\id MRK
\h San Marcos
\toc1 San Marcos
\mt1 San Marcos 
\mt2 Vøjpø Ote San Marcosis Jyayuse
\c 1
\s Juan Bautistaꞌis chaꞌmaṉvac Diosis ꞌyote
\p
\v 1 Maꞌṉbø ndzam vøjpø ote. Maꞌṉbø ndzam jujche yoschoꞌtzuse Jesucristo. Jetete Diosis ꞌYune.
\v 2 Ijtu jachøꞌyupø tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis libruꞌomo; jen chamba que Diosis ñøjay ꞌYune:
\q Otz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy ñøminbapøꞌis ote antes que mi minba mijtzi.
\q Como si fuera mi nduṉ nø vyøjøtzøjcuse, jeꞌis maṉba chajmayaj pøn vaꞌcø ityaj jajmecøs vaꞌcø mi mbyøjcøchoṉyajø.
\q
\v 3 Nø vyejnøm tzaꞌmomo ni i ja ityømø, nømba:
\q “Como ndø vøjø tzøjcatyambase tuṉ cuando maṉba min møjaꞌṉ aṉquiꞌmbapø, jetseti vøjø tzøctaṉgueꞌt mi ndzocoy porque maṉba min ndø Comi”.
\v 4 Como jaychøꞌyuse, jetse min Juan. Jiṉ nøꞌyøꞌyoyu ni i ja ityømø. Chajmayaju pøn vaꞌcø ñøꞌyøꞌyajø, y vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, vaꞌcø yaj cøtocojayaj cyoja Diosis.
\v 5 Tzuꞌṉyaju mumu Judea nasomdaꞌmbø y Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø, nuꞌcyaju ijtumø Juan. Cuando chamyaj cyoja, Juaꞌnis ñøꞌyøyaj Jordán nøꞌomo.
\p
\v 6 Juaꞌnis myes tyucu camello copøn bøcpø y chec vatcuy nacapø; cyøꞌspanaꞌṉ aju, y cyuꞌtpanaꞌṉ tzinu.
\v 7 Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm ñøjmayaju:
\p ―Jøsiꞌcam maṉba min eyapø pøn más pømiꞌøyupø que jiꞌn øjtzi. Jiꞌn musi utzquecø vaꞌcø mbucspøjay syapatoꞌis chay; porque vaꞌcø chøc jetsepø nuꞌcsocuy jicø møjaꞌṉombø pøṉgøtoya, syunba más vøjpø pøn que jiꞌn øjtzi.
\v 8 Øtz nø mi nøꞌyøndyam nøꞌjiꞌṉ, pero maṉbapø mini, jeꞌis maṉba mi ñøꞌyøndyam Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ.
\s Nøꞌyøy Jesús
\p
\v 9 Jic jamaꞌomo Jesús tzuꞌṉu Nazaret cumguꞌyomo. Nazaret cumguy Galilea nasis cyoꞌaṉjajmba. Jesús nuꞌc ijtumø Juan. Juaꞌnis ñøꞌyøy Jesús ijtumø nøꞌ ñøyipøꞌis Jordán.
\v 10 Cuando nømnaꞌṉ pyut Jesús nøꞌcøꞌmø; is tzap aṉvajcupø. Y is Espiritu Santo nø myøꞌnupø como tum palomase quenbapø y jetcøs nuꞌcu.
\v 11 Y myan ote tzajpombø nø ñømupø:
\p ―Mijtzi øjtze mi ⁿUne sunbapø chøṉø; mitzcøtoya casøpyøjtzi.
\s Satanasis o ꞌyaṉgømaꞌcøꞌis Jesús
\p
\v 12 Jøsiꞌcam Espiritu Santoꞌis ñømaṉ Jesús jyaꞌitnømømø.
\v 13 Y jiṉ it cuarenta jama, y Satanasis oy ꞌyaṉgømacøꞌis Jesús. Y Jesús oy it tzaꞌma copønjiꞌṉ y aṉjelesis cyotzonyaj Jesús.
\s Yoschoꞌtz Jesús
\p
\v 14 Jøsiꞌcam cojtøj Juan presoꞌomo, y entonces minu Jesús Galilea nasomo. Jesusis maṉ chajmayaj vøjpø ote, maṉ chajmayaje jujche aṉguiꞌmbase Dios.
\v 15 Nøm Jesús:
\p ―Nuꞌcuꞌam hora. Ya mero maṉba istøji aṉguiꞌmbase Dios. Quiꞌpsvituꞌtamø y vaꞌṉjamdamø vøjpø ote.
\s Jesusis vyejayaj macsycuy pøn nø cyoque nucyajupø
\p
\v 16 Jesús nømnaꞌṉ vyit Galilea laguna acapoya cuando isyaju Simón tyøvø Andresjiꞌṉ. Nømnaꞌṉ cyoque nucyaju, porque jeteme yoscuy.
\v 17 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ma tø paꞌjtamø. Yøti jiꞌn ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcømø. Porque øtz jetse maṉba mi ⁿyac yostame.
\p
\v 18 Y pronto chacyaj ꞌyataraya y maṉ pyaꞌtyaj Jesús.
\p
\v 19 Usyaꞌṉomdøc vijtuꞌøc Jesús, pyaꞌtyajqueꞌt metzcuy Zebedeoꞌis ꞌyune, tum ñøyipøꞌis Jacobo, tum ñøyipøꞌis Juan. Barcoꞌomnaꞌṉ ityaju nømnaꞌṉ pyaꞌjnaꞌcyaju ꞌyataraya.
\v 20 Jicsyeꞌcti Jesusis vyejayaj Jacobo y Juan. Jacoboꞌis y Juaꞌnis chacyaju jyata Zebedéo, y maṉ pyaꞌtyaj Jesús. Barcoꞌomo tzøꞌyaj jyata coyosyajpapøjiꞌṉ.
\s Pøn ñøcꞌijtøyupø yatzipø espirituꞌis
\p
\v 21 Y nuꞌcyaj Capernaum gumguꞌyomo y pronto sapøjcuy jamaꞌomo tøjcøy Jesús cyonocsyajpamø y aṉmaꞌyochoꞌtzu.
\v 22 Tuꞌmyajupø pøꞌnis ñømayaꞌjayaju ꞌyaṉmaꞌyocuy porque aṉmaꞌyopyanaꞌṉ como que ñøꞌijtuse aṉguiꞌmguy, y jiꞌndyet como ñeꞌc aṉmaꞌyoyajpase.
\v 23 Cyonocsyajpamø ijtunaꞌṉ tum pøn ñøꞌijtupø yatzipø espirituꞌis. Je pøn veju y ñøjayu Jesús:
\p
\v 24 ―Tø tzactam ndøvø. ¿Tiyø cuenta mi ndø paꞌjtamba? Mijtzete Jesús Nazaret cumgupyøn. ¿Min mi ndø yajtame? Øtz mi ispøcpøjtzi que mijtzete Diosis Masanbø mi Mbyøn.
\p
\v 25 Y Jesusis ꞌyojnay yatziꞌajcuy y ñøjayu:
\p ―¡Vøṉbøꞌø; tzac je pøn!
\p
\v 26 Yatziꞌajcuꞌis yac pitivit pøn y vej pømi, y put pøꞌnomo.
\v 27 Y mumu pøn mayaꞌyaju y por eso ña ñøꞌaṉgøvaꞌcyajtøju ñeꞌcomdaꞌm nømyaju:
\p ―¿Tiyøṉ yøṉø? ¿Tiyø aṉmaꞌyocuy jomepø? ¡Yøꞌṉis it ꞌyanguiꞌmguy vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj yatziꞌajcuy, y cyømaꞌnøjayajpa ꞌyaṉguiꞌmocuy!
\p
\v 28 Y pronto mumu ijnømuse Galilea nasomo tzamdøju lo que ti chøjcu Jesusis.
\s Jesusis yac tzojcay Pedroꞌis myoꞌot mama
\p
\v 29 Jicsyeꞌc putyaju jut cyonocsyajpamø, y tøjcøyaj Jesús Simón y Andresis tyøjcomdaꞌm; y Jacobo y Juan tøjcøyajqueꞌtu.
\v 30 Pero Simoꞌnis myoꞌot mama øṉunaꞌṉ, nømnaꞌṉ ñutzøꞌøyu. Jicsyeꞌcti chajmayaju Jesús que caꞌepøte.
\v 31 Y Jesusis cyømaṉ tome, ñujcay cyøꞌ, y yac teꞌnchuꞌṉu. Jicsyeꞌcti chac nutzøꞌis, y caꞌepønaꞌṉ tzuꞌṉu maṉ chøctzoꞌtz yoscuy.
\s Jesúsis yac tzoc sone caꞌetaꞌmbø
\p
\v 32 Tzaꞌiꞌcam cuando tøꞌpuꞌjcam jama, nuꞌcaṉdøpneyaju mumu caꞌetaꞌmbø, y mumu nøc ijtøyajupø yatziꞌajcuꞌis.
\v 33 Y mumu cumguꞌyomdaꞌmbø tuꞌmyaju aṉdyuṉgøꞌmø.
\v 34 Y Jesusis yac tzocyaju sone coꞌma ñøꞌityajupøꞌis caꞌcuy; y sone pøꞌnomo lo que yatzipø espirituꞌis yac toyaꞌisyajupø, Jesusis yac putyaj yatziꞌajcuy. Yatziꞌajcuy ni ti ja yac tzamyaj Jesusis, porque yatziꞌajcuꞌis ispøcyaju Jesús que jiquete Diosis cyøꞌvejupø vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø.
\s Jesusis chamgøpoꞌ ꞌyote Galilea nasomo
\p
\v 35 Jyoꞌpit namdzuꞌ piꞌtzøtøcnaꞌṉ saꞌ Jesús y tzuꞌṉu y maṉu jyaꞌijnømømø, maṉ ꞌyoꞌnøy Dios.
\v 36 Entonces Simón tzuꞌṉyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ maṉ myeꞌchaj Jesús jut maṉu.
\v 37 Cuando pyaꞌtyaju, ñøjayaju:
\p ―Mumu pøꞌnis nø mi myeꞌchaju. 
\v 38 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tø maṉdyaꞌi eyapø tometaꞌmbø cumguꞌyomo. Mati ndzaꞌmaṉvajqueꞌta jinø, porque jetcøtoya tzuꞌṉøjtzi.
\p
\v 39 Jesús vijtu cumguñamaye Galilea nasomo y tzaꞌmaṉvajcoyu tuꞌmnømbamø. Y yac tzuꞌṉyaj pøꞌnomdaꞌm yatzitaꞌmbø espiritu.
\s Jesusis yac tzoc yach putziꞌøyupø
\p
\v 40 Jesús tyoꞌmøy yachputziꞌøyupøꞌis, cutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø y ñøjayu:
\p ―Mitz it mi musocuy vaꞌcø mi ndø yac tzoca, oꞌca sunba mi ndø yac tzoca.
\p
\v 41 Y Jesusis tyoyaꞌṉøyu y piꞌquisay cyøꞌjiꞌṉ y ñøjayu:
\p ―Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ñchoca. Yøti mi ⁿyac tzocpøjtzi.
\p
\v 42 Cuando jetse ñøjayu, jicsyeꞌcti chac caꞌcuꞌis.
\v 43 Entonces Jesusis ꞌyoꞌnøyutzajcu, sone coꞌma chajmayu y ñøjayu:
\p
\v 44 ―Ni i u mi ndzajmayu, pero mavø panecøꞌmø y isindziꞌ mi ⁿvin que mi ñchojcuꞌam, y tziꞌ pane tziꞌocuy como jujche aṉguiꞌmuse Moisés vaꞌcø mi ndziꞌø cuando mi nchojcuꞌam. Jetse maṉba myusyaje que mitz ñchojcuꞌam.
\p
\v 45 Pero pøꞌnis maṉ chamdzoꞌtzayaje aunque iyø jujche oy tzoque. Jetcøtoya Jesús ja musam tyøjcøy ni jutipø cumguꞌyomo porque jiꞌnaꞌṉ syuni vaꞌcø istøjø, pero oy vit ja ijnømømø. Minbanaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj Jesús aunque jujtaꞌmbøꞌis.
\c 2
\s Jesusis yac tzoc yacsyupø pøn
\p
\v 1 Cøjtuꞌjcam metza tuꞌcay jama, Jesús tøjcøcyeꞌtu Capernaum gumguꞌyomo, y tzamdøju que jen it tøjcomo.
\v 2 Jicsyeꞌcti tuꞌmyaju sone pøn hasta que tas tøc y ja mus tøjcøyaj más, y aṉdyuṉgøꞌmø umneyajqueꞌtu. Y Jesusis chaꞌmaṉvac vøjpø ote.
\v 3 Y ñømiñaju pøn jiꞌn musipø vitø porque caꞌepønaꞌṉete. Macsyaṉbønbøꞌis cyapnønuꞌcyaju.
\v 4 Pero como vøtinaꞌṉ ityaj pøn, ja mus ñønuꞌcyajø mero ijtumø Jesús. Entonces ꞌyaṉvacyaju møji tøjcøcopac ijtumø Jesús. ꞌYaṉvacyajuꞌcam, jyøꞌmøꞌñaju caꞌepø ꞌyøṉgujiꞌṉ.
\v 5 Cuando Jesusis is jujche nø vyaꞌṉjamyaju, ñøjayu caꞌepø:
\p ―Øjchø mi une, mi nchøꞌpya cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ.
\p
\v 6 Ijtyajunaꞌṉ jiṉø aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ y jeꞌis ñuꞌmguiꞌpsyaj chocoꞌyomo:
\v 7 “¿Ticøtoya jacsqueꞌt je pøn jetse nø ñømu? ¿Tiꞌajcuy chamba pøꞌnis vyin como Dios siendo jiꞌndyet jicø? Ni iꞌs jiꞌn mus yaj cøtocojay coja sino que único Diosis myuspa”.
\v 8 Pero Jesusis ñeꞌc nømdi myusu lo que ti nø quiꞌpsyajupø, y ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy jetse mi nuꞌmguiꞌpstamba mi ndzocoꞌyomdaꞌm?
\v 9 ¿A ver ti más omba nømø; o vaꞌcø ndø nøjay caꞌepø: “Mi nchøꞌpya cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ”, o vaꞌcø ndø nøjayø: “Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy, y caꞌṉbøꞌø”?
\v 10 Pero maṉba mi yac istam que øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, que øtz it ø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ⁿyaj cøtocojay aunque jutipøꞌis cyoja nascøsi.
\p Entonces Jesusis ñøjayu caꞌepø:
\p
\v 11 ―Øtz mi nøjaꞌmbyøjtzi: Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy y maṉ mi ndøcmø.
\p
\v 12 Jicsyeꞌcti teꞌnchuꞌṉu, piṉgøtøjcøy ꞌyøṉguy y tzuꞌṉu, maṉu; aunque iꞌis isu. Cuando isyaj jic tzojcu, mayaꞌtzoꞌchaju y vyøcotzøcyaju Dios. Nømyaju:
\p ―Nunca ja ndø istam yøcse chøcpapøꞌis.
\s Jesusis vyejay Leví
\p
\v 13 Jøsiꞌcam maṉqueꞌt Jesús majraṉvini y mumu pøn miñaj jetcøꞌmø. Y Jesusis ꞌyaṉmayaju.
\v 14 Entonces Jesús nømnaꞌṉ cyøjtu y is pøn ñøyipøꞌis Leví, Alfeoꞌis ꞌyune. Jenaꞌṉ poꞌcsu cobratzøjcoñømbamø. Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi tø nøtuꞌṉajø.
\p Leví teꞌnchuꞌṉu, maṉ pyaꞌte.
\v 15 Tujcu que Jesús poꞌcsunaꞌṉ Leviꞌis tyøjcomo y nømnaꞌṉ vyiꞌcu. Ityajqueꞌtuti vøti cobratzøjcoyajpapø y eyapø cojapøndaꞌm poꞌcsyajupø tumøꞌomo mesacøꞌmø Jesusjiꞌṉ y ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. Porque sone ityaj cojapøndaꞌm maṉbaꞌis pyaꞌtyaj Jesús.
\v 16 Y aṉmasyajyajpapøꞌis aṉguiꞌmguy y fariseo ꞌyaṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis isyaju que Jesús nø vyiꞌc cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ y cojapønjiꞌṉdaꞌm. Entonces jeꞌtis ñøjayaju Jesusis ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Jutzpøṉ yøṉø que mi Maestrotaꞌm cuꞌtuꞌmyajpa y uctuꞌmyajpa cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ y eyataꞌmbø cojapønjiꞌṉ?
\p
\v 17 Cuando Jesusis myanu ti nø chamyajupø, ñøjayaju:
\p ―Saꞌsataꞌmbøꞌis jiꞌn syuñaj doctor, sino que caꞌetaꞌmbøꞌis syuñajpa. Jetsetiqueꞌt ni ja miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿvejayajø ja ityajøpøꞌis cyoja, sino que miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿvejayajø cojapøndzøquitaꞌm. (Jujche doctojris yac tzuꞌṉapya cyaꞌcuy, jetse øtz yac tzuꞌṉapya cyoja).
\s Oꞌca vøj jana tø cuꞌt ndø vaꞌnjajmocucyøtoya
\p
\v 18 Juaꞌnis ñøtuṉdøvø y fariseoꞌis ñeꞌtaꞌm ijtum jyama que jiꞌn cyuꞌtyajemø vyaꞌṉjajmocucyøtoyataꞌm. Y miñaju pøn vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy Juaꞌnis ꞌyaṉmayajpapø y fariseoꞌis ꞌyaṉmayajpapø ijtum jyama que jiꞌn cyuꞌtyajemø, y mi neꞌndaꞌm ja ityajø jetsepø costumbre?
\p
\v 19 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Seguro que vejayajtøjupø coꞌtøjcajcuꞌyomo jiꞌn ma ityaj jeni jana cuꞌtipø mientras pøn mapø coꞌtøjcaje ñeꞌcjiꞌṉ ijtu.
\v 20 Pero maṉba nuꞌc jyama cuando pøn mapø coꞌtøjcaje maṉba yac tzuꞌṉatyøji, y jicsyeꞌc jiꞌn ma cuꞌtyaj vejyajtøjupø. Maṉba tzøꞌyaj triste. Jetsetiqueꞌt mientras øtz ijtøjtzi ø nønduṉdøvøjiꞌṉ, jiꞌn mus ityajø jana cuꞌtipø; pero cuando øtz yac tzuꞌṉdøjpøjtzi, jicsyeꞌc maṉba ityaj jana cuꞌti.
\p
\v 21 Jetsetiqueꞌt chamqueꞌt que jiꞌn mus ndø paꞌjnaꞌc pecapø tucu jomepø tucucøtzijtzaṉjiꞌṉ. Porque cuando iꞌtzpa jomepø tucu, tzitzqueꞌtpati y más yajpa.
\v 22 También jiꞌn mus ndø cojtay merotøc nø pyujtupø uvaꞌis ñøꞌ pecapø nacapø cojtocuꞌyomo. Oꞌca jetse ndø tzøcpa, cuando fermentatzøcpa uvaꞌis ñøꞌ, yac taspa y tzitzpa naca, y parejo tocopya uvaꞌis ñøꞌ cojtocujiꞌṉ. Sino jomepø nacapø cojtocuꞌyomo ndø cojtapya nømdøc pyujtupø uvaꞌis ñøꞌ. (Jetsetiqueꞌt pecapøjiꞌṉ jiꞌn mus ndø mot jomepø aṉmaꞌyocuy.)
\s Aṉmayajpapøꞌis tyucyaj trigo sapøjcuy jamaꞌomo
\p
\v 23 Tum sapøjcuy jamaꞌomo nømnaꞌṉ cyøtyaj trigo camaꞌomo. Mientras nømnaꞌṉ tyuꞌṉajyajuꞌøc, ñøtuṉdøvøꞌis quitpøjcayaj trigoꞌis tyøm.
\v 24 Fariseoꞌis ñøjmayaj Jesús:
\p ―Aꞌmø, ¿tiꞌajcuy nø yosyaj mi nønduṉdøvø? Porque it aṉguiꞌmguy jana ndø tzøc jetse sapøjcuy jamaꞌomo.
\p
\v 25 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Será que nuncatøc ja mi nduꞌndamø jujche chøjcuse Davijdis?
\v 26 Cuando ijtunaꞌṉ pane coviꞌnajø nøyipøꞌis Abiatar, tøjcøy David Diosis tyøjcomo cuando ja ityønaꞌṉ cyuꞌtcuy y nømnaꞌṉ ꞌyosyaj ñeꞌcø y ñøtuṉdøvøtaꞌm. Ijtunaꞌṉ pan cyømasaꞌnøyupø y chajcupø masandøjcomo. Davijtis cyøꞌs je pan y chiꞌyajqueꞌtuti ñeꞌcjiꞌṉ ityajupø. Pero namas paneꞌsnaꞌṉ muspa cyøꞌs jetsepø pan.
\p
\v 27 Y Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Diosis cyot sapøjcuy jama vaꞌcø más vøj ityaj pøn. Ja cyot pøn namas vaꞌcø it iꞌis cyoꞌaṉjamba jama.
\v 28 Øtz Pøꞌnistaꞌm chøṉ Tyøvø aṉguiꞌmbøjtzi ti vaꞌcø ndø tzøcø sapøjcuy jamaꞌomo.
\c 3
\s Tzojcu tøjtzupøꞌis cyøꞌ
\p
\v 1 Entonces Jesús tøjcøcyeꞌt conocscuy tøjcomo. Jenaꞌṉ it pøn tøjtzupøꞌis cyøꞌ.
\v 2 ꞌYenemigoꞌis cyøꞌisøyajpanaꞌṉ Jesús a ver oꞌca yac tzocpanaꞌṉ sapøjcuy jamaꞌomo. Oꞌca ispa yac tzojcu, maṉbanaꞌṉ cyøtzaꞌmøyaje.
\v 3 Y Jesusis ñøjayu tøjtzupøꞌis cyøꞌ:
\p ―Teꞌnchuꞌnø y teꞌn yøꞌc cujcomo.
\p
\v 4 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ꞌyenemigo ñøjayaju:
\p ―¿Ti vøj ndø tzøc sapøjcuy jamaꞌomo? ¿O vøja vaꞌcø ndø tzøc vøjpø tiyø, o vøja vaꞌcø ndø tzøc jiꞌn vyøjpø tiyø? ¿O vøja vaꞌcø ndø yaj cotzoca ndø tøvø, o vøja vaꞌcø ndø yaj caꞌø?
\p Pero ꞌyenemigo vøṉgøpiti tzøꞌyaju.
\v 5 Jesusis ꞌyaꞌmyaj corajepit, mayaꞌu porque jiꞌnaꞌṉ sun cyønøctøyøyajø. Entonces Jesusis ñøjayu caꞌepø:
\p ―Yøꞌcteꞌn mi ṉgøꞌ.
\p Y yøꞌctondeꞌn cyøꞌ, tzojcupø tzøꞌyu como eyapø cyøꞌse.
\v 6 Jicsyeꞌc fariseotaꞌm putyaju y tuꞌmyaju Herodesis tyuꞌmbac tøvøjiꞌndaꞌm. Quiꞌpscøpoyaju a ver jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús.
\s Sone pøn majranvini
\p
\v 7 Y Jesús tzuꞌnyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ maṉyaj majraṉvini, y maṉ pyaꞌtyaj vøti pøꞌnis Galilea nasomdaꞌmbøꞌis y Judea nasomdaꞌmbøꞌis.
\v 8 Cuando myañaju ti chøc Jesusis, miñaju vøti pøn tzuꞌṉyajupø Jerusalén cumguꞌyomo y Idumea nasomo y Jordán nøꞌaṉvini, y ityajupø tome Tiro cumguꞌyomo y Sidón cumguꞌyomo. Maṉ cyøꞌisøyaj Jesús sone pøꞌnis.
\v 9 Y Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø ityaj listo cheꞌpø barco. Oꞌca tyongaꞌmyajpa Jesús vøti pøꞌnis, muspanaꞌṉ tøjcøy Jesús barcoꞌomo y pøn vaꞌcø chøꞌyaj nøꞌanvini; jetse vaꞌcø jyana tyongaꞌmyajø Jesús. Y Jesús muspa pyoꞌcs barcoꞌomo y aṉmayaj sone pøn nascøs ityajupø.
\v 10 Porque Jesusis yac tzoc sone pøn y mumu caꞌetaꞌmbøꞌis myejcaꞌmgaꞌmvøyajpanaꞌṉ tyøvø vaꞌcø nuꞌcyajø tome Jesuscøꞌmø vaꞌcø mus piꞌquisyajø Jesús caꞌepøꞌis, a ver oꞌca tzocyajpa.
\v 11 Cuando yatzipø espirituꞌis isyaj Jesús, cujneyaju Jesuscøꞌmø y vejyaju, ñøjmayaju:
\p ―¡Mijtzømete Diosis ꞌYune!
\p
\v 12 Y Jesusis ꞌyøjnayaju ꞌyaṉguiꞌmyaj yatzipø espiritu vaꞌcø jana chamyajø que Diosise ꞌYune.
\s Jesusis cyøpiṉyaj doce apostoles
\p
\v 13 Jicsyeꞌc Jesús quiꞌm lomacøsi y vyejayaju lo que ñeꞌc sunu cyøpiṉyajø, y nuꞌcyaju jetcøꞌmø.
\v 14 Y Jesusis cyøpiṉyaj macvøstøjcay pøn vaꞌcø ityajø ñeꞌcjiꞌṉ. Y jictaꞌm maṉba cyøꞌvejyaje vaꞌcø maṉ chaꞌmaṉvajcoyajø.
\v 15 Jesusis chiꞌyaj jic pøn aṉguiꞌmguy vaꞌcø yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø y vaꞌcø mus yac tzacyajø pøn yatzipø espiritu.
\v 16 Yøṉdaꞌmete macvøstøjcay Jesusis cyøpinyajupø: tum ñøyipøꞌis Simón, y Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt Pedro.
\v 17 Cyøpiṉyajqueꞌt metzcuy Zebedeoꞌis ꞌyune: tum ñøyipøꞌis Juan y tum Jacobo. Jacobo y Juan Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt Boanerges, lo que ndø nøjandyambapøte ndø ondeꞌomo: rayo aꞌṉøcuy.
\v 18 Jesusis cyøpiṉyajqueꞌtu Andrés, y Felipe, y Bartolomé, y Mateo, y Tomás, Alfeoꞌis ꞌyune Jacobo, Tadeo, y Simón cananistaꞌis ñøtuṉdøvøtaꞌm;
\v 19 y cyøpiṉqueꞌtu Judas Iscariote. Yøṉ Judas chiꞌocuꞌyajupøꞌis Jesús ꞌyenemigoꞌis cyøꞌom.
\s Cyøtzaꞌmøyaj Jesús que yatziꞌajcuꞌis pyømi ñuꞌcsayu
\p Jøsiꞌcam Jesús tøjcøyaj tøjcomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 20 Y cyøtuꞌmyajqueꞌtuti vøti pøꞌnis. Jesús y ñøtuṉdøvø jiꞌnaꞌṉ mus vyiꞌcyajø porque sone pøn itcoꞌnu aṉcø.
\v 21 Jesusis tyøvøꞌis myañaju jujche nø tyujcuse y minyaju vaꞌcø ñømaṉyaj Jesús emøc. Nømyajpanaꞌṉ que jyoviꞌajunaꞌṉ.
\p
\v 22 Y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ tzuꞌṉyajupø Jerusalén gumguꞌyomo nømyaju que coviꞌnajøpø yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis Beelzebú, jeꞌis nø cyotzoṉu Jesús. Satanás nøjmayajqueꞌpatinaꞌṉ Beelzebú. Nømyaju que Jesusis ñuꞌcsayu Beelzebuꞌis pyømi vaꞌcø yac tzuꞌṉyaj eyataꞌmbø yatziꞌajcuy.
\p
\v 23 Jesusis vyejayaju y chamu historia vaꞌcø chaꞌmaṉvacø; ñøjayaju:
\p ―¿Jutznøm maṉba ñøput Satanasis mismo ñeꞌc vyin?
\v 24 Oꞌca tumbø cumgupyøn quipyajpa neꞌcomo, tocopya itcuy.
\v 25 Y oꞌca tumbø tøjcomdaꞌmbø quipyajpa ñeꞌcomo, tococyeꞌtpati itcutyaꞌm.
\v 26 Y oca Satanásis ñøquipyajpanaꞌṉ ñuꞌcscuy, jiꞌnaꞌṉ mus itꞌiꞌna, yajpanaꞌṉ ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p
\v 27 ”Oꞌca ijtu pømiꞌøyupø pøn tøjcomo, ni iꞌis jiꞌn mus pyøjcay lo que ñøꞌijtu tyøjcomo. Solamente vaꞌcø vyat pømiꞌøyupø pøn, entonces muspa yac jøcøjay lo que ijtu tyøjcomo.
\p
\v 28 Viyuṉsye mi nøjmandyaꞌmbøjtzi, Diosis yaj cøtocojayajpa aunque jujchepø pøꞌnis cyoja y mumu cyøꞌoꞌnøpyapøꞌis Dios.
\v 29 Pero cyøꞌoꞌnøpapøꞌis Masanbø Espiritu Santo nunca jiꞌn maṉ cyøtocoy cyojapit, sino que cyojate mumu jamacøtoya.
\p
\v 30 Jetse ñøjayaju Jesusis porque ꞌyenemigo nømyaju que yatziꞌajcuꞌis ñuꞌcscotzonu Jesús.
\s Jesusis myama y myuqui miñaju
\p
\v 31 Entonces nuꞌcyaju Jesusis myama y myuqui. Pero tzøꞌyaju aꞌṉgomo, y cyøvejayaju ote vaꞌcø minø.
\v 32 Y ꞌyaṉbocsyajunaꞌṉ Jesús sone pøꞌnis, y ñøjayaju:
\p ―Mi mama y mi muṉgui aꞌṉgomo ityaju y nø mi myeꞌchaju.
\p
\v 33 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉu, ñøjayaju:
\p ―Maṉba mi ndzajmatyame itaꞌmete ø mama y itaꞌmete ø muṉgui.
\p
\v 34 Entonces Jesusis ꞌyaꞌmyaj sone pøn pyoꞌcscøvituꞌyajupøꞌis y nømgueꞌtu:
\p ―Lo que poꞌcsyajupø yøꞌqui, jejtaꞌmete ø mama y ø muṉgui.
\v 35 Porque Diosis syunbase chøcyajpapøꞌis, jejtaꞌmete ø muṉguitaꞌm y ø mamandaꞌm.
\c 4
\s Jesusis chamu jujche pøꞌnis vyic tømbuj
\p
\v 1 Entonces aṉmaꞌyochoꞌtzqueꞌtu Jesús mar acapoya. Y sone pøꞌnis cyøtuꞌmyaju Jesús. Porque sone pøn ityaju aṉcø, tøjcøy Jesús barcoꞌomo jana myeꞌjcaꞌmyajø, y jen poꞌcs barcoꞌomo. Majromo it barco tome ispa nas y sone pøn nascøsi ityaj mar acapoya.
\v 2 Y Jesusis cham historiajiꞌṉ vøti coꞌma aṉguiꞌmocuy ñøjayaju:
\p
\v 3 ―Mandam yøṉø. Ijtunaꞌṉ tum pøn maṉuꞌis vyic tømbuj nas tajcøpucsiꞌomo.
\v 4 Y cuando nømnaꞌṉ vyijcu, tum nivoya quec tuꞌṉomo, y miñaju paloma y jyuꞌcyaju.
\v 5 Tum nivoya quec tzaꞌcøsi tzejati ijtupøcøsi nas, y pronto nayu porque nas jiꞌnaꞌṉ tiṉdiṉ.
\v 6 Y cuando put jama, poṉgaꞌu, porque ja tyøjcøy vyatzi jojmo.
\v 7 Y tum nivoya quec apijtomo, y apijti tzocyaju y ja yac tzoc nipi, y ja oy tøꞌmaje.
\v 8 Pero tum nivoya quec vøjpø nasomo y nayu y tzojcu y tøꞌmaju vøjø. Veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ treinta kilo; veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ sesenta kilo. Y veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ mosis kilo.
\p
\v 9 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mi nøꞌijtamuꞌis mi ṉgoji vaꞌcø mi manø, cømaꞌnøyø.
\s Ticøtoya cham historia Jesusis
\p
\v 10 Jøsiꞌcam cuando Jesús tzøꞌy tyumgøꞌy y tzøꞌyaj jeni macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y eyataꞌmbø pøn, ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús vaꞌcø chaꞌmaṉvac jujchepø ti nø chamu.
\v 11 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mitztaꞌm Diosis mi yac mustamba lo que ja myusyajøpø viꞌna jujche aṉguiꞌmbase ñeꞌcø. Eyataꞌmbø lo que jiꞌn vyaꞌṉjamyajepøꞌis Dios, pues ndzajmapyøjtzi nascøsipø tiyø vaꞌcø chaꞌmaṉvac Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\v 12 Jetse ndzajmapyøjtzi vaꞌcø isyajø, pero vaꞌcø tzøꞌyaj como que ja isyaj ni tiyø; vaꞌcø cyømaꞌnøyajø sin que vaꞌcø jana cyønøctøyøyajø; ni vaꞌcø jana yaj cøtocojayajtøj cyoja.
\s Jesusis chaꞌmaṉvac tømbu aṉmaꞌyocyuy
\p
\v 13 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Oꞌca jiꞌṉ mi ṉgønøctøyøtyam yøṉ aṉmaꞌyocuy, jujche maṉba mi ṉgyønøctøyøtyam mumu eyataꞌmbø aṉmaꞌyocuy?
\v 14 Jujche pøꞌnis pyuṉba tømbu, jetseti chamboyajqueꞌtpa Diosis ꞌyote.
\v 15 Como vene tømbu quejcu tuꞌṉomo y jyuꞌc palomaꞌis, jetse vene pøꞌnis myañajpa Diosis ꞌyote, y jøꞌnøti miṉba Satanás y yac jajmbøꞌyajpa myanajupø tiyø vaꞌcø jana chøꞌy chocoꞌyomo.
\v 16 Y como vene tømbu quec ijtumø tzeja nas tzaꞌcøsi, jetse vene pøꞌnis myañajpa ote y yøti pyøjcøchoṉyajpa casøpya.
\v 17 Y como tømbu ja vyatzipøcø, y ja tyon nutzcø, jetsetiqueꞌt ote jiꞌn nuꞌqui jojmo pøꞌnis chocoꞌyomo. Entonces usyomo vyaṉjajmba, pero jøsiꞌcam ispa toya, y eyataꞌmbøꞌis yacsutzacyajpa Diosis ꞌyotecøtoya, entonces prontoti sunba jyajmbøꞌtyoꞌqueꞌta.
\v 18 Y como vene tømbu quec apijtomo, jetsetiqueꞌt vene pøꞌnis myañajpa ote.
\v 19 Pero mayaꞌjayajpa jujche ma tucnøm nascøsi, y riquesaꞌajcuꞌis ꞌyaṉgømaꞌcøyajpa, y suñajpa auṉque tiyø. Y como tømbuꞌis ꞌyune ja vyøꞌajø porque yaj caꞌu cømøꞌṉis, y ja tyøꞌmøyø; jetse pøꞌnis vøti ti quiꞌpspa, y jyambøꞌpa Diosis ꞌyote, y jiꞌn chøc ni ti vøjø.
\v 20 Pero como eyapø tømbu quec vøjpø nasomo y tøꞌmaju, jetse ityajpa cyømaꞌnøyajpapøꞌis ote y pyøjcøchoṉyajpapøꞌis y chøcyajpapøꞌis vøjpø tiyø. Como veneꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ treinta kilo, y veneꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ sesenta; y veneꞌṉomo tum kilo chiꞌ mosis; jetse venetaꞌmbøꞌis chøcyajpa usytaꞌm vøjpø tiyø, y eyataꞌmbøꞌis mas chøcyajpa vøjpø tiyø.
\s Jesusis chaꞌmanvac tiyete noꞌasepø
\p
\v 21 Y ñøjmayajqueꞌt Jesusis:	
\p ―Jiꞌndø nømindam noꞌa vaꞌcø ndø cømucsøy tzicajiꞌṉ, ni vaꞌcø ndø cot øṉgucyøtøjcøꞌmø; sino noꞌa maṉba ndø nømindame vaꞌcø ndø cot tablacøsi, vaꞌcø syøꞌṉ suñi.
\v 22 Jetsetiqueꞌt ja it ni ti anmaꞌyocuy nuꞌm dzamdøjupø que jiꞌn maṉbapø mustøji.
\v 23 Oꞌca it mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø.
\p
\v 24 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Tzøctam cuenda mi mandambapø ticøsi. Jujcheꞌṉomo mi ndzøjcapya cuenda ti nø chamupø Diosis, jeꞌncheꞌṉomo Diosis maṉba mi ñchiꞌaṉøy quiꞌpsocuy.
\v 25 Oꞌca mitz nøꞌit algo, Diosis mas maṉba mi ñchiꞌaṉøyi; y oꞌca ja mi nøꞌit ni tiyø, Diosis maṉba mi yac jøcøjay usy mi nøꞌijtupø.
\s Jujche napya tømbu y yeꞌnba
\p
\v 26 Y Jesús nømu:
\p ―Maꞌṉbø mi ndzajmatyame jujchepøte Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy: Jujche pøꞌnis pyuṉba tømbu nascøsi, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyeꞌt.
\v 27 Cuando después nijpujcam, pøn øṉba tzuꞌi, saꞌpa jyoꞌpit, y yaꞌpya poya cuenta, y tømbu napya y yeꞌṉba y pøꞌnis jiꞌn myusi jujche Diosis yac yeꞌṉba y yac itpa.
\v 28 Lo que itpa nascøsi ñeꞌcti chiꞌpa tøm. Viꞌna quiꞌmba cyuy, y jøsiꞌjcam poꞌpa, y jøsiꞌjcam møjaꞌajyajpa tyøm.
\v 29 Y cuando cøṉba, entonces pøn tzuꞌṉyajpa vaꞌcø maṉ tyucyajø porque nuꞌcuꞌcame jyama.
\p
\v 30 Y Jesús nømu:
\p ―Vaꞌcø ndø aꞌmø jujche tucpase nascøsi, jetse ndø tziꞌpa cuenta jujche Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Jetse maꞌṉbø mi ndzajmatyame.
\v 31 Como mostaza tømbu ndø nijpa, jetsetiqueꞌt Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Mostaza tømbu masti nama que jiꞌn aunque jutipø tømbu ndø nijpapø nascøsi.
\v 32 Pero cuando ndø nijpa, yeꞌṉba y mas møjaꞌajpa que aunque jutipø taꞌnø, y itpa møjapø ꞌyaṉmaṉ. Hasta sititvityajpapø palomaꞌis muspa chøcyaj ñoꞌsa cyømøṉgøꞌmø.
\s Ticøtoya cham Jesusis historia
\p
\v 33 Jetse sone coꞌma aṉmaꞌyocyuy cham Jesusis vaꞌcø ꞌyaṉmayajø Diosis ꞌyote hasta jujche muspaꞌcsyeꞌṉomo cyønøctyøyøyajø pøꞌnistaꞌm.
\v 34 Chamu jujche tucpase nascøsi vaꞌcø tø aṉmayø jujche Diosis ꞌyaṉguiꞌmgusye. Pero neꞌti ñøtuṉdøvøjiꞌṉ chaꞌmaṉajcayajpanaꞌṉ mumu vaꞌcø cyønøctøyøyajø.
\s Jesusis yac poyanjej sava
\p
\v 35 Mismo jama cuando tzaꞌiꞌajnømuꞌc, Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Ma tø cøjtam mar cøtuꞌmaṉ.
\p
\v 36 Y ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyoꞌnøyu tzacyaj sone pøn, y ñømaṉyaj Jesús barcoꞌom ijtupøꞌomnaꞌṉ. Y eyataꞌmbø barco maṉyajqueꞌtuti.
\v 37 Y joviti min poychoꞌtz pømipø sava, y barcoꞌomo tyapstøjcøy nøꞌ hasta que tas barco.
\v 38 Jesús oṉunaꞌṉ tøṉgøscøsi barco tuꞌtzomo. Eyataꞌmbøꞌis entonces yac saꞌyaj Jesús y ñøjmayaju:
\p ―¡Maestro! ¿Jiꞌnø mi ndzøjcay cuenta aunque maṉbaꞌam tø caꞌtame?
\p
\v 39 Jicsyeꞌc Jesús saꞌu, y ꞌyojnay sava, y ñøjmay nøꞌ:
\p ―¡Vøṉneyø!
\p Y vøṉgajpø sava, y vøṉgønecnømu.
\v 40 Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø mi ñaꞌtztamu? ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ⁿvyaꞌṉjajmondyame?
\p
\v 41 Jictaꞌm naꞌtzcoꞌñaju, nañøjmayajtøju:
\p ―¿Ipø pøꞌnacsqueꞌte? Hasta savaꞌis y nøꞌis cyønaꞌtzøyajpa.
\c 5
\s Tzoc Gadara pøn ñøcꞌijtøyupø yatziꞌajcuꞌis
\p
\v 1 Y nuꞌcyaj Gadara nasomo, mar cøtuꞌmøṉ.
\v 2 Put Jesús barcoꞌomo, y jicseꞌc cyønuꞌc tum pøꞌnis lo que yatziꞌajcuꞌis ñøcꞌijtøyupø. Je pøn tzuꞌṉ ñijpoñømbamø.
\v 3 Porque jiṉ itpapø ñijpoñømbamø, y ni iꞌis jiꞌn mus myocs cadenajiꞌṉ.
\v 4 Porque vøti nac oyu myocsayaj cadenajiꞌṉ cyøꞌ y cyoso, pero cadena tyucjacjacvøyu tzacpa, y ni iꞌsnaꞌṉ jiꞌn mus yaꞌinducø.
\v 5 Y vitpanaꞌṉ tumdum jama chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ. Opyanaꞌṉ cotzøjcomo y ñijpoñømbamø y vejpanaꞌṉ y yajpanaꞌṉ vyin tzaꞌjiꞌṉ.
\v 6 Cuando is Jesús yaꞌiti, popya cyønuꞌc pøꞌnis y cyutcøneꞌcayu.
\v 7 Y pømi veju, ñøjayu:
\p ―¿Ti mi sunba øtzjiꞌṉ, Jesús tzajpombø Diosis mi ꞌYune? Mi vaꞌṉgapyøjtzi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø jana mi ndø tzøjcay ni tiyø.
\p
\v 8 Jetse ñøjayu porque Jesusis ñøjayumnaꞌṉ yatziꞌajcuy:
\p ―¡Tzac je pøn!
\p
\v 9 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcu, ñøjayu:
\p ―¿Jujche mi nøyi?
\p Y pøꞌnis yaṉdzoṉu, ñøjayu:
\p ―Ø nøyi, Legión. Jetse ø nøyi porque sonetaꞌmbø chøꞌṉø.
\p
\v 10 Entonces je yatziꞌajcuꞌis vyaꞌcayaj Jesús vaꞌcø jana cyøꞌvejyaj eyapø nasomo.
\v 11 Ijtunaꞌṉ vøti yoya nø cyuꞌtyajupø quetzacøsi.
\v 12 Yatziꞌajcuꞌis ꞌyoꞌnøyaj Jesús ñøjayaju:
\p ―Tø cøꞌvejtamø yoyaꞌomdaꞌm vaꞌcø mi ndø yac tøjcøtyam jeꞌtomdaꞌm.
\p
\v 13 Entonces Jesusis chiꞌyaj permiso. Yatziꞌajcuy putyaju pøꞌnomo y tøjcøyaj yoyaꞌomdaꞌm. Y yoya poyaju y pitimøꞌñaj quetzaꞌomo nuꞌcyaju nøꞌcøꞌmø y suꞌcscaꞌyaju. Ijtunaꞌṉ sone yoya como dos milsyeꞌṉomo.
\p
\v 14 Entonces cyoqueñajpapøꞌis yoya poye maṉyaj cumguꞌyomo y riberaꞌomo. Maṉ cyotzamyaj ti tujcu. Y myañajupøꞌis tzuꞌṉyaju, y maṉ cyøqueꞌnøyaje.
\v 15 Y cyømiñaju Jesús y is poꞌcsupø jeni pøn lo que ñøcꞌijtøyupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis. Isyaju pøn tzojcupø tucu mesupø y vøꞌajupø quiꞌpsocuy; y naꞌchaju.
\v 16 Y isyajupøꞌis chamyaju jujche tzoc pøn nøcꞌijtøyajupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis, y chamyajqueꞌtu jujche tucyaj yoya.
\v 17 Entonces pøꞌnistaꞌm vyaꞌcayaj Jesús vaꞌcø chuꞌṉø ñeꞌ ñasomdaꞌm.
\p
\v 18 Cuando nømnaꞌṉ tøjcøy Jesús barcoꞌomo, min pøn nøcꞌijtøyajupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis viꞌna, y ñøjmay Jesús:
\p ―Suꞌnbø vaꞌc maṉ mi mbaꞌtø.
\p
\v 19 Pero Jesusis ja syun ñømavø, ñøjmayu:
\p ―Mavø mi ndøcmø. Y ma tzajmayaj mi ndøvø ti chøjcu ndø Comi Diosis mitzcøtoya, y jujche mi ñdyoꞌyaꞌṉøy Diosis.
\p
\v 20 Y maṉ je pøn y maṉ chajmayaj aunque iyø Decápolis cumguꞌyomdaꞌm ti chøc Jesusis ñeꞌjcøsi. Y mumu ñømayaꞌyaju.
\s Tzoc Jairoꞌis ꞌyune y tum yomoꞌis pyiꞌquisay Jesusis tyucu
\p
\v 21 Y barcoꞌomo cøtqueꞌt Jesús mar cøtuꞌmøṉ y jen cyøtuꞌmyaju sone pøꞌnis, y Jesús jiṉ tzøꞌy mar acapoya.
\v 22 Y ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis Jairo, coviꞌnajøpø tum Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo. Cuando is Jesús, cyønuꞌcu y cyutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø.
\v 23 Y cyøpenaꞌøyu, vyaꞌcay pyasenciaꞌajcuy, ñøjmay algo vaꞌcø myajṉay tyøcmø. Ñøjmayu:
\p ―Ø yomꞌune nø cyaꞌu. Mavø, cot mi ṉgøꞌ ø ⁿunecøsi vaꞌcø choca, vaꞌcø cyena.
\p
\v 24 Y Jesusis maṉ pyaꞌt je pøn. Y sone pøꞌnis maṉ pyaꞌtyajqueꞌte y myeꞌcyajpanaꞌṉ Jesús.
\v 25 Y minu tum yomo caꞌepø. Macvøstøjcay amemnaꞌṉ ijtumø yom pyoya caꞌcuy, putpanaꞌṉ vøti ñøꞌpin.
\v 26 Y toyaꞌisunaꞌṉ, tantos oy choꞌyøjoꞌyaj vøti doctojris, y yajpø mumu tyumin; y ja choca, sino mas pømiꞌaj cyaꞌcuy.
\v 27 Yøṉ yomoꞌis myan nø chamdøjupø tinaꞌṉ nø chøc Jesusis. Entonces cyømin Jesús jyøsaṉgøꞌmø vøti pøꞌnomo, y jyajsisay Jesusis tyucu.
\v 28 Porque nømnaꞌṉ quiꞌps chocoꞌyomo: “Oꞌca mbiꞌquisapyati tyucu, tzocpøjtzi”.
\v 29 Cuando piꞌquisay tyucu, jøꞌnøti pujtaṉjej ñøꞌpin, y ꞌyaṉjam vyin que tzojcuꞌam, ja ityaꞌam ni ti caꞌcuy.
\v 30 Entonces Jesusis ꞌyaṉjajmu que ñeꞌc milagro vini yac tzoc caꞌepø, y quen vituꞌu, cyøqueꞌnøy vøti pøn y nømu:
\p ―¿Iꞌis piꞌquisay ø nducu?
\p
\v 31 Y ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Aꞌmønde que pøꞌnis nø mi myeꞌcyaju. ¿Tiꞌajcuy mi ñømba: “¿Iꞌis piꞌquis øjtzi?”
\p
\v 32 Y Jesusis nømdøc cyen meꞌtz iꞌis pyiꞌquisupø.
\v 33 Como yomoꞌis myuspanaꞌṉ que piꞌquisuꞌøctøc tzoc cyaꞌcuy, pues naꞌtzu; søtøtpa maṉ cutcøneꞌc Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui y chajmayu jujche pyaꞌt chojcuy.
\v 34 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Øjtzø mi une, porque mi ndø vaꞌṉjajmu, mi ñchojcu, maṉ contento; tzojcuꞌam mi ṉgaꞌcuy.
\p
\v 35 Nømdøcnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Jesusis jetse cuando miñaj pøn  tzuꞌṉyajupø conocscuy tøc coviꞌnajøꞌis tyøcmø; ñøjayu:
\p  ―Caꞌuꞌam mi ⁿune. ¿Tiꞌajcuy mi jyorvatzøcpa Maestro?
\p
\v 36 Jesusis myanu ti nø chamyajupø y ñøjmay coviꞌnajø:
\p ―¡Uy ñaꞌtze, namas tø vaꞌṉjam øjtzi!
\p
\v 37 Entonces Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Jacoboꞌis tyøvø Juan. Ni i más ja o yac mave.
\v 38 Nuꞌcyaj coviꞌnajøpøꞌis tyøjcomo, y isyaj jujche nø cyøtasyaj sone pøꞌnis, y nømnaꞌṉ cyøvoꞌyaju y cyøvejyaju vøti porque caꞌ une.
\v 39 Jesús tøjcøyu y ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy tantos mi ṉgøtastamba y ṉgøvoꞌtamba yøṉ une? Ja cyaꞌøpøṉø, sino øṉupøtite.
\p
\v 40 Y syijcayaj Jesús porque Jesús nømu que øṉupøtite, pero caꞌupønaꞌṉete. Pero Jesusis myacputyaj mumu pøn aꞌṉgomo, y tøjcøy Jesús cuartoꞌomo ijtumø caꞌupø une. Yac tøjcøyajqueꞌt uneꞌis jyata y myama y ñeꞌcjiꞌṉ nømnaꞌṉ miñajupø.
\v 41 Jesusis ñujcay uneꞌis cyøꞌ y ñøjayu ñe ꞌyoteꞌomo:
\p  ―Talita, cumi ―pero øtz nømdambase, ñøjayu: Papiñomo, mi nøjaꞌmbyøjtzi, teꞌñchuꞌṉø.
\p
\v 42 Jicseꞌcti teꞌñchuꞌṉu, y ijtupømete macvøstøjcay ꞌyame papiñomoꞌis. Y naꞌtzpa aꞌmyaju y mayaꞌcoꞌñaju.
\v 43 Pero Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj viyuṉsye vaꞌcø jana chamnøvityaj ti tujcu. Y cyøꞌaṉguiꞌmøyaju vaꞌcø chiꞌyaj cuꞌtcuy yomꞌune.
\c 6
\s Jesús oy Nazaret cumguꞌyomo
\p
\v 1 Y Jesús tzuꞌṉ jeni, maṉ ñeꞌ cyumguꞌyomo y ñøtuṉdøvøꞌis maṉ pyaꞌtyaje.
\v 2 Cuando nuꞌc sapøjcuy jama, Jesús aṉmaꞌyochoꞌtzu Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo. Sone nømnaꞌṉ cyømaꞌnøyajupøꞌis nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju tiyete, nømyaju:
\p ―¿Jut aṉmatyøj yøṉ pøn yøcsepø musocujiꞌṉ, y jujche quiꞌpsocuꞌyøcyomøꞌnu?
\v 3 Yøṉ pøn carpinterote, Mariaꞌis ꞌyune. Yøꞌc ityaju tyøvø Jacobo, José, Judas y Simón. Y yøꞌc ityajqueꞌtu yomotaꞌmbø tyøvø. ¿Jujche muspa chøc jetsepø møjaꞌṉ mayaꞌcuy?
\p Y ja pyøjcøchoṉyaj Jesús, quiꞌsayaju.
\v 4 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mumu tzaꞌmaṉvajcopyapø vøcotzøctøjpa auṉque juti. Unico ñeꞌ cyumguꞌyomdaꞌmbøꞌis y ñeꞌ tyøvøꞌis y ñeꞌ itcuꞌyomdaꞌmbøꞌis jiꞌn vyøcotzøcyaje.
\p
\v 5 Y jiṉø Jesusis ja mus chøc mas milagroꞌajcuy, unico metzcuy tuꞌcapyø caꞌepøcøsi cyot cyøꞌ y yac tzocyaju.
\v 6 Y Jesús mayaꞌu porque ja vyaṉjamyajø; y ꞌyoc vijtu cheꞌtaꞌmbø cumguy vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya.
\s Jesusis cyøꞌvejyaj ñøtuṉdøvø
\p
\v 7 Jesusis vyejtuꞌmyaju macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y cyøꞌvejyaju vaꞌcø vityaj metzcuy metzcuy. Chiꞌyaj aṉquiꞌmguy vaꞌcø mus nøpujtayaj yatziꞌajcuy pøꞌnomdaꞌmbø.
\v 8 Y ꞌyaṉquiꞌmyaju Jesusis vaꞌcøti ñømaṉyaj saṉ cutacusti, vaꞌcø jana ñømaṉ cuꞌtcuy, ni morral, ni tumin chunuꞌomo;
\v 9 vaꞌcø myesyaj vacasnaca, y vaꞌcø jana ñømaṉ eyapø tyucu.
\v 10 Ñøjmayajqueꞌtu:
\p ―Jutipø tøjcom mi ñdyøjcøtyamba, jen tzøꞌtyamø; u cyacpøꞌtam cojejcuy hasta que mi ñchuꞌṉdamba jeni.
\v 11 Y oꞌca jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdame, ni jiꞌn mi ṉgyømaꞌnøtyame; entonces cuando mi nchuꞌṉdamba jeni, cøtijtam poꞌyojiꞌṉ mi ṉgoso como seña que ijtayaj cyoja jic cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Jic jama cuando Diosis maṉba yaj quejayaj mumu pøꞌnis cyoja, jic cumguꞌyomdaꞌmbø mas maṉba yaj cojaꞌajyaj Diosis que menos Sodoma y Gomorra cumguꞌyomdaꞌmbø. Viyuṉse mi ndzajmatyamba jetse.
\p
\v 12 Entonces ñøtuṉdøvø tzuꞌṉyaju y chajmayaj mumu pøn vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø y chacyaj yatzitzocoꞌyajcuy.
\v 13 Myacputyaj  yatziꞌajcuy pøꞌnomdaꞌm y jyasyaj sone caꞌetaꞌmbø  aceitejiꞌṉ vaꞌcø yac tzocyajø.
\s Caꞌu Juan Bautista
\p
\v 14 Møjaṉ aṉguiꞌmbapø Herodesis myan ti nø chøjcupø Jesusis, porque aunque juti tzamdøju Jesusis nø chøjcuse. Aṉguiꞌmbapøꞌis cyomoꞌyu que Juan nøꞌyøꞌopyapø vøcovisaꞌqueꞌtu, y nømu que por eso muspa chøc auṉque tiyø porque visaꞌupøte.
\v 15 Eyapø nømyajqueꞌtpanaꞌṉ que Jesús tzaꞌmaṉvajcopyapø Eliasete, eyapø nømyajqueꞌtpanaꞌṉ que Jesús tzaꞌmaṉvajcopapøte jujche itpasenaꞌṉ yaꞌmøc.
\p
\v 16 Pero cuando Herodesis myan ti nø chøc Jesusis, nømu:
\p ―Juanete. Øtz ⁿyac tøcspøjatyøj cyopac, pero visaꞌqueꞌtuti.
\p
\v 17 Porque ñeꞌ Herodesis oyunaꞌṉ yac nuctøj Juan y oyu cyot presoꞌomo. Porque ijtunaꞌṉ Herodesis myuqui Felipe, y Felipeꞌis yomo ñøyipøꞌis Herodías. Pero Herodesis oyu cyøpøc myuqui yomojiꞌṉ.
\v 18 Entonces Juaꞌnis ñøjayu Herodes:
\p ―Jiꞌn mus mi ṉgøpøc mi ndøvø yomojiꞌṉ.
\p
\v 19 Por eso yomo Herodiasis quiꞌsayu Juan, y yaj cojtøj presoꞌomo, sunbanaꞌṉ yaj caꞌø, pero ja mus yaj caꞌø.
\v 20 Porque anguiꞌmbapø Herodesis ñaꞌtz Juan, porque myusu que vøpø pønete, y Diosis vyiꞌnaṉdøjqui cøvajcøyupøte. Por eso Herodesis cyoquen Juan vaꞌcø jana yacsutzøc yomoꞌis. Herodesis cyømaꞌnøyu Juan con ganas, aunque ja cyønøctøyøpøꞌ ti nø chamupø.
\v 21 Pero entonces yomoꞌis pyaꞌtay jyama jujchøc vaꞌcø yaj caꞌ Juan. Herodesis cyosøꞌṉaju cyumpliaños y vyejayaju coviꞌnajø tøvø y soldado coviꞌnajøtaꞌm y mas coviꞌnajøtambø Galilea  nasomo.
\v 22 Cuando mumu ityajunaꞌṉ tuꞌmyajupø, Felipeꞌis yomoꞌis ꞌyomꞌune tøjcøyu y ejtzu aṉguiꞌmbapø Herodesis vyiꞌnomo. Y jetjiꞌṉ pocsyajupøꞌis syungoꞌñaju jujche oyuse etze, por eso aṉguiꞌmbapø Herodesis ñøjay papiñomo:
\p ―Vaꞌcø lo que ti mi sunba, y mi ndziꞌpøjtzi.
\p
\v 23 Nømu que de veras maṉba vyactziꞌ lo que nø syunupø, ñøjayu:
\p ―Viyuṉse maꞌṉbø mi ndziꞌ ti mi ⁿvaꞌcpa, aunque sea cuc vene ø ⁿitcuy; ispa Diosis.
\p
\v 24 Y papiñomo pujtu y ñøjay myama:
\p ―¿Ti ⁿvaꞌcpøjtzi?
\p Y myamaꞌis ñøjayu:
\p Vaꞌc Juan nøꞌyøꞌopyapøꞌis cyopac.
\p
\v 25 Y pronto tøjcøqueꞌtu ijtumø aṉguiꞌmbapø y ñøjayu:
\p ―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndø tziꞌ yøti yøti tum pulatocøsi Juan nøꞌyøꞌopyapøꞌis cyopac.
\p
\v 26 Entonces aṉguiꞌmbapø mayaꞌu, pero como oyu cham que de veras maṉba chiꞌ, y lo que ityajupøꞌis jeni myañaju; ja syun ñøjay papiñomo que jiꞌn ma chiꞌ lo que nø vyaꞌcupø.
\v 27 Por eso jicsyeꞌcti cyøꞌveju tum soldado vaꞌcø maṉ yaj caꞌ Juan y ñømijnay cyopac. Soldado tzuꞌṉu, maṉ presoꞌomo, y tyøcspøjay Juaꞌnis cyopac.
\v 28 Y ñømin pulatoꞌomo y chiꞌ papiñomo y papiñomoꞌis chiqueꞌtuti myama.
\p
\v 29 Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis myañaju ti tujcu, y miñaju vaꞌcø pijṉayaj cyoṉña y maṉ ñijpayaje.
\s Jesusis pyøꞌnøy mosay mil pøn
\p
\v 30 Nøtuṉdøvø lo que Jesusis cyøꞌvejyajupø vituꞌyaju, y nuꞌcyaju Jesuscøꞌmø y chajmayaju mumu lo que oyupø chøcyaje, y jujche oyuse aṉmaꞌyoyaje.
\v 31 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tø maṉdyaꞌi emøc ja ijnømømø vaꞌcø tø sapøctam usyøc.
\p Jetse nømu porque nømnaꞌṉ mingoꞌñaj pøn Jesuscøꞌmø; y Jesús y jetjiꞌn ityajupø ja chiꞌyaj lugar vaꞌcø cyuꞌtyajø porque soneꞌajyaju.
\v 32 Entonces Jesús tzuꞌṉyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ barcoꞌomo vaꞌcø myaṉyaj ja ijnømømø.
\v 33 Pero sone pøꞌnis isyaju cuando tzuꞌṉyaju y ispøcyaj Jesús. Tzuꞌṉyaju mumu cumguꞌyomo y viꞌna nuꞌcyaj nø myaṉyajumø Jesús.
\v 34 Pujtuꞌcam Jesús barcoꞌomo, isyaj sone pøn; y Jesusis tyoyaꞌṉøyaju, porque como borrego ja ityajøpøꞌis iꞌis cuidatzøcyajpa tocoyajpa, jetse tocoyajpa jicø pøn. Y Jesusis ꞌyaṉmachoꞌchaj sone aṉmaꞌyocujiꞌṉ.
\v 35 Cuando tzaꞌiꞌajnømuꞌjcam, ñøtuṉdøvøꞌis cyømiñaj Jesús y ñøjmayaju:
\p ―Tzaꞌiꞌajnømuꞌam, y ni ti ja it yøṉø lugajromo.
\v 36 Yac maṉyaj mumu pøn vaꞌcø maṉ cyuꞌtcuy juyaj ñeꞌcø vyingøtoyataꞌm tometaꞌmbø riberaꞌomo y coloniaꞌomo, porque ja ñøꞌityaj ni ti vaꞌcø cyuꞌtyajø.
\p
\v 37 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tziꞌtam mitz cuꞌtcuy.
\p Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayaj Jesús:
\p ―¿Jujche muspa ndziꞌtamø? Syunbanaꞌṉ dos mil peso vaꞌcø juñdyam cuꞌtcuy mumu pøngøtoya.
\p
\v 38 Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Jujche pan mi ⁿnøꞌijtamu? Ma ꞌaꞌmistamø.
\p Cuando myusyajuꞌc, ñøjayaju:
\p ―Mosay pan ijtu, y metzcuy coque.
\p
\v 39 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj mumu pøn vaꞌcø pyoꞌcsquecyaj majcay yøjtay nivoya vøtitaꞌm chuchmuꞌcomo.
\v 40 Y poꞌcsquecyaju sone nivoya. Veneꞌṉomo cincuenta poꞌcsyaj tyumøꞌomo, y veneꞌṉomo cien poꞌcsyaju tyumøꞌomo.
\v 41 Entonces Jesusis pyøc mosay pan y metzcuy coque, y quenquiꞌm tzajpomo y cyømasaꞌnøyaju. Entonces Jesusis vyenveꞌn pan y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø vyeꞌnbøꞌpøꞌvøyaj sone pøꞌnomo, y jetseti coque metzcuy. Vyeꞌnbøꞌyaj sone pøꞌnomo.
\v 42 Mumu cuꞌtyaj tasyajuꞌcsyeꞌṉomo.
\v 43 Nøtuṉdøvøꞌis piṉdasyaju macvøstøjcay vaca pan y coque aṉchøꞌyupø.
\v 44 Ityajunaꞌṉ como mosay mil pøn lo que oy cuꞌtyaje, aparte yomo y une.
\s Jesús vijtu nøꞌcøsi ja vyøṉdøjcøyø
\p
\v 45 Entonces Jesusis yac tøjcøyaj ñøtuṉdøvø barcoꞌomo vaꞌcø viꞌna maṉyaj Betsaida cumguꞌyomo marcøtuꞌmøṉ, mientras ñeꞌ Jesusis ꞌyoꞌnøyu tzacyaj sone pøn.
\v 46 Cuando pøn maṉyajuꞌcam, quiꞌm Jesús cotzøjcøsi vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøy Dios.
\v 47 Cuando piꞌtzøꞌajnømu, barco cucmajromnaꞌṉ ijtu, y Jesús tyumdinaꞌṉ it nascøsi.
\v 48 Y Jesusis isu que ñøtuṉdøvøꞌis jiꞌn mus ñøvit barco porque savaꞌis jiꞌn yac mave. Entre las tres y las seis de la mañana Jesús nuꞌc ñøtuṉdøvøcøꞌmø. Nømnaꞌṉ vyit nøꞌ vingøsi, y maṉbanaꞌṉ cyøjtayaje.
\v 49 Nøtuṉdøvøꞌis isyaju Jesús nøꞌ vingøsi nø vyijtupø, y cyomoꞌyaju oꞌca animate, y vejyaju.
\v 50 Porque mumu isyaju y naꞌchaju. Pero Jesusis ꞌyoꞌnøyaju y ñøjmayaju:
\p ―¡Øjchømøṉø, uy ñaꞌtztame!
\p
\v 51 Entonces Jesús tøjcøy barcoꞌomo ityajumø ñøtuṉdøvø, y poyaṉjej sava. Y mayaꞌyaj ñøtuṉdøvø.
\v 52 Aunque isyaju que Jesusis yac vøtiꞌaj pan, ja cyønøctøyøyajø ti muspa chøcø; porque ñøtuṉdøvøꞌis ja ityajønaꞌṉ vyaꞌṉjajmocuy vøti.
\s Jesusis yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø Genesaret nasomo
\p
\v 53 Nuꞌcyaj marcøtuꞌmøṉ Genesaret nasomo y jen majracapoya jyøꞌmu tzacyaj barco.
\v 54 Cuando Jesús pujtu barcoꞌomo, pøꞌnis ispøcyaj que Jesusete.
\v 55 Y mumu jic lugajromo chamboyaju jut it Jesús. Y cuando myañaj jut ijtu, ñømiñaju caꞌetaꞌmbø patacøstaꞌm.
\v 56 Nuꞌcpamaye Jesús, sea cumguꞌyomo, sea coloniaꞌomo, sea ranchoꞌomo, cyotyajpanaꞌṉ caꞌetaꞌmbø calleꞌomo, y vyaꞌcayaj Jesusis pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø yac piꞌquisyaj aunque sea tyucu coso. Y mumu piꞌquisyajupøꞌis tzocyaju.
\c 7
\s Jutz nømø minba yatzitzocoꞌyaj pøn
\p
\v 1 Nuꞌcyaj Jesuscømø fariseoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis, y metzcuy tuꞌcay aṉguiꞌmopyapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø.
\v 2 Jeꞌtistaꞌm isyaju que vene Jesusis ñøtuṉdøvø cuando cuꞌtyaju, ja cyøꞌcheꞌyajø jujche Israel pøꞌnistaꞌm cyostumbre ijtuse, y por eso cyøtzaꞌmøyaj Jesusis ñøtuṉdøvø que jiꞌn cyoꞌaṉjamyaj Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm.
\v 3 Porque fariseo vaꞌṉjajmocuy ñømaṉyajupøꞌis y eyataꞌmbø Israel pøndaꞌm jiꞌn cuꞌtyaje hasta que cøꞌcheꞌyajpa jujche ꞌyaṉmayajuse viꞌnataꞌmbøꞌis.
\v 4 Y cuando vituꞌyajpa plazaꞌomo juꞌyoñømbamø, oꞌca jiꞌn cyøꞌcheꞌyaje, jiꞌn cyuꞌtyaje. Y it vøti eyataꞌmbø cyostumbre cyoꞌaṉjamyajpapø viꞌnataꞌmbøꞌis ñe. Cyøtzeꞌyajpa pozuelo, tzica, y tøꞌṉgupyø traste y ꞌyøṉguytaꞌm.
\v 5 Por eso fariseoꞌstaꞌm y aṉquiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús, ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi nønduṉdøvøꞌis jiꞌn cyoꞌaṉjamyaj costumbre viꞌnataꞌmbøꞌis chacyajupø? Porque cuꞌtyajpa ja cyøꞌcheꞌyajøpø.
\p
\v 6 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Viyuṉse mitz mi ndzøctamba jujche Isaiasis chamuse. Mitz mi vingøvøjtaꞌmdi pero jojmo mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm yatzitaꞌmbøte. Jyay Isaiasis que Dios nømu:
\q Yøṉ pøꞌnis vøcotzøcyajpøjtzi ꞌyaṉnacapit,
\q pero chocoꞌyomo jiꞌn ø vaꞌṉjamyaje.
\q
\v 7 Y comequeꞌcti cønaꞌtzøyajpøjtzi,
\q porque ꞌyaṉmayajpa pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉ y nømyajpa que Diosis ñeꞌ.
\p
\v 8 Y ñøjayajqueꞌtu Jesusis:
\p ―Mitz ndzactamba lo que Diosis chamuse y mi ṉgønaꞌtzøtyamba pøꞌnistaꞌm cyostumbre. Mi ṉgøtzeꞌtamba tzica y posuelo, y vøti jetsepø costumbre mi ndzøctamba.
\v 9 Saꞌsa mi ndzøjcocøjtamba Diosis chamupø tiyø vaꞌca mi ndzøctamø mi neꞌ mi ṉgostumbre.
\v 10 Por ejemplo Moisesis chamu: “Cønaꞌtzøy mi janda y mi mama”, y también chamgueꞌtu: “Chamdziꞌpapøꞌis jyata o myama vaꞌcø ti chøjcay Diosis, tiene que vaꞌcø yaj caꞌtøjø”.
\v 11 Pero mitz ñømdamba que tum pøꞌnis muspa ñøjmay jyata o myama: “Jiꞌn mus mi ṉgotzova, porque mumu lo que nøꞌijtøjtzi interés ndzamdziꞌø Dios”. Jetse mi nøjandyamba Corbán.
\v 12 Y oꞌca pøn nømba jetse, mitz ñømdamba que jiꞌndyet pyena vaꞌcø cyotzoṉ jyata o myama.
\v 13 Jen mi ndocojatyamba Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøctam mi ṉgostumbre viꞌnataꞌmbøꞌis chacyajuse. Y mijtaꞌm jetse mi aṉmañdyaṉqueꞌtpa mi ⁿune, y sone yøꞌcsetaꞌmbø tiyø mi ndzøctamba.
\p
\v 14 Entonces Jesusis vyejtuꞌmyajqueꞌt sone pøn y ñøjayaju:
\p ―Tø cømaꞌnøtyam ti nø ndzamupø vaꞌcø mi ṉgøñøctøyøtyamø:
\v 15 Aunque ti vaꞌcø ndø cuꞌtø, jiꞌn tø yatziꞌaje; jiꞌndyet ni tiyø coja. Lo que putpa ndø tzocoꞌyomo, jeꞌtis tø yaj cojapaꞌtpa.
\v 16 Oꞌca ijtam mi ngoji, cømaꞌnøtyamø.
\p
\v 17 Cuando Jesusis ꞌyoꞌnøyutzacyaj pøn y tøjcøy tøjcomo, entonces ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj yøcsepø ticøsi, syuñaju vaꞌcø chaꞌmaṉvac oyuse chame.
\v 18 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Entonces mitztaꞌm, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyaṉgueꞌte? ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgøñøctøyøtyame que lo que tøjcøpya ndø aṉnaꞌṉgomo, jiꞌn tø yuꞌqui ndø tzococøsi?
\v 19 Porque jiꞌn tøjcøy ndø tzocoꞌyomo, sino ndø tzejcomo, y jøsiꞌcam putqueꞌtpa.
\p Jetse chaꞌmaṉvajcu Jesusis que aunque jujchepø cuꞌtcuy muspa ndø cuꞌtø.
\v 20 Y ñøjmayajqueꞌtu:
\p ―Lo que putpapø ndø tzocoꞌyomo, jeꞌis tø yaj cojapaꞌtpa.
\v 21 Porque jojmo pøꞌnis chocoꞌyomo quiꞌpspa vaꞌcø chøcø yatzitaꞌmbø tiyø. Quiꞌpspa vaꞌcø møtzi ñøꞌit yomo, vaꞌcø cyøtzøjcøꞌyoya, vaꞌcø yaj caꞌoya,
\v 22 vaꞌcø ñuꞌmø, vaꞌcø ꞌyaṉsujnayaj aunque tiyø eyapøꞌis ñeꞌ, vaꞌcø chøctoꞌ yatzipø tiyø, vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyoya, vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy, vaꞌcø cojajejiꞌṉ is tyøvø porque más vøj ijtu, quiꞌpspa vaꞌcø tyopoꞌoꞌnøy tyøvø, y ñeꞌ vaꞌcø myøjatzøc vyin, jiꞌn it quiꞌpsocuy vøjpø.
\v 23 Mumu jetsetaꞌmbø tiyø ndø quiꞌpspa ndø tzocoꞌyomo, y tø yac tocopya.
\s Vyaꞌṉjam Jesús eyapø cumguꞌyombø yomoꞌis
\p
\v 24 Jesús tzuꞌṉu y maṉ vit tome Tiro y Sidón cumguꞌyomo. Tøjcøy tum tøjcomo y jiꞌnaꞌṉ syuni vaꞌcø myustøjø jut ijtu, pero ja mus ꞌyaṉgøvøꞌnø.
\v 25 Porque myusu tum yomoꞌis que jen it Jesús. Yomoꞌis ñøꞌijtu tum yomꞌune ñøcꞌijtøyupø yatziꞌajcuꞌis. Yomo pronto minu Jesuscøꞌmø y japcøneꞌc vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø vyaꞌcay pyasenciaꞌajcuy.
\v 26 Yøṉ yomo emøcpø yomote, griego ote chambapøꞌis, y raza tiyøjquete Sirofenicia. Yøṉ yomoꞌis vyaꞌc Jesuscøsi vaꞌcø yac tzuꞌṉay yatziꞌajcuy ꞌyuneꞌis chocoꞌyomo. (Pero como yomo eyapø cumguꞌyombø y Israel pøꞌnis tyuyicotzøcyajpanaꞌṉ eyapø cumgupyøṉ),
\v 27 por eso Jesusis ñøjayu:
\p ―Hay que viꞌna vaꞌcø ndø pøꞌnøy ndø une, y jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø cøpøc une cyuꞌtcujiꞌṉ vaꞌcø ndø pøꞌnøy tuyi. Jetse jiꞌn mus mi ṉgotzova, porque mitz jiꞌndyet mi Israel pøn como si fuera une.
\p
\v 28 Pero yomoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Viyuṉse mi ñchamba, Señor, pero aunque mi ṉgumguy tøvøꞌis tuyicotzøcyajpøjtzi, tø cotzoṉ usytaꞌm como mesacøꞌmø tuyiꞌis piṉyajpa cømuꞌtaṉ lo que uneꞌis tiquipøꞌyajpa. Jetsetiqueꞌt mi ndø yac tzojcacyeꞌt ø une aunque emøcpø yomo chøṉø.
\p
\v 29 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Vøjti mi ndø aṉdzoṉu. Muspa mi myaṉ yøti. Yatzipø espiritu pujtuꞌam mi ⁿuneꞌomo.
\p
\v 30 Cuando yomo nuꞌc tyøcmø, pyaꞌt ꞌyune ꞌyuṉgucyøsi, y yatzipø espirituꞌis chajcumnaꞌṉ.
\s Jesusis yac tzoc tum pøn cojipø y umapø
\p
\v 31 Jesús tzuꞌṉqueꞌt Tiro cumguꞌis cuenta y cøt Sidón cumguꞌyomo y ñøjayajpamø Decápolis, y nuꞌc Galilea majraṉvini.
\v 32 Y ñømiñaj tum pøn cojipø y umapø, y vyaꞌcayaj Jesusis pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø cyot cyøꞌ caꞌepø pøngøsi.
\v 33 Jesusis ñømaṉu pøn neꞌti jyaꞌitømø ni iyø, y piquisayaj pøꞌnis cyoji y tzuju y piꞌquisay tyotz.
\v 34 Entonces quenguiꞌm tzajpomo, jeꞌpyøjcu, y nøjayu ñeꞌ ꞌyoteꞌomo:
\p ―¡Efata! ―pero øtz nøjayndyaꞌmbøjtzi ndø ondeꞌomo: ¡Aṉvacø!
\p
\v 35 Jicseꞌcti aṉvacyaj cyoji, y tyotz tzojcu, y vejvejnechoꞌtzu suñi.
\v 36 Y ꞌyaṉguiꞌmyaj Jesusis vaꞌcø jana cyotzamyaj jujche yac tzoc caꞌepø. Pero entre mas ꞌyaṉguiꞌmyaj jetse, mas cyotzamyaju.
\v 37 Y algo mayaꞌyaju y nømyaju:
\p ―Mumu ti chøcpa vøjø. Yac manba ote cojitaꞌmbø, y yac vejvejneyajpa umataꞌmbø.
\c 8
\s Jesusis pyøꞌnøy macscuy mil pøn
\p
\v 1 Jic tiempo tuꞌmyaj sone pøn y ja itønaꞌṉ ni ti vaꞌcø cyuꞌtyajø. Entonces Jesusis vyejayaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p
\v 2 ―Ndoyaꞌṉøyajpøjtzi yøṉ pøndaꞌm porque ijtum tuꞌcay jama nø paꞌtyajumø, y yøti ja it ni tiyø vaꞌcø cyuꞌtyajø.
\v 3 Y oꞌca ⁿyac maṉyajpa tyøcmøtaꞌm jana cuꞌti, jiꞌn maṉ tyoñaj ojse, porque vene tzuꞌṉyaju yaꞌi.
\p
\v 4 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayaj Jesús:
\p ―¿Jut maṉba ndø mbøctam cuꞌtcuy vaꞌcø ndø pøꞌnøtyamø? porque yøꞌqui ni i ja itø.
\p
\v 5 Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿Jujche mi nøꞌijtam pan?
\p Y ñøjayaju:
\p ―It cuꞌyay.
\p
\v 6 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju vøtitaꞌmbø pøn vaꞌcø pyoꞌcsquecyajø nasomo. Pyøc cuꞌyapyø pan y ñøjay Dios yoscøtoya. Entonces ñama ven pan y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø syajyaj sone pøꞌnomo, y jetse chøcyaju.
\v 7 Y ityajqueꞌtu metzcuy tuꞌcay namapø coque. Jesusis cyømasaꞌnøcyeꞌtuti y ñøjayaju vaꞌcø syajyajqueꞌtati.
\v 8 Y mumu cuꞌjtasyaju y después piṉdasyaj cuꞌyay vaca lo que tzøꞌyupøjiꞌṉ.
\v 9 Y ityaj como macscuy milsyeꞌṉomo. Entonces Jesusis ñøjayaj pøndaꞌm vaꞌcø myaṉyajø.
\v 10 Y Jesús tøjcøy barcoꞌomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y maṉ Dalmanuta nasomo.
\s Fariseoꞌis sunba isyaj milagroꞌajcuy
\p
\v 11 Entonces miñaj fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis y ñøꞌonguipyaju Jesús. Y vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø vyaꞌcayaju vaꞌcø isindziꞌyaj milagroꞌajcuy como seña que Diosis cyøꞌvejupø.
\v 12 Jesús møja jeꞌpyøjcu y nømu:
\p ―¿Tiꞌajcuy syuñajpa milagroꞌajcuy vaꞌcø isyajø yøtitaꞌmbø pøꞌnis? Viyuṉsye mi ndzajmatyamba que øtz jiꞌn ma yac isyaj ni ti seña.
\p
\v 13 Jesús tzuꞌṉ sone pøꞌnomo y tøjcøcyeꞌt barcoꞌomo y maṉyaj mar cøtuꞌmaṉ.
\s Fariseoꞌis lyevadurataꞌm
\p
\v 14 Y jyajmbøyaj ñøtuṉdøvøꞌis vaꞌcø ñømaṉyaj cuꞌtcuy, nada mas tumdinaꞌṉ it pan barcoꞌomo.
\v 15 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju ñøjayaju:
\p ―Cømaꞌnøtyamø; tzøctam cuenda yac poṉoṉbapøꞌis pan fariseoꞌis ñeꞌtaꞌm y Herodesis ñeꞌtaꞌm.
\p
\v 16 Y ñøtuṉdøvø tzamdzamnechoꞌchaju entre neꞌcomdaꞌm nømyaju:
\p ―Puede ser jetze chamba porque øtz ja ñøꞌijtam pan.
\p
\v 17 Jesusis myusu ti nø chamyaj ñeꞌcomdaꞌm y nøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ñømdamba que ja it pan? ¿Tiꞌajcuy jiꞌndøc mi ṉgøñøctøyøtyame, ni jiꞌndøc mi mustame tiꞌajcuy øtz ndzaꞌmba yac poṉoṉbapøꞌis pan? Ja it vøjpø mi ṉguipsocutyaꞌm.
\v 18 Ijtam mi vindøm, pero jiꞌn mi istame. Ijtam mi ṉgoji, pero jiꞌn mi myaꞌnondyame. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi jamdame?
\v 19 Cuando øtz veꞌnbøꞌøjtzi mosay pan para mosay mil pøngøtoya, ¿jujche mi ⁿjojøndyastamu vaca tzøꞌyupøjiꞌṉ?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Doce.
\p
\v 20 Entonces Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Y cuando veꞌnbøꞌ øjtzi cuꞌyay pan para macsycuy mil pøngøtoya, ¿jujche mi ⁿjojøñdyastam vaca tzøꞌyupøjiꞌṉ?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Cuꞌyay.
\p
\v 21 Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―¿Y jiꞌndøc mi ṉgøñøctøyøtyame?
\s Jesusis yac tzoc tum toꞌtipø pøn
\p
\v 22 Nuꞌcyaj Jesús Betsaida cumguꞌyomo y nø ñuꞌcyaj tum toꞌtipø pøn y ñuꞌcsayaju Jesús vaꞌcø piꞌquisø.
\v 23 Jesusis ñujcay cyøꞌ y jitinømaṉ pøn cumguꞌacapoya. Jesusis cyøtzujøy vyitømgøsi y cyojtu cyøꞌ pøngøsi y ꞌyaṉgøvaꞌcu oꞌca isopyaꞌam.
\v 24 Pøn quenvijtu y ñøjayu:
\p ―Isyajpaꞌmtzi pøndaꞌm teꞌñaju, como cusye aꞌmyajpøjtzi, pero vityajpa.
\p
\v 25 Entonces Jesusis cyotvøjøtzøc cyøꞌ jeꞌis vyitømgøsi, y pøꞌnis chøjquisu oꞌca ispaꞌam y søꞌṉ vitøm, y isoy vøjø.
\v 26 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Maṉ mi ndøcmø, uy tyøjcøy cumguꞌyomo, y u mi ndzajmay ni iyø jujche mi ñchojcu.
\s Pedro nømu que Jesús Cristote
\p
\v 27 Jesús tzuꞌṉyaj ꞌyaṉmayajpapøjiꞌṉ y maṉyaju Cesarea Filipo cumguꞌis cyojajmbamø, y nø tyuꞌṉayajuꞌøc Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøtuṉdøvø ñøjayaju:
\p ―¿Jujche nømyajpa pøn que ipø pøn chøṉ øjtzi?
\p
\v 28 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaju:
\p ―Ijtu nømyajpapø que mijtzimete Juan mi ñøꞌyøꞌombapø; eyapø nømyajpa que mijtzimete Elías; eyapø nømyajpa que mijtzimete iyø jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø.
\p
\v 29 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Y mijtzi, ¿jujche ñømdamba que ipø pøn chøṉø?
\p Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Mijtzete Cristo Diosis mi ṉgyøꞌvejupø.
\p
\v 30 Pero Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌca jana maṉ chajmay ni iyø que Cristote.
\s Jesús nømu que manba yaj caꞌyaje
\p
\v 31 Entonces Jesusis chajmayaj ñøtuṉdøvø ñøjmayaju:
\p ―Øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene que vaꞌcø toyaꞌis øtz algo, porque jiꞌn ma pøjcøchoṉyaj tzambøꞌnis y aṉguimyajpapøꞌis y Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmayajpapøꞌis; y jiꞌquistaꞌm maꞌṉbø yaj caꞌyaje. Pero maꞌṉbø visaꞌ tyuꞌca jamacøsi.
\p
\v 32 Saꞌsa yaj cøñøctøyøyaj Jesusis jetse que maṉba yaj caꞌtøji. Entonces Pedroꞌis neꞌti ñømaṉu Jesús y Pedroꞌis ꞌyojnayu Jesús, ñøjayu vaꞌcø jana chiꞌocuyaj vyin.
\v 33 Pero Jesús cyeꞌnajvitu y aꞌmyaj ñøtuṉdøvø y ꞌyojnacyeꞌt Pedro ñøjayu:
\p ―¡Tzuꞌṉ ø ⁿviꞌnomo mijtzi Satanás! Como pøꞌnis quiꞌpsyajpase, jetse mi ṉguiꞌpspa; jiꞌndyet como Diosis jujche quiꞌpspase.
\p
\v 34 Entonces Jesusis vyejayaj mumu pøn ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, ñøjmayaju:  
\p ―Oꞌca aunque iꞌis sunba maṉ paꞌtø, tiene que vaꞌcø jana  tyoyaꞌṉøy vyin; y como pøꞌnis cyajpa cruz vaꞌc maṉ cyaꞌ  jetcøsi, jetse sunbaꞌis min paꞌtø, tiene que vaꞌcø  cyapqueꞌt cruz y vaꞌcø min paꞌtø.
\v 35 Porque oꞌca jiꞌn sun cyaꞌø øtzcøtoya, maṉba tocoye: pero oꞌca caꞌpa øtzcøtoya y vøjpø otecøtoya, cotzocpa.
\v 36 ¿Porque jujche vøꞌajpa pøn oꞌca gyanatzøcpa mumu tiyø nascøspø y tocopya vyin?
\v 37 ¿Jujchecøs pues muspa ⁿjyuvyituꞌ vyin vaꞌcø visaꞌø? ¡Ni tipit!
\v 38 Pues oꞌca aunque iꞌis cotzaꞌajpa øjtzi y cotzaꞌajapya ø ønde yøṉ cojapaꞌtyajupø y cøtzøjcøꞌyoyajpapø pøꞌnomo, entonces también øtz Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maṉba ṉgotzaꞌajqueꞌt jicø pøn cuando miꞌnbøjtzi ø Jandaꞌis syøꞌṉgøꞌomo masanbø angelesjiꞌṉ.
\c 9
\p
\v 1 Y ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, ijtu yøꞌqui mijtzomdaꞌm vene jiꞌn mavepø cyaꞌyaje hasta que isyajpa jujche Dios aṉguiꞌmbase pyømijiꞌṉ.
\s Ocsøꞌṉ Jesús
\p
\v 2 Cøjtuꞌcam tujta jama ñøjmayuꞌc jetse, Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juan tum yeꞌṉupø cotzøjcøsi. Jiṉnaꞌṉ ityaj myacscucøꞌyi, y min eyati quene Jesús jeꞌtis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm.
\v 3 Tyucu oꞌca tise popo søꞌṉgomøꞌnu. Ja it nascøs cøtzeꞌopyapø muspapøꞌis yac popoꞌaj jetse.
\v 4 Jicsyeꞌc quejyaju Elías y Moisés. Jenaꞌṉ nø chamdzamneyaju Jesusjiꞌṉ.
\v 5 Entonces Pedroꞌis ñøjmay Jesús:
\p ―Maestro, vøjø vaꞌcø tø ijtam yøꞌqui. Vøjø vaꞌcø ndzøctam tuꞌcay peꞌchtøc, tumø para mitzcøtoya, tumø para Moisescøtoya, y tumø para Eliascøtoya.
\p
\v 6 Jetse nømu porque jiꞌnaꞌṉ myus ti vaꞌcø chamø; porque naꞌtzcoꞌñaju.
\v 7 Entonces min oꞌna y cyømøṉ gøtzøjcøyaju y myañaju Diosis ꞌyote oꞌnaꞌomo nø ñømupø:
\p ―Yøṉete ø ⁿUne sunbapø øjtzi. Cømaꞌnøtyam ti chambase.
\p
\v 8 Jicsyeꞌcam ñøtuṉdøvøꞌis cyenmeꞌchaju y ni ja isyajø mas que tumdinaꞌṉ it Jesús ñeꞌcjiꞌn.
\p
\v 9 Cuando nømnaꞌṉ myøꞌñaj cotzøjcøsi, Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju ñøjmayaju:
\p ―U mi ndzamdam ti mi istamu hasta que visaꞌpøjtzi øtz mumu Pønis chøṉ Tyøvø.
\p
\v 10 Y ja chajmayaj ni iyø ti isyaj cotzøjcøsi, pero na ñøꞌocvaꞌcyajtøju tiyacsqueꞌt chamba que maṉba visaꞌe.
\v 11 Entonces ꞌyocvaꞌcyaj Jesús:
\p ―¿Tiꞌajcuy nømyajpa aṉguiꞌmguy myusyajpapøꞌis que Elías tiene que vaꞌcø min viꞌna y después minba Cristo?
\p
\v 12 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉete Elías viꞌna minba y vyøjøtzøcpa mumu tiyø, y jicsyeꞌc minba Cristo. Y viyuṉsye jyayaju tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis que mumu Pøꞌnis Tyøvø tiene que vaꞌcø toya isø, y jiꞌn ma pyøjcøchoṉyaje.
\v 13 Pero mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que minuꞌam Elías y pøꞌnis chøjcayaju lo que syuñajuse, jujche jyayajuse yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis.
\s Jesusis yac tzoc ṉgaꞌe yatziꞌajcuꞌis ñøtzøjcupø
\p
\v 14 Y entonces Jesús y vityajupøjiꞌṉ vituꞌyaj ityajumø eyataꞌmbø ñøtuṉdøvø. Y isyaju vøti pøn que nø vyocøvituꞌyajupøꞌis ñøtuṉdøvø. Y ityajqueꞌtutinaꞌṉ aṉguiꞌmguy myusyajpapøꞌis que ñøꞌonguipyaju Jesusis ñøtuṉdøvø.
\v 15 Cuando isyaju Jesús, mayaꞌcoꞌñaj vøti pøn y popya cyønuꞌcyaj Jesús y yuschiꞌyaju.
\v 16 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø mi ꞌyonguiptam jetjiꞌṉ?
\p
\v 17 Jicsyeꞌc onbujtu tum pøn sone pøꞌnomo, ñøjayu:
\p ―Maestro, mi nømijnay øjtzi ø ⁿjaya une lo que nøcꞌijtøyupø yatzipø espirituꞌis y jeꞌis yac umaꞌajpa.
\v 18 Aunque jut ñucpa espirituꞌis, yac pitivitpa y aṉꞌupuꞌøpya, y cyøꞌspa tyøtz, y nø tyøtzpøꞌu. Oꞌyø vaꞌṉgayaj pyasenciaꞌajcutyaꞌm  mi nønduṉdøvø vaꞌcø yac tzuꞌṉyaj yatzipø espiritu, y  ja mus yac tzuꞌṉyajø.
\p
\v 19 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mi mbyøꞌnistaꞌm jiꞌn mi ⁿvyaꞌṉjajmondyamepøꞌis; ṉgoꞌiꞌnbøjtzi vaꞌcø it vøti jama mitzjiꞌṉdam y najiꞌndi mi ṉgøñøctøyøtyame. Ṉgoꞌiꞌnbøjtzi vaꞌcø mi nømajṉandyam pasencia vøti jama. Nømindam yøꞌc ṉgaꞌe.
\p
\v 20 Jicsyeꞌc ñønuꞌcyaju. Cuando yatzipø espirituꞌis isuꞌc Jesús, ṉgaꞌe yac tuꞌyu; y quejcu nasomo, pitivijtu y aṉꞌuputeju.
\v 21 Entonces Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌc ṉgaꞌeꞌis jyata, ñøjayu:
\p ―¿Jujche jama ijtu que yøꞌcse tuctzoꞌtzumø?
\p Y ñøjayu:
\p ―Cuando uneꞌctøc yøꞌcse tuctzoꞌtzu.
\v 22 Y vøti nac yatzipø espirituꞌis yaj quecpa juctyøjcomo o nøꞌcøꞌmø vaꞌcø yaj caꞌø. Pero oꞌca muspa mi ndø yac tzojcayø, tø toyaꞌṉøtyamø y tø cotzoṉdamø.
\p
\v 23 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Mitz ndø nøjapya: Oꞌca mi muspa. ¿Tiꞌajcuy mi aṉgøvaꞌcpa oꞌca muspa ndzoꞌyøyø? Vaꞌṉjambapøꞌstzi muspø ndzøjcay bien aunque ticøsi.
\p
\v 24 Entonces ṉgaꞌeꞌis jyata pømi veju ñøjayu:
\p ―Øtz mi vaꞌṉjambøjtzi, pero tø cotzoṉø vaꞌcø mi ⁿvaꞌṉjam más.
\p
\v 25 Jicsyeꞌc is Jesusis que nø pyoyatuꞌmduꞌmneyaju vøti pøn. Y ꞌyojnay yatzipø espiritu ñøjayu:
\p ―Mijtzi mi yac umaꞌajpapøꞌis mi ꞌyespiritu, øtz mi aṉguiꞌmba: tzac ṉgaꞌe, y nunca u mi ñdyøjcøcyeꞌt ṉgaꞌeꞌis chocoꞌyomo.
\p
\v 26 Y espiritu veju y yac søtøt ṉgaꞌe algo y chajcu. Y ṉgaꞌe tzøꞌy como caꞌupøse. Por eso pøn nømyaju:
\p ―Caꞌupømete.
\p
\v 27 Pero Jesusis ñuc cyøꞌcøsi y jyititeꞌnu, y ṉgaꞌe teꞌndonchuꞌṉu.
\p
\v 28 Entonces Jesús tøjcøy tøjcomo, y nøtuṉdøvøꞌis neꞌti ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaju Jesús:
\p ―¿Tiꞌajcuy øtz ja mus yac tzuꞌṉdam yatziꞌajcuy?
\p
\v 29 Y ñøjayaj Jesusis:
\p ―Yøcsepø yatzipø espiritu jiꞌn puti, oꞌca jiꞌn ndø oꞌnatyam Dios y vaꞌcø jana tø cuꞌtø hasta que ndø oꞌnøyuꞌjcam Dios.
\s Jesusis chajmayajqueꞌtu que maṉba yaj caꞌtøji
\p
\v 30 Tzuꞌṉyaj jeni y cøtyaj Galilea nasomo, y Jesusis jiꞌnaꞌṉ syuni vaꞌcø myus ni iꞌis oꞌca jenaꞌṉ ijtu.
\v 31 Porque nømnaꞌṉ chajmayaj ñøtuṉdøvø, ñøjayaju:
\p ―Øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maṉba tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomo, y maṉba yaj caꞌtøji y tuꞌcay jama caꞌuꞌctzi maꞌṉbø visaꞌqueꞌte.
\p
\v 32 Pero ñøtuṉdøvøꞌis ja cyønøctøyøyaj jujchepø tiyø nø cham Jesusis, y ja ꞌyocvaꞌcyajøꞌam Jesús naꞌtzcupit.
\s Jesusis cham iyete mas myøjaꞌṉombø
\p
\v 33 Y nuꞌcyaj Jesús Capernaum gumguꞌyomo; y cuando tøjcomo ijtuꞌøc, Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Tinaꞌṉ nø mi ndzamdam tuꞌṉomo?
\p
\v 34 Pero ja ꞌyaṉdzoṉyajø, porque tuꞌṉomo nømnaꞌṉ ꞌyonguipyajtoꞌu ñeꞌcomdaꞌm a ver jutipø nøtuṉdøvø mas coviꞌnajøꞌajupø.
\v 35 Entonces Jesús poꞌcsu y vyejtuꞌmyaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p ―Oꞌca i sunba cyoviꞌnajøꞌajø; tiene que vaꞌcø it como ja itøꞌis ni ti aṉguiꞌmguy, como tum chøsi; vaꞌcø chøc nuꞌcsocuy mumu pøngøtoya.
\p
\v 36 Y Jesusis pyøc tum une y cyot cujcomo. Jicsyeꞌc jyotzcøtøjcøy une y ñøjay ñøtuṉdøvø:
\p
\v 37 ―Oꞌca mi mbøjcøchoṉba tum une yøꞌcsepø ø nøyiṉgøsi, mi ndø mbøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi; y oꞌca mi ndø pøjcøchoṉba, jiꞌn saṉ øtz mi ndø pøjcøchove, sino mi mbøjcøchoṉgueꞌtpati cøꞌvejupøꞌstzi.
\s Iꞌis jiꞌn tø quiꞌsatyame, tø øtzjiꞌṉbøte
\p
\v 38 Entonces Juaꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Maestro, istaꞌmøjtzi tum pøn nø yac tzuꞌṉupøꞌis yatzipø espiritu mi nøyiṉgøsi, y ⁿyaꞌinductaꞌmøjtzi, nøjandyaꞌmøjtzi: “Mitz ja mi nøꞌit permiso vaꞌcø yac tzuꞌṉ yatzipø espiritu”. Jetse nøjandyaꞌmøjtzi porque jicø pøn jiꞌn vit tyumøꞌomo tø øtzjiꞌṉdaꞌm.
\p
\v 39 Pero Jesusis ñøjay Juan:
\p ―U mi yaꞌinductamu, porque oꞌca pøꞌnis chøcpa milagroꞌajcuy ø nøyiṉgøsi, al mismo tiempo jiꞌn mus cøꞌoꞌnøy øjtzi.
\v 40 Porque oꞌca jiꞌn tø quiꞌsaye, tø cotzoṉba.
\v 41 Viyuṉsye mi nøjandyamba, oꞌca aunque iꞌis mi ñchiꞌpa usy nøꞌ porque mitz Cristoꞌis mi ñeꞌndaꞌm, viyuṉsye maṉba pyøc cyoyoja.
\s Tiꞌis tø yaj cojapaꞌtpa
\p
\v 42 ”Oꞌca tum yøcsepø cheꞌpø uneꞌis vaꞌṉjamba øjtzi, y tum pøꞌnis yajapya jic uneꞌis vyaꞌṉjajmocuy, entonces jic pøn más maṉba castigatzøctøji que menos toya oꞌca patztøjcøtyøjunaꞌṉ nøꞌcøꞌmø vyajtøjatyøjupø møjapø vacucha cyønøcøꞌmø.
\v 43 Jetcøtoya oꞌca mi ṉgøꞌis mi ⁿyaj cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø. Mas vøjø tuꞌmaṉgøꞌpø vaꞌcø mi ndyøjcøy ityajumø queñajpapø, que vaꞌcø jana mi ñdyøjcøy mi mejchaṉgøꞌpø yatzipøꞌomo, jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
\v 44 Jen jiꞌn cyaꞌyaj namchan vyiꞌcyajpapøꞌis caꞌupø, y juctyøc jiꞌn tuꞌyi nunca.
\v 45 Y oꞌca mi ṉgosoꞌis mi yaj cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø. Masti vøj tuꞌmaṉgoso vaꞌcø mi ndyøjcøy ityajumø queñajpapø que vaꞌcø jana mi mbyajtzøtyøj mejchaṉ goso yatzipøꞌomo, nunca jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
\v 46 Jeni jiꞌn cyaꞌyaj namchan vyiꞌcyajpapøꞌis caꞌyajupø, y juctyøc jiꞌn tuꞌyi nunca.
\v 47 Y oꞌca mi vindøꞌmis mi yaj cojapaꞌtpa, nøputø. Mas vøjø tuꞌmaṉ vitøm vaꞌcø mi ndyøjcøy Dios aṉguiꞌmopyamø, que vaꞌcø jana mi mbyajtzøtyøj metzaṉ vitømgøꞌi yatzipøꞌomo.
\v 48 Jeni jiꞌn cyaꞌyaj namchan vyiꞌcyajpapøꞌis caꞌupø, y juctyøc jiꞌn tuꞌyi nunca.
\p
\v 49 ”Porque mumu pøn maṉba vøjøtzøcyajtøj juctyøcjiꞌṉ, y mumu copøn yaj caꞌyajupø para Dioscøtoya canaꞌøyupøte.
\v 50 Pero oꞌca cana sequeꞌajpa, ja it jujche vaꞌcø ndø yaj canaꞌomvøjøtzøcø. Como canaꞌis yac omba cuꞌtcuy, jetse omba ijtam mi ndøvøjiꞌṉdaꞌm.
\c 10
\s ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca muspa na chacyajtøj coꞌtøc
\p
\v 1 Entonces Jesús tzuꞌṉu jeni y maṉ Judea nasomo, y maṉ vit Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ. Sone pøꞌnis cyømiñajqueꞌtu, y Jesusis ꞌyaṉmayaju sone pøn jujche ijtuse cyostumbre.
\v 2 Venetaꞌmbø fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌijtyajupøꞌis nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø. Sunbanaꞌṉ chøjquisyajø jujche muspa yac tocoyaj Jesús. Ñøjayaju:
\p ―Tø tzajmatyam oꞌca it aṉguiꞌmguy que muspa ndø tzac ndø coꞌtøc yomo.
\p
\v 3 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyajqueꞌtuti:
\p ―¿Jujche mi ꞌyaṉguiꞌmuse Moisesis?
\p
\v 4 Y aṉdzoṉyaju:
\p ―Moisesis chiꞌ pøn permiso vaꞌcø chac yomo oꞌca chiꞌpa yomo toto jutipøcøs it jachøꞌyupø que chajcuꞌam.
\p
\v 5 Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mi ⁿjyajyay jetsepø aṉguiꞌmguy Moisesis porque mi neꞌctaꞌm jiꞌn sun mi ndzøctam vøjpø tiyø.
\v 6 Pero cuando ijtzoꞌtznømuꞌc, cuando Diosis jyomec nasacopac, Diosis chøc pøn jayapø y yomopø.
\v 7 “Por eso pøn tzuꞌṉba jyatacøꞌmø y myamacøꞌmø vaꞌcø tyumøꞌom it yomojiꞌṉ.
\v 8 Y myechcøꞌtyaꞌm tumøꞌajyajpa. Entonces jiꞌndyet metzcuy, sino tumbøtite”.
\v 9 Por eso lo que tyumøtzøjcupø Diosis, uy yac veꞌñaj pøꞌnis.
\p
\v 10 Entonces cuando tøjcøyajqueꞌtu tøjcomo, pøꞌnis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús vaꞌcø chaꞌmaṉvajcayajø lo que ti chamupø.
\v 11 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca pøꞌnis chacpa yomo y pyøcpa eyapø, jetse cyøtzøjcøpya yomo y jetse cojapaꞌtpa.
\v 12 Jetsetiqueꞌt, oꞌca yomoꞌis chacpa jyaya y pyøcpa eyapø pøn, cyøtzøjcøpya jyaya y jetse cojapaꞌtqueꞌtpati.
\s Jesusis cyømasaꞌnøyaj unetaꞌm
\p
\v 13 Y ñømiñaj une Jesuscøꞌmø vaꞌcø pyiquisyajø Jesusis, pero pøꞌnis yaꞌinducjoꞌyaju vaꞌcø jana ñømiñaj une.
\v 14 Jesusis isu que yaꞌinducyaju une vaꞌcø jana nuꞌcyaj ñec ijtumø, quiꞌscaꞌu y ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Yac miñaj une øjtzøcøꞌmø, uꞌyam yaꞌinductamu. Porque jetsepøꞌomo Dios aṉguiꞌmba.
\v 15 Viyunsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, que oꞌca aunque iꞌis jiꞌn pyøjcøchøjṉay Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy jujche cheꞌpø uneꞌis pyøcøchojṉapyase, entonces jiꞌn mus tøjcøy jeꞌtomo.
\p
\v 16 Entonces Jesusis jyotzpøcyaju tumdumø une, cyot cyøꞌ tumdumbø unecøsi y cyømasaꞌnøyaju.
\s Ricupø pøꞌnis ꞌyoꞌnøy Jesús
\p
\v 17 Jesús tzuꞌṉu, maṉ tuꞌṉomo, y tum pøn joviti min poyuc Jesuscøꞌmø; cutcøneꞌc Jesusis vyiꞌnomo y ñøjayu:
\p ―Vøjpø mi myaestro, ¿ti vøjø vaꞌcø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn yajepø quenguy?
\p
\v 18 Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjapya que øtz vøjpø chøṉø? Porque ja it ni i vøjpø sino solo Diosti vøjø.
\v 19 Mitz mi muspa jujche ijtuse aṉguiꞌmguy: “Uy cyøtzøjcøꞌyoye, uy yaj caꞌoye, uy ñumi, uy syutzi, uy ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyoye, cønaꞌtzøy mi janda y mi mama”.
\p
\v 20 Pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Myaestro, desde que uneꞌctzi yaj copujtøjtzi mumu yøcsepø tiyø.
\p
\v 21 Jicsyeꞌc Jesusis yaꞌmu pøn, y syunu, y ñøjayu:
\p ―Faltatøc tumna tiyø vaꞌcø mi ndzøcø. Mavø ma maꞌajpøꞌi mumu tiyø mi nøꞌijtupø, y veꞌndziꞌyaj pobretaꞌmbø tumin lo que mi mbøcpapø, y maṉba it mi riṉguesaꞌajcuy tzajpomo. Y minø; mi tø paꞌtø.
\p
\v 22 Cuando pøꞌnis myan jetse, mayaꞌu; y jetse mayaꞌpa tzuꞌṉu, porque ricocoꞌnipønaꞌṉete.
\p
\v 23 Entonces Jesús queꞌnajvituꞌu y ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Peñavini maṉba tøjcøyaj ricutaꞌmbø Diosis cuentaꞌṉomo.
\p
\v 24 Cuando myanyaj ñøtuṉdøvøꞌis jetsepø ote, mayaꞌcoꞌñaju, pero Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Tøvøtyaꞌm, peñavini tøjcøyajpa Diosis cuentaꞌṉomo cyomoꞌpapøꞌis que tuminjiꞌṉ vyøꞌom mase putyaje.
\v 25 Más fácil vaꞌcø cyøt tum camello copøn acusyaꞌis cyojiꞌomo, que tum rico jiꞌn maṉ tøjcøy Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\p
\v 26 Ñøtuṉdøvø más mayaꞌyaju y na ñøjayajtøju:
\p ―¿Entonces i muspa cyotzoca? 
\v 27 Jesusis ꞌyaꞌmyaju y ñøjayaju:
\p ―Pøꞌnis jiꞌn mus yaj cotzocyaj vyin, pero Diosis muspa yaj cotzocyajø; porque Diosis muspa chøc mumu tiyø.
\p
\v 28 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Aꞌmø, øtz ndzactaꞌmøjtzi mumu tiyø vaꞌcø mi mbaꞌjtamø.
\p
\v 29 Jesusis ꞌyandzoṉu:
\p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, chacyajpapøꞌis  tyøc, ꞌyatzi, chøtzø, myuqui, jyata, myama, yomo, ꞌyunetaꞌm, nas para øtzcøtoya, y vøjpø otecøtoya,
\v 30 jeꞌis maṉba pyøjcøchoṉyaje mas vøti yøti yøṉ nasacopajcøsi. Maṉba pyøjcøchoṉyaj cien veces más lo que chacyajupø, que sea tøc, ꞌyatzi, chøtzø, myuqui, myama, ꞌyune, o nas. Pero también maṉba yacsutzøctøji. Y minbapø tiempoꞌomo jiꞌn ma yaj cyenguy nunca.
\v 31 Pero sone yøtitaꞌmbø coviꞌnajø jiꞌn ma ꞌyaṉguiꞌmyaje, maṉba tzøꞌyaj aunque ipø pønse. Y lo que ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌitøpøꞌis yøti, jicseꞌc maṉba coviꞌnajøꞌajyaje.
\s Jesusis chajmayajqueꞌtu que maṉba yaj caꞌtøji
\p
\v 32 Nømnaꞌṉ tyuꞌṉayaj tuꞌṉomo, nømnaꞌṉ quiꞌmyaj Jerusalén gumguꞌyomo. Jesús vinduꞌṉaju y ñøtuṉdøvø maṉyaj jeꞌtaṉgøꞌmø. Ñøtuṉdøvøꞌis maṉbanaꞌṉ pyaꞌtyaj naꞌtzpa. Y entonces Jesusis ñømaṉvøjøtzøcyaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø neꞌti y chajmayaju jujche maṉba yacsutzøctøj ñeꞌc Jesús.
\v 33 Ñøjayaju:
\p ―Mi mustamba que nø tø quiꞌmdam Jerusalén gumguꞌyomo. Øtz Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, jiṉø maꞌṉbø tziꞌocuyajtøj pane coviꞌnajøꞌis cyøꞌomdaꞌm, y aṉguiꞌmguyjiꞌn aṉmayajpapøꞌis cyøꞌomdaꞌm. Jeꞌtis maṉba vyøꞌmøyaje vaꞌcø yaj caꞌtøj øjtzi, y maṉba tziꞌocuyaj øjtzi lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm.
\v 34 Jeꞌtis maṉba cøsijcayaje, y maṉba nacstochøcyaje, y maꞌṉbø cøchujchujvøyaje chujvinjiꞌṉ, y maꞌṉbø yaj caꞌyaje; pero tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe.
\s Lo que ti vyaꞌcyaj Jacoboꞌis y Juaꞌnis
\p
\v 35 Entonces Jacoboꞌis y Juaꞌnis cyønuꞌcyaj Jesús. Jacobo y Juan Zebedeoꞌis ꞌyunetaꞌmete. Ñøjayaj Jesús:
\p ―Maestro, suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndzøc øtzcøtoya lo que maṉbapø ⁿvaꞌctame.
\p
\v 36 Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Ti mi sunba vaꞌcø ndzøc mitzcøtoyataꞌm?
\p
\v 37 Ñøjayaju:
\p ―Øtz nø sundamu vaꞌcø mi ndø yac poꞌcstam tum mi ndzøꞌñaꞌṉomo y tum mi aṉnaꞌyomo vaꞌcø aṉguiꞌmdam mitzcøꞌmø cuando mi myøjaꞌṉ aṉguiꞌmba.
\p
\v 38 Jesusis ñøjayaju: ―Jiꞌn mi mustam ti mi ⁿvaꞌctamba.  ¿Muspa mi nøṉgøjtam toya como øtz maṉbase nøṉgøt toya  como si fuera jiꞌn ꞌyomepø nøꞌ vaꞌcø ndø toꞌṉø; o sea como  vaꞌcø tø yac tziṉdøj coṉña tø mujpa, jetse conñase vaꞌcø  mi ndyotyøjø?
\p
\v 39 Ñøjmayaju:
\p ―Mustaꞌmbøtzi.
\p Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse maṉba mi nøṉgøjtam toya como øtz maꞌṉbase nøṉgøti.
\v 40 Pero øtz jiꞌn mus ndzamø i maṉba poꞌcs ø ndzøꞌñaꞌṉomo y ni ø aṉnaꞌyomo, pero i viꞌna cøpiṉyajtøju, jet maṉba yac poꞌcsyajtøji.
\p
\v 41 Cuando eyapø majcay ñøtuṉdøvøꞌis myañaju, cyorajeꞌajyaju Jacobo y Juan porque ticøtoya ma vyaꞌcyaj mas aṉguiꞌmguy.
\v 42 Pero Jesusis vyejmiñaju mumu y ñøjayaju:
\p ―Mitz mustamba que lo que ndø nøjatyambapø coviꞌnajø aunque jutipø pøꞌnomdaꞌm, jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajpa pyøndøvø, y myøjaꞌṉomdaꞌmbøꞌis yømoc teymøc yac maṉyajpa tyøvø.
\v 43 Pero mijtzi jiꞌn mus mi ndzøctam jetse. Sino oꞌca aunque iꞌis syunba myøjaꞌṉomajø mijtzomdaꞌm, tiene que vaꞌcø chøc vyin como coyospase.
\v 44 Y oꞌca aunque iꞌis syunba coviꞌnajøꞌajcuy, tiene que vaꞌcø chøc nuꞌcsocuy para mumu icøtoya.
\v 45 Porque øjtzi ø neꞌṉgø Pøꞌnischø Tyøvø, miꞌnøjtzi jiꞌndyet øtz vaꞌcø nuꞌcsyaj o mbøndøvø, sino ø neꞌṉgø vaꞌcø ndzøc nuꞌcscocuy; y vaꞌcø ndziꞌocuyaj ø ⁿvin vaꞌcø yaj caꞌtøjø vaꞌcø ⁿjumbutyaj vøti pøn.
\s Jesusis yac tzoc toꞌtipø Bartimeo
\p
\v 46 Entonces nuꞌcyaj Jericó cumguꞌyomo y Jesús nømnaꞌṉ pyutyaju cumguꞌyomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, y vøti pønjiꞌṉ. Tuꞌṉaṉvininaꞌṉ poꞌcsu tum toꞌtipø pøn ñøyipøꞌis Bartimeo, Timeoꞌis ꞌyune, nømnaꞌṉ tyumin vaꞌcu.
\v 47 Cuando myan yøꞌṉis que Jesús Nazaret cumgupyøn nøm tyomeꞌaju, vejtzoꞌtz pømi ñøjayu:
\p ―Jesús, Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌṉøyø.
\p
\v 48 Y sone pøꞌnis ꞌyojnayaju vaꞌcø jana vyeja, pero toꞌtipø pøn vej mas pømi, ñøjacyeꞌtu:
\p ―Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌnøy øjtzi.
\p
\v 49 Entonces Jesús teꞌndzøꞌyu y ñøjayaju tome ityajupø pøn:
\p ―Ma vejay je pøn nø vyejupø.
\p Entonces vyejayaj toꞌtipø pøn ñøjayaju:
\p ―U myayaꞌe. Teꞌnchuꞌṉø, nø mi ⁿ vyejayu Jesusis.
\p
\v 50 Toꞌtipøꞌis pyatzpøꞌ vingøspø tucu, tøpteꞌnu y cyømaṉ Jesús.
\v 51 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Ti sunba mijtzi vaꞌcø ndzøc mitzcøtoya?
\p Toꞌtipøꞌis ñøjayu:
\p ―Maestro, suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi ndø yac søꞌṉay ø vindøm.
\p
\v 52 Jesusis ñøjayu:
\p ―Mavø. Porque mi ndø vaꞌṉjajmu, jicpit mi nchojcu.
\p Jicsyeꞌcti søꞌṉ vyitøm, y maṉ pyat Jesús tuꞌṉomo.
\c 11
\s Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
\p
\v 1 Nuꞌcyaj tome Jerusalén gumguꞌyomo, ityajumø Betfagé y Betania cumguy, tome Olivo lomacøꞌmø. Jeni cyøꞌvejyaj Jesusis metzcuy ñøtuṉdøvø vaꞌcø chøcyaj nuꞌcsocuy.
\v 2 Ñøjayaju:
\p ―Maṉdam cheꞌpø cumguꞌyomo tomeꞌcam ijtumø. Cuando mi ñuꞌctamba jeni, maṉba mi mbaꞌjtam tum burro jøꞌmdøjupø nunca jiꞌn pyoꞌcstøjipø. Puꞌpøꞌtamø y nømindamø yøꞌqui.
\v 3 Y oꞌca aunque iꞌis mi ꞌyaṉgøvaꞌctamba ticøtoya nø mi nømaṉdam burro, nøjayø: “Porque sunba ndø Comiꞌis, maṉba ñuꞌcsi. Prontoti minba yac tzac vituꞌtøjqueꞌte”.
\p
\v 4 Maṉyaju y pyaꞌtyaj burro jøꞌmdøjupø tome tum aṉdyuṉgøꞌmø calleꞌomo y pyuꞌpøꞌyaju.
\v 5 Y jiṉdambø pøꞌnis ñøjayaju:
\p ―¿Ti mi ndzøctamba? ¿Tiꞌcøtoya nø mi mbucstamu burro?
\p
\v 6 Y ꞌyaṉdzoṉyaju jujche Jesusis ñøjayajuse, y jiṉ ityajupøꞌis chacyaju vaꞌcø ñømaṉyaj burro.
\v 7 Y ñømiñaju Jesuscøꞌmø, y tyoꞌcøyaj tyucu burrocøsi y Jesusis pyoꞌcsu.
\v 8 Y sone pøꞌnis tyoꞌcyaj tyucu tuꞌṉomo cyøtpamø Jesús, y eyapø pøꞌnis quitpøcyaj cuꞌyuꞌ aṉmaṉ cyotyaj tuꞌṉomo.
\p
\v 9 Nø vyiꞌnajyajupø y nø minajupø jyøsaṉgøꞌmø vejtzoꞌchaju:
\p ―¡Yøscøtoya Dios! Vøjø vaꞌcø ndø vøpøpøngotzøctamø nø minupø Diosis ñøyicøsi.
\v 10 Vøjø vaꞌcø ndø vøcotzøctam jic maṉbapø mini vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø jujche oyuse ꞌyaṉguiꞌm ndø peca jatataꞌm David. Vøcoꞌnipøte møjipø Dios.
\p
\v 11 Así que Jesús tøjcøy Jerusalén gumguꞌyomo y tøjcøyqueꞌt masandøjcomo. Jen quenvijtu y ꞌyaꞌmu mumu tiyø. Y como tzaꞌimnaꞌṉ, tzuꞌṉu; maṉ Betania cumguꞌyomo macvøstøjcay ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\s Yachcøꞌoꞌnøyu Jesusis higo cuy
\p
\v 12 Jyoꞌpit cuando tzuꞌṉyaj Betania cumguꞌyomo, Jesús nømnaꞌṉ ꞌyosu.
\v 13 Is yaꞌi higo cuy aꞌyøyu. Maṉu cyen meꞌtzay tyøm, pero ni ti ja itø, saṉ ꞌyaytite porque jiꞌndyet higoꞌis ꞌyaṉsøꞌṉomo vaꞌcø tyøꞌmajø.
\v 14 Entonces jicsyeꞌc Jesusis ñøjay higo cuy:
\p ―Uyam ni iꞌis mi ngyuꞌtay mi ndøm nunca, porque jiꞌn ma mi ndyøꞌmaje.
\p Y ñøtuṉdøvøꞌis myañaju.
\s Jesusis yaꞌinducyaju vaꞌcø jyana myaꞌayajnøm masandøjcomo
\p
\v 15 Jicseꞌc nuꞌcyaj Jerusalén gumguꞌyomo. Jesús maṉ masandøjcomo myacputputvøyaju maꞌayajpapø y juꞌyoyajpapø masandøjcomo. Chiꞌpotvituꞌyaj myejsyataꞌm ñø ityajupø cyacpøyajpapøꞌis tyumin, y pyatzvituꞌjayaj poꞌcscutyaꞌm ñøꞌityajupø myaꞌajyajpapøꞌis paloma.
\v 16 Y yaꞌinducyaju vaꞌcø jana ñøcøtyaj ni tiyø masandøjcomo.
\v 17 Y ꞌyaṉmayaju:
\p ―Viyuṉbø tiyø lo que jachøꞌyupøse masanbø oteꞌomo que it jachøꞌyupø: “Ø ndøc maṉba nøjayaje tøc juti ꞌyoꞌnøyajpamø Dios aunque jujtaꞌmbø pøꞌnis”. Pero mijtzi nøcꞌijtøtyamu masandøc como si fuera aṉgøvøꞌñajpamø nuꞌmyajpapø.
\p
\v 18 Entonces pane coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis myañaj tzame jujche oyuse chøqui Jesusis y chøcmeꞌtzjoꞌyaju velta jujche vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús. Pero ñaꞌchaju vøti pøn, porque mumu pøꞌnis jovise aꞌmyaju Jesús nø ꞌyaṉmaꞌyoyuse, y syuñaj Jesús.
\v 19 Pero cuando tzaꞌiꞌajnømu, Jesús tzuꞌṉu cumguꞌyomo.
\p
\v 20 Jyoꞌpit namdzu cøtyaju y isyaju higo cuy que tøjtzumnaꞌṉ hasta vyatziꞌomsyeꞌṉomo.
\v 21 Entonces Pedroꞌis jyajmu chøjcu ñøjay Jesús:
\p ―Maestro, aꞌmø higo cuy mitz mi ndzamdziꞌu caꞌuꞌam.
\p
\v 22 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Vaꞌṉjamdam Dios.
\v 23 Viyuṉse mi nøjmandyamba: oꞌca aunque iꞌis ñøjapya yøṉ cotzøc: “Tzuꞌṉ jeni y tøjcøy majromo”, jetse ma tyuqui oꞌca jiꞌn ni ti quiꞌpsi chocoꞌyomo. Tiene que vaꞌcø vyaꞌṉjam de veras lo que chamuse maṉba tyuqui.
\v 24 Por eso mi nøjandyamba øjtzi; cuando mi oꞌnøndyamba Dios, oꞌca mi vaꞌṉjamdamba que mi mbøjcøchoṉdamuꞌam lo que mi ⁿvaꞌctamupø, entonces Diosis maṉba mi ñchiꞌtame.
\v 25 Y cuando mi ndyeꞌndamba y mi oꞌnøndyamba Dios, yaj cøtocoyajø mi ndøvøꞌis aunque ti mi ñchøjcatyamu, vaꞌcø jetsetiqueꞌt yaj cøtocojay mi ṉgojataꞌm tzajpomo ijtupø mi Jandaꞌis.
\v 26 Pero oꞌca jiꞌn mi yaj cøtocojay mi ndøvøꞌis cyoja, entonces jiꞌn ma yaj cøtocojay mi ṉgojataꞌm tzajpomo ijtupø mi Jandaꞌis.
\s ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús iꞌis chiꞌpa aṉguiꞌmguy
\p
\v 27 Entonces nuꞌcvøjøtzøcyajqueꞌt Jerusalén gumguꞌyomo. Y cuando Jesús nømnaꞌṉ vyit masandøjcomo, cyømiñaju pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis y tzambøꞌnistaꞌm.
\v 28 ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús ñøjayaju:
\p ―¿Jujchepø aṉguiꞌmguyjiꞌṉ mi ndzøcpa lo que mi ndzøcpase, y iꞌis mi nchiꞌu aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøc jetse?
\p
\v 29 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju; ñøjayaju:
\p ―Øtz maꞌṉbø mi ⁿocvaꞌctaṉqueꞌte a ver ti mi ndzamdamba. Oꞌca mi ndø aṉdzoṉdamba, entonces øtz maꞌṉba mi ndzajmatyame iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsepø tiyø.
\v 30 ¿A ver iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø nøꞌyøꞌyoya? Tø tzajmatyam ndøvø oꞌca Diosis chiꞌu o pøꞌnis.
\p
\v 31 Jicseꞌc nay ñøꞌaṉgøvaꞌctzoꞌchajtøju ñeꞌcomdaꞌm, nømyaju:
\p ―Oꞌca tø nømdamba que Diosis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy, jeꞌis maṉba tø nøjatyame: “Entonces, ¿tiꞌajcuy ja mi vyaꞌṉjamdam Juan?”
\v 32 En cambio jiꞌn mus ndø aṉdzoṉdamø que pøꞌnisti chiꞌaṉguiꞌmguy.
\p Porque ñaꞌchajqueꞌt sone pøndaꞌm, porque myusyaju que sone pøꞌnis vyaꞌṉjamyaju que Juanete viyuṉse tzaꞌmaṉvajcopapø Diosis cyøꞌvejupø.
\v 33 Por eso ñøjayaju coviꞌnajøꞌis Jesús:
\p ―Jiꞌn ø mustame iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy.
\p Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Pues øjtzi jetsetiqueꞌt jiꞌnø mi ndzajmatyam iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsepø tiyø.
\c 12
\s Cuidatzøcyajpapøꞌis nipi yatzi tzocotyaꞌmbøte
\p
\v 1 Entonces Jesusis chamdzoꞌtz coviꞌnajøtaꞌm historia vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya; ñøjayaju:
\p ―Ijtunaꞌṉ tum pøn ñijpupøꞌis ñasomo tøm ñøyipøꞌis uva. Vyeꞌjcøvituꞌ nipi, y ñoꞌtz tzaꞌ tzica cuenta jut maṉbamø jyoꞌc uvaꞌis ñøꞌ cuando nø cyømaṉuꞌc vaꞌcø pyut ñøꞌ; chøjqueꞌt torre yeꞌṉupø vaꞌcø cyeꞌnaṉguec nipiꞌomo.
\p ”Entonces chacyaj cuidatzøcyajpapøꞌis vaꞌcø cyøyosyajø; y vøꞌnipi maṉ yaꞌi.
\v 2 Nuꞌc tiempo vaꞌcø it uva, vøꞌnipiꞌis cyøꞌvejyaj chøsi vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj cuidatzøcyajpapøꞌis vaꞌcø vyeꞌndziꞌyaj cosecha jujche maṉbase pyøc vøꞌneꞌis.
\v 3 Cuidatzøcyajpapøꞌis ñujcayaj tzøsi lo que cyøꞌvejyajupø vøꞌnipiꞌis, y nacstochøcyaju, y yac vituꞌyaju jana ni tiyø.
\v 4 Entonces vøꞌnipiꞌis cyøꞌvejqueꞌt eyapø tzøsi, pero  cuidatzøcyajpapøꞌis pyuꞌṉmacyaj tzaꞌjiꞌṉ jic menajcøs  minupø. Pyuꞌṉgøveñaj cyopajcøsi, tyopaꞌoꞌnøyaju, y myacnøpoyaju.
\v 5 Entonces vøꞌnipiꞌis cyøꞌvej vøjøtzøjqueꞌtu tuꞌcañajcøsi eyapø tzøsi, y jete cuidatzøcyajpapøꞌis yaj caꞌyaju. Y después vøꞌnipiꞌis cyøꞌvejyajqueꞌt eyataꞌmbø. Tumdum viaje vene ñacsyaju, vene yaj caꞌyaju.
\p
\v 6 ”Ja itønaꞌṉ más chøsi, pero ijtunaꞌṉ ꞌyune syungoꞌnbapø. Jete cyøꞌvejqueꞌt último vøꞌnipiꞌis, nømu: “Maṉba cyønaꞌtzøyaj ø ⁿune”.
\v 7 Pero cuidatzøcyajpapøꞌis nañøjayajtøju: “Yøṉete mapøꞌis pyøjcøchoṉ uva nipi cuando caꞌpa jyata como cuenta de erejencha. Tø maṉdyaꞌi, ndø yaj caꞌtyaꞌi, y øjtzi maṉba ndø nøtzøꞌtyam uva nipi”.
\v 8 Entonces cuando nuꞌc vøꞌnipiꞌis ꞌyune, ñucyaju y yaj caꞌyaju y pyatzpøꞌyaj emøc.
\p
\v 9 Jesusis jetse chamu, y entonces ñøjacyeꞌtu:
\p ―¿Pero ti maṉba chøjcayaje vøꞌnipiꞌis? Maṉba mini y maṉba yaj caꞌyaj jic pøn lo que chajcupø maꞌs cuidatzøcyaj nipi, y maṉba chacyajqueꞌt eyataꞌmbø vaꞌcø cuidatzøcyajqueꞌta.
\p
\v 10 ”Viyuṉse mi nduꞌndamuꞌam jachøꞌyupø totocøsi yøꞌcse nømbapø:
\q Ijtu tum tzaꞌ ja syuñajøpø tøc tzøcyajpapøꞌis,
\q Pero mismo tzaꞌ oy pivi eyapøꞌis vaꞌcø yac yos tøc aṉguiꞌnomo, porque jen mas vøjpø tzaꞌ syunba.
\q
\v 11 Ndø Comiꞌis chøc yøꞌcse y oꞌca jujchese ndø aꞌmdamba.
\m Jetse cham Jesusis.
\p
\v 12 Entonces coviꞌnajøꞌstaꞌm oy ñucjoꞌyaj Jesús, porque cyønøctøyøyaju que Jesusis cham historia vaꞌcø chaꞌmindzi que como cuidatzøcyajpapøꞌis yaj caꞌyaj vøꞌnipiꞌis ꞌyune, jetse ñeꞌ coviꞌnajøꞌis ñøꞌityaj mismo quipsocuy vaꞌcø yaj caꞌyaj Diosis ꞌyune. Pero ja ñucyaj Jesús, porque ñaꞌchaj sone pøn. Entonces coviꞌnajø tzuꞌṉyaju.
\s Oꞌca pyena vaꞌcø ndø cøcoyoja
\p
\v 13 Coviꞌnajøꞌis cyøꞌvejyaj Jesuscøꞌmø metzcuy tuꞌcay fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis y metzcuy tuꞌcay pøn lo que syuñajpapøꞌis aṉguiꞌmbapø Herodes. Cyøꞌvejayaju vaꞌcø chøjquisyajø oꞌca muspa yaj quecyaj Jesús vyejvejnecucyøsi.
\v 14 Cyønuꞌcyaj Jesús y ñøjayaju:
\p ―Maestro, mustaꞌmbøjtzi que mitz viyuṉsepø ti mi ndzamba. Mitz ni ti jiꞌn mi ndzøjcay cuenda oꞌca myøjaꞌṉombø pøn o cøꞌyipø pøn. Parejo mi nømaṉyajpa mumu pøn. Mitz viyuṉse mi ꞌyaṉmaꞌyombya Diosis tyuꞌṉomo. Tø tzajmatyamø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø cøcoyoja lo que ti vyaꞌcpa aṉguiꞌmbapø Cesajris. A ver oꞌca pyena vaꞌcø ndø cøcoyoja, o jiꞌndyet pyena.
\p
\v 15 Pero Jesusis myusu que quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vaꞌcø yaj queca, y ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ndø tzøjquistamba? Ndø nømijnatyam tum popo tumin vaꞌcø ⁿisø.
\p
\v 16 Ñømijnayaju y Jesusis isu, y ꞌyaṉgøvaꞌcyaju, ñøjayaju:
\p ―¿Ipø pøꞌnis cyopac tzøqui it tumingøsi? ¿Iꞌis ñøyi ijtu jachøꞌyupø tumingøsi?
\p ꞌYaṉdzoṉyaju:
\p ―Møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø Cesajris ñeꞌ.
\p
\v 17 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Por eso tziꞌtam César lo que Cesajris ñeꞌ, y tziꞌtam Dios lo que Diosis ñeꞌ.
\p Y oꞌca jujchese aꞌmyaj Jesús.
\s ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús jujche visaꞌyajpa caꞌyajupø
\p
\v 18 Entonces maṉ ꞌyoꞌnøyaj Jesús metzcuy tuꞌcay saduceo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis. Jet nømyajpa que caꞌyajupø jiꞌn visaꞌyaje. Jiꞌquis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús, ñøjayaju:
\p
\v 19 ―Maestro, Moisesis jayutzajcatyaꞌmøjtzi que oꞌca caꞌpa tum pøn y chacpa yomo, pero ja it ꞌyune, entonces myuquiꞌis tiene que vaꞌcø ñøcoꞌtøjcaj yomo vaꞌcø ityaj ꞌyune por cuenta ꞌyatziꞌis ñeꞌ. Jetse jyay Moisesis.
\v 20 Bueno, cuꞌyaynaꞌṉ it tumbø pøꞌnis ꞌyune. Viꞌna pønbø oy coꞌtøjcaje y caꞌu ja chac une.
\v 21 Entonces metzcupyø myuquiꞌis ñøcoꞌtøjcajacyeꞌt ꞌyatziꞌis yomo, y caꞌqueꞌtuti ja ñøꞌuneꞌøcyeꞌtati yomo. Tuꞌcaꞌyombø jøsiꞌcam jetseti tujqueꞌtu.
\v 22 Jetse cuꞌyay cøꞌyityaꞌm pyøcjoꞌ pyøcjoꞌyajpanaꞌṉ mismo yomo, y ni jutipøꞌis ja chac une. Jøsiꞌcam caꞌqueꞌtuti yomo.
\p
\v 23 Jetse chamyaju entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús:
\p ―Entonces cuando visaꞌyajqueꞌtpa caꞌyajupø, ¿jutipø pøꞌnis maṉba ñøꞌit je yomo? Como cuꞌyacyøꞌyitaꞌm oy ñøcoꞌtøjcajyaj mismo tumbø yomo.
\p
\v 24 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mitz jiꞌn mi ṉguiꞌpstam vøjø porque jiꞌn mi ṉgøñøctøyøtyam jachøꞌyupø Diosis ꞌyote, ni jiꞌn mi ṉgøñøctøyøtyame jujche muspa chøc Diosis.
\v 25 Porque cuando visaꞌnømba, jiꞌnam ma cyoꞌtøjcajnømi, ni jiꞌnam ma nachiꞌyajtøj ꞌyune vaꞌcø coꞌtøjcajyajø. Pero maṉba ityaj jujche tzajpomdaꞌmbø angeles ityajpase.
\v 26 Pero oꞌca mi ndø aṉgøvaꞌctamba oꞌca visaꞌyajpa caꞌyajupø, maṉba mi ndzaꞌmaṉvajcatyame lo que mi nduꞌndamuꞌam libruꞌomo lo que Moisesis jyayupø, juti chambamø que nemdeꞌn cheꞌpø cuꞌyomo. Nømba jeni que Diosis ñøjay Moisés: “Øjchøṉø Dios. Øtz vaꞌṉjambøjtzi Abrahaꞌmis y Isaajquis y Jacojbis”.
\v 27 (Entonces queñajpa jictaꞌm) porque caꞌyajupøꞌis jiꞌn vyaꞌṉjamyaj Dios sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa. Por eso jiꞌn vyøj mi ṉguiꞌpsotyame.
\s Jutipø aṉguiꞌmocuy mas it pyena vaꞌcø ndø tzøcø
\p
\v 28 Ijtunaꞌṉ jeni tum aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyopyapø. Jeꞌis myanu jujche vejvejneyaju, y quiꞌpsu oꞌca Jesusis nø ꞌyaṉdzoꞌṉoy vøjø. Entonces cyøminu Jesús y ñøjayu:
\p ―¿A ver jutipø aṉguiꞌmocuy lo que chiꞌupø Diosis más coviꞌnajøpø?
\p
\v 29 Jesusis ñøjayu:
\p ―Yøṉømete mas coviꞌnajøpø aṉguiꞌmocuy: “Cømaꞌnøtyam Israel pøndaꞌm: ndø Comi Dios, jicømete tumbøti ndø Comi.
\v 30 Sunø ndø Comi Dios mi ndumø tzocoy, mi ndumø anima, mi ndumø quiꞌpsocuy, y cøyosøy Dios mumu mi mbømijiꞌṉ”. Jic aṉguiꞌmocuy mas møjapøte.
\v 31 It eyapø aṉguiꞌmocuy jetseti møjaqueꞌt: “Sunø mi ndøvø jujche mi sunbase mi ⁿvin”. Yøṉø aṉguiꞌmocuy mas møjataꞌmbø que jiꞌn eyataꞌmbø.
\p
\v 32 Entonces aṉguiꞌmguyjiꞌn aṉmaꞌyopyapø pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Vøjti mi aṉdzoṉu, Maestro, viyuṉ mi nchamu que tumdi it Dios, y ja itø eyapø; jejtite.
\v 33 Y vaꞌcø ndø sunø Dios ndø ndumø tzocoy, y ndø ndumø quiꞌpsocuy, y vaꞌcø ndø ngøyosøy Dios mumu ndø mbømijiꞌṉ, y vaꞌcø ndø sunø ndø tøvø jujche ndø sunbase ndø ⁿvin, jetse mas vøjø que menos mumu copøn vaꞌcø ndø pojṉay para Dioscøtoya, y aunque tiyø vaꞌcø ndø tziꞌ Dios.
\p
\v 34 Entonces cuando is Jesusis que vøj ꞌyaṉdzoṉu, ñøjayu:
\p ―Mijtzi usyti falta vaꞌcø mi ndyøjcøy Diosis cuentaꞌṉomo.
\p Y mumu naꞌchaju vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌcaꞌṉøyaj Jesús aunque tiyø vaꞌcø yaj quecyajø.
\s ¿Cristo iꞌse ꞌyune?
\p
\v 35 Jesús nømnaꞌṉ ꞌyanmaꞌyoy masandøjcomo y nømu:
\p ―¿Ticøtoya nømyajpa aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø que Cristo Davijdis ꞌyunete?
\v 36 Porque ñeꞌc David chiꞌ quiꞌpsocuy Masanbø Espiritu Santoꞌis vaꞌcø ñømø:
\q Ndø Janda Diosis ñøjay ø Ṉgomi:
\q “Poꞌcsa yøꞌqui ø ndzøꞌñaꞌṉomo, ø møjaꞌṉajcuꞌyomo.
\q Hasta que øtz maṉba mi yaj cønuꞌcøjayaj mi enemigotaꞌm”.
\m
\v 37 Pero como ñeꞌc David nømba que ndø Comi jeꞌisti Cyomiqueꞌt, ¿jujche ndø nøjatyamø que ndø Comi Davijdis ꞌyunete? Porque oꞌca Davijdis Cyomi, jiꞌn mus tø nømø que Davijdis ꞌyune porque Cyomite.
\p Y sonetaꞌmbø pøꞌnis cyømaꞌnøyaj Jesús y casøyaju.
\s Jiꞌn vyøjtaꞌmbø tiyø nø chøcyaj aṉguiꞌmguyjiꞌn aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis
\p
\v 38 Jesús aṉmaꞌyoyu y ñøjayaju:
\p ―Ndzøctam cuenda aṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyajpapø, lo que sunba vityaj pøjipø tucu myesyajupø, y sunba vaꞌcø yuschiꞌyajtøjø como myøjaꞌṉombø pønse plazaꞌomo.
\v 39 Y cuando tuꞌmyajpa, sunba pyoꞌcsyaj mas møjaꞌṉomdaꞌmbø pøn pyoꞌcsyajpamø. Y cuando itpa søṉguꞌtcuy, sunba pyoꞌcsyaj mas møꞌjaꞌṉombø pøn pyoꞌcsyajpamø.
\v 40 Yac tzuꞌṉayajpa yaṉbac yomoꞌis tyøc; entonces chøcyajpa conocscuy yaꞌpyapø vaꞌcø ijtyaj como que si fuera vaꞌṉjajmoyajpase. Por eso mas maṉba cyastigatzøcyajtøji.
\s Yaṉbac yomoꞌis cyot tumin cajaꞌomo
\p
\v 41 Y Jesús pocs masandøjcomo tome ijtumø cofre cyotyajpamø tumin. Jesusis ꞌyaꞌmu nø cyotyajuꞌis tumin cajaꞌomo y sone ricutaꞌmbøꞌis cyotyaj vøti tumin.
\v 42 Entonces min tum pobrepø yaṉbac yomo, jeꞌis cyot cajaꞌomo metzcuy namdumin jiꞌn vyaletzøquipø ni tum quinto.
\v 43 Jesusis vyejtuꞌmyaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyamba: lo que yøṉø pobrepø yaṉbajquis cyot cajaꞌomo, más valetzøcpa que jiꞌn mumu eyataꞌmbøꞌis cyotyajuse cajaꞌomo.
\v 44 Porque mumu eyataꞌmbøꞌis cyotyaju lo que sobratzøcyajupø, pero yøṉ yaṉbajquis, pobreꞌajcuꞌyomo cyot mumu lo que ñøꞌijtupø, tipiꞌjnaꞌṉ maṉba cuꞌti. Vøpø ti chøjcu.
\c 13
\s Masandøc maṉba yaje
\p
\v 1 Cuando Jesús pujtu masandøjcomo, tum ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayu:
\p ―Maestro, aꞌmø jujche møjataꞌmbø y suñitaꞌmbø tzaꞌ it yøṉ masandøjquis ñeꞌ, y jujche suñi queñajpa yøṉ tøctaꞌm.
\p
\v 2 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Aꞌm yøṉ møjataꞌmbø tøc. Mumu maṉba yajyaje; jiꞌn ma chøꞌy ni tum tzaꞌ neꞌcscaꞌmupø chaꞌtøvøcøsi, maṉba juꞌmbøꞌi nama nama.
\s Tiꞌis cyotzamba que maṉba yajnømi
\p
\v 3 Entonces maṉyaj Olivo lomacøsi y masandøc met quetzacøtuꞌmøṉ ijtunaꞌṉ. Y Jesús poꞌcs jeni. Entonces Pedroꞌis y Jacoboꞌis y Juaꞌnis y Andresis neꞌti ñøjayaj Jesús:
\p
\v 4 ―Tø tzajmatyam ndøvø: ¿jujchøc maṉba tucnøm mi ndzamuse? ¿Tiꞌis maṉba cyotzame que nøm ñuc ora?
\p
\v 5 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tzøctam cuenda ni iꞌis jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø.
\v 6 Porque maṉba miñaj sone pøn por cuenta øjtzi y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉ Cristo”. Jetse maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaj sone pøn.
\p
\v 7 ”Pero cuando mi manba quipcuy y manba que it quipcuy emøc, uy jujchese mi ndyuctamu. Porque tiene que vaꞌcø tyuc jetse viꞌna. Pero jiꞌndøc ma yajnømi.
\v 8 Porque cumguy pøꞌnis maṉba ñøquipyaj eyaco cumguꞌyom tzuꞌṉyajpapø, y gobiernoꞌis maṉba ñøquipyaj eyapø gobierno. Maṉba it nasamicscø, maṉba it yuꞌ aunque  juti. Maṉba soꞌnatejyaj pøndaꞌm. Jetse maṉba ischoꞌchaj  toya, pero jøsicam más maṉba isyaj toya.
\p
\v 9 ”Pero cuendatzøctam mi ⁿvin porque maṉba mi ñuctandøji, maṉba mi nømaṉdandøji jutø tuꞌmyajpamø aṉguiꞌmyajpapø, y maṉba mi ñacstandøji conocscutyøjcomo. Y maṉba mi ñømaṉdandøji aṉguiꞌmbapøꞌis vyiꞌnomdaꞌm y møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøꞌis vyiꞌnomdaꞌm mi ndø vaꞌṉjamdamu aṉcø. Jetse maṉba mi mus ndzamdam ti mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm.
\v 10 Y antes que maṉba yajnømi, tiene que vaꞌcø chamsajtøj viꞌnati vøjpø ote mumu cumguꞌyomo.
\v 11 Pero cuando mi ñømaṉdandøjpa vaꞌcø mi ñchiꞌocuyajtandøj aṉguiꞌmbapøcøꞌmø, u maṉ mi mayaꞌndamu ti maṉba mi ndzamdame. U maṉ mi ṉguiꞌpstamu ni tiyø; porque misma hora  maṉba mi ñchiꞌtandøji quiꞌpsocuy jujche vaꞌcø mi  ꞌyaṉdzoꞌṉotyamø. Y jetse tzamdamø jujche mi nchiꞌtandøjpase  quiꞌpsocuy. Porque jiꞌndyet mijtzi nø ndzamdamupø,  sino Masanbø Espiritu Santoꞌis mi ñchiꞌtamuse  quiꞌpsocuy.
\v 12 Y jiꞌn vyaꞌṉjamepø pøꞌnis maṉba chiꞌocuyaj mismo tyøvø sea ꞌyatzi o myuqui vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Jetsetiqueꞌt jataꞌis maṉba chiꞌocuyaj ꞌyune, y uneꞌstaꞌm maṉba quiꞌsayaj mismo jyata y myama, y maṉba chiꞌocuyajyaje vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø.
\v 13 Y mumu pøꞌnis maṉba mi ṉquiꞌsatyame porque mi ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø. Pero oꞌca mi ndondamba hasta que mi nøṉgøjtamba toya, maṉba mi ṉgyotzoctame.
\p
\v 14 ”Tzaꞌmaṉvajcopapø Daniejlis jyayu que maṉba it møsyaṉbø tiyø. Jeꞌis maṉba yajpøꞌyaj aunque tiyø. Cuando mi istamba jetsepø jut jiꞌn musimø itø―mi nduꞌnbapøꞌis yønø, ay que vaꞌcø mi ṉgønøctøyøy ti ndzamba―, entonces Judea nasomo ityajupø hay que vaꞌcø pyoyajø, vaꞌcø cotzøjcøꞌmdaꞌm myaṉyajø.
\v 15 Oꞌca tøjcøcopajcomo ijtu, cuando møꞌnba vaꞌcø pyoya, hay que vaꞌcø pyoy tumnajcøsi, porque jiꞌn ma it tiempo vaꞌcø tøjcøy tyøjcomo vaꞌcø ñøput aunque tiyø.
\v 16 Y tzaꞌmomo nø yosupø mas vøjø vaꞌcø pyotyucø, vaꞌcø jana vyituꞌø tyøcmø vaꞌcø myeꞌtz tyucu.
\v 17 Pero jic jama vøti maṉba toyaꞌisyaj yomo maṉbapøꞌis isyaj ꞌyune y yac tzuꞌtzpapøꞌis ꞌyune.
\v 18 Vaꞌctam Dioscøsi que vaꞌcø jana tuc jetse pacac aṉsøꞌṉomo vaꞌcø jana mi mbyotyam pacac aṉsøꞌṉomo.
\v 19 Porque jic jamaꞌcøsi maṉba it toyaꞌiscuy lo que nuncatøc ja ꞌyoyapø desde que choꞌtzucsyeꞌṉomo nasacopac, cuando Diosis jyomec mumu tiyø. Ni  jiꞌnam ma itqueꞌt jetsepø toyaꞌiscuy nuṉcacøtoya.
\v 20 Oꞌca  jiꞌnaꞌṉ yaj toyaꞌiscuy Diosis, caꞌpanaꞌṉ mumu pøn. Pero  Diosis maṉba yaj toyaꞌiscuy porque tyoyaꞌṉøpya pøn lo que cyøpiṉyajupø.
\p
\v 21 ”Y oꞌca jicsyeꞌc aunque iꞌis mi ñøjandyamba: “Aꞌmø: yøꞌc it Cristo”, o oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu”, Uy mi vaꞌṉjamdamu.
\v 22 Porque maṉba miñaj aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø, maṉba chøcyaj vyin como si fuera Cristo, maṉba nømyaje: “Øjchøṉø tzaꞌmaṉvajcopapø”. Maṉba chøcyaj jiꞌn ndø isipø tiyø y milagroꞌajcuy vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø pøn lo que Diosis cyøpiṉyajupø, a ver oꞌca vyaꞌṉjamyajpa.
\v 23 Pero mitztaꞌm tzøctam cuenda øtz mi ndzajmatyamuse jujche ma tucnømi.
\s Jujche maṉba min Pøꞌnis Tyøvø
\p
\v 24 ”Pero jicø jamaꞌcøsi, cøjtuꞌcam møjaꞌṉ doyaꞌiscuy, jama maṉba tuꞌi y poya jiꞌn ma syøꞌṉi.
\v 25 Matza maṉba quecyaj nasomo y tzajpomo ityajuꞌis pyømi maṉba micsyaje.
\v 26 Entonces maṉba isyaj øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Øtz maꞌṉbø min oꞌnaꞌcøsi pømiꞌøcyoꞌnupø y møjaꞌṉ søꞌṉbapø.
\v 27 Entonces øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvejyajø angeles aunque juti vaꞌcø yac tuꞌmayaj pøndaꞌm øtz ṉgøpiṉyajupø. Maṉba ñømiñaj aunque jut ityajupø nasacopajcøsi, maṉba tzuꞌṉyaj más yaꞌi ispapø nasomo, y hasta más yaꞌi ispapø tzajpomo.
\v 28 Aꞌmdamø jujche higo cuy tucpase, jetse muspa mi aṉmañdyamø. Cuando yoꞌcaꞌajyajpa ꞌyaṉmaṉ y aꞌyøpya, entonces mi mustamba que ya mero maṉba jaꞌmaṉsøꞌṉajnømi.
\v 29 Jetsetiqueꞌt, cuando mi istamba que nø tyucnømu øtz ndzamuse, jetse maṉba mi mustame que ya mero nuꞌcuꞌam ora.
\v 30 Viyuṉse ni nøjandyamba, mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que caꞌpøꞌyajpa yøti ityajupø pøn.
\v 31 Tzap y nas maṉba yaje, pero øtz nø ndzamuse jiꞌn ma cøyaje nunca.
\p
\v 32 ”Pero jujchøc y jutipø ora øtz maꞌṉbø mini, ni iꞌis jiꞌn myusi, ni aṉgelesis tzajpomo ityajupøꞌis, ni øjtzi Diosis ꞌYune jiꞌnø musi, namas ndø Jandaꞌis myuspa.
\p
\v 33 ”Por eso cøꞌaṉjamdamø, u cøꞌøṉdame, y oꞌnøtyam Dios; porque jiꞌn mi mustame jujchøc maṉba nuꞌc hora.
\v 34 Maṉba tuqui como tucpase cuando tum pøn vitpa yaꞌi. Antes que tzuꞌṉba tyøcmø, yaṉguiꞌmu tzacyajpa chøsitaꞌm tiyø yoscuy maṉba chøcyaj tumdumbøꞌis. Y ꞌyaṉguiꞌmu tzacpa aṉdyuṉ cyoquenbapøꞌis vaꞌcø cyøquena.
\v 35 Jetseti mitztaꞌmqueꞌt u mi ꞌyøṉdamu. Porque como cyoquenbapøꞌis aṉdyuṉ jiꞌn mus tiyø hora maṉba nuꞌqui vøꞌtøc; jetsetiqueꞌt jiꞌn mi mustame tiyø hora maṉba min øjtzi; oꞌca tzuꞌijcam, oꞌca cuctzu, oꞌca nø vyejuꞌc gaylu, oꞌca nø syøꞌṉbøꞌnømuꞌøc.
\v 36 Vøj coquendamø, u ꞌyøṉdame, vaꞌcø jana mi mbyaꞌjtam øṉupø oꞌca jovise minba vøꞌtøc.
\v 37 Y jujche mi ndzajmatyaꞌmbø mitztaꞌm, jetseti ndzajmayajqueꞌtpøjtzi aunque iyø: joꞌctamø, u mi ꞌyøṉdamu.
\c 14
\s Quipscøpoyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús
\p
\v 1 Faltatøcnaꞌṉ metza jama vaꞌc it søṉ ñøyipøꞌis pascua cuando cyøꞌsyajpanaꞌṉ pan ja pyoṉoṉapø. Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y aṉguiꞌmuyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis chøcmeꞌchajpanaꞌṉ jujche vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Jesús vaꞌcø mus ñucyajø y yaj caꞌyajø.
\v 2 Pero nømyajpanaꞌṉ:
\p ―Uy ndyø nuctaꞌi søṉ jamaꞌomo utim cyoquipyaj vøti pøꞌnis, uytim soꞌnatejyaje.
\s Yomoꞌis cyøtejcøy Jesús cyopajcomo perfumejiꞌṉ
\p
\v 3 Jesús ijtunaꞌṉ Betania cumguꞌyomo. Jenaꞌṉ it tum pøn yachputziꞌøyupønaꞌṉ ñøyipøꞌis Simón, jeꞌis tyøcmø Jesús nømnaꞌṉ pyoꞌcsu mesaꞌomo. Cyønuꞌcu tum yomoꞌis ñøꞌijtupøꞌis tum cojtocuy alabastro tzaꞌpø. Cojtocuꞌyomo ijtunaṉ aceite suñi viquicpapø nøyipøꞌis nardo, pero mero vøjpø y caro coyojapø. Yomoꞌis vyen cyojtocuy y cyøtijtøjay Jesusis cyopac aceite perfumepøjiꞌṉ.
\v 4 Venetaꞌmbø pøn jiṉ ityajupø quiꞌsycaꞌyaju, na ñøjayajtøju:
\p ―¿Tiꞌajcuy suniti yac tocoy aceite perfumepø?
\v 5 Porque muspapønaꞌṉ myaꞌajø como tres mil pesocøsi vaꞌcø chiꞌyaj tumin pobretaꞌmbø.
\p Y ꞌyojnayaju yomo vene pøꞌnis.
\p
\v 6 Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tzactam yøṉ yomo. ¿Tiꞌajcuy mi molestatzøctamba? Vøjpø ti chøc øtzcøtoya.
\v 7 Pobretaꞌm mumu jama ityajpa mitzjiꞌṉdam; y cuando sunba, muspa mi ayudatzøctamø; pero øjtzi jiꞌṉ ma it mumu jama mitzjiꞌṉdaꞌm.
\v 8 Yøṉ yomoꞌis chøjcu lo que myuspaꞌcsyeꞌṉomo. Jajsaꞌyø ø ṉgoṉña viꞌna vaꞌcø vøjøtzøcø vaꞌcø niptøjø.
\v 9 Viyuṉse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que aunque jut nasindumø chamnøvityajpa vøjpø ote, maṉba chamyajqueꞌt ti chøc yøṉ yomoꞌis vaꞌcø jyajmuchøcyajø.
\s Judasis ñuꞌmaꞌaju Jesús
\p
\v 10 Entonces tum macvøstøjcapyø nøtuṉdøvø ñøyipøꞌis Judas Iscariote; jeꞌis cyømaṉyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y vyinbøjayaju vaꞌcø chiꞌocuyaj Jesús jeꞌis cyøꞌomdaꞌm.
\v 11 Cuando myañaj ti nø chamupø Judasis, pane coviꞌnajøtaꞌm casøyaju, y vyinbøjayaj tumin. Y Judasis quipscøpoꞌu jujche vaꞌcø chiꞌocuyaj Jesús jetcøstaꞌm.
\p
\v 12 Søṉdzoꞌtzcu jyamaꞌomo cuando cyøꞌsyajpa pan ja pyoṉoṉapø y yaj caꞌyajpa borrego vaꞌcø cyotzøcyajø, ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―¿Jut sunba mijtzi vaꞌcø maṉ vøjøndzøctam pascua søṉguꞌtcuy?
\p
\v 13 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj metzcuy ñøtuṉdøvø, ñøjayaju:
\p ―Maṉdyam cumguꞌyomo. Jeni maṉba mi ndzoṉdam tum pøn nø ñømaṉupøꞌis tum majcuy nøꞌ. Ma paꞌjtamø jicø pøn.
\v 14 Y jut tøjcøpyamø jicø, jiṉ mi ñøjandyamba vøꞌtøc: “Yøꞌc mi ṉgøꞌvejay Maestroꞌis ote mi ñøjambya: ¿Jut it cuarto maṉbamø ṉguꞌt pascua sønguꞌtcuy ø nønduṉdøvøjiꞌṉ?”
\v 15 Vøꞌtøjquis maṉba mi isindziꞌtam møjapø cuarto møjipø; jiṉ vøjøtzøctamø vaꞌcø tø cuꞌjtamø.
\p
\v 16 Nøtuṉdøvø maṉyaju y nuꞌcyaju cumguꞌyomo y jen pyaꞌtyaju jujche chajmayajuse Jesusis. Y vyøjøtzøcyaju pascua søṉguꞌtcuy.
\p
\v 17 Cuando tzuꞌiꞌajnømuꞌcam, Jesús nuꞌcyaju macvøstøjcay ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 18 Y cuando nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju mesaꞌomo, Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjayndyaꞌmbøjtzi que maṉba put tum pøn mijtzomdaꞌm nø cyuꞌtupø øtzjiꞌṉ maṉbapøꞌis tziꞌocuyaje ø enemigocøstaꞌm.
\p
\v 19 Jicsyeꞌc mayaꞌyaju y ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús tumdum pøꞌnis ñøjayaju:
\p ―¿Será que øjchøṉø?
\p Y eyapø nømgueꞌtu:
\p ―¿Será que øjchøṉø?
\p Jetse nømyaju mumu.
\v 20 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Macvøstøjcay pøꞌnomo tum maṉba puti cuꞌtpapø øtzjiꞌṉ tumbø tzimaꞌomo, jeꞌis maṉbø tziꞌocuꞌyaje.
\v 21 Viyunse øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maꞌṉbø caꞌe jujche jachøꞌyuse totocøsi. Pero algo maṉba toyaꞌis jic pøn maṉbapøꞌis tziꞌocuyaje. Mastinaꞌṉ vyøjom putpa jic pøn oca ja pyøꞌnajønaꞌṉ.
\p
\v 22 Mientras nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju, Jesusis pyøc pan, ñøjmay yøscøtoya Dios, vyeꞌndziꞌyaju, y ñøjayaju:
\p ―Pøctamø; yøṉømete øjchøṉ sis.
\p
\v 23 Entonces pyøc vaso ñøjayu yøscøtoya Dios, y chiꞌyaju, y tyoꞌṉveꞌñaju.
\v 24 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Yøṉømete ø nøꞌmbin. Maṉba jøꞌt put ø nøꞌmbin vøti pøngøtoya. Ø nøꞌmbin señate que Diosis chøjcu jomepø contrato.
\v 25 Viyuṉse mi nøjandyamba, øtz jiꞌn ma ndoꞌṉqueꞌt uvaꞌis ñøꞌ hasta je jama ndoꞌṉba Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø. Jicseꞌc maꞌṉbø ndoꞌṉe jomepø.
\s Jesús nømu que Pedro maṉba nømi que jiꞌn cyomusi Jesús
\p
\v 26 Vyañaju tum vane y tzuꞌṉyaju Olivo cotzøjcøsi.
\v 27 Entonces Jesusis ñøjayaju ñøtuṉdøvø:
\p ―Mumu mitztaꞌm maṉba jujchese ndyuctame yøṉø tzuꞌcøsi cuando mi istamba jujche nøtzøcyajuse øjtzi. Porque it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote que Dios nømu: “Maꞌṉbø ⁿyaj caꞌ øjtzi jicø pøn lo que cyoquenbapøꞌis borrego y borrego maṉba potyocoyaje”. Jetse Dios nømu y jetseti mitz maṉba mi mbyotyocotyaṉgueꞌte.
\v 28 Pero visaꞌuꞌcam øjtzi, maꞌṉbø viꞌna maṉ Galilea nasomo. Y mitz maṉba myaṉdam jøsiꞌjcam.
\p
\v 29 Entonces Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Aunque mumu eyataꞌmbøꞌis mi mbyochacpøꞌyajpa, øtz jiꞌn ø mi mbyochac nunca.
\p
\v 30 Jesusis ñøjayu:
\p ―Viyuṉsye mi nøjambøjtzi: yøṉ mismo tzuꞌcøsi, antes que menac vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tuꞌcay nac que jiꞌn mi ndø comusi.
\p
\v 31 Pero Pedroꞌis ñøjayu vøti nac:
\p ―Aunque caꞌpa mitzjiꞌṉ, nunca jiꞌn ma nømi que jiꞌn ø mi ṉgomusi.
\p Jetseti nømyajqueꞌt mumu ñøtundøvø.
\s Getsemaniꞌomo Jesusis ꞌyoꞌnøy Dios
\p
\v 32 Entonces nuꞌcyaj tum lugajromo ñøjayajpamø Getsemaní, y Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Poꞌcstam yøꞌqui, mientras øtz maꞌṉbø oꞌnøy Dios.
\p
\v 33 Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juan usy tuꞌmaṉ. Jesús ñøcøtzoꞌtzu vaꞌcø ñaꞌtzcoꞌna y vaꞌcø tzocotyocyomøꞌnu mayaꞌcuꞌis.
\v 34 Ñøjayaj tuꞌcapyø ñøtuṉ:
\p ―Nø myayaꞌcoꞌnu ø ndzocoy como maṉbase caꞌe. Tzøꞌtyam yøꞌqui, y jana coꞌøṉguy ijtamø.
\p
\v 35 Entonces Jesús maṉaṉøyu usyi y mucsquec najsomo y ꞌyoꞌnøy Dios a ver oꞌca muspa yaj cotzoca, vaꞌcø jana ñøcøt toya lo que maṉbanaꞌṉ ñøcøt jic ora.
\v 36 Ñøjayu:
\p ―Abba, Jatay; muspa mi ndzøc mitz mumu tiyø. Tø yac tzøꞌy libre vaꞌcø jana nøṉgøt yøṉø toya. Pero u mi yac tucø øtz sunbase, sino vaꞌcø mi yac tuc mitz sunbase.
\p
\v 37 Entonces vituꞌu y pyaꞌtyaj tuꞌcapyø ñøtuṉ øṉyajupø y ñøjay Pedro:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø mi ꞌyøṉu? ¿Ja mus mi ṉgyena ni tum hora?
\v 38 Jana coꞌøṉguy ijtamø y oꞌnøtyam Dios vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌjtamø. Viyuṉsye mi ndzocoꞌyomo sunba mi ṉgyendamø, pero mi sistaꞌm mochi.
\p
\v 39 Entonces Jesús maṉgueꞌtu y ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios mismo otejiꞌṉ jujche ꞌyoꞌnøyuse viꞌna.
\v 40 Y minu y øṉupø pyaꞌtyajqueꞌtu tuꞌcapyø ñøtuṉdøvø, porque nømnaꞌṉ ꞌyøṉgoꞌñajtoꞌu. Y jiꞌnaꞌṉ myusyaje jujche vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyajø.
\v 41 Cuando Jesús mingueꞌtu tuꞌcay najcøsi, ñøjayaju:
\p ―Yøti jøꞌø. Øṉdyamø y sapøctamø. Nuꞌcuꞌam hora, øtz mumu Pønis chøṉ Tyøvø nø tziꞌocuyajtøju cojapaꞌtyajupø pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm.
\v 42 Teꞌñchuꞌṉdamø, tø maṉdyaꞌi. Jicø nø min maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje.
\s Chiꞌocuyaj Jesús Judasis
\p
\v 43 Nømdøcnaꞌṉ cham Jesusis cuando nuꞌc Judas. Jesusis ñøtuṉdøvø tucyaj macvøstøjcay Judasjiꞌn. Judasjiꞌṉ miñajqueꞌt vøti pøn espadajiꞌṉ y cujiꞌṉ cyøꞌvejyajupø pane coviꞌnajøꞌstaꞌm, y aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis, y tzambøꞌnistaꞌm.
\v 44 Chiꞌocuyajupøꞌis oyunaꞌṉ chajmayaj jujche vaꞌcø myusyajø jutipø vaꞌcø ñucyajø, oyumnaꞌṉ ñøjayaje:
\p ―Jutipø maꞌṉbø suꞌqui, jete ma mi nuctame y nømaṉdame. Aꞌmdamø vaꞌcø jana pyoya.
\p Jetse ñøjayaju.
\v 45 Y cuando nuꞌcu, Judasis cyønuꞌcu tome Jesús y ñøjayu:
\p ―Maestro, Maestro.
\p Y syuꞌcu.
\v 46 Jicsyeꞌc pøꞌnistaꞌm ñucyaju Jesús vaꞌcø ñømaṉyajø. 
\v 47 Pero tum pøn jen ijtupøꞌis ñøput ꞌyespada, y cheꞌtzcajpøjay pane coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis tyatzøc.
\v 48 Entonces Jesusis ñøjayaju sone pøn:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi mindamu espadajiꞌṉ y cuyjiꞌṉ vaꞌcø mi ndø nuctamø, como nucyajpase nuꞌmba pøn?
\v 49 Tumdum jama itpanaꞌṉ øtz mitzjiꞌṉdaꞌm, nømnaꞌṉ ø aṉmaꞌyoy masandøjcomo, y nunca ja mi ndø nuctamø. Pero yøcse nø mi ndø nuctamu vaꞌcø viyuṉaj lo que ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyote.
\p
\v 50 Jicsyeꞌc mumu ñøtuṉdøvøꞌis pyochacyaju Jesús.
\p
\v 51 Tum socaꞌis nømnaꞌṉ pyaꞌt Jesús. Tum sabanajiꞌṉ vyoꞌtupø vyin, y ñucjoꞌyaj tyucucøs pøꞌnistaꞌm.
\v 52 Pero socaꞌis chac tyucu y poy jana tucu.
\s Ñømaṉyaju Jesús aṉguiꞌmyajpapøꞌis viꞌnaṉdøjqui
\p
\v 53 Entonces ñømaṉyaj Jesús pane coviꞌnajøcøꞌmø. Y mumu pane coviꞌnajøtaꞌm y tzambøndaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmguyjiꞌṉ tuꞌmyaju.
\v 54 Pedroꞌis maṉ pyaꞌtjoꞌy Jesús, pero yaꞌi ispa. Tøjcøy Pedro pane coviꞌnajøꞌis tøjøcøꞌmø solajromo y poꞌcschøꞌy soldadojiꞌṉ nømnaꞌṉ syamyaj juctyøjcaṉvini.
\p
\v 55 Pane coviꞌṉajøꞌstaꞌm y mumu aṉguiꞌmyajpapøꞌis cyømeꞌchaju iꞌis muspa cham viyuṉsye que it Jesusis cyoja. Sunbanaꞌṉ chøjcayaj cyoja vaꞌcø yaj caꞌyajø. Pero ni tiyø cyoja ja pyaꞌtayajø.
\v 56 Porque sonetaꞌmbøꞌis cyøsujtzøyaj Jesús, pero ja tumbø ti chamyaj parejo. Eyapøꞌis eya chamu y eyapøꞌis eyati chamu.
\v 57 Jicsyeꞌc teꞌṉchuṉyaju metzcuy tuꞌcay pøn maṉbapøꞌis cyøsujtzøyaje Jesús, nømyaju:
\p
\v 58 ―Mandaꞌmøjtzi yøṉ pøn nø ñømupø: “Maꞌṉbø ⁿyaj yøṉ masandøc pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ chøcyajupø y tuꞌcay jamapit maṉba ndzøjqueꞌt eyapø jiꞌn pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ chøcyajepø”.
\p
\v 59 Pero ni jetse ja pyarejo chamyajø.
\p
\v 60 Entonces pane coviꞌnajø teꞌnu pøngujcomo y ñøjayu Jesús:
\p ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoye? ¿Jujche mi ꞌyaṉdzoꞌṉopya que jujche mi ṉgyøtzaꞌmøyaju?
\p
\v 61 Pero Jesús ni jujche ja ꞌyoteputø. Pane coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌjqueꞌtu:
\p ―Tø tzajmayø oꞌca mijtzete Cristo, oꞌca vøjpø Diosis mi ꞌYune.
\p
\v 62 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Øjchøṉø, y maṉba mi ndø istam øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø Pømiꞌøyupøꞌis chøꞌnaꞌṉomo poꞌcspamø más aṉguiꞌmbapø. Y maṉba mi ndø istaṉqueꞌte nø minupø tzajpacujqui oꞌnaꞌcøsi.
\p
\v 63 Entonces pane coviꞌnajøꞌis chitz tyucu corajepit y nømu:
\p ―¿Tiꞌajcuy maṉba ndø metztam más cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis?
\v 64 Mitztaꞌm o mi mandame jujche yach onu porque Diose cyomoꞌpya vyin. ¿Ti mi ndzamdamba?
\p Y mumu chøjcayaj cyoja. Nømyaju que vøjø vaꞌcø yaj caꞌtøjø.
\p
\v 65 Entonces  vene pøꞌnis ñøcøtzoꞌchaju vaꞌcø cyøchujchujvøyaj Jesús chujvinjiꞌṉ y vyinmoñaju y chaṉyaju, entonces ñøjayaju:
\p ―¡Tzamø iꞌis nø mi nchaṉu!
\p Y policiaꞌstaꞌm vyiꞌnøc chaṉchaṉvøyaju.
\s Nømu Pedro que jiꞌn cyomus Jesús
\p
\v 66 Pedro cøꞌyi ijtu tøjøcøꞌmø cuando nuꞌc tum coyomo pane coviꞌnajøpøꞌis tyøjcom yospapø.
\v 67 Cuando jeꞌis isu Pedro nø syamupø, ꞌyaꞌmaṉgaꞌu y ñøjayu:
\p ―Mitz también tuꞌmbac mi ⁿvyitpanaꞌṉ jic Jesús Nazaret cumgupyønjiꞌṉ.
\p
\v 68 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjajmø, ñøjayu:
\p ―Jiꞌnø musi ni jiꞌn ø ṉgøñøtøyøyi nø mi ndzamupø.
\p Y Pedro pujtu y teꞌnu tome aṉdyuṉgøꞌmø; y veju gaylu.
\v 69 Y coyomoꞌis isqueꞌtu y ñøjayaju pøn tome teꞌñajupø:
\p ―Yøṉømete jic pøꞌnis ñøtuṉdøvøqueꞌt.
\p
\v 70 Pero Pedroꞌis ñøjacyeꞌtu que jiꞌndyet jicø. Y jøsiꞌcam jen ityajupøꞌis ñøjayajqueꞌt Pedro:
\p ―Viyuṉete mijtzi jic pøꞌnis ñøtuṉdøvøqueꞌt, porque mitz Galilea nasombøte. Porque mi ondecøsi mustaꞌmbøjtzi que mitz jiṉbøte.
\p
\v 71 Pero Pedroꞌis ñøcøtzoꞌtzu vaꞌcø chambøjcay Dios ñøyi, nømu:
\p ―Aunque castigatzøcpa Diosis, jiꞌnø vaṉjajme. Jiꞌnø ṉgomus jic pøn nø mi ndzamdamupø; ispa Diosis.
\p
\v 72 Y jicsyeꞌc vej gaylu menajcøsi. Entonces Pedroꞌis jyajmuchøc lo que Jesusis oyuse chajmaye; porque Jesusis oyunaꞌṉ ñøjaye: “Antes que vejpa gaylu menac, maṉba mi ñømi tuꞌcayñac que jiꞌn mi ndø ispøc ndøvø”.
\p Cuando Pedroꞌis jyamuchøjcu jujche oy ñøjay Jesusis, voꞌtzoꞌtzu.
\c 15
\s Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús ti cyoja
\p
\v 1 Cuando søꞌṉbønømuꞌc, tuꞌmyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y tzambøndaꞌm y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø y mumu aṉguiꞌmyajpapø Israel pøꞌnis ñeꞌtaꞌm. Tuꞌmyaju y quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vøj vaꞌcø chøcyajø. Entonces myocsyaj Jesús y ñømaṉyaju aṉguiꞌmbapø Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 2 Y Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús:
\p ―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse.
\p 
\v 3 Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm cyøtzaꞌmøyaj Jesús sone ticøsi.
\v 4 Entonces Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc vøjøtzøjqueꞌtu Jesús, ñøjayu:
\p ―¿Jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoy ni jujche? Cømaꞌnøy jujchepø ticøsi mi ṉgyøtzaꞌmøyajpa.
\p
\v 5 Pero Jesús ja ꞌyaṉdzoꞌṉoy ni jujche. Por eso Pilato mayaꞌu.
\s Jesús tziꞌocuyajtøju vaꞌcø yaj caꞌtøjø
\p
\v 6 Pero cuando itpaꞌcnaꞌṉ tumdum Pascua søṉ, ijtunaꞌṉ costumbre vaꞌcø syombøꞌ Pilatoꞌis tum preso jutipø sone pøꞌnis syuñajpa.
\v 7 Ityajunaꞌṉ pøn presoꞌomo oyupøꞌis ñøquipyaj gobierno y oyupø yaj caꞌoyaje. Jeꞌtomo ijtunaꞌṉ tum ñøyipøꞌis Barrabás.
\v 8 Cyømiñaj Pilato sone pøꞌnis y ñøjayaju:
\p ―Tø tzøjcatyam favor vaꞌcø mi ndzøcøpøꞌ tum preso como mi ndzøcpase tumdum pascua søꞌṉomo.
\p 
\v 9 Y Pilatoꞌis ñøjayaj sone pøn:
\p ―¿A ver oꞌca mi sundamba mi Israel pøꞌnistaꞌm vaꞌcø mi yac tzøꞌyatyam libre mi Aṉguiꞌmbataꞌm?
\p
\v 10 Jetse ñøjayaju Pilatoꞌis porque chiꞌ cuenta que pane coviꞌnajøꞌis ñaꞌchaju que Jesús más maṉba aṉguiꞌmi que menos ñeꞌctaꞌm, y por eso quiꞌsayaj Jesús.
\v 11 Pero pane coviꞌnajøꞌis yac soꞌnatejyaj sone pøn, y chajmayaju vaꞌcø vyaꞌcyaj Pilatocøsi vaꞌcø chøcøpøꞌ Barrabás y jiꞌndyet Jesús.
\v 12 Y Pilatoꞌis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―¿Entonces ti maꞌṉbø ndzøjcay pøn mitz mi Israel pøꞌnis mi ñøjandyambapø mi Aṉguiꞌmbataꞌm?
\p
\v 13 Entonces sone pøn vejyajqueꞌtu, ñøjayaju:
\p ―Yac maꞌmøytøj cruzcøsi.
\p
\v 14 Y Pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy, tiyø coja chøjcu?
\p Pero vejyaju más pømi:
\p ―Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi.
\p
\v 15 Entonces como Pilatoꞌis suṉbanaꞌn chøcø lo que suñajpase sone pøꞌnis, syombøꞌ Barrabás, y ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø ñacstochøc Jesús, y entonces chiꞌocuyaju vaꞌcø myaꞌmøyaj cruzcøsi.
\p
\v 16 Entonces soldadoꞌis ñømaṉyaj Jesús jojmo palacio solajromo y vyejtuꞌmbøꞌyaj mumu soldado jen ityajupø.
\v 17 Y yac mesyaj Jesús tzapaspø tucu, y pyeꞌtayaju apit corona y yac mesyaj Jesús cyopajcomo.
\v 18 ꞌYoꞌnøyaju como aṉguiꞌmbapø, ñøjayaju:
\p ―¡Viva Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm!
\p
\v 19 Y ñacsyaj cyopajcøsi cujiꞌṉ y cyujnejayaju como si fuera maṉbase cyønaꞌtzøyaje.
\v 20 Y quiꞌtzcuꞌajyajujcam, yac tzacyajqueꞌt tzapaspø tyucu, y yac mesyajqueꞌt ñeꞌ tyucu. Entonces ñømaṉyaj Jesús vaꞌcø maṉ myaꞌmøyaj cruzcøsi.
\s Myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi
\p
\v 21 Nømnaꞌṉ cyøt tum pøn ñøyipøꞌis Simón, Alejandroꞌis y Rufoꞌis jyatataꞌm. Cirene cumgupyønete. Nømnaꞌṉ min Simón tzaꞌmom oyupø. Soldadoꞌis ñucyaju y yaj cajpayaj Jesusis cruz.
\p
\v 22 Ñømaṉyaj Jesús nøjayajpamø Gólgota, ndø ondeꞌomo ndø nøjatyambamø Caꞌupøꞌis Cyoꞌcøpacmø.
\v 23 Y chiꞌjoꞌyaj Jesús vino mojtupø mirra taꞌnøjiꞌṉ vaꞌcø tyoꞌṉa, pero ja tyoꞌṉa.
\v 24 Y myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi. Entonces soldadoꞌis pyøjcayaj Jesusis tyucu y vyeꞌnayaju tumdum goꞌma, cyøsijayaj tyucu a ver jutipøꞌis maṉba pyøc mas vøjpø tucu.
\p
\v 25 A las nueve de la mañana naꞌṉete cuando myaꞌmøyaj cruzcøsi.
\v 26 Y cyotyaj tabla letraꞌøyu chambapøꞌis tiyø cyoja. Letrera nømbanaꞌṉ: “Israel pøꞌnis myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmbataꞌm”.
\v 27 Y Jesusis syayamaye myaꞌmøyajqueꞌt cruzcøsi metzcuy nuꞌmyajpapø, tum chøꞌnaꞌṉomo y tum ꞌyaṉñaꞌyomo.
\v 28 Y jetse viyuꞌṉaju masanbø totojaye jut chambamø: “Ndø Comi parejo yacsutzucyaju yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ”.
\p
\v 29 Cøtyajpapøꞌis ꞌyoꞌnindzemyaju, cyopacti myiꞌcuꞌjayaj Jesús, ñøjayaju:
\p ―Oꞌca mitz muspa mi ⁿjuꞌmbøꞌ masandøc y tuꞌcay jamapit ndzøcvøjøtzøcpa,
\v 30 entonces yaj cotzoc mi ⁿvin, y møꞌn cruzcøsi.
\p
\v 31 Jetsetiqueꞌt pane coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis cyøsijcayajqueꞌt nañøjayajtøju:
\p ―Eyataꞌmbø yaj cotzocyaju; pero jiꞌn mus yaj cotzoc ñeꞌ vyin.
\v 32 Oꞌca yøti ndø istamba Cristo, ndø Aṉguiꞌmbataꞌm tø øtz Israel pøndaꞌm chøṉø, nø myøꞌnupø cruzcøsi, entonces maṉba ndø vaꞌṉjamdame que Diosis ꞌYunete.
\p Y pøn maꞌmøyajupø Jesusis syayamaye eyapø cruzcøsi, jeꞌis cyøꞌoꞌnøyajqueꞌtu Jesús.
\p
\v 33 Paṉguc jamasyeꞌṉomo oy piꞌtzøꞌajnøm mumu nasindumø, hasta las tres de la tarde tøc min søꞌṉnøṉgueꞌte.
\v 34 Y a las tres pømi veju Jesús. Ñe ꞌyoteꞌomo nømu:
\p ―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ―nømbapøte ndø oteꞌomo: Øjchøṉ mi Dios, øjchøṉ mi Dios, ¿ticøtoya mi ndø patzpøꞌu tzajcu?
\p
\v 35 Y vene aṉbøꞌnis jiṉø teꞌñajupøꞌis myañaju ti nø chamu Jesusis y nømyaju:
\p ―Mandamø, yøꞌṉis nø vyejay Elías.
\p
\v 36 Y pochuꞌṉu tum pøn maṉu yac muj tzoja vinagreꞌomo y cyot capecøsi vaꞌcø yaj quiꞌmay møji vaꞌcø cyojtay Jesusis ꞌyaṉnaꞌcomo vaꞌcø cyømuꞌc tzoja, y nømu:
\p ―¡Tzactamø! Ma ndø aꞌmdaꞌi oꞌca minba Elías vaꞌcø yac møꞌnø.
\p
\v 37 Entonces pømi vej Jesús y caꞌu.
\v 38 Jicsyeꞌc cuctzitz tucu jøꞌmupø masandøjcomo vaꞌcø chøc cuarto. Cuctzitz desde møji hasta cøꞌyi.
\v 39 Jennaꞌṉ teꞌnu nø ꞌyaꞌmupø Jesús soldado coviꞌnajøꞌis. Cuando isu jujche caꞌ Jesús, nømu:
\p ―Viyuṉsye yøṉø pøn Diosisnaꞌṉe ꞌYune.
\p
\v 40 Ityajqueꞌtutinaꞌṉ yomo yaꞌi nø ꞌyaꞌmyajupøꞌis. Entre ñeꞌcomdaꞌm ijtunaꞌṉ María Magdalena, y ijtunaꞌṉ eyapø María ijtuꞌis ꞌyune tum ñøyipøꞌis más muquipø Jacobo, y eyapø ñøyipøꞌis José. Y itqueꞌtuti jiṉø eyapø yomo ñøyipøꞌis Salomé.
\v 41 Cuando Jesús Galilea nasomnaꞌṉ ijtu, jicø yomoꞌis o pyaꞌtyaje y oy cyøyosøyaje. Y también nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmyajqueꞌtu vøti eyataꞌmbø yomoꞌis oyupøꞌis ñøtuꞌṉayaje Jesús cuando minu Jerusalén gumguꞌyomo.
\s Niptøj Jesús
\p
\v 42 Jicø jamamete cuando cyomequeꞌajyajpanaꞌṉ sapøjcuy jamacøtoya porque jyoꞌpit sapajcuy jamamete. Por jetcøtoya como tzaꞌiꞌajnømu,
\v 43 min José Arimatea cumgupyøn. Myøjaꞌṉombø pønete ijtuꞌis aṉguiꞌmguy. Yøꞌṉis jyoꞌcpanaꞌṉ vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌm Dios. José pømi pøjcu vaꞌcø cyønuꞌc Pilato y vyaꞌcay permiso vaꞌcø pyøjcay Jesusis cyoṉña.
\v 44 Pilatoꞌis nømnaꞌṉ cyomoꞌyu que ja cyaꞌøtøc Jesús, y vyejay soldado coviꞌnajø y aṉgøvaꞌcu oꞌca viyuṉse caꞌuꞌam.
\v 45 Cuando soldado coviꞌnajøꞌis ñøjay: “Caꞌuꞌam”; Entonces Pilatoꞌis ñøjmay José vaꞌcø pyøjcayaꞌam Jesusis cyoṉña.
\v 46 Y Joseꞌis jyuy sábana vøjpø, ñømøꞌn Jesús cruzcøsi, y myon sabanajiꞌṉ. Cyot tzatøjcomo nojtayupø tzaꞌomo y pitiꞌaṉgaꞌm møjapø tzaꞌjiꞌṉ.
\v 47 Y isyaj María Magdalenaꞌis y Joseꞌis myama Mariaꞌis jut cojtøju.
\c 16
\s Visaꞌ Jesús
\p
\v 1 Cuando cøjtuꞌcam sapøjcujyam, maṉ jyuyaj suñi viquicpapø perfume María Magdalenaꞌis, y Jacoboꞌis myama Mariaꞌis y Salomeꞌis. Maṉ jyuyaj perfume vaꞌcø maṉ jyasayaj Jesús.
\v 2 Y semana tzoꞌtzcu jyama, namdzuti nuꞌcyaju tzatøjcaṉvini cuando quiꞌmuꞌcam jama.
\v 3 Y nañøjayajtøju:
\p ―¿Iꞌis maṉba tø pititzuꞌṉatyam tzaꞌ ꞌyaṉgaꞌmbapøꞌis tzatøc?
\p
\v 4 Pero cuando quendondeꞌñaju, isyaj tzaꞌ que pitipøꞌumnaꞌṉ, y tzaꞌ møjapøte.
\v 5 Tøjcøyaj tzatøjcomo y isyaj uñbøn poꞌcsupø chøꞌnaꞌṉomo. Uñbøꞌnis myejsunaꞌṉ pøjipø tucu sujpopopø, y ñaꞌchaj yomoꞌis.
\v 6 Pero pøꞌnis nøjayaj yomo:
\p ―Uy ñatztame. Nø mi meꞌtztam Jesús Nazaret cumguꞌpyøn oyupø maꞌmøtyøj cruzcøsi. Pero visaꞌuꞌam, ja itøm yøꞌqui. Ma aꞌmistamø jut oyumø cojtøji.
\v 7 Maṉdyamø ma tzajmatyam ñøtuṉdøvø Pedrotaꞌm que Jesús maṉba viꞌna maṉ Galilea nasomo. Jeni maṉba mi istam Jesús jujche mi nchaꞌmaṉvajcatyamuse.
\p
\v 8 Entonces yomotaꞌm pochuꞌṉyaj tzatøjcomo porque nømnaꞌṉ syøtøtyaj naꞌtzeꞌis. Y ni ja chajmayaj ni tiyø ni iyø, porque ñaꞌchaju.
\s Jesusis yaj quejay vyin María
\p
\v 9 Después que Jesús visaꞌu namdzu semana tzotzcu jamaꞌomo, vinbø yac is vyin María Magdalena. Mariaꞌis chocoyomo oyunaꞌṉ yac tzuꞌṉay cuꞌyay yatzipø espiritu.
\v 10 Mariaꞌis maṉ chajmayaj lo que oyupø vityaj Jesusjiꞌṉ. Jictaꞌm nømnaꞌṉ toyapøcyaju y nømnaꞌṉ vyoꞌyaju.
\v 11 Cuando Mariaꞌis chajmayaju que Jesús visaꞌu y oy isi, ja vyaꞌṉjamyajø.
\s Jesusis yaj quejayaj vyin metzcuy aṉmayajpapø
\p
\v 12 Mas jøsiꞌcam Jesusis eyase cyejnayaju vyin metzpøn nø myaṉyajupø tuꞌṉomo.
\v 13 Metzpøn vituꞌyaju y oy chajmayaju eyataꞌmbø, pero eyataꞌmbøꞌis ja vyaꞌṉjamyajqueꞌtati.
\s Jesusis cyøꞌvejyaj apostoles
\p
\v 14 Mas jøsiꞌcam Jesusis yaj quejayaj vyin once ñøtuṉdøvø mientras poꞌcsyajunaꞌṉ mejsyaꞌomo y Jesusis ꞌyojnayaju porque ja vyaꞌṉjamyajø y jiꞌn vyøjtaꞌm quiꞌpsocuy. Porque ja vyaꞌṉjamyajø lo que chajmayajuse eyataꞌmbøꞌis oꞌca Jesús que visaꞌupø.
\v 15 Y ñøjayaju Jesusis:
\p ―Maṉdam nasvindumø, y ocpoñøvijtam mumu pøꞌnomo jujche muspa cyotzocyajø.
\v 16 Iꞌis vaṉjaꞌmbøjtzi y nøꞌyøpya, cotzocpa. Pero iꞌis jiꞌnø vaꞌṉjajme, tocopya.
\v 17 Y yøcsetaꞌmbø seña maṉba chøcyaj vaꞌṉjamyajpaꞌstzi: ø nøyicøsi maṉba yac tzuꞌṉyaj yatziꞌpø espiritu pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm; maṉba oñaj eyataꞌmbø ote.
\v 18 Maṉba ñucyaje cyøꞌjiꞌṉ yatzipø tzan, y aunque venenupø, jiꞌn ni ti chøjcayaje. Además maṉba cyotyaj cyøꞌ caꞌetaꞌmbøcøsi, y maṉba tzocyaje.
\s Quiꞌm Jesús tzajpomo
\p
\v 19 Y jetse cham Jesusis y entonces nømaṉdøj møji tzajpomo y poꞌcsu Diosis chøꞌnaꞌṉomo, mas myøjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø pyoꞌcspamø.
\v 20 Ñøtuṉdøvø tzuꞌṉyaju y chamboyaj ote aunque juti, y ñeꞌc ndø Comiꞌis cyotzoṉyaju, y yac isyaj milagroꞌajcuy vaꞌcø myustøjø que viyuṉsyepø ti nø chamyaju ñøtuṉdøvøꞌis. 
