\id LUK
\h San Lucas
\toc1 San Lucas
\mt1 San Lucas
\mt2 Vøjpø Ote San Lucasis Jyayuse
\c 1
\p
\v 1 Myøjaꞌṉombøte mijtzi Teófilo, nø mi ⁿjajyayu carta: Ijtu sonepøn opøꞌis jyayjoꞌyaje jujche ose tucnømi tø øjtzomdaꞌm cuando Jesús vitpaꞌcnaꞌṉ nascøsi.
\v 2 Oy jyayjoꞌyaje lo que tø aṉmatyamuse isyajupøꞌis yøcsepø tiyø tuctzoꞌtzuꞌcsyeꞌṉom yøꞌcse. Jic jyayajupøꞌis cyotzoṉyaju vaꞌcø chajmayaj Diosis ꞌyote.
\v 3 Øtz nduꞌnmeꞌtz øjtzi y aṉgøvaꞌcmeꞌtz øjtzi mumu ose tucnømi tø øjtzomdaꞌm. Jetcøtoya mbensatzøc øtz vaꞌ mi ⁿjajyayø.
\v 4 Suꞌnbø mi ⁿjajyayø vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyam møꞌchøqui lo que mi nchamdzoꞌtzatyamuꞌam eyataꞌmbøꞌis.
\s Angelesis chajmayu que maṉba pøꞌnaj Juan nøꞌyøꞌopyapø
\p
\v 5 Je jama cuando aṉguiꞌmbaꞌcnaꞌṉ Herodes Judea nasomo, ijtunaꞌṉ tum pane ñøyipøꞌis Zacarías. Zacariasis chøcpanaꞌṉ pyaneꞌajcuy eyataꞌmbøjiꞌṉ por turno; jeꞌis tyurno ñøjayajpanaꞌṉ Abiasis ñeꞌ. Jetse chøcyajpanaꞌṉ pyaneꞌajcuy cuando nuꞌcyaj jeꞌis jyamataꞌm vaꞌcø yosyajø. Itqueꞌtunaꞌṉ Zacariasis yomo ñøyipøꞌis Elisabet. Elisabejtis pecatzambøn jyata ñøyipøꞌsnaꞌṉ Aarón.
\v 6 Diosis isu que vøjtaꞌmbøte Zacarías y Elisabet. Y ni pøꞌnis jiꞌn mus chøjcayaj cyoja, porque cyønaꞌtzøyajpanaꞌṉ mumu lo que jujche ꞌyaṉguiꞌmyajuse ndø Comiꞌis.
\v 7 Pero nunca ja ꞌyoyaj ꞌyune, porque Elisabet jiꞌndyet ꞌyuneꞌøyipø, y achpøtaꞌmbøꞌmnaꞌṉete myeꞌchcøꞌi.
\v 8 Entonces nuꞌc jama cuando Zacariasis nømnaꞌṉ chøc pyaneꞌajcuy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui porque cøpiṉyajupø vaꞌ yos masandøjcomo venepøn jete yosyajpapøjiꞌṉ.
\v 9 Ijtunaꞌṉ paneꞌis cyostumbretaꞌm vaꞌcø chøjquisyaj syuerte vaꞌcø cyøpiṉyajtøjø a ver ti yoscuy maṉba chøc tumdum pøꞌnis. Jetse cøpiṉdøj Zacarías vaꞌcø maṉ jyoꞌcøy pomo Diosis tyøjcomo.
\v 10 Jetsemete cuando nuꞌc hora, Zacariasis nømnaꞌṉ jyoꞌcøy pomo jojmo Diosis tyøjcomo mientras mumu vøti pøn ityajunaꞌṉ aꞌṉgomo nø cyonocsyajupø.
\v 11 Y min cyejay Zacarías tum angelesis ndø Comiꞌis cyøꞌvejupø. Yøṉø angeles nømnaꞌṉ tyeꞌn mesyaꞌis syayaꞌomo jut joꞌcøtyøjpamø pomo.
\v 12 Cuando Zacariasis is angeles, mitzitz chocoꞌyomo y naꞌtzcomøꞌnu.
\v 13 Pero angelesis ñøjmayu:
\p ―Uy ñaꞌtze, Zacarías. Porque cyømaꞌnøy Diosis nø mi ꞌyoratzøjcayuse. Por eso mi yomo Elisabejtis maṉba is une, y maṉba mi ⁿyac nøyiꞌaj Juan.
\v 14 Maṉba mi ṉgyasøyi y maṉba mi ñchiꞌṉbøꞌi, y maṉba cyøcasøyaj vøti pøꞌnis mi ⁿune.
\v 15 Porque ndø Comi maṉba nømi que mi ⁿune myøjaꞌṉombøte; y jiꞌn ma tyoꞌṉ ni vinu ni tzoy; y maṉba ñøꞌit mi ⁿune Masanbø Espiritu Santoꞌis desde antes que maṉba pøꞌnaje.
\v 16 Y vøtitaꞌmbø Israel pøn maṉba yac vituꞌyaj Cyomi Dioscøsi mi ⁿuneꞌis.
\v 17 Antes que maṉba min ndø Comi, mi ⁿune maṉba yose Eliasis quiꞌpsocujiꞌṉ y pyømijiꞌṉ; jata vaꞌcø yac sunvøjøtzøcyaj ꞌyune, y jiꞌn cønaꞌtzøꞌoyajepø maṉba yac nøꞌityaj vøjpø quiꞌpsocuy. Jetse maṉba chøqui vaꞌcø ityaj jajmecøs cumgupyøn vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj ndø Comi.
\p
\v 18 Y Zacariasis ñøjmay angeles:
\p ―¿Jutz nømø maꞌṉbø mus øjtzi oꞌca maṉba it ø ⁿune? Porque øjtzi achpøꞌmtzi, y ø ⁿyomo tzamyomoꞌam.
\p
\v 19 Angelesis ñøjmayu:
\p ―Øjchøn Gabriel que øtz it Diosis vyiꞌnaṉdøjqui; y øtz cøꞌvejøjtzi Diosis vaꞌcø mi oꞌnøyø, y vaꞌcø mi ndzajmay yøcsepø vøjpø ote.
\v 20 Pero yøti porque ja mi ndø vaꞌṉjajmay ø onde, por eso maṉba mi ⁿꞌyumaꞌaje, y jiꞌn mus ma mi ⁿꞌyona; hasta que nuꞌcpa jyama yøꞌcse tucpa øtz ndzambase. Jicsyeꞌc maṉba mi ⁿꞌyongueꞌte. Porque maṉba nuꞌc jama vaꞌcø tyucø jujche mi ⁿnøjayuse.
\v 21 Mientras jetse tujcu, aꞌṉgom ityajupø pøꞌnis nømnaꞌṉ jyoꞌcyaj Zacarías, y mayaꞌyajpanaꞌṉ de que yaꞌcoꞌn masandøjcomo.
\v 22 Cuando put Zacarías, jiꞌnaꞌṉ mus ꞌyoꞌnøyajø, y pøꞌnis cyønøctøyøyaju que Zacariasis isunaꞌṉ jiꞌn ndø isipø masandøjcomo. Y Zacariasis chøjcay seña cyøꞌjiꞌṉ sonepøn y tzøꞌy umapø. 
\v 23 Y cøjtuꞌjcam yoscuy masandøjcomo, Zacarías maṉ tyøcmø.
\v 24 Y jøsiꞌcam min chøjcay cuenda que yomo Elisabet jiꞌndyet tyumbø, que maṉba is une. Y Elisabet tzøꞌy tyøjcomo mosay poya. Nømu:
\v 25 “Cotzoꞌṉøjtzi yøti yøcse ndø Comiꞌis, yac isø une vaꞌcø jana conocyaj pøꞌnis”.
\s Angelesis chajmayu que maṉba pøꞌnaj Jesús
\p
\v 26 Tujtay poyapit Diosis cyøꞌvey angeles Gabriel tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Nazaret, Galilea nasomo.
\v 27 Cyøꞌveju vaꞌcø maṉ tyuꞌn tum papiñomo ñøyipøꞌis María. Y je papiñomo maṉbaꞌctøꞌque pyøc tum pøꞌnis ñøyipøꞌis José, viꞌna pøn Davijdis ꞌyune.
\v 28 Tøjcøy angeles ijtumø María, yuschiꞌu y ñøjmayu:
\p ―Nø mi ṉgyotzoṉ Diosis, María, y ndø Comi mitzjiꞌṉbøte. Mitz más vøjpø ti mi mbaꞌtu que jiꞌn eyataꞌmbø yomose. 
\v 29 Cuando isuꞌjcam angeles, María mayaꞌu por lo que ñøjayuse. Nømnaꞌṉ jyajmeꞌtz chocoꞌyomo, tyumgøytinaꞌṉ nø ñømu “¿Tiyø yuschiꞌocuy yøꞌcse?”
\v 30 Y ñøjay angelesis:
\p ―Uy ñaꞌtze, María. Diosis mi yac paꞌt vøjpø tiyø.
\v 31 Maṉba mi unembaꞌte, y maṉba mi is jayaꞌune, y maṉba mi yac nøyiꞌaj Jesús.
\v 32 Y je une maṉba myøjaꞌṉoꞌmaje; y maṉba ñøjmayaje: “Møjipø Diosis ꞌYune”. Y ndø Comi Diosis maṉba chiꞌ aṉguiꞌmguy jujche pyeca jata tzuꞌṉguy Davijdis ñøꞌijtusenaꞌṉ aṉguiꞌmguy.
\v 33 Y maṉba aṉguiꞌm Israel pøꞌnomo mumu jama, y nunca jiꞌn maṉ cøyaj ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p 
\v 34 Entonces Mariaꞌis ñøjmay angeles:
\p ―¿Jutznøm maꞌṉbø is yøꞌcse? Porque ja it ø ⁿjaya.
\p 
\v 35 Angelesis ñøjmayu:
\p ―Maṉba nuꞌc mitzcøsi Masanbø Espiritu Santo, y Møjipøꞌis pyømiꞌajcuy maṉba vovituꞌ mitzcøsi como oꞌnase. Jetcøtoya je une maṉbapø pøꞌnaje masanbø unete, y maṉba ñøjmayaje Diosise ꞌYune.
\v 36 Y mi ndøvø Elisabet unepaꞌtqueꞌtuti, aunque tzamyomoꞌcam, y nø myaṉgueꞌt tujtay poya pyaꞌtumø une; aunque ñøjmayajpanaꞌṉ nunca jiꞌn ꞌyuneꞌøyipø.
\v 37 Porque ja it ni tiyø jiꞌn musipø chøc Diosis; mumu ti muspa chøcø jeꞌis.
\p 
\v 38 Entonces nøjmay Mariaꞌis:
\p ―Øjchøṉ ndø Comiꞌis cyoyomo; vøj vaꞌ yac tuc Diosis jujche mi ndzamuse.
\p Y tzuꞌṉ angeles ñeꞌjcøꞌmø.
\s Mariaꞌis tyuꞌn Elisabet
\p
\v 39 Cøjtuꞌjcam metz tuꞌcay jama, tzuꞌṉ María y poyemaṉ cotzøjcøꞌmø y nuꞌc tum cumguꞌyomo Judea nasomo.
\v 40 Y tøjcøy Zacariasis tyøjcomo y yuschiꞌ Elisabet.
\v 41 Cuando Elisabejtis myan Mariaꞌis nø yuschiꞌupø, pømimics une chejcomo, y Elisabet ñøꞌit Masanbø Espiritu Santoꞌis.
\v 42 Y Elisabejtis pømi ñøjayu María:
\p ―Diosis mi ñchiꞌpa vøjpø tiyø más que eyapø yomotaꞌm, y chiꞌqueꞌtpati vøjpø tiyø une maṉbapøtøc pøꞌnaj mitzcøsi.
\v 43 Como mitz ndø Comiꞌis mi myama, ¿tiꞌajcuy min mi ndø tuꞌn mijtzi? Como øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø.
\v 44 Porque tan pronto maꞌnø mi ⁿyuschiꞌocuy, ø ⁿune pømimicsu como casøpyase ø ndzejcomo.
\v 45 Vøcoꞌni mi ⁿijtu mijtzi vaꞌṉjambaꞌis ndø Comiꞌis chambase. Porque maṉba tuc mumu tiyø mi ñchajmayuse ndø Comiꞌis.
\p 
\v 46 Jicsyeꞌcti nøm María:
\q Ø ndumø tzocoy nøꞌmbøjtzi ndø Comi myøjaꞌṉombøte.
\q
\v 47 Ø ndzocoꞌyomo cøcajsøpyøjtzi Dios ø Yajcotzocpapøꞌis
\q
\v 48 aunque øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø, pero Diosis cuenda tzøjcø øjtzi. Øjchøṉ jeꞌtis cyoyomo.
\q Desde yøti aunque jutipø pøn maṉba nømyaje øtz vøcomøꞌni ijtu.
\q
\v 49 Porque chøc øtzcøtoya vøcomøꞌnipø tiyø Pømiꞌøyupøꞌis; y masanbøte je Pømiꞌøyupø.
\q
\v 50 Diosis tyoꞌyaꞌṉøyajpa mumu jama cyønaꞌtzøyajpapøꞌis ñeꞌcø.
\q
\v 51 Diosis o chøc myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
\q Yac mochquecyaju myøjaꞌṉomgotzøcyajpaꞌis vyin.
\q
\v 52 Yac tzuꞌṉapya más myøjaꞌṉombøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy;
\q y ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌitøpøꞌis, jet yac møjaꞌṉoꞌmajpa.
\q
\v 53 Yac tasyajpa osyajpapø pøndaꞌm vøjtaꞌmbø tijiꞌṉ;
\q yac maṉyajpa rico, ni jiꞌn chiꞌyaj ni tiyø.
\q
\v 54 Diosis cyotzoṉyaj chøsi Israejlis vøtiꞌajyajupø ꞌyune;
\q ja jyajmbøꞌyajø, mumu jama tyoyaꞌṉøyajpa.
\q
\v 55 Porque jyajmutzøjcu lo que chajmayajuse ndø peca jata tzuꞌṉguy Abraham ꞌyunejiꞌṉdaꞌm que maṉba tyoyaꞌṉøyaje mumu jamacøtoya.
\p
\v 56 Elisabetjiꞌṉ tzøꞌy María como tuꞌca poya. Jicsyeꞌcti vituꞌqueꞌt tyøcmø.
\s Pøꞌnaj Juan nøꞌyøꞌopyapø
\p
\v 57 Entonces cuando taꞌn jyama, Elisabejtis o is jaya une.
\v 58 Y myañaj tyøjcaṉboꞌcsaꞌstaꞌm y tyøvøꞌstaꞌm que ndø Comiꞌis chøjcay Elisabet møjapø toꞌyaꞌṉøꞌocuy, y casøyaj Elisabetjiꞌṉ.
\v 59 Y cuando une taꞌn tucutujtaꞌ jama, ñømaṉyaj une vaꞌcø syeñaꞌøyajø como Israel pøꞌnis cyostubresenaꞌṉ. Maṉbanaꞌṉ chiꞌayaje jyataꞌis ñøyi Zacarías.
\v 60 Pero myama nømu:
\p ―Jiꞌnda, sino maṉba ñøyiꞌaj Juan.
\p
\v 61 Y ñøjmayaju:
\p ―Pero mi ndøvøꞌomdaꞌm ja it jetse ñøyipøꞌis.
\p
\v 62 Y chøjcayaj seña cyøꞌjiꞌṉ vaꞌ ꞌyocvaꞌcyaj jyata jujche syunbanaꞌṉ yac nøyiꞌajyajø.
\v 63 Y jyataꞌis vyaꞌc tum cheꞌpø tabla, y jetcøs jyayu: “Juanete ñøyipø”. Y mumu myayaꞌyaju ticøtoya jetsenaꞌṉ yac nøyiꞌajyaju.
\v 64 Jicsyeꞌcti muspanaꞌṉ ona Zacarías, y vejvejneyu, vyøcotzøc Dios.
\v 65 O cyønaꞌchaje jujche tujcuse mumu tøjcanboꞌcsaꞌstaꞌm y o tzamdzamneyaj jetsepø ticøsi mumu møjmøpø cumguꞌyomdaꞌmbø Judea nasomdaꞌmbø.
\v 66 Y mumu myañajpapøꞌis ote jujche tujcuse, jyajmeꞌchajpanaꞌṉ y na ñø ocvaꞌcyajtøju:
\p ―¿Ti maṉba chøc yøṉ uneꞌis?
\p Y ndø Comiꞌis vøti cyotzoṉ je une.
\s Zacariasis vyanuse
\p
\v 67 Entonces Masanbø Espiritu Santoꞌis chiꞌ uneꞌis jyata Zacarías quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya; nømu:
\q
\v 68 Ndø vøṉgotzoctaꞌi ndø Comi Dios tø Israel pøꞌnistaꞌm ndø neꞌndaꞌmete.
\q Porque min tø cotzoṉdame y tø yaj cotzoctame jeꞌis tø cumgupyøndaꞌm.
\q
\v 69 Tø yac mijnatyam tum pømiꞌøyupø Yajcotzojcopyapø.
\q Min pøꞌnaje Diosis yaꞌmøcpø chøsi Davijdis chacyajupø ꞌyuneꞌomdaꞌm.
\q
\v 70 Yaꞌmøcti Diosis chiꞌyaj quiꞌpsocuy tzaꞌmaṉvajcoyajpapø tiyø ote vaꞌ chamyajø,
\q y lo que chamyajuse viꞌna, jetse tuc yøti.
\v 71 Chamyaju que maṉba tø yaj cotzoque vaꞌ jana tø tzøjcayajø ni tiyø tø quiꞌsayajpapøꞌis y jiꞌn suniꞌis tø isyajø.
\q
\v 72 Chamgueꞌtuti que maṉba tyoyaꞌṉøyaj viꞌnataꞌmbø ndø janda tzuꞌṉguy, que jiꞌn ma jyajmbøꞌ masanbø cyontrato.
\q
\v 73 Diosis cyot vyin como testigos que viyuṉsye maṉba chøqui ti chajmay ndø peca jata tzuꞌṉguy Abraham.
\q
\v 74 Chajmayu que maṉba tø yaj cotzoctamø vaꞌ jana tø tzøjcay ni tiyø tø quiꞌsatyambapøꞌis,
\q jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus ndø ⁿyosatyam Dios.
\q
\v 75 Como jeꞌis tø ñeꞌtaꞌm vøj vaꞌcø ndø ⁿyosatyam ñeꞌc vyiꞌnaṉdøjqui mumu jama tø quendambaꞌcsyeꞌṉomo, y que vaꞌ is Diosis que vøj ndø tzøctamba.
\q
\v 76 Y mijtzi ṉgaꞌe, maṉba nømnømi mitz mi ndzaꞌmaṉvacpa Møjipøꞌis chambase,
\q porque maṉba mi viꞌna ndzaꞌmaṉvaque que minba ndø Comi, vaꞌ jyajmemiñaj cumgupyøn ndø Comicøsi.
\q
\v 77 Maṉba mi ndø yac mustam jeꞌis tø cumgupyøndaꞌm que Diosis tø yaj cotocojatyamba ndø coja vaꞌcø tø cotzoctamø.
\q
\v 78 Porque vøti tø tøyaꞌṉøtyamba Diosis,
\q jetcøtoya como quiꞌmbase jama namdzuꞌ, jetse tø øtzcøꞌmø maṉba mini tø Yajcotzoctambapøꞌis. Møji maṉbapø tzuꞌṉi.
\q
\v 79 Maṉba tø cøsøꞌnøjatyam ndø tzocoy piꞌtzøꞌomse tø ijtamupø y como si fuera cømøṉgøꞌm tø ijtamuse y jetse maṉbanaꞌṉ tø caꞌtame.
\q Jeꞌis tø isindziꞌtamba tuṉ vaꞌcø tø ijtam contento.
\p
\v 80 Y une Juan yeꞌṉbanaꞌṉ y tumdum jama más quiꞌpsocuy minbanaꞌṉ, y o it jyaꞌijnømømø hasta que nuꞌc jyama vaꞌcø yaj quej vyin Israel pøꞌnomo.
\c 2
\s Jesús pøꞌnaju
\p
\v 1 Yøcse tuc jej jamaꞌomo: ꞌYaṉguiꞌm aṉguiꞌmbapø Augustoꞌis vaꞌcø cøyin jyapøjcayajtøj mumu nasomdaꞌmbøꞌis ñøyi.
\v 2 Chøcyaj yøṉø viꞌnapø japyøjcocuy cuando Cirenio aṉguiꞌmbanaꞌṉ Siria nasomo.
\v 3 Mumunaꞌṉ nø myaṉyaj ñe cyumguꞌyomo vaꞌcø chacyaj jachøꞌyupø ñøyi.
\v 4 José tzuꞌṉ Galilea nasombø cumguy Nazarejtomo y maṉ tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Belén, Judea nasombø cumguyete y Davijdisnaꞌṉ cyumguy yaꞌmøc. Por eso maṉ jiṉø porque José Davijdis chajcupø fyamiliaꞌombøte.
\v 5 Maṉ José Mariajiꞌn vaꞌcø jyapøjcayajtøj ñøyi, porque chøcyajumnaꞌṉ trato que maṉbam coꞌtøjcajyaje; y María jiꞌnamnaꞌṉe tyumbø.
\v 6 Así es que mientras jejtaꞌm jenaꞌṉ ityaju, nuꞌc ꞌyora vaꞌcø is une.
\v 7 Y is vinbø jaya une, y myon tucujiꞌṉ, y cyuꞌṉøy cuꞌtyajpapøꞌom copøn; porque ja itønaꞌṉ lugar para jetcøtoyataꞌm jejcuy tøjcomo.
\s Cyoqueñajpapøꞌis borrego isyaj angeles
\p
\v 8 Cumguy acapoya ityajunaꞌṉ pøn tzaꞌmomo nø cyoqueñajuꞌis byorrego tzuꞌi.
\v 9 Y joviti nuꞌc jetcøꞌmdaꞌm ndø Comiꞌis ꞌyangeles, y cyøsøꞌṉøjayaju ndø Comiꞌis syøꞌṉgøꞌis, søꞌṉgøꞌom suñi tzøꞌyaju; y naꞌtzcomøꞌñaju.
\v 10 Y angelesis ñøjmayaju:
\p ―Uy ñaꞌtztame, porque øtz nøꞌmø mi nømijnandyam mijtaꞌm vøjpø ote vaꞌcø mi ṉgyasøcomøꞌndam mumu pønjiꞌṉ.
\v 11 Yøti Davijdis cyumguꞌyomo pøꞌnajuꞌam maṉbaꞌis mi ⁿyaj cotzoctame. Jiquete Cristo y ndø Comite.
\v 12 Maṉba mi mbaꞌjtam une monupø tucuꞌomo, y yac øṉdøju cuꞌtyajpapøꞌom copøn. Jet señamete que jiquete nø ndzamupø une.
\p
\v 13 Y misma horatiqueꞌt joviti quejyajqueꞌt angelesjiꞌṉ vøti eyataꞌmbø angeles tzajpom tzuꞌṉyajupø. Nømnaꞌṉ vyøcotzøcyaj Dios y nømyaju:
\q
\v 14 Vøcotzøctøjpa Dios tzajpomo,
\q y nascøs vyøjom maṉba ityaj pøn Diosis syuñajpapø.
\p
\v 15 Vañajuꞌcam jetse, angeles tzuꞌṉyaj jetcøꞌmdaꞌm y maṉyaj tzajpomo. Entonces cyoqueñajpaꞌis byorrego na ñøjmayajtøju:
\p ―Tø maṉdyaꞌi yøti Belen gumguꞌyomo vaꞌcø maṉ ndø aꞌmistamø tiyø tujcupø, tø yac mustamuse ndø Comiꞌis.
\p
\v 16 Y poyuc maṉyaju y pyaꞌtyaj María y José ꞌyunejiꞌṉ; y yac øṉunaꞌṉ ꞌyune cyutyajpapøꞌom copøn.
\v 17 Cuando isyaju, chajmayaju aunque iyø jujche angelesis ose chajmayaje que jujchepøt une pøꞌnaju.
\v 18 Y mumu myañajupøꞌis ñømayaꞌyaju chajmayajuse cyoqueñajpapøꞌis borrego.
\v 19 Y mumu jetsepø ote jyajmbanaꞌṉ Mariaꞌis como tzajmatyøjuse, piensatzøcpanaꞌṉ jutznøm jetse nø tyujcu.
\v 20 Cyoqueñajpapøꞌis borrego vituꞌyaj tzaꞌmomo y vyøcotzøcyaju y vyajnayaju Dios porque mumu jujche chajmayajuse angelesis, jetse myañaju y jetse isyaju.
\s Presentatzøcyaj une Jesús masandøjcomo
\p
\v 21 Cuando taꞌnujcam tucutujtay jama, syenaꞌøyaj une Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ; y yac nøyiꞌajyaj Jesús; como jujche chajmayuse angelesis antes que unepaꞌt myama.
\p
\v 22 Cuando taꞌnu jyama vaꞌcø cyøvajcøyajtøjø ꞌyaṉguiꞌmuse Moisesis, y ijtuse jachøꞌyupø; entonces ñømaṉyaj une Jerusalen gumguꞌyomo vaꞌcø presentatzøcyaj ndø Comicøꞌmø.
\v 23 Jetse chøcyaju porque it ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy jachøꞌyupø: “Mumu vinbø jaya une nøjatyøjupø masanbøte ndø Comicøtoya”.
\v 24 También chiꞌocuyaju vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø vyaꞌṉjajmocucyøtoya ijtuse ndø comiꞌis ꞌyanguiꞌmguy jachøꞌyupø. It jachøꞌyupø vaꞌcø yaj caꞌyaj metzcuy joꞌma palomo, o si no, metzcuy cheꞌpø paloma.
\p
\v 25 Ijtunaꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo tum pøn ñøyipøꞌis Simeón. Yøṉø pøn vøcoꞌnipø pønete y cyønaꞌtzøpyanaꞌṉ Dios, y jyoꞌcpanaꞌṉ cyotzoṉbapøꞌis Israel pøndaꞌm, y Masanbø Espiritu Santojiꞌṉbønaꞌṉete.
\v 26 Y Masanbø Espiritu Santoꞌis yac musu que jiꞌn ma cyaꞌe antes que maṉba is Cristo ndø Comi Diosis maṉbapø cyøꞌveje.
\v 27 Simeón ñømaṉ Masanbø Espiritu Santoꞌis Israel pøꞌnis myasandøjcomo. Y mismo tiempo ñøtøjcøyaj une Jesús jyataꞌstaꞌm vaꞌcø presentatzøcyajø jujche jachøꞌyuse Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\v 28 Entonces Simeoꞌnis jyotzpøc une y vyøcotzøc Dios y ñøjmayu:
\q
\v 29 Ojchøn mi Ngomi, o mi ndø yac yose.
\q Yøti tø tzac ndøvø vaꞌcø caꞌø contento como mi ndzamuse.
\q
\v 30 Porque ⁿisuꞌmtzi ø vindømbit mi ṉgøꞌvejupø vaꞌcø tø yaj cotzoca,
\q
\v 31 jic oyupø mi yac mini mumu pøꞌnis vyiꞌnandøjqui.
\q
\v 32 Minu como tum søꞌṉgøse vaꞌcø yac musyaj viyuṉbø tiyø eyapø pøndaꞌm lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm,
\q y maṉba vøcotzøcyajtøj mi ngumguy Israel pøndaꞌm porque jeꞌtomo min Yajcotzojcopyapø.
\p
\v 33 Jetse Simeoꞌnis o cyotzam une, y José y Jesusis myama nømnaꞌṉ myayaꞌyaju jujche nø chamu.
\v 34 Y cyomasaꞌnøyaju Simeoꞌnis y ñøjay Jesusis myama María:
\p ―Cømaꞌnøyø; yøṉ une cyøꞌvej Diosis vaꞌcø yaj quecyajø vøti Israel pøndaꞌm; o si no, vaꞌcø yac teꞌnchuꞌnyajø. Y mi une señate pero vøti pøꞌnis maṉba cyøꞌoꞌnøyaje.
\v 35 Mi uneṉgøtoya maṉba mi ñuꞌcay toya mi neꞌ mi ndzocoꞌyomo mayaꞌcuꞌis como si fuera cuchilloꞌis tø juꞌtzpase. Mumu yøcse maṉba tuqui vaꞌcø cyeja ti quiꞌpsyajpa vøtitaꞌmbø pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm.
\p
\v 36 Itqueꞌtutinaꞌṉ jeni tzaꞌmaṉvajcopyapø ñøyipøꞌis Ana, Fanuejlis ꞌyune, Asejris tyøvøꞌombø. Tzamyomocoꞌninaꞌṉ. Después que papiñomo, oy it jyayajiꞌṉ cuꞌyay ame.
\v 37 Y yaṉbajcaju ochenta y cuatro ame. Jiꞌnaꞌṉ pyut masandøjcomo, y yosay Dios tzuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ; y jyana uqui jana cuꞌti ꞌyoꞌnøpyanaꞌn Dios.
\v 38 Jicsyeꞌcti misma hora nuꞌc tzamyomo y ñøjmay Dios yøscøtoya, y chaꞌmaṉvajcayaj mumu nø jyoꞌcyajupøꞌis Yajcotzocpapøꞌis Jerusalén gumgupyøn. Chaꞌmaṉvajcayaj je nø jyoꞌcyajuꞌis jujche maṉbase it Jesús.
\s Vituꞌyaj Nazaret cumguꞌyomo
\p
\v 39 Joseꞌis y Mariaꞌis chøcyaju como ijtuse jachøꞌyupø ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y vituꞌyaj Galilea nasomo y nuꞌcyaj Nazaret cumguꞌyomo; porque neꞌc jej cumguy.
\v 40 Y une Jesús nømnaꞌṉ myøjaꞌaju, y masamnaꞌṉ nø pyømiꞌøyu, y nømnaꞌṉ quiꞌpsocuꞌyøyu, y vøti nømnaꞌṉ cyotzoṉ Diosis.
\s Une Jesús oy masandøjcomo
\p
\v 41 Tumdum amepit oyajpanaꞌṉ Jesusis jyatataꞌm Jerusalén gumguꞌyomo cuando ijtunaꞌṉ Israel pøꞌnistaꞌm syøṉ ñøyipøꞌis pascua.
\v 42 Cuando taꞌnuꞌjcam macvøstøjcay Jesusis ꞌyame, oyaj møjmø Jerusalén gumguꞌyomo søṉ jamaꞌomo como ijtusenaꞌṉ cyostumbre.
\v 43 Cuando cøyaj søṉ, vituꞌyaj ñeꞌctaꞌm, y tzøꞌy une Jesús Jerusalén gumguꞌyomo sin quenaꞌṉ jiꞌn myusyaj Joseꞌis y myamaꞌis oꞌca jiṉ tzøꞌyu.
\v 44 Como nømnaꞌṉ cyomoꞌyaju que jendinaꞌṉ nø myinuse vøtipøꞌnomo, tumø jama tuꞌṉayaju. Pero cuando min myeꞌchaje tyøvøꞌomo y nø ispøcyajtøjpapøꞌomo,
\v 45 ja pyaꞌtyaj Jesús ni juti. Entonces jiṉdi vituꞌyajqueꞌtu, maṉ myeꞌchaje Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 46 Y tuꞌcay jamapit myeꞌtzpaꞌtyaju Jesús masandøjcomo, jennaꞌṉ poꞌcsu aṉmaꞌyoyajpapøꞌis cyujcomo. Jesusis nømnaꞌṉ cyømaꞌnøyaju, y nømnaꞌṉ ꞌyocvaꞌcyaju anmaꞌyoyajpapø.
\v 47 Mumu cyømaꞌnøyajuꞌis nømnaꞌṉ ñømayaꞌjayaj quiꞌpsocuy y ꞌyandzoꞌṉocuy.
\v 48 Cuando jyataꞌistaꞌm isyajuꞌcam, ñømayaꞌyaju, y ñøjmay Jesús myamaꞌis:
\p ―Ø mi une, ¿tiꞌajcuy jetse mi ndø yac mayaꞌtamu?
\m Øtz nø mayaꞌcøndamu mi jandajiꞌṉ; øtz nø mi meꞌtztamu.
\p
\v 49 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø mi ndø meꞌtztamu? ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi mustame oꞌca øtz ø Jandaꞌis yoscuy tiene que vaꞌcø ndzøjcayø?
\p
\v 50 Pero jeꞌis ja cyønøctøyøyajø ticøtoya jetse chamu.
\p
\v 51 Pero Jesús maṉyaj Josejiꞌṉ y Mariajiꞌṉ Nazaret cumguꞌyomo, y Jesusis nømnaꞌṉ cyønaꞌtzøyaj jyata y myama. Y myamaꞌis jyamdzøꞌpyanaꞌn chocoꞌyomo mumu jujche tujcuse.
\v 52 Y Jesús masnaꞌṉ nø quiꞌpsocuminu y masnaꞌṉ nø myøjaꞌaju; y syungomøꞌñajpanaꞌṉ Diosis y pøꞌnis.
\c 3
\s Juaꞌnis chajmayaj pøn vaꞌ quipsvituꞌyajø
\p
\v 1 Yøjtay amenaꞌṉ møja aṉguiꞌmba Tiberio mumu cumguy, jicsyeꞌcti anguiꞌgueꞌtpanaꞌṉ Poncio Pilato Judea nasomo. Herodes aṉguiꞌmgueꞌtpanaꞌṉ Galilea nasomo; y Herodesis tyøvø Felipe aṉguiꞌmgueꞌtpatinaꞌṉ Iturea nasomo y Traconite nasomo. Y Lisanias aṉguiꞌmbanaꞌṉ Abilinia nasomo.
\v 2 Y Anás y Caifás pane coviꞌnajønaꞌṉ. Jicsyeꞌc Diosis ꞌyoꞌnøy Zacariasis ꞌyune Juan cuando jyaꞌijnømømønaꞌṉ ijtu.
\v 3 Juan maṉ vit riberaꞌomdaꞌm tome ijtumø Jordán nøꞌ, y chajmayaj pøndaꞌm vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø y vaꞌ ñøꞌyøyajø, vaꞌcø yaj cotocojayaj cyoja Diosis.
\v 4 Tujcu jujche ijtuse jachøꞌyupø tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis libruꞌomo. Libruꞌomo nømba:
\q Nø vyejnøm ja ijnømømø, nømba:
\q “Como ndø vøjøtzøjcatyambase møjatuṉ vaꞌcø min tum møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø,
\q jetse vøjøtzøctaṉqueꞌt mi ndzocoy porque maṉba min ndø Comi.
\q Tiene que vaꞌ ndø viyuṉdzøc tyuṉ;
\q 
\v 5 mumu noṉchøqui vaꞌ ndø umbareꞌajø;
\q mumu quetza mumu quiꞌmø vaꞌ ndø parejo tzøctamø;
\q tuṉ voꞌtitaꞌmbø vaꞌ ndø viyuṉdzøctamø;
\q jiꞌn vyøjpø tuṉ vaꞌ ndø vøjøndzøctamø.
\q Jetseti mi sundaṉgueꞌtpa vaꞌ mi vøjøndzøctam mi ndzocoy.
\q 
\v 6 Mumu pøꞌnis maṉba isyaj tø Yajcotzocpapøꞌis Diosis maṉbapø cyøꞌveje”.
\p
\v 7 Nømnaꞌṉ ñuꞌcyaj sonepøn vaꞌ ñøꞌyøyaj Juaꞌnis. Juaꞌnis ñøjmayaju:
\p ―Tzanse mi yandzitaꞌm mijtaꞌm. ¿Tiꞌajcuy mi ṉguiꞌpstamba oꞌca muspa mi mbyotyamø vaꞌ jyana mi ṉgyastigatzøctam Diosis cuando quiꞌsycaꞌpa ñeꞌcø? Jiꞌn mus mi mbojyatyam Dios.
\v 8 Tzøctam vøjpø tiyø jujche syunbase cuando mi ṉgyiꞌpsvituꞌtamuꞌjcam. Y uy mi ṉguiꞌpstzoꞌtztam mi ndzocoꞌyomdaꞌm que ma mi ṉgyotzoctame porque Abraham mijtzi mbeca jata tzuꞌṉgutyaꞌm. Porque øjtzø mi nøjmambya que yøṉø tzaꞌ muspa Diosis yac pønvituꞌyajø vaꞌcø Abrahamis ꞌyuneꞌajyajø.
\v 9 Como tum pøn listo jacha cyøꞌomo vaꞌ tyøṉbøꞌ cuy, y vaꞌ pyatzpøꞌ juctyøjcomo oꞌca jiꞌn tøꞌmøyi; jetse Dios listo yøti vaꞌcø cyastigatzøcyaj mumu pøn jiꞌn chøquipøꞌis vøjpø tiyø.
\p
\v 10 Y vøti pøꞌnis ꞌyocvaꞌcyaj Juan:
\p ―¿Jujche vøjø vaꞌ ndzøctamø?
\p
\v 11 Y ꞌyaṉdzoṉ Juaꞌnis ñøjmayaju:
\p ―Ijtupøꞌis tyucu metzcuy, vøj vaꞌcø vyaꞌctziꞌ ja ityøpøꞌis ñeꞌ; y ijtupøꞌis cyuꞌtcuy, jetseti vaꞌ vyaꞌctziꞌqueꞌta.
\p
\v 12 Y nuꞌcyajqueꞌtuti gobiernoꞌis cyobratzøcyajpapø vaꞌcø ñøꞌyøyajø, y ñøjmayaj Juan:
\p ―Maestro, ¿jujche vøjø vaꞌ ndzøctamø?
\p
\v 13 Y Juaꞌnis ñøjmayaju:
\p ―Lo que myarcatzøcpacsyeꞌṉomo aṉguiꞌmbaꞌis, jeñcheꞌṉomdi vaꞌctamø. U mi ṉgocøjtamu.
\p
\v 14 ꞌYocvaꞌcyajqueꞌtuti soldadoꞌis:
\p ―Y øtztaꞌm, ¿jujche vøjø ndzøctamø?
\p Y ñøjmayaj Juaꞌnis:
\p ―Uy mi ndzøcnaꞌtztam ni iyø, ni u mi ṉgøsujtzatyam ni iyø vaꞌcø mi ngønuꞌmdamø. Y conformeꞌajtamø mi ṉgyoyojtandøjpase.
\p
\v 15 Mumu pøꞌnis nømnaꞌṉ jyoꞌcyaju Cristo, y chocoꞌyomo nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju oca Juanamete Cristo.
\v 16 Pero Juaꞌnis ñøjmayaj mumu pøn:
\p ―Øjtzi viyuṉsye mi nøꞌyøndyamba nøꞌjiꞌṉ, pero maṉba mini mapøꞌis mi ñøꞌyøñdyam Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ y juctyøcjiꞌṉ. Jet más pømiꞌøyupø que jiꞌn øjtzi. Hasta vaꞌcø chøjcay nuꞌcsocuy jic myøjaꞌṉombø pøngøtoya, syunba mas vøjpø pøn que jiꞌn øjtzi.
\v 17 Como tum pøn ñøꞌijtuꞌis cyøꞌom yemguy listo vaꞌcø cyøsujø trigo pyuj vaꞌcø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, jeꞌis maṉba cyøpinyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tuꞌmba vaꞌcø ndø aṉneꞌṉga, y ñaca ndø pyøṉbøꞌjapya, jetse jeꞌis maṉba yac tuꞌmyaj vøjtaꞌmbø pøn tyøjcomo, y yatzitaꞌmbø maṉba pyonbøꞌyaj jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
\p
\v 18 Jetse y vøti eyapø otejiṉ Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm vøjpø ote.
\v 19 Jicsyeꞌjcam Juaꞌnis ꞌyojnay aṉguiꞌmbapø Herodes porque Herodesis ñøꞌijtayunaꞌṉ tyøvø Felipeꞌis yomo. Yomo ñøyipøꞌis Herodías. Y Juaꞌnis ꞌyojnacyeꞌt Herodes mumu eyataꞌmbø yatzi tzøquipit lo que chøjcupø.
\v 20 Pero Herodesis chøjcaṉøy más yatzipø tiyø porque yac somdøj Juan presoꞌomo.
\s Jesús ñøꞌyøy Juaꞌnis
\p
\v 21 Pero antes que vaꞌ yac somdøj Juan, cuando mumu pøndaꞌm nøꞌyøyaju, también Jesús nøꞌyøcyeꞌtu. Y mientras que Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios, aṉvac tzap.
\v 22 Y møꞌn Masaṉbø Espiritu Santo Jesuscøsi como palomase quenbapø. Y mandøj ote tzajpomo nømupø:
\p ―Mijtzi øjtze mi Une; øtz mi sunbapø chøṉø; mitzcøtoya casøpyøjtzi.
\s Jesusis jyatazuꞌṉgutyaꞌm
\p
\v 23 Jesús nømnaꞌṉ myaṉ como treinta ame cyando yoschoꞌtzu. Cyoꞌmoyajpanaꞌṉ que Jesús Joseꞌise ꞌyune, y José Eliꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 24 Elí Matajtis ꞌyunenaꞌṉete, Matat Leviꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Leví Melquiꞌis ꞌyunenaꞌṉete. Melqui Janaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Jana Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete.
\v 25 José Matatiasis ꞌyunenaꞌṉete, Matatías Amosis ꞌyunenaꞌṉete, Amós Nahuꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Nahum Esliꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Esli Nagaiꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 26 Nagai Maajtis ꞌyunenaꞌṉete, Maat Matatiasis ꞌyunenaꞌṉete, Matatías Semeiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Semei Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete, José Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 27 Judá Joanaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Joana Resaꞌis ꞌyunenaꞌnete, Resa Zorobabejlis ꞌyunenaꞌṉete, Zorobabel Salatiejlis ꞌyunenaꞌṉete, Salatiel Neriꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 28 Neri Melquiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Melqui Adiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Adi Cosaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Cosam Elmodaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Elmodam Ejris ꞌyunenaꞌṉete,
\v 29 Er Josueꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Josué Eliezejris ꞌyunenaꞌṉete, Eliezer Joriꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Jorim Matajtis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 30 Matat Leviꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Leví Simeoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Simeón Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Judá Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete, José Jonaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Jonán Eleaquiꞌmis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 31 Eliaquim Meleaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Melea Mainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Mainán Matataꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Matata Nataꞌnis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 32 Natán Davijdis ꞌyunenaꞌṉete, David Isaiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Isaí Obejdis ꞌyunenaꞌṉete, Obed Boozis ꞌyunenaꞌṉete, Booz Salmoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Salmón Naasoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 33 Naasón Aminadajbis ꞌyunenaꞌṉete, Aminadab Araꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Aram Esroꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Esrom Faresis ꞌyunenaꞌṉete, Fares Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 34 Judá Jacojbis ꞌyunenaꞌṉete, Jacob Isaajquis ꞌyunenaꞌṉete, Isaac Abrahaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Abraham Tareꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Taré Nacojris ꞌyunenaꞌṉete,
\v 35 Nacor Serujguis ꞌyunenaꞌṉete, Serug Ragauꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Ragau Pelejguis ꞌyunenaꞌṉete, Peleg Hebejris ꞌyunenaꞌṉete, Heber Salaꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 36 Sala Cainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Cainán Arfaxajdis ꞌyunenaꞌṉete, Arfaxad Seꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Sem Noeꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Noé Lamejquis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 37 Lamec Matusaleꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Matusalén Enojquis ꞌyunenaꞌṉete, Enoc Jarejdis ꞌyunenaꞌṉete, Jared Mahalaleejlis ꞌyunenaꞌṉete, Mahalaleel Cainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete,
\v 38 Cainán Enosis ꞌyunenaꞌṉete, Enós Sejtis ꞌyunenaꞌṉete, Set Adaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Adán Diosis ꞌyunenaꞌṉete.
\c 4
\s Satanasis ñøtzøjquis Jesús
\p
\v 1 Jesús ñøꞌitpøꞌ Masanbø Espiritu Santoꞌis, y jetse tzuꞌṉ Jordán nøꞌomo y oy ñømaṉ Espirituꞌis ja ijnømømø.
\v 2 Jen o it cuarenta jama. Yatziꞌajcuꞌis nømnaꞌṉ syun chøjquis a ver jujchenaꞌṉ muspa yac tocoya. Jesusis ja cyuꞌt ni tiyø jic jama. Cøjtuꞌjcam cuarenta jama, nømnaꞌṉ ꞌyosu.
\v 3 Jicsyeꞌc yatziꞌajcuꞌis ñøjayu:
\p ―Oꞌca mijtzete Diosis ꞌyune, nøjay yøṉø tzaꞌ vaꞌcø yac paꞌnajø.
\p
\v 4 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Jiꞌnø maṉ mbandzøqui, porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø, nømba: “Aunque it jyamacøtcuy, saṉ jetjiꞌṉ jiꞌn queñaj pøn; sino syunba mumu lo que chambapø ote Diosis, jetjiꞌṉ vaꞌcø cyeñajø”.
\p
\v 5 Y ñømaṉ yatziꞌajcuꞌis yeꞌṉupø cotzøjcøsi y isindziꞌ usyaṉ oracøsi mumu cumguy ijtuse nascøsi.
\v 6 Y ñøjay yatziꞌajcuꞌis:
\p ―Maṉbø mi yac møjaꞌṉomaje, maꞌṉbø mi yac anguiꞌm hasta vindujcuꞌcsyeꞌṉom cumguy, porque aṉguiꞌmguy øjtze neꞌ, y ndziꞌpøjtzi i suꞌnbø ndziꞌø.
\v 7 Oꞌca mitz ndø cujnejapya y mi ndø cønaꞌtzøpya, jetse mumu aṉguiꞌmguy mijtze neꞌ.
\p
\v 8 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø mijtzi Satanás, jiꞌnø mi ṉgønaꞌtzøyi porque jachøꞌyupøte Dios libruꞌomo; nømba: “Cønaꞌtzøy mi Ṉgomi Dios y solo jete muspa mi ⁿyosayø”.
\p
\v 9 Entonces yatziꞌajcuꞌis ñømaṉ Jesús Jerusalén gumguꞌyomo y ñøquiꞌm møji Israel pøꞌnis myasandøc torrecøsi, y ñøjmayu:
\p ―Oꞌca mijtzete Diosis ꞌYune, tøjmøꞌnø nasomo.
\v 10 Porque jachøꞌyupøte Diosis libruꞌomo:
\q Diosis ṉgyøꞌvejayajpa ñuꞌcscuy vaꞌ mi ṉguendatzøcyajø.
\q
\v 11 Cyøꞌomo maṉba mi ñømaṉyaje vaꞌ jana mi ñejpinduc ni tzaꞌcøsi.
\p
\v 12 Jesusis ñøjayu:
\p ―Jiꞌn ø tøjmøꞌni porque chamupøte Diosis libruꞌomo: “Uy mi ndzøjquis mi Ṉgomi Dios oꞌca maṉba chøqui como chambase”.
\p
\v 13 Yatziꞌajcuꞌis mumu jetse nømnaꞌṉ sun yac tocoꞌis Jesús. Jicsyeꞌc chajcu para eya jamacøtoya.
\s Jesús yoschoꞌtzu
\p
\v 14 Jesús vituꞌ Galilea nas coꞌaṉjajmeꞌomo, más pømitziꞌ Masanbø Espiritu Santoꞌis. Mumu nasvindumø tzamdøju lo que ti chøc Jesusis.
\v 15 Y Jesús aṉmaꞌyopyanaꞌṉ conocscuy tøjcomdaꞌm, y mumu pønis vyøpøpøngotzøcyaj Jesús.
\s Jesús oy Nazaret cumguꞌyomo
\p
\v 16 Y Jesús nuꞌc Nazaret cumguꞌyomo jujnaꞌṉ chojcumø, y saꞌpøjcuy jamaꞌomo, como ijtuse cyostumbre, tøjcøy conocscuy tøjcomo y teꞌñchuꞌṉu vaꞌcø tyuꞌnayaj toto.
\v 17 Y chiꞌyaj Jesús tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis libru, y Jesusis ꞌyaṉvajcu y pyaꞌtu jujnaꞌṉ it yøcse jachøꞌyuse:
\q
\v 18 Ndø Comiꞌis Espiritu øtzjiꞌṉbøte.
\q Porque jeꞌtis cøpiꞌṉøjtzi y tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzajmay pobretaꞌmbø pøn vøjpø ote;
\q Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø yac tziꞌṉbøyaj mayaꞌyajpapø;
\q vaꞌcø ndzajmayaj presoꞌomdaꞌmbø que maṉba putyaje;
\q vaꞌcø ndzajmayaj toꞌtitaꞌmbø que maṉba isoyaje;
\q vaꞌcø maṉ ṉgotzoṉyaj yacsutzøcyajtøjupø.
\q
\v 19 Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø ndzamsajø que nøm ñuꞌc hora vaꞌcø tø toyaꞌṉøtyam ndø Comiꞌis.
\p
\v 20 Jencheꞌnom tyuꞌnu. Entonces Jesusis ꞌyaṉgaꞌm libru y chiꞌvituꞌu cyotzoṉbapøꞌis y poꞌcsquejcu. Y ityajupøꞌis conocscuy tøjcomo nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj Jesús.
\v 21 Y Jesúsis ñømdzoꞌtzayaju:
\p ―Yøtipø jama nøm tyujcu lo que yøꞌc jyaꞌyøyuse, lo que mi mandamuse.
\p
\v 22 Mumu pøꞌnis nømnꞌaṉ vyøpøpøngotzøjcyaj Jesús, y nømnaꞌṉ ñømayaꞌcomøꞌnayaj sunitaꞌmbø ote lo que chambanaꞌṉ Jesusis. Nømyajpanaꞌṉ:
\p ―Yøṉ Joseꞌisti ꞌyune y, ¿jutznøm muspa cham jetsepø ote?
\p
\v 23 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Maṉbocsyo mi ndø nøjay chamdøjpase: “Oꞌca mi nchoꞌyøꞌopyapøte, tzoꞌyøcyeꞌtati mi ⁿvin”. Y maṉba mi ndø nøjacyeꞌte: “Mumu tiyø mandamupø mi ndzøjcupø Capernaum gumguꞌyomo, tzøjqueꞌtati yøꞌqui mi neꞌ ṉgumguꞌyomo”.
\p
\v 24 Y ñøjayajqueꞌt Jesusis:
\p ―Viyuṉsye mi nøjmambya, que ni jutipø tzaꞌmaṉvajcopyapø jiꞌn pyøjcøchoṉdøj ñeꞌ cumguꞌyomo.
\v 25 Viyuṉsye mi nøjañdyamba que vøti ityajunaꞌṉ yaṉbac yomo Israel nasomo cuando tzaꞌmaṉvajcopyapø Elías ijtunaꞌṉ, cuando ja oy quec tuj tuꞌcay ame medio, y oy møjaꞌṉ yuꞌ tumø nas.
\v 26 Pero Diosis ja cyøꞌvej Elías ni jutipø yaṉbac yomocøsi Israel nasomo, sino cyøꞌvej emøc tum yaṉbac yomocøsi Sarepta cumguꞌyomo tome Sidón gumguꞌyomo.
\v 27 Vøtinaꞌṉ itcomøꞌñaj ñøꞌijtuꞌis yachputzi caꞌcuy ñøyipøꞌis lepra Israel nasomo cuando tzaꞌmaṉvajcopyapø Eliseo ijtunaꞌṉ, pero ni jutipø ñeꞌcomdaꞌm ja yac tzoca, sino tum pøn Siria nasombø, ñøyipøꞌis Naamán, jet yac tzojcu.
\p
\v 28 Jicsyeꞌc mumu ityajupøꞌis conocscuy tøjcomo quiꞌsycaꞌcomøꞌñaju myañajuꞌjcam jetsetaꞌmbø tiyø, (que emøctaꞌmbø pøn chøꞌyøyaju).
\v 29 Entonces teꞌnchuꞌṉyaju y ñøputyaj Jesús cumguꞌacapoya y ñømaṉyaju lomacøsi vaꞌcø pyatzmøꞌñaj quetzaꞌomo, porque cyumguy lomacøs ijtunaꞌṉ.
\v 30 Pero Jesús cujqui cøjtu ijtyajumø ñeꞌctaꞌm y maṉu.
\s Pøn ñøꞌijtupø yatziꞌajcuꞌis
\p
\v 31 Jesús møꞌn Capernaum gumguꞌyomo Galilea nas coꞌaṉjajmeꞌomo, y aṉmaꞌyopyanaꞌṉ sapøjcuy jamaꞌomdaꞌm.
\v 32 Y ñømayaꞌyajpanaꞌṉ jujche aṉmaꞌyopya Jesús, porque chambanaꞌṉ como más ñøꞌijtupøꞌse aṉguiꞌmguy.
\p
\v 33 Ijtunaꞌṉ tum pøn conocscuy tøjcomo ñøꞌijtupø yatziꞌajcuꞌis. Joviti vejteꞌn pømi. Ñøjay Jesús:
\p
\v 34 ―Tzactandøvø, ¿tiyø cuenta mi ndø paꞌjtamba? Mijtzi Jesús Nazaret cumgupyøn. ¿Mi minu vaꞌ mi ndø ⁿyajtamø? Øtz mi ispøcpøjtzi, mijtzete Diosis Masanbø mi Mbyøn.
\p
\v 35 Entonces Jesusis ꞌyojnay yatziꞌajcuy y ñøjayu:
\p ―Vøṉñeyø; tzac je pøn.
\p Jicsyeꞌc yatziꞌajcuꞌis yaj quec pøn vøti pøngujqui, y chajcu; ni tiyø toya ja chøcø.
\v 36 Mumuti mayaꞌyaju y na ñøjayajtøjpanaꞌṉ:
\p ―¿Tiyø ote yøṉø? Ijtu ꞌyaṉguiꞌmguy y pyømiꞌajcuy vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj yatziꞌajcuy. Porque yatziꞌajcuꞌis ñøꞌityaj pøn y jeꞌis yac tzacyajpa ꞌyotejiꞌn.
\p
\v 37 Aunque juti tumø cumguy tzamdøju ti chøc Jesusis.
\s Jesusis yac tzoc Pedroꞌis myoꞌot mama
\p
\v 38 Jicsyeꞌc teꞌnchuꞌṉ Jesús y put conocscuy tøjcomo, y tøjcøy Simoꞌnis tyøjcomo. Jiṉnaꞌṉ ijtu Pedroꞌis myoꞌot mama, y naꞌmaṉnaꞌṉ ñutzø. Y vyaꞌcayaj Jesusis pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø yac tzoca.
\v 39 Y Jesús atzcøneꞌc caꞌepøcøsi y ꞌyotejiꞌṉdi yaj cøjtay ñutzø. Jicsyeꞌcti teꞌnchuṉ caꞌepø y mismo ñeꞌc caꞌepø yoschoꞌtzu, chøc cutcuy eyataꞌmbøcøtoya.
\s Jesusis yac tzocyaj vøti caꞌetaꞌmbø
\p
\v 40 Jamdyøꞌpøꞌomo ñømijnayajpanaꞌṉ Jesús mumu aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis. Y Jesusis cyotpanaꞌṉ cyøꞌ tumdum caꞌepøcøsi y yac tzocyajpanaꞌṉ.
\v 41 Y chacyajpatinaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis vøti pøn, y yatziꞌajcuy vejyajpanaꞌṉ:
\p ―Mijtzete Diosis ꞌYune.
\p Y Jesusis ꞌyojnayajpanaꞌṉ yatziꞌajcuy, jiꞌnaꞌṉ yac oñaje, porque yatziꞌajcuꞌis myusyajpanaꞌṉ que jetemete Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
\s Jesusis chamboy ote Galilea nas coꞌaṉjajmeꞌomo
\p
\v 42 Entonces jyoꞌpit søꞌṉbønømuꞌjcam, tzuꞌṉ Jesús y maṉ ni i jyaꞌityømø. Y vøti pøꞌnis o myeꞌchaje, y nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø. Y pøꞌnistaꞌm jiꞌnaꞌṉ syun yac maṉyaj Jesús emøc.
\v 43 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Eyataꞌmbø cumguꞌyomo tiene que vaꞌcø ndzaꞌmaṉvajqueꞌt vøjpø ote jujche aṉguiꞌmbase y tø coquenbase Diosis. Porque jetcøtoyatze cøꞌvejtøju.
\p
\v 44 Jesusis chaꞌmaṉvajcayajpanaꞌṉ aṉguiꞌmbase Dios conocscuy tøjcomdaꞌm Galilea nas coꞌaṉjajmeꞌomo.
\c 5
\s Pedroꞌis ñucyaj coque milagrovinipit
\p
\v 1 Tumgojamaꞌomo Jesús teꞌn Genesaret majraṉvini. Entonces jen cyøtuꞌmayaj vøti pøꞌnis vaꞌcø cyømaꞌnøjayaj Diosis ꞌyote; hasta tyonavityaj jeni Jesusis vyiꞌnomo.
\v 2 Jesusis is metzcuy barco tome nøꞌaṉvini. Ataraya pøndaꞌm putyajuꞌjcam y nømnaꞌṉ cyøtzeꞌyaj ꞌyataraya.
\v 3 Tøjcøy Jesús Simoꞌnis byarcoꞌomo, y ñøjay Simón vaꞌ cyot barco ustaꞌm más jyøṉumø. Jesús poꞌcs barcoꞌomo y nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaj vøti pøn nascøs ityajupø.
\v 4 Chaꞌmaṉjejuꞌjcam, ñøjmay Simón:
\p ―Cojtam barco más jyøṉumø y pajtzøtyam mi ataraya vaꞌ mi nuctam coque.
\p
\v 5 ꞌYaṉdzoṉ Simoꞌṉis:
\p ―Øjchøṉ mi Maestro, cøtitzuꞌam yostaꞌmøjtzi y ni tiyø ja ñuctaꞌmøjtzi. Pero mbyajtzøpyøjtzi ataraya oꞌca mi ndø nøjambya.
\p
\v 6 Chøcyaj jujche chajmayajuse Jesusis, y ñucyaj vøti coque hasta jactoꞌpacsyeꞌṉomo ꞌyataraya.
\v 7 Chøjcayaj seña eyataꞌmbø tyøvø ityajupø eyapø barcoꞌomo vaꞌ min cyotzoṉyajø. Y miñaju y piṉdasyaj myeꞌchcøy barco, hasta que cøvøṉyajtoꞌpacseꞌṉomdaꞌm.
\v 8 Cuando Simón Pedroꞌis isuꞌøc jujche tujcuse, cutcøneꞌc Jesuscøꞌmø; y Pedroꞌis ñøjmay Jesús:
\p ―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø, ø mi Ṉgomi, porque øtz cojapaꞌtupø pøn chøṉø.
\p
\v 9 Porque Pedro y mumu ñeꞌcjiꞌṉnaꞌṉ ityajupø nømnaꞌṉ ñømayaꞌcomøꞌñaju vøtipø coque ñucyajupø.
\v 10 Jetseti nømnaꞌṉ ñømayaꞌyajqueꞌt Jacoboꞌis y Juaꞌnis. Jacobo y Juan Zebedeoꞌis ꞌyune, y Simoꞌnis ñøtuṉ. Y Jesusis ñøjay Simón:
\p ―Uy mi ñaꞌndzu; desde yøti maṉba mi ṉgacpøꞌ mi ⁿyoscuy. Antes que vaꞌ mi ṉgyoquenuqui, maṉba mi ñømiñaj pøn øtzcøꞌmø.
\p
\v 11 Entonces ñøputyaj barco playaꞌomo, cøyindzacpøꞌyaj mumu tiyø, y maṉ pyaꞌtyaj Jesús.
\s Jesusis yac tzoc lepra caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis
\p
\v 12 Tum cumguꞌyomo ijtuꞌøc Jesús, nuꞌc tum pøn ñøꞌijtupøꞌis yachputzi caꞌcuy ñøyipøꞌis lepra. Cuando is Jesús, japcøneꞌc nascøsi vaꞌcø cyønaꞌtzøyø, y ñøjayu:
\p ―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi musocuy vaꞌcø mi ndø yac tzoca, oꞌca suṉba mi ndø yac tzoca.
\p
\v 13 Entonces Jesusis yac møꞌn cyøꞌ y piꞌquisu, ñøjmayu:
\p ―Suꞌnbøjtzi vaꞌc mi ñchoca; yøti mi ⁿyac tzocpøjtzi. 
\p Jicsyeꞌcti tzoc je putziꞌøyupø.
\v 14 Pero Jesusis ñøjayu vaꞌ jyana tzajmay ni ꞌiyø, y ñøjmayu:
\p ―Pero mavø ma isindziꞌ pane que mi ñchojcuꞌam, y tziꞌø lo que chamuse Moisesis vaꞌcø mi ndziꞌø cuando mi ⁿvyøꞌajuꞌjcam. Jetse tzøcø vaꞌcø myusyaj pøꞌnis que mi ñchojcuꞌam.
\p
\v 15 Pero jicsyeꞌc aunque jujnaꞌṉ más tzajmayajtøju lo que nømnaꞌṉ chøc Jesusis. Y cyøtuꞌmyajpanaꞌṉ vøti pøꞌnis vaꞌcø cyømaꞌnøyajø y cyaꞌcuy vaꞌ yac tzojcayajø.
\v 16 Pero Jesús opyanaꞌṉ jyaꞌijnømømø vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios.
\s Jesusis yac tzoc pøn jiꞌn musipø vitø
\p
\v 17 Y tujcu tumgojama que Jesús nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoy tøjcomo. Y Israel pøꞌnomo ityajunaꞌṉ venetaꞌmbø ñøyipøꞌis fariseo. Fariseotaꞌm y anmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit jenaꞌṉ poꞌcsyaju, y ityajunaꞌṉ aunque jujtaꞌmbø cumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø. Tzuꞌṉyaju Galilea nasomo, y Judea nasomo, Jerusalén gumguꞌyomo. Y Jesusis ñøꞌit ndø Comi Diosis milagroꞌajcuy vaꞌcø yac tzojcoya.
\v 18 Y tum pøn jiꞌn musipø vitø tyøvøꞌis nømnaꞌṉ ñømiñaj tzeꞌschøquicøsi. Myeꞌchajpanaꞌṉ vaꞌ ñøtøjcøyaj tøjcomo vaꞌ cyojtayaj Jesusis vyiꞌnomo.
\v 19 Pero ja pyaꞌtyaj jut vaꞌcø ñøtøjcøyaj tøjcomo, porque tas tøc vøti pøꞌnis. Entonces quiꞌmyaj møji tøjcøsi y piṉbøꞌyaj teja, y jen jyøꞌmøꞌñaj tzeꞌscøsi pøn caꞌepø vaꞌcø ñuꞌc cujcomo ijtumø Jesús.
\v 20 Cuando is Jesusis que nømnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaju, ñøjmay caꞌepø:
\p ―Tzambøn, mi nchøꞌpya cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ.
\p
\v 21 Jicsyeꞌomo aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit y fariseotaꞌm na ñøjayajtøju: “¿Ipø pøn acsqueꞌt? ¿Tiꞌajcuy chamba vyin como Dios siendo jiꞌndyet jicø? Jetse nø cyøꞌoꞌnøꞌoyu porque ni iꞌs jiꞌn mus yaj cøtocojay coja sino sólo Diosis myuspa”.
\p
\v 22 Jesusis myusu lo que jujche quiꞌpsyajupø ñeꞌctaꞌm, y ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy jetse mi ṉguiꞌpstamba que øtz nø topoꞌonu?
\v 23 ¿Jutipø más fácil, vaꞌ tø ṉomø: “Mi nchøꞌpya cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ”, o vaꞌcø tø nømø: “Teꞌnchuꞌnø y caꞌṉbøꞌø”?
\v 24 Pero maꞌṉbø mi isindziꞌtame que øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø nøꞌijtøjtzi aṉguiꞌmguy yøṉø nascøsi vaꞌcø ⁿyaj cøtocojayaj pøꞌnis cyoja.
\p Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmay jiꞌn musipø vitø:
\p ―Mitzø mi nøjmambyøjtzi: teꞌnchuꞌnø, piṉ mi øṉguy, y mavø mi ndøcmø.
\p
\v 25 Misma hora teꞌnchuꞌṉ mumu pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm, y pyin ꞌyøṉupøcøsnaꞌṉ, y vyøcotzøcpa Dios maṉ tyøcmø.
\v 26 Mayaꞌyaj mumu y vyøcotzøcyaj Dios, y mumunaꞌṉ naꞌchaj vøti, nømyaju:
\p ―Ndø istamu yøti mayaꞌcuy jiꞌn ndø istamepø nunca.
\s Jesusis vyejay Leví
\p
\v 27 Jisyeꞌomo Jesús aꞌṉgomo pujtu y is tum pøn gobiernoꞌis yaj cobratzøjcopyapø ñøyipøꞌis Leví. Mesacøꞌmnaꞌṉ poꞌcsu cyoyojoñømbamø, y ñøjmay Jesusis:
\p ―Mi tø nøtuꞌṉajø.
\p
\v 28 Y cøyindzacpøꞌ mumu, teꞌnchuꞌṉu, y maṉ pyaꞌte.
\p
\v 29 Entonces Leviꞌis chøjcay møjasøṉ Jesuscøtoya tyøjcomo. Y itcomøꞌñajunaꞌṉ cobratzøjcoyajpyapø y eyataꞌmbø ñeꞌcjiꞌṉ poꞌcsyajupø mesacøꞌmø.
\v 30 Y fariseoꞌstaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit ꞌyojnayaj Jesusis ñøtundøvø, ñøjmayaju:
\p ―¿Ticotoya mi ṉgyuꞌjtuꞌmdamba y mi ⁿꞌyuctuꞌmdamba cobratzøjcoyajpapøjiꞌn y cojapaꞌtyajupøjiꞌṉ?
\p
\v 31 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Como saꞌsapø pøꞌnis jiꞌn syun doctor vaꞌcø choꞌyøtyøjø, sino caꞌepøꞌis syunba médico; jetse jiꞌndyet pyena vaꞌcø ndø tzajmayaj vøjtaꞌmbø pøn vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø.
\v 32 Por eso ja myiꞌnøjtzi vaꞌcø ndzajmayajø vøjtaꞌmbø pøn ja ityøpøꞌis cyoja vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, sino miꞌnøjtzi vaꞌcø ndzajmayaj cojapaꞌtyajupø vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø.
\s Tiꞌajcuy ja it Jesusis cyostumbre vaꞌ jyana cuꞌtø vyaꞌṉjajmocucyøtoya
\p
\v 33 Jicsyomo ñøjmayaj Jesús:
\p ―¿Ticøtoya Juaꞌnis ñøtuṉdøvø jiꞌn cuꞌtyaje, jiꞌn ucyaje, mientras que cyonocsyajpaꞌcsyeꞌṉomo; y jetsetiqueꞌt fariseoꞌis ñeꞌtaꞌmdi chøcyajqueꞌtpa; mientras mi neꞌndaꞌm mi nønduṉdøvø cuꞌtyajpa ucyajpa mumu jamasye?
\p
\v 34 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Como nø cyoꞌtøjcajupø pøꞌnis ꞌyamigotaꞌm tiene que vaꞌ cyuꞌtyajø y vaꞌ ꞌyucyajø mientras pøn mapø coꞌtøjcaje jen it jetjiꞌṉdaꞌm, jetsetiqueꞌt ø nønduṉdøvø cuꞌtyajpa ucyajpa mientras øtzjiꞌṉ ityaju.
\v 35 Pero oꞌca minba jyama cuando pøn mapø coꞌtøjcaje yac tzuꞌṉdøjpa, jic jama ꞌyamigotaꞌm jiꞌn ma cuꞌtyaje jiꞌn ma ucyaje. Jetsetiqueꞌt øtzqueꞌt; cuando øchac tzuꞌṉdøjqueꞌtpøjtzi, ø nønduṉdaꞌm jiꞌn ma cuꞌtyaj ucyajqueꞌt jic jama.
\p
\v 36 Entonces Jesusis ꞌyaṉmayaj historiajiꞌṉ; nømu:
\p ―Ni iꞌis jiꞌn jyacput jome tucu vaꞌ pyaꞌjnaꞌc peca tucucøsi. Jetse jomepø tucu tocopya y jome paꞌjnaꞌc jiꞌn chøꞌy vøjø pecapø tucujiꞌṉ.
\v 37 Ni iꞌis jiꞌn titpøꞌ jomepø uvanøꞌ pecapø naca cojtocuꞌyomo. Vaꞌ chøc jetse, uvanøꞌ fermentatzøcpa y tzitzpa naca cojtocuy y uvanøꞌ tecpøꞌpa y cojtocuy tocopya.
\v 38 Pero jomepø uvanøꞌ jome cojtocuꞌyomo ndø cotpa, y jiꞌn tocoy ni jutipø.
\v 39 Después que tyoꞌṉisuꞌcam peca vinu, ni iꞌsam jiꞌn maṉ sun tyoꞌṉ jome vinu, porque maṉba nømi: “Pecapø más omba”.
\c 6
\s Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis tyucyaj trigo sapøjcuy jamaꞌomo
\p
\v 1 Tum sapøjcuy jamaꞌomo Jesús nømnaꞌṉ cyøtyaj trigo camaꞌomo. Nøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ tyucyaj tumgøꞌacu, y chicyaj cyøꞌjiꞌṉ, y cyuꞌtayaj pyuj.
\v 2 Pero venetaꞌmbø fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajuꞌis ñøjayaj Jesusis ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ndzøctamba jetse sapøjcuy jamaꞌomo? Porque it aṉguiꞌmguy jana ndø tzøc jetse sapøjcuy jamaꞌomo.
\p
\v 3 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajupøꞌis; ñøjmayaju:
\p ―¿Nunca ja mi nduꞌndamøtija ti o chøc Davijdis cuando nømnaꞌṉ ꞌyosyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ?
\v 4 Porque David oy tøjcøy Diosis tyøjcomo, pyøc cømasaꞌnøyupø pan, y cyøꞌsu; y chiꞌyaj ñeꞌcjiꞌn ityajupø. Pero jej pan paneꞌistinaꞌṉ muspa cyøꞌsø.
\p
\v 5 Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø aṉguiꞌmbøjtzi ti muspa ndø tzøc sapøjcuy jamaꞌomo.
\s Jesusis yac tzoc tøjtzupøꞌis cyøꞌ
\p
\v 6 Eyapø saꞌpøjcuy jamacøsi Jesús tøjcøy conocscuy tøjcomo, y jen nømnaꞌn ꞌyaṉmaꞌyoyu. Jeni ijtunaꞌṉ tum pøn tøjtzupøꞌis chøꞌnaṉgøꞌ.
\v 7 Y aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis y fariseoꞌistaꞌm ꞌyaꞌmyajpanaꞌṉ a ver oꞌca yac tzocpanaꞌṉ Jesusis sapøjcuy jamaꞌomo, Sunbanaꞌṉ pyaꞌtayaj cyoja vaꞌcø cyøvaꞌcøyajø.
\v 8 Pero Jesusis myusunaꞌṉ que ti nø quiꞌpsyaju chocoꞌyomo, y ñøjay pøn tøjtzupøꞌis cyøꞌ:
\p ―Teꞌnchuꞌṉø, y tzøꞌy teꞌnupø cujcomo.
\p Y je pøn teꞌndontzuꞌṉu y jen teꞌnu.
\v 9 Jicsyomo ñøjmay eyataꞌmbø:
\p ―Tø tzajmay ndøvø oꞌca vøj sapøjcuy jamacøsi vaꞌ ndø tzøc vøjpø tiyø o jiꞌn vyøjpø; oꞌca vøj ndø yaj cotzoca; oꞌca vøj ndø yaj caꞌø.
\p
\v 10 Entonces Jesusis cyøqueꞌnøyaj mumu ityajupø jeni y ñøjay pøn tøjtzupøꞌis cyøꞌ:
\p ―Yøꞌcmin mi ṉgøꞌ.
\p Ñeꞌc jetse chøjcu y cyøꞌ tzojcu.
\v 11 Y aṉmaꞌyoyajpapø anguiꞌmgupit y fariseotaꞌm quiꞌsycaꞌcomøꞌñaju, y ꞌyaṉdzamdzoꞌchaj ñeꞌcomdaꞌm lo que jujche chøjcayaj Jesús.
\s Jesusis cyøpiṉ macvøstøjcay apostoles
\p
\v 12 Tumgojama Jesús lomacøsi maṉu vaꞌ ꞌyoꞌnøy Dios. Y cøti tzuꞌ ꞌyoꞌnøy Dios.
\v 13 Jyoꞌpit jamaꞌomo Jesusis vyejmiñaj ñøtuṉdøvø y cyøpiṉyaj macvøstøjcapyø ñeꞌcomdaꞌm, y yac nøyiꞌaj yøṉ macvøstøjcapyø pøn apostoles.
\v 14 Tum cyøpiṉyajupø ñøyipøꞌis Simón; mismo je pøn Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt Pedro. Y Jesusis cyøpiṉyajqueꞌt Pedroꞌis tyøvø Andrés, tumbø jatacøsti tzuꞌṉyajupø. Y cyøpiṉyajqueꞌt Jesusis Jacobo y Juan; Felipe y Bartolomé;
\v 15 Mateo y Tomás, Alfeoꞌis ꞌyune Jacobo, Simón nøyipøꞌis Zelote;
\v 16 Jacoboꞌis tyøvø Judas, y Judas Iscariote. Judas Iscarioteꞌis jøsiꞌjcam chiꞌocuyaj Jesús ꞌyenemigocøsi.
\s Jesusis ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ vøtipøn
\p
\v 17 Y Jesús lomacøs møꞌñaj jic ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, y teꞌndzøꞌyaj cøjøꞌṉomo. Y jenaꞌn ityajqueꞌt vøti eyataꞌmbø ñøtuṉdøvø; y vøti pøn tzuꞌnyajupø mumu Judea nasis cyoꞌaṉjajmeꞌomo, y ityajunaꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo tzunyajupø. Ityajqueꞌt Tiro cumguꞌyomo y Sidón gumguꞌyomo tome majraṉvini tzuꞌṉyajupø. Nuꞌcyaju vaꞌcø cyømaꞌnøyaj Jesús, y vaꞌcø yac tzocyajtøj caꞌetaꞌmbø.
\v 18 Hasta yatziꞌajcuꞌis nø yac toyaꞌisyajupø tzøꞌyaj tzocyajupø.
\v 19 Mumu jenaꞌṉ ityaju pøꞌnis sunbanaꞌṉ jyasisyaj Jesús, porque Jesusis yac tzocyajpanaꞌṉ myusocuvinipit.
\s Iyø maṉba contentoꞌajyaje, y iyø maṉba voꞌyaje
\p
\v 20 Y Jesusis cyøqueꞌnøyaj ñøtuṉdøvø y ñøjmayaju:
\p ―Vøjti mi ijtam mijtaꞌm mbyobreꞌstaꞌm, porque Diosis mi ꞌyaṉguiꞌmdamba y mi ṉgyoquendamba.
\v 21 Vøjti mi ijtam mi mijtaꞌm lo que nø mi ⁿꞌyostambapøꞌis yøti, porque maṉba mi ñdyastame. Vøjti mi ijtam mi mijtaꞌm que yøti mi ⁿvyoꞌndambapøꞌis, porque maṉba mi syictame.
\v 22 Vøjti mi ijtamu cuando pøꞌnistaꞌm mi ṉguiꞌsatyamba, y cuando mi yac neꞌpujtamba como si fuera yatzitaꞌmbø pønse; cuando mi ñdyopaꞌoꞌnøtyamba; y cuando mi yandzicotzøctamba porque mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø ndøvø øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 23 Cuando jetse mi ñchøjcatyamba, casøtyamø y alegreꞌajtamø; porque Diosis más maṉba mi ñchiꞌtam vøti mi ṉgoyoja tzajpomo. Porque jetse yacsutzøcyajqueꞌt pyeca jataꞌstaꞌm tzaꞌmaṉvajcoyajpapø.
\p
\v 24 ”Pero lástima mijtaꞌm mi riṉguꞌstaꞌm, porque mi mbøjcøchoṉdamuꞌam mi alegreꞌajcuy; pero maṉba mi ñdyoyaꞌistam jøsiꞌjcam.
\p
\v 25 Lástima mijtaꞌm yøti mi ṉgyuꞌjtambapøꞌis mi ñdyastambaꞌcsyeꞌṉomdaꞌm, porque jøsiꞌjcam maṉba mi ⁿꞌyostame. Lástima mijtaꞌm yøti mi syictambapøꞌis, porque maṉba mi vyøꞌndame, maṉba mi ⁿvyejtame jøsiꞌjcam.
\v 26 Lástima mi mijtaꞌm cuando mumu pøꞌnis mi vyømbøpøngotzøctamba, porque jetseti yaꞌmøc ijtunaꞌṉ sutzcuy chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis y vyøpøpøngotzøcyajpanaꞌṉ pyeca jataꞌstaꞌm.
\s Hay que vaꞌ ndø sundam ndø enemigotaꞌm
\p
\v 27 ”Pero mijtaꞌm mi ndø cømaꞌnøtyambapøꞌis nøjmandyaꞌmbøjtzi: Sundamø mi enemigotaꞌm. Tzøjcatyam bien mi ṉguiꞌsatyambapøꞌis.
\v 28 Vøjcotzøctam mi yandzicotzøctambapøꞌis; oꞌnøjatyam Dios vaꞌcø cyotzoṉyaj mi ṉgyøꞌoꞌnøtyambapøꞌis.
\v 29 Oꞌca mi ñchaṉdøjpa mi aṉgacøsi, yac tzaṉgueꞌtati mi ⁿvin tuꞌmøṉ. Oꞌca mi yac tzuꞌṉatyøjpa vingøspø mi nducu, yac pøjqueꞌtati jojmopø.
\v 30 Auṉqueti mi vyaꞌṉgatyøjpa, vactziꞌø. Y oꞌca mi mbyøjcatyøjpa mijtzene, uyam mi ⁿvaꞌcvituꞌu.
\v 31 Tzøjcatyam bien aunque jutipø en la misma forma como mi sundamba vaꞌ mi ñchøjcatyandøj bien.
\p
\v 32 ”Naꞌs jejti vaꞌcø mi sundamø mi syundambapøꞌis ¿ticøtoya maṉba mi ṉgyoyojtandøji? Porque hasta yatzitaꞌmbø pøn jetseti na syuñajtøjqueꞌtpa na syuñajtøjpapøjiꞌṉ.
\v 33 Y naꞌs jejti vaꞌcø mi ndzøjcatyam bien mi nchøjcatyambapøꞌis bien, ¿ticøtoya maṉba mi ngyoyojtandøji? Porque asta yatzitaꞌmbø pøn jetse na chøjcayajtøjpa bien.
\v 34 Oꞌca mi nuꞌcschiꞌtamba naꞌs maṉbapøꞌis mi ñchiꞌvituꞌtame, ¿ticotoya maṉba mi ngyoyojtam Diosis? Porque hasta yatzitaꞌmbø pøꞌnis ñuꞌcschiꞌyajpa tyøvøcøsi vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj juꞌncheꞌnom ñuꞌcschiꞌyajuse.
\v 35 Pero mijtzi sundamø mi enemigo, y tzøjcatyam bien, y nuꞌcschiꞌtamø sin que mi aṉjoꞌctamø vaꞌcø mi ñchiꞌvituꞌtamø; y Diosis maṉba mi ñchiꞌvituꞌtam más vøjpø tiyø. Y jetse Møjipøꞌis mi ꞌyuneꞌajtamba. Porque Diosis tyoyaꞌṉøyajpa mumu pøn aunque yatzitaꞌmbø y jiꞌn chøjcayajeꞌis cuendø oꞌca Diosis nø tyoyaꞌṉøyaju.
\v 36 Toꞌyaꞌṉøꞌotyamø jujche ndø Janda Dios toꞌyaꞌṉøꞌopya.
\s Uy cyømeꞌtztam mi ndøvø cyojapit
\p
\v 37 ”U mi ṉgømeꞌtztam ni iyø cyojapit, y jetse jiꞌn mi ṉgyømeꞌtzqueꞌt Diosis mi ṉgojapit. U mi yaj cojaꞌajtam mi mbøndøvø ni ticøsi, y ni mitz jiꞌn ma mi ⁿyaj cojaꞌajtam Diosis. Lo que eyapøꞌis ti mi ñchøjcatyamba, yac tzøꞌy jetse; y jetseti maṉba mi ⁿyaj ṉgotocojatyaṉgueꞌt Diosis mi ṉgoja.
\v 38 Tziꞌtamø ti syuñajpa, y mitz ma mi ñchiꞌtaṉgueꞌt Diosis; Diosis ma mi ñchiꞌtam vøti aunque tiyø. Como si fuera ndø tziꞌtambase ndø tøvø chunuꞌomo tum muqui titpøꞌpacsyeꞌṉomo; jetse Diosis maṉba mi ñchiꞌtam vøti aunque ti vøjpø. Porque jujcheꞌṉom mi ndziꞌpa, jetse maṉba mi ñchiꞌvituꞌtøji.
\p
\v 39 Jetse cham Jesusis, y entonces historiajiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyaṉøyu, nømu:
\p ―Como toꞌtipøꞌis jiꞌn mus isindziꞌ tuṉ toꞌti tøvø, porque myeꞌchcøꞌi maṉba quecyaj tzatøjcomo; jetsetiqueꞌt ni i jiꞌn mus ꞌyanmayø oꞌca ñeꞌc jiꞌn myusi.
\v 40 Aṉmaꞌyopyapø más musopya, y nø ꞌyaṉmayupø jiꞌn más musoye. Lo que myuspaꞌcseꞌṉomo aṉmaꞌyopyapøꞌis, jencheꞌṉomdi ma myusqueꞌt nø ꞌyaṉmayupøꞌis cuando aṉmacotaꞌnba.
\p
\v 41 ”¿Tiꞌajcuy mi ndzøjcapya cuenda mi ndøvøꞌis cyoja y jiꞌn mi ndzøjcay cuenda vøti mi neꞌ mi ṉgoja? Como si fuera ijtunaꞌṉ mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo putzi puchtøjcøyu, y neꞌ mi vindøꞌmomo ijtunaꞌṉ møjacuy; jetse mi ṉgoja vøti ijtu y mi ndøvøꞌis ñeꞌ usyti ijtu.
\v 42 Jiꞌn mus mi nøjay mi ndøvø: “Tøvøy, tzacø tø nø mbut putzi puchtøjcøy mi ⁿvindøꞌmomo”, porque jiꞌn mi ndzøjcay cuenda que it mi neꞌ mi vindøꞌmomo møjacuy. ꞌYaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte mijtzi, nøput viꞌnac mi vindøꞌmomo møjacuy ijtupø. Jicsyeꞌcti ma mi is vøjø vaꞌ mi nømbujtay putzi mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo. Jetse tiene que vaꞌcø mi ⁿyaj vøti mi ṉgoja mi neꞌ, antes que vaꞌcø mi ndzajmay mi ndøvø ti cyoja.
\s Vaꞌ ndø cøqueꞌnøy tyøm ndø muspa oꞌca vøjpø cuyete
\p
\v 43 ”Como jujche itpa vøjpø cuy, jetse itqueꞌtpati vøjpø pøn. Vøjpø cuy tøꞌmøpya y vøjti tyøm. Pero jiꞌn vyøjpø cuy tøꞌmøpya y jiꞌn vyøj tyøm.
\v 44 Oꞌca vøj tyøm ndø cøcyeꞌnøjapya cuy oꞌca vøjpø cuyete. Jetseti pøn oꞌca vøjpø ti chøcpa, ndø cøqueꞌnøpya pøn oꞌca vøjpø pønete. Porque higo cuꞌis tyøm jiꞌn it apitcucyøsi, y uvatzaꞌis tyøm jiꞌn it taꞌnacøsi.
\v 45 Jetsetiqueꞌt oꞌca vøjpø pønete, vøjpø quiꞌpsocuy ñøꞌit chococyøsi. Y ñømaṉba vøjø aunque iyø. Y yatzipø pøꞌnis ñøꞌit chococyøsi yatzipø quiꞌpsocuy, y yatzipø aunque ti chøcpa; porque como aṉjambase chococyøsi, jetse ꞌyaṉnacaꞌomo chamgueꞌtpa.
\s Tiene que vaꞌ ndø cømaꞌnøjatyamø Jesusis ꞌyote
\p
\v 46 ”¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjañdyamba, “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”, y jiꞌn mi ndzøctam øtz ndzambase?
\v 47 Maṉba mi ndzajmatyam isemete aunque jutipø pøn que minba øtzcøꞌmø, y myanba ø onde, y chøcpa øtz ndzajmapyase.
\v 48 Jetsepø pøꞌnis ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy como tum pøn chøjcupøꞌis tyøc ñøꞌit quiꞌpsocuy. Porque viꞌna tyajay jojmo y tzaꞌcøs ñøtzoꞌtzu. Y jicsyeꞌcam min jojmoꞌaj nøꞌ, y nøꞌis ñucjoꞌy pømi tøc, pero ni ja yac micsø, porque tzaꞌcøs noꞌjtzuꞌṉu.
\v 49 Pero oꞌca aunque jutipø pøꞌnis myanba ø onde y jiꞌn chøc lo que ndzajmayupø; jetsepø pøꞌnis ja ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy como tum pøn chøjcupøꞌis tyøc, pero nascøs ñøtzuꞌṉu, ni ja ñipø. Nøꞌis ñuc jicø tøc pømi, y tumø hora yaj quejcu, y oy yajpøꞌ jej tøc.
\c 7
\s Jesusis yac tzoc capitaꞌnis myuchacho
\p
\v 1 Jetse Jesusis ꞌyøꞌnøyaj vøtipøn mumu jetsepø otejiꞌṉ, y cuandø ꞌyoꞌnøꞌyaṉdzacyaju, tøjcøy capernaum gumguꞌyomo.
\v 2 Jenaꞌn it tum capitaꞌnis myuchacho caꞌepønaꞌṉete, y cyaꞌcuvininaꞌṉ ijtu. Capitaꞌnis syungomøꞌnbanaꞌṉ myuchacho.
\v 3 Y cuando capitaꞌnis myanu nø chamyajupø Jesús, capitaꞌnis cyøꞌvejyaj Israel tzambøn Jesuscøꞌmø. Cyøꞌvejyaju vaꞌ ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌ min choꞌyøjay myuchacho.
\v 4 Y tzambøn nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø, ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌ myavø, y ñøjayaju:
\p ―Vøjø vaꞌcø maṉ mi ndzoꞌyøjay capitaꞌnis myuchacho, porque vøjpø pønete.
\v 5 Aunque emøcpø pøndite, pero syunba ndø cumgupyøndaꞌm, y yac tzøctøju ndø conocsuy tøctaꞌm.
\p
\v 6 Y Jesús maṉ tzambønjiꞌṉdaꞌm. Nømnaꞌṉ ñuꞌcyaj tome tyøcmø cuando capitaꞌnis cyøꞌvej ꞌyamigo Jesuscøꞌmø vaꞌcø ñøjayø:
\p ―Ø mi Ṉgomi, jiꞌnø sun mi ⁿjorvatzøcø; porque mitz ⁿvyøjpø mbyønete, y øtz jiꞌnchøṉ vøjpø pøn. Y por eso jiꞌn sun mi yac tøjcøy ø ndøjcomo.
\v 7 También øjtzi ja ꞌyaṉjajmø vøjø ø ⁿvin vaꞌ maṉ mitzcøꞌmø. Oꞌca mitz mi ndø tzoꞌyøjapya ø munchacho mi ondepit, entonces tzocpati.
\v 8 Porque it más aṉguiꞌmbapø que menos øjtzi, y ityaj ø soldado ø aṉguiꞌmguꞌyomo, y nøjaꞌmbyøjtzi tumø. “Mavø”, y maṉba. Y eyapø nøjaꞌmbyøjtzi: “Minø”, y minba. Y nøjaꞌmbyøjtzi ø ndzøsi: “Tzøc yøṉø”, y chøcpa. (Jetse øtz aṉguiꞌmba, pero mitz masti mi ꞌyaṉguiꞌmba.)
\p
\v 9 Y myanuꞌøcti Jesusis yøṉø, mayaꞌu jetcøtoya. Y quenvituꞌu y ñøjayaj pøndaꞌm myaṉuꞌis pyaꞌtyaje:
\p ―Viyuṉsye mi nøjaꞌmbyøjtzi; yøṉ pøn emøcpø pøndite, pero ja mbyaꞌtøjtzi vaꞌṉjajmopyapø Israel pøꞌnomo como yøn pøn vaꞌṉjajmopyase.
\p
\v 10 Y vituꞌyajuꞌcam tyøjcomo pøn capitaꞌnis cyøꞌvejyajupø, pyaꞌtyaj tzojcupø myuchacho.
\s Jesusis yac visaꞌ yaṉbajquis ꞌyune
\p
\v 11 Y tujcu que jicsyeꞌc Jesús nømnaꞌṉ myaṉ tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Naín, y nømnaꞌṉ myaṉgoꞌñaj Jesusjiꞌṉ ñøtuṉdøvø y vøtipøn.
\v 12 Cuando nømnaꞌn tyome isayaj cumguꞌis tyøjcøñømbamø, nømnaꞌṉ ñøputyaj tum caꞌupø anima vaꞌcø maṉ niptøjø. Tumbø unetinaꞌṉete, y myama yaṉbac yomonaꞌṉete. Y nømnaꞌṉ myaṉgoꞌñaj myamajiꞌṉ vøti cyumguy tyøvø.
\v 13 Cuando ndø Comiꞌis isay caꞌupøꞌis myama, tyoyaꞌnøjayu y ñøjmayu:
\p ―U vyoꞌe.
\p
\v 14 Ndø Comiꞌis cyønuꞌc tome y cyot cyøꞌ tapescucyøsi. Y nø ñømaṉyajupøꞌis ñøteꞌndzøyaju. Jesusis ñøjmay caꞌupø:
\p ―Socaꞌune, øjtzø mi nøjambya, teꞌñchuꞌṉø.
\p
\v 15 Jicsyeꞌcti poꞌcschuꞌṉu y ondzoꞌtz une caꞌupønaꞌṉ, y chiꞌ myama Jesusis.
\v 16 Y mumu naꞌtzcoꞌñaju y vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios, y nømyaju: 
\p ―Myøjaꞌṉombø tzaꞌmaṉvajcopyapø min tø øtzcøꞌmdaꞌm.
\p Nømyajqueꞌtu:
\p ―Diosis min cyotzon ñe cyumgupyøndaꞌm.
\p
\v 17 Y mumu Judea nasomo y mumu nasvindumø nømnaꞌṉ chamdøj Jesús oꞌca yac visaꞌ caꞌupø.
\s Juaꞌnis cyøꞌvejyaj ñuꞌcscuy Jesuscøꞌmø
\p
\v 18 Y Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis chajmayaj ñeꞌc Juan mumu yøcsetaꞌmbø tiyø chøjcupø Jesusis. Entonces Juaꞌnis vyejayaj metzcuy ñøtuṉdøvø
\v 19 vaꞌcø myaṉ Jesuscøꞌmø vaꞌcø maṉ ꞌyangøvaꞌc Jesús y vaꞌ ñøjayajø:
\p ―¿Mijtzimete Diosmø mi nø minumbø nømditzø ⁿjoꞌctambapø? Si no, maṉba ndø joꞌctam eyapø.
\p 
\v 20 Y ñuꞌcscuy Juaꞌnis cyøꞌvejyajupø nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø, y ñøjmayaju que nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis cyøꞌvejyaju vaꞌcø ꞌyocvaꞌcø oꞌca Jesusete Diosis cyøꞌvejupø; y si no, oꞌca jiꞌndyet jete, vaꞌcø jyoꞌcyaj eyapø.
\v 21 Antes que va ꞌyaṉdzova, Jesusis yac tzojcomøꞌñaj caꞌetaꞌmbø, y yac tzoc vøti toyaꞌomdaꞌmbø; y nøcꞌijtøyajupø yatziꞌajcuꞌistaꞌm yac tzojqueꞌtuti; y vøti toꞌtitaꞌmbø yac søꞌṉayaj vyitøm.
\v 22 Yøꞌcse chøc Jesusis y jicsyeꞌc ñøjmayaj Juaꞌnis ñuꞌcscuy:
\p ―Maṉdyamø, tzajmatyam Juan ti mi mandamu y ti mi ṉgøqueꞌnøtyamu. Mi ṉgøqueꞌnøtyamu que toꞌtitaꞌmbø isoyajpaꞌam, yuꞌquitaꞌmbø vityajpaꞌam vøjø, putziꞌøyajupø tzøꞌyajpa tzocyajupø, y cojitaꞌmbøꞌis myañajpaꞌam ote. Caꞌyajupø øchacvisaꞌpøjtzi; y pobretaꞌmbø ø ndzajmayajpø vøjtaꞌmbø ote.
\v 23 Vøjti mi ijtamu oꞌca mi ndø vaꞌṉjamdamba.
\p
\v 24 Maṉyajuꞌjcam Juaꞌnis ñuꞌcscuy, Jesusis ꞌyoꞌnøchoꞌchaj pøn, nømnaꞌṉ cham Juan que jujchepø pønete. Jesús nømu:
\p ―¿Tiꞌajcuy o mi myaṉdam ni i ja ityømø? ¿Ti o mi aꞌmdam jiṉø? ¿Será que mi ꞌyondyamu vaꞌ mi aꞌmdam taꞌnø yac micsupø savaꞌis? Seguro que jiꞌndyet jetcøtoya mi ⁿꞌyondyamupø.
\v 25 Entonces ¿ti o maṉ mi aꞌmdame? ¿Será que mi ⁿꞌyoñdyamu vaꞌ mi aꞌmdam pøn vøjpø tucuꞌombøte? Jiꞌndyet jete, porque myespapøꞌis vøjpø tyucu, y ityajpapø vøjø, møjaꞌṉom aṉguiꞌmbapøꞌis tyøjcomo ityajpa. Jiꞌn ityaj taꞌnøꞌomo.
\v 26 Entonces ¿ti o mi aꞌmdame? ¿No será que tzaꞌmaṉvajcopyapø o mi aꞌmdame? Jøꞌø, viyuṉete, o mi aꞌmdam Juan y Juan más myøjaꞌṉombø que jiꞌn aunque jutipø tzaꞌmaṉvajcopyapø.
\v 27 Juan minu y yosu como jachøꞌyupøse Diosis libruꞌomo que ñøjay Cristo Diosis:
\q Øtz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy nøminbapøꞌis ote antes que minba mijtzi.
\q Como si fuera mi nduṉ nø vyøjøtzøjcuse, jeꞌis maṉba chajmayaj pøn vaꞌcø ityaj jajmecøsi vaꞌcø mi mbyøjcøchoṉyajø.
\p 
\v 28 Porque øtz mi nøjmandyamba que pøꞌṉajupø yomocøsi, ja it más myøjaꞌṉombø tzaꞌmaṉvajcopyapø que jiꞌn Juan. Pero más pobre y más jiꞌn aṉguiꞌmipø pøn Dios ꞌyanguiꞌmbamø, más myøjaꞌṉombøte que jiꞌn Juan.
\p
\v 29 Cuando myañaj jetsepø ote cumgupyøꞌnis y cobratzøjcoyajpapøꞌis gobiernocøtoya, entonces vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios. Porque oy ñøꞌyøyaj Juaꞌnis.
\v 30 Pero fariseoꞌistaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis peca aṉguiꞌmgujiꞌṉ ja pyøjcøchoṉjayaj Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, porque ja ñøꞌyøyaj Juangøsi.
\v 31 Y ndø Comi nømu:
\p ―Maꞌṉbø mi ndzajmatyam oꞌca ise chøcyajpa yøti ityajupø pøꞌnistaꞌm.
\v 32 Supongamos que une nø myøjtzøyaj plazaꞌomo. Y tumbøꞌis ñøjayajpa ꞌyuñdyøvø: “Mi yac vejatyam suscuy, pero ja sun mi ⁿꞌyetztamø. Mi vajnandyam nijpocuy vane, y ja mi ⁿvyoꞌndamø”.
\v 33 Como une jiꞌn sun myøjtzøyaj ni etzcuy, ni jiꞌn sun myøjtzøyaj como caꞌnømuse; jetse mijtaꞌm jiꞌn sundam ni Juan, ni jiꞌn mi ndø sundam ndøvø. Porque min Juan nøꞌyøꞌopyapø ni jiꞌnaꞌṉ cyøꞌs paṉ, y ni jiꞌnaꞌṉ tyøꞌṉ vinu; y mitz ni ja syundamø, y mi ñømdamba: “Yatziꞌajcuꞌis ñøtzøc Juan”.
\v 34 Y miꞌnøjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz cuꞌtpa y ucpa, y mitz mi ndø ṉguiꞌsacyeꞌtpati y mi ñømdamba: “Yøṉø pøn cuꞌtcoꞌnba y tyoꞌṉgoꞌnba vinu, y amigopøcyajpa cobratzøjcopyapø y cojaꞌøyajupø”.
\v 35 Pero mumu quiꞌpsocuꞌyøyupøꞌis yaj quejpa que vøjø vaꞌ tø quiꞌpsocuꞌyøyø.
\s Jesús tøjcøy fariseoꞌis tyøjcomo
\p
\v 36 Y tum fariseoꞌis vyejay Jesús vaꞌcø tyumø cuꞌtyajø. Jicsyeꞌcti Jesús tøjcøy fariseoꞌis tyøjcomo y poꞌcscøneꞌc mesacøꞌmø.
\v 37 Ijtunaꞌṉ cumguꞌyomo tum yomo cojapaꞌtupø. Cuando yøṉ yomoꞌis myusuꞌjcam que Jesús mesacøꞌmø ijtu fariseoꞌis tyøjcomo, ñømin tum frasco perfume y cyøtøjcøyu.
\v 38 Teꞌngøneꞌc Jesusis jyøsaṉgøꞌmø cyosocøꞌmø y voꞌtzoꞌtzu, y yac mujay cyoso vyitømnøꞌjiꞌṉ. Cyømojcay Jesusis cyoso vyayjiꞌn, y syuꞌcay cyoso, y jyasay cyoso perfumejiꞌṉ.
\v 39 Cuando min is fariseoꞌis vyejayupøꞌis Jesús, nøm chocoꞌyomo: “Oꞌcanaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcopyapønaꞌṉete, ispøcpanaꞌṉ yøṉø iyete y jujchepø yomoꞌis nø piꞌquisupø, que cojapaꞌtupøte”.
\v 40 Entonces Jesusis ñøjmay fariseo:
\p ―Simón, ij ti vaꞌcø mi ndzajmayø.
\p Y jeꞌtis ñøjmay Jesús:
\p ―Tø tzajmay ndøvø, Maestro.
\p 
\v 41 Jesús nømu:
\p ―Tum pøꞌnis nuꞌcschiꞌ tumin y it jyaꞌtzpapøꞌis metzcuy. Tumbøꞌis jyaꞌtzpanaꞌṉ mil pesos, y eyapøꞌis jyaꞌtzpanaꞌṉ cien.
\v 42 Y como ja ñøꞌityajønaꞌṉ jeꞌtistaꞌm tijiꞌṉ vaꞌcø yac vituꞌyajø, vøꞌtumiꞌnis chac jetse vaꞌ jyana yac vituꞌyaj cyoyoja myechcøꞌy. Tø tzajmay ndøvø: ¿Jutipøꞌis más maṉba syuni vøꞌtumin?
\p
\v 43 Simoꞌnis ñøjayu:
\p ―Ngomoꞌpya øjtzi que jyaꞌtzpapøꞌis más vøti y vøtumiꞌnis tyoꞌyaꞌṉøyu, jeꞌtis más maṉba syuni vøꞌtumin.
\p Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Viyuṉete vøj mi ṉguiꞌpsu.
\p
\v 44 Entonces Jesusis cyøqueꞌnøy yomo y ñøjmay Simón:
\p ―Aꞌm yøn yomo. Cuando tøjcøꞌyøjtzi mi ndøjcomo, ja mi ndø tziꞌ nøꞌ vaꞌ ṉgøtzeꞌ ø ṉgoso, pero yøṉø yomoꞌis yac muj ø ṉgoso vyitømnøꞌjiꞌṉ, y cyømoc vyayjiꞌn.
\v 45 Ja mi ndø suꞌcø, pero yøṉ yomoꞌis ja syuꞌctzajcayøti ø ṉgoso desde que tøjcøꞌyøjtzi mi ndøjcomo.
\v 46 Ja mi ndø jasay ø ṉgopac aceitejiꞌṉ, pero yøṉø yomoꞌis jyasay ø ṉgoso perfumejiꞌn.
\v 47 Por eso mi nøjmambyøjtzi, vøtinaꞌṉ it cyoja yomoꞌis y øtz yaj cøtocojaꞌyøjtzi, porque je yomoꞌis vøti suꞌnbøjtzi. Pero usy ijtupøꞌis cyoja oꞌca yaj cøtocojatyøjpa, usyti syunba opøꞌis tyoꞌyaꞌṉøyi.
\p
\v 48 Entonces Jesusis ñøjmay yomo:
\p ―Mi ṉgoja øtz ⁿyaj cøtocojayuꞌmtzi.
\p
\v 49 Ityajupø poꞌcsyaju Jesusjiꞌṉ mesacøꞌmø quiꞌpschoꞌchaj chocoꞌyomdam:
\p ―¿Tiꞌajcuy nømba yøṉø pøn que yaj cøtocojapya cyoja? porque pøndite.
\p
\v 50 Y Jesusis ñøjay yomo:
\p ―Porque mi ndø vaꞌṉjajmu, por eso mi ngyotzojcu. Jenø maṉgueꞌt Diosjiꞌṉ.
\c 8
\s Yomoꞌis cyotzoṉyaj Jesús
\p
\v 1 Jicsyeꞌc tujcu que nømnaꞌṉ tuꞌṉaj Jesús cumguñamaye, y cøt cheꞌtaꞌmbø cumguꞌyomo y cøt møjapø cumguꞌyomdaꞌm. Y Jesusis chajmayajpanaꞌṉ vøjpø ote jujche maṉba aṉguiꞌm Dios, jujche maṉba tø coquendam Diosis. Y macvøstøjcapyø apostolesis nømnaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús.
\v 2 Nømnaꞌṉ maṉ pyaꞌtyajqueꞌt Jesús yomoꞌstaꞌm Jesusis oyupø choꞌyøyaje cuando ñøcꞌijtøyajupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis, y eyataꞌmbø caꞌcuy ñøꞌityajupøꞌisnaꞌṉ. Ijtunaꞌṉ tum ñøyipøꞌis María; y mismo je yomo yac nøyiꞌajyajqueꞌtpanaꞌṉ Magdalena. Jeꞌis chocoꞌyomo Jesusis o yac jøcøjay cuꞌyay yatzipø espiritu.
\v 3 Y Herodesis chøsi ñøyipøꞌis Chusa, je Chusaꞌis yomoꞌis maṉ pyaꞌtqueꞌt Jesús. Y man pyaꞌtqueꞌt tum yomoꞌis ñøyipøꞌis Susana. Y vøti eyataꞌmbø yomoꞌis maṉ pyaꞌtyajqueꞌte. Yøṉ yomoꞌis ñøveꞌñajpanaꞌṉ Jesús ti ñøꞌityajupø.
\s Jesusis cham tømbuj historia vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya
\p
\v 4 Entonces cyøtuꞌmyaj Jesús vøti pøꞌnis aunque jutpø cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Y Jesusis chajmayaju historia vaꞌcø ꞌyaṉmayajø. Ñøjmayaju:
\p
\v 5 ―Oꞌs vyicpøꞌ tømbu pujtu vaꞌ maṉ vyicø. Y cuando vijcu, tum nivoya quec tuꞌṉomo y myaṉgaꞌjayajtøj tømbuj, y jyuꞌcyaj palomaꞌis.
\v 6 Eyaco nivoya quec tzaꞌcøtøjcomo, y nayuti; pero poṉgaꞌ ꞌyune porque jiꞌnaꞌṉ choco nas.
\v 7 Vene quec apit paqueꞌomo, y parejo nay apitjiꞌṉ; pero ꞌyune yaj caꞌ apit cømøꞌṉis.
\v 8 Y vene quec vøjpø nasomo, y nayu, y tøꞌmaju, y tum dum kilo nijpu chiꞌ mosis kilo.
\p Cuando oꞌnøyuꞌjcam yøcsepø ticøsi, Jesús pømi vyejayaju ñøjayaju:
\p ―Ijtam mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø.
\p
\v 9 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús ti aṉmacuy sunba cham jetsepø historiajiꞌn.
\p 
\v 10 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mitztaꞌm Diosis mi ñchiꞌtamba quiꞌpsocuy vaꞌ mi ngyøñøctyøyøtyam cøvøꞌnupø ote jujche aṉguiꞌmbase Dios, pero eyataꞌmbø oꞌnøyajøjtzi historiajiꞌn; jetse aunque isyajø, vaꞌcø jana myusyajø ti nø isyaju; aunque myañajø, vaꞌcø jana cyønøctøyøyaj tiyø aṉmaꞌyocuyete.
\p
\v 11 ”Yøꞌcse ndø tzaꞌmaṉvacpa historia: Como tømbu victøjpase, jetse Diosis ꞌyote chaꞌmaṉvaꞌctøjpa.
\v 12 Como vene tømbu quec tuꞌṉomo y ja choca, jetse vene pønbøꞌis myañajpa Diosis ꞌyote, y jøꞌnøti minba yatzipø y yac tzuꞌṉapya chocoꞌyombø ꞌyote vaꞌ jyana vyaꞌṉjamyajø, y vaꞌcø jyana cotzocyajø.
\v 13 Y como vene quec tzaꞌcøtøjcomo y ja choca; jetse venepønbøꞌis myanajpa Diosis ꞌyote, y casøpya pyøjcøchoṉjayajpa. Pero como tømbuꞌis ꞌyune ja vyatzinucø, jetse pøn jiꞌn syeguitzøcyaje. Vyaꞌṉjamyajpa usyaṉ hora, y cuando yacsutzøcyajtøjpa, chacyajpa.
\v 14 ”Y como vene tømbu quec apijtomo y ja choca, jetsetiqueꞌt ityaj pøn cyømaꞌnøjayajpapøꞌis ꞌyote; pero porque it vøti ti vaꞌcø chøcyajø, y syuñajpa vaꞌ ricuꞌajyajø, y yac tziꞌṉyajpa nascøspø itcuy, y ja ityaj gyusto vaꞌ jyamchøꞌyaj ote; jetse jiꞌn yac taꞌñaje.
\v 15 Pero como vene tømbu quec vøjpø nasomo y tøꞌmaju, jetsetiqueꞌt ityaj cyømaꞌnøyajpapøꞌis ote y yaj cøchøꞌyajpa viyuṉbø y vøjpø tzocojiꞌṉ, y chøcyajpa vøjø hasta cyotaꞌñajpacsyeꞌnomo ote.
\s Jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø cøvøꞌn Diosis ꞌyote
\p
\v 16 ”Noꞌa vaꞌcø ndø yac søꞌṉø, jiꞌn ndø cømucsøy tzicapit, ni jiꞌn ndø cot tzeꞌscøtøjcøꞌmø. Pero ndø cotpa noꞌa cojtocucyøsi vaꞌcø isoyaj tøjcøyajpapø.
\v 17 Porque mumu tiyø nuꞌmdzamdøjupø, aunque iꞌis maṉba myus jøsiꞌcam; aunque cøvøꞌnupø, pero mumu maṉba mustøj aunque juti.
\v 18 Por eso cømaꞌnøtyam møꞌchøqui ti tzamdøjpa. Porque ñøꞌijtupøꞌis vøti, Diosis maṉba chiꞌaṉøy mas vøti. Pero ja itøpøꞌis ni tiyø, Diosis maṉba yac tzuꞌṉaye lo que cyomoꞌpya oꞌca ñøꞌijtu.
\s Nuꞌcyaj Jesusis myama y myuquitaꞌm
\p
\v 19 Y min nuꞌcjoꞌyaj Jesuscøꞌmø myama y myuquitaꞌm, y jiꞌnaꞌṉ mus nuꞌcyajø jetcøꞌmø porque vøtipøn ijtu.
\v 20 Entonces chajmayaj Jesús ñøjmayaju:
\p ―Mi mama y mi muṉgi aꞌṉgomo ityaju y nø mi syun isyajø.
\p
\v 21 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Cyømaꞌnøjapyapøꞌis Diosis ꞌyote y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis, jictaꞌmete o mama y ø muṉgui.
\s Jesusis yac poyaṉjej sava y yac micsaṉjej nøꞌ
\p
\v 22 Y tuc tum jamaꞌomo Jesús tøjcøy tum barcoꞌomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, y ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Tø cøjtaꞌme marcøtuꞌmøṉ.
\p Y tzuꞌṉyaju.
\v 23 Mientras nømnaꞌṉ tyuꞌṉajyaj majromo, øṉunaꞌṉ Jesús. Entonces pochoꞌtz pømipø sava, y nømnaꞌṉ tyapstøjcøy nøꞌ barcoꞌomo, y naꞌtzcuꞌyomnaꞌṉ ityaju.
\v 24 Y toꞌmøyaj Jesús y yac saꞌyaju y ñøjmayaju:
\p ―¡Maestro, Maestro, maṉba tø caꞌtame! 
\p Pero Jesús saꞌu y ꞌyojnay sava y nøꞌtapscøꞌ; jetse poyaṉjeju, y vøṉbønømu.
\v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Ticøtoya øtz jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame?
\p Y naꞌtzcoꞌñaju y mayaꞌyaju y nañøjayajtøju:
\p ―¿Ipø pønøṉ yøṉø? Porque hasta sava y nøꞌ ꞌyaṉguiꞌmba jeꞌis, y cyømaꞌnøyajpa.
\s Jesusis yac tzoc pøn yatziꞌajcuꞌis ñøꞌijtupø
\p
\v 26 Jetse seguitzøcyaj barcoꞌomo hasta que nuꞌcyaj Gadara nasomo, Galilea nasis cyøtuꞌmøn ijtupø.
\v 27 Jiṉ put Jesús barcoꞌomo, y nascøsi choṉ tum pøn pujtupø cumguꞌyomo. Jic pøn ñøcꞌijtøyajunaꞌṉ yatziꞌajcuꞌistaꞌm desde yaꞌmøc. Jiꞌn myes tucu, y jiꞌnaꞌṉ tøjcomo iti, sino nijpoñømbamønaꞌṉ ijtu.
\v 28 Pøꞌnis is Jesús y veju y cyutcøneꞌcay Jesusis viꞌnaṉdøjqui y pømi ñøjmay Jesús:
\p ―¿Ti mi sunba øtzjiꞌn; Jesús møjipø Diosis mi ꞌYune? Mi vaꞌṉgapyøjtzi jana mi ndø yac toyaꞌisø.
\p
\v 29 Jetse nømu porque Jesusis nømnaꞌṉ yojnay yatziꞌajcuy, ñøjayu va pyut pøꞌnomo. Porque jana tumnac dominatzøcpanaꞌṉ pøn yatziꞌajcuꞌis. Syomyajpanaꞌṉ pøn vyajtayupø cadenajiꞌṉ cyøꞌ y cyoso, pero jyacpanaꞌṉ cadena, y yatziꞌajcuꞌis myacmaṉ pøn jyaꞌijnømømø.
\v 30 Y ꞌyocvaꞌc Jesusis ñømayu:
\p ―¿I mi nøyi?
\p Y nømu:
\p ―Legión ø nøyi.
\p Jetse nømu porque vøtinaꞌṉ tøjcøyajunaꞌṉ yatziꞌajcutyaꞌm jeꞌtomo.
\v 31 Y yatziꞌajcuꞌis vyaꞌcayaj Jesús va jyana cyøꞌvejyaj jojmopø tzatøjcomo.
\v 32 Ijtunaꞌṉ jiṉ vøti yoya nømnaꞌṉ cyuꞌtyaj quetzacopajcøsi. Yatziꞌajcuꞌistaꞌm vyaꞌcyaj licencia Jesuscøsi vaꞌ tyøjcøyaj yoyaꞌomdaꞌm. Y Jesusis yac tøjcøyaju.
\v 33 Y putyaj yatziꞌajcuy pøꞌnomo y tøjcøyaj yoyaꞌomdaꞌm y vøti yoya poye møꞌñaj quetzaꞌomo. Pyatztøjcøyaj nøꞌcøꞌm vyin, y sucscaꞌyaju.
\p
\v 34 Cuando isyajuꞌcam yoya cyoqueñajpapøꞌis tinaꞌṉ tujcu, poyaju y chaꞌmaṉgejyaj cumguꞌyomo y riberaꞌomdaꞌm ti tujcu.
\v 35 Por eso maṉgomøꞌnømunaꞌṉ aꞌmyaje ti tujcu. Cuando nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø, pyaꞌtyaj pøꞌcsupø cyosocøꞌmø pøn putyajupøꞌomo yatziꞌajcutyaꞌm. Tucu mesumnaꞌṉ y ñøꞌijtunaꞌṉ vøjpø quiꞌpsocuy. Y pøn cuando nuꞌcyaju y isyaju, entonces naꞌchaju.
\v 36 Opøꞌis yaꞌmyaje chajmayaju jujche cotzoc pøn yatziꞌajcuꞌistaꞌm ñøcꞌijtøyajupø.
\v 37 Entonces Gadara nasombøꞌis ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌcø chuꞌn jetcøꞌmdaꞌm, porque naꞌtzcomøꞌñaju ancø. Y Jesús tøjcøy barcoꞌomo y vituꞌqueꞌtuti.
\v 38 Y pøn pujtupøꞌom yatziꞌajcuy, jeꞌis maṉ ꞌyoꞌnøy Jesús vaꞌcø maṉ pyaꞌtø. Pero Jesusis ꞌyoꞌnøyu tzajcu y ñøjmayu:
\p
\v 39 ―Vituꞌø mi ndøcmø y tzajmayajø jujchepø myøjaꞌṉombø tiyø chøc Diosis mitzcøtoya.
\p Y jetse maṉu y chaꞌmaṉgej mumu cumguꞌyomo tiyø musocuy chøc Jesusis vaꞌcø yac tzoca.
\s Jesusis yac tzoc Jairoꞌis ꞌyom une, y tum yomoꞌis piꞌquisay Jesusis tyucu
\p
\v 40 Cuando vituꞌ Jesús marcøtuꞌmøṉ, pyøjcøchoṉyaj cajsøpya vøti pøꞌnis, porque mumunaꞌṉ nø jyoꞌcyaju.
\v 41 Y min tum pøn ñøyipøꞌis Jairo, conocscuy tøjcombø coviꞌnajø. Jeꞌis cyutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø, y ñøjayu vaꞌcø myavøm tyøcmø.
\v 42 Porque ñøꞌijtunaꞌṉ tøꞌcstumø ꞌyune papiñomopø nømnaꞌṉ myaṉ macvøstøjcay ꞌyame. Je papiñomo caꞌcuvininaꞌṉ ijtu. Mientras nømnaꞌṉ myaṉ Jesús, vøti pøꞌnis cyujcom ijtunaꞌṉ y vøti pøn teꞌtzøyaj jetcøsi.
\v 43 Y nuꞌc Jesusis jyøsaṉgøꞌmø tum yomo caꞌcuꞌyøyu, yach caꞌcuy ñøꞌijtu, putpanaꞌṉ ñøꞌpin. Macvøstøjcay amemnaꞌṉ ñøꞌit jetsepø caꞌcuy, y cøyajøyunaꞌṉ doctojromo mumu lo que ñøꞌijtupønaꞌṉ. Pero ni iꞌsnaꞌṉ ja mus yac tzoca.
\v 44 Yøṉ nuꞌcu Jesusis jyøsaṉgøꞌmø y piꞌquisay tyucu coso, y jicsyeꞌcti pujtaṉjej ñøꞌpin.
\v 45 Y Jesús nømu:
\p ―¿Iꞌis chøṉ øtz piꞌquisupø?
\p Mumu nømyaju que ja pyiꞌquisø, y nøm Pedro y jetjiꞌṉ ityajupø:
\p ―Maestro, vøti pøꞌnis vøndzø nø mi yaj caꞌmdzøꞌyaju, y nø mi ndyona vityaju. ¿Tiꞌajcuy mitz ñømba: “¿Iꞌis ø piꞌquisupø?” Porque vøti pøꞌnis nø mi ṉgyøteꞌtzøyaju.
\p
\v 46 Jesús nømu:
\p ―Ijtu iꞌis ø piꞌquisay ø nducu. Øtz aṉjajmøjtzi que put ø musocuy ø ⁿvinomo vaꞌcø yac tzojcoya.
\p
\v 47 Y myusuꞌjcam yomoꞌis que ja mus cyøvøꞌnø, minu siꞌtipa y cutcøneꞌcøy Jesusis vyiꞌnaꞌṉdøjqui y chaꞌmaṉvajcay vøti pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui ticøtoya piꞌquisu y jujche tumø hora tzojcu cuando piꞌquisu.
\p
\v 48 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Øjtzø mi une, porque mi ndø vaꞌṉjajmu ancø, mi ñchojcu; mavø y it contento.
\p
\v 49 Mientras jetsenaꞌn nø vyejvejneyu, miñaj ñømiñajpaꞌis ote tzuꞌṉyajupø conocscuy tøjcombøꞌis tyøjcomo. Ñøjmayaju:
\p ―Caꞌuꞌam mi une. Uyam mas jorvatzøc Maestro.
\p
\v 50 Pero myan Jesusis, y ñøjmayu:
\p ―Uy ñaꞌtze, tø vaꞌṉjamøti y maṉba tzoc mi une.
\p
\v 51 Cuando Jesús nuꞌc tyøjcomo, ni ja yac tøjcøy ni iyø jetjiꞌn, sino que ñøtøjcøyaj Pedro y Jacobo y Juan y papiñomoꞌis jyata y myama.
\v 52 Mumunaꞌṉ nø cyøvoꞌyaju y nø cyøvejyaju yom une porque caꞌu. Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―U vyoꞌtame. Ja cyaꞌøpøte, sino øṉupøtite.
\p
\v 53 Eyapøꞌis syijcayajqueꞌtuti, porque myusyaju que caꞌupøte.
\v 54 Pero Jesusis ñujcay uneꞌis cyøꞌ y pømi ñøjayu:
\p ―Cyaꞌe, teꞌnchuꞌṉø.
\p
\v 55 Jicsyeꞌcti visaꞌu y teꞌndonchuꞌṉ une. Y Jesusis ñøjmayaju vaꞌcø chiꞌyaj cuꞌtcuy.
\v 56 Y jyata y myama nømyaju: “¿Jutznøm yøꞌṉis jetse yac visaꞌu?” Pero Jesusis ñøjayaju que ni i vaꞌ jyana tzajmayaj jujche visaꞌu.
\c 9
\s Jesusis cyøꞌvejyaj ñuꞌcscuy vaꞌcø chamboyaj ote
\p
\v 1 Entonces Jesusis vyejtuꞌmyaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y chiꞌyaj aṉquiꞌmguy y milagroꞌajcuy vaꞌcø myacputyaj mumu yatzitaꞌmbø espiritu, y vaꞌcø yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø.
\v 2 Y Jesusis cyøꞌvejyaju je ñøtuṉdøvø vaꞌ chajmayajø jujche tø aṉguiꞌmbase y tø coquenbase Diosis, y vaꞌ yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø.
\v 3 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Uy ñømaṉdam ni tiyø para tuṉgøtoya; ni tacus, ni morral, ni mi ṉguꞌtcuy, ni tumin, y vaꞌcø jana mi nøꞌijtam eyapø mi nducu.
\v 4 Y aunque jutipø tøjcomo mi ñdyøjcøtyamba, tzøꞌtyam jeni. Y jenam tzuꞌṉdamø.
\v 5 Oꞌca jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdame, cuando mi nchuꞌṉdamba jeꞌis cyumguꞌyomdaꞌm, cøyøjtam poꞌyojiꞌṉ mi ṉgoso como seña que cojapaꞌtyaj je cumguꞌyomdaꞌmbø.
\p
\v 6 Jetse tzuꞌṉyaj jeni cyøꞌvejyajupø, y maṉ ꞌyocvityaj cheꞌ cumguy. Chajmayajpanaꞌṉ vøjpø ote, y yac tzojcoyajpanaꞌṉ aunque juti.
\s Caꞌ nøꞌyøꞌopapø Juan
\p
\v 7 Y myan aṉguiꞌmbapø Herodesis mumu nømnaꞌṉ chøjcuse Jesusis. Quiꞌpsmin quiꞌpsmaṉbanaꞌṉ Herodesis porque venetaꞌmbø nømyajpanaꞌṉ que Juane visaꞌupø caꞌyajupøꞌomo.
\v 8 Eyapø nømyajpanaꞌṉ que Elías queju, y eyapø nømyajpanaꞌṉ que tum yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcopyapø visaꞌu.
\v 9 Pero Herodes nømu:
\p ―Øtz yaj copac cøjactøj Juan ¿Iyøṉ yøṉ nø chøjcupøꞌis yøcsetaꞌmbø tiyø jetse nø manu?
\p Y Herodesis sunbanaꞌṉ vaꞌ ma ꞌyaꞌmistoꞌ Jesús.
\s Jesusis syajtziꞌ paṉ y coque sonepøꞌnomo
\p
\v 10 Cuando jiṉ vituꞌyaj cyøꞌvejyajupø, chajmayaj mumu tiyø lo que chøcyajupø. Entonces Jesusis ñømaṉyaj neꞌti mismo jic vituꞌyajupø. Ñømaṉyaj ni i jyaꞌitømø tum cumguꞌis cyoꞌaṉjajmeꞌomo ñøyipøꞌis Betsaida.
\v 11 Pero cuando myusyajuꞌcam vøti pøꞌnis, maṉ myeꞌchaje jut ityaju. Y cuando nuꞌcyaju, Jesusis pyøjcøchoṉyaju, y ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ jujche aṉguiꞌmbase Dios. Y yac tzocyajpanaꞌṉ nømnaꞌṉ syunupøꞌis vaꞌcø choꞌyøyajtøjø.
\v 12 Pero cuando tzaꞌiꞌajnømuꞌjcam, nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø y ñøjmayaj Jesús:
\p ―Yac maṉyaj pøndaꞌm cheꞌtaꞌmbø cumguꞌyomo y riberaꞌomo yøqui jeni ityajumø, vaꞌcø myeꞌchaj jejcuy y cuꞌtcuy. Porque yøꞌc tø ijtamumø, ni i ja ityø.
\p
\v 13 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mitz tziꞌtam cuꞌtcuy.
\p Y jeꞌtis ñøjmayaj Jesús:
\p ―Ja ñøꞌijndam más pan sino mosayti ijtu, y metzcuy coque ¿O sunbaja mijtzi vaꞌ maṉ ⁿjujyayaj cuꞌtcuy mumu yøn pøndaꞌm?
\p
\v 14 Ityajunaꞌṉ como mosay mil pøn. Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmayaju ñøtuṉdøvø:
\p ―Yac poꞌcsquecyaj mumu pøn. Tumdum nivoya cincuenta cincuenta yac poꞌcsquecyajø.
\p
\v 15 Y jetse chøcyaju. Y yac poꞌcsquecyaj mumu pøn.
\v 16 Entonces pyøc Jesusis mosapyø pan y metzcupyø coque y quenguiꞌm møji y cyømasaꞌnøyaj je pan y je coque. Y entonces vyendeꞌn pan y vyendeꞌn coque; y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø syajyaj sonepønomo.
\v 17 Y cuꞌtyaj mumu pøn tasyajuꞌcsyeꞌnomo. Y después piṉyaj doce cøvaca pangømuꞌtaṉ y coque cømuꞌtaṉ aṉchøꞌyupø.
\s Pedroꞌis chamu que Jesús Cristote Diosis cyøꞌvejupø
\p
\v 18 Y tuc eyaco jama que Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios tyumgøꞌy, y ñøtuṉdøvø jenaꞌṉ ityaju. Y Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Ti nø chamyaj pøꞌnis que iꞌchøṉø?
\p
\v 19 Y ñøtundøvøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaj Jesús:
\p ―Vene nømyajpa que mijtzimete nøꞌyøꞌopyapø Juan; y eyapø nømyajpa que mijtzimete Elías. Y eyataꞌmbø nømyajpa que yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcopyapø visaꞌu.
\p
\v 20 Y entonces Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Y mitz ti mi ndzamdamba mijtzi que iꞌchøṉø?
\p Y ꞌyaṉdzoṉ Simón Pedroꞌis:
\p ―Mijtzete Cristo Diosis mi ṉgyøꞌvejupø.
\s Jesusis chajmayu que maṉba caꞌe
\p
\v 21 Pero Jesusis ñømgomøꞌnayaj ñøtuṉdøvø y ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌ jyana tzajmayaj ni iyø que jetemete Cristo.
\p 
\v 22 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Pyenate øtz vaꞌ nøngøt vøti toya, øtz mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø. Øtz jiꞌnø man pyøjcøchoṉyaje tzambøndøcvaꞌis y pane coviꞌnajøꞌis, y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit. Pyenate vaꞌcø yaj caꞌtøjø, y mapø chøn visaꞌ tuꞌcay jama cøsi.
\p
\v 23 Entonces Jesusis ñøjmayaj mumu pøn:
\p ―Oꞌca suꞌnbø man paꞌt aunque iꞌis; tiene que vaꞌcø jana tzøjcay cuenda vyin, y tiene que vaꞌ it dispuesto tumdum jama vaꞌcø is toya jujche øtz maṉbase is toya cruzcøsi; y jetse hay que vaꞌcø min paꞌtø.
\v 24 Oꞌca jiꞌn sun mi ṉgyaꞌ øtzcøtoya, mi ndyocopya; pero oꞌca mi ṉgyaꞌpa øtzcøtoya, mi ṉgyotzocpa.
\v 25 Oꞌca mi ṉganatzøcpøꞌpa mumu tiyø nascøsi, y mi yac tocopya mi ⁿvin y mi ndyocopya, ¿ti mi ṉganatzøcpa? Ni ti jiꞌn mi ṉganatzøqui.
\v 26 Oꞌca mi ndø cotzaꞌapya vaꞌcø mi ndø tzajmay ø onde, entonces jetseti øtz maꞌṉbø mi ṉgotzaꞌajqueꞌte cuando miꞌnbøjtzi ø søꞌṉgøꞌomo, y ø Janda Diosis syøꞌṉgøꞌomo, y masanbø angelesis syøꞌṉgøꞌomdaꞌm, øtz mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø.
\v 27 Viyuṉsye mi nøjmambya que ityaj pøn yøꞌqui que jiꞌndøc ma cyaꞌyaje hasta que jiꞌn isyaje jujche ꞌyaṉguiꞌmbase Dios.
\s Søꞌṉbanaꞌṉ Jesusis vyin
\p
\v 28 Y como tucutujtay jama después que cham jetsepø tiyø, Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juaṉ y quiꞌmyaj lomacøsi va ma ꞌyoꞌnøy Dios.
\v 29 Mientras Jesusis nø ꞌyoꞌnøy Dios, eya quenenaꞌṉ chøc vyinaca, y tyucu popo søꞌṉu.
\v 30 Y jovisyeti isyaj metzpøn nø chamdzamneyaj Jesusjiꞌṉ, y yøṉdaꞌmnaꞌṉete Moisés y Elías.
\v 31 Søꞌṉbapø quejyaju, y nømnaꞌṉ chamyaju jujche maṉba tuc Jerusalén gumguꞌyom vaꞌ cyaꞌ Jesús y jetse vaꞌcø chuꞌṉ nascøsi.
\v 32 Nømnaꞌṉ ꞌyøṉgomøꞌñajtoꞌ Pedro y ityajupøjiꞌn. Y cuando saꞌyaju, isayaj Jesusis syøꞌṉgø y isyaj metzpøn Jesusjiꞌṉ teꞌñajupø.
\v 33 Entonces cuando Moisés y Eliás nømnaꞌṉ chuꞌṉyaju, chacyaj Jesús jeni. Y ñøjmay Pedroꞌis Jesús:
\p ―Maestro, vøj vaꞌcø tø ijtam yøꞌqui. Vøj vaꞌcø ndzøctam tuꞌcay peꞌchtøc; tumø para mitzcøtoya, tumø para Moisescøtoya, y tumø para Eliascøtoya.
\p Pero ñeꞌc Pedroꞌis ja myusø ti nø chamu.
\v 34 Y mientras que nømnaꞌṉ chamdzamney Pedro, nuꞌc oꞌna jiṉ ityajupøcøsi, y naꞌchaju cuando oꞌnaꞌis vyoyaju.
\v 35 Y myañaj ote oꞌnaꞌomo nømbapø:
\p ―Yøṉø øjchøṉ ⁿUne ø sunbapø øjtzi. Cømaꞌnøtyam ti chamba.
\p
\v 36 Y cuando cøjtuꞌcam ote, jen tzøꞌy Jesús tyumgøꞌy. Y ñøtundøvø vøngøneꞌcyaju; hasta que cøt tiempo, ni i ja chajmayaj ti isyaju.
\s Jesusis yac tzoc jayaꞌune yatziꞌajcuꞌis ñøꞌijtupø
\p
\v 37 Y jyoꞌpit møꞌñaj lomacøsi, y vøti pøꞌnis choṉyaju.
\v 38 Jicsyeꞌcti tum pøn vøti pøꞌnomo veju y nømu:
\p ―Maestro, nøꞌmø sungoꞌnu va ma aꞌmis ø ⁿune porque tøꞌcstumbøtite.
\v 39 Porque yatziꞌajcuꞌis ñucpa y yac vejpa y yac tziꞌpotvitpa y yac aṉꞌupuꞌøpya, y penapit chacpa y tzøꞌpya ø ⁿune toyapø.
\v 40 Y ⁿoꞌnajoꞌyajøjndzi mi nønduṉdøvø vaꞌ myacputyaj yatziꞌajcuy, pero ja mus myacputyajø.
\p
\v 41 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mitztaꞌm jiꞌn mi vyaꞌṉjajmondyamepøꞌis, y yatzipøt mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm. ¿Jujche tiempo tiene que øtz vaꞌcø mi nømaṉjandyam pasencia hasta que mi ṉguiꞌpsvituꞌtamba? Nømin mi ⁿune yøꞌqui.
\p 
\v 42 Cuando une nømnaꞌṉ tyomeꞌajuꞌøc, yatziꞌajcuꞌis yaj quejcu y yac tziꞌpotvijtu. Pero Jesusis ꞌyojnay yatziꞌajcuy y yac tzoc jayaꞌune, y chiꞌvituꞌ jyata.
\v 43 Mumu mayaꞌyaju porque Diosis chøc myøjaꞌṉombø musocuy.
\s Jesusis chamvøjøtzøjcu que maṉba caꞌe
\p Mientras nømnaꞌṉ ñømayaꞌyaj pøꞌnis mumu tinaꞌṉ chøc Jesusis, entonces Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p
\v 44 ―Jamgøchøꞌy møꞌchøqui mi ndzocoꞌyomo yøṉø ote maṉbase mi ndzajmatyame; øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maꞌṉbø tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomo vaꞌcø yaj caꞌtøjø.
\p
\v 45 Pero Jesusis ñøtundøvøꞌis jiꞌnaꞌṉ cyønøctøyøyaje ti nø chamu, porque Diosis ja yac mijnayaj quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyajø. Y naꞌchaju vaꞌcø ꞌyocvaꞌcyaj Jesús vaꞌcø chaꞌmaṉvacyajønaꞌn.
\s Jutipø más coviꞌnajøpø
\p
\v 46 Y ñøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ chamdzamneyaju jutipø ñeꞌcomdaꞌm más maṉba myøjaꞌṉoꞌmaje.
\v 47 Pero Jesusis myujsayaju ti nø quiꞌpsyaj chocoꞌyomdaꞌm, y pyøc tum une y cyot vyingøsi.
\v 48 Y ñøjmayaju:
\p ―Oꞌca mi mbøjcøchoṉba yøn une ø nøyiṉgøsi, jetse mi ndø pøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi. Y oꞌca mi ndø pøjcøchoṉba, mi mbøjcøchoṉgueꞌtpa cøꞌvejupøꞌis øjtzi. Porque ni ticøs jiꞌn aṉguiꞌmipø pøn mumu mijtzomdaꞌm, jet más myøjaꞌṉombøte.
\s Jiꞌn tø quiꞌsatyameꞌis, tø øtzcøtoyataꞌmbøte
\p
\v 49 Y jicsyeꞌcam Juaꞌnis ñøjmayu:
\p ―Maestro, istaꞌmøjtzi tum pøn nø myacpujtuꞌis yatziꞌajcuy mi nøyiṉgøsi. Pero øtz nøjandyam je pøn vaꞌcø jana myacputø, porque jiꞌn tumøꞌom vit tø øtzjiꞌn.
\p
\v 50 Pero ñøjmay Jesusis:
\p ―Uy mi nøjañdyamu va jyana myacputø, porque oꞌca jiꞌn tø quiꞌsaye, tø cotzoṉba.
\s Jesusis ꞌyojnay Jacobo y Juan
\p
\v 51 Nømnaꞌṉ tyaꞌn jyama Jesusis vaꞌ pyøjcøchoṉ Møjipøꞌis. Y paqui chocopit cyoquiꞌpsu vaꞌcø myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 52 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj nuꞌcscuy vaꞌcø viꞌna maṉyajø; y jetse ñuꞌcscuy maṉyaju y tøjcøyaj tum cumguꞌyomo Samaria cumguꞌis cyoꞌanjajmeꞌomo; jen maṉbanaꞌṉ ñuꞌcsyaj jejcuy Jesuscøtoya.
\v 53 Pero ja pyøjcøchoṉyaj Jesús, porque nømnaꞌṉ myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 54 Jesusis ñøtundøvøꞌis Jacoboꞌis y Juaꞌnis isyaju que ja pyøjcøchonyaj Jesús, y ñøjayaj Jesús:
\p ―Øjchøṉ mi Ngomi, ¿sunbaja mijtzi vaꞌcø ndø vaꞌctam juctyøc tzajpomo vaꞌcø pyoṉbøꞌyaj je yatzitaꞌmbø pøn, como Eliasis chøjcuse?
\p
\v 55 Entonces Jesús quenvituꞌu y ꞌyojnayaj Jacobo y Juan, ñøjmayaju:
\p ―Jiꞌn mi ṉgyønøctøyøtyame jujchepø quiꞌpsocuy vøjø vaꞌ mi nøꞌijtamø.
\v 56 Porque øjtzi mumu Pønis chøn Tyøvø ja miꞌnøjtzí vaꞌcø yajyaj pøn, sino miꞌnøjtzi vaꞌcø yaj cotzocyajø.
\p Y maṉyaj eyapø cheꞌ cumguꞌyomo.
\s Sunbaꞌis maṉ pyaꞌt Jesús, ti vøj vaꞌ chøcø
\p
\v 57 Como nømnaꞌṉ myaṉyaj jejtaꞌm tuꞌnomo, ñøjmay Jesús pøꞌnis:
\p ―Øtz ma mi mbaꞌte jute nø myaṉu.
\p
\v 58 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Tzijiꞌis ityaj chatøc, y møji vityajpapø palomaꞌis ityaj ñøꞌsa; pero øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø ja it ni jut itpaꞌmøjtzi.
\p
\v 59 Y Jesusis ñøjmay eyapø:
\p ―Ma tø paꞌtø.
\p Y pøꞌnis ñøjmay Jesús:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, tzac ndøvø vaꞌ ma nip ø janda viꞌnaꞌc.
\p
\v 60 Pero ñøjmay Jesusis:
\p ―Tzacø vaꞌ ma ñipyaj caꞌupø ñeꞌ caꞌupø tøvøꞌis. Y mijtzi mavø y ma tzajmayaj yempe juti jujche ꞌyaṉguiꞌmbase Dios.
\p
\v 61 Jicsyeꞌcti ñøjacyeꞌt eyapøꞌis:
\p ―Ma mi mbaꞌte, øjtzø mi Ṉgomi. Pero tzac ndøvø vaꞌ ma oꞌnøndzacyaj ø ndøjcomdaꞌmbø viꞌna.
\p
\v 62 Pero ñøjmay Jesusis:
\p ―Oꞌca aunque iyø yoschoꞌtzpa y chacpa yoscuy, jiꞌn vyøꞌaj yosaṉ. Jetsetiqueꞌt oꞌca aunque iyø maṉdzoꞌtzpa øtzjiꞌṉ y jyajmba lo que chajcupø, jiꞌn vyøj jetsepø vaꞌ it Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyøꞌmø.
\c 10
\s Jesusis cyøꞌvejyaj setenta ñøtuṉdøvø
\p
\v 1 Cøjtuꞌcam jetse, cyøpin ndø Comiꞌis eyapø setenta ñøtuṉdøvø y cyøꞌvejyaj metzcuy metzcuy vaꞌcø viꞌna maṉyajø mumu cumguꞌyomdaꞌm y eyataꞌmbø itcuꞌyomo jut maṉbamø nuꞌc ñeꞌcø.
\v 2 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Como tum cosecha oꞌca it vøti cosecha y usycoꞌni pøn yosyajpapø; jetse viyuṉsye Diosis yoscuy vøti ijtu y ja it yosyajpapø. Como tiene que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam vøꞌcosecha vaꞌcø myeꞌtz más coyosyajpapø; jetse syunba vaꞌcø mi oꞌnøndyam Dios vaꞌcø cyøꞌvejyaj más pøn ñeꞌ yoscucøtoya.
\v 3 Maṉdamø; øjtzø mi ṉgøꞌvejtamba ijtumø naꞌtzcuy. Como peligro vaꞌcø maṉ borrego ijtumø yach copøn; jetseti itqueꞌt peligro vaꞌcø mi myaṉdam jutø øtz mi yac maṉdamba.
\v 4 Y uy ñømaṉdam ni morral, ni tumingotcuy, ni vaṉgasnaca. Y tuꞌṉomo u mi ngøtzøꞌtyam vøti hora vaꞌ mi ⁿyuschiꞌtam aunque iyø.
\v 5 Yempe jutipø tøcmø mi ñdyøjcøtyamba, viꞌnaꞌc yuschiꞌtam yøcse: “Vøj ijtam yøṉø tøjcomo”.
\v 6 Y oꞌca it pøn jiṉø sunbapø it vøjø, maṉba it vøjø mitzjiꞌndaꞌm. Pero oꞌca ja it vøjpø pøn, mi yuschiꞌocuy maṉba vituꞌ mitzcøsi.
\v 7 Tzøꞌtyam jete mismo tøjcomo, jen cuꞌjtamø, jen uctamø lo que mi ñchiꞌtandøjpacsyeꞌṉomo. Porque yospapø pøn tiene que vaꞌcø cyoyojtøjø. Uy mi ṉgyøjtam tøcmaye.
\v 8 Aunque jutipø cumguꞌyomo mi ñdyøjcøtyamba y mi mbyøjcøchoṉdandøjpa, cuꞌjtam tiyøti mi ñchiꞌtandøjpapø.
\v 9 Oꞌca ityajpa caꞌetaꞌmbø jeni, yac tzoctamø, y nøjmatyamø: “Ya mero maṉba aṉguiꞌm Dios mijtzomdaꞌm”.
\v 10 Pero aunque jutipø cumguꞌyomo mi ñdyøjcøtyamba, oꞌca jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdandøji, pujtam calleꞌomo, y nømdamø:
\v 11 “Mi ṉgumgupyoꞌyo neꞌcschøꞌyupø ø ṉgosocøstaꞌm, ṉgøjastamba ø ṉgoso pyoꞌyopit. Jete señamete que it mi ṉgojataꞌm. Pero mustamø que maṉbanaꞌṉ aṉguiꞌm Dios mijtzomdaꞌm”.
\v 12 Y mitz mi nøjandyaꞌmbøjtzi; cuando Diosis maṉba yaj cojaꞌajyaje ijtuꞌis cyoja; jic jama maṉba ñøcøtyaj toya Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Pero jic ja mi mbyøjcøchoṉyajøpøꞌis más maṉba ñøcøtyaj toya.
\p
\v 13 ”¡Lástima mijtaꞌm Corazín gumguꞌyomdaꞌmbø! ¡Lástima mijtaꞌm Betsaida cumguꞌyomdaꞌmbø! Oꞌca Tiro cumguꞌyomo y Sidón gumguꞌyomo tzøcyajtøjunaꞌṉ milagroꞌajcuy como tzøctøjuse mijtzomdaꞌm, desde yaꞌmøcti quiꞌpsvituꞌyajumnaꞌṉ jic cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis; y como seña myesyajunaꞌṉ tucu tzøcyajupø costal y cyøjajsøyajpanaꞌṉ vyin cujyamjiꞌn.
\v 14 Por tanto Tiro y Sidon cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis menos maṉba ñøcøtyaj toya que jiꞌn mitztaꞌm jic jama cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn cyojajiꞌn.
\v 15 Y mijtzi Capernaum gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis; mi ṉgomoꞌtyamba que vøj mi ijtamu como tzajpomse, pero hasta yatziꞌajcuꞌyomo maṉba mi yac møꞌndandøj cøꞌyi.
\p
\v 16 Entonces Jesusis ñøjmayajqueꞌt ñøtundøvø:
\p ―Mi ṉgyømaꞌnøtyambapøꞌis mijtzi, øtz cømaꞌnøqueꞌtpatiꞌtzi. Jiꞌn mi syundamepøꞌis mijtzi, jiꞌndi sunqueꞌt øjtzi. Y jiꞌn sunipøꞌis øjtzi, jiꞌn syungueꞌt cøꞌvejupøꞌis øjtzi.
\s Setentataꞌmbø pøn vituꞌyaju
\p 
\v 17 Después cuando vituꞌyaj je setentataꞌmbø, casøyaju, ñøjmayaj Jesús:
\p ―Øjchøn mi Ṉgomi, hasta yatziꞌajcuꞌis cømaꞌnøyajpøjtzi mi nøyiṉgøsi.
\p
\v 18 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―ⁿIsøjtzi Satanás quejcupø tzajpomo jujchem tum rayu quecpase.
\v 19 Øjchøṉ mi ndziꞌtamba aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndeꞌngøpajcøtyam tzan y cacve, y vaꞌcø mi yajandyam mumu mi enemigoꞌis pyømi, y ni tiꞌis jiꞌn mus mi nchøjcatyam ni tiyø.
\v 20 Pero uy mi ṉgyøcajsøtyamø oꞌca yatziꞌajcuꞌistaꞌm mi ṉgyømaꞌnøndyamba mijtzi, sino cøcajsøtyamø oꞌca mi nøyindaꞌm jachøꞌyupøte tzajpomo.
\s Jesús casøyu
\p
\v 21 Jicø misma hora Masanbø Espiritu Santoꞌis yaj casøcomøꞌn Jesús; Jesús nømu:
\p ―Øjtze mi vøṉgotzøcpa, Jatay, mijtzi Cyomipø tzajpis y nasis. Porque ṉgøvøꞌn mijtzi yøcsetaꞌmbø tiyø vaꞌcø jana cyønøctøyøyaj musoyajpapøꞌis y cyønøctøyøyajpapøꞌis; y cheꞌtambø unese jiꞌn myusoyajepø, jet mi ⁿyaj cønøctøyøyaju. Vøj jetse, Jatay, porque jetse mi syunu.
\p
\v 22 ”Ø ṉgøꞌomo cyot ø Jandaꞌis mumu tiyø. Ni iꞌis jiꞌn comus øjtzi øtz Diosis chøṉ ꞌYune, sino ø Jandaꞌis comuspøjtzi. Y ni iꞌis jiꞌn cyomus ø Janda sino øtz jeꞌis ꞌYune chøṉø, øtz ṉgomuspøjtzi. Solamente i suꞌnbø ⁿyaj comusø, jeꞌis cyømusqueꞌtpati ø Janda.
\p
\v 23 Entonces Jesús queꞌnaj vituꞌu vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj ñøtuṉdøvø, y jejti ñøjmayaju jana myan eyataꞌmbøꞌis:
\p ―Contentocoꞌnipøte ispapøꞌis ti ndzøcpøjtzi como mi istambase mijtzi.
\v 24 Porque mi nøjandyaꞌmbøjtzi; vøti tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis y møjaꞌṉ aṉguiꞌmyajpapøꞌis sununaꞌn isyajø lo que nø mi istamupø mijtzi, pero ja isyajø. Y nømnaꞌṉ sun myañajø mitz nø mi mandamupø, pero ja myañajø.
\s Ti chøc vøjpø Samaria cumgupyøꞌnis
\p
\v 25 Tum aṉmaꞌyopyapø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmgupit teꞌnchuꞌṉu vaꞌ ꞌyaṉgøvaꞌquis Jesús y ñøjmayu:
\p ―Maestro, ¿ti vøjø vaꞌ ndzøcø vaꞌcø nøꞌit øjtzi jiꞌn yajepø quenguy?
\p
\v 26 Jesusis ñøjmayu:
\p ―¿Tiyø jachøꞌyupø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo? ¿Jujche mi nduꞌnba?
\p
\v 27 Jeꞌtis ꞌyaṉdzoṉu Jesús ñøjmayu:
\p ―Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø tzocoy, y mi ndumø anima, y mumu mi mbømipit, y mumu mi ṉguiꞌpsocupit; y sunø mi ndøvø como mi sunbase mi ⁿvin.
\p
\v 28 Jesusis ñøjmayu:
\p ―Vøj mi ꞌyaṉdzoꞌṉoyu. Jetse tzøcø, y mi ṉgyenba.
\p
\v 29 Pero pøꞌnis nømnaꞌṉ sun cyot vyin vøjø y ñøjmay Jesús:
\p ―¿Iyø ø ndøvø?
\p
\v 30 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayu:
\p ―Tum pøn tzuꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo y nømnaꞌṉ myaṉ tuꞌṉomo vaꞌ myøꞌn Jericó cumguꞌyomo. Ñucyaj nuꞌmyajpapøꞌis, yac tzacyaj tyucu, y chaṉjetjetvøyaju y maṉyaju, tzaṉduꞌyupø chacyaju.
\v 31 De repente nømnaꞌṉ myøꞌn tum Israel pane jicø tuꞌṉomo, y jen pyaꞌt tzaṉduꞌtyøjupø, pero tuꞌṉu sayaꞌom cyøjtayu.
\v 32 Jetsetiqueꞌt tum levita pøn yospapø masandøjcomo nuꞌqueꞌt tome jicø lugar y isu, y jendi cyøjtacyeꞌtu tuꞌṉu sayaꞌomo.
\v 33 Pero tum Samaria cumgupyøn jendinaꞌṉ nø vyitqueꞌtu mismo tuꞌṉomo, y nuꞌc tome yajupø pøngøꞌmø, y isu, y tyoyaꞌnøyu.
\v 34 Y nuꞌc jeꞌtecøꞌmø y vyajtay yaje, y choꞌyøjay yaje aceitejiꞌṉ y vinujiꞌṉ, y yac poꞌcs ñeꞌ cyopøn y ñømaṉ cojejcuꞌyomo y jen cuendatzøjcu.
\v 35 Jyoꞌpit nømnaꞌṉ chuꞌṉuꞌøc, ñøput metzcuy tumin nøjayajpapø denario y chiꞌ vøꞌtøc y ñøjmayu: “Tø cuidatzøjcay yajupø, y mumu lo que tiyø gasto jujche putpa, cuando vituꞌqueꞌtpøjtzi, jeni mi ṉgoyojpøjtzi”.
\v 36 Entonces Jesusis ñøjay aṉmaꞌyopapø Moisesis ꞌyaṉgiꞌmgupit:
\p ―¿Mitz ti mi ndzamba? ¿Jutipø yøṉø tuꞌcaṉbøn ñøꞌoy como yajupø pøꞌnis tyøvøse cuando oy yacsutzøcyaj nuꞌmba pøꞌnis?
\p
\v 37 Y aṉmaꞌyopa pøꞌnis ñøjmayu:
\p ―Jicø tyoꞌyaꞌṉøyupøꞌis ñøꞌoy como tyøvøse.
\p Entonces Jesusis ñøjmayu:
\p ―Mavø, y jetseti mitz ma tzøjqueꞌta.
\s Jesús tøjcøy Martaꞌis tyøjcomo Mariaꞌis tyøjcomo
\p
\v 38 Entonces cuando nømnaꞌṉ vyityaj Jesús, tøjcøyaj tum cheꞌpø cumguꞌyomo. Y tum yomo ñøyipøꞌis Marta, jeꞌis tyøjcom yac tøjcøy Jesús.
\v 39 Y jenaꞌṉ itqueꞌtu Martaꞌis tyøvø ñøyipøꞌis María; y jet poꞌcsu Jesusis cyosocøꞌmø y cyømaꞌnøjapyanaꞌṉ ꞌyote.
\v 40 Pero Marta nømnaꞌṉ yosu afligido, y por eso tyoꞌmøy Jesús y ñøjmayu:
\p ―¿Jiꞌnde nø mi ndzøjcayupø cuenda que ø ndøvøꞌis tzajcøjtzi y ø ndumgøꞌy nø yac yosu? Nøjmayø vaꞌcø cotzova.
\p
\v 41 Pero Jesusis ñøjmay:
\p ―Marta, Marta; mitz afligido mi ⁿijtu, y jeꞌcsetejpa mi ndzøcpa vøtipø yoscuy.
\v 42 Pero tumbø titi vøj ndø tzøcø. Y Mariaꞌis más vøjpø ti syunu; y jiꞌn ma yac jøcøjatyøji tiyø nø syunu.
\c 11
\s Jesusis ꞌyaṉmayu jujchem vaꞌ ndø oꞌnøtyam Dios
\p
\v 1 Entonces jicsyeꞌøc Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios tum lugajromo, y cuando ꞌyoꞌnøꞌaṉjeju, tum ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, tø aṉmatyam vaꞌ oꞌnøtyam Dios, jujche Juaꞌnis ꞌyaṉmayuse ñeꞌ ñøtuṉdøvø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Dios.
\p
\v 2 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Cuando mi oꞌnøndyamba Dios, nømø:
\q Øjtzø mi Janda tzajpom mi ⁿijtupøꞌis,
\q Yaj cønatzøjatyøj mi nøyi.
\q Minø y mi aṉguiꞌmoya.
\q Yac tzøctøj mi sunbase nascøsi, como tzøctøjpase tzajpomo.
\q
\v 3 Tø tziꞌtam ndøvø ø jamaṉgøtcuy tumdum jama.
\q
\v 4 Y tø yaj cotocojatyam ø ṉgojataꞌm, porque øtz yaj cøtocojatyaṉqueꞌtpatiꞌtzi ti tzøjcatyaꞌmbøjtzi aunque iꞌis.
\q Uy tø yaj quectam cojapaꞌtcuꞌyomo cuando tzøjquistandøjpøjtzi, pero tø cotzoṉdamø vaꞌcø jana ndzøctam lo que jiꞌn vyøjpø.
\p
\v 5 Y Jesusis ñøjayajqueꞌtuti:
\p ―Supongamos it mi amigo, y mi ñuꞌcpa jeꞌis tyøcmø cuc tzuꞌomo y nøjambya mijtzi: “Amigo, tø cactziꞌ ndøvø tuꞌcay pan.
\v 6 Porque nuꞌc ø ndøcmø tum amigo nø cyøjtupø, y ja it ni tiyø vaꞌ ø ndziꞌø”.
\v 7 Y tøjcom ijtupøꞌis ꞌyaṉdzoṉba y nømba: “Uy tø jorvatzøqui, porque aṉdyuṉ aṉgojuꞌam, y ø uneꞌndaꞌm øṉyajuꞌam øtzjiꞌṉ. Jiꞌn ø mus teꞌñchuꞌṉ vaꞌ mi ndziꞌø”.
\p 
\v 8 Jicsyeꞌc Jesús nømu:
\p ―Pero mi nøjambyøjtzi; aunque por ser amigo ancø jiꞌṉ teꞌnchuꞌṉi vaꞌcø mi nchiꞌø; pero por tanto mi ⁿjorvatzocpa ancø, por eso maṉba ṉgyøteꞌnchuṉ tøjcom ijtupø pøꞌnis vaꞌcø mi nchiꞌ mumu lo que ti nø mi sunu.
\v 9 Por eso mi nøjandyaṉqueꞌtpøjtzi: Vaꞌctamø; y mi nchiꞌtandøjpa. Meꞌtztamø, y mi mbaꞌjtambati. Cocstamø; y mi ꞌyaṉdzoṉdandøjpa.
\v 10 Porque mumu vyaꞌcpapøꞌis pyøjcøchoṉba ti nø vyaꞌcu; y myeꞌtzpapøꞌis pyaꞌtpa ti nø myeꞌtzu y cyocspapøꞌis andyuṉ, aṉdzoṉyajtøjpa.
\v 11 Seguro que ja it ni jutipø pøn mijtzomdaꞌm chiꞌpapøꞌis ꞌyune tzaꞌ oꞌca vyaꞌcpa pan. Ni i ja it chiꞌpapøꞌis ꞌyune tzan oꞌca vyaꞌcpa coque.
\v 12 Y ni i ja it chiꞌpapøꞌis ꞌyune cacve oꞌca vyaꞌcpa poca.
\v 13 Aunque mitztaꞌm mi yaṉdzitaꞌmbøte, pero mi ndziꞌtamba mi ⁿune vøjpø tiyø. Entonces más seguro tzajpombø ndø Jandaꞌis maṉba mi ñchiꞌtam Masanbø Espiritu Santo oꞌca mi ⁿvaꞌctamba ñeꞌjcøsi.
\s Cyøtzaꞌmøyaj Jesús que nø yosu yatziꞌajcuꞌis pyømijiꞌṉ
\p
\v 14 Jesusis nømnaꞌṉ myacput yatziꞌajcuy yac umaꞌajpaꞌis pøn. Cuando put yatziꞌajcuy, umapø pøn onu, y ñømayaꞌyaj pøꞌnis.
\v 15 Pero venetaꞌmbø nømyaju:
\p ―Coviꞌnajøpø yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis Beelzebú, jeꞌis cyotzoṉba Jesús vaꞌcø myacput yatziꞌajcuy tøvø.
\p
\v 16 Eyataꞌmbøꞌis sununaꞌṉ yaj quecyaj Jesús ꞌyotecøsi, y por eso ñøjmayaju vaꞌcø yaj quej cotzaꞌmocuy tzajpombø.
\v 17 Pero Jesusis myusu jujche nø quiꞌpsyaju y ñøjmayaju:
\p ―Oꞌca aṉguiꞌmbapøꞌis pyøn quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, tocopya ꞌyaṉguiꞌmguy, y oꞌca familia quiptocoyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajpa fyamiliaꞌajcuy.
\v 18 Jetseti oꞌca Satanasis ñøquijpa vyin, maṉba yaj ꞌyaṉguiꞌmguy. Jetse mi nøjandyaꞌmbøjtzi porque mitz ñømdamba que Beelzebuꞌis ñøyicøsi nøꞌmø nømbut yatziꞌajcuy.
\v 19 Pero oꞌca øtz macputyajpa yatziꞌajcutyaꞌm Beelzebujiꞌṉ, ¿será que jetjiꞌṉ mi ndøvøꞌis myacputyajqueꞌtpa? Por eso jiꞌn mus mi ndø queyaṉ ṉgøtzaꞌmøyø, porque mismo mi nønduṉdøvøꞌis jetseti chøcyajqueꞌtpa.
\v 20 Pero oꞌca Diosis cyøꞌjiꞌṉ nømbutyajpa øtz yatziꞌajcuy, entonces viyuṉsye Diosis mi yac istamba ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p
\v 21 ”Cuando pømiꞌøyupø y tøꞌṉguꞌyøyupø pøꞌnis cuidatzøcpa tyøc, vøj ñøꞌitpa ti ñøꞌijtu.
\v 22 Pero cuando minba más pømiꞌøyupø pøn que jiꞌn ñeꞌcø, minbapøꞌis cyønuꞌcapya vøꞌtøc y yac tzuꞌṉapya mumu tøꞌṉguy maṉbapøpiꞌjnaꞌṉ cyoquip vyin, y vyeꞌnbøꞌjapya ti pyaꞌtay tyøjcomo.
\p
\v 23 ”Aunque jujchepø pøn oꞌca jiꞌndyet øtzjiꞌṉbø, quiꞌsapyøjtzi. Y jiꞌn yosepø øtzjiꞌṉ vaꞌcø yac tuꞌmyaj pøn øtzcøꞌmø, jeꞌis yøꞌqui jeni yac potyocoyajpa.
\s Jujche tucpa oꞌca yatziꞌajcuy putpa pøꞌnomo y jøsiꞌjcam tøjcøcyeꞌtpa
\p
\v 24 ”Cuando yatziꞌajcuy putpa pøꞌnomo, vitpa tøtzø nasomo, myeꞌtzpa jut ma sapøqui, y oꞌca jiꞌn pyaꞌte, nømba: “Maṉba vituꞌ mismo pøꞌnomo juꞌtø pujtumø como si fuera ø ndøjcomo”.
\v 25 Cuando nuꞌcpa, pyaꞌtpa tøc cøpejtupø y vøjøtzøjcupø.
\v 26 Jicsyeꞌjcam yatziꞌajcuy maṉba y myeꞌtzpa eyapø cuꞌyay yatziꞌajcuy más yatzitaꞌmbø que jiꞌn ñeꞌcø y ityajpa mismo je pøꞌnomdiqueꞌt; y jetse je pøn más peor tucpa que jiꞌn viꞌnase.
\s I contentoꞌajpa viyunsye
\p
\v 27 Cuando Jesusis nømnaꞌṉ cham yøcsetaꞌmbø tiyø, vej tum yomo vøti pøꞌnomo, nømu:
\p ―¡Contento mi ⁿyac pøꞌnajupøꞌis y mi ñchiꞌupøꞌis tzuꞌtzi!
\p
\v 28 Pero Jesusis ñøjmayu:
\p ―¡Viyuṉete, pero más contento myañajpapøꞌis Diosis ꞌyote y cyøjamyajpapøꞌis ti nø chamu!
\s Pøꞌnis vyacyajpa seña
\p
\v 29 Y tuꞌmgomøꞌñaj vøti pøn, y Jesusis ñømdzoꞌtzayaju:
\p ―Yøti ityajupø pøn yatzicoꞌnitaꞌm; vyaꞌcyajpa seña vaꞌcø isyajø. Pero jiꞌn ma yac isyajtøji ni jutipø seña, sino lo que jujche tzaꞌmaṉvajcopyapø Jonás tujcuse, jet señamete.
\v 30 Como jujche Jonás oyuse tyuqui, jet señamete Nínive cumguy pøngøtoyataꞌm. Jetsetiqueꞌt øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, otz maꞌṉbø senaꞌaje yøti ityajupø pøngøtoya.
\v 31 Jic jama cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn cyojapit, jic aṉguiꞌmbapø yomo minupø sujromo vaꞌcø tyuꞌn yaꞌmøcpø aṉguiꞌmba Salomón, je yomo maṉba teꞌñaj yøti ityajupø pønjiꞌṉ Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y je yomoꞌis maṉba yaj queje que más ityaj cyoja yøti ityajupø pøꞌnis ñeꞌ que menos jeꞌis ñeꞌ. Porque je yomo más yaꞌipø nasom tzuꞌṉu y minu vaꞌcø cyømaꞌnøjay Salomoꞌnis quiꞌpsocuy; y yøꞌc it øjtzi más quiꞌpsocuꞌyøyupø que menos Salomón, y jiꞌn ø cømaꞌnøyajøjtzi.
\v 32 Y jetsetiqueꞌt jic cømeꞌtzocuy jamaꞌomo, Nínive cumguꞌyomdaꞌmbø pøn maṉba teꞌñaj yøti ityajupø pønjiꞌṉ Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Y Nínive cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis maṉba yaj quejyaje que más ityaj yøti ityajupø pøꞌnis cyoja que menos je Nínive cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis ñeꞌ. Porque Nínive cumgupyøꞌnis quiꞌpsvituꞌyaju cuando Jonasis chaꞌmaṉvajcayaj Diosis ꞌyote, y yøꞌc it øjtzi más myøjaꞌṉombø tzaꞌmaṉvajcopyapø chøṉø que jiꞌn Jonás; y yøti ityajupø pøꞌnis jiꞌnø cømaꞌnøyajøjtzi.
\s Ndø vindøm søꞌṉba como noꞌase
\p
\v 33 ”Nøꞌa vaꞌcø ndø jaꞌmbøyi, jiꞌn ndø cøvøꞌni, ni jin ndø cømucsøy tzicapit; sino ndø cotpa candederoꞌomo vaꞌcø syøꞌṉø, vaꞌcø isyaj søꞌngø tøjcøyajpapøꞌis.
\v 34 Ndø vindøm por cuenta ndø coṉñaꞌis ñoꞌa. Cuando mi vindøm søꞌṉba vøjø, muspa mi vindø, pero cuando jiꞌn syøꞌṉ mi vindøm, también mi ṉgoṉña piꞌtzøꞌom ijtu.
\v 35 Tzøjcay cuenda mi ⁿvin mi ndzocoy vaꞌc mi nøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy jujchem søꞌṉgøꞌom tø ijtuse, que vaꞌ jyana mi it piꞌtzøꞌajcuꞌyomse.
\v 36 Y jetsemete oꞌca mumu mi ṉgoṉña søꞌṉgøꞌomo ijtu, jiꞌn it piꞌtzøꞌajcuꞌyomo, mumu søꞌṉba jujche tum noꞌase suñi mi syøꞌṉapya.
\s Jesusis cyøtzaꞌmøyaj fariseotaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ
\p
\v 37 Cuando Jesús oꞌnaṉjeju, tum fariseo pøꞌnis ñøjay Jesús vaꞌ cyuꞌt jetjiꞌṉ. Y Jesús tøjcøy tyøjcomo y poꞌcs myesyacøꞌmø.
\v 38 Y fariseoꞌis ñømayaꞌyaju vaꞌ is que Jesús ja cyøꞌcheꞌ vaꞌṉjamocuycøtoya antes que vaꞌcø ma cyuꞌtø.
\v 39 Entonces ndø Comiꞌis ñøjayu:
\p ―Mitztaꞌm fariseoꞌis mitz mi ngøtzeꞌtamba mi mbaso y mi mblato vingøsi, pero jojmo mi ndzocoꞌyomo tas nuꞌmguy, tas yatzitzocoꞌyajcuy.
\v 40 ¡Mi ⁿjyovindaꞌmbøte! Tzøctam cuenda que chøjcupøꞌis vingøspø, mismo jeꞌis chøc jojmopø.
\v 41 Pero sajtziꞌtam pobre vene mi nøꞌijtuꞌcseꞌṉomo, y jetse mumu tiyø maṉba it cøvajcupø mitzcøtoya.
\p
\v 42 ”Pero lástima mijtzi fariseoꞌistaꞌm; maṉba mi ndyoyaꞌistame. Porque oꞌca mi nøꞌijtam majcay miꞌtzi yerba buena, tum miꞌtzi mi ndziꞌtamba pane por cuenda como si fuera Dios nø mi ndziꞌupø. Jetseti mi ndziꞌtamba vene mi nøꞌijtupø ruta y mumu taꞌnø. Aunque mi ndzøctamba jetse, jiꞌn mi ndzøctam cuenda lo que mi ndzøcpa oꞌca vøjø, jiꞌn vyøjø; y jiꞌn mi sundam Dios. Vøjø vaꞌcø mi ndziꞌtam pane vene vene mi nøꞌijtupø, pero vaꞌcø jana jajmbøꞌ eyataꞌmbø tiyø vaꞌcø mi ndzøctamø.
\p
\v 43 ”¡Lástima mijtaꞌm fariseoꞌistaꞌm; maṉba mi istam toya! Porque sundamba mijtzi vaꞌcø mi mbyoꞌcstam coviꞌnajø poꞌcscuꞌyomo conocscuy tøjcomo, y vaꞌcø mi ñchiꞌtandøj dyus plazaꞌomo.
\p
\v 44 ”¡Lástima mijtaꞌm mi ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis aṉguiꞌmgupit, y fariseoꞌis, mi aṉgømaꞌcøtyambapøꞌis; maṉba mi istam toya! Porque como tum nijpoñømbamø jiꞌn quejepø, y jen vijnømba vingøsi, y jiꞌn myusyaje oꞌca ñijpoñøm jojmo; jetseti mijtaꞌm jiꞌn quejtaṉgueꞌte oꞌca yandzitaꞌm mi ndzocoꞌyomdaꞌm.
\p
\v 45 Entonces ꞌyaṉdzoṉ tum aṉmaꞌyopapøꞌis aṉguiꞌmgupit ñøjmay Jesús:
\p ―Maestro, cuando mi ñømba jetse, mi ndø quiꞌsatyaṉqueꞌtpa øjtzi.
\p
\v 46 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―¡Lástima mijtaꞌm ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis aṉguiꞌmgupit; maṉba mi istaṉgueꞌt toya! Jujche pøꞌnis oꞌca cyotyajpa pyøndøvøcøsi tzømi jiꞌn tø jøꞌnipø y ñeꞌ jiꞌn sunipø cyøpiꞌcøyajø, jetse mitz ngojtamba vøti aṉguiꞌmguy eyapøcøsi, pero ni mitz jiꞌn mi ⁿyaj copujtam lo que jujche mi aṉguiꞌmdambase.
\p
\v 47 ”¡Lástima mijtaꞌm; manba mi istam toya! Mi ṉgøyostamba oyumø nipyajtøji tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøn, oyupø yaj caꞌyaj mi janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm.
\v 48 Viyuṉsye jetse mi yaj quejtamba que mi vøꞌmøndyamba ti chøcyaju mi janda tzuṉguꞌis, porque jeꞌis yaj caꞌyaju tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y mitz mi ṉgøyostamba oyumø nipyajtøji.
\p
\v 49 ”Neꞌcamete nøm Dios quiꞌpsocupit: “Ngøꞌvejyajpøjtzi tzaꞌmaṉvajcopyapø y apostoles. Vene maṉba yaj caꞌyaje y vene maṉba yacsutzøcyaje”.
\v 50 Por eso yøti ityajupø pøn maṉba toyaꞌisyaje yaj caꞌyaju aṉcø mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapø yaj caꞌyajtøjupø desde que tzoꞌtz nasacopac.
\v 51 Viꞌna yaj caꞌtøj Abel, y último yaj caꞌtøj Zacarías masandøc aṉdyuṉgøꞌmø tome altarcøꞌmø, y vøti eyataꞌmbø yaj caꞌyajtøju. Jetcøtoya Diosis maṉba yaj cojaꞌajyaj yøti ityajupø pøn porque jøꞌtu desde yaꞌmøcsyeꞌṉomo jeꞌis ñøꞌpin.
\p
\v 52 ”¡Lástima mijtaꞌm mi ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ! Maṉba mi istam toya. Porque muspanaꞌṉ mi aṉmandyam vøjpø aṉmaꞌyocuy, pero ni mi neꞌc jiꞌn mi aṉmandyame, ni jiꞌn mi yac aṉmandyam sunbapø aṉmayajø.
\p
\v 53 Cuando tzuꞌṉ Jesús jicø tøjcomo, ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ y fariseoꞌstaꞌm pøminaꞌṉ ñøꞌonguiptzoꞌchaj Jesús, y nømnaꞌṉ ꞌyocvaꞌcyaju vaꞌ cham mumu tiyø.
\v 54 Velta myeꞌchajpanaꞌṉ a ver jujche muspa yac ondocoyajø ꞌyotejiꞌṉ vaꞌcø mus cyøtzaꞌmøyajø.
\c 12
\s Como levadura jiꞌn quej jujche yaj quiꞌmba paṉ, jetse fariseo jiꞌn queje oꞌca yatzitaꞌm
\p
\v 1 Mientras jetse tujcu, oy tuꞌmyaj vøti pøn jiꞌn musicsyeꞌṉom ndø mayø, hasta que na cøteꞌnøyajtøju. Y Jesusis viꞌna ñømdzoꞌtzayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Tzøctam cuenda fariseoꞌstaꞌm ꞌyaṉmaꞌyocuy; porque como yac poṉoṉbapøꞌis pan jiꞌn cyeje, jetse jiꞌn queje ꞌyaṉmaꞌyocuy que aṉgømaꞌcøꞌoyajpapøtite.
\v 2 Porque como mumu tiyø cøvøꞌnupø eya jama maṉba mustøji; jetse maṉba musayajtøj quiꞌpsocuy jujche yatzitaꞌm.
\v 3 Así es que mumu ti mi nuꞌmdzamba piꞌtzøꞌomo, søꞌṉgøꞌom maṉba mandøji. Lo que mi nuꞌmgøꞌoꞌnøyupø cyojicøꞌmø tøjcomo, maṉba vejpøtøj tøjcøsi vaꞌcø myandøj aunque juti yaꞌisyeꞌṉomo.
\s Jesusis chamu jutipø vaꞌcø ndø naꞌndzø
\p
\v 4 ”Pero øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi, øjtzø mi ndøvøtaꞌm: uy ñaꞌtztam yaj caꞌpapøꞌis ndø coṉña; y tø yaj caꞌtøjuꞌcam, ni ti más jiꞌn mus tø tzøjcatyamø.
\v 5 Pero maꞌṉbø mi ndzajmatyame i vaꞌcø mi naꞌtztamø: Naꞌtztam muspapøꞌis mi ṉgyojtam yatziꞌajcuꞌyomo mi ⁿyaj caꞌujcam. Jet mi ndzamvøjøtzøjcatyaꞌmbøjtzi, jet vøj vaꞌcø mi naꞌtztamø.
\p
\v 6 ”Ndø ⁿmaꞌajpa mosay cheꞌpø paloma metza pesocøsi. Pero aunque jiꞌn vyaletzøc más, ni tumø je paloma jiꞌn jyajmbøꞌ Diosis.
\v 7 Y mijtzi hasta mi vañdyaꞌm mi ṉgopajcøstaꞌmbø mumu mayecøspøte. Por eso uy mi ñaꞌtztamu, porque más mi yamdamba que jiꞌn vøti cheꞌpø paloma.
\s Hay que vaꞌ ndø cotzam Jesús ndø pøndøvøcøsi
\p
\v 8 ”Øtz mi ⁿnøjandyambøjtzi: oꞌca aunque iꞌis chamba pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm que vaꞌṉjamba øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø; entonces øtz maꞌnbø ndzamgueꞌt Diosis ꞌyaṉgelesis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm que jic pøn øjtzene.
\v 9 Pero oꞌca aunque iꞌis chamba pøꞌnis vyiꞌnandøjquitaꞌm que jiꞌnø vaꞌṉjam øjtzi, entonces øtz maꞌṉbø ndzamgueꞌt Diosis ꞌyangelesis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm que jic pøn jiꞌndyet ø neꞌ.
\p
\v 10 ”Oꞌca aunque iꞌis tzeꞌmba øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, Diosis manba yaj cotocoye. Pero oca aunque iꞌis cyøꞌoꞌnøpya Masanbø Espiritu Santo, jiꞌnam ma yaj cotocoy Diosis.
\p
\v 11 ”Cuando mi ñømaṉdandøjpa pøꞌnistaꞌm cyonocscuy tøjcomo, o sea aunque jutipø aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnomo vaꞌcø mi ṉgyøtzaꞌmøtyandøjø; uy ꞌyuṉguiꞌajtame jujche maṉba mi aṉdzoꞌṉotyame o ti maṉba mi ndzamdame.
\v 12 Porque je misma hora Masanbø Espiritu Santoꞌis maṉba mi ⁿyac mustame jujche vøj vaꞌcø mi ndzamdamø.
\s Peligrocoꞌni vaꞌ tø ricuꞌajø
\p
\v 13 Entonces tum pøn vøti pøꞌnomo nømu:
\p ―Maestro, nøjmay ø ndøvø vaꞌcø veꞌndziꞌø ø erejenciataꞌm.
\p
\v 14 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Tzambøn, ja ni iꞌis tziꞌ øjtzi aꞌṉguiꞌmguy vaꞌcø veꞌnbøꞌ jetsepø mijtzomo.
\p
\v 15 Y Jesusis ñøjmayaj mumu pøn:
\p ―Aꞌmdamø y tzøjcatyam cuenda jana mi aṉsundam aunque tiyø vaꞌcø mi nøꞌindø. Porque vaꞌcø ndø nøꞌit aunque tiyø vøti, jiꞌndyet jej ndø quenguy.
\p
\v 16 Entonces Jesús aṉmaꞌyoyu historiajiꞌṉ, nømu:
\p ―Ijtunaꞌṉ tum ricupø pøn, y tumgo ame más vøti tøꞌmaju yosaṉ.
\v 17 Y pøꞌnis quiꞌpspanaꞌṉ chocoꞌyomo y nømu: “¿Tiyø ø ndzøcpa? Ja it jut ngotpa ø ṉgosecha”.
\v 18 Entonces nømu: “Yøcse maꞌṉbø ndzøqui. Maꞌṉbø yaj ø ndroja y maꞌṉbø más møja ndzøqui. Y jen maꞌṉbø ṉgojtaṉneꞌc mumu ø ṉgosecha y mumu lo que nøꞌijtupø øjtzi.
\v 19 Yøcse maꞌṉba ṉguiꞌps ø ndzocøꞌyomo: Yøti nøꞌit øtz vøti mumu tiyø aṉneꞌcupø para vøti amecøtoya. Maꞌṉbø sapøqui, maꞌṉbø cuꞌti, maꞌnbø uqui, maꞌṉbø casøyi”.
\v 20 Pero ñøjay Diosis: “ⁿJyovi mijtzi. Yøṉ tzuꞌcøsi maṉba mi ⁿyajandyøj mi ṉguenguy, y mi aṉneꞌṉgupø aunque tiyø, eyapøcøtoya maṉba tzøꞌy”.
\v 21 Jetse tucpa pøn aṉneꞌcupøꞌis aunque tiyø para vyingøtoya, y ja it ricuꞌajcuy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\s Diosis cyoquenba vyaꞌnjambapøꞌis
\p
\v 22 Y Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø:
\p ―Jetcøtoya mi nøjañdyaꞌmbøjtzi: U mi nømayaꞌtam ti maṉba mi ṉguꞌjtame, jujche maṉba mi ijtame; ni u mi nømayaꞌtam jujche maṉba mi nducuꞌøtyam mi ⁿvin.
\v 23 Porque ndø quenguy valetzøcpa mas que ndø cuꞌtcuy; y ndø coṉña mas valetzøcpa que ndø tucu.
\v 24 Tzøjcatyam cuenda palomataꞌm, que jiꞌn ñipyaje ni jiꞌn piṉyaje, ni ti ja ñøꞌit ꞌyaṉneꞌcupø; ni troja ja ñøꞌityajø; y Diosis pyøꞌnøyajpa. Pero mijtzi más vøti mi ⁿyac yamdamba que jiꞌn palomataꞌm.
\v 25 ¿Será que it mijtzomdaꞌm muspapø yeꞌṉaṉøy medio metro mayaꞌpa aṉcø? Pues jiꞌn mus ndø tzøc jetse.
\v 26 Entonces oꞌca ni ti jiꞌn mus mi yac tzøctam mayaꞌcuꞌis, ¿tiꞌajcuy mi myayaꞌndamba aunque ticøsi?
\p
\v 27 ”Tzøctam cuenda jøyø, jujche tzocyajpa. Jiꞌn yosyaje, ni jiꞌn piꞌtyaje, pero mi nøjandyaꞌmbøjtzi que ni møjaꞌṉ aṉguiꞌmba Salomón vøjpø itcuꞌyomo ja o mescøyoje vaꞌcø chiꞌṉø como tum jøyø chiꞌṉbase.
\v 28 Jetse Diosis suñi yaj quenba taꞌnø tzaꞌmaꞌomo, aunque taꞌnø yøti ijtu y jomi ndø cotpa juctyøjcomo. Pero más seguro Diosis maṉba mi yac mescøyojtam mijtaꞌm; mijtzi mi mbyøndaꞌm usypøtite mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm.
\v 29 Por eso u mi ñømdamu: ¿Ti maṉba ndø cuꞌjtame, ti manba ndø ⁿuctame? U mi uṉguiꞌajtamu jetse.
\v 30 Porque mumu jetsetaꞌmbø tiyø quiꞌpsmeꞌchajpa mumu nascøstaꞌmbø pøꞌnis. Pero ndø Janda Diosis nømdi myusu que jetsetaꞌmbø tiyø mi sundamba.
\v 31 Mejor meꞌtztamø vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm Dios mi ndzocoꞌyomdaꞌm, entonces Diosis maṉba mi ñchiꞌaṉøtyam aunque tiꞌis mi nchøjcatyamba falta.
\s Vøjø vaꞌ tø ricuꞌaj Diosmø
\p
\v 32 ”U mi ñaꞌtztamu, usy mi nduꞌmdambapøꞌis, como borregose ø mi ṉgoquengutyaꞌm. Porque it mi Janda Diosis gyusto vaꞌcø mi ꞌyaṉguiꞌmdamø y vaꞌcø mi ṉgyoquendamø.
\v 33 Por eso maꞌajtam mi nøꞌijtamupø y sajtziꞌtam pobretaꞌmbø. Jetse maṉba mi nøꞌijtam como si fuera tumingotcuy jiꞌn pyecaꞌajepø, maṉba mi nøꞌijtam vøjtaꞌmbø tiyø aṉneꞌcupø tzajpomo, jiꞌn myaṉba yajepø, jiꞌn ñuꞌquimø nuꞌmbapø; ni pønbøꞌnis jiꞌn yac yøꞌimø ni tiyø.
\v 34 Porque jut ijtumø mi riṉguꞌajcuy, jen sunba mi indø.
\s Hay que vaꞌ tø it jajmecøsi
\p
\v 35 ”Como tum pøn vajtupø cintura, noꞌa jaꞌpøyupø it listo, jetse mitz ijtaṉgueꞌt listo.
\v 36 Ijtam mijtzi como jujche muchacho nø jyoꞌcyajuꞌis cyomi, oꞌca oy cyomi coꞌtøjcajcuꞌyomo y maṉba vituꞌi. Y mientras muchacho tzøꞌyaj cyomiꞌis tyøjcomo y tiene que vaꞌcø jyoꞌcyaj cyomi hasta ti hora nuꞌcpa, vaꞌcø jøꞌnø jøꞌnøti aṉvajcay aṉdyuṉ cyomicøtoya cuando minba y yuschiꞌpa.
\v 37 Contento maṉba ityaj jic muchacho oꞌca tzuꞌqueñaju nø jyoꞌcyaju cuando minba cyomi, y jetse pyaꞌtyajpa cyomiꞌis nø jyoꞌcyajupø. Viyunsye mi nøjambya que mismo vøꞌtøjquis maṉba chøc cuꞌtcuy y maṉba yac poꞌcsyaj muchacho mesyacøꞌmø, y maṉba chiꞌyaj cuꞌtcuy.
\v 38 Oꞌca nuꞌcpa paṉguctzu, sino a las tres, ti hora nuꞌcpa; oꞌca pyaꞌtpa muchacho nø jyoꞌcyajupø, entonces contento maṉba ityaj jicø muchacho.
\v 39 Yøṉø mustamø: oꞌca myuspanaꞌṉ vøtøjquis tiyø ora minbanaꞌṉ nuꞌmbapø, viyuṉsye jyoꞌcpanaꞌṉ, y jiꞌnaꞌṉ chaque vaꞌ yac tøjcøy tyøjcomo vaꞌ ñuꞌmø.
\v 40 Jetseti mitztaꞌmgueꞌt ijtamø jajmecøsi. Porque je hora mi ṉgomoꞌpya que jiꞌn ma nuꞌqui, jicsyeꞌc maꞌṉbø nuꞌc øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\s Jiꞌn vyøjpø chøsi
\p
\v 41 Entonces ñøjay Pedroꞌis Jesús:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿para icøtoya nø mi ndzam yøn aṉmaꞌyocuy; para naꞌs øtzcøtoyataꞌm, o si no para numu pøngøtoya?
\p
\v 42 Ñøjmay Pedro ndø Comiꞌis:
\p ―Mi neꞌc mi muspa jutipøt vøjpø y jutipøt quiꞌpsocuꞌyøyupø chøsi lo que jutipø cyomiꞌis maṉba cyot vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj eyapø coyosyajpapø, y vaꞌcø myujcayaj jyamacøtcuy cuando nuꞌcpa hora.
\v 43 Contento maṉba it je chøsi oꞌca minba cyomi y pyatpa nø chøjcupø jujche aṉguiꞌmuse.
\v 44 Viyuṉsye mi nøjmambya: jicø chøsi cyotpa cyomiꞌis vaꞌ yaṉguiꞌmoy mumu ticøsi lo que ñøꞌijtupø.
\v 45 Pero supongamos jicø chøsi nømba chocoꞌyomo: “Maṉbatøc yaꞌe ø ṉgomi, jiꞌndøc ma mini”, y chaṉdzoꞌchajpa cyoyospa tøvø, y chaṉdzoꞌchajpa coyomo, y cuꞌtpa y ucpa y noꞌtpa.
\v 46 Pero je jama jiꞌn nø niꞌaṉjajmuꞌøc oꞌca ma mini, y nuꞌcpa je jama je chøsiꞌis cyomi, y nuꞌcpa je hora jiꞌn nø myusuꞌøc oꞌca ma nuꞌqui. Y vøti maṉba cyastigatzøc cyomiꞌis y maṉba tumø cot jiꞌn vyøjpø chøsijiꞌṉdaꞌm.
\p
\v 47 ”Y oꞌca chøsiꞌis myusu jujche nø syun cyomiꞌis y ja ꞌyalistatzøcø, y ja chøc cyomiꞌis syunuse, jic maṉba nacstøj vøtinac.
\v 48 Pero oꞌca chøsiꞌis ja myusø ti nø syun cyomiꞌis, aunque chøcø jiꞌn syunise y por eso maṉbanaꞌṉ nacstøji; jet usyti manba nacstøji, porque ja myusø ti nø syunu. Porque chiꞌupø vøti, jet maṉba sujnatyøji vaꞌcø chiꞌvituꞌ vøti. Y chamdzajcupø pøngøs vøti, jetcøsi maṉba vyaꞌcvituꞌyaj más vøti.
\s Para Jesuscøtoya itpa quipcuy
\p
\v 49 ”Øtz miꞌnøjtzi vaꞌcø nøndzoꞌtz quipcuy nascøsi como si fuera juctyøc ndø jaꞌmbøꞌpase. Y vøjnaꞌṉ oꞌca jaꞌpøtyøjuꞌam; jetse nø sungomøꞌnu.
\v 50 Øtz tiene que vaꞌ nøcøj toya vøti, y vøti mayaꞌpøjtzi ø ndzocoꞌyomo hasta que cøtpa.
\v 51 ¿Será que mi nguiꞌpstamba que miꞌnøjtzi vaꞌcø yac vøṉneñøm nascøsi? Nøꞌmbøjtzi que jiꞌnda, sino øtz maṉba yac it quipcuy nascøsi.
\v 52 Desde yøti oꞌca it mosay tumbø tøjcomo, maṉba quipyaje. Tuꞌcapyøꞌis maṉba ñøquipyaj metzcuy, y metzcupyøꞌis maṉba ñøquipyaj tuꞌcay.
\v 53 Jyataꞌis maṉba ñøquipyaj ꞌyune, y ꞌyuneꞌis maṉba ñøquipyaj jyata. Myamaꞌis maṉba ñøquipyaj yomopø ꞌyune, y yomopø ꞌyuneꞌis maṉba nøquipyaj myama. Saque mamaꞌis maṉba ñøquipyaj syaque, y syaqueꞌis maṉba ñøquipyaj syaquemama.
\s Jic tiempoꞌomo maṉba it seña
\p
\v 54 También ñøjmayaj vøti pøn:
\p ―Cuando mi istamba oꞌna nø pyujtupø jama tøꞌpcucyøsi, mi ñømdamba: “Maṉba min tuj”, y jetseti tucnømba.
\v 55 Y cuando popya jamsava, mi ñømdamba: “Maṉba nutznømi”, y jetse tucnømba.
\v 56 Mi aṉgømaꞌcøꞌotyambapøꞌis, muspa mi ṉgøqueꞌnøtyam ti nø cyotzamu tzajpis y nasis oꞌca maṉba ij tuj, oꞌca maṉba it jama. Entonces ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgøqueꞌnøtyam ti nø tyujcu yøṉ jamaꞌomo?
\s Meꞌtz modo vaꞌ ꞌyarreglatzøc quiꞌsapyapøjiꞌn
\p
\v 57 ”¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgøpiṉdam mi neꞌṉgø vøjpø tiyø?
\v 58 Oꞌca it mi ngøvaꞌcøpaꞌis, mientras jeꞌis mi ñømaṉba aṉguiꞌmbacøsi, meꞌtz modo jujche vaꞌcø mi ⁿvyøjøtzøc jetjiꞌṉ tuꞌṉomdi; vaꞌcø jana mi ñømaṉ aṉguiꞌmbacøꞌmø. Uytim mi nchiꞌocuyaj policiacøsi aṉguiꞌmbaꞌis; uytim mi syomu policiaꞌis.
\v 59 Øjtzø mi nøjmambya que jiꞌn ma mi mbyuti jeni hasta que jiꞌn mi ṉgoyojpøꞌ último centavo.
\c 13
\s Tiene que vaꞌ ndø quiꞌpsvituꞌtamø
\p
\v 1 Mismo jic tiempo nuꞌcyaj jiṉø chajmayajupøꞌis Jesús lo que jujche chøjcuse Pilatoꞌis. Porque Galilea cumgupyøꞌnistaꞌm nømnaꞌṉ yaj caꞌyaj pøꞌnøcuy vyaꞌṉjajmocuycøtoya, y Pilatoꞌis syoldadoꞌis yaj caꞌyaj pøn, y pøꞌnis ñøꞌpin tyuꞌmayaj copøn nøꞌpinjiꞌṉ.
\v 2 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Pueda ser que mitz ṉgomoꞌtyamba que jicø Galilea cumguꞌyomdaꞌmbø jetse toyaꞌisyaju porque más ijtunaꞌṉ cyoja que jiꞌn eyapø Galilea cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis ñeꞌ.
\v 3 Pero mi nøjaꞌmbøjtzi que jiꞌndyet oꞌca más ityaju ancø cyoja yaj caꞌyajtøjupøꞌis ñe. Pero mijtaꞌm oꞌca jiꞌn mi ṉguiꞌpsvituꞌtame, mumu jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgueꞌte.
\v 4 Y cuando quec torre ñøyiꞌajupøꞌis Siloé y pyuṉgaꞌyaj torreꞌis dieciocho pøn, pueda ser que mitz jetse ṉgomoꞌtyamba que másnaꞌn jeꞌis ityaj cyoja que jiꞌn mumu Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis ityajuse cyoja.
\v 5 Pero mi nøjambyøjtzi que jiꞌndyet porque más ityaju ancø cyoja pyuṉgaꞌyaj torreꞌis. Pero mijtaꞌm oꞌca jiꞌn mi ñguiꞌpsvituꞌtame, mumu jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgueꞌte.
\s Como tum cuy jiꞌn tyøꞌmøyipø, jetse pøn oꞌca jiꞌn it vøjø
\p
\v 6 Jesús aṉmaꞌyoy historiajiꞌn, nømu:
\p ―Tum pøꞌnis ñøꞌijtunaꞌṉ higo cuy nijpupø uva nipiꞌomo. Maṉ myeꞌtzay tyøm jetcøsi, ja pyaꞌtayø.
\v 7 Entonces vøꞌnipiꞌis ñøjmay cuendatzøcpapøꞌis nipi: “Tuꞌcay amecøs nøꞌø min meꞌndzaye yøṉ higo cuꞌis tyøm, y ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi. Tøṉbøꞌø; ¿tiꞌajcuy suniti itpa nascøsi?”
\v 8 Pero yospa pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉu: “Øjtzø mi ṉgomi; tzacø yøṉø ameꞌomo. Matøc ø ndajcøcuꞌmay nas y ma ṉgojtay tin, a ver oꞌca tøꞌmajpa eyapø ame.
\v 9 Y oꞌca tøꞌmajpa, vøjti; y oꞌca jiꞌn tyøꞌmaje, jicsyeꞌcam mi ndøṉbøꞌpa”.
\s Jesusis yac tzoc jucsvituꞌupø yomo
\p
\v 10 Tum saꞌpøjcuy jama Jesús aṉmaꞌyopyanaꞌṉ Israel pøꞌnis conocscuy tøjcomo.
\v 11 Ijtunaꞌṉ jeni tum yomo nømnaꞌṉ myaṉ dieciocho amemnaꞌṉ yaj caꞌcupyaꞌtumnaꞌṉ yach espirituꞌis, y por eso jucs vituꞌvituꞌnepya vitpanaꞌṉ, y ni jujchenaꞌṉ jiꞌn mus viyuṉdeꞌna.
\v 12 Isuꞌjcam yomo Jesusis, vyejayu, ñøjmayu:
\p ―Tzamyomo, mi ⁿyac tzocpøjtzi mi ṉgaꞌcucøsi.
\p
\v 13 Entonces Jesusis cyot cyøꞌ yomocøsi, y jicsyeꞌcti yomo viyuṉdeꞌnu, y vyøjcotzøcpanaꞌṉ Dios.
\v 14 Pero conocscuy tøc coviꞌnajø quiꞌsycaꞌu porque Jesusis choꞌyøy saꞌpøjcuy jamacøsi, y ñøjmayaj pøndaꞌm coviꞌnajøꞌis:
\p ―Tujtay jama ijtu vaꞌ tø yosø. Yoscuy jamacøsi mindamø vaꞌ mi yac tzoꞌyøtyandøjø. U mi yac tzoꞌyøtyandøj sapøjcuy jamacøsi.
\p
\v 15 Jicsyeꞌcti ndø Comiꞌs ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayu:
\p ―Mitz mi aṉgømaꞌcøꞌotyambapøtite, porque aunque jutipø mijtzomdaꞌm mi mbucspøꞌtamba mi vaṉgas mi mburro jøꞌmdøjupø vaꞌcø ⁿyac toꞌṉdam nøꞌ tumdum jama, aunque sea sapøjcuy jamaꞌomo.
\v 16 Entonces ¿tiꞌajcuy mi ñømdamba que jiꞌn vyøjø vaꞌcø øtz como si fuera mbucspøꞌ yøṉ yomo sapøjcuy jamaꞌomo? Como Abraham yøṉ yomoꞌis pyeca jata tzuꞌṉguyete, y it dieciocho ame Satanasis yaj caꞌeꞌaj yøṉ yomo como si fuera siꞌnusenaꞌṉ itpa.
\p
\v 17 Cuando Jesusis nømnaꞌṉ chamuꞌøc yøcsetaꞌmbø tiyø, cyotzaꞌayajpanaꞌṉ mumu quiꞌsayajpapøꞌis. Pero mumu vøtipøꞌnis cyøcasøyaj myøjaṉombø tiyø nømnaꞌṉ chøjcupø Jesusis.
\s Jujche mostaza puj, jetse Dios aṉguiꞌmbamø
\p
\v 18 Y Jesús nømu:
\p ―Maṉba mi ndzajmatyam jujchepøte Dios aṉguiꞌmopya pøꞌnomo. Historiajiꞌṉ maṉba mi aṉmañdyame.
\v 19 Ijtu taꞌnø ñøyiꞌajupøꞌis mostaza. Pyøjcay pyuj tum pøꞌnis y ñip yoscuy nasomo. Y yeꞌṉu como cusye, y møji vityajpapø palomaꞌis chøcyaj ñoꞌsa ꞌyaṉmaṉgøsi. Como mostaza taꞌnø pronto myøjaꞌajpase, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy vøtiꞌajpati maṉba pøꞌnomo.
\s Jujche levadura jetsetiqueꞌt Dios aṉguiꞌmbamø
\p
\v 20 Y nømvøjøtzøc Jesús:
\p ―Maṉba mi ndzajmatyaṉgueꞌt jujchepøte Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\v 21 Tum yomoꞌis pyøc yac poṉoṉbapøꞌis pan ñøjayajupø levadura y myot tuꞌcañac myujcu harinaꞌomo vaꞌcø chøc pan. Jetse chajcu hasta que teṉeṉu. Jujche levaduraꞌis yac teṉeṉba paṉ y jiꞌn queje, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy jiꞌn quej jujche vøtiꞌajpase.
\s Cayipø aṉdyuṉ
\p
\v 22 Jesús cøtpanaꞌṉ mumupø cumguꞌyomo, møjapø cumguꞌyomdaꞌm y cheꞌ cumguꞌyomdaꞌm; y aṉmaꞌyopyanaꞌṉ mientras que nømanaꞌṉ tyuꞌṉaj Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 23 Y ñøjmay tumbøꞌis:
\p ―Ø Ṉgomi, ¿viyuṉete usycoꞌniti pøn cotzocyajpa?
\p Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p
\v 24 ―Pena tziꞌ mi ⁿvin va mi ñdyøjcøy Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø jujche ndø penatzøcpase ndø vin vaꞌ tø tøjcøy cayipø aṉdyuꞌṉomo. Porque øjtzø nømba que vøti maṉba tøjcøyajtoꞌe, y jiꞌn ma mus tøjcøyaje.
\v 25 ”Después que vøꞌtøc teꞌñchuꞌṉba y ꞌyaṉgojpa aṉdyuṉ, mijtaꞌm ma mi ñchøꞌtyam aꞌṉgomo y ma mi nøjandyame: “Øjtzø mi Ṉgomi, tø aṉvajcatyandøvø yøn aṉdyuṉ”. Y jeꞌtis ma mi ꞌyaṉdzoṉdame: “Jiꞌn mi ispøctam ⁿjyujtaꞌmbøt mijtzi”.
\v 26 Jicsyeꞌjcam mijtaꞌm maṉba ñømdzoꞌtztame: “Mi viꞌnaṉdøjqui cuꞌjtaꞌmøjtzi y uctaꞌmøjtzi, y mi ndø anmañdyam ø ṉgalleꞌomdaꞌm”.
\v 27 Pero jeꞌtis ma ñøjmañdyame: “Jiꞌndø mi ispøctam ⁿjyujtaꞌmbøt mijtzi. Tzuꞌṉdam mijtaꞌm øtzcøꞌmø, mi ndzøctambapøꞌis yatzitaꞌmbø tiyø”.
\v 28 Jiṉø ma mi vyoꞌndame y ma mi ṉgøꞌstam mi ndøtz mayaꞌcuꞌis cuando mi istamba Abraham y Isaac y Jacob y mumu tzaꞌmaṉvajcopyapø Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø, y mijtaꞌm mi ñømbujtandøj aꞌṉgomo.
\v 29 Y tuꞌmøṉ duꞌmøṉ y yøꞌqui jeni maṉba miñaje y maṉba poꞌcsyaj mesacøꞌmø Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\v 30 Y tzøctam cuenda vene jiꞌn vyaletzøquipø pøn yøti, jic jama maṉba coviꞌnajøꞌajyaje. Y vene pøn lo que coviꞌnajø pøn yøti, jic jama jin ma vyaletzøcyaje.
\s Jesusis cyøvoꞌ Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø
\p
\v 31 Jicø misma hora metz tuꞌcay pøndaꞌm nuꞌcyaju y ñøjmayaj Jesús:
\p ―Tzuꞌṉ yøꞌqui y maṉ emøc, porque aṉguiꞌmbapø Herodesis nø syun mi ⁿyaj caꞌø.
\p
\v 32 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mavø y ma nøjmay jic copønse mañapø Herodes que øtz macputpøjtzi yatziꞌajcutyaꞌm, y ⁿyac tzocpøjtzi caꞌetaꞌmbø yøti y jomi, y tuꞌcay jamapit ⁿyac tucpa ø ⁿyoscuy.
\v 33 Pero tiene que vaꞌ tyuꞌṉaj yøti, y jomi, y vøstøcmøy, porque jiꞌn mus cyaꞌ tum tzaꞌmaṉvajcopyapø emøc oꞌca jiꞌndyet Jerusalén gumguꞌyomo.
\p
\v 34 ”¡Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø, Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø, mi ⁿyaj caꞌtambapøꞌis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y mbuꞌṉgaꞌtambapøꞌis mi tzaꞌjiꞌṉ pøn lo que cyøꞌvejyajupø Diosis mitzcøtoya! Vøtinac øtz sunbanaꞌṉ mbøjcandøꞌp mitztaꞌm Jerusalén gumguy unetam mijtzi, jujche casyi mamaꞌis cyøpøꞌcøpyase ꞌyune syajøcøꞌmo; pero ja mi syun mindam øtzcøꞌmø.
\v 35 Cømaꞌnøtyamø ti mi ndzajmapøjtzi; mi ndøc maṉba tzøꞌyaj tyumgøꞌy. Y mi nøjmandyaꞌmbøjtzi: Jiꞌn ma mi ndø istame hasta que nuꞌcpa jama cuando maṉba mi ñømdame: “Ndø vøṉgotzøctamba nø minupø ndø Comiꞌis ñøyicøsi”.
\c 14
\s Jesusis yac tzoc nø syiṉupø
\p
\v 1 Tujcu que tum sapøjcuy jama tøjcøy Jesús vaꞌcø ma cyuꞌt tum fariseo coviꞌnajøꞌis tyøjcomo, y fariseoꞌstaꞌm nømnaꞌṉ cyøtuꞌnøyaj møꞌchøqui Jesús.
\v 2 Jenaꞌṉ it Jesusis viꞌnaꞌṉdøjqui tum pøn siṉgø caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis.
\v 3 Y Jesusis ñøjmayaj aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit y fariseotaꞌm:
\p ―¿O it aṉguiꞌmguy, o ja itø sapøjcuy jama vaꞌcø yac tzojcoya?
\p
\v 4 Pero ni ti ja chamyajø. Jicsyeꞌcti Jesusis ñuc nø syiṉupø cyøꞌcøsi, y yac tzojcu, y yac maṉu.
\v 5 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Aunque jutipø mijtzomdaꞌm, oꞌca quecpa mi mburro o mi vaṉgas tum nøꞌ chatøjcomo, ¿será jiꞌn ma mi nømbut jøꞌnøti aunquenaꞌṉ sapøjcuy jama?
\p
\v 6 Y ni jujchenaꞌṉ ja mus ꞌyaṉdzoꞌṉoyaj Jesusis chamuse.
\s Vejyajtøjupø coꞌtøjcajcuꞌyomo lo que jujche muspa chøcyajø
\p
\v 7 Y chiꞌ cuenta Jesusis vejyajtøjupø vaꞌcø maṉ cyuꞌtyajø, jujche mumu cyøpiṉyajuse poꞌcscuy tome coviꞌnajøcøꞌmø vaꞌcø pyoꞌcsyajø. Y Jesús aṉmaꞌyoyu yøṉ historiajiꞌṉ, nømu:
\p
\v 8 ―Cuando mi ⁿvyejtøjpa coꞌtøjcajcuꞌyomo, u mi mbyoꞌcs tome coviꞌnajøcøꞌmø, uytim nuꞌc eyapø más coviꞌnajøpø vejtøjupø que jiꞌn mijtzi.
\v 9 Y mi ⁿvyejandyamupøꞌis maṉba mi ñøjmaye: “Tø tzajcay yøṉ poꞌcscuy”. Y jetse mi ñchaꞌaj tzuꞌṉba vaꞌ mi mbyoꞌcs yaꞌi.
\v 10 Mejor cuando mi ⁿvyejtandøjpa vaꞌ mi ⁿviꞌctamø, poꞌcstam más yaꞌi. Entonces cuando minba mi ⁿvyejumbøꞌis, maṉba mi ñøjaye: “Amigo, muspa mi mboꞌcs más tome coviꞌnajøcøꞌmø”. Entonces maṉba mi vyøṉgotzøcyaje mesacøꞌm poꞌcsyajupøꞌis.
\v 11 Porque aunque jutipø møjaꞌṉgotzøcpapøꞌis vyin, maṉba tzøꞌy como aunque jutzpø pobrese. Pero aunque jutzpø pobrese chøcpapøꞌis vyin, jet maṉba yac møjaꞌṉoꞌmajtøji.
\p
\v 12 Y Jesusis ñøjacyeꞌt vyejupøꞌis vaꞌ vyiꞌcyajø:
\p ―Jujchøc mitz mi ndzøcpa søꞌṉajcuy o cuꞌtaṉbajcuy, uy vyej mi amigotaꞌm, ni mi ndøvøtaꞌm, ni mi mbarientetaꞌm, ni ricupø tøjcaṉboꞌcsataꞌm. Porque oꞌca mi ndzøcpa søṉ y mi aṉjoꞌcpa vaꞌ mi ñchøcvituꞌjacyeꞌtati, jetemete mi ṉgoyoja.
\v 13 Pero jujchøc mi ndzøcpa søṉguꞌtcuy, vejyaj pobretaꞌmbø, y yacsutaꞌmbø, y møꞌṉgaṉyajpapø, y toꞌtitaꞌmbø.
\v 14 Jetse más mi ṉgyontentoꞌajpa, porque jeꞌtis jiꞌn mus mi ñchøcvituꞌjayajø, pero Diosis maṉba mi yac vituꞌjay mi ṉgoyoja cuando yac visaꞌyajpa vøjpø pøn caꞌyajupø.
\s Tum pøꞌnis chøc møjasøṉ
\p
\v 15 Tum pøꞌnis poꞌcsupø mesacøꞌmø Jesusjiꞌṉ myan chamuse Jesusis, y je pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Contentopøte viꞌcpapø Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\p
\v 16 Pero Jesusis ñøjmayu:
\p ―Tum pøꞌnis chøc tum møja søṉguꞌtcuy, vyejoꞌyaj vøti pøn.
\v 17 Cuando nuꞌc hora vaꞌcø myavøꞌam vyiꞌcyajø, vyejupøꞌis cyøꞌvej chøsi vaꞌcø ñøjayaj vejayajupø: “Mindamøꞌam, porque listom it mumu tiyø”.
\v 18 Y mumu cyøꞌvejyaj ote que ja ityønaꞌṉ lugar vaꞌ myaṉyaj søꞌṉomo. Viꞌnapø nømu: “ⁿJuꞌyø nas, y tiene que vaꞌ ma aꞌmisø. Nøjmambya mijtzi vaꞌ mi ndø nømaṉjay pasencia, porque jiꞌn mus minø, porque ja it ø lugar”.
\v 19 Eyapøꞌis ñøjmayu: “ⁿJuꞌyøjtzi mosay par vacas yoscucøtoya y maꞌṉbø ndzøjquisi. Nøjmambya mijtzi vaꞌ mi ndø nømaṉjay pasencia porque jiꞌn mus minø”.
\v 20 Eyapøꞌis ñøjmayu: “Merotøc ø coꞌtøjcaju y por eso jiꞌnø mus minø”.
\v 21 Cuando vituꞌ chøsi, maṉ chajmay vøꞌtøc jujche aṉdzoṉdøju. Jetsemete vøꞌtøc quiꞌsycaꞌu y ñøjmay chøsi: “Maṉ yøti yøti plazaꞌomdaꞌm y calleꞌomdaꞌm cumguꞌyomo, y nømin yøꞌqui pobretaꞌmbø y yacsutaꞌmbø, møꞌṉgaṉyajpapø, y toꞌtitaꞌmbø”.
\v 22 Jetse chøc chøsiꞌis, y entonces ñøjmayu: “Øjtzø mi ṉgomi, yøti ndzøjcuꞌmøjtzi jujche mi ndø ndzajmayuse, y ijtutøc más lugar”.
\v 23 Y ñøjmay cyomiꞌis chøsi: “Maṉ myeꞌtz tuꞌṉomdaꞌm y veꞌquecøꞌmdaꞌm, y i mi mbaꞌtyajpa, pyenatzøcyajø vaꞌ yac tøjcøyajø, vaꞌcø tas ø ndøc.
\v 24 Porque nøꞌmbøjtzi que pøn lo que viꞌna oyupø ø ⁿvejoꞌyaje, ni jutipøꞌis jiꞌn ma cyuꞌtis ø ṉguꞌtcuy”.
\s Tiene que vaꞌ ndø ndzac mumu tiyø vaꞌcø maṉ ndø paꞌt Jesús
\p
\v 25 Nømnaꞌṉ myaṉyaj vøti pønjiꞌn Jesús, y Jesús quenvituꞌu y ñøjmayaju:
\p
\v 26 ―Oꞌca aunque iꞌis syunba min øtzcøꞌmø, tiene que øtz más vaꞌcø sunø que jiꞌn jyata, y myama, y yomo, y ꞌyunetaꞌm, y ꞌyatzitaꞌm, y chøtzøtaꞌm, y myuquitaꞌm, y también ñeꞌ vyin. Oꞌca jic más syunba, jiꞌn mus ø nønduꞌṉajø.
\v 27 Oꞌca aunque iꞌis jiꞌn syun is toya jujchem øtz maṉbase is toya vaꞌ ṉgap cruz, y vaꞌ caꞌ cruzcøsi, entonces jiꞌn mus ø nønduꞌṉajø.
\v 28 Supongamos que tum pøn mijtzomdaꞌm sunba chøc noꞌtzetøc torreꞌøyu. ¿Será que jiꞌn ma poꞌcs viꞌnac vaꞌ cyøqueꞌnøy gasto, a ver oꞌca it tumin vøti vaꞌcø yac tucø?
\v 29 Utyem ñøtzoꞌtzu, jiꞌn mus yac tucø, y mumu lo que nø isyajupøꞌis maṉba syijcaꞌyaje.
\v 30 Y maṉba nømyaje: “Yøṉ pøꞌnis ñøtzoꞌtzu vaꞌ chøc tøc, y ni ja mus yac tucø”.
\v 31 Y oꞌca tum aṉguiꞌmbaꞌis maṉba ñøquip eyapø aṉguiꞌmba tøvø, viꞌnac maṉba poꞌcse y maṉba piensatzøc a ver oꞌca muspa cyønuꞌcayø, porque ñøꞌit majcay mil pøn, y eyapø aṉguiꞌmbaꞌis ñøꞌit ips mil pøn.
\v 32 Oꞌca jiꞌn mus cyønuꞌcayø, cuando eyapø aṉguiꞌmba yaꞌitøc ijtu, maṉba cyøꞌvej ote a ver jujche muspa ꞌyarreglatzøcø vaꞌ jyana quipyajø.
\v 33 Jetsetiqueꞌt aunque jutipø mijtaꞌm oꞌca jiꞌn mi ndzac mumu tiyø mi nøꞌijtupø, jiꞌn mus mi ndø nønduꞌṉajø.
\s Oꞌca cana sequeꞌajpa, ni ticøtoya jiꞌn vyøjø
\p
\v 34 ”Cana vøjpø tiyete. Pero oꞌca cana sequeꞌajpa, jiꞌnam jutznømø ndø yac paꞌajcaje.
\v 35 Ni nascøtoya ni tununumø abono jiꞌn vyøjø. Patzpøtøjpa. Oꞌca it mi ṉgoji vaꞌ mi manø, cømaꞌnøyø.
\c 15
\s Borrego tocoy y jicsyeꞌcti queju
\p
\v 1 Toꞌmøyaj Jesús mumu cobratzøjcoyajpapøꞌis y cojapaꞌtyajupøꞌis vaꞌ cyømaꞌnøyajø.
\v 2 Y cyøꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ Jesús fariseoꞌis y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit; nømnaꞌṉ na ñøjayajtøju:
\p ―Yøꞌṉis pyøjcøchoṉba cojapaꞌtyajupø y jetjiꞌṉ cuꞌtyajpa.
\p
\v 3 Entonces Jesusis chajmay historia vaꞌc ꞌyaṉmaꞌyoya; yøcse nømu:
\p
\v 4 ―Supongamos que tum pøꞌnis mijtzomdaꞌm ñøꞌit mosis byorrego y tum tocopya. ¿Ti chøcpa? Pues chacpa noventa y nuevepø jeni tzaꞌmomo vaꞌcø maṉ myeꞌtz tocoyupø hasta que pyaꞌtpa.
\v 5 Y pyaꞌtuꞌjcam, cyapcøtøjcøpya ñøminba cajsøpya.
\v 6 Y cuando nuꞌcpa tyøcmø, vyejtuꞌmyajpa tyøvø y tøjcaṉboꞌcsa ñøjmayajpa: “Cajsøtyam øtzjiꞌn, porque mbaꞌtuꞌmøjtzi ø mborrego oyupø tocojoꞌye”.
\v 7 Øtz mi ⁿnøjaꞌmbyøjtzi que jetse cyøcasøyajpa tzajpomdaꞌmbøꞌis tum cojapaꞌtupø pøn oꞌca quiꞌpsvituꞌpa. Tzajpomdaꞌmbøꞌis más cyøcasøyajpa quiꞌpsvituꞌupøꞌis que menos noventa y nueve vøjtaꞌmbø que ja it pyena vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø.
\s Tumin tocoyu y jicsyeꞌcti queju
\p
\v 8 ”Y supongamos que tum yomoꞌis ñøꞌit majcay tumin y tyocopya tumø. ¿Ti maṉba chøqui? Pues jyaꞌpøꞌpya noꞌa y ꞌyocpetpa tyøc, y tumin myeꞌtzpa møꞌchøqui hasta que pyaꞌtpa.
\v 9 Y cuando pyaꞌtpa, vyejtuꞌmyajpa yomdøvø y tyøjcaṉboꞌcsataꞌm y ñøjmayajpa: “Nøcasøtyam øjtzi porque mbaꞌtum ø ndumin oyupø tocojoꞌye”.
\v 10 Mi nøjmambyøjtzi que jetsetiqueꞌt Diosis ꞌyangeles casøyajpa cuando tum cojapaꞌtupø pøꞌnis quiꞌpsvituꞌpa.
\s Yatzipø une maṉ yaꞌi y jicsyeꞌcti vituꞌu
\p
\v 11 Y Jesús nømgueꞌtu:
\p ―Tum pøꞌnis ñøꞌijtunaꞌṉ metzcuy ꞌyune.
\v 12 Y muquipøꞌis ñøjmay jyata: “Jatay, tziꞌ ndø ø ṉguenda juncheꞌnomo maṉbacsyeꞌṉomo nøndzøꞌy øjtzi aunque tiyø”. Y jyataꞌis vyeꞌnayaj ꞌyunetaꞌm ti ñøꞌijtu.
\v 13 Cøjtuꞌjcam usy jama, je myuquiꞌis tyuꞌmbøꞌ mumu ti chiꞌtøjuse y tzuꞌṉu. Maṉ søṉvit ma viti yaꞌi cumguꞌyomo, y jiṉø myalgastatzøcpøꞌ tyumin vaꞌ chøc gyusto.
\v 14 Cuando yajpøꞌuꞌjcam tyumin, oy it naꞌñchaṉ yuꞌ jicø nasomo, y ischoꞌtz toya.
\v 15 Y maṉ coyos tumø jic cumgupyønjiꞌṉ. Y jiꞌquis cyøꞌvej tzaꞌmomo vaꞌ pyøꞌnøy yoya.
\v 16 Je une oscoꞌṉbanaꞌṉ, sungoꞌnbanaꞌṉ cyuꞌtas yoya cuꞌtcuy, pero ni iꞌis ni ti ja chiꞌø.
\v 17 Entonces quiꞌpsocuy minu y nømu: “Ñøꞌit ø jandaꞌis vøti yospapø pøn. Jeꞌtis ñøꞌityaj vøti cuꞌtcuy, y øjtzi yøꞌqui nø oscaꞌcomøꞌnu.
\v 18 Maꞌṉbø tzuꞌṉi, maꞌṉbø maṉ ø jandacøꞌmø, maꞌṉbø ⁿnøjaye: Jatay, øtz cojapaꞌtø Dioscøsi y mi viꞌnaṉdøjqui.
\v 19 Como øtz jiꞌṉ chøṉ vøjpø pøn, jiꞌn mus mi ndø nøjay: Ø mi ⁿune. Pero tø pøjcøchoṉ ndøvø como tum coyospa pønse”.
\v 20 Jetse tzuꞌṉu je une, maṉ jyatacøꞌmø.
\p ”Pero cuando yaꞌitøcnaꞌṉ ijtuꞌøc, is jyataꞌis nø ñuꞌcupø ꞌyune; y tyoyaꞌṉøyu, y popya cyønuꞌcu, y jyotzcøtøjcøyu, y syuꞌcu.
\v 21 Y ꞌyuneꞌis ñøjayu: “Jatay, cojapaꞌtøjtzi Dioscøsi y mi viꞌnaṉdøjqui. Como øtz jiꞌn chøṉ vøjpø pøn, jiꞌn mus mi ndø nøjay: Ø mi ⁿune”.
\v 22 Pero jyataꞌis ñøjayaj chøsi: “Nøpujtatyam yøti yøti más vøjpø tucu y yac mestamø. Cojtatyam cyøꞌaṉuneꞌomo cøcumø. Yac mestam sapato cyosoꞌomo.
\v 23 Y nømindam tzaṉgapø vacas une y yaj caꞌtamø vaꞌcø ndø viꞌctamø, y ma ndø tzøctam søṉ.
\v 24 Porque yøṉ ø ⁿune como si fuera caꞌuse o tuqui, pero quenbapøte. Tocoyupønaꞌṉete pero quejvøjøtzøjcuꞌam”. Y cyøcasøchoꞌchaju.
\p
\v 25 ”Y atzipø ꞌyune yoscuñasomo ijtu, y cuando minu y nuꞌc tome tyøcmø, myan suñinaꞌṉ nø vyanømu y nø ꞌyetznømu.
\v 26 Y atzipø ꞌyuneꞌis vyejay tumø chøsi y ꞌyocvaꞌc tiyø nø chøctøju.
\v 27 Y chøsiꞌis ñøjmayu: “Mijtzø muṉgui minu, y mi jandaꞌis yaj caꞌ tzaṉgapø vacas une, porque vituꞌ saꞌsapø”.
\v 28 Jicsyeꞌcam ꞌyatzi quiꞌsycaꞌu y ni ja syun tyøjcøy tyøjcomo. Por eso put jyata y ñømgoꞌnajoꞌyu ꞌyune vaꞌcø tyøjcøyø.
\v 29 Pero jeꞌtis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmay jyata: “Vøti amem mi nøyospamøtzi. Mumu jama ndzøjcøjtzi mitz mi ndø tzajmayuse; ja yoschøꞌy øtz nunca. Pero mitz nunca ja ndø tziꞌ ni tum chivo une vaꞌcø ndzøc søꞌṉajcuy ø amigojiꞌṉ.
\v 30 Pero yøṉ mi ⁿune minu oyupøꞌis mi ⁿyajpøꞌjay mi ndumin møtzi yomocøsi, y mi ⁿyaj caꞌ jetcøtoya tzaṉgapø vacas une”.
\v 31 Y jyataꞌis jicyeꞌjcam ñøjmay atzipø ꞌyune: “ꞌYune, mitz mumu jama øtzjiꞌṉ mi ⁿijtu, y mumu ti nø ijtøjtzi, mijtze neꞌ.
\v 32 Vøjø vaꞌcø tø søṉdzøctamø y tø cajsøtyamø, porque yøṉ mi muṉgui como si fuera caꞌuse o tuqui, pero quenbati; tocoyupønaꞌṉete, y quejuꞌam”.
\c 16
\s Jiꞌn vyøjpø encargado
\p
\v 1 Y Jesusis ñøjmay también ñøtuṉdøvø:
\p ―Ijtunaꞌṉ tum pøn ricupø y ñøꞌijtunaꞌṉ encargado vacø cuendatzøc ti ñøꞌijtupø. Y encargado maṉ cøtzaꞌmøtyøji cyomicøsi que nø yajay mumu lo que ti ñøꞌijtupø cyomiꞌis.
\v 2 Jicsyeꞌcam encargado vyej vøꞌneꞌis y ñøjmayu: “¿Tiyete yøṉø que ṉgømaꞌnøpyøjtzi ti mi ndzøjcu? Tzajmay ndøvø jujche mi nønduꞌṉaj ø ⁿyoscuy. Porque yøti jiꞌnam ma mi ndziꞌ yoscuy”.
\v 3 Y jicsyeꞌcam encargado nøm chocoꞌyomo: “¿Tiyø ndzøcpøjtzi, porque ø ṉgomiꞌis yac tzacpa ø ⁿyoscuy? Ja it ø mbømi vaꞌ ndaj nas, y vaꞌcø ⁿvac limosna, ṉgotzaꞌapyøjtzi.
\v 4 Øtz muspa ti ma ndzøqui vaꞌcø pøjcøchoṉyajøjtzi tyøjcomdaꞌm, vaꞌcø yac ityaj tyøjcomo, cuando yac tzactøjuꞌam ø ⁿyoscuy”.
\v 5 Entonces encargadoꞌis vyejay tumdum cyøjaꞌtzpapøꞌis cyomi. Y encargadoꞌis ñøjmay tum cyøjaꞌtzpapøꞌis: “¿Jujche mi jaꞌndzapya ø ṉgomi?”
\v 6 Y cyøjaꞌtzpapøꞌis ñøjmayu: “Jaꞌndzapyøjtzi mosis lata aceite”. Entonces encargadoꞌis myeꞌtz vyale y ñøjmay cyøjaꞌtzpapøꞌis: “Pøc mi mbale, y poꞌcs jøꞌnø jøꞌnø y jajyay cincuenta lata”.
\v 7 Jicsyeꞌcam encargadoꞌis ñøjmay eyapø cyøjaꞌtzpapøꞌis: “Y mijtzi, ¿jujche mi jaꞌndzapya?” y cyøjaꞌtzpapøꞌis ñøjmayu: “Mosis costal trigo”. Y encargadoꞌis myeꞌtz vale y chiꞌ cyøjaꞌtzpapøꞌis y ñøjmayu: “Pøc mi mbale y jaꞌyøy ochenta”.
\v 8 Y cuando cyomiꞌis myusuꞌøc jujche chøc yatzipø encargadoꞌis; mismo cyomiꞌis chiꞌ cuenta que encargadoꞌis chøc quiꞌpsocujiꞌṉ. Porque quiꞌpsyajpapøꞌis puro nascøspø itcuy más chøcyajpa quiꞌpsocujiꞌṉ entre ñeꞌcomdaꞌm que søꞌṉgøꞌom ityajupøꞌis jiꞌn chøcyaj quiꞌpsocujiꞌṉ.
\p
\v 9 ”Y øtz mi ñøjandyaꞌmbø mijtzi: Amigo tzøctam nascøspø mi riṉguesaꞌajcujiꞌṉ, aunque riquesaꞌajcuy jiꞌndyet vyøjpø tiyø. Entonces cuando yajpa mi ringuesaꞌajcuy, maṉba mi mbyøcøchoṉdandøji jiꞌn yajepø itcuyomdaꞌm.
\p
\v 10 ”Chøcpaꞌis vøjø usypøjiꞌn, chøjqueꞌtpati vøjø vøtipøjiꞌṉ; y jiꞌn chøquiꞌis vøjø usypøjiꞌṉ, ni vøtipøjiꞌṉ jiꞌndi chøjqueꞌt vøjø.
\v 11 Oꞌca nascøspø tuminjiꞌṉ ja mi ꞌyondyam vøjø, ni iꞌis jiꞌn ma mi nchiꞌtam viyuṉbø ricuꞌajcuy.
\v 12 Oꞌca eya neꞌomo ja mi ⁿꞌyoñdyam vøjø, ni iꞌis jiꞌn ma mi ñchiꞌtam mi neꞌndaꞌm.
\p
\v 13 ”Ni jutipø coyospapøꞌis misma hora jiꞌn mus yosay metzcuy cyomi. Porque o eyapø syunba y eyapø jiꞌn syuni; o eyapø yosapya vøjø y eyapø jiꞌn yosay vøjø. Jiꞌn mus mi ⁿyosay Dios oca sunba mi ⁿyos puro tumingøtoya.
\p
\v 14 Y cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ mumu yøcsetaꞌmbø ote fariseoꞌis, y como syuñajpanaꞌṉ tyumin, syijcayajpanaꞌṉ Jesús.
\v 15 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mitztaꞌm vøjpø pønse mi ndzøctamba mi ⁿvin pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui, Pero Diosis mi ṉgyomusatyamba mi ndzocoy. Porque pøꞌnis vyøcotzøcyajpapø, Diosis yatzicotzøcpa.
\s Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy jiꞌn cøyaje
\p
\v 16 ”Ijtunaꞌṉ Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy lo que chajcupø jachøꞌyupø, y ijtunaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis chamyajuse hasta que min yos Juan nøꞌyøꞌopyapø. Pero desde que min Juan, tzamdzoꞌtztøju vøjpø ote jujche aṉguiꞌmbase Dios, y mumu pøꞌnis pyenatzøcyajpa vyin vaꞌcø tyøjcøyaj Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo.
\p
\v 17 ”Y más fácil vaꞌcø yaj tzap, y nas que vaꞌcø jana viyuꞌṉaj tum punto o tum raya aṉguiꞌmguꞌis ñeꞌ.
\s Pøꞌnis jiꞌn mus chac yomo
\p
\v 18 ”Oꞌca aunque iꞌis chacpa yomo y coꞌtøjcajpa eyapøjiꞌṉ, jetse cyøtzøjcøꞌopya; y oꞌca tum pøꞌnis pyøcpa yomo chajcupø jyayaꞌis, jetse cyøtzøjcøꞌocyeꞌtpa.
\s Ricupø pøn y Lázaro
\p
\v 19 ”Ijtunaꞌṉ tum pøn ricupø. Myespanaꞌṉ vøjpø tucu caro coyajate, y mumu jama chøcpanaꞌṉ søṉ, cyuꞌtcøpiṉbanaꞌṉ cuꞌtcuy syunbase.
\v 20 Itqueꞌtutinaꞌṉ pobrepø pøn ñøyipøꞌis Lázaro. Ricuꞌis ꞌyanduṉgøꞌmø tzactøjupøte y putzitasupøte.
\v 21 Sunbanaꞌṉ pivø cømuꞌtaṉ quecpapø ricuꞌis myesyacøtøjcøꞌmø a ver si oꞌca taspanaꞌṉ cømuꞌtaꞌṉis. Y miñajqueꞌtpanaꞌṉ tuyi y cyøcajtayajpanaꞌṉ pyutzi.
\v 22 Y tujcu que pobrepø pøn caꞌu y aṉgelesis ñømaṉyaj jut ijtumø Abraham vøjpø itcuꞌyomo. Y caꞌqueꞌtuti ricu, y oy niptøji.
\v 23 Nømnaꞌṉ toyaꞌis ricu infiernoꞌomo, y quendeꞌnu y yaꞌiti is Abraham y jenaꞌṉ isqueꞌt Lázaro tuꞌmbac Abrahamjiꞌṉ.
\v 24 Y vyejay ricuꞌis y ñøjmayu: “Ø mi janda Abraham, tø toyaꞌṉøy ndøvø. Cøꞌvej Lázaro vaꞌ yac muj cyøꞌaṉꞌune nøꞌjiꞌṉ y cyot usy nøꞌ ø ndotzcøsi vaꞌcø syujcøy ø ndotz. Porque nøꞌmø toyaꞌis vøti yøṉø juctyøjcomo”.
\v 25 Y ꞌyaṉdzoṉ Abrahaꞌmis: “ꞌYune, jajmutzøc cuando mi ṉguenbaꞌc mi nøꞌijtunaꞌṉ vøti riquesaꞌajcuy, y Lazaroꞌis oy is toya. Y yøti Lázaro vøjti it yøꞌqui nø cyasøyu, y mitz nø mi ñdyoyaꞌis jeni.
\v 26 Además de mumu yøṉø itqueꞌtuti jøṉupø noṉsepø cucmø; øtz yøꞌc ijtu y mitz tuꞌmøṉ ijtu. Y yøꞌcpø sunbapø cyøtø mitz ijtumø, jiꞌn mus cyøtø. Ni jenbø jiꞌn mus min yøꞌqui”.
\v 27 Ricuꞌis nøjmayu: “Jatay, mi nømgoꞌnapyøjtzi que vaꞌ mi ṉgøꞌvej Lázaro ø jandaꞌis tyøcmø.
\v 28 Porque it mosay ø ndøvø. Cøꞌvej Lázaro vaꞌ chajmayaj ø ndøvøtaꞌm vaꞌ jyana miñaj jejtaꞌm yøꞌqui yøṉø toyaꞌiscuꞌyomo”.
\v 29 Pero Abrahaꞌmis ñøjmayu: “Jiꞌquis ñøꞌityaj Moisesis totocøs jyachøꞌyupø y ñøꞌityaj tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis jyachøꞌyajupø totocøsi. Sunba vaꞌ yaj cømaꞌnøyaj jejtaꞌm”.
\v 30 Y jicsyeꞌcti ricuꞌis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu: “Pero ø mi janda Abraham, aunque jiꞌn cyømaꞌnøyaj jejtaꞌm, pero oꞌca tum opø caꞌe vituꞌqueꞌtpanaꞌṉ jiṉø ø ndøvøꞌomo, quiꞌpsvituꞌyajpanaꞌṉ”.
\v 31 Pero Abrahaꞌmis ñøjmayu: “Oꞌca jiꞌn cyømaꞌnøyaj Moisesis jyayuse, y tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis jyayajuse, entonces jiꞌndinaꞌṉ ma vyaꞌṉjamyajqueꞌte oꞌca visaꞌpyanaꞌṉ opø caꞌe”.
\c 17
\s Cuidado jana mi nøndocoy mi ndøvø
\p
\v 1 Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø:
\p ―Seguro que maṉba it iꞌis yac tocoyajpa pyøndøvø; pero vøti maṉba toyaꞌis ñøtocopyapøꞌis pyøndøvø.
\v 2 Mejor que vaꞌ vajtøjatyøj vacuchaꞌ cyønøcøꞌmø y vaꞌ pyatztøjcøtyøj nøꞌcømø vaꞌcø syucscaꞌ jeni antes que vaꞌcø jyana ñøtocoy tum yøn cheꞌtaꞌmbø.
\v 3 Tzøjcatyam cuenda mi ⁿvin; oꞌca mi ndøvø cojapaꞌtpa mitzcøsi, nøjayø: “Jiꞌn vøj nø mi ndzøjcu”. Y oꞌca quiꞌpsvituꞌpa, yac tzøꞌy jetse.
\v 4 Y oꞌca cuꞌyañac tumbø jamaꞌomo cojapaꞌtpa mitzcøsi y cuꞌyañac minba mitzcøꞌmø y mi ñøjmambya: “Ṉguiꞌpsvituꞌuꞌmtzi”; entonces jetse yac tzøꞌyø, uꞌyam mi ṉguiꞌsaye.
\s Lo que muspapø ndø tzøcø oꞌca ndø vaꞌṉjamdamba Jesús
\p
\v 5 Apostolesis ñøjmayaj ndø Comi:
\p ―Tø tziꞌtam ndøvø quiꞌpsocuy más taꞌnemø vaꞌcø vaꞌṉjajmotyamø.
\v 6 Y ndø Comiꞌis ñøjmayaju:
\p ―Oꞌca mi vyaꞌṉjajmondyambanaꞌṉ viyuṉsye, aunquenaꞌṉ como mostaza tømbuse cheꞌpøte, jetsetinaꞌṉ mi vaꞌṉjajmoṉguy aunque sea usyi, entonces muspanaꞌṉ mi ñøjmay yøn sicómoro cuy: “Visput mi ⁿvin, y ma nip mi ⁿvin majromo”. Y jic cuy mi ṉgyømaꞌnøpyanaꞌṉ y maṉunaꞌṉ teꞌn majromo.
\s Jesusis chamu jujche vøjø vaꞌ chøc coyospapøꞌis
\p
\v 7 ”Supongamos que tum pøꞌnis mijtzomdaꞌm ñøꞌijtu coyospapø, y yospa tzaꞌmomo, o cyoqueñajpa borrego. Cuando vituꞌpa tzaꞌmomo, ¿será que cyomiꞌis maṉba nømi: “Min jøꞌnø y poꞌcsa mesyacøꞌmø”? Jiꞌn ma ñøm jetse.
\v 8 Cyomiꞌis maṉba ñøjmay viꞌna: “Tø tzøjcay ø ṉguꞌtcuy viꞌna, y preparatzøc mi ⁿvin vaꞌcø mi ndø yosayø mientras øtz nø cuꞌtuꞌcsyeꞌṉomo, nø ujcuꞌcsyeꞌṉomo. Cuꞌtaṉjejucaꞌmtzi, muspa mi ṉgyuꞌt mijtzi muspa mi ⁿꞌyuc mijtzi”.
\v 9 ¿Será que ñøjmapya cyoyospa: “Yøscøtoya mi ndzøjcu øtz mi ndzajmayuse”? Pues jiꞌn ñøjmay jetse.
\v 10 Jetse también mijtaꞌm; cuando mi ndzøctamuꞌjcam mumu lo que mi ñchajmatyandøjuse, nømdamø: “Ø ṉgomiꞌis ja gyanatzøc ni ti más por lo que øtz ndzøctamuse, porque sólo ndzøctaꞌmøjtzi lo que aṉguiꞌmdandøjuse”.
\s Jesusis yac tzoc majcaṉbøn ñøꞌityajupøꞌis yach putzi caꞌcuy
\p
\v 11 Y tujcu que Jesús nømnaꞌṉ myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo, y nømnaꞌṉ cyøt Samaria nasomo y Galilea nasomo.
\v 12 Nømnaꞌṉ tyøjcøy Jesús tum cheꞌ cumguꞌyomo. Y majcapya pøꞌnis choṉyaju y teꞌndzøꞌyaj yaꞌi; ñøꞌityajupøꞌis yach putzi caꞌcuy ñøyipøꞌis lepra.
\v 13 Vyejayaju y ñøjmayaj Jesús:
\p ―¡Jesús Maestro, tø toꞌyaꞌṉøtyam ndøvø øtztaꞌm!
\p
\v 14 Y Jesusis isyaju y ñøjmayaj caꞌetaꞌmbø:
\p ―Maṉdamø: ma isindziꞌtam mi ⁿvin Israel pane.
\p Y mientras nømnaꞌṉ myaṉyaj tuꞌṉomo, tzøꞌyaj tzocyajupø majcaṉbøn.
\v 15 Cuando is tumbøꞌis vyin oꞌca tzojcuꞌam, jicsyeꞌcti vituꞌ Jesuscøꞌmø tzojcupø, y pømi veju y vyøcotzøc Dios porque yac tzojcu.
\v 16 Y japcøneꞌc hasta nascøsi Jesusis cyosocøꞌmø, y ñøjmayu:
\p ―Yøscøtoya mi ndø yac tzojcu.
\p Y Samaria cumguꞌyombøte. 
\v 17 Entonces Jesusis ñøjmay pøn tzojcupø:
\p ―Como majcaṉbøn mi ñchøꞌtyam tzojcupø, ¿y macstujtaṉbønbø juti tzøꞌyaju?
\v 18 ¿Tiꞌajcuy ni jutipø ja vituꞌ vaꞌcø vyøcotzøc Dios, naꞌs yøṉ eyaco cumgupyøn vituꞌu tyumgøꞌy?
\p
\v 19 Y Jesusis ñøjmay pøn tzojcupø:
\p ―Teꞌñchuꞌṉø y maṉ mijtzi, porque mi vyaꞌṉjamombya mi ṉgyotzojcu.
\s Jujche ma min aṉguiꞌm Dios
\p
\v 20 Fariseoꞌstaꞌm ꞌyocvaꞌcyaj Jesús jujchøc ma mini vaꞌ ꞌyaṉguiꞌm Dios. Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Dios vaꞌ min aṉguiꞌmoye, jiꞌn jutz nøm ndø isi.
\v 21 Jiꞌn mus tø nømø: “Yøṉaꞌm”; ni jiꞌn mus tø nømø: “Jicaꞌm”. Porque Dios aṉguiꞌmopya mijtzomdaꞌm.
\p
\v 22 Entonces Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø:
\p ―Maṉba nuꞌc jama cuando maṉba aṉsundam vaꞌ mi ndø isatyam ø ⁿitcuy, pero jiꞌn mus maṉ mi ndø istamø øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 23 Maṉba mi ñøjmandyandøji: “Jic ndø joꞌctambapø, yøꞌc ijtu”. O maṉba mi ñøjmandyandøji: “Jicømete”. Pero u mi myaṉdamu vaꞌcø maṉ mi mbaꞌjtam jicse nømbapø.
\v 24 Porque como rayuꞌis ñeꞌmoctaspase tzap, jetsetiqueꞌt søꞌṉoctaspa maṉba mini øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 25 Pero viꞌna tiene que vaꞌcø toyaꞌis øjtzi y tiene que vaꞌcø jana pøjcøchoṉyaj yøti ityajupø pøꞌnis.
\v 26 Jujche oyuse tuqui Noesnaꞌṉ ijtuꞌøc, jetset maṉba tujqueꞌte cuando minbaꞌc øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 27 Noesnaꞌṉ ijtuꞌøc, cutyajpanaꞌṉ, ucyajpanaꞌṉ coꞌtøjcajyajpanaꞌṉ, chiꞌocuꞌyajpanaꞌṉ ꞌyune vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø, hasta que tøjcøy Noes barcoꞌomo y oy møjaꞌṉ jøꞌtø; y jen sucscaꞌpøꞌyaju.
\v 28 Y cuando Lot ijtuꞌcnaꞌṉ, jetseti o tucnøṉgueꞌte. Cuꞌtyajpanaꞌṉ, ucyajpanaꞌṉ, juꞌyoyajpanaꞌṉ, maꞌayajpanaꞌṉ, nipyajpanaꞌṉ, tøctzøcyajpanaꞌṉ.
\v 29 Pero mismo jete jama pujtuꞌjcam Lot Sodoma cumguꞌyomo, quec møji juctyøc y azufre y poṉbøꞌtocoyaj mumu Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbø.
\v 30 Jetseti maṉba tujqueꞌt jic jama cuando øtz maṉba queje, øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\p
\v 31 ”Jic jama cuando quejpaꞌc øjtzi, tøjcøsi ijtupø y cyote tøjcomo ijtu, mejor vaꞌ pyotyucø, vaꞌ jyana tøjcøy tyøjcomo vaꞌcø ñømaṉ cyote. Jetsetiqueꞌt tzaꞌmomo ijtupø vaꞌ jyana jyøsvituꞌ tyøcmø.
\v 32 Jajmutzøctam Lojtis yomo jujche tujcuse.
\v 33 Aunque iyø syunbapøꞌis quenꞌiꞌnø vyingøtoya, tocopya; pero oꞌca caꞌpa øtzcøtoya, maṉba quen iꞌni.
\p
\v 34 ”Mi nøjandyaꞌmbøjtzi que jicø tzuꞌi maṉba ityaj metzcuy tumbø tzeꞌsomo. Tum maṉba nømandøji y tum maṉba tzactøj jeni.
\v 35 Metzcuy yomo maṉba ityaj nø vyayajupø tumøꞌomo. Tum maṉba nømaṉdøji y tum maṉba tzactøj jeni.
\v 36 Metzcuy maṉba ityaj tzaꞌmomo. Tumø maṉba nømaṉdøji y tum maṉba tzactøj jeni.
\p
\v 37 Y ñøjmayaj ñøtuṉdøvøꞌis:
\p ―¿Juti, øjtzø mi Ṉgomi?
\p Y ndø Comiꞌis ñøjmayaju:
\p ―Jut ijtumø caꞌupø, jeni tuꞌmyajpa juꞌqui.
\c 18
\s Atcaniꞌis cyotzoṉ yaṉbac yomo
\p
\v 1 Jesusis chajmay historia vaꞌcø ꞌyaṉmayø que pyenati vaꞌcø ndø oꞌnøy Dios tumdum jama, y vaꞌcø jana tø tzocomochiꞌajtamø.
\v 2 Nømu:
\p ―Tum cumguꞌyomo ijtunaꞌṉ tum juez. Ni jiꞌnaꞌṉ cyønaꞌtzøy Dios, ni jiꞌnaꞌṉ cyønaꞌtzøy pyøndøvø.
\v 3 Itqueꞌtutinaꞌṉ mismo cumguꞌyomo tum yaṉbac yomo. Y yaṉbac yomoꞌis vøti nac cyøminbanaꞌṉ juez vaꞌcø ñøjmayø: “Tø tzøjcay justicia. It quiꞌisapyapøꞌstzi”.
\v 4 Pero ijtunaꞌṉ jyama juesis jiꞌnaꞌṉ syun chøjcay syunbase yomoꞌis, pero jicsyeꞌc ñeꞌcti nømu: “Aunque øtz jiꞌnø ṉgønaꞌtzøy Dios y jiꞌnø ṉgønaꞌtzøy ø mbøndøvø,
\v 5 nada más ma ndzøjcay justicia vaꞌ jyana mijnayø jan dum nac, y vaꞌcø jana más molestatzøcø”.
\p
\v 6 Entonces nøm ndø Comi:
\p ―Mandamø jujche nømu yatzipø juez.
\v 7 Oca yatzipø juesis chøjcay justicia yaṉbac yomo porque vøti nac cyønuꞌcu; entonces más seguro Diosis maṉba chøjcayaj justicia ñeꞌc cyøpiṉyajupø oꞌca vyejayajpapøꞌis ñeꞌcø chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ. Aunque yaꞌpa vaꞌcø cyotzoṉyajø, pero maṉba cyotzoṉyaje.
\v 8 Øtz nøꞌmbøjtzi que Diosis maṉba chøjcayaj justicia jøꞌnø jøꞌnø. Pero cuando minqueꞌtpøjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, ¿será que maꞌṉbø mbaꞌt vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi nascøsi?
\s Metzpøn ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ Dios masandøjcomo
\p
\v 9 Jesusis chajmay historia vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya, porque ityajunaꞌṉ pøn cyomoꞌyajpapøꞌis ñeꞌcø que ñeꞌc más vøjpø pøndaꞌm, pero eyataꞌmbø myenos chøcyajpanaꞌṉ. Jesús nømu:
\p
\v 10 Metzpøn quiꞌmyaj masandøjcomo vaꞌ ꞌyoꞌnøyaj Dios, tumø fariseo y tum cobtratzøjcopyapø.
\v 11 Jen teꞌnupø ꞌyoꞌnøy Dios fariseoꞌis, yøcse nømu: “Dios, yøscøtoya mi vyøꞌajcupit øtz jiꞌn chøṉ eyataꞌmbø pønsepø. Porque øtz jiꞌnø ṉgøpøc ø ndøvø ni tipit, ni øtz jiꞌnø aṉgømaꞌcøy ni iyø, ni jiꞌn chøṉ cøtzøjcøꞌyopyapø; ni øtz jiꞌnø yatzi como yøṉ cobratzøjcopyapøse.
\v 12 Øtz jiꞌn uqui jiꞌn cuꞌti metza jama tumdum semanaꞌomo ø vaꞌṉjajmoṉgucyøtoya. Aunque ti mbøcpøjtzi, mi ndziꞌpa vene”. Jetse ñøjay Dios fariseoꞌis.
\v 13 Pero cobratzøjcopyapø yaꞌinaꞌṉ teꞌnu, y ni jiꞌnaꞌṉ quendeꞌn tzapcøsi, sino que cyucpac tzaṉbanaꞌṉ, y ñøjayu: “Dios, tø toyaꞌṉøyøjtzi; øtz cojapatupø chøṉø”. Jetse nømu; y
\v 14 nøꞌmbøjtzi que yøṉ cobratzøjcopyapø maṉ tyøcmø cøvajcøyupøꞌam cyojapit. Pero fariseo ja cyøvajcøyø. Porque aunque jutipø møjaꞌṉdzøcpapøꞌis vyin, jet maṉba tzøꞌy como aunque juchpø pobrese. Pero aunque juchpø pobrese chøcpapøꞌis vyin, jet maṉba yac møjaꞌṉoꞌmajtøji.
\s Jesusis cyojtay bendición unetaꞌm
\p
\v 15 Y ñømiñajpanaꞌṉ cheꞌtaꞌmbø une vaꞌcønaꞌṉ cyot cyøꞌ jetcøs Jesusis. Pero cuando isyaj ñøtuṉdøvøꞌis, ꞌyojnayaj ñømiñajuꞌis ꞌyune.
\v 16 Pero Jesusis vyejayaj une vaꞌcø ñuꞌcyaj jetecøꞌmø y nøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Tzactam unetaꞌm yac miñaj øtzcøꞌmø, u mi oꞌninductamu. Porque jetsepøꞌomo Dios aṉguiꞌmba.
\v 17 Viyuṉsye mi nøjmandyaꞌmbøjtzi que oꞌca aunque iꞌis jiꞌn pyøjcøchojṉay Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy como cheꞌpø uneꞌis pyøjcøchojṉapyase, entonces jiꞌn mus tøjcøy jeꞌtomo.
\s Ricupø pøꞌnis ꞌyoꞌnøy Jesús
\p
\v 18 Y ꞌyocvaꞌc tum aṉguiꞌmbapøꞌis, ñøjmay Jesús:
\p ―ⁿVyøjpøt mijtzi Myaestro, ¿jujche vøj ø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn yajepø quenguy?
\p
\v 19 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjapya: “ⁿVyøjpøt mijtzi”? Porque ni i ja it vøjpø sino sólo Diose vøjpø.
\v 20 Pero mitz mi muspa jujche it jachøꞌyupø aṉguiꞌmguy: “Uy cyøtzøjcøꞌyoye; uy yaj caꞌoye; uy ñuꞌmi; uy maṉ mi ṉgøsujtzøꞌyoyu; cønaꞌtzøy mi janda y mi mama”.
\p
\v 21 Y pøꞌnis ñøjmayu:
\p ―Mumu yøcsetaꞌmbø aṉguiꞌmguy yaj copujtøjtzi desde que uneꞌcnaꞌṉtzi.
\p
\v 22 Cuando myan Jesusis yøṉø, ñøjmayu:
\p ―Faltatøc tumna vaꞌcø mi ndzøcø. Maꞌaj mumu ti mi nøꞌijtu, y tziꞌyaj pobretaꞌm tumin mi mbøcpapø, jetse maṉba mi nøꞌit riquesaꞌajcuy tzajpomo.
\v 23 Y minø; min tø paꞌtø.
\p Pero cuando pøꞌnis myanuꞌc yøcsepø tiyø, mayaꞌcomøꞌnu; porque ricocoꞌninaꞌṉete.
\v 24 Cuando is Jesusis que nø myayaꞌcomøꞌnu, nømu:
\p ―¡Penapit tøjcøyajpa Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø ricutaꞌmbø!
\v 25 Más fácil vaꞌcø cyøt tum camello acusyaꞌis cyojiꞌomo que tum ricu jiꞌn maṉ tøjcøy Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
\p
\v 26 Y cyømaꞌnøyajpapøꞌis Jesús nømyaju:
\p ―¿Entonces i muspa cyotzoca?
\p
\v 27 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Jiꞌn musipø chøc pøꞌnis, Diosis muspa chøcø.
\p
\v 28 Entonces Pedroꞌis ñøjmay Jesús:
\p ―Aꞌmø, mumu ti nøꞌijtamunaꞌṉtzi ndzactaꞌmøjtzi y nø maṉ mi mbajtame.
\p
\v 29 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Viyuṉsye øtz mi nøjandyaꞌmba mijtzi; aunque iꞌis chacpapøꞌis tyøc, o yomo, o jyata, o tyøvø, o ꞌyune porque sunba it Diosis ꞌyaṉguiꞌmbamø;
\v 30 pues jeꞌis maṉba pyøjcøchoṉ más vøti que jiꞌnam chajcuse yøṉ jama nascøsi; y jete maṉbapø iti itcuꞌyomo, maṉba pyøjcøchoṉ jiꞌn yajepø quenguy.
\s Jesusis chamvøjøtzøjcayu que maṉba caꞌe
\p
\v 31 Y Jesusis ñømaṉyaj neꞌti doce ꞌyapostoles y ñøjmayaju:
\p ―Cømaꞌnøtyamø. Yøti ma tø quiꞌmdam Jerusalén gumguꞌyomo, y maṉba taꞌnbøꞌ mumu tiyø tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis jyachøꞌyajupø lo que jujche maṉbase tuqui øtzcøsi; øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 32 Porque øtz maṉba tziꞌocuyajtøj eyataꞌmbø pøngøsi lo que jiꞌndyet Israel pøn; y maꞌṉbø sijcatyøji, y maꞌṉbø topaꞌoꞌnøtyøji y maꞌṉbø cøtzujøtyøji,
\v 33 y vøti nac maꞌṉbø nacstøji, y maꞌṉbø yaj caꞌtøji; y tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌqueꞌte.
\p
\v 34 Pero ñøtuṉdøvøꞌis ja myusyaj tiyø jetse syun cham Jesusis, porque ja ñøꞌityajønaꞌṉ quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyajø.
\s Jesusis yac tzoc toꞌtipø pøn
\p
\v 35 Cuando Jesús tomenaꞌṉ nø ñuꞌcu Jericó cumguy, jen tuꞌṉaṉvini pøꞌcs tum toꞌtipø, y vyaꞌcpanaꞌṉ tumin.
\v 36 Cuando myan totipøꞌis que nø cyøt vøti pøn, entonces ꞌyocvaꞌcu i nø cyøjtu.
\v 37 Y ñøjmayaju que nømnaꞌṉ cyøt Jesús Nazaret cumguꞌyombø.
\v 38 Entonces vyejay Jesús toꞌtipøꞌis, ñøjmayu:
\p ―¡Jesús, Davijdis mi ꞌyune, tø toꞌyaꞌṉøy ndøvø!
\p
\v 39 Y ñøviꞌnajyajupøꞌis ꞌyojnayaj toꞌtipø, ñøjmayaju:
\p ―¡Vøṉneyø!
\p Pero jet más vej pømi, ñøjmayu:
\p ―¡Davijdis mi ꞌyune, tø toꞌyaꞌṉøy ndøvø!
\p
\v 40 Entonces Jesús teꞌndzøꞌyu y ñøveju vaꞌcø ñø nuꞌcatyøjø. Cuando nuꞌc Jesuscøꞌmø, Jesusis ꞌyocvaꞌcu:
\p
\v 41 ―¿Ti mi sunba vaꞌc ndzøc mitzcøtoya?
\p Y jeꞌtis ñøjmayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndø yac søꞌṉay ø vindøm.
\p
\v 42 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―¡Yøti nø mi yac søꞌṉay mi vindøm! Porque mi ndø vaꞌṉjajmu, jicpit mi ñchojcu.
\p
\v 43 Jicsyeꞌcti søꞌṉ vyitøm y maṉ pyaꞌt Jesús, y vyøcotzøcpanaꞌṉ Dios. Y mumu isyajupøꞌis lo que jujche tzoc toꞌtipø vyøcotzøcyajqueꞌtpanaꞌṉ Dios.
\c 19
\s Zaqueoꞌis vyaꞌṉjam Jesús
\p
\v 1 Entonces Jesús tøjcøy Jericó cumguꞌyomo y nømnaꞌṉ cyøjtu.
\v 2 Ijtunaꞌṉ jinø tum pøn ñøyipøꞌis Zaqueo. Jet más coviꞌnajøpø cobratzøjcopyapø, y ricupø pønete.
\v 3 Jeꞌis sunbanaꞌṉ ꞌyaꞌm Jesús iyete; pero como tañipø pønete y itcomøꞌnømunaꞌṉ vøti, jetse jiꞌnam mus ꞌyaꞌmø.
\v 4 Entonces popya maṉ viꞌnajpa y quiꞌm møji sicómoro cucyøsi a ver oꞌca ispanaꞌṉ Jesús, porque jen maṉba cøti.
\v 5 Cuando Jesús nuꞌcu jicø ijtumø, entonces quenquiꞌm møji y ñøjmayu:
\p ―Zaqueo, yøti møꞌnø, porque yøti tiene que øtz vaꞌ tzøꞌy jeni mi ndøcmø.
\p
\v 6 Entonces Zaqueo møꞌn yøti yøti, y pyøjcøchoṉ Jesús y casøyu.
\v 7 Pero cuando isyaj mumu pøꞌnis que jetse nø chøjcu, entonces cyøꞌoꞌnøyaj Jesús; nømyaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy tøjcøy jic pøꞌnis tyøjcomo vaꞌcø jen syapøcø, como jic cojapaꞌtupø pønete?
\p 
\v 8 Pero Zaqueo teꞌnu y ñøjmay ndø Comi:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, aꞌmø; øtz maꞌnba ndziꞌyaj pobretaꞌmbø cucveꞌne nøꞌijtupø øjtz. Y eyataꞌmbø oꞌca ṉgøsujtzøyajøjtzi vaꞌcø ṉgøpøcyajø, viñojayajpøjtzi macscuñac.
\p
\v 9 Entonces Jesús nømu:
\p ―Yøti yøṉ tøjcomdaꞌmbø cotzocyaju, porque también yøn pøn Abrahaꞌmis chajcupø ꞌyune.
\v 10 Porque øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø miꞌnøjtzi vaꞌcø min meꞌchajø tocoyajupø pøn vaꞌcø ø ⁿyaj cotzocyajø.
\s Jujche yac yosyaj tumin majcaṉbøndaꞌmbøꞌis
\p
\v 11 Jetsepø vejvejnecuy cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ pøꞌnistaꞌm, y entonces Jesusis chajmayajqueꞌt eyapø historia vaꞌcø ꞌyaṉmayajø. Chajmayaj yøṉ historia porque ya meromnaꞌṉ ma nuꞌc Jesús Jerusalén gumguꞌyomo, y pøꞌnis cyomoꞌyajpanaꞌṉ que prontonaꞌṉ ma it Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. (Cyomoꞌyajpanaꞌṉ que Diosis maṉba cyot Jesús vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm Jerusalén gumguꞌyomo.)
\v 12 Yøcse chamu:
\p ―Tum myøjaꞌṉombø pøn maṉ yaꞌipø cumguꞌyomo vaꞌ maṉ pyøjcøchoṉ aṉguiꞌmguy, y maṉba vituꞌi vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌmø.
\v 13 Pero antes que maṉba mave, ricuꞌis vyejay majcay chøsi, y chiꞌyaj tumdum pøn tumø tumin valetzøcpapø. Y ñøjmayu: “Tzøctam negocio yøṉø tuminjiꞌṉ hasta que vituꞌpa øjtzi”.
\v 14 Pero cumgupyøꞌnis quiꞌsayajpanaꞌṉ je ricu, y por eso cyøꞌvejyaj pøn cuenta de representante mismo møjaꞌṉ aṉguiꞌmbacøsi vaꞌcø ñøjmayajø: “Jiꞌn ø sundam je pøn vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm øjtzomdaꞌm”.
\v 15 Pero pyøjcøchoṉuti aṉguiꞌmguy ricuꞌis, y vituꞌu. Y entonces cyøꞌvejayaju vaꞌcø maṉ vyejayajtøj vaꞌcø min ꞌyandzoṉyajø je chøsitaꞌm chiꞌyajupø tumin. Sunba myusø jujche gyanatzøc tumdum pøꞌnis chiꞌyajupø tuminjiꞌṉ.
\v 16 Entonces min viꞌnapø y nømu: “Ø Ṉgomi, mi ndumꞌnis gyanatzøc majcay más”.
\v 17 Y ricuꞌis ñøjmayu: “Vøjti jetse, ⁿvyøjpø mitz ñchøsi. Porque vøj mi ⁿnøyosu ancø uspø tumin, por eso maṉba mi aṉguiꞌm majcay cøcumguy”.
\v 18 Y min myetzcuꞌyombø, y nømu: “Ø Ṉgomi, mi ndumiꞌnis gyanatzøc mosay más”.
\v 19 Y ñøjmacyeꞌt ricuꞌis: “Mitz maṉba aṉguiꞌm mosay cøcumguy”.
\v 20 ”Y min eyapø y nømu: “Ø Ṉgomi, yøꞌc it mi ndumin. Mi vajtaṉneꞌcaꞌyøjtzi payuꞌomo.
\v 21 Es que mi naꞌndzøjtzi porque mi mbyaqui chocopya mbyønete. Mi mbøcpa lo que ja mi ṉgotapø, y mi ṉgosechatzøcpa ja mi nimbøpø”.
\v 22 Y ñøjmay ricuꞌis: “Mitz yandzipøte mi nchøsi. Mismo mi neꞌc mi ondepit mi ⁿyaj quecpa mi ⁿvin. Muspa mijtzi que øtz paqui chocopyø chønø. Øtz mbøcpøjtzi lo que ja ṉgyotapø øjtzi, y ṉgosechatzøcpøjtzi lo que ja ñimbapø øjtzi.
\v 23 Entonces ¿tiꞌajcuy ja mi ndø cojtay ø ndumin cyoyojyajpamø tumin une, vaꞌcø mbøjcøchovanaꞌṉ ꞌyunejiꞌṉ cuando miꞌnøjtzi?”
\v 24 Y ricuꞌis ñøjmayaj jen ityajupø: “Yac tzuꞌṉatyam tyumin, y tziꞌtam ñøꞌijtupøꞌis majcay tumin”.
\v 25 Y ñøjayaju: “Ø Ṉgomi, pero jeꞌis nøꞌijtuti majcay tyumin”.
\v 26 Ricuꞌis ñøjmayu: “Øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi que mumu ñøꞌijtupøꞌis vøti, maṉba tziꞌaṉøtyøji, y ñøꞌijtupøꞌis usyi, hasta usy ñøꞌijtupø maṉba yac jøcøjatyøji.
\v 27 Pero nømindam yøꞌc jicø quiꞌsayajpapøꞌstzi, que jiꞌn vyøꞌmøyaje vaꞌ øtz aṉguiꞌm jeꞌtomdaꞌm, y yaj caꞌtam ø ⁿviꞌnaṉdøjqui”.
\s Jesús tøjcøy Jerusalén gumguꞌyomo
\p
\v 28 Jetse Jesusis nømnaꞌṉ chamu, y cuando chaꞌmaṉjeju, ñeꞌc Jesús viꞌnaju, nømnaꞌṉ myaṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 29 Cuando nuꞌcyaj tome Olivos cotzøjcøsi tomemø ispa Betfagé gumguy y Betania cumguy, jeni Jesusis cyøꞌvejyaju metzcuy ñøtuṉdøvø vaꞌcø chøjcayaj nuꞌcsocuy.
\v 30 Y ñøjmayaju:
\p ―Jic tome mi ispapø cheꞌpø cumguy, maṉdam jiṉø. Cuando mi ndyøjcøtyamba jeni, maṉba mi mbaꞌjtam tum burro une jømdøjupø, ni iꞌstøc ja oy pyoꞌcse. Pucspøꞌtamø y jøcø nømindamø.
\v 31 Y oꞌca iyø jutipøꞌis mi ñøjandyamba: “¿Ticøtoya nø mi mbucspøꞌ burro?” ñøjmatyamø: “Porque ndø Comiꞌis nø syunu que maṉba ñøyose”.
\p
\v 32 Jetse maṉyaj cyøꞌvejyajupø y pyaꞌtyaj burro jujche Jesusis ñøjmayajuse.
\v 33 Cuando nømnaꞌṉ pyucspøꞌyaj burro, cyomiꞌis ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø mi mbucspøꞌ je burro une?
\p
\v 34 Y jeꞌtistaꞌm ñøjmayaju:
\p ―Porque ndø Comiꞌis nø syunu que maṉba yac yose.
\p
\v 35 Entonces Jesuscøꞌmø jøcønømiñaj burro y tyoꞌcøyaj tyucu burrocøsi, yac poꞌcsyaj jetcøs Jesús.
\v 36 Y jut cyøtpamø Jesús, jen tyoꞌcøjayaj tyucu tuꞌṉomo jetcøs vaꞌcø cyøtø.
\v 37 Y cuando nømnaꞌṉ myøꞌndzoꞌchaj Olivos cotzøjcøsi, entonces mumu ñøtuṉdøvøꞌis cyøcasøchoꞌchaj Jesús. Y pømi vejaṉgøtyaju, vyøcotzøcyaj Dios; porque isyaju ancø mayaꞌcusyetaꞌmbø tiyø.
\v 38 Nømyaju:
\p ―¡Vøj vaꞌcø ndø vøṉgotzøctam møjaꞌṉ Aṉguiꞌmbapø nø minupø ndø Comiꞌis ñøyicøsi! ¡Vøj tø nømaṉba Tzajpombøꞌis! ¡Ndø møjaꞌṉ vøcøtzøctaꞌi møjipø Dios!
\p
\v 39 Entonces metzcu tuꞌcapyø fariseoꞌis ityajuꞌis vøti pøꞌnomo ñøjmayaj Jesús:
\p ―Maestro, ojnayaj mi nønduṉdøvø vaꞌcø vyøṉneyajø.
\p
\v 40 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Jiꞌn mus ndø yac vøṉneyajø. Mi nøjmambyøjtzi, que oꞌca yøṉ pøn vøṉneyajpanaꞌṉ, hasta tzaꞌ vejyajpanaꞌṉ.
\p
\v 41 Entonces Jesusis cuando nuꞌc tome y ischøc cumguy, cyøvoꞌu.
\v 42 Nømu:
\p ―¡Vøjømnaꞌṉete oꞌca mi myustambanaꞌṉ yøṉ jamaꞌomo jujche muspanaꞌṉ mi ijtam contento! Pero yøti ja it mi ṉguiꞌpsocuy vaꞌcø mi ṉgyønøctøyøtyamø.
\v 43 Eya jama maṉba min mi enemigo. Jeꞌis maṉba vyeꞌcøvituꞌyaj mi ṉgumguy, jetse maṉba aṉgaꞌmbøꞌyaje, jiꞌn ma chacyaj ni jut vaꞌcø mi mbyujtamø, ni jut vaꞌcø mi ndyøjcøtyamø.
\v 44 Maṉba yac juꞌmbøꞌyaj mi ṉgumguy y maṉba mi ṉgyaꞌpøꞌtam mi ijtamuse, y jiꞌn ma chacyaj ni tum tzaꞌ noꞌtzøꞌyupø chaꞌtøvøcøsi. Jetse maṉba tuqui porque oy min mi ṉgyotzoṉdam Diosis, pero ja mi mustamø.
\s Jesusis myacputputvøyaj chøcyajpaꞌis negocio masandøjcomo
\p
\v 45 Y Jesús tøjcøy masandøc solajromo y myacputputvøyaju mumu jen maꞌajyajpapø y juꞌyoyajpapø.
\v 46 Ñøjmayaju:
\p ―It jachøꞌyupø: “Ø ndøc Dios oꞌnøcuy tøjquete”, pero mitz nuꞌmbapøꞌis chatøcse mi ndzøctamu.
\p
\v 47 Y Jesús aṉmaꞌyopyanaꞌṉ tumdum jama masandøjcomo, pero pane coviꞌnajøꞌis y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit y pøꞌnistaꞌm cyoviꞌnajøꞌis nømnaꞌṉ cyømeꞌchaj jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús.
\v 48 Pero jiꞌnaꞌṉ pyaꞌtyaj jujche muspa ti chøjcayajø, porque mumu pøꞌnis tum chocoy cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ Jesús.
\c 20
\s Aṉgøvaꞌcyaj iꞌis chiꞌ Jesús aṉguiꞌmguy
\p
\v 1 Tum jamaꞌomo Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaj cumgupyøn masandøjcomo, y nømnaꞌṉ chajmayaj vøjpø ote. Y nuꞌcyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit y tzambøndøcvay.
\v 2 Y ñøjmayaj Jesús:
\p ―Tzajmay ndøvø; ¿tiyø aṉguiꞌmgupit yøcse nø mi ndzøjcu, y iꞌis mi ñchiꞌ yøsepø aṉguiꞌmguy?
\p
\v 3 Y ꞌyaṉdzoṉ Jesusis y ñøjmayaju:
\p ―Øtz maṉbati mi ⁿocvaꞌctangueꞌte; tzajmatyandøvø.
\v 4 ¿Iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoya; o tzajpombø Diosis, o nascøspø pøꞌnis?
\p
\v 5 Pero antes que vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyaj Jesús; coviꞌnajøꞌis jyajmeꞌchaju jujche vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyajø. Nømnaꞌṉ na ñøjayajtøju:
\p ―Jiꞌn mus tø nømdamø que Diosis chiꞌ Juan anguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoyø, porque en ese caso Jesusis maṉba tø nøjatyame: “¿Tiꞌajcuy ja mi vyaꞌṉjamdamø?”
\v 6 Y jiꞌn mus tø nømdamø que pøꞌnis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoyø porque en ese caso mumu aṉbøꞌnistaꞌm maṉba tø puꞌṉdam tzaꞌjiꞌṉ, porque pøꞌnis vyaꞌṉjamyajpa que Juan tzaꞌmaṉvajcopyapøte Diosis cyøꞌvejupø.
\p
\v 7 Y coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉdoṉyaj Jesús:
\p ―Jiꞌnø mustame iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoya.
\p 
\v 8 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Ni øtz jiꞌnø mi ndzajmatyam iꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit ndzøcpøjtzi yøcsetaꞌmbø tiyø.
\s Jujche chøcyaj yatzitaꞌmbø encargadoꞌis
\p
\v 9 Y Jesusis chamdzoꞌtzayaj vøti pøn yøcsepø historiapit vaꞌ yaṉmaꞌyoya. Nømu:
\p ―Chøc tum pøꞌnis uva cama, y chacyaj encargado, y ñeꞌc maṉiꞌn yaꞌi.
\v 10 Cuando nuꞌc cosecha jama, cyomiꞌis cyøꞌvej tum chøsi vaꞌ ma ꞌyaꞌmisyaj encargado a ver oꞌca piṉyajuꞌam cosecha, y vaꞌcø ñømaṉjay vøꞌneꞌis cuenda. Pero encargadoꞌis chaṉyaj chøsi y yac vituꞌyaj jana ni tiyø.
\v 11 Entonces vøꞌneꞌis cyøꞌvejqueꞌt eyapø chøsi. Y jetseti chaṉyajqueꞌtu y topaꞌoꞌnøyaju y yac vituyajqueꞌt jana ni tiyø.
\v 12 Y vøꞌcamaꞌis cyøꞌvejqueꞌt tuꞌcaꞌyombø chøsi. Yøṉö ñacscøjetyajqueꞌtuti y myacpøꞌyaj yoscuꞌyomo.
\p
\v 13 ”Al fin nøm vøꞌcama: “¿Tiyø ndzøcpa yøti? Mejor ṉgøꞌvejpøjtzi ø ⁿune sunbapøꞌtzi. Tal vez maṉbati cyønaꞌtzøyaje”.
\v 14 Pero cuando isayaj ꞌyune nø ñuꞌcupø, na ñøjayajtøj encargado: “Yøꞌṉis maṉba ñøꞌtzøꞌy yøṉ yosaṉ. Ma ndø yaj caꞌtaꞌi, vaꞌcø ndø cøpøctam yosaṉbit”.
\v 15 Y ñøputyaj nipiꞌomo vøꞌyosaꞌṉis ꞌyune, y yaj caꞌyaju. Pero ¿ti manba chøjcayaje vøꞌnipiꞌis?
\v 16 Maṉba mini y maṉba yaj caꞌyaje jic encargado y nipi maṉba chiꞌyaj eyapø.
\p Jetse Jesús nømu, y cuando vøtipøꞌnis myañaju, nømyaju:
\p ―¡Uy syun Diosis?
\p
\v 17 Pero Jesusis ꞌyaꞌmyaj pøn y ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy jachøꞌyupø Diosis libruꞌomo:
\q Ijtu tum tzaꞌ ja syuñajøpø tøc tzøcyajpapøꞌis;
\q pero eyapøꞌis cyøpiṉ mismo je tzaꞌ vaꞌcø yac yos tøc aṉguiꞌnomo, porque jen más vøjpø tzaꞌ syunba?
\m
\v 18 Aunque iyø quecpa jicø tzaꞌcøsi, pyajcøquitpa vyin. Pero icøs quecpa je tzaꞌ, ñama puꞌṉgøvenba.
\s Aṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca vøjø vaꞌ ndø cocoyojtam aṉguiꞌmbapøcøsi
\p
\v 19 Jiꞌcø misma hora pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit cyømeꞌchajpanaꞌṉ modo vaꞌ ñucyaj Jesús. Pero ñaꞌchaj vøti pøn. Cyønøctøyøyaju que yøṉø historia jetse cham Jesusis vaꞌcø yac mustøjø que ñeꞌc pane coviꞌnajøꞌis maṉba chøcyaj como encargadoꞌstaꞌm chøcyajuse; (como encargadoꞌis yaj caꞌyaj vøꞌneꞌis ꞌyune, jetse jeꞌis maṉba yaj caꞌyaj Diosis ꞌYune).
\v 20 Entonces coviꞌnajøꞌis chøcmeꞌtzjoꞌyaju a ver jujche muspa yac ondocoyaj Jesús vaꞌcø mus chiꞌocuyaj aṉguiꞌmbacøsi, vaꞌcø ti chøjcayajø. Por eso cyøꞌvejyaj cyøꞌisøpapøꞌis; como vøjpø amigose maṉba ꞌyoꞌnøyaje, pero vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø a ver oꞌca muspa yaj quecyaj tzamdzamnecucyøsi.
\v 21 Jeꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús:
\p ―Maestro; mustaꞌmbøjtzi que viyuṉsye mi nchamba y vøj mi ꞌyaṉmaꞌyombya. Parejo mi suñajpa mumu pøn; y viyuṉsyepø mi isindziꞌyajpa Diosis tyuṉ.
\v 22 Tø tzajmatyamø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø cøcoyojtam aṉguiꞌmba Cesarcøsi.
\p
\v 23 Pero Jesusis myusayaju myañaꞌajcuy y ñøjayaju:
\p ―¿Ticøtoya sunba mi ndø aṉgømaꞌcøtyamø?
\v 24 Mi ndø isindziꞌtam tum tumin. ¿Iꞌis cyene ijtu tumingøsi, y iꞌis ñøyi ij tumingøsi?
\p Y jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju y ñøjmayaju:
\p ―Aṉguiꞌmbapø Cesajris ñeꞌ ijtu.
\p
\v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Pues entonces tziꞌvituꞌtamø aṉguiꞌmbapø César oꞌca jeꞌis ñeꞌ; y lo que Diosis señe, tziꞌtam ñeꞌc Dios.
\p
\v 26 Jetse ja mus yac ondocoy Jesús pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. Y mayaꞌyaju jujche ꞌyaṉdzoṉyaju; y vøṉgøneꞌcyaj quiꞌsayajpapøꞌis Jesús.
\s ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca visaꞌyajpa caꞌyajupø
\p
\v 27 Y nuꞌcyajqueꞌt Israel pøndaꞌm saduceoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy ñøꞌijtayajupøꞌis. Saduceo nømyajpanaꞌṉ que jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø. Jeꞌis ñøjmayaj Jesús:
\p
\v 28 ―Maestro, Moisesis tø jajyatyam øjtzi oꞌca caꞌpa tum pøn ijtupøꞌis yomo, y ja it ꞌyune, que myuquiꞌis vaꞌ pyøjcay yomo vaꞌcø it ꞌyune por cuenta ꞌyatziꞌis ꞌyune.
\v 29 Pues oy cuꞌyay pøn mismo tumbø pøꞌnis ꞌyune, y vin atziꞌis o pyøc yomo, y caꞌu jana une.
\v 30 Entonces myuquiꞌis pyøjcay yomo y caꞌqueꞌtuti, ni tumdi une ja chajqueꞌta.
\v 31 Entonces tuꞌcaꞌyombøꞌis mismo yomoti pyøjqueꞌtu; y jetse cuꞌyacøꞌyitaꞌm mismo yomo pyøcmin pyøcmaṉyaju. Y mumu caꞌyaju; ni jutipoꞌis ja chac ꞌyune.
\v 32 Y último caꞌ ñeꞌc je yomo.
\v 33 Entonces cuando visaꞌyajpa caꞌyajupø, ¿a ver jutipøꞌis maṉba pyøc je yomo? Porque cyuꞌyaꞌcyøꞌyi ñøꞌoyaj mismo je yomo.
\p
\v 34 Y ñøjmayaj Jesusis:
\p ―Yøtitaꞌmbø pøn coꞌtøjcajyajpa y chiꞌocuyajyajpa ꞌyune vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø.
\v 35 Pero jutipø pøn Diosis chamba que jic maṉba ityaj jiṉø jicsyeꞌcpø jamaꞌomo, y vaꞌcø visaꞌyajø caꞌyajupøꞌomo; jic pøn jiꞌnam maṉ cyotøjcajyaje, ni jiꞌnam maṉ chiꞌocuyajyaj ꞌyune vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø.
\v 36 Porque jiꞌndam mus cyaꞌvøjøtzøcyajø, porque aṉgelesetim ityajpa y Diosisam ꞌyunetaꞌm porque visaꞌyajupømete.
\v 37 Pero oꞌca maṉba visaꞌyaj caꞌyajupø, jete mismo Moisesis chaꞌmaṉvac libruꞌomo nømbamø que ndø Comiꞌis ꞌyoꞌnøy Moisés cuando nembapø cheꞌpø cuꞌyomo onbujtu. Moisesis jyayu que ndø Comi jiquete Dios nø vyaꞌṉjamyajupø Abrahaꞌmis, y Isaajquis y Jacojbis.
\v 38 (Jetse ndø tziꞌpa cuenta que Abraham, Isaac y Jacob queñajpatøc); porque Dios jiꞌndyet caꞌyajupøꞌis vyaꞌṉjamyajepø, sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa porque mumuti para Dioscøtoya queñajpa.
\p
\v 39 Y vene aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit ñøjmayaj Jesús:
\p ―Maestro, vøjpø mi ndzamu.
\p
\v 40 Y de jeni ni i ja chiꞌ ganas vaꞌ ꞌyocvaꞌcyaj Jesús ni ti más.
\s ¿Iꞌse ꞌyunete Cristo?
\p
\v 41 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy nømyajpa que Cristo lo que Diosis cyøꞌvejupø Davijdise ꞌyune?
\v 42 Porque Salmos libruꞌomo it jaychøꞌyuse que mismo ñeꞌc David nømu:
\q Ndø Janda Diosis ñøjmay ø Ṉgomi:
\q “Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo,
\q
\v 43 hasta que øtz mi ṉgønuꞌṉgøjayajpa mi enemigotaꞌm”.
\m 
\v 44 Jetse David nømu que Cristo ñeꞌc Davijdis Cyomite. Pero oꞌca Cristo Davijdis Cyomite, entonces jiꞌn jutz nøm ma tø nømi que Cristo ñeꞌc Davijdis ꞌyunete.
\s Jesusis cyøtzaꞌmøyaj aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit
\p
\v 45 Mientras vøti pøꞌnis cømaꞌnøyaju, Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
\p
\v 46 ―Cuendatzøctamø jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis. Pues sunba vyityaj pøji tucuꞌomo, y syuñajpa vaꞌcø yuschiꞌyajtøjø plazaꞌomo; y sunba maṉ pyoꞌcsyajø myøjaꞌṉombøꞌis pyoꞌcscuꞌyomo cuando tuꞌmyajpa. Y cuando itpa søṉguꞌtcuy, sunba poꞌcsyaj más myøjaꞌṉombø pøn poꞌcsyajpamø.
\v 47 Yøṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit cyøpøcyajpa yaṉbac yomo tyøcjiꞌṉ, y chøcyajpa pøjipø conocscuy vaꞌcø cyomoꞌyajtøjø que vøjtaꞌmbø pøndaꞌmete. Pero jet más maṉba castigatøcyajtøji.
\c 21
\s Pobrepø yaṉbajquis cyot tumin cajaꞌomo
\p
\v 1 Jesusis ꞌyaꞌmu y ischøjcu que ricuꞌis nømnaꞌṉ cyotyaj ayudo cajaꞌomo masandøjcomo.
\v 2 Isqueꞌtuti que tum pobrepø yaṉbac yomoꞌis cyotqueꞌt jeni metzcuy namdumin.
\v 3 Y Jesús nømu:
\p ―Viyuṉsye nøꞌmbøjtzi que yøṉø pobrepø yaṉbac yomoꞌis cyot más que jiꞌn mumu eyataꞌmbøꞌis cyotyajuse.
\v 4 Porque mumu jiꞌquistaꞌm sobratzøjcupø tumin cyotyaj cajaꞌomo, pero yøꞌṉis cyot mumu ñøꞌijtusenaꞌṉ tumin aunque chøjcapyanaꞌṉ falta tumiꞌnis.
\s Jesusis chamu que maṉba yaj masandøc
\p
\v 5 Y venetaꞌmbø nømyajpanaꞌṉ que masandøc ijtunaꞌṉ ñoꞌchaj suñipø tzaꞌjiꞌṉ, y ñøꞌijtunaꞌṉ suñitaꞌmbø adorno vaꞌctziꞌyajtøjupø. Jesús nømu:
\p
\v 6 ―Yøṉø suñipø masandøc mi ispapø, eyapø jama maṉba juꞌmbøꞌi que jiꞌn ma chøꞌy ni tumø tzaꞌ neꞌcscaꞌmupø chaꞌtøvøcøsi; maṉba juꞌmbøꞌ nama nama.
\s Jutipø seña maṉba queje cuando maṉba yajnømi
\p
\v 7 Y ñøtuṉdøvøꞌis cyøꞌocvaꞌcyaj Jesús y ñøjayaju:
\p ―Maestro, ¿jujchøc maṉba tuqui mi ndzamuse, y tiyø seña maṉba queje cuando maṉba tuctzoꞌtz mi ndzambase?
\p
\v 8 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Tzøjcatyam cuenda ni jutipøꞌis jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø; porque maṉba miñaj vøti pøn ø nøyingøsi y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉø Cristo”, y maṉba nømyajqueꞌte: “Yajcuy nø tyomeꞌaju”. Pero u mi maṉ mbaꞌjtam jetsepø pøn.
\v 9 Cuando mi manba oꞌca it quipcuy y vøti pøn soꞌnatejyajpa, u mi ñaꞌtztamu; porque jetse tiene que viꞌna vaꞌ tyucø. Pero jiꞌnmajtøc man yajnøm pronto.
\p
\v 10 Jicsyeꞌcti ñøjmayajqueꞌt Jesusis:
\p ―Vøꞌcumguꞌis maṉba quiꞌsayaj eyataꞌmbø cumguy, y aṉguiꞌmyajpapøꞌis maṉba quiꞌsayaj eyataꞌmbø ꞌyaṉguiꞌmba tyøvø.
\v 11 Yømøc teymøc maṉba cøt pømipø nasamicscøꞌ, y vøtico cumguꞌyomo maṉba it yuꞌ, maṉba it caꞌcuy; maṉba naꞌtzaṉdocoyaj cumgupyøn. Maṉba neṉe quejyaj møjataꞌmbø seña tzajpomo, maṉbaꞌis chøcnaꞌtze.
\p
\v 12 ”Pero jiꞌn ma tuc jetse hasta que viꞌnati maṉba mi ñuctandøji, y maṉba mi yacsutzøctandøji, y maṉba mi nchiꞌocuyajtandøji Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo. Y maṉba mi syomdandøji, maṉba mi ṉgyøtzaꞌmøtandøji aṉguiꞌmbacøsi y gobiernocøsi porque mi ndø vaṉjamdamba ancø.
\v 13 Cuando jetse mi ñdyuctamba, maṉba mus mi ndzamdamø jujche mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm.
\v 14 Pero ni ti u mi ṉguiꞌpstam mi ndzocoꞌyomo; ni u mi ṉgoquiꞌpstam viꞌna jujche maṉba mi ꞌyaṉdzoꞌṉotyame.
\v 15 Porque øtz maṉba mi ndziꞌtam vøjpø quiꞌpsocuy jujche vaꞌ mi ꞌyondamø, y por eso ni jutipø mi ṉguiꞌsatyambapøꞌis jiꞌn mus ma tyona vaꞌ mi ꞌyonguiptamø.
\v 16 Pero mitztaꞌm maṉba mi ñchiꞌocuyajtam hasta mi jandaꞌis y mi andziꞌis y mi ndøvøꞌstaꞌm, y mi amigoꞌstaꞌm; y maṉba yaj caꞌtandøj iyø jutipø mijtzomdaꞌm.
\v 17 Y mumu pøꞌnis maṉba mi ṉguiꞌsatyame porque mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø.
\v 18 Pero ni tum ⁿvay mi ṉgopajcøspø jiꞌn ma tyocoye.
\v 19 Oꞌca mi ndondamba, maṉba mi ṉgyendame.
\p
\v 20 ”Cuando mi istamba que vøti soldadoꞌis vyoyajuꞌam Jerusalén gumguy; jicsyeꞌc maṉba mi mustame que pronto maṉba yaj cumguy.
\v 21 Ityajupø Judea nasomo, yac poyaj cotzøjcøtøjcøꞌmø; y ityajupø cumguꞌyomo, vaꞌcø pyoyajqueꞌtati. Y ityajupø tzaꞌmomo, vaꞌcø jana tøjcøyaj cumguꞌyomo.
\v 22 Porque jic jamacøsi Diosis maṉba yac nøcoꞌaṉgøyaje ꞌyenemigo vaꞌcø tyucpøꞌø jachøꞌyuse Diosis ꞌyote.
\v 23 Pero jic jama vøti maṉba isyaj toya yomoꞌis oꞌca jiꞌndyet tumbø, y oꞌca yac tzuꞌchajpaꞌis ꞌyune. Porque maṉba it møjaꞌṉ doya nascøsi. Y vøti maṉba cyøquiꞌsycaꞌyaj Diosis yøṉ cumguꞌyomdaꞌmbø.
\v 24 Y vene maṉba yaj caꞌyajtøj espadajiꞌṉ, y vene maṉba ñømaṉyajtøji como presu cuenta aunque jutipø cumguꞌyomo. Y lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis maṉba maṉ vituꞌ vituꞌ vøyaj Jerusalén gumguy hasta que cøtpacsyeꞌṉom lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis ꞌyora.
\s Jujche maṉba min Jesús
\p
\v 25 ”Jicsyeꞌcti maṉba neṉe quej seña møji jamacøsi y poyacøsi y matzacøstaꞌm, y nascøsi maṉba tucyaj como jujchese mumu ijtuse pøndaꞌm; y jiꞌn ma musyaj ti vaꞌcø chøcyajø cuando isyajpa nø tyaꞌmu y nø pyuṉbøꞌ mar.
\v 26 Pøndaꞌm maṉba mochiꞌajpøꞌyaj naꞌtzcuꞌis, y porque maṉba quiꞌpsyaj chocoꞌyomo jujche maṉbase tucnøm nascøsi; y pømiꞌøyajupø tiyø tzajpomo maṉba micsyaje.
\v 27 Y jiꞌcsyeꞌcti maṉba quej øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Maꞌṉbø mini oꞌnaꞌomo y pømiꞌøyupø y øtz maꞌṉbø møjaꞌṉ søꞌṉi.
\v 28 Cuando yøcsepø tiyø tuctzoꞌtzpa, quendeꞌndamø, pømi pøctamø, porque nø tyomeꞌaj vaꞌ mi ṉgyotzoctamø.
\p
\v 29 Y Jesusis chajmay historia vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya. Nømu:
\p ―Aꞌmdam higo cuy y mumu cutyaꞌm.
\v 30 Cuando istamba mi neꞌṉgø que cøvoꞌmuꞌam, jetse mi ndziꞌtamba cuenta que tomeꞌam jaꞌmaṉsøṉ.
\v 31 Jetsetiqueꞌt cuando mi ispa oꞌca nø tyuctzoꞌtz øtz ndzamuse, jetse maṉba mi mustame que ya mero maṉba aṉguiꞌmoy Dios.
\p
\v 32 ”Viyuṉsye mi nøjmambya que mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que caꞌpøꞌyajpa yøti ityajupø pøn.
\v 33 Tzap y nas maṉba yaje, pero ø onde jiꞌn ma cøyaje.
\p
\v 34 ”Tzøjcatyam cuenda mi ṉguiꞌpsocuꞌyomo jana mi ṉgyuꞌtcomøꞌṉdamø, ni jana mi ñoꞌjtamø, ni jana mi ṉguiꞌpscocøjtam nascøspø itcuy; utyem jovise nuꞌc yajcuy mitzcøstaꞌm.
\v 35 Porque como tum trampaꞌis ñucpase copøn, jetze jovise yajcuy maṉba ñuꞌc mumu nascøstaꞌmbø pøngøsi.
\v 36 Por eso møꞌchøqui coquendam mi ⁿvin y oꞌnøtyam Dios mumu jama vaꞌcø cyoquiꞌps ñeꞌcø que vøjø vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø cuando tucpa mumu jetsepø toyaꞌiscuy; y jetse jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus mi ijtam ø viꞌṉaṉdøjqui; mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø øjtzi.
\p
\v 37 Jetse Jesusis ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ jamaꞌomo masandøjcomo, y tzuꞌi putpanaꞌṉ cumguꞌyacapoya ijtumø cotzøc ñøjayajpapø Olivos cotzøc.
\v 38 Tumdum jama mumu pøn nuꞌcyajpanaꞌṉ namdzuti masandøjcomo vaꞌcø cyømaꞌnøyaj Jesús.
\c 22
\s Myeꞌchajpanaꞌṉ modo vaꞌ ñuꞌcyaj Jesús
\p
\v 1 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj søṉ cuando cyuꞌtyajpanaꞌṉ pan ja pyoṉoṉapø; jic søṉ ñøjayajpanaꞌṉ pascua søṉ.
\v 2 Y pane coviꞌnajøꞌistaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit myeꞌtzayajpanaꞌṉ modo jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús; porque je coviꞌnajøꞌis ñaꞌchaj vøti pøn.
\p
\v 3 Entonces Satanasis ñøtzøc Judas nøyipøꞌis ñøyiꞌaṉgopac Iscariote; docepø apostolesete.
\v 4 Y Judasis maṉ ꞌyoꞌnøyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y cyoqueñajpapøꞌis masandøc a ver jutznaꞌṉ muspa chiꞌocuyaj Jesús pane coviꞌnajøcøsi.
\v 5 Pane coviꞌnajø casøyaju y vyøꞌmøyaju vaꞌ cyoyojyaj Judas.
\v 6 Judasis ñøjmayaju que maṉba chiꞌocuyaje, y cyømeꞌtzpanaꞌṉ jujche muspa nuꞌmdziꞌocuyajø ni i ja ityømø.
\s Cuꞌtaṉdzac ndø Comi
\p
\v 7 Nuꞌcuꞌcam jic jama cuando cyuꞌtyajpanaꞌṉ pan ja pyoṉoṉapø, cuando tiene quenaꞌṉ vaꞌ yaj caꞌyaj borrego pascua søꞌṉis cuenta.
\v 8 Y Jesusis cyøꞌvejyaj Pedro y Juan y ñøjmayaju:
\p ―Maṉdamø, ma alistatzøctam lo que tiyø pascua søṉgøtoya ti maṉba ndø cuꞌjtame.
\p
\v 9 Y jeꞌtis ñøjmayaj Jesús: 
\p ―¿Jut mi sunba mijtzi vaꞌcø ndø alistatzøctamø?
\p
\v 10 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Cuando mi ñdyøjcøtyamba cumguꞌyomo, maṉba mi ndzoṉdam tum pøn nø ñømaṉupøꞌis tum majcuy nøꞌ. Ma paꞌjtamø jutipø tøjcom tøjcøpya.
\v 11 Y ñøjmatyam vøꞌtøc: “Maestroꞌis sunba myusø jut it cuarto muspamø cyuꞌtyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ pascua søꞌnis cyuꞌtcuy”.
\v 12 Y jeꞌtis maṉba mi isindziꞌtam møjipø cuarto møjapø y vøjøtzøjcupø. Jeni alistatzøctamø.
\p
\v 13 Jicsyeꞌcti Pedro y Juan maṉyaju y pyaꞌtyaju jujche Jesusis ñøjmayuse. Y ꞌyalistatzøcyaju pascua søṉ guꞌtcuycøtoya.
\p
\v 14 Nuꞌcuꞌjcam ꞌyora, Jesús poꞌcs mesyacøꞌmø apostolesjiꞌṉdaꞌm.
\v 15 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Nømnaꞌṉ ø cuꞌtcomøꞌndoꞌ yøṉø pascua søṉguꞌtcuy mitzjiꞌṉdam antes que nøṉgøtpø toya.
\v 16 Porque nøjmañdyambøꞌmtzi que øtz jiꞌnam ma ṉguꞌt eyapø pascua søṉguꞌtcuy hasta que cuꞌtqueꞌtpøjtzi pascua søṉ Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø. Jicsyeꞌctøc ma ṉguꞌtqueꞌte.
\p
\v 17 Y pyøc Jesusis tum vaso uva nøꞌ y ñøjay Dios yøscøtoya, y nømu:
\p ―Pøctam yøṉø y toꞌṉveꞌndam mijtzomdaꞌm.
\v 18 Porque mi nøjandyaꞌmbøjtzi que øtz jiꞌnam ma ndoꞌṉ uva nøꞌ hasta jic jama minba aṉguim Dios.
\p
\v 19 Entonces pyøc Jesusis pan y ñøjay Dios yøscøtoya y vyeꞌnu y cyøꞌyaj apostoles y ñøjmayaju:
\p ―Yøṉø pan øjchøn sis, y yøṉ ø sis maꞌṉba ndziꞌocuyaj mitzcøtoyataꞌm. Yøꞌcse sajtam pan mi neꞌṉgomdaꞌm vaꞌcø mi ndø jajmundzøctamø.
\p
\v 20 Y cuꞌtaṉbacyajuꞌcam, Jesusis pyøjqueꞌtuti mbaso y nømu:
\p ―Yøṉete jomepø contrato ø nøꞌmbinjiꞌṉ. Ø nømbin maṉba jøꞌt mitzcøtoyataꞌm.
\p
\v 21 ”Pero yøti yøꞌc it øtzjiꞌṉ mesyacøsi maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje.
\v 22 Y viyuṉsye øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maṉba tuc øjtzi jujche chamuse Diosis viꞌna. Pero ¡lástima jicø pøn maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje!
\p
\v 23 Y apostolesistaꞌm na ꞌyocvaꞌctzoꞌchajtøju jutipøꞌis maṉba chøc chamuse Jesusis.
\s Onguipyaj jutipø más maṉba cyoviꞌnajøꞌaje
\p
\v 24 Entonces onguipyaj ñeꞌcomdaꞌm jutipø maṉba cyoviꞌnajøꞌaje.
\v 25 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Entre nascøspø pøꞌnomdaꞌm, aṉguiꞌmbapøꞌis dyominatzøcpa eyataꞌmbø, y nøjayajtøjpa que aṉguiꞌmbapø vøcoꞌnipø pønete.
\v 26 Pero mitztaꞌm jiꞌn mus mi ndzøctam jetze, sino que más cyoviꞌnajøpø entre mijtzomdaꞌm tiene que vaꞌcø it como menospøꞌis ꞌyamese; y aṉguiꞌmbapø tiene que vaꞌcø it como nuꞌcscusye.
\v 27 Porque oꞌca tum pøn cuc mesacøꞌmø pøꞌcspa y eyapøꞌis cyojtapya cuꞌtcuy, ¿jiꞌnacsqueꞌt jete más coviꞌnajøpø cucmesacøꞌm poꞌcsupø? Pero øtz ijtu mitzjiꞌṉdam como coyospapøse.
\p
\v 28 ”Mitztaꞌm como siempre øtzjiꞌṉ mi ijtamu hasta como yøti cuando tzøjquistøjøjtzi.
\v 29 Como jujche ø Jandaꞌis yac aṉguiꞌmbøjtzi como gobiernose, jetse ø mi yac aṉguiꞌmdaṉgueꞌtpøjtzi.
\v 30 Por eso muspa mi ṉgyuꞌjtamø y muspa mi ⁿyuctamø ø mesacøsi jut ø aṉguiꞌmbamø, y maṉba mi mbyoꞌcstaꞌm aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscucyøstaꞌm vaꞌcø mi ṉgømeꞌtztam cyojapit docepø Israejlis ꞌyuneꞌis fyamiliataꞌm.
\s Jesúsis chamu que Pedroꞌis jiꞌn maṉ vyaꞌṉjajme que jeꞌise ñøtuṉ
\p
\v 31 También ñøjmay ndø Comiꞌis:
\p ―Simón, Simón, cømaꞌnøyø; Satanasis vyaꞌc licencia vaꞌcø mi nchøjquistamø. Como jujche ndø yøꞌṉgøvituꞌpa trigo puj vaꞌcø chøꞌy puro pyuj, jetse Satanasis maṉba mi nchøjquistame a ver oꞌca mi ndø vaꞌṉjamdamba.
\v 32 Pero øtz oꞌnøyø Dios para mitzcøtoya vaꞌcø jana mi nchøjcay falta mi vaꞌṉjajmoṉguꞌis. Y mijtzi cuando mi ṉguiꞌpsvituꞌujcam vaꞌcø mi vøṉgovaꞌṉjamqueꞌte, entonces cotzoṉyaj mi ndøvø vaꞌcø vyaꞌṉjajmoyajø.
\p
\v 33 Pero Pedroꞌis ñøjmay Jesús:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, øtz dispuesto ijtøjtzi vaꞌcø maṉ mitzjiꞌṉ presoꞌomo y vaꞌcø caꞌ mitzjiꞌṉ.
\p
\v 34 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Pedro, nøjmambyøjtzi que antes que vejpa ṉgaylu, tuꞌcay ñac maṉba mi ndzame que jiꞌn mi ndø coꞌispøqui.
\s Nømnaꞌṉ tyaꞌn hora vaꞌcø ñucyaj Jesús
\p
\v 35 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Cuando mi ṉgøꞌvejtam øjtzi jana morral y jana tumingotcuy y jana sapato, ¿tiꞌis ñchøjcatyam falta?
\p Y jeꞌis ñøjmayaju:
\p ―Ni tiꞌis.
\p
\v 36 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Pero yøti oꞌca it mi morral, nømavø; y jetsetiqueꞌt mi ndumingotcuy; y oꞌca ja mi nøꞌit espada, maꞌaj mi ṉgamisola vaꞌcø mi ⁿjuy espada.
\v 37 Porque nøjambya mijtzi que øtz tiene que vaꞌcø tyucø como jujche it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø; porque jen jachøꞌyupøte: “Parejo yacsutzøcyaju yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ”. Porque ya mero maṉba tuqui como ijtuse jachøꞌyupø.
\p
\v 38 Y apostolesistaꞌm ñøjmayaj Jesús:
\p ―Ø Ṉgomi, yøꞌc it metzcuy espada.
\p Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Ya sobram jetjiꞌṉ.
\s Jesusis ꞌyoꞌnøy Jyata
\p
\v 39 Y Jesús tzuꞌṉ jeni, y jujchem cyostumbre ijtu, maṉ Olivos cotzøjcøsi. Y ñøtuṉdøvøꞌis maṉuti pyaꞌtyajqueꞌte.
\v 40 Y cuando nuꞌcyaj jic lugajromo, Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø jana mi ṉgyectamø oꞌca mi nchøjquistandøjpa.
\p
\v 41 Y Jesús tzuꞌṉ jetcøꞌmdaꞌm usy yaꞌi. Jujcheꞌṉomo muspa ndø mbatzpøꞌ tzaꞌ, jañcheꞌṉomo Jesusis cyaꞌṉdzacyaju. Y jeṉ cujneyuꞌøc ꞌyoꞌnøy Jyata.
\v 42 Ñøjmayu:
\p ―Øjtzø mi Janda, oꞌca jetse mi sunba, tø yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø jyana toyaꞌisø; pero vaꞌcø tyucø mitz mi sunbase, jiꞌndyet øtz sunbase.
\p
\v 43 Y cyejay Jesús tum tzajpombø angelesis y yac pømipøjcu.
\v 44 Jesús ijtunaꞌṉ møjaꞌṉ doyaꞌomo, y tyumø chocoy ꞌyoꞌnøpyanaꞌṉ Dios. Y møjataꞌmbø pyøsø tzuꞌnmøꞌnu si fuera como nøꞌpin chuꞌnmøꞌnbase, jetse nømnaꞌṉ cyecyaj nasomo.
\p
\v 45 Entonces ꞌyoꞌnøyuꞌcam Dios, Jesús teꞌnchuꞌṉu y maṉ ityajumø ñøtuṉdøvø, y pyaꞌtyaju øṉyajupø mayaꞌcuꞌis.
\v 46 Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Tiꞌcøtoya nø mi ꞌyøṉdamu? Teꞌñchuꞌṉdamø y oꞌnøtyam Dios vaꞌcø jana mi ṉgyeꞌctamø cuando mi ñchøjquistandøjpa.
\s Jesús ñucyaju
\p
\v 47 Mientras que Jesús jetse nømdøcnaꞌṉ vyejvejneyu, nuꞌcyaj vøti pøn. Y tum macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø ñøyipøꞌis Judas, jet viꞌnaju y cyønuꞌc Jesús vaꞌcø syuꞌcø.
\v 48 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Judas, ¿tiꞌajcuy jetse mi ndzøcpa? Mi ndø suꞌcpa vaꞌcø mi ndø tziꞌocuyaj ø enemigocøsi, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\p
\v 49 Ityajupøꞌsnaꞌṉ jeni isyaju ti maṉba tuqui, y ñøjmayaj Jesús:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿sunbaja mijtzi vaꞌcø mi ṉgoquiptam espadajiꞌṉ?
\p
\v 50 Y tumbøꞌis chetzcajpøꞌjay pane coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis chøꞌnaꞌṉombø tyatzøc.
\v 51 Pero jicsyeꞌcti Jesusis ñøjmayu:
\p ―Uyam más jetse tzøqui.
\p Y piꞌquisay tyatzøc y yac tzojcayu.
\v 52 Jesusis ñøjmayaj pane coviꞌnajøtaꞌm y masandøjcom aṉguiꞌmyajpapø y tzambøndaꞌm miñajupø vaꞌcø ñucyajø:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ndø cømindamu vaꞌcø mi ndø nuctam mijtaꞌm espadajiꞌṉ y cuyjiꞌṉ jujche ñuctøjpase nuꞌmbapø?
\v 53 Cuando tumdum jama øtz ijtunaꞌṉ mitzjiꞌṉdam masandøjcomo, ja mi ndø nuctamø. Pero nuꞌcuꞌam mi orandaꞌm vaꞌ mi ndzøctam mi sundambase, y vaꞌcø mus chøc gyusto piꞌtzøꞌajcuꞌyombø aṉguiꞌmbapøꞌis.
\s Pedro nømu que jiꞌn ispøc Jesús
\p
\v 54 Entonces ñucyaj Jesús y ñømaṉyaj pane coviꞌnajøꞌis tyøjcomo. Y Pedroꞌis maṉuti pyaꞌtqueꞌt Jesús, pero yaꞌi tzøꞌyu.
\v 55 Yac tzocyaj juctyøc cuc solajromo y juctyøjcøꞌmnaꞌṉ poꞌcsyaju; y Pedro jendi poꞌcsqueꞌt jetjiꞌṉdaꞌm.
\v 56 Y tum coyomoꞌis is Pedro que juctyøjcaṉvini poꞌcsqueꞌtu; y ꞌyaꞌm møꞌchøqui Pedro. Entonces nømu:
\p ―Yøṉø jetjiꞌṉbøtinaꞌṉetqueꞌt.
\p
\v 57 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjajmø oꞌca jetjiꞌṉbønaꞌṉete. Ñøjmay yomo:
\p ―Jiꞌnø ispøc je pøn.
\p
\v 58 Yaꞌyuꞌjcam usyaṉ hora, isqueꞌt Pedro eyapøꞌis y ñøjmayu:
\p ―Mitz jeꞌisnaꞌṉe mi ñønduṉ.
\p Pero Pedroꞌis ñøjmayu:
\p ―Tzambøn, pero øtz jiꞌn chøṉ jicjiꞌṉbø.
\p
\v 59 Y cøjtuꞌjcam como tumø horasyeꞌṉomo, eyapø nømu:
\p ―Viyuṉsye yøṉø jetjiꞌṉbøtinaꞌṉetqueꞌt, porque Galilea cumgupyønditqueꞌt.
\p
\v 60 Pero Pedroꞌis ñøjmayu:
\p ―Tzambøn, øtz jiꞌnø musi ti nø mi ndzamu.
\p Y misma hora, mientras que nømdøcnaꞌṉ vyejvejneyu, vej ṉgaylu.
\v 61 Ndø Comi queꞌnajvituꞌu y cyøqueꞌnøy Pedro. Y Pedroꞌis jyajmutzøjcay ꞌyote ñøjmayuse ndø Comiꞌis: “Antes que vejpa ṉgaylu, tuꞌcañac maṉba mi ñømi que jiꞌn mi ndø ispøc ndøvø”.
\v 62 Entonces Pedro put aꞌṉgomo y voꞌtzocopajcu.
\s Jesús cøsijcatyøju
\p
\v 63 Y ñucyajupøꞌis Jesús cyøsijcayajpanaꞌṉ y ñacsyajpanaꞌṉ.
\v 64 Vyinjupyaju y jetse vyiꞌnøc tzaꞌṉøyajpanaꞌṉ y ñøjmayajpanaꞌṉ:
\p ―Tø tzajmayø iꞌis mi ñchaṉu.
\p
\v 65 Y tyopoꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ vøti eyataꞌmbø otejiꞌṉ.
\s Jesús ñømaṉdøju vøti aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 66 Cuando søꞌṉbønømuꞌjcam, tuꞌmbøyaj cumguꞌyomdaꞌmbø tzambøn, y pane coviꞌnajøtaꞌm, y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit. Y ñømaṉyaj Jesús tuꞌmyajumø aṉguiꞌmyajpapø, y ꞌyocvaꞌcyaj Jesús: 
\p
\v 67 ―Oꞌca mijtzømete Cristo, tzajmay ndøvø.
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p
\v 68 ―Oꞌca mi ndzajmapyøjtzi, jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame. Y oꞌca mi ⁿocvaꞌctaꞌmbøjtzi, jiꞌn maṉ mi ndø aṉdzoṉdame, ni jiꞌn maṉ mi ndø tzøcøpøꞌtame.
\v 69 Pero desde yøti øtz maṉba poꞌcse más pømiꞌøyupø Diosis chøꞌnaꞌṉomo, øjchøṉ mumu Pøꞌnis Tyøvø.
\p
\v 70 Entonces mumu ꞌyocvaꞌcyaj Jesús:
\p ―¿Entonces mijtzømete Diosis ꞌYune?
\p Y Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Øjtzømete mitz mi ndzamdamuse.
\p
\v 71 Y jejtaꞌm nømyaju:
\p ―Jiꞌnam ndø sundam testigos, porque tø øjtaꞌm nømdi ndø majnandyam ꞌyote ñeꞌc jujche nø ñømu.
\c 23
\s Jesús nømaṉdøj aṉguiꞌmbapø Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 1 Jicsyecꞌti mumu jejtaꞌm tzuꞌṉyaju y ñømaṉyaj Jesús aṉguiꞌmbapø Pilatocøꞌmø.
\v 2 Y cyøtzaꞌmøchoꞌchaj Jesús y nømyaju:
\p ―Ndø paꞌjtam yøṉ pøn que ñøtzotzpapøꞌis quipcuy ndø cumguꞌyomo y yaꞌinducpapøꞌis vaꞌ jyana coyojyaj pago møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøcøsi, y ñeꞌc nømba que Cristote; que por eso møjaꞌṉ aṉguiꞌmba.
\p
\v 3 Jicyeꞌcti Pilatoꞌis ꞌyocvaꞌc Jesús:
\p ―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis mi ꞌYaṉguiꞌmba?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Øj chønø nømdi mi ndzamuse.
\p
\v 4 Entonces Pilatoꞌis ñøjmayaj pane coviꞌnajøtaꞌm y eyapø pøndaꞌm:
\p ―Ni tiyø cyoja ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi yøṉø pøꞌnis ñe.
\p
\v 5 Pero vøti pøn vejaṉgøtyaju vaꞌcø chøjcayaj cyoja; ñømgomøꞌnayaj Pilato:
\p ―Yøṉ pøꞌnis yaj quipteꞌñajpa pøn ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉ. Jetse aṉmaꞌyopya mumu Judea nasomo. Galilea nasomo aṉmaꞌyochoꞌtzu hasta yøṉsyeꞌṉom minu.
\s Jesús nømaṉdøj aṉguiꞌmbapø Herodesis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 6 Cuando Pilatoꞌis myanu que nø cham Galilea, ꞌyocvaꞌcu oꞌca Galilea nasombø pønete.
\v 7 Y cuando myusu que Jesús Herodesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyom ijtu, entonces Pilatoꞌis cyøꞌvej Jesús Herodescøꞌmø. Porque Herodes Jerusalén gumguꞌyomnaꞌṉ ijtu jic jama.
\v 8 Herodesis cyøcasøcomøꞌnu cuando isu Jesús, porque ijtumnaꞌṉ jyama sunbamømnaꞌṉ isø; porque myanbanaꞌṉ vøti nø chøjcupø tiyø. Sunbanaꞌṉ ꞌyaꞌmay milagroꞌajcuy.
\v 9 Y Herodesis vøti nac ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús, pero Jesusis ni jujche ja ꞌyaṉdzova.
\v 10 Y pane coviꞌnajøtaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit jenaꞌṉ teꞌñaju, pømi cyøtzaꞌmøyaj Jesús.
\v 11 Y Herodesis y syoldadoꞌis ni tise ja chøcyaj Jesús, y ꞌyaṉgøsijcayaju, y yac mes tum vøjpø tucu suñi søꞌṉbapø. Y jicsyeꞌc Herodesis yac vituꞌ Jesús Pilatocøꞌmø.
\v 12 Y Herodes y Pilato jej jama amigoꞌajyaju, porque enemigonaꞌṉete.
\s Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌ yaj caꞌyaj Jesús
\p
\v 13 Entonces Pilatoꞌis vyejaṉdøꞌpyaju pane coviꞌnajø y aṉguiꞌmyajpapø y vøti cumgupyøn.
\v 14 Y Pilatoꞌis ñøjmayaju:
\p ―Mitztaꞌm tø nømijnatyam yøṉ pøn mi ñømdamba que yøꞌnis ñøtzoꞌtzpa quipcuy cumguꞌyomo; pero ṉgømeꞌtz øjtzi mi viꞌnomdaꞌm, y ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi ni jujchepø cyoja como mi ṉgøtzaꞌmøtyamuse.
\v 15 Ni Herodesis ja pyaꞌtacyeꞌtati cyoja; pues øtzcøꞌmdi cyøꞌvejvituꞌqueꞌtu. Y mi nchiꞌtamuꞌam cuenta que ni jujchepø cyoja ja itø vaꞌcønaꞌṉ ndø yaj caꞌtamø.
\v 16 Maꞌṉbø yac nacstøji y jetse maꞌṉbø ndzøcøpøꞌi.
\p
\v 17 Porque jiꞌcsyeꞌc søṉnamaye tiene quenaꞌṉ vaꞌcø syombøꞌ tum preso Pilatoꞌis.
\v 18 Pero mumu vøtipøn tumnajcøs vejyaju, nømyaju:
\p ―¡Yaj caꞌ yøṉø, tø sombøꞌjatyam Barrabás!
\p
\v 19 Barrabás somdøjupøte porque oy tuꞌmbøyaj pøn vaꞌcø quipyaj cumguꞌyomo, y yaj caꞌoyu.
\v 20 Y Pilatoꞌis ꞌyoꞌnøvøjøtzøc vøti pøn porque sunbanaꞌṉ syombøꞌ Jesús.
\v 21 Pero vøti pøn vejvøjøtzøcyaju nømyaju:
\p ―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi! ¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi!
\p
\v 22 Entonces ñøjmayaj Pilatoꞌis tuꞌcanajcøsi:
\p ―¿Tiꞌajcuy ma yac maꞌmøtyøj cruzcøsi? ¿Tiyø coja chøjcu? Porque ni jujchepø cyoja ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi vaꞌcø ø ⁿyaj caꞌø. Maꞌṉbø yac nacstøji y jetse maṉba sombøꞌi.
\p
\v 23 Pero vejyajpanaꞌṉ y vyaꞌcayajpanaꞌṉ vaꞌcø myaꞌmøtyøj cruzcøsi. Y porque jetse vejyaju ancø pøndaꞌm y pane coviꞌnajøtaꞌm, Pilatoꞌis vyøꞌmøyu vaꞌcø chøcø jujche syuñajuse sone pøꞌnis y pane coviꞌnajøꞌis.
\v 24 Entonces Pilato nømu vaꞌcø chøctøjø jeꞌis vyaꞌcayajuse.
\v 25 Y syombøꞌu pøn jeꞌis syuñajuse lo que ijtupønaꞌṉ presoꞌomo porque ñøtzuꞌṉbapøꞌis quipcuy, y yaj caꞌopyapø. Y chiꞌocuyaj Jesús jeꞌis syuñajuse.
\s Jesús maꞌmøtyøj cruzcøsi
\p
\v 26 Entonces mientras nømnaꞌṉ ñømaṉyaj Jesús, ñucyaj Simón Cirene cumguꞌyombø nømnaꞌṉ minupø tzaꞌmomo. Jet yaj cajpayaj cruz vaꞌ ñømaṉ Jesusis jyøsmø.
\p
\v 27 Y nømnaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús vøti pøꞌnis y vøti yomoꞌis. Jeꞌis cyøvoꞌyajpanaꞌṉ Jesús y cyømayaꞌyajpanaꞌṉ.
\v 28 Pero Jesús queꞌnajvituꞌu y ñøjmayaju:
\p ―Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø mi yomo, uy tyø cøvoꞌtam øjtzi, pero mi ⁿvin cøvoꞌtamø y mi ⁿune cøvoꞌtamø.
\v 29 Porque maṉba nuꞌc jyama cuando maṉba nømyaje: “Más contento itpa ja ꞌyuneꞌøyøpø yomo, ja isøpøꞌis une, y ni jutipø une ja yac tzuꞌtzøpøꞌis”.
\v 30 Entonces maṉba ñømdzoꞌtzayaj cotzøc: “Tø cøjuꞌmøtyamø”. Y maṉba ñøjmayaj cheꞌpø cotzøc: “Tø juꞌmgøpajcøtyamø”.
\v 31 Oꞌca yøcse tzøjcaꞌyajøjtzi si fuera como tzujtzipø cusye, entonces más peor maṉba chøjcayaj eyataꞌmbø como tøjtzupø cusye.
\p
\v 32 Y nømnaꞌṉ ñømaṉyaj Jesusjiꞌṉ eyapø metzcuy pøn, yatzitaꞌmbø, vaꞌcø yaj caꞌyaj parejo Jesusjiꞌṉ.
\v 33 Cuando nuꞌcyaj lugajromo ñøjayajpamø Caꞌyajupøꞌis Cyoꞌcøpacmø, jeni myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi. Y jen maꞌmøyajqueꞌt cruzcøs je metzcuy yatzitaꞌmbø pøn, tum Jesusis chøꞌnaṉ sayaꞌomo, y eyapø Jesusis ꞌyaṉñay sayaꞌomo.
\v 34 Y Jesús nømu:
\p ―Jatay, yaj cøtocojayaj cyoja, porque jiꞌn myusyaj lo que ti nø chøcyajupø.
\p Y soldadoꞌistaꞌm chøjquisyaj syuerte vaꞌcø vyeꞌnbøꞌjayaj tyucu ñeꞌcomdaꞌm.
\v 35 Vøti pøꞌnistaꞌm nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj jeni, y aṉguiꞌmyajpapøꞌis syijcayaj Jesús, nømyaju:
\p ―Como eyapø yaj cotzocyaju, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mus yaj cotzoc vyin ñeꞌcø, oꞌca Cristote, Diosis cyøpiṉupø?
\p
\v 36 Y soldadoꞌis jetseti syijcayajqueꞌtu; toꞌmøyaju y yac toꞌṉyaj catzu nøꞌ.
\v 37 Y ñøjmayaju:
\p ―Oꞌca mijtzete Israel Pøꞌnis myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmba, yaj cotzoc mi ⁿvin.
\p
\v 38 Itqueꞌtutinaꞌṉ cruzis cyopajcomo letra jayupø ñømbamø: “Yøṉete Israel pøꞌnis myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmbataꞌm”. Jetse ijtunaꞌṉ jayupø griego oteꞌomo y latín oteꞌomo y hebreo oteꞌomo.
\p
\v 39 Y tum yatzipø pøn jendinaꞌṉ maꞌmgueꞌtupø, jeꞌis yachꞌoꞌnøy Jesús; ñøjmayu:
\p ―Oꞌca mijtzete Cristo, entonces yaj cotzoc mi ⁿvin y tø yaj cotzoctam øjtzi.
\p
\v 40 Pero tuꞌmaṉ maꞌmgueꞌtupøꞌis ꞌyojnay tyøvø, ñøjmayu:
\p ―¿Mitz tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønaꞌtzøy Dios? Porque mitz mi itqueꞌt mismo toyaꞌomo yøṉø pønjiꞌṉ.
\v 41 Viyuṉsye øtz vøj vaꞌ tø toyaꞌistamø porque it ndø coja; porque tø øtz tø pøjcøchondøju porque ndø tzøquipit. Pero yøꞌṉis ni ti ja chøcø, ja it ni jujchepø cyoja.
\p
\v 42 Entonces ñøjmay Jesús:
\p ―Tø jajmutzøc øjtzi cuando minba mi aṉguiꞌmi.
\p
\v 43 Y Jesusis ñøjmayu:
\p ―Viyuṉsye mi nøjmambyøjtzi, yøti maṉba mi it øtzjiꞌn vøjpø itcuꞌyomo.
\s Caꞌu Jesús
\p
\v 44 Y paṉguc jamanaꞌṉete, y o piꞌtzøꞌajnømi mumu nascøsyeꞌṉomo; hasta las tresyeꞌnomo søꞌṉnøṉgueꞌtu.
\v 45 Jama o tuꞌyi, y masandøjcombø tucu voꞌte ꞌyaṉgaꞌmbapøꞌis más masanbø cuarto, jet hasta cuc tzijtzu.
\v 46 Jicsyeꞌc Jesús pømi veju y nømu:
\p ―Jatay, mitzcøs ndzaꞌmøpyø ø ⁿespiritu.
\p Cuando nøm jetse, caꞌu.
\p
\v 47 Y cuando capitaꞌnis isu jujche tujcu, entonces vyøcotzøc Dios, nømu:
\p ―Viyuṉsye yøṉ pøn vøjpø pønnaꞌṉete.
\p
\v 48 Y mumu pøn jennaꞌṉ ityajupø cuando isyaju jujche tujcuse, cucpac tzaṉba vituꞌyaju mayaꞌyajpa.
\v 49 Y mumu cyoꞌispøcyajpapøꞌis Jesús yaꞌinaꞌṉ ityaju y ꞌyaꞌmyaju jujche nø chøctøju. Jennaꞌṉ ityajqueꞌt je yomo oyajupøꞌis pyaꞌtyaj Jesús Galilea nasomo tzuꞌṉyajupø.
\s Niptøju Jesús
\p
\v 50 Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis José, aṉguiꞌmbapønaꞌṉete y vøjpø pønnaꞌṉete; y cyumplitzøjcupøꞌis Diosis syunbase. Arimatea cumgupyønete. Arimatea cumguy Judea nas coꞌaṉjajmeꞌom ijtu.
\v 51 Yøꞌṉis ja ñøtuꞌmbajcajyaju eyataꞌmbø aṉguiꞌmba vaꞌcø jujche chøcyajø. Y je Joseꞌis nømdinaꞌṉ jyoꞌjqueꞌtu vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌm Dios.
\v 52 Jeꞌis cyønuꞌc Pilato y vyaꞌcay Jesusis cyoṉña.
\v 53 Entonces ñømøꞌn cruzcøsi, y myon sabanapit y cyøjtayu tzatøjcomo. Ijtunaꞌṉ møjapø tzaꞌ nojtatyøju vaꞌcø jen cyojtøj caꞌupø, pero ni itøcnaꞌṉ ja cyojtøj jeni, y jen cyojtay Jesusis cyoṉna.
\v 54 Je jama nømnaꞌṉ cyomequeꞌajyaj pascua søṉ, y nømnaꞌṉ ñuꞌc sapøjcuy jama.
\p
\v 55 Y yomotaꞌm Jesusjiꞌṉnaꞌṉ miñajupø Galilea nasomo, maṉuti aꞌmyajqueꞌte, y isyaj tzatøc y jut cyojtatyøjumø Jesusis cyoṉña.
\v 56 Entonces vituꞌyaju y vyøjøtzøcyaj perfume y jajsocuy (Jesusis cyoṉña vaꞌcø jyasyaj jetpit). Y sapøcyaju sapøjcuy jama como ijtuse aṉguiꞌmguy.
\c 24
\s Visaꞌ Jesús
\p
\v 1 Entonces semana tzoꞌtzcuy jamacøsi namdzuti maṉyaj yomo tzatøcmø, y ñømaṉyaj perfume vøjøtzøcyajupøtiꞌam, y eyataꞌmbø yomojiꞌṉ oyaju.
\v 2 Y tzaꞌ tzatøc ꞌyaṉgaꞌmupøꞌis pitipøꞌtøjupøm pyaꞌtyaju.
\v 3 Y tøjcøyaj tzatøjcomo, pero ja pyaꞌtyaj ndø Comi Jesusis cyoṉna.
\v 4 Entonces mientras que nømnaꞌṉ quiꞌpsyaj ti vaꞌcø chøcyajø, isyaj tome jetcøꞌmdaꞌm teꞌñajupø metzpøn popo søꞌṉyajpaꞌis tyucu.
\v 5 Por eso vøti naꞌchaj yomo, y japcøneꞌcyaj nascøsi, y pøꞌnis ñøjmayaj:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi meꞌtztamba quenbapø pøn ityajumø caꞌyajupø?
\v 6 Ja itøm yøꞌqui; visaꞌuꞌam. Jajmundzøctam mi ñchajmatyamupø Jesusis cuando jiṉdøcnaꞌṉ ijtuꞌøc Galilea nasomo.
\v 7 Jesusis oy mi ñøjmandyame: “Øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene que vaꞌcø cøt cojapaꞌtyajupø pøꞌnis cyøꞌomo, vaꞌcø maꞌmøyaj cruzcøsi; pero tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe”.
\p
\v 8 Entonces yomoꞌis jyajmutzøcyaju jujche o chame.
\v 9 Y tzuꞌṉyaj tzatøcmø y maṉ chajmayaj oncepø apostoles y mumu eyataꞌmbø que ti isyaju y ti tzajmayajtøju.
\v 10 Y jetse chajmayajuꞌis apostoles, María Magdalenaꞌisete, y Juanaꞌis, y Jacoboꞌis myama Mariaꞌis, y eyataꞌmbø yomoꞌis.
\v 11 Pero apostolesis cyomoꞌyajunaꞌṉ que nømdi jyovi tzamyajupø y ja vyaꞌṉjamyajø.
\p
\v 12 Entonces Pedro tzuꞌṉu y popya maṉ tzatøcmø. Cuando nuꞌcu, atzcøneꞌcu, quendondøjcøy tzatøjcomo: y is sabana neꞌti cojtøjupø. Y tzuꞌṉ tzatøcmø, nømnaꞌṉ quiꞌps chocoꞌyomo ti tujcu.
\s Nømnaꞌṉ myaṉyaj Emaús cumguꞌyomo
\p
\v 13 Je mismo jama metzcuy ñøtuṉdøvø nømnaꞌṉ myaṉyaj tum cheꞌ cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Emaús. Ispanaꞌṉ como tuꞌcay legua Jerusalén gumguꞌis.
\v 14 Tzamdzamnepya maṉyaju, nømnaꞌṉ chamyaju jujche tuc Jesús.
\v 15 Y mientras que nømnaꞌṉ chamdzamneyaju y nømnaꞌṉ na nø ocvaꞌcyajtøju, mismo Jesusis tyoꞌmøyaju y tuꞌmbac maṉyaj jetjiꞌṉ.
\v 16 Pero ja yac ispøcyajø oꞌca Jesusame nø myaṉu jeni.
\v 17 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Ti nø mi ndzamdam mi neꞌṉgomdaꞌm mientras que nømdi mi ⁿvijtamu, y tiꞌajcuy nø mi myayaꞌndamu?
\p
\v 18 Y ꞌyaṉdzoṉ tumbøꞌis ñøyipøꞌis Cleofas, y ñøjmay Jesús:
\p ―¿Será que mitz emøcpø mbyøndite y nø mi vyijtupø Jerusalén gumguꞌyomo? ¿Será que unico mitz jiꞌn mi musi ti tujcupø jeni yøṉ jamaꞌomo?
\p
\v 19 Y ñøjmayaj Jesusis:
\p ―¿Y tiyø tujcupø?
\p Y jeꞌis ñøjmayaju:
\p ―¿Jiꞌna mi musi jujche o tuc Jesús Nazaret cumguꞌyombø? Porque jet tzaꞌmaṉvajcopapønaꞌṉete, y muspanaꞌṉ chøc milagroꞌajcuy, muspanaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoy vøjø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui y mumu pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 20 Pero pane coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmyajpapøꞌis øjtzi, jeꞌis chiꞌocuyaj Jesús vaꞌcø yaj caꞌtøjø, y yaj caꞌyaj cruzcøsi.
\v 21 Pero øtz contento ṉguiꞌpstambanaꞌṉtzi que jeꞌis maṉba yaj cotzoc Israel cumguy. Y jiꞌn naꞌs jetse, sino taꞌnuꞌam yøti tuꞌcay jama jetse tujcumø;
\v 22 y venetaꞌmbø yomoꞌis tø øjtzomdaꞌmbøꞌis tø tzam mayaꞌtamu. Porque oyaj tzatøcmø nømnaꞌṉ syøꞌṉbøꞌnømuꞌøc,
\v 23 pero ja pyaꞌtayajaꞌm jeni Jesusis cyoṉna. Pero min nømyaje que yac isyajtøj angeles, y je angelesis ñøjmayaju que Jesús quenbati.
\v 24 Y maṉyaj eyataꞌmbø ndø tøvø tzatøcmø, maṉ ꞌyaꞌmyaje, y jetse pyaꞌtyaju jujche yomoꞌis chajmayajuse, pero ja isyajqueꞌtati Jesús.
\p
\v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaj metzpøn:
\p ―ⁿJyovindaꞌmbø mijtzi y peñapit mi vaꞌṉjajmdamba mumu lo que yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis chamyajuse.
\v 26 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉchiꞌtam cuenta que pyenate vaꞌcø toyaꞌis Cristo jetse vaꞌcø tyøjcøy myøjaꞌṉajcuꞌyomo?
\p
\v 27 Entonces Jesusis chaꞌmaṉvajcayaj mumu Diosis ꞌyote jachøꞌyuse jujche maṉba tuc ñeꞌcø. Chaꞌmaṉvactzoꞌtz Moisesis jyachøꞌyuse, entonces mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis jyachøꞌyajuse jetseti chaꞌmaṉvajqueꞌtu.
\p
\v 28 Y nuꞌcyaj cheꞌ cumguꞌyomo jujnaꞌṉ nø myaṉyajumø. Y Jesusis chøc vyin como si fuera maṉbanaꞌṉ syeguitzøc tyuṉ.
\v 29 Pero jeꞌis pyenatzøcyaju vaꞌcø chøꞌyø, ñøjmayaju:
\p ―Yøꞌc tzøꞌy øtzjiꞌṉdam, porque nøm chaꞌiꞌajnøm y cøjtum jama.
\p Jesús jicsyeꞌcti tøjcøyu vaꞌ tzøꞌy jetjiꞌṉdaꞌm.
\v 30 Entonces mientras que jennaꞌṉ poꞌcsyaju mesacøꞌmø jetjiꞌṉdaꞌm, Jesusis pyøc pan y ñøjay Dios yøscøtoya y vyenu y chiꞌyaju.
\v 31 Jicsyeꞌcti tziꞌyajtøj quiꞌpsocuy vaꞌcø ispøcyaj Jesús, pero misma hora iscøtocoyaju.
\v 32 Y na ñøjmayajtøju:
\p ―Viyuṉsye tø tziꞌṉbøꞌtam ndø tzococꞌyomo mientras que tuꞌṉomo nømnaꞌṉ tø oꞌnøtyamu y tø tzaꞌmaṉvajcatyam Diosis ꞌyote jachøꞌyuse.
\p
\v 33 Misma jic hora tzuꞌṉyaju y vituꞌyaj Jerusalén gumguꞌyomo. Jiṉø pyaꞌtyaj tuꞌmyajupø oncepø apostoles y jennaꞌṉ ityajqueꞌt eyataꞌmbø tuꞌmyajupø jetjiꞌṉ.
\v 34 Y tuꞌmyajupøꞌis ñøjmayaju nø ñuꞌcyajupø:
\p ―Viyuṉsye visaꞌ ndø Comi y yac isuꞌam vyin Simón.
\p
\v 35 Entonces vituꞌyajqueꞌtupøꞌis chajmayaju jujche tucyaj tuꞌṉomo, y chajmayaj jujche ispøcyaj Jesús nø vyenuꞌc pan.
\s Jesusis yajquejayaj vyin ñøtuṉdøvø
\p
\v 36 Y mientras que ñømdøc ñøvejvejneyajuꞌøc jejtaꞌm yøcsepø ticøsi, mismo ñeꞌc Jesús teꞌn cujcomo y ñøjmayaju:
\p ―Contento ijtamø.
\p
\v 37 Entonces jejtaꞌm naꞌchaju y oꞌca jujchese tucyaju, cyomoꞌyaju oꞌca anima nø isyaju.
\v 38 Pero Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Ticøtoya oꞌca jujchese mi ñdyuctamba, y ticøtoya it ti mi mbensatzøctam mi ndzocoꞌyomdaꞌm?
\v 39 Aꞌmistam ø ṉgøꞌ y ø ṉgoso, que øjti chøṉø. Tø piꞌquistam ndøvø y tø aꞌmdamø que øtz it ø sis, it ø mbac, porque anima ja syisøyø, ja pyajcøyø como mi ndø istamuse.
\p
\v 40 Y ñøjmayajuꞌcam jetse, isindziꞌyaj cyøꞌ y cyoso.
\v 41 Y tanto que casøyaju y quiꞌpsyaju oꞌca jiꞌquete, jiꞌndyet jicø; jiꞌndøcnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaj seguro oꞌca jiquete. Mientras jetse quiꞌpsyaju, Jesusis ñøjmayaju:
\p ―¿Ijtuja yøꞌc ti vaꞌcø ndø cuꞌjtamø?
\p
\v 42 Entonces apostolesis chiꞌyaj Jesús coque jaꞌse y tum bomna tzinuj.
\v 43 Jesusis pyøjcu y viꞌc jeꞌtis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm.
\v 44 Y ñøjmayaju:
\p ―Cuando mitzjiꞌṉnaꞌṉ ø ijtuꞌctzi, yøcse oꞌyø mi ndzajmatyame: que pyenate vaꞌcø tyuc øtzcøsi mumu tiyø jujche Moisesis jyachøꞌyuse, y como jujche jyachøꞌyajuse tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis, y como ijtu jachøꞌyuse Salmos libruꞌomo.
\p
\v 45 Entonces Jesusis yac mijnayaj quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyaj jachøꞌyuse Diosis ꞌyote.
\v 46 Y ñøjmayaju:
\p ―Yøꞌcse jachøꞌyupø que pyenate vaꞌcø toyaꞌis Cristo y vaꞌcø cyaꞌø y vaꞌcø visaꞌ tuꞌcay jamapit.
\v 47 Y vaꞌcø chamgøpucstøj mumu pøꞌnomo vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø vaꞌcø yaj cotocojayaj cyoja Cristoꞌis ñøyicøsi; jetse vaꞌcø chamgøpucstzoꞌtztøjø Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 48 Y mitztaꞌm mi ṉgotestigosajtamba yøꞌcsetaꞌmbø tiyø.
\v 49 Tzøctam cuenda que ø Jandaꞌis prometetzøjcupø tiyø, jet øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvej mitzcøstaꞌm. Pero mitz joꞌctam Jerusalén gumguꞌyomo hasta que mi mbøjcøchoṉdamba musocuy tzajpombø ndø Janda Diosis mi nchiꞌtambapø.
\s Quiꞌm Jesús tzajpomo
\p
\v 50 Entonces Jesusis ñømaṉyaj apostoles tzuꞌṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo hasta que maṉyaj Betania cumguꞌyomo. Y jen yøcteꞌn cyøꞌ y cyømasaꞌnøyaju apostoles.
\v 51 Y tujcu que nømnaꞌṉ cyømasaꞌnøyajuꞌøc Jesusis apostoles, entonces tzuꞌṉ Jesús jetcøꞌmdaꞌm, y nømaṉdøj tzajpomo.
\v 52 Apostolesis cyønaꞌtzøyaj Jesús y casøcomøꞌñaju mientras vituꞌyaj Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 53 Y mumu jama tzøꞌyaj masandøjcomo, nømnaꞌṉ vyøcotzøcyaj Dios y nømnaꞌṉ myøjaꞌṉomgotzøcyaj Dios. Amén. 
