\id JHN
\h San Juan
\toc1 San Juan
\mt1 San Juan
\mt2 Vøjpø Ote San Juaꞌnis Jyayuse
\c 1
\s Diosis ꞌYote sispø pøn tujcu
\p
\v 1 Tzoꞌtzcuꞌyomo na ijtutinaꞌṉ Ote; y je Ote Diosjiꞌṉbøte, y jic Ote Diostitqueꞌt.
\v 2 Así es que tzoꞌtzcuꞌyomo Diosjiꞌṉ ijtu je Ote.
\v 3 Jic Otejiꞌṉ tuc aunque tiyø. Oꞌca jiꞌnaꞌṉ jetjiꞌṉ, ni tinaꞌṉ jiꞌn tyuqui.
\v 4 Ñeꞌc na quenba de por si, y jeꞌis yac itpa aunque ti quenbapø. Y vaꞌcø tø quena, es como søꞌṉgø pøngøtoya vaꞌcø cyøsøꞌṉøjay pøꞌnis chocoy.
\v 5 Como piꞌtzøꞌajcuꞌyomo minba tum søꞌṉgø, jetse min ñeꞌcø vaꞌcø tø tziꞌ vøjpø quiꞌpsocuy. Y como piꞌtzøꞌajcuꞌis jiꞌn mus yac tuꞌyi søꞌṉgø, jetsetiqueꞌt yatzipøꞌis jiꞌn mus yaꞌinduc Diosis ꞌYote.
\p
\v 6 Ijtunaꞌṉ pøn Diosis cyøꞌvejupø; pøꞌnis ñøyi Juan.
\v 7 Juan minu vaꞌcø chaꞌmaṉvac que maṉba min cøsøꞌṉøjapyapøꞌis ndø tzocoy. Jeꞌis cyøsøꞌṉøjayajpa mumu pøꞌnis chocoy vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios.
\v 8 Jiꞌndyet ñeꞌc Juan cyøsøꞌṉøjapyapøꞌis chocoy, sino Juan minu vaꞌcø chajmayø que maṉba min eyapø cyøsøꞌṉøjayajpaꞌis pøꞌnis chocoy.
\v 9 Jic viyuṉsyepø søꞌṉgøte; jeꞌis cyøsøꞌṉøjayajpa aunque iꞌis chocoy. Jic viyuṉsyepø søꞌṉgø minu nascøsi.
\p
\v 10 Nascøsnaꞌṉ ijtu je Ote, y Diosis jyomec nasacopac ꞌYotejiꞌṉ; pero nascøspø pønis ja cyomusyaj je Ote.
\v 11 Minu ñeꞌc jyomejcupøꞌomo, pero cyumgutyøvøꞌis ja pyøjcøchoṉyajø.
\v 12 Pero venetaꞌmbøꞌis pyøjcøchoṉyajuti, y vyaꞌṉjamyaju que jicø Diosis cyøꞌvejupø; entonces ñøꞌijtu aṉguiꞌmguy vaꞌcø Diosis ꞌyuneꞌajø jic pøn vyaꞌṉjamyajupøꞌis.
\v 13 Y jetse pøꞌnajyajpa Diosis fyamiliaꞌomo, pero jiꞌndyet porque ijtuꞌaṉcø jyata y myama sispø y ñøꞌpinbø, ni jiꞌndyet porque pøꞌnis jetse sunba aṉcø, sino Diosis jetse yac pøꞌnajyajpa.
\p
\v 14 También Diosis ꞌYote sispø pøn tujcu y oy it tø øtzjiꞌṉdaꞌm, y istaꞌm øjtzi myøjaꞌṉoꞌmajcuy jujche ndø Janda Diosis yac møjaꞌṉoꞌmajpa tumbø ꞌYune. Jet viyuṉdzambapøte y vøti syunba aunque iyø.
\v 15 Juaꞌnis chaꞌmaṉvac iyete minupø, nømu:
\p ―Yøṉete mi ndzajmatyamu que maṉba mini; oꞌyø mi nøjandyame: “Más jøsiꞌcam maṉba min pøn más myøjaꞌṉombø que jiꞌn øjtzi; porque de por si na ijtuti antes que øjtzi”.
\p
\v 16 Ñeꞌete aunque tiyø, y tø tziꞌuꞌam aunque tiyø ñeꞌ vyøꞌajcupit, y más tø tziꞌaꞌṉøpya vøjpø tiyø.
\v 17 Porque Moisés chiꞌ aṉguiꞌmguy Diosis vaꞌcø ndø yaj coputø, pero Jesucristo cyøꞌvej Diosis vaꞌcø min tø toyaꞌṉøyø, y vaꞌcø chaꞌmaṉvac viyuṉsepø tiyø.
\v 18 Ni jujchøc ja is Dios ni iꞌis. Pero tøꞌcs tumbø ꞌYune vøti syunba Diosis, y jete ꞌYune tumøꞌom ijtu Jyata Diosjiꞌṉ, y jeꞌis min chaꞌmaṉvac jujchepøt Dios.
\s Nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis cyotestigosaj Jesucristo
\p
\v 19 Entonces Israel pøꞌnis cyøꞌvejyaj pane y eyataꞌmbø masandøjcom yosyajpapø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Juan. Tzuꞌṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo y nuꞌcyaj Juan ijtumø. ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Juan ñøjayaju:
\p ―¿ⁿIye mijtzi?
\p
\v 20 Juaꞌnis viyuṉdzajmayaju, ñøjayaju:
\p ―Øtz jiꞌn chøṉ Cristo jicø Diosis maṉbapø cyøꞌveje.
\p
\v 21 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyajqueꞌtu:
\p ―Oꞌca mitz jiꞌndyet mi jiṉgø, ¿entonces será que mitzømacsqueꞌt Eliaspø?
\p Y Juaꞌnis ñøjayaju:
\p ―Ni øtz jiꞌn chøṉ Elías.
\p Y ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Bueno, ¿entonces será que mijtzømacsqueꞌt jic tzaꞌmaṉvajcopapø ndø ⁿjoꞌctambapø?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Ni øtz jiꞌn chøṉ jicø.
\p
\v 22 Y pøꞌnis ñøjayaj Juan:
\p ―Pues tø tzajmatyam ndøvø ⁿiye mijtzi, vaꞌcø mus ndzajmayajqueꞌta øtz cøꞌvejyajupøꞌis øjtzi. ¿Ti mi ndzamba?
\p
\v 23 Juaꞌnis ñøjayaju:
\p ―Øtz pømi vejpøjtzi jyaꞌijnømømø, nøꞌmbøjtzi: “Jujche ndø vøjøndzøctamba tuṉ cuando maṉba min møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø, jetse vøjøtzøctam mi ndzocoy porque maṉba min ndø Comi”. Jetse nømu tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaías, y jetse nømgueꞌtpa øjtzi.
\p
\v 24 Y cyøꞌvejyajupø oyuꞌis ꞌyoꞌnøy Juan, fariseoꞌis vyaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌstaꞌm cyøꞌvejyaju.
\v 25 Y ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaj Juan:
\p ―¿Tiꞌajcuy mi ñøꞌyøꞌombya oꞌca mitz ni jiꞌndyet mi Cristo Diosis maṉbapø cyøꞌveje, ni jiꞌndyet mi Elías, ni jiꞌndyet mi jic tzaꞌmaṉvajcopyapø?
\p
\v 26 Juaꞌnis ñøjayaju:
\p ―Øtz nøꞌyøꞌopyøjtzi nøꞌjiꞌṉ, pero ijtuꞌam tum pøn mijtzomdaꞌm mitz jiꞌn mi ispøctamepø.
\v 27 Jicø jøsmøti minu, pero más myøjaꞌṉombø que øjtzi. Øtz jiꞌnchø ni tiyø jeꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, ni øtz jiꞌn mus ndzøc nuꞌcsocuy jic pøngøtoya porque myøjaꞌṉombøte y syunba más vøjpø pøn que øjtzi vaꞌcø chøjcay nuꞌcsocuy.
\p
\v 28 Jetse tujcu Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Betábara, jiṉ oy nøꞌyøꞌoy Juan.
\s Jesusis tø cocaꞌtamu como borrego yaj caꞌyajpase
\p
\v 29 Jyoꞌpit Juaꞌnis is Jesús nø minupø jetcømø y Juan nømu:
\p ―Aꞌmdamø pøn Diosis cyøꞌvejupø vaꞌcø cyaꞌø. Jujche tum borrego yaj caꞌtøjpase pøꞌnis cyojacøtoya, jetse jic maṉba caꞌe vaꞌcø yac tzuꞌṉayaj mumu nascøstaꞌmbø pøꞌnis cyoja.
\v 30 Yøṉømtzø ndzamupø que maṉba mini, nøꞌmøjtzi: “Øtz viꞌna miꞌnøjtzi y jøsiꞌcam minba eyapø lo que más myøjaꞌṉombø, porque jet na ijtutinaꞌṉ antes que øjtzi”.
\v 31 Y øtz jiꞌnaꞌṉø musi iyete Cristo, pero miꞌnøjtzi vaꞌcø nøꞌyøꞌoy nøꞌjiꞌṉ vaꞌcø ispøcyaj Israel pøꞌnistaꞌm que jiquete.
\p
\v 32 Juaꞌnis chamu jujche isuse. Nømu:
\p ―ⁿIsøjtzi Masanbø Espiritu tzajpom tzuꞌṉupø y nø myøꞌnupø como palomase y jetcøs teꞌngøneꞌcu y jen tzøꞌyu.
\v 33 Y jiꞌndøcnaꞌṉø ṉgomusi iyete, pero oyupøꞌis ø cøꞌveje vaꞌcø nøꞌyøꞌoya nøꞌjiꞌṉ, jeꞌis nøjaꞌyøjtzi: “Cuando mi ispa Masanbø Espiritu nø myøꞌnupø pøngøsi y jetcøs nø chøꞌyupø, entonces maṉba mi musi que jiquete nøꞌyøꞌopyapø Masanbø Espiritujiꞌṉ”.
\v 34 Pues jet oꞌm isi y muspa ndzam viyuṉse que jicømete Diosis ꞌYune.
\s Viꞌna cøpiṉyajtøjupø nøtuṉdøvø
\p
\v 35 Jyoꞌpit jendinaꞌṉ teꞌnqueꞌt Juan y jendi teꞌñajqueꞌt metzcuy Juaꞌnis ñøtuṉdøvø.
\v 36 Y Juaꞌnis cyøqueꞌnøy Jesús jen nø vyijtupø, y nømu:
\p ―Jic pønamete Diosis cyøꞌvejupø vaꞌcø cyaꞌ como borrego caꞌpase ndø cojacøtoya.
\p
\v 37 Y metzcupø ñøtuṉdøvøꞌis myañaju jujche nø ñøm Juan, y maṉ pyaꞌtyaj Jesús.
\v 38 Jesús queꞌnajtonvituꞌ jyøsmø y joviti isyaj metzcuy pøn nø myacyajupøꞌis y Jesusis ñøjayaju:
\p ―¿Ti nø mi ⁿmeꞌtztamu?
\p Pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―Rabí, ¿jut mi ⁿijtu? ―Jeꞌis ꞌyoteꞌomo ñøjayajpa Rabí, pero ndø nøjandyamba ndø oteꞌomo aṉmaꞌyopyapø.
\p
\v 39 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Tø maṉdyaꞌi, maṉba mi isindziꞌtame juꞌtø it øjtzi.
\p Y maṉyaju isyaju jutø ijtumø ndø Comi y jiṉ tzøꞌyaj tyumøꞌom ndø Comijiꞌṉ jic jamacøsi porque tzaꞌimnaꞌṉ como las cuatroseꞌṉomo.
\p
\v 40 Tum myanupøꞌis Juaꞌnis nø chamupø y maṉuꞌis pyaꞌt Jesús ñøyi Andrés, Simón Pedroꞌis tyøvø, tumbø jatacøs tzuꞌṉupø.
\v 41 Viꞌna Andresis maṉ myeꞌtz tyøvø Simón y ñøjayu:
\p ―ⁿIstaꞌmøjtzi Mesías ―Mesías ndø nøjandyaṉgueꞌtpa Cristo.
\p
\v 42 Andresis ñømin Simón ijtumø Jesús. Jesusis cyøqueꞌnøy Simón y ñøjayu:
\p ―Mijtzete Simón, Jonasis mi ꞌyune, pero maṉba mi nøyiꞌaj yøti Cefas ―yøṉ nøyi Cefas putqueꞌtpati ndø ondeꞌomo Pedro.
\s Jesusis vyejay Felipe y Natanael
\p
\v 43 Jyoꞌpit Jesús nømnaꞌṉ myaṉdoꞌu Galilea nasomo. Y oy myeꞌtz Felipe y ñøjayu:
\p ―Ma tø paꞌtø.
\p
\v 44 Felipe Betsaida cumgupyønete y Andrés y Pedro jiṉdaꞌmbønaꞌṉetqueꞌt.
\v 45 Felipeꞌis oy myeꞌtz Natanael y ñøjayu:
\p ―ⁿIstaꞌmøjtzi pøn lo que Moisesis oyupø jyaye mapø mini. Aṉguiꞌmguy libruꞌomo ijtu jachøꞌyu, jetseti jyayajqueꞌtuti tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis. Jic pøn minuꞌam, ñøyipøꞌis Jesús Nazaret cumgupyøn, y jic Jesús Joseꞌis ꞌyune.
\p
\v 46 Entonces Natanaejlis ñøjayu:
\p ―¿Será vøjpø pønacsqueꞌt oꞌca minupø Nazaret cumguꞌyomo? Porque puro yatzitaꞌmbø ityaj jiṉø.
\p Felipeꞌis ñøjayu:
\p ―Tø maꞌi, ma ndø aꞌmistaꞌi.
\p
\v 47 Jesusis is Natanael nø minupø y nømu:
\p ―Jic nø minupø jic viyuṉsepø Israel pøn, jeꞌtis jiꞌn ma chøc aṉgømaꞌcøꞌocuy.
\p
\v 48 Natanaejlis ñøjay Jesús:
\p ―¿Jujche mi ndø ispøjcu?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Antes que oyutøc mi myeꞌndze Felipeꞌis, cuando higo cuꞌyucøꞌmø mi ⁿijtuꞌøc, mi ⁿisøjtzi.
\p
\v 49 Natanaejlis ñøjay Jesús:
\p ―Maestro, mijtzete Diosis mi ꞌYune. Mijtzete Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm.
\p
\v 50 Pero Jesusis ñøjay Natanael:
\p ―Mi ndø vaꞌṉjajmba porque nøꞌø mi ⁿnøjayu que mi ⁿispøc øjtzi higo cuꞌyucøꞌmø mi ⁿijtuꞌøc; pero más mayaꞌcusetaꞌmbø tiyø maṉbatøc mi ⁿisi.
\p
\v 51 Y Jesusis ñøjacyeꞌtu:
\p ―Viyuṉsye mi nøjambya øjtzi, jøsiꞌcam maṉba mi ⁿistam tzap aṉvajcu, y Diosis ꞌyangeles nø quiꞌmyajupø y nø myøꞌñajupø øtzcøꞌmø, øtz mumu pøꞌnis chøṉ tyøvø.
\s O coꞌtøjcajnømi Caná cumguꞌyomo
\c 2
\p
\v 1 Tuꞌcay jamapit oy coꞌtøjcajcuy Caná cumguꞌyomo Galilea nasomo. Y Jesusis myama jiṉdinaꞌṉ itqueꞌtu.
\v 2 Y Jesús myeꞌchajtøju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ vaꞌcø myaṉyaj nø cyoꞌtøjcajnømumø.
\v 3 Y cuando jendinaꞌṉ ityaju, cøyajøyaj vinujiꞌṉ. Entonces myamaꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Cøyajøyajuꞌam vinujiꞌṉ.
\p
\v 4 Jesusis ñøjayu:
\p ―Tzamyomo, ¿ticøtoya mi ndø ñøjambya jetze? Ja ñuꞌcøtøc ø hora vaꞌcø yoschoꞌtza.
\p
\v 5 Jesusis myamaꞌis ñøjayaj jen nø yosyaju:
\p ―Tzøctamø lo que mi ñøjandyamba jeꞌis.
\p
\v 6 Pues ijtunaꞌṉ jen tujtaꞌy tzaꞌpø nøꞌpoꞌcscuy porque jetse ijtunaꞌṉ Israel pøꞌnis cyostumbre vaꞌcø cyøtzeꞌyaj vyin ijtuse vyaꞌṉjajmocuy. Tøjcøpanaꞌṉ ochenta o cien litrotaꞌm nøꞌ tumdum nøꞌpoꞌcscuꞌyomo.
\v 7 Jesusis ñøjayaj jen yosyajpapø:
\p ―Jojøtyam nøꞌjiꞌṉ nøꞌpoꞌcscuy.
\p Y jyojøyaju hasta suñi taspacseꞌṉomo.
\v 8 Y Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
\p ―Yøti cøtzpujtatyam usyøc y ma tziꞌ søṉgoviꞌnajø vaꞌcø tyoꞌṉisø.
\p Y jetse chøcyaju.
\v 9 Entonces søṉgoviꞌnajøꞌis tyoꞌṉis nøꞌ, pero vinuꞌajuꞌcamete nøꞌ, y jiꞌnaꞌṉ myusi jut ñøtzuꞌṉyaju, sólo jen nø yosyajupøꞌis oyuꞌis cyøtzputyaj nøꞌ, jeꞌis myusyaju jut pyøcyaju. Entonces søṉgoviꞌnajøꞌis ñøvej pøn maṉbapø coꞌtøjcaje,
\v 10 y ñøjayu:
\p ―Mumu pønis viꞌna syajyajpa vøjpø vinu y después cuando venetaꞌmbøꞌis tyoꞌṉyajuꞌam vøti, syajyajpa corrientepø. Pero mitz mi aṉneꞌṉgu más vøjpø hasta yøticseꞌṉomo.
\p
\v 11 Yøṉ vindzøjcu milagroꞌajcuy Jesusis Caná cumguꞌyomo Galilea nasomo. Y jetse isindziꞌyaju que myøjaꞌṉombø pønete, y vyaꞌṉjamyaju ñøtuṉdøvøꞌis que Cristote.
\p
\v 12 Jøsiꞌcam Jesús maṉu Capernaum gumguꞌyomo y maṉyajqueꞌtuti Jesusis myama y myuqui y ñøtuṉdøvøtaꞌm, y jiṉ oy tzøꞌyaje jujche jamatiyø.
\s Jesusis myacputyaj myaꞌayajpaꞌis aunque tiyø masandøjcomo
\p
\v 13 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaju Israel pøꞌnis syøꞌṉdaꞌm ñøyipøꞌis pascua. Y Jesús maṉ Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 14 Y Jesusis is masandøjcomo solajromo nø myaꞌayajuꞌis vacas y borrego y paloma, y jen nømnaꞌṉ pyoꞌcsyaj cyacpøꞌyajpaꞌis tumin.
\v 15 Y cayitaꞌmbø tzayjiꞌṉ Jesusis chøc nacsocuy y nacsputyaj mumu masandøjcomo solajromo. Nacsputputvøyaj borrego y vacas parejo cyomijiꞌṉ, y titpøꞌjayaj tyumin nasomo cyacpøꞌyajpapøꞌis ñe, y myatztonguejcayaj myesa.
\v 16 Y ñøjayaj nø myaꞌayajuꞌis paloma:
\p ―Nøputyaj yøṉø aꞌṉgomo. Uy mi yac yosatyam ø Jandaꞌis tyøc vaꞌcø min mi myaꞌaṉgojtam yøꞌqui.
\p
\v 17 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis min jyajmemiñaje jachøꞌyupøte. Nømba: “Hasta topya ø ndzocoy porque sungoꞌnbøjtzi vaꞌcø it vøjpø tiyø mi ndøjcomo”.
\p
\v 18 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ñøjayaj Jesús:
\p ―¿Tiyø milagroꞌajcuy mi ndø yac istamba vaꞌcø ndø mustamø oꞌca it mi aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøc jujche mi ndzøcpase?
\p
\v 19 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Oꞌca mitz ⁿyajtamba yøṉ masandøc, tuꞌcay jamapit øtz maꞌṉbø ndzøcvøjøtzøqui.
\p
\v 20 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―Cuarenta y seis ame ñømaṉu vaꞌcø chøctøj yøṉ masandøc, ¿jutznøm maṉba mi ⁿyac tuc tuꞌcay jamacøsi?
\p
\v 21 Masandøc nø chamu, pero jiꞌn mero masandøc, sino ñeꞌ syisete como si fuera masandøc.
\v 22 Cuando Jesús visaꞌujcam después que caꞌujcam, entonces ñøtuṉdøvøꞌis jyajme miñaju que jetse oyuse ñøjayaje y vyaꞌṉjamyaju ijtuse jachøꞌyupø totocøsi y vyaꞌṉjamyajqueꞌtu jujche chamuse Jesusis.
\s Jesusis cyomuspøꞌpa ijtusecøꞌi
\p
\v 23 Y Jesús Jerusalén gumguꞌyomnaꞌṉ ijtuꞌøc cuando pascua søṉ nø cyosøꞌṉajtøjuꞌøc. Itcoꞌñajunaꞌṉ vyaꞌṉjamyajuꞌis Jesús porque isyaju aṉcø milagroꞌajcuy nø chøjcupø.
\v 24 Pero Jesusis jiꞌnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaj pøn oꞌca de veras nøme vyaꞌṉjamyajupø, porque Jesusis cyomusyajpa mumu pøn jujchetaꞌm quiꞌpsocuy.
\v 25 Jiꞌndyet pyena vaꞌcø chajmatyøjø jujche pøꞌnis quiꞌpsocutyaꞌm porque ñeꞌc Jesusis myusayajpa mumu pøꞌnis chocoy.
\s Nicodemoꞌis o tyuꞌn Jesús
\c 3
\p
\v 1 Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis Nicodemo, fariseoꞌis vyaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtayupøꞌis, y Israel pøn aṉguiꞌmbate.
\v 2 Jeꞌis cyønuꞌc Jesús tzuꞌijcam y ñøjayu:
\p ―Maestro, mustaꞌmbøjtzi que Diosis mi ṉgyøꞌveju vaꞌcø min mi ꞌyaṉmaꞌyoya, porque ni jutipø pøꞌnis jiꞌn mus chøc milagroꞌajcuy jujche mitz ndzøcpase mientras que jiꞌn cyotzoṉ Diosis.
\p
\v 3 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Viyuṉse mi ñøjambyøjtzi; oꞌca tum pøn jiꞌn pyøꞌnajvøjøtzøqui, nunca jiꞌn mus isay Diosis itcuy.
\p
\v 4 Nicodemoꞌis ñøjayu Jesús:
\p ―¿Pero jutz nømø muspa pøꞌnajvøjøtzøc pøn cuando tzambønbøꞌam? Jiꞌnam jutznøm mus vøco tøjcøcyeꞌt myamaꞌomo vaꞌcø vyøco pøꞌnajqueꞌta.
\p
\v 5 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Viyuṉse mi nøjaꞌmbyøjtzi, oꞌca tum pøn jiꞌn pyøꞌnaj nøꞌjiꞌṉ y Espiritujiꞌṉ, jiꞌn mus tøjcøy Diosis itcuꞌyomo.
\v 6 Lo que yac pøꞌnajupø sispøꞌis, sispøte, y lo que yac pøꞌnajupø Espirituꞌis, espiritupøte.
\v 7 U mi myayaꞌu porque nø mi nøjayu aṉcø tiene que vaꞌcø mi vyøṉgopøꞌnajø.
\v 8 Porque sava yøꞌqui jeni pominba pomyaṉba y mitz mi manba nø ꞌyaꞌṉøyupø, pero jiꞌn mi musi juti nø chuꞌṉu jut nø myaꞌṉøyu. Jetsetiqueꞌt mumu pøn Masanbø Espiritu Santoꞌis yac pøꞌnajupø.
\p
\v 9 Entonces Nicodemoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―¿Jujche muspa tuc yøṉø?
\p
\v 10 Y Jesusis ñøjay Nicodemo:
\p ―Mitz mi aṉmayajpapøte Israel pøndaꞌm. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgomusi yøcsepø tiyø?
\v 11 Viyuṉse mi nøjaꞌmbyøjtzi, ndzamdaꞌmbøjtzi lo que muspacseꞌṉomo, y lo que istaꞌmbøjtzi, ṉgotestigosajtaꞌmbøjtzi. Pero mitz jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame lo que øtz mi ndzajmatyambase.
\v 12 Oꞌca øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmbøjtzi jujche ijtuse nascøsi, y jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame, ¿entonces jujche maṉba mi ndø vaꞌṉjamdame oꞌca mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmbøjtzi jujche ijtuse tzajpomo?
\p
\v 13 ”Ni itøc ja oy quiꞌm tzajpomo, sino øjtzi. Møꞌnøjtzi tzajpom tzuꞌṉupøꞌtzi øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, y tzajpom chøṉ ijtupø.
\v 14 Jujche Moisesis yaj quiꞌm tzan cucyøsi tøtzø nasomo, jetse tiene que øtz vaꞌcø yaj nøquiꞌmdøjqueꞌt øjtzi cruzcøsi, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 15 Jetse oꞌca aunque ipø pøꞌnis vaꞌṉjajmbøjtzi, jiꞌn maṉ tocoye, sino maṉba quen mumu jamacøtoya.
\s Syunbase Diosis nascøstaꞌmbø pøn
\p
\v 16 ”Porque Diosis algo syuñaj nascøstaꞌmbø pøn, y por eso tziꞌocuyaj øjtzi tumbø ꞌYuneti chøṉø, vaꞌcø jana tocoy ni iyø oꞌca vaꞌṉjamba øjtzi, sino maṉba quen mumu jamacøtoya.
\v 17 Porque Diosis cøꞌvej øjtzi nascøsi ñeꞌc ꞌYune chøṉø vaꞌcø yaj cotzocyaj nascøstaꞌmbø pøn, ni jiꞌntze vaꞌcø maṉ yac tocoyajø.
\p
\v 18 ”Vaꞌṉjambapøꞌstzi, ni iꞌis jiꞌn mus maṉ yaj cojaꞌajø, pero jiꞌn vyaꞌṉjamepøꞌstzi yaj cojaꞌajtøjuꞌam, porque ja vyaꞌṉjajmøjtzi Diosis chøṉ tumbø ꞌYune.
\v 19 Øtz miꞌnøjtzi nascøsi como søꞌṉgø vaꞌcø ṉgøsøꞌṉøjay pøꞌnis chocoy, pero pøꞌnistaꞌm más syuñaj piꞌtzøꞌajcuy que jiꞌn søꞌṉgø vaꞌcø jana cyeja que nø chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy, y por eso maṉba yaj cojaꞌajyaj Diosis.
\v 20 Porque chøcpapøꞌis yatzipø tiyø jiꞌn maṉ syun søꞌṉgø, ni jiꞌn mini søꞌṉgøꞌomo vaꞌcø jana istøj yatzipø tiyø lo que chøcyajpapø.
\v 21 Pero chøcpapøꞌis vøjpø tiyø minba søꞌṉgøꞌomo vaꞌcø istøjø que nø chøc Diosjiꞌṉ lo que nø chøjcupø.
\s Nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis vyøcotzøjqueꞌtuti Jesús
\p
\v 22 Jøsijcam Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ maṉyaj parejo Judea nasomo. Jiṉ Jesús oy it usyaꞌṉ hora ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y nøꞌyøꞌyoyu.
\v 23 Y Juan nømnaꞌṉ nøꞌyøꞌyocyeꞌtu Enón gumguꞌyomo, tome Salim gumguy, porque jiṉø ijtunaꞌṉ yøꞌqui jeni nøꞌ. Pøn miñajpanaꞌṉ y Juaꞌnis ñøꞌyøyajpanaꞌṉ.
\v 24 Jetse chøc Juaꞌnis antes que ja octøc somdøji.
\p
\v 25 Y Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis ñøꞌonguipyaj Israel pøn que jujche ndø cøtzeꞌpa ndø vin como seña que ndø cøvajcøyuꞌam Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 26 Y cyønuꞌcyaju Juan y ñøjayaju:
\p ―Maestro, jic pøn lo que ijtupønaꞌṉ mitzjiꞌṉ Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ y mitz oy mi ndzam iyete, jic pøn nøꞌyøꞌyopya y nuꞌcyajpa vøti pøn jijcøꞌmø.
\p
\v 27 Juaꞌnis ꞌyaṉdzoṉyaj ñøjayaju:
\p ―Ni iꞌis jiꞌn mus ñøꞌit ni ti aṉguiꞌmguy mientras Diosis jiꞌn maṉ chiꞌi.
\v 28 Mitz mi neꞌc mi mandamu lo que øtz nøꞌmøjtzi, øtz jiꞌn chøṉ Cristo. Pero øtz viꞌna cøꞌvejøjtzi antes que minba Cristo.
\v 29 Es como cuando itpa coꞌtøjcajcuy; it tum pøn maṉbaꞌis pyøc yomo, y itqueꞌt jeꞌis ꞌyamigo tome nø tyeꞌnu y nø myajnay ꞌyote, y ꞌyamigoꞌis cyøcasøpya vøti cuando myanba nø vyejvejneyu pøn maṉbapø coꞌtøjcaje. Jetse øtz ṉgøcasøcyomøꞌngueꞌtutiꞌtzi cuando maꞌnbøjtzi jeꞌis ꞌyote.
\v 30 Jet tiene que vaꞌcø más myøjaꞌṉomajø, y øtz menosomdi maṉba tzøꞌyi.
\s Tzajpom tzuꞌṉupø min nascøsi
\p
\v 31 It tum minupø møji tzuꞌṉupø. Jet mase myøjaꞌṉombø que ni jutipø pøn. Nascøs tzuꞌṉupø pøn nascøspøte y nascøspø tiyø maṉba chame. Pero tzajpom tzuꞌṉupø más myøjaꞌṉombø que ni jutipø pøn.
\v 32 Lo que jujche isu, lo que jujche myanupø, jetseti chamgueꞌtpa. Pero ni iꞌis jiꞌn vyaꞌṉjajmaye lo que ti nø chaꞌmaṉvajcupø.
\v 33 Oꞌca iꞌis vyaꞌṉjajmapya tiyø nø chaꞌmaṉvajcupø, entonces viyuṉgotzøcpa lo que Diosis chamba.
\v 34 Lo que Diosis cyøꞌvejupø, jeꞌis chaꞌmaṉvajcapya Diosis ꞌyote, porque Diosis chiꞌpa más vøti ꞌYespiritu.
\v 35 Ndø Janda Diosis syunba ꞌYune, por eso chiꞌ aṉguiꞌmguy mumu ticøsi.
\v 36 Vyaꞌṉjambapøꞌis Diosis ꞌYune, pyaꞌtpa vøjpø itcuy mumu jamacøtoya; y jiꞌn vyaꞌṉjamepøꞌis Diosis ꞌYune jiꞌn maṉ quene, sino que Dios maṉba quiꞌscaꞌe y maṉba cyastigatzøc tumø najcøtoya.
\s Vejvejney Jesús Samaria yomojiꞌṉ
\c 4
\p
\v 1 Ndø Comiꞌis myusu que fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis myañaju que masti ñeꞌc ndø Comi cyøtuꞌmyaju vaꞌcø ꞌyaṉmayajø y vaꞌcø ñøꞌyøyajø y Juan masti usyaṉ cyøtuꞌmyaju.
\v 2 Pero mismo ñeꞌc Jesús ja ñøꞌyøꞌyoya, sino Jesusis ñøtuṉdøvø nøꞌyøꞌyoyaju. Entonces cuando Jesusis myusu que jetse chamyaju fariseoꞌis que jete más cyøtuꞌmyaju,
\v 3 entonces tzuꞌṉ Jesús Judea nasomo vaꞌcø myaṉ Galilea nasomo.
\v 4 Y tiene que vaꞌcø cyøjtay Samaria cumguꞌis ñasomo.
\p
\v 5 Cuando nømnaꞌṉ cyøtyaj Samaria cumguꞌis ñasomo, nuꞌcyaj tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis Sicar. Sicar cumguy tome ispa nas coꞌaṉjajme Jacojbis chiꞌu ꞌyune José yaꞌmøc.
\v 6 Jendi ijtu nøꞌchatøc ñøjmayajpapø Jacojbis ñøꞌchatøc. Pues como Jesús nituꞌyu vaꞌcø tyuꞌṉajø, poꞌcschøꞌy nøꞌchatøjcaṉvini tome paṉguc jamaseꞌṉomo.
\v 7 Mientras jen poꞌcsu, min nøꞌpøqui tum Samaria nasombø yomo. Jesusis ñøjay yomo:
\p ―Tø vaꞌctziꞌ usøc nøꞌ.
\p
\v 8 Pero mientras jetse tujcu, Jesusis ñøtuṉdøvøtaꞌm maṉyajumnaꞌṉ cumguꞌyomo maṉ jyuyaj ti vaꞌcø cyuꞌtyajø.
\v 9 Entonces Samaria yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Como mitz Israel pøn, ¿ticøtoya mi ⁿvaꞌcpa øtzcøs nøꞌ, como øtz Samaria yomoti chøṉø?
\p Porque Israel pøn y Samaria pøn de por sí na quiꞌsayajtøjpa.
\v 10 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Oꞌca mi muspanaꞌṉ ti tø tziꞌpapø Diosis y oꞌca mi muspanaꞌṉ iꞌis nø mi nøjayumbø: “Tø vaꞌctzi usyøc nøꞌ”, mijnaꞌṉ mi ⁿvaꞌcpa nøꞌ øtzcøsi y øjnaꞌṉ mi ndziꞌpa nøꞌ mumu jamacøtoya vaꞌcø mi ⁿyaj quena.
\p
\v 11 Y yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, ja mi nøꞌit ni tiyø majcuy y nøꞌ jojmoti ijtu, ¿jut ma mi mbøc nøꞌ mumu jamacøtoya vaꞌcø quena?
\v 12 ¿Será que más mi ⁿmyuꞌsombya que viꞌnapø ndø janda Jacobse? Porque jeꞌis tzajcatyam yøṉ nøꞌchatøc y jeꞌtom ñøput nøꞌ para vyingøtoya y ꞌyunecøtoya y vyacascøtoya.
\p
\v 13 Jesusis ñøjay yomo:
\p ―Oꞌca ndø toꞌṉba yøcsepø nøꞌ, usyaṉ horacøsi tø vøco yoꞌctøtzqueꞌtpati.
\v 14 Pero oꞌca mi ndoꞌṉba nøꞌ øtz ndziꞌpapø, nunca jiꞌnam maṉ mi ⁿyoꞌctøtz nunca, pero nøꞌ øtz ndziꞌpapø maṉba vome mi ndzocoꞌyomo vaꞌcø mi ṉgyen mumu jamacøtoya.
\p
\v 15 Entonces yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, ndø tziꞌ nø mi ndzamusepø nøꞌ vaꞌcø jana yoꞌctøtzaꞌmtzi y vaꞌcø jana min mbøc nøꞌ yøꞌqui.
\p
\v 16 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Mavø, ma vejay mi ⁿjaya y mindam yøꞌqui.
\p
\v 17 Yomoꞌis ñøjayu:
\p ―Ja it ø ⁿjaya.
\p Jesusis ñøjayu:
\p ―Viyuṉsyete nø mi nchamu que ja it mi ⁿjaya.
\v 18 Porque mosayamete pøn oyu mi nøꞌindi, y pøn mi nøꞌijtupø yøti, jiꞌndyet mi ⁿjaya. Por eso viyuṉdit nø mi nchamu.
\p
\v 19 Yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, ṉguiꞌpspøjtzi que mitz ñchaꞌmaṉvajcopapøte.
\v 20 Ø janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm cyønaꞌtzøyaj Dios yøṉ lomacøsi, y mitz mi Israel pøꞌnistaꞌm mi ñømdamba que mumu pøn tiene que vaꞌcø myaṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Dios jiṉø.
\p
\v 21 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Tzamyomo, tø vaꞌṉjam ndøvø; maṉba nuꞌc ꞌyora cuando jiꞌn ma mi min yøṉ lomacøsi, ni jiꞌn ma mi myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøy Dios.
\v 22 Mitz jiꞌn mi mustam i mi ṉgønaꞌtzøtyamba, pero øtz mustaꞌmbøjtzi i ṉgønaꞌtzøtyaꞌmbøjtzi; porque Yajcotzojcopyapø minba Israel pøꞌnomdaꞌm.
\v 23 Porque maṉba nuꞌc hora y nuꞌcuꞌam yøti cuando lo que viyuṉbø cyønaꞌtzøꞌyajpapøꞌis maṉba cyønaꞌtzøyaj ndø Janda Dios vøjpø Espiritujiꞌṉ y viyuṉbø quiꞌpsocujiꞌṉ. Porque ndø Janda Diosis syunba jetsetaꞌmbø pøn vaꞌcø cyønaꞌtzøyajø.
\v 24 Dios espiritupøte, y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis tiene que vaꞌcø cyønaꞌtzøyajø vøjpø Espiritujiꞌṉ y viyuṉbø quiꞌpsocujiꞌṉ.
\p
\v 25 Yomoꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Muspøjtzi que maṉba min Diosis cyøꞌvejupø ñøjayajqueꞌtpapø Cristo. Cuando minba jicø, jeꞌis maṉba tø tzajmatyam aunque tiyø.
\p
\v 26 Jesusis ñøjayu:
\p ―Øjchømøṉø nø mi ⁿvyejvejneyumbøjiꞌṉ.
\p
\v 27 Jicsyeꞌc vituꞌyaj Jesusis ñøtuṉdøvø, y ñømayaꞌyaju tiꞌajcuy yomojiꞌṉ nø vyejvejneyu. Pero ni iꞌis ja ñøjayø: “¿Ti mi sunba?”; y ni jutipøꞌis ja ñøjayø: “¿Tiꞌajcuy nø mi ⁿvyejvejney yomojiꞌṉ?”
\v 28 Pero yomoꞌis chac myajcuy y maṉ cumguꞌyomo. Y ñøjayaj cumguꞌyomdaꞌmbø:
\p
\v 29 ―Maṉdyaꞌi, maṉ ndø aꞌmistaꞌi. Jiṉ it pøn nø tzajmayupøꞌstzi mumu jujche ndzøjcupøse øjtzi. ¿Jiꞌnacsqueꞌt jicøm Cristo?
\p
\v 30 Entonces tzuꞌṉyaj cumguꞌyomo nuꞌcyaj jut ijtumø Jesús.
\v 31 Mientras jetse nø tyujcupø, ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Maestro, viꞌc yøṉ viꞌjcuy.
\p
\v 32 Pero jeꞌis ñøjayaju:
\p ―Lo que mitz jiꞌn mi mustamepø, ijtuti ti ⁿviꞌcpa øjtzi.
\p
\v 33 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis na ñønøjayajtøju:
\p ―¿Iꞌsacs ñømijnay viꞌjcuy?
\p
\v 34 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Vaꞌcø ndzøc lo que syunbase cøꞌvejupøꞌstzi, y vaꞌcø yac tujcay jeꞌis yoscuy, jetse itpøjtzi contento como si fuera tas øjtzi.
\v 35 Mitz mi ñømdamba: “Faltatøc macscuy poya vaꞌcø cyøṉyaj nipi”. Pero øtz mi nøjañdyaꞌmbøjtzi: Quendeꞌndamø y cøqueꞌnøtyam pøn como nipise. Como cama tøjtzupø listo vaꞌcø ndø piṉdamø, jetse je pøn listo vaꞌcø cyømaꞌnøjayaj Diosis ꞌyote.
\v 36 Yosaṉ Diosise ñe, y it yoscuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcay jeꞌis ꞌyote. Y yosyajpapø coyojyajtøjpa y piṉyajpa yosaṉ mumu jamapø quengucøtoya. Y como parejo casøyajpa ñipyajpapøꞌis y piṉyajpapøꞌis, jetse parejo maṉba casøyaj chamdzoꞌchajpapøꞌis Diosis ꞌyote y lo que isyajpapøꞌis cuando vøti pøꞌnis vyaꞌṉjamyajpa.
\v 37 Y jetse viyuṉete lo que nømyajpase: “Eyapøꞌis ñijpa, eyapøꞌis piṉba”.
\v 38 Øtz maṉu mi yaj cosechatzøctame ja mi yostamømø. Eyataꞌmbø yosyaju, y mitz ndyøjcøtyamu eyataꞌmbøꞌis yosaꞌṉomo.
\p
\v 39 Y vøti jic Samaria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyaj Jesús cuando myañaju jujche chajmayajuse yomoꞌis. Porque yomoꞌis ñøjayaju: “Jic pøꞌnis tzajmay øjtzi todo lo que ti ndzøjcuse øjtzi”.
\v 40 Entonces cuando Samaria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis cyønuꞌcyaj Jesús, cyøpenaꞌajyaju vaꞌcø chøꞌy jetjiꞌṉdaꞌm. Y entonces Jesús tzøꞌy metza jama jic cumguꞌyomo.
\v 41 Y vøti eyataꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyajqueꞌtuti porque myañaju lo que ñeꞌc Jesusis chaꞌmaṉvajcuse.
\v 42 Y ñøjayaj yomo:
\p ―Yøti vaꞌṉjamdambaꞌmtzi porque mandamuꞌmtzi jujche ñeꞌc ndø Comiꞌis nø chaꞌmaṉvajcuse, jiꞌn sólo mitz nø mi ndzaꞌmaṉvajcuse. Y yøti ndø mustambaꞌam que viyuṉete yøṉ pøn Cristote tø yaj cotzoctambapøꞌis tø nascøstaꞌmbø tø pøndaꞌmøṉø.
\s Jesusis yac tzoc empleadoꞌis ꞌyune
\p
\v 43 Cøjtuꞌcam metza jama Jesús tzuꞌṉ jeni y maṉ Galilea nasomo.
\v 44 Porque ñeꞌc Jesús nømu que tum tzaꞌmaṉvajcopyapø jiꞌn pyøjcøchoṉyaje ñe cyumgutyøvøꞌis.
\p
\v 45 Entonces cuando Jesús nuꞌcu Galilea nasomo, jiṉdaꞌmbøꞌis pyøjcøchoṉyaju, porque oy isyaj mumu lo que jujche Jesusis chøjcuse Jerusalén gumguꞌyomo søꞌṉomo, porque oyajqueꞌtu Galilea nasomdaꞌmbø søꞌṉomo.
\p
\v 46 Entonces Jesús mingueꞌtu Caná cumguꞌyomo Galilea nasomo oyumø yac vinuꞌaj nøꞌ milagrovinipit. Ijtunaꞌṉ jen tum gobiernoꞌis pyøn Capernaum gumguꞌyomo y caꞌenaꞌṉ jeꞌis ꞌyune.
\v 47 Cuando jeꞌis myanu que Jesús tzuꞌṉu Judea nasomo y minu Galilea nasomo, entonces maṉ ꞌyoꞌnøy Jesús vaꞌcø myaṉ tyøcmø vaꞌcø maṉ yac tzojcay ꞌyune, que ꞌyune nømøme cyaꞌtoꞌu.
\v 48 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Mientras jiꞌn mi ndø isay ø milagroꞌajcuy y musocuy, pues jiꞌndye ma mi ndø vaꞌṉjamdame.
\p
\v 49 Gobiernoꞌis pyøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, min pronto antes que caꞌpa ø une.
\p
\v 50 Jesusis ñøjayu:
\p ―Mavø; tzojcuꞌam mi une.
\p Y pøꞌnis vyaꞌṉjajmu jujche Jesusis chajmayuse y maṉgueꞌtu tyøcmø.
\v 51 Y cuando nømnaꞌṉ myaṉ tyøcmø, chøsiꞌstaꞌm choṉyaju y ñøjayaju:
\p ―Yøti mi ⁿune tzojcuꞌam.
\p
\v 52 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcu tiyø hora vøꞌajtzoꞌtzu. Y ñøjayaju:
\p ―Tøꞌøc como a la unasyeꞌṉomo cøt ñutzø.
\p
\v 53 Jetse jyataꞌis ñiꞌaṉjajmu que misma hora que Jesusis ñøjayuꞌøc: “Yøti mi ⁿune tzojcuꞌam”; jicseꞌcti cøt ñutzø. Y ñeꞌc pøꞌnis vyaꞌṉjam Jesús y mumu tyøjcomdaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyajqueꞌtuti.
\p
\v 54 Yøṉete menaꞌcombø milagroꞌajcuy lo que chøjcupø Jesusis cuando tzuꞌṉ Judea nasomo y nuꞌc Galilea nasomo.
\s Jesusis yac tzoc pøn Betesda tanqueꞌaṉvini
\c 5
\p
\v 1 Jøsiꞌcam eyaco jama nømnaꞌṉ syøṉdzøcyaj Israel pøndaꞌm Jerusalén gumguꞌyomo. Y Jesús jiṉdi maṉgueꞌtu.
\v 2 Y Jerusalén gumguꞌyomo tome aṉdyuṉ ñøjayajpapø borregoꞌis ꞌyaṉdyuṉ ijtunaꞌṉ tum taṉque, Israel pøꞌnis ꞌyoteꞌomo ñøyipøꞌis Betesda. Ijtunaꞌṉ jen mosay corredor.
\v 3 Y øṉyaju jeꞌtom sone caꞌetaꞌmbø, toꞌtitaꞌmbø, yacsutaꞌmbø, ja ityajøꞌis pyømi vaꞌcø vityajø. Nømnaꞌṉ jyoꞌcyaju vaꞌcø mics nøꞌ.
\v 4 Porque ꞌyorapit ꞌyorapit møꞌnbanaꞌṉ angeles taṉqueꞌomo y yac micspa nøꞌ. Cuando micspa nøꞌ, viꞌna tøjcøpapø nøꞌcøꞌmø tzocpa. Aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis, tzocpa.
\v 5 Pues ijtunaꞌṉ jen tum pøn treinta y ocho añoꞌam cyaꞌemø.
\v 6 Jesusis isu nø ꞌyøṉumø y ñiꞌaṉjajmu que yaꞌmøjcam caꞌeꞌajtzoꞌtzumø. Y Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Sunbaja mi ñchoca?
\p
\v 7 Caꞌepø pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, cuando micspa nøꞌ, ja it ni iyø nøtøjcøpaꞌstzi nøꞌcøꞌmø. Pero mientras øtz sunba tøjcøtyoꞌa, eyapø viꞌna tøjcøpya.
\p
\v 8 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy, y vitøꞌam.
\p
\v 9 Y misma hora tzojcu, y pyøc ꞌyøṉguy y vijtzoꞌtzu. Y sapøjcuy jamacøsi jetse tujcu.
\v 10 Por eso Israel pøꞌnis ñøjayaj pøn tzojcupø:
\p ―Sapøjcuy jamaṉ yøti. ¿Tiꞌajcuy ma mi yac tzuꞌṉ mi øṉguy? Yaꞌinducpa aṉguiꞌmbaꞌis vaꞌcø jana mi nøvit mi øṉguy.
\p
\v 11 Pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Oyupøꞌis yac tzoque, jeꞌis nøjaꞌyøjtzi: “Piṉ mi øṉguy y ma vitø”.
\p
\v 12 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿Iꞌis mi ñøjayu: “Piṉ mi øṉguy y ma vitø”?
\p
\v 13 Tzojcupø pøꞌnis ja myusø iꞌse yac tzojcu, porque maṉumnaꞌṉ y sonenaꞌṉ ijnøm jiṉø.
\v 14 Pero jøsijcam Jesusis pyaꞌtu yac tzojcupøꞌam masandøjcomo mismo je pøn y ñøjayu:
\p ―Comaꞌnøyø ti maṉba mi ndzajmaye. Yøti ñchojcuꞌam. Uꞌyam maṉ mi ndzøjcaꞌṉøy mi ṉgoja, si no más pyor maṉba mi ṉgyaꞌeꞌajqueꞌte.
\p
\v 15 Pøn maṉu y chajmayaj Israel pøn que Jesusise yac tzojcupø.
\v 16 Por eso Israel pøꞌnistaꞌm sunbanaꞌṉ ti algo chøjcayaj Jesús y jyajmeꞌchajpanaꞌṉ vuelta jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús porque jetsepø tiyø chøjcu sapøjcuy jamacøsi.
\p
\v 17 Pero Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ø Janda yospa hasta como yøticseꞌṉomo, y øtz yosqueꞌtpatiꞌtzi.
\p
\v 18 Por eso Israel pøꞌnis más chøcmeꞌchajpanaꞌṉ vuelta jujche vaꞌcø yaj caꞌyajø. Quiꞌsayajpanaꞌṉ porque ja cyoꞌaṉjamø aṉcø sapøjcuy jama, y más quiꞌsayajpanaꞌṉ porque nømu que Dios Jyatate y jetse chøc vyin como Diostitqueꞌt.
\s Lo que ti ꞌyaṉguiꞌmguy it Diosis ꞌYuneꞌis
\p
\v 19 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjañdyaꞌmbøjtzi, øjchøṉ Diosis ꞌYune y jiꞌn mus ndzøc ni tiyø neꞌc ø ndumgøꞌy. Lo que ispøjtzi chøcpapø ø Jandaꞌis, jetse muspa ndzøjqueꞌta, porque mumu jujche lo que chøcpapø ø Jandaꞌis, jetseti ndzøjqueꞌtpa øjtzi jeꞌis chøṉ ꞌYune øjtzi.
\v 20 Porque ø Jandaꞌis suꞌnbøjtzi, y isindziꞌpøjtzi mumu lo que ñeꞌc chøcpase. Y matøc yac isqueꞌt más myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø vaꞌcø mi nømayaꞌndamø.
\v 21 Porque como ø Jandaꞌis yac visaꞌyajpa caꞌyajupøꞌam y yajqueñajpa, jetse øjtzi ꞌYune chøṉø y øjtzi yaj quenqueꞌtpatiꞌtzi iyø sunba yaj quena.
\v 22 Ø Jandaꞌis jiꞌn cyømeꞌtz ni iyø cyojajiꞌṉ, pero øtz cojtøjtzi ø Jandaꞌis vaꞌcø ṉgømeꞌtz iꞌis it cyoja, øjchøn Diosis ꞌYune.
\v 23 Ø Jandaꞌis jetse cojtøjtzi vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj mumu pøꞌnis. Jujche ø Janda cyønaꞌtzøyajpase, jetseti øtz vaꞌcø cønaꞌtzøtyøjqueꞌta øtz ꞌYuneti chøṉø. Jiꞌn maveꞌis cønaꞌtzøyajøjtzi, jiꞌndi cyønaꞌtzøyajqueꞌt ø Janda oyupøꞌis cøꞌveje.
\p
\v 24 ”Viyuṉsye mi nøjayndyaꞌmba øjtzi: Cyømaꞌnøpyapøꞌis ø onde y vyaꞌṉjambapøꞌis ø Janda lo que cøꞌvejupøꞌis øjtzi, mumu jamacøtoya itpa je pøn. Diosis jiꞌn ma yaj cojaꞌaj ni tiyø, caꞌupøsenaꞌṉ ijtu, pero yøti quenbati.
\v 25 Viyuṉse mi nøjandyamba: Minba hora y nuꞌcuꞌam hora cuando caꞌuse ityajupø cyojaꞌis, maṉba cyømaꞌnøjayaj ø onde, øtz Diosis chøṉ ꞌYune, y cyømaꞌnøjayajpapøꞌis maṉba queñaj mumu jamacøtoya.
\v 26 Como ø Janda de por si na ñeꞌcti ijtu, jetse ø Jandaꞌis aṉguiꞌm øjtzi jeꞌis chøṉ ꞌYune jetseti ø neꞌcti vaꞌcø itqueꞌta.
\v 27 Ø Jandaꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndziꞌyaj tum dum pøn conforme jujche oyse iti y øjtze Pøꞌnis chøṉ Tyøvøtaꞌm.
\v 28 Uy nømayaꞌtam yøcsetaꞌmbø tiyø. Porque maṉba nuꞌc ꞌyora cuando mumu nipyatøjupøꞌis tzatøjcomdaꞌmbøꞌis maṉba myajnayaj ø onde, øtz Diosis chøṉ ꞌYune,
\v 29 y maṉba putyaje. Opøꞌis chøcyaje vøjpø tiyø maṉba visaꞌyaje vaꞌcø cyeñaj mumu jamacøtoya. Opøꞌis chøcyaj yatzitaꞌmbø tiyø maṉba visaꞌyaje vaꞌcø yaj cojaꞌayajtøjø.
\s Jujche ndø muspa que it Jesusis ꞌyaṉguiꞌmguy
\p
\v 30 ”Øtz jiꞌn mus ndzøc ni tiyø como si fuera ø ne. Jujche ø Janda Diosis tzajmapyase øjtzi, jetse øtz maṉba arreglatzøjcayaj pøꞌnis cyojataꞌm. Y øtz aṉguiꞌmbapø chøṉ vøjø. Øtz jiꞌn ma aṉguiꞌmi ø ne ṉguiꞌpsocujiꞌṉ, maṉba aṉguiꞌmi ø Jandaꞌis syunbase. Porque ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi.
\v 31 Oꞌca ø neꞌ ndzaꞌmbøjtzi iꞌ chøṉø, jiꞌn mi mustame oꞌca viyuṉsye nø mi ndzajmatyamu.
\v 32 Pero it eyapø chamgueꞌtpapøꞌis iꞌ chøṉø. Y muspøjtzi que jeꞌis cotzaꞌmbøjtzi viyuṉsye.
\v 33 Mitz oy mi ṉgøꞌvejtaꞌm mi nuꞌcscuy Juangøꞌmø y Juaꞌnis mi ñchajmatyamu lo que viyuṉbø tiyete.
\v 34 Pero jiꞌndyet pyena pøꞌnis vaꞌcø cotzam øjtzi; pero øtz ndzaꞌmaṉvacpøjtzi yøcsepø tiyø vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø.
\v 35 Juannaꞌṉete como si fuera tum noꞌasepø nembapø y søꞌṉbapø, porque tzaꞌmaṉvajcopyanaꞌṉ. Y jetse ñøcsøꞌṉøjapyanaꞌṉ pøꞌnis chocoy. Y como tø casøtyambase cuando ndø istamba nø syøꞌṉu noꞌa, jetse usyan horati mi ṉgøcasøtyamu lo que mi ñchaꞌmaṉvajcatyamuse Juaꞌnis.
\v 36 Pero it más myøjaꞌṉombø cotzambapøꞌstzi que jiꞌn Juan. Porque ø Jandaꞌis tzamdziꞌø yoscuy vaꞌcø yac tucø, y jetsepø yoscuy ndzøcpapø øjtzi. Mi istamba lo que ndzøcpapø øjtzi, y jetse muspa mi ndziꞌtam cuenta que ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi.
\v 37 Y mismo ñeꞌc ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, y jeꞌis cotzaꞌmgueꞌtpatiꞌtzi. Pero mitz nunca ja mi majnandyam jeꞌis ꞌyote, ni nuncatøc ja mi isatyam jeꞌis vyin.
\v 38 Ja mi nøꞌijtatyam jeꞌis ꞌyote mi ndzocoꞌyomdaꞌm. Porque ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi y jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamductame.
\v 39 Mitz mi nduꞌnmeꞌtztamba Diosis tyotojayecøsi porque mi ṉgomoꞌtyamba que jeꞌtomo maṉba mi nduꞌnbaꞌtame jujche muspa mi ijtam vøjø mumu jamacøtoya. Y mismo totojayeꞌis cotzaꞌmbøjtzi.
\v 40 Pero jiꞌn sun mi ndø vaꞌṉjamdamø; si no, øtz maṉbanaꞌṉ mi yac ijtam vøjø mumu jamacøtoya.
\p
\v 41 ”Oꞌca jiꞌnø vøpøpøngotzøc pøꞌnis, jiꞌn ø ndzøjcay cuenda.
\v 42 Øtz mi ṉgomustaꞌmbøjtzi, que jiꞌn mi sundam viyuṉsye Dios mi ndzocoꞌyomdaꞌm.
\v 43 Øtz miꞌnøjtzi ø Jandaꞌis ñøyicøsi, pero mitzꞌtaꞌm jiꞌn sun mi ndø pøjcøchoṉdamø. Pero oꞌca minba eyapø lo que ñeꞌc quiꞌpsocuy maṉbaꞌis yac yose, jet jøꞌø, maṉba mi mbøjcøchoṉdame.
\v 44 Ni jujche jiꞌn mus mi vaꞌṉjamondyamø porque na mi vyøṉgotzøctandøjpa mi neꞌṉgomdaꞌm. Y jiꞌn mi ṉgømeꞌtztam mi ⁿvin vaꞌcø mi vyøṉgotzøctam tumbø Diosis.
\v 45 U mi ṉguiꞌpstamu que oꞌca øtz maꞌṉbø mi ṉgøvaꞌcøtyame ø Jandacøsi. It eyapø mi ṉgyøvaꞌcøtyambapøꞌis, Moisesisete. Y Moisés mi ñømdamba que mi vaꞌṉjamdamba mitztaꞌm.
\v 46 Pero oꞌca mi vaꞌṉjamdambanaꞌṉ Moisés, mi ndø vaꞌṉjamdaṉqueꞌtpatinaꞌṉ ndøvø. Porque cotzaꞌm øjtzi Moisesis totocøs jachøꞌyuse.
\v 47 Pero oꞌca jiꞌn mi vaꞌṉjamdam Moisesis jyachøꞌyuse, entonces jiꞌndi ma mi ndø vaꞌṉjajmatyaṉquet ø onde.
\s Pyøꞌnøy Jesusis mosay mil pøn
\c 6
\p
\v 1 Jøsijcam Jesús maṉ Galilea majris cyøtuꞌmøṉ. Jic mar ñøyipøꞌstiqueꞌt Tiberias.
\v 2 Y vøti pøꞌnis maṉ pyaꞌtyaj Jesús porque isyaju jujche chøcpanaꞌṉ milagroꞌajcuy vaꞌcø yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø.
\v 3 Y Jesús quiꞌm loma chøquicøsi y jiṉ poꞌcsyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 4 Y nømnaꞌṉ tyomeꞌaj Israel pøꞌnis syøṉdaꞌm ñøyipøꞌis pascua søṉ.
\v 5 Jesús quendeꞌnu y is vøti pøn nø cyønuꞌcyajupøꞌis. Entonces Jesusis ñøjay Felipe:
\p ―¿Jut maṉba ndø juñdyam cuꞌtcuy vaꞌcø ndø nøcuꞌtyaj vøti pøn nømiñajupø?
\p
\v 6 Jetse ñøjayu a ver tinaꞌṉ chamba Felipeꞌis, porque ñeꞌc Jesusis quiꞌpsminu que ti maṉba chøqui.
\v 7 Felipeꞌis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Sone mil pesoꞌombø tuminjiꞌṉ vaꞌcø ndø ⁿjujyay paṉ jiꞌn ma cyopaꞌtyaj pøndaꞌm, usytaꞌm usytyaꞌm vaꞌcø cyøꞌsyaj tumdum pøꞌnis.
\p
\v 8 Pero ijtunaꞌṉ jen tum Andrés, Jesusis ñøtuṉdøvøqueꞌt y Simóṉ Pedroꞌis tyøvø. Jeꞌis ñøjay Jesús:
\p
\v 9 ―Yøc ijtu tum ṉgaꞌe ñøꞌijtupøꞌis mosay paṉ cebadapø y metzcuy coque, pero jet jiꞌndyet ni tiyø para vøti pøngøtoya.
\p
\v 10 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―Yac poꞌcsquecyaj vøti pøn.
\p Y ijtunaꞌṉ yaꞌiṉom muꞌc jicø lugajromo. Entonces vøti pøn poꞌcsquecyaju. Ijtunaꞌṉ como mosay mil pøn.
\v 11 Y Jesusis pyøc paṉ y ñøjay Dios yøscøtoya, vyeꞌndziꞌyaj paṉ ñøtuṉdøvø y jeꞌis vyeꞌnayaj todo lo que poꞌcsyajuse, y jetseti vyeꞌñayajqueꞌt coque, chiꞌyaj tumdum pøn cuꞌtastasneyajpaꞌcseꞌṉomo.
\v 12 Cuando cuꞌtyaj tasemøtaꞌm, Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Piṉdamø mi ṉguꞌtzacataꞌm vaꞌcø jana tocoy ni jujche.
\p
\v 13 Por eso piṉaṉdøꞌpyaju cyuꞌtzacyajupø y macvøstøjcay cøvaca piṉyaj paṉ cebadapø sobratzøjcupø cuando cuꞌtyajujcam.
\v 14 Entonces cuando pøꞌnis isaju milagoꞌajcuy Jesusis chøjcupø, nømyaju:
\p ―Viyuṉsye yøṉete jicø tzaꞌmaṉvajcopyapø nøm ndø ⁿjoꞌctamupø vaꞌcø min nascøsi.
\p
\v 15 Pero Jesusis cyønøctøyøyu que maṉbanaꞌṉ miñaje vøti pøn vaꞌcø yac aṉguiꞌmyajø y por eso tzuꞌṉ tyumgøꞌy maṉ cotzøjcøsi vaꞌcø jana yac aṉguiꞌmyajø.
\s Jesús vijtu nøꞌ vingøsi
\p
\v 16 Cuando tzaꞌiꞌajnømu, møꞌñaj nøꞌaṉvini ñøtuṉdøvø.
\v 17 Y tøjcøyaj barcoꞌomo tzuꞌṉyaju vaꞌcø myaṉyaj nøꞌcøtumaṉ Capernaum cumguꞌyomo. Cuando piꞌtzøꞌajnømu, Jesús ja ñuꞌcøtøcnaꞌṉ.
\v 18 Entonces pochoꞌtz pømi sava y syujcølapslapsvøy nøꞌ.
\v 19 Como tumø legua mediaseꞌṉomo nømømnaꞌṉ myanijatzøcyaj barco cuando isyaj Jesús nø vijtupø nøꞌ vingøsi como si fuera nascøs nø minuse, y nømømnaꞌṉ ñuꞌc tome barcoꞌaṉvini, y naꞌtzemiñaju.
\v 20 Pero jeꞌis ñøjayaju:
\p ―Øjchømøṉø, u mi ñaꞌtztamu.
\p
\v 21 Entonces paquichocoꞌyajyaju pyøjcøchoṉyaj Jesús barcoꞌomo. Y jøꞌnøti nuꞌcu barco nøꞌ acapoya nø myaṉyajumø.
\s O myeꞌchaj Jesús vøti pøꞌnis
\p
\v 22 Pero jut tzuꞌṉyajumø Jesusis ñøtuṉdøvø, jiṉ tzøꞌyajunaꞌṉ vøti pøn. Y jeꞌis chiꞌyaj cuenta que ñøtuṉdøvø tøjcøyajunaꞌṉ barcoꞌcomo y tzuꞌṉyajunaꞌṉ, pero Jesús ja tøjcøyaj jetjiꞌṉ barcoꞌomo, y ja itønaꞌṉ eyapø barco jinø.
\v 23 Pero eyataꞌmbø barco Tiberias cumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø oyunaꞌṉ cøtyaj tome jic lugarcøsi oyumø pyaṉguꞌtyaje vøti pøndaꞌm después que ndø Comiꞌis oyunaꞌṉ ñøjay yøscøtoya Dios.
\v 24 Entonces jyoꞌpit chiꞌyaj cuenta pøꞌnistaꞌm que Jesús ja ityønaꞌṉ jeni, ni ja ityajønaꞌṉ jeni ñøtuṉdøvø. Entonces vøti pøn tøjcøyajqueꞌt barcoꞌomdaꞌm vaꞌcø myaṉyaj Capernaum cumguꞌyomo. Y jeni nømnaꞌṉ myeꞌchaj Jesús jut ijtu.
\s Jesús cuꞌtcuyete tø yaj quenbapøꞌis
\p
\v 25 Y cuando pyaꞌtyaj Jesús nøꞌcøtumaṉ, ñøjayaju:
\p ―Maestro, ¿jujchøc mi jac min yøꞌqui?
\p
\v 26 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Nø mi ndø meꞌtztamu pero jiꞌndyet porque mi istamu aṉcø que øtz ndzøjcu milagroꞌajcuy. Pero mi ndø meꞌtztamu porque mi ṉguꞌjtam pan mi ndyaspacsyeꞌṉomo.
\v 27 U mi yostam yajpapø cutcucøtoya, sino que yostamø nunca jiꞌn yajepø cuꞌtcucøtoya lo que mi nchiꞌtambapøꞌis jiꞌn yajepø quenguy. Jetsepø cuꞌtcuy øtz maꞌṉbø mi ndziꞌtame. Øtz pøꞌnis chøṉ tyøvøtaꞌm, y ndø Janda Diosis cøpiꞌṉøjtzi.
\p
\v 28 Entonces ñøjayaju Jesús:
\p ―¿Ti vøj ndzøctaꞌmø vaꞌcø ndø tzøctam Diosis syunbase?
\p
\v 29 Jesusis ꞌyaṉdzoyaju ñøjayaju:
\p ―Vaꞌcø mi ndø vaꞌṉjamdam ndøvø Diosis chøṉ cøꞌvejupø, jetse mi ndzøctamba Diosis syunbase.
\p
\v 30 Entonces Jesús ñøjayajqueꞌtu:
\p ―¿Jujchepø seña maṉba mi ndø yac istame? Oꞌca mi ndø yac istamba seña, maṉba mi vaꞌṉjamdame. ¿Ti mi ndzøcpa?
\v 31 Porque ndø Janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm cyuꞌtyaju cuꞌtcuy ñøyipøꞌis maná cuando vityajuꞌc tøtzønasomo. Como it jaychøꞌyupø totocøsi: “Tziꞌyajtøj cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø vaꞌcø cyuꞌtyajø”.
\p
\v 32 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mi nøjañdyaꞌmbøjtzi: Jiꞌndyet Moisesis mi ñchiꞌtamupø cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø. Sino ø Jandaꞌis mi ñchiꞌtamba viyuṉsepø cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø.
\v 33 Porque pan lo que Diosis chiꞌpapø, jicømete møꞌnupø tzajpomo yaj queñajpapøꞌis nascøspø pøn.
\p
\v 34 Entonces ñøjayaju Jesús:
\p ―Señor, mumu jama tø tziꞌtam mi ndzambasepø cuꞌtcuy.
\p
\v 35 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Øjchøṉø cuꞌtcuy sajpapøꞌis quenguy mumu pøngøtoyataꞌm; minbapø øtzcøꞌmø, nunca jiꞌn ma ꞌyose; y vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi, nunca jiꞌn ma yoꞌctøtzi.
\v 36 Pero como ndzajmayuꞌmtzi, mitz mi ndø istamu, pero ja mi ndø vaꞌṉjamdaꞌmø.
\v 37 Mumu pøn lo que ndø Jandaꞌis tziyajupøꞌstzi, maṉba minyaj øtzcøꞌmø. Y i minba øtzcøꞌmo, øtz nunca jiꞌn ma macpøꞌi ni jujchøc.
\v 38 Øtz møꞌnu øjtzi tzajpomo, jiꞌndyet vaꞌcø ndzøc ø neꞌc sunbapø tiyø, sino que vaꞌcø ndzøcø lo que syunbase cøꞌvejupøꞌstzi.
\v 39 Maṉba mi ndzajmatyame lo que syunbapø ø Jandaꞌis lo que cøꞌvejupøꞌstzi. Jeꞌis syunba vaꞌcø jana yac tocoyø ni jutipø pøn jeꞌis tziꞌupø. Sino syunba øtz vaꞌcø ⁿyac visaꞌyajø ultimopø jamacøsi.
\v 40 Maṉba mi ndzajmatyaṉqueꞌte lo que jujche syunba cøꞌvejupøꞌstzi. Jeꞌis syunba vaꞌcø queñaj mumu jamacøtoya isyajpapøꞌstzi y vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi Diosis chøṉ ꞌYune. Y øtz maṉba ⁿyac visaꞌyaje ultimopø jamacøsi.
\p
\v 41 Entonces Israel pøꞌnis cyøꞌoꞌnøyaju Jesús porque Jesús nømu: “Øjchønø cuꞌtcuy møꞌnupø tzajpomo”.
\v 42 Nømyajqueꞌtu:
\p ―Parece yøṉete Joseꞌis ꞌyune Jesús, y øtz ṉgomusatyaꞌmba øjtzi jyata y myama: ¿ticøtoya nø ñømu: “Øjchøṉ møꞌnupø tzajpomo”?
\p
\v 43 Por eso Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Utyø ṉgøꞌoꞌnøtyam mi neꞌṉgomdaꞌm.
\v 44 Ni i jiꞌn mus ñuꞌc øtzcøꞌmø mientras que jiꞌn yac mijnay quiꞌpsocuy ø Janda Diosis cøꞌvejupøꞌis øjtzi. Y oꞌca minba øtzcøꞌmø, øtz maṉba ⁿyac visa ultimopø jamacøsi.
\v 45 It jachøꞌyupø tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis jyachøꞌyajuse: “Mumu pøn Diosis maṉba ꞌyaṉmayaje”. Jetcøtoya cyømaꞌnøjayajpapøꞌis ø Jandaꞌis ꞌyote, y aṉmayajpapø pøn Dioscøꞌmdaꞌm, mumu jejtaꞌm maṉba minbøꞌyaj øtzcøꞌmø.
\p
\v 46 ”Ni iꞌis nunca ja is ø Janda Dios, único øtz Diosmø tzuꞌṉu, øtz isøjtzi ø Janda Dios.
\v 47 Viyuṉse mi nøjayndyambøjtzi: Oꞌca mi ndø vaꞌṉjamdamba øjtzi, maṉba mi ṉguendam mumu jama.
\v 48 Ø jchøṉ cuꞌtcuy sajpapøꞌis mumu pøngøtoya quenguy.
\v 49 Ndø viꞌnataꞌmbø ndø jandaꞌis cyuꞌtyaju maná tøtzønasomo ityajupø, pero caꞌpøꞌyajuꞌam.
\v 50 Pero øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyamba cuꞌtcuy møꞌnupø tzajpomo que muspa cyuꞌtyaj pøꞌnis y jiꞌn maṉ cyaꞌyaje.
\v 51 Øjchøṉø cuꞌtcuy møꞌnupø tzajpomo sajpapøꞌis quenguy. Oꞌca aunque jutipø pøꞌnis cyuꞌtpa yøṉ cuꞌtcuy, maṉba quen mumu jamacøtoya. Y cuꞌtcuy lo que øtz maṉbapø ndziꞌi, mismo øjtze sis. Øtz maṉba ndziꞌocuyaj ø sis vaꞌcø yaj caꞌtøjø vaꞌcø queñaj nascøstaꞌmbø pøn.
\p
\v 52 Entonces Israel pøꞌnis cyøꞌoꞌnøyaju ñeꞌcomdaꞌm nømyaju:
\p ―¿Jutznømø muspa yøṉ pøꞌnis tziꞌtam ñeꞌc sis vaꞌcø ndø cuꞌtatyamø?
\p
\v 53 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Øjchøṉø Pøꞌnis Tyøvøtaꞌm; oꞌca jiꞌn mi ndø cuꞌtay ø sis y jiꞌn mi ndø ndoꞌṉay ø nøꞌmbin, jiꞌn mus mi ṉgyena.
\v 54 Oꞌca mi ⁿviꞌcapya ø sis y ndoꞌṉapya ø nøꞌmbin, mi ṉgyenba mumu jamacøtoya. Y øtz maꞌṉbø mi yac visaꞌ ultimopø jamacøsi.
\v 55 Porque ø sis viyunsepø cuꞌtcuyete y ø nøꞌmbin viyuṉsepø ujcuyete.
\v 56 Viꞌcapyapøꞌis ø sis y tyoꞌṉapyapøꞌis ø nømbin, ø ndzocoꞌyom itpa y jeꞌtis chocoꞌyom itpøjtzi.
\v 57 Ø Janda cøꞌvejupøꞌis øjtzi, ñeꞌc quenba y jeꞌis yaj quenba øjtzi, y jetsetiqueꞌt cuꞌtpapøꞌis øjtzi, ⁿyaj quenqueꞌtpati øjtzi.
\v 58 Øjchøṉ cuꞌtcuy møꞌnupø tzajpomo. Viꞌnataꞌmbø ndø Jandaꞌis cyuꞌtyaj maná, pero caꞌpøꞌyajuꞌam. Cyuꞌtpapøꞌis yøcsepø cuꞌtcuy øtz ndzambapø maṉba cyen mumu jamacøtoya.
\p
\v 59 Yøꞌcsepø ti cham Jesusis Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo mientras que nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyu Capernaum gumguꞌyomo.
\s Ote tø yaj quenbapøꞌis mumu jama
\p
\v 60 Por eso cuando myañaj vøti ñøtuṉdøvøꞌis nømyaju:
\p ―Naꞌnchaṉdaꞌmbø tiyø nø chaꞌmaṉvajcu. ¿Iꞌis cyønøctøyøpya jetsepø ote?
\p
\v 61 Jesusis ñeꞌcti myusu que nø ñuꞌmgøꞌoꞌnøyaj ñøtuṉdøvøꞌis y ñøjayaju:
\p ―Lo que øtz nø mi ndzajmatyamupø ticøsi, ¿tiꞌajcuy nø mi ṉguiꞌsycaꞌtamu?
\v 62 ¿Tiyacs ma mi ṉguiꞌpstame cuando maṉba mi ndø istame nøm quiꞌmuꞌctzi tzajpomo jut ijtumønaꞌṉtzi viꞌna? Øjchøṉø mumu Pøꞌnis Tyøvøtaꞌm.
\v 63 Espirituꞌis tø yaj quenba, ndø sis ni ticøtoya jiꞌn yose. Øtz ndzambapø tiyø, Espiritute y ø ondejiꞌṉ mi ṉgyendamba.
\v 64 Pero veneꞌaṉbøn mitztaꞌm jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame.
\p Porque Jesusis na myuspatinaꞌṉ desde choꞌtzcuꞌyomo iꞌis jiꞌn maṉ vyaꞌṉjamyaje. Y myusqueꞌtuti iꞌis maṉba chiꞌocuyaje ꞌyenemigocøsi.
\v 65 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Jetcøtoya øtz mi nøjandyamuꞌmtzi, que ni iyø jiꞌn mus min øtzcøꞌmø oꞌca jiꞌn yac min quiꞌpsocuy ø Janda Diosis.
\p
\v 66 Desde jic jamacøsi vøti ñøtuṉdøvøꞌis chacpøꞌyaj Jesús, y ja maṉam pyaꞌtyaje.
\v 67 Entonces Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaju macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø:
\p ―¿Será que maṉbatijacs mi ndø tzacpøꞌtaṉgueꞌte?
\p
\v 68 Entonces Simón Pedroꞌis ñøjayu Jesús:
\p ―Ø Ṉgomi, ¿tiꞌajcuy maꞌṉbø mbaꞌjtam eyapø? Pero ni ijiꞌṉ jiꞌn mus maṉdaꞌmøjtzi porque sólo mitz muspa tø tzaꞌmaṉvajcatyaꞌmø jujche muspa tø quendam mumu jamacøtoya.
\v 69 Y mi vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi y mustaꞌmbøjtzi que mijtzete Cristo, quenbapø mi Diosis ꞌyune.
\p
\v 70 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayaju:
\p ―Øtz mi ṉgøpiṉdaꞌmu øjtzi macvøstøjcay y tumø pujtu mijtzomdaꞌm ñøcꞌijtøyupø yatziꞌajcuꞌis.
\p
\v 71 Jesusis chamunaꞌṉ Judas, Simón Iscarioteꞌis ꞌyune. Porque jeꞌis chiꞌocuꞌyaj Jesús ꞌyenemigocøsi, y Judas macvøstøjcaꞌyombønaꞌṉete.
\s Jesusis myuquiꞌis jiꞌnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaje
\c 7
\p
\v 1 Jøsijcam Jesús nømnaꞌṉ vijtu Galilea nasomo, jiꞌnaꞌṉ sun vit Judea nasomo, porque Israel pøꞌnis quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø yaj caꞌyajø.
\v 2 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj Israel pøꞌnis syøṉdaꞌm cuando maṉba chøcyaj tøc une vaꞌcø ityaj jeꞌtomo.
\v 3 Por eso ñøjayaj Jesús myuquiꞌstaꞌm:
\p ―Tzuꞌṉ yøqui y maṉ Judea nasomo vaꞌcø isyaj jiṉdaꞌmbø mi nønduṉdøvøꞌis lo que ti mi ndzøcpapø.
\v 4 Porque syunbaꞌis ispøctøjø iyete, entonces jiꞌn ñuꞌmdzøc ni tiyø. Oꞌca mi ndzøcpa yøcsetaꞌmbø tiyø, yaj quej mi ⁿvin mumu pøꞌnis vyiꞌnaꞌṉdøjqui.
\p
\v 5 Jetse ñøjayaju myuquiꞌstaꞌm porque ni jiꞌnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaj Jesús.
\v 6 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ja ñuꞌcøtøc ø hora; pero mijtaꞌm aunque ti hora muspa mi ndzøctam mi ⁿyoscuy.
\v 7 Nascøstaꞌmbø pøꞌnis jiꞌn mus maṉ mi ṉguiꞌsatyam mijtzi, pero øtz ndzaꞌmaṉvajcatyamba ancø que jiꞌn vyøjpø ti nø chøcyajupø, jetcøtoya quiꞌsayajpøjtzi.
\v 8 Mitz maṉdamø ijtumø søṉ, øtz jiꞌndøc ma maṉ jiꞌṉø. Porque øtz ja ñuꞌcøtøc mero ø hora.
\p
\v 9 Después que chajmayajuꞌcam jetse, tzøꞌyu Jesús Galilea nasomo.
\s Jesús oyu chosas søꞌṉajcuꞌyomo
\p
\v 10 Pero cuando maṉyajuꞌcam myuquitaꞌm, entonces jøsijcam Jesús maṉqueꞌtuti søꞌṉomo. Pero ja yac istøj vyin cuando myaṉuꞌøc, como si fuera nuꞌmnuꞌcuti.
\v 11 Entonces søꞌṉomo Israel pøꞌnis nømnaꞌṉ myeꞌchaj Jesús y nømyaju:
\p ―¿Jutacs ijtu?
\p
\v 12 Y vøti pøꞌnis ñuꞌmdzamyaju Jesús oꞌca jujchepø pønete. Eyataꞌmbø nømyaju: “Vøjpø pønete”. Eyataꞌmbø nømyaju: “Jiꞌnda, pero aṉgømaꞌcøꞌoyete”.
\p
\v 13 Pero ni i jiꞌnaꞌṉ oñaj pømi vaꞌcø jana myañaj ni iꞌis oꞌca tinaꞌṉ nø chamyajupø, porque naꞌchaju ti maṉba chøjcayaj Israel pøꞌnis cyoviꞌnajøꞌis.
\p
\v 14 Entonces cuc søꞌṉomo Jesús tøjcøy masandøjcomo y nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyu.
\v 15 Y Israel pøꞌnis nømnaꞌṉ ñømayaꞌyaju jujche muspa aṉmaꞌyoya, nømyaju:
\p ―Ja ꞌyaṉmayø yøṉ pøn, ¿jutznømø musopya?
\p
\v 16 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ø aṉmaꞌyoṉguy jiꞌndyet ø ne ṉguiꞌpsocuy, sino cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis tziꞌpa quiꞌpsocuy.
\v 17 Syunbaꞌis chøc jujche syunbase ø Jandaꞌis, pues jeꞌis maṉba myusi jutipøt ø aṉmaꞌyoṉgcuy, oꞌca Diosis ñe, oꞌca øjtzene.
\v 18 Oꞌca øtz ndzambanaꞌṉ ø ne ṉguiꞌpsocuy, entonces sunbanaꞌṉtzi vaꞌcø vøpøpøngotzøctøjø; pero como øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø vyøcotzøctøjø ø Janda lo que cøꞌvejupøꞌstzi, entonces viyuṉbø ti ndzaꞌmbøjtzi y øtz jiꞌnø aṉgømaꞌcøꞌyoye.
\p
\v 19 ”Moisesis mi ⁿjyajyandyamu aṉguiꞌmguy, pero ni jutipøꞌis mijtzomdaꞌm jiꞌn yaj coputi lo que Moisesis mi aṉguiꞌmdamuse. ¿Tiꞌajcuy sunba mi ndø yaj caꞌtamø?
\p
\v 20 Y pøꞌnistaꞌm ñøjayaju Jesús:
\p ―Mitz ni iꞌis jiꞌn sun mi yaj caꞌø. ¿Será mi nøꞌit mitz yatzipø espiritu?
\p
\v 21 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Øtz ndzøjcøjtzi tum milagroꞌajcuy y mumu mitztaꞌm mi ṉgømayaꞌndamu.
\v 22 Moisesis mi ꞌyaṉguiꞌmdamu vaꞌcø mi señaꞌøyaj mi unendaꞌm Israel pøꞌnis syenajiꞌṉ. Jiꞌndyet oꞌca Moisesis ñøcøtzoꞌtzu jetsepø costumbre, sino más viꞌnataꞌmbø ndø jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm jetseti ñøcøtzoꞌchaju. Y yøti cuando taꞌnba jama vaꞌcø senaꞌøyø, mitz señaꞌøyajpa une aunque sapøjcuy jamacøsi.
\v 23 Como mitz señaꞌøtyamba une sapøjcuy jamacøsi vaꞌcø mi yaj copujtay Moisesis lyey, entonces ¿tiꞌajcuy mi ṉguiꞌsatyam ndøvø cuando øtz yac tzoc møꞌchøqui tum pøn sapøjcuy jamacøsi?
\v 24 Cuando mi ṉguiꞌpstamba ti vøjø, ti jiꞌn vyøjø, hay que vaꞌcø mi ṉguiꞌpsmindam møꞌchøqui; porque hay veces jiꞌn queje ti vøjpø ti jiꞌn vyøjpø.
\s Jesusis chamu iꞌis cyøꞌveju
\p
\v 25 Entonces eyataꞌmbø Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø nømyaju:
\p ―¿Jiꞌnacsqueꞌt yøṉ pønøꞌam lo que myeꞌchajupø vaꞌcø yaj caꞌyajø?
\v 26 Pero yøṉ pøꞌnis nø chamu vaꞌcø myandøj parejo. Y aṉguiꞌmyajpaꞌis ni ti jiꞌn chajmayaje. ¿Será que myusyajpa yøṉ pøn oꞌca viyuṉete Cristote?
\v 27 Pero øtz mustamuꞌmtzi yøṉ pøn jut tzuꞌṉu. Cuando minba Cristo, ni iꞌis jiꞌn ma myusi jut maṉba tzuꞌṉi.
\p
\v 28 Entonces Jesús veju masandøjcomo mientras nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyu, nømu:
\p ―Mi ndø ispøctamuꞌam y mi ndø mustamuꞌam jut tzuꞌṉ øjtzi y øtz ja miꞌnøjtzi ø neꞌc ṉgustopit. Viyuṉsye it cøꞌvejupøꞌstzi, pero mitz jiꞌn mi ṉgomustam jicø cøꞌvejupøꞌstzi iyete.
\v 29 Pero øtz ṉgomuspøjtzi cøꞌvejuꞌstzi porque øtz tzuꞌṉu jet ijtumø y jeꞌis cøꞌvejøjtzi.
\p
\v 30 Entonces coviꞌnajøꞌstaꞌm myeꞌtzayaj vuelta jujche vaꞌcø ñucyaj Jesús, pero ni iꞌis ja ñucø, porque ja ñuꞌcatøcnaꞌṉ ꞌyora vaꞌcø ñuctøjaꞌm.
\v 31 Y sone pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Jesús y nømyaju:
\p ―Yøṉøm ocsyote Cristo; oꞌca jiꞌnaꞌṉ Cristo, jiꞌnaꞌṉ mus chøc jetsepø milagroꞌajcuy.
\s Fariseoꞌis maṉbanaꞌṉ yac nuctøj Jesús
\p
\v 32 Fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis myañaju que sone pøꞌnis jetse nø chamyaj Jesús. Entonces fariseoꞌstaꞌm y Israel pøꞌnis pyane coviꞌnajøꞌstaꞌm cyøꞌvejyaj policía vaꞌcø maṉ ñucyaj Jesús.
\p
\v 33 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Usyaꞌṉomdiꞌam maṉbatøcø yaꞌe mitzjiꞌṉdaꞌm, y entonces maꞌṉbø vitu ijtumø cøꞌvejupøꞌstzi.
\v 34 Ma mi ndø meꞌtztame, y jiꞌn ma mi ndø paꞌjtame, porque jiꞌn mus mi myaṉdam jut ijtumø øjtzi.
\p
\v 35 Entonces Israel pøndaꞌm na ñøjayajtøj ñeꞌcomdaꞌm:
\p ―¿Jutacs maṉba mave vaꞌcø ndø jana paꞌjtamø? ¿Será que maṉba maṉ Israel pøn ityajumø eyataꞌmbø cumguꞌyomo vaꞌcø ꞌyaṉmayaj eyataꞌmbø pøn lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm?
\v 36 ¿Tiꞌajcuy jetse nø ñømu: “Ma mi ndø meꞌtztame, y jiꞌn ma mi ndø paꞌjtame, porque jiꞌn mus mi myaṉdamø jut ijtumø øjtzi”?
\s Quenguy Espirituꞌis tø tziꞌpapø
\p
\v 37 Entonces søṉgoyajcuy jamaꞌomo lo que más cyoꞌaṉjamyajpanaꞌṉ, je jamaꞌomo Jesús teꞌnchuꞌṉu y veju, nømu:
\p ―Oꞌca aunque i yoꞌctøtzpa, hay que vaꞌcø min øjtzøcøꞌmø vaꞌcø min tyoꞌṉ nøꞌ.
\v 38 Vaꞌṉjambapøꞌstzi, jeꞌis chocoꞌyomo maṉba vombutputney nøꞌ como møja nøꞌse mumu jamacøtoya vaꞌcø yaj quena. Jetse ijtuse jachøꞌyupø totocøsi.
\p
\v 39 Pero Jesusis nømnaꞌṉ chamu que jetse maṉba pyøjcøchoṉyaj Espiritu Santo vyaꞌṉjamyajpaꞌis Jesús, vaꞌcø vyombut chocoꞌyomo Espiritu Santo como møja nøꞌse. Porque Espiritu Santo ja chiꞌtøjøtøcnaꞌṉ porque Jesús ja tyøjcøyøtøcnaꞌṉ myøjaꞌṉomo.
\s Neꞌ neꞌ quiꞌpsyaj pøꞌnis
\p
\v 40 Por eso cuando vøti pøꞌnis myañaju nø chamuse Jesusis, nømyaju:
\p ―Viyuṉse yøṉete tzaꞌmaṉvajcopyapø ndø ⁿjoꞌctambapø.
\p
\v 41 Eyataꞌmbø nømyaju:
\p ―Yøṉete Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
\p Pero vene nømyaju:
\p ―Pero Cristo jiꞌn maṉ chuꞌṉ Galilea nasomo.
\v 42 Porque ndø mustamba que it jachøꞌyupø que Cristo pøꞌnajpa Davijdis ꞌyune tzuꞌṉguꞌyomo y maṉba pøꞌnaj Belén gumguꞌyomo jut omø it David.
\p
\v 43 Jetse por Jesuspit eyataꞌm eyataꞌm quiꞌpscøpoꞌayaj tumdumbø pøꞌnis.
\v 44 Y venetaꞌmbøꞌis nømnaꞌṉ sun ñucyaj Jesús, pero ni iꞌis ja ñucø.
\s Aṉguiꞌmbaꞌis ja vyaꞌṉjamyaj Jesús
\p
\v 45 Entonces policía nuꞌcyaj pane coviꞌnajøcøꞌmdaꞌm y fariseocøꞌmdaꞌm y jeꞌis ñøjayaj policía:
\p ―¿Ticøtoya ja mi nømindam jic pøn?
\p
\v 46 Y policiaꞌis ñøjayaju:
\p ―Nunca ja ndyø majnandyamøtøc eyapø pøn que vejvejnepya como jic pøn vejvejnepyase.
\p
\v 47 Entonces fariseoꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaj policía:
\p ―¿Mitztaꞌm será que mi aṉgømaꞌcøtyandøjqueꞌtuti?
\v 48 Mitz mi mustamba que ni jutipø aṉguiꞌmbapøꞌis, ni jutipø fariseoꞌis, ja vyaꞌṉjajmø jic pøn.
\v 49 Pero jic jiꞌn cyomusyajeꞌis Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy tocoyajupøte.
\p
\v 50 Jendinaꞌṉ itqueꞌt Nicodemo oyupøꞌis tyuꞌn Jesús tzuꞌyi, y mismo fariseotitqueꞌt. Jeꞌis ñøjayaj fariseo tyøvøtaꞌm:
\p
\v 51 ―Ijtuse ndø aṉguiꞌmgutyaꞌm que jiꞌn mus ndø castigatzøc pøn oꞌca ja ndyø aṉgøvaꞌcøtøc ti cyoja.
\p
\v 52 Fariseoꞌis ñøjayaj Nicodemo:
\p ―¿Y mitz a ver oꞌca Galilea nasomdi mi ñchuꞌṉgueꞌtupø? Octuꞌn saꞌsa Diosis jyachøꞌyupø libruꞌomo, y maṉba mi ñchiꞌ cuenta que ni jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø jiꞌn pøꞌnaj Galilea nasomo.
\p
\v 53 Y mumu pøn maṉyaj tyøcmø.
\s Cøtzøjcøꞌopyapø yomo
\c 8
\p
\v 1 Jesús maṉ Olivo cotzøjcøsi.
\v 2 Jyoꞌpit namdzu vituꞌqueꞌtu y tøjcøy masandøjcomo. Y sone pøꞌnis cyøtuꞌmyajqueꞌt Jesús. Y Jesús poꞌcsu y ꞌyaṉmayaj sone pøn.
\v 3 Y ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit y fariseoꞌstaꞌm ñømiñaj tum yomo pyaꞌtyajupø nø cyøtzøjcøyuꞌis jyaya. Y cyotyaj je yomo pøn gucmø Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 4 Y ñøjayaj Jesús:
\p ―Maestro, yøṉ yomo paꞌjtøju mero nø cyøtzøjcøyuꞌc jyaya.
\v 5 Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy ijtu que jetsepø ay que vaꞌcø ndø pyuꞌṉgaꞌyaj tzaꞌjiꞌṉ. ¿Pero mitz ti mi ndzamba?
\p
\v 6 Pero jetse nømyaju vaꞌcø chøjquisyaj Jesús jujche sunbanaꞌṉ pyaꞌtayaj ticøsi vaꞌcø mus chøjcayaj Jesusis cyoja. Pero Jesús atzquec nascøsi y cyøjaꞌyøy nas cyøꞌaṉunejiꞌṉ.
\v 7 Pøꞌnis syeguitzøcyaju vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús. Entonces Jesús viyuṉboꞌcsqueꞌtu ñøjayaju:
\p ―Ja itøꞌis ni jujchepø cyoja, jeꞌtis vaꞌcø viꞌna pyuꞌṉdzoꞌtza.
\p
\v 8 Entonces Jesús atzquejqueꞌtu y jacyeꞌt nas cyøꞌjiꞌṉ.
\v 9 Cuando myañaj ti cham Jesusis, mumu min jyameminyaje que ityajqueꞌt ñeꞌ cyojataꞌm, y tumdum putyaju. Masam achpøtaꞌmbø viꞌna putyaju y jøsiꞌcam mumu putyaju hasta que tumdim tzøꞌy Jesús, y yomo jendi tzøꞌcyeꞌt teꞌnupø.
\v 10 Entonces Jesús viyuṉ deꞌngueꞌtu y quenmaṉ quenmaṉu y ni i ja itø, nada más que yomotimnaꞌṉ tumgøꞌy ijtu. Jesusis ñøjay yomo:
\p ―Tzamyomo, ¿jut maṉyaj mi myeꞌndzayuꞌis mi ṉgoja? ¿Será que ni iꞌis ja mus mi ñchøjcay mi ṉgoja?
\p
\v 11 Yomoꞌis ñøjayu:
\p ―Señor, ni iꞌis ja musø tzøjcay ø ṉgoja.
\p Jesusis ñøjayu:
\p ―Ni øtz jiꞌnam mi ndzøjcay mi ṉgoja. Mavø, y uyam más mi ndzøc mi ṉgoja mi neꞌṉgø.
\s Jesusis yac søꞌṉayajpa pøꞌnis chocoy
\p
\v 12 Entonces jøsiꞌjcam Jesusis ꞌyoꞌnøvøjøtzøcyajqueꞌt sone pøn ñøjayaju:
\p ―Øtz yac søꞌṉapyapøꞌis nascøtaꞌmbøꞌis chocoy. Maṉbaꞌis paꞌtøjtzi, jiꞌn ma it como piꞌtzøꞌomse, sino maṉba it como søꞌṉgøꞌomse vaꞌcø cyena.
\p
\v 13 Entonces fariseoꞌstaꞌm ñøjayaj Jesús:
\p ―Mi neꞌc mi ndzamba mi ⁿvin ⁿiye mijtzi; jiꞌn vyaletzøqui mi ndzambapø tiyø.
\p
\v 14 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Aunque ø neꞌc ndzaꞌmbøjtzi ø ⁿvin, pero viyuṉsyeti ndzamba. Y øtz muspøjtzi jut miꞌnøjtzi y jut maꞌṉøpyøjtzi; pero mitz jiꞌn mi mustame jut miꞌnøjtzi, ni jut maꞌṉøpyøjtzi.
\v 15 Pøꞌnis quiꞌpsocujiꞌṉ, jetse mi ṉgyømeꞌtzotyamba. Øtz jiꞌn ṉgømeꞌtz ni iyø cyojajiꞌṉ.
\v 16 Oꞌca øtz ṉgømeꞌchajpøjtzi, øtz ṉgømeꞌchajpa vøjø. Porque øtz jiꞌn chøṉ ø ndumgøꞌy maṉba ṉgømeꞌtze. Porque øtz ṉgømeꞌchajpøjtzi ø Jandajiꞌṉ; ø Jandaꞌis cøꞌvej øjtzi.
\v 17 También jachøꞌyupøte ndø aṉguiꞌmguꞌyomo que oꞌca metzcupyø pøꞌnis tumbø ti chamyajpa, entonces viyuṉbøte.
\v 18 Pues jetse øtz ndzaꞌmbøjtzi ø ⁿvin, y ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis tzamgueꞌtpa i chøṉ øjtzi.
\p
\v 19 Entonces pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―¿Jut it mi Janda?
\p Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mitztaꞌm jiꞌn mi ndø ispøctame, ni jiꞌn mi ispøctam ø Janda. Øꞌca mi ndø ispøctambanaꞌṉ, también ø Janda mi ispøctaṉgueꞌtpatinaꞌṉ.
\p
\v 20 Jetsepø ote cham Jesusis mientras nø tyeꞌn tome tumingotcucyøꞌmø mientras nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyuꞌøc Israel pøꞌnis myasandøjcomo. Pero ni iꞌis ja ñucø, porque ja ñuꞌcøtøcnaꞌṉ ꞌyora.
\s “Jut øtz maꞌṉbø mave, mitz jiꞌn mus mi myaṉ jiṉø”
\p
\v 21 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Øtz maꞌṉbøjtzi, y maṉba mi ndø meꞌtztame, pero maṉba mi ṉgyaꞌtam mi ṉgojajiꞌṉ. Jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus mi myaṉdamø.
\p
\v 22 Entonces Israel pøndaꞌm na ñøjayajtøju:
\p ―¿Será que maṉba yaj caꞌ vyin? porque nømba: “Jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus mi myaṉdamø”.
\p
\v 23 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Mitz cøꞌyi nascøs mi ⁿitcutyaꞌm. Øtz møjipø ø ⁿitcuy; mitz ñascøstaꞌmbøte, øtz jiꞌn chøṉ nascøspø.
\v 24 Por eso øtz mi ⁿnøjandyaꞌmøjtzi que maṉba mi ṉgyaꞌtam mi ṉgojajiꞌṉ. Porque oꞌca jiꞌn mi vaꞌṉjamdame que øjchøṉø lo que mi ndzajmatyamuseꞌtzi, entonces maṉba mi ṉgyaꞌtam mi ṉgojajiꞌṉ.
\p
\v 25 Entonces ñøjayaj Jesús:
\p ―¿ⁿIye mijtzi?
\p Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Lo mismo lo que mi ndzajmatyamuseꞌtzi desde que ndzamdzoꞌtzuꞌcsyeꞌṉoꞌmtzi.
\v 26 Ijtutøc vøti ti vaꞌcø ndzamgueꞌta y vaꞌcø ṉgømeꞌtza ti mi ndzøctam mijtzi, pero cøꞌvejupøꞌis øjtzi, viyuṉbø ti chamba y øtz ndzajmayajpa mumu nascøstaꞌmbø pøn lo que ti jeꞌis tzajmayuse.
\p
\v 27 Pero jicø pøꞌnistaꞌm ja cyønøctøyøyajø oꞌca Jyata Dios nø chamu Jesusis.
\v 28 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Øjchøṉø mumu Pøꞌnis Tyøvø. Cuando nø mi ndø nøṉguiꞌmdamuꞌøc møji cruzcøsi, entonces maṉba mi mustame que øjchøṉø nømnaꞌṉ mi ndø ⁿjoꞌctamupø y que ni ti jiꞌn ndzøc ø ndumgøꞌy; jujche ø Jandaꞌis tzajmaꞌyøjtzi, jetse øtz ndzamgueꞌtpøjtzi.
\v 29 Cøꞌvejupøꞌstzi, øtzjiꞌṉbøte. Ø Jandaꞌis ja ø ndumgøꞌy tzacø. Porque øtz mumu jama ndzøcpøjtzi jujche syunbase ø Jandaꞌis.
\p
\v 30 Nømnaꞌṉ chamuꞌøc jetsepø tiyø, sone pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Jesús.
\s Ityaj Diosis ꞌyune y ityaj cojaꞌøyu pøn
\p
\v 31 Entonces Jesusis ñøjayaju Israel pøn vyaꞌṉjamyajupøꞌis:
\p ―Oꞌca mi ndzøctamba mumu jama lo que jujche øtz ndzambase, entonces viyuṉse mijtzi øjchøṉ mi aṉmayndamu.
\v 32 Y maṉba mi mustam viyuṉsyepø tiyø, y viyuṉsyepø ti vaꞌcø mi mustamø, maṉba mi libreꞌajtame.
\p
\v 33 Entonces ñøjayaj Jesús:
\p ―Øtztaꞌm Abrahaꞌmis chøṉ ꞌyunetaꞌm. Øtz nunca ja o mozoꞌajtam ni jutipø pøngøꞌmø. Øtz de por si libretaꞌmbø chønø. ¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjandyamba: maṉba mi libreꞌajtame?
\p
\v 34 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi, que oꞌca mi ndzøcpa mi ṉgoja, entonces yatzipø mi ṉguiꞌpsocuꞌis mi obligatzøcpa vaꞌcø mi ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy como si fuera mi yac mozoꞌajpa.
\v 35 Y mozo jiꞌn it como une ijtuse, porque mozo jiꞌn it mumu jama tøjcomo, pero une mumu jama itpa tyøjcomo.
\v 36 Øjchøṉ Diosis ꞌYune, y oꞌca øtz mi yac libreꞌajtaꞌmbøjtzi, entonces viyuṉsye maṉba mi ijtam libre vaꞌcø jana mi nøndzøctam mi yandzitaꞌmbø ṉguipsocuꞌis.
\v 37 Øtz muspøjtzi que mitz Abrahaꞌmis mi ꞌyunetaꞌm. Pero mi ṉguiꞌpscøpoꞌtamba jujche muspa mi ndø yaj caꞌtamø, porque jiꞌn tøjcøy mi ndzocoꞌyomdaꞌm ti ndzambase øjtzi.
\v 38 Øtz ndzaꞌmbøjtzi lo que ø Jandaꞌis isindziꞌupøꞌtzi. Mitz mi ndzøctamba lo que mi Jandaꞌis mi isindziꞌtamuse.
\p
\v 39 Entonces ꞌyaṉdzoṉyaju y ñøjayaj Jesús:
\p ―Abraham yaꞌmøcpø øjtzø jandataꞌm.
\p Jesusis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca viyuṉsye mijnaꞌṉ Abrahaꞌmis mi ꞌyunendaꞌm, mi ndzøctambanaꞌṉ vøjpø tiyø.
\v 40 Pero yøti sunba mi ndø yaj caꞌtamø, aunque øtz mi ndzajmatyamu viyuṉsyepø tiyø Diosis tzajmayupø. Abrahaꞌmis ja chøc jetse.
\v 41 Jujche mi Jandaꞌis chøcpase, jetseti mi ndzøctaṉgueꞌtpa.
\p Y ñøjayaj Jesús:
\p ―Øtztaꞌm jiꞌn chøṉ ispøqui une. Tumbøti ndø Jandataꞌm, Diosete.
\p
\v 42 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca Diosnaꞌṉ mi Jandataꞌm, mi ndø sundambanaꞌṉ, porque øtz Diosmø tzuꞌṉøjtzi, miꞌnø yøꞌqui. Ja miꞌnøjtzi ø neꞌc ṉgustopit sino que Diosis cøꞌvejøjtzi.
\v 43 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame ti øtz nø ndzamupø? Jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame, porque mitz jiꞌn sun mi ndø majnatyam ti ndzaꞌmbøjtzi.
\v 44 Mijtaꞌm yatziꞌajcuꞌis mi ꞌyunendaꞌm. Y sunba mi ndzøctandoꞌa lo que jujche chøcpase yatziꞌajcuꞌis, porque jet mi jandataꞌm. Yatziꞌajcuy yaj caꞌopapø desde choꞌtzcuꞌyomo. Jiꞌn quiꞌps viyuṉsepø tiyø, porque ja it viyuṉsyepø tiyø chocøꞌyomo. Cuando je yatzipø sutzpa, ñeꞌcti quiꞌpscøpoꞌpa porque sutzpapøte. Y mumu jujchepø sutzcuy jeꞌis ñøcøtzoꞌtzpa.
\v 45 Y porque mitz sutzcuy mi sundamba, por eso jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame cuando mi ndzajmatyambaꞌc viyuṉsyepø tiyø.
\v 46 ¿A ver oꞌca it mijtzomdaꞌm muspapøꞌis pyaꞌtay ø ṉgoja? Y como øtz ndzamba viyuṉsepø tiyø, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame?
\v 47 Oꞌca it pøn Diosis ñe, jeꞌis cyømaꞌnøjapya Diosis ꞌyote. Y mitztaꞌm jiꞌn mi ṉgømaꞌnøjatyame, porque jiꞌnde mi Diosis ñeꞌtaꞌm.
\s Cristo na ijtutinaꞌṉ antes que pøꞌnaj Abraham
\p
\v 48 Entonces Israel pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉyaju y ñøjayaj Jesús:
\p ―Parece que mitz Samaria cumguꞌyombø mi mbyønete, y mitz mi ñøcꞌijtøyu yatziꞌajcuꞌis.
\p
\v 49 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Øtz ja ñøcꞌijtøy yatziꞌajcuꞌis. Sino que øtz vøṉgotzøcpa ø Janda, pero mitz jiꞌn mi ndø vøṉgotzøctame.
\v 50 Øtz jiꞌn sun møjaꞌṉomgotzøc ø ⁿvin, sino eyapøꞌis møjaꞌṉomgotzøcpøjtzi. Y jeꞌis maṉba cham oꞌca øtz ndzøcpa vøjø, o si no mitz ndzøctamba vøjø.
\v 51 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi: yaj coputpapøꞌis ø onde, nuṉca jiꞌn ma cyaꞌe.
\p
\v 52 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―Yøti mustaꞌmbøjtzi sebro que yatziꞌajcuꞌis mi ñøcꞌijtøyu, porque Abraham caꞌuꞌam, y tzaꞌmaṉvajcoyajpapø caꞌyajuꞌam, y mitz ñømba: “Yaj coputpapøꞌis ø onde nuṉca jiꞌn ma cyaꞌe”.
\v 53 ¿Será que mitz más mi myøjaꞌṉombøte que jiꞌn ndø janda tzuꞌṉguy Abraham? Abraham caꞌuꞌam y tzaꞌmaṉvajcoyajpapø caꞌyajuꞌam. ¿Oꞌca ise mitz mi ndzøcpa mi ⁿvin?
\p
\v 54 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca øtz møjaꞌṉom ndzøcpa ø ⁿvin, jiꞌndyet ni tiyø. Pero ø Janda Diosis møjaꞌṉomgotzøcpøjtzi. Y mitz mi ñømdamba que mismo Dios mi vaꞌṉjamdaṉgueꞌtpa.
\v 55 Pero jiꞌn mi ṉgomustam ø Janda Dios, øtz ṉgomuspøjtzi ø Janda. Oꞌca nømbanaꞌṉtzi jiꞌn ø ṉgomus Dios, sutzpanaꞌṉtzi jujche mitz mi sutztambase. Pero øtz ṉgomuspa Dios y ndzøcpøjtzi jeꞌis chambase.
\v 56 Ndø Janda tzuꞌṉguy Abraham casøyu cuando cyønøctyøyøyu que maṉba is øjtzi y o is øjtzi, y casøju.
\p
\v 57 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―¿Jutznømø maṉba mi isqueꞌt Abrahaꞌmis? Ni mitz ja mi nøꞌitøtøc ni cincuenta ame y Abraham yaꞌmøjcam caꞌu.
\p
\v 58 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi; antes que Abraham o iti, øtz na ijtuꞌctimtze øjtzi.
\p
\v 59 Entonces piṉyaj tzaꞌ vaꞌcø pyuṉgaꞌyaj Jesús. Pero Jesús aṉgøvøꞌnu y tzuꞌṉ masandøjcomo, cøt pøngujqui y maṉu.
\s Jesusis yac tzoc pøn toꞌtipø pøꞌnajupø
\c 9
\p
\v 1 Y mientras Jesús cøjtu, is pøn toꞌtipø desde que pøꞌnaju.
\v 2 Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús, ñøjayaju:
\p ―¿Maestro, a ver ticøtoya pøꞌnaj tøꞌtipø jic pøn, a ver oꞌca jyataꞌis cyojapit, o ñeꞌ cyojapit?
\p
\v 3 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Jiꞌṉdyet porque cojapaꞌt ñeꞌcø ni jyata ni myama, sino que vaꞌcø tø yac is Diosis lo que muspa chøc ñeꞌcø.
\v 4 Como por ejemplo jamaꞌomo muspa tø yosø, jetseti øtzqueꞌt. Tiene que vaꞌcø ndzøc yoscuy lo que syunbase cøꞌvejupøꞌis øjtzi mientras que ijtutøc lugar. Y como tzuꞌiꞌajnømbaꞌc jiꞌn mus tø yosa, jetseti maṉba nuꞌc hora cuando øtz jiꞌndi mus maṉ yosqueꞌt øjtzi.
\v 5 Mientras que ijtuꞌc øtz nascøsi, itpa como tum søꞌṉgø para nascøstaꞌmbø pøngøtoyataꞌm.
\p
\v 6 Jetse nømu Jesús, y entonces tzuju nascøsi y chøc mote chujvinjiꞌṉ y jyajsay toꞌtipøꞌis vyitøm motejiꞌṉ.
\v 7 Y Jesusis ñøjay pøn:
\p ―Ma vincheꞌa Siloé taṉqueꞌomo ―Siloé ndø nøjayndyamba ndø oteꞌomo cøꞌvejupø.
\p Entonces pøn maṉu y vincheꞌu y cuando vituꞌ, søꞌṉbaꞌam vyitøm.
\v 8 Entonces tøjcaṉboꞌcsaꞌstaꞌm y isyajpaꞌsnaꞌṉ toꞌtipø pøn viꞌna nømyaju:
\p ―¿Será que jiꞌndyet jiꞌcø poꞌcspapø vyaꞌcpapøꞌsnaꞌṉ tumin?
\p
\v 9 Eyataꞌmbø nømyaju:
\p ―Jicømete.
\p Eyataꞌmbø nømyaju:
\p ―Jicse quenba.
\p Pero mismo ñeꞌc nømu:
\p ―Øjchømøṉø.
\p
\v 10 Entonces ñøjayaju:
\p ―¿Jutz nøm yøti søꞌṉba mi vindøm?
\p
\v 11 Y ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Tum pøn ñøyipøꞌis Jesús, jeꞌis chøc mote chujvinjiꞌṉ y jetpit jajsay ø vindøm y nøjaꞌyøjtzi: “Mavø Siloé tanqueꞌomo y vincheꞌa”; y maꞌṉøjtzi y vincheꞌøjtzi y søꞌṉ ø vindøm.
\p
\v 12 Y ñøjayaju:
\p ―¿Jut it je mi ñchoꞌyøjayuꞌis mi vindøm?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Jiꞌnø musi jut ijtu.
\s Fariseoꞌis ꞌyaṉgøvacyaj pøn toꞌtipønaꞌṉ
\p
\v 13 Entonces ñømaṉyaj fariseoꞌis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm pøn toꞌtipønaꞌṉ.
\v 14 Y sapøjcuy jamacøsnaꞌṉ cuando Jesús motetzøjcu y choꞌyøjay toꞌtipøꞌis vitøm.
\v 15 Por eso fariseo pøꞌnis ñøjayaju:
\p ―¿Jutznøm mi nchoꞌyøjay mi vindøm?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Tum pøꞌnis jyajsay ø vindøm motepit, y vincheꞌøjtzi, yøti søꞌṉba ø vindøm.
\p
\v 16 Entonces venetaꞌm fariseo pøndaꞌm nømyaju:
\p ―Entonces je choꞌyøyupøꞌis jiꞌndyet Diosis cyøꞌvejupø; porque jiꞌn cyoꞌaṉjam sapøjcuy jama.
\p Eyapø nømyaju:
\p ―Oꞌca cojaꞌøyu pønete, ¿jutznømø muspa chøc jetsepø milagroꞌajcuy?
\p Jetse eyapøꞌis eya quiꞌpspa, eyapøꞌis eya quiꞌpspa.
\v 17 Entonces ñøjayajqueꞌt pøn toꞌtipønaꞌṉ:
\p ―¿Mitz ti mi ndzamba? ¿Ipø pønete mi nchoꞌyøjayupøꞌis mi vindøm?
\p Y ñøjayaju:
\p ―Tzaꞌmaṉvajcopapø pønete.
\p
\v 18 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ja vyaꞌṉjamyajø que toꞌtinaꞌṉ y yac søꞌṉatyøj vyitøm, y por eso vyejayaj je pøꞌnis jyata y myama.
\v 19 Y fariseo pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉgøvaꞌcayaj jyata y myama ñøjayaju:
\p ―¿Yøṉ mijtzate une? ¿Viyuṉete toꞌti pøꞌnaju? ¿Entonces jutznøm isopya yøti?
\p
\v 20 Jyataꞌis y myamaꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:
\p ―Mustaꞌmbøjtzi que yøṉ øjtzø unendaꞌm, y mustaꞌmbøjtzi que toꞌtipøt oyu pøꞌnaje.
\v 21 Pero jutznøm yøti isopya, jiꞌnø mustame, ni jiꞌnø mustam iꞌis yac tzojcay vyitøm. Ø une tzambønbømete; ocvaꞌctam ñeꞌcø. Ñeꞌc muspa chamø jujche yac søꞌṉatyøj vyitøm.
\p
\v 22 Jetse nømyaj jyatataꞌm porque naꞌchaju uytem ti maṉ chøjcayaj Israel pøꞌnistaꞌm. Porque Israel pøn parejoꞌayajuꞌam vaꞌcø jana yac tøjcøyaj conocscutyøjcomo aunque jutipø pøn oꞌca nømba que Jesús Diosis cyøꞌvejupø.
\v 23 Por eso jyataꞌstaꞌm ñøjayaju: “Tzambønbømete, ocvaꞌctam ñeꞌcø iꞌis yac tzojcay vyitøm”.
\p
\v 24 Entonces vyejayaj pøn toꞌtipønaꞌṉ y ñøjayaju:
\p ―Vøcotzøc Dios; u jic pøn vøcotzøqui. Porque ndø mustamba que jic pøn cojapaꞌtupø pønete.
\p
\v 25 Y ñøjayaju:
\p ―Jiꞌnø musi oꞌca cojapaꞌtupø pønete. Nada más que muspøjtzi que toꞌtipønaꞌṉ chøṉø y yøti isopaꞌmtzi.
\p
\v 26 Entonces ñøjayajqueꞌtu:
\p ―¿Ti mi ñchøjcayu? ¿Jujche ñchoꞌyøjay mi vindøm?
\p
\v 27 Y ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Mi ndzajmatyamuꞌmtzi y ja mi ndø vaꞌṉjamdamø. ¿Tiꞌajcuy mi sundamba vaꞌcø mi ndzajmatyaṉgueꞌtatøꞌctzi? ¿Será que sunba mi aṉmandyam jetecøꞌmø?
\p
\v 28 Y corajeꞌoꞌnøyaju y ñøjayaju:
\p ―Mitz mi vaꞌṉjamba jic pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy; øtz vaꞌṉjamdamba Moisesis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 29 Ndø mustamba que Diosis ꞌyoꞌnøy Moisés. Pero jic pøn jiꞌnø mustam jut tzuꞌṉu.
\p
\v 30 ꞌYaṉdzoṉ pøꞌnis ñøjmayaju:
\p ―Como jic pøꞌnis yac søꞌṉay ø vindøm, pues ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi mustam jut tzuꞌṉu?
\v 31 Pues ndø mustamba que Diosis jiꞌn cyømaꞌnøy cojapaꞌtu pøn, pero oꞌca cyønaꞌtzøpyaꞌis Dios y chøcpa Diosis syunbase, jetsepø pøꞌnis ꞌyote Diosis cyømaꞌnøjapya ti nø vyaꞌcu.
\v 32 Desde que choꞌtzucseꞌṉomo nasacopac, nuncatøc ja myandøjø oꞌca iꞌis yac tzoc pøn toꞌtipø pøꞌnajupø.
\v 33 Oꞌcanaꞌṉ Diosis ja cyøꞌvej jic tzoꞌyøꞌopyapø, jiꞌnaꞌṉ mus chøc ni tiyø.
\p
\v 34 Entonces ꞌyaṉdzoṉyaj fariseoꞌis ñøjayaju:
\p ―Como mi saṉ gojapaꞌtupø mi mbyøꞌnaju, ¿jutznøm muspa mi ndø aṉmandyamø?
\p Y myacpøꞌyaj pøn toꞌtipønaꞌṉ vaꞌcø jana mus tyøjcøy conocscutyøjcomo.
\s Toꞌti chocoꞌyomo
\p
\v 35 Jesusis myusu que myacpøꞌyajuꞌam, y cuando pyaꞌtu ñøjay toꞌtipø pøn:
\p ―¿Vaꞌṉjambaja mijtzi Diosis ꞌYune?
\p
\v 36 Pøꞌnis ñøjay Jesús:
\p ―Señor, tø tzajmaꞌyøjtzi iyete Diosis ꞌyune vaꞌcø vaꞌṉjam øjtzi.
\p
\v 37 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi isuꞌam Diosis ꞌyune. Jetjiꞌṉamete nø mi ⁿvejvejneyu.
\p
\v 38 Pøꞌnis ñøjmayu Jesús:
\p ―Señor, mi vaꞌṉjaꞌmbøjtzi.
\p Y cutcøneꞌcu Jesusis viꞌnaṉdøqui.
\p
\v 39 Y Jesús nømu:
\p ―Miꞌnø nascøsi vaꞌcø ṉgømeꞌchaj pøndaꞌm i vaꞌṉjamopya i jiꞌn vyaꞌṉjajmoye. Oꞌca ijtu pøn ja itøꞌis quiꞌpsocuy vøjpø, itpa como si fuera toꞌtipø y øtz maꞌṉbø yac mijnay quiꞌpsocuy. Jetse maṉba iti como si fuera søꞌṉbase vyitøm. Pero cyomoꞌpyapø que it quiꞌpsocuy vøjpø, pero ja itø; jet maṉba yac musyaje que toꞌtise ityajpa porque jiꞌn vyaꞌṉjajmoyaje.
\p
\v 40 Entonces Jesusjiꞌṉ ityaj fariseo pøndaꞌm y jeꞌis myañaju jujche nø chamuse Jesusis. Y venetaꞌmbøꞌis ñøjayaj Jesús.
\p ―Y øtztaꞌm, ¿será que øtz toꞌtitaꞌmbøjaꞌcsqueꞌt chøṉø?
\p
\v 41 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca mitz toꞌtitaꞌmnaꞌṉ, ja itamnaꞌṉ mi ṉgoja. Pero mitz yøti mi ñømdaꞌmba: “Isotyaꞌmbøjtzi”; por eso ijtam mi ṉgoja.
\s Borrego aṉmaꞌyocuy
\c 10
\p
\v 1 ”Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi, oꞌca pøn tøjcøpya borrego veꞌqueꞌomo, pero jiꞌn tøjcøy aṉdyuꞌṉomo, sino que emøc quiꞌmgøtpa, entonces jic pøn nuꞌmbapø pønete, tøjcøpya vaꞌcø ñuꞌmø.
\v 2 Pero oꞌca aṉdyuꞌṉomo tøjcøpya, borrego coquenbapøte;
\v 3 y aṉdyuṉ cuidatzøcpapøꞌis ꞌyaṉvacpa aṉdyuṉ. Y cuando cyoquenbapøꞌis vyejapya, borregoꞌis cyønøctyøjayajpa ꞌyote, y cuidatzøcpapøꞌis vyejayajpa ñe byorrego ñøyicøstaꞌm y viꞌnajayajpa byorrego cuando ñøputyajpa aꞌṉgomo.
\v 4 Cuando ñøputyajpa ñeꞌc byorrego aꞌṉgomo, viꞌnajayajpa. Y byorrego cyomiꞌis jyøsmø maṉyajpa porque cyønøctyøjayajpa ꞌyote.
\v 5 Pero jiꞌn ispøcyajepø pøn, jiꞌn maṉ pyaꞌtyaje, sino poyajpa. Porque jiꞌn cyønøctyøyøjayaj ꞌyote.
\p
\v 6 Jetsepø otejiꞌṉ Jesusis ꞌyoꞌnøyaj pøn, pero ja cyønøctøyøjayajø ti nø chajmayaju.
\s Jesús vøjpø pønete cyoquenbapøꞌis borrego
\p
\v 7 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjayñdyamba: øjchøṉ como aṉdyuṉ borregocøtoya. Como borrego tøjcøyajpa aṉdyuꞌṉomo, jetse pøn tøjcøyajpa øtzjiꞌṉ.
\v 8 Mumu lo que miñaju antes que miꞌnøjtzi, suchajpapøtite y nuꞌmyajpapøte. Pero borrego vaꞌṉjajmoyajpapø pønete, y vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis ja cyømaꞌṉøjayaj suchajpaꞌis ꞌyote.
\v 9 Øjchøṉ aṉdyuṉ. Oꞌca aunque i tøjcøpya øtzpit, cotzocpa. Y como borrego tøjcøyajpya y putyapa y pyaꞌtyajpa vøjpø cuꞌtcuy, jetse øtzpit tøjcøpyajpapø pøꞌnis maṉba pyaꞌtyaj vøjpø itcuy.
\p
\v 10 ”Nuꞌmbapø minba vaꞌcø ñuꞌmø y vaꞌcø yaj caꞌoya y vaꞌcø yac tocoya. Øtz miꞌnøjtzi vaꞌcø min ndziꞌyaj quenguy y vaꞌcø yac omba ityajø mumu jamacøtoya.
\v 11 Øtz itpøjtzi como vøjpø borrego coqueꞌnopase. Vøjpø coqueꞌnopapø dispuesto vaꞌcø cyocaꞌ byorrego.
\v 12 Coyospapø pøꞌnis ispa nø minu copøn yaj caꞌpapøꞌis borrego y pochacpa borrego y popya, porque jiꞌnde ñe byorrego. Entonces copøꞌnis ñucyajpa borrego y poytiꞌṉdiꞌṉneyajpa. Jetseti ityaj aṉmaꞌyoyajpapø que jiꞌn cuidatzøcyaj aṉmayajpapø.
\v 13 Coyospapø popya porque coyospapøte y jiꞌn cyømayaꞌyaj borrego, pero øtz jiꞌnø jetse.
\p
\v 14 ”Øjchøṉø vøjpø coqueꞌnopyapø. Jetse øtz ispøcyajpa ø ṉgoquenguy, y ø ṉgoquenguꞌis ispøcyajpa øjtzi,
\v 15 como ø Jandaꞌis comuspøjtzi y øtz ṉgomusqueꞌtpa ø Janda. Øtz dispuesto vaꞌcø caꞌø vaꞌcø ṉgoquip ø ṉgoquenguy.
\v 16 Y itqueꞌtuti emø eyataꞌmbø ø ṉgoquenguy jiꞌndyet yøṉ veꞌqueꞌomdaꞌmbø. Y jic tiene que vaꞌcø nømingueꞌta y maṉba cømaꞌnøjayaj ø onde. Y mumu ø neꞌ tumbø lugajromo maṉba ityaje y øndumgøꞌy maꞌṉbø ṉgoqueñaje.
\p
\v 17 ”Øtz suꞌnbøjtzi ø Jandaꞌis porque øtz iꞌnbø øjtzi ø ⁿvin vaꞌcø caꞌø y vaꞌcø visaqueꞌta.
\v 18 Niꞌis jiꞌn mus yaj caꞌøjtzi, sino que ø neꞌc iꞌnbøꞌpa ø ⁿvin ø ṉgustopit. Øtz muspa iꞌnbø ø ⁿvin vaꞌcø caꞌø, y muspa visaqueꞌta. Jetse ø Jandaꞌis aṉguiꞌmøjtzi.
\p
\v 19 Cuando myañaju jujche nø chamuse Jesusis, ja pyarejo vyøꞌmøyaj Israel pøꞌnistaꞌm. Eyapøꞌis eya quiꞌpsocuy, eyapøꞌis eya quiꞌpsocuy.
\v 20 Y vøti nømyaju:
\p ―Yatzipø espirituꞌis nø ñøtzøjcu, y jovipøte. ¿Tiꞌajcuy mi ṉgømaꞌnøndyamba?
\p
\v 21 Eyataꞌmbøꞌis ñøjayaju:
\p ―Oꞌca yatzipø espirituꞌis ñøtzøcpanaꞌṉ, jiꞌnaꞌṉ cham yøcsepø ti nø chamuse. ¿Será que ꞌyatziꞌajcuꞌis ñøtzøcpa y jutznøm muspa yacsøꞌṉay toꞌtipø pøꞌnis vyitøm?
\s Israel pøꞌnis ja pyøjcøchoṉyaj Jesús
\p
\v 22 Ijtunaꞌṉ pacac aṉsøṉ, y Jerusaleꞌnomo nø cyosøꞌṉayaj tiyø jama tuc masandøc.
\v 23 Y Jesús nømnaꞌṉ vijtu Salomoꞌnis cyoredojromo tome masandøjcaṉvini.
\v 24 Entonces Israel pøꞌnis vyoꞌcøvituꞌyaj Jesús y ñøjayaju:
\p ―¿Jujcheꞌøc maṉba mi ndø yac mustam sebro ⁿiye mijtzi? Oꞌca mijtzete Cristo Diosis mi ṉgyøꞌvejupø, ndø tzajmatyam viyuṉsye.
\p
\v 25 Jesusis ñøjayaju:
\p ―O mi ndzajmaytyame, y ja mi ndø vaꞌṉjamdamø. Mi istamba lo que øtz ndzøcpa ø Jandaꞌis ñøyicøsi, y jetze muspa mi ndziꞌtam cuenta que iꞌchøṉ øjtzi.
\v 26 Pero jiꞌndyet ø mi ṉgoquengutyaꞌm, por eso mitztaꞌm jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame, como jujche oꞌyø mi ndzajmatyam viꞌna.
\v 27 Ø ṉgoquenguꞌistaꞌm cyømaꞌnøjayajpa ø onde. Y øtz ⁿispøcyajpøjtzi y miñajpa øtzcøꞌmø.
\v 28 Y øtz yaj queñajpa para mumu jamacøtoya. Y jiꞌn maṉ tocoyaj nuṉca, y ni iꞌis jiꞌn maṉ yac tzuꞌṉayaj ø ṉgøꞌombø.
\v 29 Ø Jandaꞌis tziꞌyajøjtzi ø ṉgoquenguy y ø Janda más myøjaꞌṉombø que ni iyø. Y ni iꞌis jiꞌn mus yac tzuꞌṉayaj ø Jandaꞌis cyøꞌombø.
\v 30 Y jujche ø Janda, jetseti øtzqueꞌt.
\p
\v 31 Entonces Israel pøꞌnistaꞌm piṉyajqueꞌt tzaꞌ vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌyaj Jesús.
\v 32 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Sone vøjtaꞌmbø tiyø oy ø ndzøqui mi viꞌnaṉdøjquitaꞌm ø Jandaꞌis tziꞌuse quiꞌpsocuy. ¿Tiyø cuentapit sunba mi ndø mbuꞌṉgaꞌtaꞌmø?
\p
\v 33 Entonces Israel pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
\p ―Jiꞌndø porque mi ndzøcpa aṉcø vøjpø yoscuy sunba mi mbuꞌṉgaꞌtamø, sino porque Dios mi ṉgøꞌoꞌnøpya. Mitz mbyøndite y mi ⁿDioscotzøcpa mi ⁿvin.
\p
\v 34 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Ijtu jachøꞌyupø ndø aṉguiꞌmguꞌyomo que Dios nømu: “Mitz mi ⁿdiostaꞌmete”.
\v 35 Pues entonces oꞌca Dios nømu que pyøjcøchoṉuꞌis ꞌyote diostaꞌmete y Diosis tyotojaye viyuṉsepø tiyete;
\v 36 entonces ¿tiꞌajcuy mi ñømdamba que øtz Dios ṉgøꞌoꞌnøpya cuando nøꞌmøjtzi que øtz Diosis chøṉ ꞌyune? Porque ø Jandaꞌis cømasaꞌnøyøjtzi y cøꞌvejøjtzi nascøsi.
\v 37 Oꞌca øtz jiꞌn ndzøc ø Jandaꞌis yoscuy, uy mi ndø vaꞌṉjamdamø.
\v 38 Pero oꞌca ndzøcpøjtzi ø Jandaꞌis yoscuy, aunque jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdam ndøvø, lo que øtz ndzøcpapø øjtzi, jet vaꞌṉjamdamø. Jetse vaꞌcø mi mustamø y vaꞌṉjamdamø que ø Jandaꞌis ñøꞌijtay ø ndzocoy, y øtz nøꞌijtay ø Jandaꞌis chocoy.
\p
\v 39 Entonces sunbanaꞌṉ ñucyajqueꞌt Jesús pero cøtocoyu, ja mus ñucyajø.
\p
\v 40 Y maṉqueꞌt Jesús Jordán nøꞌcøtuꞌmøṉ jut viꞌna nøꞌyøꞌoyumø Juan y jen tzøꞌyu.
\v 41 Y sone pøꞌnis maṉ ꞌyaꞌmyaje, pøn nømyaju:
\p ―Ni ja chøc Juaꞌnis ni jujchepø milagroꞌajcuy. Pero mumu lo que Juaꞌnis chamuse Jesuscøsi, viyuṉbø tiyete. Porque Juaꞌnis chamu jujche maṉba chøc yøṉ pøꞌnis y jiꞌcajuti mumu lo que chamuse.
\p
\v 42 Y vøti pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Jesús jiṉø.
\s Caꞌ Lázaro
\c 11
\p
\v 1 Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis Lázaro. Oyu caꞌeꞌaje, Betania cumguꞌyomnaꞌṉ ijtu. Mismo cumguꞌyom ityajunaꞌṉ jeꞌis tyøvø María y Marta.
\v 2 Jic Mariaꞌis jøsiti oyu jyajsay ndø Comiꞌis cyoso perfumejiꞌṉ y cyømojcay vyayjiꞌṉ. Mariaꞌis tyøvø Lázaro oy caꞌeꞌaje.
\v 3 Entonces tyøvøꞌis cyøꞌvejayaj ote Jesús vaꞌcø ñøjayø:
\p ―Ø Ṉgomi, mi sunbapø mi ndøvø caꞌcupyaꞌtu.
\p
\v 4 Jesusis myanu jetsepø ote, y nømu:
\p ―Yøṉ caꞌeꞌaju pero jiꞌndyet vaꞌcø cyaꞌoctucø, sino vaꞌcø myøjaꞌṉomgotzøctøj Dios, y jetsetiqueꞌt øtz vaꞌcø møjaꞌṉomgotzøctøjqueꞌta, øtz Diosis chøṉ ꞌYune.
\p
\v 5 Jesusis syuñajpanaꞌṉ María y Mariaꞌis tyøvø Marta y Lázaro.
\v 6 Pero cuando myanu que caꞌeꞌaju, yaꞌqueꞌtutøc metza jamana mismo ijtumønaꞌṉ.
\v 7 Jøsijcam ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
\p ―Tø vøco maṉdaṉgueꞌti Judea nasomo.
\p
\v 8 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Maestro, ja itøtøc vøti jama que oyu mi mbyuꞌṉgaꞌjoꞌyaje tzaꞌjiꞌṉ Israel pøꞌnistaꞌm. ¿Y ticøtoya jiṉdi mati mi myaṉgueꞌte?
\p
\v 9 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Macvøstøjcay hora ñøꞌit tumdum jamaꞌis. Oꞌca tø vitpa jamaꞌomo, jiꞌn tø quejcaꞌṉaje, porque jama søꞌṉgøꞌomo ndø ispa tuṉ. Jetseti ijtutøc usyna ø hora.
\v 10 Pero oꞌca tø vitpa tzuꞌyi tø quejcaꞌṉajpa, porque jiꞌn syøꞌṉnømi.
\p
\v 11 Jøsijcam ñøjayaj Jesusis:
\p ―Ndø amigo Lázaro øṉbajcu. Pero maꞌṉbø mave vaꞌcø ⁿyac saꞌø.
\p
\v 12 Entonces ñøjayaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, oꞌca øṉu, mati vøꞌaje.
\p
\v 13 Pues Jesús jetse nømu: “Øṉbajcu” pero caꞌupøte. Y pøꞌnis cyomoꞌyaju que nømu que viyuṉse øṉupøte, que nø syapøjcu.
\v 14 Entonces Jesusis chamdujcayaju ñøjayaju:
\p ―Caꞌupøte Lázaro.
\v 15 Y cajsøpyøjtzi aunque jay tø ijtamønaꞌṉ jiṉø porque jetse masti vøj para mitzcøtoyataꞌm vaꞌcø mi vaꞌṉjamdamø. De toda manera tø maṉdyaꞌi jiṉø ijtumø Lázaro.
\p
\v 16 Entonces Tomás, nøyiꞌajqueꞌtpapø mechipø, jeꞌtis ñøjayaju ñøtuṉdøvø:
\p ―Tø maṉdyaṉgueꞌte parejo vaꞌcø tø caꞌtam Jesusjiꞌṉ.
\s Jesusis yac visayajpa caꞌyajupø y tø tziꞌpa quenguy
\p
\v 17 Entonces maṉyaj Jesús jiṉø ijtumø Lázaro. Y cuando nuꞌcyaju, nøjayajtøju que ijtumnaꞌṉ macscuy jama niptøjumø.
\v 18 Como Betania cumguꞌis tyomeꞌispa Jerusalén gumguy, como media leguasyeꞌṉomodi ispa,
\v 19 por eso vøti Israel pøn miñaju vaꞌcø tyuꞌñaj Marta y María vaꞌcø jana más mayaꞌyajø porque caꞌu aṉcø tyøvø.
\v 20 Y cuando Martaꞌis myusu que nø minu Jesús, maṉ chove. Pero María tzøꞌy tyøjcomo poꞌcsupø.
\v 21 Entonces Martaꞌis ñøjay Jesús:
\p ―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ ijtu, ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi.
\v 22 Pero aunque caꞌuꞌam, muspøjtzi que aunque ti mi ⁿvacpa Dioscøsi, Diosis mi ñchiꞌpa.
\p
\v 23 Jesusis ñøjayu:
\p ―Mi andzi maṉba visaꞌe.
\p
\v 24 Martaꞌis ñøjayu:
\p ―Muspøjtzi que maṉba visa ultimopø jama cuando visaꞌnømba.
\p
\v 25 Pero Jesusis ñøjayu:
\p ―Øjchøṉø yac visaꞌyajpapøꞌis caꞌyajupøꞌam y øjchoṉø ndziꞌocuyajpapøꞌis quenguy. Vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi, aunque caꞌupø, maṉbatøc visaꞌqueꞌte.
\v 26 Y aunque iyø quenbapøtøc y vaꞌṉjambaꞌis øjtzi, jiꞌn maṉ cyaꞌe nuṉca. ¿Mitz mi vyaꞌṉjajmombaja jetse?
\p
\v 27 Y Martaꞌis ñøjayu:
\p ―Jøꞌø, øjtzø mi Ṉgomi, vaꞌṉjambøjtzi que mijtzimete Cristo, Diosis mi ꞌYune, na mapøtinaꞌṉ min nascøsi.
\s Jesús voꞌu Lazaroꞌis chatøjcaṉvini
\p
\v 28 Jetse nømu Marta y entonces maṉ ñuꞌmvejay tyøvø María, ñuꞌmdzajmayu ñøjayu:
\p ―Minuꞌam Maestro y nø mi ⁿñøveju.
\p
\v 29 Prontocøtoya cuando myan yøcse, María teꞌndontzuꞌṉu maṉu Jesuscøꞌmø.
\v 30 Y Jesús ja tyøjcøyøtøcnaꞌṉ cumguꞌyomo, pero jiṉdøcnaꞌṉ ijtu jut choṉumø Martaꞌis.
\v 31 Jiṉnaꞌṉ ityaj Mariajiꞌṉ tyøjcomo Israel pøndaꞌm miñajuꞌis tyuꞌñaje. Cuando isyaj María que pronto teꞌndontzuꞌṉu y pujtu, maṉ pyaꞌtyaje. Nømyaju:
\p ―Maṉ tzatøjcaṉvini vaꞌcø cyøvoꞌ tyøvø.
\p
\v 32 Pero ja jiṉ myavø sino Jesús maṉ chove. Y cuando nuꞌcu ijtumø Jesús, y isu Jesús, entonces María cutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø y ñøjayu:
\p ―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ mi ijtu, ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi.
\p
\v 33 Entonces Jesusis isu que María nø vyoꞌu, y Israel pøꞌnistaꞌm maṉupøꞌis pyaꞌtyaje, nømdinaꞌṉ vyoꞌyajqueꞌtu. Y Jesús mayaꞌu y nuꞌc chocoꞌyomsyeꞌṉom toya.
\v 34 Y ñøjayaju:
\p ―¿Jut mi ṉgojtam caꞌupø?
\p Ñøjayaju:
\p ―Ma ndø aꞌmdaꞌi.
\p
\v 35 Voꞌqueꞌtuti Jesús.
\v 36 Entonces Israel pøn nømyaju:
\p ―Aꞌmdamø jujche tyoyaꞌṉøpya Lázaro.
\p
\v 37 Y vene nømyaju:
\p ―Yøṉ pøꞌnis yac søꞌṉay toꞌtipø pøꞌnis vyitøm. ¿Jiꞌnacs na musinaꞌṉ yac tzoc Lázaro vaꞌcø jana cyaꞌø?
\s Visaꞌ Lázaro
\p
\v 38 Entonces Jesús mayaꞌqueꞌtu, nuꞌqueꞌt hasta chocoꞌyomsyeꞌṉom toya y nuꞌc ijtumø caꞌupø tzatøjcøꞌmø. Quetzaꞌombø chatøcnaꞌṉete y pajtzaṉgaꞌmupø tzaꞌjiꞌn.
\v 39 Jesús nømu:
\p ―Yac tzuꞌṉdam je tzaꞌ.
\p Caꞌupøꞌis tyøvø Martaꞌis ñøjayu:
\p ―Øjchø mi Ṉgomi, nømocso vyøju porque yøti ijtu macscu jama cyaꞌumø.
\p
\v 40 Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Jiꞌnacs viyuṉse lo que jujche øtz mi nøjayuse øjtzi que oꞌca mi ndø vaꞌṉjamba, maṉba mi isay jujche muspa chøc milagroꞌajcuy Diosis?
\p
\v 41 Entonces yac tzuꞌṉyaj tzaꞌ pyajtzaṉgaꞌmyajupøjiꞌṉ tzatøc ijtumø caꞌupø. Y Jesús quenguiꞌm møji y nømu:
\p ―Jatay, mi nøjaꞌmbøjtzi yøscøtoyaꞌm porque mi ndø majnayuꞌam ø onde.
\v 42 Y muspøjtzi que mumu jama mi ndø majnapya ø onde. Pero jetse nøjaꞌmbøjtzi vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj tome teꞌñajupøꞌis que mitz mi ndø cøꞌveju.
\p
\v 43 Jetse nø ꞌyoꞌnøyuꞌøc, Jesusis pømi vyejayu:
\p ―Lázaro, putaꞌm.
\p
\v 44 Y pøn caꞌupønaꞌṉ caꞌṉdonbujtu. Jujche mondøjuse caꞌuꞌc, jetse pujtu, cyøꞌ y cyoso monupø jujche myoñajuse caꞌuꞌc y vyinaca monupø tucujiꞌṉ. Jesusis ñøjayu:
\p ―Moꞌnaṉvacø vaꞌcø mus vyitø.
\s Cyiꞌpscøpoyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús
\p
\v 45 Entonces sone Israel pøꞌnis oyupøꞌis pyaꞌtyaj María, isyaj lo que jujche Jesusis chøjcuse y vyaꞌṉjamyaj Jesús.
\v 46 Pero vene maṉyaju vaꞌcø maṉ chajmayaj fariseotaꞌm lo que ti chøc Jesusis.
\v 47 Entonces pane coviꞌnajøtaꞌm y fariseotaꞌm tuꞌmyaju y nømyaju:
\p ―¿Ti maṉba ndø tzøctame? Porque yøṉ pøꞌnis chøcpa sone milagroꞌajcuy.
\v 48 Oꞌca ndø tzactamba y jiꞌn ndø yaꞌinductame, jic maṉba cøyin vaꞌṉjambøꞌtøji y Roma cumguꞌyombø coviꞌnajøꞌis maṉba cyøꞌvejyaj soldado vaꞌcø yac tzuꞌṉatyam ndø masandøc y ndø aṉguiꞌmguy.
\p
\v 49 Pero ijtunaꞌṉ tum pøn jeꞌtomo ñøyipøꞌis Caifás, ñeꞌcø más myøjaꞌṉom aṉguiꞌmbapø pane jic ameꞌomo. Jeꞌis ñøjayaj mumu cyoviꞌnajø tøvø:
\p ―Mitztaꞌm ni ti jiꞌn mi mustame.
\v 50 Ni jiꞌn mi ndzøctam cuenda que vale más tø øtzcøtoyataꞌm vaꞌcø cyaꞌ tum pøn ndø cumgucøtoya vaꞌcø jana tocoy ndø Israel cumgutyaꞌm.
\p
\v 51 Jetse cham Caifasis, pero Caifasis ja cham jetse ñeꞌc quiꞌpsocupit. Sino como pane más myøjaꞌṉom aṉguiꞌmbapø jic ame, Diosis yac jajmeminu jujche vaꞌcø chamø. Jetse chamu que Jesús maṉba caꞌe mumu Israel pøngøtoya.
\v 52 Y jiꞌn sólo Israel pøngøtoya, sino también tumøpø vaꞌṉjajmocuy vaꞌcø yac ñøꞌityajø mumu lo que Diosis cyøpiṉyajupø vaꞌcø ꞌyuneꞌajyajø aunque jut ityajupø.
\v 53 Entonces desde jic jama Israel coviꞌnajøꞌstaꞌm quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús.
\v 54 Jetcøtoya Jesús ja vyit istøjpamø Judea nasomo, sino maṉ ijtumø tum cumguy ñøyipøꞌis Efraín tome ispamø ja ijnømømø, y jiṉ tzøꞌyu ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\p
\v 55 Y nømnaꞌn tyomeꞌaj Israel pøꞌnis syøṉ ñøyipøꞌis pascua. Y vøti pøn emøc ityajupø miñaj Jerusalén gumguꞌyomo antes que nuꞌcpa søṉ. Miñaju vaꞌcø cyøtzeꞌyaj vyin como seña que cøvajcøyajuꞌam Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 56 Entonces myeꞌchaj Jesús. Y mientras teꞌñajunaꞌṉ masandøjcomo, na ñøjayajtøju:
\p ―¿Ti mi ṉguiꞌpstamba? ¿Será que minba o jiꞌn mini søꞌṉomo?
\p
\v 57 Y pane coviꞌnajøꞌistaꞌm y fariseoꞌstaꞌm cyotyaj aṉguiꞌmguy iꞌis ispa Jesús vaꞌcø cyøtzaꞌmøyaj jut ijtu vaꞌcø mus ñucyajø.
\s Yomoꞌis jyasay Jesusis cyoso
\c 12
\p
\v 1 Cuando faltatøcnaꞌṉ tujtay jama vaꞌcø choꞌtz pascua søꞌṉajcuy, entonces Jesús min Betania cumguꞌyomo. Betania cumguꞌyomo ijtunaꞌṉ Lázaro lo que oyupø yac visaꞌ Jesusis cuando caꞌuꞌc.
\v 2 Y jiṉø chøjcayaj Jesús cuꞌtaṉbajcuy y cuꞌtcuchøjcu Marta, y Lázaro poꞌcs mesacøꞌmø Jesusjiꞌṉ.
\v 3 Y Mariaꞌis ñømin como medio litro jasocuy suñi viquicpapø nardopø perfume caro coyojapø, jetjiꞌṉ Mariaꞌis jyajsay Jesusis cyoso, y cyømojcay cyoso vyayjiꞌṉ. Y vyiquijcoctas tøc perfumeꞌis.
\v 4 Jendinaꞌṉ it Judas Iscariote, Simoꞌṉis ꞌyune, Jesusis ñøtuṉdøvøte. Más jøsijcam Judasis chiꞌocuyaj Jesús ꞌyenemigoꞌis cyøꞌomo. Y Judas nømu:
\p
\v 5 ―¿Tiꞌajcuy ja myaꞌay yøṉ jasocuy, tumin vaꞌcø chiꞌyaj pobretaꞌmbø pøn? Porque valetzøcpa vøti pesu.
\p
\v 6 Judas ja ñøm jetse porque sunbanaꞌṉ cyotzoṉyaj pobre, sino porque nuꞌmbapøte y jeꞌsnaꞌṉ ñøꞌijtu tumingotcuy y ñuꞌmba Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis tyumin.
\v 7 Entonces Jesusis ñøjay Judas:
\p ―U ꞌyojnayø yomo. Jeꞌis ꞌyaṉneꞌcunaꞌṉ yøṉ jasocuy vaꞌcø jyasay ø ⁿvin antes que maꞌṉbø niptøji.
\v 8 Porque pobretaꞌmbø mumu jama ityajpa mitzjiꞌṉ, pero øtz jiꞌn ma it mitzjiꞌṉ mumu jama.
\s Quiꞌpscøpoyaju vaꞌcø yaj caꞌyaj Lázaro
\p
\v 9 Entonces vøti Israel pøꞌnistaꞌm myusyaju que jen ijtu Jesús Betania cumguꞌyomo y jiṉ maṉyaju. Pero jiꞌn sólo maṉyaj Jesús vaꞌcø isyajø, sino maṉaju vaꞌcø aꞌmyajqueꞌt Lázaro lo que opøm caꞌe y visaꞌu.
\v 10 Pero pane coviꞌnajøtaꞌm tzamduꞌmbajcayaju vaꞌcø yaj caꞌyajqueꞌtati Lázaro.
\v 11 Porque Lázaro visaꞌu aṉcø, sone Israel pøꞌnis nømnaꞌṉ chacpøꞌyaj pane coviꞌnajø vaꞌcø maṉ vyaꞌṉjamyaj Jesús.
\s Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
\p
\v 12 Jyoꞌpit ityajunaꞌṉ sone pøn miñajupø søṉgøtoya, y myañaju que Jesús nø myinu Jerusalén gumguꞌyomo.
\v 13 Y tucyaj palma ay y maṉ choṉyaj Jesús, y vejyaju:
\p ―Yøṉete tø yaj cotzocpapøꞌis. Tø vøcotzøctaꞌi Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm nø minupø ndø Comi Diosis ñøyicøsi.
\p
\v 14 Y Jesusis pyaꞌtu tum burro unepøtøc y jetcøs poꞌcsu, porque jetseti jachøꞌyupø Diosis libruꞌomo. Jen chamba:
\q
\v 15 U ñaꞌtztamu mi Sión cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis.
\q Aꞌmø: nø minu mi Aṉguiꞌmbataꞌm,
\q pocsupø unepø burrocøsi.
\p
\v 16 Pero a la hora tujcu jetse, Jesusis ñøtundøvøꞌis ja cyønøctøyøyajaꞌm que nøm tyuc como jachøꞌyuse. Pero después que Jesús visaꞌu y maṉ tzajpomo, entonces jyajmu chøcyaju que jetseti it jachøꞌyupø jujche maṉba tuc Jesús, y jetse tujcu.
\p
\v 17 Jiṉ ityajupøꞌis isyajupøꞌis jujche vyejtzuꞌṉu tzatøjcomo Lázaro ndø Comiꞌis y yac visaꞌu, jeꞌis chamyaj lo que isyajuse jujche yac visaꞌ Lázaro ndø Comiꞌis.
\v 18 Y porque myañaju que chøc jetsepø milagroꞌajcuy, por jetcøtoya pøꞌnistaꞌm maṉ choṉyaj Jesús.
\v 19 Fariseo pøndaꞌm nay ñøjayajtøju:
\p ―Aꞌmdamø; ndø istamuꞌam que ni ti jiꞌn mus ndø tzøctamø. Aꞌmdamø jujche mumu pøꞌnis maṉ pyaꞌtyaje.
\s Griego pøꞌnis min myeꞌchaj Jesús
\p
\v 20 Ityajqueꞌtu griego pøndaꞌm oyajupø vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Dios søꞌṉomo Israel pønjiꞌṉ.
\v 21 Jic griego pøꞌnis cyønuꞌcyaj Felipe, Betsaida cumguꞌyombø, Galilea nasombø y ñøjayaju:
\p ―Nø sun aꞌmdam Jesús.
\p
\v 22 Entonces Felipeꞌis maṉ chajmay Andrés, y Andresꞌis y Felipeꞌis maṉ chajmayajqueꞌt Jesús.
\v 23 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju nøjmayaju:
\p ―Yøti nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø møjaꞌṉoꞌmajøjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
\v 24 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi: Tømbu oꞌca jiꞌn ndø nipi nascøsi, itpa tyumgøꞌy, pero oꞌca quecpa nascøsi, napya y más vøtiꞌajpa tyøm. Jetse øtz tiene que vaꞌcø caꞌqueꞌtati vaꞌcø niptøjø y vaꞌcø viꞌsaꞌqueꞌta vaꞌcø vøtiꞌajyaj vaꞌṉjambapøꞌstzi.
\v 25 Por eso tyoyaꞌṉøpyaꞌis vyin yøꞌqui y jiꞌn sun cyaꞌø, tocopya. Pero chiꞌocuyajpaꞌis vyin yøꞌc nascøsi, pyaꞌtpa quenguy mumu jamacøtoya.
\v 26 Y sunbapø yos øjtzøcøꞌmø, tiene que vaꞌcø min paꞌtø. Y jut it øjtzi, jendi maṉba itqueꞌte y lo que yospapø øjtzøcøꞌmø; jet maṉba vyingot ø Jandaꞌis.
\s Jesusis chajmayu que maṉba caꞌe
\p
\v 27 ”Yøti nø mayaꞌu y jiꞌn mus ti ndzamø. ¿Será que maṉba nømi: “Jatay, tø yaj cotzoca vaꞌcø jana nøṉgøt toya”? Pues jiꞌn ma nøm jetse porque jetcøtoyam chø minu.
\v 28 Mejor maꞌṉbø nømi: “Jatay, yac møjaꞌṉomaj mi nøyi”.
\p Entonces maṉdøj ote tzajpom tzuꞌṉupø nømu:
\p ―Møjaꞌṉgotzøjcuꞌmtzi ø nøyi, y maꞌṉbatøc vøco møjaꞌṉoꞌmajqueꞌte.
\p
\v 29 Jiṉ ityajupøꞌis myañaju ote y vene nømyaju que aꞌṉøy rayu. Vene nømyaju que angelesis ꞌyoꞌnøyu.
\v 30 Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ja chamdøj yøṉ ote para øtzcøtoya, sino para mitzcøtoyataꞌm tzamdøju.
\v 31 Yøti maṉba yaj coꞌaṉgøyaj Diosis yøṉ nascøstaꞌmbø. Yøti maṉba pyatzpø Diosis yatziꞌajcuy porque jeꞌis yach aṉguiꞌmba nascøstaꞌmbø pøn.
\v 32 Cuando øtz yaj quiꞌmyajpa cruzcøsi, jetse øtz maꞌṉbø yac minbøꞌyaj mumu pøn øtzcøꞌmø.
\p
\v 33 Jetze cham Jesusis vaꞌcø yac musyaj mumu pøn jujche maṉba caꞌe.
\v 34 Y pøꞌnis ñøjayaj Jesús:
\p ―Mandaꞌmøjtzi que Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo it jachøꞌyupø que Cristo itpa yøꞌc nascøsi para mumu jamacøtoya. ¿Entonces tiꞌajcuy mi ñømba: “Øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene que øtz vaꞌcø yaj quiꞌmdøj cruscøsi vaꞌcø cyaꞌø”? Entonces oꞌca mitz maṉba mi ṉgyaꞌe, entonces mitz jiꞌndocsyo mi Ṉgristo.
\p
\v 35 Y Jesusis ñøjayaju:
\p ―Usyomdim maṉba it øjtzi mitzjiꞌṉdam como søꞌṉgøse, vaꞌcø mi yac mustam viyuṉsyepø tiyø. Vijtamø mientras que søꞌṉnømba, no sea que mitz ṉgyøpiꞌtzøꞌøtyamba; porque oꞌca tø vitpa piꞌtzøꞌomo, jiꞌn tø mus jut nø tø maꞌṉøyu.
\v 36 Mientras que øtz itpa mitzjiꞌṉdaꞌm como søꞌṉgøse, tø vaꞌṉjamdam ndøvø vaꞌcø mi ijtam como søꞌṉgøꞌombø pønseti.
\p Jetsetøc nø chamuꞌc Jesusis, maṉu, y cyøvøꞌn vyin.
\s Israel pøꞌnis ja vyaꞌṉjamyaj Jesús
\p
\v 37 Aunque Jesusis chøc sone milagroꞌajcuy jeꞌtis vyiꞌnomdaꞌm, pero ja vyaꞌṉjamyajø.
\v 38 Jetse viyuṉaju jujche chamuse tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis. Isaiasis chamu:
\q Øjtzø mi Ṉgomi, ni iꞌis ja vyaꞌṉjajmø øtz ndzaꞌmaṉvajcuse mi onde;
\q Ni iꞌis ja cyønøctøyøy que mitz ndzøjcu milagroꞌajcuy.
\m
\v 39 Por eso ja mus vyaꞌṉjamyajø, porque Isaías nømgueꞌtu:
\q
\v 40 Jeꞌtis yac toꞌtiꞌajyaju y yac nuꞌyuꞌajyaj chocoy vaꞌcø jana isoyaj vyitømjiꞌṉ,
\q ni vaꞌcø jana cyønøctøyøyaj chocoꞌyomdaꞌm,
\q ni vaꞌcø jana quiꞌpsvituꞌyajø, vaꞌcø jana øtz yac tzocyajøjtzi.
\m
\v 41 Jetsepø tiyø cham Isaiasis cuando omnaꞌṉ isay Jesusis myøjaꞌṉoꞌmajcuy y oyu chame jujche ma chøqui.
\v 42 Aunquenaꞌṉ jetse, sone coviꞌnajøꞌis oyuti vyaꞌṉjamyaj Jesús. Pero ja chamyajø oꞌca vyaꞌṉjamyaju porque ñaꞌchaj fariseo pøndaꞌm. Oꞌca chamyajønaꞌṉ que vyaꞌṉjamyaj Jesús, fariseoꞌis jiꞌnaꞌṉ ma yac tøjcøyaj conocscutyøjcomo. Por eso ja syun chamyajø que vyaꞌṉjamyaj Jesús.
\v 43 Así es que jetse syuñajpanaꞌṉ vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj pøꞌnis que vøjpø ti nø chøcyaju ñeꞌcø. Pero jiꞌnaꞌṉ chiꞌyaj cuenta oꞌca Diosis vyaꞌṉjamba que vøjpø ti nø chøcyaju.
\s Ndø Janda Diosis cyøꞌvej Jesús
\p
\v 44 Entonces pømi vejvejney Jesús, nømu:
\p ―El que vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi, jiꞌn sólo øtz vaꞌṉjajme, sino que vyaꞌṉjajmgueꞌtpati cøꞌvejupøꞌis øjtzi.
\v 45 Ispaꞌis øjtzi, isqueꞌtpa cøꞌvejupøꞌis øjtzi.
\v 46 Miꞌnøjtzi como tum søꞌṉgøse nascøsi vaꞌcø yac musyaj viyuṉsepø tiyø, vaꞌcø jana it como piꞌtzøꞌajcuꞌyomse vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi.
\v 47 Oꞌca aunque iꞌis myanba øtz ndzambase, y jiꞌn vyaꞌṉjajme, øtz jiꞌn ma yaj cojaꞌaje. Porque ja miꞌnøjtzi nascøsi vaꞌcø yaj cojaꞌajyaj nascøstaꞌmbø pøn, sino miꞌnøjtzi vaꞌcø min yaj cotzocyajø.
\v 48 Oꞌca pøꞌnis jiꞌnø pøjcøchove, y jiꞌn vyaꞌṉjam øtz ndzambase, it iꞌis yaj cojaꞌajpa. Ø ondecøtoya maṉba yaj cojaꞌajtøji ultimopø jama oꞌca ja vyaꞌṉjajmay ø onde.
\v 49 Porque øtz ja ñchaꞌmø ø neꞌṉgø, sino ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis aṉguiꞌm øjtzi jujche vaꞌcø ndzamø.
\v 50 Y muspøjtzi que vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, queñajpa mumu jamacøtoya. Lo que øtz ndzambapø tiyø, jujche ø Jandaꞌis tzajmay øjtzi, jetse ndzamgueꞌtpøjtzi.
\s Jesusis cyøtzeꞌayaj ñøtuṉdøvøꞌis cyoso
\c 13
\p
\v 1 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj pascua søṉ. Jesusis myusu que nømnaꞌṉ ñuꞌc ꞌyora vaꞌcø chuꞌṉ nascøsi vaꞌcø myaṉ Jyata ijtumø. Jesusis syungoꞌñaj ñeꞌ pyøndaꞌm lo que ityajupø nascøsi. Nømnaꞌṉ syungoꞌñaj de veras mumu jamacøtoya.
\p
\v 2 Cuꞌtaṉjejuꞌcam, yatziꞌajcuꞌis yac mijnay quiꞌpsocuy Judas vaꞌcø chiꞌocuyaj Jesús ꞌyenemigoꞌis cyøꞌomo. Yøṉ Judas Simón Iscarioteꞌis ꞌyunete.
\v 3 Jesusis myusu que Jyataꞌis chiꞌ aṉguiꞌmguy mumu ticøsi. Y myusqueꞌtu que tzuꞌṉ Diosmø, y jiṉdi nø myaṉgueꞌt chuꞌṉumø.
\v 4 Cuꞌtaṉjejuꞌcam, teꞌnchuꞌṉu, chac vingøspø tyucu, pyøc tovaya, y vyajtøy chejcøsi.
\v 5 Jøsiꞌcam Jesusis tyejcøy nøꞌ puncheraꞌomo y nøcøtzoꞌtzu vaꞌcø cyoscheꞌyaj ñøtuṉdøvø y vaꞌcø cyømojcayaj cyoso tovayajiꞌṉ lo que vajtupøjiꞌṉ.
\p
\v 6 Entonces nuꞌcu Pedrocøꞌmø, y Pedroꞌis ñøjay ndø Comi:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿será mitz maṉba mi ndø cøtzeꞌay ø ṉgoso?
\p
\v 7 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Jiꞌn mi mus yøti lo que ti nø ndzøjcu. Pero maṉba mi mus jøsijcam.
\p
\v 8 Pero Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Øjtzi nunca jiꞌn ma mi ndø cøtzeꞌay ø ṉgoso.
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Oꞌca jiꞌn mi ṉgøtzeꞌaye, jiꞌn ma mi it øtzjiꞌn.
\p
\v 9 Simón Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Øjtzø mi Ṉgomi, u naꞌs saṉ ø ṉgoso tø cøtzeꞌaye, sino también tø cøtzeꞌay ø ṉgøꞌ y ø ṉgopac.
\p
\v 10 Y Jesusis ñøjayu:
\p ―Oꞌca i tziṉuꞌam, jiꞌndyet pyena vaꞌcø yac tziṉvøjøtzøcø menaꞌcomo. Namas que cyoso vaꞌcø yac tzeꞌa y tzøꞌpya cøvajcupø tyumø coṉña. Y mitztaꞌm ṉgyøvajcøtyamuꞌam, pero ja mumu mi ṉgyøvactamø.
\p
\v 11 Jetse nømu porque Jesusis myusu iꞌis maṉba chiꞌocuyaje, y por eso nømu: “Ja mumu mi ṉgyøvajcøpøꞌtamø”.
\p
\v 12 Entonces cyøtzeꞌayajuꞌcam cyosotaꞌm, jøsijcam myesqueꞌt tyucu, poꞌcsqueꞌtu, y ñøjayaju:
\p ―¿A ver oꞌca mi mustamba ti ndzøjcøjtzi?
\v 13 Mi ndø nøjatyamba: “Ø mi Maestrotaꞌm, ø mi Ṉgomitaꞌm”. Y vøjti jetse mi ndø nøjandyamba. Porque øjche viyuṉse mi ndø Maestrotaꞌm y mi ndø Ṉgomitaꞌm.
\v 14 Como øjchøṉ mi ndø Comitaꞌm y Maestrotaꞌm, y øtz ṉgøtzeꞌatyam mi ṉgosotaꞌm, entonces vøjø jetseti igualti vaꞌcø mi ndzøctaṉgueꞌta vaꞌcø na ñø ṉgøtzeꞌatyandøj mi ṉgoso.
\v 15 Jetse mi isindziꞌtamu vaꞌcø mi ndzøctamø jujche øtz mi ndzøjcatyamuse.
\v 16 Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi: tum coyospapø jiꞌn más myøjaꞌṉombø que cyomi. Y tum nuꞌcscuy jiꞌn myøjaꞌṉombø como cyøꞌvejupøꞌis.
\v 17 Como mi mustamba lo que øtz mi ndzajmatyambapø, mi ꞌyomba ijtamba oꞌca mi ndzøctamba jetse.
\p
\v 18 ”Lo que jujche øtz ndzambase, jiꞌn mumu mi jendzetaꞌm. Muspøjtzi i ṉgøpiꞌṉøjtzi. Pero tiene que vaꞌcø tyucø jujche ijtuse jachøꞌyupø Diosis libruꞌomo. Jen chamba: “Cuꞌtpapø øtzjiꞌn yachvituꞌ øtzcøsi”.
\v 19 Yøti nø mi ndzajmatyam viꞌnati jujche ma tuqui, entonces cuando jujchøc jetse tucpa, maṉba mi vaꞌṉjamdame que øj chøṉø Diosis cøꞌvejupø.
\v 20 Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi, oꞌca mi mbøjcøchoṉba øtz ṉgøꞌvejupø, entonces misma hora mi ndø pøjcøchoṉgueꞌtpa ndøvø. Y oꞌca mi ndø pøjcøchoṉba, misma hora mi mbøjcøchoṉgueꞌtpa cøꞌvejupøꞌis øjtzi.
\s Cham Jesusis que Judasis maṉba chiꞌocuyaj ꞌyenemigocøsi
\p
\v 21 Jesusis chamu jetse y después mayaꞌcoꞌnu y nuꞌc chocoꞌyomsyeꞌṉom toya. Y ñøjmayaju:
\p ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi; it mijtzomdaꞌm tum maṉbapøꞌis tziꞌocuyaje.
\p
\v 22 Y ñøtuṉdøvø na ñø aꞌmyajtøju, nømdinaꞌṉ quiꞌpsyaju: “¿Iꞌse ma chiꞌocuꞌyaje?”
\v 23 Y ijtunaꞌṉ tum ñøtuṉdøvø Jesusis syungomøꞌnupø. Tome poꞌcsu Jesuscøꞌmø y jetcøs teꞌtzu.
\v 24 Por eso Simón Pedroꞌis chøjcay seña je nøtuṉdøvø vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús a ver iye nø chamupø.
\v 25 Y Jesuscøs cyøteꞌtzupøꞌis ñøjayu:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿iꞌis maṉba mi ñchiꞌocuyaje?
\p
\v 26 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―I ndziꞌpøjtzi pan matzcønuṉupø, jiꞌquisete.
\p Entonces Jesusis myatzcønuṉ pan y chiꞌ Judas Iscariote, Simoꞌnis ꞌyune.
\v 27 Cuando cyuꞌtujcam pan, Satanás tøjcøy Judasis chocoꞌyomo. Entonces Jesusis ñøjay Judas:
\p ―Tzøc jøꞌnøti lo que maṉbapø mi ndzøqui.
\p
\v 28 Mesacøꞌmø poꞌcsyajupø, ni iꞌis ja cyønøctøyøy ticøtoya jetse ñøjay Judas.
\v 29 Como Judasis ꞌyaṉnecpanaꞌṉ tumin, veneꞌṉomo cyomoꞌyaju que Jesusis ñøjayu: “Ma juy lo que ndø sundambapø para søṉgøtoya”, o vaꞌcø chiꞌyaj tumin pobre.
\v 30 Judasis cyuꞌt pan y put aꞌṉgomo; y tzuꞌimnaꞌṉ
\s Jomepø aṉguiꞌmguy
\p
\v 31 Entonces maṉuꞌjcam Judas, Jesús nømu:
\p ―Øjchøṉ mumu Pøꞌnis Tyøvø, yøti maṉba istøj ø møjaꞌṉoꞌmajcuy aunque maꞌṉbø caꞌe. Y por øtzpit maṉba istøj Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
\v 32 Como Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy nø istøj øtzpit, jetse Diosis nø yac istøj ø møjaꞌṉoꞌmajcuy y prontoti maṉba istøje.
\v 33 Ø mi unendaꞌm, usyaṉ hora na matøc it mitzjiꞌṉdaꞌm. Maṉba mi ndø meꞌtztame, pero jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus mi myaꞌṉøtyamø. Jetse ⁿnøjayajøjtzi Israel pøndaꞌm, y jetse mi nøjandyaṉgueꞌtpa mijtzi yøti.
\v 34 Mi ndzajmatyaṉgueꞌtpøjtzi jomepø aṉguiꞌmguy; hay que vaꞌcø mi na syundandøj mi neꞌṉgomdaꞌm. Jujche mi sundamba øjtzi, jetse vaꞌcø mi na syundandøjqueꞌta mi neꞌṉgomdaꞌm.
\v 35 Oꞌca mi na syundandøjpa, jetse aunque iꞌis maṉba myusyaje que viyuṉsye mitz ø mi nønduṉdøvøtaꞌm porque na mi ñø sundandøjpa aṉcø.
\s Pedro nømu que jiꞌn cyomus Jesús
\p
\v 36 Entonces Simón Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿jut nø mi myaṉu?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
\p ―Jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus maṉ mi ndø paꞌt yøti, pero maṉba mi ndø paꞌt jøsijcam.
\p
\v 37 Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mus maṉ mi mbaꞌt yøti? Øtz dispuesto vaꞌcø caꞌø mitzcøtoya.
\p
\v 38 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―¿Viyuṉsyejacsqueꞌt mi ñchamba que mitz dispuesto vaꞌcø mi ṉgyaꞌø para øtzcøtoya? Viyuṉse mi nøjaꞌmbøjtzi que antes que vejpa ṉgaylu, tuꞌcañac maṉba mi ndø cøsutzi.
\s Jesusis tø nøtuꞌṉajtamba ndø Jandamø
\c 14
\p
\v 1 U mi myayaꞌndamu, vaꞌṉjamdam Dios y ndø vaꞌṉjamdam øjtzi.
\v 2 Ø Jandaꞌis tyøcmø it vøti lugar jut muspamø tø itø. Mi ndzajmatyamumnaꞌṉtzi oꞌca jiꞌnaꞌṉ jetse, maꞌṉbø vinduꞌṉaje vaꞌcø mi vøjøtzøjcatyam itcuy.
\v 3 Como øtz maꞌṉbø mave y maꞌṉbø mi vøjøtzøjcatyam itcuy, maꞌṉbø miṉguete, y øtz maꞌṉbø mi nømaṉdam øjtzi. Y jendi maṉba mi ijtaṉgeꞌte jut maṉbamø it øjtzi.
\v 4 Mitz mi mustamba jut maꞌṉøpøjtzi y mi istamba tuṉ.
\p
\v 5 Tomasis ñøjay Jesús:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿qué tal øtz jiꞌn ma isatyam mi nduṉ jut mi myaꞌṉøyu? Ja it jujche istamba tuṉ.
\p
\v 6 Ñøjay Jesusis:
\p ―Øjchøṉ mi isiṉdziꞌtambapøꞌis tuṉ. Øjchøṉ mi ndzajmatyambapøꞌstzi viyuṉsebø tiyø. Øjchøṉ mi yaj quendambapøꞌis. Mientras que oꞌca øtz jiꞌn nømave, ni i jiꞌn mus maṉ ndø Jandamø.
\v 7 Oꞌca mi ndø comuspanaꞌṉ ndøvø, mi ṉgomusqueꞌtpatinaꞌṉ ø Janda. Hasta yøti nø mi ṉgomuschoꞌtztam ø Janda y mi istamuꞌam.
\p
\v 8 Entonces Felipeꞌis ñøjayu:
\p ―Øjchø mi Ṉgomi, tø isiñdzi ndø Janda, jetse contentoꞌajtaꞌmbøjtzi.
\p
\v 9 Jesusis ñøjayu:
\p ―Felipe, yaꞌmøjcam ijtzoꞌtzøjtzi mitzjiꞌndaꞌm y ¿tiꞌajcuy jiꞌndøc mi ndø comusi? Ispaꞌis øjtzi, hasta ispa ndø Janda. ¿Entonces ticøtoya mi ndø nøjapya vaꞌcø mi isindzi ndø Janda?
\v 10 ¿Ticøtoya jiꞌn mi vaꞌṉjajme que øtz ijtu ndø Jandaꞌis chocoꞌyomo y ndø Janda ijtu ø ndzocoꞌyomo? Lo que øtz ndzambapø, jiꞌnø ndzam ø ñeꞌc ø ṉguiꞌpsocujiꞌṉ. Ndø Janda ø ndzocoꞌyom ijtupø, jeꞌis chøcpa ñeꞌ yoscuy.
\v 11 Tø vaꞌṉjamdaꞌmø ndøvø que øtz nøꞌijtay ndø Jandaꞌis chocoy y ndø Jandaꞌis ñøꞌijtay ø ndzocoy. Pero oꞌca jiꞌn sun mi ndø vaꞌṉjamdam jetse, si quiera tø vaꞌṉjamdamø porque øtz ndzøjcapya ndø Jandaꞌis yoscuy.
\v 12 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi: vaꞌṉjajmbaꞌis øjtzi chøjqueꞌtpati jujche øtz ndzøcpase. Y matøc chøjqueꞌt vaꞌṉjambaꞌis øjtzi más myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø porque øtz maꞌṉbø maṉ jut ijtumø ndø Janda.
\v 13 Y aunque ti mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi, øtz ndzøcpøjtzi. Y como øtz ndzøjcapya ndø Jandaꞌis yoscuy, jetse maṉba isatyøj ndø Jandaꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy porque øjchøṉ ꞌYune.
\v 14 Øtz ndzøcpa aunque ti mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi.
\s Jesusis chamu que maṉba cyøꞌvej Espiritu Santo
\p
\v 15 ”Oꞌca mi ndø sundamba, tzøctam jujche øtz mi aṉguiꞌmdambase.
\v 16 Y øtz maṉba ⁿvaꞌc ndø Jandacøsi y jeꞌis maṉba mi ṉgyøꞌvejatyam eyapø Cotzoꞌṉopyapø vaꞌcø it mumu jama mitzjiꞌṉdaꞌm. Jic Cotzoꞌṉopyapø Masanbø Espiritu Santote viyuṉsepø ti mi ⁿyaj cønøctøyøtyambapøꞌis.
\v 17 Jiꞌn vyaꞌṉjaꞌmoyajepø pøꞌnis jiꞌn mus pyøjcøchoṉyaj Masanbø Espiritu. Porque jiꞌn chøjcayaj cuenda Espiritu masanbø ni jiꞌn cyomusyaje. Pero mitztaꞌm mi ṉgomustambaꞌm, porque Masanbø Espiritu Santo it mitzjiꞌṉdaꞌm y maṉba it mi ndzocoꞌyomdaꞌm.
\v 18 Øtz jiꞌn ma mi ndzajcoctuctame, mati vituꞌqueꞌte, mati it mitzjiꞌṉdaꞌm.
\v 19 Usaṉ oracøsi jiꞌn vaꞌṉjamyajepøꞌstzi jiꞌnam maṉ isyaje nunca, pero mitz maṉba mi ndø istame como siempre. Porque øtz it ø ṉguenguy, por eso jetseti mitz maṉba itqueꞌt mi ṉguenguy.
\v 20 Jic jama maṉba mi mustame que øtz ijtu ø Jandaꞌis chocoꞌyomo y mitz mi ijtamba ø ndzocoꞌyomo, y øtz ijtøjtzi mi ndzocoꞌyomdaꞌm.
\v 21 Comusapyapøꞌis ø aṉguiꞌmguy y tzøjcapapøꞌis ø aṉguiꞌmguy, jeꞌis suꞌnbøjtzi y ø Jandaꞌis syunba en que sunbaꞌis øjtzi, y øtz tambien mati sunqueꞌte y maꞌṉba yaj comus ø ⁿvin i chøṉø.
\p
\v 22 Ñøjayu Judasis, pero jiꞌndyet Judas Iscariote:
\p ―Ø mi Ṉgomi, ¿ticøtoya maṉba mi ndø yaj comusatyam mi ⁿvin, y jiꞌn ma mi yaj comusayaj mi ⁿvin jiꞌn mi vyaꞌṉjamyajembøꞌis?
\p
\v 23 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Iꞌis suꞌnbøjtzi, cyønaꞌtzøpya lo que øtz ndzambase. Y ø Jandaꞌis maṉba suni jicø pøn sunbapøꞌis øjtzi. Y øtz maꞌṉbø mindam ø Jandajiꞌṉ vaꞌṉjajmopapø pønjiꞌṉ vaꞌcø ijtamø.
\v 24 Jiꞌn ø sunipøꞌis, jiꞌn chøjcay cuenda lo que ti ndzaꞌmbøjtzi. Lo que ti mi ndzajmatyamba øjtzi, jiꞌndyet ø neꞌ. Ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis tzajmapyøjtzi ti ndzaꞌmbøjtzi.
\p
\v 25 ”Nøꞌmø mi ndzajmatyam yøcsetaꞌmbø tiyø mientras que yøꞌc ijtøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm.
\v 26 Pero ndø Jandaꞌis maṉba cyøꞌvej Espiritu Santo ø nøyiṉgøsi vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdamø. Jeꞌis maṉba mi ꞌyaṉmandyam mumu ticøsi. Y jeꞌis maṉba mi yac jamemindame lo que ti øtz oyupø mi ndzajmatyame.
\p
\v 27 ”Mi oꞌnøyundzactaꞌmba y ø neꞌṉgø mi yaj contentoꞌajtaꞌmbøjtzi, aunque como ijnømbase nascøsi jiꞌn mi ijtam contento. Pero øtz mi yaj contentoꞌajtamba viyuṉsye. U mi myayaꞌndamu ni u mi ñaꞌtztamu.
\v 28 Mi ndø mandamuꞌam que nø nømu nøꞌø maṉu, y matøc vituꞌqueꞌte vaꞌcø min it mitzjiꞌṉdaꞌm. Oꞌca viyuṉsye mi ndø sundambanaꞌṉ, mi ṉgyasøtyamunaꞌṉ cuando øtz nø mi nøjandyamu que nø maṉ ndø Jandamø. Porque ndø Janda más myøjaꞌṉombø que øjtzi.
\v 29 Nø mi ndzajmatyamu yøṉ viꞌna. Entonces cuando jetse tucpa, maṉba mi ndø vaꞌṉjamdame.
\p
\v 30 ”Jiꞌnam ma vejvejney más mitzjiꞌṉdaꞌm. Porque nø min nascøsi yachaṉguiꞌmbapø, pero jeꞌis jiꞌn mus aṉguiꞌm øjtzi.
\v 31 Pero jetse ndzøcpøjtzi lo que aṉguiꞌmbase ndø Jandaꞌis vaꞌcø myusyaj nascøstaꞌmbøꞌis que øtz suꞌnbøjtzi ndø Janda. Teꞌṉchuꞌṉdamø, tø maṉdyaꞌi emøc.
\s Uva poꞌc y ꞌyaṉmaṉ
\c 15
\p
\v 1 ”Øjchøṉ como viyuṉsepø uva tzasyepø, y ø Janda como cuidatzøcpapøꞌis uva nipi.
\v 2 Cuando aṉmaṉ jiꞌn tyøꞌmøyi, tyøcspøꞌyajpa; jetse mumu pøn øtzjiꞌṉ ijtupø oꞌca jiꞌn it vøjø, Diosis maṉba pyatzpøꞌi. Mumu aṉmaṉ jiꞌn tøꞌmajepø øtzjiꞌṉ maṉba tyøcspø ø Janda Diosis. Y mumu aṉmaṉ lo que tøꞌmajpapø, cyøyosyajpa vaꞌcø cøvajcupø tzøꞌyø y vaꞌcø más tyøꞌmajø; jetsetiqueꞌt mumu pøn vøj itpapø, Diosis cyøyosapya chocoy vaꞌcø más vøj itø.
\v 3 Mitztaꞌm ṉgyøvajcøtyamuꞌam porque mi ṉgømaꞌnøtyam lo que øtz ndzamuse.
\v 4 Mumu jamase øtzjiꞌṉ ijtamø, y øtz itpøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm. Como aṉmaṉ oꞌca jiꞌn it pyoꞌjcøsi, jiꞌn tyøꞌmaje, y jetze mitztaꞌm oꞌca jiꞌn mi ijtam øtzjiꞌṉ, jiꞌn mus mi ijtam vøjø.
\p
\v 5 ”Øjchøṉø como poꞌc y mitz como aṉmaṉsetaꞌm. Oꞌca øtzjiꞌṉ mi ijtamba mumu jamase, y øtz itpa mitzjiꞌṉdaꞌm, entonces muspa mi ijtam vøjø como aṉmaṉ tøꞌmøpyase. Oꞌca jiꞌn mi ijtam øtzjiꞌṉ, ni tiyø jiꞌn mus mi ndzøctamø.
\v 6 Oꞌca aṉmaṉ jiꞌn tøꞌmaje, tøꞌcspøꞌtøjpa, yuꞌcoꞌtzcøneꞌcpa, y tøtzpa, y pyiṉyajpa y pyatzcaꞌmbøꞌyajpa juctyøjcomo y pyoṉbøꞌyajpa. Y jetsetiqueꞌt tucpa pøn oꞌca jiꞌn it øtzjiꞌṉ.
\p
\v 7 ”Oꞌca mi ijtamba øtzjiꞌṉ y oꞌca ø onde tzøꞌpya mi ndzocoꞌyomo, entonces muspa mi ⁿvaꞌc ti mi sundamba, y maṉba mi nchiꞌtandøji.
\v 8 Oꞌca mi ijtamba vøjø es como tum cuy vøj tøꞌmøpyapø, y entonces maṉba isaytøji que ndø Janda myøjaꞌṉombøte. Porque mitz ꞌyunetaꞌm y mi ndzøctamba vøjpø tiyø, y mitztaꞌm maṉba mi ijtam øtzcøꞌmø vaꞌcø mi aṉmandyamø.
\v 9 Jujche ndø Jandaꞌis ø sunbase øjtzi, jetse øtz mi sundaṉgueꞌtpøjtzi. Jetse hay que vaꞌcø mi seguitzøctamø vaꞌcø mi suꞌnotyamø jujche øtz mi sundambase.
\v 10 Oꞌca mi ndzøctamba jujche øtz mi aṉguiꞌmdamuse, jetse maṉba mi seguitzoctam vaꞌcø mi suꞌnotyamø como øtz mi sundambase; como øtz ndzøjqueꞌtpøjtzi jujche ø Jandaꞌis aṉguiꞌmuse, y jetse seguitzøcpøjtzi vaꞌcø suꞌnoya jujche ø Jandaꞌis sungueꞌtpøjtzi.
\p
\v 11 ”Jetse oꞌyø mi ndzajmatyame vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø jujche øjtzi mi yaj casøtyambase, y vaꞌcø mi ṉgyasøtyam viyuṉsye.
\v 12 Nø mi aṉguiꞌmdamu vaꞌcø na mi nø sundandøj parejo, jujche øtz mi sundamuse.
\v 13 Chiꞌocuyajpapøꞌis vyin vaꞌcø cyocaꞌ tyøvø, jetsepø pøꞌnis más syunba tyøvø. Ni iꞌis jiꞌn más syun tyøvø que jiꞌquis.
\v 14 Mitztaꞌm øjchøṉ amigotaꞌm oꞌca mi ndzøctamba lo que jujche øtz mi aṉguiꞌmdambase.
\v 15 Yøti jiꞌnø nømi que mitztaꞌm ø mi ndzøsitaꞌm, porque chøsiꞌis jiꞌn musi ti nø chøc cyomiꞌis, pero mitztaꞌm øjchø ndøvødaꞌm porque mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi mumu lo que ø Jandaꞌis tzajmayupø.
\v 16 Mitztaꞌm ja mi ndø cøpiṉdam øjtzi, øtz mi ṉgøpiṉdam mijtzi. Y mi ndzamdziꞌtamu vaꞌcø mi myaṉdamø y vaꞌcø mi ndzøctam vøjpø tiyø, y vaꞌcø jana yaj vøjpø ti mi ndzøctambase. Entonces ø Jandaꞌis maṉba mi ñchiꞌtam mumu lo que mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi.
\v 17 Nøꞌmø mi aṉguiꞌmdamu vaꞌcø mi na ñøsundandøj mi neꞌctaꞌm.
\s Jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis maṉba mi ṉguiꞌsatyame
\p
\v 18 ”Oꞌca jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis mi ṉguiꞌsatyamba, cønøctyøyøtyamø que jetsepø pøꞌnis o quiꞌsayaj øtz viꞌna, y jøsijcam mijtaꞌm o mi ṉguiꞌsatyaṉgueꞌte.
\v 19 Oꞌca mitz jetsenaꞌṉ mi ijtamba como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pønse, entonces jetsepø pøꞌnis mi syundamunaꞌṉ como syuñajpase tyøvø. Pero øtz mi ṉgøpiṉdaꞌmøjtzi vaꞌcø jana jetse mi ijtamø aunque jujchepø pønse. Por eso mi ṉguiꞌsatyamba jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis.
\v 20 Jamdamø jujche mi ndzajmatyamuse. Oꞌyø mi nøjandyame: “Tum coyospapø jiꞌn más møjaꞌṉ aṉguiꞌmi que cyomi”. Por eso oꞌca yacsutzøcyajpøjtzi, como øjtzø mi ndø Comi, entonces mati mi ⁿyacsutzøctaṉgueꞌte mijtzi como mitz ø mi ṉgoyospapø. Oꞌca pøꞌnis chøcyajpa lo que jujche øtz ndzajmayajuse, entonces maṉba chøcyajqueꞌte jujche mitz ndzajmayajpase.
\v 21 Pero mumu jetse maṉba mi ñchøjcatyame porque mi ndø vaꞌṉjamdamba ndøvø, porque jic mi ṉguiꞌsayajpapøꞌis jiꞌṉ cyomusaj ndø Janda lo que cøꞌvejupøꞌstzi.
\p
\v 22 ”Oꞌca ja minønaꞌṉ øtz vaꞌcø ndzajmayajø, ja ityajønaꞌṉ cyoja. Pero yøti jiꞌn mus cyøvøꞌñaj cyoja.
\v 23 Lo que quiꞌsapyapøꞌis øjtzi, quiꞌsacyeꞌtpati ø Janda.
\v 24 Oꞌca øtz ja nchøcønaꞌṉ milagroꞌajcuy lo que ni iꞌis ja chøcøpøtøc, entonces ja itønaꞌṉ cyoja. Pero yøti isyaju lo que øtz ndzøjcupø øjtzi y quiꞌsayajøjtzi y quiꞌsayajqueꞌtpa ø Janda Dios.
\v 25 De toda manera jetse tiene que vaꞌcø tyucø vaꞌcø viyuṉajø lo que jujche ijtuse jachøꞌyupø: “Quiꞌsayajøjtzi aunque jana cojacøsi”. Jetse ijtuse jachøꞌyupø jeꞌistaꞌm ꞌyaṉguiꞌmocuy libruꞌomo.
\p
\v 26 ”Pero it viyuṉdzambapø Espiritu ndø Jandamø y jet cotzoꞌṉopa y maṉba mini, porque øtz maṉba ṉgøꞌveje; ndø Jandamø tzuꞌṉba. Jeꞌis maṉba viyuṉgotzøc øjtzi.
\v 27 Mitz maṉba mi ndø viyuṉgotzøctaṉgueꞌte porque mitz oy mi vijtam øtzjiꞌṉ desde que yoschoꞌtz øjtzi.
\c 16
\p
\v 1 ”Oy mi ndzajmatyam yøcse vaꞌcø mi jana ndzactam mi vaṉjajmocuy.
\v 2 Maṉba mi myajquinductandøji Israel pøꞌnis cyonocscutyøjcomo. Viyuṉse maṉba nuꞌc hora cuando maṉba mi yaj caꞌtame y maṉba cyomoꞌyaje que vøjpø ti nø chøcyajuse para Dioscøtoya.
\v 3 Jetse maṉba mi ñchøjcatyame porque ni ndø Janda nuṉca ja cyomusyajø ni øjtzi.
\v 4 Pero yøcse mi ndzajmatyamba yøti, y después cuando nuꞌcpa hora mi yacsutzøctandøjpaꞌc, maṉba mi jajmundzøctame que mi ndzajmatyamu mitzi que jetse maṉba tuqui.
\s Espiritu Santoꞌis yoscuy
\p
”Cuando ndzøctzoꞌtz øjtzi viꞌna, ja mi ndzajmatyaꞌmøjtzi que maṉba mi yacsutzøctandøji porque mitzjiꞌṉaꞌṉø ijtøjtzi.
\v 5 Pero yøti maꞌṉbøjtzi ijtumø ndø Janda cøꞌvejupøꞌstzi y ni jutipøꞌis mijtzomdam jiꞌnø ocvaꞌque jut maꞌṉbø mave.
\v 6 Pero por lo que jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi, por eso nø mi myayaꞌṉgoꞌndamu.
\v 7 Pero viyuṉbø ti mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que masti vøjø mitzcøtoya vaꞌcø maꞌṉøjtzi. Porque oꞌca jiꞌnø mave, Cotzoꞌṉopapø Espiritu Santo jiꞌn ma min mitzcøꞌmdaꞌm. Pero oꞌca maꞌṉbøjtzi, maꞌṉbø ṉgøꞌvej Cotzoꞌṉopapø mitzcøꞌmdaꞌm.
\v 8 Cuando minba, maṉba yac jamemiñaje jiꞌn vyaꞌṉjamoyajepø pøn ti cyojataꞌm, y jujche vaꞌcø ityajø, y que Diosis maṉba cyastigatzøcyaje cojapaꞌtyajupø.
\v 9 Maṉba yac musyaje que ityaj cyoja, porque jiꞌn vaꞌṉjamyaj øjtzi.
\v 10 Maṉba yac musyaj ti vøjø vaꞌcø ndø tzøctamø, porque øtz maꞌṉbø ndø Jandamø y jiꞌn ma mi ndø istame.
\v 11 Maṉba yac musyaje que Diosis cyastigatzøcyajpa cojapaꞌtyajupø, porque Diosis yaj cojaꞌajuꞌam Satanás nascøspø yachcoviꞌnajø.
\p
\v 12 ”Ijtutøc vøti vaꞌcø mi ndzajmatyamø, pero mitztaꞌm jiꞌn mus mi ṉgønøctøyøtyam yøti.
\v 13 Pero cuando minba viyuṉdzambapø Espiritu, jeꞌtis maṉba mi nchajmatyame mumu viyuṉsetaꞌmbø tiyø. Jeꞌtis jiꞌn ma cham ñeꞌc quiꞌpsocuy, sino lo que myanba, jet maṉba chame. Je Espiritu Santoꞌis maṉba mi ñchaꞌmanvajcatyame lo que ti maṉba tuqui jøsijcam.
\v 14 Maṉba yaj queje que møjaꞌṉombø chøṉø. Porque lo que pyøjcøchoṉba øtzcøsi, jet maṉba mi nchaꞌmaṉvajcatyame.
\v 15 Mumu lo que ndø Jandaꞌis ñe, también øjtineꞌṉgueꞌt. Por eso nøꞌmøjtzi que Espirituꞌis maṉba pyøc lo que ø ne y maṉba mi ñchamaṉvajcatyame.
\s Maṉba mi jajmbøtam mi mayaꞌṉguy y maṉba mi ñchiꞌṉbøꞌtame
\p
\v 16 ”Usy horacøsi, jiꞌn ma mi ndø istame. Y masam jøsijcam maṉba mi ndø istaṉgueꞌte, porque maꞌṉbø maṉ ndø Jandamø.
\p
\v 17 Entonces vene ñøtuṉdøvø na ñøjayajtøju:
\p ―¿Tiꞌajcuy jetse nø ñømu: “Usy horacøsi jiꞌn ma mi ndø istame, y masam jøsijcam maṉba mi ndø istaṉgueꞌte”? ¿Y tiꞌajcuy nø ñømu: “Porque maṉꞌbø maṉ ndø Jandamø”?
\p
\v 18 Por eso na ñøjayajtøju:
\p ―¿Tiꞌajcuy nø ñømu: “Usy horacøsi”? Jiꞌnø ṉgønøctøyøtyame ti nø chamupø.
\p
\v 19 Pues Jesusis myusu que sunbanaꞌṉ ꞌyocvaꞌcyaj tiyø nø chamupø y por eso ñøjayaju:
\p ―Øtz nøꞌmøjtzi usy horacøsi jiꞌn ma mi ndø istame, y masam jøsijcam maṉba mi ndø istaṉgueꞌte y mi neꞌṉgomdaꞌm na mi ñøjandyandøjpa ticøtoyacsqueꞌte jetse nøꞌmøjtzi.
\v 20 Pues viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi: maṉba mi vyoꞌndame, maṉba mi mayaꞌṉgoꞌndame, pero jiꞌnø vaꞌṉjamyajepøꞌis maṉba casøyaje. Aunque mi ndyoyapøctamba, jøsijcam maṉba yaj mi mayaꞌṉguy y maṉba mi ṉgyasøtyame.
\v 21 Cuando yomoꞌis maṉba is ꞌyune, toyaꞌispa porque nuꞌc ꞌyora vaꞌcø is une. Pero pøꞌnajujcam une, jyamgajpøꞌpa toya. Casøpya porque pøꞌnajuꞌam jaya une nascøsi.
\v 22 Jetsetiqueꞌt mitztaꞌm yøti nø mi myayaꞌṉgoꞌndamu, pero eyaco jama maṉba mi ndø istaṉgueꞌte, y maṉba alegreꞌaj mi ndzocotyaꞌm. Y mi ṉgajsøjcuy ni iꞌis jiꞌn mus ma mi yajandyamø.
\p
\v 23 ”Jic jama jiꞌn ma mi ⁿvaꞌctam ni ti øtzcøsi. Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi, aunque ti mi ⁿvaꞌctamba ndø Jandacøsi, oꞌca mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi, maṉba mi ñchitam ndø Jandaꞌis ti nø mi sundamu.
\v 24 Hasta yøti ni ti ja mi ⁿvaꞌctam ø nøyiṉgøsi. Vaꞌctamø, y maṉba mi mbøjcøchoṉdame, jetse maṉba mi ṉgyasøcoꞌndame viyuṉse.
\s Jesusis cyønuꞌcøpya jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
\p
\v 25 ”Oꞌyø mi ndzajmatyam yøcsetaꞌmbø tiyø vaꞌcø ṉgomparatzøc nascøspø tijiꞌṉ, pero maṉba nuꞌc hora cuando maṉba mi ndzajmatyame vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyaꞌmø, maꞌṉbø mi ndzaꞌmaṉvajcatyame viyuṉse jujche ijtuse ndø Janda.
\v 26 Jic jama ndø Jandacøsi maṉba mi ⁿvaꞌctam aunque tiyø ø nøyiṉgøsi. Jiꞌndyet pyena øtz vaꞌcø mi vaꞌṉgatyam Dioscøsi; muspa mi ⁿvaꞌctam mi neꞌṉgø ti mi sundamba.
\v 27 Porque ñeꞌc ndø Jandaꞌis mi sundamba. Mi sundamba porque mi ndø sundamba ndøvø, y mi vaꞌṉjamdamuꞌam que øtz miꞌnø Diosmø.
\v 28 Øtz tzuꞌṉu ndø Jandamø, miꞌnø nascøsi, y tzuꞌṉgueꞌtpøjtzi, maṉgueꞌtpa ndø Jandamø.
\p
\v 29 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
\p ―Yøti mi ndø ndzaꞌmaṉvajcatyamba viyuṉsye, jiꞌn mi ndø tzaꞌmaṉvajcatyame lo que jiꞌn ø ṉgønøctøyøtyamepø tiyø.
\v 30 Yøti ṉgønøctøyøtyaꞌmbøjtzi que mitz muspa mumu tiyø, y jiꞌndyet pyena ni iꞌis vaꞌcø mi ⁿꞌyocvaꞌc ni tiyø. Por eso mi vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi que mitz mi ñchuꞌṉ Diosmø.
\p
\v 31 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:
\p ―¿Será que viyuṉsye mi ndø vaꞌṉjamdamba yøti?
\v 32 Ya mero maṉba nuꞌc hora cuando mijtzi maṉba mi veꞌnbøꞌpøꞌnetyame, tumdum pøn maṉba maṉ ñeꞌ tyøcmø. Maṉba mi ndø tzacpøꞌtame, pero jiꞌn ø ndumgøꞌy ma tzøꞌyi, ndø Jandajiꞌṉ chøṉ ijtu.
\v 33 Yøcsetaꞌmbø tiyø mi ndzajmatyamu vaꞌcø mi ijtam contento. Maṉba mi istam toya nascøsi, pero u mi myayaꞌndamu, paquichocoꞌyajtamø, porque ndoꞌnøjtzi cuando nascøspø enemigoꞌis nøquijpøjtzi.
\s Jesusis vyaꞌcayaj bendición ñøtuṉdøvøcøtoya
\c 17
\p
\v 1 Jetse cham Jesusis y entonces quenguiꞌm møji tzajpomo y ñøjayu:
\p ―Ø mi Janda, nuꞌcuꞌam hora. Yaj quejay ø møjaꞌṉoꞌmajcuy mijchø ndø Une. Jetse øtz vaꞌcø yaj quejacyeꞌt mi møjaꞌṉoꞌmajcuy mi neꞌ.
\v 2 Mitz ndø tziꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø aṉguiꞌmyaj mumu pøn. Jetse pøn lo que mitz ndø tziꞌyajupø, øtz vaꞌcø ndziꞌyaj quenguy mumu jamacøtoya.
\v 3 Vaꞌcø queñaj mumu jamacøtoya, tiene que vaꞌcø mi ṉgyomusyaj mijtzi. Nada más mijtzete viyuṉsepø Dios, ja it más eyapø. Y también øtz tiene que vaꞌcø comusyajø que øjchøṉ Jesucristo, mitz ndø ṉgøꞌvejupø.
\p
\v 4 ”Øtz yac isyaj pøndaꞌm mi møjaꞌṉoꞌmajcuy, øtz yac tujcuꞌmtzi yoscuy mitz ndø tziꞌuse vaꞌcø ndzøcø.
\v 5 Y yøti, ø mi Janda, tø yac møjaꞌṉomajø parejo mijtzjiꞌṉ. Como tø ijtamuse møjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo viꞌna antes que tzoꞌtz nasacopac, mismo igualpø itcuy, jetseti tø tziꞌqueꞌta.
\p
\v 6 ”Mitz ndø cøpijṉayaj vene nascøstaꞌmbø pøn neꞌti vaꞌcø mi ndø tziꞌyajø. Øtz ⁿyac musyaj jic pøndaꞌm ⁿiye mijtzi. Jicø pøndaꞌm mijnaꞌṉe neꞌndaꞌm, y mi ndø tziꞌyaju y jic mi ndø cøpiṉyajupø pøꞌnis chøcyaju jujche mi aṉguiꞌmyajuse.
\v 7 Yøti myusyajuꞌam que mumu tiyø lo que mitz ndø tziꞌupø, mitzcøꞌm tzuꞌṉu.
\v 8 Porque mitz ndø tzajmayuꞌam mi onde, y øtz ndzajmayajqueꞌtuꞌam yøṉ pøndaꞌm y jeꞌtistaꞌm pyøjcøchoṉjayaj mi onde y myusyajuꞌam viyuṉsye que øtz tzuꞌṉu mitzcøꞌmø. Y vyaꞌṉjamyajuꞌam que mitz mi ndø cøꞌveju.
\p
\v 9 ”Øtz mi oꞌnømbya para yøṉ pøngøtoyataꞌm. Jiꞌna mi oꞌnøy para jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøngøtoya. Mi oꞌnøpyøjtzi pøngøtoya lo que mitz ndø tziꞌyajupø porque mijtze neꞌndaꞌm.
\v 10 Aunque ti ø neꞌ, mijtzeneꞌṉgueꞌt y todo lo que mijtzene, øjtitneꞌṉgueꞌt; y jiꞌquistaꞌm yaj quejpøꞌjayajpa ø møjaꞌṉoꞌmajcuy.
\v 11 Y yøti øtz jiꞌn ma tzøꞌy nascøsi, pero yøṉ pøn maṉba tzøꞌyaj nascøsi, y øtz maꞌṉbø min mitzcøꞌmø.
\p
”Ø mi Janda, mitz ⁿvyøjpøte, ja it mi ṉgoja, cuendatzøjcay mi mbømijiꞌṉ yøṉ pøn mi ndø tziꞌyajupø vaꞌcø ñøꞌityaj tumbø quiꞌpsocuy jujche øtz tumbø quiꞌpsocuy ndø nøꞌijamuse.
\v 12 Mientras øtznaꞌṉ jetjiꞌṉdaꞌm ijtuꞌøc nascøsi, ṉgoqueñajøjtzi mi mbømijiꞌṉ. Cøyin ṉgoqueñajøjtzi pøn lo que mitz mi ndø tziꞌyajupø. Ni jujche más ja tocoya sino que tumdi tocoyu. Y jic na tyocoyupøtimnaꞌṉete. Y tocoyu vaꞌc tyucø jujche ijtuse jachøyupø mi onde.
\p
\v 13 ”Y yøti øtz maṉba maṉ mitzcøꞌmø, y yøcsepø tiyø ndzajmayajpøjtzi mientras ijtuꞌctzi nascøsi. Tzajmayajpøjtzi yøcsepø ote vaꞌcø casøjyajø viyuṉsye jujche øtz casøpyase.
\v 14 Øtz ndzajmayaju yøṉ ø mbøndaꞌm mi onde. Y jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis quiꞌsayaju porque ø neꞌndaꞌm jiꞌn quiꞌpsyaj parejo como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis quiꞌpsyajpase. Igual ni øtz jiꞌn ṉguiꞌpsi como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pønse.
\v 15 Jiꞌn mi vaꞌṉgay vaꞌcø mi yac tzuꞌṉyaj ø mbøndaꞌm nascøsi. Sino que vaꞌcø mi ndø coquijpayaj yatziꞌajcujiꞌṉ.
\v 16 Como ø ṉguiꞌpsocuy jiꞌndyet parejo jiꞌṉ vyaꞌṉjajmoyajepø pønjiꞌṉ, jetsetiqueꞌt ø mbøndaꞌmgueꞌt jiꞌndyet parejo quiꞌpsocuy jetjiꞌṉgueꞌt.
\v 17 Suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi ṉgyømasaꞌnøyajø viyuṉsyepø tijiꞌṉ. Mi onde viyuṉsyepø tiyete.
\v 18 Mitz ndø cøꞌveju vaꞌcø it nascøsi jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pønjiꞌṉ y jetseti øtz nascøsi nø ṉgøꞌvejyajqueꞌt ø mbøndaꞌm vaꞌcø ityaj nascøsi jiꞌn vyaꞌṉjamoyajepø pønjiꞌṉdiqueꞌt.
\v 19 Ø nønduṉdøvøcøtoya mi ndziꞌpa ø ⁿvin, ø nønduṉdøvø vaꞌcø mi ṉgømasaꞌnøyajø mijtzi oꞌca vyaꞌṉjamyajpa viyuṉsepø tiyø. Øtz ndziꞌocuꞌyajpa ø ⁿvin mitzcøsi para ø nønduṉdøvøcøtoya jet vaꞌcø mi ṉgømasaꞌnøyajø.
\p
\v 20 ”Jiꞌn naꞌs yøṉ ø nønduṉdøvøcøtoya mi oꞌnøjambya, sino también eyapøcøtoya lo que maṉbapøꞌstøc mi ⁿvyaꞌṉjamyaje cuando myajnayajpa lo que ø nønduṉdøvøꞌis maṉbapø chaꞌmaṉvacyaje.
\v 21 Mi oꞌnøjapya que vaꞌcø tumbø quiꞌpsocuy ñøꞌityajø mumu vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi; jujche mijtzi, Jatay, øtz ndzocoꞌyom ijtu, y øtz mi ndzocoꞌyomo ijtu, jetse vaꞌcø ñøꞌityaj tumbø quiꞌpsocuy parejo øtzjiꞌṉ, vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj nascøstaꞌmbøꞌis que mitz mi ndø cøꞌveju.
\v 22 Jujche mitz mi ndø yac møjaꞌṉoꞌmaju, jetse øtz yac møjaꞌṉoꞌmajyajqueꞌtu vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi vaꞌcø ñøꞌityaj tumbø quiꞌpsocuy, jujche tø øjtzi tumbø quiꞌpsocuy tø nøꞌijtu.
\v 23 Øjtzi vaꞌcø it jeꞌis chocoꞌyomdaꞌm y mitz vaꞌcø it ø ndzocoꞌyomo vaꞌcø tumbø quiꞌpsocuy ñøꞌityajø viyuṉsye. Jetse vaꞌcø chiꞌyaj cuenta nascøstaꞌmbøꞌis que mitz mi ndø cøꞌveju. Y mitz mi suñaj vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi, jujche mi ndø sunba.
\p
\v 24 ”Jatay, suꞌnbøjtzi vaꞌcø ityaj øtzjiꞌṉ pøn lo que mi ndø tziꞌyajupø. Jut itpa øjtzi, jiṉø vaꞌcø ityajqueꞌta ø mbøndaꞌm, vaꞌcø mus isayaj ø møjaꞌṉoꞌmajcuy, jujche mitz mi ndø yac møjaꞌṉoꞌmajuse. Porque mitz mi ndø sunu antes que nasacopac mi ⁿjomejcu.
\v 25 Ø mi Janda, vøj mi aṉguiꞌmbapøꞌis, jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis ja mi ṉgyomusyajø. Pero øtz mi ṉgomuspøjtzi y yøꞌṉistaꞌm cyønøctøyøyaju que mitz ndø cøꞌveju.
\v 26 Y ndzamndzoꞌtzayajuꞌmtzi jujchepøt mijtzi, y matøc ndzaꞌmaꞌṉøjayajqueꞌte vaꞌcø syuꞌnoyajø jujche mitz mi ndø sunbase, y øtz maṉba it jeꞌis chocoꞌyomodaꞌm.
\s Jesús nuctøju
\c 18
\p
\v 1 Jetse Jesusis ꞌyoꞌnøy Jyata, y entonces tzuꞌṉyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y jyacyaju tum cheꞌ nøꞌ ñøyipøꞌis Cedrón, jen ijtunaꞌṉ nipi suñi quenbapø. Jen maṉyaju Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 2 Y Judasete maṉbapøꞌis chiꞌocuyaje, jeꞌis cyomusqueꞌt jic lugar porque Jesús na ꞌyoyajpatinaꞌṉ jiṉø mumu jama ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
\v 3 Judasis maṉ ꞌyoꞌnøyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y fariseotaꞌm, y jeꞌtis cyøꞌvejyaj sone soldado y policía vaꞌcø myaṉyaj Judasjiꞌṉ. Y nuꞌcyaj ijtumø Jesús y ñømaṉyaj cuy nembapø y yaj caꞌotyøc.
\v 4 Entonces Jesusis myusu mumu lo que jujche maṉba tyuqui y maṉ choṉyaje y ñøjayaju:
\p ―¿I nø mi meꞌtztamu?
\p
\v 5 Y ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Nøꞌmø meꞌtztam Jesús Nazaret cumgupyøn.
\p Jesusis ñøjayaju:
\p ―Øj chøṉø.
\p Y Judas maṉbaꞌis chiꞌocuyaje jendi itqueꞌtu.
\v 6 Y cuando nøjayajuꞌcam: “Øj chøṉø”, entonces jøsna vituꞌyaju y quecyaj nasomo.
\v 7 Y ꞌyaṉgøvaꞌcvøjøtzøcyajqueꞌtu Jesusis:
\p ―¿I nø mi meꞌtztamu?
\p Y nøjayaju:
\p ―Nøꞌmø meꞌtztam Jesús Nazaret cumgupyøn.
\p
\v 8 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Mi ndzajmatyamuꞌmtzi que øj chøṉø. Oꞌca nø mi ndø meꞌtztamu, yac tzacyaj yøṉ ø nønduṉ vaꞌcø myaṉyajø.
\p
\v 9 Jetse nøm Jesús vaꞌcø viyuꞌṉajø lo que chamuse: “Mumu lo que mi ndø tziꞌyajupø, ni tumø ja yac tocoyajøjtzi”.
\v 10 Entonces Simón Pedroꞌis ñøꞌit espada, y ijtunaꞌṉ pane coviꞌnaꞌis chøsi nøyipøꞌis Malco. Y Pedroꞌis ñøput espada y chetzcajpøjay Malcoꞌis chøꞌnaꞌṉ datzøc.
\v 11 Entonces Jesusis ñøjay Pedro:
\p ―Majtzøy mi espada ñacaꞌomo. Ø Jandaꞌis tzamdziꞌuse øjtzi vaꞌcø toyaꞌisø, jetse tiene que vaꞌcø toyaꞌisø.
\s Ñømaṉyaj Jesús møjaꞌṉ pane coviꞌnajøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui
\p
\v 12 Entonces vøti soldadoꞌis y cyoviꞌnajøꞌis y Israel pøꞌnis pyoliciaꞌis ñucyaj Jesús y myocsyaju.
\v 13 Y viꞌna ñømaṉyaju Jesús Anasis vyiꞌnaṉdøjqui, porque Anás Caifasis myoꞌot jatate, y Caifás møjaꞌaṉombø pane coviꞌnajøte jic ameꞌomo.
\v 14 Yøṉ Caifasis oyupøꞌis ñøjayaj Israel pøn que masnaꞌṉ vøjø para jetcøtoya que vaꞌcø cyaꞌø tum pøn para mumu pøngøtoya.
\s Pedro nømu que jiꞌn cyonocetzøc Jesús
\p
\v 15 Y Simón Pedroꞌis oy maṉ pyaꞌt Jesús y oy maṉ pyaꞌtqueꞌt eyapø ñøtuṉdøvøꞌis lo que ispøjcupø myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis y jicø eyapø nøtuṉdøvø tøjcøy Jesusjiꞌṉ møjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis tyøjcomo.
\v 16 Pero callecøspø aṉduꞌṉom tzøꞌy Pedro. Entonces eyapø ñøtuṉdøvø lo que ispøjcupø møjaṉombø pane coviꞌnajøꞌis, jet pujtu aꞌṉgomo y ñøjayu yomo cyuendatzøcpapøꞌis aṉdyuṉ vaꞌcø yac tøjcøy Pedro, y jetse tøjcøy Pedro.
\v 17 Entonces aṉdyuṉ cuendatzøcpapø yomoꞌis ñøjay Pedro:
\p ―Parece que mijtzete jic pøꞌnis ñøtuṉdøvø.
\p Y Pedroꞌis ñøjay yomo:
\p ―Jiꞌnchøṉ øjtzi.
\p
\v 18 Y pane coviꞌnajøꞌis chøsiꞌis y soldadoꞌis yac tzocyajumnaꞌṉ juctyøc y teꞌnumø samyajpa porque pacacnaꞌṉ; y tumøꞌomo teꞌnu Pedro jetjiꞌṉdam y nømdinaꞌṉ syamgueꞌtu.
\s ꞌYaṉgøvac Jesús pane coviꞌnajøꞌis
\p
\v 19 Møjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcu Jesús itaꞌmete ñøtuṉdøvø y tiyete ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 20 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Øtz oy ꞌyaṉmaꞌyoye mumu pøꞌnis vyiꞌnomo aunque juti. Oꞌyø aṉmaꞌyoye Israel pøꞌnis myasandøjcomo y eyapø tøjcomo tuꞌmyajpamø Israel pøndaꞌm. Siempre jen oyajpa mumu Israel pøn. Ni ti ja ñuꞌmdzaꞌmøjtzi.
\v 21 ¿Tiꞌajcuy mi ndø aṉgøvaꞌcpa øjtzi? Aṉgøvaꞌcyajø cømaꞌnøyajupøꞌstzi lo que ti ndzaꞌmøjtzi, jeꞌis myusajpa lo que ti ndzaꞌmøjtzi.
\p
\v 22 Jetse chamuꞌc Jesusꞌis, tum soldadoꞌis jendi teꞌnupøꞌis chaṉ Jesús cyøꞌocchajiꞌṉ y ñøjayu:
\p ―¿Tiꞌajcuy jetse mi aṉdzoṉba myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajø?
\p
\v 23 Y Jesusis ꞌyandzoṉu:
\p ―Oꞌca ndzaꞌmøjtzi jiꞌn vyøjpø tiyø, tø tzajmayø tiyete. Pero oꞌca ndzamupøꞌtzi vøjpø tiyø, ¿ticøtoya nø mi ndø tzaṉu?
\p
\v 24 Entonces Anasis moꞌcsupø cyøꞌvej Jesús møjaꞌṉombø pane Caifascøꞌmø.
\s Pedro vøco nømgueꞌtu que jiꞌṉ cyomus Jesús
\p
\v 25 Pedro jendinaꞌṉ nø tyeꞌnu y nømnaꞌṉ syamu, y eyataꞌmbøꞌis ñøjayaju:
\p ―¿Jiꞌnat mijtzi jic pøꞌnis ñøtuṉdøvø?
\p Pedroꞌis ja vyaꞌṉjamø, ñøjayaju:
\p ―Jiꞌn chøṉ øjtzi.
\p
\v 26 Jendinaꞌṉ it pøn tyachcøjajcupøꞌis tyøvø, møjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis ñucscucyet, jeꞌis ñøjay Pedro:
\p ―¿Jiꞌnatze mitz mi ⁿisu jic nipiꞌomo jic pønjiꞌṉ?
\p
\v 27 Entonces jetseti Pedroꞌis ja vyaꞌṉjamgueꞌtati y jicseꞌcti vej ṉgalyu.
\s Jesús Pilatoꞌis cyøꞌomo ijtu
\p
\v 28 Entonces ñøtzuꞌṉyaj Jesús Caifasis tyøjcomo y ñømaṉyaj gobiernoꞌis pyalacioꞌomo y nømnaꞌṉ syøꞌṉbønømu. Israel pøndaꞌm ja tyøjcøyajø palacioꞌomo porque ijtunaꞌṉ ñe ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm que oꞌca tøjcøyajpanaꞌṉ palacioꞌomo y myotyajpanaꞌṉ aunque jujchepø pønjiꞌṉ lo que jiꞌndyet Israel pøn, entonces yuꞌcøyajpanaꞌṉ vyin y jiꞌnaꞌṉ musi vyiꞌcyaj borrego sis pascua søꞌṉis cuenta.
\v 29 Por eso gobernador ñøyipøꞌis Pilato pujtu vaꞌcø ꞌyoꞌnøyajø y ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:
\p ―¿Ticøtoya mi ṉgøvaꞌcøtyamba yøṉ pøn?
\p
\v 30 Y jeꞌistaꞌm ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Oꞌca ja ityønaꞌṉ cyoja, jiꞌnaꞌṉø nømindam yøꞌqui vaꞌcø ṉgøtzaꞌmøtyamø.
\p
\v 31 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
\p ―Nømaṉdam mi neꞌṉgø y tzøctam mi justiciaꞌajcuy mi neꞌc ijtamuse mi aṉguiꞌmgutyaꞌm.
\p Pero Israel pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Pero øtztaꞌm Israel pøꞌnistaꞌm ja ñøꞌijtam øjtzi aṉguiꞌmguy vaꞌcø yaj caꞌotyaꞌmø.
\p
\v 32 Jetse tujcu lo que Jesusis oyuse chame, porque Jesusis oy chame jujchenaꞌṉ maṉba caꞌe y jujche chamuse Jesusis, jetse tujcu.
\v 33 Pilato vøcø tøjcøcyeꞌtu palacioꞌomo, y vyejay Jesús y ꞌyaṉgøvaꞌcu:
\p ―¿Mijtzete Israel pøꞌnis mi Aṉguiꞌmbataꞌm?
\p
\v 34 Jesusis ñøjayu:
\p ―¿Jetse mi aṉgøvaꞌcpa mi ṉguentacøsi, o será que eyapøꞌis mi ñchajmayu que øjtzi aṉguiꞌmba chøṉø?
\p
\v 35 Pilatoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―¿Acaso øjchøṉ Israel pøn? Mi gumguy tyøvøꞌis y mi mbane coviꞌnajøꞌis mi nchiꞌocuyajyaj øtzcøsi. ¿Ti mi ndzøjcu?
\p
\v 36 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Ø aṉguiꞌmguy jiꞌndyet yøn nascøspø. Oꞌcanaꞌṉ nascøspø, entonces ø nønduꞌṉdøvøꞌis coquipyajpanaꞌṉtzi vaꞌcø jana nucyaj øjtzi Israel pøꞌnis, pero ø aṉguiꞌmguy jiꞌndyet yøꞌcpø.
\p
\v 37 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
\p ―¿Entonces mitz mi aṉguiꞌmbate?
\p Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Øtz aṉguiꞌmba chøṉø, como mi ndzamuse. Øtz pøꞌnajøjtzi y miꞌnø nascøsi vaꞌcø ndzaꞌmaṉvaꞌc viyuṉsyepø tiyø. Mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis viyuṉsyepø tiyø, jeꞌis cyømaꞌnøjayajpa lo que øtz nø ndzamupø.
\p
\v 38 Pilatoꞌis ñøjayu:
\p ―¿Quién sabe tiyete viyuṉsyepø tiyø?
\s Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaj soldado vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús
\p Jetse ꞌyaṉgøvaꞌcuꞌjcam, Pilato vøcø putqueꞌtu vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Israel pøndaꞌm y ñøjayaju:
\p ―Øtz jiꞌnø mbaꞌtay ni jujchepø coja yøṉ pøꞌnis ñe.
\v 39 Mitztaꞌm mi ñøꞌijtam costumbre øtz vaꞌcø ndzøcøpøꞌø jutipø preso mitz sundamba vaꞌcø ndzøcøpøꞌø pascua søṉ ancø. ¿Sundamba ja mijtzi mi Israel mbyøꞌnistaꞌm vaꞌcø ndzøcøpøꞌø mi Aṉguiꞌmbataꞌm?
\p
\v 40 Entonces mumu vøco vejyajqueꞌtu:
\p ―¡Jet uꞌyi chøcøpøꞌi! ¡Tzøcøpø Barrabás!
\p Y yøṉ Barrabás nuꞌmbapø pønaꞌṉete.
\c 19
\p
\v 1 Entonces Pilatoꞌis yac nacstochøctøj Jesús.
\v 2 Y soldadoꞌis viꞌna chøjcayaj corona tzøqui apitpø y cyojtayaj Jesús cyopajcomo, y cyaꞌmøyaj tum yøc tzapaspø tucujiꞌṉ.
\v 3 Jøsijcam cyønuꞌcyaju Jesús y nømyaju:
\p ―¡Viva Israel pøꞌnis Aṉguiꞌmbataꞌm!
\p Y tyacscøvøyaj ꞌyacacøsi.
\p
\v 4 Entonces Pilato putvøjøtzøjqueꞌtu y ñøjayaju:
\p ―Aꞌmdamø, øjtzi nømbutpøjtzi yøꞌqui yøṉø vaꞌcø mi nchiꞌtam cuenta que jiꞌnø mbaꞌtay ni jujchepø cyoja.
\p
\v 5 Y put Jesús apit coronaꞌøyupø cyopajcøsi, y yøc tzapaspø tucu mesupø. Entonces Pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―¡Aꞌmdam yøṉ pøn!
\p
\v 6 Cuando isyaju pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y soldadoꞌstaꞌm, vejtzoꞌchaju:
\p ―¡Maꞌmøy cruzcøsi! ¡Maꞌmøy cruzcøsi!
\p Pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―Pues mitz nømaṉdamø y maꞌmøtyam cruzcøsi mi neꞌctaꞌm, porque øtz ni jujche ja mbyaꞌtay cyoja.
\p
\v 7 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―Øtz nøꞌijtam ley y según ø leytaꞌm tiene que vaꞌcø cyaꞌø, porque Diosise ꞌYune chøc vyin.
\p
\v 8 Cuando Pilatoꞌis myan jetse, más naꞌtzcoꞌnu.
\v 9 Vøco tøjcøtyeꞌt aṉguiꞌmguy tøjcomo y ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús ñøjayu:
\p ―¿Jutpøt mijtzi?
\p Pero Jesusis ja ꞌyaṉdzoṉ ni jujche.
\p
\v 10 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
\p ―¿Ticøtoya øtz jiꞌn mi ndø aṉdzove? ¿Jiꞌn mi musi que øtz nøꞌijtø aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi yac maꞌmøtyøj cruzcøsi y nøꞌitqueꞌtuti aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøcøpø?
\p
\v 11 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Ni jujchepø aṉguiꞌmguy jiꞌnaꞌṉ mi nøꞌit øtzcøsi, oꞌca ja mi nchiꞌønaꞌṉ aṉguiꞌmguy Diosis; por eso tziꞌocuyajuꞌis øjtzi mitzcøsi, más jet cojapaꞌtu que jiꞌn mijtzi.
\p
\v 12 Desde jicsyeꞌc Pilatoꞌis chøcmeꞌtzjoꞌpanaꞌṉ jujche muspa chøcøpøꞌ Jesús; pero Israel pøꞌnistaꞌm vyejaṉgøjtayaju:
\p ―¡Oꞌca mi nchøcøpøꞌpa je pøn, jiꞌndyet mi møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø Cesajris mi ꞌyamigo mijtzi! ¡Aunque iyø como aṉguiꞌmbase chøcpapøꞌis vyin quiꞌsapya møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø César!
\p
\v 13 Cuando Pilatoꞌis myan jetse, cyøꞌvej tum soldado vaꞌcø ñøpujtøj Jesús. Pilato poꞌcs poꞌcspamø aṉguiꞌmba. Jic lugar ñøjayajpamø hebreo oteꞌomo Gabata. Ndø nøjatyamba ndø ondeꞌomdaꞌm tzaꞌ necse.
\v 14 Paṉguc jamasyeꞌṉomnaꞌṉete, y jyoꞌpit maṉba it pascua søṉ. Entonces Pilatoꞌis ñøjayaj Israel pøndaꞌm:
\p ―¡Aꞌmdam mi anguiꞌmba!
\p
\v 15 Pero jictaꞌm vejaṉgøtyaju:
\p ―¡Yaj caꞌø! ¡Yaj caꞌø! ¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi!
\p Pilatoꞌis ñøjayaju:
\p ―¿Tiꞌajcuy maꞌṉbø yac maꞌmøtyøj cruzcøs mi aṉguiꞌmbataꞌm?
\p Pero pane coviꞌnajøꞌstaꞌm ꞌyaṉdzoṉyaju:
\p ―César ndø aṉguiꞌmbataꞌm; ja ñøꞌijtaꞌmøjtzi más aṉguiꞌmba.
\p
\v 16 Entonces Pilatoꞌis chiꞌocuyaju Jesús jetcøstaꞌm vaꞌcø myaꞌmøtyøj cruzcøsi, y jiꞌquis ñømaṉyaju.
\s Jesús maꞌmøtyøju cruzcøsi
\p
\v 17 Jesús cruz cajpupø put vaꞌcø maṉ tum lugajromo ñøyimø caꞌupøꞌis cyoꞌcøpacmø. Hebreo oteꞌomo ñøyipøꞌis Gólgota.
\v 18 Jen maꞌmøtyøj Jesús cruzcøsi, y tumøꞌomo maꞌmøyajtøjqueꞌt cruzcøsi eyapø metzpøn tumdum sayamaye y Jesús cujqui tzøꞌyu.
\v 19 Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌcø jyayaj letra tablacøsi ti cyoja y vaꞌcø cyotyajø cruzis cyopajcomo. Lo que jyayajupø nømbanaꞌṉ: “Jesús Nazaret cumgupyøn, Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm”.
\v 20 Y sone Israel pøꞌnis tyuꞌñaju letrero, porque maꞌmøtyøjumø Jesús cruzcøsi tome ispa cumguy, y jatyøjunaꞌṉ tuꞌcay coꞌmapø oteꞌomo; tum ñøyipøꞌis hebreo ote, tum nøyipøꞌsqueꞌt griego ote, eyapøꞌis ñøyiqueꞌt latín ote.
\v 21 Por eso Israel pøꞌnis pyane coviꞌnajøꞌstaꞌm ñøjayaju Pilato:
\p ―U jyaye que Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm, más vøj jayø que neꞌc nømu que Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm.
\p
\v 22 Pero Pilatoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Jujche lo que ⁿjayumbøꞌtzi, jetse ma tzøꞌy.
\p
\v 23 Myaꞌmøyajuꞌcam Jesús cruzcøsi soldadoꞌis, entonces pijṉayaj tyucu y tumdumø vyeꞌnbøꞌyaj macsyaṉbøꞌnomo, tumdum soldadoꞌis pyøjcayaj tumdumø tyucu. Pero cyamisya ja ñaꞌcøpønaꞌṉete, entero tajcupø.
\v 24 Por eso soldado na ñøjayajtøj tumdumø:
\p ―Uy ndø tzitztaꞌi; mejor ndø chøjquistaꞌi syuerte a ver iꞌis ñeꞌajpa.
\p Jetse tuc viyuṉsye lo que ijtuse jachøꞌyupø masanbø totojayeꞌomo, jiṉ nømba: “Vyeꞌnbøꞌyaj ø nducu ñeꞌcomdaꞌm, ø nducucøsi chøjquisyaj syuerte”. Jetse chøcyaju soldadoꞌis.
\p
\v 25 Y tyumøꞌomnaꞌṉ ityaj cruzcøꞌmø macsycuy yomo; tumø Jesusis myama, y tumø Jesusis ꞌyeme, tum Cleofasis yomo ñøyipøꞌis María, y tumø María Magdalena.
\v 26 Jesusis isyaj myama y jicjiꞌn teꞌnupø tyumøꞌomo jic ñøtuṉdøvø ñeꞌc Jesusis syuṉgøꞌnbapø. Entonces Jesusis ñøjay myama:
\p ―Mamay, yøṉ ma tzøꞌy como mi unese.
\p
\v 27 Jøsiꞌcam ñøjayu ñøtuṉdøvø:
\p ―Tø pøjcøchojṉay ø mama como mi mamase.
\p Desde entonces jic ñøtuṉdøvøꞌis pyøjcøchoṉ tyøjcomo como myamase.
\s Caꞌu Jesús
\p
\v 28 Tujcuꞌcam jetse, cyønøctøyøy Jesusis que tucpøꞌuꞌcam yoscuy nascøsi, y entonces nømu:
\p ―Nø yoꞌctøjtzu.
\p Jetse nømu vaꞌcø tyucø jujche ijtuse jachøꞌyupø masanbø totojayeꞌomo.
\p
\v 29 Pero ijtunaꞌṉ jiṉø tum syalu tasupø catzu vinujiꞌṉ. Entonces yac ñuṉyaj tzojasepø je vinuꞌomo, cyotyaj cape cucyøsi y yaj quiꞌmayaj hasta Jesusis ꞌyaṉnaꞌcomo vaꞌcø myuꞌcø.
\v 30 Jesusis cyømuꞌc catzu vinu y jøsijcam nømu:
\p ―Mumu taꞌṉbøꞌuꞌam.
\p Entonces ꞌyatzquec cyopac y chiꞌocuyaj ꞌyespiritu Dioscøsi, y caꞌu.
\s Vyojchaj Jesús syepsaꞌomo lanzajiꞌṉ
\p
\v 31 Joꞌpitøc sapøjcuy jamate y Israel pøꞌnis jiꞌnaꞌṉ syuñaj vaꞌcø yac tzøꞌyaj cruzcøs caꞌyajupø sapøjcuy jamaꞌomo, porque jic sapøjcuy jama møja søṉdzøjcuyete. Por eso vyaꞌcayaj Pilato vaꞌcø maṉ yaj quijtayaj tyajapac cruzcøsi ityajupøꞌis ñe, y vaꞌcø yac tzuꞌṉayajtøj cruzcøsi caꞌyajupø.
\v 32 Entonces soldado maṉyaju y quijtayaj tyajapac vinbaꞌtupøꞌis ñe y también eyapø pøꞌnis ñeꞌ Jesusis syayaꞌom maꞌmøtyøjupø cruzcøsi.
\v 33 Pero cuando cyømaṉyaj tome Jesús, cyøqueꞌnøyaju que caꞌumnaꞌṉ y por eso ja quijtayajøꞌam tyaja.
\p
\v 34 Pero tum soldadoꞌis vyotz Jesús syepsaꞌomo lanzajiꞌṉ, y jicsyeꞌcti puj nøꞌpin y puj nøꞌ.
\v 35 Chambaꞌis yøcsepø tiyø isupøꞌsete jujche chøjcu y chamba viyuṉsyepø tiyø. Pues ñeꞌc myuspa que chamba viyuṉsyepø tiyø, pero jetse chamba para que mitztaꞌm vaꞌcø mi vaꞌṉjamdaṉgueꞌtati.
\v 36 Porque yøcse tujcu vaꞌcø viyuṉajø jujche ijtuse jachøꞌyupø masanbø totojayaꞌomo; jen nømba: “Jiꞌn ma quijtayaj pyac ni tumø”.
\v 37 Emø itqueꞌtuti jachøꞌyupø que nømba: “Maṉba isyaje jutipø oyu vyochaje”.
\s Ñipyaj Jesús
\p
\v 38 Jøsiꞌcam tujcuꞌcam jetse, ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis José, Arimatea cumgupyøn. Vyaꞌṉjambapøꞌsqueꞌt Jesús, pero ñuꞌmvaꞌṉjamba, porque ñaꞌchajpanaꞌṉ Israel pøn. Jeꞌis vyaꞌc permiso Pilatocøsi vaꞌcø ñømajṉay Jesusis cyoṉña. Pilatoꞌis chiꞌ permiso, y José maṉu y ñømajṉay cyoṉña.
\v 39 También nuꞌc Nicodemo viꞌna oyupøꞌis ꞌyoꞌnøy Jesús tzuꞌyi. Jeꞌis ñømin como treinta kilos perfume vøjøtzøjcupø mirra mojtupø aloesjiꞌṉ.
\v 40 Así es que Joseꞌis y Nicodemoꞌis pyøjcayaj Jesusis cyoṉña y perfumejiꞌṉ myoñaju pøjipø tucujiꞌṉ, jujche Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm vaꞌcø ñipyaj caꞌyajupø.
\v 41 Tome maꞌmøtyøjumø Jesús cruzcøsi ijtunaꞌṉ nipi, y nipiꞌomo ijtunaꞌṉ jomepø cønijpuꞌaṉ ja ꞌyoyapøꞌomdøc cyotyaj ni iyø.
\v 42 Jen chacyaj Jesusis cyoṉña, porque je tzatøc tome ijtu y nømnaꞌṉ cyomequeꞌajyaju Israel pøꞌnis syapøjcuy jamacøtoya y ja itønaꞌṉ tiempo vaꞌcø ñømaṉyaj más yaꞌi.
\s Visaꞌ Jesús
\c 20
\p
\v 1 Semana tzoꞌtzcuy jamaꞌomo namdzuti María Magdalena oy cyotyajumø Jesús. Cuando piꞌtzøctøc oyu. Y isu que ja itønaꞌṉ jen tzatøc aṉdyuṉgøsi tzaꞌ aṉgaꞌmupøjiꞌṉ tzatøc.
\v 2 Entonces maṉ poyuꞌc jut ityajumø Simón Pedro y jic eyapø Jesusis ñøtuṉdøvø lo que syungoꞌnbapø Jesusis, y Maríaꞌis ñøjayaju:
\p ―Ñøputyajuꞌam tzatøjcomo ndø Comi y jiꞌn ndø mustame jut cyotyaju.
\p
\v 3 Entonces Pedro y eyapø ñøtuṉdøvøjiꞌṉ tzuꞌṉyaju y maṉyaj ijtumø tzatøc.
\v 4 Myeꞌchcøꞌy nømnaꞌṉ myaṉyaj parejo poyuꞌøc, pero eyapø más poyaꞌṉøyu que Pedro, y viꞌna nuꞌc tzatøjcøꞌmø.
\v 5 Y jucsycøneꞌcu y quendøjcøy jojmo tzatøjcomo y is jen tucu monupøjiꞌṉ, pero ja tyøjcøyø.
\v 6 Jøsijcam jeꞌis jyøsaṉgøꞌmø nuꞌc Simón Pedro, y tøjcøy tzatøjcomo. Jeꞌis isqueꞌtuti jeni tucu monupøjiꞌṉnaꞌṉ Jesús.
\v 7 Isqueꞌtuti eyapø tucu myojnatyøjupøjiꞌṉ Jesusis cyopac que ja itønaꞌṉ tyumøꞌomo eyapø tucujiꞌṉ, sino queteꞌupø aparte ijtu.
\v 8 Entonces tøjcøcyeꞌt eyapø ñøtuṉdøvø oyupø viꞌna nuꞌqui tzatøcmø y cuando isu, vyaꞌṉjajmu.
\v 9 Porque todavía ja cyønøctyøyøyajøtøꞌcnaꞌṉ jujche jachøꞌyuse que Jesús tiene que vaꞌcø visaꞌ caꞌujcam.
\v 10 Entonces vituꞌyaju tyøcmø jic ñøtuṉdøvø.
\s Jesusis yac is vyin María
\p
\v 11 Pero voꞌpa tzøꞌy María tzatøjcaṉvini. Mientras nø vyoꞌuꞌøc, jucsycøneꞌcu vaꞌcø quendøjcøy tzatøjcomo.
\v 12 Y is metzcuy angeles popotucutaꞌmbø poꞌcsyaju jut ijtumønaꞌṉ Jesusis cyoṉña: tumø cyopajcøꞌmø y tumø cyosocøꞌmø.
\v 13 Y angelesistaꞌm ꞌyocvaꞌcyaju ṉøjmayaju:
\p ―Tzamyomo, ¿ticøtoya nø mi ⁿvyoꞌu?
\p Yomoꞌis ñøjayaj angeles:
\p ―Porque ñømajṉayaju ø Ṉgomi y jiꞌnø musi jut cyotyaju.
\p
\v 14 Apenas nøm jetse cuando queꞌnajvituꞌu jyøsmø y is Jesús que jen ijtu, pero jiꞌnaꞌṉ myusi oꞌca Jesusete.
\v 15 Entonces Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcu:
\p ―Tzamyomo, ¿ticøtoya nø mi ⁿvyoꞌu? ¿I nø mi meꞌndzu?
\p Mariaꞌis cyomoꞌyu que nipi cuidatzøcpaꞌis y por eso ñøjayu:
\p ―Señor, oꞌca mitz nømaṉu, tzajmay jut mi ndzajcu, vaꞌcø øtz nømavø.
\p
\v 16 Entonces Jesusis ñøjayu:
\p ―¡María!
\p Jet queꞌnajtonvituꞌu y ispøjcu oꞌca Jesusete y ñøjmay hebreo oteꞌomo:
\p ―¡Raboni! ―ndø ondeꞌomo ndø nøjandyamba Maestro.
\p
\v 17 Jesusis ñøjayu:
\p ―U mi ndø piꞌquisu, porque ja quiꞌmøtøꞌctzi jut ijtumø ndø Janda. Pero mavø y nøjayaj ndø tøvøtaꞌm que maꞌṉbø quiꞌmi jut ijtumø ø Janda y mi Jandataꞌm, jut ijtumø ø ⁿDios y mi ⁿDiostaꞌm.
\p
\v 18 Entonces María Magdalena maṉ chajmayaj nøtuṉdøvø que is ndø Comi y lo que chajmayuse ndø Comiꞌis.
\s Jesusis cyejayaju aṉmayajpapø
\p
\v 19 Je mismo jama semana tzocuy jamanaꞌṉete tzuꞌcøsi Jesusis ñøtuṉdøvø tyumøꞌomnaꞌṉ ityaju. Aṉgaꞌmyajunaꞌṉ tyøc porque ñaꞌchajpanaꞌṉ Israel pøndaꞌm. Pero cujqui tøjcøyu Jesús y yuschiꞌyaju ñøjayaju:
\p ―Contentoti ijtamø.
\p
\v 20 Ñøjmayajuꞌcam jetse, isindziꞌyaj cyøꞌ y syepsa, y ñøtuṉdøvø casøyaju porque ꞌyaꞌmyaj ndø Comi.
\v 21 Jicsyeꞌcti ñømvøjøtzøjcayaju Jesusis:
\p ―Contento ijtamø mijtzi. Jujche ndø Jandaꞌis cøꞌvej øjtzi, jetseti mi ṉgøꞌvejtaṉqueꞌtpa mijtzi.
\p
\v 22 Entonces Jesusis syujcajpøꞌyaju jejtaꞌm y ñøjmayaju:
\p ―Pøjcøchoṉdam Masanbø Espiritu Santo.
\v 23 Oꞌca mi ⁿyaj cøtocojatyamba aunque iꞌis cyoja, jetseti cøtocopya jic pøn; y oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj cøtocojatyam cyoja, jetse jiꞌn cyøtocoye.
\s Tomasis ꞌyaꞌmu ndø Comi visaꞌupø
\p
\v 24 Pero cuando minu Jesús, ja itønaꞌṉ tyumøꞌomo jetjiꞌṉdaꞌm Tomás. Tomás macvøstøjcaꞌyombø ñøtuṉdøvø. Jic Tomás ñøjayajpanaꞌṉ mechipø.
\v 25 Jøsijcam eyataꞌmbø nøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Tomás:
\p ―Oꞌyø istam ndø Comi.
\p Pero Tomasis ñøjmayaju:
\p ―Jiꞌnø vaꞌṉjajme. Mientras que oꞌca jiꞌnø isay lavusy cøꞌoꞌyaṉ cyøꞌocchaꞌomo, y oꞌca ni jiꞌn tøjcøy ø ṉgøꞌaṉune lavusy cøꞌoꞌyaꞌṉomo, y oꞌca ni jiꞌn tøjcøy ø ngøꞌ oyumø vyochaj syepsacøꞌmø, jiꞌnø vaꞌṉjajme.
\p
\v 26 Entonces tucutujtay jamapit tøjcomo vøco tuꞌmyajqueꞌtu nøtundøvø, y jicsyeꞌc jetjiꞌṉdaꞌmnaꞌṉ ijtu Tomás, y tøc aṉgojiꞌomodinaꞌṉ ñøꞌityajqueꞌtu. Pero Jesús cujqui tøjcøyu jeꞌtomdaꞌm, y yuschiꞌyaju, ñøjmayaju:
\p ―Contento ijtamø.
\p
\v 27 Entonces Jesusis ñøjmayu Tomás:
\p ―Yac min mi ṉgøꞌaṉune y tø piꞌcay ø ngøꞌ, y yøc yac miṉ mi ṉgøꞌ y yac tøjcøy ø sepsaꞌomo, y u más ni ti mi ṉguiꞌpsu pero tø vaꞌṉjamø.
\p
\v 28 Entonces Tomasis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayu:
\p ―¡Øjchoṉ mi Ṉgomi y øjchøṉ mi Dios!
\p
\v 29 Jesusis nøjayu:
\p ―Tomás, yøti mitz vaꞌṉjajmba porque mi ndø isuꞌam. Pero contento ityajpa vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi, aunque nunca ja isyajøꞌstzi.
\s Ticøtoya jyaꞌyøy yøcsetaꞌmbø tiyø
\p
\v 30 Jesusis hasta más chøjcaꞌṉøy milagroꞌajcuy ñøtuṉdøvøꞌis vyiꞌnomo aunque jana it jachøꞌyupø yøṉ libroꞌomo.
\v 31 Pero yøṉø jachøꞌyupøte vaꞌcø mitz mi vaꞌṉjamdamø que Jesús Cristote lo que Diosis cyøꞌvejupø y Diosise ꞌYune; y vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam jetse, mi mbaꞌjtamba quenguy Jesuspit.
\s Jesusis yac isyaj vyin cuꞌyay ñøtuṉdøvø
\c 21
\p
\v 1 Cuando tujcuꞌcam jetse, Jesusis yac vøco isvøjøtzøcyaj vyin ñøtuṉdøvø majraṉvini. Mar nøyipøꞌis Tiberias. Yøꞌcse tujcu.
\v 2 Tyumøꞌomnaꞌṉ ityaj Simón Pedro, Tomás nøjayajpapø mechipø, Natanael Caná cumguꞌyombøte Galilea nasis cyojajmbamø; jendi ityajqueꞌt Zebedeoꞌis ꞌyunetaꞌm, y eyapø metzcuy Jesusis ñøtuṉdøvø.
\v 3 Simón Pedroꞌis ñøjayaju:
\p ―Maꞌṉbø ataraya nøviti.
\p Eyataꞌmbøꞌis ñøjayaju:
\p ―Øjtzi mati mi mbaꞌjtaṉgueꞌte.
\p Maṉyaju y tøjcøyaj barcoꞌomo, pero ni ti ja ñuꞌcyaj jicø tzuꞌcøsi.
\v 4 Cuando min søꞌṉbøꞌtzoꞌtznømi, Jesús queju nøꞌ acapoya, pero ñøtuṉdøvøꞌis jiꞌṉnaꞌṉ myusyaje oꞌca jetete.
\v 5 Entonces Jesusis ñøjayaju:
\p ―Ø mi unendaꞌm, ¿nuctamutija?
\p Y jeꞌis ꞌyandzoṉyaju:
\p ―Jiꞌnda, ni ti ja nuctaꞌmøjtzi.
\p
\v 6 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Cojtam mi ataraya mi barco tzøꞌnaꞌṉomo, y jetse maṉba nuctame.
\p Jetse chøcyaju, y entonces jøsijcam jiꞌnamnaꞌṉ jyøꞌñaje vacø mus jyuṉbutyaj ataraya porque tasumnaꞌṉ sone coqueꞌis.
\v 7 Entonces jicø nøtuṉdøvø más syunbapø Jesusis, jeꞌis ñøjay Pedro:
\p ―¡Jicø ndø Comite!
\p Apena myan Simón Pedroꞌis que ndøjtze Ṉgomi, myes tyucu vingøspø porque chajcupønaꞌṉete, y tøjcøy nøꞌcøꞌmø.
\v 8 Eyataꞌmbø ñøtuṉdøvø nuꞌcyaj nøꞌ acapoya barcojiꞌṉ. Nømnaꞌṉ jyøcøyaju ataraya tasu coquejiꞌṉ, como cien metrosyeꞌṉomo jojmonaꞌṉ ityaju.
\v 9 Cuando putyaj nascøsi, isyaj juctyøc juꞌyi y tum coque juꞌyicøsi y isyajqueꞌtuti pan.
\v 10 Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Nømindam myeꞌchtiyø coque nømdøc mi nømbujtamupø.
\p
\v 11 Simón Pedro quiꞌm barcoꞌomo y jøcønøput ataraya acapoya, tasupø møjapø coquejiꞌṉ. Ijtunaꞌṉ ciento cincuenta y tres coque. Aunque vøti ijtu, ja chitz ataraya.
\v 12 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
\p ―Mindamø, mi ucaṉsaꞌtamø.
\p Y ni jutipø nøtuṉdøvøꞌis ja ityajønaꞌṉ valor vaꞌcø ꞌaṉgøvaꞌcyaj iyete. Porque myusyajpanaꞌṉ que ndø Comimete.
\v 13 Jicsyeꞌc Jesús nuꞌcu, pyøc cyøꞌjiꞌṉ pan, vyeꞌnayaj ñøtuṉdøvø, y jetseti vyeꞌnayajqueꞌt coque.
\p
\v 14 Jetse taꞌn tuꞌcay nac que Jesusis yaj cyejayaj vyin ñøtuṉdøvø visaꞌuꞌjcam oyuꞌcam caꞌe.
\s Jesusis ñøvejvejnepya Simón Pedro
\p
\v 15 Ucaṉsaꞌyajuꞌcam, Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌc Simón Pedro:
\p ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mijtzi más ndø sunbaja que yøꞌṉistaꞌm?
\p Pedroꞌis ꞌyandzoṉu ñøjayu:
\p ―Jøꞌø, ø mi Ngomi, mitz mi muspa que øtz mi suꞌnbøjtzi.
\p Jesusis ñøjayu:
\p ―Entonces como cyoquenbapøꞌis pyøꞌnøpya byorrego une, jetse mitz coquejnayaj vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi.
\p
\v 16 Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcvøjøtzøjcu metzanaꞌjcøsi ñøjayu:
\p ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mi ndø sunbaja?
\p Pedroꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
\p ―Jøꞌø, ø mi Ṉgomi, mitz mi muspa que øjtzi mi suꞌnbøjtzi.
\p Jesusis ñøjayu:
\p ―Entonces tø coquejnay vaꞌṉjamyajpaꞌis øjtzi como si fuera ø mborregose.
\p
\v 17 Tuꞌcañajcøsi ꞌyaṉgøvaꞌjqueꞌtu ñøjayu:
\p ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mi ndø sunbaja?
\p Pedro mayaꞌu porque ꞌyaṉgøvaꞌc tuꞌcañajcøsi oꞌca syunba, y Pedroꞌis ñøjayu:
\p ―Ø Ṉgomi, mitz mi muspa mumu tiyø, mitz mi muspa que øtz mi suꞌnbøjtzi.
\p Jesusis ñøjayu:
\p ―Entonces coquejnayaj vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi como si fuera ø mborregose.
\v 18 Viyuṉsye mi ndzajmapyøjtzi, cuando mastøcnaꞌṉ mi syocaꞌøc mi ṉgyaꞌmøpyanaꞌṉ mi ⁿvin, y myaṉbanaꞌṉ jut syunbanaꞌṉ mi myavø; pero cuando mi ⁿꞌyachpøꞌajuꞌjcam, sajpeꞌyu maṉba mi ndzaṉaṉvac mi ṉgøꞌ, y eyapøꞌis maṉba mi ⁿyac tucumese. Y maṉba mi ñømaṉyaje jut jiꞌn sunimø mi ⁿmyavø.
\p
\v 19 Jesusis chajmayu jetse vaꞌcø chaꞌmaṉvajcay Pedro jujche maṉba caꞌe vaꞌcø yaj quejay Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy. Jøsiꞌcam Jesusis ñøjay Pedro:
\p ―¡Mi tø paꞌtø!
\s Nøtuṉdøvø syunupø Jesusis
\p
\v 20 Cuando queꞌnajvituꞌu, Pedroꞌis isu que nømnaꞌṉ myaṉ pyaꞌt jic nøtuṉdøvøꞌis lo que jutipø más syungoꞌnba Jesusis, y mismo nøtuṉdøvø cuando nø cuꞌtaṉbacyajuꞌc Jesusis syayaꞌom ijtu, y oyunaꞌṉ ꞌyaṉgøvaꞌque: “Ø Ṉgomi, ¿is manba mi ñchiꞌocuyaj mi enemigocøsi?”
\v 21 Cuando Pedroꞌis isu jic nøtuṉdøvø, ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús Pedroꞌis:
\p ―Ø Ṉgomi, ¿y jic pøꞌnis ti maṉba chøqui?
\p
\v 22 Jesusis ñøjayu:
\p ―Oꞌca øtz suꞌnbøjtzi jic pøn vaꞌcø quena hasta que øtz vituꞌpacsyeꞌṉomo, ¿tiyø cuenta mi mbaꞌtpa mijtzi? Mitz mi tø paꞌtø.
\p
\v 23 Por eso nø chamyajtøju que jic nøtuṉdøvø jiꞌnaꞌṉ ma cyaꞌe. Pero Jesusis ja ñøjayø que jiꞌnaꞌṉ ma cyaꞌe, na más que nømu: “Oꞌca øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø cyena øtz vituꞌpacsyeꞌṉomo, ¿ti cuenta mi mbaꞌtpa?”
\p
\v 24 Yøṉete mismo nøtuṉdøvø cyotestigosajpapøꞌis yøcsepø tiyø y jyachøꞌyupøꞌis, y ndø mustamba que cyotestigosajpa viyuṉsyepø tiyø.
\p
\v 25 Itqueꞌtuti sone eyataꞌmbø tiyø chøjcupø Jesusis. Oꞌca jachøꞌyunaꞌṉ mumaꞌṉgøꞌi lo que Jesusis chøjcuse, jiꞌṉaꞌṉ ma tøjcøpøꞌi libro nascøsi, tascocøjtumnaꞌṉ nasacopac librujiꞌṉ jyayupøꞌomo ti chøc Jesusis. Amén. 
