\id 1CO
\h 1 Corintios
\toc1 1 Corintios
\mt1 Primera Carta a Los Corintios 
\mt2 Viꞌnapø Carta Chøjcayaj Corinto Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis
\c 1
\p
\v 1 Øjchøṉ Pablo. Øtzjiꞌṉ ijtu ndø vaꞌṉjajmocuy tøvø Sóstenes. Jesucristoꞌis tzamdziꞌøjtzi vaꞌco apostolesajø syunuse Diosis.
\v 2 Øtz nøꞌø mi jajyañdyamu mijtaꞌm vaꞌṉjajmotyambapøꞌis Corinto cumguꞌyom mi ndyuꞌmdambapøis, Diosis mi ñeꞌndaꞌm, Cristo Jesusis mi ñøꞌijtamupø. Diosis mi ñchamdziꞌtamu vaꞌcø mi ñeꞌajtamø. Nø ⁿjajyayajqueꞌtu todo lo que chambapøꞌis ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyi aunque jut ityajupø. Jesucristo jiꞌquis Cyomitaꞌm, y también tø øtz ndø Comitaꞌmditqueꞌt.
\v 3 Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi ngyotzoṉdamø ñeꞌ vyøꞌajcupit, y vaꞌcø mi yac ijtam contento.
\s Diosis tø tziꞌtamba vøjpø tiyø Cristojiꞌn
\p 
\v 4 Mumu  jama nøjapyøtzi Dios yøscøtoya mitzcøtoyataꞌm, y øtz itpa contento porque mi ṉgyotzoṉdamba Diosis Cristo Jesusjiꞌṉ.
\v 5 Porque Cristojiꞌn mi nøꞌijtam mumu ti vøjpø, vaꞌcø mus mi ndzaꞌmaṉvac vøjø Diosis ꞌyote, y vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø mumu viyuṉbø tiyø.
\v 6 Jetsetiqueꞌt como jujche mi ñchajmatyandøju jujche oyse it Cristo, jujche oyse chame, jujche oyse chøqui, jetse mi ijtamba como jeꞌis syunbase.
\v 7 Por eso mumu lo que Diosis tø tziꞌpapø mi nøꞌijtamu, y mi nchiꞌṉbøtamba mientras mi ⁿjoꞌctambase ndø Comi Jesucristo hasta que quejpa.
\v 8 Jiꞌquis maṉba mi ṉgyotzoṉdamø vaꞌcø mi ⁿvyaꞌṉjajmotyamø møꞌchøqui hasta que nuꞌcpa yajcuy; vaꞌcø jana it mi ṉgoja ni ticøsi cuando maṉbaꞌc mini ndø Comi Jesucristo.
\v 9 Lo que Diosis chambase que maṉba tø tziꞌi, tø tziꞌpati, jiꞌn tø aṉgømaꞌcøyi. Diosis mi ⁿvyejañdyamba ndø tøvøse vaꞌcø mi ñøꞌijtam jeꞌis ꞌyuneꞌis ndø Comi Jesucristoꞌis.
\s Venepøꞌis eyati quiꞌpsyajpa vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌomo
\p 
\v 10 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm; mi ndzajmatyamba ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi, tumbø Diosis yote vaꞌcø mi ndzamdamø; vaꞌcø jana neꞌ neꞌ mi ṉguiꞌpsotyamø; tumbø tiyø vaꞌcø mi ṉquiꞌpstamø; tumbø tiyø vaꞌcø mi sundamø viyuṉsye.
\v 11 Jetse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, ø mi ndøvøtaꞌm, porque oꞌyø tzajmayaje Cloeꞌis tyøvøꞌis que mijtzi mi ꞌyonguiptamba mi  neꞌṉgomdaꞌm.
\v 12 Maṉba mi ndzaꞌmaṉvajcatyame: Mijtaꞌm tumdumbøn eyataꞌm eyataꞌm mi ñchamdamba. Tum nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Pablo”. Eyapø nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Apolos”. Eyapø nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Pedro”. Eyapø nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Cristo”.
\v 13 Pero uy ñømdam jetse, porque Cristoꞌis ja vyenbø eya quiꞌpsocuy. Ja øjchøṉ Pablo yaj caꞌtøj øjtzi cruzcøs mitzcøtoyataꞌm. Ja ø nøyiṉgøs mi ñøꞌyøndyandøjø.
\v 14 Nøjapyøjtzi Dios yøscøtøya porque mitztaꞌm ja mi nøꞌyøndyaꞌmøjtzi ni jutipø mijtzomdaꞌm. El único metzcuy oꞌyø ⁿnøꞌyøyi, tum ñøyipøꞌis Crispo; tum ñøyipøꞌis Gayo.
\v 15 Por eso ni i jiꞌn mus ñømø oꞌca nøꞌyøyøjtzi ø nøyiṉgøsi.
\v 16 Oꞌyø ⁿnøꞌyøyajqueꞌt Estefanasis fyamilia. Jiꞌnam jajme oꞌca nøꞌyøyøjtzi eyapø.
\v 17 Porque øtz ja cyøꞌvej Cristoꞌis vaꞌcø nøꞌyøꞌyoya; mas que cøꞌvejøjtzi vaꞌcø min ndzaꞌmaṉvajcay ꞌyote vøjpø. Pero jiꞌnø ndzaꞌmaṉvac nascøspø quiꞌpsocuy. Porque oꞌca øtz ndzaꞌmaṉvacpanaꞌṉ nascøspø quiꞌpsocuy, sunitinaꞌṉ caꞌ Cristo cruzcøsi. 
\s Diosis yaj quejpa pyømi y quiꞌpsocuy Cristojiꞌn
\p 
\v 18 Vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvac que Cristoꞌis tø cocaꞌu cruzcøsi, nø tyocoyajupø pøn nømyajpa que jovi tzametite. Pero øtz tø nø cotzoctamupø pøn, vaꞌcø ndø cøꞌmaꞌnøyø que Cristoꞌis tø cocaꞌu, tø cotzcopa Diosis pyømijiꞌṉ.
\v 19 Porque yøcse it jachøꞌyupø totocøsi que Dios nømba:
\q Øtz maꞌnbø ⁿyajay quiꞌpsocuꞌyøyupø pøꞌnis quiꞌpsocuy.
\q Maꞌṉbø ṉgot sayaꞌomo aṉmaꞌyopyapø pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\p
\v 20 Por  eso quiꞌpsocuꞌyøyupø jiꞌndyet ni tiyø; sonepø libruꞌomo  aṉmapyapø jiꞌndyet ni tiyø; más muspapøꞌis chaꞌmaṉvac  nascøspø aṉmaꞌyocuy jiꞌndyet ni tiyø. Porque nascøspø  musocuy jiꞌn yac valetzøqui Diosis ni ticøtoya.
\v 21 Porque vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ Diosis cyoquiꞌpsu que más vøjø vaꞌcø jana ndø comus ñeꞌc Dios ndø neꞌc ndø quiꞌpsocujiꞌṉ tø nascøstaꞌmbøꞌis. Aunque nascøspø pøꞌnis cyomoꞌyajpa que Diosis ꞌyote jovi tzametite, pero Diosis cyoquiꞌpsu que vøj vaꞌcø tø cotzoctamø oꞌca ndø vaꞌṉjajmandyamba ñeꞌ ꞌyote cuando tzaꞌmaṉvajcatyøjpa.
\p 
\v 22 Porque syuñajpa milagroꞌajcuy Israel pøꞌnis, y cyømeꞌchajpa musocuy griego cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis.
\v 23 Pero tø øtztaꞌm ndø tzaꞌmaṉvactamba Cristo oyupø caꞌe cruzcøsi; y jiꞌn syuñaje jetsepø aṉmaꞌyocuy Israel pøꞌnis, y cyomoꞌyajpa que jovi tzametite griego cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis.
\v 24 Pero Diosis pyømijiꞌṉ y quiꞌpsocujiꞌṉ yospa Cristo vyejayajtøjupøcøtoya,  sea Israel pøn, sea griego pøn.
\v 25 Porque lo que pøꞌnis cyomoꞌyajpapø que jovitzøqui Diosis ñeꞌ, jet masti møjaꞌṉ musocuy que jiꞌn pøꞌnis ñeꞌ. Y lo que pøꞌnis cyomoꞌyajpapø que mochipø tiyete Diosis ñeꞌ, jet máse pømiꞌøyupø que jiꞌn pøꞌnis pyømise.
\p 
\v 26 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm; tziꞌtam cuenta jujchetaꞌmbø mbyøndaꞌmisqueꞌte mi ⁿvyejandyamupø Diosis. Porque tumdiꞌam mi ⁿijtamuꞌis nascøspø quiꞌpsocuy; tumdiꞌam ⁿijtamuꞌis nascøspø aṉguiꞌmguy; tumdiꞌam myøjaꞌṉombøꞌis mi ꞌyunetaꞌm.
\v 27 Pero Diosis cyøpiṉyaj nascøspø jiꞌn myusoyajepø vaꞌcø chaꞌajcuy chiꞌyaj musoyajpapø. Y Diosis cyøpiṉyaj nascøspø ja itøꞌis pyømi vaꞌcø chaꞌajcuchiꞌyaj aṉguiꞌmyajpapø.
\v 28 Diosis cyøpiṉyaj nascøstaꞌmbø pøn lo que myenoschøcyajpapø pyøndøvøꞌis y lo que cyomoꞌyajpapø que ni ticøtoya jiꞌn yosyaje. Y hasta lo que ja ityajøpø tiyø cyøpiṉyaj Diosis vaꞌcø yajø lo que ityajupø.
\v 29 Por eso ni jutipø pøꞌnis jiꞌn mus myøjaꞌaṉgotzøc vyin Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 30 Diosis mi yac ijtamu Cristo Jesusjiꞌṉ y Diosis chamdziꞌ Cristo vaꞌcø tø yaj quiꞌpsocuꞌyøyø ñe quiꞌpsocujiꞌṉ, y vyøꞌomo vaꞌcø tø yac put Diosis viꞌnandøjqui; y vaꞌcø tø yac masaꞌnajø, vaꞌcø tø jupyujtamø vaꞌcø tø yac tzøꞌtyam libre.
\v 31 Por eso como nømbase libruꞌomo: “U maṉ mi møjaꞌṉgotzøc mi vin; hay que vaꞌcø mi møjaꞌṉgotzøc ndø Comi”. 
\s Chamgøpucspanaꞌṉ Pabloꞌis Cristo yaj caꞌtøjupø cruzcøsi
\c 2
\p
\v 1 Jetcøtoya, ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌyø nuꞌc mitzcøꞌmdaꞌm vaꞌcø ndzaꞌmaṉvajcay viyuṉsyepø Diosis ꞌyote. Pero ja o mi ndzaꞌmaṉvajcay myøjaꞌṉomdaꞌmbø otejiꞌṉ, ni pøꞌnis myusocujiꞌṉ.
\v 2 Pero cuando oyu it mitzjiꞌṉdam, ṉgoquiꞌpsøjtzi vaꞌcø it como ni ti jiꞌn myusipø pønse; namas vaꞌcø ndzam Jesucristo que jet caꞌu cruzcøsi.
\v 3 Motzipø søtøtpa naꞌtzeꞌis oy it mitz jiꞌṉdaꞌm.
\v 4 Cuando mi oꞌnøtyaꞌmøjtzi, y mi ndzaꞌmaṉvajcatyam øjtzi vøjpø ote, ja o mi ndzaꞌmaṉvajcatyamø myøjaꞌṉombø pøꞌnis myusocujiꞌṉ; sino Espiritu Santoꞌis isindzi pyømi jujche muspase chøcø.
\v 5 Entonces mi vaꞌṉjajmondyamu porque mi isatyamu ti chøcpa Diosis ñeꞌ myusocupit, jiꞌndyet pøꞌnis quiꞌpsocupit mi vaꞌṉjajmondyame.
\s Tø yaj cøñøctøyøtyamba Espirituꞌis jujche Dios
\p 
\v 6 Pero quiꞌpsocujiꞌṉ ndø tzajmatyamba cyønøctøyøyajpapø pøꞌnis, pero jiꞌndyet yøti ityajupø pøꞌnis quiꞌpsocuyjiꞌṉ, ni yøti aṉguiꞌmyajpapøꞌis ñeꞌjiꞌṉ, porque jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy nøm cyøtyaju.
\v 7 Pero ndø tzaꞌmaṉvacpa Diosis quiꞌpsocuy lo que ni iꞌis jiꞌn musipø viꞌna, y ni iꞌs jiꞌn myusay ñeꞌc quiꞌpsocujiꞌṉ. Desde viꞌna, antes que vaꞌcø jyomec nasacopac, Diosis cyoquiꞌpsu jujche vaꞌ tø yac ijtam vøjø. Pero ja yaj queja hasta como yøti lo que quiꞌpsupø viꞌna.
\v 8 Ni jutpø nascøspø anguiꞌmbaꞌis ja cyønøctøyøyø lo que quiꞌpsuse Diosis viꞌna. Oꞌcanaꞌṉ cyønøctøyøyajø, ja yaj caꞌyajønaꞌṉ myøjaꞌṉombø ndø Comi cruzcøsi.
\v 9 Pero libruꞌomo chamba:
\q Ni iꞌs ja is vyitømjiꞌṉ,
\q ni iꞌs ja myan cyojijiꞌṉ,
\q ni iꞌis ja ñiꞌaṉjajmø lo que ꞌyalistatzøjcupø Diosis para pøngøtoya lo que syuñajpapøꞌis ñeꞌcø.
\m
\v 10 Pero ñeꞌ Yespiritujiꞌṉ Diosis tø yac muspa lo que ꞌyalistatzøjcupø. Porque Espirituꞌis cyømeꞌtzpa mumu tiyø, hasta más jojmo Diosis chocoꞌyomo ijtuse jyajme.
\p
\v 11 Ni jutznøm jiꞌn ndø musay ndø tøvoꞌis jyajme; solamente ndø neꞌ ndø muspa jujche nø ndø quiꞌpsu. Jesetiqueꞌt ni iꞌis jiꞌn myusay Diosis jyajme, sino Diosis ꞌYespirituꞌis myusapya.
\v 12 Pero øjtaꞌm ja ndø mbyøjcøchoṉdam nascøspø pøꞌnis myusocuy, sino ndø pøjcøchoṉdamu Espiritu Diosis cyøꞌvejupø.  Diosis tø tziꞌtamba ꞌYespiritu vaꞌcø tø yaj cønøctøyøtyamø  lo que tø tziꞌtamba ñeꞌ syuꞌnocupit.
\v 13 Jetsepø tiyø ndø tzamdamba también. Pero jiꞌn ndø tzamdame pøꞌnis tø aṉmatyambase ñeꞌ quiꞌpsocujiꞌn, sino ndø tzamdamba Espiritu Santoꞌis tø tziꞌpase quiꞌpsocuy. Espiritujiꞌṉbø pøn ndø tzaꞌmaṉvajcatyamba Espirituꞌis señe.
\p
\v 14 Ja ñøꞌitøpøꞌis Espiritu Santo, jiꞌn pyøjcøchoꞌṉay Diosis ꞌYespirituꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Cyomoꞌpya que suni tzametite, jiꞌn cyønøctøyøyi. Porque ndø cønøctøyøpya Diosis ñeꞌ solamente oꞌca Espiritu Santoꞌis tø tziꞌpa quiꞌpsocuy.
\v 15 Espiritu Santojiꞌṉbø pøꞌnis myuspa mumu tiyø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø, pero ja itøꞌis Espiritu Santo jiꞌn mus chamø ñøꞌijtuꞌis Espiritu Santo oꞌca vøjpø o jiꞌn vyøjpø pøn.
\v 16 Como jachøꞌyupøte: “Ja it jujche ndø musapya ndø Comiꞌis quiꞌpsocuy. Ni jutznøm jiꞌn mus ndø tzaꞌmaṉvajcatyam Dios ni tiyø, porque ñeꞌc myuspa aunque tiyø”. Pero tø øtztaꞌm Cristoꞌis quiꞌpsocuy tø nøꞌijtamu.
\c 3
\s Yoscuy tøvøꞌis nø yosayaj Dios
\p
\v 1 Ø mi ndøvøtaꞌm, ja mus ni mdzaꞌmaṉvajcatyamø como ndø tzaꞌmaṉvajcatyambase cyømaꞌnøpyapøꞌis Espiritu  Santo. Sino tiene quenaꞌn vaꞌcø mi ndzaꞌmaṉvajcatyamø  como que nascøspø musocuy ñøꞌijtupøꞌis. Como tum  cheꞌpø uneꞌis jiꞌn cyønøctøyøy mumu tiyø, jetse mitz  jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame mumu Cristoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 2 Como  yavapø une ndø yac ucpa leche y jiꞌn mus ndø tziꞌ viꞌjcuy,  jetse mitz mi aṉmandyamu omba cøñøctøyøpø tiyø. Ja  mus ni aṉmandyam más jiꞌn ndø cønøctøyøyipø tiyø. Porque  jiꞌnaꞌṉ mi ṉgønøctøyøtyame, y jetseti hasta yøtiꞌcseꞌnomo  jiꞌn mi ngønøctøyøtyaṉgueꞌte.
\v 3 Porque hasta como yøti mi ṉguiꞌpstamba como nascøspø pøꞌnis quiꞌpspase. Como mi aṉsujnatyamba aunque ti mi ndøvøꞌis ñeꞌ, y mi neꞌṉgomo mi ꞌyonguiptamba y mi ñeꞌndzøctamba, viyuṉse jetse nascøspø pønse mi ṉguiꞌpstamba y mi ndzøctamba.
\v 4 Porque cuando tum nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Pablø”, y eyapø nømba: “Ø ngoviꞌnajø Apolos”, jetse mi nguiꞌpstamba como nascøspø pønse.
\p
\v 5 Øjchøn pablo øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø, ni jiꞌndyet ni tiyø Apolos. Namas nømdichø coyostaṉgueꞌtupø. Øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmøjtzi como aṉguiꞌmdamuse ndø Comiꞌis tum dum pøn, y jetse mi vaꞌṉjamdamu ndø Comi.
\v 6 Como tømbu ndø niptambase y tzøꞌpya nasacøꞌmø, jetse øtz mi mdzajmatyamu Diosis ꞌyote y mi ndzococyøsi mi yac tzøꞌtyamba. Y entonces como tum nipi ndø ṉgøtejcøpya nøꞌjiꞌṉ y pømipøjcaṉøpya; jetse Apolosis mi nchaꞌmaṉvajcaꞌṉøjayu Dios ꞌyote. Pero como Diosis yac tzocpa nipi, jetse Diosis mi yac pømipøjcaṉøtyamu mi vaꞌṉjajmoṉgujiꞌṉ. Así es que øtz o nimbi, Apolosis o ñøꞌøyi, pero Diosis yac tzoc nipi.
\v 7 Entonces nijpapøꞌis jiꞌn mus chøjcay tyøm, ni cyojtapyapøꞌis nøꞌ jiꞌn mus chøjcay tyøm, sino Diosis muspa chøjcay tyøm. Jetse øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø; ni Apolos jiꞌndyet ni tiyø; sino Diosis mi ṉgyotzoṉdamba vaꞌcø mi vaꞌṉjajmoṉdyamø.
\v 8 Como ñijpapøꞌis y cyotejcøyupøꞌis tumøꞌomo yosyajpa, jetse øjtzi y Apolosjiꞌṉ tumøꞌomo yostaꞌmbøjtzi, y tumdumbøn maṉba ndø pøctam ndø coyaja jujche ose tø yostame.
\v 9 Tumøꞌomo øtz yostaꞌmbøjtzi Diosjiꞌṉ. Y como tum nipi ndø toyaꞌṉøpya, jetse mi ndyoyaꞌṉøtyamba Diosis.
\p Como tum tøc ndø tzøcpase como ndø sunbase, jetse Diosis mi yac ijtamba como ñeꞌc syunbase.
\v 10 Como tum vøjpø noꞌtzpapø noꞌtztzoꞌtzpa, jetse Diosis tzamdzi øtzi vaꞌcø yoschoꞌtzø mijtzomdaꞌm como ñeꞌc Diosis tziꞌuse quiꞌpsocuy. Y yøti eyapø nø yosqueꞌtu mijtzomdaꞌm Diosis ꞌyotejiꞌṉ. Y como ñoꞌtzpapøꞌis tiene que vaꞌcø chøjcay cuenda ñoꞌtze, jetse yospapø Diosis ꞌyotejiꞌṉ tiene que vaꞌcø chøjcay cuenda jujche nø chaꞌmaṉvajcu.
\v 11 Jesucristo cojtøju como primero noꞌtzoꞌtzcusye y ni iꞌis jiꞌnam mus cyot eyapø noꞌtzoꞌtzcuy jøsiꞌcam. Jesusjiꞌn tø itpa si fuera como ndø tøc ndø tzøcpase.
\v 12 Choꞌtzumø nøꞌtzecøsi, como si fuera muspa ndø tzøc ndø tøc oropø, platapø, suñitaꞌmbø tzaꞌpø, cupyø, soꞌcpø, apyø.
\v 13 Tumdum bøꞌnis maṉba quej yosaṉ jujchepø chøcpa Cristojiꞌn. Minbapø jamaꞌomo cuando maṉba tø cømeꞌtztøji jujche tø yosu, como si fuera juctyøjquis maṉba chøjquisi jutipø poṉbøꞌpa. Tumdum pøn jen maṉba quej ndø yosaṉ jujche tø yosu.
\v 14 Entonces como si fuera viꞌnatambøꞌis ñøtzoꞌtzupø yosaṉ maṉba ndø nøctzøjcaṉøyi. Y oꞌca tø yospa vøjø y como si fuera jiꞌn pyoṉbøꞌi ndø ⁿyosaṉ, maṉba ndø mbøc ndø coyoja.
\v 15 Oꞌca iꞌis yosaṉ poṉbøꞌpa, tocoyujcame yosaṉ aunque ñeꞌc cotzocpa. Como tum pøn putpase juctyøjcomo, jetse maṉba cotzoque.
\p
\v 16 Hay que vaꞌcø mi ndziꞌtame cuenta que mitztaꞌm Diosis mi myasandøc, y mi ñøcꞌijtøtyamba Diosis ꞌYespirituꞌis como si fuera masandøc nøc ijtøyuse.
\v 17 Como Diosis tø myasandøctaꞌm, oꞌca øtz ndø yacsutzøcpa ndø vin ndø tzøjcu ancø yatzitzocoꞌyajcuy, jetse ndø yacsutzøjcapya Diosis myasandøc, y Diosis maṉba tø yac tocoye. Porque øtztaꞌm Diosis tø masandøctaꞌm, y masanbøte Diosis myasandøc.
\p
\v 18 Ni i u mi yac aṉgømaꞌcøtyam mi ⁿvin. Oꞌca ijtu mijtzomdaꞌm cyomoꞌpyapøꞌis vyin que más musopya nascøspø musocujiꞌṉ, mejor vaꞌcø it como ni ti jiꞌn myusise; Diosis myusocuy vaꞌcø pyøcø.
\v 19 Porque yøṉ nacøspø pøꞌnis myusocuy Diosis cuentacøsi joviꞌajcutite. Ñømbase libruꞌomo: “Musopyapø yaj quecpa Diosis como trampaꞌomse mismo myusocujiꞌṉ”.
\v 20 Itqueꞌtuti jachøꞌyupø: “Myuspa ndø Comiꞌis que comequectite musopyapøꞌis quiꞌpsocuy”.
\v 21 Por eso øtz jiꞌn mus tø nømø que øtz mbøjcøchoṉ más vøjpø pøꞌnis aṉquiꞌmguy y por eso øtz vøjpøti chøṉgueꞌt: porque mumu tiyø mi neꞌndaꞌm; porque Diosis mi nchiꞌupø, jiꞌndyet pøꞌnis.
\v 22 Que sea Pablo, que sea Apolos, que sea Pedro, que sea nasacopac, que sea quenguy, que sea caꞌcuy, que sea ijnømbase yøti, que sea maṉbase ijnøm jøsiꞌcam, cøyin mijtze neꞌndaꞌm.
\v 23 Y tø øjtaꞌm Cristoꞌse tø ñeꞌtaꞌm, y Cristo Diosis señe.
\c 4
\s Apostolesis yoscuy
\p
\v 1 Por eso hay que vaꞌcø mi ndø vaꞌṉjamdamø como Cristo ⁿyosatyambapøꞌse. Øtz aṉmandyaꞌmbøjtzi lo que Diosis ja yac mustøjøpø viꞌna pero yøti nø chaꞌmaṉvactøju.
\v 2 Vinyuṉse coyospapøꞌis tiene que vaꞌcø chøc yoscuy vøjø como cyomiꞌis ꞌyaṉguiꞌmuse.
\v 3 Pero øjtzi ni usyi jiꞌnø nø mayaꞌe aunque ti mi ndzamdamba mitztaꞌm, o ti chamyajpa eyapø pøꞌnis oꞌca vøꞌaju ja vyøꞌaj ø ⁿyosaṉ, ni ø neꞌc jiꞌn ø nømi oꞌca vøꞌaj ja vyøꞌajø ø ⁿyosaṉ.
\v 4 Aunque ø neꞌc niꞌaṉjambøjtzi que oꞌyø ndzøc vøjø muspaꞌcsyeꞌṉomo, pero jiꞌnø mus seguro oꞌca ja it ø ṉgoja. Ndø Comiꞌis maṉba aꞌme.
\v 5 Por eso u mi ñømdamu iꞌis yosaṉ maṉba put vøjø antes que minba ndø Comi. Cuando minba ndø Comi, jeꞌis maṉba yaj queje mumu nuꞌmdzøjcupø tiyø piꞌtzøꞌomse chøjcupø, y maṉba tø yac mustame jujche oyuse ndø quiꞌpstame ndø tzocoꞌyomo. Jicseꞌcam maṉba tø vøcotzøc Diosis tumdum pøn jujche ose tø yose.
\p
\v 6 Jetse ø mi ndøvøtaꞌm, mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi yøṉ aṉmaꞌyocuy para mi ⁿvingøtoyataꞌm. Muspa mi ndø isingøpøctam øjtzi y Apolos vaꞌcø mi ꞌyaṉmañdyamø jana mi ndzøjcomøꞌdamø ijtuse jachøꞌyupø; vaꞌcø jana mi møjaꞌṉgotzøctam mi ⁿvin, vaꞌcø jana maṉ ñømdamø: “Øtz mbøjcøchoꞌṉøjtzi más vøjpø pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy; eyapøꞌis ñe jiꞌn vyøjpø tiyø”.
\v 7 Hay que vaꞌcø mi ndziꞌ cuenta que ni iꞌis jiꞌn mi ⁿvyøṉgotzøqui aunque mi mbøjcøchoꞌṉayu lo que mi ṉgomoꞌpya vøjpø pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Porque mitz ja mi nøꞌit ni ti vøjpø que ja mi nbøjcøchoṉapø. Y oꞌca mi mbøjcøchoṉu, eyapøꞌis mi ñchiꞌu, y jiꞌn mus mi ndzøc mi ⁿvin como que mi neꞌc mi ndzøjcuse.
\p
\v 8 Mijtaꞌm ṉgomoꞌtyamba que mi nøꞌijtamuꞌam mumu tiyø, y mi riṉguꞌajtamuꞌam; pero ni ti ja mi nøꞌijtamø. Mi ṉgomoꞌtyamba y que como møjaꞌṉ aṉguiꞌmbase mi ꞌyaṉguiꞌmdamba aunque øtz ja ityø ø aṉguiꞌmguy. Pero ni ti aṉguiꞌmguy ja mi nøꞌijtamø. ¡Vøjpømnaꞌṉete oꞌca viyuṉsyenaꞌṉ it mi aṉguiꞌmguy! ¡Entonces muspanaꞌṉ mi ndø nombratzøctamø vaꞌcø aṉguiꞌmdaṉgueꞌtati!
\v 9 Aunque øjtzi apostolestaꞌm chøṉø, parece como que øjtzi cojtamø Diosis como que yaj cojaꞌajtøju aṉguiꞌmbacøꞌmø vaꞌcø yaj caꞌtandøjø. Parece como que tzaꞌajcuꞌyom tzøꞌtyamu vaꞌcø aꞌmdam aunque iꞌis, tanto pøꞌnis y angelesis.
\v 10 Aunque iꞌis comoꞌtyaꞌmbøjtzi que ni ticøtoya jiꞌnø yostamepø pøndaꞌm chøṉø, porque øtz yostaꞌmbøjtzi Cristocøtoya. Pero mijtzi aunque iꞌis mi ṉgyomoꞌtyamba que mi mustamba viyuṉse ndø Comiꞌis ꞌyaṉmaꞌyocyuy. Comoꞌtyaꞌmbøjtzi øtz ja it ø mbømitaꞌm, pero mitz mi mbyømiꞌøtyamupøte. Mitz ṉgyønaꞌtzøtyandøjpapøte, øjtzi quiꞌtzcuꞌyajtandøjupø chøṉø.
\v 11 Hasta como yøti øjtzi ostaꞌmbøjtzi y hasta yoꞌctøtztaꞌmbøjtzi, jana tucu vijtaꞌmbøjtzi, yacsutzøctandøjpøjtzi, søṉvitmavijtaꞌmbøjtzi.
\v 12 Yostaꞌmbøjtzi pømi ø ṉgøꞌjiꞌṉ. Cuando topaꞌoꞌnøtyandøjpøjtzi, Dios jajmunchøjcatyaꞌmbøjtzi vaꞌcø chiꞌ gracia. Cuando quiꞌsayajpapøꞌis yacsutzøctaꞌmbøjtzi, ndondaꞌmbøjtzi.
\v 13 Cuando cøsujtzøtyandøjpøjtzi, entonces aṉdzoṉdaṉgueꞌtpøjtzi vøjø. Hasta como yøti como nascøspø putzise comoꞌtyandøjpøjtzi. Pøꞌnis comoꞌtyaꞌmbøjtzi como patzpøꞌupø tise.
\p
\v 14 Aunque yøꞌcse mi ⁿjajyandyaꞌmbøjtzi, jiꞌn sun mi yac tzaꞌatyamø. Pero como ø mi unesetaꞌm mi aṉguiꞌmdaꞌmbøjtzi jujche vaꞌcø mi ijtamø porque mi sundaꞌmbøjtzi.
\v 15 Aunque ijtunaꞌṉ diez mil mi ꞌyaṉmandyambapøꞌis Cristoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy, ja it vøti mi janda; tumbøtite. Ndøvø mi ndø jandataꞌmbø, porque øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyam ndø Comiꞌis ꞌyote, y mi vaꞌṉjamdamu.
\v 16 Por eso øjtzi mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi mi mbasenciaꞌajcutyaꞌm vaꞌcø mi yaj copujtamø como øtz ndzøcpase.
\p
\v 17 Por eso ṉgøꞌvejøjtzi Timoteo mijtzomdaꞌm. Timoteo suꞌnbøjtzi como ø uneṉgüenta ndø Comiꞌis ñøyicøsi. Timoteoꞌis chøcpa vøjø lo que aṉguiꞌmdøjuse. Jeꞌis maṉba mi nchamvøjøtzøjcatyam jujche øtz itpase Cristo Jesusjiꞌṉ, y jujche øtz aṉmaꞌyopyase aunque jut tuꞌmyajpamø ø vaꞌṉjajmoṉguy tyøvø.
\v 18 Ijtu mijtzomdaꞌm myøjaꞌṉgotzøcyajpapøꞌis vyin. Jeꞌis jiꞌnø vaꞌṉjamyaje oꞌca maꞌṉbø mi nduꞌnistame.
\v 19 Pero jiꞌnø maṉ yaꞌ más; maꞌṉbø maṉ mijtzomdaꞌm oꞌca syunba jetse ndø Comiꞌis. Entonces maꞌṉbø aꞌme a ver ti muspa chøcyaj jiꞌc pøꞌnis lo que musopyapøse chøcyajpa vyin, a ver oꞌca suni tzametite nø chamyajupø.
\v 20 Porque Diosis ꞌyanguiꞌmguy jiꞌndyet suni tzame, sino jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy pømiꞌøyupte.
\v 21 Entonces cuando nuꞌcpøjtzi mitz ijtamumø, ¿ti mi sundamba? ¿Mi sundamba vaꞌcø mi ngastigatzøctamø como si fuera nacspase, o si no vaꞌcø mi oꞌnøndyamø suꞌnocujiꞌṉ y pasenciapø tzocojiꞌṉ?
\c 5
\s It ñøꞌijtupøꞌis eya yomo
\p
\v 1 Tzamdøjpa que it mijtzomdaꞌm nøꞌijtupøꞌis eya yomo; que tum pøꞌnis ñøꞌijtu jyataꞌis yomo. Pero ni jiꞌn vyaꞌṉjamyajepøꞌis Dios jiꞌn chøcyaj jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy.
\v 2 ¡Y mitz mi ⁿvøṉgotzøctamba mi ⁿvin! ¡Más vøj vaꞌcø mi myayaꞌndamø y vaꞌcø mi nømbujtam mijtzomdaꞌm chøcpapøꞌis jetse!
\v 3 Viyuṉsye øtz emøc ijtøjtzi, pero como mitzomdaꞌmdi ijtuse aṉjajmba. Øtz muspøjtzi ti vøjø vaꞌcø mi nøndzøctam jic pøn. Ṉguiꞌpspøjtzi como mijtzomdaꞌmdi ijtuse.
\v 4 Tuꞌmdamø ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi y mitz tø nøꞌijtatyam ø nguiꞌpsocuy. Y jendi maṉba itqueꞌt mitzjiꞌṉ ndø Comi Jesucristoꞌis pyømi.
\v 5 Entonces tziꞌocuꞌyajtam Satanascøsi jetse chøcpapøꞌis, vaꞌc yaj syis; pero espiritu vaꞌcø cyotzoca cuando minba ndø Comi Jesús.
\p
\v 6 Jiꞌn vyøjø vaꞌcø mi vøṉgotzøctam mi ⁿvin. Mi mustamba que como harina maꞌtzeꞌomo ndø cotpa usy yac poṉoṉbapøꞌis pan y poṉoṉba vøti harina maꞌtze, jetseti cuando tumbøꞌis chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy, jetse yatzitzocoꞌyajyajpa mumu pøn.
\v 7 Por eso hay que vaꞌcø mi yac tzuꞌṉdam jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy chøcpapøꞌis vaꞌcø mi ijtam cøvajcøyupø, como harina maꞌtze ja itø tiꞌis yac poṉoṉba. Como pascua søꞌṉomo cøꞌstøjpa pan ja pyoṉoṉapya, jetse mi ijtamba como ja itøse mi yandzitzocoꞌyajcutyaꞌm. Porque como yaj caꞌyajpa borrego pascua søṉgøtoya, jetse Cristo yaj caꞌtøju tø øtzcøtoyataꞌm.
\v 8 Por eso como cuando tzøctøjpa pascua søṉ cøꞌstøjpa pan ja itøꞌis ni tiyø vaꞌcø yac poṉoṉø; jetse hay que vaꞌcø jana ndø nøꞌit ni ti yatzitzocoꞌyajcuy ndø tzocoꞌyomo; porque yatzitzocoꞌyajcuy es como pecapø yac poṉoṉbapøꞌis pan lo que jiꞌn cyøꞌstøji pascua søꞌṉomo. Hay que vaꞌcø ndø tzøctam viyuṉbø tiyø ndø tumø tzocoy.
\p
\v 9 Eyapø cartaꞌomo oyu mi ⁿjajyandyame vaꞌ jana mi amigoꞌajø pøn ñøꞌijtupøꞌis eya yomo.
\v 10 Pero oꞌca pøn jiꞌn ñømi que vyaꞌṉjamba Cristo, aunque pøꞌnis ñøꞌijtu eya yomo, o ꞌyaṉsunba aunque ti vaꞌcø ñøꞌitø, o nuꞌmba, o vyaꞌṉjambaꞌis comi chøqui; muspa ndø nøvejvejneyø. Porque aunque jiꞌn sun ndø istøꞌa jetsepø pøn, pero mientras que nascøs tø ijtamu, siempre ndø ispa.
\v 11 Pero suꞌnbø nømø que vaꞌcø jana mi nøvejvejney pøn oꞌca nømba que: “Øtz vaꞌṉjajmopyapø chøṉø”, y ñøꞌijtu eya yomo, o ꞌyaṉsuṉba aunque tiyø, o vyaꞌṉjamba comi chøqui, o tyopaꞌoꞌnøyajpa tyøvø, o noꞌtpa, o nuꞌmba; vaꞌcø jana mi nøvejvejneyø, ni vaꞌcø jana mi nøṉguꞌtø jetsepø pøn. 
\v 12 Porque ¿tiꞌajcuy øtz maṉba ⁿyaj cojaꞌaj øjtzi oꞌca  jiꞌndyet ø vaꞌṉjamocuy tøvø? Pero oꞌca mi vaꞌṉjajmocuy  tøvøꞌis chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy, tiene que vaꞌcø  mi ⁿyaj cojaꞌajtamø.
\v 13 Lo que jiꞌndyet vaꞌṉjajmocuy tøvø, maṉba yaj cojaꞌajyaj Diosis. Pero mijtzomdaꞌm ijtupø yatzitzocoꞌyajcuy chøcpapøꞌis, hay que vaꞌcø mi nømbujtamø.
\c 6
\s U mi na nø ṉgøvaꞌcøtyandøjø
\p
\v 1 Cuando aunque jutipø mi neꞌṉgomdaꞌm sunba mi na ṉgøvaꞌcøtyandøjø, jiꞌn vyøj vaꞌcø ṉgyøvaꞌcøy mi vyaꞌṉjajmocuy tøvø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø atcanicøsi. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi neꞌc mi vøjøndzøctam vaꞌngocutyaꞌm mi vaꞌṉjamocuy tøvøjiꞌṉ?
\v 2 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ndziꞌtam cuenta que vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis maṉba cyømeꞌchaj cyojajiꞌn nascøstaꞌmbø? Y oꞌca maṉba mi ṉgømeꞌchaje nascøstaꞌmbø, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mus mi vøjøndzøctam mi neꞌṉgomdaꞌm usytaꞌmbøtite vaꞌcocuy?
\v 3 Hay que vaꞌcø mi mustamø que tø øtz maṉba hasta angelestaꞌm ndø cømeꞌtztame; entonces más muspa ndø vøjøndzøctam vaꞌcocuy nascøspø.
\v 4 Oꞌca it mi vaꞌṉgocuy nascøspø; ¿Tiꞌajcuy mi na ṉgøvaꞌcøtyandøjpa jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø atcanicøsi? Mastinaꞌṉ vøjø vaꞌcø mi yac vøjøndzøc vaꞌṉjamocuy tøvø aunquenaꞌṉ jiꞌn más musoyepø.
\v 5 Nøꞌø ⁿjay yøcse vaꞌcø mi nchaꞌajtamø. ¿Será que ja it ni tum pøn mijtzomdaꞌm ijtuꞌis quiꞌpsocyuy vaꞌcø vyøjøtzøc vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis vyaꞌcocuy?
\v 6 Porque jiꞌn vyøjø vaꞌcø mi ngøvaꞌcøy mi vaꞌṉjamocuy tøvø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø atcanicøsi.
\p
\v 7 Como mi na ṉgyøvaꞌcøtyandøju, entonces mi syaṉ docotyamuꞌam, porque mismo mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøꞌomdaꞌm mi na yacsutzøctandøju. ¿Ticøtoya jiꞌn mi yac tzøꞌtyam jetse cuando mi ⁿyacsutzøctandøjpa?  ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi yac tzøꞌtyam jetse cuando mi ñuꞌmandyandøjpa  aunque tiyø?
\v 8 Pero mijtaꞌm jiꞌn mi jyendze. Mi na yacsutzøctandøjpa y mi na ꞌyaṉgømaꞌcøtyandøjpa vaꞌcø mi na ngønuꞌmdandøjø mismo mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøjiꞌṉ.
\p
\v 9 Viyuṉse mi mustamba que yatzitzocotyaꞌmbø pøn jiꞌn ma chiꞌyajtøj ni tiyø Diosis cuentaꞌṉomo. U mi yac aṉgømaꞌcøtyøj mi vin. Diosis jiꞌn ma pyojcøchonyaj yatzitaꞌmbø. Por ejemplo ni møtzi ñøꞌijtuꞌis yomo, ni comi chøqui vyaꞌṉjamyajpapøꞌis, ni cyøtzøjcøꞌoyajpapøꞌis tyøvø yomocøsi, ni møtzi ityajpapø pyøndøvøjiꞌṉ,
\v 10 ni nuꞌmyajpapø, ni ꞌyaṉsuñajpapøꞌis aunque tiyø, ni noꞌtpapø, ni tyopaꞌoꞌnøpapøꞌis tyøvø, ni cyøpøcpaꞌis tyøvø; ni jutipø pøn jetsetaꞌmbø jiꞌn ma tøjcøy Diosis cuentaꞌṉomo.
\v 11 Y vene mijtaꞌm jyendzetaꞌmbønaꞌṉete. Pero yøti mi ngyøvajcøtyandøjuꞌam mi ṉgojajiꞌṉdaꞌm, y Diosisame mi ñeꞌndaꞌm, y mi ⁿvyøꞌajtamuꞌam Diosjiꞌṉ ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi, y ndø Comi Diosis ꞌYespiritujiꞌṉ.
\s Ndø coṉñajiꞌṉ hay que vaꞌco ndø tzøc mumu tiyø Dioscøtoya
\p
\v 12 Viyuṉete tzamdøjpase que muspa ndø tzøc ndø sunbase; pero jiꞌn mumu vyøjø vaꞌcø ndø tzøcø. Viyunete muspa ndø tzøc ndø sunbase, pero ni jujche øtz ni iꞌis jiꞌn yac tzøc jiꞌn vyøjpø.
\p 
\v 13 Cuando tø ospa, ndø sunba cuꞌtcuy vaꞌcø tø cuꞌtø; cuando tø cuꞌtpa, taspa ndø tzec. Pero cuꞌtcuy yajpa Diosis y ndø tzec Diosis yajqueꞌtpa. Pero ndø Comiꞌis chøc ndø coṉña, pero jiꞌndet vaꞌcø møtzi nøꞌit eya yomo, sino ndø Comiꞌis chøc ndø coṉña vyingøtoya, y ndø Comiꞌis cuendatzøcpa ndø coṉña.
\v 14 Diosis yac visa ndø Comi, y jetseti øtz maṉba tø yac visaꞌtaṉgueꞌte ñe myusocujiꞌṉ.
\p
\v 15 Tziꞌtam cuenta que mi ṉgoṉñataꞌm ndø Comiꞌis señe. Por eso oꞌca Cristoꞌis tø neꞌtaꞌm ¿será que vøj vaꞌcø ndø nøꞌit møtzi yomo? Ni jujche jiꞌn mus ndø tzøc jetse.
\v 16 Jiꞌn oꞌca jana mi mustame que cyøꞌopyapøꞌis møtzi yomo tumøtzøcpa vyin jetjiꞌṉ. Porque it jachøꞌyupø que pøn y yomo tumbø coṉñase chøcyajpa.
\v 17 Pero vaꞌcø ndø tumøtzøcø ndø vin ndø Comijiꞌṉ, tumbø espiritu ndø nøꞌitpa ñeꞌc ndø Comijiꞌṉ.
\p
\v 18 Por eso tzactam eya yomo nøꞌitcuy. Porque aunque tiyø coja ndø tzøcpa jiꞌn ndø yac tzuꞌṉ ndø coṉña vaꞌcø jana it tyumøꞌomo ndø Comijiꞌṉ. Pero vaꞌcø ndø nøꞌit eya yomo ndø coṉña tumøꞌom itpa jetjiꞌṉ. Y entonces jiꞌn mus it ndø coṉña tumøꞌom ndø Comijiꞌn.
\v 19 Mi mustambati que Masanbø Espiritu Santo lo que Diosis mi nchiꞌpapø jeꞌis ñøcꞌijtøjapya ndø coṉña como ñeꞌ myasandøcse y jiꞌn mus ndø aṉguiꞌm ndø tumgøꞌy ndø vin, porque ndø Comiꞌis tø ñeꞌtaꞌm.
\v 20 Porque jeꞌis tø jutyam vøticøsi. Por eso tzøctam vøjø mi ṉgoṉnajiꞌn y mi espiritujiꞌṉ vaꞌcø vyøjcotzøctøj Dios, porque mi ṉgoṉña y mi espiritu parejo Diosis ñe.
\c 7
\s Pabloꞌis ꞌyanguiꞌmba coꞌtøctaꞌm
\p
\v 1 Yøti mi aṉdzoṉdaꞌmbøjtzi lo que ti mi ndø jajyandyamu. Viyuṉete vøj vaꞌcø jana piꞌquis yomo pøꞌnis.
\v 2 Pero como it vøti pøn ñøꞌijtupøꞌis eya yomo, más vøj  vaꞌcø ñøꞌit ñeꞌ yomo tumdum pøꞌnis. Y yomoꞌis vaꞌcø tumbø  jayati ñøꞌitø.
\v 3 Hay que pøꞌnis vaꞌcø chøc yomocøtoya como Diosis syunbase. Y yomoꞌis vaꞌcø chøc jyayacøtoya como Diosis syunbase.
\v 4 Yomoꞌis cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino jyayaꞌise ñe. Y jetsetiqueꞌt jyayaꞌis cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino yomoꞌise ñe.
\v 5 Por eso pøn y yomo vaꞌca jana ityaj neꞌneꞌ emøc, unico oꞌca parejo vyøꞌmøyajpa vaꞌcø jana ityaj tyumøꞌomo usyaṉ ora para ꞌyoꞌnøyajpaꞌcsyeꞌnom Dios. Jøsiꞌcam hay que vaꞌcø ityajqueꞌt tyumøꞌomo. Porque vaꞌcø jana mi ijtam tyumøꞌomo mi yomojiꞌn, de repente mi ṉguiꞌpspa vaꞌcø mi ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy; y jiꞌna mus aṉguiꞌmaṉgøtujcøyø mi ⁿvin vaꞌcø jana mi ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy. Y satanasis mi ⁿyaj cojapaꞌtpa.
\p
\v 6 Jetse mi ndzajmatyamba como que ijtuti licencia vaꞌ mi ndzøcø, pero jiꞌndyet pyena vaꞌcø mi ndzøcø.
\v 7 Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø ityajønaꞌṉ mumu pøn jujche øtz ijtuse. Pero hay que vaꞌcø it tumdum pøn jujche cyotzoṉba Diosis vaꞌcø itø; eyapø vaꞌcø it coꞌtojcajupø, y eyapø vaꞌcø it jaṉa cyoꞌtojcajøpø.
\p
\v 8 Por eso nøjambyøjtzi ja cyoꞌtøjcajøpø y yaṉbac que vøj vaꞌcø ityaj jetse ja cyoꞌtøjcajøpø jujche øtz ijtuse.
\v 9 Pero oꞌca jiꞌn mus mi aṉguiꞌmaṉgøtøjcøy mi ⁿvin, hay que vaꞌcø mi ṉgyoꞌtøjcajø. Más vøj vaꞌcø tø coꞌtøjcajø que vaꞌcø jana ndø aṉsun eya yomo.
\p
\v 10 Aṉguiꞌmyajpa øjtzi coꞌtøctaꞌm, pero jiꞌndyet ø ne aṉguiꞌmgupit, sino ndø Comiꞌis ñeꞌ; que uy chac jyaya yomoꞌis.
\v 11 Y oꞌca chacpa, vaꞌcø jana coꞌtøjcaj eyapø pønjiꞌṉ, pero muspa vituꞌqueꞌt ñeꞌ jyayacøꞌmø. Jetseti pøꞌnis jiꞌn mus myacpøꞌ yomo.
\p
\v 12 Pero eyataꞌmbø pøn ⁿnøjayajpøjtzi, pero jiꞌ ndyet ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit. Oꞌca vaꞌṉjajmopyapø pøꞌnis ñøꞌit yomo que jiꞌn vyaꞌnjajmoye, oꞌca yomoꞌis syunba it jyayajiꞌn, entonces jyayaꞌis jiꞌn mus myacpøꞌi.
\v 13 Y oꞌca vaꞌṉjajmopyapø yomoꞌis ñøꞌit jyaya jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø, y pøꞌnis vyøꞌmøpya vaꞌcø it yomojiꞌn, entonces yomoꞌis jiꞌn mus chacø.
\v 14 Jiꞌṉ vyaꞌṉjajmoyepø pøn oꞌca itpa vaꞌṉjajmopyapø yomojiꞌṉ, Diosis ispa pøn yomojiꞌn si fuera como tumbø pønse. Y jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø masanbøte porque vaꞌṉjajmopapøjiꞌṉ ijtu. Por eso Diosis ispa jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø yomo oꞌca itpa vaꞌṉjajmopyapø pønjiꞌṉ, igualti jetse masaꞌnajqueꞌtpa, y jetseti mi unendaꞌm masaꞌnajyajqueꞌtpa. Oꞌca jiꞌnaꞌṉ masaꞌnajyaje cuando tum vaꞌṉjamopya y tum jiꞌn vyaꞌṉjamoye, entonces mi unendam jiꞌnaꞌṉ myasaꞌnajyajqueꞌte.
\v 15 Oꞌca jiꞌn vaꞌṉjajmoyepø pøꞌnis syunba chac yomo y yomo vaꞌṉjajmopya, muspapø chacø, yomo tzøꞌpa libre, y oꞌca jiꞌn vaꞌṉjajmoyepø yomoꞌis syunba chac jyaya y jyaya vaꞌṉjajmopya, muspapø chajqueꞌta, libre tzøꞌpya pøn, porque Diosis tø vejatyamu vaꞌcø tø ijtam vøj, jana tø quiptamø.
\v 16 Mijtzi ṉgyoꞌtøc yomote, mitz jiꞌn mi musi oꞌca maṉba mi yac vaꞌṉjajmoy ni ⁿjaya. Y mijtzi nchambøn, jiꞌn mi musi oꞌca maṉba mi yac vaꞌnjajmoy mi ⁿyomo.
\v 17 Yac it tumdum pøn Diosis chamdziꞌuse; como ijtuse cuando Diosis vyejayu vaꞌcø vyaꞌṉjajmø. Jetse aṉguiꞌmyajpøjtzi mumu vaꞌṉjajmocuy tyøvø tuꞌmyajpamø.
\v 18 Oꞌca Diosis vyejapya pøn señaꞌøyupø Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ, entonces jetse vaꞌcø chøꞌy señaꞌøyupø. Y oꞌca Diosis vyejapya pøn ja syeñaꞌøyøpø, entonces vaꞌcø  jyana senaꞌøy ⁿvin.
\v 19 Oꞌca tø señaꞌøyø, oꞌca ja tø señaꞌøyø, jiꞌndyet ni tiyø; que tal ndø yaj copujtapya Diosis ꞌyaṉguiꞌguy.
\v 20 Tumdum pøn jujche ijtuse cuando vyejayuꞌc Diosis vaꞌcø vyaꞌṉjajmø, jetse yac tzøꞌy.
\v 21 Oꞌca tzøsiꞌajcuꞌyomo mi ijtunaꞌṉ nascøspø comicøsi cuando mi ⁿvyejay Diosis, u mi mbøc mayaꞌcuy. Pero oꞌca muspa mi mbaꞌt libreꞌajcuy vaꞌcø jana mi nchøsiꞌaj nascøspø comicøsi, vøj jetse vaꞌcø mi nchøꞌy libre.
\v 22 Porque supongamos pøn yospapø obligado nascøspø cyomicøsi; y entonces ndø Comiꞌis vyejayu vaꞌcø cyotzoc ndø Comicøꞌmø; je pøn itpa como librepø pønse aunque yospatøc obligado nascøspø cyomicøsi. Pero librepø pøn ndø Comiꞌis vyejayupø, ndø Comicøsi obligado vaꞌcø yosa.
\v 23 Mijtaꞌm coyojacøs mi juñdyam ndø Comiꞌis. Por eso oꞌca pøꞌnis jiꞌn sun mi yac yosay Dios, u mi ṉgømaꞌnøy je pøn.
\v 24 Así es que ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm; mi ijtamuse ose mi vyejandyandøji, jetse tzøꞌtyam Diosjiꞌn.
\p
\v 25 Yøti ndzajmayajpøjtzi ja coꞌtøjcajyajøpø: ja ñøꞌit øjtzi anguiꞌmocuy ndø Comiꞌis chamuse; pero como ndø Comiꞌis toyaꞌṉøyøjtzi, por eso muspa mi ndø vaꞌṉjamdamø cuando mi ndzajmatyamba jujche øtz ṉguiꞌpspase.
\v 26 Pues øtz ṉguiꞌpspøjtzi que mas vøj yøtipø tiempoꞌomo vaꞌcø tø tzøꞌy jujche tø ijtuse, porque de repente maṉba ndø is toya.
\v 27 Oꞌca it mi ⁿyomo, u mi ṉguiꞌpsu vaꞌcø mi ndzacø; oꞌca ja it mi ⁿyomo, u mi meꞌndzu.
\v 28 Pero oꞌca mi ṉgyoꞌtøjcajpa, jiꞌn mi ṉgyojapaꞌte. Oꞌca papiñomo coꞌtøjcajpa, jiꞌn cyojapaꞌte. Pero yøꞌc nascøstaꞌmbøꞌis coꞌtøjcajyajupøꞌis, más isyajpa toya; por eso jetse mi ndzajmatyamba vaꞌcø jyana ṉgyoꞌtøjcajtamø vaꞌcø jana más mi istam toya.
\p
\v 29 Ø mi vaꞌṉjajmonguy tøvø, øtz nø sun mi ndzajmatyamø que ja ityam más vøti jama. Ityajupøꞌis yomo hay que vaꞌcø itø como ja itøsenaꞌṉ yomo.
\v 30 Toyaꞌisyajpapøꞌis hay que vaꞌcø itø como jiꞌn toyaꞌisyajesenaꞌṉ; y alegretaꞌmbøꞌis vaꞌcø ityajø como jiꞌn ityajesenaꞌṉ alegre. Juꞌyoyajpapøꞌis hay que vaꞌcø ityajø como que ja ñøꞌityajøsenaꞌṉ ni tiyø.
\v 31 Yac yosyajpapøꞌis nascøspø tiyø hay que vaꞌcø ityajø como que ja yac yosyajøsenaꞌṉ. Porque ijtuse nascøsi mumu tiyø nømøme yajyajupø.
\p
\v 32 Entonces sunbø vaꞌcø mi ijtam ja yomoꞌøyøpø vaꞌcø jana mi niꞌaṉjajmø ti maṉba mi ndzøqui. Ja itøꞌis yomo quiꞌpspa jujche muspa chøc ndø Comiꞌis yoscuy, porque sunba chøcø lo que syunbase ndø Comiꞌis.
\v 33 Pero coꞌtøjquis chiꞌpa cuenta nascøstaꞌmbø yoscuy, vaꞌcø chøcø lo que yomoꞌis syunbase.
\v 34 También tum yomo ijtuꞌis jyaya jiꞌn quiꞌps jujche quiꞌpspase yomoꞌis ja itøꞌis jyaya o papiñomoꞌis quiꞌpspase. Porque tum yomo ja itꞌøꞌis jyaya quiꞌpspa ndø Comiꞌis yoscuy vaꞌcø chøjcayø. Porque jetsepø yomoꞌis syunba vaꞌco ñeꞌajø ndø Comiꞌs cyoṉnajiꞌṉ y ꞌespiritujiꞌṉ. Mientras tum yomoꞌis ijtuꞌis jyaya quiꞌpspa nascøstaꞌmbø yoscuy, porque sunba chøcø lo que jyayaꞌis syunbase.
\p
\v 35 Nøꞌmø ndzam yøꞌcse vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø, jiꞌṉchø vaꞌcø mi yaꞌinductamø. Sunba mi ṉgotzoṉdamø vaꞌcø mi ijtam jujche syunbase ndø Comiꞌis, vaꞌcø mi ⁿyostam ndø Comicøtoya mi ndumø tzocoy.
\p
\v 36 Pero oꞌca aunque iꞌis quiꞌpspa que más vøjø vaꞌcø yaj coꞌtøjcaj pyapiñomo, porque ijtum ꞌyame, tzamyomoꞌam, y quiꞌpspa que más vøj jetse; entonces hay que vaꞌcø chøcø lo que quiꞌpspa que más vøjø vaꞌcø chøcø. Muspa yaj coꞌtøjcajø, jiꞌn cyojapaꞌte.
\v 37 Pero eyapø aunque jiꞌndyet pyenatzøctøjupø quiꞌpspa que jiꞌn ma yaj coꞌtøjcaj pyapiñomo, y ñeꞌ aṉquiꞌmba ti ma chøqui; y quiꞌpsuꞌam ti maṉba chøqui, entonces vøjø vaꞌcø jana yaj coꞌtøjcaj pyapiñomo.
\v 38 Y yaj coꞌtøjcajpapøꞌis chøcpa vøjø. Pero jiꞌn yaj coꞌtøjcajepøꞌis más vøj chøcpa.
\p
\v 39 It anguiꞌmguy coꞌtøjcajupø yomo vaꞌcø it jyayajiꞌn cyeñajpacseꞌṉomo. Pero oꞌca caꞌuꞌcam jyaya, muspa coꞌtøjcaj eyapø pønjiꞌn, oꞌca syunba coꞌtojcajø, pero naꞌs vaꞌṉjajmopyapø pønjiꞌṉdiqueꞌt.
\v 40 Pero øtz nøꞌmbøjtzi que más contento itpa yaṉbac yomo vaꞌcø jetse tzøꞌy, vaꞌcø jana coꞌtøjcajø. Y øtz muspøjtzi que ñøꞌijtacyeꞌt øjtzi Diosis ꞌYespiritu.
\c 8
\s Jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø cot cutcuy comi chøquiꞌis viꞌnaṉdøjqui
\p
\v 1 Yøti maꞌṉbø ndzame a ver oꞌca muspa ndø viꞌṉgø sis comi chøquiꞌis ñøyicøsi yaj caꞌtøjupø. Viyuṉse ndø cøyin mustamba lo que muspapø ndø viꞌngø. Pero cuando tø musopya, tø jayatzamba; en cambio vaꞌcø nay tø sundandøjø, entonces nay tø cotzondandøjpa vaꞌcø tø vaꞌṉjajmotyam mas vøjø.
\v 2 Oꞌca iꞌis muspase ꞌyaṉjamba, pero jiꞌndøc myus ni tiyø syunbase vaꞌcø myusø.
\v 3 Oꞌca ndø sunba Dios, Diosis tø pøjcøchoṉba como ꞌyune.
\p
\v 4 Entonces maꞌṉba ndzajmay oꞌca vøj vaꞌcø ndø viꞌc sis yaj caꞌupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi. Ndø mustamba que tum comi chøqui jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmi nascøsi, y que tumdi it Dios.
\v 5 Porque it vøti nøjayajpapø dios tzajpomo y nascøsi, y viyuṉsye sone ityaj dios y sone ityaj comi.
\v 6 Pero tø øtzcøtoyataꞌm tumdi it Dios ndø Janda chøjcupøꞌis mumu tiyø, y tø øjtaꞌm ijtamba ñeꞌjcøtoya. Y tumdi it ndø Comi Jesucristo, y jeꞌtis yac itpa aunque tiyø y tø øtz jetseti tø yac itqueꞌtpa.
\p
\v 7 Pero jiꞌn myusyaj mumu pøꞌnis que comi chøqui jiꞌn aṉguiꞌmi. Pero hasta como yøti it quiꞌpsyajpapøꞌis que comi chøqui aṉguiꞌmba, porque ja yajøtøc jetsepø costumbre. Y por eso cuando vyiꞌcyajpa sis yaj caꞌupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi, niꞌanjajmyajpa que chøcyaj cyoja; porque jiꞌn myusyaj seguro oꞌca coja vaꞌcø vyiꞌcø jetsepø sis.
\v 8 Pero viꞌcuꞌis jiꞌn Diosis cuentaꞌṉomo tø yac iti. Jetseti vaꞌcø tø viꞌcø jiꞌn tø vøꞌaje más Diosis vyiꞌnaṉdøjqui; ni vaꞌcø jana tø viꞌcø jiꞌnyet tø yatziꞌaje más.
\v 9 Pero aunque mitz muspa mi viꞌṉgø sunbase mi viꞌṉgø, cuendatzøc jana maṉ yaj cojapaꞌt mi ndøvø usytaꞌmdi vyaꞌṉjajmopyapø cuando ispa nø mi viꞌṉgu sis.
\v 10 Aunque mitz mi muspa oꞌca muspa ndø viꞌc aunque tiyø, pero eyapø pøn jiꞌn más myusoyepø, oꞌca jeꞌis my ispa nø viꞌcupø comi chøquiꞌis myasandøjcomo, tal vez jiꞌn ma ñaꞌtze vaꞌcø vyiꞌjqueꞌt sis yaj caꞌtøjupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi. Entonces maṉba niꞌaṉjajme que chøc cyoja, porque quiꞌpspa que cojapøte vaꞌcø ndø viꞌc jetsepø sis.
\v 11 Entonces tocopya mi ndøvø jiꞌn más myusoyepø pero Cristoꞌis cyocaꞌupø. Tocopya porque mitz más it mi musocuy vaꞌcø mi ndzøcø mi ndøvøꞌis quiꞌpspapø que coja vaꞌcø ndø tzøcø.
\v 12 Entonces cuando jetse mi ⁿviꞌcpa sis, mi ṉgojapaꞌtqueꞌtpa mi ndøvøcøstaꞌm, porque mi ndziꞌpa gusto vaꞌcø viꞌṉgø lo que ñeꞌc cyomoꞌpya que coja vaꞌcø vyiꞌcø. Y vaꞌcø mi ṉgojapaꞌt mi ndøvøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, mi ṉgojapꞌtqueꞌtpati Cristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 13 Oꞌca øtz ø ndøvø yaj cojapaꞌtpa como ispa aṉcø que øtz nø ⁿviꞌc sis, entonces nunca jiꞌnam ma ⁿviꞌc sis øjtzi hasta que yajnømba, vaꞌcø jana ⁿyaj cojapaꞌt ø ndøvø.
\c 9
\s Ticøstaꞌm aṉguiꞌmyajpa apostoles
\p
\v 1 Tziꞌtam viyuṉse cuenta que øtz librepø pøn chøṉø, y apostoles chøṉø. Øtz oꞌyø is Jesús ndø Comi, y mitztaꞌm nø mi vyaꞌṉjajmondyamu øtz yosu aṉcø mitzjiꞌṉdaꞌm mi ndzajmatyam ndø Comiꞌis ꞌyote.
\v 2 Aunque eyataꞌmbøꞌis jiꞌn pøjcøchoꞌṉøjtzi como apostoles, mitz tiene que vaꞌcø mi ndø pøjcøchondamø. Como sellaꞌøyajpa carta vaꞌcø queja que aṉguiꞌmbaꞌis cyøꞌveju, jetse porque mitz mi vaꞌṉjamdamba ndø Comi, como si fuera que mi sellaꞌøtyam ndø Comiꞌis, y jetse quejpa que øtz cøꞌvejøjtzi ndø Comiꞌis.
\p
\v 3 Cuando cøꞌocvaꞌcyajpøjtzi oꞌca apostoles chøṉø, yøcse aṉdzoṉyajpøjtzi:
\v 4 Mi mustamba viyuṉse que it ø derecho vaꞌcø mbøjcøchon cuꞌtcuy y ujcuy como apostolesis chøcyajpase.
\v 5 Y øtz muspatinaꞌṉ nøvitqueꞌt ø ⁿyomo vaꞌṉjajmopyapø jujche ñøꞌvityajpase eyapø apostolesistaꞌm, y ndø Comiꞌis myuquiꞌistaꞌm y Cefasis.
\v 6 U mi ṉguiꞌpstamu que naꞌs øjtzi y Bernabejiꞌṉ jiꞌn mus mbøjcøchoṉdam cuꞌtcuy tø tziꞌtandøjpa aunque jana yosa, como nømdi chøcyajuse eyataꞌmbø apostolesis.
\v 7 Como ni jutipø soldadoꞌis jiꞌn pyøꞌnøy vyin, jetsetiqueꞌt øtz jiꞌn pyena vaꞌcø mbøꞌnøy ø ⁿvin. Como ñijpapøꞌis uva cyuꞌtapya tyøm; y cyoquenbaꞌis coquenguy veneti ꞌyujcapya lyeche, jetse øtz muspanaꞌṉ pøꞌnøtyøjø como cosecha cuenta.
\v 8 Jetse ndzaꞌmbøjtzi jiꞌn solamente porque jetse quiꞌpsyajpase pøꞌnis, sino también jetse it jachøꞌyupø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo.
\v 9 Porque it aṉguiꞌmocuy jachøꞌyupø: “U mi ṉguingøvajtu vacas cuando maṉba mi yac maṉvituvituꞌvøy trigo vaꞌcø pyut pyuj”. ¿Será que Diosis cham jetse porque syunba vacas vaꞌcø vøj ityajø?
\v 10 ¿O jetse chamu para øtzcøtoya? Viyuṉete para øtzcøtoya jetse it jachøꞌyupø. Por eso nas tajvituꞌpapøꞌis ñiꞌaṉjamba que maṉba ñøput cosecha. Y trigo nacspapøꞌis maṉba pijṉay pyuj vaꞌco cyuꞌtayø. (Y jetse øtz muspa pøꞌnøtyøjø porque ndzøjcatyam øjtzi ndø Comiꞌs yoscuy.)
\v 11 Oꞌca mi ṉgojtatyaꞌmøjtzi Diosis ꞌYespiritu mi ndzocoꞌyomdaꞌm, entonces vyøjø mitzcøs vaꞌcø mbøctamø nascøspø tiyø como cuꞌtcusyepø.
\v 12 Oꞌca eyataꞌmbøꞌis muspa pyøjcøchoṉyajø nascøs ijtupø tiyø mitzcøstaꞌm, entonces más vøj øtz vaꞌcø mbøjcøchoṉdaṉqueꞌtatiꞌtzi.
\p Pero øtz jiꞌnø mi vaꞌṉgatyam ni tiyø, sino mumu ti ndondam øtzi vaꞌcø vøj tuc ø ⁿyosaṉ vøjpø Cristoꞌis ꞌyotejiꞌṉ.
\v 13 Viyuṉse mi mustamba que Jerusaleꞌnombø masandøjcom yosyajpapøꞌis cyuꞌtyajpa lo que tziꞌyajtøjpa masandøjcomo. Y yosyajpapø altajromo yaj caꞌyajtøjpamø pøꞌnøcuy vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios, jeꞌis vyiꞌcayajpa syis lo que jen yaj caꞌyajtøjpapø.
\v 14 Jetsetiqueꞌt aṉguiꞌmu ndø Comiꞌis que chamboyajpaꞌis vøjpø Diosis ꞌyote vaꞌcø jyamacøtyajø lo que tijiꞌṉ tziꞌyajtøjpapø.
\v 15 Aunque it ø aṉguiꞌmguy vaꞌcø pøꞌnøtyøjø, pero øtz ja yac yosø jetsepø aṉguiꞌmguy; ni yøṉ cartaꞌomo jiꞌnam ⁿvaꞌc yøti jetsepø tiyø. ¡Mejor vaꞌcø caꞌø antes que ⁿvaꞌcpøjtzi aunque tiyø! Jetse neꞌc vøjcotzøcpa ø ⁿvin, porque øtz jiꞌnø vaꞌṉgø øtz ni icøs ni tiyø, y ni iꞌis jiꞌn musam yaꞌinducøjtzi vaꞌcø jana vøṉgotzøc ø ⁿvin.
\p
\v 16 Aunque ndzambopyøjtzi vøjpø ote, jiꞌn mus nømø que jetcøtoya øtz vøjpø pøn chøṉø, porque tzamdziꞌtøjøjtzi vaꞌcø ndzamboya; y por obligado jetse ndzøcpøjtzi. ¡Lástima øjtzi oꞌca jiꞌnaꞌṉ ndzamboy vøjpø ote, vøtinaꞌṉ ma tocoye!
\v 17 Pero oꞌca ø ṉgustopit ndzambopya vøjpø ote, mbøjcøchoṉba ø ṉgoyaja. Pero oꞌca jiꞌn ndzøcø ṉgustopit, de toda manera tiene que vaꞌcø ndzamboya porque jetse tzamdziꞌtøj øjtzi.
\v 18 Vaꞌcø ndzamboy vøjpø Cristoꞌis ꞌyote jana coyoja, contento itpøjtzi como si fuera coyojtøjøjtzi. Oꞌca coyoja mbøjcøchoṉbanaꞌṉ, jiꞌnaꞌṉ it contento como yøꞌcse. Por eso jiꞌn ø vaꞌṉgue lo que muspapønaꞌṉ ø vaꞌṉgø cuando ndzamboꞌpyøjtzi vøjpø ote.
\p
\v 19 Aunque øtz librepø chøṉø, jiꞌn chøṉ ni iꞌis chøsi, pero øtz tzøsiꞌajøjtzi mumu pøngøtoya más vøti pøn vaꞌcø yac tøjcøyaj Cristoꞌis cuentaꞌṉomo.
\v 20 Cuando ijtøjtzi Israel pøn gujqui, Israel pønse vituꞌqueꞌtpøjtzi vaꞌcø yac tøjcøyaj Israel pøn Cristoꞌis cuentaꞌṉomo. Aunque øtz jiꞌnu iti Moisesis ꞌyaṉguiꞌmgucøꞌmø, pero it pøn sunbaꞌis chøcyaj jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy. Cuando itpøjtzi jetsepø pønjiꞌṉ, ndzøjqueꞌtpøjtzi Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø yac tøjcøyaj jetsepø pøn Cristoꞌis cuentaꞌṉomo.
\v 21 Cuando itpøjtzi pønjiꞌṉ ja ñøꞌitøpøꞌis Moisesis aṉguiꞌmguy, ndzøcpøjtzi como jeꞌis chøcyajpase vaꞌcø ṉganatzøcyajqueꞌtati jejtaꞌm. Pero jiꞌnø jana ṉgoꞌaṉjajmay Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, porque Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo ijtøjtzi.
\v 22 Ityaj pøn mochitaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjajmocuy. Cuando  itpøjtzi jic pønjiꞌṉ, itpøjtzi como mochise vaꞌcø  más vyaꞌṉjajmoyaj møꞌchøqui. Aunque i itpase, jetseti  itqueꞌtpøjtzi, cualquier forma ndøjquispøjtzi a ver oꞌca yaj cotzocyajpa aunque sea veneꞌcsyeꞌṉomo.
\v 23 Mumu  ndzøcpøjtzi vøjpø otecøtoya vaꞌcø ndø mbøjcøchondam parejo vøjpø tiyø, porque vøjpø ote ndø vaꞌṉjamdamba ancø.
\p
\v 24 Seguro mi mustamba que cuando poꞌis quiꞌpsisyajpa, vøti pøn ma poꞌisyaje, pero tumdi ma ganatzøqui. Jetseti mitz tzøjqueꞌta Cristocøtoya como sea nø mi mbyoyꞌisuse vaꞌcø mi ṉganatzøc premio.
\v 25 Oꞌca pøn maṉba poyꞌisi, viꞌnati tiene que vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm vyin mumuticøsi vaꞌcø ñuꞌṉøy pocuy. Jetse chøcpa vaꞌcø gyanatzøc corona yajpapø. Pero øtz ndø aṉguiꞌmba ndø vin Cristocøtoya vaꞌcø ndø ṉganatzøctam corona jiꞌn yajepø nunca.
\v 26 Jetcøtoya øtz viyuṉbopya vaꞌcø ṉgønuꞌc corona. Como pøn cuando na chaṉgømøjtzøyajtøjpa jiꞌn mus chaṉmaṉ emøc, jetseti øtzqueꞌt jiꞌn aunque jujche yose  Cristocøtoya.
\v 27 Øtz aṉguimba ø ⁿvin vaꞌcø jana ndzøc mumu syunbase  ø sisis, vaꞌcø ø ndzøcø vøjø Cristocøtoya; con tal jana  tzøꞌy ja pyøjcøchovapø Diosis; aunque eyataꞌmbø oꞌyø  ndzajmayaje jujche muspa pyøjcøchoṉyaj Diosis.
\c 10
\s Uy tyø ngønaꞌtzøtyam comi tzøqui  
\p
\v 1 Ø mi vaꞌṉjajmonguy tøvøtaꞌm, por eso suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi mustamø que mumu yaꞌmøctaꞌmbø ndø janda tzuꞌṉgutam oy ityaj oꞌnacøcøꞌyi; y mumu o cøtyaj majromo.
\v 2 Y oꞌnacøcøꞌyi y majromo o nøꞌyøyaje como seña que Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo ityaju.
\v 3 Mumu cyuꞌtyaj tumbø milagropø cuꞌtcuy Diosis chiꞌyajupø.
\v 4 Y mumu tyoꞌṉyaj tumbø milagropø nøꞌ Diosis chiꞌyajupø. Porque mumu tyoꞌṉyaj nøꞌ milagrpø tzaꞌom pujtupø. Jic tzaꞌ tuꞌṉajpati maṉu. Hasta jut maꞌnøyaju pøn, jiṉdi maꞌṉøqueꞌt tzaꞌ; y jic tzaꞌ Cristotite.
\v 5 Pero aunque jetse o vityaj Moisesjiꞌṉ, Diosis ja syunø jujche chøcyajuse vøtitaꞌmbøꞌis. Por eso caꞌyaju, jiṉdi tzøꞌyaju ja ijnømømø.
\p
\v 6 Mumu jetse tujcu vaꞌcø ndø tziꞌ cuenta que jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø aṉsun yatzitaꞌmbø tiyø como jujche oyse chøcyaj jiꞌquistaꞌm.
\v 7 Ni u ndø ñgønaꞌtzøtyam comi chøqui como veneꞌaṉbøꞌnis chøcyajuse. Jetse ijtu jachøꞌyupø: “Poꞌcsyaj pøn jen viꞌcyaju, jen tyoꞌṉyaj ꞌyujcuy, y jicyeꞌc teꞌnchuṉyaju vaꞌcø maṉ møjtzøyaje”.
\v 8 Ni uy ndø møtzi nøꞌijtam yomo como veneꞌaṉbøꞌnis chøcyajuse jicsyeꞌc, y tumbø jamaꞌomo caꞌyaj veintitrés mil.
\v 9 U ndø tzøctam ndø coja vaꞌcø ndø ndzøjquistaꞌm a ver jujche ndø toyaꞌṉøtyamba ndø Comiꞌis, como veneꞌaṉbøꞌnis chøcyajuse jicsyeꞌc, y tzaꞌnis cyøꞌscaꞌyaju.
\v 10 Ni u mi ñømu que jiꞌn vyøj nø chøjcuse Diosis, jujche veneꞌaṉbøn nømyajuse jicsyeꞌc; y yaj caꞌaṉdocoyaju Diosis cyøꞌvejupø angelesis.
\p
\v 11 Mumu jetse o tucyajqueꞌt ñeꞌcø vaꞌcø chiꞌyaj cuenta eyapøꞌis jujche tø tucpa oꞌca ndø tzøcpa jetse. Y it jaꞌyøyupø vaꞌcø ndø aṉmandyamø vaꞌcø jana ndø tzøctam jetse tø øjtaꞌm tø nøcꞌijtøtyamupø yøṉ jama cyoꞌyajcutimete.
\v 12 Aunque mi ṉgomoꞌpya que jiꞌn ma mi ṉgyojapaꞌte, jajmecøsti itø va jyana mi ṉgyojapaꞌtø.
\v 13 Aunque jujche mi ṉgyomprobatzøctøjpase a ver oꞌca maṉba mi ṉgyec cojaꞌomo, igual jetseti tzøjquisyajtøjqueꞌtpa aunque iyø. Pero muspa ndø vaꞌṉjam Dios que ñeꞌc Diosis jiꞌn tø jajmbøꞌi. Porque jiꞌn mi yac tzøjquistøji más que jiꞌn mi ndoneꞌcsyeꞌṉomo. Porque cuando mi ñchøjquistøjpa, maṉba mi ṉgyotzoṉ Diosis vaꞌcø mi ñømbutø.
\p
\v 14 Jetcøtoya ø ndøvø nøsunupøꞌtzi, cuendatzøc mi ⁿvin. U mi ṉgønaꞌtzøtyam ni tiyø lo que jiꞌndyet Dios.
\v 15 Como tum pøn ñøꞌijtuꞌis quiꞌpsocuy maṉba ndø oꞌnøye, jetse mi oꞌnøndyamba mitztaꞌm como si fuera ijtuse mi ṉguiꞌpsocuy. Mi neꞌṉgø muspa mi ṉguipstamø oꞌca viyuṉbø tiyø nø ndzamu.
\v 16 Cuando ndø oꞌnøtyamba Dios vaꞌcø cyømasaꞌnøy mbaso, y cuando ndø ndoꞌṉba uvaꞌis ñøꞌ cømasaꞌṉøyupø vaꞌcø ndø jajmundzøc ndø Comi; entonces jet señate que tumbø quiꞌpsocuy ndø nøꞌijtamu mumu pøn ndø Comijiꞌṉ. Porque parejo ndø vaꞌṉjamdamba ti chøc øtzcøtoya ñøꞌpinjiꞌṉ ndø Comiꞌis. Y cuando ndø venbøꞌpa pan y ndø cøꞌspa mumaꞌṉgøꞌytaꞌm, jet señatiqueꞌt que tumbø quiꞌpsocuy ndø nøꞌijtamba ndø Comijiꞌn. Porque parejo ndø vaꞌṉjamdamba que ndø Comiꞌis chiꞌocuyaj vyin tø øtzcøtoyataꞌm.
\v 17 Porque pan tumbøtite, y tø øtz vøtitaꞌmbø chøṉø. Pero vøti aṉbøn ndø cøꞌspa tumbø pan, jet seña que tumbø cumgusye tø tucpa tø vøtitambøꞌis, como tumbø pønse.
\p
\v 18 Cuendatzøctam nascøstaꞌmbø Israel pøn jujche ityaju. Lo que tziꞌocuyajtøjupø vaꞌcø yaj caꞌtøj altarcøsi, jet viꞌcyajpa parejo y jetse tumø tzøcyajpa jetsepø vaꞌṉjajmocujiꞌṉ.
\v 19 Entonces tzøj cuenda ti maꞌṉbø ndzame: tum comi tzøqui jiꞌndyet ni tiyø, ni sis tziꞌocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya jiꞌndyet ni tiyø.
\v 20 Pero nøꞌmbøjtzi que lo que jiꞌn vyaꞌṉjamyajeꞌis Dios chiꞌocuyajpapø, para yatzipø espiritucøtoya chiꞌocuyajpati, Dioscøs jiꞌn chiꞌocuyaje. Pero jiꞌn ø sun jetse vaꞌcø mi ndyumøꞌijtam yatzipø espiritujiꞌṉ.
\v 21 Entonces oꞌca ndø Comiꞌis byasoꞌombø ndø ndoꞌṉapya, yatzipø espirituꞌis ñeꞌ jiꞌn mus ndø ndoꞌṉayø. Oꞌca ndø Comiꞌis myesa ndø cøviꞌcøjapya, jiꞌn mus ndø ngøviꞌcøjay yach espirituꞌis ñe.
\v 22 Jiꞌṉ mus ndø yaj quiꞌsca Dios vaꞌcø ndø coviꞌcøjay yatzitaꞌmbø espirituꞌis myesa. Porque Dios más pømiꞌøyu que jiꞌn tø øtztaꞌm.
\s Tiene que vaꞌcø tø nasundandøjø
\p
\v 23 Viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø, pero jiꞌn mumu vøj vaꞌcø ndø tzøcø. Jetse viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø; pero hay veces jetse ni i jiꞌn mus ndø cotzoṉ más vaꞌcø vyaꞌṉjam Dios.
\v 24 Jiꞌn mus ndø quiꞌps vaꞌcø ndø tzøc mumu tiyø ndø neꞌjcøtoya. Tiene que vaꞌcø ndø quiꞌpsø jujche muspa ndø cotzoṉ ndø tøvø.
\p
\v 25 Muspa mi ṉgyøyin viꞌca lo que maꞌajtøjpa ijtumø viꞌcuy maꞌa, jana mi ṉguiꞌpsø oꞌca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu.
\v 26 Porque nas y mumu tiyø jetcøs itpapø ndø Comiꞌis señe.
\p
\v 27 Oꞌca tum pøꞌnis mi ⁿvyejambya vaꞌcø mi ñøviꞌngø tyøcmø, y jiꞌn vyaꞌṉjameꞌis ndø Comi, oꞌca syunba mi myavø, muspa mi myavø. Y muspa mi viꞌngø lo que mi ñchiꞌtøjpapø, jana mi ṉguiꞌpsø oꞌca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu.
\v 28 Pero oꞌca mi ñchajmatyøjpa: “Yøṉø tziꞌocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya”, entonces u mi vyiꞌṉgu, vaꞌcø jana yaj cojapaꞌt oyuꞌis mi ñchajmaye jetse. Porque jeꞌis quiꞌpspa oꞌca jiꞌn vyøj ndø viꞌngø.
\v 29 Jiꞌndyet mijtzi maṉba ṉguiꞌpstame que jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø viꞌṉgø; jej mi ñchajmayupøꞌis, jeꞌis maṉba quiꞌpsi que jiꞌn vyøjø ndø viꞌṉgø. Pero viyuṉete jic jiꞌn mus nømø que øtz nø ndzøjcupø que cojate nada más porque ñeꞌc cyomoꞌpya que cojate. 
\v 30 Oca yøscøtoyaꞌm ⁿnøjapyøjtzi Dios ø ṉguꞌtcucøtoya, jiꞌn vøj vaꞌcø topaꞌoꞌnøyøjtzi nø nguꞌtu ancø lo que ticøtoya ⁿnøjaꞌyø Dios yøscøtoya. Pero de todos modos øtz jiꞌn mus viꞌngø.
\v 31 Entonces jujche nac mi ⁿvyiꞌctamba, mi ⁿꞌyuctamba, aunque ti mi ndzøctamba, tiene que vaꞌcø mi ndzøctam mumu vaꞌcø yaj queja que Dios myøjaꞌṉombøte.
\v 32 Uy mi ndzøc ni tiyø vaꞌcø jana mi yaj quec mi ndøvø cojaꞌomo,  ni Israel pøn, ni griego pøn, ni Dioscøtoya tuꞌmyajpapø;  vaꞌcø jana mi yaj quec ni iyø cojaꞌomo.
\v 33 Jetze øtz ndzøcpa mumu tiyø vaꞌcø chøꞌyaj contento mumu pøn. Jiꞌndyet ø ⁿvingøtoya meꞌndzepø vøjpø tiyø, sino vøti pøngøtoyatze meꞌtzpa, vaꞌcø cyotzocyajø.
\c 11
\p
\v 1 Isincøpøctam øjtzi como øtz isincøpøcpase Cristo.
\s Jujche vøj vaꞌcø chøcyaj yomoꞌis cuando tuꞌmyajpa 
\p
\v 2 Ø mi ndøvøtaꞌm, mi vøṉgotzøctaꞌmbøjtzi porque mitz mi ndø jamdamba y mi ndzøctamba jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi.
\v 3 Pero suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi mustamø que Cristo mumu pøꞌnis cyoviꞌnajø, y jyaya yomoꞌise cyoviꞌnajø, y Dios Cristoꞌis cyoviꞌnajø.
\v 4 Oꞌca pøꞌnis ꞌyoꞌnøpya Dios o tzaꞌmaṉvajcopya coꞌtaꞌcupø, jetse tzaꞌajcuyete cyopajcøtoya.
\v 5 Pero oꞌca jiꞌn cyoꞌtaꞌc yomo cuando ꞌyoꞌnøpya Dios o tzaꞌmaṉvajcopya, jetse tzaꞌajcuyetqueꞌt cyopajcøtoya; es como jyuꞌscøtaꞌcsuse.
\v 6 Y yomo oꞌca jiꞌn cyoꞌtaꞌque, mejor vaꞌcø jyuꞌs vyay. Y oꞌca cochaꞌaṉdi quenba jyuꞌsupø o jyuꞌscøtaꞌcsupø, mejor vaꞌcø cyoꞌtaꞌcø.
\v 7 Pøn jiꞌn vyøj vaꞌcø cyoꞌtaꞌcø porque ijtuse Dios, jetseti pøndaꞌmqueꞌt, y pøꞌnis yaj quejapya Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy; y pøꞌnis myøjaꞌṉoꞌmajcuy yaj quejapya yomoꞌis.
\v 8 Porque cuando Diosis chøc pøn, ni ti ja yac yosay yomoꞌis ñe vaꞌcø chøc pøn; sino cuando chøc yomo, entonces pøꞌnis ñe yac yosayu.
\v 9 Jetse pues pøn ja tyuc yomocøtoya, sino yomo tuc pøngøtoya.
\v 10 Jetcøtoya hay que vaꞌcø coꞌtaꞌc yomo vaꞌcø cyeja angelescøtoya que yomo cømaꞌnøꞌopyapøte.
\v 11 Pero tø øjtzomdaꞌm ndø Comijiꞌṉdaꞌmbøṉø, pøn y yomo nay tø cotzoṉdandøjpa.
\v 12 Porque como Diosis chøc yomo pønjiꞌṉ; jetsetiqueꞌt pøn pøꞌnajpa yomocøsi, pero Diosis yac itpa mumu tiyø.
\p
\v 13 Quiꞌpstamø mi neꞌṉgø oꞌca vøjø vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios yomoꞌis ja cyoꞌtaꞌcøpøꞌis.
\v 14 Tø tziꞌpati cuenta que jujche tø itpase nascøsi que oꞌca pøꞌnis ñøꞌit pøjipø vay, cochaꞌaṉ quenba.
\v 15 Pero oꞌca yomoꞌis ñøꞌit pøjipø vay, vyøcotzøcyajpa, porque yomo tziꞌtøj pøjipø vay vaꞌco cyøtaꞌcøy cyopac.
\v 16 Pero oꞌca iyø jutipøꞌis sunba ꞌyonquip yøcsepø ticøsi, yac musø que øjtzomdaꞌm jaꞌit jetsepø costumbre (vaꞌcø chøc oración yomoꞌis ja cyoꞌtaꞌcøpøꞌis). Ni emøc tuꞌmyajpamø vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios, ja itqueꞌtati jetspø costumbre.
\s Jiꞌn chøcyaj vøjø cuando itpa masanbø cuꞌtaṉbajcuy
\p
\v 17 Maꞌṉba mi aṉguiꞌmdame, pero jiꞌn ma mi vyøngotzøctame. Porque cuando mi nduꞌmdamba, parece que jiꞌn mi nøvøꞌajtame, sino más peor mi ndyuctamba.
\v 18 Porque vinbø maꞌnuꞌtzi que jujche nac mi ndyuꞌmdamba vaꞌcø vaꞌṉjamdam Dios, jiꞌn mi nøꞌijtam tumbø quiꞌpsocuy. Eyapøꞌis eyati quiꞌpspa, y eyapøꞌis eyati quiꞌpsqueꞌtpa; y tumø oraꞌom vaꞌṉjamdoꞌpøjtzi que viyuṉete jetse mi ndzøctamba. Y tumø oraꞌom jiꞌn vaꞌṉjamdoꞌe.
\v 19 Pero tiene que vaꞌcø eya eyati mi ṉguiꞌpstamø vaꞌco cyeja jutipøt mijtzomdaꞌmbø vøj nø vyaꞌṉjajmoyupø, y jutipø jiꞌn nø vyaꞌṉjajmoyupø vøjø.
\v 20 Entonces como ja mi nøꞌijtam tumbø quiꞌpsocuy cuando mi ndyuꞌmdamba vaꞌcø mi ndzøctam cuꞌtaṉbajcuy, jiꞌn mi jajmutzøctam ndø Comi.
\v 21 Porque cuando mi vyiꞌctamba, tumdumbøꞌnis ñeꞌc pyøcpa viꞌna cyuꞌtcuy. Jetse venetaꞌmbø jiꞌn tasyaje, osyajpa. Y eyataꞌmbø tasyajpa hasta noꞌtyajpa.
\v 22 ¿Será que ja it mi neꞌ mi ndøctaꞌm jut muspamø mi ṉgyuꞌjtamø uctamø? Porque jujche mi ndzøctambase, ja it cønaꞌtzøꞌocuy cuando mi ndyuꞌmdamba Diosis ñøyicøsi, y mi yac tzaꞌajtamba ja itøpøꞌis ni tiyø. Entonces ¿ti ma mi ndzajmatyame? ¿Será que vøj vaꞌcø mi vøṉgotzøctamø? ¡Pues jiꞌn ma mi vøṉgotzøctame, porque jiꞌn mi ndyuꞌmdam vøpøpit!
\s Masanbø cuꞌtaṉbajcuy
\p
\v 23 Porque lo que mi ndzajmatyaꞌmuse, jetse ndø Comiꞌis tzajmaꞌyøjtzi: cuando maṉbatøcnaꞌṉ tziꞌocuyajtøj ndø Comi Jesús, mismo je tzuꞌcøsi pyøc pan.
\v 24 Y vyøjcotzøc Dios porque chiꞌu pan, y vyendeꞌnu y vyenu y nømu: “Pøctamø, cuꞌjtamø. Yøṉ øjchø sis venupø mitzcøtoyataꞌm. Tzøctam yøꞌcse vaꞌcø mi ndø jajmundzøctamø”.
\v 25 Cuando yajuꞌcam cuꞌtaṉbajcuy, jetseti pyøjqueꞌt mbaso y nømu: “Lo que ijtupø yøṉ mbasoꞌomo, señate que Diosis chøc jomepø contrato ø nøꞌmbinjiꞌṉ. Tzøctam yøꞌcse mi ndoꞌṉbase nac vaꞌcø tø jajmutzøctamø”. Jetse nøm ndø Comi.
\v 26 Entonces hasta que minba ndø Comi, mi ṉgøꞌspase nac pan y mi ndoꞌṉdambase nac yøṉ mbasoꞌombø, mi ndzaꞌmaṉvaꞌctamba que ñeꞌc ndø Comi caꞌu.
\s Jujche vøjø vaꞌcø ndø cuꞌt masanbø cuꞌtaṉbajcuy
\p
\v 27 Jetcøtoya cuando aunque iꞌis cyøꞌspa yøṉ pan y tyoꞌṉba yøṉ vasoꞌombø vaꞌcø jyajmutzøc ndø Comi, oꞌca ja it vøjpø quiꞌpsocuy, cojapaꞌtpa; myenoschøcpa ndø Comiꞌis syis y ñøꞌpin.
\v 28 Jetcøtoya tiene que vaꞌcø ndø jajmeꞌtzpøꞌ ndø coja; y jetse vaꞌcø ndø cøꞌs pan y vaꞌcø ndø toꞌṉ vasoꞌombø.
\v 29 Porque oꞌca ndø cøꞌspa ndø toꞌṉba jiꞌn vyøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, entonces Diosis tø castigatzøcpa. Porque jiꞌn ndø tziꞌ cuenta que nøm tø cuꞌtuꞌøc vaꞌcø ndø jajmundzøc que syisjiꞌṉ Cristo caꞌu tø øtzcøtoya.
\v 30 Por eso it vøti caꞌetaꞌmbø y mochitaꞌmbø mijtzomdaꞌm; y itqueꞌtuti caꞌyajupø.
\v 31 Pero oꞌca ndø jajmeꞌtzpøꞌpanaꞌṉ ndø coja ndø neꞌṉgø, jiꞌnaꞌṉ jetse tø tuqui.
\v 32 Pero ndø Comiꞌis tø cømeꞌtzpa ndø cojajiꞌṉ y tø yac toyaꞌispa vaꞌcø maṉ tø quiꞌpsvituꞌø vaꞌcø jana tø tocotyam jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pønjiꞌṉ.
\p
\v 33 Jetse pues tyøvøꞌajcutyaꞌm, cuando mi ndyuꞌmdamba vaꞌcø mi ṉgyuꞌjtamø, na jyoꞌctandøjø parejo vaꞌcø mi ṉgyuꞌjtam tum najcøsi.
\v 34 Oꞌca iyø jutipø ospa, muspa viꞌna cyuꞌt tyøcmø. Entonces cuando mi ndyuꞌmdamba jiꞌn maṉ mi ndzøctam jiꞌn vyøjpø tiyø; jin maṉ mi yaj cojaꞌajtandøji. Cuando nuꞌcpaꞌcøjtzi mi ijtamumø, maṉba mi aṉguiꞌmdam eyataꞌmbø ticøsi.
\c 12
\s Eyataꞌmbø musocuy syajpa Masanbø Espirituꞌis
\p
\v 1 Tøvøꞌajcutyaꞌm, suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi mustamø jujchepø musocuy tø tziꞌtamba Masanbø Espiritu Santoꞌis.
\p
\v 2 Mi mustamba que viꞌna cuando ja mi vaꞌṉjamdamøꞌctøc ndø Comi, eyapø quiꞌpsocuy mi ñchiꞌtam yatzitaꞌmbø espirituꞌis vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam umataꞌmbø comi tzøqui.
\v 3 Jetcøtoya  mi yac mustambøjtzi que jutipø vejenepya Diosis  ꞌYespiritujiꞌṉ, jiꞌn mus ñømø: “¡Que Diosis yaj cojaꞌaj  Jesús!” Y Oꞌca jiꞌn ñøvejvejney Masanbø Espiritu Santoꞌis, ni i jiꞌn mus ñømø: “¡Jesús ndø Comite!”
\p
\v 4 Bueno pues ityaj eyataꞌmbø quiꞌpsocuy aunque ti vaꞌcø mus ndø tzøcø, pero mismo tumbø Espirituꞌis tø tziꞌtamba jujchetaꞌm tø yosø.
\v 5 Itqueꞌt eyataꞌmbø yoscuy, pero tumbø ndø Comiꞌisti tø tziꞌtamba.
\v 6 Eyataꞌm eyataꞌm ndø tzøcpa tø tziꞌtøjpase quiꞌpsocuy, pero tumbø Diosisti chøcpa jetse mumu pøꞌnomo.
\v 7 Pero tumdum pøꞌnis ti muspa chøcø yaj quejapya Espirituꞌis mumu vaꞌṉjajmocuy tøvø vaꞌ ñøvøꞌajyajø.
\v 8 Veneꞌaṉbøn Diosis yac tzamyajpa quiꞌpsocuy Espiritujiꞌṉ; eyataꞌmbø pøn yac tzamyajpa cønøctøyøꞌcuy mismo Espiritujꞌiṉ. 
\v 9 Y eyapø yac vaꞌṉjajmoyajpa vaꞌcø mus chøcø más myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø mismo Espiritu Santoꞌis chiꞌyajpase quiꞌpsocuy. Por ejemplo, eyataꞌmbø yac tzojcoyajpa mismo ꞌyespiritujiꞌṉ,
\v 10 eyapø chiꞌyajpa musocuy vaꞌcø chøcyaj milagroꞌajcuy, y eyapø vaꞌcø tzaꞌmaṉvajcoyajø. Eyapø chiꞌyajpa quiꞌpsocuy vaꞌcø cyomusyaj espiritu oꞌca vøjpø oꞌca jiꞌn vyøjpø. Y eyataꞌmbø chiꞌyajpa quiꞌpsocuy vaꞌcø oñaj eyataꞌmbø oteꞌomo. Y eyataꞌmbø pøn chiꞌyajpa quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcayaj ti nø tzamdøj eyapø oteꞌomo.
\v 11 Pero tø tziꞌpa mismo tumø Espiritu Santoꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø tzøc mumu yøcsetaꞌmbø tiyø. Jeꞌis tø vyeꞌnbøꞌtamba tumdum pøn eyataꞌm eyataꞌmbø quiꞌpsocuy jujche ñeꞌc Diosis ꞌYespirituꞌis syunbase.
\s Tumbø tø pøṉdaꞌmdiṉø
\p
\v 12 Por ejemplo tø øtz ndø coṉña tumbøtite, pero ndø ñøꞌitqueꞌtuti sone tiyø eyati eyati yosyajpapø como ndø cøꞌ, ndø coso, ndø vindøm. Jetsetiqueꞌt Cristo tumbøtite, pero tø øjtzi tø jeꞌtistaꞌmeñe, jiꞌn tumbø yoscuy ndø tzøctame.
\v 13 Porque øtz vøtitaꞌmbø chøṉø, pero venetaꞌmbø Israel pøndaꞌmete, venetaꞌmbø giego pøndaꞌmete, venetaꞌmbø tzøsitaꞌmete, venetaꞌm libre pøndaꞌmdite. Pero mumuti tø ñøꞌyøtyamu como seña que Cristoꞌis tø ñeꞌtam, mismo tumbø Espiritucøsi tyumøꞌomo vaꞌcø tø yostamø como tø tumbø pønse, y mumu tø pøjcøchoṉdamu tum mismo Espiritu como tumbø mbasoꞌomse ndø tyoꞌṉveꞌnbase.
\p
\v 14 Jetsetiqueꞌt ndø coṉña jiꞌndyet tumbø tiyø, sonecuentapø tiyete.
\v 15 Ndø coso jiꞌn mus nømø: “Jiꞌnchø pøꞌnis ñe porque øtz jiꞌn chøṉ pøꞌnis cyøꞌ”, porque ndø cøꞌ y ndø coso parejo ndøtze ñe. (Jetse jiꞌn mus tø nømø: “Øtz jiꞌn chøṉ Cristoꞌis ñe porque øtz jiꞌn mus yos como ø ndøvø yospase”, porque mumu parejo cristoꞌis tø ñeꞌ.)
\v 16 Jetseti tatzøjqueꞌt. Jiꞌn mus ñømø: “Øtz jiꞌn chøṉ pøꞌnis vitøm, por eso jiꞌṉ chøṉ pøꞌnis ñe”; porque ndø tatzøc y ndø vitøm parejo ndøtzene.
\v 17 Porque oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña puro vitøm, jiꞌnaꞌṉ ndø man ni tiyø. Oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña naꞌs coji, jiꞌnam ndø aṉjam viquijcø.
\v 18 Pero  Diosis chøjcu ndø coṉña jiꞌn sólo tumø cuenta yosepø,  chøc vøti cuenta yospapø jujche ñeꞌc syunuse.
\v 19 Oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña naꞌs tumø cuenta yospapø, jiꞌnaꞌṉ mus  ndø tzøcø sone cuentapø yoscuy.
\v 20 Pero viyuṉsye ndø nøꞌijtam eyataꞌm eyataꞌm yosyajpapø, pero ndø coṉña tumbøtite.
\p
\v 21 Por eso ndø vindøꞌmis jiꞌn mus ñøjay ndø cøꞌ: “Jiꞌnø mi suni”; jetseti jiꞌn mus ñøjay ndø copajquis ndø coso: “Jiꞌnø mi suni”.
\v 22 Y ndø coṉnacøstaꞌmbø lo que más mochise ndø comoꞌpya pero oꞌca ja itønaꞌṉ jete, ni ti jiꞌnaꞌṉ mus ndø tzøcø.
\v 23 Ndø coṉñacøstaꞌmbø lo que ndø comoꞌpya que jiꞌṉ ndø sunise, jet más suñi ndø yac mescøyojpa. Y jiꞌn musipø ndø yaj quejyajø, jet ndø cømoꞌnøpya más vøjø.
\v 24 Pero más suñitaꞌmbø tiyø, jiꞌn pyena vaꞌcø ndø cømoꞌnøyø. Porque Diosis jetse vyøjøtzøc coṉñacøstaꞌmbø aunque jiꞌn más vøj queñajepø más jet vaꞌcø ndø cuidatzøcyajø.
\v 25 Jetse vaꞌcø jana tø tzøꞌtyam neꞌ neꞌ, sino parejo vaꞌcø nay tø cotzoṉdandøjø; como parejo Cristoꞌis tø ñeꞌtaꞌm como si fuera jeꞌis cyoṉñase.
\v 26 Oꞌca tumø cuenta yospapø ndø coṉñacøspø y jet topya, entonces entero topya ndø coṉñajiꞌṉ. Oꞌca tumø cuenta yospapø vøcotzøctøjpa, mumu pøn parejø tø casøpya.
\p
\v 27 Pues jetse mitztaꞌm como si fuera Cristoꞌise  mi ngyoṉnataꞌm y tumdum pøn eyati mi yostamba,  pero mismo ndø Comiꞌs mi ñeꞌndaꞌm, como jeꞌis vyinse.
\v 28 Porque  cuando tø tuꞌmdamba tø vaꞌṉjajmocuy tøvø, eyataꞌm eyataꞌmdi  tø yostamba como Diosis tø yac yostambase. Vinbø  cyot Diosis apostoles; metzaꞌomo cyot tzaꞌmaṉvajcoyajpapø;  tuꞌcaꞌyomo aṉmaꞌyoyajpapø, y jenqueꞌt chøcyajpapøꞌis  milagroꞌajcuy; jeꞌtaṉgøꞌmgueꞌt yac tzojcoyajpapø;  cotzoꞌṉoyajpapø, aṉguiꞌmoyajpapø, muspapø ꞌyoñajø  eyatambø oteꞌomo.
\v 29 Pero jiꞌndyet mumu apostolestaꞌm, jiꞌndyet mumu chaꞌmaṉvajcoyajepø, jiꞌndyet mumu ꞌyaṉmaꞌyoyajepø, jiꞌndyet mumu cøyin dzøcyajepøꞌis milagroꞌajcuy.
\v 30 Ja mumu chiꞌyajtøj musocuy vaꞌcø yac tzojcoyajø; jiꞌndyet mumu mus ꞌyoñaj eyataꞌmbø oteꞌomo, jiꞌndyet mumu musiꞌis chaꞌmaṉvaꞌcyajø eyapø oteꞌomdaꞌmbø.
\v 31 Entonces vøj vaꞌcø mi sundamø más vøjpø musocuy tø tziꞌpa Diosis. Pero øtz maṉbatøc mi ndzajmatyam jujche vaꞌcø mi nduꞌṉajtam más vøjpø tuꞌṉomo.
\c 13
\s Viyuṉsye suꞌṉopyapø
\p
\v 1 Oꞌca øtz oꞌnbøjtzi pøꞌnistaꞌm ꞌyoteꞌomdaꞌm y angelesis ꞌyoteꞌomdaꞌm, pero oꞌca jiꞌnø suꞌnoye, øtz najiꞌdyet nøvøꞌaje. Es como tambo aꞌṉøpyase o tøꞌṉguy pømi aꞌṉøpyase, comequeꞌcti aꞌṉøpya, ni ti jiꞌn chame. Jetse øtz ni ti jiꞌn ø ndzøqui oꞌca jiꞌnø suꞌnoye.
\v 2 Oꞌca muspanaꞌṉø tzaꞌmaṉvajcoya, y oꞌca ṉgønøctøyøpyanaꞌṉ øjtzi mumu lo que Diosis ja yaj quejyajøpøtinaꞌṉ viꞌna, y oꞌca ṉgønøctøyøpyanaꞌṉ øtz ijtuse musocuy, oꞌca vaꞌṉjajmopyanaꞌṉtzi vaꞌcø mus yac tzuꞌṉ cotzøc, pero oꞌca jiꞌnaꞌṉø suꞌnoye, ni ti jiꞌnaꞌṉ ø ⁿyoscuy.
\v 3 Y oꞌca veꞌnbøꞌpanaꞌṉtzi ø mumu ndiyø vaꞌcø ndziꞌyaj pobretaꞌmbø, oꞌca ndziꞌocuyajpanaꞌṉ ø ⁿvin juctyøjcomo vaꞌcø poṉgaꞌtøjø vaꞌcø pyøjcøchoꞌṉatyøj ø vaꞌṉjajmoṉguy, oꞌca jiꞌnaꞌṉ suꞌnoye, na ni titi jiꞌnaꞌnø ⁿvøꞌaje.
\p
\v 4 Vaꞌcø tø suꞌnoyø, aunqueti tø tzøjcatyøjø jiꞌn ndø tzøjcay cuenda. Ndø tyoyaꞌnøpya ndø tøvø, jiꞌn ndø aṉsun eya neꞌ, jiꞌn ndø møjaꞌṉgotzøc ndø vin, jiꞌn tø nømi: “Más chøṉ øtz pøn”.
\v 5 Jiꞌn tø vejviti, jiꞌn ndø tzøc quiꞌpcuy, jiꞌn puro vingøtoya vøjpø ti ndø meꞌndze, eyapøcøtoya ndø meꞌtzpa; jiꞌn tø maṉba quiꞌscaꞌe. Ja ndø ñøꞌit yach quiꞌpsocuy.
\v 6 Jiꞌn ndø cøcasøy yatzitzocoꞌyajcuy, sino viyuṉbø tiyø ndø cøcasøpya.
\v 7 Vaꞌcø tø suꞌnoya, aunque ti tø tzøjcatyøjpa, jiꞌn tø quiꞌsycaꞌe. Sunba ndø vaꞌṉjam ndø tøvø, ndø comoꞌpya oꞌca vøjpø pønete. Y ndø ⁿjoꞌcpa que maṉba chøc vøjø y ndø tonba aunque tiyø.
\p
\v 8 Mumu jama maṉba it suꞌnoyajpapø. Eya jama jiꞌnam ma chaꞌmaṉvajcoñømi, jiꞌnam ma ꞌyonøm eyataꞌmbø oteꞌomo. Jiꞌnam ma it musocuy.
\v 9 Porque veneti ndø mustamba y veneti ndø tzaꞌmaṉvactamba.
\v 10 Pero cuando minba mero vøjpø, entonces maṉba yajyaj jiꞌn vyøjtaꞌmbø.
\p
\v 11 Cuando cheꞌøctøcnaꞌṉtzi, cheꞌpø unesenaꞌṉ oꞌnbøjtzi; cheꞌpø unesenaꞌṉ quiꞌpsopyøjtzi, cheꞌpø unesenaꞌṉ ṉgønøctøyøpyøjtzi. Pero cuando tzambøꞌnajøjtzi, ndzajcøjtzi vaꞌcø it cheꞌpø unese.
\v 12 Yøti como jiꞌn vyøjpø espejoꞌomo jiꞌn ndø is vøjø, jetse jiꞌn ndø is vøjø, jetse jiꞌn ndø comus Dios vøjø. Usytaꞌm  ndø comuspa Dios como si fuera piꞌtzøꞌomse. Pero  jicsyeꞌc suñi maṉba ndø is ndø Comi. Y yøti jiꞌn ø ṉgønøctøyøy  suñi ijtuse musocuy. Pero jicsyeꞌc maꞌṉba ṉgomus  møꞌchøqui Diosis quiꞌpsocuy jujche yøti comuspaseꞌam  Diosis.
\v 13 Pero yøti mumu jamacøtoya tø vaꞌṉjajmopya, ndø joꞌcpa vøjpø tiyø, tø suꞌnopya; pero vaꞌcø tø suꞌnoyø, jet más vøjø que ni tiyø.
\c 14
\s Oꞌca vøj vaꞌcø tø on eyaco oteꞌomdaꞌm
\p
\v 1 Entonces tziꞌtam pena vaꞌcø mi syuꞌnotyamø y sundamø musocuy Espiritu Santoꞌis tø tziꞌpapø. Pero más sundamø musocuy vaꞌcø mus mi ñchaꞌmaṉvajcotyamø.
\v 2 Porque oꞌca pøn onba jiꞌn ndø cønøctøyøyipø oteꞌomo, entonces jiꞌn pøn ꞌyoꞌnøyaje, sino Dios ꞌyoꞌnøpya. Porque ni iꞌis jiꞌn cyønøctøyøyi; solamente Diosis cyønøctøyøpya. Pero Espiritu Santoꞌis yac tzamba jiꞌn tø yac musipø.
\v 3 Pero tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis, jeꞌis chajmayajpa pøn vaꞌcø más vøj vyaꞌṉjajmoyajø, chajmayajpa jujche vøj vaꞌcø ityajø, chajmayajpa vaꞌcø jana myayaꞌyajø, vaꞌcø ityaj contento.
\v 4 Oꞌca pøn onba jiꞌn ndø musipø oteꞌomo, entonces vyin cyotzoṉba; pero chaꞌmaṉvacpapøꞌis Diosis ꞌyote ndø ne ndø ondeꞌomo, jeꞌis cyotzoṉyajpa mumu vaꞌṉjajmocuy tøvø nø cyømaꞌnøyajuꞌis.
\p
\v 5 Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ꞌyondaṉgueꞌtati mumu mitztaꞌm eyataꞌmbø oteꞌomo Espiritu Santoꞌis mi yac ondambase. Pero más vøti suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ñchaꞌmaṉvajcotyamø. Porque más vøjø vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvajcoya, que jiꞌn vaꞌcø tø onø eyataꞌmbø oteꞌomo, jiꞌn ndø cønøtøyipø oteꞌomo, oꞌca ni iꞌis jiꞌn chaꞌmaṉvaque. Unico oꞌca ijtu muspapøꞌis chaꞌmaṉvacø eyapø ote, entonces cyotzoṉyajpa mumu ityajusecøꞌy tuꞌmyaju.
\v 6 Por eso, ø mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøtaꞌm, oꞌca øtz minba mitzcøꞌmø y øtz onba eyapø oteꞌomo y jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame, ¿ti mi ⁿñøvøꞌajtamba? Ni ti jiꞌn mi ⁿñøvøꞌajtame. Oꞌca jiꞌn mi ndzajmatyame Diosis tø yac muspapø tiyø, oꞌca jiꞌn mi yac mustam algo; oꞌca jiꞌn mi ndzaꞌmaṉvajcatyam Diosis ꞌyote; oꞌca jiꞌn mi aṉmandyame, ni ti jiꞌn mi ⁿñøvøꞌajtame.
\p
\v 7 Por ejemplo pøꞌnis chøcyajupø tiyø como jujche suscuy, como jujche arpa, oꞌca aunque jujcheti yac vanba; oꞌca jiꞌn suñi yac van vituꞌvituꞌneye, entonces jiꞌn ndø mustam tiyø vane nø yac vañaju.
\v 8 Y cuando maṉba quipnømi, oꞌca muꞌcuy jiꞌn vyej vøjø, entonces ni i jiꞌn comequeꞌajø vaꞌcø quipnømø.
\v 9 Jetsetiqueꞌt mitztaꞌm: oꞌca jiꞌn mi ndzamdam mi aṉnacajiꞌṉ ote omba cønøctøyøyøpø, ni iꞌis jiꞌn ma myusi ti nø mi ndzamdamu. ¡Como quierati mi ndzamdamba!
\v 10 Viyuṉse ityaj ote vøti nascøsi, y aunque jutipø oteꞌomo chamyajpa ti sunba chamyajø.
\v 11 Pero oꞌca øtz jiꞌnø ṉgønøtøyøjay ꞌyote, entonces øtz maꞌṉbø nømi eyaco cumgupyønete; y oꞌca jeꞌis jiꞌn cyønøctøyøjay ø onde, jetseti ma nømqueꞌt que øtz yaꞌipø pøn chøṉø.
\v 12 Por eso como vøti mi sundamba musocuy Espiritu Santoꞌis tø tziꞌpapø, tziꞌtam pena más vaꞌcø mi ñchiꞌtandøjø musocuy vaꞌcø mus mi ṉgotzoṉdam tuꞌmyajpapø; más vaꞌcø it seguro vyaꞌṉjajmocutyaꞌm.
\p
\v 13 Jetcøtoya onbapø eyaco cumgupyø oteꞌomo, vøjø vaꞌcø vyaꞌcay Dioscøs musocuy vaꞌcø mus chaꞌmaṉvaꞌcø, vaꞌcø cyønøtyøyøy mumu pøꞌnis.
\v 14 Entonces pues oꞌca oꞌnøpyøjtzi Dios eyapø oteꞌomo Espiritu Santoꞌis yac onbase, ni øtz jiꞌn ø ṉgønøctøyøy ti nø ndzamu; entonces ø espirituꞌis ꞌyoꞌnøpya Dios, pero jiꞌnø ngønøctøyøyi; y jetse jiꞌnø jujche más musi.
\v 15 Entonces maꞌṉbø mi ndzajmatyame ti vøjø vaꞌcø ndzøcø. Vøjø øtz vaꞌcø oꞌnøy Dios ø espiritujiꞌṉ y vøj vaꞌcø ṉgønøctøyøy ø neꞌṉgø ti nø ndzamu. Vøj vaꞌcø vanø ø espiritujiꞌṉ, y vøj vaꞌcø ṉgønøctøyøy ti nø vaꞌnøyu.
\v 16 Porque oꞌca mitz ⁿvøṉgotzøcpa Dios espiritujiꞌn pero eyapø cumguꞌis ꞌyotejiꞌṉ; entonces oꞌca it jiṉø nømdøc ꞌyaṉmachøꞌtzupø, jej jiꞌn mus ñømø: “Jetse vøj nø mi ⁿnøjayuse Dios yøscøtoyaꞌam”. Jiꞌn mus nøm jetse porque jiꞌn cyønøctøyøy tiyø nø mi ndzamupø.
\v 17 Mitz viyuṉse vøj mi ñømba: “Yøscøtoyaꞌam”, pero jiꞌn mi ṉgotzoṉ jic eyapø pøn jiṉ ijtupø.
\v 18 Yøscøtoya nøjambyøjtzi Dios porque øtz mas muspa ona eyataꞌmbø oteꞌomo que jiꞌn mumu mitztaꞌm.
\v 19 Pero cuando tuꞌmyajuꞌcam vaꞌṉjajmocuy tøvø, más suꞌnbøjtzi ndzam mosay palabra lo que øtz ṉgøñøctøyøpyapø vaꞌcø aṉmayaj øjtzi eyataꞌmbø. Pero diez milpø palabra jiꞌṉ cyønøctøyøyipø jiꞌn sun ndzamø, porque jiꞌn maṉ cyønøctøyøyaje.
\p
\v 20 Tøvøꞌajcutyaꞌm, u cheꞌpø uneꞌis quiꞌpsocuy nøꞌijtatyamu, sino que jujche yava uneꞌis jiꞌn chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy, jetseti mitztaꞌmqueꞌt u mi ndzøctam yatzitzocoꞌyajcuy. Pero jujche tzambøꞌnis quiꞌpsocuy ijtuse, jetseti nøꞌijtaṉgueꞌt mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm.
\v 21 It Diosis ꞌyote jachøꞌyupø que nømba ndø Comi: “Maꞌṉbø ṉgøꞌvejyaj eyaco cumgupyøn, eyapø oteꞌomo oñajpapø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj yøṉ cumgupøn. Pero aunque jetse ndzajmayajø, na jiꞌndyet ma chøjcayaj cuenda”.
\v 22 Jetse oꞌca mijtzomdaꞌm it onbapø eyaco cumgupyø oteꞌomo, quejpa jutipø mijtzomdaꞌm jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø, pero jiꞌn yaj quejay je Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy vaꞌṉjamoyajpapø. En cambio vaꞌcø tø tzaꞌmaṉvajcoya neꞌ ꞌyoteꞌomo, jet señate vaꞌṉjajmoyajpapøcøtoya; pero jiꞌndyet jiꞌn vyaꞌṉjamoyajepøcøtoya.
\v 23 Jetcøtoya oꞌca mumu vaꞌṉjamocuy tøvø mi ijtam tuꞌmdamupø tyumøꞌomo, y eyaco cumguꞌyombø oteꞌomo mi ondamba mumu, entonces oꞌca tøjcøqueꞌtpa nømdøc ꞌyaṉmachoꞌtzupø pøn, oꞌca tøjcøpya jiꞌn vyaꞌṉjamoyepø pøn, maṉba cyomoꞌyaje que mitz ⁿjyovindaꞌmbøte, porque puro jiꞌn ndø cøñøtøyøyipø oteꞌomo nø mi ꞌyondamu.
\v 24 Pero oꞌca mumu mi ñchaꞌmaṉvajcotyamba neꞌ oteꞌomdaꞌm, y oꞌca tøjcøpya jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø pøn o oꞌca tøjcøpa pøn ja chiꞌtøjøpø quiꞌpsocuy vaꞌcø ñøctøyøyø eyapø ote; como mi ꞌyondamba jeꞌis ꞌyoteꞌomo, maṉba cyønøctøyøy mi ondepit que it yatzitzocoꞌyajcuy chocoꞌyomo. Como cyønøctøyøpya mi onde, maṉba chiꞌ cuenta que it cyoja.
\v 25 Y quejpa cøvøꞌñajupø tiyø chocoꞌyomo ityajupø. Jicsyeꞌc maṉba mucscøneꞌc nascøsi vaꞌcø cyønaꞌtzøy Dios. Y maṉba nøm que viyuṉse Dios ijtu mijtzomdaꞌm.
\s Saꞌsa tzøctam mumu tiyø
\p
\v 26 Tøvøꞌajcuy, maꞌṉbø mi ndzajmatyam ti sunba ndzamø. Cuando mi ndyuꞌmdamba, tum pøn vanba, eyapø aṉmaꞌyopya, eyapøꞌis chamba Diosis yaj quejupø tiyø, eyapøꞌis onba eyapø oteꞌomo, eyapøꞌis chaꞌmaṉvacpa eyapø ote. Mumu aṉbøn tzøctamø vaꞌcø nañøcotzoṉdandøjø vaꞌcø más ⁿvyøjø mi ⁿvyaꞌṉjajmotyamø.
\v 27 Oꞌca mi ondamba eyapø oteꞌomo, ondam metzpøn; cuando más tuꞌcaṉbøn; tumdum aṉbøndit ondamø, y como jiꞌn cyønøctøyøyaje eyapø ote, eyapøꞌis tiene que vaꞌcø chaꞌmaṉvac ti nø chamdøju.
\v 28 Y oꞌca ja it muspapøꞌis chaꞌmaṉvacø, más vøj ni i jiꞌn ꞌyon eyapø oteꞌomo ityajumø tuꞌmyajupø pøn. Tyumgøꞌyti muspa ꞌyonø, y muspa ꞌyoꞌnøy Dios eyapø oteꞌomo.
\v 29 Jetsetiqueꞌt tzaꞌmaṉvajcoyajpapø metzcuy tuꞌcay yac tzaꞌmaṉvajcoyajø, mientras más eyataꞌmbøꞌis yac tzøjcayaj cuenda oꞌca viyuṉ jiꞌn vyiyuṉ nø chamdøjupø.
\v 30 Y oꞌca aunque tiyø yac muspa Diosis eyapø poꞌcsupø jeni, entonces nø chamupøꞌis ote, hay que vaꞌcø chaꞌmaṉjejø antes que ma cham eyapøꞌis.
\v 31 Porque jetse mumu muspa mi nchaꞌmaṉvajcotyam tumdum pøn, vaꞌcø ꞌyaṉmayaj mumu aṉbøn, mumu vaꞌcø chajmayajtøjø vaꞌcø vaꞌṉjajmoyajø tumchocoy.
\v 32 Y tzaꞌmaṉvajcopyapø pøꞌnis ñeꞌc ꞌyaṉguiꞌmba jujche maṉba yac yos quiꞌpsocuy Espirituꞌis chiꞌyajupø.
\v 33 Porque Diosis jiꞌn yac syoꞌnatejnømø, sino yac vøṉneñømba.
\p Jujche chøcyajpase aunque juti Diosis ñeꞌ tuꞌmyajpamø,
\v 34 jetseti cuando tuꞌmyajpa vaꞌṉjajmocuy tyøvø, yomotaꞌm tiene que vaꞌcø vøṉneyajø. Porque ja ñøꞌityaj permiso vaꞌcø vejvejneyajø; tiene que vaꞌcø cyømaꞌnøyajø como it jachøꞌyupø jujche Dios aṉguiꞌmbase.
\v 35 Y oꞌca aunque ti sunba ꞌyaṉmayajø; tyøjcomdaꞌm yac aṉgøvaꞌcyaj jyayacøsi, porque cochaꞌajaṉ vaꞌcø vyejvejney yomo ijnømumø tuꞌmyajuꞌcam vaꞌṉjamocuy tøvø.
\p
\v 36 U mi ṉguiꞌpstamu que mitz muspa mi ndzøctam lo que eyataꞌmbø vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis jiꞌn chøcyajepø. Porque jiꞌndyet mitztaꞌm ndzamdzoꞌtztamepø Diosis ꞌyote ni iꞌstøc ja chamøꞌc, ni jiꞌndyet saṉ mitztaꞌm mbøjcochoṉdam Diosis ꞌyote.
\v 37 Oꞌca mi ṉgomoꞌpya que mi nchaꞌmaṉvajcopyapøte, oꞌca mi ṉgomoꞌpya que nøꞌit quiꞌpsocuy Espirituꞌis ñchiꞌupø; entonces tiene que vaꞌcø mi ṉgønøctøyøy que viyuṉse ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy øtz nø mi ⁿjajyandyamupø.
\v 38 Pero oꞌca aunque iꞌis jiꞌn cyønøctøyøy que øtz nø jay ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, entonces jic jiꞌn cyønøctøyøyipøꞌis, u mi ṉgømaꞌnøtyamø.
\p
\v 39 Jetse pues ø mi ndøvøtaꞌm, tziꞌtam pena vaꞌcø mi ndzaꞌmaṉvajcotyamø. Y u mi yaꞌinducyaju eyataꞌmbø oteꞌomo oñajpa.
\v 40 Con respeto tzøctam mumu tiyø y vøpøpit, ni i jana soꞌnateja; vaꞌcø parejo nøctøyøtyøjø ti nø chamdøju.
\c 15
\s Cham Pabloꞌis que visaꞌ Cristo
\p
\v 1 Yøti ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm, maꞌṉbø mi yac jajmutzøctaṉgueꞌt vøjpø ote mi ndzamgopoꞌatyaꞌm øjtzi viꞌna. Yøṉ ote mi mbøjcøchoṉdamu y mi vyaꞌṉjajmondyamba møꞌchøqui porque je vøjpø ote mi ṉgønøctøyøtyamba.
\v 2 Y je vøjpø otepit mi ṉgyotzoctamba. Mi ngyotzoctamba oꞌca mi jamchøꞌtyamba lo que mi ndzajmatyamupø tiyø; mi ngyotzoctamba oꞌca jiꞌn cyomequec mi vaꞌṉjamdame.
\p
\v 3 Porque viꞌna mi ndzamdzoꞌtzatyaꞌmøjtzi øtz mbøjcøchoṉuse øjtzi. Mi ndzajmatyamu que Cristoꞌis tø cocaꞌatyam ndø coja, ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyote.
\v 4 Y mi ndzajmatyaṉgueꞌt øjtzi que Cristo o niptøji y visaꞌu tuꞌcay jamapit ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyote.
\v 5 Y visaꞌujcam, yac is vyin Cefas, y jøsiꞌcam yac isyajqueꞌt vyin je doce apostoles.
\v 6 Jøsiꞌcam misma hora yac isyajqueꞌt vyin más de quientostaꞌmbø vaꞌṉjamocuy tøvø tumøꞌomnaꞌṉ ityaju. Hasta como yøti casi que mumu jejtaꞌm ityajuti, pero vene caꞌyajuꞌam.
\v 7 Jøsiꞌcam yac isqueꞌt vyin Jacobo, y más jøsiꞌcam yac isyajqueꞌt vyin mumu apostoles.
\p
\v 8 Y saṉ ultimotiꞌam øtz yac isqueꞌtuti vyin; pero øtz eyati o apostolesaje, como si fuera une ya pøꞌnajupø.
\v 9 Porque øtz jiꞌn mus vøjcotzøctøjø como eyataꞌmbø apostoles vøjcotzøcyajtøjpase. Y øtz jiꞌn vyøjø vaꞌcø apostolescotzøctøjø, porque yacsutzøcpanaꞌṉtzi vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Dios.
\v 10 Pero apostolesajøjtzi como ijtuse yøti porque Diosis toꞌyaꞌṉøꞌyøjtzi. Y ja cyomequec toyaꞌṉøꞌyøjtzi, porque más vøj yos øjtzi que mumu eyataꞌmbø apostolese. Pero jiꞌndyet øtz yosepø, sino øjtze nøyospapø Diosis ñe pyømijiꞌn.
\v 11 Entonces oꞌca chamyajpapø eyapø apostolesistaꞌm, oꞌca ndzaꞌmba øjtzi; tumbø oteti ndzamdaꞌmbøjtzi, y jetse mi vaꞌṉjamdamu.
\s Maṉba visaꞌyaje caꞌyajupø
\p
\v 12 Y como ndzamgøpucstaꞌmbøjtzi que Cristo visaꞌu caꞌyajupøꞌomo, ¿Tiꞌajcuy nømyajpa vene mijtzomdaꞌmbø que jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø?
\v 13 Porque oꞌca jiꞌnnaꞌṉ visaꞌyaj caꞌyajupø, ni Cristo ja visaꞌønaꞌṉ.
\v 14 Y oꞌca Cristo ja vyisaꞌønaꞌṉ comequectinaꞌṉ ndzamgøpucstaꞌmbøjtzi, y jetseti comequec mi vaꞌṉjamdaṉqueꞌtpanaꞌṉ.
\v 15 Y oꞌca jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø, entonces sutzcucyøsnaꞌṉ tzøꞌpya ndzambase øjtzi jujche chøc Diosis. Porque øtz ndzamgøpucstamba øjtzi que Diosis yac visaꞌ Cristo.
\v 16 Pero oꞌca viyuṉete jiꞌnnaꞌṉ visaꞌyaj caꞌyajupø, entonces ni Cristo ja yac visaꞌønaꞌṉ Diosis.
\v 17 Y oꞌca Cristo ja vyisaꞌønaꞌṉ, comequec mi vaꞌṉjamdambanaꞌṉ y mumu jamasenaꞌṉ mi ṉgoja ijtamu.
\v 18 Y oꞌcanaꞌṉ jetse, tocoyajunaꞌṉ viꞌna caꞌyajupø oyuꞌis vyaꞌṉjamyaj Cristo.
\v 19 Oꞌcanaꞌn san yøtipø itcuꞌyomo ndø ⁿjoꞌctambanaꞌṉ más vyøjom vaꞌcø tø putø Cristojiꞌṉ, entonces como más jiꞌn vyøj itipø pønsenaꞌṉ tø ijtamba que jiꞌn mumu eyataꞌmbø pønse.
\p
\v 20 Pero viyuṉsye visa Cristo cuando caꞌyajupøꞌomnaꞌṉ ijtu. Como tum cosecha cuando ijtzoꞌtzpa jet mas vøjpø, jetse Cristo mas vøjpø y por eso cyoviꞌnajøpø. Vyaꞌṉjamyajpaꞌis Cristo y caꞌyaju, jeꞌis cyoviꞌnajøtaꞌm. Caꞌyaju pero como tø øṉba y tø saꞌpase, jetse maṉba visaꞌyaje.
\v 21 Porque jujche tumbø pøꞌnis chøquipit caꞌtzoꞌtznømu, jetsetiqueꞌt tumbø pøꞌnis chøquipit visaꞌtzoꞌtznøṉgueꞌtu.
\v 22 Porque como mumu tø caꞌtamba porque Adaꞌnis tø tyøvøtaꞌm, jetsetiqueꞌt mumu maṉba tø tziꞌtam quenguy como Cristoꞌis tø tyøvøtaꞌm.
\v 23 Pero tumdum pøꞌnis ꞌyora cuando nuꞌcpa maṉba visaꞌe. Cristo vinbø visaꞌtzoꞌtzu. Como tum cosecha ijtzoꞌtzpase, jetse visaꞌtzoꞌtz Cristo y jet visaꞌyajpapøꞌis cyoviꞌnajøpø. Y hasta minba Cristo, jicsyeꞌcam maṉba visaꞌyaj jeꞌis ñeꞌtaꞌm.
\v 24 Jøsiꞌcam nuꞌcpa yajcuy, cuando Cristoꞌis maṉba chiꞌocuꞌyaj ꞌyaṉguiꞌmguy Jyata Dioscøsi yac jøcøjayajujcam aunque jujchepø møjaꞌṉ anguiꞌmbapøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, mumu coviꞌnajøꞌstam ꞌyaṉguiꞌmguy, mumu myøjaꞌṉomdaꞌmbøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, mumu pømiꞌøyupøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy. Mumu maṉba yac jøcøpøjayaje.
\v 25 Pero Cristo tiene que vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø como møjaꞌṉ aṉguiꞌmbase hasta que yac mochquecyajpa mumu quiꞌsayajpapøꞌis.
\v 26 Último Cristoꞌis maṉba yaj caꞌcuy. Como tum enemigo yaj caꞌtøjpase y jiꞌnam chøꞌy, jetse jiꞌnam ma it caꞌcuy.
\v 27 Diosis cyot Jesús vaꞌcø ꞌyanguiꞌm mumu ticøsi. Cuando it jachøꞌyupø que ñeꞌc aṉguiꞌmba mumuticøsi, ndø cønøctøyøpya que Jesusis jiꞌn ꞌyaṉguiꞌm Jyata Dios. Porque Jyata Diosis ꞌyaṉguiꞌm Jesús vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm mumuticøsi.
\v 28 Y cuando mumu tiyø tzøꞌpya Diosis ꞌYuneꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit, ꞌYune mati tzøꞌcyeꞌt Jyata Diosis ꞌyaṉguiꞌmguiꞌpit. Porque Dios cyojtupøꞌis ꞌYune vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm mumuticøsi. Entonces tyumgøꞌy Dios maṉba aṉguiꞌm mumticøsi.
\p
\v 29 Y oꞌca jiꞌn jetse, entonces joviꞌajcuyete vaꞌcø nøꞌjiꞌṉ nøꞌyøyajø caꞌyajupøcøtoya oꞌca ni jujche jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø.
\v 30 Oꞌca jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø, joviꞌajcuyete vaꞌcø ijtam øjtzi fácil tø yaj caꞌtøjpamø aunque ti hora.
\v 31 Como viyuṉsyepø tiyø que øtz vøṉgotzøcpa Dios porque mitz vaꞌṉjamdamba ndø Comi Jesucristo, øtz ndzaꞌmaꞌṉvajcu ancø jeꞌis ꞌyote, jetsetiqueꞌt viyuṉsepø tiyø que aunque ti jama fácil caꞌpøjtzi o si no yaj caꞌtøjpøjtzi.
\v 32 Como aunque jujchepø pøꞌnis cyoquijpase, oꞌca jetsenaꞌn cuando Efeso cumguꞌyomo oꞌyø nøṉguip sunupøꞌis yaj caꞌø como yach copøꞌnis tø yaj caꞌyajpase, entonces ni jujchenaꞌṉ ja ñøvøꞌajønaꞌṉtzi oꞌca jiꞌnaṉ visaꞌyaj caꞌyajupø. Entonces mejornaꞌn vaꞌ tø nømø: “Tø cuꞌjtaꞌi, tø uctaꞌi, ndø nøṉgøjtaꞌi ndø gusto; pues jomi vøstøcmøy  maṉba tø caꞌtame”.
\p
\v 33 U mi yac aṉgømaꞌcøtyam mi ⁿvin. Porque nømnømbase, “Oꞌca tumøꞌom tø vijtamba yatzipø ndø tøvøjiꞌṉ, entonces ndø yac tzacyajpa vøjpø ndø costumbretaꞌm”.
\v 34 Cuendatzøctam mi ⁿvin vaꞌcø mi ijtam vøjø, u cyojatzøctamu. Porque ityaj mitzjiꞌṉdaꞌm jiꞌn cyønøctøyajepøꞌis ni tiyø Diosis ñeꞌ. Øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi yøcse que it jiꞌn cyønøctøyajepøꞌis Diosis ñeꞌ vaꞌcø mi ndzaꞌajcuchiꞌtamø.
\s Chajmapya jujche maṉba visaꞌyaj caꞌyajupø
\p
\v 35 Pero tal vez iyø jutipø nømba: “¿Jujche maṉba visaꞌyaje caꞌyajupø? ¿Quién sabe jujchepø quene maṉba ñøvisaꞌyaje?”
\v 36 ⁿJyovimbø mijtzi. Porque cuando ndø nijpa tømbu, tiene que vaꞌco yaj tømbu vaꞌcø quiꞌm ꞌyune.
\v 37 Saṉ tømbu ndø nijpa, jiꞌn ndø nijpay cyuy møjapø, que sea trigo, que sea eyapø tømbu.
\v 38 Pero Diosis yaj cuꞌyøpya tumdumbø tømbu jujche syunbase. Tumdumbø tømbu eyati yaj cuꞌyøpya segun tiyø tømbu ndø nijpa.
\v 39 Mumu sis jiꞌn tum goꞌma. Pøꞌnis syis tumgoꞌma; y copøꞌnis syis eyati; y coqueꞌis syis eyatiqueꞌt, palomaꞌis syis eyatiqueꞌt.
\v 40 Ityajqueꞌt tzajpomdaꞌmbø tiyø. Ityaj nascøstaꞌmbø tiyø. Tzajpomdaꞌmbø eyati søꞌṉyajpa, nascøstaꞌmbø eyati  søꞌṉyajpa.
\v 41 Jama eyati søꞌṉba y poya eyati søꞌṉba; también matza eyati søꞌṉyajqueꞌtpa; y it matza jiꞌn parejo søꞌṉyaje. Ityaj møja søꞌṉyajpapø, ityaj cheꞌ søꞌṉyajpapø.
\v 42 Jetseti maṉba tujqueꞌte cuando visaꞌyajpa caꞌyajupø. Ndø nijpupø putzpa, pero visaꞌupø jiꞌnam pyutz nunca.
\v 43 Ndø nijpupø, ni ti jiꞌn yoscuy; pero visaꞌupø, saṉ vøjcoꞌnipø tiyete. Ndø nijpupø mochipøte; visaꞌuꞌjcam pømiꞌøpya.
\v 44 Ndø nijpa nascøspø coṉña, visaꞌpa Espiritupø. It nascøspø coṉña; it espiritupø coṉña.
\p
\v 45 Y jetse it jachøꞌyupø: “Vinbø Adán tuc pøn quenbapø”. Ultimopø Adán espiritupøte y Jesusete syajpapøꞌis quenguy.
\v 46 Pero viꞌnapø nascøspønaꞌṉete, jiꞌndyenaꞌṉ espiritupø. Y minba jøsiꞌjcam, espiritupøtimete.
\v 47 Vinbø pøn naspø tujcu y nascøspø pønaꞌṉete. Metzaꞌombø ndø Comite minupø tzajpomo.
\v 48 Ijtusenaꞌṉ naspø pøn, jetseti tø ijtaṉqueꞌtpa nastaꞌmbø. Ijtuse ndø Comi tzajpombø, jetseti tø øjtzi tø vaꞌṉjamdambapøꞌis ndø Comi tzajpomdaꞌmbøse maṉba tø ijtanqueꞌte.
\v 49 Jujche quenbase naspø pøn, jetseti tø quendaṉgueꞌtpa yøti; pero jujche quenbase tzajpom minupø; jetseti maṉba tø quendaṉgueꞌte jøsiꞌcam.
\p
\v 50 Tøvøꞌajcuy, mi ndzajmatyamba que sisøyupøꞌis y nøꞌpiꞌnøyupøꞌis jiꞌn mus pyøjcøchoṉ itcuy Diosis itcuꞌyomo. Ni yajpapø jiꞌn mus it jiꞌn yajemø ni tiyø.
\v 51 Y yøti cømaꞌnøtyamø porque manba mi ndzajmatyame jiꞌnaꞌṉ mustøjipø viꞌnacsyeꞌṉomo: Jiꞌn mumu ma tø caꞌtame. Pero mumu maṉba tø cacpøꞌtandøji.
\v 52 Joviseti chøtyøṉ orati como tø itzcotznepya, jetse jovisyeti maṉba tø cacpøꞌtandøji cuando muꞌnømba yajnømbaꞌcamete. Porque maṉba muꞌnømi, y caꞌyajupø maṉba visaꞌyaje vaꞌcø nunca jana cyaꞌvøtzøcyajø, y tø øtztaꞌm maṉba tø cacpøꞌtandøji.
\v 53 Porque como tø mescøyojpase, jetseti maṉba tø tuqui. Ndø tzacpa putzpapø y ndø pøcpa jiꞌn pyutzipø. Ndø cacpøꞌpa maṉbapønaꞌṉ caꞌe, ndø pøcpa jiꞌn cyaꞌepø.
\v 54 Entonces ndø tzactamuꞌcam putzpapø y ndø pøctamuꞌcam nuncø jiꞌnam pyutzipø; y cuando ndø ndzacpøꞌtamuꞌcam ndø coṉña caꞌpapø, y nø pøctamuꞌcam jiꞌnam cyaꞌepø nunca; entonces maṉba tuqui jujche ijtuse jachøꞌyupø: “Ndø tondamuꞌcamete, jiꞌnam ma tø caꞌtame nunca.
\v 55 Viyuṉsye jiꞌnam it caꞌcuꞌis pyømi vaꞌcø tø yacsutzøcø. Viyuṉse ndø tondamuꞌam, jiꞌnam tø tzøꞌtyam tzatøjcomo”.
\v 56 Ndø cojaꞌis chøquipit tø caꞌpa; y porque it anguiꞌmguy, por eso sunba ndø tzøc yatzi tzocoꞌyajcuy, y por eso tø yaj cojaꞌajtøjpa.
\v 57 Pero vøcoꞌnipøte Dios, porque jeꞌis tø yac tonba porque ndø Comi Jesucristoꞌis tø cotzoṉba.
\p
\v 58 Por eso ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø mi sundambapø øjtzi, vaꞌṉjajmotyam møꞌchøqui, nunca u mi jajmbøtam mi vaꞌṉjajmoṉguy. Mumu jamase tzøctam más vøti ndø Comiꞌis yoscuy, porque mi mustamba que jiꞌn comequec mi yosatyame ndø Comi.
\c 16
\s Tumin duꞌmguy vaꞌṉjamocuy tøvøcotoyataꞌm
\p
\v 1 Yøti maꞌṉbø mi ndzam tumin duꞌmguy vaꞌṉjajmocuy tøvøcøtoyataꞌm. Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndzøctaṉgueꞌta jujche aṉguiꞌmyaj øjtzi Galacia nasom tuꞌmyajpapø ndø Comiꞌise ñeꞌtaꞌm.
\v 2 Tumdum semana tzoꞌtzcuy jama, tumdum pøn veꞌnbujtamø usy mi ndumin segun jujcheꞌṉom mi ṉganatzøctamu, y aṉneꞌctamø. Y entonces cuando miꞌnbøjtzi, listo ijtuꞌcam tumin tuꞌmupø, jana jicsyeꞌctøc mi nduꞌmdamø.
\v 3 Cuando nuꞌcpøjtzi, entonces øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvejyaj pøn mitz ṉgøpiṉdamupø  vaꞌcø ñømaṉyaj Jerusaleꞌnomo tumin mi vaꞌctziꞌtamupø;  y vaꞌcø ñømaṉyaj carta mitz jandyamupø.
\v 4 Y oꞌca vøjø vaꞌcø maṉgueꞌt øjtzi, maṉyajpa øtzjiꞌṉ.
\s Jut quiꞌpsu Pabloꞌis vaꞌcø myaꞌṉøyø
\p
\v 5 Cøjtuꞌcam øjtzi Macedonia nasomo, maꞌṉbø nuꞌc mitz ijtamumø, porque maꞌṉbø cøt Macedonia nasomo.
\v 6 Tal vez maꞌṉbø yaꞌe mitzjiꞌndaꞌm. Tal vez jiṉ maꞌṉbø ṉgøjtay pacac aṉsøṉ. Entonces muspa mi ndø cotzoṉdamø jut maꞌṉbø mave; vaꞌcø mi ndø tziꞌtam ti maꞌṉbø suni tuṉgøtoya.
\v 7 Porque jiꞌnø sun vaꞌcø saṉ pocyøtø, pero suꞌnbø yaꞌyø mitzjiꞌṉdaꞌm, oꞌca tziꞌpa permiso ndø Comiꞌis.
\v 8 Pero maꞌṉbø tzøꞌy Efeso cumguꞌyomo hasta que nuꞌcpa Pentecostés jama.
\v 9 Porque yøꞌqui øtz ndziꞌpa cuenda que vøti muspø ndzøc ndø Comiꞌis yoscuy, y maṉba put vyøꞌom ø ⁿyoscuy; pero it vøti yaꞌinducjoꞌyajpapøꞌstzi.
\p
\v 10 Oꞌca nuꞌcpa Timoteo, cotzoṉdamø vaꞌcø it contento mitzjiꞌṉdaꞌm; porque jujche øtz ndzøcpa ndø Comiꞌis yoscuy, jetseti jeꞌis chøjqueꞌtpa.
\v 11 Por eso u mi ṉgonoctam Timoteo. Cotzoṉdamø, tziꞌtam tuṉgøtoya ti nø syunu, contento vaꞌcø min tuꞌnø. Porque nøꞌmø joꞌṉgu mapø mini eyapø ndø tøvøjiꞌṉdaꞌm.
\v 12 Ndø tøvø Apolos jana tumnac ⁿnøjmajoꞌyøjtzi vaꞌcø maṉ mi ndyuꞌndamø eyapø ndø tøvøjiꞌṉdaꞌm. Pero ni jujche ja syun myaṉ yøti. Maṉba mi ndyuꞌnistame cuando itpa lyugar.
\s Ultimopø yuschiꞌocutyaꞌm
\p
\v 13 Tzøctam cuenda mi ⁿvin vaꞌṉjajmotyamø møꞌchøqui, tzambønse ijtamø, más tziꞌtam mi mbømi vaꞌcø mi ndondamø.
\v 14 Mumu ti mi ndzøctamba, tzøctam mi sundamba aṉcø mi ndøvø.
\p
\v 15 Ø mi ndøvøtaꞌm, mi mustamba que Acaya nasomo, viꞌna o vaꞌṉjajmoyaje Estefanasis fyamilia, y jeꞌis chiꞌocuyajyaj vyin vaꞌcø yosyaj vaꞌṉjajmocuy tøvøcøtoyataꞌm.
\v 16 Jetcøtoya mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyam chiꞌocuyajyajuꞌis vyin jetse, y vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyam mumu yosyajpapø y cotzoꞌṉoyajpapø jetjiꞌṉdaꞌm.
\v 17 Casøpyøjtzi porque miñajuꞌam Estéfanas, Fortunato y Acaico. Pues jeꞌis chøcyaju mitz ja musøpø mi ndzøctamø, porque ja mi ijtamønaꞌṉ yøꞌqui.
\v 18 Jiꞌquistaꞌm yac tziꞌṉbøꞌjayaj ø ndzocoy y mi ⁿyac tziꞌṉbøꞌjayajqueꞌt  mi ndzocotyaꞌm. Hay que vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyam jetsetaꞌmbø.
\p
\v 19 Mi  ṉgyøꞌvejatyamba dyus mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøꞌstaꞌm tuꞌmyajpapøꞌis  Asia nasomo. Y mi ṉgyøꞌvejatyaṉgueꞌtpa vøti dyus ndø Comiꞌis ñøyicøsi Aquilaꞌis y Priscilaꞌis y jeꞌis  tyøjcom tuꞌmyajpapøꞌis.
\v 20 Mi ṉgyøꞌvejatyamba dyus mumu mi vaꞌṉjajmonguy  tøvøꞌstaꞌm; y na syuctandøjø masanbø suꞌcocujiꞌṉ.
\p
\v 21 Øjchøṉø Pablo ø neꞌ ø ṉgøꞌjiꞌṉ nø mi ⁿjajyandyamu ø ⁿyuschiꞌocuy.
\p
\v 22 Jiꞌn syunipøꞌis ndø Comi Jesucristo, tiene que vaꞌcø yachcøvejøyø Diosis vaꞌcø tocoyø. ¡Mijchø ø mi Ṉgomitaꞌm, minø!
\p
\v 23 Oꞌnømbøjtzi Dios vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdamø ndø Comi Jesucristoꞌis ñeꞌ vyøꞌajcupit.
\v 24 Mi sundaꞌmbøjtzi mumu mitztaꞌm ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi. Amén. 
