\id GAL
\h Gálatas
\toc1 Gálatas
\mt1 La Carta a Los Gálatas
\mt2 Carta Chøjcayaj Galacia Nasomdaꞌmbø Apøstol San Pabloꞌis
\c 1
\p
\v 1 Øjchøṉø Pablo, øjchøṉ apostoles. Pero jiꞌn chøṉ pøꞌnis cyøpiṉupø, ni jiꞌndyet chøṉ pøꞌnis cøꞌvejupø; sino Jesucristoꞌis cøꞌvejøjtzi y ndø Janda Diosis. Jic ndø Janda Dios yac visaꞌupøꞌis Cristo cuando caꞌujacam.
\v 2 Mi jajyandyamba mijtzi yøꞌqui jen mi nduꞌmdambapøꞌis ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø Galacia nasom mi ijtamupøꞌis. Øtz ijtamuse yøꞌqui mi vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌis nø mi ṉgøꞌvejatyam yuschiꞌocuy.
\v 3 Oꞌnømbyøjtzi ndø janda Dios y ndø Comi Jesucristo más vøti vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdamø y vaꞌcø mi yac ijtam mas vøjø.
\v 4 Yøṉ Cristoꞌis chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø cyocaꞌay ndø cojataꞌm y vaꞌcø tø yaj cotzoctamø. Tø yaj cotzoctamu jana tø vijtam tuꞌmbac parejø yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ yøti ijnømuse nascøsi. Jetse syunu ndø Janda Diosis vaꞌcø jetse tyucø.
\v 5 ¡Ndø vøṉgøtzøctaꞌ Dios ijtuse pøꞌnis mumu jamacøtoya! Amén.
\s Ja it más eyapø Diosis ꞌyote jujche vaꞌcø tø cotzoctamø
\p
\v 6 Nømayaꞌmbøjtzi porque prontoti nø mi ndzactam Dios. Aunque Diosis mi ⁿvyejandyamu vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø Cristoꞌis  vyøꞌajcupit, y nø mi ndzactamu. Y nø mi mbøjcøchoṉdamu eyapø vaꞌṉjajmocuy eyapøꞌis chambapø. Nømyajpa: Yøcse mi ṉgyotzoctamba. Pero jiꞌndyet viyuṉbø.
\v 7 Pero ja it más eyapø vaꞌṉjajmocuy vaꞌcø jujche tø cotzoctamø. Pero it syunbapøꞌis mi nchøctocojatyam mi vaꞌṉjajmoṉguytaꞌm. Cristoꞌis vøjpø ꞌyote sunba cyacpøtocojayajø.
\v 8 Pero oꞌca aunque iꞌis mi ñchajmatyamba eyapø vaꞌṉjajmocuy jujche vaꞌcø tø cotzoctamø jiꞌndyet øtz mi ndzajmatyamuse, tiene que vaꞌcø tyocoy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Aunque øtz tiene que vaꞌcø tocotyamø, aunque tzajpombø angeles tiene que vaꞌcø tyocoya, oꞌca sunba cyacpøtocojay Cristoꞌis vøjpø ꞌyote.
\v 9 Oyuꞌam mi ndzajmatyam viꞌna, jetseti mi ndzajmatyaṉgueꞌtpa yøti: Oꞌca aunque iꞌis mi nchajmatyamba eyapø vaꞌṉjajmocuy jujche vaꞌcø tø cotzoctamø, jiꞌndyet mi mbøjcøchoṉdamuse; tiene que vaꞌcø tyocoyaj Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\p
\v 10 Muspa mi nchiꞌtam cuenta que jiꞌnø ndzam jetse vaꞌcø ñøjayaj pøꞌnis que vøjpø pøn chøṉø. Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø vøjpø pøn gotzøcø Diosis y jiꞌn pøꞌnis. Oꞌca sunbatøcnaꞌṉ øjtzi vaꞌcø vøjpø pøn gotzøcyaj ø mbøndøvøꞌis, jiꞌnaꞌṉø Cristoꞌis ñuꞌcscuy.
\s Jujche yoschoꞌtz Pablo Dioscøꞌmø
\p
\v 11 Pero viyuṉsepø tiyø mi ndzajmatyamba øjtzi, ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø. Mi ndzajmatyamba que vøjpø ote øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyambapø, jiꞌndyet pøꞌnis quiꞌpscøpoꞌu.
\v 12 Porque jiꞌnche pøꞌnis ø tzajmayupø, ni jiꞌnche pøꞌnis aṉmayupø, sino que Jesucristoꞌis yac musøjtzi.
\p
\v 13 Porque mi mandamuꞌam jujche øjtzi oyuse iti cuando vaꞌṉjambanaꞌṉtzi Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy. Mi mustambaꞌm jujche øtz mayaꞌaṉse ⁿyacsutzøcyajpanaꞌṉtzi tuꞌmyajpapø Dioscøꞌmø. Maṉbanaꞌṉ ø ⁿocyajyaje.
\v 14 Y más suñi ndzøjcapyanaꞌṉ øjtzi Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy que jiꞌn vøti ø ame ndøvøꞌis ø ngumguy tøvøꞌis chøjcayajese Porque øtz más suñinaꞌṉ ndzøjcapya øjtzi ø mbeca jata tzuꞌṉguꞌis cyostumbre.
\v 15 Pero Diosis cyøpiꞌṉøjtzi antes que pøꞌnajøjtzi, y vejaꞌyøjtzi porque ñeꞌc suꞌnøjtzi.
\v 16 Por eso cuando ñeꞌ Diosis syunuꞌcyseꞌṉomo, entonces yaj quejay øjtzi ñeꞌ ꞌYune vaꞌcø ṉgomusayø, vaꞌcø ndzamgøpucsøjtzi aunque jutpø pøꞌnomo. Entonces jisyeꞌc ja myeꞌndzøjtzi pøn tzaꞌmaṉvajcapyapøꞌstzi ti vøj ndzøcø.
\v 17 Y ni ja myaꞌṉøjtzi Jerusalén gumguꞌyomo ityajumønaꞌṉ más viꞌnataꞌmbø apostoles que jiꞌn øjtzi. Pero maꞌṉøjtzi Arabia nasomo y jiṉø vituꞌqueꞌtøjtzi Damasco cumguꞌyomo. 
\p
\v 18 Y entonces cøjtuꞌcam tujtay ame oꞌyøjtzi Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø maṉ nduꞌn Pedro, y yøjta jama jamacøjtøjtzi jic Pedrojiꞌṉ.
\v 19 Pero ja ⁿisøjtzi eyataꞌmbø apostoles más que ⁿisu ñeꞌc ndø Comiꞌis myuqui Jacobo.
\v 20 Yøcse nø mi jajyandamuse, Diosis ispa que jiꞌn nø sujtzu.
\p
\v 21 Jøsiꞌjcam maꞌṉøjtzi Siria nasomo y Cilicia nasomo.
\v 22 Pero Judea nasombø tuꞌmyajpapø Cristoꞌis ñøyicøsi, jeꞌis jiꞌnaꞌṉø ispøcyaj øjtzi, porque ja isyajøtøꞌcnaꞌṉ.
\v 23 Unico myañaju que tzamdøju: Je viꞌna oyuꞌis yacsutzøcyaje  yøti chamgøpucspa vaꞌṉjajmocuy viꞌna sunbapønaꞌṉ  yajø.
\v 24 Y vyøcotzøcyaj Dios porque jetse yaj quiꞌpsvituꞌøjtzi.
\c 2
\s Eyataꞌmbø apostolesis pyøjcøchoṉyaj Pablo
\p
\v 1 Entonces jøsiꞌcam cøjtuꞌcam catorce ame vøco maṉvøjøtzøjqueꞌt øjtzi Jerusalén gumguꞌyomo Bernabéjiꞌṉ, y øtz nømaṉgueꞌtutiꞌtzi Tito.
\v 2 Maꞌṉøjtzi porque yac musø Diosis que jetsenaꞌṉ sunba vaꞌcø ndzøcø. Cuando neꞌti ijtaꞌmøjtzi ndø tøvøjiꞌṉ coviꞌnajø cotzøcyajtøjupø, entonces ndzaꞌmaṉvajcaꞌyøjtzi jic vøjpø ote øtz ndzamgøpucspase eyataꞌmbø pøꞌnomo lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm. Jetse ndzøjcøjtzi vaꞌcø jana yaj ø ⁿyosaṉ ndzøjcupøꞌtzi y mapøtøꞌc ndzøqui. 
\v 3 Pero ø nønduṉ Tito, aunque griego pønete, ja pyenatzøcyajø vaꞌcø syeñaꞌøtyøjø Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ (aunque ijtunaꞌṉ jiṉø sunupøꞌis yac señaꞌøyajtøjø).
\v 4 Porque jiṉ ityajunaꞌṉ nømyajpapøte que vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌmete pero jiꞌndyet jictaꞌm. Nuꞌmnøtøjcøyajtøju vaꞌcø cyøqueꞌnøjayaj jujche libre tø ijtamba Cristo Jesusjiꞌṉ vaꞌcø jana ndø tzøc jetsepø aṉguiꞌmguy. Sununaꞌṉ penatzøctaꞌmøjtzi va;cø ⁿyaj copujtam anguiꞌmguy jetsepø.
\v 5 Pero ni jujche ja nchøctaꞌmøjtzi jeꞌis syuñajpase ni chøtøn hora. Porque oꞌca ndzøctambanaꞌṉ øjtzi jeꞌis syunbase, jiꞌnaꞌṉ mus mi vaꞌṉjamaꞌṉøtyam viyuṉsyepø  vøjpø ote.
\p
\v 6 Pero pøꞌnis cyomoꞌyajupø oꞌca coviꞌnajøtaꞌmete, jeꞌis ja chajmayajøjtzi ni ti jomepø. Pero aunque sea coviꞌnajøꞌajø, aunque jiꞌn cyoviꞌnajøꞌaje, øtz nømba que jiꞌndyet ni tiyø. Porque mumu pøn parejote Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 7 Pero jic coviꞌnajøꞌis ja chajmayajøjtzi ni tiyø jomepø, sino que chiꞌyaj cuenta que øtz tzamdziꞌtøjøjtzi vøjpø ote vaꞌcø ndzamgøpucs aunque jutipø pøꞌnomo, mientras Pedro tzamdziꞌtøju vøjpø ote vaꞌcø chamgøpucs Israel pøꞌnomo.
\v 8 Porque cyotzoṉupøꞌis Pedro vaꞌcø mus chamgøpucsoy vøjø Israel pøꞌnomo, mismo jeꞌis cotzoꞌṉøjtzi vaꞌcø musø tzamgøpucsoy vøjø eyataꞌmbø pøꞌnomo. 
\v 9 Y comoꞌyajtøjpanaꞌṉ Jacobo y Pedro y Juan oꞌca más coviꞌnajøtaꞌmete. Cuando chiꞌyaj cuenta jeꞌis que Diosis cotzoꞌṉøjtzi jetse vaꞌcø yosa, entonces nøcøꞌmitztaꞌmøjtzi Bernabejiꞌṉ vaꞌcø myustøjø que vyøꞌmøyaju øtz ndzøctambase. Vyøꞌmøyaju que vaꞌcø yostaꞌmøjtzi aunque jujchepø pøꞌnomo, y ñeꞌc vaꞌcø yosyajø Israel pøꞌnomo.
\v 10 Único syuñaju vaꞌcø jamdaꞌmøjtzi pobretaꞌmbø vaꞌcø ṉgotzoṉdamø, y jetse øtz de por si na sunu ndzøjqueta.
\s Pabloꞌis ñøjay Pedro que jiꞌn vyøj nø chøjcuse
\p
\v 11 Pero minuꞌc Pedro Antioquía cumguꞌyomo, ⁿnøjaꞌyøjtzi pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui que jiꞌnaꞌṉ vyøj nø chøjcuse.
\v 12 Porque ja miñajøꞌctøc Jerusalén cumguꞌyombø pøn cyøꞌvejyajupø Jacoboꞌis, cuꞌtpanaꞌṉ Pedro jiꞌndyet Israel pøꞌnomo. Pero cuando miñajuꞌcam jic pøn cyøꞌvejyajupø Jacoboꞌis, caꞌṉbøꞌ Pedro, tzuꞌṉ nø cyuꞌtupøjiꞌṉ. Jetse chøjcu porque ñaꞌtzpanaꞌṉ cyoquipyajpapøꞌis costumbre vaꞌcø syeñaꞌøyaj vyin; porque nø cyuꞌtupøjiꞌṉ, ja syeñaꞌøyajøpøte.
\v 13 Entonces eyapø vaꞌṉjajmoyajpapø Israel pøn tzuꞌṉyajqueꞌtu, como Pedroꞌis chøjcuse, aunque myusyaju que muspanaꞌṉ cyuꞌtyaj nø cyuꞌtyajupøjiꞌṉ. Hasta Bernabé jetse tzuꞌṉgueꞌt jetjiꞌṉ jiꞌn vyøjpø quiꞌpsocuyjiꞌṉ.
\v 14 Pero cuando ⁿisøjtzi que jiꞌnaꞌṉ chøcyaj vøjpø ote viyuṉsye, entonces øtz ⁿnøjaꞌyøjtzi Pedro mumu tuꞌmyajupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui: “Mitz mi Israel pønete, pero mi ndzøcpa como jiꞌndyet Israel pøꞌnis chøcyajpase. Jiꞌn mi ⁿyaj coput Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm. Entonces ¿tiꞌajcuy sunba mi mbenatzøcyaj aunque jutzpø pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn vaꞌcø yaj coputyaj Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm?”
\s Israel pøn cotzocyajpa vyaꞌṉjajmocupit
\p
\v 15 Viyuṉse tø øtz Israel pøndaꞌmete porque jetseti pøꞌnajtaꞌṉgueꞌtu como Israel pønse. Tø øtz ja it ndø coja como aunque ipø pøꞌnis ñeꞌse.
\v 16 Pero ndø mustamba que jiꞌn tø vyøꞌom puti Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ndø neꞌ ndø tzøquijiꞌṉ aunque ndø yaj copujtajoꞌpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy; sino vøꞌom tø putpa oꞌca ndø vaꞌṉjamba Jesucristo. Jetcøtoya ndø vaꞌṉjamdamba Jesucristo vaꞌcø vyøjom tø pujtamø porque ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø Cristo, y jiꞌndyet porque ndø yaj copujtapya aṉcø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. Porque ni i ja it yaj copujtapyaꞌis Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø jetse vyøjom putø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\p
\v 17 Pero tø øtz oꞌca sunba pujtam vyøjom Diosis vyiꞌnaṉdøjqui Cristojiꞌṉ, y quejpa que todavía øtz cojatzøqui tø pøndaꞌmetqueꞌt; jiꞌndyet Cristoꞌis tø tziꞌpa quiꞌpsocuy vaꞌcø tø cojapaꞌtø. Pues Cristoꞌis ni jujche jiꞌn jetsepø quiꞌpsocuy tø tziꞌtamø.
\v 18 En cambio ndø neꞌc ndø tzøcpa ndø coja oꞌca ndø ndzacpa jiꞌn vyøjpø costumbre, y jøsiꞌcam minba ndø vøco pøjcøchoṉgueꞌte.
\v 19 Como ja mus ndzøjcay Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy, entonces ja ṉguiꞌpsøjtzi øꞌca maṉba cotzoc jetse, y por eso caꞌuse tzøꞌyø aṉguiꞌmguꞌis ñøyicøsi; pero en cambio quenbatiꞌtzi Diosis ñøyicøsi.
\v 20 Como si fuera tumø maꞌmøtyøjøjtzi cruzcøs Cristojiꞌṉ vaꞌcø caꞌø, pero quenbatiꞌtzi. Pero jiꞌndyet øtz quene yøti, sino Cristo quenba ø ndzocoꞌyomo. Y yøti mientras nascøspø pønse ijtøjtzi, vaꞌṉjambøjtzi Diosis ꞌYune vaꞌcø cotzoꞌṉø. Jeꞌis sungoꞌnøjtzi y chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø cocaꞌøjtzi.
\v 21 Jiꞌnø suni vaꞌcø jana ndø tziꞌ cuenta ti chøc Diosis tø øtzcøtoya ñeꞌc vyøꞌajcupit. Porque oꞌca vyøjomnaꞌṉ tø putpa aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø yaj coputø, comequectinaꞌṉ caꞌ Cristo.
\c 3
\s Tiene que vaꞌcø ndø vaꞌnjam Cristo porque ja ndø yaj coput aṉguiꞌmguy
\p
\v 1 Mi ⁿjyovindaꞌmbøte Galacia pøndaꞌm. ¿Iꞌis mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamu vaꞌcø jana mi ṉgømaꞌnøtyam viyuṉbø tiyø? Mi viꞌnaṉdøjquitaꞌm ndzaꞌmaṉvajcøjtzi suñi jujche maꞌmøtyøjuse Jesucristo cruzcøsi, vaꞌcø mi mustam suñi si fuera mi neꞌc mi istamuse.
\v 2 Yøṉdite suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi ndø tzajmatyamø: ¿Será que mi mbøjcøchoṉdamu Espíritu Santo porque mi ⁿyaj copujtamu aṉcø aṉguiꞌmguy? Pero jiꞌndyet jetse. Sino mi mbøjcøchoṉdamu Espiritu Santo porque mi ṉgømaꞌnøndyamu aṉcø vøjpø ote y mi vaꞌṉjamdamu.
\v 3 Mi ⁿjyovindaꞌmbøte. Como Espiritu Santoꞌis mi ṉgyotzoṉdamu vaꞌcø mi vaꞌṉjajmonchoꞌtztamø, entonces ¿jutznømø muspa mi yac taꞌnbøꞌ mi vaꞌṉjajmoṉguy mi neꞌṉgø nascøspø quiꞌpsocujiꞌṉ?
\v 4 ¿Será que comequecti mi istam toya sone ticøsi? Ojalá jiꞌn comequec.
\v 5 Diosis mi ñchiꞌtamba Espiritu Santo y chøcpa milagroꞌajcuy mi ⁿviꞌnaṉdøjquitaꞌm. Tziꞌtam cuenta oꞌca jetse chøcpa porque mi ⁿyaj copujtamba aṉcø aṉguiꞌmguy, o si no porque mi vaꞌṉjamdamba aṉcø vøjpø  ote mi ṉgømaꞌnøtyambapø.
\p
\v 6 Jetsetinaꞌṉ Abrahamgueꞌt; Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios y por eso Dios nømu: “Abraham vøj pujtu ø viꞌnaṉdøjqui porque vaṉjaꞌmbøjtzi”.
\v 7 Jetcøtoya mustamø que Abraham vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis pyeca jata tzuꞌṉguyete.
\v 8 Y it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø que viꞌna o chamdøji que Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaje aunque iyø aunque jiꞌndyet Israel pøn oꞌca vyaꞌṉjamyajpa Dios. Jetseti Diosis viꞌna o chajmay vøjpø ote Abraham, nømu: “Porque mitz øtz maꞌṉbø ndziꞌ yajyaꞌmocuy, y jetcøtoya mumu nascøstaꞌmbø pønis maṉba pyøjcøchoṉyaj yajyaꞌmocuy”.
\v 9 Jetse Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios y Diosis jetseti chiꞌyajqueꞌtpa yajyaꞌmocuy mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ñeꞌcø.
\p
\v 10 Pero mumu pøn cyomoꞌpyapøꞌis que maṉba yaj copujtay ꞌyaṉguiꞌmguy, jet tocoyajupøte Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Porque yøcse it Diosis ꞌyote jachøꞌyuse: “Tocoyupøte Diosis vyiꞌnaṉdøjqui mumu jiꞌn yaj copujtayepøꞌis ijtuse jachøꞌyupø aṉguiꞌmguy libruꞌomo”.
\v 11 Pero ndø mustamba que ni i jiꞌn ma pyøjcøchoṉ Diosis porque yaj coputpa aṉcø aṉguiꞌmguy, porque jachøꞌyupøte: “Pøn Diosis pyøjcøchoṉu maṉba quene porque vyaꞌṉjamba”. 
\v 12 Pero muspa ndø cømeꞌtza jujche muspa ndø yaj coput  Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy aunque jiꞌn ndø vaꞌṉjamdam  Dios. Porque aṉguiꞌmguy nømba: “Yaj copujtapyapøꞌis  aṉguiꞌmguy maṉba quene porque chøcpa aṉcø ijtuse aṉguiꞌmguy”. 
\p
\v 13 Entonces aunque ja ndø yaj coput aṉguiꞌmguy, Cristoꞌis  tø yaj cotzojcu vaꞌcø jana tø yaj cojaꞌajtøjø. Ñeꞌc Cristo yaj cojaꞌajtøju tø øtzcøtoya, ja tyoyaꞌṉøtyøjø. Como it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote: “Yaj cojaꞌajtøjupøte aunque iyø yaj caꞌtøju cucyøsi”.
\v 14 Jesucristo cruzcøsi maꞌmgatøju, vaꞌcø mus chiꞌ yajyaꞌmocuy Diosis aunque iyø aunque jiꞌndyet Israel pøn; mismo yajyaꞌmocuy chiꞌuse Abraham, jet vaꞌcø chiꞌyajqueꞌt aunque iyø. Jetse tujcu vaꞌcø mus ndø pøjcøchoṉdam Espiritu Santo Diosis opø chame maṉba tø tziꞌ ndø vaꞌṉjamdamu aṉcø.
\s Diosis viꞌna chøc compromiso y jøsiꞌcam tziꞌtøj Moisesis ꞌyanguiꞌmguy
\p
\v 15 Ø mi vaꞌṉjamocuy tøvøtaꞌm, maṉba ndzam jujche ndø tzøctambase tø pøꞌnis. Cuando ndø tzøctamba contrato, aunque pøꞌnis  chøcyaju, oꞌca acuerdo tzøꞌyajpa, ni i jiꞌn mus nømø que jiꞌn ø ndzøqui, ni jiꞌṉ mus cyojtaṉøyø ni ti más.
\v 16 Ahora pues Diosis chajmay Abraham ti maṉba  chøqui ñeꞌc Abrahamgøtoya y ꞌyunecøtoya. Jachøꞌyupø  Diosis ꞌyote jiꞌn ñømi: “mi unendaꞌm”, como que ityajunaꞌṉ sone ꞌyune, sino que nømba: “mi ⁿune”; como que tumdi  chajmapyapø ꞌyune. Y jic Abrahaꞌmis ꞌyune nø chamupø  Diosis, Cristote.
\v 17 Pues yøꞌcse nø ndzam øjtzi: Diosis chøc contrato Abrahamjiꞌṉ y Cristojiꞌṉ yaj queju que viyuṉ dzamu.  Y cøjtuꞌcam cuatrocientos treinta ame chøjcumø  contrato, entonces tzamdøj Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. Pero jiꞌn mus yaj contrato jic aṉguiꞌmguꞌis vaꞌcø jana tyuc Diosis chamuse.
\v 18 Porque oꞌca ndø pøjcøchoṉbanaꞌṉ Diosis tø tziꞌpapø tiyø porque aṉguiꞌmguy ndø yaj coputpa aṉcø, entonces jiꞌnaṉ ndø pøjcøchove porque Diosis chøjcu aṉcø compromiso. Pero Diosis syun chiꞌ Abraham vøjpø tiyø porque jetse chøc compromiso ñeꞌc Diosis.
\p
\v 19 Entonces maꞌṉbø mi ndzajmatyame ticøtoya yospa aṉguiꞌmguy. Anguiꞌmguy jøsicam tøjcøyu vaꞌcø tø isindzi ndø coja hasta que min “ꞌYune” jutipøjiꞌṉ chøc compromiso Diosis. Y aṉguiꞌmguy angelesjiꞌṉ cojtøju jeꞌis vaꞌcø chiꞌocuꞌyajyajø Moisesis cyøꞌomo vaꞌcø chamgøjtayaj sone pøn.
\v 20 Pero oꞌca Diosis ñeꞌc tø tzajmapya aunque tiyø, jiꞌndyet pyena eyapøꞌis vaꞌcø tø tzamgøjtayø. Y jetse Diosis chiꞌ compromiso tyumgøꞌi, ni iꞌis ja yaj cøjtayø.
\s Ticøtoya Diosis cyøꞌvej aṉguiꞌmguy
\p
\v 21 ¿Entonces será que Diosis cyompromiso jiꞌn yac valetzøqui aṉguiꞌmguꞌis? Valetzøcpati; porque oꞌca tziꞌtøjunaꞌṉ aṉguiꞌmguy muspapøꞌis tø tziꞌ quenguy, entonces muspanaꞌṉ tø put vyøjom Diosis vyiꞌnaṉdøjqui oꞌca jic aṉguiꞌmguy ndø yaj coputpanaꞌṉ.
\v 22 Pero it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote que it mumu pøꞌnis cyoja y jiꞌn jutz nøm ndø tzac ndø coja ndø neꞌṉgø. Pero vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø que ndø coja tø cocaꞌatyamu Jesucristoꞌis, entonces muspa ndø pyøjcøchon Diosis tzajmayupø que manba tø tziꞌi.
\p
\v 23 Pero cuando ja minøꞌctøc hora vaꞌcø ndø vaꞌṉjam Jesucristo, entonces Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌis tø nøꞌijtamu como somdøjuse. Ijtunaꞌṉ ndø coja, ni tinaꞌṉ jiꞌn mus ndø tzøctamø hasta que minu Cristo, ñeꞌc vaꞌcø ndø vaꞌṉjamdamø.
\v 24 Jetse pues como cuendatzøcpapøꞌis ñømaṉba une escuelaꞌomo, jetse Diosis tø coquendambanaꞌṉ aṉguiꞌmguꞌis ñøyicøsi como unese, hasta que tø nønuꞌctam Cristocøꞌmø. Entonces ndø vaꞌṉjamdamba que ñeꞌc Cristoꞌis vyøjom tø nøpujtamba Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
\v 25 Pero como yøti ndø vaꞌṉjamdamba Cristo, jiꞌnam jetse tø coquendandøji aṉguiꞌmguꞌis ñøyicøsi.
\v 26 Porque mumu tø øjtzi Diosis tø ꞌyunetaꞌm porque ndø vaꞌṉjamdamba Cristo Jesús.
\v 27 Porque mumu tø øtztaꞌm oꞌca tø ñøꞌyøtyamuꞌam como seña que tø tyumøtzøctam Cristojiꞌṉ, y entonces como si fuera jeꞌis tyucu ndø mesaytambase, jetse ndø pøjcøchoṉdamba jeꞌis quiꞌpsocuy.
\v 28 Yøti ni ti jiꞌn chøqui aunque Israel pøn, aunque griego pøn; aunque oꞌca obligado nø yosupø, aunque ñeꞌc gyustopit nø yosupø, aunque pøn, aunque yomo, porque parejo tumbø tzocoy mi nø ijtamba Cristo Jesusjꞌṉ.
\v 29 Y como Cristoꞌise mi ñeꞌndaꞌm, entonces Abrahaꞌmis mi ꞌyunetaꞌmete; y maṉba mi mbøjcøchoṉdame yajyaꞌmocuy Diosis cyomprometetzøjcuse vaꞌcø chiꞌ Abraham.
\c 4
\p
\v 1 Pero nøꞌmbøjtzi que tum une maṉbapøꞌis ñøtzøꞌyay jyataꞌis interés, mientras nømdøc myøjaꞌajuꞌcseꞌṉomo, como coyospa pønse aṉguiꞌmdøjpa, aunque aunque ticøsi jete vøꞌne.
\v 2 Y ijtu cuendatzøcyajpapøꞌis y ijtu ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis hasta que taꞌnba jutzø ame chajmayuse jyataꞌis.
\v 3 Jetseti øtztaꞌmgueꞌt, como cheꞌpø une aṉmachoꞌchajpase nascøspø aṉmaꞌyocujiꞌṉ, jetse tø øtz tø ijtambanaꞌṉ aṉguiꞌmguꞌyomo, tø aṉguiꞌmdzoꞌtztandøju.
\v 4 Pero cuando nuꞌc ꞌyora, Diosis cyøꞌvej ñeꞌ ꞌYune, yac pøꞌnaj yomocøsi, pøꞌnaj vaꞌcø chøc Israel pøꞌnis yaṉguiꞌmguy.
\v 5 Minu vaꞌcø tø yac libretzøctamø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo tø ijtamupø, para vaꞌcø tø pøjcøchoṉdam Diosis come ñeꞌ ꞌyunese.
\p
\v 6 Entonces porque jeꞌis mi ꞌyunetaꞌm, Diosis cyøꞌvej ꞌYuneꞌis ꞌYespiritu mi ndzocoꞌyomodaꞌm y Espirituꞌis mi yac onba. Mi ñømba: “¡Ay, øjtze mi Janda!”
\v 7 Por eso jiꞌname mi ṉgyoyosepø, sino Diosise mi ꞌyune. Y como Diosis mi ꞌyune, entonces maṉba mi mbøjcøchoṉ Diosise ñe Cristojiꞌṉ.
\s Pabloꞌis cyømayaꞌyajpa Galacia nasom vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo
\p
\v 8 Pero viꞌna cuando jiꞌndøcnaꞌṉ mi ṉgomustam Dios, obligado mi vaꞌṉjamdamu comi chøquitaꞌm lo que de por si na jiꞌndyet Dios.
\v 9 Pero yøti mi ṉgomustambaꞌam Dios, o más vøjø vaꞌcø tø nømø que Diosis mi ṉgyomustamba mijtzi. Entonces ¿tiꞌajcuy mi vinduꞌtaṉgueꞌtpa jic mochipø vaꞌṉjajmocucyøꞌmø jiꞌn musipøꞌis tø yaj cotzoca? Jic vaꞌṉjajmocucyøꞌmø por obligadotimete mi ndzøctambanaꞌṉ costumbre.
\v 10 Y yøti nømdøc mi ṉgoꞌaṉjamdamu jama, y poya, y aṉsøṉ, y ame.
\v 11 Ṉgonaꞌtzpøjtzi uytim suniti o ndzamgøpucs vøjpø ote mitzjiꞌṉdaꞌm.
\p
\v 12 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø, mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi mbasenciaꞌajcutyaꞌm vaꞌcø mi ndø tzøjcopujtøtyamø. Porque øtz ndzajcø ø ṉgostumbre vaꞌcø mbøjcøchojṉay mi neꞌndaꞌm. Ni ti ja mi ndø tzøjcatyamø.
\v 13 Pero mi mustamba que porque caꞌenaꞌṉøjtzi, por eso nuꞌcø mitzcøꞌmdaꞌm vaꞌcø mi ndzamgøpucsatyam vøjpø ote.
\v 14 Y tiene quenaꞌṉ vaꞌcø ndona je caꞌcuy øjtzi. Pero ja mi ndø menoschøctamø, ni ja mi ndø conoctamø, sino mi ndø pøjcøchoṉdamuti como si fuera Diosis ꞌyangeles mi mbøjcøchoṉdamuse, como Cristo Jesús mi mbøjcøchoṉdamuse.
\v 15 Vøtinaꞌṉ mi ṉgyasøtyamu jicsyeꞌc: ¿tiꞌajcuy jiꞌn jetse mi ṉgyasøtyame yøti? Muspa ndzam que vøti mi ndø yac yamdamu, sunbanaꞌṉ mi ndø tziꞌtam más vøjpø tiyø, como si fuera sununaꞌṉ mi ndø tziꞌtam mi vindøm oꞌca muspanaꞌṉ mi nømbujtamø.
\v 16 ¿Será que yøti nø mi ndø ṉguiꞌsatyamu porque viyuṉsyepø tiyø nø mi ndzajmatyamu? 
\v 17 Jic eyapø pøꞌnis vøti mi syundamba, pero jiꞌndyet vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ. Sino que jiꞌquiꞌis syuñajpa vaꞌcø mi ndø tzactaꞌmøjtzi y vaꞌcø mi sundam jictaꞌm.
\v 18 Viyuṉsye vøjø vaꞌcø ndø suñaj ndø tovø, pero vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ. Jetse vøjø vaꞌcø mi ndzøctamø mumu jama aunque ja itøꞌc øtz jeni mitzjiꞌṉdaꞌm.
\v 19 Ø mi unendaꞌm mijtzi, toyaꞌispase yomo cuando maṉba is une, jetse øtz vøcotoyaꞌisqueꞌtpøjtzi mitzcøtoya. Aunque øtz is toya, suꞌnbø mi yac nøꞌijtay Cristoꞌis quiꞌpsocuy.
\v 20 Øtz sunbanaꞌṉ it mitzjiꞌṉdaꞌm yøti, vaꞌcø mus mi oꞌnøndyam eyati, porque jiꞌn ø mus ti muspa ndzøcø vaꞌcø mi yac vaꞌṉjajmø ti ndzaꞌmbøjtzi.
\s Sara y Agar
\p
\v 21 Mijtzi syunbapø mi ndzøctam Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy, a ver oꞌca mi ṉgønøctøyøtyamba viyuṉse jujche nømbase aṉguiꞌmguy.
\v 22 Porque jachøꞌyupøte que Abrahaꞌmis oy metzcuy ꞌyune, tum oy cyoyomocøsi y tum oy coꞌtøc yomocøsi.
\v 23 Cyoyomocøsi pøꞌnajupø, como mumu jama pyøꞌnajnømbase, jetseti pøꞌnaju. Pero coꞌtøc yomoꞌis ꞌyune milagropø min pøꞌnaje Diosis chajmayuse que maṉba it ꞌyune.
\v 24 Jic historia aṉmaꞌyocuyete. Como ijtu metzcuy yomo, itqueꞌtuti metzcuy contrato. Je coyomo Agar es como je contrato tziꞌtøju Sinaí cotzøjcøsi. Jic contratocøꞌmø ityajupøꞌis por obligadoti chøcyajpa aṉguiꞌmguy, jiꞌndame por gusto chøcyajepø.
\v 25 Pues como Agajris por obligadoti o yosay Abraham, jetseti Sinaí cotzøjcøsi Arabia nasomo tzitøj aṉguiꞌmguy, por obligadoti vaꞌcø chøcyajqueꞌta. Y jetsetiqueꞌt yøti Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis por obligadoti chøcyajqueꞌtpa aṉguiꞌmguy.
\v 26 Pero møjipø Jerusaleꞌnomdaꞌmbø gyustopit yosyajpapø, jiꞌnam yosyaj por obligado, y øtz jic cumguꞌistimete tø ꞌyunetaꞌm.
\v 27 Porque jachøꞌyupøte Diosis ꞌyote:
\q Casøyø mi yomoꞌis jiꞌn mi ꞌyuneꞌøyimbøꞌis;
\q alegre veja  mijtzi mi yomoꞌis nunca ja mus mi yac pøꞌnaj une.
\q Porque aunque mi nchajcu mi ⁿjayaꞌis, y ni ipø   pøꞌnis ja mi nøꞌindø, más vøti maṉba it mi ⁿune  que jiꞌn ijtupøꞌis jyaya.
\p
\v 28 Jetse pues ø mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøtaꞌm, como pøꞌnajuse  Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac Diosis chajmayuse, jetseti tø øtz tø Diosis ꞌyunetaꞌmgueꞌt como chamuse Diosis.
\v 29 Pero como tujcuse jic tiempo, jetseti yøti tujqueꞌtpa. Porque jicsyeꞌc pøn pøꞌnajupø mumu jama tø pøꞌnajpase, jeꞌis yacsutzøjcu pøn pøꞌnajupø Diosis ꞌYespirituꞌis pyømijiꞌn; y hasta como yøti jetseti chøcyajqueꞌtpa.
\v 30 Pero yøꞌcse it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote: “Macput cyoyomo ꞌyunejiꞌṉ, porque jiꞌn ma pyøjcøchojṉay ni ti erejencha cyoyomoꞌis ꞌyuneꞌis; sino coꞌtøc yomoꞌis ꞌyuneꞌis maṉba pyøjcøchojṉay erejencha”.
\v 31 Jetseti tø øjtzi ø mi ndøvøtaꞌm, tø øtz jiꞌndyet como si fuera coyomoꞌis tø ꞌyunese, sino tø øjtzi como si fuera coꞌtøc yomoꞌis tø ꞌyunese.
\c 5
\s Hay que librepø pønse vaꞌcø tø ijtamø
\p
\v 1 Entonces como Cristoꞌis tø yac tzøꞌytam libre vaꞌcø ndø tzøc ndø ṉgustopit Diosis syunbase; por eso jetse sequitzøctamø vaꞌcø mi ijtam libre. Uꞌyam mi vinduꞌtam como mi ijtamusenaꞌṉ viꞌna cuando por obligado mi ndzøctambanaꞌṉ Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p
\v 2 Tø cømaꞌnøtyamø; øjchøṉ Pablo, yøcse nø mi ndzajmatyamu yøti: Oꞌca mi yac señaꞌøtyandøjpa mi ⁿvin Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ, entonces Cristoꞌis chøjcuse mitzcøtoyataꞌm, jiꞌn mi yac valetzøctame ni jujche.
\v 3 Mi ndzamvøjøtzøjcatyaꞌmbøjtzi mi syeñaꞌøtyandøjuꞌis mumu mitztaꞌm que it pyena vaꞌcø mi yaj coputpøꞌjatyamø ijtuse Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy mumu.
\v 4 Oꞌca mi ṉgomoꞌpya oꞌca maṉbase mi yaj copujtay  Moisesis yaṉguiꞌmguy vaꞌcø vyøꞌom mi mbyuti Diosis  vyiꞌnaṉdøjqui, entonces tzøꞌpya como ni ti jiꞌn yoscusye  Cristoꞌis chøjcuse mitzcøtoya, y jiꞌn mus mi mbøjcøchon  lo que chøjcuse Diosis mitzcotoya ñe vyøꞌajcupit.
\v 5 Pero tø øjtzi tø cotzoṉdamba Espiritu Santoꞌis vaꞌcø ndø mustamø y vaꞌcø ndø ⁿjoꞌctamø que vyøjom maṉba tø pujtame porque tø nømba maṉba tø yaj cotzoc Jesucristoꞌis.
\v 6 Porque oꞌca Jesucristojiꞌṉ tø ijtu, oꞌca tø señaꞌøtyøju Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ, jiꞌndyet ni tiyø; y oꞌca ja tø syeñaꞌøtyøjø, también jiꞌndyet ni tiyø. Pero it pyena vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø que Cristoꞌis tø yaj cotzocpa. Y oꞌca jetse ndø vaꞌṉjamdamba viyuṉsye, entonces nay tø sundandøjqueꞌtpa.
\p
\v 7 Vøjcoꞌniti nømnaꞌṉ mi ndyuꞌṉajtamu Diosis tyuꞌṉomo. ¿Iꞌis mi yaꞌinductamu vaꞌcø jana mi ṉgømaꞌnøtyam viyuṉbø tiyø?
\v 8 Pues mi yaꞌinductambapøꞌis jiꞌndyet mi ⁿvyejandyamupøꞌis chiꞌyajuse quiꞌpsocuy.
\v 9 Como usy levaduraꞌis ñøpoṉoṉba vøti harina maꞌtze, jetse tumbø pøꞌnis chøctocopyøꞌpa mumu pøn.
\v 10 Pues øtz niꞌaṉjaꞌmbøjtzi ndø Comiꞌis tø cotzoṉdambase que jiꞌn ma mi ṉguiꞌpstam eya. Pero jic nø mi nchøctocotyambapøꞌis, maṉbati cyoꞌaṉgøyi; jiꞌn importatzøqui ipø pønete.
\p
\v 11 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm, oꞌca ndzamgøpucspatøcnaꞌṉtzi vaꞌcø tø señaꞌøtyandøjø, entonces jiꞌnaꞌṉø yacsutzøc ni iꞌis. Pero øtz ndzamgøpucspa que jiꞌndyet pyena vaꞌcø tø señaꞌøtyøjø, porque Cristo caꞌ cruzcøsi øtzcøtoya y sobrat jetse; por eso quiꞌsayajpøjtzi.
\v 12 Pero jic nø mi jyorvatzøctambapøꞌis eyapø vaꞌṉjajmocucøtoya como sunba vyøcyaj vyin vaꞌcø syeñaꞌøyajø, ¿tiꞌajcuy jiꞌn vyøc jacpøꞌyaj vyin vøti?
\p
\v 13 Porque mijtzi ø mi ndøvøtaꞌm, Diosis mi vyejandyamu vaꞌcø mus mi ndzøctam mi sunbase, pero u mi ṉguiꞌpsu oꞌca muspa mi ndzøctam yatzipø tiyø mi sisis syunbase, sino vaꞌcø mi na ṉgotzoṉdaṉdøjø porque mi na syundandøjpa.
\v 14 Porque mumu ijtuse aṉguiꞌmguy mi ⁿyaj coputpa oꞌca mi ndzøcpa chambase yøṉ aṉguiꞌmguꞌis: “Jujche mi ⁿvin mi sunbase, jetse sun mi ndøvø”.
\v 15 Pero oꞌca mi ṉguiꞌpstamba como si fuera mi na ṉgøꞌstandøjpase, tzøctam cuenta jana mi na ⁿvicpøꞌtandøjø.
\s Syunbapø sisis eyapøtite, syunbapø Espiritu Santoꞌis eyapøtite
\p
\v 16 Yøcse nøꞌmbøjtzi: tzøctamø syunbase Espiritu Santoꞌis y jetse jiꞌn ma mi ndzøc yatzipø tiyø mi sisis syunbase.
\v 17 Porque ndø sisis syunbase, Espiritu Santoꞌis jiꞌn syuni; y Espiritu Santoꞌis syunbase, jiꞌn syun ndø sisis. Jetse metzcuy ndø nøꞌitpa quiꞌpsocuy ndø tzocoꞌyomo; por eso yatzipø mi ṉguiꞌpsocuꞌis mi yaꞌinducpa jana mi ndzøc vøjpø tiyø sunbase mi ndzøcø.
\v 18 Pero oꞌca Espiritu Santoꞌis mi isindziꞌpa jujche vaꞌcø mi ndzøcø, entonces jiꞌndyet pena vaꞌcø mi ndzøc pecapø jachøꞌupø aṉguiꞌmguy.
\p
\v 19 Ndø mustamba ti syunba chøc ndø sisis. Ndø sisis sunba vaꞌcø tø cøtzøjcøꞌyoya, vaꞌcø ndø møtzi nøꞌit yomo, møsyaṉdaꞌmbø y tococutyaꞌmbø tiyø vaꞌcø ndø tzøcø,
\v 20 vaꞌcø ndø vaꞌṉjam comi chøqui, vaꞌcø ndø tzøc brujoꞌajcuy, vaꞌco nay tø quiꞌsatyandøjø, vaꞌcø ndø ṉgøpoꞌ quiꞌpcuy, vaꞌcø ndø aṉsujnay ti ñøꞌit ndø tøvøꞌis, vaꞌcø tø maṉba quiꞌsycaꞌø, naꞌs vingøtoya vaꞌcø ndø metz vøjpø tiyø, quipcupit vaꞌcø tø veꞌna, vaꞌcø ndø aṉmay jiꞌn vyøjpø aṉmaꞌyocujiꞌṉ,
\v 21 vaꞌcø ndø quiꞌsay ndø tøvø porque jeꞌis ñøꞌijtu aṉcø aunque tiyø, vaꞌcø tø yaj caꞌoya, vaꞌcø tø noꞌta, vaꞌcø tø vejaṉgøtø nø tø noꞌtuꞌøc; vaꞌcø ndø tzøc jetsetaꞌmbø tiyø, jetemete yatzipø tiyø syunbase ndø sisis. Oyuꞌam mi ndzajmatyame y yøti nø mi ndzam vøjø tzøjcatyaṉgueꞌtu, que jetsetaꞌmbø ti chøcyajpapøꞌis jiꞌn ma pyøjcøchoṉyaj ni tiyø Diosis itcuꞌyomo.
\p
\v 22 Pero Espiritu Santoꞌis tø tziꞌpa quiꞌpsocuy vaꞌcø nay tø sundandøjø, vaꞌca tø casøyø, vaꞌcø tø it contento, vaꞌcø ndø nømaṉjay vøti hora pasencia ndø tøvø, vaꞌcø ndø toyaꞌṉøy ndø tøvø; vaꞌcø tø it como vøjpø pønse, suñi vaꞌcø tø  
\v 23 humildepø pønse vaꞌcø tø itø, vaꞌcø ndø yaꞌinduc ndø vin. Ja it ni ti aṉguiꞌmguy vaꞌcø jana ndø tzøc jetsetaꞌmbø tiyø.
\v 24 Y tø øjtzi Cristoꞌis tø ñeꞌtaꞌm ndø nøꞌijtamba quiꞌpsocuy como si fuera ndø sis caꞌuꞌam cruzcøsi, y como caꞌupøꞌis jiꞌn syun ni tiyø, jetse jiꞌndam ndø queꞌñøyi ni ti yatzipø.
\v 25 Pero como Espiritu Santoꞌis tø tziꞌtamba quenguy; tiene que vaꞌcø ndø tzøctamø Espiritu Santoꞌis tø tziꞌtambase quiꞌpsocuy.
\p
\v 26 Jiꞌn mus ndø møjaꞌṉgotzøc ndø vin, porque jetse nay tø tzojquiꞌsycaꞌtandøjpa y nay tø aṉsujnatyandøjpa.
\c 6
\s Vaꞌcø nay tø nøcotzoṉdandøjø
\p
\v 1 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌca aunque iyø mijtzomdaꞌm quecpa cojaꞌomo y cojapaꞌtpa, entonces ñøꞌijtuꞌis quiꞌpsocuy Espiritu Santoꞌis chiꞌpase, jeꞌis muspa cyotzoṉyaj quejcupø pøn vaꞌcø quiꞌpsvituꞌqueꞌta; pero humildepø quiꞌpsocujiꞌṉ; pero vaꞌcø cuendatzøc vyin jana cyeꞌc ñeꞌcø.
\v 2 Nay mi ṉgotzoṉdandøjø cuando jiꞌn vyøjpø quiꞌpsocuꞌis mi myolestatzøcpa como si fuera ja vyøꞌajuse tzømi; y jetse mi ⁿyaj copujtamba Cristoꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy.
\p
\v 3 Porque oꞌca iꞌis como ijtaꞌṉøyuse cyomoꞌpya vyin aunque ni ti jiꞌn yoscuy, entonce ñeꞌctit ꞌyaṉgømaꞌcøpya vyin.
\v 4 Pero tumdum pøꞌnis tiene que vaꞌcø chiꞌ cuenta oꞌca vøj nø chøjcu. Entonces oꞌca niꞌaṉjamba oꞌca vøj nø chøjcu, contento maṉba iti porque vøjti nø chøc ñeꞌcø, y vaꞌcø jana cuentatzøc eyapø oꞌca más vøj nø chøc ñeꞌcø que jiꞌn jeꞌis nø chøjcuse.
\v 5 Porque tumdum pøn tiene que vaꞌcø ꞌyaṉdzoꞌṉoyajø ñeꞌc chøcyajuse. 
\v 6 Oꞌca pøn nø ꞌyaṉmatyøju Diosis ꞌyotejiꞌṉ; entonces tiene que vaꞌcø vyeꞌndzi aṉmaꞌyopyapø veneꞌc ñøꞌijtupø.
\p
\v 7 U mi yac aṉgømaꞌcøtyandøj mi ⁿvin. Dios jiꞌn mus ndø aṉgømaꞌcøyø. Lo que ti ñijpa pøꞌnis, jet maṉba cyosechatzøjqueꞌte.
\v 8 Como ndø cosechatzøcpase ndø nijpupø, jetse chøcpapøꞌis jiꞌn vyøjpø tiyø syisis syunbase, ñeꞌ chøquipit maṉba pyøjchøchoṉ jiꞌn vyøjpø tiyø como si fuera cosechase. Mientras chøcpapøꞌis Espiritu Santoꞌis syunbase, jeꞌis maṉba pyøjcøchoṉ Espiritu Santocøsi jiꞌn yajepø quenguy como cosechase.
\v 9 Por eso uy ndø ninduꞌyaye vaꞌcø ndø tzøc vøjpø, porque oꞌca jiꞌn ndø ninduꞌyaye, cuando nuꞌcpa hora, maṉba ndø pøjcøchoṉdam vøjpø tiyø como cosechase.
\v 10 Jetse pues cuando ndø nøꞌijtuꞌc tijiꞌṉ vaꞌcø ndø cotzoṉ aunque iyø, muspa ndø cotzova; y más vøjø vaꞌcø ndø cotzoṉ ndø vaꞌṉjajmoṉguy tøvø.
\s Ultimopø chaꞌmaṉvajcocuy y dyuschiꞌocuy
\p
\v 11 Istamø jujche møjataꞌmbø letra nø ndzøjcu ø neꞌ ṉgøꞌjiꞌṉ vaꞌcø mi ⁿjajyandyamø.
\v 12 Jic syuñajpapøꞌis vaꞌcø mi syeñaꞌøtyandøjø, jetse syuñajpa ñeꞌc vaꞌcø chøꞌyaj vøjø pønjiꞌṉ. Jiꞌn syun vaꞌcø yacsutzøcyajtøjø nø ꞌyaṉmayaju ancø que Cristoꞌis tø cocaꞌtam cruzcøsi y sobrat naꞌs jetse vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø. Porque oꞌca anmayajpanaꞌṉ que Cristoꞌis tø cocaꞌtam cruzcøsi, maṉbanaꞌṉ quiꞌsayajtøji.
\v 13 Pero jejtaꞌm comequecti señaꞌøyajpa vyin; porque na jiꞌndyet yaj coputyaj ijtuse aṉguiꞌmguy. Pero syunyajpa vaꞌcø mi yac señaꞌøtyamø vaꞌcø mus møjaꞌṉgotzøcyaj vyin porque mitz mi yac vaꞌṉjamyaj ñeꞌc ꞌyaṉmaꞌyocuy.
\v 14 Pero øtz nunca jiꞌn møjaꞌṉomgotzøc ø ⁿvin ni ticøsi. Naꞌs porque ndø Comi Jesucristoꞌis yac yaꞌmøjtzi hasta cocaꞌay ø ṉgoja cruzcøsi, jetcøs øtz møjaꞌṉgotzøcpa ø ⁿvin. Y por Cristopit caꞌupø tise ṉgomoꞌpyøjtzi nascøstambø tiyø vaꞌcø jana aṉsunø; y nascøstaꞌmbøꞌis comoꞌyajpøjtzi como caꞌupø pønse, jiꞌn ø suñaje.
\v 15 Porque oꞌca tø yaj cotzoctamu Jesucristoꞌis, entonces oꞌca tø señaꞌøtyandøju, oꞌca ja tyø señaꞌøtyandøjø, ni ti jiꞌn chøqui; sino vaꞌcø tø jyome vituꞌø, jet más syunba.
\v 16 Pues mumu mi ndzøctambapøꞌis yøṉ aṉmaꞌyocuy, mitztaꞌm viyuṉsyepø mi Israel pøndaꞌm Diosise mi ñeꞌtam, suꞌnbøjtzi  vaꞌcø mi yac ijtam contento Diosis y vaꞌcø mi ndyoyaꞌṉøtyamø.
\p
\v 17 Desde  yøti u mi ndø molestatzøctamø, porque ø ṉgoṉñacøsi ityajupø  ø sas, jet señate que øtz ndø Comi Jesucristoꞌis choṉ cyoyospa.
\p
\v 18 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌnømbyøjtzi Dios mas vøti vaꞌcø mi ngyotzondam mi ndzocoꞌyomo ndø Comi Jesucristoꞌis. Amén. 
