpombø Dios ꞌyanquiꞌmbamø.
\v 20 Mi nøjandyaꞌmbøjtzi que oꞌca jiꞌn mi ijtam más vøjø que ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmocuy ityajpase, y fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis ityajpase, entonces ni jujche jiꞌn mus mi ndyøjcøy tzajpombø Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\s Jesusis cham vaꞌcø jana tø quiꞌsycaꞌø
\p
\v 21 ”Mi ñchajmatyandøjuꞌam jujche tzajmayajtøju  pecapøn, jej nømyaju: “Uy yaj caꞌotyame, pues yaj  caꞌopyapø tiene que vaꞌcø cyastigatzøctøjø”.
\v 22 Pero mi nøjandyaꞌmbøjtzi que oꞌca mi ṉguiꞌscaꞌpa mi ndøvøjiꞌṉ, tiene que vaꞌcø mi ṉgyastigatzøctøjø. Oꞌca mi ndopaꞌoꞌnøpya mi ndøvø, tiene que vaꞌcø mi ⁿyaj cojaꞌajø aṉguiꞌmyajpapø pøꞌnis cuando tuꞌmyajuꞌcam. Y oꞌca mi ṉgoraje nøjapya mi ndøvø: “ⁿJyovi mijtzi”. Entonces como jetse mi nøjapya mi ndøvø, por eso ya mero yatziꞌajcuꞌyomo mi myaṉba.
\p
\v 23 ”Jetcøtoya oꞌca nø mi nøminu aunque tiyø vaꞌcø mi ṉgot  altarcøꞌmø para Dioscøtoya, y jen mi ⁿjyajmundzøcpa  que mi ndøvøꞌis nømdi mi ṉguiꞌsayu, porque ja mi ñømaṉ mi ndøvø vøjø,
\v 24 entonces tzac jeni mi ndziꞌocuy altarcøꞌmø, y maṉ viꞌnaꞌc vaꞌcø oꞌnøy mi ndøvø vaꞌcø jyajmbø cyoraje. Entonces maṉgueꞌt altarcøꞌmø vaꞌcø mi ndziꞌ lo que maṉbapø mi ndziꞌ Dios.
\p
\v 25 ”Oꞌca mi ṉguiꞌsapapøꞌis mi ṉgyøvaꞌcøpya, mientras tuꞌṉomdøc mi ijtamu antes que mi ñuꞌctam atcanicøꞌmø, ꞌyoꞌnøy vøjø jetse vaꞌc yac tzøꞌyø, vaꞌcø jyajmbøꞌ quipcuy. Porque oꞌca jiꞌn mi vøjøndzøc jetse, maṉba mi ṉgyøvaꞌcøy atcanicøsi, y jeꞌis maṉba mi yac nuc policiaꞌis y maṉba mi syomi.
\v 26 Viyuṉsye mi nøjambyøjtzi: hasta que mi ṉgoyojaṉgaꞌmba mi jaꞌndze, jiꞌn ma mi mbyut presoꞌomo.
\s Jesusis cham vaꞌcø jana tø cøtzøjcøꞌyoya
\p
\v 27 ”Mi mandambati que jiꞌn vøj vaꞌcø ndø cøtzøjcøy ndø ⁿjaya, o ndø ⁿyomo, vaꞌcø jana ndø nøꞌit eyapø.
\v 28 Pero øtz mi nøjandaꞌmbøjtzi: Oꞌca mi aꞌmaṉgaꞌpa eyapø yomo y sunba mi oꞌnøyø, es como mi ndzøjcuꞌam aunque ja mi ndzøcøpø, y jetze mi ṉguiꞌpsocuꞌyomo mi ṉgøtzøjcøyupømete mi ⁿyomo.
\p
\v 29 ”Jetcøtoya oꞌca mi ndzøꞌnaṉ vitøꞌmis mi yaj cojapaꞌtpa,  tzucsputø y patzpøꞌø. Porque vaꞌco mi yac tocoy tum  vitøm, menos toya que vaꞌcø coṉñapø mi mbyatzpøꞌtøj  yatziꞌajcuꞌyomo.
\v 30 Y oꞌca mi ndzøꞌnaꞌṉis mi yaj cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø y patzpøꞌø. Vaꞌcø mi ṉgyøꞌcøtøꞌcsø menos toya que vaꞌcø mi mbyatzpøꞌtøj coṉñapø yatziꞌajcuꞌyomo.
\s Jesusis chamu oꞌca muspa tø coꞌtøjcajaṉvacø
\p
\v 31 ”Tzamdøjupøte viꞌna: “Oꞌca pøꞌnis chacpa yomo, syunba  vaꞌcø chiꞌ yomo toto que coꞌtøjcajaṉvajcuꞌam”.
\v 32 Pero mi nøjandambati mijtzi: Oꞌca pøꞌnis chacpa yomo comecti, yomoꞌis ja cyøtzøjcøyø, entonces yomoꞌis maṉba pyøc eyapø pøn y jetse cyøtzøjcøpya jyaya, pero jyayaꞌis it cyoja porque ñec chajcu. Y pyøjcuꞌis tzactøjupø yomo jet cojapaꞌtpa.
\s Nømu Jesús uy ndø tzambøc Dios como testigos
\p
\v 33 ”También mi mandamu que peca pøꞌnis viꞌna chamyaju: “Oꞌca ndø Comi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui mi ñømba: Viyuṉse Dios maṉba ndzøqui; entonces tiene que vaꞌcø mi  ndzøcø”.
\v 34 Pero mi nøjandyambati mijtzi: U mi ndzambøc Dios como testigos que viyuṉ nø mi nchamu, ni u mi ndzambøc tzap, porque Diosise ꞌyaṉguiꞌmgu pyoꞌcscuy.
\v 35 Ni u mi ndzambøc nas, porque je Diosis tyeꞌnguy. Ni u mi ndzambøc Jerusalén, porque møjaꞌṉombø aṉguiꞌmbaꞌis cyumguy.
\v 36 Ni u mi ndzambøc mi ṉgopac, porque jiꞌn mus mi yac popoꞌaj ni yac yøjcaj ni tumø mi ⁿvay.
\v 37 Pero tum nacti nømø “jøꞌø”, o “jiꞌnda”. Jencheꞌṉomdi tzamø. Oꞌca más mi ndzamaṉøpya, yatipøꞌis mi ñøtzøcpa.
\s Nømu Jesús que vaꞌcø jana ndø nønduꞌmbajcajø
\p
\v 38 ”Mi mandamuꞌam que tzamdøju pecapøn: “Oꞌca pøꞌnis chaṉgoꞌtzapya tyøvøꞌis vyitøm, eyapøꞌis muspa chaṉgoꞌtzacyeꞌt jiꞌquis vyitøm vaꞌcø parejo tzøꞌyaj queyaṉ doꞌtitaꞌm myeꞌchcøꞌi. Y oꞌca pøꞌnis chaṉbujtapya tyøvøꞌis tyøtz, eyapøꞌis muspa ñøpujtacyeꞌt jiꞌquis tyøtz, vaꞌcø parejo tøtztucuꞌajyajø”.
\v 39 Pero øtz mi nøjaṉdyaꞌmbøjtzi: U mi nø tuꞌmbajcajtamu. Oꞌca mi nchaṉdøjpa mi ndzøꞌnaṉ acapajcøsi, nøjayø: Muspa mi ndø tzaṉqueꞌt tuꞌmøn, øtz jin ma mi ndzave.
\v 40 Oꞌca aunque iꞌis mi ṉgyøvaꞌcøpya y sunba pyøjcay mi ṉgamisa, nøjayø: Oꞌca más nø mi sunu, tø pøjcacyeꞌtati ø ñchaqueta.
\v 41 Oꞌca aunque iꞌis mi ꞌyobligatzøcpa vaꞌcø nømaṉjay  chømi media legua, pues nømaṉjayø y nøjayø: Mati mi  nømaꞌṉøjacyeꞌt mi ndzømi eyapø media leguanaqueꞌt.
\v 42 Oꞌca  mi ⁿvyaꞌcpa aunque tiyø aunque iꞌis, muspa mi ndziꞌø.  Y oꞌca aunque iꞌis sunba ñuꞌcs aunque ti mijtzene, u mi nøjayø: Jiꞌn mus mi nuꞌcschiꞌø.
\s Nømu Jesús vaꞌcø ndø sunø tø quiꞌsayajpapøꞌis
\p
\v 43 ”También mi mandamuꞌam que tzamdøjuꞌam viꞌna: “Sunø mi amigo y quiꞌsay mi enemigo”.
\v 44 Pero mi ndzajmatyambati mi øjtzi: Sundamø mi enemigotaꞌm, oꞌnøtyam Dios vaꞌcø cyotzoṉ mi enemigo aunque mi enemigoꞌis mi ṉgyøꞌoꞌnøpya. Tzøjcatyam bien mi ṉguiꞌsapyapøꞌis. Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø cyotzoṉ Diosis mi enemigo aunque mi enemigoꞌis mi ndyopaꞌoꞌnøpya y mi ⁿyacsutzøcpa.
\v 45 Jetse tzajpombø ndø Jandaꞌis mi ꞌyune, porque jeꞌis yaj quiꞌmba jama y nøcsøꞌṉøpya mumu pøn parejo, sea yatzitaꞌmbø, vøjtaꞌmba; y jeꞌis yaj quecpa tuj mumu pøngøtoya; oꞌca sea chøcpapøꞌis Diosis syunbase, sea jiꞌṉ chøquiꞌis Diosis syunbase.
\v 46 Pues oꞌca mi amigo mi sunba porque jeꞌis mi syunba, Diosis jiꞌn mi ṉgyoyoje porque mi sunba mi amigo; porque jetsetiqueꞌt cobratzøcyajpapø para gobiernocøtoya nay nøsyuñajtøjpa ꞌyamigojiꞌṉ.
\v 47 Y oꞌca vøj mi nømaṉba naꞌs mi amigo, y eyapø jiꞌn mi nømaṉ vøjø, jiꞌn mi ndzøc vøjpø tiyø. Pues aunque iꞌis ñømaṉba vøj ꞌyamigo.
\v 48 Jetcøtoya tzøctam puro vøjpø tiyø como ndø Janda tzajpombøꞌis chøcpase.
\c 6
\s Jesusis chamdzajcu jujche vaꞌcø ndø tzøcø
\p
\v 1 ”Cuando mi ndzøctamba vøjpø tiyø, u mi ndzøctam pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø mi ⁿvyøṉgotzøc pøꞌnis; porque oꞌca mi ndzøcpa vøjø vaꞌcø mi ⁿvyøṉgotzøc pøꞌnis, entonces ndø Janda tzajpom ijtupøꞌis jiꞌn mi ñchiꞌ ni ti coyoja.
\v 2 Cuando mi ṉgotzoṉba pobre, uy mi ndzamgøpucs ti mi ndzøjcu. Porque ityaj pøn chiꞌyajpapøꞌis pobre tumin vøti pøꞌnomo vaꞌcø isyaj vøti pøꞌnis; que sea tuꞌmguy tøjcomo, sea calleꞌomo. Jic chiꞌyajpapøꞌis tumin sunba vaꞌcø vyøcotzøcyaj vøti pøꞌnis. Pero mi nøjandyamba viyuṉsye que jic chiꞌyajpapøꞌis pobre tumin vyøcotzøcyajpa pøꞌnis, pero ni ti coyoja jiꞌn ma chiꞌyaj Diosis.
\v 3 Pero mitz cuando mi ndziꞌpa pobre tumin, ni i u mi yac musu, neꞌc musø ti mi ndziꞌu.
\v 4 Jetse nuꞌmdziꞌø; aunque nuꞌmdi nø mi ndzøjcu, pero ndø Jandaꞌis nømdi isu, y jeꞌis maṉba mi ñchiꞌ mi ngoyoja.
\s Jesusis chamu jujche vaꞌcø ndø oꞌnøy Dios
\p
\v 5 ”Y cuando mi oꞌnøndyamba Dios, u mi ndzøctam jujche chøcyajpase vyaꞌṉjamba tzøcpaꞌis. Jetsetaꞌmbøꞌis gyustatzøcyajpa vaꞌcø tyeꞌñaj tuꞌmguy tøjcomo y calle tzoveꞌomo vaꞌcø jen conocsyajø vaꞌcø isyaj aunque iꞌis, jeteme gyustatzøcyajpapø. Pero viyuṉ nø mi ndzajmayu que lo que gyusto ñøꞌityaju, jetemete cyoyoja. Ni ti cyoyoja jiꞌn ma chiꞌyaj Diosis.
\v 6 Pero mijtzi cuando mi oꞌnømbya Dios, tøjcøy mi ṉguartoꞌomo y aṉgojøy mi ⁿvin, y oꞌnøy ndø Janda lo que jiꞌn ndø isi. Y ndø Jandaꞌis tø ispa aunque ndø tumgøꞌy tø itø, y jeꞌis maṉba mi ṉgyoyoje.
\p
\v 7 ”Y cuando mi oꞌnømbya Dios, uy comeque jana tumnac ndzama misma oración. Porque jetse chøcyajpa jiꞌn cyomusyajeꞌis Dios. Cyomoꞌyajpa que Diosis maṉba myane oꞌca jana ndumnac nø chamyaj tiyete.
\v 8 Pero u mi ndzøctam jeꞌis chøcyajpase. Porque ndø Jandaꞌis ispa tiꞌis mi nchøjcapya falta antesti mi ⁿvaꞌcpa ti sunba mi ⁿvaꞌṉgø.
\v 9 Pero cuando mi oꞌnøndyamba Dios, yøꞌcse nømdamø:
\q Ø Jandataꞌm tzajpom mi ijtupøꞌis,
\q yaj cønaꞌtzøjay mi nøyi. 
\q 
\v 10 Minø mi aṉguiꞌmoya.
\q Yac tucø mi sunbase; jujche tzajpomo, jetze nascøs yac tucø. 
\q 
\v 11 Tø tziꞌtam tumdum jama ndø jamaṉgøtcuy.
\q 
\v 12  Tø yaj cotocotyamø ø ṉgoja, jujche øtz ⁿyaj cotocotyaꞌmbøjtzi ti tzøjcatyaꞌmbøjtzi aunque iꞌis.
\q 
\v 13 Oꞌca yatzipøꞌis tzøjquistaꞌmbøjtzi vaꞌcø jujche yaj cojapajtamø, uy tø yac maṉdam jeni, sino tø yaj cotzoctam jana tø nuc yatzipøꞌis.
\q Porque mijtzi aṉguiꞌmopyapø myøjaꞌṉombø, y vøj vaꞌcø mi vøṉgotzøctam øjtzi mumu jamacøtoya.
\p
\v 14 ”Porque oꞌca mitz ⁿyaj cotocotyamba mi ñchøjcatyambapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy, entonces maṉba mi ⁿyaj cotocotyaṉgueꞌt ndø Jandaꞌis.
\v 15 Pero oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj cotocotyam mi ñchøjcatyambapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy, entonces ndø Jandaꞌis jiꞌn ma mi ⁿyaj cotocojatyam mi yandzitzocoꞌyajcuy.
\s Jesusis chamu jujche vaꞌcø jana tø viꞌcø ndø vaꞌṉjamocucøtoya
\p
\v 16 ”Cuando jana cuꞌti mi ijtamba mi vaꞌṉjajmocuycøtoya, u yacsyu quene como chøcyajpase aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø pøꞌnis. Pero ñeꞌcti jetse nø cyenu vaꞌcø myusyaj pøꞌnis que jana cuꞌti ityajpa. Viyuṉ nø mi ndzajmayu que jetemete cyoyoja, ni ti coyoja jiꞌn ma chiꞌ Diosis.
\v 17 Pero mitz cuando jana cuꞌti ⁿijtu, jas mi ⁿvay y vincheꞌa,
\v 18 vaꞌcø jana myusyaj pøꞌnis que jana cuꞌti mi ⁿijtu. Pero ndø Janda jiꞌn ndø isipø, jeꞌis mi ⁿispa. Y jeꞌis maṉba mi ñchiꞌ mi ṉgoyoja pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui.
\s Ricuꞌajcuy tzajpomo
\p
\v 19 ”U mi aṉneꞌc ricuꞌajcuy yøꞌc nascøsi, porque yøꞌc yøꞌpøꞌpa y putzpa y yajpa mumu tiyø; y ityaj nuꞌmyajpapø, jeꞌis ñuꞌmyajpa.
\v 20 Pero más vøjø vaꞌcø mi aṉneꞌc mi ringuꞌajcuy tzajpomo. Jiṉ ni ti jiꞌn yøꞌpøꞌi, ni jiꞌn pyutzi, ni jiꞌn yaje, ni ja ij nuꞌmbapø vaꞌcø ñuꞌmø.
\v 21 Porque jut ijtumø mi ricuꞌajcuy, jendi maṉba itqueꞌt mi ndzocoy.
\p
\v 22 ”Ndø vindøm por cuenta ndø coṉñaꞌis ñoꞌase. Oꞌca ndø vindøm søꞌṉba vøjø, muspa tø vitø. Jetse ndø tumø chocoy vaꞌcø ndø sunø tzajpombø ricuꞌajcuy, vøj tø itpa, ndø tziꞌpa cuenta tiyø vøjpø.
\v 23 Pero oꞌca jiꞌn syøꞌṉ ndø vindøm, pitzøꞌajcuꞌyom tø itpa. Jetse oꞌca ndø sunba nascøspø ricuꞌajcuy, como piꞌtzøꞌomse tø itpa. Así es que oꞌca ndø quiꞌpsocuy jiꞌn vyøjø, ni ti ja it vyøꞌom putpa.
\s Oꞌca ndø sunba Dios o ndø sunba ricuꞌajcuy
\p
\v 24 ”Jiꞌn mus ndø yosay tumnajcøsi metzcuy comi. Porque tum comi maṉba ndø suni, y tum jiꞌn maṉba ndø suni; o tum ndø comi ndø yosapya vøjø, y tum jiꞌn ndø yosay vøjø. Oꞌca Dios ndø yosapya, jiꞌn mus ndø yosay ricuꞌajcuy.
\s Diosis cyoqueñajpa ꞌyune
\p
\v 25 ”Por eso nø mi ndzajmatyamu: U mi nømayaꞌtamu ti maṉba mi ṉguꞌjtame ti maṉba mi uctame, ni u mi nømayaꞌtamu jujche maṉba mi nducuꞌøtyam mi ⁿvin. Porque Diosis más mi yac yajmapya mi ṉguenguy que jiꞌn cuꞌtcuy; y mi ⁿvin más mi yac yajmapya que jiꞌn tucu.
\v 26 Aꞌmdam møji sititvityajpapø paloma. Ni ti jiꞌn ñipyaje, ni jiꞌn cyosechatzøcyaje; ni jiꞌn jyojøyaj troja, pero pyøꞌnøyajpa tzajpom ijtupø ndø Jandaꞌis, y mitz mas vøti mi yac yamdamba jeꞌis que jiꞌn paloma.
\v 27 ¿Será que it mijtzomdaꞌm muspapø yeꞌṉaṉøy medio metro vøti nø quiꞌpsu aṉcø? Pues jiꞌn musi.
\p
\v 28 ”¿Ticøtoya mi mayaꞌndamba ti maṉba mi mestame? Aꞌmdamø lirio jøyø tzaꞌmom ityajpapø jujche tzocyajpa. Jiꞌn yosyaje ni jiꞌn piꞌtyaje.
\v 29 Pero øtz nø mi ndzajmatyamu que møjaꞌṉ aṉguiꞌmba Salomón vøjpø itcuꞌyomo ja o mescøyoje vaꞌcø chiꞌṉø como tum jøyø chiꞌṉbase.
\v 30 Por eso oꞌca Diosis jetse suñi yaj quenba taꞌṉø que yøti ijtu y jyoꞌpit poṉbøꞌtøjpa juctyøjcomo, está seguro Diosis maṉba mi yac mescøyojtam mijtaꞌm; mijtzi mi mbyøndaꞌm usypøtite mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm.
\v 31 Por eso u myayaꞌtamu, u ñømdamu: “¿Ti maṉba ndø cuꞌjtame, ti maṉba ndø uctame, ti maṉba ndø mestame?”
\v 32 Porque jetsetaꞌmbø tiyø myeꞌchajpa jiꞌn Diosis cuentaꞌṉomdaꞌmbøꞌis. Pero tzajpom ndø Jandaꞌis ispa mumu ti ja mi nøꞌindøpø.
\v 33 Mejor meꞌtzam viꞌna vaꞌcø mi ijtam Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y vaꞌcø mi ijtam Diosis syunbase, jetse Diosis maṉba mi ñchiꞌaꞌṉøtyam tucusepø cuꞌtcusepø.
\v 34 Por eso u mi myayaꞌndamu jujche maṉba mi ijtam jyoꞌpit, porque jyoꞌpit maṉba it otro eyapø ti vaꞌcø mi ṉgømayaꞌqueꞌta. Tumdum jama it ti vaꞌcø ndø cømayaꞌø.
\c 7
\s U mi nømu que it mi ndøvøꞌis cyoja
\p
\v 1 ”U mi nømu it mi ndøvøꞌis cyoja, entonces Dios jiꞌn ma nømi que it mi neꞌ.
\v 2 Porque jujchepø castigo tø nømba vaꞌcø tziꞌtøj ndø tøvø; jetsepø castigø maṉba tø tziꞌqueꞌt Diosis. Como mujcu cuenta maṉba tø tziꞌ Diosis castigo parejo como tø nømbase vaꞌcø cyastigatzøc ndø tøvø.
\v 3 Porque oꞌca it møjapø cuy mi vindøꞌmomo, jiꞌn mus mi is cheꞌpø putzi mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo vaꞌcø mi ñømbutø. Jetseti jiꞌn mus mi ndzam que it mi ndøvøꞌis cyoja cuando vøti it mi neꞌ.
\v 4 ¿Tiꞌajcuy mi nøjapya mi ndøvø: “Øjtzi maꞌṉba sujput putzi puchtøjcøy mi vindøꞌmomo”, cuando it møja cuy mi neꞌ mi vindøꞌmomo?
\v 5 Yach quiꞌpsocuy mi nøꞌijtuꞌis: nøputø mi vindøꞌmomo ijtupø møja cuy viꞌna, entonces muspa mi is vøja vaꞌcø mus nøput putzi mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo. Jetsetiqueꞌt nøput viꞌna yatzitzocoꞌyajcuy mi ndzocoꞌyomo ijtupø como møja cusye, y entonces muspa mi ndzaꞌmaṉvajcay mi ndøvøꞌis cyoja como chøtøpø putzise.
\v 6 U mi ndzaꞌmaṉvac masan ote tuyisetaꞌmbø pøn, porque como tuyiꞌis tø nøcquetzquetzvøpyase, jetse maṉba mi nchøctame. Vaꞌcø ndø patzpø suñipø namcha orøsepø yoyaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, jiꞌn chøjcay cuenda que vøjpø tiyø y maṉvituvituvøyajpa. Jetsetiqueꞌt vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvac yatzipø pøn vøjpø tiyø, jiꞌn chøjcay cuenda, y sijcusye ñømaṉba.
\s Vaꞌctamø, meꞌtztamø, y cocsatyam aṉdyuṉ
\p
\v 7 ”Vaꞌctamø, y mi ñchiꞌtandøjpa; meꞌtztamø, y mi mbaꞌjtambati; coꞌcstam aṉdyuṉ, y mi ꞌyaṉvajcatyandøjpa.
\v 8 Porque mumu vyaꞌcpapøꞌis pyøjcøchoṉba ti nø vyaꞌcu; y myeꞌtzpapøꞌis pyaꞌtpa ti nø myeꞌtzu: y cyocspapøꞌis aṉdyuṉ, aṉdzoṉyajtøjpa.
\p
\v 9 ”Oꞌca mi uneꞌis vyaꞌcpa pan, ¿acaso tzaꞌ maṉba mi ndzi? Pues jiꞌn ma mi ndziꞌtzaꞌ.
\v 10 Y oꞌca vyaꞌcpa coque, ¿acaso tzan maṉba mi ndziꞌ? Pues jiꞌn tzan ma mi ndziꞌ.
\v 11 Aunque mitztaꞌm mi yandziꞌtaꞌmbøte, pero mi ndziꞌtamba mi une vøjpø tiyø, entonces más seguro ndø Janda tzajpombøꞌis más maṉba mi nchiꞌtam vøjpø tiyø oꞌca mi ⁿvaꞌctamba ñeꞌjcøsi.
\p
\v 12 ”Jujche mi sunba vaꞌcø chøcyaj pøꞌnis mitzcøtoya, jetseti tzøctaṉgueꞌt jic pøngøtoya; porque jetseti it aṉguiꞌmguy Diosis chiꞌupø Moisés, y jetse chaꞌmaṉvaꞌcyajpanaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis.
\s Cayi aṉdyuṉ
\p
\v 13 ”Pøctam cayipø tuṉ dzoꞌtzcuy. Porque peꞌtzi tuṉ dzoꞌtzcuy y møjapøte tuṉ nuꞌcpapø tocoñømbamø, y jiṉ maṉgoꞌnømba tiṉdiṉ.
\v 14 Pero cayi tuṉ dzoꞌtzcuy y cayipøte tuṉ nuꞌcpapø tø quendambamø, y metz tuꞌcaṉbøꞌnisti pyaꞌtyajpa jic tuṉ.
\s Jujche ndø comuspa jujchepø pønete
\p
\v 15 ”Tzøctam cuenda u mi ꞌyaṉgømaꞌcøy aṉgømaꞌcøꞌoyajpa pøꞌnis que minba y nømyajpa: “Øtz Diosis chø pyøn”, pero aṉgømaꞌcøꞌoyajpapøtite. Chøcyajpa vyin como borrego, pero it quiꞌpsocuy como tzaꞌma copønse.
\v 16 Y como ndø cøqueꞌnøpya cuy oꞌca vøjpø cuyete oꞌca vøj tyøm, jetsetiqueꞌt vaꞌcø ndø tziꞌ cuenta jujche chøcpase pøꞌnis, jetse ndø mustambati jujchepø pøn jicø. Porque como apit cucyøsi jiꞌn it uva, ni apit taꞌnøcøsi jiꞌn it higo cuꞌis tyøm, jetsetiqueꞌt yatzipø pøꞌnis jiꞌn chøc vøjpø tiyø.
\v 17 Así es que vøjpø cuy tøꞌmajpa y vøjti tyøm, pero cuando jiꞌn vyøjpø cuy tøꞌmajpa, jiꞌn vyøj tyøm.
\v 18 Jetsetiqueꞌt vøjpø cucyøsi jiꞌn mus it jiꞌn vyøjpø tyøm. Y jiꞌn vyøjpø cucyøsi jiꞌn it vøjpø tyøm.
\v 19 Oꞌca cuꞌis tyøm jiꞌn vyøjpø, tøṉdøjpa y poṉbøꞌtøjpa.
\v 20 Por eso jetsetiqueꞌt vaꞌcø tø tziꞌ cuenta jujche chøcpase pøꞌnis, jetse ndø mustamba pøn jicø jujchepøte.
\s Jiꞌn mumu mi ndyøjcøtyame Diosis tyøjcomo
\p
\v 21 ”Vøtitaꞌmbøꞌis nøjapyøjtzi: “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”; pero mi nøjandyaꞌmbøjtzi que jiꞌn mumu maṉba tøjcøyaje tzajpombø Diosis cuentaꞌṉomo. Tøjcøyajpa chøcyajpapøꞌis ø Jandaꞌis syunbapø tiyø.
\v 22 Sone pøꞌnis maṉba nøjaꞌyøjtzi jic jamacøsi: “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi, mi nøyiṉgøsi tzaꞌmaṉvajcatyaꞌmøjtzi, y mi nøyiṉgøsi macpujtaꞌmøjtzi yatziꞌajcuy, y mi nøyiṉgøsi oy ndø tzøqui vøti milagro”.
\v 23 Entonces maꞌṉbø ⁿnøjayaje: “Ja mi ispøctaꞌmøjtzi. Tzuꞌṉdamø øtzcøꞌmø mi ndzøctambapøꞌis yatzipø tiyø”.
\s Metzcuy tøc tzuꞌṉguy
\p
\v 24 ”Jetcøtoya iꞌis cyømaꞌnøjapya lo que øtz ndzaꞌmaṉvacpase, y chøcpa, es como quiꞌpsocuꞌyøyupø pønse tzaꞌcøs oyuꞌis ñoꞌjtzøꞌy tyøc.
\v 25 O quec tuj, o pømiꞌaj nøꞌ, o poy sava. Y pømi oy ñucjoꞌy tøc nøꞌis. Pero ja jyuꞌmbøꞌø porque tzaꞌcøs noꞌjtzøꞌyupø.
\v 26 Pero iꞌis cyømaꞌnøjapya lo que øtz ndzaꞌmaṉvacpase, y jiꞌn chøqui, es como jovipø pønse oyuꞌis chøc tyøc poꞌyocøsi.
\v 27 O quec tuj, pømiꞌaj nøꞌ, y poy sava y nøꞌis pømi ñuc tøc y yac juꞌmbøꞌu y completamente poꞌctocoyu.
\p
\v 28 Cuando Jesusis ñøteꞌndzøꞌy tzamdzamnecyuy, ñømayaꞌjayajpanaꞌṉ pøꞌnis Jesusis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 29 Porque ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ como vøjpø aṉguiꞌmbase, y jiꞌndyete como ñe ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy ꞌyaṉmayajpasenaꞌṉ.
\c 8
\s Jesusis yac tzojcu yachputziꞌøyu
\p
\v 1 Y møꞌn Jesús lomacøsi y vøti pøn parejo møꞌñaj jetjiꞌṉ.
\v 2 Y cyømin Jesús tum yachputziꞌøyupø pøꞌnis, y min cyujnejay ndø Comi vyiꞌnaṉdøjqui y ñøjayu:
\p ―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi musocuy vaꞌcø mi ndø yac tzoca, oꞌca sunba mi ndø yac tzoca.
\p
\v 3 Entonces Jesusis cyojtay cyøꞌ pøngøsi y ñøjayu:
\p ―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi nchoca; yøti mi yac tzocpøjtzi.
\p Cuando Jesús nøm jetse, jicsyeꞌcti caꞌepø tzojcu.
\v 4 Entonces Jesusis ⁿñøjayu:
\p ―Mavø, pero ni i u chajmayu. Ma yac is mi ⁿvin pane que mi ñchojcuꞌam, y vaꞌctziꞌ pane tziꞌocuy como aṉguiꞌmuse Moisés. Jetse maṉba myusyaj pøꞌnis que mi ñchojcuꞌam.
\s Jesusis yac tzoc soldado coviꞌnajøꞌis cyoyospa
\p
\v 5 Y cuando Jesús tøjcøy Capernaum cumguꞌyomo, cyømin tum soldado coviꞌnajøꞌis. Minu ñøjay vaꞌcø cyotzova.
\v 6 Ñøjay Jesús:
\p ―Ø ṉgoyospa tzeꞌsom ijtu ø ndøcmø, yoꞌcapøte vyin y nø syun doyaꞌiscoꞌnu.
\p
\v 7 Jesusis ñøjayu:
\p ―Maꞌṉbø mave vaꞌcø ⁿyac tzoca.
\p
\v 8 Pero soldado coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Vøjtinaꞌṉ vaꞌcø mi ndøjcøy ø ndøjcomo, øtz mi sunbanaꞌṉtzi. Pero como mitz ⁿmyøjaꞌṉ aṉguiꞌmbate y øtz ni ti jiꞌn ø ⁿyoscuy, por eso jiꞌn mus mi ⁿyac tøjcøy ø ndøjcomo. Pero naꞌs mi ondejiꞌṉ muspa mi ndø yac tzojcay ø ṉgoyospa.
\v 9 Porque it ø ṉgoviꞌnajø y øtz tiene que vaꞌcø ndzøc jeꞌis chambase. Y øtz nøꞌit soldado ø ngøꞌaṉvini. Cuando øtz nøjaꞌmbøjtzi: “Mavø”, y maṉba. Cuando øtz nøjaꞌmbøjtzi que minø, y mingueꞌtpa. Cuando nøjambya ø ṉgoyosypa: “Chøc yøcse”, y chøcpa. (Como mitz más it mi aṉguiꞌmguy; muspa mi yac tzoc mi ondejiꞌṉ.)
\p
\v 10 Cuando Jesusis myan jetsepø vejvejnecuy, almiratzøjcu y ñøjayaj nø jyøsnacoꞌṉyajuꞌis:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi que ni jiꞌn Israel pøꞌnomo ja mbyaꞌtøtøꞌctzi vaꞌṉjajmopapø pøn como yøṉ emøcpø  pøn vaꞌṉjajmopyase.
\v 11 Viyunse øtz mi nøjandyaꞌmøjtzi que vøti emøcpø pøn maṉba tzuꞌṉyaje jama mingucyøsi y jama tøꞌpcucyøsi y maṉba tøjcøyaj aṉguiꞌmbamø tzajpomopø Dios. Y maṉba poꞌcsaṉdøꞌpyaj vaꞌcø viꞌcyaj Abrahamjiꞌṉ y Isaacjiꞌṉ y Jacobjiꞌn.
\v 12 Pero Abrahaꞌmis ꞌyune lo que maṉbanaꞌṉ tøjcøyaj tzajpombø aṉguiꞌmgucyøꞌmø, jet maṉba tzøꞌyaj como patzpøcuy cuenta piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jen maṉba vejyaje toyapit y maṉba quetztiquitiquivøyaj tyøtz.
\p
\v 13 Entonces Jesusis ñøjay soldado coviꞌnajøpø:
\p ―Muspa mi maṉ mi ndøcmø, como mi ndø vaꞌṉjambase, jetse maṉba ndzøc mitzcøtoya.
\p Entonces misma hora jicsyecti tzoc mbøñṉgaꞌe.
\s Jesusis yac tzojcay Pedroꞌis myoꞌot mama
\p
\v 14 Entonces Jesús nuꞌcu Pedroꞌis tyøjcomo, y jeni isu Pedroꞌis myoꞌot mama tzeꞌsom ijtu y nø ñutzøꞌøyu.
\v 15 Y Jesusis piꞌquisay cyøꞌ y entonces chajcu nutzøꞌis. Y caꞌepø teꞌṉchuꞌṉu y minu cyuꞌtcuchøjcayaje.
\s Jesusis yac tzocyaju sone caꞌetaꞌmbø
\p
\v 16 Cuando tzuꞌiꞌajnømu, ñømijnayajpanaꞌṉ Jesús sone pøn lo que yatziꞌajcuꞌis ñøtzøcyajupø; y Jesusis tumnac vaꞌcø ꞌyojnay yatziꞌajcuy, yatziꞌajcuꞌis pochacyaj pøn y vøjti ityaj quiꞌpsocuy; y también Jesusis yac tzocyaj mumu caꞌetaꞌmbø.
\v 17 Jetse tujcu vaꞌcø viyuꞌṉajø lo que viꞌna chaꞌmaṉvajcuse chaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis cuando nømu: “Jeꞌis pyøjcøchoꞌṉaytam ø ndoya y yac tzojcaꞌyø ø ṉgaꞌcuytaꞌm”.
\s Sunbanaꞌṉ ñøtuꞌṉajyaj Jesús
\p
\v 18 Y isu Jesusis que sone pøꞌnis itcøvituꞌvituꞌvøyaju, ꞌyaṉguiꞌmyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø jyacyaj marcøtuꞌmøn.
\v 19 Y minu tum myuspapøꞌis Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy y jeꞌis cyønuꞌcu Jesús ñøjayu:
\p ―Maestro, øtz maꞌṉbø mi mbaꞌte juti nø mi myaꞌṉøyu.
\p
\v 20 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Tzijiꞌis ityajpa chatøc, y møji vityajpapø palomaꞌis ityajpa ñoꞌsa; pero øtz mumu Pøꞌnis chø Tyøvø, ja it ni juti itpamøꞌtzi.
\p
\v 21 Y eyapø pøn, que ñøtuṉdøvøte, jeꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, tzacø viꞌna vaꞌcø ñijpay ø janda.
\p
\v 22 Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi tø paꞌtø; y tzajcayajø je caꞌupø yac ñipyaj caꞌupø tyøvøꞌis.
\s Jesusis yac poyaꞌṉjej sava
\p
\v 23 Entonces tøjcøy Jesús barcoꞌomo, y ñøtuṉdøvøꞌis maṉ pyaꞌtyaje.
\v 24 Y joviseti minu jetecøꞌmø pømipø sava, y nøꞌis ñøctapsøy barco y teꞌmdøjcøyu barcoꞌomo. Pero Jesús øṉunaꞌṉ.
\v 25 Entonces tyoꞌmøyaj ñøtuṉdøvøꞌis y yac saꞌyaju y ñøjmayaju:
\p ―¡Señor, tø yaj cotzoca, maꞌṉbø tø sucscaꞌtame!
\p
\v 26 Jeꞌis ñøjayaju:
\p ―¿Ticøtoya mi ñaꞌtztamba? ¡Usyti mi vaꞌṉjajmondyamba!
\p Jicsyeꞌc teꞌnchuꞌṉu y ꞌyojnay sava y nøꞌ, y vøṉbøꞌu, vøꞌajcoꞌnømu.
\v 27 Y pøn oꞌca jujchese tucyaju y ñømyaju:
\p ―¿Tiyø pønete, que hasta savaꞌis y majris cyønaꞌtzøyajpa?
\s Gadara pøn yatziꞌajcuꞌis ñøcꞌijtøyupø
\p
\v 28 Y nuꞌcyaju marcøtuꞌmøṉ Gadara nasomo. Cuando jenaꞌṉ ityajuꞌc, miñaj metzpøn ñøcꞌijtøyajupø yatziꞌajcuꞌis. Jicø pøn tzuꞌṉyaju ityajumø anima tzatøc, porque jen ityaju nijpoñømbamø. Yatzitaꞌmnaꞌṉete, ni iꞌsnaꞌṉ jiꞌn mus cyøjtay jic tuꞌṉomo.
\v 29 Jicsyeꞌc vejaṉgøtyaju nømyaju:
\p ―Mijtzi Diosis ꞌyune, ¿tiꞌajcuy minba mi ndø molestatzøctame? ¿Minu mijtzi yøꞌqui vaꞌcø mi ndø yac toya istame antes que nuꞌcpa hora?
\p Jetse ñøjayaj Jesús.
\v 30 Y usy yaꞌay yaꞌay ijtu vøti yoya nø cyuꞌtu.
\v 31 Y yatziꞌajcuꞌis ñømgoꞌnayaj Jesús:
\p ―Oꞌca mi ndø nøpujtamba, tø yac tøjcøtyam jic yoyaꞌomo.
\p
\v 32 Y Jesuis ñøjayaju:
\p ―Maṉdamø.
\p Entonces putyaju y tøjcøyaj vøti yoyaꞌomo. Y mumu yoya joviꞌajyaju pyatzmøꞌñaj vyin quetzaꞌomo y tzipoꞌjtøjcøyaj nøꞌcøꞌmo y suꞌcscaꞌyaju.
\p
\v 33 Y yoya cyoquenbapøꞌis poyaju, y maṉyaju cumguꞌyomo y chamnøvityaj jujche tucyaju y jujche vøꞌayaj je pøn ñøcꞌititvøyajupø yatziꞌajcuꞌis.
\v 34 Entonces vøti cumgupyøꞌnis maṉ choṉyaj Jesús; y isyajuꞌc, vyaꞌcayaju Jesús vaꞌcø chuꞌṉø ñasomo, vaꞌcø maṉ emøc.
\c 9
\s Jesusis yac tzoc yoꞌcapø pøn
\p
\v 1 Entonces tøjcøy Jesús barcoꞌomo y vitjajcu nøꞌcøtuꞌmøṉ, y nuꞌcu ñe cyumguꞌyomo.
\v 2 Y jiṉø ñø miñaj pøn yoꞌcapø jiꞌn musipø vitø. Cajtzay chøquiꞌomo  cyapnømiñaju. Cuando isu Jesusis jujche vyaꞌṉjamyaju;  ñøjmay caꞌepø:
\p ―Ø ⁿune, u myayaꞌe, mi ñchøꞌpya cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ.
\p
\v 3 Y ityajunaꞌṉ jen ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis yaṉguiꞌmguy, y metzcuy tuꞌcay jeꞌtomo quiꞌpsocuꞌyomo nømyaju: “Yøṉ pøꞌnis cyøꞌoꞌnøpya Dios. Chøcpa vyin como Diose, y pønete”.
\v 4 Pero Jesusis cyønøctøyøjay ti nø quiꞌpsyaju y ñøjayaju:
\p ―¿Ticøtoya nañchoc ṉguiꞌpstamba yatzipø tiyø mi ndzocøyomo?
\v 5 ¿Ti más fácil, vaꞌcø tø nomø: “Mi nchøꞌpya cøvajcøyupø mi ṉgojajiꞌṉ”, o vaꞌcø tø nømø: “Teꞌnchuꞌṉø y caꞌṉbøꞌø”?
\v 6 Pero maṉba mi isindzi que øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz nøꞌit aṉguiꞌmguy nascøsi vaꞌcø yaj cotocojay aunque iꞌis cyoja.
\p Entonces Jesusis ñøjay caꞌepø:
\p ―Teꞌnchuꞌṉø, piṉ mi ṉgajtzay chøqui y maṉ mi ndøcmø.
\p
\v 7 Jicsyeꞌcti teꞌnchuꞌṉu y maṉ tyøcmø.
\v 8 Isyaj vøti pøꞌnis y ñømayaꞌyaju, y myøjaꞌṉ vøcotzøcyaj Dios porque Diosis chiꞌ pøn aṉguiꞌmguy jetse vaꞌ yosa.
\s Jesusis ñøveju Mateo
\p
\v 9 Y tzuꞌṉ jeni Jesús maṉ vitpøꞌi. Nømnaꞌṉ vyitpøꞌu, isu pøn cobratzøjcopapø ñøyipøꞌis Mateo. Jiṉnaꞌṉ poꞌcs coyojoñømbamø. Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi tø nøtuꞌṉajø.
\p Y Mateo teꞌnchuꞌṉu y maṉ pyaꞌt Jesús.
\p
\v 10 Jesús maṉ coviꞌc Mateoꞌis tyøcmø. Y vøti cobratzøjcoyajpapø y eyapø cojapatyajupø nuꞌcyaj tyøcmø, nømnaꞌṉ pyoꞌcsyaj mesacøꞌmø Jesusjiꞌṉ y ñøtuṉdøvøjiꞌṉdaꞌm.
\v 11 Ityaj jeni fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis, y cuando jeꞌis isyaju que Jesús nø pyoꞌcs mesacøꞌmø jetsepø pønjiꞌṉ, entonces fariseoꞌis ñøjayaj Jesusis ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Ticøtoya viꞌcaṉdøꞌpyajpa mi maestro cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ y cojapaꞌtyajupøjiꞌṉ?
\p
\v 12 Pero myan Jesusis, y ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Como saꞌsapø pøꞌnis jiꞌn syuñaj médico, sino caꞌepøꞌis syuñajpa; jetse ja cyojapaꞌtyajøpø pøꞌnis jiꞌṉ nø suñaj yaj cøtocoꞌopyapø, sino ityajuꞌis cyoja, jeꞌis suñajpa yaj cøtocoꞌopyapø.
\v 13 Pero maṉdamø, ma aṉmandyamø ti sunba chamø yøṉ jachøꞌyupø Diosis ꞌyote: “Jiꞌn o suni vaꞌcø mi ndø tzi aunque tiyø, sino øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndoyaꞌṉøtyam mi ndøvø”. Porque ja miꞌnø ⁿvejayaj vøjtaꞌmbø pøn vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, sino miꞌnø ⁿvejayaj coja ꞌøyajupø vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø.
\s Ticøtoya ja cyuꞌtyajø metza tuꞌcay jama
\p
\v 14 Entonces nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaju Jesús y yaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿Ticøtoya øtz jiꞌnø cuꞌjtame, y también ityajpa jetse jana cuꞌti fariseo, jiꞌn cyuꞌtyaje metza tuꞌca jamaꞌomo vyaꞌṉjajmocucyøtoya; pero mi nønduṉdøvø cuꞌtyajpa mumu jamasye?
\p
\v 15 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Como tuꞌmyajupø coꞌtøjcajcucyøtoya jiꞌn mayaꞌyaje mientras pøn maṉbapø coꞌtøjcaje jendi ijtu, jetse ø nønduṉdøvø jiꞌn ma ityaj jana cuꞌti mientras øtz yøꞌc ijtu. Pero cuando øtz maṉba emøc, jana cuꞌti maṉba ityaje mayaꞌcupit.
\p
\v 16 ”Jiꞌn ndø paꞌjnaꞌque jome tucujiꞌṉ pecapø tucu. Jetse vaꞌcø ndø paꞌjnaꞌcø, tzitzvøjøtzøjqueꞌtpa pecapø tucu, y más yajpa.
\v 17 Ni jiꞌn ndø tijtøy jomepø uvaꞌis ñøꞌ peca naca cojtocuꞌyomo. Oꞌca jetse ndø tzøcpa, naca cojtocuy tzitzpa y uva nøꞌ titpøꞌpa y yajpa cojtocuy. Sino jomepø uva nøꞌ ndø tijtøpya jomepø cojtocuꞌyomo y jetze myeꞌchcøyi jiꞌn tocoyaje. Jetsetiqueꞌt pecapøjiꞌṉ jiꞌn mus ndø mot jomepø aṉmaꞌyocuy.
\s Tzoc Jairoꞌis ꞌyune; y yomoꞌis piꞌquisay Jesusis tyucu
\p
\v 18 Mientras Jesusis nømnaꞌṉ cham jetse, min tum Israel pøn coviꞌnajøpø y cyutcøneꞌcay Jesús y ñøjmayu:
\p ―Caꞌuꞌam ø yomꞌune; pero minø y cot mi ṉgøꞌ ø uneṉgøsi y maṉba visaꞌe.
\p
\v 19 Entonces Jesús teꞌnchuꞌṉu y maṉ pyaꞌte, Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis maṉ pyaꞌtyajqueꞌte.
\v 20 Mientras nø tyuṉajyaju, minu tum yomo macvøstøjcay ame nø toyaꞌisupø caꞌcuꞌis, nømnaꞌṉ ñøꞌpiꞌnøyu yomo caꞌcuꞌis. Jic yomoꞌis pyoyaꞌṉøy Jesús jyøsmø y piꞌquisay Jesusis tyucu coso.
\v 21 Nømu ñeꞌc quiꞌpsocuꞌyomo: “Naꞌs vaꞌcø mbiꞌquisay tyucu, tzocpøjtzi”.
\v 22 Jesús queꞌnajvituꞌu y is yomo y ñøjayu:
\p ―Ø mi une, u myayaꞌe, porque mi ndø vaꞌṉjajmu, mi ñchojcuꞌam.
\p Y misma hora tzojcu.
\p
\v 23 Entonces tøjcøy Jesús coviꞌnajøꞌis tyøjcomo isyaj nømnaꞌṉ cyøvoꞌyaj nømnaꞌṉ cyøvejyaj caꞌupø.
\v 24 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Tzuꞌṉdam yøꞌqui yøṉ itcuꞌyomo. Yomꞌune ja cyaꞌøpøte, sino øṉupøtite.
\p Pero mumu aṉbøꞌnis syijcayaj Jesús, porque myusyaju que caꞌupøte.
\v 25 Pero myacputpøꞌyajuꞌcam vøtipøn, entonces tøjcøy Jesús tøjcomo y choꞌṉbøjcay uneꞌis cyøꞌ, y yomꞌune teꞌnchuꞌṉu.
\v 26 Y chamgøpoꞌyaj mumu jic nasomo ti o chøc Jesusis.
\s Jesusis yac tzocyaj metzcuy toꞌtitaꞌmbø
\p
\v 27 Después tzuꞌṉ Jesús jeni, maṉu. Metzcuy toꞌtitaꞌmbøꞌis nømnaꞌṉ myacyaj Jesús; vyejayaju ñøjayaj Jesús:
\p ―¡Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌṉøtyamø!
\p
\v 28 Y cuando Jesús tøjcøyumnaꞌṉ tøjcomo, toꞌtitaꞌmbøꞌis cyønuꞌcyaju Jesús y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿Mi vaꞌṉjamdambatija oꞌca øtz muspa yac søꞌṉaṉvajcatyam mi vindøm?
\p Pøꞌnis ꞌyandzoṉyaju:
\p ―Jøꞌø, øjtzø mi Ṉgomi, øtz mi vaꞌṉjamdambatiꞌtzi.
\p
\v 29 Entonces Jesusis piꞌquisayaj vyitøm y ñøjmayaju:
\p ―Jujche mi vaꞌṉjamdambase, jetse maṉba tyuqui.
\p
\v 30 Jisyeꞌcti søꞌṉyaj vyitøm. Entonces Jesusis chijpana aṉguiꞌmyaju ñøjayu vaꞌcø jana ni i chajmayajø oꞌca tzocyaju.
\p
\v 31 Pero tzuꞌṉyaju y mumu jic nasomo chajmayaj aunque iyø ti chøc Jesusis.
\s Jesusis yac vejvejneyu umapø
\p
\v 32 Mientras nømnaꞌṉ chuꞌṉyaj tzocyajupø pøn, eyapøꞌis ñømijnayaj Jesús umapøtiqueꞌt, yatziꞌajcuꞌis ñøcꞌijtøyupø.
\v 33 Tan pronto que yatziꞌajcuy ñøpujtayu Jesusis, pøn tzamdzamnechoꞌtzu. Mumu pøn mayaꞌyaju nømyaju:
\p ―Nuncatøc ja ndø istam yøcsepø milagroꞌajcuy Israel pøꞌnomdaꞌm.
\p
\v 34 Pero fariseo pøn nømyaju:
\p ―Coviꞌnajøpø yatziꞌajcuꞌis chiꞌpa yøṉ pøn musocuy vaꞌcø mus ñøpujtayaj eyapø yatziꞌajcuy ityajupø pøꞌnis chocoꞌyomo.
\s Jesusis tyoyaꞌṉøyu sone pøn
\p
\v 35 Entonces Jesusis ñøc vijtøyu møja cumguy y cheꞌ cumguy. Nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaju Israel pøꞌnis tyuꞌmgutyøjcomo, y chaꞌmaṉvajcu vøjpø ote jujche aṉguiꞌmbase Dios. Yac tzocyajpanaꞌṉ Jesusis aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌijtuꞌis, y aunque jujche nø tyoyaꞌisupø.
\v 36 Cuando Jesusis isu vøti pøn, entonces tyoyaꞌṉøyaju porque mayaꞌyajpanaꞌṉ y ni ti jiꞌnaṉ mus chøcyajø; como borrego ja it ni iꞌis cyoqueñajpa, jetseti ityaj pøn.
\v 37 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Como tum cosecha oꞌca it vøti cosecha y usycoꞌni pøn yosyajpapø, jetse viyuṉse Diosis yoscuy vøti ijtu y ja it yosyajpapø.
\v 38 Como tiene que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam vøꞌ cosecha vaꞌcø myeꞌtz más coyosyajpapø, jetse syunba vaꞌcø mi oꞌnøndyam Dios vaꞌcø cyøꞌvejyaj más pøn ñeꞌ yoscuycøtoya.
\c 10
\s Cyøpiṉ Jesusis macvøstøjcay apostoles
\p
\v 1 Entonces macvøstøjcay ñøtuṉdøvø vyejay Jesusis vaꞌcø miñajø, y chiꞌyaj aṉguiꞌmguy vaꞌcø yac tzacyaj pøn yatziꞌajcuy y vaꞌcø mus yac tzocyaj toya isyajupø aunque jujchepø caꞌcuꞌis.
\p
\v 2 Yøṉømete macvøstøjcapya apostolesis ñøyipø: Vinbø, Simøn, y mismo Simøn yac ñøyiꞌajyajqueꞌtuti Pedro; metzcuꞌyombø Andrés Simoꞌnis myuqui; tuꞌcaꞌyombø Jacobo; macsycuꞌyombø Juan, Jacoboꞌis  myuqui. Jacobo y Juan Zebedeoꞌstaꞌm ꞌyune.
\v 3 Mosaꞌyombø Felipe; tujtaꞌyajcuy Bartolomé, cuꞌyaꞌyajcuy Tomás; tucutujtaꞌyajcuy Mateo, cobratzøjcopyapø; macstujtaꞌyajcuy Jacobo, Alfeoꞌis ꞌyune; majcaꞌyajcuy Lebeo ñøyiꞌajqueꞌtuti Tadeo.
\v 4 Mactuꞌmajcuy Simón cananista; y macvøstøjcaꞌyajcuy Judas Iscariote oyuꞌis chiꞌocuyaju Jesús ꞌyenemigoꞌis cyøꞌomo.
\s Jesusis cyøꞌvejyaj ñøtuṉdøvø
\p
\v 5 Jesusis cyøꞌvejyaj yøṉ macvøstøjcay pøn y yøcse ꞌyaṉguiꞌmyaju:
\p ―U mi maṉdamu ityajumø pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn, ni u mi ṉgyaꞌṉdøjcøtyam Samaria pøꞌnis cyumguꞌyomdaꞌm.
\v 6 Sino maṉdamø Israel pøꞌnomo, porque jetse ityaju como tocoyajupø borregose.
\v 7 Maṉdamø y tzaꞌmaṉvactam yøꞌcse: Nø tyomeꞌaj tiempo vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm tzajpombø Dios.
\v 8 Pero mitz yac tzoctam caꞌetaꞌmbø; yac visaꞌtam  caꞌyajupø; y yac tzoctam yach putziꞌøyajupø; yac  libreꞌajyaj pøn ñøꞌityajuꞌis yatziꞌajcuy. Mi ⁿvyaꞌctziꞌtøju  vøjpø tiyø, jetseti vaꞌctziꞌtaṉgueꞌt vøjpø tiyø.
\p
\v 9 ”Uy ñømaṉdam ni jujchepø tumin mi mbolsaꞌomo, ni oropø, ni platapø, ni cobrepø.
\v 10 U mi nømaṉdam tucu cotcuy tuṉgøtoya, u mi nømaṉdam ni tum camisya, jetse nømaṉdam mi ṉgoso jana ni tiyø, ni u mi nømaṉdam ni cutyacusepø. Porque como yospapø pøn tiene que vaꞌcø pyønøtyøjø, jetse mitz maṉba mi mbyøꞌnøtyandøjqueꞌte.
\p
\v 11 ”Pero aunque jutipø cumguꞌyomo o riberaꞌomo mi ndyøjcøtyamba, aṉgøvaꞌctam oꞌca it vøjpø pøn mi mbyøjcøchoṉdambaꞌis. Tzøꞌtyam jeꞌis tyøcmø hasta que mi ndzactamba je cumguy.
\v 12 Cuando mi nuꞌctamba tyøcmø, vøpøpit yuschiꞌtamø.
\v 13 Y oꞌca tøjcomdaꞌmbø vøjtaꞌmbote, tziꞌyaj dyus vøjpø. Y oꞌca jiꞌn vyøjtaꞌm, u mi ndziꞌyaj dyus.
\v 14 Y oꞌca jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdame oꞌca jiꞌn mi myajnandyame, entonces tzacꞌyenbøtamø je tøjcomdaꞌmbø o je cumguꞌyomdaꞌmbø; y mi ṉgøtijtøy mi ṉgoso cumguy pyoꞌyojiꞌṉ como seña que yatzitaꞌmbøte.
\v 15 Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj pøn cyojajiꞌṉ, menosti manba toyaꞌisyaj Sodoma y Gomorra cumguꞌyomdaꞌmbø. Y ja mi mbyøjcøchoṉdamøpøꞌis más maṉba toyaꞌisyaje.
\s Maṉba yacsutzøcyajtøji Jesusis ñøtundøvø
\p
\v 16 ”¡Cømaꞌnøtyamø! Nø mi ṉgøꞌvejtamu mi ṉguiꞌsatyøjpamø, y maṉba mi ijtam peligroꞌomo como borrego yatzipø copøngucmø. Por eso ijtam quiꞌpsocuꞌyøyupø como tzan quiꞌpsocuꞌyøyuse, pero ijtaṉgueꞌt como palomase que ni ti jiꞌn tø maṉba tzøjcaye.
\v 17 Tzøcta cuenda, porque pøꞌnis maṉba mi ñuctame, y aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui maṉba mi ñømaṉdandøji, y maṉba mi ñacstochøctandøji Israel pøꞌnis tuꞌmguy tøjcomo.
\v 18 Y maṉba mi ñømaṉdandøji aṉguiꞌmyajpaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui y gobiernoꞌis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm porque mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø. Jetse muspa mi ndzaꞌmistame jujche øtz ndzøcpase, vaꞌcø myusyajø jeꞌtistaꞌm y vaꞌcø myusyajø lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis ti ndzøcpøjtzi.
\v 19 Cuando mi ñømaṉdandøjpa aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, u ma mi nøꞌuṉguiꞌajtamu ti maṉba mi ndzajmayaje, jujche maṉba mi aṉdzoṉdame. Porque jicsyeꞌc Diosis maṉba mi nchiꞌtam quiꞌpsocuy jujche maṉba mi ꞌyaṉdzoꞌṉotyame.
\v 20 Entonces jiꞌndyet mi neꞌ onde mi ndzamba, sino ndø Jandaꞌis ꞌYespirituꞌis mi nchiꞌtamuse quiꞌpsocuy.
\p
\v 21 ”Maṉba it pøn maṉbaꞌis chiꞌocuyaj mismo tyøvø vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Maṉba it jata maṉbaꞌis chiꞌocuyaj mismo ñe ꞌyune vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Maṉba it une maṉbaꞌis ñøquipyaj mismo jyata y myama hasta vaꞌcø chiꞌocuyajyajø vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø.
\v 22 Porque mi ndøvø mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø, por eso vøti pøꞌnis maṉba mi ṉguiꞌsatyame. Pero oꞌca mi ndondamba hasta que yajpa jetsepø toyaꞌiscuy, maṉba mi ṉgyotzoctame.
\v 23 Oꞌca mi ⁿyacsutzøctamba tum cumguꞌyomo, pochactamø, maṉdam neꞌco cumguy. Y ja mi ṉgøtpøjatyamøctøc mumu Israel cumguy cuando vituꞌqueꞌtpa øjtzi aunque iꞌis Tyøvø.
\p
\v 24 ”Como øtz maestro chøṉø y comi chøṉø jiꞌn ø cønaꞌtzøyaje, jetse mitz mi ꞌyaṉmaꞌyombapø y mi ṉgyoyospa y menos jiꞌn ma mi ṉgyønaꞌtzøyaje.
\v 25 Vøjø oꞌca nø ꞌyaṉmayupø itpa como myaestrose. Jujche yacsutzøcyajpøjtzi øjchøṉ maestro y øjchøṉ comi, jetse  maṉba mi ⁿyacsutzøctandøjqueꞌte. Øtz jatase y mitz  ø unese mi nøꞌijtamba. Y oꞌca nømyajpa que øtz yatzipø  chøṉø como yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis Beelzebú yatzise,  entonces maṉba nømyaje que mitz jetseti mi yandzitaꞌmgueꞌt.
\s  Jiꞌn mus tø naꞌtz pøn
\p
\v 26 ”Por eso u mi ñatztam maṉbaꞌis mi ⁿyacsutzøctame pøn. Porque aunque tiyø aṉgøvøꞌnupø maṉba queje; mumu tiyø jiꞌn ndø musipø, jøsicam maṉba queje.
\v 27 Lo que mi nuꞌm ndzajmatyaꞌmøjtzi, entonces muspa mi ⁿvejpø vaꞌcø myan aunque iꞌis. Lo que mi nuꞌm dzajmatyamba mi ṉgojicøꞌmø, jet møji vejpøꞌ vaꞌcø myustøj mumu pøn.
\v 28 Yaj caꞌopyapø jiꞌn mus mi naꞌndzø, porque sisti yaj caꞌpa, y mi espiritu jiꞌn mus yaj caꞌaye. Pero naꞌtzamø  muspapøꞌis mi mbyatztøjcøtyam infiernoꞌomo maṉbamø tocoyaj mi sis y mi espiritu.
\p
\v 29 ”Aunque metzcuy cheꞌtaꞌmbø paloma ndø maꞌajpa mosay centavocøsi, pero ni tum jiꞌn queque nascøsi oꞌca jiꞌn syun ndø Janda Diosis vaꞌcø cyeca.
\v 30 Jetse mi ṉgyoquendaṉgueꞌtpa mijtzi Diosis. Y mijtzi hasta jujche it mi ⁿvay mi ṉgopajcomo cyomuspa Diosis.
\v 31 Por eso u mi ñaꞌtztamu. Porque Diosis vyiꞌnaṉdøjqui más mi ⁿvyaletzøctamba que vøti nambaloma.
\s Vaꞌcø ndø tzamø que ndø vaꞌṉjamba Cristo
\p
\v 32 ”Oꞌca mi ndzamba aunque iꞌis vyiꞌnaṉdøjqui oꞌca mi ndø vaꞌṉjamba, entonces øtz maṉba ndzamqueꞌt tzajpomopø ndø Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui que mi ndø vaꞌṉjamba.
\v 33 Pero oꞌca mi ndzamba aunque iꞌis vyinaṉdøjqui que jiꞌn mi ndø vaꞌṉjame; entonces øtz maṉbati ndzamgueꞌt tzajpombø ø Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui que jiꞌn mi ndø vaꞌṉjame.
\s Maṉba naquiꞌsayajtøji Jesúscøtoya
\p
\v 34 ”U mi ṉguiꞌpstamu oꞌca miꞌnøjtzi vaꞌcø yac ijnøm vøjø nascøsi. Ja miꞌnøjtzi vaꞌcø yac ijnøm vøjø, sino porque minu aṉcø øjtzi, maṉba quipnømi.
\v 35 Porque eyapøꞌis vaꞌṉjamba øjtzi y eyapøꞌis jiꞌn vaꞌṉjame, por eso uneꞌis maṉba quiꞌsay jyata; yomꞌuneꞌis maṉba quiꞌsay myama; saqueꞌis maṉba quiꞌsay syaque mama.
\v 36 Y mismo tøjcomdaꞌmbøꞌis maṉba na nøquiꞌsayajtøji.
\p
\v 37 ”Por eso tiene que vaꞌcø mi it dispuesto vaꞌcø ndzac mi janda y mi mama oꞌca jeꞌis mi ṉguiꞌsapya øtzcøtoya; porque si no, entonces jiꞌn mus mi it øtzjiꞌṉ. Jetsetiqueꞌt tiene que vaꞌcø mi it dispuesto vaꞌcø mi ndzac mi ⁿune oꞌca jeꞌis mi ṉguiꞌsapya øtzcøtoya. Porque si no, jiꞌn mus mi it øtzjiꞌṉ.
\v 38 Y oꞌca mi ñaꞌtzpa vaꞌcø mi ndyoyaꞌisø mi ndø paꞌtu aṉcø como øtz mase toyaꞌis cruscøsi, entonces jiꞌn mus mi it øtzjiꞌṉ.
\v 39 Cyoquenbaꞌis vyin, maṉba tocoye; chiꞌocuyajpaꞌis vyin øtzcøtoya, jet maṉba quene.
\s Mumu maṉba coyojtøji
\p
\v 40 ”Mbyøjcøchoṉbaꞌis mijtzi, jetseti pøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi. Y pøjcøchoṉbaꞌis øjtzi, jetseti pyøjcøchoṉqueꞌtpa cøꞌvejuꞌis øjtzi.
\v 41 Pyøjcøchoṉbaꞌis tzaꞌmaṉvajcopyapø porque Diosis cyøꞌveju, Diosis maṉba cyoyoje. Igual como cyoyojpa tzaꞌmaṉvajcopyapø, jetseti maṉba cyoyojqueꞌt pyøjcøchoṉbaꞌis tzaꞌmaṉvajcopyapø. Pyøjcøchoṉbaꞌis vøjpø pøn porque vøjpø pønete, vøjpø pøꞌnis pyøcpase cyoyoja, jetseti maṉba pyøjqueꞌt cyoyoja.
\v 42 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que oꞌca it ø nønduṉdøvø aunque pobre y ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌitø, y aunque iꞌis vyaꞌctziꞌpa usyøc mamba nøꞌ porque ø nønduṉdøvø aṉcø, entonces mati pyøjqueꞌt cyoyoja vyaꞌctziꞌuꞌis nøꞌ.
\c 11
\s Nøꞌyøꞌyopyapø Juaꞌnis cyøvejyaj pøn Jesuscøꞌmø
\p
\v 1 Jesusis jetse nømnaꞌṉ ꞌyaṉguiꞌmyaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø; y cuando yaj aṉmaꞌyocuy, tzuꞌṉyaj jeni, maṉyaj emøc. Y Jesús nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyu y chaꞌmaṉvac ꞌyote tometaꞌmbø cumguꞌyomo.
\p
\v 2 Entonces Juan nøꞌyøꞌyopyapø presoꞌomnaꞌṉ ijtu. Y Juaꞌṉis min myusi ti nø chøc Jesusis. Y cyøꞌvejyaj metzcuy ñuꞌcscuy vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøyaj Jesús,
\v 3 vaꞌcø yaṉgøvaꞌcyajø:
\p ―¿A ver oꞌca mijtzamate Cristo mi ṉgyøꞌvejupø Diosis lo que maṉbapø mini? Porque oꞌca jiꞌndyet mi jiṉgø, maṉba ⁿjoꞌctam eyapø.
\p
\v 4 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayaju:
\p ―Ma tzamgøjtatyam Juan ti nø mi mandamu y ti nø mi istamu.
\v 5 Mi istamba que toꞌtipøꞌis vyitøm nøm syøꞌṉu, nø mus vyityaj vøjø møꞌṉgaꞌṉyajpapø; nøm chocyaju yachputziꞌøyajupø, cojipøꞌis myañajpaꞌm ote; nø vyisaꞌyaj caꞌyajupø, pobretaꞌmbø nø chajmatyøj vøjpø ote.
\v 6 Contento mi itpa oꞌca tumchocoy mi ndø vaꞌṉjamba; oꞌca jiꞌn mi myejtzaṉ guiꞌpsi.
\p
\v 7 Cuando maṉyaju Juaꞌnis ñuꞌcscuy, entonces Jesusis chajmayaj sone pøn jujchepøte Juan. Jesusis ñøjayaj vøti pøn:
\p ―¿Tiꞌajcuy o mi myaṉdam ni i ja ityømø? ¿Ti o mi ṉgøqueꞌnøtyame jiṉø? ¿Será mi ꞌyondyamu vaꞌcø aꞌmdam cape yac micsupø savaꞌis? Seguro que jiꞌndyet jetcøtoya mi ꞌyoñdyamu.
\v 8 ¿Entonces ticøtoya o myaṉ mi ṉgøqueꞌnøtyame jiṉø? ¿Será que mi ꞌyoñdyamu vaꞌcø ṉgøqueꞌnøtyam pøn suñi nø cyenupø tucujiꞌṉ mescøyojupø? Jiꞌndyet jete, porque tziꞌṉgaꞌmøyupø jiꞌn ma vyit tzaꞌmomo; anguiꞌmbaꞌis pyalacioꞌomo ityajpa.
\v 9 Entonces jiꞌndyet jicø oyu mi ṉgøqueꞌnøtyame; sino ¿ticøtoya o mi amdame? ¿No será que tzaꞌmaṉvajcopyapø o mi aꞌmdame? Jøꞌø, viyuṉete jet o mi aꞌmdame. Porque o mi aꞌmdam Juan y Juan más myøjaꞌṉombøte que jiꞌn aunque jutipø tzaꞌmaṉvajopyapø.
\v 10 Porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø jujche ma yos Juan, yøcse chamba que Diosis ñøjay ndø Comi:
\q Yøṉ pøn øtz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy nø minbapøꞌis ote antes que mi myinba mijtzi, como si fuera mi nduṉ vyøjøtzøjcuse.
\q Jeꞌis maṉba chajmayaj pøn vaꞌcø ityaj jajmecøs vaꞌcø mi mbyøjcøchoṉyajø.
\p
\v 11 Nøjayajqueꞌt Jesusis:
\p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba que nascøsi nunca ja o it más myøjaꞌṉombø pøn que jiꞌn Juan nøꞌyøꞌyopyapø. Pero más pobre y más jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmipø pøn tzajpombø Dios aṉguiꞌmbamø, más myøjaꞌṉombøte que jiꞌn Juan.
\p
\v 12 ”Desde que Juan nøꞌyøꞌyopyapø nøꞌyøꞌyochoꞌtzu hasta como yøti, pøꞌnis syunba cyøquipyaj tzajpombø Diosis itcuy; pyømijiꞌṉ yatzitaꞌmbø pøꞌnis sunba ꞌyocyajyajø.
\v 13 Porque mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis chaꞌmaṉvacyajpanaꞌṉ Diosis itcuy, y jachøꞌtyøjupø aṉguiꞌmguꞌis chamqueꞌtpatinaꞌṉ hasta que Juaꞌnis chaꞌmaṉvactzoꞌtzu.
\v 14 Y oꞌca sunba mi vaꞌṉjajmø, maṉba mi ndzajmaye que como tzajmatyøju que Elías ma nuꞌqui, por eso Juan mismo pønditqueꞌt Eliaspø.
\v 15 Oꞌca it mi ṉgoji, cømaꞌnøyø ti chøṉ mi ndzajmapyøjtzi.
\p
\v 16 ”Maṉba mi ndzajmatyame isepø pøndaꞌmete ityajpasepø nacøsi yøti. Es como une nø myøjtzøyajuse plazaꞌomo, jetseti ityajpa. Vyejayajpa undyøvøꞌis ñøjayajpa:
\v 17 “Mi yac vejatyamu suscuy y ja syun mi ꞌyendza. Mi vajnandyamu nijpocuy vanejiꞌṉ, y ja mi ⁿvyoꞌndamø”.
\v 18 Como une jiꞌn sun myøjtzøyaj ni etzcuy ni jiꞌn sun møjtzøyaj como caꞌnømuse, jetse mitz jiꞌn sundam ni Juan ni jiꞌn mi ndø sundam ndøvø. Porque Juan jiꞌnaꞌṉ tumø ucyaj, tumø cuꞌtyaj pønjiꞌṉdam, y ja mi mbøjcøchoṉdam Juan, mi ñømdamu que yatziꞌajcuꞌis ñøcꞌijtøyu.
\v 19 Y cuando miꞌnø øjtzi, mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø, tumø cuꞌtpøjtzi, tumø ucpøjtzi pønjiꞌṉdaꞌm, y ja mi ndø sundaṉgueꞌtati øjtzi; mi ñømdamba que øtz cuꞌtcoꞌnba, y vøti ⁿucpa øtz topyapø vinu; y ꞌyamigoꞌajpøjtzi yatzitambø pøn como cobratzøjcoyajpapø y cojatzøcyajupø. Pero oꞌca pøn vøj itpa, ndø tziꞌpa cuenta que ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy.
\s Cumgupyøꞌnis ja cyømaꞌnøyajø
\p
\v 20 Entonces Jesusis ꞌyojnayaj cumguy jutipøꞌom o chøc vøti milagroꞌajcuy, porque ja chacyaj yach quiꞌpsocuy. Nømu:
\p
\v 21 ―¡Ay mijtzi Corazín cumguꞌyomdaꞌmbø! ¡Ay mijtzi Betsaida cumguꞌyomdaꞌmbø! Ja sun mi ndzactam yach quiꞌpsocuy, por eso maṉba mi ndyoyaꞌistame. Oꞌca isyajunaꞌṉ Tiro cumguꞌyombøꞌis y Sidón cumguꞌyombøꞌis milagroꞌajcuy mitz mi istamuse, yaꞌmøjcam quiꞌpsvituꞌyajunaꞌn. Myesyajpanaṉ tucu tzøcyajupø costal y poꞌcsyajunaꞌṉ cujyaꞌmomo vaꞌcø queja oꞌca nø ñømayaꞌyaj cyoja.
\v 22 Pero mi nøjandyamba que jic jama cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn cyojajiꞌṉ, menos maṉba cyastigatzøcyajtøj Tiro cumguꞌyomdaꞌmbø y Sidón cumguꞌyomdaꞌmbø, que jiꞌn mijtzi Corazín cumguꞌyomdaꞌmbø y Betsaida cumguꞌyomdaꞌmbø. Mitz más maṉba mi ṉgyastigatzøctame.
\v 23 Y mijtzi Capernaum cumguꞌyombø, mi ṉgomoꞌtyamba que vøj mi ijtamu como tzajpomse, pero hasta infiernoꞌom maṉba mi yac møꞌndøj cøꞌyi. Oꞌcanaꞌṉ isyaj Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis milagroꞌajcuy jujche mitz istamusepø, tzøꞌyunaꞌṉ jic cumguy hasta como yøti, ja ꞌyoc yajønaꞌn.
\v 24 Por eso jetcøtoya mi nøjandyamba mijtzi Capernaum cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis que cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj pøn cyojapit, menos maṉba cyastigatzøcyaj Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbø, y mijtzi más maṉba mi ṉgyastigatzøctame.
\s Cømin Jesus y sapøctamø
\p
\v 25 Jic jamaꞌomo Jesusis ꞌyoꞌnøy Dios nømu:
\p ―Øjtzø mi Janda; mijtzi Cyomi tzajpis, mijtzi Cyomi nasacopajquis. Mi møjaꞌṉ vøṉgotzøcpøjtzi, porque mi ⁿyaj cønøctøyøyaj cheꞌ unese jiꞌn myusoyajepø yøcsepø aṉmaꞌyocuy, pero quiꞌpsocuꞌyøyupø y musopyapø ja mi ⁿyaj cønøctøyøyajø.
\v 26 Vøj jetse, Jatay, porque mi ñømu que vøj jetse.
\p Jetse ꞌyoꞌnøy jyata Jesusis.
\v 27 Entonces Jesusis chamqueꞌtu:
\p ―Ø ṉgøꞌom tziꞌø mumu tiyø ø Janda Diosis. Ni iꞌis jiꞌn comus øjtzi, øtz Diosis ꞌYune chøṉø, sino ø Jandaꞌis comuspøjtzi. Jetsetique ni iꞌis más jiꞌn cyomus ø Janda, solamente øtz ṉgomuspøjtzi, como øtz ꞌYune chøṉø. Solamente i ø neꞌc sunba yaj comusø, jeꞌis cyomusqueꞌtpati ø Janda.
\v 28 Mindam øtzcøꞌmø nø mi meꞌtztamuꞌis cotzojcuy y jiꞌn mi mbaꞌjtame, y mi ñindutamuꞌam como jemetzpø tzømis tø yac nituꞌpase. Mindam øtzcøꞌmø, øtz maṉba mi yac sapøctame.
\v 29 Mindam øtzcøꞌmø vaꞌcø mi yostam øtzjiꞌṉ y aṉmatyam øtzcøꞌmø, porque øtz pasenciapø chøṉø, y como jujche pobrepø pøꞌnis quiꞌpsocuy, jetseti ø nguiꞌpsocucyeꞌt. Jetse maṉba mi syapøctam mi ndzocoꞌyomo.
\v 30 Porque øtzjiꞌn vaꞌcø mi ⁿyosø, jiꞌn mi ñinduꞌi, y omba tzøcø lo que øtz aṉguiꞌmbase.
\c 12
\s Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis cyøpøcyaj trigo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo
\p
\v 1 Jic eyaco jama, nømnaꞌṉ cyøtyaj Jesús trigo camaꞌomo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo. Y Jesusis ñøtuṉdøvø nømnaꞌṉ ꞌyosyaju. Por eso quitpøcyaj trigoꞌis tyøm vaꞌcø cyøꞌsyajø.
\v 2 Pero cuando fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis isyaju que jetse nø chøcyaju, ñøjayaj Jesús:
\p ―Aꞌmø, lo que jiꞌn musipø ndø tzøcø, jetse nø chøcyaj coꞌaṉjamguy jamaꞌomo mi nønduṉdøvøꞌis.
\p
\v 3 Pero ñøjayaj Jesusis:
\p ―Viyuṉsye mi nduꞌnjoꞌtyamuti jujche chøc Davijdis yaꞌmøc cuando nømnaꞌṉ ꞌyosyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 4 Mi nduꞌndambati jujche tøjcøyaj David Diosis tyøjcomo y cyøꞌsyaj cyømasaꞌnøyu pan, lo que jiꞌnaꞌṉ musipø cyøꞌsø. Davijdis cyøꞌs ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, pero jetsepø pan naꞌs paneꞌis muspa cyøꞌsø. Ja it derecho vaꞌcø cyøꞌs eyapøꞌis jetsepø paṉ. (Pero David jiꞌn mi ṉgojatziꞌtame.)
\v 5 Y mi nduꞌndambati aṉguiꞌmguꞌyomo que pane muspa yosyaj masandøjcomo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo y jiꞌṉ cyojapaꞌtyaje.
\v 6 Masandøc myøjaꞌṉombøte; pero mi nøjaꞌndyaꞌmbøjtzi que yøꞌc ijtøjtzi más myøjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø chøṉø que jiꞌn masandøc.
\v 7 It jachøyupø que Dios nømu: “Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndyoyaꞌṉøyø más que jiꞌnø suni vaꞌcø mi ndziꞌ pane aunque tiyø ø ṉgüentacøsi”. Oꞌcanaꞌṉ mi ṉgønøctøyøpya ti sunba cham jetse, ja mi ṉgyojacøtzøjcøyønaꞌṉ ja itøꞌis cyoja.
\v 8 Porque øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz aṉguiꞌmba ti muspa ndø tzøcø sapøjcuy jamaꞌomo.
\s Ijtunaꞌṉ pøn tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ
\p
\v 9 Jesús tzuꞌṉ jen y maṉ conocscutyøjcomo.
\v 10 Jen ijtunaꞌṉ pøn tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ, y vaꞌcøti pyaꞌtyaj ticøs cyøvaꞌcøyaj Jesús, ꞌyocvaꞌcyaj Jesús fariseoꞌis:
\p ―A ver oꞌca muspa tø tzoꞌyøꞌyoy coꞌaṉjamguy jamaꞌomo.
\p
\v 11 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Oꞌca ijtu mi mborrego y quecpa tzatøjcomo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo, viyuṉse maṉba mi ⁿjyundonbutø, y jetse maṉba mi ⁿyose aunque sea sapøjcuy jama.
\v 12 Pero pøn masti coyojaꞌøyu que jiꞌṉ borrego. Por eso vaꞌcø ndø tzøc vøjø, jiꞌn yaꞌinduc Diosis coꞌaṉjamguy jamaꞌomo, muspa ndø tzøcø.
\p
\v 13 Entonces ñøjay Jesusis tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ:
\p ―Tzøcøteꞌn mi ṉgøꞌ.
\p Pues cuando chøcøteꞌnu cyøꞌ, tzoctondeꞌnu, vøjti tzøꞌy como tuꞌmaṉbø cyøꞌse.
\v 14 Pero cuando tzuꞌṉyaju jeni fariseo, tzaꞌmaṉdøꞌpyaju a ver jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús.
\s Jyaꞌyøyu Isaiasis jujche chøcpase Jesusis
\p
\v 15 Pero cuando Jesusis myusu jujche nø yach cøquiꞌpsøyaju, tzuꞌṉ jeni y maṉ emøc. Y vøti pøꞌnis maṉ pyaꞌtyaje. Y mumu caꞌetaꞌmbø yaj cøyindzocyaju.
\v 16 Jesusis chajmayaju vaꞌcø jana cyotzamyajø ipø pønete.
\v 17 Jetse chøjcu vaꞌcø viyuꞌṉajø lo que jujche chajmayuse tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis. Isaiasis jyachøꞌyu que jujche nøm Dios:
\q
\v 18 Jicø ø nuꞌcscuy ṉgøpiꞌṉøjtzi,
\q jic sungomøꞌnbøjtzi, contento itpøjtzi porque vøjpø pønete.
\q Jicø ø nuꞌcscucyøsi maṉba ṉgojtay ø Espiritu,
\q y maṉba chambucsi mumu pøꞌnomo que øtz ndzøcpa justicia vøjpø.
\q
\v 19 Jic ø nuꞌcscuy jiꞌn ma quipi, jiꞌn ma vyejaṉgøti;
\q Ni iꞌis jiꞌn ma myajnay ꞌyaṉnaca calleꞌomo.
\q
\v 20 Como cape caꞌtzuse ja itøꞌis pyømi, jet maṉba cyotzove;
\q y como noꞌa chiꞌmchiꞌmnepyapøse ni ticøtoya jiꞌn yose, jet maṉba cyotzoṉgueꞌte,
\q hasta que yac tzøctøjpa vøjpø justicia.
\q
\v 21 Y mumu pøꞌnis maṉba vyaꞌṉjamyaje.
\s Nømyaju que yatzipøꞌis ñøtzøc Jesús
\p
\v 22 Entonces ñønuꞌcyaj Jesuscøꞌmø tum pøn toꞌtipø y umapø porque yatziꞌajcuꞌis yacsutzøjcu. Y Jesusis yac tzojcu vaꞌcø mus ꞌyone y vaꞌcø isoya.
\v 23 Entonces ñømayaꞌyaju jutznøm tzojcu, y nømyaju:
\p ―Yøṉøm ocsyote Davijdis ꞌyune Diosis cyøꞌvejupø.
\p
\v 24 Cuando fariseoꞌis myusyaju que jetse nø ñømyaj pøn, entonces fariseo nømyaju que Jesús yospa yatziꞌajcuꞌis cyoviꞌnajøjiꞌṉ ñøyipøꞌis Beelzebul, jeꞌis cyotzoṉba vaꞌcø myacpøꞌyaj yatziꞌajcuy.
\v 25 Jesusis myusu ti nø quiꞌpsyajupø y ñøjayaju:
\p ―Oꞌca gobiernoꞌis pyøn quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajpa ꞌyaṉguiꞌmguy. Y oꞌca cumgupyøn quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajpa cumguy. Jetsetiqueꞌt oꞌca tumbø familia quijpaṉdocoyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajyajpa.
\v 26 Entonces jetsetiqueꞌt oꞌca Satanasis ñuꞌcscuy quipyajpanaꞌṉ ñeꞌcomdaꞌm, entonces veꞌnbøꞌtøjpanaꞌṉ y pronto maṉbanaꞌṉ ocyaj Satanasis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\v 27 Y oꞌca yatziꞌajcuꞌis cotzoṉbanaꞌṉtzi vaꞌcø macpøꞌyaj yatziꞌajcuy, entonces ¿será que yatziꞌajcuꞌis cyotzoṉyajqueꞌtpa mi fariseo tøvø vaꞌcø myacpøyajø yatziꞌajcuy? Entonces jiꞌn mus mi ndø queyaṉ gøtzaꞌmøyø porque mi nønduṉdøvøꞌis jetseti chøcyajqueꞌtpa.
\v 28 Pero oꞌca øtz macpøꞌyajpa yatziꞌajcuy Diosis Espiritujiꞌṉ, entonces Diosis mi yac istamba ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p
\v 29 ”Ni iꞌis jiꞌn mus tøjcøy pømiꞌøyupø pøꞌnis tyøjcomo vaꞌcø pyøcpøꞌjay cyote mientras que jendi it vøꞌtøc. Solamente oꞌca myocspa vøꞌtøc, entonces cyøpøcpa.
\p
\v 30 ”Jiꞌn vyøꞌmøꞌis øtzjiꞌṉ vaꞌcø itø, quiꞌsapyøjtzi, iꞌis jiꞌn sun yos øtzjiꞌn vaꞌcø vyejtuꞌmyaj pøn, jeꞌis yac potyocoyajpa.
\p
\v 31 ”Jetcøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi; aunque jujche it cyoja, aunque jujche cøꞌoꞌnøꞌopya pøn, Diosis yaj cotocojapya cyoja. Pero oꞌca pøꞌnis cyøꞌoꞌnøpya Masanbø Espiritu Santo, nunca jiꞌn jutznøm yaj cøtocoye; cojapaꞌtu tumanajcøtoya.
\v 32 Oꞌca pøꞌnis cøꞌoꞌnøpya øjtzi, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyovø, pues Diosis yaj cøtocopya. Pero oꞌca pøꞌnis cyøꞌoꞌnøpya Masanbø Espiritu Santo, nuṉca jiꞌn cyøtocoye, ni yøti y ni jujchøc.
\s Ndø ṉgomuspa jujchepø pønete
\p
\v 33 ”Ndø muspa que oꞌca cuy vøjpøte, tyøm vøjpøtiqueꞌt. Y oꞌca jiꞌn vyøj cuy, jiꞌn vyøj tyøm. Porque tøꞌmis tø tziꞌpa cuenta jujchepø cuyete. Jetseti ndø tziꞌqueꞌtpa cuenta pøn oꞌca jujchepø pønete oꞌca vøjpø ti chøcpa.
\v 34 ¡Mitz tzanse mi ⁿyandzitaꞌm! ¿Jutznøm muspa mi ndzamdam vøjpø tiyø? Porque mi neꞌc mi ⁿyandzitaꞌmdiqueꞌt. Porque ndø tzocoꞌyomo ndø quiꞌpspa tiyete, entonces ndø aṉnacaꞌis chamba.
\v 35 Vøjpø pøꞌnis ñøꞌit chocoꞌcyøsi vøjpø tiyø aṉneꞌcupø, y jetseti chamgueꞌtpa vøjpø tiyø. Y yatzipø ti ñøꞌit aṉneꞌcupø chocoyomo yatzipø pøꞌnis, y yatzipø ti chamgueꞌtpati.
\v 36 Jetcøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi: mumu ti joviseti mi ndzamba, tiene que vaꞌcø mi yaṉdzoꞌṉoya Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ticøtoya jetse o mi ndzame. Jetse maṉba tyuc jic jama cuando Diosis maṉba cyømeꞌtzay aunque iꞌis cyoja.
\v 37 Porque oꞌca vøjpø ti mi ndzamu, jetse mi ṉgyotzocpa, oꞌca yatzipø ti mi ndzamu, jetse mi ndyocopya.
\s Yatzitzocotyaꞌmbøꞌis sunba isyaj milagroꞌajcuy
\p
\v 38 Entonces ityajunaꞌṉ ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy y fariseo aṉmaꞌyocuy nøꞌityajupøꞌis. Jeꞌis ñøjayaj Jesus:
\p ―Maestro, suṉdaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi ndø yac istam milagroꞌajcuy vaꞌcø mustamø que Diosis mi ṉgyøꞌvejupø.
\p
\v 39 Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Yøtitaꞌmbø pøn yatzitaꞌmbøte y cøtzøjcøꞌyoyajpapøte. Sunba isyaj milagroꞌajcuy, pero jiꞌn maṉ yac isyaje, sino tzaꞌmaṉvajcopyapø Jonás tujcuse, jet senate jujche øtz maṉbase tujqueꞌte.
\v 40 Oy it Jonás møja coqueꞌis chejcomo tuꞌcay jama chujiꞌṉ jamajiꞌṉ. Jetsetiqueꞌt øtz mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø øtz caꞌupø maṉba it tzatøjcomo tuꞌcay jama chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ.
\v 41 Nínive cumguꞌyomdaꞌmbø pøꞌnis cyømaꞌnøyaju ti o chambucsi Jonasis, y quiꞌpsvituꞌyaju. Jic jama cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn cyojajiꞌṉ, entonces Nínive cumguꞌyomdaꞌmbø maṉba tumøꞌityaje yøtitaꞌmbø pønjiꞌn y maṉba istøji que más vøti yøtitaꞌmbø pøꞌnis cyoja. Porque yøti yøꞌc ijtøjtzi más myøjaꞌṉombø chøṉ que jiꞌn Jonás, y jiꞌn ø vaꞌṉjamyaje.
\v 42 Jic jama cuando Diosis maṉba cømeꞌchaj mumu pøn cyojapit; jic aṉguiꞌmbapø yomo minupø sujromo vaꞌcø tyuꞌn yaꞌmøcpø aṉguiꞌmba Salomón, je yomo maṉba teꞌñaje yøti ityajupø pønjiꞌṉ Diosis vyiꞌnaṉdøjqui; y yomoꞌis maṉba yaj queje que más ityaj cyoja yøti ityajupø pønis ñeꞌ que menos jeꞌis ñeꞌ. Porque je yomo minu más yaꞌi nasomo vaꞌcø cyømaꞌnøy Salomoꞌnis quiꞌpsocuy, y yøꞌc it øjtzi más quiꞌpsocuꞌyøyupø que jiꞌn Salomón, y jiꞌn vaꞌṉjamyaj øjtzi yøti ityajupø pøꞌnis.
\s Tøjcøvyøjøtzøcpa yatziꞌajcuy
\p
\v 43 ”Cuando yatziꞌajcuꞌis chacpa pøn, je yatziꞌajcuy maṉba viti tøtzø nasomo vaꞌcø myeꞌtz jut muspa sapøcø, y jiꞌn pyaꞌte.
\v 44 Entonces nømba yatziꞌajcuy: “Øtz mismo pøꞌnomo  maꞌnbø vituꞌqueꞌte juꞌtø pujtumø”. Cuando nuꞌcpa pyujtumø, pyaꞌtpa pøꞌnis chocoy como tøc jojquipø, ocpejtupø, y vøjøtzøjcupø.
\v 45 Entonces myeꞌtzaṉøpya cuꞌyay espiritu tøvø más yatzitaꞌmbø que jiꞌn ñeꞌcø. Y tøjcøyajpa vaꞌcø ityaj mismo tumbø pøꞌnis chocoꞌyomo jutipøꞌomo viꞌna pujtumø. Y jetse más peor tucpa jic pøn que jiꞌn viꞌna ijtusenaꞌṉ. Jetseti ma tucyajqueꞌte yatzitaꞌmbø pøn ityajupø yøti.
\s Jesusis myama y myuquitaꞌm
\p
\v 46 Jesús nømnaꞌṉ vyejvejneyaj pønjiꞌṉ y miñaj Jesusis myama y myuquitaꞌm. Aꞌṉgom tzøꞌyaju, sunbanaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Jesús.
\v 47 Y tum pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Jeni nø tyeꞌñaj mi mama y mi muṉguitaꞌm aꞌṉgomo. Sunba mi ꞌyoꞌnøyajø.
\p
\v 48 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu chajmayupøꞌis:
\p ―Maꞌṉbø mi ndzajmay i ø mama y i ø muṉgui.
\p
\v 49 Entonces Jesusis quiꞌpsøjayaj cyøꞌjiꞌṉ ñøtuṉdøvø y nømu:
\p ―Jic øjtzø mama, jic øjtzø muṉguitaꞌm.
\v 50 Porque aunque jutipø chøcpaꞌis tzajpom ijtupø ø Janda Diosis syunbase, jicø øjtzø muṉgui, øjtzø mama.
\c 13
\s Vyicpaꞌis tømbu
\p
\v 1 Je mismo jama tzuꞌṉ Jesús tyøjcomo y maṉ poꞌcse majraṉvini.
\v 2 Pero como cyønuꞌcoꞌñaj vøti pøꞌnis, tøjcøy Jesús barcoꞌomo y jen poꞌcsu. Y vøti pøn jen tzøꞌy majraṉvini.
\v 3 Y Jesusis vøti aṉmaꞌyocuy chaꞌmaṉvajcu. Chamu jujche yosnømbase nascøsi vaꞌcø tø aṉmayø. Yøcse nømu:
\p ―Ijtunaꞌṉ tum pøn, tzuꞌṉu vaꞌcø maṉ vijcøy tømbu nastajecøsi.
\v 4 Cuando nømnaꞌṉ vyijcu tømbu, vene quecyaj tuꞌṉomo y jyuꞌcyaju palomaꞌis.
\v 5 Y vene quecyaj tzaꞌcøs ijtumø tzeja nas. Y tumø ora nayu porque nasatzejati.
\v 6 Pero cuando put jaꞌmaṉsøṉ, poṉgaꞌu; nascøtøjtzøyu porque ja tøjcøy jojmo vyatzi.
\v 7 Y vene apijtaꞌnøꞌomo quecyaju, y yeꞌṉyaj taꞌnø, ñuꞌscøpajcøyu taꞌnøꞌis, y ja chocyaj nipi.
\v 8 Pero vene quec vøjpø nasomo, y tzojcu, tøꞌmaj vøjø. Veneꞌcseꞌnomo tum kilo nijpu chiꞌ mosis kilo; veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ sesenta kilo; y veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ veinte kilo.
\v 9 Ijtam mi ṉgoji, ¡cømaꞌnøtyamø!
\s Ticøtoya cham Jesusis jetsepø historia
\p
\v 10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis cyømiñaj Jesús, min ꞌyocvaꞌcyaje:
\p ―¿Tiꞌajcuy ndzamba jujche yosnømbase nascøsi jetse vaꞌcø mi aṉmaꞌyoya?
\p
\v 11 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayaju:
\p ―Porque mijtzi mi yac mustamba Diosis lo que ni i ja yac mus viꞌnati jujche aṉguiꞌmba Tzajpombø, pero eyataꞌmbø pøn ja yac musyajø.
\v 12 Porque ñøꞌijtupøꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyø, tziꞌaṉøtyøjpa más quiꞌpsocuy más vøti vaꞌcø cyønøctøyøyø, y ja itøpøꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyø, yac jøcøjatyøjpa lo que ñøꞌijtupø usyi.
\v 13 Por eso ndzajmayajpa historia; porque aꞌmyajpa pero jiꞌn isyaje; y myañajpati pero jiꞌn cyømaꞌnøyaje,  ni jiꞌn cyønøtøyøyaje.
\v 14 Mismo jetseti chøcyajqueꞌtpa como chamuse tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis. Isaías nømu:
\q Mi manjoꞌndyamba, pero jiꞌn mi nøctøyøtyame,
\q Mi isjoꞌtyambati, pero jiꞌn mi mustame tiyø nø mi ⁿistamu.
\q
\v 15 Porque chocoꞌyom yøṉ pøꞌnis jiꞌn syunaj vøjpø tiyø,
\q y jiꞌn cyømaꞌnøyaje cyojiꞌis, y itzcoꞌtzneyajpa.
\q Porque oꞌcanaꞌṉ jiꞌn jetse, isyajpatinaꞌṉ vyitøꞌmis;
\q myañajpanaꞌṉ cyojiꞌis, y nøctøyøyajpanaꞌn chocoꞌyomo, y vituꞌyajpanaꞌṉ øjtzøcøꞌmø, y øtz ⁿyaj cotzocyajpanaꞌṉtzi.
\p
\v 16 ”Pero mijtzi contentocoꞌni mi ijtamu porque mi istamba mi vindøꞌmis y mi myandamba mi ṉgojiꞌis.
\v 17 Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba que sone yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis y vøjtaꞌmbø pøꞌnis sunbanaꞌṉ isyajø lo que mitz mi istambase, pero ja isyajø. Y sunbanaꞌṉ myañajø lo que mitz mi mandambase, pero ja myañajø.
\s Chaꞌmaṉvac Jesusis tømbu aṉmaꞌyocyuy
\p
\v 18 ”Yøti cømaꞌnøtyamø; maṉba mi ndzajmatyame ti sunba cham tømbu aṉmaꞌyocuꞌis.
\v 19 Como tømbu quecpa tuṉgøsi y jyuꞌcpa palomaꞌis, jetsetiqueꞌt cuando pøꞌnis myanba Tzajpombøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy y jiꞌn nøctøyøyi, entonces minba yatzipø y yac tzuꞌṉapya chococøspø ote lo que nuꞌc chococyøsi como tømbu quecpase nascøsi.
\v 20 Y como vene tømbu quecyaj tzejamø nas tzaꞌcøsi, jetseti itqueꞌt pyøjcøchoṉuꞌis Diosis ꞌyote yøti, y casøyajpa.
\v 21 Pero como tømbuꞌis ꞌyune ja choca, jetsetiqueꞌt pøꞌnis usyaṉ ora vyaꞌṉjamba, pero cuando nøm isuꞌc toya y yacsutzøctøjpa porque vyaꞌṉjamba Diosis ꞌyote, entonce jyajmbøꞌpa, jiꞌnam vyaꞌṉjajme.
\v 22 Y como vene tømbu quec taꞌnøꞌomo y apijtaꞌnøꞌis ja choca, jetsetiqueꞌt vene pøꞌnis cyømaꞌnøjayajpa Diosis ꞌyote, pero quiꞌpspa jujche vaꞌcø cyøjtay jama, y quiꞌpspa vaꞌcø ricuꞌajø, y Diosis ꞌyote jiꞌṉ chøjcay cuenda. Entonces ni ti ja itø.
\v 23 Y como vene tømbu quecyaj vøjpø nasomo, jetsetiqueꞌt it cyømaꞌnøjayuꞌis Diosis ꞌyote y cyønøctøyøpya y vøj itpa. Y como veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ mosis, y veneꞌcsyeꞌṉomo sesenta, y veneꞌcsyeꞌṉomo treinta; jetseti pøn vene vøꞌajyajqueꞌtpati vøti y vene vyøꞌayajpa usytaꞌm.
\s Tumø nayu yach taꞌnø trigojiꞌn
\p
\v 24 Chajmayaj Jesusis eyapø aṉmacuy, nømu:
\p ―Como ñasom ñijpu pøꞌnis vøjpø tømbu, jetsetiqueꞌt tzajpombø Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 25 Porque ñajsom ñip vøjpø tømbu. Entonces øṉyajuꞌcsyeꞌṉom pøn, min vøꞌnipiꞌis ꞌyenemigo, y jeꞌis ñijpay yachtaꞌnø trigoꞌomo, y maṉu.
\v 26 Y nay trigo y cuando min poꞌ jyøyø, entonces quejqueꞌtuti yachtaꞌnø.
\v 27 Entonces cyoyosyajpapø pøꞌnis cyønuꞌcyaj vøꞌnipi y ñøjayaju: “Señor, como vøjpø tømbu mi nijpu nasomo, ¿jutznøm nay yach taꞌnø?”
\v 28 Y vøꞌnipiꞌis ñøjayaju: “Ø enemigoꞌis jetseti tzøjcayu”. Entonces yosyajpapø pøꞌnis ñøjayaj vøꞌnipi: “¿Vøjøm ndø cøvisø?”
\v 29 Pero vøꞌnipiꞌis ñøjayaju: “Jiꞌnda, porque oꞌca mi ⁿvispa yach taꞌnø, parejo maṉba visputqueꞌt trigo.
\v 30 Mejor tzactamø vaꞌcø tumø yeꞌṉø hasta que ndø tucpa. Entonces maꞌṉbø ⁿnøjayaj tyucyajpapøꞌis: Viꞌna vispujtam yachtaꞌnø y vajtaṉdøꞌpø vaꞌcø ndø poṉdam juctyøjcomo. Y trigo cojtamø aṉneꞌcuꞌyomo”.
\s Mostaza tømbu aṉmaꞌyocuy
\p
\v 31 Jesusis chajmayajqueꞌt eyapø aṉmaꞌyocuy, nømu:
\p ―Como mostaza tømbuse lo que pøꞌnis pyøjcu y ñijpu yoscuñasomo, jetsetiqueꞌt tzajpombø aṉguiꞌmguy.
\v 32 Viyuṉse mostaza tømbu más chøtøtyaꞌmbø que eyapø tømbu, pero cuando tzocpa, møjaꞌajpa pyoc más que eyataꞌmbø nipi, como cusye møjaꞌajpa, y miñajpa sitityajpapø paloma y chøcyajpa ñoꞌsa ꞌyaṉmaṉgøsi. (Jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy møjaꞌajqueꞌtpa).
\s Yaj quiꞌmbapøꞌis pan
\p
\v 33 Jesusis chajmayajqueꞌt eyapø aṉmaꞌyocuy; nømu:
\p ―Como yaj quiꞌmbapøꞌis pan, jetseti tzajpombø aṉguiꞌmguy. Tum yomoꞌis pyøc usyi yaj quiꞌmbapøꞌis pan y myot tuꞌcuy muquipø harina vayeꞌomo. Y usypøꞌisti yaj quiꞌmba mumu aunque jiꞌn cyeje. (Jetsetiqueꞌt Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy quiꞌmbati maṉba).
\s Ticøtoya cham Jesusis jetsepø aṉmaꞌyocuy
\p
\v 34 Mumu yøcsetaꞌmbø tiyø chaꞌmaṉvajcayaj Jesusis vøti pøn. Siempre chamu mumu ti ndø ispa yøꞌc nascøsi, entonces chaꞌmaṉvajcu que Diosis ꞌyañmaꞌyocuy jetsetiqueꞌt.
\v 35 Jetse chøc Jesúsis vaꞌcø yac viyuṉajø lo que Diosis ñucscuꞌis chaꞌmaṉvac viꞌnapø oraꞌomo. Diosis ñuꞌcscuy nømu:
\q Maꞌṉbø ndzam mumu ti nascøs ndø ispase y entonces maꞌṉba ndzaꞌmaṉvaꞌc que jetseti Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\q Jetse øtz maꞌṉbø ndzaꞌmaṉvajcayaje lo que ni iꞌsnaꞌṉ jiꞌn myusi viꞌna desde que jomectøju nasacopac.
\s Chaꞌmaṉvac Jesusis tiyø yachtaꞌnøte anmaꞌyocuy
\p
\v 36 Entonces Jesusis ñøjmayaj vøti pøn vaꞌcø myaṉyajø, y Jesús tøjcøy tøjcomo. Y ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj Jesús y ñøjayaju:
\p ―Tø tzaꞌmaṉvajcatyamø tiyø aṉmaꞌyocuyete yachtaꞌnø nijpupø yoscuñasomo.
\p
\v 37 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ñijpapøꞌis vøjpø tømbu øjchøṉø, mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø.
\v 38 Y yoscuñas, nasacopajquete; y vøjpø tømbu, vyaꞌṉjamyajupøꞌis Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Yachtaꞌṉø, vyaꞌnjamyajpapøꞌis yatziꞌajcuy.
\v 39 Y ñijpupøꞌis yachtaꞌnø, diabloꞌisete. Cuando yajpaꞌc nasacopac, entonces tyucyajpa tøm; tyucyajpapøꞌis aṉgelestaꞌmete.
\v 40 Jetsemete como jujche vyajtandøꞌpyajpa yachtaꞌnø y pyoṉbøꞌyajpa juctyøjcomo, jetseti ma tujqueꞌte cuando yajpaꞌc yøṉ nasacopac.
\v 41 Øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvejyaj ø aṉgelestaꞌm vaꞌcø piṉaṉdøꞌpyaj mumu pøn yac tocoyajpapøꞌis tyøvø y mumu chøcyajpapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy. Y maṉba ñøputyaje vaꞌcø chuꞌṉyaj jeni neꞌc aṉguiꞌmbamø.
\v 42 Y piꞌṉaṉdøꞌjpøyajupø maṉba pyajtzøyaj juctyøjcomo.  Jiṉ maṉba vejyaje, maṉba tøtz cøꞌsyaj toyapit.
\v 43 Entonces chøcyajpapøꞌis Diosis syunbase maṉba søꞌṉyaj como jamase ndø Janda Diosis itcuꞌyomo. Ijtu mi ṉgojitaꞌm ¡cømaꞌnøtyamø!
\s Nipcøvøꞌnupø tumin aṉmaꞌyocuy
\p
\v 44 ”Como tumin nipcøvøꞌnupø yoscuñasomo, jetsetiqueꞌt tzajpombø aṉguiꞌmguy. Cuando pøꞌnis pyaꞌtpa tumin aṉgøvøꞌnupø yoscuñasomo, mismo jiṉdi cyøvøꞌngueꞌtpa, y casøpya y maṉba y myaꞌapya mumu lo que ñøꞌijtupø, vaꞌcø jyuy nas jut pyaꞌtumø tumin.
\s Coyojaꞌøyupø namcha aṉmaꞌyocuy
\p
\v 45 ”Jetsetiqueꞌt como tum namcha maꞌa vituꞌvituꞌopyapø myetzpapøꞌis vøjtaꞌmbø namcha, jetseti tzajpombø aṉguiꞌmguy.
\v 46 Cuando pøꞌnis pyaꞌtpa más suñi quenbapø namcha, más coyojaꞌøyupø, entonces maṉba y myaꞌajpa mumu lo que ñøꞌijtupø vaꞌcø mus jyuy jic coyojaꞌøyupø namcha.
\s Ataraya aṉmaꞌyocuy
\p
\v 47 ”También jujche ataraya nacsyajpa nøꞌcøꞌmø, jetsetiqueꞌt tzajpombø aṉguiꞌmguy. Ataraya nacsyajpa nøꞌcøꞌmø y ñujcaṉdøꞌpdøꞌpvøyajpa aunque juchpø coque.
\v 48 Cuando taspa ataraya, jyøcøputyajpa acapoya y poꞌcschøꞌyajpa vaꞌcø piṉyaj coque. Vøjtaꞌmbø cyotyajpa vacaꞌomo, y jiꞌn vyøjtaꞌmbø pyatzputputvøyajpa.
\v 49 Jetseti ma chøjqueꞌt Diosis cuando yajpa nasasacopac. Maṉba vitputyaj aṉgeles vaꞌcø piṉaṉdøꞌpyaj vøjtaꞌmbø pøn, y jiꞌn vyøjtaꞌmbø.
\v 50 Jiꞌn vyøjtaꞌmbø maṉba pyajtzøyaj juctyøjcomo. Jiṉø maṉba vejyaje voꞌyaje, maṉba cyøꞌsyaj tyøtz toyapit.
\s Pecapø y jomepø oro cojtocuy aṉmaꞌyocuy
\p
\v 51 Entonces ꞌyocvaꞌcyaju Jesusis:
\p ―¿Nømdija mi ṉgønøctøyøtyamu yøcsetaꞌmbø aṉmacuy?
\p Y ꞌyandzoṉyaju:
\p ―Jøꞌø, nømdi nøctøyøtyamu.
\p
\v 52 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Por eso mumu ꞌyaṉmapyapøꞌis aṉguiꞌmguy, oꞌca ꞌyaṉmapya jujche ꞌyanguiꞌmbase tzajpombø Dios, entonces jic pøꞌnis chøcpa como tum vøꞌtøjquis chøcpase cuando ñøputpa ꞌyaṉneꞌcpamø jometaꞌmbø tiyø y pecataꞌmbø tiyø.
\s Jesús oyu Nazaret cumguꞌyomo
\p
\v 53 Chaꞌmaṉjej Jesusis jetsepø aṉmaꞌyocuy, y cuando cøjtu, tzuꞌṉu.
\v 54 Ñuꞌc ñeꞌ cyumguꞌyomo. Jiṉ aṉmaꞌyopyanaꞌṉ conocscutyøjcomo. Y ñømayaꞌyajpanaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyocuy y nømyaju:
\p ―¿Jut musoy jicø, vaꞌcø mus chøc yøcsepø milagroꞌajcuy?
\v 55 Pues yøṉømete carpinteroꞌis ꞌyune, y myama Mariate, y yøꞌc ityaj myuqui Jacobo, José, Simón, y Judas.
\v 56 Y yøꞌc ityaj myuqui yomotaꞌmbø øjtzomdaꞌm. ¿Jut jetse musoyu?
\p
\v 57 Por eso cyonocyaj Jesús. Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mumu vyøpøpøngotzøcyajpa tum tzaꞌmaṉvajcopyapø, pero ñeꞌ ñasomdaꞌmbøꞌis y ñeꞌ tyøjcomdaꞌmbøꞌis jiꞌn vyøpøpøngotzøcyaje.
\p
\v 58 Y por eso ja chøcyaj Jesusis vøti milagroꞌajcuy jiṉø porque ja vyaꞌṉjamdøjø.
\c 14
\s Yaj caꞌyaj Juan nøꞌyøꞌopyapø
\p
\v 1 Jicø tiempoꞌomo aṉguiꞌmbapø Herodesis myusu tinaꞌṉ nø chøc Jesusis.
\v 2 Y Herodesis ñøjayaj myenosti aṉguiꞌmyajpapø:
\p ―Yønømete Juan nøꞌyøꞌopyapø visaꞌupø. Jetcøtoya muspa chøc milagroꞌajcuy.
\p
\v 3 Porque Herodesis viꞌñaꞌṉi o yac nuctøj Juan y yac mocstøju cadenajiꞌṉ y yac somdøju. Entonces ijtunaꞌṉ Herodesis myuqui Felipe, y ijtunaꞌṉ Felipeꞌis yomo Herodías. Herodesis yac somdøj Juan porque jic yomo Herodiasis jetse syunu.
\v 4 Jetse syunu porque Juaꞌnis ñøjapyanaꞌṉ Herodes:
\p ―U mi nøꞌijtay mi muṉgui Felipeꞌis yomo porque cojate.
\p
\v 5 Sunbanaꞌṉ yaj caꞌ Juaṉ Herodesis, pero ñaꞌchajpanaꞌn vøti pøn, porque mumu pøꞌnis vyaꞌṉjamyaju que Juaꞌṉis chaꞌmaṉvacpa Diosis ꞌyote.
\v 6 Pero cuando o cosøꞌṉayaj Herodesis cyumpliꞌaños, Herodiasis yomꞌune ejtzu vejyajtøjupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, y yac tziꞌṉu Herodesis.
\v 7 Entonces Herodesis ñøjay papiñomo que maṉba chiꞌ ti sunba vyaꞌcø, nømu que vaꞌcø cyastigatzøc Diosis oꞌca jiꞌn chiꞌi.
\v 8 Entonces papiñomoꞌis myamaꞌis chajmay ti syunba vaꞌ vyaꞌcø, y papiñomoꞌis ñøjay Herodes:
\p ―Tø tziꞌay nøꞌyøꞌopya Juaꞌnis cyopac pulatuꞌomo.
\p
\v 9 Entonces mayaꞌ aṉguiꞌmba Herodes, porque naꞌtzpa yaj caꞌø. Pero como chambøjcay Diosis ñøyi que maṉba chiꞌ ti syunba vyaꞌcø, y ñeꞌcjiꞌṉ poꞌcsyaj mesacøꞌmo, jeꞌis myañaju que jetse chajmayu, entonces  ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø chiꞌyajø.
\v 10 ꞌYaṉguiꞌmu vaꞌcø cyoꞌcøtøꞌcsø Juan presoꞌomo.
\v 11 Y cuando cyoꞌcøtøcsu, ñømijnayaj cyopac pulatuꞌomo y chiꞌyaj papiñomo y jeꞌis myama chøcøtziꞌu. 
\v 12 Entonces parejo vityajpapøjiꞌṉ Juan nuꞌcyaju y pyøjcayaj cyoṉna y ñijpayaju. Entonces después maṉ chajmayaj Jesús oꞌca yaj caꞌtøj Juan.
\s Pyøꞌnøy mosay mil pøn Jesusis
\p
\v 13 Cuando Jesusis myusu, tzuꞌṉ jeni, barcoꞌom tøjcøyu tyumgøꞌy, maṉ emøc. Ni i ja ityømø maṉu. Pero cuando myusyaj vøti pøꞌnis, maṉ pyaꞌtyaj Jesús. Tzuꞌṉyaj neꞌcø cumguy nas vitpa maṉyaju maṉ myeꞌchaj Jesús jut pyaꞌtyajpa.
\v 14 Entonces cuando put Jesús barcoꞌom, is vøti pøn. Entonces tyoyaꞌṉøyaju. Pyaꞌtyaj caꞌetaꞌmbø, yac tzocyaju.
\v 15 Cuando tzaꞌiꞌajnømu, cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis, ñøjayaju:
\p ―Yøꞌc tzaꞌmomdite, ni ti ja itø, y maṉbam tzuꞌiꞌajnømi. Yaj cuꞌtcumyeꞌchaj vøti pøn ityajumø cumguy.
\p
\v 16 Pero Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Jiꞌndyet pyena vaꞌcø myaṉyaj emøc; mitz tziꞌyaj cuꞌtcuy.
\p
\v 17 Y jeꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Nøꞌijtaꞌmøjtzi naꞌs mosay pandite, y metzcuy coque.
\p
\v 18 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Yøꞌc nømindamø.
\p
\v 19 Y ꞌyaṉquiꞌmyaj Jesusis pøn:
\p ―Poꞌcstam muꞌcomo.
\p Entonces pyøc Jesusis mosay pan y metzcuy coque y quenguiꞌm møji tzajpomo, y cyømasaꞌnøyu. Entonces vyen pan vyeꞌndziꞌyaj ñøtuṉdøvø y ñøtuṉdøvøꞌis vyeꞌndziꞌyaj sone pøn.
\v 20 Y mumu cuꞌtasyaju. Y entonces cuando cuꞌtyajuꞌcam, piṉdasyaju macvøstøjcay vaca cyuꞌtzacyajupø panjiꞌṉ.
\v 21 Puro pøndi myayaj mosay mil cyuꞌtyajuꞌis pan. Ja myayaj yomo y une.
\s Jesús o vit nøꞌvingøsi
\p
\v 22 Jicsyeꞌcti Jesusis yac tøjcøyaj ñøtuṉdøvø barcoꞌomo yac viꞌna jacyaju nøꞌcøtuꞌmøṉ mientras ñeꞌc ñøjayaj vøti pøn vaꞌcø myaṉyajaꞌam.
\v 23 Yac maṉyajuꞌcam vøti pøn, entonces ñeꞌc Jesús quiꞌm cotzøjcøsi vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios tyumgøꞌy. Cuando tzuꞌiꞌajnømu, Jesús tyumdi tzøꞌy jeni.
\v 24 Mientras que barco nømnaꞌṉ myaṉ marcucmø, nømnaꞌṉ yac tzeꞌṉmin tzeꞌṉmaṉ barco nøꞌis, porque savaꞌis ja yac tuꞌṉaj barco.
\v 25 Cuando maṉbaꞌctøc søꞌṉbønømi cuando piꞌtzøctøc, Jesusis cyønuꞌcyaju, nøꞌvingøsnaꞌṉ nø vyijtu.
\v 26 Cuando isyaj ñøtuṉdøvøꞌis nøꞌ vingøs nø vyijtupø, chøcnaꞌchaju, y naꞌtze vejyaju nømyaju:
\p ―Anima nø vyijtu.
\p
\v 27 Pero Jesusis ꞌyoꞌnøyaju ñøjayaju:
\p ―Uy chocomochiꞌajtame, øjti chøṉø; uy ñaꞌtztame.
\p
\v 28 Entonces Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Øjtzø mi Ngomi, oꞌca mijtzete, aṉguiꞌmø jetseti nøꞌ vingøsi vaꞌcø vitqueꞌt øjtzi; hasta jut mi ijtumø mijtzi, jendi vaꞌcø nuꞌqueꞌt øjtzi.
\p
\v 29 Jesusis ñøjayu:
\p ―Yøꞌc minø.
\p Y møꞌn Pedro barcoꞌomo y nøꞌ vingøsi vijtu vaꞌcø ñuꞌc Jesuscøꞌmø.
\v 30 Pero cuando isu que pømi nø pyoy sava, chøcnaꞌtzu; y cøvøṉdzoꞌtz nøꞌcøꞌmø. Entonces naꞌtzeveju, ñøjayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, mi tø yaj cotzoca.
\p
\v 31 Jicsyeꞌcti jyascøtøjcøy cyøꞌcøs Jesusis; ñøjayu:
\p ―Jiꞌndyet mi ꞌyomba vaꞌṉjajmoye. ¿Ticøtoya mi myetzaṉguiꞌpspa?
\p
\v 32 Entonces cuando tøjcøyaj barcoꞌom, poyaꞌṉjej sava.
\v 33 Entonces ityajupø barcoꞌomo cyutcøneꞌcayaj Jesús y ñøjayaju:
\p ―Viyuṉete mijtzete Diosis ꞌYune.
\s Yac tzojcu Jesusis caꞌetaꞌmbø Genesaret nasomo
\p
\v 34 Entonces jyacyaj mar, maṉyaj marcøtuꞌmøṉ, y nuꞌcyaj Genesaret nasomo.
\v 35 Y como ispøcyaj Jesús jiṉdaꞌmbø pøꞌnis, cyøꞌvejyaj ote mumu tometaꞌmbø lugajromo que nuꞌc Jesús. Jetcøtoya ñømijnayaj jeni mumu caꞌetaꞌmbø.
\v 36 Y ñøjayaju:
\p ―Tø yac piꞌquisay aunque sea mi nducu aṉbena.
\p Y piꞌquisayajuꞌis tyucu cøyin dzocyaju.
\c 15
\s Tiꞌis yatziꞌajpa pøꞌnis chocoy
\p
\v 1 Entonces miñaj ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy y fariseotaꞌm. Jerusalén gumguꞌyomo tzuꞌṉyaju cyønuꞌcyaj Jesús y ñøjayaju:
\p
\v 2 ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn chøjcayaj viꞌnataꞌmbøꞌis cyostumbre mi nønduṉdøvøꞌstaꞌm? Porque cuando maṉba cuꞌtyaje, jiꞌn cøꞌcheꞌyaje en la forma como viꞌnataꞌmbøꞌis chamyajuse vaꞌcø tø cøꞌcheꞌø vaꞌṉjajmocucyøtoya.
\p
\v 3 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:
\p ―Y mitztaꞌm, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgoꞌaṉjamdamø lo que Diosis chamupø tiyø cuando mi ndzøctamba mi ṉgostumbretaꞌm?
\v 4 Porque Dios aṉguiꞌmu: “Cønaꞌtzøy mi janda y mi mama. Y yatzicotzøcpapøꞌis jyata o myama, tiene que vaꞌcø cyaꞌø”.
\v 5 Pero mitz ñømdamba que oꞌca pøꞌnis ñøjapya jyata o myama: “Jiꞌn mus mi ṉgotzova porque lo que maṉbapønaꞌṉ mi ndziꞌ, Diosis yoscucyøtoya ndziꞌumtzi”.
\v 6 Y mi ñømdamba que oꞌca pøn nømba jetse, jiꞌndyet pyena vaꞌcø cyotzoṉ jyata o myama. Jetze jiꞌn mi ndzøctame lo que Diosis chamuse vaꞌcø ndø tzøcø, vaꞌcø mi ndzøctam mi ṉgostumbretaꞌm.
\v 7 Mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte, viyuṉ chamu tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis jujchepø mi mbyøndaꞌmete cuando jyayu que Dios nømu:
\q
\v 8 Yøṉ pøꞌnis naꞌs ꞌyaṉnacajiꞌṉdi vøcotzøcyajpøjtzi,
\q pero jiꞌn ø vaꞌṉjamyaje chocoꞌyomo.
\q
\v 9 Como que vaꞌṉjamyajpase nø chøcyaju y jiꞌnø vaꞌṉjamyaje,
\q porque aṉmaꞌyoyajpa pøꞌnisti ꞌyaṉguiꞌmgujiꞌṉ como si fuera ø neꞌjiꞌṉ.
\p
\v 10 Entonces Jesusis vyejnuꞌcyaj vøti pøn vyingøꞌmø y ñøjayaju:
\p ―Cømaꞌnøtyamø vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø.
\v 11 Jiꞌn tø yatziꞌaj ndø cuꞌtcuꞌis lo que tøjcøpyapø ndø aṉnaꞌcomo. Sino tø yatziꞌajpa lo que ndø aṉnaṉgaꞌstit ma chame.
\p
\v 12 Entonces cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis y ñøjayaju:
\p ―¿Mi ndzøjcayutija cuenta oꞌca quiꞌscaꞌyaj fariseo cuando myañaj lo que mitz ndzamuse?
\p
\v 13 Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tzøj cuenda que como taꞌnø ndø vispøꞌpase, jetsetiqueꞌt aṉmaꞌyoyajpapø aunque jujchepø aṉguiꞌmocujiꞌṉ lo que jiꞌndyet tzajpom ijtupø ndø Janda Diosis ñe, Diosis maṉba yajaye.
\v 14 Por eso jic fariseotaꞌmgueꞌt tzac yenbøꞌyajø. Como toꞌtipø pønse ityajpa. Oꞌca toꞌtipøꞌis ñøvitpa toꞌti tøvø, maṉba quecyaj myeꞌchcøꞌy tzatøjcomo.
\p
\v 15 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Tø tzaꞌmaṉvajcayø jetsepø aṉmaꞌyocuy.
\p
\v 16 Jesús nømu:
\p ―¿Tiꞌajcuy ni mitz jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyaṉgueꞌte?
\v 17 Porque mi mustambati que mumu lo que tøjcøpya ndø aṉnaꞌcomo møꞌnba ndø tzejcomo, y jøsiꞌcam putqueꞌtpati.
\v 18 Pero lo que putpa ndø aṉnacaꞌomo, ndø tzocoꞌyom tzuꞌṉba y jeꞌis tø yatziꞌajpa.
\v 19 Porque pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm putpa yatzipø quiꞌpsocuy, quiꞌpspa vaꞌcø yaj caꞌoya, vaꞌcø cyøtzøjcøy pyøndøvø yomocøsi, vaꞌ myøtzi nøꞌit yomo, vaꞌcø ñuꞌmø, vaꞌcø syutzø, vaꞌ cheꞌmoya.
\v 20 Jetsetaꞌmbø tiꞌis yatziꞌajpa pøn. Pero ja cyøꞌcheꞌa, jetse vaꞌcø tø viꞌcø, jiꞌn tø yatziꞌaj jetse.
\s Vyaꞌṉjam Jesús emøcpø yomoꞌis
\p
\v 21 Entonces tzuꞌṉ jen Jesús, maṉ emøc maṉ cyoꞌaṉjajmbamø Tiro y Sidón cumguꞌis.
\v 22 Jendinaꞌṉ it tum yomo Canaan nasomo tzuꞌṉupø. Minu, vyejay Jesús, ñøjayu:
\p ―Øtzø mi Ṉgomi, Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌṉøyø. Ijtu ø yomꞌune nø yacsutzøjcupø yatziꞌajcuꞌis y vøti toyaꞌispa.
\p
\v 23 Pero ja ꞌyandzoṉ Jesusis ni jujche. Entonces miñaj Jesusis ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p ―Yac maṉ jic yomo, porque vejpa minba ø jøsaṉgøꞌmø.
\p
\v 24 Entonces Jesús nømu:
\p ―Diosis cøꞌvej øjtzi vaꞌcø ṉgotzoṉ saṉ Israel cumgupyøn lo que ityaju tocoyajupø borregose.
\p
\v 25 Pero yomoꞌis cyønuꞌc tome Jesús y cyutcøneꞌcayu y ñøjayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, mitz tø cotzova.
\p
\v 26 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Jiꞌnø mus mi ṉgotzova porque mitz jiꞌndyet mi Israel pøn, y vaꞌcø ṉgotzoṉ jiꞌdyet Israel pøn es como vaꞌcø ndø  cøpøc une cyuꞌtcujiꞌṉ, tuyi vaꞌcø ndø tziꞌayø.
\p
\v 27 Y yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Pues viyuṉbø ti mi ndzamba, øjtzø mi Ṉgomi, pero aunque mi ndø tuyicotzøca, tø cotzøva; porque hasta tuyiꞌis piṉyajpa cøviꞌcaṉ quecpapø cyomiꞌis myesacøtøjcøꞌmø.
\p
\v 28 Entonces ꞌyandzoṉ Jesusis:
\p ―Tzamyomo, vøj mi vyaꞌṉjajmombya. Yac tuc mi sunbase.
\p Jicsyeꞌc misma hora tzoc ꞌyune.
\s Yac tzoc Jesusis vøti caꞌetaꞌmbø
\p
\v 29 Entonces Jesús ijtumø tzuꞌṉu y cøt Galilea majraṉvini. Entonces quiꞌm cotzøjcøsi y jen poꞌcschøꞌyu.
\v 30 Y cyønuꞌcyaj vøti pøꞌnis. Ñømiñaj cømøꞌṉgaṉyajpapø, y toꞌtitaꞌmbø, y umataꞌmbø, yacsyutaꞌmbø, y vøti eyaco caꞌcujiꞌṉbø; y cyojtayaju Jesusis cyosocøꞌmø, y Jesusis yac tzocyaju.
\v 31 Jetse vøti pøꞌnis myañaju nø vyejvejneyaju umataꞌmbø, isyaj que tzocyajuꞌam yacsutaꞌmbø, nøm vyityaj vøjø cømøꞌṉgaṉyajpapø, toꞌtitaꞌmbø isoyajpaꞌam. Entonces vøti pøꞌnis ñømayaꞌcomøꞌñaju myøjaṉ vøcotzøcyaj Dios lo que cyotzoṉyajpapøꞌis Israel pøn.
\s Pyøꞌnøy Jesusis macsycuy mil pøn
\p
\v 32 Entonces Jesusis vyejayaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p ―Yøṉ pøndaꞌm ndoyaꞌṉøyajpøjtzi porque tuꞌcay jama ityajpamø øtzjiꞌṉ yøꞌqui y ja it ti vaꞌcø cyuꞌtyajø. Jiꞌn suni yac maṉyajø jana cuꞌti, uytim myochquecyaj tuꞌṉomo oseꞌis.
\p
\v 33 Entonces ñøjayaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis:
\p ―Pero ¿jut ndø paꞌtpa cuꞌtcuy vaꞌcø cuꞌtasyaj vøti pøn yøꞌqui ni i ja ityømø?
\p
\v 34 Y Jesusis ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―¿Jujche mi nøꞌijtam pan?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Cuꞌyay, y metz tuꞌcay namgoque.
\p
\v 35 Entonces ñøjayaj vøti pøn:
\p ―Poꞌcsta nasomo.
\p
\v 36 Entonces pyøc cuꞌyay pan y namgoque; cyøꞌjiꞌṉ choꞌṉu y ñøjay Dios: “Yøscøtoya”. Entonces vyen veꞌnu vyendziꞌyaj ñøtuṉdøvøꞌomo, y jeꞌis syajyaju vøti pøꞌnomo.
\v 37 Y mumu cuꞌtasyaju. Y después piṉyaju lo que tzøꞌyupø y cuꞌyayna tasqueꞌt vaca.
\v 38 Y cuꞌtyajupø macsycuy mil pøndaꞌmnaꞌṉete. Ja myayajø yomo y une.
\v 39 Entonces Jesusis yac maṉyaj vøti pøn. Ñeꞌc Jesús tøjcøy barcoꞌomo y maṉ Magdala nasomo.
\c 16
\s Fariseoꞌis y saduceoꞌis sunba isyaj milagroꞌajcuy
\p
\v 1 Fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌijtayajupøꞌis y saduceo aṉmaꞌyocuy ñøꞌijtayajupøꞌis ꞌyoꞌnøyaj Jesús. Sunbanaꞌṉ ꞌyaṉgømaꞌcøyajø a ver oꞌca chøcpa cyoja vaꞌcø mus cyøtzaꞌmøyajø. Vyaꞌcayaju Jesús vaꞌcø chøjcayaj milagroꞌajcuy vaꞌcø aꞌmdøjø que ñøꞌijtay tzajpomopø Diosis pyømi.
\p
\v 2 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Tzaꞌiꞌcam mi ñømdamba: “Maṉba vøꞌajnømi porque it tzapas oꞌna”.
\v 3 Y namdzu mi ñømdamba: “Ma min tuj, it tzapas oꞌna y piꞌtzøꞌajcoꞌnømu”. Mitz vøj mi ndzøctamba mi ⁿvin pero jiꞌndyet ⁿvyøjtaꞌmbø pøn. Porque muspa mi ṉgøqueꞌnøtyamø ti cyotzamba tzajpis, pero ti nø tyujcu yøṉ tiempoꞌomo, jiꞌn mi ṉgueꞌnøtyame.
\v 4 Yatzitaꞌmbø y cøtzøjcøꞌyoyajpapø pøꞌnis sunba isyaj milagroꞌajcuy, pero jiꞌn ma isyaj ni jujchepø milagroꞌajcuy; sino jujche tujcuse tzaꞌmaṉvajcopyapø Jonás, jet señate que jujche maṉba tuqui.
\p Y chacyaj Jesusis, maṉ emøc.
\s Como yaj quiꞌmbapøꞌis pan, jetseti fariseoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy
\p
\v 5 Cuando Jesusis ñøtuṉdøvø jacyaj marcøtuꞌmøṉ, jyaꞌjmbøꞌyaj vaꞌcø ñømaṉyaj pan.
\v 6 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―U mi mbøjcøchoṉdamu yaj quiꞌmbapøꞌis pan fariseoꞌis y saduceoꞌis ñeꞌtaꞌm que jiꞌndyet vyøjpø tiyø.
\p
\v 7 Y ñøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju y na ñøjayajtøju:
\p ―Jetse ocsyo nømba porque jay ndø nømindam øtz pan.
\p
\v 8 Cuando myus Jesusis ti nø quiꞌpsyaju, ñøjayaju:
\p ―Usyti mi vaꞌṉjajmondyambapøte. ¿Tiꞌajcuy jetse mi ⁿvyejvejnendyamba que ja mi nømindam pan?
\v 9 Jiꞌndøc mi ṉgønøctøyøtyame ni jiꞌn mi jamdame. Cuando venveꞌnøjtzi mosay paṉ mosay mil pøꞌnomo, jamchøꞌtyamø jutzø vaca oy mi mbiṉdame.
\v 10 Y cuando venveꞌnøjtzi cuꞌyay paṉ macsycuy mil pøꞌnomo, jamdaṉgueꞌta jutzø vaca o mi mbiṉdame.
\v 11 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame que jiꞌndyet paṉ nø ndzamu cuando mi ⁿnøjandyaꞌmøjtzi vaꞌcø jana mi mbøjcøchoṉdamø yaj quiꞌmbapøꞌis pan fariseoꞌis y saduceoꞌis neꞌtaꞌm?
\p
\v 12 Entonces cyønøctøyøyaju ñøtuṉdøvøꞌis que jiꞌndet yaj quiꞌmbapøꞌis pan nø chamu, sino vaꞌcø jana pyøjcøchojṉayajø fariseoꞌis y saduceoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocutyaꞌm.
\s Pedro nømu que Jesús Cristote
\p
\v 13 Entonces Jesús nuꞌcu tome ispamø Cesarea Filipo cumguy y jen ꞌyaṉgøvaꞌcyaj ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Ti chamyajpa pøꞌnis que ipø pøn chøṉ øjtzi, mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø?
\p
\v 14 Y ñøjayaju:
\p ―Ñømyajpa vene que mijtzømete nøꞌyøꞌopyapø Juan. Eyapø nømyajpa que mijtzømete Elías. Eyapø nømyajpa que mijtzømete Jeremías o eyapø tzaꞌmaṉvajcopyapø.
\p
\v 15 Entonces Jesusis ñøjayau:
\p ―¿Jujche mi ñømdamba mijtzi que ipø pøn chøṉø øjtzi?
\p
\v 16 Y ꞌyaṉdzoṉ Simón Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Mijtzømete Cristo, quenbapø Diosise mi ꞌYune.
\p
\v 17 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Contentocoꞌni mijtzi Simón, Jonasis ꞌyune. Porque jiꞌndyet pøꞌnis mi yac nøctøyøy jetsepø quiꞌpsocuy, sino tzajpom ijtupø ø Jandaꞌis mi yac mijnay mi ṉguiꞌpsocuy jetsepø.
\v 18 Øtz mi nøjaꞌmbyøjtzi, mijtzømete Pedro, mijtzømete como tzaꞌse. Y como tzaꞌcøs ñoꞌtzoꞌchajpa, jetze mitzjiꞌṉ maṉbø yac nøcøtzoꞌtz aṉmaꞌyocuy vaꞌcø vyøtiꞌajyajø vaꞌṉjamyajpaꞌstzi. Y yatziꞌajcuꞌyombøꞌis vaꞌ ñøquipø vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi, jiꞌn ma tyone.
\v 19 Maꞌṉbø mi ndziꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi yac tøjcøyaj pøn aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios. Lo que mi yaꞌinducpa nascøsi, jetse ma tzøꞌy tzajpomo. Y lo que jiꞌn mi yaꞌinduc nascøsi, tzajpom jiꞌndi ma yaꞌindujqueꞌte.
\p
\v 20 Jicsyeꞌc Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj ñøtundøvø que vaꞌ jana chajmay ni iyø que jetømete Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
\s Jesusis chamu que maṉba yaj caꞌtøji
\p
\v 21 Jic jama Jesusis chaꞌmaṉvactzoꞌtzayaju ñøtuṉdøvø que tiene que vaꞌ myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo y que maṉba yacsutzøcyaj tzambøꞌnistaꞌm y pane coviꞌnajøꞌis y myusyajpapøꞌis Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy; y maṉba yaj caꞌyaje, y tuꞌcay jamapit maṉba yac visaꞌtøji.
\v 22 Entonces Pedroꞌis ñøman Jesús emøc y ꞌyojnayu y ñøjayu:
\p ―Uy jetse tzame, ø mi Ṉgomi. Uy syun Diosis vaꞌcø jana jetse mi ndyucø.
\p
\v 23 Pero Jesusis cyøqueꞌnøy Pedro y ñøjayu:
\p ―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø; Satanasis mi yac tzamba jetse. Nø mi ndø yaꞌindujcu vaꞌcø jana ndzøc Diosis syunbase. Porque jiꞌn mi ṉguiꞌpsi como Diosis quiꞌpspase, sino mi ṉguiꞌpspa como pøꞌnis quiꞌpscøpoyajpase.
\p
\v 24 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Oꞌca iꞌis sunba maṉ paꞌtø, tiene que vaꞌ iꞌnbøꞌ vyin, y tiene que vaꞌcø it dispuesto vaꞌcø cyaꞌqueꞌtati como øtz dispuestoꞌtzi vaꞌcø caꞌø cruzcøsi.
\v 25 Porque oꞌca jiꞌn sun cyaꞌø øtzcotoya, entonces tocopya, y oꞌca caꞌpa øtzcøtoya, entonces maṉba pyaꞌt quenguy.
\v 26 Oꞌca pøn ricuꞌajpa hasta que ñeꞌajpa mumu ijtuse nascøsi y tocopya Diosmø, ¿ti ñøvøꞌajpa? Ni tiyø jiꞌn nøvøꞌaje porque pøꞌnis jiꞌn jujche cyoyoj Dios vaꞌcø chiꞌ quenguy.
\v 27 Porque øtz mumu Pøꞌnis choṉ Tyøvø øtz maꞌṉbø mini ø Janda Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo ñe ꞌyaṉgelesjiꞌṉdaꞌm. Y jicsyeꞌc maꞌṉbø ndziꞌyaj tumdum pøn cyoyoja. Chøjcuꞌis vøjø maꞌṉbø ndziꞌ vøjpø cyoyoya, y ja chøcøpøꞌis vøjø, jetseti maꞌṉbø cyoyojqueꞌt jiꞌn vyøjpø tijiꞌṉ.
\v 28 Viyuṉsye mi ñøjandyaꞌmbøjtzi, ityaj yøꞌqui mijtzomdaꞌmbø que jiꞌn ma cyaꞌyaje hasta que isyajpa øjtzi cuando minba øjtzi vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmguꞌyøyø mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø øjtzi.
\c 17
\s Jesús eyati quenu
\p
\v 1 Cøjtuꞌcam tujtay jama, ñømaṉ Jesusis Pedro y Jacobo, y Jacoboꞌis tyøvø Juan. Y maṉyaj neꞌti yeꞌṉupø cotzøjcøsi.
\v 2 Y jiṉø Jesús eyati quenu jeꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. Syøꞌṉ vyinaca como jamase, y tyucu popoꞌaju como nø syøꞌṉuse.
\v 3 Jicsyeꞌc quejyaj Moisés y Elías. Jenaꞌṉ nø chamdzamneyaju Jesusjiꞌn.
\v 4 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Ø Ṉgomi, vøj tø tzøꞌtyam yøꞌqui. Oꞌca mi sunba mijtzi, maꞌṉbø ndzøctam tuꞌcay peꞌchtøc øjtzi, tum mitzcøtoya, tum Moisescøtoya, y tum Eliascøtoya.
\p
\v 5 Mientras jetse nømnaꞌṉ cham Pedroꞌis, min søꞌṉbapø oꞌna y oꞌnacøtøjcømø tzøꞌyaju. Jicsyeꞌc myañaj ote nø vyejput oꞌnaꞌomo, nømu:
\p ―Yøṉ øjtzø ⁿUne lo que sunbapø øjtzi, jeꞌis tziꞌpa gusto. Cømaꞌnøtyam a ver ti nø chamu.
\p
\v 6 Cuando Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis myañaju jetsepø ote, japcønecyaj nascøsi porque naꞌtzaṉgøtyaju.
\v 7 Entonces min Jesús y piꞌquisyaju y ñøjayaju:
\p ―Teꞌnchuꞌṉdamø; u ñaꞌtztame.
\p
\v 8 Quendeꞌñaju, entonces na Jesusti isyaju.
\p
\v 9 Entonces møꞌñaju cotzøjcøsi y Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju:
\p ―U mi ndzajmatyam ni iyø ti mi istamu hasta que øjtzi visaꞌpøjtzi oyuꞌcam caꞌe øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\p
\v 10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyocꞌvaꞌcyaj Jesús ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy nømyajpa ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis aṉguiꞌmguy que Elías tiene que vaꞌ viꞌna minø?
\p
\v 11 ꞌYaṉdzoṉyaj Jesusis:
\p ―Viyuṉsye Elías maṉba viꞌna mini y maṉba vyøjøtzøc mumu tiyø.
\v 12 Pero mi ndzajmatyaṉgueꞌtpatiꞌtzi que Elías oyuꞌam, y ja ispøcyaj ipø pønete. Pero chøjcayaju ti syuñajpase pøꞌnis. Jujche pøꞌnis yac toyaꞌisyaj jicø, jetseti pøꞌnis maṉba yac toyaꞌisyajqueꞌte øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\p
\v 13 Jicsyeꞌc ñøtuṉdøvøꞌis cyønøctøyøyaju que Jesusis nømnaꞌṉ cham nøꞌyøyopyapø Juan que Eliasse minu.
\s Yac tzoc Jesusis tuꞌpyapø jaya une
\p
\v 14 Cuando Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ nuꞌcyaj ityajumø vøti pøn, tyoꞌmøy Jesús tum pøꞌnis y cutcøneꞌcay Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 15 Y ñøjmayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, toyaꞌṉøjay ø ⁿjaya une porque ñøꞌijtu tuꞌcaꞌcuy y vøti ispa toya, jøꞌnø jønø quecpa juctyøjcomo y jetsetiqueꞌt nøꞌcøꞌmø.
\v 16 Y nømijnaꞌyøjtzi ø ⁿune mi nønduṉdøvøjiꞌṉ, pero ja mus yac tzocyajø.
\p
\v 17 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―¡Mi mbyøndaꞌm jiꞌn mi vyaꞌṉjajmondyamepøꞌis y yatzi mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm! Aburritzøcpa øjtzi vaꞌcø it mitzjiꞌṉ, ṉgoꞌiꞌnbati mijtzi vaꞌcø mi nømaṉjandyam pasencia. Nømindam yøꞌc je ngaꞌe.
\p
\v 18 Entonces Jesusis ꞌyojnay yatziꞌajcuy y yac put ṉgaꞌeꞌis chocoꞌyomo, y misma hora tzojcu.
\p
\v 19 Después neꞌti ꞌyoꞌnøyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis y ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy ja mus nømbujtam øjtzi yatziꞌajcuy?
\p
\v 20 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Porque jiꞌn mi vaꞌṉjajmotyam  vøjø. Porque viyuṉse mi ñøjandyaꞌmbøjtzi: Oꞌca mi nøꞌijtam  vaꞌṉjajmocuy que møjaꞌajpa como mostaza tømbu  møjaꞌajpase, y mi nøjandyamba yøṉ cotzøc: “Tzuꞌṉ yøꞌqui  y maṉ emøc”; y cotzøc maṉba maṉ emøc. Y ja it ni tiyø jiꞌn musipø  mi ndzøcø. Muspa mi ndzøc mumu tiyø.
\v 21 Pero yøcsepø yatziꞌajcuy jiꞌn sun pyutø. Tiene que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam Dios jana cuꞌtipø vaꞌcø mus ndø macputø.
\s Jesusis chamvøjøtzøjcu que maṉba yaj caꞌtøji
\p
\v 22 Cuando tumøꞌom vityaj Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ Galilea nasomo, Jesusis ñøjayaju:
\p ―Pøꞌnis chøṉ Tyøvø øjtzi maṉba tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm.
\v 23 Y pøꞌnis maṉba yaj caꞌyaj øjtzi, y tuꞌcay jamapit minba yac visaꞌtøji.
\p Y ñøtuṉdøvø mayaꞌcomøꞌñaju.
\s Tiene que vaꞌcø cyøcoyojtøj masandøc
\p
\v 24 Cuando Jesús nuꞌcyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ Capernaum cumguꞌyomo, cyømiñaj Pedro cobratzøjcoyajpapøꞌis, y ꞌyocvaꞌcyaj Pedro:
\p ―¿Jiꞌn cyoyoj impuesto mi maestroꞌis masandøjcøtoya?
\p
\v 25 Y ꞌyaṉdzoṉ Pedroꞌis ñøjmayu:
\p ―Jøꞌø, cyøcoyojpapøtite.
\p Entonces cuando tøjcøy Pedro tøjcomo, Jesusis ꞌyoꞌnøy viꞌna Pedro, ñøjayu:
\p ―¿Ti mi ndzamba, Simón? ¿Icøsi vyaꞌcayajpa cøcoyojocuy nascøstaꞌmbø aṉguiꞌmbaꞌis? ¿Mismo ñe cyumguy tøvøcøsi, o emøcpø pøngøsi?
\p
\v 26 ꞌYaṉdzoṉ Pedroꞌis:
\p ―Emøctaꞌmbø pøn vyaꞌcayajpa vaꞌcø cyøcoyojyajø vyin.
\p Y Jesús nømu:
\p ―Entonces mismo cyumguy tøvø jiꞌn vyaꞌcayaje vaꞌcø cyøcoyojyajø.
\v 27 Pero vaꞌcø ni iyø jana ni ti chajmayø, maṉ majromo vaꞌ maṉ syuyø. Y vinbø coque mi nuꞌcpa, pøcø y aṉvajcay coqueꞌis ꞌyaṉnaca. Jeni maṉba mi mbaꞌj tumin. Nømavø je tumin vaꞌcø mi ngøcoyojay mi mbarte y ø ne.
\c 18
\s Jesusis chajmay iyø más myøjaꞌṉombø
\p
\v 1 Mismo jic tiempo ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj Jesús y ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―¿Ipø pønete más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios?
\p
\v 2 Entonces Jesusis vyejay cheꞌpø une y yac teꞌn cujcomo.
\v 3 Y ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi, tiene que vaꞌcø mi ṉguiꞌpsvituꞌø y vaꞌcø mi ñøꞌit quiꞌpsocuy como uneꞌis quiꞌpsocusye vaꞌcø jana mi møjaꞌṉgotzøc mi ⁿvin. Oꞌca jiꞌn mi ṉguiꞌpsvituꞌ jetse, jiꞌn mus mi ndyøjcøy tzajpomopø Diosis aṉguiꞌmguꞌyomo.
\v 4 Por eso cheꞌ chøcpapøꞌis vyin como yøṉ unese, jetømete más myøjaꞌṉombøte aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios.
\v 5 Y pyøjcøchoṉbaꞌis vøjø tum yøꞌcsepø cheꞌpø une ø nøyiṉgøsi, es como øtz nø pøjcu.
\s Tiꞌis tø yaj cojapaꞌtpa
\p
\v 6 ”Oꞌca it tum yøcsepø cheꞌpø une y jic uneꞌis vaꞌṉjambøjtzi, oꞌca aunque iꞌis isindziꞌpa jic une jujche vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy, jic isindziꞌupøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy maṉba castigatzøctøj vøti. Oꞌca syiꞌnajaytøj møjapø vacucha cyønøcøꞌmø y pyatztøjcøtyøj nøꞌcømø vaꞌcø syucscaꞌ, menostinaꞌṉ toya jetse que maṉbase castigatzøctøji.
\v 7 ”¡Vøti maṉba isyaj toya nascøspø pøꞌnis, porque vøti it isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy! Jetsetaꞌmbø tiene que vaꞌcø ityajø; pero ¡vøti maṉba is toya isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy!
\p
\v 8 ”Jetcøtoya oꞌca mi ṉgøꞌis mi ṉgosoꞌis mi ñøtocopya, tøcspøꞌø, y patzpøꞌø; porque más vøjø cøꞌtyucupø costyucupø vaꞌcø mi ñdyøjcøy tø quenbamø mumu jama que jiꞌn coṉñapø vaꞌcø mi ndyøjcøy jiꞌn yajepø juctyøjcomo.
\v 9 Y oꞌca mi vindøꞌmis mi ñøtocopya, potztonbutø, y patzpøꞌø. Más vøjø vaꞌcø mi ndyøjcøy tuꞌmaṉ vitømbø tø quenbamø mumu jama, que jiꞌn vaꞌcø mi mbyatztøjcøtyøj metzcupyø mi vindømjiꞌṉ infiernoꞌomopø juctyøjcomo.
\s Borrego oyupø tocojoꞌy
\p
\v 10 ”Tzøjcay cuenda jana mi menos chøcø ni jutipø vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi aunque cheꞌpø. Pues mi nøjandyaꞌmbøjtzi que angeles lo que cuendatzøcyajpapøꞌis je cheꞌtaꞌmbø une mumu jama ityajpa tzajpombø ndø Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 11 Porque øjtzi mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø miꞌnøjtzi vaꞌcø yaj cotzocyaj tocoyajupø pøn.
\p
\v 12 ”¿Ti mi ndzamdamba? Oꞌca tumbø pøꞌnis ñøꞌit byorrego mosis, y tocopa tumø, ¿ti chøcpa? Pues jiṉdi chacpa noventa y nueve cotzøjcøꞌmø y tocoyupø borrego cyenvitpa vaꞌ myeꞌtza.
\v 13 Y oꞌca pyaꞌtpa, casøpya. Noventa y nueve lo que ja opø tocoye, jet jiꞌṉ cyøcajsøy más. Pero lo que oyupø tocoye jet más cyøcasøpya porque pyaꞌtuꞌam.
\v 14 Jetsetiqueꞌt tzajpom ijtupø ndø Janda Diosis ni tum jiꞌn syuni vaꞌcø tyocoy yøṉ cheꞌtaꞌmbø.
\s Hay que vaꞌcø ndø yaj cøtocoy ndø tøvø cyojajiꞌṉ
\p
\v 15 ”Oꞌca mi ndøvøꞌis mi ⁿyacsutzøcpa, cømavø vaꞌcø oꞌnøy tumgøꞌy jicø y tzajmay que it cyoja. Y oꞌca vyøꞌmøpyati, maṉba mi it vøjø jetjiꞌṉ.
\v 16 Pero oꞌca jiꞌn vyøꞌmøꞌi ti mi ndzajmayu, nømaṉ tumø o metzcuy eyapø pøn como testigos maꞌs mi ṉgotzamgueꞌte que viyuṉsepø nø mi ndzajmayu.
\v 17 Y oꞌca jiꞌn vyøꞌmøyi ni jetse, tzaꞌmaṉvajcayø vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis tyuꞌmguꞌyomo. Oꞌca ni jiꞌn vyøꞌmøyi jetse vøti pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui, entonces es mejor vaꞌcø mi ñømø que jic pøꞌnis jiꞌn vyaꞌṉjam ni tiyø, como cobratzøjcopyapø para Romacøtoya.
\p
\v 18 ”Viyuṉse mi nøjandyamba que lo que mi yaꞌinductamba yøꞌc nascøsi, jetseti tzajpom tzøꞌcyeꞌtpa yaꞌindujcupø. Y lo que jiꞌn mi yaꞌinductam yøꞌc nacøsi, jetse syeguitzøcpa tzajpomo jana yaꞌinductøjøpø.
\p
\v 19 ”Mi ndzamvøjøtzøjcatyaṉgueꞌtpatiꞌtzi que oꞌca mitzjiꞌṉdaꞌmbø metzpøꞌnis sunba vyaꞌcyaj aunque tiyø Dioscøsi, y mi ndumø tzocoy entre metzpøn mi ⁿvaꞌctamba mismo tumbø tiyø, entonces tzajpom ijtupø ndø Jandaꞌis maṉba mi ñchiꞌtam mi ⁿvaꞌctamuse.
\v 20 Porque metzcuy tuꞌcay tuꞌmyajpamø ø nøyiṉgøsi, jetjiꞌṉ maṉba it øjtzi.
\p Jetse nøm Jesús.
\p
\v 21 Entonces Pedroꞌis cyønuꞌc Jesús y ꞌyoc vaꞌcu ñøjayu:
\p ―¿Jujche nac vøjø vaꞌcø ⁿyaj cøtocoy minbapøꞌis vyaꞌc yaj cøtococuy? ¿Yaj cøtocoꞌpyøjtzi siete veces?
\p
\v 22 Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi nøjaꞌpyøjtzi que cuꞌyay nac usycoꞌni, más vøjø siete veces setenta vaꞌcø mi ⁿyaj cøtocojay mi ndøvøꞌis cyoja.
\s Coyospa pøꞌnis ja yaj cøtocoy tyøvø
\p
\v 23 ”Por eso como tum aṉguiꞌmba sunbapøꞌis yaj coyojyaj jyaꞌtzi coyosyajpapø pøn, jetsetigueꞌt tzajpombø aṉguiꞌmguy.
\v 24 Aṉguiꞌmbaꞌis vyejayaj jaꞌchajpapø y ñømiñaj tum jyaꞌtzpapøꞌis vøti millones peso.
\v 25 Como ja it tipit cyoyojpa, entonces cyomiꞌis ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø myaꞌaj pøn yomojiꞌṉ y ꞌyunejiꞌṉ y mumu lo que ñøꞌijtupø vaꞌcø cyoyoj jyaꞌtze.
\v 26 Entonces yospa pøꞌnis cyutcøneꞌcay cyomi vyiꞌnaṉdøjqui y voꞌpa ñøjayu: “Øjtzi ø ngomi, tø toyaꞌṉøy ndøvø; maṉba mi ṉgoyojpøꞌi”.
\v 27 Entonces cyomiꞌis ñømaṉjay pasencia, yaj cøtocojay jyaꞌtze y yac tzøꞌy libre.
\v 28 Pero jic coyospapø tzuꞌṉu y pyaꞌt cyoyospa tøvø ñuꞌcspaꞌis tumin mosis peso. Jyascøtøjcøy cyønøcøꞌmø manaꞌṉ myoꞌjcaꞌe, ñøjayu: “¡Tø coyojayø lo que mi ndø jaꞌndzapyase!”
\v 29 Entonces jyaꞌtzpapøꞌis cyutcøneꞌcay cyoyospa tyøvø y voꞌpa ñøjayu: “Tø toyaꞌṉøyø y maṉba mi ṉgoyojpøꞌjaye”.
\v 30 Pero ja tyoyaꞌṉøyø, yac somdøju hasta que cyoyojpøꞌpa jyaꞌtze.
\v 31 Cuando eyapø coyospapø tyøvøꞌis isyaju ti chøjcu, ñømayaꞌyaju y maṉyaju y chajmayaj cyomi ti tujcu.
\v 32 Entonces cyomiꞌis vyejay yac somdøjupøꞌis y ñøjayu: “¡Mi yandzitzocopyøte mi ṉgyoyospapøꞌis! Øtz mi ⁿyaj cøtocopøꞌjay mi jaꞌndze porque voꞌpa mi ndø vaꞌṉgayu.
\v 33 Jetse sunba vaꞌcø mi ⁿyaj cøtococyeꞌtønaꞌṉ mi ṉgoyospa tøvø jujche øtz mi ⁿyaj cøtocoyuse”.
\v 34 Entonces cyomi quiꞌsycaꞌcomøꞌnu y ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø cyastigatzøctøjø hasta que cyoyojqueꞌtpa mumu lo que jyaꞌtzpase.
\p
\v 35 Jetseti maṉba mi nchøctaṉgueꞌt tzajpom ijtupø ndø Jandaꞌis oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj cøtocotyam mi ndumø tzocoy aunque iyø.
\c 19
\s Jesusis chamu oꞌca muspa ndø tzac ndø yomo
\p
\v 1 Cuando tujcu jetsepø tzaꞌmaṉvajcocuy, Jesús tzuꞌṉ Galilea nasomo y nuꞌcu Judea nasomo Jordán nøꞌcøtumøṉ ijtumø.
\v 2 Y maṉ pyaꞌtyaj Jesús vøti pøꞌnis, y jeni Jesusis yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø.
\p
\v 3 Entonces vaꞌcø chøjquisyaj a ver oꞌca muspa yac ondocoya, metzcuy tuꞌcay Fariseoꞌis cyønuꞌcyajqueꞌt Jesús vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø. ꞌYaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿A ver oꞌca aṉguiꞌmguꞌis yaꞌinducpa vaꞌcø jana chac yomo coꞌtojquis aunque ticøtoya?
\p
\v 4 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi jajmundzøctam tiyø ijtu jachøꞌyupø Diosis ꞌyote? Jen chamba que tzoꞌtzcuꞌyomo: “Diosis chøc pøn jayapø y yomopø”.
\v 5 Y nømu: “Por eso pøꞌnis chacpa jyata y myama tyumgøꞌy vaꞌcø it yomojiꞌṉ y metzcuy tumøꞌajyajpa”.
\v 6 Así es que jiꞌndyet metzcuy sino tumdite. Por eso pøꞌnis jiꞌn mus vyeꞌndzac yomo porque lo que Diosis tyumøtzøjcupøte, pøꞌnis jiꞌn mus vyeꞌna.
\p
\v 7 Y fariseoꞌis ñøjmayaju:
\p ―Entonces ¿por qúe ꞌyaṉquiꞌm Moisesis que oꞌca pøꞌnis chacpa yomo, vaꞌcø chiꞌ coꞌtøjcajaṉvajcuy toto; y jetse muspa chacø?
\p
\v 8 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Moisesis mi nchiꞌtam permiso vaꞌcø mi ndzactam mi ⁿyomo porque jiꞌn mi sundam vøjpø tiyø. Pero cuando Diosis jyomectzoꞌtz pøn, jiꞌndyet jetse.
\v 9 Pero øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Oꞌca yomoꞌis ja cyøtzøjcøyø y pøꞌnis chacpa yomo, y coꞌtøjcajpa eyapø yomojiꞌṉ, jetse cyøtzøꞌcøꞌopya. Y oꞌca pøn coꞌtøjcajpa chajcupø yomojiꞌṉ, jetse cøtzøcøꞌcyeꞌtpati.
\p
\v 10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Oꞌca jetse tiene que vaꞌcø it pøn yomojiꞌṉ, más vøj vaꞌcø jana coꞌtøjcajø.
\p
\v 11 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Jiꞌn mus pyøjcøchoṉyaj yøṉ aṉmaꞌyocuy aunque iꞌis. Unico lo que Diosis chiꞌyajpapø quiꞌpsocuy, jeꞌis muspa pyojcøchoṉyajø.
\v 12 Porque it pøn que jiꞌn yomoꞌøyaje porque jetse pøꞌnajyaju, it pøn que jiꞌn yomoꞌøyaje porque caputzøcyajtøju. Y itqueꞌt pøn que jiꞌn yomoꞌøyaje vaꞌcø mus yos más vøjø tzajpombø itcucøtoya. Iꞌis muspa pyøjcøchoṉ yøṉ aṉmaꞌyocuy, muspa pyøjcøchova.
\s Jesusis cyømasaꞌnøyaj une
\p
\v 13 Entonces ñønuꞌcyaj une Jesuscøꞌmø vaꞌcø cyot cyøꞌ jetcøsi Jesusis y vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios unecøtoya. Pero ñøtundøvøꞌis ꞌyojnayaju ñønuꞌcyajuꞌis ꞌyune.
\v 14 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Yac miñaj une øtzcøꞌmø, u mi yaꞌinductamu. Porque jetsepøꞌomo aṉguiꞌba tzajpombø Dios.
\p
\v 15 Entonces unecøstaꞌm cyot cyøꞌ; y después tzuꞌṉ jiṉø.
\s Ricupø mbøñgaꞌeꞌis yoꞌnøy Jesús
\p
\v 16 Jøsiꞌcam tum mbøñgaꞌeꞌis o tyuꞌn Jesús, y ꞌyocvaꞌcu:
\p ―Vøjpøte mi Myaestro, ¿ti vøjø vaꞌcø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt mumu jamapø quenguy?
\p
\v 17 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Ticøtoya mi ndø nøjapya: “Vøjpø mi Myaestro”? Ja it ni i vøjpø; na más que Diosti vøjø. Pero oꞌca sunba mi mbaꞌt mumu jamapø quenguy, coꞌaṉjam aṉguiꞌmguy.
\p
\v 18 Y mbøñgaꞌeꞌis ñøjayu:
\p ―¿Jutitaꞌmbø aṉguiꞌmguy?
\p Y Jesusis ñøjayu:
\p U yaj caꞌoye; u cyøtzøjcøꞌyoye; u ñuꞌmi; u mi ṉgyøsujtzøꞌyoyu;
\v 19 cønaꞌtzøy mi janda y mi mama; y sunø mi ndøvø como jujche mi ⁿvin mi sunbase.
\p
\v 20 Entonces ñøjay mbøñgaꞌeꞌis:
\p ―Yøcsepø aṉguiꞌmguy ndzøjcuꞌmtzi desde que uneꞌcsyeꞌṉoꞌmtzi; ¿ti más muspa ndzøc øjtzi?
\p
\v 21 Jesusis ñøjayu:
\p ―Oꞌca sunba mi ndzøc como Diosis syunbase taꞌnemø, mavø, y ma maꞌajpøꞌpøꞌvøyø mi mumu ndiyø mi nø ijtupø. Y tumin sajtziꞌyaj pobretaꞌmbø. Jetse maṉba mi ricuꞌaj tzajpomo. Y minø, mi tø paꞌtø.
\p
\v 22 Pero cuando mbøñgaꞌeꞌis myan jetze, mayaꞌu y mayaꞌpa tzuꞌṉu; porque ricupønaꞌṉete.
\p
\v 23 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Penapit tøjcøpya ricupø pøn tzajpomopø Dios aṉguiꞌmbamø.
\v 24 Mi nøjandyaṉgueꞌtpøjtzi que más facil vaꞌcø cyøt camello copøn acusya sutuꞌomo que tum ricu jiꞌn maṉ tøjcøy aṉguiꞌmbamø Dios.
\p
\v 25 Cuando ñøtundøvøꞌis myañaj jetse, mayaꞌcomøꞌñaju. Y ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―Entonces, ¿i muspa cotzoca?
\p
\v 26 Jesusis ꞌyaꞌmaṉgaꞌyaju y ñøjayaju:
\p ―Pøꞌnis jiꞌn mus chøc jetse, pero Diosis aunque ti muspa chøcø.
\p
\v 27 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Øtz nøꞌijtaꞌmøjtzi aunque tiyø, jen ndzajcøjtzi; y yøti nø mi mbaꞌtu, ¿jujche tø vøꞌajtamba yøti?
\p
\v 28 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi, jic tiempo cuando jomecotzøctøjpa mumu tiyø, cuando øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz poꞌcspa y møjaꞌṉom aṉguiꞌmba øjtzi, entonces mitz o mi ndø paꞌjtame, maṉba mi mbyoꞌcstaṉgueꞌt macvøstøjcapyø aṉguiꞌmbapøꞌis pyoꞌcscuꞌyomo vaꞌcø mi aṉguiꞌmayajø macvøstøjcay Israejlis ꞌyuneꞌis ꞌyunetaꞌm vøtiꞌajyajupø.
\v 29 Y mumu lo que tzuꞌṉba itcuꞌyomo øtzcøtoya y jendi tzøꞌyajpa tyøc, o ꞌyatziꞌ o chøtzø, o myuqui, o jyata, o myama, o yomo, o ꞌyune, o ñas; oꞌca para øtzcøtoya tzuꞌṉba, maṉba pyøjcøchoṉ mosis nac más y maṉba quen mumu jamacøtoya.
\v 30 Y vøti más coviꞌnajøpø pøn yøti, jiꞌn ma ꞌyaṉguiꞌmyaje, ma tzøꞌyaj aunque ipø pønse. Y vøti ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌityajøpøꞌis yøti, jet maṉba coviꞌnajøꞌajyaje.
\c 20
\s Yosyajpapø
\p
\v 1 ”Jujche chøc vøꞌnipiꞌis, jetse chøcpa Diosis. Ijtunaꞌṉ pøn ñøꞌijtuꞌis yosaṉ. Namdzuti tzuꞌṉu maṉ myeꞌtz coyosyajpapø vaꞌcø ñøyosyajø ꞌyuva nipiꞌomo.
\v 2 Vyøꞌmøyaju vaꞌcø cyoyojyajtøj tum tumin ñøyipøꞌis denario tumdum jama. Y yac maṉyaju vaꞌcø maṉ yosyaje uva nipiꞌomo.
\v 3 Y a las nueveseꞌṉomo maṉgueꞌtuti vøꞌ yosaṉ plazaꞌomo. Jen pyaꞌtyaj pøn nø syundeꞌnmateꞌñaju.
\v 4 Y vøꞌyosaꞌṉis ñøjayaju: “Maṉ yostaṉgueꞌta ø ⁿuva nipiꞌomo. Maṉba mi ṉgoyojtam coyojoꞌñømbase”. Y maṉyaju maṉ yosyaje.
\v 5 Jetseti chøjqueꞌt panguc jamasyeꞌṉomo; jetseti chøjqueꞌt las tressyeꞌṉomo.
\v 6 Entonces cyomiꞌis maṉ vyøcoꞌaꞌmvøjøtzøcyajqueꞌt plazaꞌomo las cincosyeꞌṉomo. Jen pyaꞌtyaj eyapø jiꞌn nø yosyajupø y ñøjayaju: “¿Tiꞌajcuy jetse mi ndzøctamba, cøti jama mi ndyeꞌndamu jiꞌn nø mi ⁿyostamu?”
\v 7 Y ꞌyaṉdzoṉyaju: “Porque ni iꞌis ja chiꞌtamø yoscuy”. Entonces vøꞌyosaꞌṉis ñøjayaju: “¿Jiꞌn sun maṉ mi yostam ø ⁿuva nipiꞌomo? Maṉba mi ṉgoyojtam coyojoꞌñømbase”.
\v 8 Y entonces cuando maṉbanaꞌṉ tøꞌp jama, vøꞌyosaꞌṉis ñøjay ꞌyaꞌmbapøꞌis nø yosyajupø: “Vejayajø nø yosyajupø y coyojyajø viꞌna jøsiꞌcam yostøjcøyajupø, y último coyojyaj viꞌna yostøjcøyajupø”.
\v 9 Entonces miñaju las cincoseꞌṉomo yostøjcøyajupø, y tumdum pøn coyojtøj tum denario tumin.
\v 10 Entonces miñajqueꞌt namdzuti yostøjcøyajupø. Jeꞌis cyomoꞌyaju que más maṉba cyoyojaꞌṉøyajtøji. Pero jetseti coyojyajtøjqueꞌtu, tumdum pøn tum denario.
\v 11 Cuando pyøjcøchoṉyaju, oñaju; cyøꞌoꞌnøyaj vøꞌyosaṉ.
\v 12 Nømyaju: “Øtz cøti jama yostaꞌmøjtzi; cøti jama poṉdøj jamaꞌis, y parejo coyojtandøj usyaṉ hora yosyajupøjiꞌṉ”.
\v 13 Y vøꞌyosaꞌṉis ꞌyandzoṉu, ñøjay tumbøn: “Con tal que jiꞌn mi ñuꞌmi, achø, porque neꞌc mi vøꞌmøyu vaꞌcø mi ṉgoyos tum denariocøsi.
\v 14 Pøc mi ṉgoyoja vaꞌ mi myavø. Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø parejo ṉgoyojyaj mitzjiꞌṉ tzaꞌi yostøjcøyajupøjiꞌṉ.
\v 15 Øtz it ø derecho vaꞌcø yac yos o ndumin suṉbase ø neꞌṉgø. Porque øtz suṉba ancø ø ndøvø, y mitz ṉguiꞌsycaꞌpa”.
\v 16 Jetsemete Diosmøte jøsmøtaꞌmbø maṉba viꞌna cotyajtøji, y viꞌnataꞌmbø jøsmø maṉba cotyajtøji. Porque it vøti pøn vejyajtøjupø, pero usyti cøpiṉyajtøju.
\s Jesusis chamgueꞌtu que manba yaj caꞌtøji
\p
\v 17 Nømnaꞌṉ myaṉ Jesús Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌ ñuꞌcø. Y neꞌti ñømaṉyaj macvøstøjcay ñøtundøvø y ñøvejvejneyaju mientras tuꞌṉajyaju, ñøjayaju:
\p
\v 18 ―Tziꞌtam cuenta que nømdi maṉdam Jerusalén gumguꞌyomo, y øjtzi mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø maṉba tziꞌocuꞌyajtøji vaꞌcø tzøjcaꞌyajøjtzi ti sunba tzøjcayajø pane coviꞌnajøꞌis y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ; jeꞌis maṉba chamyaje que syunba vaꞌcø yaj caꞌtøjø.
\v 19 Y maꞌṉbø tziꞌocuꞌyaje eyapø pøꞌnis cyøꞌomo lo que jiꞌndyet Israel pøn vaꞌcø sijcayajø, vaꞌcø nacsyajø, vaꞌcø maꞌmøyaj cruzcøsi vaꞌcø caꞌø; pero tuꞌcay jamapit maꞌṉbø visaꞌe.
\s Jacobo y Juaꞌnis myamaꞌis lo que ti vyaꞌcu
\p
\v 20 Zebedeoꞌis ꞌyuneꞌis myamaꞌis cyønuꞌcyaj Jesús ꞌyunejiꞌṉ y cyuꞌtcøneꞌcayu vaꞌcø vyaꞌc tum favor.
\v 21 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Ti sunba?
\p Y jeꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi yac poꞌcsyaj yøṉ metzcuy ø ⁿune tuꞌmaṉ duꞌmaṉ mi sayamaye cuando mi minba vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø; vaꞌcø mi yac poꞌcs tumø mi ndzøꞌnaꞌṉomo, y tumø mi aṉnaꞌyomo.
\p
\v 22 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu jic metz pøn:
\p ―Jiꞌn mi mustame ti nø mi ⁿvaꞌctamu. ¿Muspaja mi ṉgøjtatyam møjaꞌṉ toya como øtz maꞌṉbase nøṉgøti como saṉ toya vaꞌcø ndø isø?
\p Y jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaj Jesús:
\p ―Muspa ndø nøṉgøjtam jetsepø toya.
\p
\v 23 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuꞌṉete mitz maṉba mi nøṉgøjtam møjaꞌṉ doya como øtz maṉbase nøṉgøt toya como saṉ completamenta toya vaꞌcø ndø isø. Pero øtz jiꞌn mus ndzam i maṉba poꞌcs tuꞌmøn duꞌmøn ø sayamaye. Pero ndø Janda Diosis maṉba yac pocsyaj jic pøn lo que jutipøcøtoya ñeꞌc vyøjøtzøjcu jic poꞌcscuy.
\p
\v 24 Cuando eyapø majcay ñøtuṉdøvøꞌis myañaju metzcuy tyøvø, quiꞌsayaj metzcuy tyøvø porque ticøtoya ma vyaꞌcyaj más aṉguiꞌmguy.
\v 25 Pero Jesusis vyejmiñaju y ñøjayaju:
\p ―Mitz mi mustamba que nascøstaꞌmbø coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajpa tyøvøcøsi, y myøjaꞌṉomdaꞌmbø pøꞌnis yøꞌmøc teymøc yac maṉyajpa tyøvø.
\v 26 Pero mijtzomdaꞌm jiꞌn jetse. Iꞌis sunba myøjaꞌṉomajø mijtzomdaꞌm, tiene que vaꞌcø chøc vyin coyospa pønse.
\v 27 Y iꞌis syunba vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø, tiene que vaꞌcø chøc vyin como aunque iꞌsti ñuꞌcscusye.
\v 28 Hasta øtz mumu pøꞌnis chøṉ tyøvø miꞌnøjtzi jiꞌndyet øtz vaꞌcø nuꞌcsyaj ø mbøndøvø; sino que øtz miꞌnøjtzi vaꞌcø ndzøc nuꞌcsocuy, y vaꞌcø ndziꞌocuꞌyaj ø ⁿvin vaꞌcø yaj caꞌtøjø vaꞌcø jyumbutyaj vøti pøn.
\s Jesusis yac tzoc metzcuy toꞌtitaꞌmbø
\p
\v 29 Cuando nømnaꞌṉ chuꞌṉyaj Jericó cumguꞌyomo, vøtipøn nømnaꞌṉ vyityaj Jesusjiꞌṉ.
\v 30 Y poꞌcspanaꞌṉ metzcuy pøn toꞌtitaꞌmbø tuꞌṉu sayaꞌomo, y myañaju que nø cyøt Jesús. Entonces vejyaju y ñøjmayaju:
\p ―¡Øjtzø mi Ṉgomi, Davidis mi ꞌyune, tø toyaꞌṉøtyamø!
\p
\v 31 Y vøti pøꞌnis ꞌyojnayaju vaꞌcø jana vyejyajø. Pero más pømi vejaṉgøtyaju, jicø nømyaju:
\p ―¡Øjtzø mi ṉgomi, Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌṉøtyamø!
\p
\v 32 Entonces Jesusis cyøteꞌndzøyaju y vyejayaju:
\p ―¿Ti mi sundamba vaꞌcø ndzøc mitzcøtoyataꞌm?
\p
\v 33 Y ꞌyandzonyaju:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, suꞌnbøjtzi vaꞌcø syøṉdam ø vindøm.
\p
\v 34 Entonces Jesusis tyoyaꞌṉøyaju; piꞌquisay vyitøm y jicsyeꞌc søꞌṉyaj vyitøm: y myajcøtøjcøyaj Jesús.
\c 21
\s Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
\p
\v 1 Entonces tomemnaꞌṉ nø ñuꞌcyaj Jerusalén gumguꞌyomo, y nuꞌcyaj Betfagé cumguꞌyomo. Je cumguꞌis tyome ispa Olivo cotzøc. Jiṉø metzcuy ñøtuṉdøvø cyøꞌvej Jesusis vaꞌcø chøcyaj nuꞌcsocuy;
\v 2 ñøjayaju:
\p ―Maṉdam jiṉ jic tuꞌmøn ijtupø cheꞌ cumguꞌyomo. Jiṉ maṉba mi mbaꞌjtam jøꞌmdøju burro ꞌyunejiꞌṉbø. Puꞌpøtamø nømindam yøꞌqui.
\v 3 Y oꞌca iꞌis ti mi ñchajmatyamba, nøjatyamø: “Porque ndø Comiꞌis nø syunu, maṉba ñuꞌcsi”, y prontoti maṉba yac maṉyaje.
\p
\v 4 Y jetse tujcu vaꞌcø yac viyuꞌṉajø lo que chamuse tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis. Jeꞌis chamu:
\q
\v 5 Nøjayaj Sión gumguꞌyomdaꞌmbø:
\q “Mi møjaꞌṉ Aṉquiꞌmba jicø nø minumø.
\q Pasenciapøte y burro nø pyoꞌcsu, burroꞌis ꞌyune nø pyoꞌcsayu”.
\p
\v 6 Entonces maṉyaj nuꞌcscuy chøcyaj jujche chajmayajuse Jesusis.
\v 7 Ñømijnayaj Jesús burro ꞌyunejiꞌṉbø, y cyøtoꞌcøyaj tyucujiꞌṉ y yac pocꞌsyaj Jesús je burro.
\v 8 Y vøti pøꞌnis tuṉ cyøtoꞌcøyaj tyucujiꞌṉ, y eyataꞌmbøꞌis  tyøcsayaj cuꞌyuꞌ aṉmaṉ y tyoꞌcøyaj tuꞌṉomo.
\v 9 Entonces viꞌnajyajupø y jøsmø nø minajupø vejaṉgøtpa nø myaṉyaju; vejyaju, nømyaju:
\p ―¡Ndø vøngotzøctaꞌi Davijdis ꞌYune! ¡Vøjpøte jicø nø minupø ndø Comi Diosis ñøyicøsi! ¡Ndø vøṉgotzoctay møjipø Dios!
\p
\v 10 Y cuando Jesús tøjcøy Jerusaleꞌṉomo, mumu cumguꞌyomdaꞌmbø nømnaꞌṉ vyejvityaju. Vøti pøꞌnis ꞌyocvaꞌcyaju, ñøjayaju:
\p ―¿Iyøṉ yøṉø?
\p
\v 11 Y eyapøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:
\p ―Yøṉømete Jesús, Nazaret cumguꞌyombø tzaꞌmaṉvajcopyapø; Galilea nasom tzuꞌṉupø.
\s Jesusis myacputyaj maꞌayajpapø masandøjcomo
\p
\v 12 Jøsiꞌcam tøjcøy Jesús Diosis myasandøjcomo y cøyin myacputpøꞌyaju maꞌayajpapø y juꞌyoyajpapø; y pyeꞌtzvituꞌjayaj myesya cyacpøyajpapøꞌis tumin, y paloma maꞌa pøꞌnis pyoꞌcscuy pyatzvituꞌjayajqueꞌtu.
\v 13 Y ñøjayaju:
\p ―It jachøyupø Diosis ꞌyote: “Ø ndøc maṉba ñøjayaje tøc juti ꞌyoꞌnøyajpamø Dios”. Pero mitz mi ndø nøctøjcøjatyam yøṉ masandøc como si fuera aṉgøvøꞌñajpamø nuꞌmyajpapø.
\p
\v 14 Entonces cyømiñaj Jesús masandøjcomo toꞌtitaꞌmbøꞌis y cømøꞌṉgaṉyajpapø pøꞌnis, y yac tzocyaj Jesusis.
\v 15 Pero pane coviꞌnajø y ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy quiꞌscaꞌyaju cuando isyaj myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø nø chøc Jesusis y une nømnaꞌṉ vyejaṉgøtyaju masandøjcomo. Nømnaꞌṉ nømyaj une: “¡Ndø vøṉgotzøctaꞌi Davijdis ꞌYune!” Pane coviꞌnajø y ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy quiꞌsycaꞌyaju y
\v 16 ñøjayaj Jesús:
\p ―¿Nømidija mi manu ti nø chamyaj jic uneꞌis?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Jøꞌø, manuꞌmtzi, pero jajmutzøctam mi nduꞌndamuse it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø yøꞌcse nø ñømu:
\q Une y tzuꞌchajpapøtøc mi ndziꞌyaj quiꞌpsocuy
\q saṉ vøjø vaꞌcø mi ⁿvyøṉgotzøcyajø.
\p
\v 17 Entonces Jesusis chacyaju, tzuꞌṉu Jerusalén gumguꞌyomo, maṉ Betania cumguꞌyomo y jiṉ øṉu.
\s Jesusis ñøjay higo cuy que jiꞌn maṉ tøꞌmaje
\p
\v 18 Y jyoꞌpit namdzu nømaꞌṉ vyituꞌu Jesús Jerusalén gumguꞌyomo y tuꞌṉomo nømnaꞌṉ ꞌyosu.
\v 19 Y is higo cuy jiṉ tuꞌṉaṉviꞌni tome ijtupø y maṉ myeꞌtzay tyøm oꞌca ijtu. Pero ja pyaꞌtay tyøm, saṉ ꞌyayti ijtu. Por eso Jesusis ñøjay higo cuy:
\p ―¡Mitz nunca jiꞌn ma mi ndyøꞌmajqueꞌte!
\p Y jicsyeꞌcti tøtzcaꞌu higo cuy.
\v 20 Y ñøtuṉdøvøꞌis isyaju y ñømayaꞌyaju y nømyaju:
\p ―¡Tan pronto tøtz caꞌ higo cuy!
\p
\v 21 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; oꞌca tumø chocoy mi vaꞌṉjajmondyamba y jiꞌn mi myejtzaṉdzocoꞌyajtame, jiꞌṉ naꞌs cuy maṉba mus mi yac tøtztame; sino oꞌca yøṉ cotzøc mi nøjandyamba: “Tzuꞌṉ jeni y tøjcøy majromo”, y tzuꞌṉba.
\v 22 Oꞌca mi ⁿvaꞌṉjamdamba, aunque ti mi ⁿvaꞌctamba Dioscøsi, mi ñchiꞌtamba.
\s Iꞌis yac aṉguiꞌm Jesús
\p
\v 23 Después cuando tøjcøy Jesús masandøjomo vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya, cyønuꞌcyaj pane coviꞌnajøꞌis y Israel tzambøꞌnis y ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―¿Jutzpø aṉquiꞌmgupit jetse mi ndzøcpa? ¿Iꞌis mi nchiꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøc yøcsetaꞌmbø tiyø?
\p
\v 24 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:
\p ―Øtz maṉba mi ⁿocvaꞌctaṉgueꞌte; y oꞌca vøj mi ndø aṉdzoṉdamba, maṉba mi ndzajmatyame iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsetaꞌmbø tiyø.
\v 25 ¿Iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø nøꞌyøꞌyoya? ¿O tzajpombø Diosis chiꞌu, o nascøspø pøꞌnis?
\p Entonces pane coviꞌnaj y Israel tzambøn vejvejneyaj ñeꞌcomdaꞌm nañøjmayajtøju:
\p ―Oꞌca tø nømba: “Diosis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy”; entonces maṉba tø nøjatyame: “¿Tiꞌajcuy ja mi ⁿvyaꞌṉjamdam Juan?”
\v 26 Y oꞌca tø nømba: “Pøꞌnis chiꞌu Juan aṉguiꞌmguy”; tø naꞌtzpa que maṉba quiꞌsycaꞌ vøti pøn. Porque mumu vyaꞌṉjamyajpa que Diosis cyøꞌvej Juan vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya.
\p
\v 27 Por eso ñøjayaj Jesús:
\p ―Jiꞌnø mustam iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy.
\p Entonces ñøjayaj Jesusis:
\p ―Pues ni øtz jiꞌn ma mi ndzajmatyame iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsetaꞌmbø tiyø.
\s Jujche chøcyaj metzcuy uneꞌis
\p
\v 28 ”Pero a ver ti mi ṉguiꞌpstamba. Ijtunaꞌṉ tum pøn ijtuꞌis metzcuy ꞌyune. Cyømaṉ atzipø y ñøjmayu: “Ø ⁿune; maṉ yos yøti uva nipiꞌomo”.
\v 29 Uneꞌis ꞌyaṉdzoṉu y nømu: “¡Jiꞌnø sun maṉ øjtzi!” Pero jøsiꞌcam quiꞌpsvituꞌu, oti mave, maṉ yose.
\v 30 Y eyapø ꞌyune cyømaṉgueꞌtu, igual ñøjayu vaꞌcø maṉ yosa. ꞌYaṉdzoṉ jeꞌis ñøjayu: “Jøy, Jatay, maꞌṉbøjtzi”, y ja myavø.
\v 31 A ver ti mi ndzamdamba, ¿jutipøꞌis chøjcay jyataꞌis syunbase?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Viꞌna aṉguiꞌmupø uneꞌis chøjcu jyataꞌis syunbase.
\p Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi; gobiernoꞌis cyobratzojcoyajpapø y møtzi yomo más viꞌna tøjcøyajpa aṉguiꞌmbamø Dios que jiꞌn mijtzi.
\v 32 Porque minu Juan nøꞌyøꞌopyapø mijtzomdaꞌm vaꞌcø mi aṉmandyamø viyuṉbø tuṉ, y ja mi ⁿvyaꞌṉjamdamø. Pero cobratzojcoyajpapøꞌis y møtzi yomoꞌis vyaꞌṉjamyaju. Aunque istamuti que jetse quiꞌpsvituyaju, pero mitztaꞌm ja mi ṉguiꞌpsvituꞌtamø, ni ja mi ⁿvyaꞌṉjamdamø.
\s Coyosyajpapø yatzitaꞌmbøte
\p
\v 33 Ñøjacyeꞌt Jesusis:
\p ―Cømaꞌnøtyam eyapø aṉmaꞌyocuy. Ijtunaꞌṉ tum vøꞌnas chøjcuꞌis uva nipi. ꞌYaṉgøveꞌcøyu, y ñoꞌtz tzaꞌ tzica cuenta jeꞌtomo vaꞌcø chøꞌy uvaꞌis ñøꞌ cuando cyømiꞌtzpa uva. Chøc torre vaꞌcø quendzuꞌṉø vaꞌcø ñøjqueꞌnøyø nipi.
\p ”Y chacyaj yosyajpapø vaꞌcø cuidatzøcyajø, y yaꞌi maṉu eyapø cumguꞌyomo.
\v 34 Cuando nuꞌc ꞌyaṉsøṉ, vøꞌnasis cyøꞌvejyaj chøsi ityajumø cuidatzøcyajpapøꞌis vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj cosecha jujche maṉbase pyøc vøꞌneꞌis.
\v 35 Pero cuidatzøcyajpapøꞌis ñuꞌcyaj chøsi, tum ñacs vituꞌvituꞌvøyaju, eyapø yaj caꞌyaju; eyapø pyuꞌṉgaꞌyaj tzaꞌjiꞌṉ.
\v 36 Entonces vøꞌnasis cyøꞌvejyajqueꞌt eyataꞌmbø chøsi más vøti que jiꞌn viꞌnase, pero igualti yacsutzøcyajqueꞌtu.
\p
\v 37 ”Al fin cyøꞌvej vøꞌnasis ñe ꞌyune, nømu: “Tiene que vaꞌ cyønaꞌtzøyaj ø ⁿune”.
\v 38 Pero cuidatzøcyajpapøꞌis isyaj vøꞌnasis ꞌyune y nañøjayajtøju: “Yøꞌnis maṉba ñøtzøꞌy nipi. Ma ndø yaj caꞌtamø vaꞌcø ndø cøpøctamø”.
\v 39 Y ñucyaju, ñøputyaj uva nipiꞌomo, y yaj caꞌyaju.
\p
\v 40 Entonces cuando vituꞌpa vøꞌnas, ¿ti maṉba chøjcayaj cuidatzøcyajpapøꞌis nipi vøꞌnasis?
\v 41 Ñøjayaju: 
\p ―Pues jiꞌn ma tyoyaꞌṉøyaj jic yatzitaꞌmbø pøn. Maṉba yaj caꞌyaje, y uva nipi maṉba chiꞌyaj eyapø pøn vaꞌcø cuidatzøcyajø maṉbaꞌis cyoveꞌnducyaje ijtuꞌcam tyøm.
\p
\v 42 Entonces Jesusis ñøjayajqueꞌtu pane coviꞌnajø y tzambøn goviꞌnajø:
\p ―Jajmutzøctam mi ndyuꞌndamba jachøꞌyupø Diosis ꞌyote; jen chamba:
\q Ijtunaꞌṉ tum tzaꞌ que tøc tzøcyajpapøꞌis ja syuñajø.
\q Pero jøsicam eyapøꞌis cyøpiṉ mismo jic tzaꞌ vaꞌcø cyota esquinaꞌomo porque más vøjpø tza.
\q Jetse chøc ndø Comiꞌis
\q y ndø ispa que chøcpa mayaꞌaṉbø tiyø.
\m
\v 43 Jetøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Mitz maṉba mi yac tzactaṉtøj aṉguiꞌmguy mitz mi nøꞌijtatyamupø Diosis cuentaꞌṉomo, y maṉba tziꞌtøj aṉguiꞌmguy eyapø maṉbaꞌis chøc vøjø como cyoveꞌndujcupøꞌis cosecha Diosis cuentacøsi.
\v 44 Aunque iyø quecpapø jicø tzaꞌcøsi, pyajcøquitpa vyin, pero icøs quecpa je tzaꞌ, nama puꞌṉgøvenba.
\p
\v 45 Cuando pane coviꞌnajøꞌis y fariseoꞌis cyømaꞌnøyaju jetsepø aṉmaꞌyocuy, chiꞌyaj cuenta que yatzipø coveꞌnducyajupøꞌis jujche chøcyajuse, Jesusis sunba ñømø que jetseti nø chøcyajqueꞌt jiꞌquistaꞌm.
\v 46 Por eso sunbanaꞌṉ ñuꞌcyaj Jesús. Pero ñaꞌchaj vøti pøn, porque vøti pønis vyaꞌṉjamyaju que Jesús tzaꞌmaṉvajcopyapøte Diosis cyøꞌvejupø.
\c 22
\s Jujche chøcyajpa cuando it coꞌtøjcajcuy
\p
\v 1 Entonces Jesusis chaꞌmaṉvajqueꞌt jujche tucnømbase Dios aṉguiꞌmbamø. Ñøjayaju:
\p
\v 2 ―Como tum aṉguiꞌmba oyuꞌis chøc søṉdzøjcuy cuando coꞌtøjcaj ꞌyune, jetseti chøjqueꞌtpa Diosis.
\v 3 Aṉguiꞌmbaꞌis cyøꞌvej ñuꞌcscuy vaꞌcø chajmayaj vejyajtøjupø vaꞌcø ñuꞌcyaj søꞌṉajcuꞌyomo, pero ja syun miñajø.
\v 4 Entonces cyøꞌvejvøjøtzøcyajqueꞌt eyapø nuꞌcscuy vaꞌcø vøco vejvøjøtzøcyajqueꞌta, ñøjmayaju: “Tzajmayaj vejyajtøjupø que listoꞌam cuꞌtcuy, yaj caꞌuꞌam ø vaṉgas y eyapø copøn tzaṉgataꞌmbø. Mumu tiyø listoꞌam ijtu vaꞌcø ñuꞌcyajaꞌam vaꞌcø ꞌyaꞌmayaj coꞌtøjcajcuy”.
\v 5 Pero vejyajtøjupøꞌis ja chøjcayaj cuenda, ja ñuꞌcyajaꞌm. Tum maṉ yose tzaꞌmomo, tum maṉ maꞌa cote.
\v 6 Eyataꞌmbøꞌis ñucyaju aṉguiꞌmbaꞌis ñuꞌcscuy, yacsutzøcyaju, yaj caꞌyaju.
\v 7 Cuando jetse myusu, quiꞌsycaꞌcomøꞌnu aṉguiꞌmba y cyøꞌvejyaj syoldado vaꞌcø yaj caꞌyaj yaj caꞌayajuꞌis ñuꞌcscuy y vaꞌcø pyoṉbøjay cyumguy.
\v 8 Jicsyeꞌc aṉguiꞌmbaꞌis ñøjayaj eyapø ñuꞌcscuy: “Listoꞌam mumu tiyø coꞌtøjcajcucyøtoya. Pero vejyajtøjupø jiꞌndyet vyøjtaꞌmbø, por eso ja miñajø.
\v 9 Yøti maṉdam ijnømumø callemaye y i mi mbaꞌtyajpa, vejayajø vaꞌcø min aꞌmyaj coꞌtøjcajcuy”.
\v 10 Y maṉyaj vijnømbamø callemaye y aunque i pyaꞌtyaju, vyejtuꞌmyaju vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj coꞌtøjcajcuy; aunque yatzipø, aunque vøjpø; y jetse ijnømunaꞌṉ vøti coꞌtøjcajcuꞌyomo.
\p
\v 11 ”Y cuando aṉguiꞌmba tøjcøyu vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj tuꞌmyajupø,  is tum pøn que ja myescøyojapø coꞌtøjcajcucyøtoya.  
\v 12 Y aṉguiꞌmbaꞌis ñøjayu: “Achø, ¿ticøtoya ja myescøyojapø coꞌtøjcajcucyøtoya mi min yøꞌqui?” Y pøn ja ꞌyaṉdzoꞌṉoya.
\v 13 Entonces aṉguiꞌmbaꞌis ñøjayaj chøsi: “Moꞌcsatyam cyøꞌ y cyoso y jetse ñømavø. Y aꞌṉgom pajtzøy piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jen maṉba voꞌe maṉba cyøꞌs tyøtz mayaꞌcuꞌis”.
\v 14 Porque vøti pøn vejayajtøjpa, pero usyi cøpiṉyajtøjpa.
\s Jesusis chamu oꞌca vøj vaꞌcø ndø cøcoyoja
\p
\v 15 Entonces manyaj fariseo y quiꞌpscøpoꞌyaju jujche muspa ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Jesús a ver oꞌca muspa yac ondocoya vaꞌcø mus cyøtzaꞌmøyajø.
\v 16 Por eso Jesuscøꞌmø yøꞌṉis cyøꞌvejyaj ñøtuṉdøvø møjaꞌṉ aṉguiꞌmba Herodesis ñeꞌjiꞌṉ. Jeꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Maestrø, mustaꞌmbøjtzi que siempre mi ndzamba viyuṉdaꞌmbø tiyø. Y viyuṉse mi ndzamba syunbase Diosis vaꞌcø ndø tzøcø. Y jiꞌn mi ndzøjcay cuenda ti quiꞌpsyajpa pøꞌnis, ni jujchepø pøn jiꞌn mi ndzøjcay cuenda, ni cheꞌpø ni møjapø.
\v 17 Entonces por eso tø tzajmayø ti mi ṉguiꞌpspa: oꞌca vøjø vaꞌcø ndø cøcoyoja Roma cumguꞌyombø aṉguiꞌmbacøsi, o jiꞌn vyøjø.
\p
\v 18 Pero Jesusis myusu que jiꞌn vyøjpø pøꞌnajcupit nø ꞌyocvaꞌcyaju y ñøjayaju:
\p ―¿Ticøtoya sunba mi ndø aṉgømaꞌcøtyamø? Yatzipø mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm aunque vøjse mi ndø oꞌnømbya.
\v 19 Tø yac istam tumin ndø cøcoyojtambapøjiꞌṉ.
\p Y yac isyaj tumin.
\v 20 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Iꞌis cyene, iꞌis ñøyi ij tumingøsi?
\p
\v 21 ꞌYaṉdzoṉyaju: 
\p ―Romaꞌombø aṉguiꞌmbaꞌis cyene y ñøyi ij tumingøsi.
\p Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Pues entonces lo que Romaꞌombø aṉguiꞌmbaꞌis ñe, jet tziꞌtamø jicø, y lo que Diosis señe, jej tziꞌtaṉgueꞌta Diosti.
\p
\v 22 Cuando pøꞌnis myañaj jetse, ñømayaꞌyaju, porque jiꞌnaꞌṉ nø quiꞌpsyaju oꞌca jetse maṉba ꞌyaṉdzoṉyaje. Chacyaj Jesús, maṉyaju.
\s Jujche ijnømba visaꞌnømuꞌcam
\p
\v 23 Y mismo jama cyømiñaj Jesús saduceo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis. Yøṉdaꞌm nømyajpa que jiꞌn ma visaꞌnømi, y ꞌyocvaꞌcyaj Jesús,
\v 24 ñøjayaju:
\p ―Maestro, Moisesis jyaꞌyøyu que oꞌca pøn caꞌpa y jiꞌn chac une, tiene que vaꞌcø pyøjcay yomo myuquiꞌis vaꞌcø ityaj ꞌyune por cuenta que ꞌyatziꞌse ꞌyune.
\v 25 Pues ijtunaꞌṉ øjtzomo cuꞌyatyaꞌmbø tøvø. Vinbø o coꞌtøjcaje pero caꞌu y ja chac une. Y myuquiꞌis pyøjcay yomo.
\v 26 Jetseti caꞌqueꞌtuti, ja chajqueꞌtati une. Y tuꞌcayombø jetseti tujqueꞌtu, y cøyin jetseti tucyaju hasta que taꞌn cuꞌyay.
\v 27 Y último yomo caꞌqueꞌtuti.
\v 28 Entonces cuando visaꞌyajpa caꞌyajupø, ¿jutipøꞌis maṉba ñøꞌit je yomo?, como cuꞌyapøꞌis ñøꞌoyaj tumbø yomo.
\p
\v 29 Pero ꞌyaṉdzoṉ Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mi ṉguivucatzøctamu porque jiꞌn mi myusatyam Diosis jyachøꞌyupø ote, ni jiꞌn mi mustame ti muspa chøc Diosis.
\v 30 Porque cuando visaꞌyajpa caꞌyajupø, jiꞌn ma cyoꞌtøjcajyaje, ni jiꞌn ma syajyaj ꞌyune. Pero maṉba ityaj como jujche Diosis ꞌyangeles tzajpom ityajpase.
\v 31 Pero maꞌṉbø ndzaꞌmaṉvajcaꞌṉøyi oꞌca visaꞌyajpa caꞌyajupø. Mi nduꞌndamuꞌam lo que Diosis mi ñchajmapya libroꞌomo. (Cuando yaꞌmøjcam caꞌyajunaꞌṉ Abraham, Isaac, y Jacob) Dios nømu:
\v 32 “Øjchøṉ Dios, vaꞌṉjamyajpøjtzi Abrahaꞌmis, y Isaajquis y Jacojbis”. Jetse nøm Dios. Pero caꞌyajupøꞌis jiꞌnam jutznøm ma vyaꞌṉjamyaj Dios, sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa.
\p
\v 33 Cuando myañaj vøti pøꞌnis, entonces ñømayaꞌjayaj ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\s Más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmocuy
\p
\v 34 Cuando myañaj fariseoꞌis jujche Jesusis yac vøṉbøꞌyaj saduceotaꞌm, entonces tuꞌmyaj fariseo.
\v 35 Y ijtunaꞌṉ tum jeꞌtom aṉmaꞌyopyapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ, jeꞌis chøjquisu a ver oꞌca yac vøṉbøꞌpa Jesús. ꞌYocvaꞌcu, ñøjayu:
\p
\v 36 ―Maestro, entre ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy, ¿jutipø más møjapø?
\p
\v 37 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―“Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø tzocoy, mi ndumø espiritujiꞌṉ: y mi ndumø quipsocujiꞌṉ”.
\v 38 Yøṉømete viꞌnapø y más møjapø aṉguiꞌmocuy.
\v 39 Y metzaꞌombøꞌis parejo chamba: “Sunø mi ndøvø como juche mi ⁿvin mi sunbase”.
\v 40 Jic metzcuy aṉguiꞌmocuy vaꞌcø ndø tzøcø, ndø yaj coputpøꞌpa mumu aṉguiꞌmocuy.
\s Ocvaꞌcpapøte iꞌise ꞌyune Cristo
\p
\v 41 Mientras que nømdøc tuꞌmyaj fariseo,
\v 42 Jesusis ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―¿Ti mi ṉguiꞌpstamba mijtzi, iꞌise ꞌyune Cristo?
\p Ñøjayaju:
\p ―Cristo Davijdis ꞌyunete.
\p
\v 43 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Entonces ¿tiꞌajcuy Davijdis cyomiꞌajpa Cristo? Porque Masanbø Espiritu Santoꞌis yac mijnay David quiꞌpsocuy jetse vaꞌcø chamø, nømu:
\q
\v 44 Ndø Janda Diosis ñøjay ø Ṉgomi:
\q “Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo hasta que øtz yac monchiꞌajyajpa mi enemigo, por cuenta mi ṉgosopit vaꞌcø mi ṉgøteꞌnøyajø”.
\m
\v 45 Jetse David nømu que Cyomite; pero oꞌca Cyomite, jiꞌn jujche mus ꞌyuneꞌajø.
\p
\v 46 Y ni iꞌis ni ti ja mus chamø. Y desde entonces ni iꞌis ja ñøꞌit valor vaꞌcø ꞌyocvaꞌjqueꞌt Jesús aunque tiyø.
\c 23
\s Yatzitzocotyaꞌmbø coviꞌnajøtaꞌm
\p
\v 1 Entonces Jesusis ñøjayaj vøti pøn ñøtuṉdøvøjiꞌṉ:
\p
\v 2 ―Myusyajpapøꞌis aṉguiꞌmguy y fariseo, jeꞌis ñøꞌityaj aṉguiꞌmguy vaꞌcø chaꞌmaṉvacyaj Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\v 3 Por eso mumu ti mi ñchajmatyamba, cømaꞌnøtyamø y coꞌaṉjamdamø. Pero u mi ndzøctam jeꞌis chøcyajpase. Porque jeꞌtis na más que chamyajpa, pero ñeꞌc jiꞌn chøcyaje.
\v 4 Pues chiꞌyajpa aṉguiꞌmocuy, pero es como vaꞌcø tø cojtay tzømi jemetzpø jiꞌn musipø ndø tzømø, pero ñeꞌc jiꞌn suni tø cotzoṉyajø ni usyi. Jetse chiꞌyajpa aṉguiꞌmocuy jiꞌn musipø ndø tzøcø, y ni ñeꞌc jetsepø jiꞌn chøcyaje.
\v 5 Mumu ti chøcyajpa naꞌs vaꞌcø isyaj pøꞌnis que ti nø chøcyaju. Jachøꞌyupø Diosis ꞌyote tyucucøsi myesyajpa, y yac pøjiꞌajyajpa tyucu coso vaꞌcø cyomoꞌyajø que vøjpø pønete.
\v 6 Cuando it søṉdzøjcuy, sunba pyoꞌcsyaj más myøjaꞌṉombø pøn poꞌcspamø, y jetsetiqueꞌt tuꞌmguy tøjcomo.
\v 7 Syunba vaꞌcø yuschiꞌyajtøjø calleꞌomo como møjaꞌṉombø pøn yuschiꞌyajpase, y syunba vaꞌcø ñøjay aunque iꞌis que maestrotaꞌmete.
\p
\v 8 ”Pero mitz jiꞌn mus mi ñøjandyandøjø maestro, porque tumdi mi Maestrotaꞌm y Cristote lo que Diosis cyøꞌvejupø; y mumu mijtzi mi ndyøvøtaꞌmete.
\v 9 Y ni i jiꞌn mus mi jandaꞌaj nascøsi. Tumdi mi Janda lo que tzajpomo ijtupø.
\v 10 Ni jiꞌn mus mi ñøjmandyandøjø que mi ṉgoviꞌnajø, porque tumdi mi Ṉgoviꞌnajø y Cristote.
\v 11 Y más myøjaꞌṉombø pøn mijtzomdaꞌm tiene que vaꞌcø ñuꞌcsocuy chøcø mitzcøtoyataꞌm. 
\v 12 Sunbaꞌis myøjacotzøc vyin ñeꞌcø, maṉba tzøꞌy como aunque jutzpø pobrese, pero aunque jutzpø pobrese chøcpapøꞌis vyin, jet maṉba yac møjaꞌṉoꞌmajtøji.
\p
\v 13 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte! Maṉba mi ndyoyaꞌistame. Jiꞌn mi yac tøjcøyaj pøn Diosis itcuꞌyomo; ni mi neꞌṉgø jiꞌn mi ndyøjcøtyame, ni lo que nø tyøjcøyaju, mitz jiꞌn mi yac tøjcøyaje.
\p
\v 14 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmañdyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte! Maṉba mi istam toya. Porque mi ṉgøpøctamba yaṉbac yomo tyøcjiꞌṉ y entonces mi ndzøctamba pøjipø conocscuy vaꞌcø ñømnømø que mi ⁿvyøjtaꞌmbøte. Por eso más maṉba mi ṉgyastigatzøctandøji.
\p
\v 15 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y mi fariseotaꞌm; mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte! Maṉba mi ndyoyaꞌistame. Mi ocvijtamba nasacopac y mar vaꞌcø mi yac pøjcøchoṉ mi vaꞌṉjajmoṉguy tum pøn. Y cuando pyøjcøchoṉba jeꞌis, más mi ⁿyac yatziꞌajtamba jic pøn que jiꞌn mi neꞌctaꞌm, y por eso parejo maṉba mi myaṉdam infiernoꞌomo.
\p
\v 16 ”¡Lástima mijtaꞌm, maṉba mi ndyoyaꞌistame. Como toꞌtipø pøꞌnis jiꞌn mus ñøvit tyoꞌti tyøvø, jetse mitztaꞌmgueꞌt. Sunba mi aṉmandyam mi ndøvø, y mi neꞌc mi ⁿjyovindaꞌm. Porque cuando aunque iꞌis chamba ti maṉba chøqui y nømba: “Ndzaꞌmbøjtzi masandøjcøsi porque jetse maꞌṉbø ndzøqui”; mi ñømdamba que aunque jetse chamø, jiꞌndyet pyena vaꞌcø chøcø. Pero oꞌca chamba: “Masandøjcombø orocøsi ndzaꞌmbøjtzi porque maꞌṉba ndzøqui”; entonces mi ñømdamba que tiene que vaꞌcø chøcø, porque chambøc oro.
\v 17 ¡Mi ⁿjyovindaꞌm, y jiꞌn mi ṉgyønøctøyøtyame! Porque masandøc más valetzøcpa que oro, porque masandøjquis cyømasaꞌnøpya oro. Por eso vaꞌcø chambøc masandøc más valetzøcpa que vaꞌcø chambøc oro.
\v 18 Y también oꞌca pøn nømba: “Ṉdzaꞌmbøjtzi altarcøsi porque jetse ma ndzøqui”. Entonces mi ñømdamba que jiꞌndyet pyena vaꞌcø chøcø aunque altarcøs chamø. Pero oꞌca chamba: “Ndzaꞌmbøjtzi altajrom tziꞌtøjupø ticøsi que jetse maꞌṉbø ndzøqui”. Entonces mi ñømdamba que tiene que vaꞌcø chøcø.
\v 19 ¡Mi ⁿjyovindaꞌm y jiꞌn mi ṉgyønøctøyøtyame! Altar más valetzøcpa que altajrombø tziꞌtøjcuy, porque altajris cyømasaꞌnøpya tziꞌtøjcuy.
\v 20 Pues iꞌis chambøcpa altar, jiꞌn naꞌs jet chambøqui, sino chambøjqueꞌtpa lo que ijtu altajromo.
\v 21 Y chambøcpaꞌis masandøc, jiꞌn naꞌs masandøc chambøqui, sino Diosti chambøcpa, porque Dios itpa masandøjcomo.
\v 22 Y chambøcpaꞌis tzap chambøjqueꞌtpati Diosis pyoꞌcscuy y chambøjqueꞌtpati pyoꞌcscuyom poꞌcspapø.
\p
\v 23 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba mi ndyoyaꞌistame. Mi nducpacseꞌṉomo yerbabuena, y eneldo y cominos, mi majcay veꞌnba y tum mi ndziꞌpa pane Diosis cuentacøsi como ituse aṉguiꞌmguy, pero usypø anguiꞌmgutite. Jetse mi yaj copujtamba aṉguiꞌmguy, pero jiꞌn mi yaj copujtam más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy. Vaꞌcø ndø tzøc vøjpø justiciaꞌajcuy, vaꞌcø ndø toyaꞌñøy ndø tøvø, vaꞌcø ndø vaꞌṉjam Dios; jetemete más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy, pero jiꞌn mi yaj coput jetsepø. Vene mi nøꞌijtupø vøjøpøte vaꞌcø mi ndziꞌ pane Diosis cuentacøsi, pero vaꞌ jana mi jajmbø más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy.
\v 24 Como toꞌtipøꞌis jiꞌn mus isindziꞌ ni iyø, jetse mitz jiꞌn mus mi aṉmay mi ndøvø. Porque como si fuera vaꞌcø ndø nømbut usu cuando ñøjquejcøpya usuꞌis ndø ujcuy, vaꞌcø jana ndø ndzøꞌtø usu, pero camello copøn vaꞌcønaꞌṉ ndø tzøꞌtø; jetse mi ndzøctamba. Porque uspø aṉguiꞌmguy mi yaj coputpa, pero más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy jiꞌn mi ndzøjcay cuenda.
\p
\v 25 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseoꞌstaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba mi istam toya. Como tum pulato tum pozuelo mi ndzeꞌpa vingøsi y jojmo jiꞌn mi ndzeꞌe; jetse mijtzi mi ndzøcpa mi ⁿvin como vøjpø pønse. Pero jojmo mi ndzocoꞌyomo mi ṉguiꞌpstamba vaꞌ mi ñuꞌmø, y mi sundamba aunque ti mi ⁿvingøtoya.
\v 26 Mi fariseo, toꞌtipø pønse jiꞌn mi ṉgønøctøyøqueꞌte; oꞌca mi ṉgøtzeꞌpa pozuelo jojmo, entonces suñi cøvaꞌcpa. Jetse sungueꞌtpa vaꞌcø mi ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy jojmo mi ndzocoꞌyomo. Entonces, vingøs jetsetiqueꞌt.
\p
\v 27 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba mi ṉgyastigatzøtandøji. Como popo yaj quejnayajpa caꞌupøꞌis chatøc vaꞌcø suñi quena, pero jojmo it anima pac y musyaṉ quenba;
\v 28 jetsetiqueꞌt mitztaꞌm. Aunque mi ndzøctamba mi ⁿvin como vøjpø pønse, pero møsyaṉ mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm. Mi ñøꞌijtam quiꞌpsocuy vaꞌcø mi aṉgømaꞌcøꞌyotyamø y vaꞌcø mi ndzøctam yatzitzocoꞌyajcuy.
\p
\v 29 ”¡Lástima mijtaꞌm mi aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba mi ṉgyastigatzøctandøji. Mi ndzøctamba tøc anima tzatøc cuenta para tzaꞌmaṉvajcoyajpapøcøtoya y suñi mi yaj quejnayajpa tzaꞌ seña cuenta niptøjumø vøjtaꞌmbø pøn.
\v 30 Mi ñømdamba: “Oꞌca ijtamunaꞌṉtzi yaꞌmøc cuando ityajunaꞌn ø janda tzuꞌṉguy, ja ṉgotzoṉdamønaꞌṉtzi cuando jeꞌis yaj caꞌyaj tzaꞌmaṉvajcoyajpapø”.
\v 31 Jetse mi neꞌ me vaꞌnjamdamba que yaj caꞌyajpapøꞌis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, jeꞌis mi ꞌyunetaꞌm mijtzi.
\v 32 ¡Entonces jujche chøctzoꞌchajuse mi janda tzuꞌṉguꞌis, jetseti muspa mi ndzoctaṉgueꞌt mijtzi taꞌnemø!
\p
\v 33 ”¡Como tzanse mi ndzøctamba mijtzi, y como tzaꞌnise mi ꞌyunetaꞌm! Jiꞌn ma mi ṉgyotzoctame, jiṉ tiene que vaꞌcø mi ṉgoꞌaṉgøtyamø infiernoꞌomo.
\v 34 Jetcøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Maꞌṉba mi ṉgøꞌvejatyam chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis Diosis ꞌyote, y quiꞌpsocuꞌyøyajupø, y myusyajpapøꞌis aṉguiꞌmguy. Pero jic øtz ṉgøꞌvejpapø, vene maṉba mi yaj caꞌtame, y vene maṉba mi maꞌmøtyame cruscøsi, vene maṉba mi nacstochøctame mi ngonocscutyøjcomdaꞌm, maṉba mi macpøꞌtame cumguñamaye.
\v 35 Por eso maṉba mi yaj cojaꞌajtandøji porque yaj cayajtøju vøjpø pøn. Mumu vøjpø pøn yaj caꞌyajtøjupø nascøsi desde que yaj caꞌtøj vøjpø pøn Abel hasta que mi ⁿyaj caꞌtam Berequiasis ꞌyune ñøyipøꞌis Zacarías lo que mi ⁿyaj caꞌtamu masandøc y altar cujcomo. Porque yac jøꞌtayaj jic vøjpø pøꞌnis ñøꞌpin, maṉba mi ⁿyaj cojaꞌajtandøji.
\v 36 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que mitztaꞌm yøtitaꞌmbø pøn, maṉba mi yaj cojaꞌajtandøji porque yac jøꞌtayajtøj mumu jic vøjpø pøꞌnis ñøꞌpin desde viꞌnacseꞌṉomo.
\s Jesusis cyøvoꞌu Jerusalén gumguy
\p
\v 37 ”¡Ay mi Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis, ay mi Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis; mi yaj caꞌtambapøꞌis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y mi mbuṉgaꞌtambapøꞌis mijtaꞌm pøn lo que Diosis cyøꞌvejyajupø! ¡Pero como jujche cajsyiꞌis yac tuꞌmyajpa ꞌyune syajacøꞌmø, jetse sone nac sunbanaꞌṉtzi mi ⁿyac tuꞌmdaṉgueꞌt øjtzi; pero ja mi sundam jetse!
\v 38 Tzøctam cuenda que mi ndøc jetseti maṉba mi ndzactam jojquipø.
\v 39 Porque mi ndzajmatyambatiꞌtzi que jiꞌn ma mi ndø istame hasta que mi ñømdamba: “Tø vøjcotzøctaꞌi jicø nø minupø ndø Comiꞌis ñøyicøsi”; jicsyeꞌc maṉba mi ndø istaṉgueꞌte.
\c 24
\s Nøm Jesús que maṉba jyuꞌmbøꞌyaj masandøc
\p
\v 1 Tzuꞌṉ Jesús masandøjcomo y nømnaꞌṉ myaṉu. Y cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis vaꞌcø isindziꞌyaj jujche suñi quenba masandøc, y eyataꞌmbø tøc tome isyajtøjpa jetseti queñajqueꞌtpa.
\v 2 Y ñøjayaj Jesusis:
\p ―Mi nømayaꞌndamba yøṉ masandøc, pero viyuṉse mi  nøjandyaꞌmbøjtzi ni tum tzaꞌ jiꞌn ma chøꞌy neꞌcscaꞌmupø  tyøvøcøsi, mumu maṉba juꞌmbøꞌyaje.
\s Chamba que maṉba it seña cuando yajnømba
\p
\v 3 Entonces maṉyaj Olivo cotzøjcøsi y jen poꞌcs Jesús. Cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis vaꞌcø ñuꞌm oꞌnøyajø, ꞌyocvaꞌcyaju:
\p ―Tø tzajmay ndøvø jujchøc maṉba tuc jetse mi ndzambase. Cuando maṉba mi mini, y cuando maṉba yajnømi, ¿a ver tiyø seña maṉba iti?
\p
\v 4 Y ꞌyaṉdzoṉ Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Tzøctam cuenda ni iꞌis jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø.
\v 5 Porque ø nøyiṉgøs maṉba miñaj vøti aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø, maṉba nømyaje: “Øjchøṉ Cristo”. Y maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaj vøti pøn.
\v 6 Maṉba mi mustame que nø quipnømu, y maṉba chamyaje que it quipcuy emøc. Pero u mi ñaꞌtztamu, porque jetse tiene que vaꞌcø tyucø; pero jiꞌndøc ma yajnømi.
\v 7 Porque gobiernoꞌis maṉba ñøquipyaj emøcpø gobiernojiꞌṉ; y aṉguiꞌmbaꞌis maṉba ñøquipyaj emøcpø aṉguiꞌmbajiꞌṉ. Maṉba it møjaꞌṉ yuꞌ, maṉba it yatzicaꞌcuy, maṉba it nasamicscø aunque juti.
\v 8 Jetse maṉba toyaꞌischoꞌtznømi.
\p
\v 9 ”Entonces maṉba mi ñuctandøji, maṉba mi nchiꞌocuyajtandøji vaꞌcø mi yacsutzøctandøji, y maṉba mi yaj caꞌtandøji. Y porque mi ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø, por eso jetse maṉba mi ṉguiꞌsatyam aunque iꞌis.
\v 10 Entonces sone maṉba nømyaje: “Mejor jiꞌn ma vaꞌṉjame”. Y maṉba na chiꞌocuꞌyajyajtøji y maṉba na quiꞌsayajtøji.
\v 11 Maṉba ityaj vøti chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis sutzcuy y vøti pøn maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaje.
\v 12 Y como vøti maṉba ñøcøpoyaje yatziꞌajcuy, por eso vøti pøn jiꞌn ma na syuñajtøji.
\v 13 Pero oꞌca mi ndyonba hasta que cøtpa toya, maṉba mi ṉgyotzoque.
\v 14 Y mumu nasindumø maṉba tzambucstøji yøṉ vøjpø ote jujche tø aṉguiꞌmbase y tø coquenbase Diosis, vaꞌcø myusyaj mumu pøꞌnis aunque jutipø cumguꞌyomo. Y jicsyeꞌc maṉba yajnømi.
\p
\v 15 ”Tzaꞌmaṉvajcopapø Daniejlis jyayu que maṉba it naꞌnchaṉbø maꞌs yac tocoyu tzacyaj cumguy. Cuando mi ispa jic naꞌnchaṉbø tiyø masanbø lugajromo nø tyeꞌnu ―mi nduꞌnbapøꞌis yøṉø, ay que vaꞌcø mi nøctøyøy ti ndzamba―,
\v 16 entonces cuando jen teꞌnba, Judea nasom ityajupø ay que vaꞌcø pyoyajø, vaꞌcø myaṉyaj cotzojcøꞌmø.
\v 17 Tøjcøcopajcøsi ijtupø, tiene que vaꞌcø myøꞌnø y tumønajcøsi vaꞌcø pyoya, jiꞌn ma it lugar vaꞌcø tyøjcøy tyøjcomo vaꞌcø ñøput aunque tiyø.
\v 18 Tzaꞌmaꞌomo ijtupø tiene que vaꞌcø pyotyucø, jana vituꞌ tyøcmø vaꞌcø myeꞌtz tyucu.
\v 19 Y jic jama más maṉba isyaj toya yomo jiꞌndyet tyumbø, y ijtuꞌis ꞌyune yac tzuꞌtzpapø.
\v 20 Pero vaꞌctam Dioscøsi vaꞌcø jana mi mbyotyam pacac aṉsøꞌṉomo o sapøjcuy jamaꞌomo.
\v 21 Porque jic jama maṉba it myøjaꞌṉombø toyaꞌiscuy. Desde que tzoꞌtz nasacopac nunca ja istøj jetsepø, hasta jicsyeꞌc ma istøji, y jøsiꞌcam nuṉca jiꞌn ma istøjqueꞌt jetsepø.
\v 22 Oꞌca Diosis jiꞌnaꞌṉ yaj toyaꞌiscuy, ni i jiꞌnaꞌṉ cyotzoque; pero Diosis maṉba yaj toyaꞌiscuy vaꞌcø cyotzocyaj pøn lo que jutipø cyøpiṉyaj ñeꞌcø.
\p
\v 23 ”Entonces jicsyeꞌc oꞌca aunque iꞌis mi ñøjandyamba: “Mi aꞌmø, yøꞌc it Cristo”; u mi vaꞌṉjamdamu. Oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu”; u mi vaꞌṉjamdamu.
\v 24 Porque maṉba miñaj aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø; maṉba chøcyaj vyin como si fuera Cristo; maṉba nømyaj je pøndaꞌm: “Øjchønø tzaꞌmaṉvajcopyapø”. Maṉba chøcyaj jiꞌn ndø isipø tiyø y milagroꞌajcuy vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Diosis cyøpiṉyaju pøn; oꞌca pyaꞌtyajpanaꞌṉ jujche vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø.
\v 25 Mi ndzajmatyamuꞌam vaꞌcø mi ndzøjcatyam cuenda ti maṉba iti.
\v 26 Por eso oꞌca mi ñøjandyandøjpa: “Jendi it Cristo jyaꞌijnømømø”; aunque jetse mi ñøjandyandøjpa, u mi vaꞌṉjamdamu, u mi myaṉdamu. Y oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu tøjcomo”, u mi vaꞌṉjamdamu oꞌca jendi ijtu.
\v 27 Porque como rayoꞌis ñeꞌmgøꞌis syøꞌṉoctaspa tzap vaꞌcø quej desde jama quiꞌmgucyøsi aunque juti hasta jama tøꞌpcucyøsi, jetse ma mingueꞌt øjtzi; øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 28 Porque jut ijtumø caꞌupø, jen tuꞌmyajpa juꞌqui.
\s Chamba que maṉba min mumu Pøꞌnis Tyøvø
\p
\v 29 ”Entonces cuando cøjtuꞌcam jic toyaꞌiscuy, misma hora maṉba tuꞌyi jama, y poya jiꞌndi ma syøꞌṉgueꞌte; tzapcøspø matza maṉba quecyaje, y tzajpom ityajupø pømiꞌøyupø tiyø maṉba micsyaje.
\v 30 Jicsyeꞌc maṉba quej tzajpomo cotzambapøꞌstzi que nøꞌmø minu, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Entonces mumu nascøstaꞌmbø pøn maṉba voꞌyaje toyapøcyaje. Porque maṉba isyaj øjtzi nø minupø tzapcøspø oꞌnaꞌomo pømiꞌøcyoꞌnupø, y møjaꞌṉ søꞌṉbapø.
\v 31 Maꞌṉbø ṉgøꞌvejyaj ø aṉgeles vaꞌcø ñømuꞌtuꞌmbøyaj cøpiṉyajupø pøn. Pømi maṉba muꞌyaje. Maṉba myeꞌtzaṉdøꞌpyaje yømøc teymøc ityajupø, maṉba tzuꞌṉyaje mumu nasindumø cøyajuꞌcseꞌṉom tzap.
\p
\v 32 ”Pero ay que vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø jujche higo cuy voꞌmbase, jetseti it aṉmaꞌyocuy. Cuando yavaꞌajpa tzuꞌṉba ꞌyaṉmaṉ y cøvoꞌmba ꞌyajiꞌṉ, mi mustamba que maṉba tøjcøy jaꞌmaṉsøṉ.
\v 33 Jetsetiqueꞌt cuando mi ispa nø tyucnøm mumu øtz mi ndzajmayuse, entonces mi mustamba que ya mero maṉba min øjtzi.
\v 34 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que caꞌpøꞌyajpa yøti ityajupø pøn.
\v 35 Maṉba yajyaj tzap y nas, pero ø onde jiꞌn ma cøyaj nunca.
\p
\v 36 ”Pero jujchøc y tiyø jama øtz maṉba mini, ni iꞌis jiꞌn myusi. Ni aṉgelesis tzajpom ityajupøꞌis jiꞌn myusyaje; ni øtz Diosis chøṉ ꞌYune jiꞌn ø musi, na más ndø Janda Diosis myuspa.
\p
\v 37 ”Como tucnømuse viꞌna jic jama cuando ijtuꞌcnaꞌṉ Noé, jetse maṉbati tucnøṉgueꞌte cuando minbaꞌc øjtzi, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 38 Porque jic jama antes que oy jøt caꞌnømi, nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju; nømnaꞌṉ ꞌyucyaju; ijtunaꞌṉ coꞌtøjcajcuy; syajyaj ꞌyune vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø, hasta je jama cuando tøjcøy Noé møjapø barcoꞌomo.
\v 39 Y jiꞌnaꞌṉ myusyaje oꞌca maṉba it jøꞌtø y de repente put jøꞌtø y mumu pøn jøꞌtpøꞌnømu; jetseti ma tucnøṉgueꞌte cuando mingueꞌtpøjtzi; jana møyiti ma mini cuando ni iꞌs jiꞌn nø myusuꞌøc oꞌca maṉba mini øjtzi mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø.
\v 40 Jicsyeꞌc maṉba ityaj metz pøn nø yosyajupø tzaꞌmomo, tum maṉba nømandøji, tum maṉba tzactøj jeni. 
\v 41 Maṉba ityaj metzcuy yomo nømnaꞌṉ myetzvayaju tumbø vacuchaꞌcøsi. Tum maṉba ñømaṉdøji; tum maṉba tzactøj jeni.
\p
\v 42 ”Por eso comequeꞌajtamø vaꞌcø aṉjoꞌnga, porque jiꞌn mi mustam tiyø ora øtz maꞌṉba mini, øjchøṉ mi ndø Comi.
\v 43 Pero quiꞌpsminø que oꞌca myuspanaꞌṉ vøꞌtøjquis tiyø ora minba nuꞌmbapø, cyoquenbanaꞌṉ tyøc vaꞌcø jana cyønuꞌmdøjø.
\v 44 Jetseti mitz jajmecøs ijtaṉgueꞌta vaꞌcø mi ndø ⁿaṉjoꞌctamø. Porque cuando jiꞌn mi ṉguiꞌpstameꞌøc oꞌca maꞌṉba mini, entonces jicsyeꞌc maꞌṉbø mini, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\s It vøjpø coyosyajpa, it jiꞌn vyøjtaꞌmbø
\p
\v 45 ”Jujche ijtu coyospapø vøjpø y quiꞌpsocuꞌyøyupø, jetseti sunba vaꞌcø mi ijtaṉgueꞌt mijtzi. Jetsepø pøn maṉba chac vøꞌtøjquis vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj coyosyajpapø, vaꞌcø pyøꞌnøyajø cuando nuꞌcpa hora.
\v 46 Entonces cuando minba vøꞌtøc, oꞌca nømdi chøjcu como ꞌyaṉguiꞌmu tzajcuse, contento tzøꞌpya jic coyospapø.
\v 47 Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi que vøꞌtøjquis chamdzajcapya jetsepø coyospapø vaꞌcø cuendatzøcø mumu ti ñøꞌijtupø.
\v 48 Pero oꞌca je coyospapø yatzipøte, nømba chocøꞌyomo: “Ø ṉgomi maṉbatøc yaꞌe vaꞌ minø”.
\v 49 Entonces yacsutzøctzoꞌchajpa coyosyajpapø tyøvø y cyuꞌtpa y ꞌyucpa noꞌtpa tyøvøjiꞌṉ.
\v 50 Pero cuando jiꞌn nø ñiꞌaṉjajmu oꞌca ma mini, je jama nuꞌcpa je coyospapøꞌis cyomi, y nuꞌcpa je ora jiꞌn nø myusuꞌc oꞌca ma nuꞌqui.
\v 51 Entonces vøꞌtøjquis maṉba yaj caꞌ je coyospapø y maṉba tyumøcot aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapøjiꞌṉ. Jiṉ maṉba voꞌyaje y maṉba cyøꞌsyaj tyøtz toyapit. Jetse maṉba mi nductaṉgueꞌte oꞌca jetseti mi ndzøjqueꞌtpa cuando miꞌnbøjtzi.
\c 25
\s Chamba jujche tucyajuse majcapyø papiñomo
\p
\v 1 ”Maṉba ndzaꞌmaṉvaque jujche tzajpomopø Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Es como majcay papiñomo maṉbaꞌis ꞌyaꞌmyaj coꞌtøjcajcuy. Ñoꞌajiꞌṉ maṉyaju vaꞌcø ñoꞌa tzoṉyaj pøn maṉbapø coꞌtøjcaje.
\v 2 Pero ityaj mosay quiꞌpsocuꞌyøyajupø, y mosay ja ñøꞌitøꞌis quiꞌpsocuy.
\v 3 Jovitaꞌmbøꞌis ñømaṉyaj quinque, pero ja ñømaṉyaj gas sobra;
\v 4 mientras ityajuꞌis quiꞌpsocuy sobra ñømaṉyaj gas quinquejiꞌṉ.
\v 5 Pero como yaꞌyu vaꞌcø min pøn maṉbapø cotøjcaje, peꞌṉguy nayaju papiñomo y øṉbacyaju.
\v 6 Entonces como paṉguctzu vejnømu: “Jicø nø min pøn maṉbapø cøtojcaje. Tzuꞌṉdamø vaꞌcø mi ndzoṉdamø”.
\v 7 Entonces papiñomo saꞌyaj mumu y vyøjøtzøcyaj quinque.
\v 8 Y jovitaꞌmbøꞌis ñøjayaj quiꞌpsocuꞌyøyajupø: “Tø veꞌndziꞌtam mi ṉgas, nø tuꞌyu ø noꞌa”.
\v 9 Pero quiꞌpsocuꞌyøyajupøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju: “Jiꞌnø mus mi veꞌndziꞌtamø porque jiꞌn ma cyopaꞌte mumu pøngøtoya. Mejor ma ⁿjutyam mi neꞌc maꞌatyøjpamø”.
\v 10 Entonces mientras maṉ jyuyaj gas, entonces min je maṉbapø coꞌtøjcaj pøn. Ityajuꞌis gas tøjcøyaj je pønjiꞌṉ coꞌtøjcajcuꞌyomo y ꞌyaṉgaꞌmyaj aṉdyun.
\v 11 Después usyaṉ oracøsi miñaj maṉupøꞌis jyuyaj gas, y tøc aṉgaꞌmdøjumnaꞌṉ. Y ñøjayaju: “¡Señor, Señor; tø aṉvajcatya aṉdyuṉ!”
\v 12 Pero ꞌyaṉdzoṉba jeꞌis ñøjapya: “Viyuṉse nø mi ndzajmatyamu, jiꞌnø mi ṉgoꞌispøctame iꞌndaꞌme mijtzi”.
\p
\v 13 Y entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Jetsetiqueꞌt mijtzi como quiꞌpsocuꞌyøyajupø papiñomo, jetse jana coꞌøṉguy ijtamø mientras mi ndø ⁿjoꞌctamba øjtzi; porque jiꞌn mi mustame tiyø jama tiyø ora maꞌṉbø mini, øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\s Jujche yac yosyaj tumin coyosyajpa pøꞌnis
\p Jesús aṉmaꞌyoꞌyaꞌṉøyu, nømu:
\p
\v 14 ―Como tum pøn oyu paschøc yaꞌi eyaco cumguꞌyomo, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyeꞌt. Antes que maṉba, pøꞌnis vyejtuꞌmyaj coyosyajpapø vaꞌcø chiꞌyaj tumin vaꞌcø ñøyosyajø.
\p
\v 15 ”Y tumbøn chiꞌ mosay mil, eyapø chiꞌ metza mil, eyapø tumø mil chiꞌu. Tumdum pøn chiꞌu jujcheꞌṉom ꞌyaṉjam muspa ñøyosa.
\v 16 Y pyøcøchoṉuꞌis mosay mil maṉ ñøyose, y chøjcaṉvajcu y taꞌn majcay mil.
\v 17 Y pyøcøchoṉuꞌis metza mil chøjcaṉvajqueꞌtu, y taꞌn macsycuy mil.
\v 18 Pero pyøjcøchoṉuꞌis tumø mil maṉ ñipcøvøꞌnay cyomiꞌis tyumin nasacøꞌmø.
\p
\v 19 ”Y cøjtuꞌcam vøti jama pyøcyajumø tumin, min cyoyosyajpaꞌis cyomi y ꞌyaꞌmyaju jujche yaj cøpucsyaj tumin.
\v 20 Entonces nuꞌcu pyøjcøchonuꞌis mosay mil; y otro mosay mil ñømiꞌnaṉøyu y nømu: “Señor, mosay mil tumin mi ndø tzajcayu. Yøꞌc it mbøjcu mosay mil y mosay mijlam it ꞌyune”.
\v 21 Y ñøjay cyomiꞌis: “Vøj mi ndzøjcu; mus mi ⁿnøyosa. Mi ndzøc øtz sunbase. Cuando mi ndziꞌø usyi y mi ⁿnøyos øtz sunbase, por eso maṉba mi ⁿyac aṉguiꞌm vøti ticøsi. Tøjcøyø y tø casøtyam parejo”.
\v 22 Y min pyøjcuꞌis metza mil y nømu: “Señor, metza mil mi ndø tzajcayu. Yøc it mbøjcu metza mil, y metza mijlam it ꞌyune”.
\v 23 Y ñøjay cyomiꞌis: “Vøj mi ndzøjcu; mus mi ⁿnøyosa. Mi ndzøc øtz sunbase. Cuando mi ndziꞌø usyi, mi ⁿnøyos øtz sunbase. Por eso maṉba mi yac aṉguiꞌm vøti ticøsi. Tøjcøyø y tø casøtyam parejo”.
\v 24 Y mingueꞌtu pyøcøchoṉuꞌis tumø mil y nømu: “Musøjtzi que paqui chocopya mi mbyøn mijtzi. Eyapø mi yac yosyajpa vøti vaꞌ mi nøꞌitø yosaṉ.
\v 25 Por eso ṉgonaꞌtzøjtzi y nipcøvøꞌnøjtzi mi ndumin nasacøꞌmø.  Yøti yøꞌc it mi ndumin mi ndø tziꞌuse”.
\v 26 Entonces cyomiꞌis ñøjayu: “Mitz mi ⁿyandzipøte, mi ⁿjyarganbøte. Mi muspati que øtz ⁿyac yosyajpa eyapø vøti vaꞌ it ø ⁿyosaṉ.
\v 27 Jetcøtoya masnaꞌṉ vøjø vaꞌcø mi ngot tumin coyojtøjpamø tumin une, y entonces cuando vituꞌcaꞌmtzi, mbøjcøchoṉbanaꞌṉ ø ndumin ꞌyunejiꞌṉbøtiꞌam”.
\v 28 Y cyomiꞌis ñøjay eyapø coyospapø: “Ñøꞌijtupøꞌis tumø mil, yac jøcøjayø y tziꞌtam ñøꞌijtuꞌis majcay.
\v 29 Porque ñøꞌijtuꞌsam vøti, jet maṉba tziꞌaꞌṉøtyøji, y maṉba it más de la cuenta. Pero ñøꞌijtuꞌis usyi, jet maṉba yac jøcøjatyøj usy ñøꞌijtupø;
\v 30 y jiꞌn vyøjpø coyospapø patzpøꞌtøjø aꞌṉgomo piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jin maṉba voꞌe, y toyapit maṉba cyøꞌs tyøtz”.
\s Mumu pøn comeꞌtztøjpa
\p
\v 31 ”Cuando miꞌnbøjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, maꞌṉbø møjaꞌṉ aṉguiꞌmi, maṉba miñaj øtzjiꞌṉ masanbø aṉgeles, y maꞌṉbø poꞌcs møjaꞌṉ aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuꞌyomo.
\v 32 Y maꞌṉbø vejtuꞌmyaj mumu aunque jutpø nascøstaꞌmbø pøn vaꞌcø tuꞌmyaj ø viꞌnaṉdøjqui. Y maꞌṉbø mbiꞌṉaṉdøꞌp vøjpø. Neꞌti maꞌṉbø ngot vøjpø y neꞌti jiꞌn vyøjpø, como cyoquenbapøꞌis pyiꞌṉaṉdøjpa pyøꞌnøcuy; aparte cyotpa borrego, aparte cyotpa chivu.
\v 33 Cyotpa borrego chøꞌnaꞌṉomo, y chivu cyotpa ꞌyaṉnaꞌyomo. Jetse øtz maꞌṉbø ṉgøpiṉ pøn.
\v 34 Como øjchøṉ møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø, maꞌṉbø ⁿnøjayaj ø ndzønaꞌṉom ityajupø: “Mindamø vaꞌcø mi ⁿyaj contentoꞌajtamø ndø Janda Diosis. Como erejencha cuenta mi ndziꞌpa vøjpø itcuy ꞌyaṉguiꞌmbamø Dios. Porque it jetsepø itcuy vyøjøtzøjcupø para mitzcøtoya desde que Diosis jyomec nasacopac.
\v 35 Porque nømnaꞌṉø osu, y mi ndø tziꞌtam cuꞌtcuy; nømnaꞌṉø yoꞌctøjtzu, y mi ndø tziꞌtam nøꞌ; nømnaꞌṉø vijtu jiꞌn comusimø lugar, y mi ndø nuꞌcschiꞌ jejcuy.
\v 36 Ja itønaꞌṉ ø nducu, y mitz mi ndø tziꞌtamu; caꞌenaꞌṉtzi y mi ndø tuꞌndamu; somdøjunaꞌṉtzi presoꞌomo, y mi ndø oꞌnøndyamu”.
\v 37 Entonces vøjtaꞌmbø pøꞌnis maṉba nøjayaj øjtzi: “Pero øjtzø mi Ṉgomi, ¿jutznømø jetze vaꞌ mi ñømø? Øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿꞌyosupø, y mi ndziꞌtam cuꞌtcuy; øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿyoꞌctøjtzupø; y o mi ndziꞌtam nøꞌ.
\v 38 Ni øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø jiꞌn mi ṉgomusimø lugar y mi nuꞌcschiꞌtam jejcuy. Ni ja mi ndziꞌtam tucu cuando ja itønaꞌṉ mi nducu porque ja mi istaꞌmøjtzi.
\v 39 Ni nunca ja mi istam ṉgyaꞌepø o syomdøjupø presoꞌomo vaꞌcø mi oꞌnøndyamø”.
\v 40 Entonces øjchøṉ møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø maꞌṉbø ⁿnøjayaje: “Viyuṉse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; cuando mi ndoyaꞌnøtyam aunque jutipø ø ndøvø aunque ja itøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, es como øjtzi mi ndø ndoyaꞌṉøtyamu”.
\p
\v 41 ”Entonces øtz maꞌṉbø ⁿnøjayaj ø aṉnaꞌyom ityajupø: “Mi ñchuꞌṉdam øtzcøꞌmø, mi ndyocotyamupøte. Maṉba mi ṉgojtandøji nunca jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo lo que jutipø juctyøc Diosis vyøjøtzøjcu diablocøtoya y jeꞌis ꞌyaṉgelescøtoya.
\v 42 Porque nømnaꞌṉø osu, y ja mi ndø tziꞌtam cuꞌtcuy; nømnaꞌṉø yoꞌctøjtzu, y ja mi ndø tziꞌtam nøꞌ.
\v 43 Nømnaꞌṉø vit jiꞌn ø ṉgomusimø, y ja mi ndø tziꞌtam jejcuy; ja itønaꞌṉ ø nducu, y ja mi ndø tziꞌtam tucu; caꞌenaꞌṉtzi y ja mi ndø tuꞌndamø; somdøjunaꞌṉtzi presoꞌomo, ja mi ndø oꞌnøtyamø”.
\v 44 Entonces ꞌyaṉñaꞌyomdaꞌmbøꞌis maṉba ꞌyaṉdzoṉyaje: “Pero øjtzø mi Ṉgomi, ¿jutznøm jetse mi ñømba? Øtz nuṉca ja mi istam nø mi ⁿꞌyosupø, nunca ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø jiꞌn mi ṉgomusimø; ni ja mi istam jana tucu nø mi ⁿvyijtuꞌc, ni ja mi istam ṉgyaꞌepø, ni ja mi istam presoꞌomo; porque oꞌca jetse mi istamunaꞌṉ nø mi ndyoyaꞌisupø, mi ndoyaꞌṉøtyamunaꞌṉtzi”.
\v 45 Entonces øtz maꞌṉbø ꞌyandzoṉyaje: “Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; cuando ja mi ndoyaꞌṉøytamø aunque jutipø pøn aunque ja itøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy; jetse ndøvø ja mi ndø toyaꞌṉøtyaṉgueꞌta”.
\v 46 Y jic pøn maṉba maṉyaj jiꞌn yajepø castigoꞌomo. Pero vøjpø pøn maṉba maṉyaj tø quenbamø mumu jamacøtoya.
\c 26
\s Quiꞌpscøpoꞌyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús
\p
\v 1 Entonces cuando yaj jetsepø aṉmacuy, Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p
\v 2 ―Mi mustambati que metza jamacøs maṉba søꞌṉajyaj pascua søṉ. Y jicsyeꞌc øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maṉba tziꞌocuyajtøji vaꞌcø yaj caꞌtøj maꞌmøtyøjupø cruzcøsi.
\p
\v 3 Entonces tuꞌmbøꞌyaj pane coviꞌnajø, y aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø, y Israel tzambøn. Tuꞌmbøyaju más myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy tøjcomo; más myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajø ñøyipøꞌis Caifás.
\v 4 Jeni quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø ñuꞌmnucyaj Jesús vaꞌcø yaj caꞌyajø.
\v 5 Pero nømyaju:
\p ―Mejor uy ndø nuctaꞌi søṉ jamaꞌomo utim cyoquipyaj vøti pøꞌnis, uytim soꞌnatejyaje.
\s Yomoꞌis cyøtijtøjay Jesús perfumejiꞌṉ
\p
\v 6 Entonces cuando ijtunaꞌṉ Jesús Betania cumguꞌyomo, o covit Simoꞌnis tyøjcomo. Simón yachputziꞌøyunaꞌṉ viꞌna.
\v 7 Mientras que jendi ijtu, cyømin Jesús tum yomoꞌis. Je yomoꞌis ñøꞌmin tum alabastro tzaꞌpø cojtocuy ijtupøꞌom suñi viquicpapø perfume vøti coyojapø. Y mientras que Jesús poꞌcsunaꞌṉ mesacøꞌmø, yomoꞌis cyøtijtøjay cyopac perfumejiꞌṉ.
\v 8 Pero cuando Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis isyaju ti chøjcay Jesús, quiꞌsycaꞌyaju, nømyaju:
\p ―¿Ticøtoya titpøꞌtochøc perfume?
\v 9 Oꞌcanaꞌṉ ja titpøꞌø, muspanaꞌṉ ndø maꞌajø vøti tumingøsi, y ndø tziꞌtambanaꞌṉ tumin pobre.
\p
\v 10 Cuando Jesusis myusu ti nø chamyaju, ñøjayaju:
\p ―¿Ticøtoya mi ꞌyojnandyamba je yomo? Vøjpø ti chøjcu øtzcøtoya.
\v 11 Porque pobre mumu jama mitzjiꞌṉ ityajpa, pero  øtz jiꞌnø ma it mumu jama mitzjiꞌṉdaꞌm.
\v 12 Porque cuando cøtijtøjay øjtzi perfumejiꞌṉ, jetse chøjcu vaꞌcø vyøjøtzøc ø ngoṉña vaꞌcø niptøjø.
\v 13 Viyuṉse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, aunque juti tzamgøpucstøjpa yøṉ vøjpø ote aunque nasindumø, jetseti maṉba tzambotyøjqueꞌt ti chøc yøṉ yomoꞌis vaꞌcø jyajmøtzøctøjø.
\s Judasis ñuꞌmaꞌaj Jesús
\p
\v 14 Entonces tum macvøstøjcapyø nøtuṉdøvø ñøyiꞌajupøꞌis Judas Iscariote maṉ ꞌyoꞌnøyaje pane coviꞌnajø.
\v 15 Y ñøjayaju:
\p ―Oꞌca mi ndziꞌocuyajpa Jesús, ¿y jujche mi ndø tziꞌpa?
\p Y vyøꞌmøyaju vaꞌcø cyoyojyaj Judas treinta platapø tumin oꞌca chiꞌocuyajpa Jesús.
\v 16 Y desde jicseꞌc Judasis jyajmeꞌtzu jujche vaꞌcø chiꞌocuyaj Jesús.
\s Masanbø ujcaṉbajcuy
\p
\v 17 Entonces je jama cuando tzoꞌtz søꞌṉajcuy cuando cyøꞌsyajpa ja pyoṉoṉapø pan, ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj Jesús y ꞌyocvaꞌcyaju ñøjayaju:
\p ―¿Jut maṉba ndø comequeꞌajtamø vaꞌcø ndø viꞌc pascua søṉ guꞌtcuy?
\p
\v 18 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Maṉdyam cumguꞌyomo, jic pøꞌnis tyøjcom maṉdyamø, y nøjatyamø: “Ø Ṉgoviꞌnajøꞌis mi ṉgyøꞌvejay ote mi ñøjambya: Ya mero ma nuꞌc ø ⁿhøra. Mi ndøcmø maꞌṉba ⁿviꞌctam pascua søṉ gutcuy ø nønduṉdøvøjiꞌṉ”.
\p
\v 19 Como jujche chajmayajuse Jesusis, jetse chøcyaj ñøtuṉdøvøꞌis. Jen cyomequeꞌajyaj cuꞌtcuy pascua søꞌṉgøtoya.
\p
\v 20 Y cuando tzuꞌiꞌajnømu, jendinaꞌṉ poꞌcsyaj Jesús mesacøꞌmø macvøstøjcay ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 21 Mientras nømnaꞌṉ viꞌcaṉbacyaju, ñøjayaj Jesusis:
\p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, mijtzomdaꞌmdi it maꞌs ø tziꞌocuyaje.
\p
\v 22 Entonces mayaꞌcoꞌñaju y ꞌyocvaꞌcyaj Jesús tumdum pøꞌnis:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿jiꞌnat ndøvø nø mi ndzamu que øtz maṉba mi ndziꞌocuꞌyaje?
\p
\v 23 Y ꞌyaṉdzonyaj Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tumø ñuṉbapøꞌis paṉ øtzjiꞌṉ tumbø pulatuꞌomo, jeꞌis  maꞌṉba ø tziꞌocuyaje.
\v 24 Viyuṉsye como jujche it jachøꞌyuse totocøsi, jetse maꞌṉbø caꞌe øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Pero lástima jic pøn maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje porque maṉba is toya. Mastinaꞌṉ vøjø jic pøn oꞌca ja pyøꞌnajønaꞌṉ.
\p
\v 25 Entonces tziꞌocuyajpapøꞌis Judasis ñøjay Jesús:
\p ―Maestro, ¿jiꞌnat øjtzi maꞌṉbø mi ndziꞌocuyaje?
\p Y Jesusis ꞌyaṉdzonu ñøjayu:
\p ―Jøꞌø, mijtzete.
\p
\v 26 Mientras que nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju, Jesusis pyøc pan y ñøjay Dios yøscøtoya, y vyendziꞌyaj ñøtundøvø. Entonces ñøjmayaju:
\p ―Pøctamø, cuꞌjtamø; yøṉ øjchøṉ sis.
\p
\v 27 Y luego pyøc tasa, y ñøjacyeꞌt Dios yøscøtoya. Y entonces chiꞌyaj ñøtundøvø ñøjayaju:
\p ―Toꞌṉ veꞌndam mumu pøn parejo.
\v 28 Porque yøṉ vino øjchøṉ nøꞌmbin. Ø nøꞌmbin señate que Diosis chøc jomepø contrato. Ø nøꞌmbin maṉba jøtpø vøti pøngøtoya vaꞌcø yaj cøtocojayajtøj cyoja.
\v 29 Mi nøjandyamba mijtzi que jiꞌn majtøc ma ndøꞌṉe uva tøꞌmis ñøꞌ hasta jicsyeꞌctøc maꞌṉbø ndoꞌṉvøjøtzøqui jomepø mitzjiꞌndaꞌm ndø Janda Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\s Cham Jesusis que Pedro ma nømi que jiꞌṉ ispøc Jesús
\p
\v 30 Entonces vañaj tum vane y después tzuꞌṉyaju maṉyaj Olivo cotzøjcøsi.
\v 31 Y jeni Jesusis ñøjayaju:
\p ―Yøṉ mismo tzuꞌcøsi maṉba mi ndø pochacpøꞌtam mumu. Porque jetse it jachøꞌyupø totocøsi que Dios nømu: “Maꞌṉba ⁿyaj caꞌ cyoquenbapøꞌis borrego, y borrego maṉba poytocoyaje”.
\v 32 Pero después cuando visaꞌpa øjtzi, maṉba viꞌna mave Galilea nasomo, y mitz maṉba maṉdyam jøsiꞌjcam.
\p
\v 33 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Aunque mi mbyochacpøꞌyajpa eyataꞌmbøꞌis, øtz jiꞌnø mi mbochac nunca.
\p
\v 34 Pero ñøjay Jesusis:
\p ―Viyuṉse nø mi ndzajmayu que antes que vejpa ṉgaylu yøṉ tzuꞌcøsi, tuꞌcañac maṉba mi ñømi que jiꞌṉ mi ndø coꞌispøqui.
\p
\v 35 Y ñøjay Pedroꞌis:
\p ―Aunque yaj caꞌyajpøjtzi; jiꞌnø nømi nunca que jiꞌnø mi ngoꞌispøqui.
\p Y jetse nømyaj mumu ñøtuṉdøvø.
\s Getsemaniꞌomo Olivotøjcomo ꞌyoꞌnøy Dios Jesusis
\p
\v 36 Y jicsyeꞌc nuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ tum lugajromo ñøyiꞌajupøꞌis Getsemaní, y ñøjayaj Jesusis:
\p ―Poꞌcstam yøꞌqui mientras que maꞌṉbø øtz mas jojmo; maꞌṉbø oꞌnøy Dios.
\p
\v 37 Y ñømaṉyaj Jesusis Pedro y metzcuy Zebedeoꞌis ꞌyune; maṉyaj más jojmo y jeni Jesús vøti tzocotochoꞌtzu mayaꞌcuꞌis.
\v 38 Y ñøjayaj Jesusis:
\p ―Nø mayaꞌcoꞌnu ø ndzocoy como maṉbase caꞌe. Yøꞌc tø joꞌctamø, jana coꞌøṉguy ijtam øtzcøtoya.
\p
\v 39 Entonces Jesús maꞌṉaṉøcyeꞌt usyøc y japneyuꞌc nascøsi, ꞌyoꞌnøy Dios nømu:
\p ―Ø Janda; a ver si oꞌca muspa mi ndø yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø jana is yøṉ toya, pero mitz mi sunbase tzøcø, u mi ndzøc øtz sunbase.
\p
\v 40 Y vituꞌu ityajumø ñøtundøvø, y øṉupø pyaꞌtyaju. Y ñøjay Pedro:
\p ―Ja mus mi ndø joꞌc ni tumø hora; ꞌyøṉ mijtzi.
\v 41 Jana coꞌøṉguy ijtamø y oꞌnøtyam Dios vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌtamø. Viyuṉsye mi ndzocoꞌyomo sunba mi ndø joꞌctamø, pero mi sis mochitaꞌmbøte.
\p
\v 42 Y myenajcøsi vøcomaṉgueꞌtuti y ꞌyoꞌnøy Dios, ñøjayu:
\p ―Ø Janda; oꞌca jiꞌna mus mi ndø yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø jana is toya, tzøc mi sunbase mijtzi.
\p
\v 43 Y vituqueꞌtu, y øṉupøti pyatyajqueꞌtu ñøtuṉdøvø porque cyøpøcyaj øviꞌis.
\v 44 Y chacyaju, jiṉdi vøcomangueꞌt Jesús jojmo. Y jetseti ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios tuꞌcay naꞌcomo mismo otejiꞌṉ.
\v 45 Jøsiꞌcam cyømiñajqueꞌt Jesusis ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p ―Øṉdyamaꞌam y sapøctamø. Yøti nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø tziꞌocuyajtøj øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø cojapaꞌtyajupø pøꞌnis cyøꞌomo.
\v 46 Teꞌnchuꞌṉdamaꞌam vaꞌcø tø maṉdamø. Jicø nøm min maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje.
\s Chiꞌocuyaj Jesús Judasis
\p
\v 47 Y jetsetøc nø ñømuꞌc Jesús, cuando nuꞌc Judas, Jesusis ñøtuṉdøvøqueꞌt. Jesusis ñøtuṉdøvø taꞌñaj doce Judasjiꞌṉ. Y Judasjiꞌṉ miñajqueꞌt vøtipøn espadajiꞌṉ y cujiꞌṉ, pane coviꞌnajøꞌis y Israel tzambøꞌnis cyøvejyaju.
\v 48 Chiꞌocuyajupøꞌis oyunaꞌṉ chajmayaje jutznøm ma musyaj jutipø ma ñucyaje, nømu:
\p ―Jutipø øtz suꞌcpøjtzi, jetømete, jet nuctamø.
\p
\v 49 Y cuando nuꞌc Judas, entonces viyuṉ maṉ Jesuscøꞌmø, y ñøjayu:
\p ―¿Syaꞌsatija, Maestro?
\p Y syuꞌcu.
\v 50 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Tøvøy, ¿ticøtoya mi minu?
\p Jicsyeꞌc cyønuꞌcyaj Jesús y ñucyaju vaꞌcø ñømaṉyajø.
\p
\v 51 Y misma hora tumø Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis tyusput ꞌyespada y pane coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis tyatzøc tyøcspøꞌjayu.
\v 52 Y Jesusis ñøjmay chejtzupøꞌis:
\p ―Majtzøyø mi espada ñacaꞌomo; porque mumu quipyajpapø espadajiꞌṉ, mismo espadajiꞌṉ ma yaj caꞌtøjqueꞌt ñeꞌcø.
\v 53 Mi mustambati que øtz muspanaꞌṉ ⁿvaꞌṉgø ø Jandacøsi vøti mil angeles vaꞌcø cotzoꞌṉøjtzi.
\v 54 Pero oꞌca jetse, jiꞌnaꞌṉ tyuqui jachøꞌyuse, porque it jachøꞌyupø yøꞌcse vaꞌcø tyucø.
\p
\v 55 Y misma hora nøjmay Jesusis vøti pøn minuꞌis ñucyaje:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi mindamu espadajiꞌṉ y cujiꞌṉ siendo øtz jiꞌndyet chøṉ nuꞌmba pøn, vaꞌcø mi ndø nuctamø como  ñucyajpase nuꞌmba pøn? Mumu jamatinaꞌṉ poꞌcsøjtzi masandøjcomo vaꞌcø aṉmaꞌyoya y ja mi ndø nuctam jicsyeꞌcti.
\v 56 Pero yøꞌcse nø tyujcu vaꞌcø viyuꞌṉaj lo que jyayajuse tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis.
\p Entonces mumu Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis pyochacpøꞌyaju.
\s Ñømaṉyaj Jesús aṉguiꞌmyajpapøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 57 Entonces ñucyajuꞌis ñømaṉyaj Jesús más coviꞌnajøpø pane Caifasis tyøjcomo. Jenaꞌṉ ityaj tuꞌmyajupø aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ y Israel pøꞌnis chambøndaꞌm.
\v 58 Y Pedroꞌis maṉ pyaꞌte, pero yaꞌi pactzøꞌyu. Oyuti nuꞌc hasta pane coviꞌnajøꞌis tyøjcomo y jen tøjcøyu y poꞌcs coyosyajpapøjiꞌṉ. Maṉ aꞌm a ver jujche ma tuc Jesús.
\p
\v 59 Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y tzambøꞌnistaꞌm y mumu aṉguiꞌmyajpapøꞌis myeꞌtzayajpanaꞌṉ jujche muspa cyøsujtzøyajø Jesús. Sunbanaꞌṉ cyojacøtzøjcøyajø vaꞌcø yaj caꞌyajø.
\v 60 Aunque nuꞌcyaj vøti cyøsujtzøyajpapøꞌis, pero ni jujche ja pyaꞌtayaj cyoja. Al fin nuꞌcyaj metzcuy cyøsujtzøyajupøꞌis.
\v 61 Y nømyaju.
\p ―Yøṉ jetse nømu: “øtz muspa ⁿjuꞌmbø yøṉ masandøc y tuꞌca jamacøsi muspa ndzøcvøjøtzøcø”.
\p
\v 62 Entonces teꞌnchuꞌṉu más myøjaꞌṉombø pane y ñøjay Jesús:
\p ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoye? ¿Jujche mi aṉdzoꞌṉopya que jujche mi ṉgyøtzaꞌmøyaju?
\p
\v 63 Pero Jesús ni jujche ja ꞌyoteputø. Entonces myøjaꞌṉombø paneꞌis ñøjmayu:
\p ―Yøti mi aṉguiꞌmbøjtzi quenbapø Diosis ñøyicøsi vaꞌcø mi ndø tzajmayø oꞌca viyuṉsye mijtzete Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
\p
\v 64 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Øjchøṉø jic mi ndzamuse. Y también mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que jøsicam maṉba mi ndø istam øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø poꞌcsupø pømiꞌøyupø Diosjiꞌṉ parejo vaꞌcø aṉguiꞌmdamø, y maṉba mi ndø istaṉgueꞌt tzajpacujqui oꞌnacøs nø minupø.
\p
\v 65 Entonces myøjaꞌṉombø paneꞌis chitz tyucu corajepit y nømu:
\p ―Yøṉ pøꞌnis cyøꞌoꞌnøy Dios porque Diose cyomoꞌpya vyin. ¿Ticøtoya maṉba ndø meꞌtztam mas cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis? Mi neꞌc mi mandamu jujche cyøꞌoꞌnøy Dios.
\v 66 ¿Ti mi ndzamdamba?
\p Y ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Vøj vaꞌcø yaj caꞌtøjø porque it cyoja.
\p
\v 67 Entonces vyiꞌnøc tzujøyaju y chaṉyaju. Eyapøꞌis vyiꞌnøctzaꞌṉøyaju.
\v 68 Y ñøjayaju:
\p ―Oꞌca mijtzete Cristo, tø tzajmay iꞌis mi nchaṉu.
\s Pedro nømu que jiꞌn cyoꞌispøc Jesús
\p
\v 69 Mientras jetse tujcu, Pedro poꞌcsunaꞌṉ aꞌṉgomo solajromo, y cyønuꞌc Pedro tum coyomoꞌis y ñøjayu:
\p ―Mitz también Galileaꞌombø Jesusjiꞌṉ nømnaꞌṉ mi ⁿvyijtu.
\p
\v 70 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjam oꞌca jetjiꞌn nø vyijtu; sone pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui nømu:
\p ―Jiꞌṉ ø musi ti nø mi ndzamu.
\p
\v 71 Y Pedro maṉ aṉdyuṉgøꞌmø y jeni eyapø coyomoꞌis isu y ñøjayaj jiṉdi teꞌñaj vene:
\p ―Yøṉ pøn también vit Jesusjiꞌṉ, jic Nazarejtombø pønjiꞌṉ.
\p
\v 72 Entonces Pedroꞌis jetseti menaꞌcom chambøjcay Diosis ñøyi vaꞌcøti ñømø:
\p ―Jiꞌnø ngoꞌispøc je pøn.
\p
\v 73 Y usyaṉ horacøsi jen ityajupøꞌis tyoꞌmøyaj Pedro y ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mitz jicjiꞌṉbøte, porque mismo jetseti mi ondequeꞌt.
\p
\v 74 Entonces Pedro yach onu y chambøjcacyeꞌt Diosis ñøyi, nømu:
\p ―Jiꞌnø ngoꞌispøc je pøn.
\p Jicsyeꞌc vej ṉgaylu.
\v 75 Y jyajmutzøjcu Pedroꞌis oyuse chajmay Jesusis; que Jesusis oy ñøjaye: “Antes que vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tuꞌcay nac que jiꞌn mi ndø ispøc ndøvø”. Entonces put Pedro aꞌṉgomo y voꞌtzocopajcu.
\c 27
\s Ñømaṉyaj Jesús Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p 
\v 1 Y søꞌṉbøꞌnømuꞌcam, mumu pane coviꞌnajøꞌis y Israel pøꞌnomdaꞌmbø tzambøꞌnis quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús.
\v 2 Y myoꞌcsyaju jetse ñømaṉyaju vaꞌcø chiꞌocuyaj Poncio Pilatocøsi porque jic gobernadojrete.
\s Caꞌ Judas
\p
\v 3 Y cuando myan Judasis, chiꞌocuyajupøꞌis, que maṉba yaj caꞌyaj Jesús, quiꞌpsvituꞌu, cyømaṉyaj pane coviꞌnajø y tzambøndaꞌm vaꞌcø maṉ chacvituꞌi treinta platapø tumin.
\v 4 Ñøjayaju:
\p ―Cojapaꞌtøjtzi porque ndziꞌocuyaj øjtzi ja cyojapaꞌtøpø pøn vaꞌcø cyaꞌø.
\p Pero jeꞌis ñøjayaj Judas:
\p ―Ni ti cuenta jiꞌn mbaꞌjtam øjtzi ti mi ndzøjcu. Mitzcøspøti.
\p
\v 5 Y Judasis pyatzcajpøꞌu tzajcu tumin jen masandøjcomo, tzuꞌṉ jeni, maṉ jyøꞌmgaꞌ vyin.
\p
\v 6 Y piꞌṉaṉdøꞌpyaj tumin pane coviꞌnajøꞌis, y nømyaju:
\p ―It ley vaꞌcø jana ndø tumøcot yøṉ tumin masandøc tuminjiꞌṉ porque pøꞌnise ñøꞌpin goyoja.
\p
\v 7 Por eso quiꞌpscøpoyaju vaꞌcø jyujyayaj nas ñøyiꞌajupøꞌis tzica tzøcpapøꞌis ñas; jiṉ vaꞌcø ñipyaj emøc tzuꞌṉbapø viti.
\v 8 Jetcøtoya cyojtayaj ñøyi jeni Nøꞌpin Nas, y jetse ñøyi hasta yøti.
\v 9 Y jetse tujcu lo que chamuse tzaꞌmaṉvajcopyapø Jeremiasis cuando nømu: “Y pyøcyaj treinta platapø tumin, porque vyøꞌmøyaj Israel pøꞌnis vaꞌcø cyoyojyajø jeꞌncheꞌṉomo vaꞌcø cyaꞌ je pøn.
\v 10 Y je tuminjiꞌṉ jyujyayaj tzica tzøcpapøꞌis ñas, porque jetse tzajmaꞌyøjtzi ndø Comiꞌis”.
\s Jesús Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 11 Entonces Jesús teꞌnunaꞌṉ gobernadojris vyiꞌnaṉdøjqui. Y jeꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcu:
\p ―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis aṉguiꞌmbataꞌm?
\p Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse.
\p
\v 12 Y cuando pane coviꞌnajøꞌis y tzambøꞌnis cyøtzaꞌmøyaju, Jesusis ja ꞌyaṉdzova, ni ti ja chamø.
\v 13 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
\p ―¿Mi muspatija oꞌca mi ṉgyøtzaꞌmøyajpa mumu ticøsi?
\p
\v 14 Pero Jesús ni jujche ja ꞌyaṉdzoꞌṉoya. Jetcøtoya ñømayaꞌcomøꞌnu gobernadojris ticøtoya ja ꞌyaṉdzova.
\s Cyøꞌaṉguiꞌmøyaju Jesús vaꞌcø yaj caꞌyajø
\p
\v 15 Pero tumdum pascua søꞌṉomo syombøꞌpanaꞌṉ tum preso governadojris lo que jutipø syuñajpanaꞌṉ vøti pøꞌnis vaꞌcø syombøꞌtøjø.
\v 16 Jicsyeꞌc ijtunaꞌṉ tum pøn presoꞌomo ñøyipøꞌis Barrabás; aunque iꞌis cyomusu iyete.
\v 17 Y cuando jendinaꞌṉ ityaj tumøꞌomo, ꞌyocvaꞌcyaj Pilatoꞌis:
\p ―¿Jutipø sunba mijtzi vaꞌ ø sombøꞌø, Barrabás, o Jesús ñøjayajpapø Cristo?
\p
\v 18 Porque Pilatoꞌis chiꞌ cuenta que chiꞌocuyajuꞌis quiꞌsayaj Jesús porque más syuñaj Jesús sone pøꞌnis.
\p
\v 19 Y mientras Pilato jendinaꞌṉ poꞌcs aṉguiꞌmguꞌyomo, cyøꞌvejay ote ñe yomoꞌis, ñøjayu: “U mi ndzøjcay ni ti jic pøn ja itøꞌis cyøja, porque tzuꞌyi vøti toyaꞌisøjtzi napasyiꞌomo porque jic pøn nambasyiꞌøꞌyøjtzi”.
\p
\v 20 Pero pane coviꞌnajøꞌis y tzambøꞌnis ñøjayaj vøti pøn vaꞌcø vyaꞌcyajø vaꞌcø syombøꞌtøj Barrabás y vaꞌcø yaj caꞌtøj Jesús. Y al fin vyøꞌmøyaj vøti pøꞌnis jetse vaꞌcø vyaꞌcyajø.
\v 21 Y entonces gobernadojris ñøjayaj vøti pøn:
\p ―Yøṉ metzcuy pøṉø, ¿jutipø sundamba mijtzi vaꞌcø sombøꞌø?
\p Y nømyaju:
\p ―Sombøꞌ Barrabás.
\p
\v 22 Y Pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―¿Y yøṉ Jesús, ñøjayajpapø Cristo, ti nøndzøcpa yøṉø?
\p Y ꞌyaṉdzoṉyaj mumu ñøjayaju:
\p ―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi!
\p
\v 23 Y gobernadojris ñøjayaju:
\p ―¿Pero tiyø coja chøjcu?
\p Pero pøndaꞌm más vejaṉgøtyaju, nømyaju:
\p ―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi!
\p
\v 24 Entonces chiꞌ cuenta Pilatoꞌis que jiꞌn mus yajayaj vøti pøꞌnis quiꞌpsocuy, sino que más manba soꞌnatejyaje.  Por eso vyaꞌc nøꞌ vaꞌcø ñømijnatyøjø, y cøꞌcheꞌu vøti pøꞌnis  vyiꞌnaṉdøjqui como seña que ja it cyoja, y nømu:
\p ―Ja it ø ṉgoja oꞌca mi yaj caꞌtamba yøṉ vøjpø pøn. Jen aꞌmdam mi neꞌṉgø ti mi ndzøctamba.
\p
\v 25 ꞌYandzoṉyaj vøti pøn y nømyaju:
\p ―¡Øtz yaj castigatzøctøjø ø unejiꞌṉducu oꞌca jet yaj caꞌpa!
\p
\v 26 Entonces Pilatoꞌis syombøꞌu Barrabás y yac nacstochøctøj Jesús. Y chiꞌocuyaju vaꞌcø myaꞌmøyaj cruzcøsi.
\p
\v 27 Entonces gobernadojris syoldadoꞌis ñømaṉyaj Jesús aṉguiꞌmguy tøjcomo. Jen vyejtuꞌmyaj mumu soldado y cyotyaj cujcomo Jesús.
\v 28 Ñeꞌ tyucu yac tzacyaju, tzapas tucu yac mesyaju.
\v 29 Pyeꞌtyaj apit corona y yac mesyaj cyopajcomo y chøꞌnaṉbø cyøꞌomo cyojtayaj cuy. Entonces cutquecyaju vyiꞌnaṉdøjqui, cyøsijcøyaju vaꞌcø quiꞌtzcuꞌajyajø. Ñøjayajpanaꞌṉ:
\p ―¡Viva Israel pøꞌnis ꞌyaṉguiꞌmba!
\p
\v 30 Y cyøtzujøyajpanaꞌṉ, y pyøjcayaj cyøꞌombø cuy y jetjiꞌṉ jyoꞌtznacsnacsvøyajpanaꞌṉ cyopajcøsi.
\v 31 Jetse quiꞌtzcuꞌajyaj Jesús. Y después yac tzacyaj tzapas tucu y yac mesqueꞌt ñeꞌ. Entonces ñømaṉyaju vaꞌcø myaꞌmøyaj cruzcøsi.
\s Myaꞌmøyaj cruzcøsi Jesús
\p
\v 32 Cuando nømnaꞌṉ myaṉyaj cumguꞌacapoyaꞌomo, pyaꞌtyaj Cirene gumguꞌyombø pøn ñøyipøꞌis Simón. Jet pyena tzøcyaju vaꞌcø ñømajṉay Jesusis cruz.
\p
\v 33 Y nuꞌcyaj ñøjayajpamø Gólgota, que sunba ñømø: Cyoꞌcøpacmø.
\v 34 Jeni chiꞌyaj Jesús vinagre mojtupø tzuchnivijiꞌṉ vaꞌcø tyoꞌṉa. Y tyoꞌṉisuꞌcti, ja syun tyoꞌṉa.
\p
\v 35 Entonces soldadoꞌis myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi, y después cyøsijayaj tyucu vaꞌcø vyeꞌñayaj ñeꞌcomdaꞌm. Jetse viyuṉaju tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis chamuse, nømu: “Vyeꞌnbøꞌjayaj ø nducu ñeꞌcomdaꞌm, cyøsijayaj ø nducu”.
\v 36 Entonces jen aṉbocsyaju, vaꞌcø cyoqueñajø.
\v 37 Y myaꞌmøyaj tabla cruzcøsi Jesusis cyopajcomo, tablacøsi it jachøꞌyupø ti cyoja. Yøꞌcse nømu: “Yøṉete Jesús, Israel pøꞌnis myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmbataꞌm”.
\p
\v 38 Entonces myaꞌmøyajqueꞌt eyataꞌmbø cruzcøsi metcuy nuꞌmbapø; tum Jesusis chøꞌnaꞌṉomo, y tum ꞌyaṉñaꞌyomo.
\v 39 Y cøtyajpapøꞌis ꞌyoꞌnindzeꞌmyaju, cyopacti myiꞌcuꞌjayaju.
\v 40 Nømyaju:
\p ―Oꞌca muspa mi ⁿjuꞌmbø masandøc y tuꞌcay jamacøsi muspa mi ndzøcvøjøtzøcø, y mi ⁿvin jiꞌn mus mi ⁿyaj cotzoca. Oꞌca mijtzete Diosis mi ꞌYune, entonces møꞌn cruzcøsi.
\p
\v 41 Jetseti ꞌyonguitzcuꞌayajqueꞌtu pane coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmgujiꞌn aṉmaꞌyoyajpapøꞌis y fariseoꞌistaꞌm y tzambøꞌnistaꞌm. Nømyajpanaꞌṉ:
\p
\v 42 ―Eyapø yaj cotzocyaju, y vyin jiꞌn mus yaj cotzoca. Oꞌca jicø ndø Aṉguiꞌmbataꞌm tø øtz Israel pøndaꞌm chøṉø, ¿tiꞌajcuy jiꞌṉ myøꞌn cruzcøsi yøti? Oꞌca møꞌnbanaꞌṉ cruzcøsi, ndø vaꞌṉjamdambanaꞌṉ.
\v 43 Nømu que Diosis ꞌyayudatzøcpa, pero oꞌca de veras syunbapøte Diosis, ¿ticøtoya jiꞌn mini vaꞌcø yaj cotzoca? Porque nømu: “Øtz Diosis chø ꞌYune”.
\p
\v 44 Jetseti ꞌyonguiꞌtzcuyajyaj Jesús nuꞌmyajpapøꞌis jetjiꞌṉ ityajupø maꞌmøyajtøj cruzcøsi.
\s Caꞌu Jesús
\p
\v 45 Entonces paṉguc jamaseꞌṉomo piꞌtzøꞌajnømu mumu nasindumø y hasta las tres de la tarde min søꞌṉbøꞌnøṉgueꞌte.
\v 46 Y como a las tres de la tarde pømi vej Jesús, nømu:
\p ―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―ndø ondeꞌomo vaꞌcø tø nømø, tø nømba: Øjtzø mi Dios, øjtzø mi Dios, ¿ticøtoya mi ndø patzpøꞌutzajcu?
\p
\v 47 Y veneꞌaṉbøꞌnis jiṉø teꞌñajupøꞌis myañaju ti cham Jesusis y nømyaju:
\p ―Yøꞌṉis nø vyejay Elías.
\p
\v 48 Jicsyeꞌc pochuꞌṉ tumbøn maṉ myeꞌtz tzoja, ñuṉu vinagreꞌomo y cyot capeꞌomo y tyajøjayu capejiꞌṉ Jesusis ꞌyaṉnacaꞌomo vaꞌcø cyømuꞌcø.
\v 49 Pero eyapø nømyaju:
\p ―Tzacø; ma ndø aꞌmdaꞌi oꞌca minba Elías vaꞌcø yaj cotzoc jej pøn.
\p
\v 50 Pero Jesús pømi vejvøjøtzøjcu y yac maṉ ꞌyespiritu, caꞌu.
\v 51 Y jicsyeꞌc masandøjcombø tucu voꞌte cucpoꞌtujcu; møji poꞌtzuꞌṉ, hasta nascøsi poꞌnuꞌcu. Y mics nas hasta veñaj tzaꞌ.
\v 52 Y aṉvacyaj tzatøc nijpoñømumø y visayaj vøti vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis cyoṉna oyupøm caꞌyaje.
\v 53 Y después que Jesús visaꞌu, putyaj chatøjcomo y tøjcøyaj masanbø Jerusalén gumguꞌyomo, y vøti pøꞌnis isyaju je caꞌyajupø lo que oyu visaꞌyaje.
\p
\v 54 Pero cuando caꞌ Jesús, capitaꞌnis y jetjiꞌṉnaꞌṉ nø cyoqueñajuꞌis, cuando aṉjamyaj nasamicscø y isyaj tiyø tujcu, entonces caꞌyajpanaꞌṉ naꞌtzeꞌis, nømyaju:
\p ―Viyuṉse yøn pøn Diosise ꞌyune.
\p
\v 55 Y jendinaꞌṉ ityaj sone yomo yaꞌitinaꞌṉ cyøqueꞌnøyajupøꞌis. Yøꞌṉis oyunaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús desde que tzuꞌṉu Galilea nasomo y o cyotzoṉyaj Jesús.
\v 56 Y jeꞌtom ityajunaꞌṉ María Magdalena, y Jacoboꞌis y Joséꞌis myama ñøyipøꞌsqueꞌt María, y jendinaꞌṉ itqueꞌt Zebedeoꞌis ꞌyuneꞌis myamataꞌm.
\s Niptøj Jesús
\p
\v 57 Y después min tzaꞌiꞌcam tum ricupø pøṉ, Arimatea cumguꞌyombønaꞌṉete; ñøyipøꞌis José; y mismo Jesusis ñøtuṉdøvøqueꞌt.
\v 58 Jeꞌis cyønuꞌc Pilato y vyaꞌcay Jesusis cyoṉna. Entonces Pilatoꞌis chiꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø vyaꞌctziꞌayaj cyoṉña.
\v 59 Y Joseꞌis maṉ pyøc je cyoṉna y myojnayu popo sabanaꞌomo.
\v 60 Y cyot ñe jomepø chatøjcomo; tzaꞌcotzøc yac ocnojtøju, cuando caꞌpa vaꞌcø jen niptøjø. Pero jen o cyojtatyøj Jesusis cyoṉna. Y entonces pitiꞌaṉgaꞌm je chatøc møjapø tzaꞌjiꞌṉ y maṉyaju.
\v 61 Y jenaꞌṉ poꞌcsyaj María Magdalena y eyapø María; jen ꞌyaṉbocsyaj tzatøc metzcupø yomoꞌis.
\s Soldadoꞌis cyoquejnayaj Jesusis chatøc
\p
\v 62 Entonces jyoꞌpit cøjtuꞌcam jama cyomequeꞌajyajuꞌc sapøjcuy jamacøtoya, tuꞌmyaj pane coviꞌnajø y fariseo vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøyaj Pilato.
\v 63 Y ñøjayaju:
\p ―Señor, jamdaꞌmbøjtzi jujche chamuse je aṉgømaꞌcopya Jesusis cuando quenbaꞌctøc, nømu: “Tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe”.
\v 64 Por eso jetcøtoya tziꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø cyoquendøj tzatøc niptøjumø hasta que taꞌnba tuꞌcay jama, jana maṉ ñuꞌmnøputyaj tzuꞌcøsi ñøtuṉdøvøꞌis. Y jøsiꞌcam maṉba nømyaje: “Visaꞌuꞌam caꞌupø”. Oꞌca jetse aṉgømaꞌcøꞌoyajpanaꞌṉ, más peor jetsenaꞌṉ tø tucpa que viꞌnase.
\p
\v 65 Y pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―Jen ityaj soldado vaꞌcø mi nømaṉdamø vaꞌcø cyoqueñajø. Jetse aseguratzøctamø mi muspaꞌcsyeꞌṉomo.
\p
\v 66 Entonces maṉyaju y ꞌyaṉgaꞌmyaj møꞌchøqui tzatøc. Syelloꞌøyaj tzaꞌ aṉgaꞌmupøjiꞌṉ y jen chacyaj maṉbaꞌis cyoqueñaje.
\c 28
\s Visa Jesús
\p
\v 1 Entonces cøjtuꞌcam saꞌpøjcuy jama, cuando maṉbaꞌcam søꞌṉbønømi semana tzoꞌtzcuy jama, maṉ ꞌyaꞌmyaj tzatøc María Magdalenaꞌis y eyapø Maríajiꞌṉ.
\v 2 Y joviti mics nas porque møꞌn ndø Comiꞌis ꞌyaṉgeles tzajpom tzuꞌṉupø, y tzatøjcombø tzaꞌ piticajpøꞌjayu aṉgelesis y jet cøpoꞌcsøyu.
\v 3 Rayuꞌis ñeꞌmase, jetse pømi søꞌṉ aṉgeles; y tzojasenaꞌṉ popo tyucu.
\v 4 Y søtøtyaju nø cyoqueñajupøꞌis ñaꞌtzeꞌis, y como caꞌyajuse tzøꞌyaju.
\p
\v 5 Y aṉgelesis ñøjayaj yomo:
\p ―Uy ñaꞌtztame; porque muspøjtzi que nø mi meꞌtztam Jesús, yaj caꞌtøjupø cruzcøsi.
\v 6 Pero ja itam yøꞌqui, visaꞌuꞌam como chamuse. Mindamø mi aꞌmdamø jut cojtøju ndø Comi.
\v 7 Maṉdam yøti yøti ma tzajmatyam ñøtuṉdøvø que visaꞌuꞌam caꞌupø. Y jeꞌis maṉba mi vyiꞌnajandyame Galilea nasomo, jiṉ maṉba mi mbaꞌjtame. Jetse nø mi ndzajmatyamu.
\p
\v 8 Entonces popya tzuꞌṉyaj tzatøcmø naꞌtznepya pero casøcomøꞌñaju. Poyuc maṉyaju vaꞌcø maṉ chajmayaj ñøtuṉdøvø.
\v 9 Mientras nømnaꞌṉ myaṉyaju vaꞌcø chajmayaj ñøtuṉdøvø, joviti choṉyaj ñec Jesusis; y ñøjayaju:
\p ―¿ⁿVyøjtaꞌmdija?
\p Y yomoꞌis cyujnejayaju, jyotzpøjcayaj cyoso.
\v 10 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Uy ñaꞌtztame. Ma tzajmayaj ø ndøvø vaꞌ myaṉyaj Galilea  nasomo. Jeṉ maꞌṉbø isyaje.
\s Lo que chamyaj soldadoꞌis
\p
\v 11 Pero mientras nømnaꞌṉ myaṉyaj yomo, maṉyajqueꞌt Jerusalén gumguꞌyomo metzcuy tuꞌcay maꞌs cyoqueñaj tzatøc, maṉ chajmayaj pane coviꞌnajø mumu ti tyujcuse.
\v 12 Entonces tuꞌmyaj pane coviꞌnajø tzambønjiꞌṉdaꞌm y jen quiꞌpscøpoyaju jujche vøj chøcyajø. Y chiꞌyaj soldado vøti tumin vaꞌcø syuchajø.
\v 13 Y ñøjayaju:
\p ―Yøꞌcse nømdamø: “Mindamu jeꞌis ñøtuṉdøvø tzuꞌcøsi y nuꞌmnømaṉyaj cyoṉña, øṉdamuꞌcseꞌṉomdiꞌtzi”.
\v 14 Jetse nømdamø, y oꞌca de repente myuspa gobernadojris, maꞌṉbø ndzambasenchaqueque vaꞌca jana mi ṉgyastigatzøctamø.
\p
\v 15 Y jetse soldadoꞌis pyøjcøchoṉyaj tumin; y como chajmayuse, jetse chøcyaju. Nømyaju que ñøtundøvøꞌis ñuꞌmnømaṉyaj cyoṉña. Y jetsepø tzame tzamdøjpa Israel pøꞌnomo hasta como yøtise.
\s Jesusis chiꞌyaj aṉguiꞌmguy ñøtuṉdøvø
\p
\v 16 Y entonces como chajmayajuse Jesusis, jetse ñøtuṉdøvø maṉyaj Galilea nasomo tum cotzøjcøsi. Porque chajmayaju Jesusis que jiṉ maṉba na ñøjoꞌcyajtøji.
\v 17 Y cuando isyaj Jesús; cyujnejayaju; pero venetaꞌmbø metzaṉdzocoꞌyajyaju. Vyaꞌṉjamyajtoꞌpa, jana vyaꞌṉjamyajtoꞌa.
\v 18 Entonces Jesusis cyønuꞌcyaju y ñøjmayaju:
\p ―Mumu aṉguiꞌmguy tziꞌtøj øjtzi tzajpomo y aunque jutpø cumguꞌyomo.
\v 19 Jetcøtoya maṉdamø, tzajmatyam aunque jutzpø pøn aunque jutpø cumguꞌyomo vaꞌcø ꞌyaṉmayaj øjtzøcøꞌmø. Yac nøꞌyøtyamø ndø Jandaꞌis ñøyicøsi, y øjchøṉ ꞌYune, ø nøyiṉgøsi: y Masanbø Espiritu Santoꞌis ñøyiꞌcøsi.
\v 20 Y tzajmatyamø vaꞌcø cyoꞌaṉjamyajø mumu øtz mi aṉguiꞌmdambase. Y mustamø que øtz itpa mitzjiꞌṉdam mumu jama hasta que yajnømba. Øtz jiꞌnø mi ndzac nunca. Amén. 
